Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.39.0-wmf.26 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Udělátko Diskuse k udělátku Definice udělátka Diskuse k definici udělátka Česko 0 703 7429856 7394847 2022-08-25T12:07:04Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Česká republika | 2. pád názvu = Česka | Vlajka = Flag of the Czech Republic.svg | Znak = Coat of arms of the Czech Republic.svg | Poloha = EU-Czechia.svg | Motto = Pravda vítězí<br>('''''Slovenčina:Pravda víťazí''''') | Hymna = [[Kde domov můj?]] [[Súbor:Czech anthem.ogg|center]] | Dlhý miestny názov = Česká republika | Krátky miestny názov = Česko | Hlavné mesto = [[Praha]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 5 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 14 | DĺžkaMin = 28 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Praha]] | Úradné jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]]<ref name="slovencina">V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině..." (§ 3, odsek 1).{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Portál veřejné správy České republiky | url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.4.2010 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> | Regionálne jazyky = [[slovenčina]] <small>(čiastočne úradný jazyk na celom území)</small>, [[poľština]] <small>(čiastočne úradný jazyk na časti územia)</small>, [[bulharčina]], [[chorvátčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[ruština]], [[novogréčtina|gréčtina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]] <small>(jazyky úradne uznaných národnostných menšín)</small> | Demonym = Čech, Češka | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Miloš Zeman]]<br />[[Petr Fiala]] | Vznik = [[1. január]] [[1993]] | Susedia = [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 78&nbsp;866 | Poradie rozloha = 115 | Rozloha vody = 1&nbsp;590 | Percento vody = 2,0 | Odhad počtu obyvateľov = 10 578 820 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2017 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 84 | Sčítanie počtu obyvateľov = 10&nbsp;701&nbsp;777 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Hustota obyvateľstva = 134 | Poradie hustota = 87 | HDP = 237 997 mil. | Rok HDP = 2018 | Poradie HDP = 49 | HDP na hlavu = 36 784 | Poradie HDP na hlavu = 39 | HDI = 0,888 | Rok HDI = 2017 | Poradie (HDI) = 27 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] | Kód meny = CZK | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = CZE/CZ | Kód motorových vozidiel = CZ | Internetová doména = .cz | Smerové telefónne číslo = 420 | Poznámky = }} '''Česko''', dlhý tvar '''Česká republika''', je [[stredná Európa|stredoeurópsky]] [[štát]]. Na západe susedí s [[Nemecko]]m, na severe s [[Poľsko]]m, na juhovýchode so [[Slovensko]]m a na juhu s [[Rakúsko]]m. Česko tvoria tri historické územia – [[Čechy]], [[Morava (región)|Morava]] a [[České Sliezsko|Sliezsko]]. Západnú časť zaberajú Čechy, východnú až po hranice so Slovenskom Morava. Severovýchodná časť Česka sa nazýva Sliezsko. Podnebie má mierne a prechodné. Povrch tvoria pahorkatiny a niekoľko pohorí. Pohoria sú [[Krkonoše]] a [[Biele Karpaty]]. Najvyššia hora je [[Sněžka]]. [[Hlavné mesto]] je [[Praha]], ďalšie [[Veľkomesto|veľkomestá]] sú [[Brno]], [[Ostrava]], [[Plzeň]], [[Liberec]] a [[Olomouc]]. Česko je [[priemysel]]ný štát, zo všetkých štátov Európskej únie tu priemysel tvorí najviac percent [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. Od roku [[1999]] je Česko členom [[NATO]]<ref>[http://www.nato.int/docu/basics.htm NATO e-Library: Basic texts]</ref> a od [[1. máj]]a [[2004]] je členom [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>http://europa.eu/abc/governments/index_en.htm</ref> == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Česka}} === Pravek a starovek === Prvé doklady o tomto osídlení v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kr. Od 5. storočia pred Kr. obývali Ce-esko [[Kelti]], neskôr [[Germáni]]. === Stredovek a novovek === [[Súbor:Wenceslaus I Duke of Bohemia equestrian statue in Prague 1.jpg|thumb|left|upright|[[Svätý Václav]], hlavný patrón českej krajiny]] V 6. storočí na územie dnešného Česka prišli slovanské kmene. V 7. storočí založil franský kupec Samo prvú slovanskú ríšu, ktorá bola odpoveďou na útoky [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]]. Samo pochádzal zo sevonského kraja a po tom, ako sa osvedčil v boji, si ho Slovania zvolili na čelo svojho nového spolku. Kmeňový zväz Slovanov zaujímal územie dnešného Česka, časti východného Nemecka, južného Poľska, severného Rakúska a západného Slovenska. V roku [[631]] Samo v bitke pri [[Bitka pri Wogastisburgu|Wogastisburgu]] proti franskému kráľovi [[Dagobert I.|Dagobertovi]] potvrdil svoje vodcovské schopnosti. Správy o týchto udalostiach sa zachovali len vo [[Fredegarova kronika|Fradegarovej kronike]] a jej neskorších odpisoch. Po zániku Samovej ríše sa české kmene osamostatnili a roztrietili. Zjednotené boli až v [[10. storočie|10. storočí]] pod vedením dynastie [[Přemyslovci|Přemyslovcov]]. Územný rozsah, približne zodpovedajúci dnešnému územiu, bol dosiahnutý v 11. storočí po pripojení dnešnej [[Morava (región)|Moravy]] a časti [[Sliezsko|Sliezska]]. V roku [[1085]] bol za prvého českého kráľa korunovaný [[Vratislav II.|Vratislav I.]] Najväčší územný rozsah za vlády Přemyslovcov [[České kráľovstvo]] dosiahlo počas vlády [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] Celé dnešné územie štátu patrilo k [[Rímskonemecká ríša|rímskonemeckej ríši]] počas celej jej existencie (10. stor.{{--}}[[1806]]). Okrem toho Česko&nbsp;–&nbsp;podobne ako Uhorsko&nbsp;–&nbsp;v rokoch [[1526]]{{--}}[[1918]] patrilo k [[habsburská monarchia|habsburskej monarchii, teda rakúskej monarchii]], a tým pádom bolo v rokoch [[1804]]{{--}}[[1867]] zároveň súčasťou [[rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], v rokoch [[1867]]{{--}}[[1918]] bolo zároveň súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Od 13. storočia do konca druhej svetovej vojny bolo územie Čiech, Moravy aj Sliezska (a najmä pohraničie nazývané tzv. [[Sudety (región)|Sudetmi]]) obývané [[Nemci|Nemcami]], z ktorých väčšina bola vysídlená po druhej svetovej vojne. Azda najvýznamnejším českým panovníkom bol rímskonemecký cisár [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] v 14. storočí, ktorý mimoiné založil [[Karlova univerzita|Karlovu univerzitu]], nechal vybudovať [[Karlov most]], hrad [[Karlštejn]] a pod. Za Karola IV. České kráľovstvo dosiahlo svoj najväčší územný rozmach (patrilo k nemu celé [[Sliezsko]], [[Lužica]] a [[Brandenbursko]]). Brandenbursko česká kráľovská koruna stratila v roku [[1415]] a v v roku [[1742]] väčšinu Sliezska v prospech [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]]. V 15. storočí sa v českých krajinách formovalo husitské reformné hnutie. V roku [[1415]] bol v [[Kostnický koncil|Kostnici]] upálený [[Ján Hus]]. Situácia v českých krajinách sa vyhrotila a vypuklo [[Husitstvo|husitské povstanie]] ([[1415]]{{--}}[[1436]]). Náboženské rozpory v českých krajinách pretrvávali aj po reformácii a v roku [[1618]] [[Pražská defenestrácia (1618)|druhá pražská defenestrácia]] bola jednou z udalostí, ktorá iniciovala [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnú vojnou]] ([[1618]]{{--}}[[1648]]). Počnúc tridsaťročnou vojnou nastal asi na 150 rokov hlboký hospodársky, politický a kultúrny úpadok a silná germanizácia Česka. Koncom 18. storočia nastúpilo [[české národné obrodenie]]. === 20. a 21. storočie === [[Súbor:75 Štefánik vo skupine našich politických spolupravoníkov vo Washingtone 1917.jpg|náhľad|left|[[Milan Rastislav Štefánik|Gen. M. R. Štefánik]] (uprostred), [[Washington D.C.|Washington]], 1917]] Po prehre [[Prvá svetová vojna|Centrálnych mocností]] v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a následného pádu [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] vstúpili české krajiny [[28. október|28. októbra]] [[1918]] spoločne so [[Slovensko|Slovenskom]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskou Rusou]] (odhlasovanie pripojenia k Česko-Slovensku 8. mája 1919<ref> Preclík, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 pages, first issue vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karvina, Czech Republic) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pages 35 – 53, 106{{--}}107, 111{{--}}112, 124{{--}}125, 128, 129, 132, 140{{--}}148, 184{{--}}199. </ref>) do novej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]]. Významnú úlohu na vzniku republiky mal český prof. [[Tomáš Garrigue Masaryk]] ([[1850]]{{--}}[[1937]]), [[Edvard Beneš]] ([[1884]]{{--}}[[1948]]), ale aj [[Slovensko|slovenský]] rodák [[Milan Rastislav Štefánik|Dr. Gen. Milan Rastislav Štefánik]] ([[1880]]{{--}}[[1919]]). Obdobie tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Československej republiky]] sa skončilo v roku [[1938]] po tom, čo nemecký diktátor [[Adolf Hitler]] so súhlasom Británie, Francúzska a Talianska [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] anektoval prevažne [[nemčina|nemecky]] hovoriace územie [[Sudety (región)|Sudét]]. V priebehu tzv. [[Druhá česko-slovenská republika|druhej Česko-Slovenskej republiky]] bolo [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskou arbitrážou]] odčlenené ďalšie územie, tentoraz v prospech [[Poľsko|Poľska]] a [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]]. Po tom, čo [[14. marec|14. marca]] [[1939]] vznikol samostatný [[Slovensko|Slovenský štát]], bolo územie zvyšku Česka obsadené [[Nacistické Nemecko|Nemeckou ríšou]] a [[16. marec|16. marca]] [[1939]] bol vyhlásený bol [[Protektorát Čechy a Morava]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] došlo na území protektorátu k viacerým významným prejavom odporu proti okupácii (napr. [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]], [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]] v roku [[1945]]). Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] došlo k obnoveniu [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Po víťazstve [[KSČ|Komunistickej strany]] vo voľbách v roku [[1946]] v Česku došlo k postupnému preberaniu moci v štáte, ktoré vyústilo do [[Februárový prevrat|februárového prevratu]] roku [[1948]]. [[9. máj|9. mája]] [[1948]] bola prijatá nová ľudovodemokratická ústava a bola nastolená bola [[komunizmus|komunistická diktatúra]]. Napriek tomu, že režim v roku [[1960]] prijal novú ústavu, v ktorej deklaroval vybudovanie socializmu a zmenu názvu štátu na [[Československá socialistická republika|Československú socialistickú republiku]], sa pre krízu režimu v 60. rokoch započal reformný proces tzv. [[Pražská jar|Pražskej jari]]. Proces bol ukončený inváziou spojeneckých vojsk [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] v auguste roku [[1968]]. [[1. január|1. januára]] [[1969]] ako jeden z následkov Pražskej jari vznikla [[Ústavný zákon o československej federácii|federácia]] [[Česká socialistická republika|Česka]] a [[Slovenská socialistická republika|Slovenska]]. Väčšina ostatných výdobytkov reformného hnutia bola odstránená v období tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]]. Totalitný režim odstránila až [[nežná revolúcia]] v roku [[1989]]. Následne Česko-Slovensko pokojnou cestou [[31. december|31. decembra]] 1992 [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] a [[1. január|1. januára]] [[1993]] vznikly nezávislé nástupnícké štáty Česko a [[Slovensko]]. Už v roku [[1993]] Česko vstúpilo do [[Rada Európy|Rady Európy]] a stalo sa pridruženým členom [[Európska únia|Európskej únie]]. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] sa stalo členom severoatlantickej vojenskej aliancie [[NATO]] a [[1. máj]]a [[2004]] vstúpilo do [[Európska únia|Európskej únie]]. == Prírodné pomery == [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Česka]] Česko má spoločné hranice so 4 [[štát|krajinami]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m v dĺžke asi {{km|810.7|m}}, z toho so [[Sasko]]m {{km|453.9|m}} a s [[Bavorsko]]m {{km|356.8|m}}. Z juhu hraničí s [[Rakúsko]]m v dĺžke {{km|466.1|m}}, na východe so [[Slovensko]]m na {{km|251.8|m}} dlhej hranici a na severe s [[Poľsko]]m, pričom dĺžka [[hranica|hranice]] je podľa českých údajov {{km|761.8|m}}, a podľa poľských údajov až {{km|789.89|m}}. === Geografia === {{Hlavný článok|Geografia Česka}} Česko má rozlohu 78 866 km². Z celkovej plochy leží {{km2|52817}} (67 %) v nadmorskej výške do {{m|500|m}}, {{km2|25222}} (32 %) vo výške 500 až {{m|1000|m}} a iba {{km2|827}} (1,05 %) vo výške nad {{m|1000|m}}. Priemerná [[nadmorská výška]] je {{m|430|m}}. Najnižšie položeným miestom je bod [[Odtok|odtoku]] [[Labe]] z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]], s výškou {{mnm|115}} Najvyšším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]], {{mnm|1602}} Najvyšším umelým bodom je vrchol televízneho [[Vysielač|vysielača]] na [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]] [[Praděd]], {{mnm|1654}} Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Povrch Čiech, západnej a severnej Moravy vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz [[pahorkatina|pahorkatín]] a stredohorí ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]] a [[Sudety (geomorfologická jednotka)|Sudety]] – [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], na Morave [[Jesenická oblast|Jeseníky]]). Pásmo zníženín v smere [[Dyjsko-svratecký úval]] – [[Moravská brána]] oddeľuje Českú vysočinu od pohorí [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] (napr. [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravskosliezske Beskydy]]), ktoré zasahujú na východnú časť územia. Rieka Morava preteká cez široké zníženiny: [[Hornomoravský úval|Hornomoravský]] a [[Dolnomoravský úval]]. V povodí riek Labe je rozsiahlejšia rovinatá a nížinná oblasť [[Polabská nížina]]. Vnútri územia prevládajú pahorkatiny a vrchoviny. Z nich najrozsiahlejšia je [[Českomoravská vrchovina|Českomoravská vrchovina.]] [[Súbor:Karkonosze w chmurach - Riesengebrige in Wolken (2).jpg|náhľad|Pohľad na najvyšší vrch [[Sněžka]] (1 602 m) v pohorí [[Krkonoše]]]]Výbežky Česka sú: [[Aš|ašský]] výbežok, [[Šluknov|šluknovský]] výbežok, [[Frýdlant|frýdlantský]] výbežok, [[Broumov (okres Náchod)|broumovský]] výbežok, [[Javorník (okres Jeseník)|javornický]] výbežok (tiež [[Vidnava|vidnavský]] výbežok), [[Osoblaha|osoblažský]] výbežok a [[Břeclav|břeclavský]] výbežok (tiež ''Dyjský trojuholník'', ''Podyjský roh''). === Geológia === {{Hlavný článok|Geológia Českého masívu|Geológia Západných Karpát}} Územie Česka tvoria dve rozsiahle geologické jednotky [[Český masív]] a [[Západné Karpaty]]. Český masív je elevačná štruktúra tvorená predmezozoickým [[kryštalinikum|kryštalinikom]] s [[premenená hornina|premenenými]] a [[vyvretá hornina|vyvretými horninami]] a jeho [[usadená hornina|sedimentárnym]] obalom. Je súčasťou [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho orogénu]], no bol postihnutý aj mladšou [[zlom (geológia)|zlomovou tektonikou]]. Člení sa na niekoľko oblastí: [[Moldanubická oblasť|Moldanubickú]], [[Kutnohorsko-svratecká oblasť|Kutnohorsko-svrateckú]], [[Stredočeská oblasť|Stredočeskú]], [[Krušnohorská oblasť|Krušnohorskú]], [[Lužická oblasť|Lužickú]] a [[Moravsko-sliezska oblasť|Moravsko-sliezsku oblasť]]<ref>Kachlík, V., 2003: [http://www.natur.cuni.cz/ugp/main/staff/kachlik/reggeol.pdf ''Geologický vývoj území České republiky. Doplněk k publikaci „Příprava hlubinného úložiště radioaktivního odpadu a vyhořelého jaderného paliva“''] SURAO, Praha, 54 s.</ref>. Tieto bloky [[prekambrium|prekambrického]] až [[paleozoikum|paleozoického]] veku, boli spojené v priebehu [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], pričom sa nasunuli smerom na sever na [[Východoeurópska platforma|Východoeurópsku platformu]]. V priebehu [[trias]]u bola oblasť prevažne vynorenou časťou [[Pangea|Pangey]] a tvorila tzv. [[Vindelický val]], ktorý oddeľoval alpídnu [[Tethýda|Tethýdu]] od platformného germánskeho vývoja na severe. Oblasť bola po zvyšok [[mezozoikum|mezozoika]] striedavo zaplavovaná epikontinentálnym morom. Neskôr v priebehu [[terciér]]u sa na túto konsolidovanú oblasť nasunul z juhu a východu alpsko-karpatský orogén. Východná časť Českého masívu sa pod zaťažením príkrovmi [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] postupne ohýbala a spôsobila vznik [[čelná karpatská predhlbeň|karpatskej predhlbne]]. V [[kvartér]]i do oblasti zasahoval v priebehu ľadových dôb kontinentálny ľadovec, ktorý z oblasti [[Škandinávia|Škandinávie]] priniesol početné [[Erratikum|bludné balvany]] a ďalší [[exotikum (geológia)|exotický]] materiál. Kvartérna [[pôda|pôdna]] pokrývka sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[hnedé pôdy]].[[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|thumb|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]] === Vodstvo === Územie krajiny tvorí [[rozvodie]] oddeľujúce povodie [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavný rozvodný uzol je masív Králického Snežníka (1 423 m n. m.). Najvýznamnejšie '''rieky''' sú [[Labe]] ({{km|370|m}}) s [[Vltava|Vltavou]] ({{km|433|m}}), v oblasti Moravy rieka [[Morava (rieka)|Morava]] ({{km|246|m}}) s [[Dyje|Dyjou]] ({{km|306|m}}) a v Sliezsku [[Odra]] ({{km|135|m}}) s [[Opava (rieka)|Opavou]] ({{km|131|m}}). Splavné sú len Labe (od Chvaletíc) a Vltava od Prahy. Celková dĺžka splavných tokov je 303 km. Podzemné vody majú najväčšie zásoby v riečnych uloženinách Polabskej nížiny a moravských úvalov. Veľké bohatstvo minerálnych prameňov sa využíva v kúpeľoch na liečebné účely. Najviac kúpeľných miest je v západných Čechách. '''Jazerá''' ľadovcového pôvodu sú na [[Šumava|Šumave]] ([[Černé jezero (Šumava)|Čierne]], [[Čertovo jezero|Čertovo]]). Hospodársky význam majú [[rybníky]] založené väčšinou v 14. – 16. storočí (južné Čechy, Polabie, južná Morava, Ostravsko).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=A. a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda|miesto=Banská Bystrica|rok=2013|isbn=|strany=47-60}}</ref> === Klíma === [[podnebie (klíma)|Podnebie]] sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou západných [[vietor|vetrov]], intenzívnou [[cyklóna|cyklonálnou činnosťou]] a pomerne hojnými zrážkami. Najviac zrážok spadne vo vyšších pohoriach, najmä na ich náveternej strane. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i [[nadmorská výška]] a reliéf. === Živá príroda === [[flóra (kvetena)|Flóra]] a [[fauna]] svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. [[Les]]y sú prevažne [[Ihličnatý les|ihličnaté]] a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy krajiny. Druhové zloženie lesov sa menilo vplyvom hospodárskej činnosti, ktorej výsledkom sú prevládajúce [[Smrek (rod)|smrekové]] monokultúry. Výšková stupňovitosť rastlinstva je preto nezreteľná. Pôvodné bukovo-jedľové lesy sa zachovali len na malých plochách na [[Šumava|Šumave]]. Z pôvodných živočíšnych druhov sa zachovala najmä jelenia a srnčia zver.<ref name=":0" /> == Politický systém == [[Súbor:Прага.Вид на Старый город.jpg|thumb|Budova [[Strakova akademie|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]] Česko je [[demokracia|demokratická]] [[parlamentná republika]]. Výkonnú moc má [[prezident]] a [[vláda]], ktorá vydáva nariadenia a navrhuje zákony. Zodpovedá sa Poslaneckej snemovni. Hlavou štátu je prezident, volený každých päť rokov v prezidentských voľbách. Prezident navrhuje ústavných sudcov, ktorých musí schváliť Senát, za určitých podmienok môže rozpustiť Poslaneckú snemovňu a vetovať zákony (okrem ústavných). Takisto vymenúva [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov na návrh predsedu. Prijíma demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády. Český parlament je dvojkomorový, s Poslaneckou snemovňou a Senátom. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe pomerného zastúpenia. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových väčšinových volieb. Každý z 81 senátorov má šesťročný mandát. === Zahraničné vzťahy === Česko má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia | Európskej únie]] (EÚ), [[Severoatlantická aliancia| NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].<ref>{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničí Spojených států amerických|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Všetky štáty (138 &nbsp;štátov k 3. máji 2016, z&nbsp;toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]<ref>Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).</ref>) a &nbsp; medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českou republikou, majú veľvyslanectvo v [[Praha|Prahe]], a&nbsp;niektoré z nich majú [[Konzul|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, najmä v [[Brno|Brne]]. Česko má v štátoch a u medzinárodných resp. nadnárodných organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Vzájomnosť|recipročne]] svoje veľvyslanectvá (ambasády) a konzuláty. Na prvý polrok [[2009]] prebralo Česko od [[Francúzsko|Francúzska]] predsedníctvo [[Rada EÚ|Rade EÚ]]. == Ekonomika == [[Súbor:Czech National Bank in Prague CZ 01.jpg|thumb|Česká národná banka v [[Praha|Prahe]]]] Česko je vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát. Známe je starou tradíciou priemyselnej výroby a rozvinutým poľnohospodárstvom. [[Hrubý domáci produkt]] na hlavu v parite kúpnej sily v roku 2010 dosiahol 82 % priemeru [[EÚ]] (EÚ 27). Zahraničný obchod Česka po veľa rokoch pasívnej bilancie vykázal v roku 2005 prebytok. Najväčšími obchodnými partnermi Česka sú susedné štáty [[Nemecko]], [[Slovensko]] a [[Rakúsko]]. Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu. Viac ako dve pätiny rozlohy štátu tvorí orná pôda. Úrodné černozeme a hnedozeme sú rozšírené na [[Polabí]] a v moravských úvaloch. Pestujú sa na nich obilniny ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[Repa obyčajná|cukrová repa]], zelenina, [[Ľan siaty|ľan]] a [[repka olejná|repka]]. Svetovú povesť má pestovanie [[Chmeľ obyčajný|chmeľu]] a vinohradníctvo. Významným produktom a aj exportným tovarom je [[pivo]]. Základom živočíšnej výroby je chov kráv, ošípaných a hydiny, ďalej včelárstvo a chov sladkovodných rýb (najmä kaprov) v miestnych rybníkoch. Ťažobný priemysel má v štruktúre ekonomiky klesajúci význam. K hlavným [[Nerastná surovina|nerastným surovinám]] ťažených v Česku patrí [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]] (produkcia koksu), ďalej stavebné hmoty a [[Urán (chemický prvok)|urán]]. Výroba [[Porcelán|porcelánu]] je založená na ťažbe kvalitného [[Kaolín|kaolínu]] v okolí. V malom rozsahu sa tiež ťaží [[ropa]] a [[zemný plyn]] a ďalšie suroviny. Rozhodujúci objem ropy a zemného plynu sa však dováža z [[Rusko|Ruska]], ropa aj z bavorského Ingolstadtu. [[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|Jadrová elektráreň [[Temelín]], jedna z dvoch elektrární v krajine]] Základom energetiky sú uhoľné a jadrové elektrárne (Temelín a Dukovany). Významnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], oblasť [[Brno|Brna]], oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Plzeň|Plzne]]. Medzi dôležité odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárstvo, textilný priemysel, potravinársky priemysel, elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo, ťahačom vývozu je automobilový priemysel (značka Škoda). Dôležitým sektorom sa stávajú služby. Najmä [[Praha]] priťahuje aj nadnárodné spoločnosti, ktoré tu zakladajú svoje stredoeurópske pobočky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=34}}</ref> Cestovný ruch je výrazným zdrojom príjmov Česka. Okrem Prahy a kúpeľných miest láka návštevníkov mnoho hradov, zámkov, stredovekých miest, chránených národných parkov a prírodných zvláštností. K nim patrí napríklad [[Moravský kras]] s priepasťou [[Macocha (priepasť)|Macocha]] a jaskyňami, [[Český raj|Český ráj]] s pieskovcovými skalnými útvarmi, zámok [[Hluboká nad Vltavou]], krásne historické mesto [[Český Krumlov]], kúpeľné mesto [[Karlove Vary]], [[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]] a mnoho ďalších. Krajinu každoročne navštívi necelých 7 miliónov turistov. Tomu zodpovedá aj snaha o zlepšenie dopravnej infraštruktúry.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=33-36}}</ref> === Doprava === Česká doprava je svojim výkonom rozvinutá. Železničná doprava má najvýznamnejšie postavenie v preprave nákladov. Železničná sieť sa radiálne zbieha do [[Praha|Prahy]], kde je najväčší železničný uzol v štáte. Rozvoj automobilovej dopravy determinuje diaľničná sieť. Česko má približne 1 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Letecká doprava sa v súčasnosti uplatňuje najmä v medzinárodnom styku. Riečna doprava je na riekach [[Labe]] a [[Vltava]]. Labe plní funkciu riečnej cesty, ktorá slúži najmä vnútrozemskej doprave. Dĺžka vodných ciest je 677 km.<ref name=":0" /> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Krojovany pruvod Mala Rusava.jpg|náhľad|Folklórny súbor z južnej [[Morava (región)|Moravy]], nosiaci miestne kroje]]V Česku žije 10,71 mil. obyvateľov. V porovnaní s európskymi krajinami patrí medzi stredne zaľudnené štáty. Priemerná hustota zaľudnenia je 134 obyv./km2. Osídlenie je však nerovnomerné. Medzi oblasti s najnižšou koncentráciou obyvateľstva patria pohraničné oblasti južných a západných [[Čechy|Čiech]], na severnej [[Morava (región)|Morave]] a v [[Sliezsko|Sliezsku]] [[Jesenicko]] a [[Osoblažsko]]. K hustot zaľudneným oblastiam patrí [[Praha]] so svojím zázemím, [[Polabie]], [[Severočeská panva]], [[Liberecký kraj|Liberecko]] a východné Čechy, na Morave zasa priemyselná oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Brno]] so svojím okolím.<ref name=":0" /> Počet obyvateľov Česka klesá. V poslednom období krajina vykazuje prirodzený úbytok. Veková štruktúra sa mení v prospech starších vekových kategórií. Vekové zloženie obyvateľstva je nasledujúce: vek do 14 rokov má 16%, vek 15-59 rokov 65%, 60 rokov a viac má 19% obyvateľstva. Stredná dĺžka života žien je 79 rokov, mužov 72 rokov.<ref name=":0" /> Národnostné zloženie podľa sčítania ľudu v roku [[2001]] je: národnosť [[Česi|česká]] – 90,4 %, [[Moravania|moravská]] – 4,9 %, [[Sliezsko|sliezska]] – 0,1 %, [[Slováci|slovenská]] – 1,4 %, [[Poliaci|poľská]] – 0,4 % [[Nemci|nemecká]] – 0,2 %, [[Ukrajinci|ukrajinská]] – 0,5 %, [[Vietnam|vietnamská]] – 0,3 %, [[rómovia|rómska]] – 0,1 %. Podľa vierovyznania tvoria: [[Ateizmus|ateisti]] – 59 %, [[latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] – 26,8 %, [[Českobratrská církev evangelická]] – 1,2 %, [[Cirkev československá husitská]] – 1 %, nezistená – 8,8 %. Pôsobí tu aj mnoho iných menších kresťanských cirkví, napr. [[Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania|Sliezska cirkev evanjelická a. v.]], [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|starokatolícka cirkev]] a iné. Česko je vplyvom dlhého spoločensko-historického vývoja krajina s najnižším podielom veriacich na svete. == Sídla == Česko má pomerne hustú sídelnú sieť. Rozhodujúci podiel na počte obcí majú mestá nad 5 000 obyvateľov, v ktorých žije 71% obyvateľstva krajiny. Z hľadiska sídelnej štruktúry má Česko 6 veľkomiest nad 100 000. Okrem hlavného mesta [[Praha|Prahy]] k nim patrí [[Brno]], [[Ostrava]], [[Plzeň]], [[Liberec]] a [[Olomouc]]. Dlhšie trvajúcim trendom je vyľudňovanie vidieka. === Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov === {|class="infobox" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%" |- ! style="text-align:center;" colspan="11"| |- !rowspan=23 width:150|<br /> [[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]<br />[[Praha]]<br /> [[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]<br />[[Brno]]<br /> [[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]<br />[[Ostrava]]<br /> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Poradie ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Mesto ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Kraj ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}</ref> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] !rowspan=23 width:150| [[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]<br />[[Plzeň]]<br /> [[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]<br />[[Liberec]]<br /> [[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]<br />[[Olomouc]]<br /> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1&nbsp;243&nbsp;201||2 300 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377&nbsp;508||729 510 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295&nbsp;653||1 164 328 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168&nbsp;034||380 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102&nbsp;301||270 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000<ref>Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]</ref> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93&nbsp;523||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93&nbsp;253||190 000<ref>[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]</ref> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92&nbsp;904||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89&nbsp;432||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76&nbsp;109||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75&nbsp;278||450 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68&nbsp;519||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67&nbsp;332||95 316 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57&nbsp;931||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57&nbsp;135||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56&nbsp;848||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50&nbsp;510||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50&nbsp;104||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50&nbsp;024||- |- | colspan="5" style="text-align:center; background:#f5f5f5;"| |}{{clear}} == Administratívne členenie == {{Pozri aj|Kraj (Česko)}} <div style="float:right">{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}</div> Od [[1. január]]a [[2000]] bolo upravené na 14 samosprávnych [[kraj (Česko)|krajov]]. * [[Praha (kraj)|Hlavné mesto Praha]]&nbsp;–&nbsp;[[Praha]] * [[Juhočeský kraj]]&nbsp;–&nbsp;[[České Budějovice]] * [[Juhomoravský kraj]]&nbsp;–&nbsp;[[Brno]] * [[Karlovarský kraj]]&nbsp;–&nbsp;[[Karlovy Vary]] * [[Královohradecký kraj]]&nbsp;–&nbsp;[[Hradec Králové]] * [[Liberecký kraj]]&nbsp;–&nbsp;[[Liberec]] * [[Moravskosliezsky kraj]]&nbsp;–&nbsp;[[Ostrava]] * [[Olomoucký kraj]]&nbsp;–&nbsp;[[Olomouc]] * [[Pardubický kraj]]&nbsp;–&nbsp;[[Pardubice]] * [[Plzenský kraj]]&nbsp;–&nbsp;[[Plzeň]] * [[Stredočeský kraj]]&nbsp;–&nbsp;[[Praha]] * [[Úsťanský kraj]]&nbsp;–&nbsp;[[Ústí nad Labem]] * [[Kraj Vysočina]]&nbsp;–&nbsp;[[Jihlava (mesto)|Jihlava]] * [[Zlínsky kraj]]&nbsp;–&nbsp;[[Zlín]] == Kultúra == === Literatúra === {{Pozri aj|Česká literatúra}} [[File:Milan Kundera.jpg|thumb|[[Milan Kundera]]]] Česká literatúra je literatúra písaná príslušníkmi českého etnika a iných etník písaná na území českého štátu. Je písaná nielen [[Čeština|česky]], ale tiež [[staroslovienčina|starosloviensky]], [[Latina|latinsky]] a [[Nemčina|nemecky]]. K českej literatúre sa počíta tiež literatúra písaná Čechmi v zahraničí alebo po česky príslušníkmi iných etník. Literárne dejiny začínajú ústnou tradíciou, v ktorej vyniká povesť o praotcovi Čechovi, Krokovi, [[Libuša (kňažná)|Libuši]], Přemyslovi Oráčovi a "dívčí válce". Počiatky písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. Tí spolu so svojimi žiakmi vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a za pomoci písma [[Hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''Proglas'', ''Život Metoda'', ''Život Konštantínov''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú úlohu zohrávať [[latinčina]], vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky ([[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'') aj iné žánre (napr. ''Vita Caroli'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''Alexandreida'' a ''[[Dalimilova kronika]]''. Prvými autormi, ktorí písali aj česky a ktorí došli svetového ohlasu boli [[Jan Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ humanizmu v českej literatúre. Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. Po porážke stavovského povstania v bitke na Bielej hore roku 1620 nastalo zložité obdobie vytláčania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]]. Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[České národné obrodenie|Národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]]. V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a Slovák [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ panslovanských tendencií (všetci Slovania sú jeden národ). Vtedy sa začala objavovať tiež už prvá svojbytná literatúra (česky píšuci Slovák [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, kedy [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a kedy vznikli aj vrcholné literárne diela , či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). [[Súbor:Narodni Divadlo, National Theater, Prague - 8798.jpg|náhľad|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo Praha]]]] V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[Májovci]] ([[Jan Neruda]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), realisti ([[Alois Jirásek]]), česká moderna ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. anarchistickí buriči ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala tiež prekvitať nemecky písaná literatúra (najmä v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''Proces'', ''Zámok'', ''Amerika''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch]], [[Karl Kraus]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojaka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (napr. ''Vojna s mloky''). Silná bola tiež ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Devětsil]], ktorý sa venoval najprv proletárskej poézii, neskôr vymyslel smer poetizmus, aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doteraz jediný Čech ocenený [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (roka 1984). K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]] alebo [[Vladimír Holan]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšieho ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanovi Kunderovi]] (''Neznesiteľná ľahkosť bytia'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (najmä po sovietskej okupácii roku 1968) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kunderu patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štiepila na disent spätý najmä s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. underground ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčšieho medzinárodného ohlasu spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]]. Po nežnej revolúcii z roku 1989 toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadil [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]]. === Divadlo === {{Pozri aj|České divadlo}} České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočia]], zvanej zvyčajne ''[[mastičkář]]''. [[Súbor:Praha - X. Národopisná slavnost v Kinského zahradě 075.jpg|náhľad|Českí hudobníci na slávnosti [[Pošumavská dudácká muzika]]]] === Hudba === Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Duchovná hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršia duchovná pieseň v českých krajinách bola staroslovienska: '' [[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne starosloviensky, prenikli do nej však aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času). Prvá duchovná pieseň vo staročeštine – Svatováclavský chorál – vznikla v 12. storočí. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu prelomu 14. a 15. storočia, zachoval ''Jistebnický kancionál'' (''Ktož sú boží bojovníci''). Dôležitou etapou vo vývoji hudby bol barok (17. a 18. storočia). Za prvých českých hudobných skladateľov možno považovať barokových tvorcov ako boli [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Dismas Zelenka]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]] či [[Jan Křtitel Vaňhal]]. [[File:Dvorak.jpg|thumb|upright|[[Antonín Dvořák]]]] Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici 19. storočia mohli postaviť kľúčoví predstavitelia romantickej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (''Má vlast'', ''Prodaná nevesta'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (''Novosvětská'', ''Rusalka'', ''Slovanské tance''). Na nich nadviazali autori modernej vážnej hudby [[Leoš Janáček]] (''Jenůfa'', ''Káťa Kabanová''), [[Bohuslav Martinů]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslav Novák]], [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Pavel Haas]] alebo [[Viktor Ullmann]]. Na Morave sa narodil svetovo preslávený skladateľ [[Gustav Mahler]]. Presadili sa aj interpreti. Dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]] alebo [[Karel Ančerl]]. Huslisti [[Jan Kubelík]] a [[František Benda (skladateľ)|František Benda]]. Violončelista [[David Popper]], klaviristi [[Alice Herz-Sommerová]] a [[Rudolf Serkin]]. Tiež speváčky [[Ema Destinnová]] a [[Magdalena Kožená]], z telies potom orchester [[Česká filharmónia]]. Česi a českí rodáci sa presadili aj v iných hudobných žánroch. V popu [[Jan Hammer]], [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]] či [[Karel Gott]], v dychovej hudbe [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julius Fučík]] (''Vjazd gladiátorov'') či [[Jaromír Vejvoda]] (''Škoda lásky''), vo folku [[Karel Kryl]], v jazzu [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]] alebo [[Miroslav Vitouš]], v operete [[Oskar Nedbal]], [[Ralph Benatzky]] alebo [[Rudolf Friml]]. Krátko po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v [[Obecný dom|Obecnom dome]], [[Rudolfinum|Rudolfíne]]. === Film === Česka kinematografia je súhrnné označenie pre [[filmové dielo|filmy]] natočené na území [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a Česka. Medzinárodného ohlasu dosiahla v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] česko-slovenská nová vlna ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec (režisér)|Jan Němec]]). Vážnejšie umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlovi Kachyňovi]], [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] alebo [[Karel Zeman|Karlovi Zemanovi]]. === Výtvarné umenie === [[File:Alfons Mucha - 1896 - Spring.jpg|thumb|upright|''Jar'' (1896), secesný plagát [[Alfons Mucha|Alfonza Muchu]]]] Na počiatku dejín výtvarného umenia na území súčasného Česka stojí soška [[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]], zrejme najstaršia keramická soška na svete, ktorá vznikla v mladšom [[Paleolit|paleolite]] a bola nájdená roku 1925 na južnej Morave. Najvýznamnejším [[Gotika|gotickým]] tvorcom bol [[Majster Theodorik]], ktorý sa preslávil výzdobou hradu [[Karlštejn]]. V [[Barok|baroku]] to boli [[Karel Škréta]], [[Ján Kupecký]], [[Petr Brandl]], [[Anton Raphael Mengs]] a [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholná sochárska diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]]. V polovici 19. storočia do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu v Česku bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe [[Pražský orloj|pražského orloja]]. Sa 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. Generácie Národného divadla, teda tvorcovia, ktorí sa nejako podieľali na výzdobe práve stavané "Zlaté kapličky": Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášu Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili maliar [[Václav Brožík]] alebo sochár [[Josef Václav Myslbek]], tvorca sochy sv. Václava na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]] v Prahe. Na konci 19. storočia prišla vlna [[Secesia|secesie]]. V českom prostredí zohrala mimoriadnu úlohu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov tiež cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]''. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]]. Proti klasickým technikám maľby sa na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny Osma patrili [[Bohumil Kubišta]] či [[Emil Filla]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru. Ako kubista začínal aj [[František Kupka]], ktorý však nakoniec sa preslávil predovšetkým ako priekopník abstraktné maľby. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine Tvrdošijní ([[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]]). Členovia avantgardného [[Devětsil|Devětsilu]] sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]]). V druhej polovici 20. storočia prápor surrealizmu držal najmä [[Jan Švankmajer]]. Knižné ilustrácie preslávili napríklad [[Josef Lada|Josefa Ladu]], [[Zdeněk Burian|Zdeňka Buriana]] alebo [[Adolf Born|Adolfa Borna]]. Najznámejšími predstaviteľmi umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Česko|wikt=Česko|commonscat=Czech Republic}} == Externé odkazy == {{portál|Česko|Český}} * [http://www.czech.cz/cz Česká republika Oficiálna stránka] (cz) {{Česko}} {{Okresy Česka}} {{Štatutárne mestá v Česku}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Česko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] q0oh51vjn0g9zmze5b25dzn27vq0n2c Friedrich Nietzsche 0 970 7429975 7105083 2022-08-25T20:07:32Z Stanislav Ondrejkovič 203917 Doplnenie životopisu wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = Západná filozofia |Obdobie = Filozofia 19. storočia |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = Nietzsche1882.jpg |Plné meno = Friedrich Wilhelm Nietzsche |Dátum a miesto narodenia = [[15. október]] [[1844]]<br /> [[Röcken]], [[Nemecko]] |Dátum a miesto úmrtia = {{dúv|1900|8|25|1844|10|15}}<br /> [[Weimar]], [[Nemecko]] |Škola/tradícia = [[weimarský klasicizmus]]; predchodca [[Kontinentálna filozofia|kontinentálnej filozofie]], [[Existencializmus|existencializmu]], [[Postmodernizmus|postmodernizmu]], [[Postštrukturalizmus|postštrukturalizmu]], [[Psychoanalýza|psychoanalýzy]] |Oblasť záujmu = [[estetika]], [[etika]], [[ontológia]], [[filozofia dejín]], [[psychológia]], [[axiológia]] |Význačné idey = [[Apolónske a dionýzovské]], Boh je mŕtvy, večný návrat, inštinkt stáda, [[nadčlovek]], perspektivizmus, vôľa k moci |Ovplyvnený kým = [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Dostojevskij]], [[Ralph Waldo Emerson|Emerson]], [[Johann Wolfgang von Goethe|Goethe]], [[Herakleitos]], [[Immanuel Kant|Kant]], [[Platón]], [[François de La Rochefoucauld (spisovateľ)|La Rochefoucauld]], [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]], [[Blaise Pascal|Pascal]], [[Richard Wagner|Wagner]], [[Charles Darwin|Darwin]], [[Jacob Burckhardt|Burckhardt]], [[Stendhal]], [[Baruch Spinoza|Spinoza]] |Ovplyvnil = [[Theodor Wiesengrund Adorno|Theodor Adorno]], [[Georges Bataille]], [[Jean Baudrillard]], [[Martin Buber]], [[Judith Butler]], [[Albert Camus]], [[Gilles Deleuze]], [[Jacques Derrida]], [[Michel Paul Foucault|Michel Foucault]], [[Martin Heidegger]], [[Iqbal]], [[Karl Jaspers]], [[Ayn Rand]], [[George Santayana]], [[Jean-Paul Sartre]], [[Leo Strauss]], [[Oswald Spengler]], [[Bernard Williams]], [[Ludwig Wittgenstein]] |Podpis = }} '''Friedrich Wilhelm Nietzsche''' (* [[15. október]] [[1844]], [[Röcken]] pri [[Lützen]]e – † [[25. august]] [[1900]], [[Weimar]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[filozof]] a [[filológia|filológ]]. == Význam == Vychádzal zo [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauerovej]] [[metafyzika|metafyziky]] vôle a [[Darvinizmus|darwinistického]] princípu boja o existenciu a smeroval k vytvoreniu koncepcie [[nadčlovek]]a, ktorého úlohou má byť zničenie všetkého klamárskeho, chorobného, životu nepriateľského. Nietzsche je jedným z najvýznamnejších filozofov života. <ref>http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvn/nietzsche_f.html</ref> Bol profesor na univerzite v [[Bazilej]]i, kde spoznal [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]]. == Životopis == Narodil sa v rodine [[Luteránstvo|luteránskeho]] farára, ktorý však nebol v postavení protagonistu rodiny a teda v jeho rodine bola dominantná jeho matka. Neskôr mu otec zomrel a o rok na to aj jeho brat a tak bol vychovávaný medzi samými ženami, čo sa odzrkadlilo aj na jeho živote. Ako každý [[Nemci|Nemec]] vtedajšej doby sa chcel stať vojakom, avšak krátko po narukovaní mal nešťastný pád z koňa, ktorý mu vzal možnosť zotrvať v armáde, ale jeho túžba bola taká veľká, že aj druhýkrát sa mu podarilo do armády dostať, no nie na dlho lebo dostal [[Úplavica|úplavicu]] a teraz sa musel už definitívne rozlúčiť s kariérou v armáde. Toto všetko sa podpísalo aj pod jeho chápanie života a taktiež pod jeho duševné zdravie. Ako brilantný študent sa už v roku [[1869]] stal profesorom klasickej filológie na univerzite v [[Bazilej]]i, ale v roku [[1879]] musel zo zdravotných dôvodov školu opustiť. Nasledujúcich 10 rokov strávil na cestách po [[Európa|Európe]], kde napísal väčšinu svojich veľkých diel. 3. [[január|januára]] [[1889]] v [[Turín]]e sa nervovo zrútil, čo mu prekazilo jeho ďalšiu prácu. Po zvyšok života bol duševne chorý (pravdepodobne [[vaskulárna demencia]] a [[maniodepresia]]). V rokoch 1898 až 1899 utrpel minimálne dve [[Mŕtvica|mŕtvice]], kvôli ktorým čiastočne [[Paralýza|ochromel]], nedokázal chodiť ani rozprávať. V strede [[August|augusta]] roku 1900 dostal [[Pneumónia|zápal pľúc]] a v noci z 24. na 25. augusta mal ďalšiu mŕtvicu, na ktorú neskôr v ten deň zomiera. == Filozofia== Jeho filozofiu delíme na 3 obdobia. * Zaujíma sa o filozofiu antickú, renesančnú a nemeckú kultúru. Konfrontoval klasický ideál so súčasnou nemeckou kultúrou. * Obdobie pozitivizmu, prechádza na pozície scientizmu, zdôrazňuje význam vedy nad umením, jeho vzorom je [[Charles Darwin|Darwinova]] teória o vývoji živočíchov ([[evolučná teória (veda)|evolučná teória]]). * Vrcholná etapa v jeho filozofii, ktorú reprezentuje životným dielom [[Tak vravel Zarathustra]]. Základné tematické okruhy jeho filozofie: * vôľa k moci * [[nadčlovek]] * prehodnotenie všetkých hodnôt * [[nihilizmus]] Najvyššou hodnotou pre Nietzscheho je život, ktorý sa realizuje od vôle k životu až po vôľu k moci. Na rozdiel od [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauera]] nechápe vôľu ako podstatu sveta, ale ako individuálnu vôľu ľudského jedinca k životu a moci. Tiež sa nestotožňuje s popieraním vôle, ale potvrdzovanie vôle k moci považuje za pozitívnu hodnotu. [[Človek (filozofia)|Človek]] je výsledkom evolúcie života ktorej biologický mechanizmus sa u človeka zastavil, ale evolúcia pokračuje smerom k nadčloveku. Nadčlovek už nie je produktom mechanického prírodného procesu, ale produktom ľudskej aktivity, ľudskej vôle k moci. Pod vôľou k moci chápe nielen fyzické a politické násilie, ale aj životné aktivity - snaha niečo poznať, osvojiť si, ovládnuť, využiť, manipulovať, prisvojiť si. Túto ďalšiu evolúciu neurčujú prírodné zákony. Človek sa k nej musí dopracovať sám, presadiť sa svojou vôľou k moci proti priemernému, menejcennému. To dokáže len nadčlovek, ktorý sa oslobodí od pút tradičnej morálky a dokáže prehodnotiť všetky hodnoty storočia upevňované v židovsko-kresťanskej tradícii. Hlásaním pokory, lásky k blížnemu, utrpenia. Náboženská tradícia stavia prekážky neobmedzenej vôli k moci, ktorú presadzujú silní, vznešení, statoční ľudia. V priebehu dejín existujú 2 morálky a dvojaké hodnoty. * Morálka pánov - renesančná morálka, ktorá svojimi hodnotami preniká až k pápežovi. * Morálka otrokov - kresťanská morálka, ktorej hodnoty sú otrocké. Táto morálka nihilizuje všetko to, čo k morálke pánov prirodzene patrí a interpretuje to ako niečo nepravé a nehodnotné. Pravým a hodnotovým sa stáva to, čo nepochádza z tohto sveta. Vyznačuje sa tým, že zo svojej slabosti a bezmocnosti robí svoju prednosť. Takýmto prevrátením hodnôt sa rodí moc bezmocných, biednych, trpiacich. Nihilizmus znamená, že najvyššie hodnoty sa znehodnocujú. Situáciu človeka v modernom svete charakterizuje takto: ”Boh je mŕtvy. Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili! My všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?” Nietzsche nehľadá racionálne - vedecké dôkazy Boha, hlása smrť kresťanského Boha v zmysle noetickom (o poznaní), ale aj etickom. V podstate nehovorí o Bohu, ale o človeku, ktorý stráca vieru v Boha a tým v modernom svete stráca oporu v hierarchii hodnôt svojho života. Je odkázaný sám na seba, je osamotený, je neistý, ale je oslobodený. Nie každý je schopný zmeniť seba samého a svet, hoci to je cesta od človeka k nadčloveku. Jeho koncepcia nadčloveka nepopisuje jeho základné črty, jeho profil. Je to preto,že nadčloveka stavia oveľa vyššie ako súčasného človeka, ktorý nemôže mať ani približnú predstavu o nadčloveku. Na jednej strane je nihilista v popieraní absolútnosti právd (Božie), mravných hodnôt, života a konania. Na druhej strane potvrdzuje život, existenciu človeka, hľadanie zmyslu bytia i vlastného jestvovania vo svete. Nietzsche ovplyvnil filozofiu života v 20.stor. - filozofiu existencie [[Martin Heidegger|Martina Heideggera]]. === Zneužitie === Diela boli zneužité ideológiami [[nacizmus|nacizmu]], ako napríklad výnimočnosť árijskej rasy, jej vôľa k expanzii, antisemitizmu a „vyšľachtenia“ rasovo čistého človeka. Tieto skreslené ideológie boli šírené hlavne prostredníctvom jeho sestry Elisabeth, ktorá vydávala jeho texty v silne skreslených výberoch. Mimo iné, posmrtný výber poznámok nezamýšľaných k publikácii ''Vôľa k moci'' (''Wille zur Macht'', [[1901]]). Nietzsche však odmietal antisemitizmus aj nemecký nacionalizmus svojej doby – vyjadruje sa o nich výsmešne na mnohých miestach vo svojich dielach. == Diela == * [[Zrodenie tragédie z ducha hudby]] (''Die Geburt der Tragödie im Geiste der Musik'') - [[1872]] * [[Nečasové úvahy]] (Unzeitgemässe Betrachtungen) - [[1876]] * [[Ľudské, príliš ľudské]] (''Menschliches, Allzumenschliches'') - [[1880]] * [[Ranné zore]] (''Morgenröthe'') - [[1881]] * [[Radostná veda]] (''Die fröhliche Wissenschaft'') - [[1882]] * [[Tak vravel Zarathustra]] (''Also sprach Zarathustra'') - [[1885]] * [[Mimo dobra a zla]] (''Jenseits von Gut und Böse'') - [[1886]] * [[Genealógia morálky]] (''Zur Genealogie der Moral'') - [[1887]] * [[Súmrak modiel]] (''Gotzen Dammerung'') - [[1888]] * [[Antikrist (kniha)|Antikrist]] (''Der Antichrist'') - [[1888]] * [[Nietzsche contra Wagner]] - [[1888]] * [[Ecce homo (kniha)|Ecce homo]] - [[1888]] Pokus o autobiografiu. * [[Vôľa k moci]] (''Wille zur Macht'') - [[1901]] Výber poznámok autora po jeho smrti, vybraté jeho sestrou Elisabeth. Ich autenticita je v mnohom sporná. Zneužité k propagovaniu nacizmu. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|q|commonscat=Friedrich Nietzsche}} == Externé odkazy == * {{filit|fvn/nietzsche_f.html}} * [http://www.fns.org.uk Nietzsche Society] {{eng icon}} * [http://www.webcitation.org/query?id=1256526059250522&url=www.geocities.com/thenietzschechannel/ Nietzsche Channel] {{eng icon}} {{Významní západní filozofi}} {{DEFAULTSORT:Nietzsche, Friedrich}} [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Nemeckí ateisti]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] 0d0dvhqsfawqk18ld5ptn7pkn576608 Poprad 0 5710 7429885 7419345 2022-08-25T13:40:32Z 2A01:C844:240D:400:345B:9289:C978:AB54 /* Hotely a ubytovanie */ wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Poprad | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Collage Poprad.jpg | Popis obrázku = Poprad. Zhora - Námestie sv. Egídia, v strede zľava - Kostol sv. Juraja so zvonicou v Spišskej Sobote, Kostol sv. Egídia so zvonicou na Námestí sv. Egídia v Starom meste, meštianske domy na spišskosobotskom námestí, dolu zľava - Kvetnica, prímestská rekreačná oblasť, námestie s Kostolom sv. Jána Krstiteľa v mestskej časti Veľká | Znak = Coat of Arms of Poprad.svg | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Poprad | Región = Spiš | Časti = | Rieka = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | Rieka 1 = [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický potok]] | Zemepisná šírka = 49.056667 | Zemepisná dĺžka = 20.297500 | Nadmorská výška = 672 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1256 | Starosta = [[Anton Danko]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 058 01 | Kód = 523381 | EČV = PP | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Mestský úrad<br/>Nábrežie Jána Pavla II. 2082/3<br/>058 01 Poprad | E-mail = mestskyurad@poprad.sk | Telefón = 052 / 772 13 77 | Fax = 052 / 772 12 18 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.poprad.sk | Commons = Poprad | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Popradčan'' }} [[Súbor:Kostol.jpg|náhľad|vpravo|Rímskokatolícky [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol sv. Juraja]], renesančná zvonica a radnica na Spišskosobotskom námestí]] [[Súbor:Poprad.Fußgängerzone.jpg|náhľad|vpravo|Pešia zóna]] [[Súbor:View from Poprad.jpg|náhľad|vpravo|Panoráma Vysokých Tatier z Popradu]] '''Poprad''' ({{vjz|hun|Poprád}}, {{vjz|deu|Deutschendorf}}, {{vjz|pol|Poprad}}) je [[Okres (Slovensko)|okresné mesto]] na severo-východe [[Slovensko|Slovenska]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Počtom obyvateľov je najväčším mestom [[Spiš (región)|Spiša]], tretím najväčším mestom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a desiatym najväčším mestom na Slovensku. Vďaka svojej polohe sa mu dostal prívlastok ''vstupná brána'' do [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. == Polohopis == Poprad leží v [[Popradská kotlina|Popradskej kotline]], ktorá je súčasťou [[Podtatranská kotlina|Podtatranskej kotliny]], medzi [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokými]] a [[Belianske Tatry|Belianskymi Tatrami]] (na severe), [[Levočské vrchy|Levočskými vrchmi]] (na východe), [[Kozie chrbty|Kozími chrbtami]] (na juhu) a Štrbským rozvodím (na západe), na rovnomennej rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]]. Obklopené je poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. Po väčšinu roka v Poprade vanie západný vietor. V roku [[1950]] mal Poprad 11 000 obyvateľov, v roku [[2004]] ich mal už 54 589. Na území mesta boli vybudované tri sídliská: Banícka, Juh (najväčšie, časti Juh I-VI) a Západ (časti I-III). === Vodné toky === Rieka [[Poprad (rieka)|Poprad]] vzniká sútokom [[Hincov potok|Hincovho potoka]] (vyteká z [[Veľké Hincovo pleso|Veľkého Hincovho plesa]]) a potoka [[Krupá (zdrojnica Popradu)|Krupá]] (vyteká z [[Popradské pleso|Popradského plesa]]) v Mengusovskej doline vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Na území mesta priberá sprava [[Potôčky (prítok Popradu)|Potôčky]] a [[Hozelský potok]], zľava [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický]] a [[Slavkovský potok (prítok Popradu)|Slavkovský potok]]. == Časti mesta == Dnešné mesto Poprad sa skladá z piatich bývalých hornospišských miest a jednej bývalej osady (štatút mesta aj ÚGKK SR ich označuje ako "časti mesta"): * [[Poprad (mestská časť)|Staré Mesto]] (Poprad (v užšom zmysle slova)) * [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] * [[Spišská Sobota]] * [[Stráže pod Tatrami]] * [[Veľká]] * [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] == História mesta == Okolie mesta bolo osídlené už v [[pravek]]u. Svedčí o tom aj nález travertínového odliatku lebečnej dutiny [[Človek neandertálsky|neandertálskeho človeka]] v neďalekých [[Gánovce|Gánovciach]] v roku 1926. Na tunajšom území tu žil človek potom nepretržite – potvrdzujú to nálezy z [[Kamenná doba|kamennej]] i [[Bronzová doba|bronzovej doby]]. Nálezy z roku 2006 potvrdili prítomnosť germánskych [[Vandali|Vandalov]] na tomto území. Historické obdobie sa začína v polovici 13. storočia, kedy sa datujú prvé písomné zmienky o meste a o jeho terajších mestských častiach. V roku 1256 sa prvý raz objavuje písomná zmienka o Poprade ako o samostatnej obci osídlenej nemeckými prisťahovalcami. Začiatky historického Popradu, však spadajú až k roku 1209, kedy sa názov „Poprad“ vyskytol v najstaršej listine týkajúcej sa územia [[Spiš (región)|Spiša]], v ktorej kráľ [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] dal istému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre rozsiahle územia na Spiši ležiace nad Popradom. Podľa legiend už v tomto období sa tu prejavoval kult [[Egídius (opát)|svätého Egídia]], ktorému tu bola zasvätená kaplnka. V roku 1276 dnešný Poprad pozostával ešte z dvoch od seba nezávislých obcí: z Popradu a z Nemeckej Vsi, ktoré neskôr splynuli. Poprad spočiatku ako malá obec ležiaca na križovatke dôležitých obchodných ciest sa vyvíjal v tieni okolitých obcí, najmä [[Spišská Sobota|Spišskej Soboty]]. V čoraz väčšej miere sa tu usídľovali nemeckí kolonisti, o čom svedčí i názov najstaršieho mestečka ''Popradzaza'' (''Saský Poprad''); v neskoršom období dostal čisto nemecké pomenovanie ''Deutschendorf'', ktoré sa používalo až do 17. storočia. V polovici 14. storočia sa Poprad spolu s ďalšími spišskými obcami stal súčasťou [[Provincia 24 spišských miest|provincie 24 spišských miest]], s ktorou sa v roku 1412 dostal do tzv. [[Spišské starostovstvo|poľského zálohu]]. Po skončení zálohu v roku 1772 patril Poprad do [[Provincia 16 spišských miest|provincie 16 spišských miest]], kde zostal až do roku 1876. Ešte v 18. storočí mu bolo udelené trhové právo. Už v 16. a 17. storočí nastal hospodársky rast mesta, ktorý podnietil usadzovanie sa slovenského obyvateľstva a zosiľňovanie poľského vplyvu. Pôvodne poľnohospodársky charakter mesta sa menil; v roku 1692 tu bola založená papiereň, najstaršia remeselná fabrika. Významný prínos pre rozvoj mesta znamenalo v roku 1871 otvorenie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]], ktorá sa stala hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu a natrvalo naštartovala prosperitu Popradu na úkor Spišskej Soboty a blízkeho [[Kežmarok|Kežmarku]]. S objavovaním a postupným sprístupňovaním Vysokých Tatier mesto začalo ťažiť z cestovného ruchu (prispelo k tomu i otvorenie [[Tatranské elektrické železnice|elektrickej železnice]] v rokoch 1908 – 1912). 1. januára 1923 sa na základe Vládneho nariadenia č. 257/1922 stala z mesta so zriadeným magistrátom veľká obec Poprad a v roku 1927 sa Poprad stal sídlom novozriadeného okresu. V období [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Poprad stal strediskom protifašistického odboja. Smutne vyznieva skutočnosť, že počas tzv. [[Prvá slovenská republika|slovenského štátu]] bol v roku 1942 v meste zriadený zberný tábor, do ktorého boli zhromažďovaní [[Židia]] určení na vysťahovanie a už 25. marca v tomto roku odišiel z Popradu prvý židovský transport do [[Osvienčim]]u. Poprad bol oslobodený 28. januára 1945. Po skončení vojny nastal rozvoj mesta, podporený pripojením okolitých obci a vytvorením mestskej aglomerácie s mestskými časťami – [[Spišská Sobota]] a [[Veľká]] boli pripojené v roku 1945, [[Stráže pod Tatrami]] v r. 1960 a [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] v roku 1974. Rozbehla sa mohutná priemyselná výroba (vagóny, elektrické spotrebiče), napredoval aj potravinársky priemysel. V súčasnosti predstavuje Poprad moderne sa rozvíjajúce mesto, známe i za hranicami krajiny. V roku 2006 bolo kandidátskym mestom na usporiadanie [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hier]]. == Demografia == {| class=wikitable ! Rok ! Mestá spolu ! Poprad ! Spišská Sobota ! Veľká ! Matejovce ! Stráže ! Kvetnica |- align ="center" | 1869 | 4 614 | 1 065 | 803 | 1 218 | 931 | 597 | - |- align ="center" | 1880 | 4 576 | 1 038 | 823 | 1 173 | 941 | 823 | - |- align ="center" | 1890 | 4 480 | 1 160 | 764 | 1 193 | 867 | 496 | - |- align ="center" | 1900 | 5 063 | 1 530 | 853 | 1 120 | 980 | 580 | - |- align ="center" | 1910 | 6 826 | 2 283 | 977 | 1 358 | 1 609 | 599 | - |- align ="center" | 1921 | 7 430 | 2 281 | 632 | 1 808 | 1 662 | 632 | - |- align ="center" | 1930 | 10 987 | 4 029 | 2 074 | 2 530 | 1 593 | 761 | - |- align ="center" | 1940 | 12 262 | 3 966 | 2 506 | 3 536 | 1 476 | 778 | - |- align ="center" | 1950 | 12 590 | 5 492 | 1 549 | 2 726 | 1 613 | 718 | 492 |- align ="center" | 1961 | 16 180 | 8 447 | 1 507 | 3 102 | 2 148 | 783 | 193 |- align ="center" | 1970 | 23 447 | 15 722 | 1 415 | 2 924 | 2 260 | 815 | 311 |- align ="center" | 1980 | 38 077 | 29 375 | 1 832 | 3 937 | 1 992 | 600 | 341 |- align ="center" | 1991 | 52 914 | 42 599 | 2 646 | 4 123 | 2 802 | 531 | 213 |- align ="center" | 2005 | 54 419 | 43 150 | 2 842 | 4 656 | 2 881 | 653 | 237 |- align ="center" | 2019 | 50 051 | 36 627 | 3 052 | 4 610 | 2 856 | 609 | 188 |} === 1772 – 1832 === V roku [[1772]] (po návrate miest z [[Spišské mestá v poľskom zálohu|poľského zálohu]]) tvorili evanjelici na území dnešného Popradu drvivú väčšinu, no postupne podiel katolíkov vďaka prisťahovalectvu stúpal (roky [[1773]], [[1801]], [[1832]]): * Spišská Sobota: 170/657, 303/663, 323/585 * Veľká: 20/986, 101/1101, 237/1300 * Poprad: 28/768, 240/877, 357/750 * Matejovce: 16/600, 69/691, 124/963 * Stráže: 19/464, 63/451, 141/505 Slováci boli prevažne katolíci (okrem Veľkej) a Nemci evanjelici. === Sčítanie ľudu v Uhorsku v rokoch 1880 a 1910 === Sčítania obyvateľstva v Uhorsku zisťovali okrem iného aj národnostnú štruktúru obyvateľstva. Obyvatelia však neodpovedali na to, akej sú národnosti, ale aký je ich materinský resp. najpoužívanejší jazyk. Prevažná väčšina občanov židovskej národnosti sa na sklonku Uhorska hlásila k maďarskej národnosti, v menšej miere k nemeckej a zriedkavo k slovenskej. ==== [[1880]]<ref>http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html</ref> ==== {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 279 (28 %) | 218 (27 %) | 220 (19 %) | 116 (13 %) | 158 (27 %) |- align ="center" | Nemci | 659 (67 %) | 538 (67 %) | 887 (78 %) | 763 (84 %) | 404 (70 %) |- align ="center" | Maďari | 40 (4 %) | 45 (6 %) | 23 (2 %) | 25 (3 %) | 15 (3 %) |- align ="center" | Iní | 2 (0 %) | 1 (0 %) | 1 (0 %) | 1 (0 %) | 0 (0 %) |} ==== [[1910]]<ref>http://www.radixhub.com/radixhub/sources/demographic,_ethnic,_religious_and_dwelling_information_of_settlements_in_the_1910_census/parts/(part_1)_szepes_vm..htm</ref> ==== {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 758 (33 %) | 422 (43 %) | 710 (52 %) | 220 (14 %) | 378 (63 %) |- align ="center" | Nemci | 818 (36 %) | 319 (33 %) | 524 (39 %) | 1028 (64 %) | 205 (34 %) |- align ="center" | Maďari | 689 (30 %) | 228 (23 %) | 117 (9 %) | 327 (20 %) | 10 (2 %) |- align ="center" | Iní | 18 (1 %) | 7 (1 %) | 7 (1 %) | 34 (2 %) | 6 (1 %) |} === 1919 – 1940 === V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku [[1930]] tvorili Slováci a Nemci v jednotlivých mestečkách nasledovný pomer: {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 59,7 % | 65,4 % | 76,3 % | 24,0 % | 70,7 % |- align ="center" | Nemci | 28,6 % | 29,7 % | 21,0 % | 74,5 % | 27,5 % |- align ="center" | Iní | 11,7 % | 4,9 % | 2,7 % | 1,5 % | 1,8 % |} Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7 % obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6 %. Ešte v roku [[1921]] však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7 %) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1 % resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6 %). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8 % Slovákov a 41,% Nemcov. V roku [[1921]] tvorili Nemci v okrese Poprad 24 %, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5 %. Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku [[1940]] (33 %), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0 %). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku [[1940]] pozvoľna klesal (od 13 % vo Veľkej, cez 14 % v Spišskej Sobote a 15,4 % v Poprade, po 25 % v Strážach). Pred koncom 2. svetovej vojny a krátko po nej však takmer všetci Nemci región Spiša, a teda aj päť popradských miest, opustili. Tomu zodpovedalo aj náboženské zloženie obyvateľstva, kedy rímskokatolíci tvorili 60,5 % a evanjelici a. v. 26,8 %. === 1945 – súčasnosť === Počet obyvateľov po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] prudko rástol (z 12000 v roku [[1949]] po 55000 v roku [[1991]]). Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj neprispôsobiví občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Mesto Poprad rovnako ako celý Spiš stratil svoj multietnický charakter a stal sa slovenským územím, so silnou rómskou menšinou. === Súčasnosť === Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[1991]] sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2 % obyvateľov, v roku [[2001]] 79,26 %. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 sa prihlásilo k [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] cirkvi 65,90 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej a. v.]] 7,31 %, [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej]] 3,73 % a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] 0,80 % obyvateľov mesta. Bez vierovyznania je 16,82 % a svoje vierovyznanie neuviedlo 3,92 %. V rovnakom roku sa k slovenskej národnosti prihlásilo 94,14 % Popradčanov, k [[Rómovia|rómskej]] 2,09 %, [[Česko|českej]] 1,00 %, [[Maďarsko|maďarskej]] 0,23 % a nemeckej 0,21 %.<ref>http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440706&lstObec=523381</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Divadlá === V meste sa napriek jeho veľkosti nenachádza profesionálne [[divadlo]] so stálou scénou. Vystupujú tu len hosťujúce súbory či divadlá z iných miest, predstavenia sú prevažne v Dome kultúry, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný a premenovaný z pôvodného "závodneho klubu Tatravagónky." Divadelná sála sa nachádza aj v mestskej časti Spišská Sobota. V Poprade pôsobí divadelný súbor ''Commedia''. === Kiná === V centre mesta na Námestí Sv. Egídia bolo vo februári 2016 po niekoľkoročnej prestávke znovu otvorené kino Tatran. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov. V mestskej časti Veľká je kino Máj, ktoré sa však v súčasnosti využíva na iné účely. Po spustení prevádzky v kine Tatran pred niekoľkými rokmi sa prestalo pravidelne premietať v kine Gerlach, kde sa v súčasnosti konajú zasadnutia mestských poslancov, funkciu kina plní len počas [[Festival horských filmov|Festivalu horských filmov]], ktorý sa koná v meste každý rok. === Múzeá === V centre mesta (a v mestskej časti Spišská Sobota) sa nachádza [[Podtatranské múzeum v Poprade|Podtatranské múzeum]], v ktorom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriu mesta a regiónu. Veľmi cennou expozíciou sú nálezy z neďalekých [[Gánovce|Gánoviec]] (odliatok lebky neandertálskeho človeka). === Galérie === [[Súbor:Tatranská galéria.jpg|náhľad|Budova [[Tatranská galéria|Tatranskej galérie]] v bývalej elektrárni pred rekonštrukciou]] Výstavné priestory má aj [[Tatranská galéria]] v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri [[Železničná stanica Poprad-Tatry|železničnej stanici]] a vo Výstavnej sieni na Alžbetinej ulici. V Poprade desať rokov (od r. 1996) pôsobil aj Dom fotografie, ktorý sa však v r. 2006 presťahoval do Liptovského Mikuláša. === Knižnice === Prvá písomná zmienka o knižnici v Poprade je z roku [[1925]]. [[Podtatranská knižnica v Poprade]] poskytuje výpožičné (absenčné aj prezenčné), konzultačné, bibliograficko-informačné, reprografické a rešeršné služby. V oddeleniach náučnej literatúry, všeobecnej literatúry, regionálnej literatúry, beletrie a oddelení pre deti a mládež (na ul. Podtatranská), umenia (Sobotské námestie) a v pobočkách (na ul. Dostojevského a Rastislavova) sa nachádza takmer 130 000 titulov. === Vydavateľstvá === V Poprade pôsobí niekoľko vydavateľstiev, medzi ktoré patria: ''Tlačiareň a vydavateľstvo SLZA'', ''[[Region Poprad]]'', ''Popradská tlačiareň - vydavateľstvo'' a ''Juvenia Education''. === Pravidelné podujatia === Medzi pravidelné podujatia už od roku [[1993]] v Poprade patrí [[Medzinárodný festival horských filmov]], ktorý sa koná pravidelne vždy v októbri v bývalom kine Gerlach, dnes zasadačke Mestského úradu a v Kine Iskra v [[Kežmarok|Kežmarku]] a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Medzi jeho najznámejšími hosťami (r. [[1994]]) bol aj Sir [[Edmund Hillary]] z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], prvý pokoriteľ [[Mount Everest]]u. Námestie Sv. Egídia v posledných rokoch hostí čoraz viac populárne festivaly Viva Italia a Made in Slovakia, organizované občianskym združením Pre mesto. V meste sa každoročne koná Popradská kultúrna zima, Popradská kultúrna jeseň, Popradská kultúrna jar a Popradské kultúrne leto, v rámci ktorých sa uskutočňuje mnoho kultúrnych akcií všetkých žánrov, často so známymi osobnosťami zo Slovenska alebo sveta. Medzi ďalšie pravidelné podujatie patrí Príchod Mikuláša a tiež aj Vianočný jarmok, ktorý sa pravidelne uskutočňuje pred Vianocami. === Folklórne súbory === Od roku 1972 pôsobí v meste Poprad Folklórny súbor Vagonár, ktorý v súčasnosti združuje vo forme občianskeho združenia Klub priateľov folklóru nadšencov ľudového tanca, spevu a hudby. Vagonár sa vo svojej umeleckej tvorbe zameriava na uchovávanie a rozvíjanie ľudových tradícií a kultúry regiónov stredného, severného a východného Slovenska – Liptov, Spiš, Šariš, Zemplín a Horehronie. Hudobné CD s názvom "Budú hrac, budú hrac…", ktoré súbor vydal v roku 2008, zachytáva aktuálny repertoár súboru v podobe ľudových piesní a hudobných úprav. V Poprade pôsobia aj tri detské folklórne súbory, a to Detský folklórny súbor Letnička, Detský folklórny súbor Venček a najmladší Detský folklórny súbor Popradčan. Tieto súbory prezentujú folklór najmä z oblasti Spiša a Liptova. Tí najšikovnejší tanečníci z detských súborov majú možnosť pokračovať v prezentácií ľudového umenia vo Folklórnom súbore Vagonár. V meste Poprad pôsobí aj ľudová kapela s výstižným názvom - [http://www.popradcan.sk Cimbalová ľudová hudba Popradčan], ktorej primášom a zakladateľom je popradčan Lukáš Copuš. V roku 2015 vydala kapela profilové CD s názvom ,,[http://www.popradcan.sk/nase-cd/ Ľudovo a predsa inak]" a v roku 2017 aj svoje druhé CD s názvom ,,[http://www.popradcan.sk/nase-cd/ide-duro-po-ulici/ Ide Ďuro po ulici]". == Pamiatky == [[Súbor:Sobotanámestie.jpg|náhľad|vpravo|Námestie v Spišskej Sobote]] Najvýznamnejšou pamiatkovou zónou v Poprade je centrum mestskej časti [[Spišská Sobota]]. Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je tu [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol svätého Juraja]] s piatimi neskorogotickými krídlovými [[oltár]]mi a hlavným oltárom od [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]. Vznikol na rozhraní neskorej [[Gotika|gotiky]] a [[Renesancia|renesancie]]. Vedľa kostola, podobne ako v iných „nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. Celé centrum Spišskej Soboty bolo vyhlásené za [[Pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]]. V historickom centre Popradu najvýznamnejšou pamiatkou je ranogotický [[Kostol svätého Egídia (Poprad)|Kostol svätého Egídia]] s bohatou freskovou výzdobou. Pozostatkom neskorobarokovej výzdoby kostola je už len krstiteľnica. Vedľa kostola stojí [[Renesančná zvonica v Poprade|renesančná zvonica]] zo 16. storočia. === Pomníky === * Na námestí v Spišskej Sobote je umiestnený obelisk na pamiatku revolúcie z roku [[1848]] a na pamiatku padlých v [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]]. * V parku pri železničnej stanici v Poprade je pomník na pamiatku [[Červená armáda|Červenej armády]], ktorá mesto oslobodila v januári [[1945]]. * Na Velickom námestí je pamätník Nespravodlivo umučených. * Na najväčšom cintoríne vo Veľkej je pamätník umučených v gulagoch. * Pri letisku je nedávno obnovený pamätník SNP. * Na železničnej stanici na prvom nástupišti je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Podobná tabuľa je aj na synagóge v centre mesta. * Pamätná tabuľa na mladého muža, Jozefa Bonka, zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom múre kostola sv. Egídia v centre mesta. * Pred NsP bolo až do [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] námestie s názvom Leninovo, v ktorého strede stála obrovská bronzová socha [[Vladimir Iľjič Lenin|V. I. Lenina]]. Zaujímavosťou je, že predtým ako mohla byť socha predaná do šrotu ju v roku 1993 kúpil americký podnikateľ Lew Carpenter a monument dodnes stojí v umeleckej štvrti amerického mesta [[Seattle]].<ref>[http://vacilando.org/sk/article/obrovsky-lenin-putuje-ako-skladacka Obrovský Lenin putuje ako skladačka] </ref> == Cirkev == V Poprade pôsobia: * [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev augsburského vyznania]] * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] * [[Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike|Bratská jednota baptistov]] * [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] * [[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] * [[Jehovovi svedkovia|Svedkovia Jehovovi]] * [[Kresťanské spoločenstvo Milosť]] * '''Poprad'''[[Súbor:Square of Poprad 4.jpg|náhľad|Kostol svätého Egídia]] [[Súbor:Square of Poprad 5.jpg|náhľad|Kostol svätej Trojice]] * [[Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie]] * [[Kostol svätého Egídia (Poprad)|Rímskokatolícky kostol svätého Egídia]] * Evanjelický kostol Svätej Trojice * Pravoslávny chrám Povýšenia Svätého Kríža * Židovská synagóga (nevyužívaná) [[Súbor:Poprad, Sídlisko Juh.JPG|náhľad|Celkový pohľad na sídlisko Juh.]] ==== Sídlisko Juh ==== * [[Kostol svätých Cyrila a Metoda (Poprad)|Rímskokatolícky kostol svätých Cyrila a Metoda]] * Gréckokatolícky chrám svätých apoštolov Petra a Pavla<ref>http://grkatpoprad.sk/about/</ref> *Zbor cirkvi [[Kresťanské spoločenstvo Milosť|Kresťanské spoločenstvo]] Poprad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milosť Poprad - Kresťanské spoločenstvo|url=https://poprad.milost.sk/|vydavateľ=Milosť Poprad - Kresťanské spoločenstvo|dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk}}</ref> (KS Milosť) === Spišská Sobota === * [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Rímskokatolícky kostol svätého Juraja]] * Evanjelický kostol === Stráže === * Rímskokatolícky kostol svätého Jána Krstiteľa * Evanjelický kostol === Matejovce === *Rímskokatolícky kostol svätého Štefana * Evanjelický kostol === Veľká === * Rímskokatolícky kostol svätého Jána Evanjelistu ([[Saleziáni Don Bosca|SDB]]) * Evanjelický kostol * Kostol Bratskej jednoty baptistov *Modlitebňa Cirkvi adventistov siedmeho dňa === Kvetnica === * [[Kostol svätej Heleny (Poprad - Kvetnica)|Rímskokatolícky kostol svätej Heleny]] == Šport a oddych == === Futbal === Každá z mestských častí má vlastný [[Futbal|futbalový]] štadión. Najväčšie (aj s tribúnami) sú v Poprade a vo Veľkej. V súčasnosti sa plánuje rozsiahla rekonštrukcia hlavného futbalového štadióna, ktorý sa nachádza pri aquaparku AquaCity. Futbalový klub [[FK Poprad]] je účastníkom [[2. slovenská futbalová liga|2. slovenskej futbalovej ligy]], ktorá predstavuje druhú najvyššiu futbalovú ligu na Slovensku. Záujem o mladežnícky futbal stále rastie. === Hokej === [[Hokej]] sa v Poprade hrá od sezóny 1930/31. Prvé dva "cvičné" zápasy odohral Poprad proti ŠKVT 22. a 29. januára 1931 s výsledkami 0:14 a 0:6. V dobovej tlači sa uvádza, že popradskí hokejisti hrali pod hlavičkou Popradského atletického clubu (PAC). Prvý "oficiálny" domáci zápas, už pre verejnosť, odohral Poprad pod hlavičkou spolku Karpathenverein proti LTC Plzeň 1. februára 1931. Pod hlavičkou Karpathenvereinu odohral Poprad aj zvyšok prvej sezóny. Už v nasledujúcej sezóne (1931/32) popradskí hokejisti definitívne zakotvili v PAC, ako jeden z odborov tohto športového klubu, pod názvom Hockey Club (HC) Poprad. Do organizovaného slovenského hokeja vstúpil Poprad v roku [[1931]]. V sezóne 1931/32 však Poprad neprešiel vo finále majstrovstiev Východoslovenskej župy Československého svazu kanadského hockeya cez Sláviu Prešov. V sezónach [[1932]]/[[1933|33]] – [[1934]]/[[1935|35]] získal 3 tituly „Majster Slovenska“. V roku [[1935]] spojením popradského a [[Tatry|tatranského]] hokeja vznikol HC Tatry (predseda Viliam Šimko), ktorý bol v roku [[1948]] premenovaný na Sokol Tatry Poprad a v roku [[1950]] na TJ Tatran Tatranské píly Poprad. Umelá [[ľad]]ová plocha bola vybudovaná až 22. februára [[1958]] (dovtedy sa [[ľad]] často topil a tak miestom prípravy hokejistov bolo [[Päť Spišských plies]] v [[Malá Studená dolina|Malej Studenej doline]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]). Hokejisti Lokomotíva-Vagónka-Stavbár (LVS) Poprad (predseda Ladislav Gromovský) mohli hrávať v krytej hale od roku [[1973]]. Od roku [[1976]] Popradčania vystupovali pod názvom Lokomotíva Stavbár (predseda František Babinec) a od roku [[1978]] boli súčasťou Telovýchovnej jednoty (TJ) Pozemné stavby (PS) Poprad (predseda Michal Niňaj). V roku [[1989]] sa PS Poprad zlúčili s ČH Poprad. V roku [[1990]] vznikol HC Športový klub polície Pozemné stavby (ŠKP PS) Poprad (predseda Jozef Parížek). V súčasnosti hokejový oddiel [[HK Poprad]] hrá zápasy [[slovenská hokejová extraliga|slovenskej hokejovej extraligy]] v zrekonštruovanej Poprad Aréne. V máji 2022 mesto Poprad otvorilo aj novú tréningovú halu, ktorá sa nachádza hneď vedľa zimného štadióna.<ref>{{Citácia periodika|titul=Poprad sa dočkal tréningovej haly|periodikum=[[Aktuality.sk]]|odkaz na periodikum=|dátum=2022-04-29|url=https://sport.aktuality.sk/c/bfcZAUt/foto-v-poprade-otvorili-najmodernejsiu-treningovu-hokejovu-halu-na-slovensku/}}</ref> [[Súbor:AquaCityPoprad.JPG|náhľad|vpravo|AquaCity]] === Hokejbal === Tím [[HK Ims-East Popradskí Piráti Poprad]] je od sezóny 2021/2022 účastníkom [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov|Slovenskej hokejbalovej extraligy mužov]]. === Plávanie === Blízko zimného štadióna, na hranici širšieho centra mesta a Spišskej Soboty sa nachádzala moderná plaváreň. Tá sa v roku [[2003]] začala komplexne prebudovávať na plaváreň AquaCity. Bazény sú napúšťané termálnou vodou z neďalekého geotermálneho vrtu. === Basketbal === Poprad vždy patril medzi špičku ženského [[basketbal]]u na [[Slovensko|Slovensku]]. Prvé basketbalové krúžky v Poprade vznikli v roku [[1946]] na Obchodnej akadémii. V roku [[1965]] dorastenky postúpili do slovenskej dorasteneckej ligy a postupne získali mnoho titulov majsteriek [[Slovensko|Slovenska]] i [[ČSSR]]. V roku [[1964]], ako víťaz krajskej súťaže, postúpili basketbalistky do SNL. Do I. ligy sa hráčky dostali v roku [[1981]]. Dievčatá pri svojom postupe do extraligy v sezóne [[2002]]/[[2003]] obsadili štvrté miesto. Sezónu [[2003]]/[[2004]] ukončili 3. miestom, ktoré obhájili aj v nasledujúcej sezóne. V súčasnosti klub [[BAM Poprad|Basketbalová akadémia mládeže Poprad]] odohráva svoje domáce zápasy vo viacúčelovej hale (Aréna Poprad), ktorá bola otvorená v roku [[2006]] na sídlisku Juh III. === Cyklistika === Okolie Popradu je vhodné aj na cyklotúry. Tie najnáročnejšie vedú lesnými cestami Vysokých Tatier či Kozích chrbtov až do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Jednotlivé trasy aj s ich náročnosťou sú vyznačené na turistických mapách. Medzi Popradom a Svitom je vybudovaný cyklistický chodník v dĺžke vyše {{km|6|m}}, ktorý začína za Popradom (pri strelnici), vedie popri sídlisku JUH III v Poprade až do mesta [[Svit (mesto)|Svit]], kde pokračuje až do [[Lopušná dolina (Kozie chrbty)|Lopušnej doliny]] a poľnou cestou až do [[Šuňava|Šuňavy]]. Na [[Staré Mesto (Poprad)|Námestí sv. Egídia]] je vytvorená cyklotrasa. Plánované je dobudovanie cyklotrasy, ktorá sa napojí na už existujúcu cyklotrasu na námestí, a bude pokračovať širším centrom mesta, t. j. cez mestské časti a sídliská. V roku [[1999]] bolo mesto Poprad usporiadateľom jubilejných [[Majstrovstvá sveta v cyklokrose 1999|50. majstrovstiev sveta v cyklokrose]], ktoré sa uskutočnili na okruhu v neďalekej [[Spišská Teplica|Spišskej Teplici]]. === Inline korčuľovanie === Na korčuľovanie je vhodný cyklistický chodník medzi Svitom a Popradom, ale je to v prvom rade cyklistický chodník, o ktorom účele hovorí vyhláška o premávke na pozemných komunikáciach. V súčasnosti ho však využívajú najmä korčuliari, práve vzhľadom na jeho veľmi dobrý povrch a rovinatý charakter len s veľmi malým výškovým prevýšením. Práve z tohto dôvodu cyklisti využívajú najmä veľké množstvo cyklistických trás v okolí mesta prírodného charakteru, ktoré sú vhodné aj pre náročných cyklistov a vynikajú pestrosťou povrchov a okolitej prírodnej scenérie. === Lyžovanie === V okolí Popradu je množstvo [[Lyžovanie|lyžiarskych]] stredísk vo Vysokých Tatrách (Tatranská Lomnica ({{km|9.15|m}} zjazdoviek), Starý Smokovec ({{km|4.42|m}} zjazdoviek), Štrbské Pleso ({{km|5.32|m}} zjazdoviek)), vo Svite (Lopušná dolina ({{km|1.8|m}} zjazdoviek), Skitatry Lopušná dolina ({{km|1.25|m}} zjazdoviek)), Spišskom Bystrom ({{km|1.1|m}} zjazdoviek) či Liptovskej Tepličke ({{km|3.3|m}} zjazdoviek). === Hotely a ubytovanie === V Poprade je mnoho hotelov – [https://aquacity.sk/ubytovanie/ AquaCity Moutain View, AquaCity Seasons], Satel, Tatra, Gerlach, [https://hotel-europa.sk/ Európa]. Ďalšie možnosti ubytovania ponúkajú aj desiatky menších penziónov, najkvalitnejšie z nich sa nachádzajú v časti Spišská Sobota a Veľká (Penzión Pod Bránou, Vila Pod Bránou, Penzión Fortuna, Penzión Aqualand, Penzión Darinka, [https://penzionharmony.sk/ Penzión Harmony]). Alebo aj rôzne iné typy ubytovacích zariadení ako apartmánové domy alebo ubytovanie v súkromí. ([https://www.eggresh.com/ Apartmán Partman], Apartmán In Time, Apartmán Sobota) == Hospodárstvo a infraštruktúra == Poprad je dynamické a moderné mesto s dobrou infraštruktúrou. === Mestská hromadná doprava === V Poprade nie je vedená elektrická trakcia pre električky ani trolejbusy, [[MHD]] je zabezpečovaná autobusmi. Spoločnosť [[SAD Poprad]] prevádzkuje osem liniek (linky {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|1|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|2|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|3|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|4|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|5|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|6|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|7|inline=croute}} a {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|8|inline=croute}}). Autobusy väčšinou premávajú v pol- až hodinových intervaloch (aj menej). Nedostatkom, ktorý okrem iného chod [[MHD]] spomaľuje, je aj kupovanie lístkov výhradne u vodiča. Od [[január]]a [[2018]] v Poprade jazdí prvý na [[Slovensko|Slovensku]] vyrobený [[elektrobus]]. Dojazd má 150 kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ballová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = 7 dobrých správ: Pod Tatrami jazdí prvý slovenský elektrobus | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1010433/7-dobrych-sprav-pod-tatrami-jazdi-prvy-slovensky-elektrobus/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-27 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> === Cestná sieť === Poprad leží pri hlavnej komunikácii spájajúcej východ a západ Slovenska – [[Európska cesta 50|ceste E 50]], vedenej v trase [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]]. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], ktorú križuje [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] a [[Cesta II. triedy 534 (Slovensko)|II/534]]. Z Popradu je do [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] {{Km|54|m|w}}, do [[Kežmarok|Kežmarku]] {{Km|15|m|w}}, do [[Prešov]]a {{Km|76|m|w}} a do [[Rožňava|Rožňavy]] {{Km|72|m|w}}. [[Starý Smokovec]] vo [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatrách]] je vzdialený {{Km|13|m|w}}. === Železničná sieť === [[Súbor:Poprad, railway station, 3. 9. 2006.jpg|náhľad|Záber zo železničnej stanice, rekonštrukcia nástupíšť, [[3. september]] [[2006]]]] [[Súbor:Železničná stanica Poprad-Tatry 8.JPG|náhľad|[[Železničná stanica Poprad-Tatry]]]] [[Železničná stanica Poprad-Tatry|Poprad]] je taktiež dôležitým železničným uzlom, leží na trase [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] č. 5. Zo železničného smeru [[Železničná trať Žilina – Košice|Žilina – Košice]] sa odtiaľto dá cestovať do [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]], kam vedie trať č. 183 [[Tatranské elektrické železnice|Tatranských elektrických železníc]] a do [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Starej Ľubovne (trať č. 185)]]. Trať medzi Popradom a [[Starý Smokovec|Starým Smokovcom]] je druhou<ref>[http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h481.htm Železničná trať Ľubochňa - Močidlo] na Rail.sk</ref> elektrickou železničnou traťou na Slovensku (otvorená [[17. december|17. 12.]] [[1908]]). Železničná stanica prešla rekonštrukciou a modernizáciou (ukončenie v r. [[2008]]). Vybudované boli ostrovné nástupištia, podchod, výťahy a zabezpečil sa lepší pohyb pre telesne postihnutých na vozíku. === Letecká doprava === [[Letisko Poprad-Tatry]] bolo otvorené v roku [[1938]], ale pravidelná civilná doprava začala až v roku [[1943]]. V období bývalého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bolo letisko jedným z troch medzinárodných letísk v krajine. Je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v strednej [[Európa|Európe]] ({{mnm|718}}), vďaka svojej geografickej polohe má mimoriadne dobré poveternostné podmienky (často leží nad hranicou [[hmla|hmly]]), a tak je využívané aj ako náhradné letisko pre lietadlá pôvodne smerujúce do [[Košice|Košíc]], [[Sliač]]a, [[Žilina|Žiliny]] či dokonca [[Letisko Milana Rastislava Štefánika|Bratislavy]]. Letisko je využívané tak na pravidelné linky ako i vyhliadkové lety, charterové lety najmä z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Estónsko|Estónska]] a [[Nemecko|Nemecka]] v zimných a k morským destináciám v letných mesiacoch, využívajú ho súkromné a obchodné lietadlá z celej Európy, aerokluby a letecké školy, slúži aj ako základňa vrtuľníka leteckej záchrannej zdravotnej služby. Aktuálne lieta z popradského letiska jediná pravidelná linka, ktorú zabezpečuje letecká spoločnosť [[Wizz Air|Wizzair UK]] dva až trikrát týždenne na letisko [[Letisko Londýn-Luton|Londýn - Luton]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Pravidelné lety z letiska Poprad-Tatry|periodikum=FlightConnections|url=https://www.flightconnections.com/flights-from-poprad-tatry-tat|dátum prístupu=2022-06-16}}</ref> === Dôležité firmy === Najväčšími podnikmi v meste sú Tatravagónka, Baliarne obchodu POPRAD – BOP, Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, Tatramat–ohrievače vody, Schüle Slovakia, Whirlpool, Pilsberg, Perkins, Tatrakon, Air Transport Europe (prevádzkovateľ LZZS – letecká záchranná zdravotnícka služba) a iné. === Verejné ustanovizne === Štátna správa: * Daňový úrad Poprad, Štefánikova 3651/13 * Mestský úrad Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3 * Obvodný úrad v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 16 * Okresná prokuratúra v Poprade, Štefánikova 11 * Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Alžbetina 714 * Okresný súd Poprad, Štefánikova 100 * Pobočka colného úradu Poprad, Karpatská 13 * Správa katastra Poprad, Currie 3 * Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 439/16 * Špecializovaná štátna správa: ** Obvodný lesný úrad Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný pozemkový úrad Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný úrad životného prostredia Poprad, Partizánska 690/87 ** Regionálny úrad verejného zdravotníctva Poprad, Zdravotnícka 3 === Školstvo === ==== Vysoké školstvo ==== Detašované pracoviská: * Ekonomická fakulta [[Univerzita Mateja Bela|Univerzity Mateja Bela]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], Francisciho 910/8 2802/3 (študijný odbor: Ekonomika a manažment podniku) * Fakulta architektúry [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], Mnoheľova 828/23 * Pedagogická fakulta [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity v Ružomberku]], Nábrežie Jána Pavla II 438/15 ==== Stredné školstvo ==== * [[Gymnázium]], [[Dominik Tatarka|Dominika Tatarku]] 4666/7 ** Gymnázium, Dominika Tatarku – Bilingválna sekcia, Rovná 3 * Gymnázium, [[Martin Kukučín|Kukučínova]], 4239/1 * Cirkevné gymnázium sv. Jána Pavla II., Dlhé hony 3522/2 * Súkromné gymnázium, Letná 3453/34 * Obchodná Akadémia, Murgašova 94 * Stredná priemyselná škola, [[Štefan Mnoheľ|Mnoheľova]] 828 * Stredná zdravotnícka škola, [[Levoča|Levočská]] 5 * Stredná odborná škola remesiel a služieb, Okružná 761/25 * Stredná odborná škola elektrotechnická, [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]], Hlavná 1400/1 * Stredná odborná škola technická, [[Martin Kukučín|Kukučínova]] 483/12 * Súkromná stredná odborná škola, [[Slovenské národné povstanie|SNP]] 1253 * Súkromná stredná odborná škola, 29. augusta 4812 * Praktická škola, [[Partizán]]ska 2 ==== Základné školstvo ==== * ZŠ s MŠ, [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Dostojevského]] 2616/25 * ZŠ s MŠ, [[Fraňo Kráľ|Fraňa Kráľa]] 2086/2 * ZŠ s MŠ, [[Janko Francisci|Francisciho]] 832/21 * ZŠ s MŠ, Jarná 3168/13 * ZŠ s MŠ, [[Jan Amos Komenský|Komenského]] 587/15 * ZŠ s MŠ, [[Mikuláš Kopernik|Kopernikova]] 1707/21 * ZŠ s MŠ, Letná 3453/34 * ZŠ, Mládeže 2350/7 * ZŠ s MŠ, [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovského]] 2764/17 * ZŠ s MŠ, Vagonárska 1600/4 * ZŠ Sv. Jána Pavla II. – cirkevná, Dlhé hony 3522/2 * Špeciálna ZŠ, [[Partizán]]ska 2 ==== Materské školy ==== * MŠ pri ZŠ, Dostojevského 2267/27 * MŠ pri ZŠ, Jarná 3293/16 * MŠ pri ZŠ, Letná 3453/34 * MŠ pri ZŠ, Okružná 765/49 * MŠ pri ZŠ, Podtatranská 136/4 * MŠ pri ZŠ, Tajovského 3015/20 * MŠ pri ZŠ, Mládeže 2349/5 * MŠ pri ZŠ, Mládeže 2614/11 * MŠ pri ZŠ, Záborského 3248/13 * MŠ pri ZŠ, Lidická 1669/2 * MŠ pri ZŠ, Vagonárska 1600/4 * MŠ pri ZŠ, J. Tranovského 3497 * Súkromná MŠ, J. Tranovského 1283/9 * Súkromná MŠ, Tajovského 3015/20 * Súkromná MŠ, Jarná 3168/13 * Špeciálna MŠ, Partizánska 2 ==== Ostatné školy, strediská a poradne ==== * Jazyková škola, Stredná odborná škola, Mnoheľova *Základná umelecká škola, Štefánikova 99/72 * Základná umelecká škola Janka Silana, Dlhé hony 3522/2 * Súkromná základná umelecká škola, Letná 3453/34 * Centrum voľného času, Mládeže 2688/13 * Súkromné školské stredisko záujmovej činnosti, Letná 3453/34 * Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Partizánska 2 * Jazykové centrum SpeakUp Poprad *Jazyková škola Target, Karpatská 3256/15 == Významné osobnosti == === Rodáci === {| | valign=top | * [[Lukáš Borzík]] – slovenský skladateľ súčasnej vážnej hudby * [[Jan Brokoff]] – barokový sochár a rezbár * [[Tomáš Džadoň]] - slovenský umelec * [[Lukáš Fabinus Popradský]] – lektor školy v Prešove, autor prvej knihy vytlačenej na Slovensku<br> – Exempla declinationum et conjugationum ([[1573]]) * [[Mária Gallíková]] – slovenská maliarka * [[Ján Gallovič]] – slovenský herec * [[Milan Hamada]] – slovenský literárny teoretik a kritik * [[Daniela Hantuchová]] – slovenská profesionálna tenistka * [[Peter Hámor]] – horolezec (pokoriteľ 12 osemtisícoviek) * [[Pavol Hurajt]] – slovenský biatlonista * [[János Husz]] – evanjelický kňaz a entomológ – lepidopterológ * [[Vojtech Husz]] – botanik * [[Miroslav Ihnačák]] – bývalý slovenský hokejový útočník | * [[Matej Jurčo]] – slovenský profesionálny cyklista * [[Milan Karabín]] – bývalý predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky * [[Andrej Kiska]] – bývalý prezident Slovenskej republiky, filantrop * [[Peter Klouda]] – slovenský hokejový útočník * [[Tibor Kovalík]] – akademický maliar, organizátor kultúrneho života Slovákov v Kanade * [[Arne Kroták]] – slovenský hokejový útočník * [[Miroslav Lajčák]] – minister zahraničných vecí SR * [[Gedeon Majunke]] – slovenský predstaviteľ architektúry * [[Michal Malák]] – slovenský bežec na lyžiach * [[Walter Marx (1978)|Walter Marx]] – slovenský sánkar * [[Ľubomír Mick]] – slovenský sánkar * [[Martin Otčenáš]] – slovenský bežec na lyžiach * [[Martin Novák]] – slovenský spisovateľ | * [[Hugo Payer]] – učiteľ, publicista, spoluzakladateľ a podpredseda Karpatského spolku * [[Ľubomír Pichoňský]] – bývalý slovenský hokejový útočník * [[Igor Rataj]] – slovenský hokejový útočník * [[Aurel Viliam Scherfel]] – lekárnik, botanik, chemik * [[Jaroslav Slávik (sánkar)|Jaroslav Slávik]] – slovenský sánkar * [[Ján Smolko]] – bývalý slovenský hokejový obranca * [[Stanislav Sulkovský]] – klavirista * [[Patrik Ščibran]] – slovenský hokejový obranca * [[Július Šupler]] – slovenský hokejový tréner * [[Roman Tomas]] – slovenský hokejový útočník * [[Karol Toperczer]] – klavirista * [[Miloslav Turzák]] – slovenský maliar * [[Habart Wittlinger]] – bývalý slovenský hokejový útočník |} === V Poprade študovali === * [[Ľudovít Kubáni]] – slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik. * [[Elena Maróthy-Šoltésová]] – slovenská prozaička, redaktorka a publicistka. * [[Peter Bondra]] – slovenský hokejový útočník. * [[Rudolf Chmel]] – slovenský politik. * [[Zora Kolínska]] – slovenská speváčka a herečka. * [[Michal Sýkora (politik)|Michal Sýkora]] – predseda [[Združenie miest a obcí Slovenska|Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)]]. * [[Alexandra Pavelková]] – slovenská spisovateľka sci-fi literatúry, recenzentka a prekladateľka. * [[Teofil Klas]] – slovenský básnik a prekladateľ, tajomník Spolku slovenských spisovateľov. === V Poprade pôsobili === * [[Štefan Mnoheľ]] – slovenský kňaz, politik a publicista. * [[Štefan Strážay]] – slovenský básnik. * [[Ľubomír Goč]] – slovenský maliar. * [[Jozef Majkut]] – slovenský akademický maliar. == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Zakopane]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Slovensko}} [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Sarvaš (mesto)|Sarvaš]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Holandsko}} [[Zwijndrecht]], [[Holandsko]] * {{Flagicon|Chorvátsko}} [[Omiš]], [[Chorvátsko]] * {{Flagicon|Čína}} [[Tai'an]], [[Čína]] == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * M. Štěpánek, J. Čížek, ''Poprad - mesto pod Tatrami'', Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981 * kol. autorov, ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 1980 * kol. autorov, ''[[Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor)|Slovensko - Dejiny]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1978 * kol. autorov, ''Slovensko - Kultúra'', Obzor, Bratislava, 1974 * kol. autorov, ''Slovensko - Ľud'', Obzor, Bratislava, 1974 == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Poprade]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Poprade]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Poprad}} == Externé odkazy == * [https://www.poprad.sk/ Stránka mesta] * [https://egov.poprad.sk/ Informačný systém Mesta Poprad] * [http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/287327-unikatne-nalezy-z-hrobky-velmoza-spristupnili-v-poprade/ Unikátne nálezy z hrobky veľmoža sprístupnili v Poprade] * [http://www.archeologiask.sk/rim-a-stahovanie-narodov/clanok/article/kto-bol-velmoz-pochovany-pod-tatrami-1.html Kto bol veľmož pochovaný v hrobke pod Tatrami?] * [http://www.apsida.sk/c/10386/poprad www.apsida.sk - profil Kostola sv. Egídia] {{Poprad}} {{Mestské časti Popradu}} {{Obce okresu Poprad}} [[Kategória:Poprad| ]] [[Kategória:Okres Poprad]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] cmnc6aadnjoautrvadaf5xxl9wq1vk8 7429886 7429885 2022-08-25T13:44:08Z Vasiľ 2806 Revízia 7429885 používateľa [[Special:Contributions/2A01:C844:240D:400:345B:9289:C978:AB54|2A01:C844:240D:400:345B:9289:C978:AB54]] ([[User talk:2A01:C844:240D:400:345B:9289:C978:AB54|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Poprad | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Collage Poprad.jpg | Popis obrázku = Poprad. Zhora - Námestie sv. Egídia, v strede zľava - Kostol sv. Juraja so zvonicou v Spišskej Sobote, Kostol sv. Egídia so zvonicou na Námestí sv. Egídia v Starom meste, meštianske domy na spišskosobotskom námestí, dolu zľava - Kvetnica, prímestská rekreačná oblasť, námestie s Kostolom sv. Jána Krstiteľa v mestskej časti Veľká | Znak = Coat of Arms of Poprad.svg | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Poprad | Región = Spiš | Časti = | Rieka = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | Rieka 1 = [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický potok]] | Zemepisná šírka = 49.056667 | Zemepisná dĺžka = 20.297500 | Nadmorská výška = 672 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1256 | Starosta = [[Anton Danko]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 058 01 | Kód = 523381 | EČV = PP | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Mestský úrad<br/>Nábrežie Jána Pavla II. 2082/3<br/>058 01 Poprad | E-mail = mestskyurad@poprad.sk | Telefón = 052 / 772 13 77 | Fax = 052 / 772 12 18 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.poprad.sk | Commons = Poprad | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Popradčan'' }} [[Súbor:Kostol.jpg|náhľad|vpravo|Rímskokatolícky [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol sv. Juraja]], renesančná zvonica a radnica na Spišskosobotskom námestí]] [[Súbor:Poprad.Fußgängerzone.jpg|náhľad|vpravo|Pešia zóna]] [[Súbor:View from Poprad.jpg|náhľad|vpravo|Panoráma Vysokých Tatier z Popradu]] '''Poprad''' ({{vjz|hun|Poprád}}, {{vjz|deu|Deutschendorf}}, {{vjz|pol|Poprad}}) je [[Okres (Slovensko)|okresné mesto]] na severo-východe [[Slovensko|Slovenska]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Počtom obyvateľov je najväčším mestom [[Spiš (región)|Spiša]], tretím najväčším mestom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a desiatym najväčším mestom na Slovensku. Vďaka svojej polohe sa mu dostal prívlastok ''vstupná brána'' do [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. == Polohopis == Poprad leží v [[Popradská kotlina|Popradskej kotline]], ktorá je súčasťou [[Podtatranská kotlina|Podtatranskej kotliny]], medzi [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokými]] a [[Belianske Tatry|Belianskymi Tatrami]] (na severe), [[Levočské vrchy|Levočskými vrchmi]] (na východe), [[Kozie chrbty|Kozími chrbtami]] (na juhu) a Štrbským rozvodím (na západe), na rovnomennej rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]]. Obklopené je poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. Po väčšinu roka v Poprade vanie západný vietor. V roku [[1950]] mal Poprad 11 000 obyvateľov, v roku [[2004]] ich mal už 54 589. Na území mesta boli vybudované tri sídliská: Banícka, Juh (najväčšie, časti Juh I-VI) a Západ (časti I-III). === Vodné toky === Rieka [[Poprad (rieka)|Poprad]] vzniká sútokom [[Hincov potok|Hincovho potoka]] (vyteká z [[Veľké Hincovo pleso|Veľkého Hincovho plesa]]) a potoka [[Krupá (zdrojnica Popradu)|Krupá]] (vyteká z [[Popradské pleso|Popradského plesa]]) v Mengusovskej doline vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Na území mesta priberá sprava [[Potôčky (prítok Popradu)|Potôčky]] a [[Hozelský potok]], zľava [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický]] a [[Slavkovský potok (prítok Popradu)|Slavkovský potok]]. == Časti mesta == Dnešné mesto Poprad sa skladá z piatich bývalých hornospišských miest a jednej bývalej osady (štatút mesta aj ÚGKK SR ich označuje ako "časti mesta"): * [[Poprad (mestská časť)|Staré Mesto]] (Poprad (v užšom zmysle slova)) * [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] * [[Spišská Sobota]] * [[Stráže pod Tatrami]] * [[Veľká]] * [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] == História mesta == Okolie mesta bolo osídlené už v [[pravek]]u. Svedčí o tom aj nález travertínového odliatku lebečnej dutiny [[Človek neandertálsky|neandertálskeho človeka]] v neďalekých [[Gánovce|Gánovciach]] v roku 1926. Na tunajšom území tu žil človek potom nepretržite – potvrdzujú to nálezy z [[Kamenná doba|kamennej]] i [[Bronzová doba|bronzovej doby]]. Nálezy z roku 2006 potvrdili prítomnosť germánskych [[Vandali|Vandalov]] na tomto území. Historické obdobie sa začína v polovici 13. storočia, kedy sa datujú prvé písomné zmienky o meste a o jeho terajších mestských častiach. V roku 1256 sa prvý raz objavuje písomná zmienka o Poprade ako o samostatnej obci osídlenej nemeckými prisťahovalcami. Začiatky historického Popradu, však spadajú až k roku 1209, kedy sa názov „Poprad“ vyskytol v najstaršej listine týkajúcej sa územia [[Spiš (región)|Spiša]], v ktorej kráľ [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] dal istému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre rozsiahle územia na Spiši ležiace nad Popradom. Podľa legiend už v tomto období sa tu prejavoval kult [[Egídius (opát)|svätého Egídia]], ktorému tu bola zasvätená kaplnka. V roku 1276 dnešný Poprad pozostával ešte z dvoch od seba nezávislých obcí: z Popradu a z Nemeckej Vsi, ktoré neskôr splynuli. Poprad spočiatku ako malá obec ležiaca na križovatke dôležitých obchodných ciest sa vyvíjal v tieni okolitých obcí, najmä [[Spišská Sobota|Spišskej Soboty]]. V čoraz väčšej miere sa tu usídľovali nemeckí kolonisti, o čom svedčí i názov najstaršieho mestečka ''Popradzaza'' (''Saský Poprad''); v neskoršom období dostal čisto nemecké pomenovanie ''Deutschendorf'', ktoré sa používalo až do 17. storočia. V polovici 14. storočia sa Poprad spolu s ďalšími spišskými obcami stal súčasťou [[Provincia 24 spišských miest|provincie 24 spišských miest]], s ktorou sa v roku 1412 dostal do tzv. [[Spišské starostovstvo|poľského zálohu]]. Po skončení zálohu v roku 1772 patril Poprad do [[Provincia 16 spišských miest|provincie 16 spišských miest]], kde zostal až do roku 1876. Ešte v 18. storočí mu bolo udelené trhové právo. Už v 16. a 17. storočí nastal hospodársky rast mesta, ktorý podnietil usadzovanie sa slovenského obyvateľstva a zosiľňovanie poľského vplyvu. Pôvodne poľnohospodársky charakter mesta sa menil; v roku 1692 tu bola založená papiereň, najstaršia remeselná fabrika. Významný prínos pre rozvoj mesta znamenalo v roku 1871 otvorenie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]], ktorá sa stala hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu a natrvalo naštartovala prosperitu Popradu na úkor Spišskej Soboty a blízkeho [[Kežmarok|Kežmarku]]. S objavovaním a postupným sprístupňovaním Vysokých Tatier mesto začalo ťažiť z cestovného ruchu (prispelo k tomu i otvorenie [[Tatranské elektrické železnice|elektrickej železnice]] v rokoch 1908 – 1912). 1. januára 1923 sa na základe Vládneho nariadenia č. 257/1922 stala z mesta so zriadeným magistrátom veľká obec Poprad a v roku 1927 sa Poprad stal sídlom novozriadeného okresu. V období [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Poprad stal strediskom protifašistického odboja. Smutne vyznieva skutočnosť, že počas tzv. [[Prvá slovenská republika|slovenského štátu]] bol v roku 1942 v meste zriadený zberný tábor, do ktorého boli zhromažďovaní [[Židia]] určení na vysťahovanie a už 25. marca v tomto roku odišiel z Popradu prvý židovský transport do [[Osvienčim]]u. Poprad bol oslobodený 28. januára 1945. Po skončení vojny nastal rozvoj mesta, podporený pripojením okolitých obci a vytvorením mestskej aglomerácie s mestskými časťami – [[Spišská Sobota]] a [[Veľká]] boli pripojené v roku 1945, [[Stráže pod Tatrami]] v r. 1960 a [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] v roku 1974. Rozbehla sa mohutná priemyselná výroba (vagóny, elektrické spotrebiče), napredoval aj potravinársky priemysel. V súčasnosti predstavuje Poprad moderne sa rozvíjajúce mesto, známe i za hranicami krajiny. V roku 2006 bolo kandidátskym mestom na usporiadanie [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hier]]. == Demografia == {| class=wikitable ! Rok ! Mestá spolu ! Poprad ! Spišská Sobota ! Veľká ! Matejovce ! Stráže ! Kvetnica |- align ="center" | 1869 | 4 614 | 1 065 | 803 | 1 218 | 931 | 597 | - |- align ="center" | 1880 | 4 576 | 1 038 | 823 | 1 173 | 941 | 823 | - |- align ="center" | 1890 | 4 480 | 1 160 | 764 | 1 193 | 867 | 496 | - |- align ="center" | 1900 | 5 063 | 1 530 | 853 | 1 120 | 980 | 580 | - |- align ="center" | 1910 | 6 826 | 2 283 | 977 | 1 358 | 1 609 | 599 | - |- align ="center" | 1921 | 7 430 | 2 281 | 632 | 1 808 | 1 662 | 632 | - |- align ="center" | 1930 | 10 987 | 4 029 | 2 074 | 2 530 | 1 593 | 761 | - |- align ="center" | 1940 | 12 262 | 3 966 | 2 506 | 3 536 | 1 476 | 778 | - |- align ="center" | 1950 | 12 590 | 5 492 | 1 549 | 2 726 | 1 613 | 718 | 492 |- align ="center" | 1961 | 16 180 | 8 447 | 1 507 | 3 102 | 2 148 | 783 | 193 |- align ="center" | 1970 | 23 447 | 15 722 | 1 415 | 2 924 | 2 260 | 815 | 311 |- align ="center" | 1980 | 38 077 | 29 375 | 1 832 | 3 937 | 1 992 | 600 | 341 |- align ="center" | 1991 | 52 914 | 42 599 | 2 646 | 4 123 | 2 802 | 531 | 213 |- align ="center" | 2005 | 54 419 | 43 150 | 2 842 | 4 656 | 2 881 | 653 | 237 |- align ="center" | 2019 | 50 051 | 36 627 | 3 052 | 4 610 | 2 856 | 609 | 188 |} === 1772 – 1832 === V roku [[1772]] (po návrate miest z [[Spišské mestá v poľskom zálohu|poľského zálohu]]) tvorili evanjelici na území dnešného Popradu drvivú väčšinu, no postupne podiel katolíkov vďaka prisťahovalectvu stúpal (roky [[1773]], [[1801]], [[1832]]): * Spišská Sobota: 170/657, 303/663, 323/585 * Veľká: 20/986, 101/1101, 237/1300 * Poprad: 28/768, 240/877, 357/750 * Matejovce: 16/600, 69/691, 124/963 * Stráže: 19/464, 63/451, 141/505 Slováci boli prevažne katolíci (okrem Veľkej) a Nemci evanjelici. === Sčítanie ľudu v Uhorsku v rokoch 1880 a 1910 === Sčítania obyvateľstva v Uhorsku zisťovali okrem iného aj národnostnú štruktúru obyvateľstva. Obyvatelia však neodpovedali na to, akej sú národnosti, ale aký je ich materinský resp. najpoužívanejší jazyk. Prevažná väčšina občanov židovskej národnosti sa na sklonku Uhorska hlásila k maďarskej národnosti, v menšej miere k nemeckej a zriedkavo k slovenskej. ==== [[1880]]<ref>http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html</ref> ==== {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 279 (28 %) | 218 (27 %) | 220 (19 %) | 116 (13 %) | 158 (27 %) |- align ="center" | Nemci | 659 (67 %) | 538 (67 %) | 887 (78 %) | 763 (84 %) | 404 (70 %) |- align ="center" | Maďari | 40 (4 %) | 45 (6 %) | 23 (2 %) | 25 (3 %) | 15 (3 %) |- align ="center" | Iní | 2 (0 %) | 1 (0 %) | 1 (0 %) | 1 (0 %) | 0 (0 %) |} ==== [[1910]]<ref>http://www.radixhub.com/radixhub/sources/demographic,_ethnic,_religious_and_dwelling_information_of_settlements_in_the_1910_census/parts/(part_1)_szepes_vm..htm</ref> ==== {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 758 (33 %) | 422 (43 %) | 710 (52 %) | 220 (14 %) | 378 (63 %) |- align ="center" | Nemci | 818 (36 %) | 319 (33 %) | 524 (39 %) | 1028 (64 %) | 205 (34 %) |- align ="center" | Maďari | 689 (30 %) | 228 (23 %) | 117 (9 %) | 327 (20 %) | 10 (2 %) |- align ="center" | Iní | 18 (1 %) | 7 (1 %) | 7 (1 %) | 34 (2 %) | 6 (1 %) |} === 1919 – 1940 === V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku [[1930]] tvorili Slováci a Nemci v jednotlivých mestečkách nasledovný pomer: {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 59,7 % | 65,4 % | 76,3 % | 24,0 % | 70,7 % |- align ="center" | Nemci | 28,6 % | 29,7 % | 21,0 % | 74,5 % | 27,5 % |- align ="center" | Iní | 11,7 % | 4,9 % | 2,7 % | 1,5 % | 1,8 % |} Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7 % obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6 %. Ešte v roku [[1921]] však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7 %) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1 % resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6 %). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8 % Slovákov a 41,% Nemcov. V roku [[1921]] tvorili Nemci v okrese Poprad 24 %, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5 %. Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku [[1940]] (33 %), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0 %). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku [[1940]] pozvoľna klesal (od 13 % vo Veľkej, cez 14 % v Spišskej Sobote a 15,4 % v Poprade, po 25 % v Strážach). Pred koncom 2. svetovej vojny a krátko po nej však takmer všetci Nemci región Spiša, a teda aj päť popradských miest, opustili. Tomu zodpovedalo aj náboženské zloženie obyvateľstva, kedy rímskokatolíci tvorili 60,5 % a evanjelici a. v. 26,8 %. === 1945 – súčasnosť === Počet obyvateľov po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] prudko rástol (z 12000 v roku [[1949]] po 55000 v roku [[1991]]). Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj neprispôsobiví občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Mesto Poprad rovnako ako celý Spiš stratil svoj multietnický charakter a stal sa slovenským územím, so silnou rómskou menšinou. === Súčasnosť === Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[1991]] sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2 % obyvateľov, v roku [[2001]] 79,26 %. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 sa prihlásilo k [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] cirkvi 65,90 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej a. v.]] 7,31 %, [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej]] 3,73 % a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] 0,80 % obyvateľov mesta. Bez vierovyznania je 16,82 % a svoje vierovyznanie neuviedlo 3,92 %. V rovnakom roku sa k slovenskej národnosti prihlásilo 94,14 % Popradčanov, k [[Rómovia|rómskej]] 2,09 %, [[Česko|českej]] 1,00 %, [[Maďarsko|maďarskej]] 0,23 % a nemeckej 0,21 %.<ref>http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440706&lstObec=523381</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Divadlá === V meste sa napriek jeho veľkosti nenachádza profesionálne [[divadlo]] so stálou scénou. Vystupujú tu len hosťujúce súbory či divadlá z iných miest, predstavenia sú prevažne v Dome kultúry, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný a premenovaný z pôvodného "závodneho klubu Tatravagónky." Divadelná sála sa nachádza aj v mestskej časti Spišská Sobota. V Poprade pôsobí divadelný súbor ''Commedia''. === Kiná === V centre mesta na Námestí Sv. Egídia bolo vo februári 2016 po niekoľkoročnej prestávke znovu otvorené kino Tatran. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov. V mestskej časti Veľká je kino Máj, ktoré sa však v súčasnosti využíva na iné účely. Po spustení prevádzky v kine Tatran pred niekoľkými rokmi sa prestalo pravidelne premietať v kine Gerlach, kde sa v súčasnosti konajú zasadnutia mestských poslancov, funkciu kina plní len počas [[Festival horských filmov|Festivalu horských filmov]], ktorý sa koná v meste každý rok. === Múzeá === V centre mesta (a v mestskej časti Spišská Sobota) sa nachádza [[Podtatranské múzeum v Poprade|Podtatranské múzeum]], v ktorom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriu mesta a regiónu. Veľmi cennou expozíciou sú nálezy z neďalekých [[Gánovce|Gánoviec]] (odliatok lebky neandertálskeho človeka). === Galérie === [[Súbor:Tatranská galéria.jpg|náhľad|Budova [[Tatranská galéria|Tatranskej galérie]] v bývalej elektrárni pred rekonštrukciou]] Výstavné priestory má aj [[Tatranská galéria]] v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri [[Železničná stanica Poprad-Tatry|železničnej stanici]] a vo Výstavnej sieni na Alžbetinej ulici. V Poprade desať rokov (od r. 1996) pôsobil aj Dom fotografie, ktorý sa však v r. 2006 presťahoval do Liptovského Mikuláša. === Knižnice === Prvá písomná zmienka o knižnici v Poprade je z roku [[1925]]. [[Podtatranská knižnica v Poprade]] poskytuje výpožičné (absenčné aj prezenčné), konzultačné, bibliograficko-informačné, reprografické a rešeršné služby. V oddeleniach náučnej literatúry, všeobecnej literatúry, regionálnej literatúry, beletrie a oddelení pre deti a mládež (na ul. Podtatranská), umenia (Sobotské námestie) a v pobočkách (na ul. Dostojevského a Rastislavova) sa nachádza takmer 130 000 titulov. === Vydavateľstvá === V Poprade pôsobí niekoľko vydavateľstiev, medzi ktoré patria: ''Tlačiareň a vydavateľstvo SLZA'', ''[[Region Poprad]]'', ''Popradská tlačiareň - vydavateľstvo'' a ''Juvenia Education''. === Pravidelné podujatia === Medzi pravidelné podujatia už od roku [[1993]] v Poprade patrí [[Medzinárodný festival horských filmov]], ktorý sa koná pravidelne vždy v októbri v bývalom kine Gerlach, dnes zasadačke Mestského úradu a v Kine Iskra v [[Kežmarok|Kežmarku]] a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Medzi jeho najznámejšími hosťami (r. [[1994]]) bol aj Sir [[Edmund Hillary]] z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], prvý pokoriteľ [[Mount Everest]]u. Námestie Sv. Egídia v posledných rokoch hostí čoraz viac populárne festivaly Viva Italia a Made in Slovakia, organizované občianskym združením Pre mesto. V meste sa každoročne koná Popradská kultúrna zima, Popradská kultúrna jeseň, Popradská kultúrna jar a Popradské kultúrne leto, v rámci ktorých sa uskutočňuje mnoho kultúrnych akcií všetkých žánrov, často so známymi osobnosťami zo Slovenska alebo sveta. Medzi ďalšie pravidelné podujatie patrí Príchod Mikuláša a tiež aj Vianočný jarmok, ktorý sa pravidelne uskutočňuje pred Vianocami. === Folklórne súbory === Od roku 1972 pôsobí v meste Poprad Folklórny súbor Vagonár, ktorý v súčasnosti združuje vo forme občianskeho združenia Klub priateľov folklóru nadšencov ľudového tanca, spevu a hudby. Vagonár sa vo svojej umeleckej tvorbe zameriava na uchovávanie a rozvíjanie ľudových tradícií a kultúry regiónov stredného, severného a východného Slovenska – Liptov, Spiš, Šariš, Zemplín a Horehronie. Hudobné CD s názvom "Budú hrac, budú hrac…", ktoré súbor vydal v roku 2008, zachytáva aktuálny repertoár súboru v podobe ľudových piesní a hudobných úprav. V Poprade pôsobia aj tri detské folklórne súbory, a to Detský folklórny súbor Letnička, Detský folklórny súbor Venček a najmladší Detský folklórny súbor Popradčan. Tieto súbory prezentujú folklór najmä z oblasti Spiša a Liptova. Tí najšikovnejší tanečníci z detských súborov majú možnosť pokračovať v prezentácií ľudového umenia vo Folklórnom súbore Vagonár. V meste Poprad pôsobí aj ľudová kapela s výstižným názvom - [http://www.popradcan.sk Cimbalová ľudová hudba Popradčan], ktorej primášom a zakladateľom je popradčan Lukáš Copuš. V roku 2015 vydala kapela profilové CD s názvom ,,[http://www.popradcan.sk/nase-cd/ Ľudovo a predsa inak]" a v roku 2017 aj svoje druhé CD s názvom ,,[http://www.popradcan.sk/nase-cd/ide-duro-po-ulici/ Ide Ďuro po ulici]". == Pamiatky == [[Súbor:Sobotanámestie.jpg|náhľad|vpravo|Námestie v Spišskej Sobote]] Najvýznamnejšou pamiatkovou zónou v Poprade je centrum mestskej časti [[Spišská Sobota]]. Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je tu [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol svätého Juraja]] s piatimi neskorogotickými krídlovými [[oltár]]mi a hlavným oltárom od [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]. Vznikol na rozhraní neskorej [[Gotika|gotiky]] a [[Renesancia|renesancie]]. Vedľa kostola, podobne ako v iných „nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. Celé centrum Spišskej Soboty bolo vyhlásené za [[Pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]]. V historickom centre Popradu najvýznamnejšou pamiatkou je ranogotický [[Kostol svätého Egídia (Poprad)|Kostol svätého Egídia]] s bohatou freskovou výzdobou. Pozostatkom neskorobarokovej výzdoby kostola je už len krstiteľnica. Vedľa kostola stojí [[Renesančná zvonica v Poprade|renesančná zvonica]] zo 16. storočia. === Pomníky === * Na námestí v Spišskej Sobote je umiestnený obelisk na pamiatku revolúcie z roku [[1848]] a na pamiatku padlých v [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]]. * V parku pri železničnej stanici v Poprade je pomník na pamiatku [[Červená armáda|Červenej armády]], ktorá mesto oslobodila v januári [[1945]]. * Na Velickom námestí je pamätník Nespravodlivo umučených. * Na najväčšom cintoríne vo Veľkej je pamätník umučených v gulagoch. * Pri letisku je nedávno obnovený pamätník SNP. * Na železničnej stanici na prvom nástupišti je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Podobná tabuľa je aj na synagóge v centre mesta. * Pamätná tabuľa na mladého muža, Jozefa Bonka, zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom múre kostola sv. Egídia v centre mesta. * Pred NsP bolo až do [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] námestie s názvom Leninovo, v ktorého strede stála obrovská bronzová socha [[Vladimir Iľjič Lenin|V. I. Lenina]]. Zaujímavosťou je, že predtým ako mohla byť socha predaná do šrotu ju v roku 1993 kúpil americký podnikateľ Lew Carpenter a monument dodnes stojí v umeleckej štvrti amerického mesta [[Seattle]].<ref>[http://vacilando.org/sk/article/obrovsky-lenin-putuje-ako-skladacka Obrovský Lenin putuje ako skladačka] </ref> == Cirkev == V Poprade pôsobia: * [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev augsburského vyznania]] * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] * [[Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike|Bratská jednota baptistov]] * [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] * [[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] * [[Jehovovi svedkovia|Svedkovia Jehovovi]] * [[Kresťanské spoločenstvo Milosť]] * '''Poprad'''[[Súbor:Square of Poprad 4.jpg|náhľad|Kostol svätého Egídia]] [[Súbor:Square of Poprad 5.jpg|náhľad|Kostol svätej Trojice]] * [[Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie]] * [[Kostol svätého Egídia (Poprad)|Rímskokatolícky kostol svätého Egídia]] * Evanjelický kostol Svätej Trojice * Pravoslávny chrám Povýšenia Svätého Kríža * Židovská synagóga (nevyužívaná) [[Súbor:Poprad, Sídlisko Juh.JPG|náhľad|Celkový pohľad na sídlisko Juh.]] ==== Sídlisko Juh ==== * [[Kostol svätých Cyrila a Metoda (Poprad)|Rímskokatolícky kostol svätých Cyrila a Metoda]] * Gréckokatolícky chrám svätých apoštolov Petra a Pavla<ref>http://grkatpoprad.sk/about/</ref> *Zbor cirkvi [[Kresťanské spoločenstvo Milosť|Kresťanské spoločenstvo]] Poprad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milosť Poprad - Kresťanské spoločenstvo|url=https://poprad.milost.sk/|vydavateľ=Milosť Poprad - Kresťanské spoločenstvo|dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk}}</ref> (KS Milosť) === Spišská Sobota === * [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Rímskokatolícky kostol svätého Juraja]] * Evanjelický kostol === Stráže === * Rímskokatolícky kostol svätého Jána Krstiteľa * Evanjelický kostol === Matejovce === *Rímskokatolícky kostol svätého Štefana * Evanjelický kostol === Veľká === * Rímskokatolícky kostol svätého Jána Evanjelistu ([[Saleziáni Don Bosca|SDB]]) * Evanjelický kostol * Kostol Bratskej jednoty baptistov *Modlitebňa Cirkvi adventistov siedmeho dňa === Kvetnica === * [[Kostol svätej Heleny (Poprad - Kvetnica)|Rímskokatolícky kostol svätej Heleny]] == Šport a oddych == === Futbal === Každá z mestských častí má vlastný [[Futbal|futbalový]] štadión. Najväčšie (aj s tribúnami) sú v Poprade a vo Veľkej. V súčasnosti sa plánuje rozsiahla rekonštrukcia hlavného futbalového štadióna, ktorý sa nachádza pri aquaparku AquaCity. Futbalový klub [[FK Poprad]] je účastníkom [[2. slovenská futbalová liga|2. slovenskej futbalovej ligy]], ktorá predstavuje druhú najvyššiu futbalovú ligu na Slovensku. Záujem o mladežnícky futbal stále rastie. === Hokej === [[Hokej]] sa v Poprade hrá od sezóny 1930/31. Prvé dva "cvičné" zápasy odohral Poprad proti ŠKVT 22. a 29. januára 1931 s výsledkami 0:14 a 0:6. V dobovej tlači sa uvádza, že popradskí hokejisti hrali pod hlavičkou Popradského atletického clubu (PAC). Prvý "oficiálny" domáci zápas, už pre verejnosť, odohral Poprad pod hlavičkou spolku Karpathenverein proti LTC Plzeň 1. februára 1931. Pod hlavičkou Karpathenvereinu odohral Poprad aj zvyšok prvej sezóny. Už v nasledujúcej sezóne (1931/32) popradskí hokejisti definitívne zakotvili v PAC, ako jeden z odborov tohto športového klubu, pod názvom Hockey Club (HC) Poprad. Do organizovaného slovenského hokeja vstúpil Poprad v roku [[1931]]. V sezóne 1931/32 však Poprad neprešiel vo finále majstrovstiev Východoslovenskej župy Československého svazu kanadského hockeya cez Sláviu Prešov. V sezónach [[1932]]/[[1933|33]] – [[1934]]/[[1935|35]] získal 3 tituly „Majster Slovenska“. V roku [[1935]] spojením popradského a [[Tatry|tatranského]] hokeja vznikol HC Tatry (predseda Viliam Šimko), ktorý bol v roku [[1948]] premenovaný na Sokol Tatry Poprad a v roku [[1950]] na TJ Tatran Tatranské píly Poprad. Umelá [[ľad]]ová plocha bola vybudovaná až 22. februára [[1958]] (dovtedy sa [[ľad]] často topil a tak miestom prípravy hokejistov bolo [[Päť Spišských plies]] v [[Malá Studená dolina|Malej Studenej doline]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]). Hokejisti Lokomotíva-Vagónka-Stavbár (LVS) Poprad (predseda Ladislav Gromovský) mohli hrávať v krytej hale od roku [[1973]]. Od roku [[1976]] Popradčania vystupovali pod názvom Lokomotíva Stavbár (predseda František Babinec) a od roku [[1978]] boli súčasťou Telovýchovnej jednoty (TJ) Pozemné stavby (PS) Poprad (predseda Michal Niňaj). V roku [[1989]] sa PS Poprad zlúčili s ČH Poprad. V roku [[1990]] vznikol HC Športový klub polície Pozemné stavby (ŠKP PS) Poprad (predseda Jozef Parížek). V súčasnosti hokejový oddiel [[HK Poprad]] hrá zápasy [[slovenská hokejová extraliga|slovenskej hokejovej extraligy]] v zrekonštruovanej Poprad Aréne. V máji 2022 mesto Poprad otvorilo aj novú tréningovú halu, ktorá sa nachádza hneď vedľa zimného štadióna.<ref>{{Citácia periodika|titul=Poprad sa dočkal tréningovej haly|periodikum=[[Aktuality.sk]]|odkaz na periodikum=|dátum=2022-04-29|url=https://sport.aktuality.sk/c/bfcZAUt/foto-v-poprade-otvorili-najmodernejsiu-treningovu-hokejovu-halu-na-slovensku/}}</ref> [[Súbor:AquaCityPoprad.JPG|náhľad|vpravo|AquaCity]] === Hokejbal === Tím [[HK Ims-East Popradskí Piráti Poprad]] je od sezóny 2021/2022 účastníkom [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov|Slovenskej hokejbalovej extraligy mužov]]. === Plávanie === Blízko zimného štadióna, na hranici širšieho centra mesta a Spišskej Soboty sa nachádzala moderná plaváreň. Tá sa v roku [[2003]] začala komplexne prebudovávať na plaváreň AquaCity. Bazény sú napúšťané termálnou vodou z neďalekého geotermálneho vrtu. === Basketbal === Poprad vždy patril medzi špičku ženského [[basketbal]]u na [[Slovensko|Slovensku]]. Prvé basketbalové krúžky v Poprade vznikli v roku [[1946]] na Obchodnej akadémii. V roku [[1965]] dorastenky postúpili do slovenskej dorasteneckej ligy a postupne získali mnoho titulov majsteriek [[Slovensko|Slovenska]] i [[ČSSR]]. V roku [[1964]], ako víťaz krajskej súťaže, postúpili basketbalistky do SNL. Do I. ligy sa hráčky dostali v roku [[1981]]. Dievčatá pri svojom postupe do extraligy v sezóne [[2002]]/[[2003]] obsadili štvrté miesto. Sezónu [[2003]]/[[2004]] ukončili 3. miestom, ktoré obhájili aj v nasledujúcej sezóne. V súčasnosti klub [[BAM Poprad|Basketbalová akadémia mládeže Poprad]] odohráva svoje domáce zápasy vo viacúčelovej hale (Aréna Poprad), ktorá bola otvorená v roku [[2006]] na sídlisku Juh III. === Cyklistika === Okolie Popradu je vhodné aj na cyklotúry. Tie najnáročnejšie vedú lesnými cestami Vysokých Tatier či Kozích chrbtov až do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Jednotlivé trasy aj s ich náročnosťou sú vyznačené na turistických mapách. Medzi Popradom a Svitom je vybudovaný cyklistický chodník v dĺžke vyše {{km|6|m}}, ktorý začína za Popradom (pri strelnici), vedie popri sídlisku JUH III v Poprade až do mesta [[Svit (mesto)|Svit]], kde pokračuje až do [[Lopušná dolina (Kozie chrbty)|Lopušnej doliny]] a poľnou cestou až do [[Šuňava|Šuňavy]]. Na [[Staré Mesto (Poprad)|Námestí sv. Egídia]] je vytvorená cyklotrasa. Plánované je dobudovanie cyklotrasy, ktorá sa napojí na už existujúcu cyklotrasu na námestí, a bude pokračovať širším centrom mesta, t. j. cez mestské časti a sídliská. V roku [[1999]] bolo mesto Poprad usporiadateľom jubilejných [[Majstrovstvá sveta v cyklokrose 1999|50. majstrovstiev sveta v cyklokrose]], ktoré sa uskutočnili na okruhu v neďalekej [[Spišská Teplica|Spišskej Teplici]]. === Inline korčuľovanie === Na korčuľovanie je vhodný cyklistický chodník medzi Svitom a Popradom, ale je to v prvom rade cyklistický chodník, o ktorom účele hovorí vyhláška o premávke na pozemných komunikáciach. V súčasnosti ho však využívajú najmä korčuliari, práve vzhľadom na jeho veľmi dobrý povrch a rovinatý charakter len s veľmi malým výškovým prevýšením. Práve z tohto dôvodu cyklisti využívajú najmä veľké množstvo cyklistických trás v okolí mesta prírodného charakteru, ktoré sú vhodné aj pre náročných cyklistov a vynikajú pestrosťou povrchov a okolitej prírodnej scenérie. === Lyžovanie === V okolí Popradu je množstvo [[Lyžovanie|lyžiarskych]] stredísk vo Vysokých Tatrách (Tatranská Lomnica ({{km|9.15|m}} zjazdoviek), Starý Smokovec ({{km|4.42|m}} zjazdoviek), Štrbské Pleso ({{km|5.32|m}} zjazdoviek)), vo Svite (Lopušná dolina ({{km|1.8|m}} zjazdoviek), Skitatry Lopušná dolina ({{km|1.25|m}} zjazdoviek)), Spišskom Bystrom ({{km|1.1|m}} zjazdoviek) či Liptovskej Tepličke ({{km|3.3|m}} zjazdoviek). === Hotely a ubytovanie === V Poprade je mnoho hotelov – AquaCity Moutain View, AquaCity Seasons, Satel, Poprad, Tatra, Café Razy, Gerlach, Európa. Ďalšie možnosti ubytovania ponúkajú aj desiatky menších penziónov, najkvalitnejšie z nich sa nachádzajú v časti Spišská Sobota a Veľká (Penzión Pod Bránou, Vila Pod Bránou, Penzión Fortuna, Penzión Aqualand, Penzión Sabato). == Hospodárstvo a infraštruktúra == Poprad je dynamické a moderné mesto s dobrou infraštruktúrou. === Mestská hromadná doprava === V Poprade nie je vedená elektrická trakcia pre električky ani trolejbusy, [[MHD]] je zabezpečovaná autobusmi. Spoločnosť [[SAD Poprad]] prevádzkuje osem liniek (linky {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|1|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|2|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|3|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|4|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|5|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|6|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|7|inline=croute}} a {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|8|inline=croute}}). Autobusy väčšinou premávajú v pol- až hodinových intervaloch (aj menej). Nedostatkom, ktorý okrem iného chod [[MHD]] spomaľuje, je aj kupovanie lístkov výhradne u vodiča. Od [[január]]a [[2018]] v Poprade jazdí prvý na [[Slovensko|Slovensku]] vyrobený [[elektrobus]]. Dojazd má 150 kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ballová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = 7 dobrých správ: Pod Tatrami jazdí prvý slovenský elektrobus | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1010433/7-dobrych-sprav-pod-tatrami-jazdi-prvy-slovensky-elektrobus/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-27 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> === Cestná sieť === Poprad leží pri hlavnej komunikácii spájajúcej východ a západ Slovenska – [[Európska cesta 50|ceste E 50]], vedenej v trase [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]]. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], ktorú križuje [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] a [[Cesta II. triedy 534 (Slovensko)|II/534]]. Z Popradu je do [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] {{Km|54|m|w}}, do [[Kežmarok|Kežmarku]] {{Km|15|m|w}}, do [[Prešov]]a {{Km|76|m|w}} a do [[Rožňava|Rožňavy]] {{Km|72|m|w}}. [[Starý Smokovec]] vo [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatrách]] je vzdialený {{Km|13|m|w}}. === Železničná sieť === [[Súbor:Poprad, railway station, 3. 9. 2006.jpg|náhľad|Záber zo železničnej stanice, rekonštrukcia nástupíšť, [[3. september]] [[2006]]]] [[Súbor:Železničná stanica Poprad-Tatry 8.JPG|náhľad|[[Železničná stanica Poprad-Tatry]]]] [[Železničná stanica Poprad-Tatry|Poprad]] je taktiež dôležitým železničným uzlom, leží na trase [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] č. 5. Zo železničného smeru [[Železničná trať Žilina – Košice|Žilina – Košice]] sa odtiaľto dá cestovať do [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]], kam vedie trať č. 183 [[Tatranské elektrické železnice|Tatranských elektrických železníc]] a do [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Starej Ľubovne (trať č. 185)]]. Trať medzi Popradom a [[Starý Smokovec|Starým Smokovcom]] je druhou<ref>[http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h481.htm Železničná trať Ľubochňa - Močidlo] na Rail.sk</ref> elektrickou železničnou traťou na Slovensku (otvorená [[17. december|17. 12.]] [[1908]]). Železničná stanica prešla rekonštrukciou a modernizáciou (ukončenie v r. [[2008]]). Vybudované boli ostrovné nástupištia, podchod, výťahy a zabezpečil sa lepší pohyb pre telesne postihnutých na vozíku. === Letecká doprava === [[Letisko Poprad-Tatry]] bolo otvorené v roku [[1938]], ale pravidelná civilná doprava začala až v roku [[1943]]. V období bývalého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bolo letisko jedným z troch medzinárodných letísk v krajine. Je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v strednej [[Európa|Európe]] ({{mnm|718}}), vďaka svojej geografickej polohe má mimoriadne dobré poveternostné podmienky (často leží nad hranicou [[hmla|hmly]]), a tak je využívané aj ako náhradné letisko pre lietadlá pôvodne smerujúce do [[Košice|Košíc]], [[Sliač]]a, [[Žilina|Žiliny]] či dokonca [[Letisko Milana Rastislava Štefánika|Bratislavy]]. Letisko je využívané tak na pravidelné linky ako i vyhliadkové lety, charterové lety najmä z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Estónsko|Estónska]] a [[Nemecko|Nemecka]] v zimných a k morským destináciám v letných mesiacoch, využívajú ho súkromné a obchodné lietadlá z celej Európy, aerokluby a letecké školy, slúži aj ako základňa vrtuľníka leteckej záchrannej zdravotnej služby. Aktuálne lieta z popradského letiska jediná pravidelná linka, ktorú zabezpečuje letecká spoločnosť [[Wizz Air|Wizzair UK]] dva až trikrát týždenne na letisko [[Letisko Londýn-Luton|Londýn - Luton]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Pravidelné lety z letiska Poprad-Tatry|periodikum=FlightConnections|url=https://www.flightconnections.com/flights-from-poprad-tatry-tat|dátum prístupu=2022-06-16}}</ref> === Dôležité firmy === Najväčšími podnikmi v meste sú Tatravagónka, Baliarne obchodu POPRAD – BOP, Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, Tatramat–ohrievače vody, Schüle Slovakia, Whirlpool, Pilsberg, Perkins, Tatrakon, Air Transport Europe (prevádzkovateľ LZZS – letecká záchranná zdravotnícka služba) a iné. === Verejné ustanovizne === Štátna správa: * Daňový úrad Poprad, Štefánikova 3651/13 * Mestský úrad Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3 * Obvodný úrad v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 16 * Okresná prokuratúra v Poprade, Štefánikova 11 * Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Alžbetina 714 * Okresný súd Poprad, Štefánikova 100 * Pobočka colného úradu Poprad, Karpatská 13 * Správa katastra Poprad, Currie 3 * Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 439/16 * Špecializovaná štátna správa: ** Obvodný lesný úrad Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný pozemkový úrad Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný úrad životného prostredia Poprad, Partizánska 690/87 ** Regionálny úrad verejného zdravotníctva Poprad, Zdravotnícka 3 === Školstvo === ==== Vysoké školstvo ==== Detašované pracoviská: * Ekonomická fakulta [[Univerzita Mateja Bela|Univerzity Mateja Bela]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], Francisciho 910/8 2802/3 (študijný odbor: Ekonomika a manažment podniku) * Fakulta architektúry [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], Mnoheľova 828/23 * Pedagogická fakulta [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity v Ružomberku]], Nábrežie Jána Pavla II 438/15 ==== Stredné školstvo ==== * [[Gymnázium]], [[Dominik Tatarka|Dominika Tatarku]] 4666/7 ** Gymnázium, Dominika Tatarku – Bilingválna sekcia, Rovná 3 * Gymnázium, [[Martin Kukučín|Kukučínova]], 4239/1 * Cirkevné gymnázium sv. Jána Pavla II., Dlhé hony 3522/2 * Súkromné gymnázium, Letná 3453/34 * Obchodná Akadémia, Murgašova 94 * Stredná priemyselná škola, [[Štefan Mnoheľ|Mnoheľova]] 828 * Stredná zdravotnícka škola, [[Levoča|Levočská]] 5 * Stredná odborná škola remesiel a služieb, Okružná 761/25 * Stredná odborná škola elektrotechnická, [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]], Hlavná 1400/1 * Stredná odborná škola technická, [[Martin Kukučín|Kukučínova]] 483/12 * Súkromná stredná odborná škola, [[Slovenské národné povstanie|SNP]] 1253 * Súkromná stredná odborná škola, 29. augusta 4812 * Praktická škola, [[Partizán]]ska 2 ==== Základné školstvo ==== * ZŠ s MŠ, [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Dostojevského]] 2616/25 * ZŠ s MŠ, [[Fraňo Kráľ|Fraňa Kráľa]] 2086/2 * ZŠ s MŠ, [[Janko Francisci|Francisciho]] 832/21 * ZŠ s MŠ, Jarná 3168/13 * ZŠ s MŠ, [[Jan Amos Komenský|Komenského]] 587/15 * ZŠ s MŠ, [[Mikuláš Kopernik|Kopernikova]] 1707/21 * ZŠ s MŠ, Letná 3453/34 * ZŠ, Mládeže 2350/7 * ZŠ s MŠ, [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovského]] 2764/17 * ZŠ s MŠ, Vagonárska 1600/4 * ZŠ Sv. Jána Pavla II. – cirkevná, Dlhé hony 3522/2 * Špeciálna ZŠ, [[Partizán]]ska 2 ==== Materské školy ==== * MŠ pri ZŠ, Dostojevského 2267/27 * MŠ pri ZŠ, Jarná 3293/16 * MŠ pri ZŠ, Letná 3453/34 * MŠ pri ZŠ, Okružná 765/49 * MŠ pri ZŠ, Podtatranská 136/4 * MŠ pri ZŠ, Tajovského 3015/20 * MŠ pri ZŠ, Mládeže 2349/5 * MŠ pri ZŠ, Mládeže 2614/11 * MŠ pri ZŠ, Záborského 3248/13 * MŠ pri ZŠ, Lidická 1669/2 * MŠ pri ZŠ, Vagonárska 1600/4 * MŠ pri ZŠ, J. Tranovského 3497 * Súkromná MŠ, J. Tranovského 1283/9 * Súkromná MŠ, Tajovského 3015/20 * Súkromná MŠ, Jarná 3168/13 * Špeciálna MŠ, Partizánska 2 ==== Ostatné školy, strediská a poradne ==== * Jazyková škola, Stredná odborná škola, Mnoheľova *Základná umelecká škola, Štefánikova 99/72 * Základná umelecká škola Janka Silana, Dlhé hony 3522/2 * Súkromná základná umelecká škola, Letná 3453/34 * Centrum voľného času, Mládeže 2688/13 * Súkromné školské stredisko záujmovej činnosti, Letná 3453/34 * Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Partizánska 2 * Jazykové centrum SpeakUp Poprad *Jazyková škola Target, Karpatská 3256/15 == Významné osobnosti == === Rodáci === {| | valign=top | * [[Lukáš Borzík]] – slovenský skladateľ súčasnej vážnej hudby * [[Jan Brokoff]] – barokový sochár a rezbár * [[Tomáš Džadoň]] - slovenský umelec * [[Lukáš Fabinus Popradský]] – lektor školy v Prešove, autor prvej knihy vytlačenej na Slovensku<br> – Exempla declinationum et conjugationum ([[1573]]) * [[Mária Gallíková]] – slovenská maliarka * [[Ján Gallovič]] – slovenský herec * [[Milan Hamada]] – slovenský literárny teoretik a kritik * [[Daniela Hantuchová]] – slovenská profesionálna tenistka * [[Peter Hámor]] – horolezec (pokoriteľ 12 osemtisícoviek) * [[Pavol Hurajt]] – slovenský biatlonista * [[János Husz]] – evanjelický kňaz a entomológ – lepidopterológ * [[Vojtech Husz]] – botanik * [[Miroslav Ihnačák]] – bývalý slovenský hokejový útočník | * [[Matej Jurčo]] – slovenský profesionálny cyklista * [[Milan Karabín]] – bývalý predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky * [[Andrej Kiska]] – bývalý prezident Slovenskej republiky, filantrop * [[Peter Klouda]] – slovenský hokejový útočník * [[Tibor Kovalík]] – akademický maliar, organizátor kultúrneho života Slovákov v Kanade * [[Arne Kroták]] – slovenský hokejový útočník * [[Miroslav Lajčák]] – minister zahraničných vecí SR * [[Gedeon Majunke]] – slovenský predstaviteľ architektúry * [[Michal Malák]] – slovenský bežec na lyžiach * [[Walter Marx (1978)|Walter Marx]] – slovenský sánkar * [[Ľubomír Mick]] – slovenský sánkar * [[Martin Otčenáš]] – slovenský bežec na lyžiach * [[Martin Novák]] – slovenský spisovateľ | * [[Hugo Payer]] – učiteľ, publicista, spoluzakladateľ a podpredseda Karpatského spolku * [[Ľubomír Pichoňský]] – bývalý slovenský hokejový útočník * [[Igor Rataj]] – slovenský hokejový útočník * [[Aurel Viliam Scherfel]] – lekárnik, botanik, chemik * [[Jaroslav Slávik (sánkar)|Jaroslav Slávik]] – slovenský sánkar * [[Ján Smolko]] – bývalý slovenský hokejový obranca * [[Stanislav Sulkovský]] – klavirista * [[Patrik Ščibran]] – slovenský hokejový obranca * [[Július Šupler]] – slovenský hokejový tréner * [[Roman Tomas]] – slovenský hokejový útočník * [[Karol Toperczer]] – klavirista * [[Miloslav Turzák]] – slovenský maliar * [[Habart Wittlinger]] – bývalý slovenský hokejový útočník |} === V Poprade študovali === * [[Ľudovít Kubáni]] – slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik. * [[Elena Maróthy-Šoltésová]] – slovenská prozaička, redaktorka a publicistka. * [[Peter Bondra]] – slovenský hokejový útočník. * [[Rudolf Chmel]] – slovenský politik. * [[Zora Kolínska]] – slovenská speváčka a herečka. * [[Michal Sýkora (politik)|Michal Sýkora]] – predseda [[Združenie miest a obcí Slovenska|Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)]]. * [[Alexandra Pavelková]] – slovenská spisovateľka sci-fi literatúry, recenzentka a prekladateľka. * [[Teofil Klas]] – slovenský básnik a prekladateľ, tajomník Spolku slovenských spisovateľov. === V Poprade pôsobili === * [[Štefan Mnoheľ]] – slovenský kňaz, politik a publicista. * [[Štefan Strážay]] – slovenský básnik. * [[Ľubomír Goč]] – slovenský maliar. * [[Jozef Majkut]] – slovenský akademický maliar. == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Zakopane]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Slovensko}} [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Sarvaš (mesto)|Sarvaš]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Holandsko}} [[Zwijndrecht]], [[Holandsko]] * {{Flagicon|Chorvátsko}} [[Omiš]], [[Chorvátsko]] * {{Flagicon|Čína}} [[Tai'an]], [[Čína]] == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * M. Štěpánek, J. Čížek, ''Poprad - mesto pod Tatrami'', Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981 * kol. autorov, ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 1980 * kol. autorov, ''[[Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor)|Slovensko - Dejiny]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1978 * kol. autorov, ''Slovensko - Kultúra'', Obzor, Bratislava, 1974 * kol. autorov, ''Slovensko - Ľud'', Obzor, Bratislava, 1974 == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Poprade]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Poprade]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Poprad}} == Externé odkazy == * [https://www.poprad.sk/ Stránka mesta] * [https://egov.poprad.sk/ Informačný systém Mesta Poprad] * [http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/287327-unikatne-nalezy-z-hrobky-velmoza-spristupnili-v-poprade/ Unikátne nálezy z hrobky veľmoža sprístupnili v Poprade] * [http://www.archeologiask.sk/rim-a-stahovanie-narodov/clanok/article/kto-bol-velmoz-pochovany-pod-tatrami-1.html Kto bol veľmož pochovaný v hrobke pod Tatrami?] * [http://www.apsida.sk/c/10386/poprad www.apsida.sk - profil Kostola sv. Egídia] {{Poprad}} {{Mestské časti Popradu}} {{Obce okresu Poprad}} [[Kategória:Poprad| ]] [[Kategória:Okres Poprad]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 51wumsegznysciji3r166awp99lscw1 7429892 7429886 2022-08-25T13:53:57Z 87.197.157.141 Aktualizacia tel. cisla + mail, vid kontakty na www.poprad.sk wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Poprad | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Collage Poprad.jpg | Popis obrázku = Poprad. Zhora - Námestie sv. Egídia, v strede zľava - Kostol sv. Juraja so zvonicou v Spišskej Sobote, Kostol sv. Egídia so zvonicou na Námestí sv. Egídia v Starom meste, meštianske domy na spišskosobotskom námestí, dolu zľava - Kvetnica, prímestská rekreačná oblasť, námestie s Kostolom sv. Jána Krstiteľa v mestskej časti Veľká | Znak = Coat of Arms of Poprad.svg | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Poprad | Región = Spiš | Časti = | Rieka = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | Rieka 1 = [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický potok]] | Zemepisná šírka = 49.056667 | Zemepisná dĺžka = 20.297500 | Nadmorská výška = 672 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1256 | Starosta = [[Anton Danko]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 058 01 | Kód = 523381 | EČV = PP | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Mestský úrad<br/>Nábrežie Jána Pavla II. 2082/3<br/>058 01 Poprad | E-mail = podatelna@msupoprad.sk | Telefón = 052 / 71 67 111 | Fax = 052 / 772 12 18 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.poprad.sk | Commons = Poprad | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Popradčan'' }} [[Súbor:Kostol.jpg|náhľad|vpravo|Rímskokatolícky [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol sv. Juraja]], renesančná zvonica a radnica na Spišskosobotskom námestí]] [[Súbor:Poprad.Fußgängerzone.jpg|náhľad|vpravo|Pešia zóna]] [[Súbor:View from Poprad.jpg|náhľad|vpravo|Panoráma Vysokých Tatier z Popradu]] '''Poprad''' ({{vjz|hun|Poprád}}, {{vjz|deu|Deutschendorf}}, {{vjz|pol|Poprad}}) je [[Okres (Slovensko)|okresné mesto]] na severo-východe [[Slovensko|Slovenska]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Počtom obyvateľov je najväčším mestom [[Spiš (región)|Spiša]], tretím najväčším mestom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a desiatym najväčším mestom na Slovensku. Vďaka svojej polohe sa mu dostal prívlastok ''vstupná brána'' do [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. == Polohopis == Poprad leží v [[Popradská kotlina|Popradskej kotline]], ktorá je súčasťou [[Podtatranská kotlina|Podtatranskej kotliny]], medzi [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokými]] a [[Belianske Tatry|Belianskymi Tatrami]] (na severe), [[Levočské vrchy|Levočskými vrchmi]] (na východe), [[Kozie chrbty|Kozími chrbtami]] (na juhu) a Štrbským rozvodím (na západe), na rovnomennej rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]]. Obklopené je poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. Po väčšinu roka v Poprade vanie západný vietor. V roku [[1950]] mal Poprad 11 000 obyvateľov, v roku [[2004]] ich mal už 54 589. Na území mesta boli vybudované tri sídliská: Banícka, Juh (najväčšie, časti Juh I-VI) a Západ (časti I-III). === Vodné toky === Rieka [[Poprad (rieka)|Poprad]] vzniká sútokom [[Hincov potok|Hincovho potoka]] (vyteká z [[Veľké Hincovo pleso|Veľkého Hincovho plesa]]) a potoka [[Krupá (zdrojnica Popradu)|Krupá]] (vyteká z [[Popradské pleso|Popradského plesa]]) v Mengusovskej doline vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Na území mesta priberá sprava [[Potôčky (prítok Popradu)|Potôčky]] a [[Hozelský potok]], zľava [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický]] a [[Slavkovský potok (prítok Popradu)|Slavkovský potok]]. == Časti mesta == Dnešné mesto Poprad sa skladá z piatich bývalých hornospišských miest a jednej bývalej osady (štatút mesta aj ÚGKK SR ich označuje ako "časti mesta"): * [[Poprad (mestská časť)|Staré Mesto]] (Poprad (v užšom zmysle slova)) * [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] * [[Spišská Sobota]] * [[Stráže pod Tatrami]] * [[Veľká]] * [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] == História mesta == Okolie mesta bolo osídlené už v [[pravek]]u. Svedčí o tom aj nález travertínového odliatku lebečnej dutiny [[Človek neandertálsky|neandertálskeho človeka]] v neďalekých [[Gánovce|Gánovciach]] v roku 1926. Na tunajšom území tu žil človek potom nepretržite – potvrdzujú to nálezy z [[Kamenná doba|kamennej]] i [[Bronzová doba|bronzovej doby]]. Nálezy z roku 2006 potvrdili prítomnosť germánskych [[Vandali|Vandalov]] na tomto území. Historické obdobie sa začína v polovici 13. storočia, kedy sa datujú prvé písomné zmienky o meste a o jeho terajších mestských častiach. V roku 1256 sa prvý raz objavuje písomná zmienka o Poprade ako o samostatnej obci osídlenej nemeckými prisťahovalcami. Začiatky historického Popradu, však spadajú až k roku 1209, kedy sa názov „Poprad“ vyskytol v najstaršej listine týkajúcej sa územia [[Spiš (región)|Spiša]], v ktorej kráľ [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] dal istému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre rozsiahle územia na Spiši ležiace nad Popradom. Podľa legiend už v tomto období sa tu prejavoval kult [[Egídius (opát)|svätého Egídia]], ktorému tu bola zasvätená kaplnka. V roku 1276 dnešný Poprad pozostával ešte z dvoch od seba nezávislých obcí: z Popradu a z Nemeckej Vsi, ktoré neskôr splynuli. Poprad spočiatku ako malá obec ležiaca na križovatke dôležitých obchodných ciest sa vyvíjal v tieni okolitých obcí, najmä [[Spišská Sobota|Spišskej Soboty]]. V čoraz väčšej miere sa tu usídľovali nemeckí kolonisti, o čom svedčí i názov najstaršieho mestečka ''Popradzaza'' (''Saský Poprad''); v neskoršom období dostal čisto nemecké pomenovanie ''Deutschendorf'', ktoré sa používalo až do 17. storočia. V polovici 14. storočia sa Poprad spolu s ďalšími spišskými obcami stal súčasťou [[Provincia 24 spišských miest|provincie 24 spišských miest]], s ktorou sa v roku 1412 dostal do tzv. [[Spišské starostovstvo|poľského zálohu]]. Po skončení zálohu v roku 1772 patril Poprad do [[Provincia 16 spišských miest|provincie 16 spišských miest]], kde zostal až do roku 1876. Ešte v 18. storočí mu bolo udelené trhové právo. Už v 16. a 17. storočí nastal hospodársky rast mesta, ktorý podnietil usadzovanie sa slovenského obyvateľstva a zosiľňovanie poľského vplyvu. Pôvodne poľnohospodársky charakter mesta sa menil; v roku 1692 tu bola založená papiereň, najstaršia remeselná fabrika. Významný prínos pre rozvoj mesta znamenalo v roku 1871 otvorenie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]], ktorá sa stala hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu a natrvalo naštartovala prosperitu Popradu na úkor Spišskej Soboty a blízkeho [[Kežmarok|Kežmarku]]. S objavovaním a postupným sprístupňovaním Vysokých Tatier mesto začalo ťažiť z cestovného ruchu (prispelo k tomu i otvorenie [[Tatranské elektrické železnice|elektrickej železnice]] v rokoch 1908 – 1912). 1. januára 1923 sa na základe Vládneho nariadenia č. 257/1922 stala z mesta so zriadeným magistrátom veľká obec Poprad a v roku 1927 sa Poprad stal sídlom novozriadeného okresu. V období [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Poprad stal strediskom protifašistického odboja. Smutne vyznieva skutočnosť, že počas tzv. [[Prvá slovenská republika|slovenského štátu]] bol v roku 1942 v meste zriadený zberný tábor, do ktorého boli zhromažďovaní [[Židia]] určení na vysťahovanie a už 25. marca v tomto roku odišiel z Popradu prvý židovský transport do [[Osvienčim]]u. Poprad bol oslobodený 28. januára 1945. Po skončení vojny nastal rozvoj mesta, podporený pripojením okolitých obci a vytvorením mestskej aglomerácie s mestskými časťami – [[Spišská Sobota]] a [[Veľká]] boli pripojené v roku 1945, [[Stráže pod Tatrami]] v r. 1960 a [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] v roku 1974. Rozbehla sa mohutná priemyselná výroba (vagóny, elektrické spotrebiče), napredoval aj potravinársky priemysel. V súčasnosti predstavuje Poprad moderne sa rozvíjajúce mesto, známe i za hranicami krajiny. V roku 2006 bolo kandidátskym mestom na usporiadanie [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hier]]. == Demografia == {| class=wikitable ! Rok ! Mestá spolu ! Poprad ! Spišská Sobota ! Veľká ! Matejovce ! Stráže ! Kvetnica |- align ="center" | 1869 | 4 614 | 1 065 | 803 | 1 218 | 931 | 597 | - |- align ="center" | 1880 | 4 576 | 1 038 | 823 | 1 173 | 941 | 823 | - |- align ="center" | 1890 | 4 480 | 1 160 | 764 | 1 193 | 867 | 496 | - |- align ="center" | 1900 | 5 063 | 1 530 | 853 | 1 120 | 980 | 580 | - |- align ="center" | 1910 | 6 826 | 2 283 | 977 | 1 358 | 1 609 | 599 | - |- align ="center" | 1921 | 7 430 | 2 281 | 632 | 1 808 | 1 662 | 632 | - |- align ="center" | 1930 | 10 987 | 4 029 | 2 074 | 2 530 | 1 593 | 761 | - |- align ="center" | 1940 | 12 262 | 3 966 | 2 506 | 3 536 | 1 476 | 778 | - |- align ="center" | 1950 | 12 590 | 5 492 | 1 549 | 2 726 | 1 613 | 718 | 492 |- align ="center" | 1961 | 16 180 | 8 447 | 1 507 | 3 102 | 2 148 | 783 | 193 |- align ="center" | 1970 | 23 447 | 15 722 | 1 415 | 2 924 | 2 260 | 815 | 311 |- align ="center" | 1980 | 38 077 | 29 375 | 1 832 | 3 937 | 1 992 | 600 | 341 |- align ="center" | 1991 | 52 914 | 42 599 | 2 646 | 4 123 | 2 802 | 531 | 213 |- align ="center" | 2005 | 54 419 | 43 150 | 2 842 | 4 656 | 2 881 | 653 | 237 |- align ="center" | 2019 | 50 051 | 36 627 | 3 052 | 4 610 | 2 856 | 609 | 188 |} === 1772 – 1832 === V roku [[1772]] (po návrate miest z [[Spišské mestá v poľskom zálohu|poľského zálohu]]) tvorili evanjelici na území dnešného Popradu drvivú väčšinu, no postupne podiel katolíkov vďaka prisťahovalectvu stúpal (roky [[1773]], [[1801]], [[1832]]): * Spišská Sobota: 170/657, 303/663, 323/585 * Veľká: 20/986, 101/1101, 237/1300 * Poprad: 28/768, 240/877, 357/750 * Matejovce: 16/600, 69/691, 124/963 * Stráže: 19/464, 63/451, 141/505 Slováci boli prevažne katolíci (okrem Veľkej) a Nemci evanjelici. === Sčítanie ľudu v Uhorsku v rokoch 1880 a 1910 === Sčítania obyvateľstva v Uhorsku zisťovali okrem iného aj národnostnú štruktúru obyvateľstva. Obyvatelia však neodpovedali na to, akej sú národnosti, ale aký je ich materinský resp. najpoužívanejší jazyk. Prevažná väčšina občanov židovskej národnosti sa na sklonku Uhorska hlásila k maďarskej národnosti, v menšej miere k nemeckej a zriedkavo k slovenskej. ==== [[1880]]<ref>http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html</ref> ==== {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 279 (28 %) | 218 (27 %) | 220 (19 %) | 116 (13 %) | 158 (27 %) |- align ="center" | Nemci | 659 (67 %) | 538 (67 %) | 887 (78 %) | 763 (84 %) | 404 (70 %) |- align ="center" | Maďari | 40 (4 %) | 45 (6 %) | 23 (2 %) | 25 (3 %) | 15 (3 %) |- align ="center" | Iní | 2 (0 %) | 1 (0 %) | 1 (0 %) | 1 (0 %) | 0 (0 %) |} ==== [[1910]]<ref>http://www.radixhub.com/radixhub/sources/demographic,_ethnic,_religious_and_dwelling_information_of_settlements_in_the_1910_census/parts/(part_1)_szepes_vm..htm</ref> ==== {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 758 (33 %) | 422 (43 %) | 710 (52 %) | 220 (14 %) | 378 (63 %) |- align ="center" | Nemci | 818 (36 %) | 319 (33 %) | 524 (39 %) | 1028 (64 %) | 205 (34 %) |- align ="center" | Maďari | 689 (30 %) | 228 (23 %) | 117 (9 %) | 327 (20 %) | 10 (2 %) |- align ="center" | Iní | 18 (1 %) | 7 (1 %) | 7 (1 %) | 34 (2 %) | 6 (1 %) |} === 1919 – 1940 === V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku [[1930]] tvorili Slováci a Nemci v jednotlivých mestečkách nasledovný pomer: {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 59,7 % | 65,4 % | 76,3 % | 24,0 % | 70,7 % |- align ="center" | Nemci | 28,6 % | 29,7 % | 21,0 % | 74,5 % | 27,5 % |- align ="center" | Iní | 11,7 % | 4,9 % | 2,7 % | 1,5 % | 1,8 % |} Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7 % obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6 %. Ešte v roku [[1921]] však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7 %) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1 % resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6 %). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8 % Slovákov a 41,% Nemcov. V roku [[1921]] tvorili Nemci v okrese Poprad 24 %, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5 %. Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku [[1940]] (33 %), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0 %). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku [[1940]] pozvoľna klesal (od 13 % vo Veľkej, cez 14 % v Spišskej Sobote a 15,4 % v Poprade, po 25 % v Strážach). Pred koncom 2. svetovej vojny a krátko po nej však takmer všetci Nemci región Spiša, a teda aj päť popradských miest, opustili. Tomu zodpovedalo aj náboženské zloženie obyvateľstva, kedy rímskokatolíci tvorili 60,5 % a evanjelici a. v. 26,8 %. === 1945 – súčasnosť === Počet obyvateľov po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] prudko rástol (z 12000 v roku [[1949]] po 55000 v roku [[1991]]). Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj neprispôsobiví občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Mesto Poprad rovnako ako celý Spiš stratil svoj multietnický charakter a stal sa slovenským územím, so silnou rómskou menšinou. === Súčasnosť === Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[1991]] sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2 % obyvateľov, v roku [[2001]] 79,26 %. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 sa prihlásilo k [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] cirkvi 65,90 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej a. v.]] 7,31 %, [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej]] 3,73 % a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] 0,80 % obyvateľov mesta. Bez vierovyznania je 16,82 % a svoje vierovyznanie neuviedlo 3,92 %. V rovnakom roku sa k slovenskej národnosti prihlásilo 94,14 % Popradčanov, k [[Rómovia|rómskej]] 2,09 %, [[Česko|českej]] 1,00 %, [[Maďarsko|maďarskej]] 0,23 % a nemeckej 0,21 %.<ref>http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440706&lstObec=523381</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Divadlá === V meste sa napriek jeho veľkosti nenachádza profesionálne [[divadlo]] so stálou scénou. Vystupujú tu len hosťujúce súbory či divadlá z iných miest, predstavenia sú prevažne v Dome kultúry, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný a premenovaný z pôvodného "závodneho klubu Tatravagónky." Divadelná sála sa nachádza aj v mestskej časti Spišská Sobota. V Poprade pôsobí divadelný súbor ''Commedia''. === Kiná === V centre mesta na Námestí Sv. Egídia bolo vo februári 2016 po niekoľkoročnej prestávke znovu otvorené kino Tatran. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov. V mestskej časti Veľká je kino Máj, ktoré sa však v súčasnosti využíva na iné účely. Po spustení prevádzky v kine Tatran pred niekoľkými rokmi sa prestalo pravidelne premietať v kine Gerlach, kde sa v súčasnosti konajú zasadnutia mestských poslancov, funkciu kina plní len počas [[Festival horských filmov|Festivalu horských filmov]], ktorý sa koná v meste každý rok. === Múzeá === V centre mesta (a v mestskej časti Spišská Sobota) sa nachádza [[Podtatranské múzeum v Poprade|Podtatranské múzeum]], v ktorom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriu mesta a regiónu. Veľmi cennou expozíciou sú nálezy z neďalekých [[Gánovce|Gánoviec]] (odliatok lebky neandertálskeho človeka). === Galérie === [[Súbor:Tatranská galéria.jpg|náhľad|Budova [[Tatranská galéria|Tatranskej galérie]] v bývalej elektrárni pred rekonštrukciou]] Výstavné priestory má aj [[Tatranská galéria]] v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri [[Železničná stanica Poprad-Tatry|železničnej stanici]] a vo Výstavnej sieni na Alžbetinej ulici. V Poprade desať rokov (od r. 1996) pôsobil aj Dom fotografie, ktorý sa však v r. 2006 presťahoval do Liptovského Mikuláša. === Knižnice === Prvá písomná zmienka o knižnici v Poprade je z roku [[1925]]. [[Podtatranská knižnica v Poprade]] poskytuje výpožičné (absenčné aj prezenčné), konzultačné, bibliograficko-informačné, reprografické a rešeršné služby. V oddeleniach náučnej literatúry, všeobecnej literatúry, regionálnej literatúry, beletrie a oddelení pre deti a mládež (na ul. Podtatranská), umenia (Sobotské námestie) a v pobočkách (na ul. Dostojevského a Rastislavova) sa nachádza takmer 130 000 titulov. === Vydavateľstvá === V Poprade pôsobí niekoľko vydavateľstiev, medzi ktoré patria: ''Tlačiareň a vydavateľstvo SLZA'', ''[[Region Poprad]]'', ''Popradská tlačiareň - vydavateľstvo'' a ''Juvenia Education''. === Pravidelné podujatia === Medzi pravidelné podujatia už od roku [[1993]] v Poprade patrí [[Medzinárodný festival horských filmov]], ktorý sa koná pravidelne vždy v októbri v bývalom kine Gerlach, dnes zasadačke Mestského úradu a v Kine Iskra v [[Kežmarok|Kežmarku]] a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Medzi jeho najznámejšími hosťami (r. [[1994]]) bol aj Sir [[Edmund Hillary]] z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], prvý pokoriteľ [[Mount Everest]]u. Námestie Sv. Egídia v posledných rokoch hostí čoraz viac populárne festivaly Viva Italia a Made in Slovakia, organizované občianskym združením Pre mesto. V meste sa každoročne koná Popradská kultúrna zima, Popradská kultúrna jeseň, Popradská kultúrna jar a Popradské kultúrne leto, v rámci ktorých sa uskutočňuje mnoho kultúrnych akcií všetkých žánrov, často so známymi osobnosťami zo Slovenska alebo sveta. Medzi ďalšie pravidelné podujatie patrí Príchod Mikuláša a tiež aj Vianočný jarmok, ktorý sa pravidelne uskutočňuje pred Vianocami. === Folklórne súbory === Od roku 1972 pôsobí v meste Poprad Folklórny súbor Vagonár, ktorý v súčasnosti združuje vo forme občianskeho združenia Klub priateľov folklóru nadšencov ľudového tanca, spevu a hudby. Vagonár sa vo svojej umeleckej tvorbe zameriava na uchovávanie a rozvíjanie ľudových tradícií a kultúry regiónov stredného, severného a východného Slovenska – Liptov, Spiš, Šariš, Zemplín a Horehronie. Hudobné CD s názvom "Budú hrac, budú hrac…", ktoré súbor vydal v roku 2008, zachytáva aktuálny repertoár súboru v podobe ľudových piesní a hudobných úprav. V Poprade pôsobia aj tri detské folklórne súbory, a to Detský folklórny súbor Letnička, Detský folklórny súbor Venček a najmladší Detský folklórny súbor Popradčan. Tieto súbory prezentujú folklór najmä z oblasti Spiša a Liptova. Tí najšikovnejší tanečníci z detských súborov majú možnosť pokračovať v prezentácií ľudového umenia vo Folklórnom súbore Vagonár. V meste Poprad pôsobí aj ľudová kapela s výstižným názvom - [http://www.popradcan.sk Cimbalová ľudová hudba Popradčan], ktorej primášom a zakladateľom je popradčan Lukáš Copuš. V roku 2015 vydala kapela profilové CD s názvom ,,[http://www.popradcan.sk/nase-cd/ Ľudovo a predsa inak]" a v roku 2017 aj svoje druhé CD s názvom ,,[http://www.popradcan.sk/nase-cd/ide-duro-po-ulici/ Ide Ďuro po ulici]". == Pamiatky == [[Súbor:Sobotanámestie.jpg|náhľad|vpravo|Námestie v Spišskej Sobote]] Najvýznamnejšou pamiatkovou zónou v Poprade je centrum mestskej časti [[Spišská Sobota]]. Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je tu [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol svätého Juraja]] s piatimi neskorogotickými krídlovými [[oltár]]mi a hlavným oltárom od [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]. Vznikol na rozhraní neskorej [[Gotika|gotiky]] a [[Renesancia|renesancie]]. Vedľa kostola, podobne ako v iných „nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. Celé centrum Spišskej Soboty bolo vyhlásené za [[Pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]]. V historickom centre Popradu najvýznamnejšou pamiatkou je ranogotický [[Kostol svätého Egídia (Poprad)|Kostol svätého Egídia]] s bohatou freskovou výzdobou. Pozostatkom neskorobarokovej výzdoby kostola je už len krstiteľnica. Vedľa kostola stojí [[Renesančná zvonica v Poprade|renesančná zvonica]] zo 16. storočia. === Pomníky === * Na námestí v Spišskej Sobote je umiestnený obelisk na pamiatku revolúcie z roku [[1848]] a na pamiatku padlých v [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]]. * V parku pri železničnej stanici v Poprade je pomník na pamiatku [[Červená armáda|Červenej armády]], ktorá mesto oslobodila v januári [[1945]]. * Na Velickom námestí je pamätník Nespravodlivo umučených. * Na najväčšom cintoríne vo Veľkej je pamätník umučených v gulagoch. * Pri letisku je nedávno obnovený pamätník SNP. * Na železničnej stanici na prvom nástupišti je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Podobná tabuľa je aj na synagóge v centre mesta. * Pamätná tabuľa na mladého muža, Jozefa Bonka, zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom múre kostola sv. Egídia v centre mesta. * Pred NsP bolo až do [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] námestie s názvom Leninovo, v ktorého strede stála obrovská bronzová socha [[Vladimir Iľjič Lenin|V. I. Lenina]]. Zaujímavosťou je, že predtým ako mohla byť socha predaná do šrotu ju v roku 1993 kúpil americký podnikateľ Lew Carpenter a monument dodnes stojí v umeleckej štvrti amerického mesta [[Seattle]].<ref>[http://vacilando.org/sk/article/obrovsky-lenin-putuje-ako-skladacka Obrovský Lenin putuje ako skladačka] </ref> == Cirkev == V Poprade pôsobia: * [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev augsburského vyznania]] * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] * [[Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike|Bratská jednota baptistov]] * [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] * [[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] * [[Jehovovi svedkovia|Svedkovia Jehovovi]] * [[Kresťanské spoločenstvo Milosť]] * '''Poprad'''[[Súbor:Square of Poprad 4.jpg|náhľad|Kostol svätého Egídia]] [[Súbor:Square of Poprad 5.jpg|náhľad|Kostol svätej Trojice]] * [[Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie]] * [[Kostol svätého Egídia (Poprad)|Rímskokatolícky kostol svätého Egídia]] * Evanjelický kostol Svätej Trojice * Pravoslávny chrám Povýšenia Svätého Kríža * Židovská synagóga (nevyužívaná) [[Súbor:Poprad, Sídlisko Juh.JPG|náhľad|Celkový pohľad na sídlisko Juh.]] ==== Sídlisko Juh ==== * [[Kostol svätých Cyrila a Metoda (Poprad)|Rímskokatolícky kostol svätých Cyrila a Metoda]] * Gréckokatolícky chrám svätých apoštolov Petra a Pavla<ref>http://grkatpoprad.sk/about/</ref> *Zbor cirkvi [[Kresťanské spoločenstvo Milosť|Kresťanské spoločenstvo]] Poprad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milosť Poprad - Kresťanské spoločenstvo|url=https://poprad.milost.sk/|vydavateľ=Milosť Poprad - Kresťanské spoločenstvo|dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk}}</ref> (KS Milosť) === Spišská Sobota === * [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Rímskokatolícky kostol svätého Juraja]] * Evanjelický kostol === Stráže === * Rímskokatolícky kostol svätého Jána Krstiteľa * Evanjelický kostol === Matejovce === *Rímskokatolícky kostol svätého Štefana * Evanjelický kostol === Veľká === * Rímskokatolícky kostol svätého Jána Evanjelistu ([[Saleziáni Don Bosca|SDB]]) * Evanjelický kostol * Kostol Bratskej jednoty baptistov *Modlitebňa Cirkvi adventistov siedmeho dňa === Kvetnica === * [[Kostol svätej Heleny (Poprad - Kvetnica)|Rímskokatolícky kostol svätej Heleny]] == Šport a oddych == === Futbal === Každá z mestských častí má vlastný [[Futbal|futbalový]] štadión. Najväčšie (aj s tribúnami) sú v Poprade a vo Veľkej. V súčasnosti sa plánuje rozsiahla rekonštrukcia hlavného futbalového štadióna, ktorý sa nachádza pri aquaparku AquaCity. Futbalový klub [[FK Poprad]] je účastníkom [[2. slovenská futbalová liga|2. slovenskej futbalovej ligy]], ktorá predstavuje druhú najvyššiu futbalovú ligu na Slovensku. Záujem o mladežnícky futbal stále rastie. === Hokej === [[Hokej]] sa v Poprade hrá od sezóny 1930/31. Prvé dva "cvičné" zápasy odohral Poprad proti ŠKVT 22. a 29. januára 1931 s výsledkami 0:14 a 0:6. V dobovej tlači sa uvádza, že popradskí hokejisti hrali pod hlavičkou Popradského atletického clubu (PAC). Prvý "oficiálny" domáci zápas, už pre verejnosť, odohral Poprad pod hlavičkou spolku Karpathenverein proti LTC Plzeň 1. februára 1931. Pod hlavičkou Karpathenvereinu odohral Poprad aj zvyšok prvej sezóny. Už v nasledujúcej sezóne (1931/32) popradskí hokejisti definitívne zakotvili v PAC, ako jeden z odborov tohto športového klubu, pod názvom Hockey Club (HC) Poprad. Do organizovaného slovenského hokeja vstúpil Poprad v roku [[1931]]. V sezóne 1931/32 však Poprad neprešiel vo finále majstrovstiev Východoslovenskej župy Československého svazu kanadského hockeya cez Sláviu Prešov. V sezónach [[1932]]/[[1933|33]] – [[1934]]/[[1935|35]] získal 3 tituly „Majster Slovenska“. V roku [[1935]] spojením popradského a [[Tatry|tatranského]] hokeja vznikol HC Tatry (predseda Viliam Šimko), ktorý bol v roku [[1948]] premenovaný na Sokol Tatry Poprad a v roku [[1950]] na TJ Tatran Tatranské píly Poprad. Umelá [[ľad]]ová plocha bola vybudovaná až 22. februára [[1958]] (dovtedy sa [[ľad]] často topil a tak miestom prípravy hokejistov bolo [[Päť Spišských plies]] v [[Malá Studená dolina|Malej Studenej doline]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]). Hokejisti Lokomotíva-Vagónka-Stavbár (LVS) Poprad (predseda Ladislav Gromovský) mohli hrávať v krytej hale od roku [[1973]]. Od roku [[1976]] Popradčania vystupovali pod názvom Lokomotíva Stavbár (predseda František Babinec) a od roku [[1978]] boli súčasťou Telovýchovnej jednoty (TJ) Pozemné stavby (PS) Poprad (predseda Michal Niňaj). V roku [[1989]] sa PS Poprad zlúčili s ČH Poprad. V roku [[1990]] vznikol HC Športový klub polície Pozemné stavby (ŠKP PS) Poprad (predseda Jozef Parížek). V súčasnosti hokejový oddiel [[HK Poprad]] hrá zápasy [[slovenská hokejová extraliga|slovenskej hokejovej extraligy]] v zrekonštruovanej Poprad Aréne. V máji 2022 mesto Poprad otvorilo aj novú tréningovú halu, ktorá sa nachádza hneď vedľa zimného štadióna.<ref>{{Citácia periodika|titul=Poprad sa dočkal tréningovej haly|periodikum=[[Aktuality.sk]]|odkaz na periodikum=|dátum=2022-04-29|url=https://sport.aktuality.sk/c/bfcZAUt/foto-v-poprade-otvorili-najmodernejsiu-treningovu-hokejovu-halu-na-slovensku/}}</ref> [[Súbor:AquaCityPoprad.JPG|náhľad|vpravo|AquaCity]] === Hokejbal === Tím [[HK Ims-East Popradskí Piráti Poprad]] je od sezóny 2021/2022 účastníkom [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov|Slovenskej hokejbalovej extraligy mužov]]. === Plávanie === Blízko zimného štadióna, na hranici širšieho centra mesta a Spišskej Soboty sa nachádzala moderná plaváreň. Tá sa v roku [[2003]] začala komplexne prebudovávať na plaváreň AquaCity. Bazény sú napúšťané termálnou vodou z neďalekého geotermálneho vrtu. === Basketbal === Poprad vždy patril medzi špičku ženského [[basketbal]]u na [[Slovensko|Slovensku]]. Prvé basketbalové krúžky v Poprade vznikli v roku [[1946]] na Obchodnej akadémii. V roku [[1965]] dorastenky postúpili do slovenskej dorasteneckej ligy a postupne získali mnoho titulov majsteriek [[Slovensko|Slovenska]] i [[ČSSR]]. V roku [[1964]], ako víťaz krajskej súťaže, postúpili basketbalistky do SNL. Do I. ligy sa hráčky dostali v roku [[1981]]. Dievčatá pri svojom postupe do extraligy v sezóne [[2002]]/[[2003]] obsadili štvrté miesto. Sezónu [[2003]]/[[2004]] ukončili 3. miestom, ktoré obhájili aj v nasledujúcej sezóne. V súčasnosti klub [[BAM Poprad|Basketbalová akadémia mládeže Poprad]] odohráva svoje domáce zápasy vo viacúčelovej hale (Aréna Poprad), ktorá bola otvorená v roku [[2006]] na sídlisku Juh III. === Cyklistika === Okolie Popradu je vhodné aj na cyklotúry. Tie najnáročnejšie vedú lesnými cestami Vysokých Tatier či Kozích chrbtov až do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Jednotlivé trasy aj s ich náročnosťou sú vyznačené na turistických mapách. Medzi Popradom a Svitom je vybudovaný cyklistický chodník v dĺžke vyše {{km|6|m}}, ktorý začína za Popradom (pri strelnici), vedie popri sídlisku JUH III v Poprade až do mesta [[Svit (mesto)|Svit]], kde pokračuje až do [[Lopušná dolina (Kozie chrbty)|Lopušnej doliny]] a poľnou cestou až do [[Šuňava|Šuňavy]]. Na [[Staré Mesto (Poprad)|Námestí sv. Egídia]] je vytvorená cyklotrasa. Plánované je dobudovanie cyklotrasy, ktorá sa napojí na už existujúcu cyklotrasu na námestí, a bude pokračovať širším centrom mesta, t. j. cez mestské časti a sídliská. V roku [[1999]] bolo mesto Poprad usporiadateľom jubilejných [[Majstrovstvá sveta v cyklokrose 1999|50. majstrovstiev sveta v cyklokrose]], ktoré sa uskutočnili na okruhu v neďalekej [[Spišská Teplica|Spišskej Teplici]]. === Inline korčuľovanie === Na korčuľovanie je vhodný cyklistický chodník medzi Svitom a Popradom, ale je to v prvom rade cyklistický chodník, o ktorom účele hovorí vyhláška o premávke na pozemných komunikáciach. V súčasnosti ho však využívajú najmä korčuliari, práve vzhľadom na jeho veľmi dobrý povrch a rovinatý charakter len s veľmi malým výškovým prevýšením. Práve z tohto dôvodu cyklisti využívajú najmä veľké množstvo cyklistických trás v okolí mesta prírodného charakteru, ktoré sú vhodné aj pre náročných cyklistov a vynikajú pestrosťou povrchov a okolitej prírodnej scenérie. === Lyžovanie === V okolí Popradu je množstvo [[Lyžovanie|lyžiarskych]] stredísk vo Vysokých Tatrách (Tatranská Lomnica ({{km|9.15|m}} zjazdoviek), Starý Smokovec ({{km|4.42|m}} zjazdoviek), Štrbské Pleso ({{km|5.32|m}} zjazdoviek)), vo Svite (Lopušná dolina ({{km|1.8|m}} zjazdoviek), Skitatry Lopušná dolina ({{km|1.25|m}} zjazdoviek)), Spišskom Bystrom ({{km|1.1|m}} zjazdoviek) či Liptovskej Tepličke ({{km|3.3|m}} zjazdoviek). === Hotely a ubytovanie === V Poprade je mnoho hotelov – AquaCity Moutain View, AquaCity Seasons, Satel, Poprad, Tatra, Café Razy, Gerlach, Európa. Ďalšie možnosti ubytovania ponúkajú aj desiatky menších penziónov, najkvalitnejšie z nich sa nachádzajú v časti Spišská Sobota a Veľká (Penzión Pod Bránou, Vila Pod Bránou, Penzión Fortuna, Penzión Aqualand, Penzión Sabato). == Hospodárstvo a infraštruktúra == Poprad je dynamické a moderné mesto s dobrou infraštruktúrou. === Mestská hromadná doprava === V Poprade nie je vedená elektrická trakcia pre električky ani trolejbusy, [[MHD]] je zabezpečovaná autobusmi. Spoločnosť [[SAD Poprad]] prevádzkuje osem liniek (linky {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|1|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|2|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|3|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|4|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|5|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|6|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|7|inline=croute}} a {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|8|inline=croute}}). Autobusy väčšinou premávajú v pol- až hodinových intervaloch (aj menej). Nedostatkom, ktorý okrem iného chod [[MHD]] spomaľuje, je aj kupovanie lístkov výhradne u vodiča. Od [[január]]a [[2018]] v Poprade jazdí prvý na [[Slovensko|Slovensku]] vyrobený [[elektrobus]]. Dojazd má 150 kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ballová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = 7 dobrých správ: Pod Tatrami jazdí prvý slovenský elektrobus | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1010433/7-dobrych-sprav-pod-tatrami-jazdi-prvy-slovensky-elektrobus/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-27 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> === Cestná sieť === Poprad leží pri hlavnej komunikácii spájajúcej východ a západ Slovenska – [[Európska cesta 50|ceste E 50]], vedenej v trase [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]]. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], ktorú križuje [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] a [[Cesta II. triedy 534 (Slovensko)|II/534]]. Z Popradu je do [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] {{Km|54|m|w}}, do [[Kežmarok|Kežmarku]] {{Km|15|m|w}}, do [[Prešov]]a {{Km|76|m|w}} a do [[Rožňava|Rožňavy]] {{Km|72|m|w}}. [[Starý Smokovec]] vo [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatrách]] je vzdialený {{Km|13|m|w}}. === Železničná sieť === [[Súbor:Poprad, railway station, 3. 9. 2006.jpg|náhľad|Záber zo železničnej stanice, rekonštrukcia nástupíšť, [[3. september]] [[2006]]]] [[Súbor:Železničná stanica Poprad-Tatry 8.JPG|náhľad|[[Železničná stanica Poprad-Tatry]]]] [[Železničná stanica Poprad-Tatry|Poprad]] je taktiež dôležitým železničným uzlom, leží na trase [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] č. 5. Zo železničného smeru [[Železničná trať Žilina – Košice|Žilina – Košice]] sa odtiaľto dá cestovať do [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]], kam vedie trať č. 183 [[Tatranské elektrické železnice|Tatranských elektrických železníc]] a do [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Starej Ľubovne (trať č. 185)]]. Trať medzi Popradom a [[Starý Smokovec|Starým Smokovcom]] je druhou<ref>[http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h481.htm Železničná trať Ľubochňa - Močidlo] na Rail.sk</ref> elektrickou železničnou traťou na Slovensku (otvorená [[17. december|17. 12.]] [[1908]]). Železničná stanica prešla rekonštrukciou a modernizáciou (ukončenie v r. [[2008]]). Vybudované boli ostrovné nástupištia, podchod, výťahy a zabezpečil sa lepší pohyb pre telesne postihnutých na vozíku. === Letecká doprava === [[Letisko Poprad-Tatry]] bolo otvorené v roku [[1938]], ale pravidelná civilná doprava začala až v roku [[1943]]. V období bývalého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bolo letisko jedným z troch medzinárodných letísk v krajine. Je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v strednej [[Európa|Európe]] ({{mnm|718}}), vďaka svojej geografickej polohe má mimoriadne dobré poveternostné podmienky (často leží nad hranicou [[hmla|hmly]]), a tak je využívané aj ako náhradné letisko pre lietadlá pôvodne smerujúce do [[Košice|Košíc]], [[Sliač]]a, [[Žilina|Žiliny]] či dokonca [[Letisko Milana Rastislava Štefánika|Bratislavy]]. Letisko je využívané tak na pravidelné linky ako i vyhliadkové lety, charterové lety najmä z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Estónsko|Estónska]] a [[Nemecko|Nemecka]] v zimných a k morským destináciám v letných mesiacoch, využívajú ho súkromné a obchodné lietadlá z celej Európy, aerokluby a letecké školy, slúži aj ako základňa vrtuľníka leteckej záchrannej zdravotnej služby. Aktuálne lieta z popradského letiska jediná pravidelná linka, ktorú zabezpečuje letecká spoločnosť [[Wizz Air|Wizzair UK]] dva až trikrát týždenne na letisko [[Letisko Londýn-Luton|Londýn - Luton]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Pravidelné lety z letiska Poprad-Tatry|periodikum=FlightConnections|url=https://www.flightconnections.com/flights-from-poprad-tatry-tat|dátum prístupu=2022-06-16}}</ref> === Dôležité firmy === Najväčšími podnikmi v meste sú Tatravagónka, Baliarne obchodu POPRAD – BOP, Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, Tatramat–ohrievače vody, Schüle Slovakia, Whirlpool, Pilsberg, Perkins, Tatrakon, Air Transport Europe (prevádzkovateľ LZZS – letecká záchranná zdravotnícka služba) a iné. === Verejné ustanovizne === Štátna správa: * Daňový úrad Poprad, Štefánikova 3651/13 * Mestský úrad Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3 * Obvodný úrad v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 16 * Okresná prokuratúra v Poprade, Štefánikova 11 * Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Alžbetina 714 * Okresný súd Poprad, Štefánikova 100 * Pobočka colného úradu Poprad, Karpatská 13 * Správa katastra Poprad, Currie 3 * Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 439/16 * Špecializovaná štátna správa: ** Obvodný lesný úrad Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný pozemkový úrad Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný úrad životného prostredia Poprad, Partizánska 690/87 ** Regionálny úrad verejného zdravotníctva Poprad, Zdravotnícka 3 === Školstvo === ==== Vysoké školstvo ==== Detašované pracoviská: * Ekonomická fakulta [[Univerzita Mateja Bela|Univerzity Mateja Bela]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], Francisciho 910/8 2802/3 (študijný odbor: Ekonomika a manažment podniku) * Fakulta architektúry [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], Mnoheľova 828/23 * Pedagogická fakulta [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity v Ružomberku]], Nábrežie Jána Pavla II 438/15 ==== Stredné školstvo ==== * [[Gymnázium]], [[Dominik Tatarka|Dominika Tatarku]] 4666/7 ** Gymnázium, Dominika Tatarku – Bilingválna sekcia, Rovná 3 * Gymnázium, [[Martin Kukučín|Kukučínova]], 4239/1 * Cirkevné gymnázium sv. Jána Pavla II., Dlhé hony 3522/2 * Súkromné gymnázium, Letná 3453/34 * Obchodná Akadémia, Murgašova 94 * Stredná priemyselná škola, [[Štefan Mnoheľ|Mnoheľova]] 828 * Stredná zdravotnícka škola, [[Levoča|Levočská]] 5 * Stredná odborná škola remesiel a služieb, Okružná 761/25 * Stredná odborná škola elektrotechnická, [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]], Hlavná 1400/1 * Stredná odborná škola technická, [[Martin Kukučín|Kukučínova]] 483/12 * Súkromná stredná odborná škola, [[Slovenské národné povstanie|SNP]] 1253 * Súkromná stredná odborná škola, 29. augusta 4812 * Praktická škola, [[Partizán]]ska 2 ==== Základné školstvo ==== * ZŠ s MŠ, [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Dostojevského]] 2616/25 * ZŠ s MŠ, [[Fraňo Kráľ|Fraňa Kráľa]] 2086/2 * ZŠ s MŠ, [[Janko Francisci|Francisciho]] 832/21 * ZŠ s MŠ, Jarná 3168/13 * ZŠ s MŠ, [[Jan Amos Komenský|Komenského]] 587/15 * ZŠ s MŠ, [[Mikuláš Kopernik|Kopernikova]] 1707/21 * ZŠ s MŠ, Letná 3453/34 * ZŠ, Mládeže 2350/7 * ZŠ s MŠ, [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovského]] 2764/17 * ZŠ s MŠ, Vagonárska 1600/4 * ZŠ Sv. Jána Pavla II. – cirkevná, Dlhé hony 3522/2 * Špeciálna ZŠ, [[Partizán]]ska 2 ==== Materské školy ==== * MŠ pri ZŠ, Dostojevského 2267/27 * MŠ pri ZŠ, Jarná 3293/16 * MŠ pri ZŠ, Letná 3453/34 * MŠ pri ZŠ, Okružná 765/49 * MŠ pri ZŠ, Podtatranská 136/4 * MŠ pri ZŠ, Tajovského 3015/20 * MŠ pri ZŠ, Mládeže 2349/5 * MŠ pri ZŠ, Mládeže 2614/11 * MŠ pri ZŠ, Záborského 3248/13 * MŠ pri ZŠ, Lidická 1669/2 * MŠ pri ZŠ, Vagonárska 1600/4 * MŠ pri ZŠ, J. Tranovského 3497 * Súkromná MŠ, J. Tranovského 1283/9 * Súkromná MŠ, Tajovského 3015/20 * Súkromná MŠ, Jarná 3168/13 * Špeciálna MŠ, Partizánska 2 ==== Ostatné školy, strediská a poradne ==== * Jazyková škola, Stredná odborná škola, Mnoheľova *Základná umelecká škola, Štefánikova 99/72 * Základná umelecká škola Janka Silana, Dlhé hony 3522/2 * Súkromná základná umelecká škola, Letná 3453/34 * Centrum voľného času, Mládeže 2688/13 * Súkromné školské stredisko záujmovej činnosti, Letná 3453/34 * Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Partizánska 2 * Jazykové centrum SpeakUp Poprad *Jazyková škola Target, Karpatská 3256/15 == Významné osobnosti == === Rodáci === {| | valign=top | * [[Lukáš Borzík]] – slovenský skladateľ súčasnej vážnej hudby * [[Jan Brokoff]] – barokový sochár a rezbár * [[Tomáš Džadoň]] - slovenský umelec * [[Lukáš Fabinus Popradský]] – lektor školy v Prešove, autor prvej knihy vytlačenej na Slovensku<br> – Exempla declinationum et conjugationum ([[1573]]) * [[Mária Gallíková]] – slovenská maliarka * [[Ján Gallovič]] – slovenský herec * [[Milan Hamada]] – slovenský literárny teoretik a kritik * [[Daniela Hantuchová]] – slovenská profesionálna tenistka * [[Peter Hámor]] – horolezec (pokoriteľ 12 osemtisícoviek) * [[Pavol Hurajt]] – slovenský biatlonista * [[János Husz]] – evanjelický kňaz a entomológ – lepidopterológ * [[Vojtech Husz]] – botanik * [[Miroslav Ihnačák]] – bývalý slovenský hokejový útočník | * [[Matej Jurčo]] – slovenský profesionálny cyklista * [[Milan Karabín]] – bývalý predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky * [[Andrej Kiska]] – bývalý prezident Slovenskej republiky, filantrop * [[Peter Klouda]] – slovenský hokejový útočník * [[Tibor Kovalík]] – akademický maliar, organizátor kultúrneho života Slovákov v Kanade * [[Arne Kroták]] – slovenský hokejový útočník * [[Miroslav Lajčák]] – minister zahraničných vecí SR * [[Gedeon Majunke]] – slovenský predstaviteľ architektúry * [[Michal Malák]] – slovenský bežec na lyžiach * [[Walter Marx (1978)|Walter Marx]] – slovenský sánkar * [[Ľubomír Mick]] – slovenský sánkar * [[Martin Otčenáš]] – slovenský bežec na lyžiach * [[Martin Novák]] – slovenský spisovateľ | * [[Hugo Payer]] – učiteľ, publicista, spoluzakladateľ a podpredseda Karpatského spolku * [[Ľubomír Pichoňský]] – bývalý slovenský hokejový útočník * [[Igor Rataj]] – slovenský hokejový útočník * [[Aurel Viliam Scherfel]] – lekárnik, botanik, chemik * [[Jaroslav Slávik (sánkar)|Jaroslav Slávik]] – slovenský sánkar * [[Ján Smolko]] – bývalý slovenský hokejový obranca * [[Stanislav Sulkovský]] – klavirista * [[Patrik Ščibran]] – slovenský hokejový obranca * [[Július Šupler]] – slovenský hokejový tréner * [[Roman Tomas]] – slovenský hokejový útočník * [[Karol Toperczer]] – klavirista * [[Miloslav Turzák]] – slovenský maliar * [[Habart Wittlinger]] – bývalý slovenský hokejový útočník |} === V Poprade študovali === * [[Ľudovít Kubáni]] – slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik. * [[Elena Maróthy-Šoltésová]] – slovenská prozaička, redaktorka a publicistka. * [[Peter Bondra]] – slovenský hokejový útočník. * [[Rudolf Chmel]] – slovenský politik. * [[Zora Kolínska]] – slovenská speváčka a herečka. * [[Michal Sýkora (politik)|Michal Sýkora]] – predseda [[Združenie miest a obcí Slovenska|Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)]]. * [[Alexandra Pavelková]] – slovenská spisovateľka sci-fi literatúry, recenzentka a prekladateľka. * [[Teofil Klas]] – slovenský básnik a prekladateľ, tajomník Spolku slovenských spisovateľov. === V Poprade pôsobili === * [[Štefan Mnoheľ]] – slovenský kňaz, politik a publicista. * [[Štefan Strážay]] – slovenský básnik. * [[Ľubomír Goč]] – slovenský maliar. * [[Jozef Majkut]] – slovenský akademický maliar. == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Zakopane]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Slovensko}} [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Sarvaš (mesto)|Sarvaš]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Holandsko}} [[Zwijndrecht]], [[Holandsko]] * {{Flagicon|Chorvátsko}} [[Omiš]], [[Chorvátsko]] * {{Flagicon|Čína}} [[Tai'an]], [[Čína]] == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * M. Štěpánek, J. Čížek, ''Poprad - mesto pod Tatrami'', Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981 * kol. autorov, ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 1980 * kol. autorov, ''[[Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor)|Slovensko - Dejiny]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1978 * kol. autorov, ''Slovensko - Kultúra'', Obzor, Bratislava, 1974 * kol. autorov, ''Slovensko - Ľud'', Obzor, Bratislava, 1974 == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Poprade]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Poprade]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Poprad}} == Externé odkazy == * [https://www.poprad.sk/ Stránka mesta] * [https://egov.poprad.sk/ Informačný systém Mesta Poprad] * [http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/287327-unikatne-nalezy-z-hrobky-velmoza-spristupnili-v-poprade/ Unikátne nálezy z hrobky veľmoža sprístupnili v Poprade] * [http://www.archeologiask.sk/rim-a-stahovanie-narodov/clanok/article/kto-bol-velmoz-pochovany-pod-tatrami-1.html Kto bol veľmož pochovaný v hrobke pod Tatrami?] * [http://www.apsida.sk/c/10386/poprad www.apsida.sk - profil Kostola sv. Egídia] {{Poprad}} {{Mestské časti Popradu}} {{Obce okresu Poprad}} [[Kategória:Poprad| ]] [[Kategória:Okres Poprad]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] m1dxz55kjd8x3nm49ytplis57nrghtg Wikipédia:Kaviareň/Novinky 4 11191 7430005 7429508 2022-08-25T23:17:27Z MediaWiki message delivery 95010 /* The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open */ nová sekcia wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív noviniek == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]] == Návrhy do programu na CEE Meeting 2022 == Ahojte, už je možné podávať [[:m:Wikimedia CEE Meeting 2022/Submissions|Návrhy do programu na CEE Meeting 2022]]. Deadline je 31. júla 2022.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 16. jún 2022 (UTC) :Deadline bola predĺžená do 7. augusta.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:55, 2. august 2022 (UTC) == Novinky – vylepšení pro desktop == [[File:Table of contents shown on English Wikipedia 02.webm|thumb]] Dobrý den. Rád bych vám předal nové informace o projektu [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements|vylepšeních pro desktop]], na kterém nadace Wikimedia pracuje posledních několik let. Naše práce je téměř u konce! 🎉 Rádi bychom, aby se tyto vylepšení nasadila jako výchozí rozhraní pro čtenáře i editory na všech projektech. <span style="background-color:#fc3;">V nejbližších týdnech zahájíme na toto téma diskusi na více projektech, včetně toho vašeho. 🗓️</span> Rádi si přečteme vaši návrhy! Cílem projektu je zajistit, aby rozhraní bylo pro čtenáře srozumitelnější, ale aby bylo i tak užitečné pro pokročilé uživatele. Projekt se skládá z několika vylepšení, které mimo jiné usnadňují čtení článku, navigaci uvnitř článku, vyhledávání dalších článků, přepínání mezi jednotlivými verzemi, používání záložek a uživatelského menu. Vylepšení jsou již nasazena jako výchozí na více než 30 projektech, včetně [[:fr:|francouzské]], [[:pt:|portugalské]] a [[:fa:|perské]] Wikipedie. Změny se týkají pouze vzhledu [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|useskin=vector}} Vector]. Pokud používáte [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|useskin=monobook}} Monobook] nebo [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|useskin=timeless}} Timeless], změny se vás netýkají. ; Nejnovější funkce * [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements/Features/Table of contents|Obsah článku]] – k naší verzi se čtenář snáze dostane a snáze se může stránkou navigovat bez toho, aby musel scrollovat. Momentálně nový obsah testujeme na našich pilotních projektech. Funkce je také dostupná pro uživatele, kteří si zapnuli vzhled Vector 2022. * [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements/Features/Page tools|Nástroje stránky]] – nyní jsou v menu dva typy odkazů Jsou zde akce a nástroje týkající se konkrétních stránek (například [[Special:RecentChangesLinked|Související změny]]) a odkazy na stránky týkající se celé wiki (například [[Special:RecentChanges|Poslední změny]]). Rozdělíme tyto dva typy odkazů do dvou intuitivních menu. ; Jak zapnout vylepšení? [[File:Desktop Improvements - how to enable globally.png|thumb|[[Special:GlobalPreferences#mw-prefsection-rendering|{{int:globalpreferences}}]]]] * Vylepšení si můžete zapnout ručně ve [[Special:Preferences#mw-prefsection-rendering|svém nastavení na kartě Vzhled]] tím, že zvolíte „{{int:skinname-vector-2022}}“. Je také možné funkce zapnout na všech projektech pomocí [[Special:GlobalPreferences#mw-prefsection-rendering|globálního nastavení]]. * Na projektch, kde jsou změny nasazeny ve výchozím nastavení, se přihlášení uživatelé mohou vždy přepnout do původního Vectoru. Slouží pro to jednoduše použitelný odkaz v levém menu nového Vectoru. ; Zjistěte více a připojte se k našim událostem Pokud byste chtěli naši práci blíže sledovat, můžete se [[mw:Special:Newsletter/28/subscribe|přihlásit k odběru newsletteru]]. Můžete si také přečíst [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements|projektové stránky]], přečíst si [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements/Frequently_asked_questions|naše často kladené otázky]] nebo nás kontaktovat na [[mw:Talk:Reading/Web/Desktop_Improvements|diskusní stránce]]. Je také možné [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|sejít se s námi na online meetingu]]. Děkuji! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|diskuse]]) 02:34, 21. jún 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Other_TOP20/cs&oldid=22381342 --> === Nový Vector: ukážka === Pre zaujímavosť, kto si chce nový vzhľad pozrieť bez nutnosti prepínať skiny v nastaveniach, otvorte si nasledovné odkazy každý na jednu záložku: * '''https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko?useskin=vector''' (súčasný Vector) * '''https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko?useskin=vector-2022''' (chystaný nový) Za mňa teda, moc som nepochopil správanie na úzkych viewportoch – po zúžení pod nejakú hranicu (~700px) sa v novom skine samotný text článku zobrazí odsomrený až niekde hlboko pod obrovskou navigačnou sekciou, zaberajúcou v tom stave viac než celú jednu obrazovku. Čakal by som asi skôr niečo v duchu, že sa pri nedostatku šírky navigácia zbalí do nejakého rozbalovacieho menu a po príchode uvidím normálne začiatok článku (na druhej strane väčšina bežných návšetvníkov s tak úzkym VP zrejme pôjde cez mobilný režim, kam ich na mobiloch/tabletoch normálne naviguje aj Google). Nie je to pritom zrejme anomália v dôsledku kolízie s nejakým starým štýlovaním na tejto wiki, rovnako sa správa trebárs aj [[:fr:|frwiki]], kde je skin už nasadený. Ešteže Monobook nateraz nechávajú tak, bežný návštevník ale po nasadení uvidí tento nový Vector. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 21. jún 2022 (UTC) Na fr videl som videl (za mňa zvláštne) rozhranie, ktoré mi prišlo ako zbytočne úzke. Tak to plánuje Wikimedia Foundation dať všade. No divím sa. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:18, 21. jún 2022 (UTC) :[[File:Moving article tools.jpg|thumb]] :Hej @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]. Mam nadzieję, że mnie zrozumiesz, kiedy napiszę po polsku, a nie po angielsku. Úzke rozhranie - tu są dwie sprawy: :# tekst jest wąski, ponieważ dzięki temu lepiej się czyta, uczy i zapamiętuje. Więcej o tym możesz przeczytać [[mw:Reading/Web/Desktop_Improvements/Features/Limiting_content_width#Goals_and_motivation|na tej stronie]] (po angielsku) :# po obu stronach tekstu chcemy umieścić menu ([[mw:Reading/Web/Desktop Improvements/Features/Page tools|nástroje stránky]]), tak jak pokazuje ilustracja obok. :[[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 13:42, 21. jún 2022 (UTC) ::Nový Vector vnímam negatívne. Odkazy na iné jazykové verzie schovávať a rozbaľovať zbytočne prihadzuje čas. Fr.wiki pri hľadaní interwiki väčšinou prechádzam ako poslednú možnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:05, 21. jún 2022 (UTC) ::{{re|SGrabarczuk (WMF)}} Any idea btw., why [[:File:Skwiki-vector-2022-narrow-viewport.png|this wierd layout]] on narrower viewports (i.e. article itself deep down under that huge (and sparse) service links secion, occupying most valuable page area)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:19, 21. jún 2022 (UTC) :::You have your sidebar un-collapsed (this is the default setting for logged-in users) and if you collapse it, it will stay collapsed. Then, the content will move up. Why is the sidebar so wide? Because dividing the width on that narrow screens wouldn't work, I presume. I can look for links on Phabricator with detailed explanation and discussions. :::And above all, if you happen to be using Vector on mobile - Vector (the old one and the new one) is built for desktop. There's a separate tool - [[mw:AMC|advanced mobile contributions]] - working on mobile browsers. If you're using Vector on mobile because some gadgets don't work with AMC, then probably these gadgets need some work. That's what my intuition tells me. [[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 14:30, 21. jún 2022 (UTC) ::::Yes, you're right, I overlooked that there actually IS collapsible nav menu (which is collapsed by default for anonymous user, as I've checked in incog. session). That huge and sparse area on the top of the page is therefore occupied only after user intentionally expands it. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:17, 21. jún 2022 (UTC) ::{{Re|SGrabarczuk (WMF)}} I hope the newer version will not become the default.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:20, 21. jún 2022 (UTC) :::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], we are still working on it and we'll be improving it until more people agree to make it the default. We'd prefer avoiding a yes/no voting, and focusing on solving specific problems instead. And of course, as I mentioned in the announcement, it will always be possible to opt-out to the old Vector - just as it's possible to use the pre-Vector Monobook. [[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 14:35, 21. jún 2022 (UTC) :::{{Re|SGrabarczuk (WMF)}} Just to mention it is English as well: for me the biggest problem here is the hiding of the interwikis. I guess I will eventually get used to the weird location but the drop-down, IMHO, introduces time-wasting: I have to click and scroll to find a language rather than just see it. That is why I hardly use fr.wiki when I want to find interwikis.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:52, 21. jún 2022 (UTC) ::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], you can also type the interwiki abbreviation (like sk for Slovak), hit enter, and it will work. I know, it's not the same as having everything directly available for your mouse - it's a compromise between "an intuitive quiet library for readers" and "a quick cockpit for advanced Wikipedians". The new language switcher is a complex feature - our team only moved it from the sidebar to the top (because we've found out that readers prefer Googling "Bratislava in English" over looking for interwiki). Another team ([[mw:Wikimedia Language engineering|Language engineering]]) is working on everything about the list itself, search, translations, Wikidata, etc. [[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 15:21, 21. jún 2022 (UTC) === Pojďme si promluvit o Vylepšeních desktopu === Připojte se k online setkání s týmem, který pracuje na projektu Vylepšení desktopu! Bude se konat '''28. června 2022 v [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20220628T1200 12:00 UTC] a [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20220628T1900 19:00 UTC]''' na Zoomu. '''[https://wikimedia.zoom.us/j/5304280674 Kliknutím se připojíte]'''. ID schůzky: 5304280674. [https://wikimedia.zoom.us/u/kc2hamfYz9 Vytočit podle umístění]. Agenda * Informace o aktuálním vývoji * Otázky a odpovědi, diskuse Formát Setkání se nebude zaznamenávat ani vysílat. Poznámky se budou pořizovat do [https://docs.google.com/document/d/1G4tfss-JBVxyZMxGlOj5MCBhOO-0sLekquFoa2XiQb8/edit# souboru v Dokumentech Google]. Toto setkání bude pořádat [[mw:User:OVasileva_(WMF)|Olga Vasilevová]] (manažerka týmu). Prezentace (první dva body programu) bude přednesena v angličtině. We can answer questions asked in English, Italian, Polish; also, only at the first meeting: Indonesian, Farsi, Vietnamese; only at the second meeting: French, Portuguese, Spanish, Russian. Pokud chcete položit otázky předem, přidejte je [[mw:Talk:Reading/Web/Desktop_Improvements|na diskusní stránku]] nebo je pošlete na sgrabarczuk@wikimedia.org. Na této schůzce platí jak [[foundation:Friendly_space_policy|Pravidla pro přátelský prostor]], tak [[mw:Special:MyLanguage/Code_of_Conduct|Kodex chování]] pro technické prostory Wikimedia. Zoom nepodléhá [[foundation:Privacy_policy|Zásadám ochrany osobních údajů WMF]]. Těšíme se, že se uvidíme! [[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 00:54, 24. jún 2022 (UTC) == Workshop o písaní LGBTIQ+ biografií == Dávam do pozornosti [[:meta:Volunteer Supporters Network/VSN Training: Writing LGBTIQ+ biographies in Wikipedia: tips and strategies to overcome barriers|workshop o písaní LGBTIQ+ biografií]], koná sa online 28. júna, prihlášky a viac info na linku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:43, 22. jún 2022 (UTC) == Wikimedia Foundation Board of Trustees election 2022 - Propose statements for the 2022 Election Compass == <section begin="announcement-content" /> : ''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Propose statements for the 2022 Election Compass| <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.</span>]]'' : ''<div class="plainlinks">[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Propose statements for the 2022 Election Compass|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Propose statements for the 2022 Election Compass}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Hi all,</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Community members in the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022|2022 Board of Trustees election]] are invited to [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Community_Voting/Election_Compass|propose statements to use in the Election Compass.]]</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">An Election Compass is a tool to help voters select the candidates that best align with their beliefs and views. The community members will propose statements for the candidates to answer using a Lickert scale (agree/neutral/disagree). The candidates’ answers to the statements will be loaded into the Election Compass tool. Voters will use the tool by entering in their answer to the statements (agree/disagree/neutral). The results will show the candidates that best align with the voter’s beliefs and views.</span> ;<span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Here is the timeline for the Election Compass:</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">July 8 - 20: Community members propose statements for the Election Compass</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">July 21 - 22: Elections Committee reviews statements for clarity and removes off-topic statements</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">July 23 - August 1: Volunteers vote on the statements</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">August 2 - 4: Elections Committee selects the top 15 statements</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">August 5 - 12: candidates align themselves with the statements</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">August 15: The Election Compass opens for voters to use to help guide their voting decision</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">The Elections Committee will select the top 15 statements at the beginning of August. The Elections Committee will oversee the process, supported by the Movement Strategy and Governance team. MSG will check that the questions are clear, there are no duplicates, no typos, and so on.</span> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Best, </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Movement Strategy and Governance </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <small>''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee''</small> </div> <section end="announcement-content" />[[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 13:42, 12. júl 2022 (UTC) == Návrhy otázok/tvrdení do volebného kompasu pre tohtoročné voľby nových členov do Správnej rady Nadácie Wikimédie. == Ahojte. Do 20. júla (streda) je možne [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Community Voting/Election Compass/Statements|🔗navrhnúť otázky/tvrdenia]] do volebného kompasu na tohtoročné voľby nových členov do Správnej rady Nadácie Wikimédie. [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 19:59, 15. júl 2022 (UTC) == Announcing the six candidates for the 2022 Board of Trustees election == <section begin="announcement-content"/> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Announcing the six candidates for the 2022 Board of Trustees election| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Announcing the six candidates for the 2022 Board of Trustees election|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Announcing the six candidates for the 2022 Board of Trustees election}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hi everyone, '''The Affiliate voting process has concluded.''' Representatives from each Affiliate organization learned about the candidates by reading candidates’ statements, reviewing candidates’ answers to questions, and considering the candidates’ ratings provided by the Analysis Committee. The selected 2022 Board of Trustees candidates are: * Tobechukwu Precious Friday ([[:m:User:Tochiprecious|Tochiprecious]]) * Farah Jack Mustaklem ([[:m:User:Fjmustak|Fjmustak]]) * Shani Evenstein Sigalov ([[:m:User:Esh77|Esh77]]) * Kunal Mehta ([[:m:User:Legoktm|Legoktm]]) * Michał Buczyński ([[:m:User:Aegis Maelstrom|Aegis Maelstrom]]) * Mike Peel ([[:m:User:Mike Peel|Mike Peel]]) You may see more information about the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Results|Results]] and [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Stats|Statistics]] of this Board election. Please take a moment to appreciate the Affiliate Representatives and Analysis Committee members for taking part in this process and helping to grow the Board of Trustees in capacity and diversity. These hours of volunteer work connect us across understanding and perspective. Thank you for your participation. Thank you to the community members who put themselves forward as candidates for the Board of Trustees. Considering joining the Board of Trustees is no small decision. The time and dedication candidates have shown to this point speaks to their commitment to this movement. Congratulations to those candidates who have been selected. A great amount of appreciation and gratitude for those candidates not selected. Please continue to share your leadership with Wikimedia. Thank you to those who followed the Affiliate process for this Board election. You may review the results of the Affiliate selection process. '''The next part of the Board election process is the community voting period.''' [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022#Timeline|You may view the Board election timeline here]]. To prepare for the community voting period, there are several things community members can engage with in the following ways: * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|Read candidates’ statements]] and read the candidates’ answers to the questions posed by the Affiliate Representatives. * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Community_Voting/Questions_for_Candidates|Propose and select the 6 questions for candidates to answer during their video Q&A]]. * See the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|Analysis Committee’s ratings of candidates on each candidate’s statement]]. * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Community Voting/Election Compass|Propose statements for the Election Compass]] voters can use to find which candidates best fit their principles. * Encourage others in your community to take part in the election. Best, Movement Strategy and Governance ''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee'' </div><section end="announcement-content"/> [[User:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] 14:03, 27. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MNadzikiewicz (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Movement_Strategy_and_Governance/Delivery&oldid=23530132 --> == Vote for Election Compass Statements == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Vote for Election Compass Statements| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Vote for Election Compass Statements|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Vote for Election Compass Statements}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hi all, Volunteers in the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022|2022 Board of Trustees election]] are invited to [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Community_Voting/Election_Compass/Statements|vote for statements to use in the Election Compass]]. You can vote for the statements you would like to see included in the Election Compass on Meta-wiki. An Election Compass is a tool to help voters select the candidates that best align with their beliefs and views. The community members will propose statements for the candidates to answer using a Lickert scale (agree/neutral/disagree). The candidates’ answers to the statements will be loaded into the Election Compass tool. Voters will use the tool by entering in their answer to the statements (agree/disagree/neutral). The results will show the candidates that best align with the voter’s beliefs and views. Here is the timeline for the Election Compass: *<s>July 8 - 20: Volunteers propose statements for the Election Compass</s> *<s>July 21 - 22: Elections Committee reviews statements for clarity and removes off-topic statements</s> *July 23 - August 1: Volunteers vote on the statements *August 2 - 4: Elections Committee selects the top 15 statements *August 5 - 12: candidates align themselves with the statements *August 15: The Election Compass opens for voters to use to help guide their voting decision The Elections Committee will select the top 15 statements at the beginning of August Best, Movement Strategy and Governance ''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee'' </div><section end="announcement-content" /> [[User:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] 21:01, 27. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MNadzikiewicz (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Movement_Strategy_and_Governance/Delivery&oldid=23530132 --> == Prihlasovanie komunitných delegátov do Wikimedia CEE Meeting 2022 == Dňa 14 až 16. októbra sa uskutoční [[:m:Wikimedia CEE Meeting 2022|'''Wikimedia CEE Meeting 2022''']]. Je určené, že ''Wikimedians of Slovakia User Group'' by mohli reprezentovať 2 delegáti komunity, ktorí by mali finančne zaplatené náklady s účasťou na akcii. Čas pre '''prihlasovanie delegátov''' je '''do 15. augusta''' (zostáva 2 týždne). [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 16:09, 1. august 2022 (UTC) :{{Re|Dušan Kreheľ}} Vďaka. Máme to v merku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:55, 2. august 2022 (UTC) == Movement Strategy and Governance News – Issue 7 == <section begin="msg-newsletter"/> <div style = "line-height: 1.2"> <span style="font-size:200%;">'''Movement Strategy and Governance News'''</span><br> <span style="font-size:120%; color:#404040;">'''Issue 7, July-September 2022'''</span><span style="font-size:120%; float:right;">[[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7|'''Read the full newsletter''']]</span> ---- Welcome to the 7th issue of Movement Strategy and Governance News! The newsletter distributes relevant news and events about the implementation of Wikimedia's [[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy/Initiatives|Movement Strategy recommendations]], other relevant topics regarding Movement governance, as well as different projects and activities supported by the Movement Strategy and Governance (MSG) team of the Wikimedia Foundation. The MSG Newsletter is delivered quarterly, while the more frequent [[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy/Updates|Movement Strategy Weekly]] will be delivered weekly. Please remember to subscribe [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/MSG Newsletter Subscription|here]] if you would like to receive future issues of this newsletter. </div><div style="margin-top:3px; padding:10px 10px 10px 20px; background:#fffff; border:2px solid #808080; border-radius:4px; font-size:100%;"> * '''Movement sustainability''': Wikimedia Foundation's annual sustainability report has been published. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A1|continue reading]]) * '''Improving user experience''': recent improvements on the desktop interface for Wikimedia projects. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A2|continue reading]]) * '''Safety and inclusion''': updates on the revision process of the Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A3|continue reading]]) * '''Equity in decisionmaking''': reports from Hubs pilots conversations, recent progress from the Movement Charter Drafting Committee, and a new white paper for futures of participation in the Wikimedia movement. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A4|continue reading]]) * '''Stakeholders coordination''': launch of a helpdesk for Affiliates and volunteer communities working on content partnership. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A5|continue reading]]) * '''Leadership development''': updates on leadership projects by Wikimedia movement organizers in Brazil and Cape Verde. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A6|continue reading]]) * '''Internal knowledge management''': launch of a new portal for technical documentation and community resources. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A7|continue reading]]) * '''Innovate in free knowledge''': high-quality audiovisual resources for scientific experiments and a new toolkit to record oral transcripts. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A8|continue reading]]) * '''Evaluate, iterate, and adapt''': results from the Equity Landscape project pilot ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A9|continue reading]]) * '''Other news and updates''': a new forum to discuss Movement Strategy implementation, upcoming Wikimedia Foundation Board of Trustees election, a new podcast to discuss Movement Strategy, and change of personnel for the Foundation's Movement Strategy and Governance team. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/7#A10|continue reading]]) </div><section end="msg-newsletter"/> [[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 13:39, 3. august 2022 (UTC) == The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hi everyone, The Community Voting period for the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022|2022 Board of Trustees election]] is now open. Here are some helpful links to get you the information you need to vote: * Try the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Community_Voting/Election_Compass|Election Compass]], showing how candidates stand on 15 different topics. * Read the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|candidate statements]] and [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Affiliate_Organization_Participation/Candidate_Questions|answers to Affiliate questions]] * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Apply to be a Candidate|Learn more about the skills the Board seeks]] and how the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|Analysis Committee found candidates align with those skills]] If you are ready to vote, you may go to [[Special:SecurePoll/vote/Wikimedia_Foundation_Board_Elections_2022|SecurePoll voting page]] to vote now. '''You may vote from August 23 at 00:00 UTC to September 6 at 23:59 UTC.''' To see about your voter eligibility, please visit the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Voter_eligibility_guidelines|voter eligibility page]]. Best, Movement Strategy and Governance ''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee''<br /><section end="announcement-content" /> [[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 13:03, 24. august 2022 (UTC) == The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hi everyone, The Community Voting period for the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022|2022 Board of Trustees election]] is now open. Here are some helpful links to get you the information you need to vote: * Try the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Community_Voting/Election_Compass|Election Compass]], showing how candidates stand on 15 different topics. * Read the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|candidate statements]] and [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Affiliate_Organization_Participation/Candidate_Questions|answers to Affiliate questions]] * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Apply to be a Candidate|Learn more about the skills the Board seeks]] and how the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|Analysis Committee found candidates align with those skills]] If you are ready to vote, you may go to [[Special:SecurePoll/vote/Wikimedia_Foundation_Board_Elections_2022|SecurePoll voting page]] to vote now. '''You may vote from August 23 at 00:00 UTC to September 6 at 23:59 UTC.''' To see about your voter eligibility, please visit the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Voter_eligibility_guidelines|voter eligibility page]]. Best, Movement Strategy and Governance ''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee''<br /><section end="announcement-content" /> [[User:MNadzikiewicz_(WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MNadzikiewicz (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Movement_Strategy_and_Governance/Delivery&oldid=23708360 --> ezvsne0u08nsmu6zr5xzfszte7azxfx 1000 0 18567 7429991 7429523 2022-08-25T21:20:06Z 178.41.39.204 /* Udalosti */ wikitext text/x-wiki {{Rok2|1000}} == Udalosti == * [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] získal dedične kráľovskú korunu, [[Uhorsko]] sa stalo kráľovstvom * Uznesením [[Althing]]u prijali [[Island|Islanďania]] [[kresťanstvo]] ako oficiálne [[náboženstvo]] * v [[Krakov]]e a vo [[Vroclav]]e boli založené [[biskupstvo|biskupstvá]] *Začalo sa dalšie tisícročie == Narodenia == * [[Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)|Michael I.]], [[konštantínopol]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] († [[1059]]) * Mato 1000, Apoštol Starej Turej == Úmrtia == * [[9. september]] – [[Olaf I. Tryggvason]], nórsky kráľ (* [[969]]) [[Kategória:1000| ]] [[Kategória:Roky| 1000]] ipbblvd68nkhn3jzh0ebz87mi9uh6fg 7430008 7429991 2022-08-26T04:46:47Z Georgeo88 61234 Revízia 7429991 používateľa [[Special:Contributions/178.41.39.204|178.41.39.204]] ([[User talk:178.41.39.204|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Rok2|1000}} == Udalosti == * [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] získal dedične kráľovskú korunu, [[Uhorsko]] sa stalo kráľovstvom * Uznesením [[Althing]]u prijali [[Island|Islanďania]] [[kresťanstvo]] ako oficiálne [[náboženstvo]] * v [[Krakov]]e a vo [[Vroclav]]e boli založené [[biskupstvo|biskupstvá]] *Začalo sa dalšie tisícročie == Narodenia == * [[Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)|Michael I.]], [[konštantínopol]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] († [[1059]]) == Úmrtia == * [[9. september]] – [[Olaf I. Tryggvason]], nórsky kráľ (* [[969]]) [[Kategória:1000| ]] [[Kategória:Roky| 1000]] ti1yew19ckbu55b6im2rdtmjpm6uizy 1012 0 18579 7430009 5888171 2022-08-26T04:55:30Z Georgeo88 61234 úmrtia wikitext text/x-wiki {{Rok2|1012}} <!-- ==Udalosti== --> <!-- ==Narodenia== --> == Úmrtia == * [[12. máj]] – [[Sergius IV.]], 142. rímskokatolícky pápež (* ?) [[Kategória:1012| ]] [[Kategória:Roky| 1012]] tm616rs0t9mjpphor9g9iao1jh9bwu0 Ervín Hrachovina 0 21937 7429870 3223918 2022-08-25T13:08:17Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Absolventi Univerzity Komenského]]; pridaná [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki RNDr. '''Ervín Hrachovina''', CSc. (* [[1. august]] [[1958]], [[Bratislava]] – † [[20. február]] [[1990]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[matematik]]. Narodil sa 1. augusta [[1958]] v Bratislave. V rokoch [[1977]]–[[1982]] študoval na Prírodovedeckej, od roku [[1980]] na Matematicko-fyzikálnej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v Bratislave odbor matematika, špecializáciu [[matematická štatistika]]. Titul [[RNDr.]] získal v roku [[1982]]. V rokoch [[1984]]–[[1986]] absolvoval externú [[ašpirantúra|ašpirantúru]] na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK. Vedeckú hodnosť [[kandidát vied|kandidáta fyzikálno-matematických vied]] získal v roku [[1986]]. Od roku [[1982]] až do smrti pôsobil (s jednoročným prerušením počas [[základná vojenská služba|základnej vojenskej služby]] [[1982]]/83) na Katedre teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave, a to v rokoch [[1982]]–[[1985]] ako asistent, od roku [[1985]] ako odborný asistent. Už ako študent dosiahol úspešné výsledky v [[matematická analýza|matematickej analýze]] a [[teória pravdepodobnosti|teórii pravdepodobnosti]] s ocenením vo fakultných aj celoštátnych súťažiach. Po absolvovaní vysokej školy pokračoval v bádaní v teórii pravdepodobnosti a v [[ergodická teória|ergodickej teórii]]; z týchto oblastí publikoval vedecké práce. Zaoberal sa aj aplikačnými aspektmi matematickej štatistiky, spolupracoval s priemyselnými a energetickými podnikmi a inštitúciami (potravinársky priemysel, [[jadrová energetika]]). Zomrel nečakane 20. februára [[1990]] v Bratislave. == Externé odkazy == * {{MUSAV|80}} {{DEFAULTSORT:Hrachovina, Ervín}} [[Kategória:Slovenskí matematici]] [[Kategória:Narodenia v 1958]] [[Kategória:Úmrtia v 1990]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] 5rv5n2hdohqroe4rge1cgkaue96nq3m 7429871 7429870 2022-08-25T13:08:38Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki RNDr. '''Ervín Hrachovina''', CSc. (* [[1. august]] [[1958]], [[Bratislava]] – † [[20. február]] [[1990]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[matematik]]. Narodil sa 1. augusta [[1958]] v Bratislave. V rokoch [[1977]]–[[1982]] študoval na Prírodovedeckej, od roku [[1980]] na Matematicko-fyzikálnej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v Bratislave odbor matematika, špecializáciu [[matematická štatistika]]. Titul [[RNDr.]] získal v roku [[1982]]. V rokoch [[1984]]–[[1986]] absolvoval externú [[ašpirantúra|ašpirantúru]] na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK. Vedeckú hodnosť [[kandidát vied|kandidáta fyzikálno-matematických vied]] získal v roku [[1986]]. Od roku [[1982]] až do smrti pôsobil (s jednoročným prerušením počas [[základná vojenská služba|základnej vojenskej služby]] [[1982]]/83) na Katedre teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave, a to v rokoch [[1982]]–[[1985]] ako asistent, od roku [[1985]] ako odborný asistent. Už ako študent dosiahol úspešné výsledky v [[matematická analýza|matematickej analýze]] a [[teória pravdepodobnosti|teórii pravdepodobnosti]] s ocenením vo fakultných aj celoštátnych súťažiach. Po absolvovaní vysokej školy pokračoval v bádaní v teórii pravdepodobnosti a v [[ergodická teória|ergodickej teórii]]; z týchto oblastí publikoval vedecké práce. Zaoberal sa aj aplikačnými aspektmi matematickej štatistiky, spolupracoval s priemyselnými a energetickými podnikmi a inštitúciami (potravinársky priemysel, [[jadrová energetika]]). Zomrel nečakane 20. februára [[1990]] v Bratislave. == Externé odkazy == * {{MUSAV|80}} {{DEFAULTSORT:Hrachovina, Ervín}} [[Kategória:Slovenskí matematici]] [[Kategória:Narodenia v 1958]] [[Kategória:Úmrtia v 1990]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] cb9l8pd8lq12ng0w6kiqlkd2a44r101 Gemerská Panica 0 26179 7429951 7107013 2022-08-25T18:30:50Z 185.188.239.1 /* Externé odkazy */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Gemerská Panica | Iné názvy = | Obrázok = Gemerská Panica1.jpg | Popis obrázku = Evanjelický kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Košický | Okres = Rožňava | Región = Gemer | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4734 | Zemepisná dĺžka = 20.3511 | Nadmorská výška = 191 | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = Michal Fedor<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[SME RODINA – Boris Kollár|SME RODINA]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 980 46 | Kód = 514748 | EČV = RV | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Gemerská Panica''' ({{V jazyku|hun|Gömörpanyit}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Rožňava|Rožňava]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polkruhovo ukončeným [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. [[barok|Neskorobarokovo]] bola upravená v rokoch [[1801]]-[[1803]]. Stavba prešla [[klasicizmus|klasicistickou]] úpravou v roku [[1823]]. Zo stredovekej stavby sa okrem obvodových múrov dochoval ústupkový južný [[portál]]. Priestor presbytéria je zaklenutý pruskými [[klenba|klenbami]] so štukovými dekormi, loď je plochostropá. Súčasťou interiéru je [[protestantizmus|protestantská]] [[empora]]. [[Krstiteľnica]] v tomto kostole je drevená práca z roku [[1656]]. Ostatné zariadenie je mladšie, [[kazateľnica]] je drevená klasicistická zo začiatku [[19. storočie|19. storočia]], [[oltár]] je [[neogotika|neogotický]] s obrazom [[Ježiš Kristus|Kristus]] s Nikodémom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gemerská Panica- Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/gemerska-panica-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáda kostola je členená lizénami a oknami s lomeným oblúkom. Veža je členená [[pilaster|pilastrami]] a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou s vročením [[1909]]. * Kubínyiovská kúria, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s párom nárožných veží a manzardovou strechou z prvej polovice [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gemerská Panica | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/gemerska-panica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáde dominuje [[rizalit]], okná majú profilované šambrány, na rizalite segmentové suprafenestry. Miestnosti sú zaklenuté kláštornými klenbami. <gallery> Súbor:Gömörpanyit templom 2.JPG|Evanjelický kostol Súbor:Gömörpanyit07.JPG Súbor:Gömörpanyit08.JPG Súbor:Gömörpanyit11.JPG|Portál Súbor:Gömörpanyit31.JPG|Kubínyiovská kúria </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.gemerskapanica.sk Oficiálna stránka obce] {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Rožňava}} [[Kategória:Gemerská Panica| ]] [[Kategória:Obce okresu Rožňava]] fpuz8sxv2zq8rqw4smtimoz9sxl8xwo 7429953 7429951 2022-08-25T18:34:04Z 185.188.239.1 /* Externé odkazy */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Gemerská Panica | Iné názvy = | Obrázok = Gemerská Panica1.jpg | Popis obrázku = Evanjelický kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Košický | Okres = Rožňava | Región = Gemer | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4734 | Zemepisná dĺžka = 20.3511 | Nadmorská výška = 191 | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = Michal Fedor<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[SME RODINA – Boris Kollár|SME RODINA]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 980 46 | Kód = 514748 | EČV = RV | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Gemerská Panica''' ({{V jazyku|hun|Gömörpanyit}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Rožňava|Rožňava]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polkruhovo ukončeným [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. [[barok|Neskorobarokovo]] bola upravená v rokoch [[1801]]-[[1803]]. Stavba prešla [[klasicizmus|klasicistickou]] úpravou v roku [[1823]]. Zo stredovekej stavby sa okrem obvodových múrov dochoval ústupkový južný [[portál]]. Priestor presbytéria je zaklenutý pruskými [[klenba|klenbami]] so štukovými dekormi, loď je plochostropá. Súčasťou interiéru je [[protestantizmus|protestantská]] [[empora]]. [[Krstiteľnica]] v tomto kostole je drevená práca z roku [[1656]]. Ostatné zariadenie je mladšie, [[kazateľnica]] je drevená klasicistická zo začiatku [[19. storočie|19. storočia]], [[oltár]] je [[neogotika|neogotický]] s obrazom [[Ježiš Kristus|Kristus]] s Nikodémom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gemerská Panica- Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/gemerska-panica-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáda kostola je členená lizénami a oknami s lomeným oblúkom. Veža je členená [[pilaster|pilastrami]] a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou s vročením [[1909]]. * Kubínyiovská kúria, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s párom nárožných veží a manzardovou strechou z prvej polovice [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gemerská Panica | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/gemerska-panica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáde dominuje [[rizalit]], okná majú profilované šambrány, na rizalite segmentové suprafenestry. Miestnosti sú zaklenuté kláštornými klenbami. <gallery> Súbor:Gömörpanyit templom 2.JPG|Evanjelický kostol Súbor:Gömörpanyit07.JPG Súbor:Gömörpanyit08.JPG Súbor:Gömörpanyit11.JPG|Portál Súbor:Gömörpanyit31.JPG|Kubínyiovská kúria </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.gemerskapanica.sk Oficiálna stránka obce] * [https://www.facebook.com/obecgemerskapanica Facebook obce] {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Rožňava}} [[Kategória:Gemerská Panica| ]] [[Kategória:Obce okresu Rožňava]] pdtwsw1ty7bvaz8zsha63mdrnlizn8u Rykynčice 0 27520 7430053 7152193 2022-08-26T09:21:02Z Georgeo88 61234 rieka wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rykynčice | Iné názvy = | Obrázok = Alsórakonca katolikus templom.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Krupina | Región = Hont | Časti = | Rieka = Krupinica | Rieka 1 = Vrbovok | Zemepisná šírka = 48.1983 | Zemepisná dĺžka = 18.9692 | Nadmorská výška = 160 | Prvá zmienka = 1279 | Starosta = Eva Nemčovská<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]] | PSČ = 962 55 | Kód = 518701 | EČV = KA | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = 55 931 15 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = rykyncice.sk | Commons = Rykynčice | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rykynčice''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Krupina|Krupina]]. == Dejiny == Rykynčice vznikli v roku [[1964]] zlúčením Dolných a Horných Rykynčíc. Dolné Rykynčice sú doložené v roku [[1281]]. Patrili tunajším zemanom Rakonczayovcom, od roku [[1327]] Mikulášovi, od roku [[1498]] Paskovcom a od 16. storočia panstvu Bzovík. Roku [[1715]] je doložený mlyn, vinice a 81 domácností. Horné Rykynčice sa spomínajú v roku [[1462]]. V 14. storočí ich od Štefana Rakonczaya kúpil Mikuláš. Neskôr patrili Palásthyovcom, koncom 18. storočia Koháryovcom a Coburgovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. === Horné Rykynčice === Po prvýkrát sa objavuje názov Felsewrakaucha (Horné Rykynčice) v roku 1327. Ďalšie pomenovanie Horných Rykynčíc je na listinách z roku 1422 – Felsewrakancha. Felserakoncza (1470), Fesew Rakoncza (1477, 1491, 1497) Felso Rakoncza (1489), Horne Rikinčice (1773), po maďarsky: Felsőrakonca. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1422, keď Štefan Palásthy dal do zálohu dve usadlosti Demetrovi Darášimu v Horných Rykynčiciach. Palásthyovci boli vlastníkmi do konca 18. storočia. Ďalšími vlastníkmi majetkov obce boli rody Koháryovcov a Coburgovcov. Roku 1715 obec mala 22 domácností, 1828 spolu 58 domov a 350 obyvateľov. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] v Dolných Rykynčiciach, [[barok|neskorobaroková]] jednoloďová stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku [[1788]]. Kostol prešiel obnovou v roku [[1821]]. V interiéri sa nachádza polychrómovaný [[oltár]] z roku [[1792]] s obrazom od J. Zanussiho z [[Trnava|Trnavy]]. Nachádzajú sa tu bočné oltáre Božského Srdca a Panny Márie Lurdskej. Ďalej sa tu nachádza [[organ]] z roku [[1913]]. Kamenná neskorobaroková [[krstiteľnica]] pochádza z obdobia okolo roku [[1800]]. Historizujúca výmaľba kostola je z roku [[1930]] od [[rožňava|rožnavského]] maliara Júliusa Ádáma.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cirkev | url = http://www.rykyncice.sk/-cirkev | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálna stránka obce Rykynčice | miesto = | jazyk = }}</ref> Veža kostola je ukončená barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Rykynčice-church.jpg|Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie Súbor:Rykynčice-church-int.jpg|Interiér katolíckeho kostola Súbor:Rykynčice-church-portal-1788.jpg|Portál kostola </gallery> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol v Horných Rykynčiciach, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhle ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku [[1794]]. Stojí na mieste drevenej modlitebne pôvodne z roku [[1732]]. V roku [[1887]] bol kostol prestavaný. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou, fasády sú hladké. === Arborétum Felaťa === [[Arborétum Felaťa]] sa nachádza asi 7 km juhovýchodným smerom od časti Dolné Rykynčice v nadmorskej výške 357 m n. m. na náhornej rovine so sklonom do 5 stupňov. Prvé exotické dreviny boli vysadené v roku [[1957]]. Podľa najnovšieho zamerania pozemkov plocha chráneného areálu arboréta Felaťa predstavuje 13,21 ha. V arboréte je vysadených a evidovaných spolu 170 taxónov drevín, z toho 80 ihličnatých a 90 listnatých. <gallery> Súbor:Arborétum Felaťa6.JPG|Arbrétum Súbor:Arborétum Felaťa4.JPG Súbor:Arborétum Felaťa5.JPG Súbor:Arborétum Felaťa.JPG Súbor:Arborétum Felaťa1.JPG </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Ján Rotarides]] (* [[1822]] – † [[1900]]), národný buditeľ, kultúrny pracovník a učiteľ * [[Milan Odran]] (* [[1937]]), polygot, prekladateľ a tlmočník. * [[Ivan Mozoláni]] (* [[1940]]), bábkoherec, herec, inšpicient, šepkár === Pôsobili tu === * [[Bohuslav Tablic]] (* [[1769]] – † [[1832]]), miestny [[evanjelický kňaz]], [[básnik]], prekladateľ a literárny historik == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.rykyncice.sk/ Oficiálna stránka obce] * [http://www.najkrajsikraj.sk/rykyncice/ Najkrajší kraj]– turistické atrakcie v obci == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Krupina}} [[Kategória:Rykynčice| ]] [[Kategória:Obce okresu Krupina]] 5tlriwr7r2yemi8d8yb4vnyicaqixd1 Litava (okres Krupina) 0 27529 7430015 6958192 2022-08-26T05:18:20Z Akul59 168826 Ext.odkazy, wikilinka wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Litava | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Krupina | Región = Hont | Časti = | Rieka = [[Litava (prítok Krupinice)|Litava]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.2990 | Zemepisná dĺžka = 19.1794 | Nadmorská výška = 430 | Prvá zmienka = 1135 | Starosta = Ľubica Tuhárska<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Strana moderného Slovenska|SMS]] | PSČ = 962 44 | Kód = 518611 | EČV = KA | Predvoľba = +421-45 | Adresa = Litava 5<br />962 44 Litava | E-mail = | Telefón = 55 745 31 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = obeclitava.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Litava''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Krupina (okres)|okrese Krupina]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Margaréta z Antiochie|sv. Margity Antiochijskej]], jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z [[13. storočie|13. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11356 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Kostol prešiel viacerými prestavbami, [[gotika|gotickou]] v rokoch [[1320]]-[[1340]] a [[barok|barokovou]] v roku [[1786]], kedy bola rozšírená loď kostola. [[klasicizmus|Pozdneklasicistická]] úprava v roku [[1851]] dala fasáde kostola súčasnú podobu. Kostol bol obnovovaný v roku [[1958]]. V interiéri sa nachádza kamenná gotická [[krstiteľnica]] zo [[14. storočie|14. storočia]], drevený vrchnák je z [[18. storočie|18. storočia]]. [[oltár|Oltárny]] obraz sv. Margity Antiochijskej je neskorobaroková práca z konca 18. storočia. Polychrómovaná [[kazateľnica]] je z rovnakého obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hisória farnosti Litava | url = http://www.litava.fara.sk/index.php?page=historia&historia=farnost | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Farnosť Litava | miesto = | jazyk = }} </ref> Hlavná fasáda je členená [[pilaster|pilastrami]] a ukončená trojuholníkovým štítom s [[tympanón|tympanónom]]. Podobne je aj veža lemovaná pilastrami a ukončená zvonovitou helmicou. * Súsošie [[kalvária|kalvárie]], súbor sôch ľudového klasicizmu z roku [[1807]], tvorí ho ukrižovaný [[Ježiš Kristus]], [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]] a [[Ján (apoštol)|Ján Evanjelista]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11489 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> == Osobnosti obce == === Pôsobili tu === * [[Matúš Roškovecius]] (* ? – † [[17. storočie]]), miestny [[evanjelický kňaz]], [[básnik]] == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://apsida.sk/c/1304/litava www.apsida.sk - profil stredovekého kostola] {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Krupina}} [[Kategória:Litava (okres Krupina)| ]] [[Kategória:Obce okresu Krupina]] lk7qlp0kao61ikldg4cotvlcm3oyp74 Lišov (okres Krupina) 0 27530 7430014 7061043 2022-08-26T05:15:57Z Akul59 168826 Ext.odkazy, wikilinka wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Lišov | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Krupina | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.2266 | Zemepisná dĺžka = 18.8653 | Nadmorská výška = 182 | Prvá zmienka = 1235 | Starosta = Marián Školník<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 962 71 (pošta [[Dudince]]) | Kód = 518603 | EČV = KA | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = 55 893 11 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.lisov.sk | Commons = Lišov (Krupina District) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Lišov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Krupina (okres)|okrese Krupina]]. == Polohopis == Malá obec rozprestierajúca sa na najjužnejších výbežkoch [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]]. Obec patrí medzi typicky hontianske, dodnes sa tu zachovalo množstvo zvykov a tradícií. Je tu obľúbené pestovanie viniča a výroba vína. == Obyvateľstvo == * 226 <small>(31. december 2018)</small> Zloženie obyvateľstva k 1. januáru 2009 * spolu obyvateľov – 259 * z toho ženy – 133 * z toho muži – 126  * deti do 18 r. – 61 == Dejiny == Na území dnešnej obce Lišov bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko lengyelskej a potiskej kultúry, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v rokoch [[1235]]–[[1270]] ako zemiansky majetok. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lysou (1235–1270), (1360), Liyso (1286), Lysso (1311), Lyzow (1338), Lyssowa (1497), Lisow (1773); po maďarsky Lisó, Lissó. V [[16. storočí]] patrila hradu [[Levice]], v [[17. storočí]] [[Pálfiovci|Pálfiovcom]], v [[18. storočí]] [[Esterháziovci|Esterházyovcom]], v 16.-20. storočí tu mali majetky Schoellerovci. V roku [[1554]] ju prepadli Turci. V roku [[1715]] mala mlyn a 76 domácností, v roku [[1828]] mala 33 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR pre nedostatok pracovných príležitostí značné vysťahovalectvo. JRD založili v roku [[1952]], v niektorých prevádzkarniach vyrábali košíky. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová pravdepodobne [[gotika|neskorogotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia okolo roku [[1590]]. Z najstaršieho obdobia sa dochoval južný [[portál]] v podobe lomeného oblúka. Kostol prešiel viacerými prestavbami, v rokoch [[1671]], [[1776]], [[1856]] a v roku [[1869]], keď bola postavená veža a získal súčasnú [[historizmus|historizujúcu]] podobu. V roku [[1922]] bol inštalovaný súčasný [[organ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počiatky evanjelického zboru | url = http://www.lisov.sk/static.php?sk/historia/cirkev | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Lišov | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavná fasáda je trojosová, na bočných stranách sa nachádzajú [[nika|niky]], stredný [[rizalit]] vystupuje do hmoty veže, ktorá je ukončená ihlancovou helmicou. Nárožia fasády sú ukončené dekoratívnymi vežicami. === Zaujímavosti === V strede obce sa nachádza pomník sovietskym vojakom padlým pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pergolou a oddychovým miestom. Ďalšou zaujímavosťou je mierne mineralizovaný prameň v dolnej časti obce, v minulosti využívaný hlavne na pranie. V súčasnosti je nad prameňom vybudovaný prístrešok na zachovanie historickej pamiatky. V dedine nájdete aj miestne múzeum, ktoré Vás vráti do doby jednoduchého dedinského života z minulosti. Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj kamenné obydlia, ktoré sú do dnes funkčné. Po vstupe do týchto pivníc vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou kamenného obydlia. Za pozornosť stojí lišovský cintorín, kde sa nachádzajú aj náhrobné kamene, ktoré boli vlastnoručne vyrobené domácimi kamenármi. Vedľa cintorína je novopostavený dom smútku, ktorý je situovaný do panorámy obce a dokonale splýva s prostredím. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Ján Madlen]] (* [[1918]] – † [[1981]]), lesnícky [[muzeológia|muzeológ]], [[pedagóg]] * [[Pavol Uhrin]] (* [[1924]] – † [[1987]]), pedagóg a výskumný pracovník == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/lisov/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Krupina}} [[Kategória:Lišov (okres Krupina)| ]] [[Kategória:Obce okresu Krupina]] 35uy7uluje65fpz2lpqj59g6zh5rbio 7430050 7430014 2022-08-26T09:17:48Z Georgeo88 61234 potok wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Lišov | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Krupina | Región = Hont | Časti = | Rieka = Veperec | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.2266 | Zemepisná dĺžka = 18.8653 | Nadmorská výška = 182 | Prvá zmienka = 1235 | Starosta = Marián Školník<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 962 71 (pošta [[Dudince]]) | Kód = 518603 | EČV = KA | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = 55 893 11 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.lisov.sk | Commons = Lišov (Krupina District) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Lišov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Krupina (okres)|okrese Krupina]]. == Polohopis == Malá obec rozprestierajúca sa na najjužnejších výbežkoch [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]]. Obec patrí medzi typicky hontianske, dodnes sa tu zachovalo množstvo zvykov a tradícií. Je tu obľúbené pestovanie viniča a výroba vína. == Obyvateľstvo == * 226 <small>(31. december 2018)</small> Zloženie obyvateľstva k 1. januáru 2009 * spolu obyvateľov – 259 * z toho ženy – 133 * z toho muži – 126  * deti do 18 r. – 61 == Dejiny == Na území dnešnej obce Lišov bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko lengyelskej a potiskej kultúry, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v rokoch [[1235]]–[[1270]] ako zemiansky majetok. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lysou (1235–1270), (1360), Liyso (1286), Lysso (1311), Lyzow (1338), Lyssowa (1497), Lisow (1773); po maďarsky Lisó, Lissó. V [[16. storočí]] patrila hradu [[Levice]], v [[17. storočí]] [[Pálfiovci|Pálfiovcom]], v [[18. storočí]] [[Esterháziovci|Esterházyovcom]], v 16.-20. storočí tu mali majetky Schoellerovci. V roku [[1554]] ju prepadli Turci. V roku [[1715]] mala mlyn a 76 domácností, v roku [[1828]] mala 33 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR pre nedostatok pracovných príležitostí značné vysťahovalectvo. JRD založili v roku [[1952]], v niektorých prevádzkarniach vyrábali košíky. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová pravdepodobne [[gotika|neskorogotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia okolo roku [[1590]]. Z najstaršieho obdobia sa dochoval južný [[portál]] v podobe lomeného oblúka. Kostol prešiel viacerými prestavbami, v rokoch [[1671]], [[1776]], [[1856]] a v roku [[1869]], keď bola postavená veža a získal súčasnú [[historizmus|historizujúcu]] podobu. V roku [[1922]] bol inštalovaný súčasný [[organ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počiatky evanjelického zboru | url = http://www.lisov.sk/static.php?sk/historia/cirkev | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Lišov | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavná fasáda je trojosová, na bočných stranách sa nachádzajú [[nika|niky]], stredný [[rizalit]] vystupuje do hmoty veže, ktorá je ukončená ihlancovou helmicou. Nárožia fasády sú ukončené dekoratívnymi vežicami. === Zaujímavosti === V strede obce sa nachádza pomník sovietskym vojakom padlým pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pergolou a oddychovým miestom. Ďalšou zaujímavosťou je mierne mineralizovaný prameň v dolnej časti obce, v minulosti využívaný hlavne na pranie. V súčasnosti je nad prameňom vybudovaný prístrešok na zachovanie historickej pamiatky. V dedine nájdete aj miestne múzeum, ktoré Vás vráti do doby jednoduchého dedinského života z minulosti. Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj kamenné obydlia, ktoré sú do dnes funkčné. Po vstupe do týchto pivníc vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou kamenného obydlia. Za pozornosť stojí lišovský cintorín, kde sa nachádzajú aj náhrobné kamene, ktoré boli vlastnoručne vyrobené domácimi kamenármi. Vedľa cintorína je novopostavený dom smútku, ktorý je situovaný do panorámy obce a dokonale splýva s prostredím. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Ján Madlen]] (* [[1918]] – † [[1981]]), lesnícky [[muzeológia|muzeológ]], [[pedagóg]] * [[Pavol Uhrin]] (* [[1924]] – † [[1987]]), pedagóg a výskumný pracovník == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/lisov/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Krupina}} [[Kategória:Lišov (okres Krupina)| ]] [[Kategória:Obce okresu Krupina]] m6wlitrnp6qxlr0z3yc0mi0qlb47ws9 Jašterica (súhvezdie) 0 29887 7429884 7277635 2022-08-25T13:38:44Z Eryn Blaireová 2374 doplnenie wikitext text/x-wiki {{Infobox Súhvezdie| názov = Jašterica | latinský názov = Lacerta | skratka = Lac | genitív = Lacertae | symboly = jašterica| RA = 22,5 | dec= +45 | plocha = 201 | poradie podľa plochy = 68 | počet hviezd = 0 | hviezda = [[Alfa Lacertae|α Lac]] | magnitúda = 3,77 | meteorický roj = žiadny | susedné súhvezdia = *[[Cefeus (súhvezdie)|Cefeus]] *[[Labuť (súhvezdie)|Labuť]] *[[Pegas (súhvezdie)|Pegas]] *[[Andromeda (súhvezdie)|Andromeda]] *[[Kasiopeja (súhvezdie)|Kasiopeja]] | latmax = 90 | latmin = 50 | mesiac = Október | poznámky=}} '''Jašterica''' je jedno z 88 [[súhvezdie|súhvezdí]] modernej [[astronómia|astronómie]]. Zaviedol ho [[Johannes Hevelius]] v roku [[1687]]. Je to jesenné súhvezdie. Hoci je toto malé súhvezdie obklopené samými starovekými súhvezdiami s mytologickým pôvodom, k nemu samotnému sa nijaká grécka legenda neviaže, pretože je dosť nezreteľné. Súhvezdie pomenoval pred vyše 300 rokmi v [[Gdansk]]u Johannes Hevelius. Ďalšie dva návrhy – „Sláva Pruska“ na počesť [[Friedrich Veľký|Friedricha Veľkého]] od [[Johann Elert Bode|Johanna Bodeho]] a francúzsky návrh [[Žezlo a Ruka Spravodlivosti]] na počesť [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] – boli časom zabudnuté. == Hviezdy == {| border="0" cellpadding="2" cellspacing="1" style="margin-left:0.5em; background:#CDC9C9;" ! Hviezda ! Meno ! [[Hviezdna veľkosť]] |- bgcolor="#FFFAFA" | α Lac | [[α Lac]] | 3,8<sup>m</sup><BR> |- bgcolor="#FFFAFA" | β Lac | [[β Lac]] | 4,42<sup>m</sup><BR> |- bgcolor="#FFFAFA" |} Najjasnejšia [[hviezda]] je nepomenovaná [[Alfa Lacertae|alfa Lacertae]] s [[magnitúda|magnitúdou]] 3,76. Je to [[Hviezda typu A hlavnej postupnosti|biela hviezda hlavnej postupnosti]]. Vo vzdialenosti 36 oblúkových minút od seba má zdanlivého sprievodcu dvanástej magnitúdy. Ostatné hviezdy súhvezdia sú slabšie a pre malé [[ďalekohľad]]y ničím zaujímavé. [[2 Lacertae]] a [[5 Lacertae]] sú [[Spektroskopická dvojhviezda|spektroskopické dvojhviezdy]]. Na rozdiel od nich možno zložky sústav [[8 Lacertae]], [[10 Lacertae]], [[Struve 2594]], [[Struve 2902]] a [[Struve 2942]] odlíšiť ďalekohľadmi. == Objekty == Cez severnú časť súhvezdia prechádza [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečna cesta]], preto v ňom možno nájsť niekoľko [[otvorená hviezdokopa|otvorených hviezdokôp]]. [[NGC 7243]] obsahuje približne 40 hviezd a môžeme ju pozorovať aj [[triéder|triéídrom]]. Má jasnosť 6,4 magnitúd. Jej vzdialenosť od [[Zem]]e je zhruba 2 600 [[svetelný rok|svetelných rokov]]. Ďalšia, o niečo slabšia otvorená hviezdokopa je [[NGC 7209]] na hranici s [[Labuť (súhvezdie)|Labuťou]]. Má celkovú [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivú jasnosť]] 6,7 magnitúd a obsahuje asi 50 hviezd s jasnosťou v rozpätí od 8,5 do 10,5 magnitúd. Možno ju vidieť s ďalekohľadom s priemerom [[objektív]]u aspoň {{cm|6|m}}. Jej vzdialenosť od Zeme je 4 300 svetelných rokov. V najsevernejšej časti súhvezdia sa zjavila pred vyše 60 rokmi známa nova – [[Nova Lacertae 1936]]. Toto súhvezdie sa stalo známym vďaka nenápadnému objektu, ktorý bol pôvodne považovaný za [[premenná hviezda|premennú hviezdu]] a dostal označenie [[BL Lacertae]]. Ide o [[blazar]], objekt podobný [[kvazar]]om, pričom zdrojom jeho žiarivosti je pravdepodobne [[supermasívna čierna diera|obria čierna diera]] s hmotnosťou niekoľko miliónov [[hmotnosť Slnka|hmotností Slnka]]. == Poloha == Jašterica je malé a nevýrazné súhvezdie tvorené len slabšími hviezdami. Je však obklopené zreteľnými a ľahko nájditeľnými súhvezdiami, najmä Labuťou, s ktorou susedí na západnej strane. Možno ju nájsť priamo pod [[Cefeus (súhvezdie)|Cefeom]]. {{Súhvezdia}} [[Kategória:Súhvezdie Jašterica| ]] [[Kategória:Súhvezdia]] cxzqkcvhdwsyn8fiu8so9jwer7jomzy Girtab 0 31402 7429973 7279438 2022-08-25T19:54:18Z Eryn Blaireová 2374 malé doplnenie, kat. wikitext text/x-wiki '''Girtab''' (κ Sco / κ Scorpii) je [[spektroskopická dvojhviezda]] v súhvezdí [[Škorpión (súhvezdie)|Škorpión]]. Tvorí ju dvojica žeravých, hmotných [[Spektrálna klasifikácia|modrobielych]] zložiek vo vzdialenosti 327 [[svetelný rok|svetelných rokov]] od nás. Spolu majú [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivú hviezdnu veľkosť]] 2,4 mag. == Súradnice (epocha 2000) == * [[Rektascenzia]]: 17h42m29.30s * [[Deklinácia]]: −39°01'48.0" {{Portál|Astronómia||Hviezda}} {{výhonok hviezda}} [[Kategória:Súhvezdie Škorpión]] [[Kategória:Bayerove objekty]] [[Kategória:Spektroskopické dvojhviezdy]] [[Kategória:Hviezdy typu B]] ipk8f553bp7tdv91r87dqpylww2mf85 Bitka pri Kreščaku 0 32234 7430025 7407079 2022-08-26T06:01:54Z Peko 208 preklep wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | |konflikt=Bitka pri Kreščaku |súčasť=[[Storočná vojna|Storočnej vojny]] |obrázok= Battle of crecy froissart.jpg |text k obr= Bitka pri Kreščaku z kroniky z [[15. storočie|15. storočia]] |dátum= [[26. august]] [[1346]] |miesto= [[Crécy-en-Ponthieu (obec)|Crécy-en–Ponthieu]], [[Pikardia]], severné [[Francúzsko]] |casus= |územie= |výsledok= drvivá prehra Francúzov |protivník1= Angličania |protivník2= Francúzi a ich spojenci |velitel1= [[Eduard III. (Anglicko)|Eduard III.]] |velitel2= [[Filip VI. (Francúzsko)|Filip VI.]] |sila1= asi 3 000 [[rytier]]ov<br />7 000 lukostrelcov<br />1 000 [[wales]]kých ľahkých jazdcov<br />1 000 [[wales]]kých kopijníkov |sila2= asi 12 000 [[rytier]]ov<br />6 000 janovských žoldnierov s [[kuša]]mi<br />dohromady asi 30 000 mužov |straty1=150 – 1 000 mužov |straty2=odhadom asi 1 500 urodzených a 15 000 pešiakov }} '''Bitka pri Kreščaku''' bolo ozbrojené stretnutie medzi francúzskym a anglickým vojskom, ktoré sa konalo [[26. august]]a [[1346]] v severnej časti [[Francúzsko|Francúzska]] pri obci [[Crécy-en-Ponthieu (obec)|Crécy-en-Ponthieu]] (po slovensky Kreščak). Bola jednou z kľúčových bitiek [[Storočná vojna|storočnej vojny]]. Historici ju označujú za koniec „[[rytier (stredovek)|rytierskej]] éry“, keďže v boji boli použité nové zbrane a nová taktika, vďaka ktorej sa podarilo menej početnému anglickému, prevažne [[pechota|pechotnému]] vojsku zvíťaziť nad francúzskym [[jazdectvo (druh pozemných vojsk)|ťažkým jazdectvom]]. == Význam == V tejto bitke sa stretla oveľa menšia anglická armáda o sile približne 12 000 mužov pod velením [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] s niekoľkonásobnou presilou Francúzov, ktorým velil [[Filip VI. (Francúzsko)|Filip VI.]] Napriek početnej nevýhode anglické vojská porazili Francúzov pomocou kvalitných zbraní a taktiky. Bola to bitka, v ktorej sa preukázala efektívnosť masovo používaného [[luk]]u proti obrneným rytierom. Francúzski rytieri v plátovom brnení boli porazení bodcovými šípmi, keď sa vrhli na anglickú pozíciu na kopci. Výsledkom bola smrť mnohých francúzskych šľachticov, pravdepodobne až tretiny. Tento boj je mnohými historikmi označovaný za koniec rytierstva, pretože počas boja boli mnohí väzni a zranení odvedení, na rozdiel od rytierskeho spôsobu vedenia vojny. Miesto boja je zachované a dnes si ho možno obhliadnuť zo špeciálnej vyhliadkovej veže. == Prostredie == [[23. jún]]a [[1340]] sa odohrala bitka o [[Sluis]], ktorá bola prvá väčšia bitka storočnej vojny. Po tomto boji sa Eduard pokúsil vpadnúť do Francúzska cez [[Flámsko]], ale nepodarilo sa mu to. O šesť rokov neskôr Eduard napadol [[Normandia|Normandiu]] a nasledujúce víťazstvá vyvrcholili do bitky pri Kreščaku, druhej väčšej bitky vojny. == Anglické usporiadanie == Podobne ako aj v predchádzajúcich bojoch so Škótskom Eduard si vybral pre svoju armádu miesto na rovnom, poľnohospodárskom teréne s prírodnými prekážkami po bokoch. Kráľ a jeho sluhovia sa umiestnili vo veternom mlyne na malom vrchu, ktorý ochraňoval zadnú časť, odkiaľ mohol kontrolovať priebeh boja. V silnej obrannej pozícii Eduard prikázal všetkým bojovať na nohách a rozdelil armádu na tri skupiny. Jeho šestnásťročný syn, [[Čierny princ Eduard]], velil jednej z nich. Tajná zbraň armády, lukostrelci z [[Wales]]u, boli zoradení vo formácii tvaru V pozdĺž okrajov vrchu. Počas čakania, ktoré nasledovalo, Angličania vybudovali systém priekop, jám a ostňov, aby zmrzačili a porazili nepriateľskú kavalériu. == Boj == Francúzska armáda pod velením Filipa VI. bola pre nadbytok sebavedomia jeho urodzených rytierov oveľa menej zorganizovaná. Filip umiestnil svojich [[Janovská republika|janovských]] žoldnierov ozbrojených [[kuša]]mi do prednej línie s kavalériou za ňou. Ako prví zaútočili janovskí žoldnieri, ktorí vypálili salvu striel za účelom zmiasť a zastrašiť nepriateľa. Prvý útok sprevádzal zvuk hudobných nástrojov, ktoré doniesol Filip, aby zastrašil protivníka. Ale žoldnieri používajúci kuše sa prejavili ako neužitoční. S palebným intervalom tri až päť sálv za minútu nemali šancu proti lukostrelcom, ktorí mohli vystreliť desať až dvadsať šípov za rovnakú dobu. Navyše ich zbrane boli poškodené dažďom, ktorý bol pred bojom. Lukostrelci predišli poškodeniu zbraní odstránením tetív z lukov, kým sa počasie nevylepšilo. Vystrašení a zmätení janovskí strelci z kuší utiekli s ťažkými stratami, niektorí boli dokonca ušliapaní francúzskou kavalériou. Francúzska kavaléria, vidiac chabý výsledok útoku strelcov z kuší, sa vrhla na anglické pozície v radovom zoradení. Ale svah, umelé a prírodné prekážky zlomili moc kavalérie. V tom istom čase lukostrelci a sedliaci z Walesu vystrelili salvu šípov na francúzsku kavalériu. Francúzsky útok nedokázal prelomiť anglickú formáciu ani po viacerých pokusoch a utrpel ťažké straty. Za súmraku Filip VI., sám zranený, prikázal ústup. Výsledkom bola ponižujúca porážka pre Francúzsko. == Straty == * Francúzske a janovské straty boli približne 10 000 až 30 000 mužov. Najpravdepodobnejší počet je 12 000. Z toho bolo asi jedenásť princov a 1 200 rytierov. * Angličania stratili približne 150 až 200 mužov (toto číslo je nespoľahlivé a je pravdepodobne spodným odhadom). Medzi mŕtvymi boli aj významní šľachtici ako: * Karol II., gróf z Alençonu * [[Ján Luxemburský]] * Ľudovít I., flámsky gróf * Rudolf, gróf z Lorraine == Dôsledok == Potom čo Francúzi opustili bojisko, Angličania skontrolovali zranených Francúzov, aby zistili, kto je vhodný za väzňa, za ktorého by mohli pýtať výkupné. Tí rytieri, ktorí boli vážne zranení, boli zabití ''misericordiasmi'' (po anglicky ''mercy-givers''), čo boli dlhé nože vsunuté cez nechránené podpažie a zabodnuté do srdca, čo bolo proti rytierskemu spôsobu vedenia vojny. Táto bitka preukázala vojnovú prevahu anglického/waleského dlhého luku oproti francúzskej kombinácii [[Kuša|kuše]] a ozbrojených rytierov a ustanovila nový spôsob vedenia vojny, ktorý bol neskôr dlho využívaný. Po bitke pri Kreščaku Eduard III. pokračoval a obliehal [[Calais]], ktoré sa mu čoskoro vzdalo. Ďalšia veľká bitka storočnej vojny bola [[Bitka pri Poitiers (1356)|bitka pri Poitiers]] v roku [[1356]], kde Francúzi prehrali za podobných podmienok ako v bitke pri Kreščaku. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Battle of Crécy}} {{DEFAULTSORT:Kreščak}} [[Kategória:Bitky storočnej vojny]] [[Kategória:Bitky vo Francúzsku]] [[Kategória:Dejiny Anglicka]] [[Kategória:Dejiny Francúzska]] [[Kategória:Bitky Valoisovcov]] [[Kategória:Bitky 15. storočia]] [[Kategória:1436]] rbsqlnh3sktbegftnr7usuxqavd7yzo Tipos extraliga 0 32614 7429863 7420959 2022-08-25T12:25:56Z Palik0071 173051 Spoločnosť Grotto už nie je hlavným sponzorom HC 21 Prešov (zmena názvu) wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejová liga | názov ligy = Tipos extraliga | obrázok loga= | krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | vznik = 1993 | počet klubov= 12 | víťaz = [[HC Slovan Bratislava]] | webstránka = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/ }} '''Tipos extraliga''' (do [[September|septembra]] [[2020]] Tipsport liga, do [[september|septembra]] [[2015]] ''Tipsport extraliga'', do [[september|septembra]] [[2011]] ''Slovnaft Extraliga'', do [[január]]a [[2007]] ''T-com Extraliga'') je najvyššia klubová súťaž na [[Slovensko|Slovensku]] v [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]], ktorú organizuje [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. V roku 2012 bola renomovaným magazínom The Hockey News v rebríčku najlepších líg sveta umiestnená na šieste miesto za NHL, KHL, Elitserien, SM-liigu, a za českou hokejovou extraligou.{{Bez citácie}} V európskom hodnotení skončila piata (vynechaním NHL). Od sezóny 2018/2019 v lige hrali dve sezóny aj dva tímy z [[Maďarsko|Maďarska]], v sezóne 2020/2021 iba jeden.<ref>[https://sport.sme.sk/c/20849433/miskovec-a-budapest-vstupuju-do-tipsport-ligy-2018-2019.html Do slovenskej hokejovej ligy definitívne vstupujú maďarské kluby]</ref> == Základné pravidlá súťaže == Slovenská hokejová Tipos extraliga je dlhodobá súťaž hokejových mužstiev. Delí sa na základnú časť, ktorá sa obvykle začína v septembri (v súčasnosti ju hrá 12 mužstiev) a play-off, ktoré sa zvyčajne začína v marci. V základnej časti sa hrá systémom každý s každým a navyše šesť zápasov proti tímom zo svojho regiónu, teda celkovo 50 kôl. Potom prvých šesť tímov postúpi priamo do play-off. Tímy umiestnené na 7.-10. mieste hrajú predkolo play-off. Tím umiestnený na 11.mieste končí sezónu. Tím umiestnený na poslednom mieste hrá baráž s víťazom 1.ligy o zotrvanie v extralige pre nasledujúcu sezónu. Zápasy sa bodujú nasledovne: výhra v riadnom hracom čase (3 body), výhra po predĺžení (2 body), prehra po predĺžení (1 bod), prehra v riadnom hracom čase (0 bodov). Zápasy sa od sezóny [[2006]]/[[2007|07]] v základnej časti nemôžu skončiť remízou, a tak po nerozhodnom výsledku po troch tretinách nasleduje 5-minútové predĺženie. Ak je niektorý z hráčov vylúčený a dĺžka vylúčenia po skončení riadnej hracej doby neuplynula, toto vylúčenie pokračuje aj v predĺžení (toto pravidlo platí len počas základnej časti). Predĺženie sa končí uplynutím piatich minút čistého hracieho času alebo gólom. Ak sa počas predĺženia nerozhodne, nasledujú po čiastočnej úprave ľadovej plochy samostatné nájazdy. Piati hráči z každého mužstva majú striedavo k dispozícii po jednom samostatnom nájazde. Víťazným tímom zápasu sa stáva tím, ktorý v samostatných nájazdoch dal viac gólov. Ak je aj tento stav nerozhodný, pokračuje sa v samostatných nájazdoch po dvojiciach, kým sa nerozhodne o víťaznom mužstve. Konečný výsledok je po predĺžení a samostatných nájazdoch výsledok po troch tretinách, plus jeden gól v prospech víťazného mužstva. Od sezóny [[2018]]/[[2019|19]] sa odovzdáva trofej [[Pohár Dušana Pašeka]] pre víťaza základnej časti. V play-off od sezóny [[2016]]/[[2017|17]] prišlo k zmene formátu predĺženia. Prvé štyri zápasy série v prípade remízy pokračujú klasicky 10-minútovým predĺžením so štyrmi hráčmi na oboch stranách, ak sa počas neho nerozhodne, nasledujú samostatné nájazdy. Od piateho stretnutia sa však rozstrel ruší, diváci uvidia 20-minútové predĺženia 5 na 5 až do strelenia tzv. zlatého gólu. Od sezóny [[2018]]/[[2019|19]] prišlo k zmene formátu play-off. Do play-off postupuje desať najlepších mužstiev, pričom šesť najlepších postupuje priamo do štvrťfinále a tímy umiestnené na 7.-10. mieste hrajú predkolo o play-off na tri víťazné zápasy vo formáte siedmy proti desiatemu a ôsmy proti deviatemu klubu. Víťaz Tipos extraligy získa [[Pohár Vladimíra Dzurillu]]. == Tipos extraligové kluby v sezóne 2021/2022 == V sezóne [[2021]]/[[2022]] v nej hrá 12 regulárnych mužstiev. Posledný tím v tabuľke po základnej časti bude hrať baráž s víťazom 1.ligy o zotrvanie v extralige pre sezónu 2022/2023. {| class="wikitable sortable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" !Klub !Mesto !Štadión !Kapacita !Založený |- | '''[[HC Košice]]''' | [[Košice]] | [[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" | 8 347 | align="center" | [[1920]] |- | '''[[HC Mikron Nové Zámky|HC Nové Zámky]]''' | [[Nové Zámky]] | [[Zimný štadión Nové Zámky]] | align="center" | 2 000 | align="center" | [[2011]] |- | '''[[HC ’05 Banská Bystrica]]''' | [[Banská Bystrica]] | [[Zimný štadión Banská Bystrica]] | align="center" | 2 950 | align="center" | [[1920]] |- | '''[[HC 21 Prešov]]''' | [[Prešov]] | [[ICE Aréna]] | align="center" | 3 600 | align="center" | [[2021]] |- | '''[[HK Dukla Trenčín]]''' | [[Trenčín]] | [[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" | 6 150 | align="center" | [[1962]] |- | '''[[HK Nitra]]''' | [[Nitra]] | [[Nitra aréna]] | align="center" | 3 600 | align="center" | [[1926]] |- | '''[[HK Poprad]]''' | [[Poprad]] | [[Zimný štadión mesta Poprad]] | align="center" | 4 233 | align="center" |[[1930]] |- | '''[[HKm Zvolen|HKM Zvolen]]''' | [[Zvolen]] | [[Zimný štadión Zvolen]] | align="center" | 5 675 | align="center" | [[1927]] |- | '''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš]]''' | [[Liptovský Mikuláš]] | [[ENEL aréna|TITAN Aréna]] | align="center" | 3 680 | align="center" | [[1932]] |- | '''[[HK Dukla Ingema Michalovce]]''' | [[Michalovce]] | [[Zimný štadión Michalovce]] | align="center" | 4 000 | align="center" | [[1974]] |- | '''[[HC Slovan Bratislava]]''' | [[Bratislava]] | [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] | align="center" | 10 055 | align="center" | [[1921]] |- | '''[[HK Spišská Nová Ves]]''' | [[Spišská Nová Ves]] | [[Spiš Aréna]] | align="center" | 5 503 | align="center" | [[1932]] |- |} {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 500 | caption = Kluby Tipos extraligy 2021/2022 | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.669 | lon = 21.339 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7386 | lon = 19.1569 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.306 | lon = 18.086 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.084 | lon = 19.602 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.056 | lon = 20.297 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Mikron Nové Zámky|NZ]] | position = right | lat = 47.988 | lon = 18.162 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5778 | lon = 19.1233 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.894 | lon = 18.040 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.749 | lon = 21.901 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC 21 Prešov|PO]] | position = right | lat = 49.001 | lon = 21.239 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.14 | lon = 17.12 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.944 | lon = 20.561 }} }} == Názvy ligy - sponzori == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- ! Od-do roky ! Názov alebo sponzor |- | [[1993]] - [[1998]] || Slovenská extraliga v ľadovom hokeji |- | [[1998]] - [[2001]] || West extraliga |- | [[2001]] - [[2002]] || Boss extraliga |- | [[2002]] - [[2003]] || Slovenské telekomunikácie extraliga |- | [[2003]] - [[2005]] || ST extraliga |- | [[2005]] - [[2006]] || T-Com extraliga |- | [[2006]] - [[2011]] || Slovnaft extraliga |- | [[2011]] - [[2015]] || Tipsport extraliga |- | [[2015]] - [[2020]] || Tipsport liga |- | [[2020]] - || Tipos extraliga |} == Celkové medailové poradie == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- ! Poradie ! Tím ! [[Súbor:Med 1.png]] Zlato ! [[Súbor:Med 2.png]] Striebro ! [[Súbor:Med 3.png]] Bronz ! Celkom |- bgcolor=ccccff | '''1''' || align="left" |'''[[HC Slovan Bratislava|HC Košice]]''' || 8 || 7 || 3 || 18 |- | 2 || align="left"|[[HC Košice|HC Slovan Bratislava]] || 9 || 2 || 5 || 16 |- | 3 ||align="left"|[[HK Dukla Trenčín]] || 3 || 5 || 3 || 11 |- | 4 ||align="left"|[[HKm Zvolen|HKM Zvolen]] || 3 || 4 || 3 || 10 |- | 5 || align="left"|[[HC ’05 iClinic Banská Bystrica]]|| 3 || 2 || 2 || 7 |- | 6 ||align="left"|[[HK Nitra]] || 1 || 4 || 4 || 9 |- | 7 ||align="left"|[[MsHK Žilina|MsHK DOXXbet Žilina]] || 1 || 0 || 1 || 2 |- | 8 || align="left"|[[HK Poprad]] || 0 || 3 || 2 || 5 |- | 9 || align="left"|[[HK 36 HANT Skalica|HK Skalica]] || 0 || 1 || 2 || 3 |- | 10 || align="left"|[[MHC Martin|HK Martin]] || 0 || 0 || 2 || 2 |- | 11 || align="left"|[[HK Dukla Ingema Michalovce]] || 0 || 0 || 1 || 1 |} == Sezóny == {| class="wikitable" |- bgcolor="#dddddd" ! Poradie !! Ročník !! [[Súbor:Med 1.png]] Majster !! [[Súbor:Med 2.png]] Vicemajster !! [[Súbor:Med 3.png]] Tretí !! Najlepší strelec |- |1. || [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/94|1993/94]] ||'''[[Dukla Trenčín]]''' || [[HC Košice]] || [[MHC Martin|Martimex ZŤS Martin]] || [[Miroslav Šatan]] (Dukla Trenčín, 42 gólov) |- |2. || [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1994/95|1994/95]] ||'''[[HC Košice]]''' || [[Dukla Trenčín]] || [[Slovan Bratislava]] || [[Vlastimil Plavucha]] (HC Košice, 47 gólov) |- |3. || [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1995/96|1995/96]] ||'''[[HC Košice]]''' || [[Dukla Trenčín]] || [[HC Slovan Bratislava|Slovan Harvard Bratislava]] || [[Vlastimil Plavucha]] (HC Košice, 34 gólov) |- |4. || [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/97|1996/97]] ||'''[[Dukla Trenčín]]''' || [[HC Košice]] || [[HK Aquacity ŠKP Poprad|ŠKP PS Poprad]] || [[Ján Pardavý]] (Dukla Trenčín, 42 gólov) |- |5. || [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1997/98|1997/98]] ||'''[[HC Slovan Bratislava|Slovan Harvard Bratislava]]''' || [[HC Košice]] || [[HK Aquacity ŠKP Poprad|HC ŠKP Poprad]] || [[Vlastimil Plavucha]] (HC Košice, 37 gólov) |- |6. || [[West extraliga 1998/1999|1998/99]] ||'''[[HC Košice]]''' || [[HC Slovan Bratislava|Slovan Harvard Bratislava]] || [[HK 36 Skalica]] || [[Ján Lipiansky]] (Slovan Harvard Bratislava, 36 gólov) |- |7. || [[West extraliga 1999/2000|1999/00]] ||'''[[HC Slovan Bratislava|Slovan Harvard Bratislava]]''' || [[HKm Zvolen]] || [[Dukla Trenčín]] || [[Vlastimil Plavucha]] (HKM Zvolen, 49 gólov) |- |8. || [[West extraliga 2000/2001|2000/01]] ||'''[[HKm Zvolen]]''' || [[Dukla Trenčín]] || [[HC Slovan Bratislava|Slovan Harvard Bratislava]] || [[Ján Plch]] (HKM Zvolen, 40 gólov) |- |9. || [[Boss extraliga 2001/2002|2001/02]] ||'''[[HC Slovan Bratislava|Slovan Slovnaft Bratislava]]''' || [[HKm Zvolen]] || [[HC Košice]] || [[Jaroslav Török]] (HKM Zvolen, 38 gólov) |- |10. || [[Slovenské telekomunikácie extraliga 2002/2003|2002/03]] ||'''[[HC Slovan Bratislava|Slovan Slovnaft Bratislava]]''' || [[HC Košice]] || [[HKm Zvolen]] || [[Arne Kroták]] (HC Košice, 35 gólov) |- |11. || [[ST extraliga 2003/2004|2003/04]] ||'''[[Dukla Trenčín]]''' || [[HKm Zvolen]] || [[HC Slovan Bratislava|Slovan Slovnaft Bratislava]] || [[Martin Bartek]] (HKM Zvolen, 46 gólov) |- |12. || [[ST extraliga 2004/2005|2004/05]] ||'''[[HC Slovan Bratislava|Slovan Slovnaft Bratislava]]''' || [[HKm Zvolen]] || [[Dukla Trenčín]] || [[Marián Gáborík]] (Dukla Trenčín, 33 gólov) |- |13. || [[T-Com extraliga 2005/2006|2005/06]] ||'''[[MsHK Žilina]]''' || [[HK Aquacity ŠKP Poprad|HK Tatravagónka ŠKP Poprad]] || [[HK Ardo Nitra|HK Dynamax Nitra]] || [[Ľubomír Kolník]] (HK Dynamax Nitra, 33 gólov) |- |14. || [[Slovnaft extraliga 2006/2007|2006/07]] ||'''[[HC Slovan Bratislava]]''' || [[Dukla Trenčín]] || [[HC Košice]] || [[Marek Uram]] (HC Slovan Bratislava, 43 gólov) |- |15. || [[Slovnaft extraliga 2007/2008|2007/08]] ||'''[[HC Slovan Bratislava]]''' || [[HC Košice]] || [[HK 36 Skalica]] || [[Martin Kuľha]] (HC Slovan Bratislava, 41 gólov) |- |16. || [[Slovnaft extraliga 2008/2009|2008/09]] || '''[[HC Košice]]''' ||[[HK 36 Skalica]] || [[HC Slovan Bratislava]] || '''[[Žigmund Pálffy]] (HK 36 Skalica, 64 gólov)''' |- |17. || [[Slovnaft extraliga 2009/2010|2009/10]] || '''[[HC Košice]]''' ||[[HC Slovan Bratislava]]||[[MHC Martin]]||[[Martin Kuľha]] (HC Slovan Bratislava, 32 gólov) |- |18. || [[Slovnaft extraliga 2010/2011|2010/11]] ||'''[[HC Košice]]'''||[[HK ŠKP Poprad]]||[[HC ’05 Banská Bystrica]]||[[Michel Miklík]] (HC Košice, 37 gólov) |- |19. || [[Tipsport extraliga 2011/2012|2011/12]] || '''[[HC Slovan Bratislava]]''' || [[HC Košice]] || [[Dukla Trenčín]] ||[[Martin Kuľha]] (HK Poprad, 35 gólov) |- |20. || [[Tipsport extraliga 2012/2013|2012/13]] || '''[[HKm Zvolen]]''' || [[HC Košice]] || [[HK Nitra]] || [[Roman Tománek]] (HK Nitra, 42 gólov) |- |21. || [[Tipsport extraliga 2013/2014|2013/14]] || '''[[HC Košice]]''' || [[HK Nitra]] || [[HC ’05 Banská Bystrica]] || [[Roman Tomas]] (MsHK DOXXbet Žilina, 40 gólov) |- |22. || [[Tipsport extraliga 2014/2015|2014/15]] || '''[[HC Košice]]''' || [[HC ’05 Banská Bystrica]] || [[HK Nitra]] || [[Petr Kafka]] (HC ’05 Banská Bystrica, 36 gólov) |- |23. || [[Tipsport liga 2015/2016|2015/16]] || '''[[HK Nitra]]''' || [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica]] || [[HC Košice]] ||[[Lukáš Hvila]] (HC ’05 iClinic Banská Bystrica, 34 gólov) |- |24. || [[Tipsport liga 2016/2017|2016/17]] || '''[[HC ’05 iClinic Banská Bystrica]]''' || [[HK Nitra]] || [[MsHK Žilina]] ||[[Ladislav Nagy]] (HC Košice, 30 gólov) |- |25. || [[Tipsport liga 2017/2018|2017/18]] || '''[[HC ’05 iClinic Banská Bystrica]]''' || [[HK Dukla Trenčín]] || [[HK Nitra]] ||[[Timothy James Coffman|Timothy Coffman]] (HKM Zvolen, 33 gólov) a [[Matej Paulovič]] (HK Nitra, 33 gólov) |- |26. || [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]] || '''[[HC ’05 iClinic Banská Bystrica]]''' || [[HK Nitra]] || [[HKm Zvolen|HKM Zvolen]] ||[[Samuel Buček]] (HK Nitra, 39 gólov) |- |27. || [[Tipsport liga 2019/2020|2019/20]] || colspan="3" | Sezóna kvôli pandémii COVID-19 predčasne ukončená bez udelenia majstrovského titulu ||[[Marcel Haščák]] (HC Košice, 33 gólov) |- |28. || [[Tipos extraliga 2020/2021|2020/21]] || '''[[HKm Zvolen|HKM Zvolen]]''' || [[HK Poprad]] || [[HK Dukla Ingema Michalovce]] ||[[Marcel Haščák]] (HK Poprad, 45 gólov) |- |29. || [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]] || '''[[HC Slovan Bratislava]]''' || [[HK Nitra]] || [[HKM Zvolen]] ||[[Samuel Buček]] (HK Nitra, 54 gólov) |- |30. |[[Tipos extraliga 2022/2023|2022/23]] | - | - | - | - |} Pozn. '''Hrubým písmom''' je označený najlepší strelec Slovenskej hokejovej extraligy v histórii našej najvyššej slovenskej hokejovej súťaže. == Účasť v lige == {| class="wikitable" |- bgcolor=#F0F0F0 style="font-size: 85%;" | width=9.63% | '''Klub''' || width=2.00% | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/1994|93/94]] || width=2.00%| [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1994/1995|94/95]] || width=2.00% | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1995/1996|95/96]] || width=2.00% | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|96/97]] || width=2.00%| [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1997/1998|97/98]] || width=2.00% | [[West extraliga 1998/1999|98/99]] || width=2.00% | [[West extraliga 1999/2000|99/00]] || width=2.00% | [[West extraliga 2000/2001|00/01]] || width=2.00% | [[Boss extraliga 2001/2002|01/02]] || width=2.00% | [[Slovenské telekomunikácie extraliga 2002/2003|02/03]] || width=2.00% | [[ST extraliga 2003/2004|03/04]] || width=2.00% | [[ST extraliga 2004/2005|04/05]] || width=2.00% | [[T-Com extraliga 2005/2006|05/06]] || width=2.00% | [[Slovnaft extraliga 2006/2007|06/07]] || width=2.00% | [[Slovnaft extraliga 2007/2008|07/08]] || width=2.00% | [[Slovnaft extraliga 2008/2009|08/09]] || width=2.00% | [[Slovnaft extraliga 2009/2010|09/10]] || width=2.00% | [[Slovnaft extraliga 2010/2011|10/11]] || width=2.00% | [[Tipsport extraliga 2011/2012|11/12]] || width=2.00% | [[Tipsport extraliga 2012/2013|12/13]]|| width=2.00% | [[Tipsport extraliga 2013/2014|13/14]]|| width=2.00% | [[Tipsport Extraliga 2014/2015|14/15]]|| width=2.00% | [[Tipsport liga 2015/2016|15/16]]|| width=2.00% | [[Tipsport liga 2016/2017|16/17]]|| width=2.00% | [[Tipsport liga 2017/2018|17/18]]|| width=2.00% | [[Tipsport liga 2018/2019|18/19]]|| width=2.00% | [[Tipsport liga 2019/2020|19/20]]|| width=2.00% | [[Tipos extraliga 2020/2021|20/21]]|| width=2.00% | [[Tipos extraliga 2021/2022|21/22]]|| width=2.00% | [[Tipos extraliga 2022/2023|22/23]]|| width=2.00% | '''Sezóny''' |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC " | '''[[HC Košice|Košice]]'''|| colspan="30" style="color: white; background-color: #F3D161" | ||30 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[HK Dukla Trenčín|Trenčín]]'''|| colspan="30" style="color: white; background-color: #F3D161" | ||30 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: silver; background-color: #FFFFCC" | '''[[HK Poprad|Poprad]]'''|| colspan="30" style="color: white; background-color: #F3D161" | ||30 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[HKm Zvolen|Zvolen]]''' || colspan=1 style="color: white; background-color: #F3D161" | ||colspan=3 | || colspan="26" style="color: white; background-color: #F3D161" | ||27 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[HK Nitra|Nitra]]''' || colspan=6 style="color: white; background-color: #F3D161" | ||colspan=2| || colspan=1 style="color: white; background-color: #F3D161" | ||colspan=1 | || colspan="20" style="color: white; background-color: #F3D161" | ||27 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]''' || colspan=17 style="color: white; background-color: #F3D161" | ||colspan=6 | || colspan="7" style="color: white; background-color: #F3D161" | ||24 |- bgcolor="#E0E0E0" | colspan="1" style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[HC Slovan Bratislava|Slovan]]'''|| colspan="19" style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="7" | || colspan="4" style="color: white; background-color: #F3D161" | ||23 |- bgcolor="#E0E0E0" | colspan="1" style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[MHC Martin|Martin]]'''|| colspan="6" style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="1" | || colspan="4" style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="1" | || colspan="12" style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="6" | ||22 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[HK Skalica|Skalica]]''' || colspan=4 | || colspan=19 style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="7" | ||19 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[MsHK Žilina|Žilina]]''' || colspan=8 | || colspan=18 style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="4" | ||18 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[HC ’05 Banská Bystrica|Banská Bystrica]]''' || colspan=2 | || colspan=2 style="color: white; background-color: #F3D161" | ||colspan=1 | || colspan=1 style="color: white; background-color: #F3D161" | ||colspan=9 | || colspan="15" style="color: white; background-color: #F3D161" | ||18 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[HK Orange 20|Orange 20]]''' || colspan=14 | || colspan=12 style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="4" | ||12 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]]''' || colspan=2 style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan=1 | || colspan=4 style="color: white; background-color: #F3D161" | ||colspan=2 | || colspan=1 style="color: white; background-color: #F3D161" | ||colspan=6 | || colspan=1 style="color: white; background-color: #F3D161" | ||colspan=11 | || colspan="2" style="color: white; background-color: #F3D161" | ||10 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[HC Mikron Nové Zámky|Nové Zámky]]''' || colspan=23 | || colspan="7" style="color: white; background-color: #F3D161" | ||7 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[HC 21 Prešov|Prešov]]''' || colspan=3 style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan=2 | ||colspan=1 style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan=22 | || colspan="2" style="color: white; background-color: #F3D161" | ||6 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[ŠHK 37 Piešťany|Piešťany]]''' || colspan=19 | || colspan=4 style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="7" | ||4 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[MHK Dubnica nad Váhom|Dubnica nad Váhom]]''' || colspan=1 | || colspan=3 style="color: white; background-color: #F3D161" | ||colspan=7 | || colspan=1 style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="18" | ||4 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[HC 07 Detva|Detva]]''' || colspan=24 | || colspan=4 style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="2" | ||4 |- bgcolor=#E0E0E0 | colspan=1 style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]]''' || colspan=26 | || colspan="4" style="color: white; background-color: #F3D161" | ||4 |- bgcolor="#E0E0E0" | colspan="1" style="color: white; background-color: #FFFFCC" | {{Minivlajka|Maďarsko}}'''[[DVTK Jegesmedvék Miškovec|Miškovec]]'''|| colspan="25" | || colspan="3" style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="2" | ||3 |- bgcolor="#E0E0E0" | colspan="1" style="color: white; background-color: #FFFFCC" | '''[[MHK SkiPark Kežmarok|Kežmarok]]'''|| colspan="14" | || colspan="2" style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="14" | ||2 |- bgcolor="#E0E0E0" | colspan="1" style="color: white; background-color: #FFFFCC" | {{Minivlajka|Maďarsko}}'''[[MAC Újbuda Budapešť|Budapešť]]''' || colspan="25" | || colspan="2" style="color: white; background-color: #F3D161" | || colspan="3" | ||2 |- |} == Ocenenia == === All Stars tímy ligy === * [[1998]] - [[Miroslav Šimonovič]] – [[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]], [[Ján Varholík]] – [[Vlastimil Plavucha]], [[Igor Rataj]], [[Zdeno Cíger]] * [[1999]] - [[Pavol Rybár]] – [[Ľubomír Višňovský]], [[Vladimír Vlk]] – [[Zdeno Cíger]], [[Roman Iľjin]], [[Igor Liba]] * [[2000]] - [[Radovan Biegl]] – [[Ľubomír Višňovský]], [[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]] – [[Richard Kapuš]], [[Zdeno Cíger]], [[Vlastimil Plavucha]] * [[2001]] - [[Pavol Rybár]] – [[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]], [[Martin Hlavačka]] – [[Richard Šechný]], [[Zdeno Cíger]], [[Peter Fabuš]] * [[2002]] - [[Miroslav Šimonovič]] – [[Dušan Milo]], [[Radoslav Hecl]] – [[Jaroslav Török]] , [[Richard Šechný]], [[Juraj Halaj]] * [[2003]] - [[Pavol Rybár]] – [[Vladimír Vlk]], [[Juraj Kledrowetz]] – [[Arne Kroták]], [[Zdeno Cíger]], [[Richard Kapuš]] * [[2004]] - [[Karol Križan]] – [[Petr Pavlas]], [[Andrej Meszároš]] – [[Martin Bartek]], [[Roman Kukumberg]], [[Peter Fabuš]] * [[2005]] - [[Karol Križan]] – [[Ľubomír Višňovský]], [[René Vydarený]] – [[Miroslav Šatan]], [[Michal Handzuš]], [[Pavol Demitra]] * [[2006]] - [[Miroslav Lipovský]] – [[Dušan Milo]], [[Peter Podhradský]] – [[Arne Kroták]], [[Andrej Kollár]], [[Miroslav Kováčik]] * [[2007]] - [[Sasu Hovi]] – [[Daniel Babka]], [[Marcel Šterbák]] – [[Marek Uram]], [[Tibor Melichárek]], [[Roman Kukumberg]] * [[2008]] - [[Sasu Hovi]] – [[Michal Sersen]], [[Jozef Kováčik]] – [[Stanislav Gron]], [[Andrej Kollár]], [[Žigmund Pálffy]] * [[2009]] - [[Július Hudáček]] – [[Jan Hranáč]], [[Ján Tabaček]] – [[Rudolf Huna]], [[Juraj Mikúš]], [[Žigmund Pálffy]] * [[2010]] - [[Július Hudáček]] – [[Peter Frühauf]], [[Peter Mikuš]] – [[Rudolf Huna]], [[Ján Pardavý]], [[Žigmund Pálffy]] * [[2011]] - [[Július Hudáček]] – [[Ján Tabaček]], [[Radoslav Suchý]] – [[Miroslav Zálešák]], [[Arne Kroták]], [[Stanislav Gron]] * [[2012]] - [[Branislav Konrád]] – [[Ivan Švarný]], [[Ján Tabaček]] – [[Žigmund Pálffy]], [[Miroslav Šatan]], [[Libor Hudáček]] * [[2013]] - [[Tomáš Tomek]] – [[Peter König]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]] – [[Marcel Haščák]], [[Lukáš Jurík]], [[Žigmund Pálffy]] * [[2014]] - [[Rastislav Staňa]] – [[Peter König]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]] – [[Roman Tománek]], [[Jozef Stümpel]], [[Richard Jenčík]] * [[2015]] - [[Branislav Konrád]] – [[Adam Jánošík]], [[Mislav Rosandič]] – [[Roman Tománek]], [[Jozef Stümpel]], [[Gabriel Špilár]] * [[2016]] - [[Michal Valent]] – [[Ivan Ďatelinka]], [[Jameson Milam]] – [[David Laliberté]], [[Juraj Majdan]], [[Judd Blackwater]] * [[2017]] - [[Jason Bacashihua]] – [[Matthew Maione]], [[Jameson Milam]] – [[Tomáš Surový]], [[Marek Hovorka]], [[Ladislav Nagy]] * [[2018]] - [[Michal Valent]] – [[Tomáš Starosta]], [[Nick Ross]] – [[Branko Radivojevič]], [[Michal Krištof]], [[Éric Faille]] * [[2019]] - [[Michal Valent]] – [[Tomáš Starosta]], [[Ivan Ďatelinka]] – [[Róbert Lantoši]], [[Samuel Buček]], [[Ladislav Nagy]] * [[2020]] - v rámci ankety [[Hokejista roka]] bol galavečer odovzdávania cien zrušený pre obavy z nového koronavírusu * [[2021]] - [[Robin Rahm]] – [[Carl Ackered]], [[Adam Drgoň]] – [[Marcel Haščák]], [[Dávid Skokan]], [[Radovan Bondra]] === Najužitočnejší hráč extraligy === Toto ocenenie sa odovzdávalo od roku [[2003]] do roku [[2005]] * [[2003]] - [[Arne Kroták]] * [[2004]] - [[Zdeno Cíger]] * [[2005]] - [[Pavol Demitra]] === Zlatá korčuľa === * Cena pre najužitočnejšieho hráča play-off * Špeciálnu trofej vytvorila sochárka Mira Podmanická. {| class="wikitable" |- bgcolor="#dddddd" ! Play-off !! Celkový víťaz |- || [[Tipsport extraliga 2013/2014|2014]] ||'''[[Jozef Stümpel]] (Nitra)''' |- || [[Tipsport extraliga 2014/2015|2015]] ||'''[[Gabriel Spilar]] (Košice)''' |- || [[Tipsport liga 2015/2016|2016]] ||'''[[David Laliberté]] (Nitra)''' |- || [[Tipsport liga 2016/2017|2017]] ||'''[[Mathieu Corbeil]] (Martin)''' |- || [[Tipsport liga 2017/2018|2018]] ||'''[[Branko Radivojevič]] (Trenčín)''' |- || [[Tipsport liga 2018/2019|2019]] ||'''[[Samuel Buček]] (Nitra)''' |- || [[Tipsport liga 2019/2020|2020]] ||'''Neudeľovala sa''' |- || [[Tipos extraliga 2020/2021|2021]] ||'''[[Dávid Skokan]] (Poprad)''' |- || [[Tipos extraliga 2021/2022|2022]] ||'''[[Samuel Buček]] (Nitra)''' |} === Zlatá prilba 2014-2020 === * Cena pre najkrajší gól Tipsport ligy * Špeciálnu trofej vytvorila sochárka Mira Podmanická. {| class="wikitable" |- bgcolor="#dddddd" ! Ročník !! September !! Október !! November !! December !! Január !! Február !! Celkový víťaz |- || [[Tipsport extraliga 2014/2015|2014/15]] ||[[Jakub Ručkay]] (Nitra)||[[Arne Kroták]] (Poprad)||[[Richard Lelkeš]] (Nitra)||[[Roman Tománek]] (Nitra)||[[Dominik Fujerík]] (Martin)||–||'''[[Arne Kroták]] (Poprad)''' |- || [[Tipsport liga 2015/2016|2015/16]] ||[[Rastislav Špirko]] (Martin){{#tag:ref|[[Rastislav Špirko]] počas začiatku sezóny odišiel do Brna a prilbu nosil [[Tomáš Matoušek]] z Banskej Bystrice.|group=pozn}}||[[Filip Bajtek]] (Nitra)||[[David Laliberté]] (Nitra)||[[Daniel Rzavský]] (Martin)||[[Jozef Tibenský]] (Piešťany)||–||'''[[Jozef Tibenský]] (Piešťany)''' |- || [[Tipsport liga 2016/2017|2016/17]] ||[[David Laliberté]] (Nitra)||[[Tomáš Surový]] (Banská Bystrica)||[[Andreas Štrauch]] (Poprad)||[[Kevin Henderson]] (Poprad)||[[Peter Lichanec]] (Poprad)||–||'''[[David Laliberté]] (Nitra)''' |- || [[Tipsport liga 2017/2018|2017/18]] || colspan="7" |'''Neudeľovala sa''' |- || [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]] ||[[Judd Blackwater]] (Nitra)||[[Marek Hecl]] (Trenčín)||[[Andreas Štrauch]] (Nové Zámky)||[[Ján Sýkora]] (Banská Bystrica)||[[Róbert Lantoši]] (Nitra)||[[Samuel Buček]] (Nitra)||'''[[Andreas Štrauch]] (Nové Zámky)''' |- || [[Tipsport liga 2019/2020|2019/20]] ||[[Michal Chovan]] (Košice)||[[Adam Lapšanský]] (Trenčín)||[[Boris Sádecký]] (Trenčín)||[[Filip Vrábeľ]] (Košice/Liptovský Mikuláš){{#tag:ref|[[Filip Vrábeľ]] prestupil do [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] počas sezóny a nosí prilbu za nový tím v tom čase bol nominovaný za [[HC Košice]].|group=pozn}}||[[Eduard Šimun]] (Michalovce)||[[Marcel Haščák]] (Košice)||'''[[Boris Sádecký]] (Trenčín)''' |} === Krištáľový puk === * Cena Borisa Sádeckého pre najkrajší gól Tipos extraligy {| class="wikitable" |- bgcolor="#dddddd" ! Ročník !! Október !! November !! December !! Január !! Február !! Marec !! Celkový víťaz |- || [[Tipos extraliga 2020/2021|2020/21]] ||[[Samuel Zahradník]] (Nové Zámky)||[[Drew Shore|Andrew Shore]] (Trenčín)||[[Patrik Svitana]] (Poprad)||[[Marek Valach]] (Trenčín)||[[Marek Tvrdoň]] (Nitra)||[[Dávid Skokan]] (Poprad)||'''[[Patrik Svitana]] (Poprad)''' |- || [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]] ||[[Adrián Holešinský]] (Nitra)||[[Dávid Šoltés]] (Banská Bystrica)||[[Branislav Kubka]] (Zvolen)||[[Pavol Regenda]] (Michalovce)||[[Samuel Buček]] (Nitra)||[[Filip Mešár]] (Poprad)||'''[[Dávid Šoltés]] (Banská Bystrica)''' |} === Najlepší hráč mesiaca Tipsport ligy === {| class="wikitable" |- bgcolor="#dddddd" ! Ročník !! September !! Október !! November !! December !! Január !! Február !! Marec |- || [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]] ||[[Rastislav Špirko]] (Zvolen)||[[Milan Bartovič]] (Trenčín)||[[Ladislav Nagy]] (Košice)||[[Éric Faille]] (Banská Bystrica)||[[Samuel Buček]] (Nitra)||[[Michal Valent]] (Trenčín)||[[Tomáš Vošvrda]] (Poprad) |- || [[Tipsport liga 2019/2020|2019/20]] ||[[Michal Chovan]] (Košice)||[[Tyler Beskorowany]] (Banská Bystrica)||[[Jindřich Abdul]] (Bratislava)||[[Brandon Alderson]] (Trenčín)||[[Allan Mathew James McPherson|Allan McPherson]] (Zvolen)||[[Mike Dalhuisen]] (Poprad)||– |} == All Stars Game (Zápas Hviezd) == {| class="wikitable" |- bgcolor="#dddddd" !Mesto ! Dátum !! Zápas !! Tím 1 (Kapitán)!! Tím 2 (Kapitán)!! Skóre !! Súťaž zručnosti !! Spolu |- |[[Zvolen]] || [[4. február]] [[1996]] || – || '''Tím Východ''' || Tím Západ || 13:5 || – || 13:5 |- |[[Trebišov]] || [[22. február]] [[1997]] || – || '''Tím Východ''' || Tím Západ || 2:1sn || – || 2:1sn |- |[[Skalica (mesto)|Skalica]] || [[22. február]] [[1998]] || – || Tím Východ || '''Tím Západ''' || 8:9 || – || 8:9 |- |[[Trnava]] || [[21. február]] [[1999]] || – || '''Tím Východ''' || Tím Západ || 9:7 || – || 9:7 |- |[[Poprad]] || [[14. apríl]] [[2001]] || – || Tím Východ || '''Tím Západ''' || 11:12 || – || 11:12 |- |[[Piešťany]] || [[27. január]] [[2002]] || – || Tím Východ || '''Tím Západ''' || 7:13 || – || 7:13 |- |[[Pardubice]] || [[1. február]] [[2003]] || – || '''ČR extraliga''' || SR extraliga || 7:5 || – || 7:5 |- |[[Bratislava]] || [[24. január]] [[2004]] || – || '''SR extraliga''' || ČR extraliga || 12:10 || – || 12:10 |- |[[Vítkovice]] || [[22. január]] [[2005]] || – || '''ČR extraliga''' || SR extraliga || 14:6 || – || 14:6 |- |[[Poprad]] || [[21. január]] [[2006]] || – || SR extraliga || '''ČR extraliga''' || 11:12sn || – || 11:12sn |- | rowspan="3" |[[Nitra]] | rowspan="3"| [[24. január]] [[2016]] || rowspan="2" |semifinále|| '''Tím Škoda {{minivlajka|Slovensko}} [[Róbert Petrovický]]'''|| Tím Slovnaft {{minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Stümpel]]|| 6:6 || 2:0 || 8:6 |- | Tím WSM {{minivlajka|Slovensko}} [[Michal Handzuš]]|| '''Tím Tipsport {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľuboš Bartečko]]'''|| 9:10 || 1:2 || 10:12 |- | finále || '''Tím Škoda {{minivlajka|Slovensko}} [[Róbert Petrovický]]'''|| Tím Tipsport {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľuboš Bartečko]]|| 8:7 || – || 8:7 |- |[[Poprad]] || [[29. január]] [[2017]] || – || Tím Bondra {{minivlajka|Slovensko}} [[Arne Kroták]]|| '''Tím Šatan {{minivlajka|Slovensko}} [[Ladislav Nagy]]'''|| 7:11 || 11:8 || 18:19sn |- |[[Trenčín]] || [[19. január]] [[2020]] || – || '''Tím Gáborík {{minivlajka|Kanada}} [[Jordon Southorn]]'''|| Tím Hossa {{minivlajka|Slovensko}} [[Marcel Haščák]]|| 8:6 || 8:8 || 16:14 |} * v roku [[2020]] na All-star bojoval aj tím Alumni ktorí tvorili legendy bývalí hráči z reprezentácie Slovenska a ich body sa nezapočítavali. == All Star Cup 2018 == {| class="wikitable" |- bgcolor="#dddddd" !Mesto ! Dátum !! Tím 1 (Kapitán)!! Tím 2 (Kapitán)!! Skóre |- | rowspan="6" |[[Bratislava]] | rowspan="6"| [[17. február]] [[2018]] || '''Tím EBEL Ligy (Rakúsko) {{minivlajka|Rakúsko}}{{flagicon|Česko}}{{flagicon|Chorvátsko}}{{flagicon|Taliansko}}{{flagicon|Maďarsko}} [[Matthias Trattnig]]'''|| Tím Tipsport extraligy (Česko) {{minivlajka|Česko}} [[Jaroslav Bednář]]|| 5:3 |- || Tím DEL ligy (Nemecko) {{minivlajka|Nemecko}} [[Keith Aucion]]|| '''Tím Tipsport ligy (Slovensko) {{minivlajka|Slovensko}} [[Branko Radivojevič]]'''|| 4:7 |- || Tím DEL ligy (Nemecko) {{minivlajka|Nemecko}} [[Keith Aucion]]|| '''Tím Tipsport extraligy (Česko) {{minivlajka|Česko}} [[Jaroslav Bednář]]'''|| 6:7 |- || '''Tím Tipsport ligy (Slovensko) {{minivlajka|Slovensko}} [[Branko Radivojevič]]'''|| Tím EBEL Ligy (Rakúsko) {{minivlajka|Rakúsko}}{{flagicon|Česko}}{{flagicon|Chorvátsko}}{{flagicon|Taliansko}}{{flagicon|Maďarsko}} [[Matthias Trattnig]]|| 6:2 |- || Tím EBEL ligy (Rakúsko) {{minivlajka|Rakúsko}}{{flagicon|Česko}}{{flagicon|Chorvátsko}}{{flagicon|Taliansko}}{{flagicon|Maďarsko}} [[Matthias Trattnig]]|| '''Tím DEL Ligy (Nemecko) {{minivlajka|Nemecko}} [[Keith Aucion]]'''|| 6:8 |- || Tím Tipsport ligy (Slovensko) {{minivlajka|Slovensko}} [[Branko Radivojevič]]|| Tím Tipsport extraligy (Česko) {{minivlajka|Česko}} [[Jaroslav Bednář]]|| 4:4 |} === Tabuľka === {| class="wikitable" |- !width=20|Por. !width=185|Tím !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|Skóre !width=20|B |- style="background: #ccffcc;" |1.|| align="left" |{{flagicon|Slovensko}} TL |3||2||1||0||17:10||'''5''' |- |2.|| align="left" |{{flagicon|Česko}} [[Česká hokejová extraliga|TELH]] |3||1||1||1||14:15||'''3''' |- |3.|| align="left" |{{flagicon|Nemecko}} [[Deutsche Eishockey Liga|DEL]] |3||1||0||2||18:20||'''2''' |- |4.|| align="left" |{{flagicon|Rakúsko}}{{flagicon|Česko}}{{flagicon|Chorvátsko}}{{flagicon|Taliansko}}{{flagicon|Maďarsko}} [[Österreichische Eishockey-Liga|EBEL]] |3||1||0||2||13:17||'''2''' |} == Kaufland Winter Classic Game 2019 (Zápas pod holým nebom) == {| class="wikitable" |- bgcolor="#dddddd" !Mesto ! Dátum !! Tím 1 (Kapitán)!! Tím 2 (Kapitán)!! Skóre !! Súťaž zručnosti !! Spolu |- |[[Banská Bystrica]] || [[2. február]] [[2019]] || Tím Kaufland {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Bondra]]|| '''Tím Tipsport {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Šatan]]'''|| 13:12 || 8:11 || 21:23 |- |[[Banská Bystrica]] || [[3. február]] [[2019]] ||[[HC ’05 iClinic Banská Bystrica]] {{minivlajka|Slovensko}} [[Tomáš Surový|Tomaš Surový]]|| '''[[HKm Zvolen|HKM Zvolen]] {{minivlajka|Slovensko}} [[Michal Chovan]]'''|| 2:3 || – || 2:3 |} == Pozri aj == * [[Majster Slovenska v ľadovom hokeji]] * [[TIPOS Slovenská hokejová liga]] * [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejová liga]] == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{reflist}} == Externé odkazy == * [http://www.tipsportextraliga.sk/ www.tipsportextraliga.sk] * [http://www.szlh.sk/ Slovenský zväz ľadového hokeja] * Slovenské hokejové ligy - historické i aktuálne tabuľky a výsledky * [http://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/285397-chara-obhajil-prvenstvo-v-ankete-zlaty-puk/ Zlatý puk 2013] * [http://www.hokejlive.net/slovensko/extraliga/ Extraliga výsledky] - výsledky a tabuľka {{Koncové šablóny |{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}} |{{Hokejové kluby na Slovensku}} |{{Najvyššie ligy na Slovensku}} }} [[Kategória:Tipsport liga| ]] [[Kategória:Tipsport extraliga| ]] [[Kategória:Slovnaft extraliga| ]] [[Kategória:Slovenské súťaže v ľadovom hokeji|Extraliga]] [[Kategória:Hokejové ligy]] 29ezb21axdvhvgs9409b9dk31r645ut Public domain 0 33254 7429891 6945628 2022-08-25T13:47:02Z Starekolena 8222 wikitext text/x-wiki '''Public domain''' (doslova „verejná oblasť“) je pojem (najmä) z [[anglosaský právny systém|anglosaského právneho systému]]. Znamená: * [[Verejné vlastníctvo]], teda pôdu a vody v držbe a vlastníctve [[USA|Spojených štátov]] a jednotlivých štátov USA na rozdiel od pôdy vlastnenej jednotlivcami a [[právnická osoba|právnickými osobami]]. * V [[autorské právo|autorskom práve]]: [[publikácia|publikácie]], [[dokument]]y, [[Fotografia|fotografie]], výtvarné [[Umelecké dielo|umelecké diela]] a podobne, ktoré majú postavenie verejného vlastníctva, verejného majetku, čiže ich ľubovoľné použitie nie je v rozpore s (autorským a iným) právom. V slovenskom autorskom ide o nový fenomén (pozri napr. [[Web umenia]]). Na Slovensku sa autor nemôže vzdať svojich autorských (osobnostných) práv a tie sa nedajú ani kúpiť. (Tieto práva zabezpečujú ochranu autorstva a integrity diela. Ide napr. o právo označiť svoje dielo menom a právo na nedotknuteľnosť diela).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časté otázky|url=https://www.lita.sk/caste-otazky-pouzivatelia|vydavateľ=LITA - Autorská spoločnosť|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref> K obrazom, sochám a výtvarným dielam sa viažu aj vlastnícke a autorské majetkové práva. Nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené (napr. kúpou konkrétneho obrazu galériou), sa nestáva jeho nový majiteľ nositeľom autorských práv k dielu. Na to, aby galéria mohla dielo použiť, musí získať súhlas autora alebo jeho dedičov prostredníctvom licenčnej zmluvy, ktorá rieši [[Autorské právo#V%C3%BDhradn%C3%A9%20majetkov%C3%A9%20pr%C3%A1va|autorské výhradné majetkové práva]]. Ak dielo nie je voľné, tak jeho použitie bez explicitnej licencie je možné až po uplynutí [[Autorské právo#Trvanie%20autorsk%C3%BDch%20pr%C3%A1v%20(vo%C4%BEn%C3%A9%20dielo)|trvanie autorských práv]]. Dielo je zvyčajne voľné týmto spôsobom až po 70 rokoch po smrti (posledného) autora. Druhou možnosťou je, že autor môže ponúknuť verejnosti bezúplatnú [[licencia|licenciu]] (napríklad [[Creative Commons#Licencie|licenciu Creative Commons]]) na ľubovoľné použitie diela, a prípadne možno predpokladať, že autor, ktorý svoje dielo takto označil, sa svojich práv nebude domáhať. V slovenskom autorskom zákone existuje je voľným dielom, aj také, ktorého autor nemá [[dedič]]ov alebo dedičia odmietnu dedičstvo prijať, a to aj pred uplynutím doby trvania majetkových práv. == Referencie == <references /> [[Kategória:Právo duševného vlastníctva]] 9lalw5a0ssp0wnui36687asdqd5vx59 Marihuana 0 34679 7430036 7418118 2022-08-26T07:18:57Z 78.99.213.137 /* Tetrahydrokanabinol */ wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:DEA mar loose.jpg|thumb|Usušené šišky konopy]] [[Súbor:Cannabis 02 bgiu.jpg|thumb|List konope]] [[Súbor:Cannabis 01 bgiu.jpg|thumb|Konope]] '''Marihuana''' (iné názvy: '''ganja''', '''tráva''', '''šun''', '''šuník''', '''šunes''', '''špan''', '''weed''', '''zelené''', '''šiška''', '''mariška''', '''konope''', '''fumo''', '''fono''', '''ploštica''') je [[droga (omamná látka)|droga]] zložená z usušených [[list (botanika)|listov]], [[plod (rastlina)|plodov]] alebo [[kvet]]ov [[konope]] (''Cannabis'' sp.). Najdôležitejšou účinnou látkou je [[tetrahydrokanabinol|δ-9-tetrahydrokanabinol]] (THC), ktorý tvorí cca 1 % [[rastlina|rastliny]]. == Psychoaktívne zložky == Listy a stonky majú menší obsah aktívnych látok. Šišky obsahujú najväčší podiel v rastline. [[semeno (rastlina)|Semienka]] neobsahujú aktívnu látku THC. Taktiež samičie rastliny obsahujú viac aktívnych látok ako samčie. Marihuana obsahuje viac ako 460 známych zlúčenín, z nich 60 má 21-[[uhlík]]ovú štruktúru typickú pre kanabinoidy. Psychicky najaktívnejší kanabinoid je tetrahydrokanabinol. Kanabinoidy sú rozpustné v [[alkohol]]e a v [[lipid|tukoch]]. === Tetrahydrokanabinol === [[Súbor:Tetrahydrocannabinol.svg|thumb|200px|Chemický vzorec δ-9-tetrahydrokanabinolu]] {{Hlavný článok|Tetrahydrokanabinol}} Základná [[účinná látka]] obsiahnutá v marihuane je δ-9-tetrahydrokanabinol (THC, v inom systéme ''δ1-trans-tetrahydrokanabinol'', bežne zaužívané pomenovanie ''tetrahydrokanabinol''). Spravidla sa obsah THC pohybuje od 0,01 %&nbsp;–&nbsp;2 % (''sinsemilla'' - rastlina bez semien okolo 10 % a viac). Obsah závisí aj od toho, či zmes obsahuje iba šišky alebo aj [[list (botanika)|listy]] rastliny. V organizme sa aktívne δ-9-tetrahydrokanabinol rozkladá na dva hlavné metabolity 11-hydroxy-tetrahydrokanabinol a 1-nor-9-karboxy-δ-9-tetrahydrokanabinol. Tieto látky sa rozpúšťajú v [[lipid|tukoch]] a preto pretrvávajú v organizme aj dlhšiu dobu po užití. Pri dlhšom skladovaní môže marihuana úplne stratiť THC. Weed je life === Kanabidiol === {{Hlavný článok|Kanabidiol}} Kanabidiol alebo (CBD) je [[bioprekurzor]]om terahydrokanabinolu. Pri biosyntéze v [[bunka|bunkách]] [[rastlina|rastlín]] je CBD medzistupňom pri tvorbe THC. Taktiež sa vyskytuje takmer vo všetkých odrodách konope. Obsah látky v rastline sa pohybuje od stopového množstva až po zhruba 95 % prítomných kanabinoidov. Nemá psychoaktívne účinky, má [[sedatívum|sedatívne]], [[analgetikum|analgetické]], [[antibiotikum|antibiotické]] a tiež [[neuroleptikum|antipsychotické]] <ref>[http://www.scielo.br/pdf/bjmbr/v39n4/6164.pdf Cannabidiol, a Cannabis Sativa constituent, as an antipsychotic drug]</ref> vlastnosti. CBD má tlmivé účinky a pôsobí proti účinkom THC a odďaľuje začiatok pôsobenia THC. Šľachtené odrody bohaté na CBD sa používajú v medicíne (v zahraničí) na liečbu a zmiernenie symptómov sklerózy multiplex, Alzheimerovej choroby a iných neurologických ochorení. === Kanabinol === {{Hlavný článok|Kanabinol}} Kanabinol alebo (CBN) je degradačný produkt THC. Nie je produkovaný rastlinou, prirodzene sa v nej nevyskytuje. Čerstvé vzorky marihuany ho obsahujú minimum, ale zlé uskladnenie alebo výroba [[hašiš]]a z marihuany môže spôsobiť [[oxidácia|oxidáciu]] THC na CBN. Čisté formy CBN majú najviac 10 % psychoaktivity THC. CBN pôsobí hlavne na orientáciu a jej stratu. === Tetrahydrokanabivarín === {{Hlavný článok|Tetrahydrokanabivarín}} Tetrahydrokanabivarín (THCV) je [[propyl]]derivát THC. Na aromatickom kruhu naviazaný [[pentán|pentylový reťazec]] s piatimi [[uhlík]]mi je nahradený [[propán|propylovým]] reťazcom s troma [[uhlík]]mi. Tieto propylové canabinoly boli identifikované v niekoľkých druhoch v juhovýchodnej a strednej [[Ázia|Ázie]] a [[Afrika|Afriky]]. Pôsobenie na [[Homo|človeka]] je málo preskúmané. === Kanabichromém === {{Hlavný článok|Kanabichromém}} Kanabichromém alebo (CBC) je ďalší kanabinoid, i keď sa v rastline nachádza v menšej koncentrácii ako CBD alebo THC. Jeho obsah neprekračuje 20 % celkových kanabinoidov. Nemá psychotropné účinky na človeka, ale jeho prítomnosť umocňuje pôsobenie THC. == Charakteristika podľa regiónov == === Západoafrická a karibská marihuana === Západoafrická a karibská marihuana je po skosení [[zelená]], počas sušenia zhnedne. Je dobre lisovateľná vďaka vysokému obsahu živičných látok. Pri spracovaní sa plodnaté a kvetnaté časti rastliny drvia, semená sú tmavohnedej farby. Karibské prípravky sú obvykle horšej kvality, pretože obsahujú veľa stonkových častí. === Severoafrická marihuana === Severoafrická marihuana je svetlo zelená, prípadne žltá. Je nadrobno nasekaná rastlinná drť, ktorá obsahuje semená a stonkové časti. === Juhoamerická marihuana === V [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] sa vyrába marihuana podobná karibskej, teda horšej kvality, obsahujúca viac vláknitých častí a menej oleja. === Indická marihuana === Indická marihuana má tri bežné typy: * hnedá farba, veľmi lepkavá a obsahuje kvetné a plodnaté konce vetiev * tmavo hnedá alebo tmavo zelená farba, podobná juhoafrickej konope * zelená farba, zložená hlavne z listov == História == [[Súbor:Hanfstengel.jpg|thumb|Vlákna zo stonky konopy]] Prvé stretnutie [[človek]]a s marihuanou sa uskutočnilo asi v [[neolit]]e, mladšej dobe kamennej. Skupiny neolitických ľudí sa začali usádzať a budovať si trvalé sídla a konope sa vyskytovala ako divoko rastúca rastlina. Najstaršie dôkazy o používaní konopy pochádzajú z doby pred siedmimi tisíckami rokov v starom [[Babylon]]e. Prvenstvo v pestovaní konopy mala [[Čína (civilizácia)|Čína]], najstarší historický dôkaz o využívaní konope sa našiel z doby [[neolit]]u v údolí [[Žltá rieka|Žltej rieky]] pred 6&nbsp;500 rokmi. Využívali konopu hlavne na [[šaty]], rybárske siete, [[lano|laná]]. Konopné vlákna sa s rozvíjajúcim priemyslom stále ľahšie získavali. Okrem vlákien Číňania využívali konopu aj pre jej semená. Spolu s [[ryža (rod)|ryžou]], [[proso]]m a [[sója|sójou]] boli jedným z najstarších používaných zrnín. == Výskyt == === Výskyt v organizme === Po vyfajčení jednej marihuanovej cigarety (joint) sa dá preukázať 40&nbsp;%{{--}}50&nbsp;% THC v bunkových membránach, po 4&nbsp;–&nbsp;8 dňoch v [[krv]]i, 10&nbsp;%{{--}}20&nbsp;% po 30 dňoch a 1&nbsp;% po 48&nbsp;–&nbsp;138 dňoch v [[tukové väzivo|tukovom tkanive]] a vo [[vlas (hlava)|vlasoch]]. Pri pravidelnom užívaní sa účinná látka THC hromadí v organizme. Testy na obsah THC v krvi sú náročné a drahé. Jeden test stojí približne 100 €. Testy, ktoré sú schopné zistiť THC po jednom mesiaci stoja približne 133&nbsp;–&nbsp;166 € a trvajú okolo 18 hodín. == Vplyv na organizmus človeka vdychovaním spalín == === Fyzické poruchy === * porucha rastu {{Bez citácie}} * znižovanie imunitného potenciálu {{Bez citácie}} * poškodzovanie dýchacej sústavy {{Bez citácie}} === Pohlavné determinácie === Marihuana výrazne ovplyvňuje dozrievanie [[spermia|spermií]].{{Bez citácie}} Viaže sa na mužský pohlavný hormón [[testosterón]] a spôsobuje jeho degradáciu.{{Bez citácie}} Je takisto spojovaná s predčasnými pôrodmi, poškodením plodu počas tehotenstva a s menštruačnými problémami. {{Bez citácie}} === Nervové determinácie === THC sa viaže na postsynaptické receptory centrálnej nervovej sústavy a spôsobuje spomalenie synaptického prenosu.{{Bez citácie}} === Následky používania === {| class="wikitable" |- valign="top" !| Dopady zriedkavejšieho používania !| Dopady chronického užívania !| Vedľajšie príznaky |- valign="top" || * znížená kapacita vnímania a porozumenia * sťaženie koncentrácie, apatia * zmeny nálad * sťažené dýchanie * zvýšenie reakčného času * zmenená orientácia v čase a priestore * impulzívne chovanie * Pomalosť * Únava * Krvavé oči || * znížená kapacita vnímania a porozumenia * zhoršenie krátkodobej pamäti * zvýšenie reakčného času * zmenená orientácia v čase a priestore * kolísanie nálad, chronická apatia * Impotencia (lekársky potvrdené) * u ľudí s predispozíciou k psychickým poruchám môže pôsobiť ako ich spúšťač ||Ich výskyt a sila závisí hlavne od dĺžky doby užívania, psychiky jednotlivca a odrody rastliny. * rozšírené zrenice * červené oči, silne stimulujúce afrodiziakum * zvýšená chuť na jedlo, hlavne sladké * zvýšená spotreba tekutín * sucho v ústach * silný tlkot srdca * Bolesti hlavy * Točenie hlavy, * Paranoja * zmätenosť * zvýšena frekvencia tepu |} Metaanalýzou a skúmaním bola zistená súvislosť s užívaním marihuany v mladosti s paranojou, depresiou s samovražednými sklonmi v dospelosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Association of Cannabis Use in Adolescence and Risk of Depression, Anxiety, and Suicidality in Young Adulthood: A Systematic Review and Meta-analysis | url = https://jamanetwork.com/journals/jamapsychiatry/article-abstract/2723657 | vydavateľ = jamanetwork.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-14 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Využitie{{bez citácie}} == === Medicína === Poznávanie mechanizmov účinkov „najzneužívanejšej“, tzv. mäkkej drogy&nbsp;–&nbsp;marihuany na ľudský organizmus viedlo pred takmer 20 rokmi k objaveniu '''endokanabinoidného systému /EKS/''. Ľudský organizmus si sám produkuje, podobne ako iné narkotiká /napr. [[endorfín]]y/ svoju "vlastnú marihuanu". [[Súbor:Drug_bottle_containing_cannabis.jpg|thumb|Fľaša s cannabis]] Podobne ako sa počas evolúcie vyvinul imunitný systém ako ochrana voči mikróbom, vznikol aj menej známy endokanabinoidný systém. Aktivuje sa v prípade poškodenia mozgu pri traume mozgu, redukuje rozsah mozgového edému, má dôležitú ochrannú úlohu vo vývoji pečeňovej encefalopatie /ta je súčasťou cirhózy/, roztrúsenej sklerózy, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby a iných neurologických ochorení. Spoluzodpovedá však aj za vznik závislosti na niektorých návykových látkach, ale regulácie energetickej rovnováhy človeka, príjmu potravy a telesnej hmotnosti čo získava na dôležitosti v dnešnej epidémii nadváhy a obezity! Získal svoj názov od rastliny konope /Cannabis sp./. Už od staroveku sa usušené a rozomleté listy, plody alebo šišky tejto rastliny používajú pre ich analgetické a euforické účinky ako návyková látka marihuana. Najstaršie dôkazy sú z doby pred 7 tisíckami rokov v starom Babylone. Účinnými psychoaktívnymi látkami, ktoré konope obsahuje sú lipofilné alkaloidy, nazývané kanabinoidy. Tie pôsobia v ľudskom tele prostredníctvom aktivácie 2 typov kanabinoidných receptorov CB1 a CB2 /CB, z angl. cannabinoid/. Predklinickými štúdiami na zvieratách sa dokázalo, že CB1 receptory sú exprimované centrálne, v rôznych oblastiach mozgu zodpovedajúcimi za kontrolu chuti do jedla, ale aj periférne, v kostrovom svalstve, tukovom tkanive a pečeni. Aktivácia týchto receptorov má celkový anabolický efekt na organizmus. Dochádza k narušeniu energetickej rovnováhy. Na úrovni CNS dochádza okrem účinkov na psychiku v širšom zmysle slova, aj k ovplyvneniu energetickej rovnováhy so zvýšenou chuťou do jedla. Za normálnych okolností sa po najedení znižuje hladina našich endokanabinoidov a naopak, zvyšuje počas hladovania. Táto skutočnosť je v súčasnosti predmetom záujmu medicínskeho výskumu.{{chýba citácia}} Význam stimulácie CB2 receptorov je viac menej neznámy. Sú prevažne súčasťou membrán bielych krviniek. Prirodzenými aktivátormi, agonistami týchto receptorov sú látky telu vlastné – endokanabinoidy&nbsp;–&nbsp;odvodené od kyseliny arachidonovej s autokrinno-parakrinnými účinkami – anandamid a 2-arachidonylglycerol. Pozoruhodné je, že aktivita EKS je za normálnych okolností nízka. Endokanabinoidy sa syntetizujú za normálnych okolností na požiadanie a hneď podliehajú rýchlej degradácii. Stimulácia je teda iba krátkodobá a obmedzená na tie bunky a tkanivá, ktoré boli vystavené stresu a zvyčajne končí, keď sa organizmus z prechodného nerovnovážneho stavu zotaví. Niektoré chronické patologické stavy ako napr. dlhotrvajúci nadmerný príjem potravy. alkoholu alebo fajčenie marihuany resp.nikotínu vedú k dlhotrvajúcej a nadmernej stimulácii EC systému, a z toho vyplývajúce psychotropné ale aj mnohé metabolické a vaskulárne dôsledky. Exogénny príjem kanabinoidov významne ovplyvňuje činnosť celého organizmu aj prostredníctvom uvedených receptorov ako súčasti endokaninoidného fyziologického systému ľudského organizmu. Semienka sú bohaté na [[mastná kyselina|mastné kyseliny]] ovplyvňujúce náš prirodzene sa vyskytujúci endokanabinoidný fyziologický systém. Obsahujú aj vyše 30 % oleja a vysoké množstvo aminokyselín a minerály ako [[horčík]], [[fosfor]], [[draslík]], [[síra|síru]]. Je dobrým zdrojom [[mangán]]u, [[zinok|zinku]], [[vápnik]]u [[železo|železa]] a [[vitamín A|vitamínu A]]. Pre svoju koncentráciu živín je ďaleko cennejšia ako [[sója]]. Obsahuje 25 % dobre stráviteľných [[bielkovina|bielkovín]]. Semená môžu byť použité ako vhodná bielkovinová náhrada za [[mäso]] pre [[vegetarián]]ov. Na rozdiel od sóje obsahuje konopné semienko [[methionín]] a neobsahuje [[inhibítor]] [[trypsín]]u. Konope spôsobuje úľavu a má utišujúce účinky (podobne ako napríklad [[kodeín]]). V [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanade]], ale aj v iných [[štát]]och, sa už oficiálne predpisuje na liečbu rôznych [[choroba|chorôb]]. Používa sa aj pri liečbe [[AIDS]] (liek ''Marinol''). Pacient trpiaci vírusom [[HIV]] stráca potrebu dopĺňať tekutiny. Pri fajčení marihuany sa zvyšuje nárok na [[voda|vodu]]. Ďalej je veľmi účinná pri potláčaní vedľajších znakov [[chemoterapia|chemoterapie]] ako napríklad [[zvracanie]]. THC taktiež výrazne umocňuje účinok opiátov používaných proti bolesti. V kombinácii THC a opiátových liekov proti bolesti (morfium, fentanyl) stačí niekoľkonásobne menšie množstvo opiátu, čo výrazne zlepšuje kvalitu liečby, nakoľko opiáty majú veľa vedľajších účinkov. Bolo vedecky potvrdené, že marihuana dokáže ničiť rakovinové bunky. Výťažky z konopy obsahuje ústny sprej ''Sativex'', je účinný pre ľudí so [[skleróza|sklerózou]], zmierňuje stuhnutosť a kŕče. ==== Interakcie ==== Zvyšuje riziko sedácie s inými liekmi, ktoré majú sedatívny účinky na [[centrálny nervový systém]]. Patria medzi ne [[anxiolytiká]], [[hypnotiká]], všetky [[anastetiká]], [[antihistaminiká]] a [[alkohol]]. === Priemysel === Hoci je dnes marihuana známa hlavne pre svoje psychotropné účinky, konope je priemyselne veľmi významná [[rastlina]]. Nachádza uplatnenia v rôznych odvetviach. * Využíva sa v [[textil]]nom priemysle, kde sa konopné vlákna používajú na výrobu [[oblečenie|oblečenia]], hlavne v kombinácii s [[ľan]]om. * V [[papiernictvo|papiernictve]], kde sa vyrába konopný [[papier]], ktorý tvoril do roku 1883 3/4 celkovej produkcie papiera. * Dá sa z nej [[Destilácia (chémia)|destilovať]] [[benzín]], ktorý je pre prírodu oveľa čistejší. * Vyrábajú sa z nej konopné [[lano|laná]], ktoré sú veľmi pružné a pevné. * Veľké uplatnenie v stavebníctve, ako izolačná látka. * Využitie v kozmetike, pridáva sa do [[šampón]]ov, kondicionérov a masážnych olejov. == Marihuana ako droga == [[Súbor:Joint and smoke.jpg|thumb|Fajčenie marihuany]] Marihuana je najčastejšia mäkká [[droga]], ktorá je rozšírená po celom [[svet]]e. Hlavnými konzumentmi sú ľudia vo veku od 15 do 25 rokov.{{Bez citácie}} Široká verejnosť usudzuje, že aj keď marihuana nie je pre [[človek]]a smrteľne nebezpečná, môže tvoriť podobne ako alkohol most ku tvrdším [[droga (omamná látka)|drogám]] ako sú [[extáza (droga)|extáza]], [[metamfetamín|pervitín]], [[heroín]] alebo [[kokaín]].<ref>{{cite web|last=PhDr. Radimecký Ph.D., MSc.|first=Josef|title=Teorie marihuany jako vstupní drogy|url=http://www.adiktologie.cz/cz/articles/detail/69/395/Teorie-marihuany-jako-vstupni-drogy|work=adiktologie.cz|year=2006}}</ref> Pri prvej konzumácii sa marihuana prejavuje veľmi individuálne. Niektorí konzumenti pociťujú ospalosť, sucho v [[ústa]]ch alebo eufóriu, ktorú zvyčajne zažívajú pravidelnejší konzumenti. Aj doba účinku je individuálna, ale priemerne to je 1&nbsp;–&nbsp;5 hodín. Obvyklé účinky vyvolané marihuanou sú: * zmenené vnímanie času, priestoru a osôb * [[eufória]], pocit šťastia a veselosť * nesúvislý tok myšlienok a reči * zaostrenie zmyslov * niekedy únava, ťažkopádnosť, závraty a sucho v ústach * zrakové halucinácie (pri väčších dávkach) * sluchové halucinácie (pri väčších dávkach) * hmatové halucinácie (pri veľmi vysokých dávkach) === Spôsob užívania === Sú rôzne spôsoby prípravy a užívania. Pri fajčení sa účinok prejaví po 1&nbsp;–&nbsp;10 minútach a trvá 1&nbsp;–&nbsp;4 hodiny. Ak sa marihuana pridáva ako prísada do jedál, účinok sa prejaví po 30&nbsp;–&nbsp;60 minútach, a trvá 2&nbsp;–&nbsp;6 hodín. ==== Fajčenie ==== Marihuana sa fajčí samostatne, alebo v zmesi s [[tabak]]om. Cigareta s marihuanou sa nazýva aj [[joint]]. Iný spôsob fajčenia marihuany je aj pomocou improvizovanej alebo špeciálnej [[vodná fajka|vodnej fajky]] zvanej ''bong'' alebo ''bongo''. Používa sa aj malá [[fajka|fajočka]]. Rovnako ako každý iný dym, aj marihuanový dym pľúca poškodzuje, čo umocňuje i spôsob inhalácie, pri ktorej je dym v pľúcach niekoľko sekúnd zadržiavaný pre zvýšenie efektivity užitia. V porovnaní s [[tabak (produkt)|tabakom]] obsahuje marihuana niekoľko-násobne viac [[decht]]u,{{chýba citácia}} aj keď podľa výsledkov štúdie vedcov z [[Kalifornská univerzita v Los Angeles|Kalifornskej univerzity v Los Angeles]] jej fajčenie nezvyšuje riziko [[rakovina|rakoviny]] pľúc.<ref>[http://www.osel.cz/index.php?clanek=1954 Marihuana nezpůsobuje rakovinu plic]</ref><ref>[http://www.novinky.cz/zena/zdravi/86343-koureni-marihuany-nezvysuje-riziko-rakoviny-plic.html Kouření marihuany nezvyšuje riziko rakoviny plic]</ref> ===== Joint ===== [[Súbor:Joints2.jpg|thumb|Ručne balené cigarety s marihuanou, tzv. jointy]] Joint je ručne vyrobená marihuanová [[cigareta]]. Skladá sa z papierika (prípadne z ochuteného tabakového listu tzv. "Blunt"), filtra (tvrdý papier, najčastejšie roh zo škatuľky cigariet), [[tabak]]u a marihuany. Do jointu sa najbežnejšie pridáva tabak a marihuana (hlavne samičie kvety) v rôznych pomeroch. Joint sa však môže skladať buď iba z marihuany, alebo z marihuany a [[hašiš]]u. ==== Iné spôsoby ==== Hlavná psychoaktívna látka&nbsp;–&nbsp;[[THC]]&nbsp;–&nbsp;je rozpustná v [[tuk]]och a [[alkohol]]e,<ref>[http://www.mymarijuanameds.com/tag/solubility Cannabis foods] (anglicky)</ref> čo umožňuje marihuanu prijímať vo forme jedál a nápojov. Najčastejšími [[požívatina]]mi v ktorých sa marihuana objavuje sú [[mlieko (cicavce)|mlieko]], [[koláč]]e, [[maslo]] alebo [[alkoholický nápoj|alkoholické nápoje]]. Pri požívaní marihuany touto cestou je hrozba predávkovania vyššia než pri jej fajčení.{{chýba citácia}} === Závislosť === Miera možnej závislosti na marihuane sa vo všeobecnosti považuje za ľahkú<ref name="ref1">[http://www.thegooddrugsguide.com/cannabis/addiction.htm Marijuana Addiction and Dependence]</ref> a významne slabšiu než napr. závislosť na [[tabak]]u, [[alkohol]]e, [[kokaín]]e alebo [[heroín]]e, ale trochu silnejšiu ako závislosť na [[psilocybín]]e, [[meskalín]]e, [[LSD]] a [[MDMA]]. Relatívne rozšíreným názorom je, že fyzická závislosť na marihuane nevzniká,<ref>[http://www.substitucna-liecba.sk/abstinencne-priznaky Abstinenčné príznaky]</ref><ref>[http://www.bushka.cz/ganjaweb/clanek8.html Mýty a fakta o marihuaně II]</ref> ale tento názor možno považovať za zjednodušujúci, pretože vzhľadom k spoločným patobiologickým mechanizmom vzniku závislostí od mäkkých a tvrdých drog, alkoholu, nikotínu, ale aj tučných opulentných jedál a pod., možno tvrdiť, že závislosti všetkého druhu majú veľký vplyv na fungovanie organizmu. Článok v britskom lekárskom časopise [[The Lancet]] priniesol zhodnotenie závislostí na rôznych látkach v škále od 0 (žiadna závislosť) do 3 (maximálna závislosť), kde psychická závislosť na marihuane získala hodnotu 1,7 a fyzická závislosť hodnotu 0,8. Užívatelia závislí na marihuane pri prerušení jej užívania reportujú mimoiného nespavosť, nervozitu, stratu chuti k jedlu, podráždenosť a hnev.<ref>[http://www.cbsnews.com/stories/2008/05/08/health/webmd/main4080584.shtml Withdrawal Symptoms From Smoking Pot?]</ref> Tieto symptómy sú len mierne a obvykle trvajú 2&nbsp;–&nbsp;4 dni.<ref name="ref1" /> === Otrava === Pri [[Otrava|otrave]] dochádza k poruchám [[Vedomie|vedomia]]. Smrť predávkovaním marihuanou alebo THC v jeho prírodnej forme nebola u človeka nikdy zaznamenaná.<ref name="Walker and Huang">{{Cite journal |author=Walker JM, Huang SM |title=Cannabinoid analgesia |journal=Pharmacol. Ther. |volume=95 |issue=2 |pages=127&nbsp;–&nbsp;35 |year=2002 |month=August |pmid=12182960 |quote=...to date, there are no deaths known to have resulted from overdose of cannabis. (p. 128) |doi=10.1016/S0163-7258(02)00252-8}}</ref> Smrteľná dávka THC podľa všetkého presahuje jeho účinnú dávku viac než 1000-násobne.<ref>[http://www.health.gov.au/internet/main/publishing.nsf/Content/health-pubs-drug-cannab2-ch52.htm The health and psychological consequences of cannabis use - chapter 5]</ref> == Rastliny používané v marihuane == [[Súbor:Cannabis sativa.jpg|thumb|[[konopa siata]] (''Cannabis sativa'')]] Marihuana je najčastejšie zmes rastlín [[konopa siata]] (''Cannabis sativa'') a [[konopa hašišová]] (''Cannabis indica'') patriacich do čeľade ''Cannabaceae''. Konopa je jednoročná, [[dvojdomá rastlina]] pestovaná skoro výlučne zo semien. Koreňový systém je slabo vyvinutý, hlavný koreň dosahuje dĺžku {{cm|40|m}}. Kvety samičích jedincov sú žlté až červenkasté, rastlina je svetlejšia ako samčia. Stavba samičej rastliny je pevnejšia, [[súkvetie|súkvetia]] tvoria mohutné šišky a husto obrastajú konce stonky. === Konopa siata === {{Hlavný článok|Konopa siata}} '''Konopa siata''' ([[latinčina|lat.]] ''Cannabis sativa'' resp. ''Canabis sativa subsp. sativa'' resp. ''Canabis sativa subsp. sativa var. sativa'') je druh (resp. poddruh/odroda konopy siatej) najčastejšie používaný v priemysle pre svoj nízky obsah omamných látok (THC <0,3%). Zhruba {{m|4|m}} vysoké rastliny so silnou vláknitou stonkou sú rozšírené po celej Európe, Amerike a Ázii. Semená sú spravidla jednofarebné, sivo biele až svetlo hnedé. Z konopnej stonky sa získava vlákno, z ktorého sa tká textil a tiež veľmi pevné námorné laná. Pestuje sa v Európe, Ázii a severnej Amerike. === Konopa hašišová === {{Hlavný článok|Konopa hašišová}} '''Konopa hašišová''' ([[latinčina|lat.]] ''Cannabis indica'' resp. ''Canabis sativa subsp. indica'' resp. ''Canabis sativa subsp. indica var. indica'') je druh (resp. v závislosti od systému poddruh/odroda konopy siatej) využívaný hlavne ako [[droga (omamná látka)|droga]] pre svoj vysoký obsah [[THC]] (niektoré hydroponické odrody a druhy môžu dosiahnuť aj nad 20% THC). Nízke rastliny, dorastajú do {{m|1|m}} výšky. Sú veľmi husté, [[stonka]] nie je tak vláknitá. Sú silno rozdvojené a majú husto posadené [[list (botanika)|listy]]. Samčie [[kvet]]enstvo je husto žľaznaté, [[semeno (rastlina)|semená]] v dobe zrelosti samé odpadávajú. Druh má vysoko omamné účinky, pretože obsah THC je vyšší ako pri iných druhoch a pestuje sa iba na tento účel. === Konopa rumovisková === {{Hlavný článok|Konopa rumovisková}} '''Konopa rumovisková''' ([[latinčina|lat.]] ''Cannabis ruderalis'' resp. ''Cannabis sativa subsp. ruderalis/Cannabis sativa subsp. spontanea'' resp. ''Canabis sativa subsp. sativa var. spontanea'') je druh (resp. poddruh/odroda konopy siatej), ktorý rastie divoko a plane. Sú to veľmi malé rastlinky, vysoké asi do {{cm|60|m}}. Majú tenkú vláknitú stonku s riedkymi listami. Listy sú však veľké. Semená sú na povrchu mozaikovité. Tento druh sa vyznačuje veľmi skorým kvitnutím, nezávisle od okolitých podmienok. Tento druh je burinatý, vyskytuje sa na rumoviskách, neobrábaných poliach a na lúkach. Obsah omamných látok je kolísavý, mierny, niekedy až minimálny (max. [[THC]]&nbsp;<5%). Vyskytuje sa hlavne v strednej a [[južná Európa|južnej Európe]], [[južné Rusko|južnom Rusku]], na [[Ural]]e, v [[Malá Ázia|Malej]] a [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]]. == Zákon == Na Slovensku je trestné pestovať marihuanu. V niektorých krajinách je špecifické používanie, pestovanie a distribúcia legalizovaná. Slovenský zákon týkajucí sa marihuany je momentálne jeden z najprísnejších v EU. Paradoxom však je, že podľa analýzy Nadácie otvorenej spoločnosti je pomer stíhaných užívateľov oproti dílerom približne 77 percent k 23<ref>[http://www.sme.sk/c/5493952/za-drogy-stale-najviac-pykaju-uzivatelia-dileri-unikaju.html Za drogy stále najviac pykajú užívatelia, díleri unikajú]</ref>. V roku 2010 bolo preto založené občianske združenie dekriminalizacia.sk, ktoré požaduje legislatívnu zmenu vo forme väčšej právnej ochrany užívateľov. == Hašiš == [[Súbor:Haschisch.jpg|thumb|Hašiš]] {{Hlavný článok|Hašiš}} Slovo ''hašiš'' je arabského pôvodu a znamená ''tráva''. Je to extrahovaná živica predovšetkým z konopy hašišovej. Živica je žltá až tmavohnedá hmota, ktorá sa získava rôznymi tradičnými technologickými postupmi. V Indickom hašiši je obsah živice vysoký. Najrozšírenejší v Európe je [[Maroko|marocký]] hašiš, ktorý je trvanlivý 2&nbsp;–&nbsp;3 roky. Hašiš sa takisto ako marihuana fajčí, môže sa však pridať do jedla. Účinky sú 5&nbsp;–&nbsp;8-krát (50&nbsp;–&nbsp;70 percent) silnejšie ako pri marihuane. Pri vyšších dávkach sa prejavujú pseudohalucinácie a poruchy priestorového vnímania. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{portál|Biológia|Biologický}} {{Projekt|commonscat=Cannabis|wikt=marihuana}} == Zdroje a externé odkazy == * [http://www3.interscience.wiley.com/journal/119417061/issue Addiction Biology Volume 13 Issue 2 , (June 2008)] Cannabis and psychiatric disorders: it is not only addiction (p 264&nbsp;–&nbsp;275) The endogenous cannabinoid system and drug addiction: 20 years after the discovery of the CB1 receptor (p 143&nbsp;–&nbsp;146) The pharmacology of the endocannabinoid system: functional and structural interactions with other neurotransmitter systems and their repercussions in behavioral addiction (p 160&nbsp;–&nbsp;187) Cannabis reinforcement and dependence: role of the cannabinoid CB1 receptor (p 188&nbsp;–&nbsp;195) The role of CB1 receptors in psychostimulant addiction (p 225&nbsp;–&nbsp;238) Puberty as a highly vulnerable developmental period for the consequences of cannabis exposure (p 253&nbsp;–&nbsp;263) [[Kategória:Marihuana| ]] [[Kategória:Drogy]] [[Kategória:Halucinogény]] [[Kategória:Sedatíva]] [[Kategória:Konopovité]] 6qno7h4j0q3xqg7uryhjkd1fk6p2nvl 7430039 7430036 2022-08-26T08:05:49Z Peko 208 Revízia 7430036 používateľa [[Special:Contributions/78.99.213.137|78.99.213.137]] ([[User talk:78.99.213.137|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:DEA mar loose.jpg|thumb|Usušené šišky konopy]] [[Súbor:Cannabis 02 bgiu.jpg|thumb|List konope]] [[Súbor:Cannabis 01 bgiu.jpg|thumb|Konope]] '''Marihuana''' (iné názvy: '''ganja''', '''tráva''', '''šun''', '''šuník''', '''šunes''', '''špan''', '''weed''', '''zelené''', '''šiška''', '''mariška''', '''konope''', '''fumo''', '''fono''', '''ploštica''') je [[droga (omamná látka)|droga]] zložená z usušených [[list (botanika)|listov]], [[plod (rastlina)|plodov]] alebo [[kvet]]ov [[konope]] (''Cannabis'' sp.). Najdôležitejšou účinnou látkou je [[tetrahydrokanabinol|δ-9-tetrahydrokanabinol]] (THC), ktorý tvorí cca 1 % [[rastlina|rastliny]]. == Psychoaktívne zložky == Listy a stonky majú menší obsah aktívnych látok. Šišky obsahujú najväčší podiel v rastline. [[semeno (rastlina)|Semienka]] neobsahujú aktívnu látku THC. Taktiež samičie rastliny obsahujú viac aktívnych látok ako samčie. Marihuana obsahuje viac ako 460 známych zlúčenín, z nich 60 má 21-[[uhlík]]ovú štruktúru typickú pre kanabinoidy. Psychicky najaktívnejší kanabinoid je tetrahydrokanabinol. Kanabinoidy sú rozpustné v [[alkohol]]e a v [[lipid|tukoch]]. === Tetrahydrokanabinol === [[Súbor:Tetrahydrocannabinol.svg|thumb|200px|Chemický vzorec δ-9-tetrahydrokanabinolu]] {{Hlavný článok|Tetrahydrokanabinol}} Základná [[účinná látka]] obsiahnutá v marihuane je δ-9-tetrahydrokanabinol (THC, v inom systéme ''δ1-trans-tetrahydrokanabinol'', bežne zaužívané pomenovanie ''tetrahydrokanabinol''). Spravidla sa obsah THC pohybuje od 0,01 %&nbsp;–&nbsp;2 % (''sinsemilla'' - rastlina bez semien okolo 10 % a viac). Obsah závisí aj od toho, či zmes obsahuje iba šišky alebo aj [[list (botanika)|listy]] rastliny. V organizme sa aktívne δ-9-tetrahydrokanabinol rozkladá na dva hlavné metabolity 11-hydroxy-tetrahydrokanabinol a 1-nor-9-karboxy-δ-9-tetrahydrokanabinol. Tieto látky sa rozpúšťajú v [[lipid|tukoch]] a preto pretrvávajú v organizme aj dlhšiu dobu po užití. Pri dlhšom skladovaní môže marihuana úplne stratiť THC. === Kanabidiol === {{Hlavný článok|Kanabidiol}} Kanabidiol alebo (CBD) je [[bioprekurzor]]om terahydrokanabinolu. Pri biosyntéze v [[bunka|bunkách]] [[rastlina|rastlín]] je CBD medzistupňom pri tvorbe THC. Taktiež sa vyskytuje takmer vo všetkých odrodách konope. Obsah látky v rastline sa pohybuje od stopového množstva až po zhruba 95 % prítomných kanabinoidov. Nemá psychoaktívne účinky, má [[sedatívum|sedatívne]], [[analgetikum|analgetické]], [[antibiotikum|antibiotické]] a tiež [[neuroleptikum|antipsychotické]] <ref>[http://www.scielo.br/pdf/bjmbr/v39n4/6164.pdf Cannabidiol, a Cannabis Sativa constituent, as an antipsychotic drug]</ref> vlastnosti. CBD má tlmivé účinky a pôsobí proti účinkom THC a odďaľuje začiatok pôsobenia THC. Šľachtené odrody bohaté na CBD sa používajú v medicíne (v zahraničí) na liečbu a zmiernenie symptómov sklerózy multiplex, Alzheimerovej choroby a iných neurologických ochorení. === Kanabinol === {{Hlavný článok|Kanabinol}} Kanabinol alebo (CBN) je degradačný produkt THC. Nie je produkovaný rastlinou, prirodzene sa v nej nevyskytuje. Čerstvé vzorky marihuany ho obsahujú minimum, ale zlé uskladnenie alebo výroba [[hašiš]]a z marihuany môže spôsobiť [[oxidácia|oxidáciu]] THC na CBN. Čisté formy CBN majú najviac 10 % psychoaktivity THC. CBN pôsobí hlavne na orientáciu a jej stratu. === Tetrahydrokanabivarín === {{Hlavný článok|Tetrahydrokanabivarín}} Tetrahydrokanabivarín (THCV) je [[propyl]]derivát THC. Na aromatickom kruhu naviazaný [[pentán|pentylový reťazec]] s piatimi [[uhlík]]mi je nahradený [[propán|propylovým]] reťazcom s troma [[uhlík]]mi. Tieto propylové canabinoly boli identifikované v niekoľkých druhoch v juhovýchodnej a strednej [[Ázia|Ázie]] a [[Afrika|Afriky]]. Pôsobenie na [[Homo|človeka]] je málo preskúmané. === Kanabichromém === {{Hlavný článok|Kanabichromém}} Kanabichromém alebo (CBC) je ďalší kanabinoid, i keď sa v rastline nachádza v menšej koncentrácii ako CBD alebo THC. Jeho obsah neprekračuje 20 % celkových kanabinoidov. Nemá psychotropné účinky na človeka, ale jeho prítomnosť umocňuje pôsobenie THC. == Charakteristika podľa regiónov == === Západoafrická a karibská marihuana === Západoafrická a karibská marihuana je po skosení [[zelená]], počas sušenia zhnedne. Je dobre lisovateľná vďaka vysokému obsahu živičných látok. Pri spracovaní sa plodnaté a kvetnaté časti rastliny drvia, semená sú tmavohnedej farby. Karibské prípravky sú obvykle horšej kvality, pretože obsahujú veľa stonkových častí. === Severoafrická marihuana === Severoafrická marihuana je svetlo zelená, prípadne žltá. Je nadrobno nasekaná rastlinná drť, ktorá obsahuje semená a stonkové časti. === Juhoamerická marihuana === V [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] sa vyrába marihuana podobná karibskej, teda horšej kvality, obsahujúca viac vláknitých častí a menej oleja. === Indická marihuana === Indická marihuana má tri bežné typy: * hnedá farba, veľmi lepkavá a obsahuje kvetné a plodnaté konce vetiev * tmavo hnedá alebo tmavo zelená farba, podobná juhoafrickej konope * zelená farba, zložená hlavne z listov == História == [[Súbor:Hanfstengel.jpg|thumb|Vlákna zo stonky konopy]] Prvé stretnutie [[človek]]a s marihuanou sa uskutočnilo asi v [[neolit]]e, mladšej dobe kamennej. Skupiny neolitických ľudí sa začali usádzať a budovať si trvalé sídla a konope sa vyskytovala ako divoko rastúca rastlina. Najstaršie dôkazy o používaní konopy pochádzajú z doby pred siedmimi tisíckami rokov v starom [[Babylon]]e. Prvenstvo v pestovaní konopy mala [[Čína (civilizácia)|Čína]], najstarší historický dôkaz o využívaní konope sa našiel z doby [[neolit]]u v údolí [[Žltá rieka|Žltej rieky]] pred 6&nbsp;500 rokmi. Využívali konopu hlavne na [[šaty]], rybárske siete, [[lano|laná]]. Konopné vlákna sa s rozvíjajúcim priemyslom stále ľahšie získavali. Okrem vlákien Číňania využívali konopu aj pre jej semená. Spolu s [[ryža (rod)|ryžou]], [[proso]]m a [[sója|sójou]] boli jedným z najstarších používaných zrnín. == Výskyt == === Výskyt v organizme === Po vyfajčení jednej marihuanovej cigarety (joint) sa dá preukázať 40&nbsp;%{{--}}50&nbsp;% THC v bunkových membránach, po 4&nbsp;–&nbsp;8 dňoch v [[krv]]i, 10&nbsp;%{{--}}20&nbsp;% po 30 dňoch a 1&nbsp;% po 48&nbsp;–&nbsp;138 dňoch v [[tukové väzivo|tukovom tkanive]] a vo [[vlas (hlava)|vlasoch]]. Pri pravidelnom užívaní sa účinná látka THC hromadí v organizme. Testy na obsah THC v krvi sú náročné a drahé. Jeden test stojí približne 100 €. Testy, ktoré sú schopné zistiť THC po jednom mesiaci stoja približne 133&nbsp;–&nbsp;166 € a trvajú okolo 18 hodín. == Vplyv na organizmus človeka vdychovaním spalín == === Fyzické poruchy === * porucha rastu {{Bez citácie}} * znižovanie imunitného potenciálu {{Bez citácie}} * poškodzovanie dýchacej sústavy {{Bez citácie}} === Pohlavné determinácie === Marihuana výrazne ovplyvňuje dozrievanie [[spermia|spermií]].{{Bez citácie}} Viaže sa na mužský pohlavný hormón [[testosterón]] a spôsobuje jeho degradáciu.{{Bez citácie}} Je takisto spojovaná s predčasnými pôrodmi, poškodením plodu počas tehotenstva a s menštruačnými problémami. {{Bez citácie}} === Nervové determinácie === THC sa viaže na postsynaptické receptory centrálnej nervovej sústavy a spôsobuje spomalenie synaptického prenosu.{{Bez citácie}} === Následky používania === {| class="wikitable" |- valign="top" !| Dopady zriedkavejšieho používania !| Dopady chronického užívania !| Vedľajšie príznaky |- valign="top" || * znížená kapacita vnímania a porozumenia * sťaženie koncentrácie, apatia * zmeny nálad * sťažené dýchanie * zvýšenie reakčného času * zmenená orientácia v čase a priestore * impulzívne chovanie * Pomalosť * Únava * Krvavé oči || * znížená kapacita vnímania a porozumenia * zhoršenie krátkodobej pamäti * zvýšenie reakčného času * zmenená orientácia v čase a priestore * kolísanie nálad, chronická apatia * Impotencia (lekársky potvrdené) * u ľudí s predispozíciou k psychickým poruchám môže pôsobiť ako ich spúšťač ||Ich výskyt a sila závisí hlavne od dĺžky doby užívania, psychiky jednotlivca a odrody rastliny. * rozšírené zrenice * červené oči, silne stimulujúce afrodiziakum * zvýšená chuť na jedlo, hlavne sladké * zvýšená spotreba tekutín * sucho v ústach * silný tlkot srdca * Bolesti hlavy * Točenie hlavy, * Paranoja * zmätenosť * zvýšena frekvencia tepu |} Metaanalýzou a skúmaním bola zistená súvislosť s užívaním marihuany v mladosti s paranojou, depresiou s samovražednými sklonmi v dospelosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Association of Cannabis Use in Adolescence and Risk of Depression, Anxiety, and Suicidality in Young Adulthood: A Systematic Review and Meta-analysis | url = https://jamanetwork.com/journals/jamapsychiatry/article-abstract/2723657 | vydavateľ = jamanetwork.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-14 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Využitie{{bez citácie}} == === Medicína === Poznávanie mechanizmov účinkov „najzneužívanejšej“, tzv. mäkkej drogy&nbsp;–&nbsp;marihuany na ľudský organizmus viedlo pred takmer 20 rokmi k objaveniu '''endokanabinoidného systému /EKS/''. Ľudský organizmus si sám produkuje, podobne ako iné narkotiká /napr. [[endorfín]]y/ svoju "vlastnú marihuanu". [[Súbor:Drug_bottle_containing_cannabis.jpg|thumb|Fľaša s cannabis]] Podobne ako sa počas evolúcie vyvinul imunitný systém ako ochrana voči mikróbom, vznikol aj menej známy endokanabinoidný systém. Aktivuje sa v prípade poškodenia mozgu pri traume mozgu, redukuje rozsah mozgového edému, má dôležitú ochrannú úlohu vo vývoji pečeňovej encefalopatie /ta je súčasťou cirhózy/, roztrúsenej sklerózy, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby a iných neurologických ochorení. Spoluzodpovedá však aj za vznik závislosti na niektorých návykových látkach, ale regulácie energetickej rovnováhy človeka, príjmu potravy a telesnej hmotnosti čo získava na dôležitosti v dnešnej epidémii nadváhy a obezity! Získal svoj názov od rastliny konope /Cannabis sp./. Už od staroveku sa usušené a rozomleté listy, plody alebo šišky tejto rastliny používajú pre ich analgetické a euforické účinky ako návyková látka marihuana. Najstaršie dôkazy sú z doby pred 7 tisíckami rokov v starom Babylone. Účinnými psychoaktívnymi látkami, ktoré konope obsahuje sú lipofilné alkaloidy, nazývané kanabinoidy. Tie pôsobia v ľudskom tele prostredníctvom aktivácie 2 typov kanabinoidných receptorov CB1 a CB2 /CB, z angl. cannabinoid/. Predklinickými štúdiami na zvieratách sa dokázalo, že CB1 receptory sú exprimované centrálne, v rôznych oblastiach mozgu zodpovedajúcimi za kontrolu chuti do jedla, ale aj periférne, v kostrovom svalstve, tukovom tkanive a pečeni. Aktivácia týchto receptorov má celkový anabolický efekt na organizmus. Dochádza k narušeniu energetickej rovnováhy. Na úrovni CNS dochádza okrem účinkov na psychiku v širšom zmysle slova, aj k ovplyvneniu energetickej rovnováhy so zvýšenou chuťou do jedla. Za normálnych okolností sa po najedení znižuje hladina našich endokanabinoidov a naopak, zvyšuje počas hladovania. Táto skutočnosť je v súčasnosti predmetom záujmu medicínskeho výskumu.{{chýba citácia}} Význam stimulácie CB2 receptorov je viac menej neznámy. Sú prevažne súčasťou membrán bielych krviniek. Prirodzenými aktivátormi, agonistami týchto receptorov sú látky telu vlastné – endokanabinoidy&nbsp;–&nbsp;odvodené od kyseliny arachidonovej s autokrinno-parakrinnými účinkami – anandamid a 2-arachidonylglycerol. Pozoruhodné je, že aktivita EKS je za normálnych okolností nízka. Endokanabinoidy sa syntetizujú za normálnych okolností na požiadanie a hneď podliehajú rýchlej degradácii. Stimulácia je teda iba krátkodobá a obmedzená na tie bunky a tkanivá, ktoré boli vystavené stresu a zvyčajne končí, keď sa organizmus z prechodného nerovnovážneho stavu zotaví. Niektoré chronické patologické stavy ako napr. dlhotrvajúci nadmerný príjem potravy. alkoholu alebo fajčenie marihuany resp.nikotínu vedú k dlhotrvajúcej a nadmernej stimulácii EC systému, a z toho vyplývajúce psychotropné ale aj mnohé metabolické a vaskulárne dôsledky. Exogénny príjem kanabinoidov významne ovplyvňuje činnosť celého organizmu aj prostredníctvom uvedených receptorov ako súčasti endokaninoidného fyziologického systému ľudského organizmu. Semienka sú bohaté na [[mastná kyselina|mastné kyseliny]] ovplyvňujúce náš prirodzene sa vyskytujúci endokanabinoidný fyziologický systém. Obsahujú aj vyše 30 % oleja a vysoké množstvo aminokyselín a minerály ako [[horčík]], [[fosfor]], [[draslík]], [[síra|síru]]. Je dobrým zdrojom [[mangán]]u, [[zinok|zinku]], [[vápnik]]u [[železo|železa]] a [[vitamín A|vitamínu A]]. Pre svoju koncentráciu živín je ďaleko cennejšia ako [[sója]]. Obsahuje 25 % dobre stráviteľných [[bielkovina|bielkovín]]. Semená môžu byť použité ako vhodná bielkovinová náhrada za [[mäso]] pre [[vegetarián]]ov. Na rozdiel od sóje obsahuje konopné semienko [[methionín]] a neobsahuje [[inhibítor]] [[trypsín]]u. Konope spôsobuje úľavu a má utišujúce účinky (podobne ako napríklad [[kodeín]]). V [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanade]], ale aj v iných [[štát]]och, sa už oficiálne predpisuje na liečbu rôznych [[choroba|chorôb]]. Používa sa aj pri liečbe [[AIDS]] (liek ''Marinol''). Pacient trpiaci vírusom [[HIV]] stráca potrebu dopĺňať tekutiny. Pri fajčení marihuany sa zvyšuje nárok na [[voda|vodu]]. Ďalej je veľmi účinná pri potláčaní vedľajších znakov [[chemoterapia|chemoterapie]] ako napríklad [[zvracanie]]. THC taktiež výrazne umocňuje účinok opiátov používaných proti bolesti. V kombinácii THC a opiátových liekov proti bolesti (morfium, fentanyl) stačí niekoľkonásobne menšie množstvo opiátu, čo výrazne zlepšuje kvalitu liečby, nakoľko opiáty majú veľa vedľajších účinkov. Bolo vedecky potvrdené, že marihuana dokáže ničiť rakovinové bunky. Výťažky z konopy obsahuje ústny sprej ''Sativex'', je účinný pre ľudí so [[skleróza|sklerózou]], zmierňuje stuhnutosť a kŕče. ==== Interakcie ==== Zvyšuje riziko sedácie s inými liekmi, ktoré majú sedatívny účinky na [[centrálny nervový systém]]. Patria medzi ne [[anxiolytiká]], [[hypnotiká]], všetky [[anastetiká]], [[antihistaminiká]] a [[alkohol]]. === Priemysel === Hoci je dnes marihuana známa hlavne pre svoje psychotropné účinky, konope je priemyselne veľmi významná [[rastlina]]. Nachádza uplatnenia v rôznych odvetviach. * Využíva sa v [[textil]]nom priemysle, kde sa konopné vlákna používajú na výrobu [[oblečenie|oblečenia]], hlavne v kombinácii s [[ľan]]om. * V [[papiernictvo|papiernictve]], kde sa vyrába konopný [[papier]], ktorý tvoril do roku 1883 3/4 celkovej produkcie papiera. * Dá sa z nej [[Destilácia (chémia)|destilovať]] [[benzín]], ktorý je pre prírodu oveľa čistejší. * Vyrábajú sa z nej konopné [[lano|laná]], ktoré sú veľmi pružné a pevné. * Veľké uplatnenie v stavebníctve, ako izolačná látka. * Využitie v kozmetike, pridáva sa do [[šampón]]ov, kondicionérov a masážnych olejov. == Marihuana ako droga == [[Súbor:Joint and smoke.jpg|thumb|Fajčenie marihuany]] Marihuana je najčastejšia mäkká [[droga]], ktorá je rozšírená po celom [[svet]]e. Hlavnými konzumentmi sú ľudia vo veku od 15 do 25 rokov.{{Bez citácie}} Široká verejnosť usudzuje, že aj keď marihuana nie je pre [[človek]]a smrteľne nebezpečná, môže tvoriť podobne ako alkohol most ku tvrdším [[droga (omamná látka)|drogám]] ako sú [[extáza (droga)|extáza]], [[metamfetamín|pervitín]], [[heroín]] alebo [[kokaín]].<ref>{{cite web|last=PhDr. Radimecký Ph.D., MSc.|first=Josef|title=Teorie marihuany jako vstupní drogy|url=http://www.adiktologie.cz/cz/articles/detail/69/395/Teorie-marihuany-jako-vstupni-drogy|work=adiktologie.cz|year=2006}}</ref> Pri prvej konzumácii sa marihuana prejavuje veľmi individuálne. Niektorí konzumenti pociťujú ospalosť, sucho v [[ústa]]ch alebo eufóriu, ktorú zvyčajne zažívajú pravidelnejší konzumenti. Aj doba účinku je individuálna, ale priemerne to je 1&nbsp;–&nbsp;5 hodín. Obvyklé účinky vyvolané marihuanou sú: * zmenené vnímanie času, priestoru a osôb * [[eufória]], pocit šťastia a veselosť * nesúvislý tok myšlienok a reči * zaostrenie zmyslov * niekedy únava, ťažkopádnosť, závraty a sucho v ústach * zrakové halucinácie (pri väčších dávkach) * sluchové halucinácie (pri väčších dávkach) * hmatové halucinácie (pri veľmi vysokých dávkach) === Spôsob užívania === Sú rôzne spôsoby prípravy a užívania. Pri fajčení sa účinok prejaví po 1&nbsp;–&nbsp;10 minútach a trvá 1&nbsp;–&nbsp;4 hodiny. Ak sa marihuana pridáva ako prísada do jedál, účinok sa prejaví po 30&nbsp;–&nbsp;60 minútach, a trvá 2&nbsp;–&nbsp;6 hodín. ==== Fajčenie ==== Marihuana sa fajčí samostatne, alebo v zmesi s [[tabak]]om. Cigareta s marihuanou sa nazýva aj [[joint]]. Iný spôsob fajčenia marihuany je aj pomocou improvizovanej alebo špeciálnej [[vodná fajka|vodnej fajky]] zvanej ''bong'' alebo ''bongo''. Používa sa aj malá [[fajka|fajočka]]. Rovnako ako každý iný dym, aj marihuanový dym pľúca poškodzuje, čo umocňuje i spôsob inhalácie, pri ktorej je dym v pľúcach niekoľko sekúnd zadržiavaný pre zvýšenie efektivity užitia. V porovnaní s [[tabak (produkt)|tabakom]] obsahuje marihuana niekoľko-násobne viac [[decht]]u,{{chýba citácia}} aj keď podľa výsledkov štúdie vedcov z [[Kalifornská univerzita v Los Angeles|Kalifornskej univerzity v Los Angeles]] jej fajčenie nezvyšuje riziko [[rakovina|rakoviny]] pľúc.<ref>[http://www.osel.cz/index.php?clanek=1954 Marihuana nezpůsobuje rakovinu plic]</ref><ref>[http://www.novinky.cz/zena/zdravi/86343-koureni-marihuany-nezvysuje-riziko-rakoviny-plic.html Kouření marihuany nezvyšuje riziko rakoviny plic]</ref> ===== Joint ===== [[Súbor:Joints2.jpg|thumb|Ručne balené cigarety s marihuanou, tzv. jointy]] Joint je ručne vyrobená marihuanová [[cigareta]]. Skladá sa z papierika (prípadne z ochuteného tabakového listu tzv. "Blunt"), filtra (tvrdý papier, najčastejšie roh zo škatuľky cigariet), [[tabak]]u a marihuany. Do jointu sa najbežnejšie pridáva tabak a marihuana (hlavne samičie kvety) v rôznych pomeroch. Joint sa však môže skladať buď iba z marihuany, alebo z marihuany a [[hašiš]]u. ==== Iné spôsoby ==== Hlavná psychoaktívna látka&nbsp;–&nbsp;[[THC]]&nbsp;–&nbsp;je rozpustná v [[tuk]]och a [[alkohol]]e,<ref>[http://www.mymarijuanameds.com/tag/solubility Cannabis foods] (anglicky)</ref> čo umožňuje marihuanu prijímať vo forme jedál a nápojov. Najčastejšími [[požívatina]]mi v ktorých sa marihuana objavuje sú [[mlieko (cicavce)|mlieko]], [[koláč]]e, [[maslo]] alebo [[alkoholický nápoj|alkoholické nápoje]]. Pri požívaní marihuany touto cestou je hrozba predávkovania vyššia než pri jej fajčení.{{chýba citácia}} === Závislosť === Miera možnej závislosti na marihuane sa vo všeobecnosti považuje za ľahkú<ref name="ref1">[http://www.thegooddrugsguide.com/cannabis/addiction.htm Marijuana Addiction and Dependence]</ref> a významne slabšiu než napr. závislosť na [[tabak]]u, [[alkohol]]e, [[kokaín]]e alebo [[heroín]]e, ale trochu silnejšiu ako závislosť na [[psilocybín]]e, [[meskalín]]e, [[LSD]] a [[MDMA]]. Relatívne rozšíreným názorom je, že fyzická závislosť na marihuane nevzniká,<ref>[http://www.substitucna-liecba.sk/abstinencne-priznaky Abstinenčné príznaky]</ref><ref>[http://www.bushka.cz/ganjaweb/clanek8.html Mýty a fakta o marihuaně II]</ref> ale tento názor možno považovať za zjednodušujúci, pretože vzhľadom k spoločným patobiologickým mechanizmom vzniku závislostí od mäkkých a tvrdých drog, alkoholu, nikotínu, ale aj tučných opulentných jedál a pod., možno tvrdiť, že závislosti všetkého druhu majú veľký vplyv na fungovanie organizmu. Článok v britskom lekárskom časopise [[The Lancet]] priniesol zhodnotenie závislostí na rôznych látkach v škále od 0 (žiadna závislosť) do 3 (maximálna závislosť), kde psychická závislosť na marihuane získala hodnotu 1,7 a fyzická závislosť hodnotu 0,8. Užívatelia závislí na marihuane pri prerušení jej užívania reportujú mimoiného nespavosť, nervozitu, stratu chuti k jedlu, podráždenosť a hnev.<ref>[http://www.cbsnews.com/stories/2008/05/08/health/webmd/main4080584.shtml Withdrawal Symptoms From Smoking Pot?]</ref> Tieto symptómy sú len mierne a obvykle trvajú 2&nbsp;–&nbsp;4 dni.<ref name="ref1" /> === Otrava === Pri [[Otrava|otrave]] dochádza k poruchám [[Vedomie|vedomia]]. Smrť predávkovaním marihuanou alebo THC v jeho prírodnej forme nebola u človeka nikdy zaznamenaná.<ref name="Walker and Huang">{{Cite journal |author=Walker JM, Huang SM |title=Cannabinoid analgesia |journal=Pharmacol. Ther. |volume=95 |issue=2 |pages=127&nbsp;–&nbsp;35 |year=2002 |month=August |pmid=12182960 |quote=...to date, there are no deaths known to have resulted from overdose of cannabis. (p. 128) |doi=10.1016/S0163-7258(02)00252-8}}</ref> Smrteľná dávka THC podľa všetkého presahuje jeho účinnú dávku viac než 1000-násobne.<ref>[http://www.health.gov.au/internet/main/publishing.nsf/Content/health-pubs-drug-cannab2-ch52.htm The health and psychological consequences of cannabis use - chapter 5]</ref> == Rastliny používané v marihuane == [[Súbor:Cannabis sativa.jpg|thumb|[[konopa siata]] (''Cannabis sativa'')]] Marihuana je najčastejšie zmes rastlín [[konopa siata]] (''Cannabis sativa'') a [[konopa hašišová]] (''Cannabis indica'') patriacich do čeľade ''Cannabaceae''. Konopa je jednoročná, [[dvojdomá rastlina]] pestovaná skoro výlučne zo semien. Koreňový systém je slabo vyvinutý, hlavný koreň dosahuje dĺžku {{cm|40|m}}. Kvety samičích jedincov sú žlté až červenkasté, rastlina je svetlejšia ako samčia. Stavba samičej rastliny je pevnejšia, [[súkvetie|súkvetia]] tvoria mohutné šišky a husto obrastajú konce stonky. === Konopa siata === {{Hlavný článok|Konopa siata}} '''Konopa siata''' ([[latinčina|lat.]] ''Cannabis sativa'' resp. ''Canabis sativa subsp. sativa'' resp. ''Canabis sativa subsp. sativa var. sativa'') je druh (resp. poddruh/odroda konopy siatej) najčastejšie používaný v priemysle pre svoj nízky obsah omamných látok (THC <0,3%). Zhruba {{m|4|m}} vysoké rastliny so silnou vláknitou stonkou sú rozšírené po celej Európe, Amerike a Ázii. Semená sú spravidla jednofarebné, sivo biele až svetlo hnedé. Z konopnej stonky sa získava vlákno, z ktorého sa tká textil a tiež veľmi pevné námorné laná. Pestuje sa v Európe, Ázii a severnej Amerike. === Konopa hašišová === {{Hlavný článok|Konopa hašišová}} '''Konopa hašišová''' ([[latinčina|lat.]] ''Cannabis indica'' resp. ''Canabis sativa subsp. indica'' resp. ''Canabis sativa subsp. indica var. indica'') je druh (resp. v závislosti od systému poddruh/odroda konopy siatej) využívaný hlavne ako [[droga (omamná látka)|droga]] pre svoj vysoký obsah [[THC]] (niektoré hydroponické odrody a druhy môžu dosiahnuť aj nad 20% THC). Nízke rastliny, dorastajú do {{m|1|m}} výšky. Sú veľmi husté, [[stonka]] nie je tak vláknitá. Sú silno rozdvojené a majú husto posadené [[list (botanika)|listy]]. Samčie [[kvet]]enstvo je husto žľaznaté, [[semeno (rastlina)|semená]] v dobe zrelosti samé odpadávajú. Druh má vysoko omamné účinky, pretože obsah THC je vyšší ako pri iných druhoch a pestuje sa iba na tento účel. === Konopa rumovisková === {{Hlavný článok|Konopa rumovisková}} '''Konopa rumovisková''' ([[latinčina|lat.]] ''Cannabis ruderalis'' resp. ''Cannabis sativa subsp. ruderalis/Cannabis sativa subsp. spontanea'' resp. ''Canabis sativa subsp. sativa var. spontanea'') je druh (resp. poddruh/odroda konopy siatej), ktorý rastie divoko a plane. Sú to veľmi malé rastlinky, vysoké asi do {{cm|60|m}}. Majú tenkú vláknitú stonku s riedkymi listami. Listy sú však veľké. Semená sú na povrchu mozaikovité. Tento druh sa vyznačuje veľmi skorým kvitnutím, nezávisle od okolitých podmienok. Tento druh je burinatý, vyskytuje sa na rumoviskách, neobrábaných poliach a na lúkach. Obsah omamných látok je kolísavý, mierny, niekedy až minimálny (max. [[THC]]&nbsp;<5%). Vyskytuje sa hlavne v strednej a [[južná Európa|južnej Európe]], [[južné Rusko|južnom Rusku]], na [[Ural]]e, v [[Malá Ázia|Malej]] a [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]]. == Zákon == Na Slovensku je trestné pestovať marihuanu. V niektorých krajinách je špecifické používanie, pestovanie a distribúcia legalizovaná. Slovenský zákon týkajucí sa marihuany je momentálne jeden z najprísnejších v EU. Paradoxom však je, že podľa analýzy Nadácie otvorenej spoločnosti je pomer stíhaných užívateľov oproti dílerom približne 77 percent k 23<ref>[http://www.sme.sk/c/5493952/za-drogy-stale-najviac-pykaju-uzivatelia-dileri-unikaju.html Za drogy stále najviac pykajú užívatelia, díleri unikajú]</ref>. V roku 2010 bolo preto založené občianske združenie dekriminalizacia.sk, ktoré požaduje legislatívnu zmenu vo forme väčšej právnej ochrany užívateľov. == Hašiš == [[Súbor:Haschisch.jpg|thumb|Hašiš]] {{Hlavný článok|Hašiš}} Slovo ''hašiš'' je arabského pôvodu a znamená ''tráva''. Je to extrahovaná živica predovšetkým z konopy hašišovej. Živica je žltá až tmavohnedá hmota, ktorá sa získava rôznymi tradičnými technologickými postupmi. V Indickom hašiši je obsah živice vysoký. Najrozšírenejší v Európe je [[Maroko|marocký]] hašiš, ktorý je trvanlivý 2&nbsp;–&nbsp;3 roky. Hašiš sa takisto ako marihuana fajčí, môže sa však pridať do jedla. Účinky sú 5&nbsp;–&nbsp;8-krát (50&nbsp;–&nbsp;70 percent) silnejšie ako pri marihuane. Pri vyšších dávkach sa prejavujú pseudohalucinácie a poruchy priestorového vnímania. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{portál|Biológia|Biologický}} {{Projekt|commonscat=Cannabis|wikt=marihuana}} == Zdroje a externé odkazy == * [http://www3.interscience.wiley.com/journal/119417061/issue Addiction Biology Volume 13 Issue 2 , (June 2008)] Cannabis and psychiatric disorders: it is not only addiction (p 264&nbsp;–&nbsp;275) The endogenous cannabinoid system and drug addiction: 20 years after the discovery of the CB1 receptor (p 143&nbsp;–&nbsp;146) The pharmacology of the endocannabinoid system: functional and structural interactions with other neurotransmitter systems and their repercussions in behavioral addiction (p 160&nbsp;–&nbsp;187) Cannabis reinforcement and dependence: role of the cannabinoid CB1 receptor (p 188&nbsp;–&nbsp;195) The role of CB1 receptors in psychostimulant addiction (p 225&nbsp;–&nbsp;238) Puberty as a highly vulnerable developmental period for the consequences of cannabis exposure (p 253&nbsp;–&nbsp;263) [[Kategória:Marihuana| ]] [[Kategória:Drogy]] [[Kategória:Halucinogény]] [[Kategória:Sedatíva]] [[Kategória:Konopovité]] rj7ywuy26z0tjgdqyelm3ztn2otwlvh Dušan Slobodník 0 39753 7429890 7415102 2022-08-25T13:45:56Z 2A00:CA8:A15:A4F4:C040:7EBD:538D:E077 /* Životopis */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Dušan Slobodník | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis = | Poradie = Bývalý | Úrad = [[minister kultúry Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[1. január]] [[1993]] | Koniec obdobia = [[15. marec]] [[1994]] | Predchodca = - | Nástupca = [[Ľubo Roman]] | Dátum narodenia = [[11. apríl]] [[1927]] | Miesto narodenia = [[Pezinok]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2001|12|13|1927|4|11}} | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[HZDS]] | Alma mater = | Profesia = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} PhDr. '''Dušan Slobodník''', CSc. (* [[11. apríl]] [[1927]], [[Pezinok]] – † [[13. december]] [[2001]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], literárny vedec, [[prekladateľ]] a [[politik]]. == Životopis == V máji 1944 vstúpil do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]] (ako dôvod uvádza záujem zúčastniť sa stolnotenisového turnaja organizovaného HM). Od 28. februára do 10. marca 1945 sa na základe povolávacieho rozkazu zúčastnil kurzu pre diverzantov vedeného nemeckou tajnou službou( Geheime Staatspollizei GESTAPO) v [[Sekule|Sekuliach]]. Tesne pred maturitou (22. apríla 1945) bol zatknutý sovietskou vojenskou kontrarozviedkou [[SMERŠ]] (СМЕРШ). 19. mája 1945 ho sovietsky vojenský súd v [[Nové Město na Moravě|Novom Meste na Moravě]] odsúdil podľa §58-6 na 15 rokov nútených prác. Z nich takmer 9 rokov strávil v niekoľkých sovietskych pracovných a nemocničných táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti bol na základe amnestie prepustený a v decembri 1953 vrátený na Slovensko. Maturoval až v roku 1954, v štúdiu pokračoval na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] (odbor slovenčina-ruština). V roku 1958 bol počas [[Karol Bacílek|Bacílkovskej]] previerkovej kampane kvôli svojej minulosti vylúčený zo štúdia. Listom požiadal Najvyšší súd ZSSR o rehabilitáciu a 1. októbra 1960 ho Vojenské kolégium NS ZSSR plne rehabilitovalo. Štúdiá dokončil na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]]. Svoje spomienky z väzenia uverejnil v knihe Paragraf: Polárny kruh. Po roku 1989 sa výrazne politicky angažoval, najskôr ako literárny vedec a publicista, po rozdelení Literárnovedného ústavu ako riaditeľ Ústavu svetovej literatúry [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Vo svojej publicistike podporoval politickú líniu [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]]. Výraznou mierou sa zaslúžil o vznik samostatnej Slovenskej republiky. V júni 1992 sa Dušan Slobodník stal [[Ministerstvo kultúry|ministrom kultúry]] vo vláde [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|Vladimíra Mečiara]]. V roku 1992 Dušan Slobodník žaloval spisovateľa [[Ľubomír Feldek|Ľubomíra Feldeka]] za verš „esesák sa objal s eštebákom“ v básni ''Dobrú noc, moja milá''. Žiadal ospravedlnenie a úhradu nemajetkovej ujmy. Feldek bol najprv na Mestskom súde úspešný, ale v roku 1994 odvolací senát [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyššieho súdu SR]] rozsudok prvostupňového súdu zrušil a zaviazal Ľ. Feldeka zaplatiť 250 tisíc Sk. Neskôr dovolací senát Najvyššieho súdu SR časť súdneho rozhodnutia týkajúcu sa básne a nemajetkovej ujmy zrušil, ale časť rozhodnutia o tom, že Ľ. Feldek sa má ospravedlniť, sa stala právoplatnou. Feldekov obhajca [[Ernest Valko]] podal sťažnosť na [[Európsky súd pre ľudské práva]] (ESĽP) do Štrasburgu a ten 12. júla 2001 vyniesol rozsudok vo Feldekov prospech. == Školy == * [[Ľudová škola]] vo Zvolene * Gymnázium vo Zvolene * maturoval až roku 1954, pretože bol 10 rokov väznený * 1954 – 1958 [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štyroch rokoch ho ako politicky nespoľahlivého vylúčili. * po rehabilitácii z roku 1960 doštudoval na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite v Prahe]] == Zamestnania a funkcie == * 1962 – 1965 dokumentačné oddelenie Výskumného ústavu káblov a izolantov v Bratislave * 1965 – 1969 Ústredná knižnica SAV * 1969 – 1973 Ústav svetovej literatúry a jazykov SAV, kde získal [[Doktor filozofie|doktorát filozofie]] a obhájil hodnosť [[Kandidát vied|kandidáta vied]] * 1973 – 1990 Literárnovedný ústav SAV * 1990-? riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV * 1992 – 1994 Minister kultúry SR * 1994 – 1998 predseda Zahraničného výboru NR SR * 1995 – 1998 Podpredseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy * 1999 – 2001 Poslanec NR SR * ?-? člen výkonného výboru UNESCO * ?-? člen Medzinárodnej asociácie literárnych kritikov * ?-? člen Európskej únie literátov, vedcov a umelcov == Vyznamenania == * 1998 Rad Andreja Hlinku I. triedy == Dielo == * preklady z angličtiny, ruštiny a francúzštiny – vyše 70 kníh * preklad: Michael Crichton: Smrť Andromeda (Tatran Bratislava 1971) * preklad: John Fowles: Milenka francúzskeho poručíka (Tatran Bratislava 1972) * preklad: Isaac Asimov: Základňa (1. diel série) * Stretnutia (Tatran Bratislava 1972) * Súčasná sovietska próza a poézia, spoluautor: Vladimír Čerevka (Obzor Bratislava 1975) * Cesty k poézii (Tatran Bratislava 1976) * Autori, diela, problémy (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska Bratislava 1977) * Genéza a poetika science fiction (Mladé letá Bratislava 1980) * Cesty k poézii (1976) * Cesty k próze (Tatran Bratislava 1981) * Kontext slovenskej poézie (Tatran Bratislava 1985) * Súradnice poézie (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska Bratislava 1985) * Vedecké a literárne poznanie (Pravda Bratislava 1988) * Teória a prax básnického prekladu (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska Bratislava 1990) * Proti sedemhlavému drakovi, z dejín zápasu za Slovensko (Spolok slovenských spisovateľov Bratislava 1998) * Zámery iredenty v plnej nahote (spoluautor, Kubko Goral Bratislava 1999) * Paragraf: Polárny kruh (autobiografia, Slovenský spisovateľ Bratislava 1991, druhé vydanie Tatramedial v r. 2001) * Hra o Slovensko (JUGA Bratislava 2000) ([http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/komentare-1.2.htm Úryvok]) == Pozri aj == * [[Feldek proti Slovenskej republike]] {{Vláda Slovenska z 24. júna 1992}} {{Ministri kultúry Slovenskej republiky}} {{DEFAULTSORT:Slobodník, Dušan}} [[Kategória:Osobnosti z Pezinka]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí literárni vedci]] [[Kategória:Politici ĽS-HZDS]] [[Kategória:Ministri kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1998 – 2002)]] [[Kategória:Súrodenci v literatúre]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Hollého]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Riaditelia ústavov Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Väzni gulagov]] hnjfyewe6mmp6rhlw1x8ijib44mpd7s Zoologická záhrada Košice 0 49623 7429905 7361287 2022-08-25T15:15:44Z 88.212.26.202 DOPLNENIE wikitext text/x-wiki {{Geobox | reserve <!-- *** Heading *** --> | name = Zoologická záhrada Košice | native_name = | other_name = ZOO Košice | category = ZOO <!-- *** Image *** --> | image = ZOO Košice Logo.png | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Košický kraj | district = [[Košice I (okres)|Košice I]] | commune_type = Mesto | commune = Košice | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.786121 | long_d = 21.200905 | coordinates_type = <!-- *** Free frields *** --> | free_type = Adresa | free = Ulica k Zoologickej záhrade 1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ZOO Košice| odkaz na autora = | titul = Kontakt| url = https://www.zookosice.sk/kontakt.html| vydavateľ = zookosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-09| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> | free1_type = Email | free1 = [mailto:zoo@zookosice.sk zoo@zookosice.sk] | free2_type = Telefón | free2 = +421 55 7968 011 | free3_type = Fax | free3 = +421 55 7968 024 | free4_type = Web | free4 = [https://www.zookosice.sk zookosice.sk] <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Košíc | map_locator = Košice | map1_caption = | map1_locator = }} [[Súbor:KošiceZooSurikata.jpg|náhľad|Časť areálu ZOO]] [[Súbor:KošiceZooTučniak2.jpg|náhľad|Zoo Košice odchovala od roku 2008 už vyše 40 mláďat [[Tučniak jednopásy|tučniakov jednopásych]]]] [[Súbor:ZooKošiceDinoPark.jpg|náhľad|Dino Park]] '''Zoologická záhrada Košice'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Finstat| odkaz na autora =| titul = Zoologická záhrada Košice| url = https://finstat.sk/00083089| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =2020| dátum prístupu = 2021-09-01| miesto =| jazyk =}}</ref> (iné názvy: '''ZOO Košice''', '''Košická zoologická záhrada'''<ref>{{Citácia knihy| priezvisko =| meno =| odkaz na autora =| titul = Slovensko: kultúrno-společenský mesačník| vydanie =| vydavateľ = Matica slovenská| miesto =| rok = 1994| isbn =| kapitola =| url = https://books.google.sk/books?id=6l4iAQAAIAAJ&q=%22Košická+zoologická+záhrada%22&dq=%22Košická+zoologická+záhrada%22&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjLvI24xKTMAhWEWxoKHYWMAhAQ6AEIKDAA| strany = | zväzok = 18| jazyk =}}</ref>) je celkovou rozlohou, veľkosťou expozičnej časti a počtom chovaných jedincov živočíchov najväčšia [[zoologická záhrada]] na [[Slovensko|Slovensku]] a z hľadiska celkovej rozlohy dokonca najväčšia v [[Stredná Európa|Strednej Európe]]. Rozprestiera sa na ploche {{ha|289|m|w}} v prírodnom prostredí [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej Hory]] v [[Košice – mestská časť Kavečany|Košiciach – mestskej časti Kavečany]]. Z celkového areálu je dnes takmer {{ha|75|m}} prístupných návštevníkom. V tom je na ploche takmer {{ha|5|m}} jediný [[DinoPark Košice|DinoPark]] na Slovensku, otvorený [[1. júna]] [[2013]]. Zoologická záhrada Košice bola zriadená Krajským národným výborom v Košiciach k [[1. máj]]u [[1979]] ako [[príspevková organizácia]]. Od roku [[1993]] je jej zriaďovateľom štatutárne Mesto Košice. Počiatky úvah o vybudovaní ZOO v Košiciach spadajú do prelomu [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych]] a [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych]] rokov minulého storočia. Zásadný podiel na konečnom presadení jej výstavby a výbere lokality pre zoo areál mal Ing. Josef Vágner, dlhoročný riaditeľ svetovo známej [[Zoologická záhrada vo Dvore Králové|Zoologickej záhrady vo Dvore Králové]] v [[Česko|Česku]]. S výstavbou ZOO sa začalo v roku [[1979]], ale budovanie tak rozsiahleho areálu sa komplikovalo a pre verejnosť bola ZOO otvorená až v roku [[1986]] – vtedy na ploche {{ha|7|m}} s 23 druhmi zvierat najmä pôvodnej, [[Karpaty|karpatskej]] [[Fauna|fauny]]. Od roku [[1985]] do roku [[1991]] v ''Centre mládeže'' na Popradskej ulici, ZOO prevádzkovala Vivárium prístupné školám a verejnosti. V danom čase to bola najväčšia kolekcia vivárijných [[Živočíchy|živočíchov]], teda [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]], [[Obojživelníky|obojživelníkov]] a [[Plazy|plazov]] vo vtedajšom [[Československo|Československu]]. Po vybudovaní pavilónu exotária bolo Vivárium v meste v roku [[1991]] zrušené. V súčasnosti v ZOO Košice žije viac ako 320 druhov zvierat v počte približne 2800 kusov. Viacero druhov vystavuje ako jediná na Slovensku, napr. [[Tuleň obyčajný|tulene obyčajné]] a [[Tučniak jednopásy|tučniaky jednopáse]], ale aj [[Wapiti sibírsky|wapiti sibírske]], [[Tukan veľkozobý|tukany veľkozobé]] či [[Kondor veľký|kondory veľké]]. Nachádza sa tu najväčšia [[voliéra]] na Slovensku, unikátna najmä svojim technickým riešením a najväčší areál [[Medveď hnedý|medveďa hnedého]] v ZOO [[Stredná Európa|strednej Európy]]. V roku [[2002]] sa podaril jedinečný chovateľský úspech, keď sa tu narodili medvedie pätorčatá, ktoré boli zapísané do svetovej [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnesovej knihy rekordov]]. Dva z nich žijú dodnes.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor =| odkaz na autora = | titul = Slávne medvedie pätorčatá z košickej zoo oslávili včera svoje piate narodeniny| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4468585/slavne-medvedie-patorcata-z-kosickej-zoo-oslavili-vcera-svoje-piate-narodeniny.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-01-19| dátum prístupu = 2020-06-09}}</ref><ref name="zooke">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=ZOO Košice|odkaz na autora=|titul=O nás|url=https://www.zookosice.sk/about.html|vydavateľ=zookosice.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-09|miesto=|jazyk=}}</ref> ZOO bola v počiatkoch budovaná prevažne ako mestská Stavba mládeže v ''„Akcii Z“''. Jej pôvodné zameranie na prevažne eurázijskú [[fauna|faunu]] sa postupne zmenilo a ZOO sa dnes buduje ako univerzálna ZOO väčšieho typu so zastúpením fauny všetkých [[Kontinent|kontinentov]].<ref name="zooke"/> Od roku [[2017]] sa ZOO stala riadnym členom najprestížnejšej Asociácie svetových zoologických záhrad a akvárií ''(WAZA)'', ktorá združuje okolo 270 elitných svetových ZOO.<ref name="zooke"/> ZOO je dostupná z Košíc mestskou hromadnou dopravou (linka 29) na konečnú zastávku ZOO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = DPMK| odkaz na autora = | titul = Linka 29| url = https://www.dpmk.sk/cp/linka/40029| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-05-13| dátum prístupu = 2020-06-09| miesto = | jazyk =}}</ref> Priemerná ročná návštevnosť sa pohybuje na úrovni nad dvesto tisíc návštevníkov ročne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = ZOO Košice mala rekordnú návštevnosť. Ľudí zaujal aj švédsko-nemecký tulení pár| periodikum = pravda.sk| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/416151-kosicka-zoo-prekonala-rekord-v-navstevnosti/| issn = 1336-197X| vydavateľ = Perex| miesto = Bratislava| dátum = 2017-01-09| dátum prístupu = 2019-06-19}}</ref> Za rok 2019 košickú zoo navštívilo 254 528 návštevníkov, z ktorých zhruba 35 percent tvorili zahraniční turisti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Košice Online| odkaz na autora = | titul = Košickú ZOO vlani po prvýkrát v histórii navštívilo vyše 250-tisíc ľudí | url = https://www.kosiceonline.sk/kosicku-zoo-vlani-po-prvykrat-v-historii-navstivilo-vyse-250-tisic-ludi| vydavateľ = kosiceonline.sk| dátum vydania = 2020-01-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-09| miesto = Košice | jazyk =}}</ref> Ako jediná ZOO na Slovensku má vybudovaný botanický náučný chodník ([[2011]]), ku ktorému postupne pribudli vtáčí chodník ([[2012]]), včelársky chodník ([[2013]]) a geologický chodník ([[2015]]), porovnávajúci pohoria [[Karpaty]] v strednej Európe a [[Altaj]] v [[Stredná Ázia|strednej Ázii]]. Súčasťou chodníka je na ploche takmer jedného [[hektár]]a jediný areál kozorožcov sibírskych na Slovensku a interaktívne prvky s [[Geológia|geologicko]]-[[Paleontológia|paleontologickou]] tématikou. V roku [[2019]] ZOO vybudovala náučný chodník Lužný les, kde okrem moderných interaktívnych tabúľ, prezentuje návštevníkom pôvodnú [[Fauna|fauny]] karpatských lužných lesov na [[3D model|3D modeloch]] [[Obojživelníky|obojživelníkov]], [[Plazy|plazov]] o [[Bezstavovce|bezstavovcov]]. ZOO chová aj pomerne veľkú kolekciu plemien domácich zvierat, spomedzi ktorých sú najcennejšie [[Hucul (kôň)|huculské kone]], ktoré boli v minulosti zaradené do genofondu Slovenska a Kozy Walisserské – pôvodné plemeno čiernobielych kôz alpskej oblasti [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]].<ref name="zooke"/> Riaditeľ košickej zoologickej záhrady Mgr. Erich Kočner je od roku [[2016]] prezidentom ''Únie českých a slovenských zoologických záhrad'' (20 členských ZOO). Vo funkcii vystriedal Mgr. Michala Bobka, dlhoročného riaditeľa pražskej ZOO. Od roku [[2019]] je personálnym členom ''Rady EAZA'' (vrcholného orgánu Európskej asociácie zoo a akvárií, sídliacej v Amsterdame), kde zastupuje Slovensko. Rovnako od roku 2019 je členom ''Prezídia EARAZA'' so sídlom v Moskve.<ref name="zooke"/> == Zapojenie do ochrany druhov == ZOO je zapojená do medzinárodnej záchrany biodiverzity v rôznych programoch. V spolupráci s ''WWF'' a Krkonošským národným parkom sa podieľala v [[90. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] na repatriácii rysa karpatského (''Lynx lynx carpathicus'') do voľnej prírody vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Česko|Česku]].<ref name="zooke"/> V rokoch [[1991]] a [[2011]] poskytla na repatriáciu do voľnej prírody v [[Mongolsko|Mongolsku]] tri kobyly tu odchovaných koní Przewalského (''Equus przewalskii''), ktoré sa začlenili do novovytvorených stád divých koní v NP Kchomi -Tal a Takhin -Tal.<ref name="zooke"/> V posledných rokoch poskytuje odchované mláďatá kuvika obyčajného (Athene noctua) na repatriačný projekt v Česku. V rámci európských chovných programov a plemenných kníh pre ohrozené druhy je zapojená do chovu 16 druhov zaradených do európskych chovných programov ''(EEP – European Endangered species Programme)'' a 17 druhov zaradených do európskych plemenných knih (ESB – European Studbooks). Od roku [[2018]] ako historicky prvá slovenská zoo vôbec koordinuje celoeurópsky chovný program ''EEP'' a to populáciu vyhynutím ohrozených tučniakov jednopásych (''Spheniscus Humboldtii'') aktuálne chovaných v 97 zoologických záhradách Európy v počte približne 2400 jedincov. Od roku [[2019]] sa zapojila do pripravovaného projektu ''UCSZOO'' na záchranu vzácnych [[Zebra bezhrivá|zebier bezhrivých]] (''Equus quagga borensis'') dovozom dvoch prvých jedincov s perspektívou záchrany tohto miznúceho poddruhu stepných zebier chovom v ľudskej opatere. == Členstvo v odborných organizáciach == Zoologická záhrada Košice je riadnym a aktívnym členom vo významných medzinárodných organizáciách: ''WAZA'' (Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií), ''EAZA'' (Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií), ''UCSZOO'' (Únia českých a slovenských zoologických záhrad), ''EARAZA'' (Eurázijská asociácia zoo a akvárií), ''IZE'' (Medzinárodná asociácia vzdelávacích pracovníkov zoo) a ''Species360'' (Medzinárodný informačný systém druhov zvierat chovaných v zoo sveta) a ďalších medzinárodných ochranárskych organizácií. == Najvzácnejšie chované druhy == Najvzácnejšie chované druhy v zoo k 31. decembru 2021: {{stĺpce|2| * [[krokodíl čelnatý]] (''Osteolaemus tetraspis tetraspis'') * [[varan pestrý]] (Varanus varius) *jašterica zelená (Lacerta viridis) * [[veľhad kubánsky|veľhadovec kubánsky]] (''Epicrates angulifer'') * [[tučniak jednopásy]] (''Spheniscus Humboldtii'') * [[kačica Bernierova]] (''Anas bernieri'') *stromárka veľká (Dendrocygna arborea) * [[orliak bielokrídly]] (''Halliaeetus pelagicus'') * [[kondor veľký]] (''Vulthurus gryphus'') * [[žeriav čiernobiely]] (''Grus japonnensis'') * [[žeriav červenohlavý]] (''Grus antigone gillae'') * [[uškáň biely tibetský]] (''Crossoptilon crossoptilon drouynii'') * [[bažant Hamiltonov]] (''Lophura leucomelanos hamiltonii'') * [[bažant Wallichov]] (''Catreus wallichii'') * [[bažant sedlatý]] (''Lophura swinhoii'') * [[ara arakanga]] (''Ara macaco'') * [[ara horská]] (''Propyrrhura couloni'') * [[tukan pestrý]] (Ramphastos dicolorus) * [[tukan veľkozobý]] (Ramphastos toco) * [[majna Rothschildova]] (''Leucopsar rothschildi'') *šáma trojfarebná (Copsychus malabaricus) * [[krkavčiak menší]] (''Bucorvus leadbeateri'') * [[zobákorožec papuánsky]] (''Rhyticeros plicatus ruficollis'') * [[zobákorožec šedolíci]] (''Bycanistes brevis'') * [[tamarín pinčí]] (''Saguinus oedipus'') * [[kosmáč bieločelý]] (''Callithrix geoffroyi'') * [[mamak magot|makak magot]] (''Macaca sylvanus'') * [[gibon zlatotolíci]] (Nomascus gabriellae) *panda červená (Ailurus fulgens) *leopard čínsky (Panthera pardus japonensis/orientalis) * margaj ( Leopardus wiedii) * [[manul]] (''Ocotolobus manul'') * [[tuleň obyčajný]] (''Phoca vittulina'') * [[kôň Przewalského]] (''Equus przewalskii'') * [[kulan turkménsky]] (''Equus hemionus kulan'') * [[zebra bezhrivá]] (Equus quagga borensis) * [[priamorožec šabľorohý]] (''Oryx dammah'') * [[vodárka lečve kafuenská]] (''Kobus leche kafuensis'') * [[zubor európsky]] (''Bison bonasus'') * [[kamzík vrchovský]] (''Rupicapra rupicapra'') * [[takin indický]] (''Budorcas taxicolor'') }} == Najväčšie chovateľské úspechy v počte odchovaných mláďat (k 31.7.2022) == * '''''Obojživelníky''''' – listárka červenooká (4 ks – 1. miesto, cena Biely slon za odchov roka v českých a slovenských zoo za rok 2016), rosnička včelia (32 ks) a rebrovník Waltlov (16 ks) * '''''Plazy''''' – krokodíl čelnatý (2 ks), [[Kuora malajská|korytnačka kuora malajská]] (5 ks), 1 [[korytnačka močiarna]], [[užovka štvorpása]] (101 ks), korálovka mexická (6 ks), anakonda paraguajská (6 ks), veľhadovec kubánsky (15 ks), veľhadovec bahamský - sivý (10 ks), [[pytón kráľovský]] (3 ks), gekon veľký (16 ks), bazilišok páskovaný (6 ks) a agama kočinčínska (26 ks) * '''''Vtáky''''' – [[emu hnedý]] (58 ks), nandu pampový (25 ks), [[tučniak jednopásy]] (42 ks), beluša malá (13 ks), belaňa tundrová (12 ks), 1 kačica Bernierova, sova laponská (4 ks), kuvik obyčajný (4 ks), 1 ara horská, [[ara modrožltá]] (7 ks), [[myšiak štvorfarebný]] (9 ks), tragopan modrolíci (2 ks), bažant Wallichov (25 ks), bažant sedlatý (11 ks), bažant Hamiltonov (13 ks), monal lesklý (15 ks), [[kariama červenozobá]] (3 ks), 1 žeriav stepný, tukan veľkozobý (2 ks), zobákorožec šedolíci (3 ks), turako bielohlavý (7 ks), kraska červenozobá (9 ks), drozd čiernoprsý (8 ks), 1 majna Rothschildova a medárik modrolíci (2 ks) * '''''Cicavce''''' – kosmáč bieločelý (7 ks), tamarín pinčí (13 ks), lemur kata (3 ks), [[malpa hnedá]] (11 ks), [[makak magot]] (8 ks), lasica sibírska (3 ks), [[medveď hnedý]] (10 ks), puma americká (2 ks), [[rys ostrovid]] karpatský (2 ks - cena sympatie československej verejnosti v Súťaži Odchov roka udelená Nadáciou Česká Zoo za rok 2012), tiger sumatriansky (7 ks), mara slanisková (10 ks), [[kapybara močiarna]] (18 ks), dikobraz bielochvostý (5 ks), 1 urzon stromový, lama huanako (22 ks), lama krotká (28 ks), lama alpaka (5 ks), ťava dvojhrbá (20 ks), kôň Przewalského (11 ks), zebra Chapmannova (14 ks), [[Zebra kvaga (v širšom zmysle)|zebra bezhrivá]] (4 ks), kulan turkménsky (13 ks), huculský kôň (92 ks), pekari bielopásy ( 5 ks), [[muflón lesný]] (260 ks), vodárka lečve kafuenská (44 ks), pakôň pásavý modrý (11 ks), priamorožec šabľorohý (11 ks), byvolec bieločelý (5 ks), 1 antilopa losia (2 ks/, antilopa nilgau pestrý (25 ks), antilopka jeleňovitá (11 ks), [[zubor európsky]] (15 ks), uhorský stepný dobytok (50 ks), wapiti americký (2 ks),1 [[jeleň milu]],1 wapiti sibírsky, kamzík vrchovský (35 ks), kozorožec sibírsky (12 ks), [[markhur turkménsky]] (5 ks), tahr himalájsky (21 ks) a 1 daman skalný == Galéria == <gallery> Súbor:ZooKošiceTučniak1.jpg|tučniak jednopásy Súbor:ZooKošicePelikán.jpg|pelikány ružové Súbor:KosiceZOO12Slovakia1.JPG|pavilón exotária Súbor:Kosice14Slovakia37.JPG|Dino Park Súbor:Košice ZOO 25.jpg|tuleň sivý Súbor:KosiceZOO12Slovakia 2.JPG|komentované kŕmenie tuleňov Súbor:Košice ZOO 6.jpg|zebra Chapmanova Súbor:Košice ZOO 17.jpg|ťava dvojhrbá Súbor:ZooKošiceLeopard.jpg|leopard čínsky Súbor:ZooKošicePanda.jpg|panda červená </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Biológia|Biológický}} * [https://www.zookosice.sk/ Oficiálna stránka ZOO Košice] * [https://www.do-zoo.cz/svetove-zoologicke-zahrady/zoo-na-slovensku/ Všetky slovenské zoologické záhrady] {{Turistické zaujímavosti Košíc}} [[Kategória:Zoologické záhrady na Slovensku|Košice]] [[Kategória:Košice - Kavečany]] [[Kategória:Košice]] 4brt138ba3shcgck7psv1ef832k1q0p No Name 0 50943 7429917 7429835 2022-08-25T15:34:21Z Bojars 6357 +cat wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = No Name | Obrázok = SlovakNoName.JPG | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Rock]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = [[1996]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[NN music]] | Webstránka = {{url|no-name.sk}} | Členovia skupiny = [[Igor Timko]]<br />[[Roman Timko]]<br />[[Ivan Timko]]<br />[[Zoltán Šallai]]<br />[[Dušan Timko]]<br />[[Pavol Jakab]] | Bývalí členovia = [[Marián Čekovský]]<br />[[Viliam Gutray]] }} [[Súbor:NoName beerfest.jpg|náhľad|No Name v roku [[2008]]]] '''No Name''' je [[Slovensko|slovenská]] [[rock]]ová [[Hudobná skupina|skupina]], založená [[26. august]]a [[1996]] v [[Košice|Košiciach]]. Zakladajúcimi členmi boli [[Viliam Gutray]] a traja bratia Timkovci – [[Igor Timko|Igor]], [[Roman Timko|Roman]] a [[Ivan Timko|Ivan]]. V súčasnosti má skupina šesť členov. Ako klávesák sa v začiatkoch prezentoval [[Marián Čekovský]], ktorého po odchode z kapely nahradil [[Zoltán Šallai|Zoli Šallai]]. O pár rokov doplnil kapelu najmladší Timko – [[Dušan Timko|Dušan]], ktorý má už svoju stabilnú pozíciu. == Diskografia == ;Štúdiové albumy * 1998 – ''[[No name (album)|No name]]'' * 2000 – ''[[Počkám si na zázrak]]'' * 2001 – ''[[Oslávme si život]]'' * 2003 – ''[[Slová do tmy]]'' * 2005 – ''[[Čím to je]]'' * 2008 – ''[[V rovnováhe]]'' * 2011 – ''[[Nový album]]'' * 2015 – ''[[S láskou]]'' ;Koncertné albumy * 2006 – ''[[Live in Prague]]'' * 2014 – ''[[G2 Acoustic Stage]]'' * 2016 – ''[[20 Rokov No Name]]'' * 2018 – ''[[Acoustic Tour]]'' ;Kompilácie * 2009 – ''[[The Best Of 1998–2009]]'' * 2012 – ''[[Love songs]]'' * 2017 – ''[[1998–2018]]'' ;Single, EP * 2001 – ''[[Ballantine's]]'', EP * 2001 – „Nie alebo áno“ * 2001 – „Večnosť“ * 2017 – [[Karel Gott]] & No Name „Kto dokáže“ ;DVD * 2006 – ''[[Live in Prague]]'' * 2010 – ''[[V rovnováhe tour]]'' * 2012 – ''[[No Name Tour 2011 Steel Arena Košice 24.11.2011]]'' * 2019 – ''[[20 Rokov (Live Koncert)]]'' == Ocenenia == * [[2016]] – [[Český slavík Mattoni]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Český slávik 2016 získali Gott, Lucie Bílá, Kabát a No Name| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kultura.sme.sk/c/20394233/cesky-slavik-2016-ziskali-gott-lucie-bila-kabat-a-no-name.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-11-26| dátum prístupu = 2021-03-17}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}} * [http://www.no-name.sk Oficiálna stránka skupiny] * [https://sk-sk.facebook.com/noname.sk No name na Facebook] {{No Name}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:No Name]] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] 7sfi3z1vnynqehundn533ele7wf1z3q 7429937 7429917 2022-08-25T16:41:46Z Bojars 6357 výcuc obsahu z hesla Igora Timka wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = No Name | Obrázok = SlovakNoName.JPG | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Rock]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = [[1996]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[NN music]] | Webstránka = {{url|no-name.sk}} | Členovia skupiny = [[Igor Timko]]<br />[[Roman Timko]]<br />[[Ivan Timko]]<br />[[Zoltán Šallai]]<br />[[Dušan Timko]]<br />[[Pavol Jakab]] | Bývalí členovia = [[Marián Čekovský]]<br />[[Viliam Gutray]] }} [[Súbor:NoName beerfest.jpg|náhľad|No Name v roku [[2008]]]] '''No Name''' je [[Slovensko|slovenská]] [[rock]]ová [[Hudobná skupina|skupina]], založená [[26. august]]a [[1996]] v [[Košice|Košiciach]]. Zakladajúcimi členmi boli [[Viliam Gutray]] a traja bratia Timkovci – [[Igor Timko|Igor]], [[Roman Timko|Roman]] a [[Ivan Timko|Ivan]]. V súčasnosti má skupina šesť členov. == História == Skupina No Name bola založená dňa [[26. august|26. augusta]] [[1996]]. Založili je traja bratia Timkovci: Igor, Roman a Ivan a hráč na basovú gitaru, Viliam Gutray.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zpěvák Igor Timko z No Name: Z našich textů citují i faráři - Novinky.cz|url=https://www.novinky.cz/kultura/clanek/zpevak-igor-timko-z-no-name-z-nasich-textu-cituji-i-farari-40367513|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2022-03-19}}</ref> V novembri v tom istom roku kapela zvíťazila na 12. ročníku pesničkovej súťaže [[Košický zlatý poklad]]. Vystúpili so skladbou „Môj kamoš“, ktorej autorom bol vtedajší študent umeleckého konzervatória a niekdajší detský účinkujúci v košickej televíznej pesničkovej relácii [[Zlatá brána (televízna relácia)|''Zlatá brána'']], Igor Timko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=12. ROČNÍK KZP 1996|url=https://reginavychod.rtvs.sk/kosicky-zlaty-poklad/3320/12.-rocnik-kzp-1996|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko, líder skupiny No Name, oslavuje 40. narodeniny|url=https://www.dobrenoviny.sk/c/141679/igor-timko-lider-skupiny-no-name-oslavuje-40-narodeniny|vydavateľ=dobrenoviny.sk|dátum vydania=2018-09-05|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> Vďaka víťazstvu sa im podarilo zaistiť priamu účasť na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]] 1997.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=Skupina No Name dostala Cenu mesta Košice|url=https://www.teraz.sk/kultura/hudba-skupina-no-name-dostala-cenu-mest/324064-clanok.html|dátum vydania=2018-05-09|dátum prístupu=2022-03-21|vydavateľ=teraz.sk}}</ref> V roku 1998 vyšiel skupine No Name ich [[No name (album)|eponymný debutový album]]. Na albume je aj [[Cover verzia|coververzia]] skladby [[Peter Nagy|Petra Nagya]] a [[Július Kinček|Jula Kinčeka]], „Kristínka iba spí“.  Napriek tomu, že debut u publika nedosiahol výrazný komerčný úspech, skupina dostala ponuku od vydavateľstva [[Universal Music Group|Universal Music]] na nahratie ďalšieho albumu.<ref name=":0" /> Vydaním tohto druhého albumu, ktorý vyšiel pod názvom ''[[Počkám si na zázrak]]'' (2000) sa situácia zmenila. Tento album zaznamenal komerčný úspech hlavne vďaka [[Singel (hudba)|singlom]] „Žily“, „Ty a tvoja sestra“ či „Ďakujem, že si“. Skladba „Ty a tvoja sestra“ nasadená do rádií v máji 1999 a vďaka nej sa No Name dostali do povedomia poslucháčov na Slovensku. V Česku sa skupina stala známou až singlom „Žily“.<ref name=":0" /> Nasledovali úspešné albumy ''[[Oslávme si život]]'' (2001), ''[[Slová do tmy]]'' (2003), ''[[Čím to je]]'' (2005) a ''[[V rovnováhe]]'' (2008).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa predstaví v muzikáli|url=https://www.aktuality.sk/clanok/270301/igor-timko-sa-predstavi-v-muzikali/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Nasledovala trojročná prestávka až kým v roku 2011 kapela nepredstavila svoj siedmy štúdiový album, ktorý nazvali jednoducho ''[[Nový album]]''. Jeho pilotným singlom sa stala skladba „Ženušky“, ktorý je duetom Igora Timka a českej [[Zlatý slávik|Zlatej slávice]], [[Lucie Bílá|Lucii Bílej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prestávka bola veľmi osviežujúca, tvrdí Igor Timko z No Name|url=http://www.webnoviny.sk/kultura/clanok/424721-prestavka-bola-velmi-osviezujuca-tvrdi-igor-timko-z-no-name/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2011-11-03|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela No Name vydala novinku Nový album|url=https://style.hnonline.sk/kultura/494089-kapela-no-name-vydala-novinku-novy-album|vydavateľ=style.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR|dátum vydania=2011-10-17}}</ref> V roku 2015 skupina No Name vydala ôsmy štúdiový album, ktorý bol nazvaný [[S láskou|''S láskou'']]. K albumu bol vydaný rovnomenný singel.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S Láskou|url=https://shop.rukahore.sk/no-name/s-laskou|vydavateľ=shop.rukahore.sk|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=cs}}</ref> V júli 2017 skupina No Name spolu s [[Karel Gott|Karlom Gottom]] nahrala singel „Kto dokáže“. Skladba vyšla v troch verziách – v sprievode [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu]], v [[Šansón|šansónom]] klavírnom prevedení a v inštrumentálnej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karel Gott a No Name vydávajú skladbu Kto dokáže v troch verziách|url=https://www.webnoviny.sk/karel-gott-a-no-name-vydavaju-skladbu-kto-dokaze-v-troch-verziach/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2017-07-17|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pri príležitosti stého výročia vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]], 24. októbra roku 2018, kapela No Name vystúpila so skladbou „Ži... a nech žít“, ktorá je naspievaná v slovensko-českej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skupina No Name zverejnila videoklip k singlu Ži… a nech žít|url=https://www.webnoviny.sk/skupina-no-name-zverejnila-videoklip-k-singlu-zi-a-nech-zit/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-28|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pieseň mala premiéru v českom i slovenskom éteri v rovnakom momente, keď presne o 15:30 zaznela vo vysielaní [[Slovenský rozhlas|Slovenského]] aj [[Český rozhlas|Českého rozhlasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V hudobnej brandži je umenie byť nechcený|url=https://kosicednes.sk/kultura/v-hudobnej-brandzi-je-umenie-byt-nechceny/|dátum vydania=0001-11-30|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2021 skupina oslávila 25. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti vydali skladbu „Elity“. Autorom jej textu je Igor Timko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Chýbajú nám elity“ spievajú No Name v novej skladbe|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/599217-chybaju-nam-elity-spievaju-no-name-v-novej-skladbe/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-08-31|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> Základ skupiny No Name tvoria teraz už štyria súrodenci Timkovci: Igor (spevák, gitarista a textár, skupiny), Roman (gitara), Ivan (bicie nástroje) a ako posledný člen sa k nim pripojil aj najmladší brat Dušan (gitara). Na basovú gitaru v súčasnosti so skupinou hrá [[Pavol Jakab]] a na klávesové nástroje, vekovo najstarší [[Zoli Šallai]], ktorý po nahraní prvého albumu skupiny No Name nahradil [[Marián Čekovský|Mariána Čekovského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela {{!}} NO NAME - Hudobná skupina|url=http://www.no-name.sk/kapela/|vydavateľ=www.no-name.sk|dátum prístupu=2022-08-25}}</ref> Skupina vidí svoju výhodu v tom, že vychádza väčšinou z vlastných textov a z hudobných nápadov všetkých jej členov.<ref name=":1" /> == Diskografia == ;Štúdiové albumy * 1998 – ''[[No name (album)|No name]]'' * 2000 – ''[[Počkám si na zázrak]]'' * 2001 – ''[[Oslávme si život]]'' * 2003 – ''[[Slová do tmy]]'' * 2005 – ''[[Čím to je]]'' * 2008 – ''[[V rovnováhe]]'' * 2011 – ''[[Nový album]]'' * 2015 – ''[[S láskou]]'' ;Koncertné albumy * 2006 – ''[[Live in Prague]]'' * 2014 – ''[[G2 Acoustic Stage]]'' * 2016 – ''[[20 Rokov No Name]]'' * 2018 – ''[[Acoustic Tour]]'' ;Kompilácie * 2009 – ''[[The Best Of 1998–2009]]'' * 2012 – ''[[Love songs]]'' * 2017 – ''[[1998–2018]]'' ;Single, EP * 2001 – ''[[Ballantine's]]'', EP * 2001 – „Nie alebo áno“ * 2001 – „Večnosť“ * 2017 – [[Karel Gott]] & No Name „Kto dokáže“ ;DVD * 2006 – ''[[Live in Prague]]'' * 2010 – ''[[V rovnováhe tour]]'' * 2012 – ''[[No Name Tour 2011 Steel Arena Košice 24.11.2011]]'' * 2019 – ''[[20 Rokov (Live Koncert)]]'' == Ocenenia == * [[2016]] – [[Český slavík Mattoni]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Český slávik 2016 získali Gott, Lucie Bílá, Kabát a No Name| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kultura.sme.sk/c/20394233/cesky-slavik-2016-ziskali-gott-lucie-bila-kabat-a-no-name.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-11-26| dátum prístupu = 2021-03-17}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}} * [http://www.no-name.sk Oficiálna stránka skupiny] * [https://sk-sk.facebook.com/noname.sk No name na Facebook] {{No Name}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:No Name]] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] s1efdft43x72kiirjyebg0nubsjlk63 7429948 7429937 2022-08-25T18:14:31Z Bojars 6357 mierne korekcie wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = No Name | Obrázok = SlovakNoName.JPG | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Rock]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = [[1996]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[NN music]] | Webstránka = {{url|no-name.sk}} | Členovia skupiny = [[Igor Timko]]<br />[[Roman Timko]]<br />[[Ivan Timko]]<br />[[Zoltán Šallai]]<br />[[Dušan Timko]]<br />[[Pavol Jakab]] | Bývalí členovia = [[Marián Čekovský]]<br />[[Viliam Gutray]] }} '''No Name''' je [[Slovensko|slovenská]] [[rock]]ová [[Hudobná skupina|skupina]], založená [[26. august]]a [[1996]] v [[Košice|Košiciach]]. Zakladajúcimi členmi boli [[Viliam Gutray]] a traja bratia Timkovci – [[Igor Timko|Igor]], [[Roman Timko|Roman]] a [[Ivan Timko|Ivan]]. V súčasnosti má skupina šesť členov. == História == [[Súbor:NoName beerfest.jpg|náhľad|vľavo|No Name v roku [[2008]]]] Skupina No Name bola založená dňa [[26. august|26. augusta]] [[1996]]. Založili ju traja bratia Timkovci: Igor, Roman a Ivan a hráč na basovú gitaru, Viliam Gutray.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zpěvák Igor Timko z No Name: Z našich textů citují i faráři - Novinky.cz|url=https://www.novinky.cz/kultura/clanek/zpevak-igor-timko-z-no-name-z-nasich-textu-cituji-i-farari-40367513|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2022-03-19}}</ref> V novembri v tom istom roku kapela zvíťazila na 12. ročníku pesničkovej súťaže [[Košický zlatý poklad]]. Vystúpili so skladbou „Môj kamoš“. Jej autorom bol vtedajší študent umeleckého konzervatória a niekdajší detský účinkujúci v košickej televíznej pesničkovej relácii [[Zlatá brána (televízna relácia)|''Zlatá brána'']], Igor Timko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=12. ROČNÍK KZP 1996|url=https://reginavychod.rtvs.sk/kosicky-zlaty-poklad/3320/12.-rocnik-kzp-1996|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko, líder skupiny No Name, oslavuje 40. narodeniny|url=https://www.dobrenoviny.sk/c/141679/igor-timko-lider-skupiny-no-name-oslavuje-40-narodeniny|vydavateľ=dobrenoviny.sk|dátum vydania=2018-09-05|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> Vďaka víťazstvu sa im podarilo zaistiť priamu účasť na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]] 1997.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=Skupina No Name dostala Cenu mesta Košice|url=https://www.teraz.sk/kultura/hudba-skupina-no-name-dostala-cenu-mest/324064-clanok.html|dátum vydania=2018-05-09|dátum prístupu=2022-03-21|vydavateľ=teraz.sk}}</ref> V roku 1998 vyšiel skupine No Name ich [[No name (album)|eponymný debutový album]]. Na albume je aj [[Cover verzia|coververzia]] skladby [[Peter Nagy|Petra Nagya]] a [[Július Kinček|Jula Kinčeka]], „Kristínka iba spí“.  Napriek tomu, že debut u publika nedosiahol výrazný komerčný úspech, skupina dostala ponuku od vydavateľstva [[Universal Music Group|Universal Music]] na nahratie ďalšieho albumu.<ref name=":0" /> Vydaním tohto druhého albumu, ktorý vyšiel pod názvom ''[[Počkám si na zázrak]]'' (2000) sa situácia zmenila. Tento album zaznamenal komerčný úspech hlavne vďaka [[Singel (hudba)|singlom]] „Žily“, „Ty a tvoja sestra“ či „Ďakujem, že si“. Skladba „Ty a tvoja sestra“ nasadená do rádií v máji 1999 a vďaka nej sa No Name dostali do povedomia poslucháčov na Slovensku. V Česku sa skupina stala známou až singlom „Žily“.<ref name=":0" /> Nasledovali úspešné albumy ''[[Oslávme si život]]'' (2001), ''[[Slová do tmy]]'' (2003), ''[[Čím to je]]'' (2005) a ''[[V rovnováhe]]'' (2008).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa predstaví v muzikáli|url=https://www.aktuality.sk/clanok/270301/igor-timko-sa-predstavi-v-muzikali/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Po šiestich radových albumoch nasledovala trojročná prestávka až kým v roku 2011 kapela nepredstavila svoj siedmy štúdiový album, ktorý nazvali jednoducho ''[[Nový album]]''. Jeho pilotným singlom sa stala skladba „Ženušky“, ktorá je [[Duet|duetom]] Igora Timka a českej [[Zlatý slávik|Zlatej slávice]], [[Lucie Bílá|Lucii Bílej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prestávka bola veľmi osviežujúca, tvrdí Igor Timko z No Name|url=http://www.webnoviny.sk/kultura/clanok/424721-prestavka-bola-velmi-osviezujuca-tvrdi-igor-timko-z-no-name/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2011-11-03|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela No Name vydala novinku Nový album|url=https://style.hnonline.sk/kultura/494089-kapela-no-name-vydala-novinku-novy-album|vydavateľ=style.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR|dátum vydania=2011-10-17}}</ref> V roku 2015 skupina No Name vydala ôsmy štúdiový album, ktorý bol nazvaný [[S láskou|''S láskou'']]. K albumu bol vydaný rovnomenný singel.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S Láskou|url=https://shop.rukahore.sk/no-name/s-laskou|vydavateľ=shop.rukahore.sk|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=cs}}</ref> V júli 2017 skupina No Name spolu s [[Karel Gott|Karlom Gottom]] nahrala singel „Kto dokáže“. Skladba vyšla v troch verziách – v sprievode [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu]], v [[Šansón|šansónovom]] klavírnom prevedení a v inštrumentálnej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karel Gott a No Name vydávajú skladbu Kto dokáže v troch verziách|url=https://www.webnoviny.sk/karel-gott-a-no-name-vydavaju-skladbu-kto-dokaze-v-troch-verziach/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2017-07-17|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pri príležitosti stého výročia vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]], 24. októbra roku 2018, kapela No Name vystúpila so skladbou „Ži... a nech žít“, ktorá je naspievaná v slovensko-českej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skupina No Name zverejnila videoklip k singlu Ži… a nech žít|url=https://www.webnoviny.sk/skupina-no-name-zverejnila-videoklip-k-singlu-zi-a-nech-zit/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-28|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pieseň mala premiéru v českom i slovenskom éteri v rovnakom momente, keď presne o 15:30 zaznela vo vysielaní [[Slovenský rozhlas|Slovenského]] aj [[Český rozhlas|Českého rozhlasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V hudobnej brandži je umenie byť nechcený|url=https://kosicednes.sk/kultura/v-hudobnej-brandzi-je-umenie-byt-nechceny/|dátum vydania=0001-11-30|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2021 skupina oslávila 25. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti vydali skladbu „Elity“. Autorom jej textu je Igor Timko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Chýbajú nám elity“ spievajú No Name v novej skladbe|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/599217-chybaju-nam-elity-spievaju-no-name-v-novej-skladbe/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-08-31|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> Základ skupiny No Name tvoria teraz už štyria súrodenci Timkovci: Igor (spevák, gitarista a textár, skupiny), Roman (gitara), Ivan (bicie nástroje) a ako posledný člen sa k nim pripojil aj najmladší brat Dušan (gitara). Na basovú gitaru v súčasnosti so skupinou hrá [[Pavol Jakab]] a na klávesové nástroje, vekovo najstarší [[Zoli Šallai]], ktorý po nahraní prvého albumu skupiny No Name nahradil [[Marián Čekovský|Mariána Čekovského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela {{!}} NO NAME - Hudobná skupina|url=http://www.no-name.sk/kapela/|vydavateľ=www.no-name.sk|dátum prístupu=2022-08-25}}</ref> Skupina vidí svoju výhodu v tom, že vychádza väčšinou z vlastných textov a z hudobných nápadov všetkých jej členov.<ref name=":1" /> == Diskografia == ;Štúdiové albumy * 1998 – ''[[No name (album)|No name]]'' * 2000 – ''[[Počkám si na zázrak]]'' * 2001 – ''[[Oslávme si život]]'' * 2003 – ''[[Slová do tmy]]'' * 2005 – ''[[Čím to je]]'' * 2008 – ''[[V rovnováhe]]'' * 2011 – ''[[Nový album]]'' * 2015 – ''[[S láskou]]'' ;Koncertné albumy * 2006 – ''[[Live in Prague]]'' * 2014 – ''[[G2 Acoustic Stage]]'' * 2016 – ''[[20 Rokov No Name]]'' * 2018 – ''[[Acoustic Tour]]'' ;Kompilácie * 2009 – ''[[The Best Of 1998–2009]]'' * 2012 – ''[[Love songs]]'' * 2017 – ''[[1998–2018]]'' ;Single, EP * 2001 – ''[[Ballantine's]]'', EP * 2001 – „Nie alebo áno“ * 2001 – „Večnosť“ * 2017 – [[Karel Gott]] & No Name „Kto dokáže“ ;DVD * 2006 – ''[[Live in Prague]]'' * 2010 – ''[[V rovnováhe tour]]'' * 2012 – ''[[No Name Tour 2011 Steel Arena Košice 24.11.2011]]'' * 2019 – ''[[20 Rokov (Live Koncert)]]'' == Ocenenia == * [[2016]] – [[Český slavík Mattoni]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Český slávik 2016 získali Gott, Lucie Bílá, Kabát a No Name| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kultura.sme.sk/c/20394233/cesky-slavik-2016-ziskali-gott-lucie-bila-kabat-a-no-name.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-11-26| dátum prístupu = 2021-03-17}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}} * [http://www.no-name.sk Oficiálna stránka skupiny] * [https://sk-sk.facebook.com/noname.sk No name na Facebook] {{No Name}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:No Name]] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] rwyo65nll9lflr3ns28j6cml647lh3n 7430020 7429948 2022-08-26T05:35:36Z Bojars 6357 /* Diskografia */ fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = No Name | Obrázok = SlovakNoName.JPG | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Rock]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = [[1996]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[NN music]] | Webstránka = {{url|no-name.sk}} | Členovia skupiny = [[Igor Timko]]<br />[[Roman Timko]]<br />[[Ivan Timko]]<br />[[Zoltán Šallai]]<br />[[Dušan Timko]]<br />[[Pavol Jakab]] | Bývalí členovia = [[Marián Čekovský]]<br />[[Viliam Gutray]] }} '''No Name''' je [[Slovensko|slovenská]] [[rock]]ová [[Hudobná skupina|skupina]], založená [[26. august]]a [[1996]] v [[Košice|Košiciach]]. Zakladajúcimi členmi boli [[Viliam Gutray]] a traja bratia Timkovci – [[Igor Timko|Igor]], [[Roman Timko|Roman]] a [[Ivan Timko|Ivan]]. V súčasnosti má skupina šesť členov. == História == [[Súbor:NoName beerfest.jpg|náhľad|vľavo|No Name v roku [[2008]]]] Skupina No Name bola založená dňa [[26. august|26. augusta]] [[1996]]. Založili ju traja bratia Timkovci: Igor, Roman a Ivan a hráč na basovú gitaru, Viliam Gutray.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zpěvák Igor Timko z No Name: Z našich textů citují i faráři - Novinky.cz|url=https://www.novinky.cz/kultura/clanek/zpevak-igor-timko-z-no-name-z-nasich-textu-cituji-i-farari-40367513|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2022-03-19}}</ref> V novembri v tom istom roku kapela zvíťazila na 12. ročníku pesničkovej súťaže [[Košický zlatý poklad]]. Vystúpili so skladbou „Môj kamoš“. Jej autorom bol vtedajší študent umeleckého konzervatória a niekdajší detský účinkujúci v košickej televíznej pesničkovej relácii [[Zlatá brána (televízna relácia)|''Zlatá brána'']], Igor Timko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=12. ROČNÍK KZP 1996|url=https://reginavychod.rtvs.sk/kosicky-zlaty-poklad/3320/12.-rocnik-kzp-1996|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko, líder skupiny No Name, oslavuje 40. narodeniny|url=https://www.dobrenoviny.sk/c/141679/igor-timko-lider-skupiny-no-name-oslavuje-40-narodeniny|vydavateľ=dobrenoviny.sk|dátum vydania=2018-09-05|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> Vďaka víťazstvu sa im podarilo zaistiť priamu účasť na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]] 1997.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=Skupina No Name dostala Cenu mesta Košice|url=https://www.teraz.sk/kultura/hudba-skupina-no-name-dostala-cenu-mest/324064-clanok.html|dátum vydania=2018-05-09|dátum prístupu=2022-03-21|vydavateľ=teraz.sk}}</ref> V roku 1998 vyšiel skupine No Name ich [[No name (album)|eponymný debutový album]]. Na albume je aj [[Cover verzia|coververzia]] skladby [[Peter Nagy|Petra Nagya]] a [[Július Kinček|Jula Kinčeka]], „Kristínka iba spí“.  Napriek tomu, že debut u publika nedosiahol výrazný komerčný úspech, skupina dostala ponuku od vydavateľstva [[Universal Music Group|Universal Music]] na nahratie ďalšieho albumu.<ref name=":0" /> Vydaním tohto druhého albumu, ktorý vyšiel pod názvom ''[[Počkám si na zázrak]]'' (2000) sa situácia zmenila. Tento album zaznamenal komerčný úspech hlavne vďaka [[Singel (hudba)|singlom]] „Žily“, „Ty a tvoja sestra“ či „Ďakujem, že si“. Skladba „Ty a tvoja sestra“ nasadená do rádií v máji 1999 a vďaka nej sa No Name dostali do povedomia poslucháčov na Slovensku. V Česku sa skupina stala známou až singlom „Žily“.<ref name=":0" /> Nasledovali úspešné albumy ''[[Oslávme si život]]'' (2001), ''[[Slová do tmy]]'' (2003), ''[[Čím to je]]'' (2005) a ''[[V rovnováhe]]'' (2008).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa predstaví v muzikáli|url=https://www.aktuality.sk/clanok/270301/igor-timko-sa-predstavi-v-muzikali/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Po šiestich radových albumoch nasledovala trojročná prestávka až kým v roku 2011 kapela nepredstavila svoj siedmy štúdiový album, ktorý nazvali jednoducho ''[[Nový album]]''. Jeho pilotným singlom sa stala skladba „Ženušky“, ktorá je [[Duet|duetom]] Igora Timka a českej [[Zlatý slávik|Zlatej slávice]], [[Lucie Bílá|Lucii Bílej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prestávka bola veľmi osviežujúca, tvrdí Igor Timko z No Name|url=http://www.webnoviny.sk/kultura/clanok/424721-prestavka-bola-velmi-osviezujuca-tvrdi-igor-timko-z-no-name/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2011-11-03|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela No Name vydala novinku Nový album|url=https://style.hnonline.sk/kultura/494089-kapela-no-name-vydala-novinku-novy-album|vydavateľ=style.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR|dátum vydania=2011-10-17}}</ref> V roku 2015 skupina No Name vydala ôsmy štúdiový album, ktorý bol nazvaný [[S láskou|''S láskou'']]. K albumu bol vydaný rovnomenný singel.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S Láskou|url=https://shop.rukahore.sk/no-name/s-laskou|vydavateľ=shop.rukahore.sk|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=cs}}</ref> V júli 2017 skupina No Name spolu s [[Karel Gott|Karlom Gottom]] nahrala singel „Kto dokáže“. Skladba vyšla v troch verziách – v sprievode [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu]], v [[Šansón|šansónovom]] klavírnom prevedení a v inštrumentálnej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karel Gott a No Name vydávajú skladbu Kto dokáže v troch verziách|url=https://www.webnoviny.sk/karel-gott-a-no-name-vydavaju-skladbu-kto-dokaze-v-troch-verziach/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2017-07-17|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pri príležitosti stého výročia vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]], 24. októbra roku 2018, kapela No Name vystúpila so skladbou „Ži... a nech žít“, ktorá je naspievaná v slovensko-českej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skupina No Name zverejnila videoklip k singlu Ži… a nech žít|url=https://www.webnoviny.sk/skupina-no-name-zverejnila-videoklip-k-singlu-zi-a-nech-zit/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-28|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pieseň mala premiéru v českom i slovenskom éteri v rovnakom momente, keď presne o 15:30 zaznela vo vysielaní [[Slovenský rozhlas|Slovenského]] aj [[Český rozhlas|Českého rozhlasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V hudobnej brandži je umenie byť nechcený|url=https://kosicednes.sk/kultura/v-hudobnej-brandzi-je-umenie-byt-nechceny/|dátum vydania=0001-11-30|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2021 skupina oslávila 25. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti vydali skladbu „Elity“. Autorom jej textu je Igor Timko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Chýbajú nám elity“ spievajú No Name v novej skladbe|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/599217-chybaju-nam-elity-spievaju-no-name-v-novej-skladbe/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-08-31|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> Základ skupiny No Name tvoria teraz už štyria súrodenci Timkovci: Igor (spevák, gitarista a textár, skupiny), Roman (gitara), Ivan (bicie nástroje) a ako posledný člen sa k nim pripojil aj najmladší brat Dušan (gitara). Na basovú gitaru v súčasnosti so skupinou hrá [[Pavol Jakab]] a na klávesové nástroje, vekovo najstarší [[Zoli Šallai]], ktorý po nahraní prvého albumu skupiny No Name nahradil [[Marián Čekovský|Mariána Čekovského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela {{!}} NO NAME - Hudobná skupina|url=http://www.no-name.sk/kapela/|vydavateľ=www.no-name.sk|dátum prístupu=2022-08-25}}</ref> Skupina vidí svoju výhodu v tom, že vychádza väčšinou z vlastných textov a z hudobných nápadov všetkých jej členov.<ref name=":1" /> == Diskografia == ;Štúdiové albumy * 1998 – ''[[No name (album)|No name]]'' * 2000 – ''[[Počkám si na zázrak]]'' * 2001 – ''[[Oslávme si život]]'' * 2003 – ''[[Slová do tmy]]'' * 2005 – ''[[Čím to je]]'' * 2008 – ''[[V rovnováhe]]'' * 2011 – ''[[Nový album]]'' * 2015 – ''[[S láskou]]'' ;Koncertné albumy * 2006 – ''[[Live in Prague]]'' * 2014 – ''[[G2 Acoustic Stage]]'' * 2016 – ''[[20 Rokov No Name]]'' * 2018 – ''[[Acoustic Tour]]'' ;Kompilácie * 2009 – ''[[The Best Of 1998–2009]]'' * 2012 – ''[[Love songs]]'' * 2017 – ''[[1998–2018]]'' ;Single, EP * 2001 – ''[[Ballantine's (No Name)|Ballantine's]]'', EP * 2001 – „Nie alebo áno“ * 2001 – „Večnosť“ * 2017 – [[Karel Gott]] & No Name „Kto dokáže“ ;DVD * 2006 – ''[[Live in Prague]]'' * 2010 – ''[[V rovnováhe tour]]'' * 2012 – ''[[No Name Tour 2011 Steel Arena Košice 24.11.2011]]'' * 2019 – ''[[20 Rokov (Live Koncert)]]'' == Ocenenia == * [[2016]] – [[Český slavík Mattoni]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Český slávik 2016 získali Gott, Lucie Bílá, Kabát a No Name| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kultura.sme.sk/c/20394233/cesky-slavik-2016-ziskali-gott-lucie-bila-kabat-a-no-name.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-11-26| dátum prístupu = 2021-03-17}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}} * [http://www.no-name.sk Oficiálna stránka skupiny] * [https://sk-sk.facebook.com/noname.sk No name na Facebook] {{No Name}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:No Name]] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] g7r3rmw05gpsxz15eny4k2bnc9q9j0f Ján Auxt 0 51297 7430063 7400132 2022-08-26T09:57:53Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Auxt |Portrét = |Popis = slovenský právnik, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky |Dátum narodenia = {{dnv|1960|6|11}} |Miesto narodenia = [[Brezno]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Súrodenci = Eva,Judita,Jozef |}} '''Ján Auxt''' (* [[11. jún]] [[1960]], [[Brezno]])<ref>http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1052</ref> je slovenský právnik, sudca [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu Slovenskej republiky]] od 4. júla [[2002]]. <ref>http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1278002</ref> == Životopis == Štúdium na Právnickej fakulte [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] ukončil v roku [[1983]]. Po skončení štúdia pracoval ako podnikový právnik v Stavebnom bytovom družstve v Brezne. V rokoch [[1986]] - [[1995]] bol prokurátorom Okresnej prokuratúry v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. V roku 1995 bol Národnou radou Slovenskej republiky zvolený za sudcu, na výkon funkcie bol pridelený na Okresný súd v Brezne. V rokoch 1997 - [[1998]] vykonával funkciu predsedu Okresného súdu v Brezne. [[1999]] - [[2002]] sudca Okresného súdu v Brezne, neskôr Okresného súdu v Banskej Bystrici. [[4. júl]]a [[2002]] sa stal sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky . == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=127800 Ján Auxt na stránke ÚS] * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1052 Ján Auxt na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Auxt, Ján}} [[Kategória:Sudcovia Ústavného súdu SR]] [[Kategória:Osobnosti z Brezna]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]] 1hetkx7tgvupfg2zse6ynhr460byjet Alžbeta Gácsová 0 57822 7429868 3203232 2022-08-25T13:07:24Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki PhDr. '''Alžbeta Gácsová''', CSc. (* [[1919]] – † [[1976]]) bola [[slovenský|slovenská]] [[historička]], od roku [[1951]] pracovala v HÚ [[SAV]]. ==Dielo== *''Boje slovenského ľudu proti feudálnemu útlaku a vykorisťovaniu'' (SAV, Bratislava 1960) {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Gácsová, Alžbeta}} [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Narodenia v 1919]] [[Kategória:Úmrtia v 1976]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] 6y5547tg9uud5jr6kusf32h4hnr9egk 7429869 7429868 2022-08-25T13:07:44Z Jetam2 30982 wl wikitext text/x-wiki PhDr. '''Alžbeta Gácsová''', CSc. (* [[1919]] – † [[1976]]) bola [[slovenský|slovenská]] [[historička]], od roku [[1951]] pracovala v HÚ [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. ==Dielo== *''Boje slovenského ľudu proti feudálnemu útlaku a vykorisťovaniu'' (SAV, Bratislava 1960) {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Gácsová, Alžbeta}} [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Narodenia v 1919]] [[Kategória:Úmrtia v 1976]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] 1yn91cm7sdnhojtznm3rcthc5si37s7 ŠK Slovan Bratislava 0 67485 7430006 7420807 2022-08-25T23:59:17Z DO 42103 Slovan v pohároch v r. 2022 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=ŠK Slovan Bratislava |ponožky2=0000CC |vzor_t2=_slovan1920a |vzor_pp2=_slovan1920a |vzor_tr2=_slovan1920a |vzor_po2=_slovan1920a |ľavéplece2=0000CC |telo2=0000CC |pravéplece2=0000CC |trenírky2=0000CC |vzor_lp3= |ponožky1=FFFFFF |vzor_t3= |vzor_pp3= |vzor_tr3= |vzor_po3= |ľavéplece3= |telo3= |pravéplece3= |trenírky3= |vzor_lp2=_slovan1920a |trenírky1=FFFFFF |obrázok=[[Obrázok:SK Slovan Bratislava logo.svg|190px]] |tréner={{minivlajka|Slovensko}} [[Vladimír Weiss st.]] |celýnázov=Športový klub Slovan Bratislava |prezývka=Belasí, Jastrabi z Tehelného poľa |založený=3.5.1919 |rozpustený= |štadión=[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] |kapacita=22 500 |majiteľ={{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] |predseda={{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík ml.]] |liga=[[Fortuna liga]] |pravéplece1=FFFFFF |sezóna=[[Fortuna liga 2021/22]] |pozícia=Fortuna liga, 1. miesto |vzor_lp1=_slovan1920h |vzor_t1=_slovan1920h |vzor_pp1=_slovan1920h |vzor_tr1=_slovan1920h |vzor_po1=_slovan1920h |ľavéplece1=FFFFFF |telo1=FFFFFF |ponožky3= }} '''ŠK Slovan Bratislava''' (celým názvom ''Športový klub Slovan Bratislava futbal, a.s.'') je najúspešnejší slovenský futbalový klub. V súčasnosti má na konte 28 majstrovských titulov (12 v ére samostatnosti). V historickej tabuľke mu patrí tretie miesto za [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] a [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]], ale pred [[Dukla Praha|Duklou Praha]]. Založený bol 3.5.1919 ako ''I. ČSŠK Bratislava'' skupinou [[Česko|českých]] úradníkov. Prvým predsedom klubu sa stal bratislavský policajný kapitán Richard Brunner. Premiérový slovenský majstrovský titul klub získal v roku 1926. Rok 1927 bol pre belasých veľmi úspešný, keď získali titul v amatérskych majstrovstvách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a rovnako uspel neskôr aj v roku 1930. I. ČSŠK Bratislava bol prvým slovenským klubom, ktorý pôsobil v profesionálnej [[Československá futbalová liga|československej súťaži]]. Počas viac ako storočnej histórie prešiel klub viacerými zmenami názvu. Od roku 1953 nesie meno Slovan. Do sezóny 1984/85 bol posledným tímom, ktorý nikdy nevypadol z najvyššej súťaže. Na domácej a medzinárodnej scéne získal celkovo viac ako 50 trofejí, čo predstavuje viac, ako ktorýkoľvek iný slovenský klub. Na svojom konte má 27 ligových titulov, 17 [[Slovenský pohár vo futbale|národných pohárov]], 5-krát vyhral Česko-slovenský pohár a vo svojej vitríne má aj 4 víťazstvá v slovenskom Superpohári. Najväčším úspechom klubu je triumf v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] z roku [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|1969]]. Slovan vo finále v [[Bazilej|Bazileji]] porazil slávny [[FC Barcelona]]. Dodnes je jediným klubom z bývalého Česko-Slovenska, ktorý dokázal získať jednu z európskych trofejí. Zároveň sa stal prvým klubom z [[Východná Európa|východnej Európy]] s víťazstvom v súťaži organizovanej [[Európska futbalová únia|Európskou futbalovou úniou]]. Slovan mal výrazný podiel na úspechoch [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|česko-slovenskej reprezentácie]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]. V kádri víťazného mužstva z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Majstrovstiev Európy 1976]] bolo sedem slovanistov, z toho šiesti nastúpili vo finálovom zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]. Dres Slovana obliekali najväčšie osobnosti slovenského futbalu, ktoré boli pozvané do výberov sveta a Európy pod hlavičkou [[FIFA]] a UEFA. Hoci bol I. ČSŠK Bratislava založený ako futbalový klub, od začiatku zastrešoval aj iné športy – [[Atletika|atletiku]], [[plávanie]], [[Hádzaná|hádzanú]], [[zápasenie]], [[Turistika|turistiku]], [[šerm]], o dva roky sa pridali [[cyklistika]] a [[ľadový hokej|hokej]], a neskôr aj [[tenis]], [[stolný tenis]], [[volejbal]], [[basketbal]], [[box]], [[krasokorčuľovanie]], [[Ragby (Rugby Union)|ragby]], [[hokejbal]], [[bejzbal]], [[šach]] a [[futsal]]. == História klubu == ===Prvé roky (1919 – 1939)=== [[Súbor:1csskba.jpg|thumb|right|Historicky prvé mužstvo 1. ČsŠK Bratislava z roku 1919. Mená hráčov sa nezachovali]] Na prelome 19. a 20. storočia, v časoch [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]], bolo na území dnešného Slovenska vytvorených viacero [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] futbalových oddielov. S myšlienkou založiť prvý slovenský futbalový klub prišli českí úradníci, ktorí pomáhali budovať novú administratívu na území Slovenska. Prvá pracovná schôdzka sa uskutočnila 29. marca 1919 v Grajciarovom hostinci na Mariánskej ulici v Bratislave. Všetci prítomní súhlasili s vytvorením samostatného česko-slovenského klubu. O tri dni neskôr v kaviarni Panónia zvolili prípravný výbor a na jeho čelo futbalového rozhodcu Ing. Vávru. Na ďalších schôdzkach prerokovali stanovy a rozhodli o tom, že ustanovujúce valné zhromaždenie sa bude konať v menze Ministerstva pre správu Slovenska, neskoršej vládnej budove pri [[Starý most (Bratislava)|Starom moste]]3. mája 1919 bol založený ''Prvý Česko-slovenský športový klub Bratislava''. Prvým predsedom sa stal policajný kapitán Richard Brunner, podpredsedami Ing. Vávra a Antonín Humhal. Prvé domáce ihrisko I. ČSŠK Bratislava sa nachádzalo pri [[Kuchajda|Kuchajde]]. Po odchode maďarských vojsk z [[Petržalka|Petržalky]] sa klub presťahoval na pravý breh Dunaja. 14. septembra absolvoval víťaznú domácu premiéru proti mužstvu PULE Bratislava. Zápas sa skončil výsledkom 6:0. Hráči I. ČSŠK postupne zlepšovali svoju výkonnosť a spoločne s PTE, najstarším klubom v meste, predstavovali najvyššiu futbalovú kvalitu v povojnovej Bratislave. V roku 1922 prišiel prvý výraznejší úspech, keď sa hráči I. ČSŠK Bratislava stali premiérovými majstrami Slovenska v konkurencii majstrov jednotlivých žúp. Od roku 1925 sa v Česko-Slovensku pravidelne konali amatérske majstrovstvá. 20. novembra 1927 sa I. ČSŠK prebojoval až do finále, v ktorom porazil tím Budweiss z [[České Budějovice|Českých Budějovíc]]. Oporami víťazného mužstva boli [[Štefan Priboj]], [[Pavol Šoral]], [[Štefan Čambal]], [[Martin Uher]] a brankár [[Jozef Hollý (futbalista)|Jozef Hollý]]. V roku 1930 zaznamenali hráči I. ČSŠK Bratislava druhý triumf v tejto súťaži. Rok predtým, v máji 1929 dosiahol bratislavský klub jedno zo svojich najväčších dovtedajších víťazstiev. [[Anglicko|Anglický]] profesionálny tím [[Newcastle United]] porazil vysoko 8:1. Celoštátna liga vznikla v roku 1934, ale I. ČSŠK Bratislava bol dlho jediným slovenským klubom, ktorý v nej pôsobil. ===Slovenská liga a povojnové obdobie (1939 – 1948)=== Koncom tridsiatych rokov sa stupňovala národnostná neznášanlivosť a [[antisemitizmus]]. Protižidovské nálady prenikli aj do bratislavského klubu. Obeťou sa stal tréner [[József Braun]], ktorý musel nedobrovoľne odísť nielen zo svojej pozície, ale aj z mesta. Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a vzniku samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] prišlo k nútenej zmene názvu klubu na ''ŠK Bratislava - Športový klub Bratislava''. Za predsedu bol zvolený MUDr. Štefan Čongrády a tajomníkom sa stal Alois Sedláček. Slovenské futbalové kluby museli vystúpiť z Československého svazu fotbalového a prihlásiť sa do novovzniknutého [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]]. Ten rozhodol, že v doterajších ligových súťažiach sa na Slovensku už nebude ďalej pokračovať, ale I. ČSŠK Bratislava ešte dokončil štátnu ligu. Po [[Anexia|anexii]] Petržalky hitlerovským Nemeckom prišiel ŠK Bratislava aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocnú ruku podala mestská rada poskytnutím ihriska nachádzajúceho sa v priestoroch dnešného Národného tenisového centra. V tomto období sa zároveň začalo s výstavbou nového futbalového ihriska s atletickou dráhou na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]]. 27. augusta 1939 odohrala svoj prvý zápas reprezentácia [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]]. Nad Nemeckom zvíťazila 2:0 gólmi [[Ján Arpáš|Jána Arpáša]] a [[Jozef Luknár|Jozefa Luknára]], hráčov ŠK Bratislava. Prvé stretnutie na novom štadióne na Tehelnom poli sa uskutočnilo 27. apríla 1940 a ŠK Bratislava v ňom remizoval s [[Hertha BSC|Herthou Berlín]] 2:2. V období Slovenského štátu sa hrala samostatná [[Slovenská pohárová súťaž|slovenská ligová súťaž]]. Bratislavčanom tak konkurovali tímy z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], [[Trnava|Trnavy]], [[Prešov|Prešova]], [[Žilina|Žiliny]] či [[Trenčín|Trenčína]] a najmä armádny celok [[OAP Bratislava]]. V rokoch 1939 – 1945 získali belasí štyri ligové tituly. Mužstvo vedené trénerom [[Ferdinand Daučík|Ferdinandom Daučíkom]] začalo praktizovať moderný WM-systém, vďaka ktorému dosahovalo vysoké, často dvojciferné víťazstvá. Ján Arpáš, neskôr hráč [[Juventus FC|Juventusu Turín]], sa stal tri razy najlepším strelcom súťaže. K pilierom tímu patrili aj [[Teodor Reimann]], [[Tomáš Porubský]], [[Ivan Chodák]], Jozef Luknár a [[Leopold Šťastný]]. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] 29. augusta 1944 rozhodla [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] o zániku všetkých ligových súťaží. Posledný ročník samostatnej súťaže ostal nedohraný. Po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] čakala na belasých znovu pravidelná konfrontácia s najlepšími českými mužstvami, pričom vrcholom boli najmä zápasy s pražskou Spartou a Slaviou. Do celoštátnej ligy sa klub kvalifikoval automaticky. Prvý povojnový zápas proti zahraničnému celku odohral ŠK Bratislava v Budapešti proti [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]]. V Maďarsku prehral 0:1, na Tehelnom poli zvíťazil pred 20-tisíc divákmi 2:1. Pred rovnakou návštevou porazil výsledkom 3:1 aj anglický profesionálny klub [[Derby County FC|Derby County]]. V novembri 1947 privítal ŠK Bratislava na svojom ihrisku [[PFK CSKA (Moskva)|CDKA Moskva]] a drese domácich zažiaril maďarský repatriant [[Ladislav Kubala]], neskoršia veľká hviezda FC Barcelona. V tomto období absolvoval ŠK Bratislava po prvýkrát zámorské turné. V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]] odohral osem zápasov s bilanciou päť výhier, dve remízy a jedna prehra. V domácej súťaži sa mu ale nedarilo a v sezóne [[Divízia 1947/1948|1947/48]] obsadil predposledné miesto. ===Narušenie pražskej hegemónie a majstrovský hetrik (1948 – 1953)=== [[Súbor:Slovan-Bratislava-MajsterCSR-1951.jpg|thumb|right|Majstrovské mužstvo z roku 1951]] Po odchode trénera Daučíka prevzal mužstvo Leopold Šťastný, ktorý doňho zaviedol prvky moderného futbalu. V roku 1949 s ním získal po prvý raz titul majstra Česko-Slovenska, ale už pod novým názvom ''Sokol NV Bratislava''. Bolo to po prvý raz, čo súťaž vyhral iný ako pražský klub. Šťastný presadzoval útočný futbal a jeho tím nastrieľal v majstrovskej sezóne 93 gólov. Z hráčov na ňom mali najväčšiu zásluhu [[Gejza Šimanský]], [[Vlastimil Preis]], [[Arnošt Hložek]], [[Emil Pažický]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Jozef Baláži]] a [[Vladimír Venglár]]. Sokol získal titul aj v dvoch nasledujúcich sezónach [[Oblastná súťaž 1950|1949/50]] a [[Krajská súťaž 1951|1950/51]]. Potvrdil tak svoje dominantné postavenie v česko-slovenskom futbale v tom období. V predvojnovom období sa slovenskí hráči objavovali v reprezentačnom mužstve Česko-Slovenska iba sporadicky. Vďaka úspechom Sokola NV Bratislava ich počet narastal a z viacerých sa stali opory národného tímu. ===Pod názvom Slovan (1953 – 1961)=== V roku 1953 zastupovali Bratislavu v najvyššej celoštátnej súťaži po prvýkrát tri kluby: [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Červená hviezda]], Slávia a ÚNV Slovan. Predchádzalo tomu rozbitie Sokola NV Bratislava. Aj pod novým názvom ostalo mužstvo v hre o najvyššie priečky. Trénerom bol v tom čase [[Anton Bulla]]. Po rokoch mala Bratislava svoje veľké derby. Súboje medzi Slovanom a Červenou hviezdou sa svojou atmosférou a kvalitou dali porovnávať so zápasmi pražských „S“. V roku 1954 sa na trénerskú lavičku vrátil Leopold „Jim“ Šťastný. Do slovenského futbalu postupne aplikoval nové poznatky zo zahraničných zdrojov, tvorivo obohacoval zastaraný WM-systém. Výsledky jeho práce sa naplno prejavili v roku 1955, keď Slovan získal štvrtý ligový titul. V rovnakej sezóne hralo v najvyššej súťaži až šesť slovenských klubov. Okrem toho vyhrali belasí prestížny [[Spartakiádny pohár]], prebojovali sa do semifinále [[Stredoeurópsky pohár vo futbale|Stredoeurópskeho pohára]] a obhájili prvenstvo v [[Pohár SNP|pohári SNP]]. V júli toho istého roku odohrali na Tehelnom poli zápas proti [[Brazília|brazílskemu]] [[Botafogo de Futebol e Regatas|Botafogu]] v zostave s [[Garrincha|Garrinchom]], Niltonom Santosom a Gersonom. V hľadisku ho sledovalo viac než 50-tisíc divákov. V rokoch 1956 a 1960 mal Slovan blízko k ďalším ligovým titulom, no v oboch prípadoch obsadil druhé miesto. ===Zlúčenie s Dimitrovom a najväčší úspech (1961 – 1969)=== Politický a ekonomický vývoj v krajine mal vplyv aj na športové dianie. 5. augusta 1961 došlo k zlúčeniu TJ ÚNV Slovan a TJ Dimitrov. Do názvu najslávnejšieho slovenského klubu sa dostalo meno veľkého chemického podniku (Chemické závody Juraja Dimitrova) a vznikol ''Slovan CHZJD Bratislava''. Prišlo aj k celkovej zmene v členských a funkcionárskych štruktúrach klubu. Pribudli nové športoviská, roku 1961 bol zrekonštruovaný zastaraný štadión na Tehelnom poli, pričom jeho kapacita sa zvýšila na 45-tisíc miest. Vybudované bolo aj umelé osvetlenie, svetelná tabuľa či ozvučenie celého areálu. [[Súbor:Slovan 63-64.jpg|thumb|left|Mužstvo Slovana zo sezóny 1963/64, v ktorom hrali reprezentanti [[Viliam Schrojf|Schrojf]], [[Ján Popluhár|Popluhár]], [[Karol Jokl|Jokl]] či [[Ľudovít Cvetler|Cvetler]]]] V roku 1962 získal Slovan premiérové víťazstvo v Česko-slovenskom pohári, ktoré dokázal zopakovať aj v nasledujúcom ročníku. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|Na Majstrovstvách sveta v Čile]] sa prebojovalo Česko-Slovensko až do finále, kde prehralo s [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]]. Boli pri tom aj brankár Slovana [[Viliam Schrojf]] a obranca [[Ján Popluhár]]. Sezóna [[Divízia 1965/1966|1965/66]] znamenala pre belasých ťažký boj o záchranu. Už o rok neskôr ale mužstvo pod vedením trénera [[Ján Hucko|Jána Hucka]] skončilo v lige na 2. mieste. Postupne sa tvorila partia výnimočných hráčov, ktorú prevzal v roku 1968 [[Michal Vičan]]. Priniesol so sebou progresívnu a zároveň rýchlu koncepciu hry. Po víťazstve v Česko-slovenskom pohári mal Slovan právo hrať v Pohári víťazov pohárov. V prvom kole si poradil s juhoslovanským [[NK Bor]] a v druhom vyradil [[FC Porto]]. Zimnú prípravu absolvovalo Vičanovo mužstvo v [[Argentína|Argentíne]], kde malo k dispozícii kvalitné hracie plochy. Táto výhoda sa prejavila vo štvrťfinále proti [[Torino FC|AC Turín]], ktorý Slovan vyradil po výsledkoch 1:0 a 2:1. V semifinále čakal na bratislavský celok [[Škótsko|škótsky]] [[Dunfermline AFC]]. Zrodili sa výsledky 1:1 a 1:0, ktoré Slovanu stačili na postup. Vo finále 21. mája 1969 v Bazileji o 19. hodine na [[Štadión sv. Jakuba|Štadióne sv. Jakuba]] nastúpil Slovan proti FC Barcelona. Po dramatickom priebehu zvíťazil 3:2 a stal sa prvým a dodnes jediným mužstvom z bývalého Česko-Slovenska, ktoré dokázalo vyhrať jednu z európskych pohárových súťaží. Stalo sa tak pri oslavách 50. výročia založenia klubu. Po návrate sprevádzal víťazov z letiska v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] do bratislavských ulíc stotisícový dav. K oporám mužstva patrili [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]], [[Ján Zlocha (futbalista)|Ján Zlocha]], [[Ľudovít Zlocha]], [[Ján Čapkovič]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ivan Hrdlička]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Karol Jokl]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] a kapitán [[Alexander Horváth]]. ===Venglošova éra a pád do druhej ligy (1969 – 1990)=== Na prelome 60. a 70. rokov kulminovala rivalita medzi Slovanom a Spartakom Trnava. [[Anton Malatinský]] vybudoval v Trnave tím, ktorý získal v rokoch 1968 – 1973 päť ligových titulov. Jeho hegemóniu dokázal narušiť jedine Slovan a to v roku 1970. V tých rokoch prežíval slovenský futbal svoje zlaté obdobie. Svedčí o tom aj fakt, že na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|Majstrovstvá sveta]] do Mexika cestovalo až 17 slovenských futbalistov. [[Súbor:Slovan Bratislava 1975.jpg|thumb|right|Futbalisti Slovana sa v sezóne 1974/75 tešili zo zisku majstrovského titulu pod vedením slovenského trénera 20. storočia [[Jozef Vengloš|Jozefa Vengloša]]]] Novým trénerom Slovana sa stal na jeseň 1973 jeho bývalý hráč a uznávaný odborník [[Jozef Vengloš]]. Začal zavádzať profesionalizmus a sofistikované poznatky do praxe. Zmenila sa starostlivosť o hráčov, ich denný režim ako aj systém hry. V sezónach [[3. futbalová liga 1973/1974|1973/74]] a [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] získal Slovan svoj šiesty a siedmy česko-slovenský titul. Definitívne tak zosadil z trónu „Veľkú“ Trnavu. Navyše, celý kalendárny rok 1975 mužstvo neprehralo jediný zápas. O tretí titul v rade za sebou prišli belasí aj kvôli povinnostiam viacerých hráčov v reprezentačnom mužstve. Tréner [[Václav Ježek]], ktorému Vengloš robil asistenta, pripravoval mužstvo na Majstrovstvá Európy 1976. Na nich dosiahol česko-slovenský futbal svoj najvýraznejší úspech. Vo finálovom zápase v [[Belehrad]]e porazil mužstvo Nemeckej spolkovej republiky a získal titul majstra Európy. Nastúpili v ňom šiesti hráči Slovana: [[Koloman Gögh]], [[Ján Pivarník]], Jozef Čapkovič, [[Ján Švehlík]], [[Marián Masný]] a kapitán [[Anton Ondruš]]. V kádri bol aj brankár Alexander Vencel. V nasledujúcich sezónach zaznamenal Slovan ústup z pozícií. V ročníku [[Slovenská národná futbalová liga 1976/1977|1976/77]] obsadil až 8. miesto, skončil pred ním aj mestský rival [[FK Inter Bratislava|Inter]]. Na poste trénera skončil Vengloš a na jeho miesto sa vrátil Michal Vičan. Pri zisku bronzových medailí na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|Majstrovstvách Európy 1980]] boli v kádri už len traja hráči bratislavského klubu: Gögh, Masný a Ondruš. O dva roky neskôr triumfoval Slovan v Československom pohári. Na niekoľko rokov to bol jeho posledný úspech. V poslednom zápase kvalifikácie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy 1984]] proti [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]] na Tehelnom poli nastúpil už len jediný slovanista – [[Milan Luhový]], ktorý zachraňoval remízu. Slovan sa prepadal stále nižšie a v roku 1983 bojoval o záchranu v najvyššej súťaži s [[FC Zbrojovka Brno|Brnom]]. Nepomohlo ani trojročné pôsobenie Antona Malatinského, strojcu trnavských úspechov. V sezóne [[1. Československá národná futbalová liga 1984/1985|1984/85]] Slovan pod vedením Jána Hucka po 50-tich rokoch vypadol z najvyššej súťaže. Do tej doby bol posledným tímom, ktorý z nej nikdy nezostúpil. Po troch sezónach v strávených v Slovenskej národnej lige sa belasí vrátili do celoštátnej súťaže. Postup si vybojovali v ročníku [[1. slovenská národná futbalová liga 1987/1988|1987/88]] pod vedením trénera [[Ján Zachar (tréner)|Jána Zachara]], po ktorom prebral taktovku na dve sezóny [[Jozef Jankech]]. ===Úspechy pod Galisovým vedením (1990 – 1996)=== Od roku 1990 nesie klub názov ''ŠK Slovan Bratislava''. Novým trénerom sa stal pred sezónou 1990/91 [[Dušan Galis]], ktorý predtým viedol B-mužstvo. Na nátlak hráčov aj trénera odstúpilo v decembri toho istého roku vedenie klubu. Pod vplyvom politicko-ekonomických zmien, ktoré ešte výraznejšie nútili vedenie klubu k profesionalizmu aj mimo ihriska, dostali dôveru viesť Slovan [[Jaroslav Čaniga]], [[Juraj Münczner]] a renomovaný kardiochirurg [[Viliam Fischer]]. Hneď v prvej sezóne pod taktovkou Dušana Galisa skončil Slovan v ligovej tabuľke na druhom mieste, o jediný bod za majstrovskou Spartou. Na Tehelné pole sa opäť začali vracať diváci. [[Alexander Vencel ml.]], [[Dušan Tittel]], [[Ondrej Krištofík]], [[Ladislav Pecko]] a [[Jaroslav Timko (futbalista)|Jaroslav Timko]] si vybojovali miesto v reprezentačnom tíme. V septembri 1991 odohral Slovan v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] dvojzápas proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. Po výsledkoch 1:2 a 1:1 síce vypadol, ale zanechal výborný dojem. V ligovom ročníku neprehrali belasí 28 zápasov a na konci sezóny sa radovali z ôsmeho a posledného federálneho titulu. Slovan naňho čakal sedemnásť rokov. Najväčšiu zásluhu na ňom mali Alexander Vencel ml., Dušan Tittel, Ondrej Krištofík, [[Vladimír Kinder]], [[Miloš Glonek]], Ladislav Pecko, [[Tomáš Stúpala]], Jaroslav Timko a najlepší strelec súťaže [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. V tomto období prechádzal česko-slovenský futbal profesionalizáciou. Profesionálne zmluvy podpísalo 21 hráčov z kádra Slovana. V poslednom ročníku spoločnej ligy získala titul Sparta pred Slaviou, Slovan skončil tretí. Belasým nepomohlo ani Dubovského 24 gólov, vďaka ktorým získal znovu korunu kráľa strelcov. Mladý útočník následne prestúpil do slávneho Realu Madrid. Prvý ročník samostatnej slovenskej súťaže odohralo 12 mužstiev. Slovan posilnil pred sezónou Argentínčan [[Fabio Nigro]], považovaný za najlepšieho legionára v histórii slovenskej ligy. Belasí dominovali na všetkých frontoch. Okrem titulu v najvyššej získali aj Slovenský a Matičný pohár. Do popredia sa dostali hráči ako [[Róbert Tomaschek]], [[Marián Zeman]], [[Štefan Maixner]] či [[Pavel Gostič]]. Ani v ďalšom období Slovan nenašiel zdatného konkurenta. Ligový titul získal aj v sezónach [[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] a [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]. Na jeseň 1995 nahradil Dušana Galisa na poste trénera [[Anton Dragúň]], ktorého neskôr vymenil Karol Jokl. Od októbra ale znovu sedel na lavičke Galis. V prvých dvoch ročníkoch prehral Slovan po dva zápasy, v treťom iba jeden. Hoci mal tréner Galis k dispozícii kvalitné mužstvo, v Európe sa mu nepodarilo presadiť. Doplatil na náročné žreby, ktoré mu prisúdili [[AC Miláno]], [[1. FC Kaiserslautern]] či [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]]. V lete roku 1996 sa dostal klub do finančných problémov a hráčom neboli vyplatené mzdy. Výsledkom bol odchod viacerých hráčov do konkurenčných klubov a odvolanie predsedu klubu Jaroslava Čanigu. Novým dočasným šéfom sa stal Anton Ondruš. Začalo sa obdobie trénerských rošád, pri tíme definitívne skončil Dušan Galis. ===Návrat na trón a ďalšie vypadnutie (1996 – 2004)=== Ekonomická situácia sa vylepšila až po príchode nového vedenia na čele s [[Ján Ducký|Jánom Duckým]] a hlavného sponzora [[Slovenský plynárenský priemysel|SPP a.s.]]. Po dvoch sezónach, v ktorých získal titul [[1. FC Košice]], sa Slovan vrátil na ligový trón v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]]. Mužstvo vedené trénerom [[Stanislav Griga|Stanislavom Grigom]] malo v kádri reprezentantov [[Miroslav König|Miroslava Königa]], [[Stanislav Varga|Stanislava Vargu]], [[Milan Timko (futbalista)|Milana Timka]], Róberta Tomascheka, [[Jozef Majoroš (1970)|Jozefa Majoroša]], [[Tibor Jančula|Tibora Jančulu]] či [[Zsolt Hornyák|Zsolta Hornyáka]]. Oslavy majstrovského titulu a 80. výročia založenia klubu prekazili nečakané udalosti. Predseda klubu, člen politickej strany [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] Ján Ducký bol mafiánskym spôsobom zastrelený pred vlastným domom, čím klub prišiel o podporu Slovenského plynárenského priemyslu. Na päť rokov sa Slovan ocitol bez hlavného mecenáša. Klubu sa nedarilo ani na športovom poli. V predkole [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] nečakane vypadol s [[Cyprus|cyperským]] [[Anorthosis Famagusta FC]]. Tréner Griga bol odvolaný, odišlo viacero opôr a finančná kríza sa čoraz viac prehlbovala. Predseda správnej rady Ľudovít Zlocha abdikoval na svoj post a nahradil ho [[Roman Dubeň]]. Sezónu [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] začal Slovan výborne, pod trénerom [[Stanislav Jarábek|Stanislavom Jarábkom]] neprehral prvých pätnásť zápasov v lige a keďže predchádzajúci ročník ukončili so 17 neprehratými zápasmi vytvorili nový slovenský rekord - 32 neprehraných zápasov v rade za sebou. Ani to však na titul nestačilo, titul získal Inter. V ďalších sezónach sa Slovan boril s existenčnými problémami. Na lavičke sa menili tréneri každú chvíľu. Pozitívnu zmenu priniesol [[Dušan Radolský]], ale titul nezískal ani vďaka 19 presným zásahom [[Róbert Vittek|Róberta Vittek]]a a jedenásť bodovému náskoku po jesennej časti. Neúnosná situácia vyvrcholila v sezóne [[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]], v ktorej skončili belasí na poslednom 10. mieste a zo súťaže vypadli. Narastajúce dlhy nevyriešil ani Vittekov predaj do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]]. ===Rekordný titul a postup do Európskej ligy (2004 – 2018)=== 24. januára 2005 bol Slovan predaný do rúk nového majiteľa a na čelo klubu sa postavil bývalý [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]] [[Ľudovít Černák]]. Ako jeden z prvých cieľov si stanovil vyplatenie podlžností bývalým hráčom klubu. V sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] sa Slovan po dvoch rokoch vrátil do najvyššej súťaže. V úvodnej sezóne pod vedením skúseného trénera Jozefa Jankecha skončil na 3. mieste. [[Súbor:Marko Milinković.jpg|thumb|[[Marko Milinković]]]] V ročníku [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] oslavoval klub 90. výročie svojho založenia. V tejto sezóne sa po desiatich rokoch vrátil na slovenský futbalový trón. Pod vedením trénera Ladislava Pecka získal piaty titul v samostatnej slovenskej súťaži. Divácke návštevy začali narastať. Nový majiteľom klubu sa stal podnikateľ [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]]. Do Slovana priviedol [[Juraj Halenár|Juraja Halenára]] a [[Branislav Obžera|Branislava Obžeru]], hráčov jeho bývalého klubu. Kráľom strelcov sa stal [[Pavol Masaryk]]. Mužstvo okolo kapitána [[Samuel Slovák|Samuela Slováka]] triumfovalo aj v zápase o Superpohár. Pri oslavách výročia prišiel na Tehelné pole [[SSC Neapol]]. V úlohe kapitána [[Taliansko|talianskeho]] tímu sa predstavil bývalý hráč Slovana [[Marek Hamšík]]. V 2. predkole Ligy majstrov postúpili belasí cez [[HŠK Zrinjski Mostar]], ale následne vypadli v dvojzápase s [[Olympiakos FC|Olympiakosom Pireus.]] Po jesennej časti sezóny [[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] Slovan po 69 rokoch opustil štadión na Tehelnom poli, na ktorom sa začali búracie práce a výstavba nového štadióna. Jeho dočasným domovom sa stali [[Pasienky (štadión)|Pasienky]], dlhoročné sídlo mestského rivala, Interu. Veľmi úspešná bola sezóna [[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]]. Zverenci českého trénera [[Karel Jarolím|Karla Jarolíma]] predvádzali vyrovnané výkony a po tretí raz v klubovej histórii získali ''double'' - ligu aj Slovenský pohár. V historickej tabuľke slovenskej najvyššej súťaži sa vďaka šiestemu titulu dostali pred [[MŠK Žilina]]. S 20 gólmi sa najlepším strelcom sezóny stal [[Filip Šebo]]. V 3. predkole Ligy majstrov Slovan nestačil na [[APOEL FC|APOEL Nikózia]]. Následne sa predstavil v baráži o Európsku lige, kde nečakane vyradil [[AS Rím]]. Vďaka tomu sa premiérovo prebojoval do skupinovej fázy tejto súťaže, kde ho čakali atraktívni súperi [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] a [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]]. Podobný úspech sa Slovanu podaril v sezóne [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]], keď získal ďalšie double. Už po treťom kole odišiel z postu trénera bývalý kormidelník slovenskej reprezentácie [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]]. Na jeho miesto prišiel ešte donedávna aktívny hráč, Samuel Slovák. Účinkovanie v pohárovej Európe sa pre Slovan skončilo už pri prvej prekážke v podobe bulharského [[Ludogorets Razgrad|Ludogoretsu Razgrad]]. Ôsmy titul získal Slovan v sezóne [[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]]. Po nevydarenom rozbehu sa k mužstvu po sedemnástich rokoch vrátila trénerská dvojica Dušan Galis - Jozef Valovič. Ďalším navrátilcom bol kanonier a odchovanec klubu Róbert Vittek, historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie. Jediným sklamaním sezóny bola prehra vo finále Slovenského pohára proti [[FC VSS Košice|Košiciam]]. V Lige majstrov najprv Slovan vyradil [[The New Saints FC]] a [[FC Sheriff Tiraspol|FC Sheriff Tiraspoľ]]. Jeho účinkovanie v najprestížnejšej klubovej súťaži ukončil bieloruský [[FK BATE|BATE Borisov]]. Napriek tomu sa predstavil v skupinovej fáze Európskej ligy. V zápasoch s Neapolom, Spartou Praha a [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] neuhral ani bod a bol najslabším účastníkom súťaže. Medzi sezónami [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]], [[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]], [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] sa Slovan trikrát po sebe umiestnil na 2. mieste vo [[Fortuna liga|Fortuna lige]]. V sezónach 2016/17 a 2017/18 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V priebehu sezón sa v Slovane prestriedali 3 tréneri. Cyperčanovi [[Nikodimos Papavasileiou|Nikodimovi Papavasiliovi]] sa stalo osudným vypadnutie Slovana v 2. predkole Európskej ligy s [[Lotyšsko|lotyšskou]] [[FK Jelgava|Jelgavou]] (0:0, 0:3). [[Srbsko|Srb]] [[Ivan Vukomanović]] tiež skončil po neuspokojivých výsledkoch v sezóne 2017/18 a osudnou mu bola remíza na domácom štadióne Pasienky s poslednou [[FK Senica|FK Senicou]] 2:2. So Slovanom sa mu podarilo vyhrať Slovenský pohár v sezóne 2016/17. Mužstvo následne prebral [[Martin Ševela]]. Ten bol neskôr odvolaný a nahradený Jánom Kozákom ml. === Návrat na Tehelné pole (2019 –) === Slovan dokázal priviesť do tímu kvalitných zahraničných hráčov, z ktorých najviac vyčnievali [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] a [[Maroko|Maročan]] [[Moha Rharsalla Khadfi|Moha]]. Kapitánom mužstva bol [[Bulharsko|Bulhar]] [[Vasil Božikov]]. Slovan vypadol až v 3. predkole Európskej ligy, keď vyradil [[Moldavsko|moldavský]] [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] a [[Malta|maltský]] [[Balzan FC|Balzan]], no nad jeho sily bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (2:1, 0:4). V lige našiel Slovan premožiteľa len dvakrát ([[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]], [[MFK Ružomberok|Ružomberok]]), keď už bolo rozhodnuté o tom, že ligu vyhrá práve Slovan. Fortuna ligu Slovan vyhral s náskokom 17 bodov pred Dunajskou Stredou a Ružomberkom. Najlepším strelcom Slovana a celej ligy sa stal Andraž Šporar, ktorý vyrovnal historický rekord [[Róbert Semeník|Róberta Semeníka]] (29 gólov v 32 zápasoch). V pohári Slovan nešťastne vypadol po neoprávnenom štarte [[Marin Ljubičić|Marina Ljubičića]]. Zápas bol kontumovaný v prospech [[TJ Iskra Horné Orešany|Horných Orešian]]. V nasledujúcej sezóne sa Slovan stal opäť šampiónom Fortuna ligy, zvíťazil aj v slovenskom pohári a zahral si aj skupinovú fázu Európskej ligy. Mužstvo prebral na začiatku sezóny po odvolaní Martina Ševelu (vypadnutie v 1.predkole LM) vtedajší tréner juniorky Ján Kozák ml. Ten bol na začiatku sezóny 2020/21 odvolaný pre neuspokojivý herný prejav mužstva po pohárovom zápase v Beluši. Mužstvo prebral slovinský tréner Darko Milanič, ktorý bol odvolaný po 8.kole nadstavby pre neuspokojivý herný prejav mužstva a zlé výsledky. Milaničovi sa stala osudnou prehra na domácom štadióne [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], kde Slovan prehral s Dunajskou Stredou 0:1. Týždeň predtým Slovan prehral aj najväčšie slovenské derby proti Trnave. Novým hlavným trénerom Slovana sa stal opäť [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] == Názvy klubu == * 1919 – I. ČSŠK Bratislava * 1939 – ŠK Bratislava * 1948 – Sokol NV Bratislava * 1953 – ÚNV Slovan Bratislava * 1961 – TJ Slovan CHZJD Bratislava * 1990 – ŠK Slovan Bratislava == Rivalita == Najväčším rivalom Slovana je Spartak Trnava. Tradičné derby je najzásadnejším a zároveň najsledovanejším zápasom v slovenskom futbale. Predstavuje nielen rivalitu dvoch futbalových klubov, ale aj susedných miest zo západného Slovenska – Bratislavy a Trnavy. Jeho história siaha až do roku 1926, kedy sa v Trnave konal prvý vzájomný zápas s víťazstvom domácich v pomere 3–1. Prvý veľký spor sa odohral v roku 1932, keď najlepší trnavský útočník [[František Masarovič]] napriek nesúhlasu klubu prestúpil do 1. ČsŠK Bratislava. Zakročiť napokon musel až riadiaci orgán Západoslovenskej futbalovej župy. Od tohto momentu platilo, že každý prestup hráča Trnavy do Slovana (v ďalších rokoch Anton Malatinský, [[Michal Benedikovič]] či [[Jozef Adamec]]), alebo opačným smerom, znamenal nespokojnosť a vzdor fanúšikov. To sa porušilo koncom 80-tych rokov a odvtedy presuny hráčov medzi oboma klubmi nie sú až také emotívne (napr. Vladimír Eckhardt, Marek Ujlaky, Dušan Tittel, Myenty Abena atď.). Ďalším zásadným momentom v rivalite týchto dvoch mužstiev bolo prelomenie bariéry na tribúne v roku 1968, kedy rivalita kulminovala. Niekoľko fanúšikov bolo zranených a zápas mal dohru za zeleným stolom. Vzájomné zápasy sú často označované ako rizikové a sprevádzané početným policajným dozorom. Neslávne pamätným sa stal zápas 11. kola futbalovej Fortuna ligy 17. októbra 2021 medzi dovtedy prvým Slovanom a druhou Trnavou, ktorý hlavný rozhodca najskôr prerušil a potom po takmer štvrť hodine predčasne ukončil pre ohrozovanie divákov v sektore hostí domácimi priaznivcami a následnému vniknutiu množstva fanúšikov z obidvoch táborov na hraciu plochu, kde došlo ku násilnostiam a vzájomným bitkám, pričom niekoľko fanúšikov bolo zranených a museli byť ošetrovaní. Výsledkom nezvládnutej usporiadateľskej služby zo strany domáceho Spartaka a násilností disciplinárna komisia SFZ udelila Spartaku pokutu 35000 €, uzavretie štadióna pre divákov na 3 domáce zápasy (okrem detí do 15 rokov) a Slovanu pokutu 20000 € a zákaz vycestovať fanúšikom Slovana na 4 najbližšie zápasy na štadióny súperov v lige. Obidva kluby dostali zákaz vycestovania fanúšikov na súperov štadión do konca súťažného ročníka. Prezídium Únie ligových klubov odsúhlasilo podľa súťažného poriadku kontumáciu 3:0 v prospech Slovana. Násilnosti na štadióne vyústili až do zvolania Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde sa preberali možnosti zvýšenia bezpečnosti na športových podujatiach. Ku zápasu sa vyjadrovali viacerí poprední športovci, politici, prezident Policajného zboru a mal dopad aj na legislatívne zmeny, ktoré mali zabrániť podobným situáciám na športových štadiónoch. Legislatívne zmeny v bezpečnosti na štadiónoch boli nevyhnutné aj z dôvodu, že zápas mal medzinárodný rozmer, keď si na zápase vybíjali energiu okrem zainteresovaných fanúšikov obidvoch klubov aj fanúšikovia Baníka Ostrava (Česko) a GKS Katowice (Poľsko) na strane Spartaka Trnava a Ruchu Chorzów a Wisły Krakov (obe Poľsko) a Austrie Viedeň (Rakúsko) na strane Slovana Bratislava. Množstvo článkov vo všetkých tlačených aj elektronických médiách v najbližších týždňoch po zápase dokumentovalo dramatický priebeh zápasu. Tu sú len niektoré názvy z nich: "Dráma na štadióne v Trnave ako z filmu Hooligans: Zápas slovenského derby skončil predčasne" (Startiup), "Škandál nevídaných rozmerov: Chuligáni sa v derby bili na trávniku a krv tiekla potokom!" (Šport24.sk), "Počas zápasu v Trnave vyčíňala na ihrisku zberba zo 4 krajín: Kto každý tu zlyhal? Počuť len výhovorky!" (Nový čas), "Rozbité hlavy, veľké tržné rany: Polícia nebrala žiadny ohľad, schytali to aj ženy a deti" (Šport24.sk) atď. Počas svojho pôsobenia v najvyššej súťaži mal Slovan postupne štyroch mestských rivalov. Prvým bol armádny klub OAP Bratislava, s ktorým sa Slovan stretával v ligových zápasoch počas existencie Slovenského štátu. Súperenie ale nemalo dlhé trvanie. OAP bol v roku 1944 z politických dôvodov zrušený. Len o málo dlhšie trvala rivalita s ČH Bratislava. Tá sa v roku 1962 zlúčila so Slovnaftom a vznikol [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]. Hoci klub nemal širokú základňu fanúšikov, bratislavské derby vždy lákalo. V sezóne 1974/75 sa o titule rozhodovalo vo vzájomnom zápase medzi Interom a Slovanom na vypredaných Pasienkoch. Rivalita pokračovala aj v samostatnej slovenskej lige. Ďalší priamy súboj o titul medzi týmito klubmi sa odohral v sezónach 1998/99 a 1999/00. Vzájomné zápasy dostali pomenovanie ''„derby susedov z Bajkalskej ulice“''. Aktuálne sa nestretávajú, nakoľko Inter pôsobí v [[3. liga|3. lige]]. Posledným mestským rivalom Slovana bola Artmedia Petržalka. Klub z pravého brehu [[Dunaj|Dunaja]] sa stal stabilným účastníkom najvyššej súťaže po rozdelení Československa. Zápasy so Slovanom často prilákali na štadión za Starým mostom návštevu blížiacu sa 10-tisícom divákom. Klub momentálne pôsobí pod názvom FC Petržalka v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. Za ďalšieho významného rivala Slovana možno považovať [[FC VSS Košice|VSS Košice]] (dnes už [[FC Košice]]). Zápasy s tímom z metropoly opačného konca Slovenska sú vnímané ako súboj „''východu proti západu“.'' V minulosti, počas účasti Slovana v 1. čs. lige bol na českej strane hlavným rivalom Sparta Praha. Rivalita vrcholila najmä v posledných rokoch spoločnej futbalovej ligy, kedy mali oba kluby najpočetnejšie a aj najradikálnejšie futbalové tábory. Napriek tomu nikdy medzi oboma tábormi neprišlo k nejakému významnejšiemu fyzickému konfliktu, presahujúceho bežné strety znepriatelených fanúšikovských táborov v česko-slovenskej federálnej lige. Konflikty sa obmedzovali len na verbálne útoky a hádzanie rôznych predmetov na hraciu plochu príp. do sektorov súperových fanúšikov. Bežné boli menšie bitky jednotlivcov, čo však bol v tom čase bežný sprievodný jav na a pri štadiónoch v lige. Od 90-tych rokov 20. storočia je hlavným nepriateľom na medzinárodnej scéne Ferencvároš Budapešť. Tento klub má dlhodobo extrémne radikálne a militantné fanúšikovské jadro, pravdepodobne najhoršie zo všetkých stredoeurópskych futbalových klubov. Vyčínanie jeho fanúšikov je každoročne známe aj na medzištátnych zápasoch, nielen na klubových. Nenávisť medzi klubmi spôsobili ešte v r. 1992 radikálni fanúšikovia Ferencvárošu, keď prišli do Bratislavy na vzájomný zápas medzi Slovanom a Budapešťou v 1. kole ligy majstrov. Na štadión Slovana si so sebou zobrali celý arzenál nebezpečných zbraní, priamo na štadióne hádzali nebezpečné predmety a ohrozovali ostatných divákov. Vykrikovanie ponižujúcich protislovenských a protislovanistických sloganov v uliciach Bratislavy ako aj na štadióne bolo to najslabšie čo použili. Počas zápasu tak vyhrotili situáciu, že museli proti nim zakročiť bezpečnostné zložky na štadióne a tým ochránili zvyšných slušných divákov. Keďže "világos" dostali aj niektorí pravdepodobne nevinní priaznivci Ferencvárošu, maďarské médiá ako aj radikálni priaznivci maďarského klubu len veľmi ťažko znášali tento postup polície, a všetko obrátili na nacionálne vášne a politiku a cítili ukrivdenosť maďarského národa. Frustrácia Maďarov bola umocnená debaklom, ktorý utŕžili hráči Ferencvárošu na Tehelnom poli (4:1 pre Slovan), kde 2 góly strelil aj legendárny Peter Dubovský. UEFA za nenahlásenie zápasu ako rizikového ako aj za vyčínanie fanúšikov potrestala obidva kluby, vyššiu pokutu dostal maďarský klub, čo opäť rozdúchal vášne za Dunajom. Maďari sa navyše chystali na veľkú vendetu v odvetnom zápase v Budapešti. V čase medzi obidvomi zápasmi išli z Maďarska veľmi nepríjemné správy, ktoré prakticky vylučovali prítomnosť kohokoľvek hovoriaceho po slovensky v Budapešti (ak nechcel skončiť minimálne v nemocnici). Priamo pred zápasom komando "Fradi" kontrolovalo vlaky idúce do Budapešti, pričom každému priaznivcovi zo Slovenska hrozilo vysoké nebezpečenstvo ohrozenia života pri strete s týmito radikálnymi fanúšikmi. Nakoniec do sektora hostí v Budapešti prišiel len jeden fanúšik, 15-ročný Daniel Antošík, ktorý počas celého zápasu sedel v sektore hostí s rozvinutou slovanistickou vlajkou proti celému vypredanému protislovanisticky zameranému štadiónu. Tento jeho počin zaznamenali takmer všetky médiá, hráči a veľmi kladne a obdivne sa o ňom vyjadrovali aj fanúšikovia konkurečných futbalových klubov v našej lige. Dočkal sa aj ocenenia po zápase, tréner Slovana Dušan Galis si išiel po zápase s ním podať ruku, Ondrej Krištofík mu daroval dres, hráči ho na ceste späť zobrali lietadlom do Bratislavy a dostal aj permanentku na celý rok na zápasy Slovana<sup>1</sup>. V čase 30. výročia tohto pamätného zápasu v r. 2022 skrížil cesty obidvom mužstvám žreb UEFA. Slovan a Ferencvároš sa opäť stretli, tentokrát 2. predkole Ligy majstrov. Všetky média, najmä však maďarské, sa venovali viac fanúšikom a odplate za rok 1992 ako futbalu a hráčom a zbytočne vyhrocovali situáciu. Pred prvým zápasom v Budapešti bola situácia opäť veľmi napätá a tvrdé jadro Ferencvárosu opäť "kontroloval" vlaky, s úmyslom zneškodniť akéhokoľvek fanúšika zo Slovenska. Avšak maďarská polícia spolu so slovenskou a futbalovým klubom ŠK Slovan vynikajúco zvládli celý presun 500-700 priaznivcov Slovana do Budapešti a späť, a ku žiadnym výtržnostiam neprišlo. Avšak na štadióne bola veľmi nepriateľská nielen protislovanistická, ale opäť aj protislovenská nálada, ktorú dokumentovali transparenty, tričká, či nacionalistické verbálne prejavy domácich fanúšikov. Ich frustrácia sa ešte prehĺbila po prehratom zápase (1:2), ktorú si vybíjali domáci priaznivci najmä na sociálnych sieťach, kde si svoje xenofóbne a militantné názory vybíjali aj na vlastných hráčoch. Jediným vážnejším incidentom bolo, že počas presunu z tréningu v Budapešti, jeden maďarský priaznivec hodil do okna autobusu Slovana kameň, čím ho poškodil. Veľmi pozitívnym a pekným gestom tohto zápasu bolo, že vyše 40 priaznivcov Slovana sa zložilo na spiatočnú letenku hrdinu spred 30 rokov - Daniela Antošíka, žijúceho medzičasom v Argentíne a tesne pred zápasom ako spomienku na r. 1992 všetci opustili sektor hostí okrem Daniela, ktorý ostal v sektore už na novom, vypredanom štadióne Ferencvárosu, sám, tak ako pred 30 rokmi, čo si všimli aj televízne štáby a až potom pred prvým výkopom prišli aj ostatní fanúšikovia Slovana povzbudzovať do svojho sektora. Po príchode na Slovensko sa Daniel Antošík tešil veľkému záujmu nielen médií, ale opäť aj obdivu iných fanúšikov (napr. niektorých priaznivcov Trnavy). Kým pred zápasom v Budapešti sa už týždeň pre výkopom riešili len bezpečnostné aspekty podujatia a média stále, až prehnane, oživovali spomienky spred 30 rokov, pred zápasom v Bratislave sa riešilo ako vypredať štadión domácimi priaznivcami a atmosféra ani zďaleka nebola taká vyhrotená... == Športové úspechy == * '''Amatérsky majster Česko-Slovenska (2x):''' 1927, 1930 * '''Majster [[Česko-slovenská futbalová liga|Česko-Slovenska]] (8x):''' 1949, 1950, 1951, 1955, 1970, 1974, 1975, 1992 * '''Majster [[Fortuna liga|Slovenska]] (20x):''' 1926, 1927, 1930, 1932, 1940, 1941, 1942, 1944, 1994, 1995, 1996, 1999, 2009, 2011, 2013, 2014, 2019, 2020, 2021, 2022 * '''Víťaz [[Pohár víťazov pohárov UEFA]] (1x):''' 1969 * '''Víťaz Česko-slovenského pohára (5x):''' 1962, 1963, 1968, 1974, 1982 * '''Víťaz [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] (17x):''' 1970, 1972, 1974, 1976, 1982, 1983, 1989, 1994, 1997, 1999, 2010, 2011, 2013, 2017, 2018, 2020, 2021 * '''Víťaz [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenského Superpohára/Matičného Pribinovho pohára]] (4x):''' 1994, 1996, 2009, 2014 *'''Víťaz''' '''Interpohára (9x):''' 1968, 1970, 1972, 1973, 1974, 1977, 1990, 1992, 1994 == Najlepší ligoví strelci == {| class="wikitable" !Rok !Víťaz !Klub !Počet gólov |- |1941 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> ? </center> |- |1942 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> ? </center> |- |1944 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 33 </center> |- |1955 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Emil Pažický]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 19 </center> |- |1972 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Čapkovič]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 19 </center> |- |1981 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Marián Masný]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 16 </center> |- |1992 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 27 </center> |- |1993 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 24 </center> |- |2009 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Pavol Masaryk]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 15 </center> |- |2011 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Filip Šebo]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 22 </center> |- | rowspan="2" |2017 |{{GIN}} [[Seydouba Soumah]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 20 </center> |- |{{minivlajka|Slovensko}}[[Filip Hlohovský]] |[[MŠK Žilina]] |<center> 20 </center> |- |2019 |{{SVN}} [[Andraž Šporar]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 29 </center> |- |2020 |{{SLO}} [[Andraž Šporar]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 12* </center> |} Poznámka: * sezóna 2019/2020 bola skrátená z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] == Hráči Slovana v klube ligových kanonierov (KLK) == '''[[Klub ligových kanonierov]]''' (KLK) združuje [[Slovensko|slovenských]] [[Futbal|futbalistov]], ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach. Tento zoznam ku koncu roku 2021 obsahoval 35 futbalistov, z toho v Slovane pôsobilo '''21'''. {| class="wikitable" !Poradie v KLK !Meno hráča ! width="50" |Celkový počet gólov !Počet gólov za Slovan |- |1. |[[Ladislav Kubala]] | align="center" |202 |14 |- |3. |[[Jozef Adamec]] | align="center" |170 |15 |- |5. |[[Ján Arpáš]] | align="center" |152 |146 |- |7. |[[Milan Luhový]] | align="center" |143 |23 |- |11. |[[Juraj Halenár]] | align="center" |127 |57 |- |12. |[[Emil Pažický]] | align="center" |124 |77 |- |13. |[[Stanislav Šesták]] | align="center" |123 |6 |- |14. |[[Jozef Luknár]] | align="center" |119 |119 |- |15.-17. |[[Róbert Vittek]] | align="center" |115 |71 |- |15.-17. |[[Filip Hološko]] | align="center" |115 |9 |- |18. |[[Viktor Tegelhoff]] | align="center" |113 |86 |- |19. |[[Peter Herda]] | align="center" |110 |1 |- |20.-21. |[[Anton Moravčík]] | align="center" |109 |70 |- |20.-21. |[[Szilárd Németh]] | align="center" |109 |25 |- |26.-27. |[[Marek Hamšík]] | align="center" |107 |0 |- |26.-27. |[[Jozef Obert]] | align="center" |107 |59 |- |28.-29. |[[Gejza Šimanský]] | align="center" |106 |54 |- |31. |[[Božin Laskov]] | align="center" |104 |47 |- |32.-33. |[[Marián Masný]] | align="center" |103 |97 |- |32.-33. |[[Tomáš Medveď]] | align="center" |103 |8 |- |34.-35. |[[Ján Čapkovič]] | align="center" |100 |100 |} == Slovan v európskych pohároch == {| class=wikitable |+ |- bgcolor="#f2eeaa" ! align="center" |sezóna !! súťaž !! kolo !! štát !! klub !! skóre |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1956/1957|1956/57]] | rowspan="2" | [[Liga majstrov UEFA|EPM]] |predkolo |{{flagicon|Poľsko}} |[[Legia Warszawa|CKWS Warszawa]] |4–0, 0–2 |- |osemfinále |{{SUI}} |[[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] |1–0, 0–2 |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1962/1963|1962/63]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |osemfinále |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[Lausanne Sports]] |1–1, 1–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Anglicko}} |[[Tottenham Hotspur]] |2–0, 0–6 |- | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov 1963/1964|1963/64]] | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Fínsko}} |[[Helsingin Palloseura]] |4–1, 8–1 |- |osemfinále |{{flagicon|Wales}} |[[Borough United]] |1–0, 3–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Škótsko}} |[[Celtic FC|Celtic Glasgow]] |0–1, 0–1 |- | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969|1968/69]] | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[FK Bor|NK Bor]] |3–0, 0–2 |- |osemfinále |{{flagicon|Portugalsko}} |[[FC Porto]] |0–1, 4–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Taliansko}} |[[Torino FC|AC Torino]] |1–0, 2–1 |- |semifinále |{{flagicon|Škótsko}} |[[AFC Dunfermline]] |1–1, 1–0 |- |finále |{{flagicon|Španielsko}} |[[FC Barcelona]] |3–2 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1969/1970|1969/70]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[GNK Dinamo Záhreb]] |0–3, 0–0 |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1970/1971|1970/71]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Dánsko}} |[[FC København|BK 03 Kodaň]] |2–1, 2–2 |- |osemfinále |{{flagicon|Grécko}} |[[Panathinaikos FC]] |0–3, 2–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1972/1973|1972/73]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[FK Vojvodina Novi Sad]] |6–0, 2–1 |- |2. kolo |{{flagicon|Španielsko}} |[[UD Las Palmas]] |2–2, 0–1 |- |[[Európsky pohár majstrov 1974/1975|1974/75]] |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Belgicko}} |[[RSC Anderlecht|RSC Anderlecht Brusel]] |4–2, 1–3 |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1975/1976|1975/76]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Derby County FC]] |1–0, 0–3 |- |2. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Queens Park Rangers FC]] |3–3, 2–5 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1982/1983|1982/83]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[Inter Milan]] |0–2, 2–1 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1989/1990|1989/90]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[Grasshopper Club Zürich]] |3–0, 0–4 |- |[[Pohár UEFA 1991/1992|1991/92]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Španielsko}} |[[Real Madrid]] |1–2, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1992/93]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |1. kolo |{{flagicon|Maďarsko}} |[[Ferencvárosi TC|Ferencvároš Budapešť]] |4–1, 0–0 |- |2. kolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[AC Milan]] |0–1, 0–4 |- |[[Pohár UEFA 1993/1994|1993/94]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Aston Villa]] |0–0, 1–2 |- | rowspan="3" |[[Pohár UEFA 1994/1995|1994/95]] | rowspan="3" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|NIR|Severné Írsko}} |[[Portadown FC]] |2–0, 3–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Dánsko}} |[[FC København|FC Kodaň]] |1–0, 1–1 |- |2. kolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[Borussia Dortmund]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1995/1996|1995/96]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Chorvátsko}} |[[NK Osijek]] |4–0, 2–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[1. FC Kaiserslautern]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1996/1997|1996/97]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{flagicon|Írsko}} |[[St. Patrick's Athletic]] |4–3, 1–0 |- |2. predkolo |{{flagicon|Turecko}} |[[Trabzonspor]] |2–1, 1–4 |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1997/1998|1997/98]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |predkolo |{{flagicon|Bulharsko}} |[[Levski Sofia]] |1–1, 2–1 |- |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Chelsea FC]] |0–2, 0–2 |- |[[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/00]] |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Cyprus}} |[[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] |1–2, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2000/2001|2000/01]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Gruzínsko}} |[[Lokomotivi Tbilisi]] |2–0, 2–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Chorvátsko}} |[[GNK Dinamo Záhreb]] |0–3, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2001/2002|2001/02]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Wales}} |[[Cwmbran Town FC]] |4–0, 1–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Česko}} |[[FC Slovan Liberec]] |0–2, 1–0 |- | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto 2007|2007]] | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto]] |1. kolo |{{flagicon|Luxembursko}} |[[FC Differdange 03]] |2–0, 3–0 |- |2. kolo |{{flagicon|Rakúsko}} |[[Rapid Wien]] |1–3, 1–0 |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010|2009/10]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Bosna a Hercegovina}} |[[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] |0–1, 4–0 |- |3. predkolo |{{flagicon|Grécko}} |[[Olympiakos Pireus]] |0–2, 0–2 |- |[[Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Holandsko}} |[[Ajax Amsterdam]] |0–5, 1–2 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2010/2011|2010/11]] | rowspan="2" |[[Európska liga]] |3. predkolo |{{flagicon|Srbsko}} |[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda Belehrad]] |2–1, 1–1 |- |4. predkolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[VfB Stuttgart]] |0–1, 2–2 |- | rowspan="6" |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012|2011/12]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Kazachstan}} |[[FC Tobol]] |2–0, 1–1 |- |3. predkolo |{{flagicon|Cyprus}} |[[APOEL FC|APOEL]] |0–0, 0–2 |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[AS Roma|AS Rím]] |2–1, 1–1 |- | rowspan="3" |skupina F |{{flagicon|Španielsko}} |[[Athletic Bilbao]] |1–2, 1–2 |- |{{flagicon|Rakúsko}} |[[Red Bull Salzburg|RB Salzburg]] |2–3, 0–3 |- |{{Flagicon|FRA}} |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |0–0, 0–1 |- |2013/14|[[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/14]] |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Bulharsko}} |[[PFC Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="6" |[[Liga majstrov UEFA 2014/2015|2014/15]] | rowspan="3" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Wales}} |[[The New Saints FC]] |1–0, 2–0 |- |3. predkolo |{{flagicon|Moldavsko}} |[[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]] |2–1, 0–0 |- |4. predkolo |{{flagicon|Bielorusko}} |[[BATE Borisov]] |1–1, 0–3 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] | rowspan="3" |skupina I |{{flagicon|Taliansko}} |[[SSC Neapol|Neapol]] |0–2, 0–3 |- |{{flagicon|Česko}} |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] |0–3, 0–4 |- |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] |0–5, 1–3 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{GIB}} |[[Europa FC|Europa]] |3–0, 6–0 |- |2. predkolo |{{IRL}} |[[UC Dublin]] |1–0, 5–1 |- |3. predkolo |{{RUS}} |[[FK Krasnodar|Krasnodar]] |3–3, 0–2 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}} |[[FK Partizani Tirana|Partizani Tirana]] |0–0, kont. |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Lotyšsko}} |[[FK Jelgava|Jelgava]] |0–0, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2017/2018|2017/18]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}} |[[FC Pyunik|Pyunik]] |4–1, 5–0 |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Dánsko}} |[[Lyngby BK|Lyngby]] |0–1, 1–2 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{MDA}} |[[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] |4–2, 5–0 |- |2. predkolo |{{MLT}} |[[Balzan FC|Balzan]] |1–2, 3–1 |- |3. predkolo |{{AUT}} |[[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] |2–1, 0–4 |- | rowspan="7" |[[Európska liga UEFA 2019/2020|2019/20]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Čierna Hora}} |[[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska Nikšić]] |1–1, 1–1 (2:3 pen.) |- | rowspan="6" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Kosovo}} |[[KF Feronikeli|Feronikeli]] |2–1, 2–0 |- |3. predkolo |{{IRL}} |[[Dundalk FC|Dundalk]] |1–0, 3–1 |- |4. predkolo |{{GRE}} |[[PAOK Solún]] |1–0, 2–3 |- | rowspan="3" |skupina K |{{TUR}} |[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] |4–2, 1–2 |- |{{POR}} |[[S.C. Braga|Braga]] |2–2, 2–4 |- |{{ENG}} |[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton]] |1–2, 0–1 |- | rowspan="2" |[[2020/21]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{ISL}} |[[Klasvik]] |0-3, kont. |- |[[Európska liga]] |2. predkolo |{{FIN}} |[[KuPS Kuupio]] |1-2 (3:4 pen.) |- | rowspan="7" |[[2020/21|2021/22]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{IRL}} |Shamrock Rovers |2–0, 1–2 |- |2. predkolo |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] |0–0, 2–3 |- | rowspan="2" |[[Európska liga]] |3. predkolo |{{GIB}} |Lincoln Red Imps |3–1, 1–1 |- |4. predkolo |{{GRE}} |Olympiakos Pireus |0–3, 2–2 |- | rowspan="3" |[[Európska liga|Európska konferenčná liga]] | rowspan="3" |skupina F |{{flagicon|Dánsko}} |FC Kodaň |1–3, 0–2 |- |{{GRE}} |PAOK Solún |0–0, 1–1 |- |{{GIB}} |Lincoln Red Imps |2–0, 4–1 |- | rowspan="7" |[[2020/21|2022/23]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{flagicon|Gruzínsko}} |Dinamo Batumi |0:0, 2:1 |- |2. predkolo |{{flagicon|Maďarsko}} |[[Ferencvárosi TC|Ferencvároš Budapešť]] |2:1, 1:4 |- |[[Európska liga]] |3. predkolo |{{GRE}} |Olympiakos Pireus |1:1, 2:2 (3:4 pen.) |- | rowspan="4" |[[Európska liga|Európska konferenčná liga]] |Play off |{{flagicon|Bosna a Hercegovina}} |[[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] |0:1, 2:1 (6:5 pen.) |- | rowspan="3" |skupina _ | | | |- | | | |- | | | |} == Sponzori == {| class="wikitable" style="text-align:center;margin-left:1em" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Obdobie ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Výrobca dresov ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Sponzor |- |–1992 |[[PUMA Group|Puma]] |[[Incheba|INCHEBA]] |- |1993–1998 | rowspan="5" |[[Adidas]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]] |- |1998–1999 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2000–2003 | |- |2003–2004 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2004–2005 | |- |2005–2008 | rowspan="3" |[[Nike, Inc.|Nike]] |[[Doprastav]] |- |2008–2009 | |- |2009–2010 | rowspan="2" |Grafobal |- |2010–2011 | rowspan="5" |[[Adidas]] |- |2011–2017 |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |- |2017–2018 | |- |2019–2020 |Grafobal |- |2020- |Niké |} == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=22. júl 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Adrián Chovan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|meno=[[Matúš Ružinský]]|poz=B}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Michal Šulla]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Trnovský]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Adam Hrdina]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Belgicko|poz=O|meno=[[Siemen Voet]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Gruzínsko|poz=O|meno=[[Guram Kašia]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Richard Križan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Holandsko|poz=O|meno=[[Myenty Abena]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Česko|poz=O|meno=[[Jurij Medveděv]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Lukáš Pauschek]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=36|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Lucas Lovat]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=81|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Vernon de Marco Morlacchi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Uche Agbo]]}} {{Futbalová súpiska stred}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Vladimír Weiss ml.|Vladimír Weiss]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Maďarsko|poz=Z|meno=[[Dávid Holman]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Ibrahim Rabiu]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Arménsko|poz=Z|meno=[[Tigran Barseghjan]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Z|meno=[[Alen Mustafič]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[David Hrnčár]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Andre Green]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Jaba Kankava]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Česko|poz=Z|meno=[[Jaromír Zmrhal]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Juraj Kucka]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=70|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Giorgi Čakvetadze]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Srbsko|poz=Ú|meno=[[Ivan Šaponjić]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Venezuela|poz=Ú|meno=[[Erik Ramirez]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Srbsko|poz=Ú|meno=[[Aleksandar Čavrić]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Boris Kitka |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Timotej Vajdík |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}}Miroslav Hrdina |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Švantner |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Štefan Pánik |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Švehlík]] |- |Tím manažér |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot|{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Križan |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Richard Reis |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Česko}}Jiří Jurza |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}}Adrián Filan |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Srbsko}}Radomir Mijatović |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Samo Brunovský |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Róbert Dioši |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Ján Beniak |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Paulický |} === Rezervný tím === '''ŠK Slovan Bratislava U21''' pôsobí v sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2020/2021|2020/2021]] v [[2. slovenská futbalová liga|2. najvyššej slovenskej futbalovej lige]]. == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:4; column-count:4;"> * [[Jozef Adamec]] * [[Ján Arpáš]] * [[Michal Benedikovič]] * [[Ľudovít Cvetler]] * [[Štefan Čambal]] * [[Ján Čapkovič]] * [[Jozef Čapkovič]] * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] * [[Dušan Galis]] * [[Miloš Glonek]] * [[Koloman Gögh]] * [[Juraj Halenár]] * [[Marek Hamšík]] * [[Alexander Horváth]] * [[Ivan Hrdlička]] * [[Vladimír Hrivnák]] * [[Ivan Chodák]] * [[Karol Jokl]] * [[Vladimír Kinder]] * [[Ladislav Kubala]] * [[Božin Laskov]] * [[Anton Malatinský]] * [[Marián Masný]] * [[Ladislav Móder]] * [[Ladislav Molnár]] * [[Peter Mutkovič]] * [[Anton Ondruš]] * [[Emil Pažický]] * [[Ladislav Pecko]] * [[Ján Pivarník]] * [[Ján Popluhár]] * [[Teodor Reimann]] * [[Viliam Schrojf]] * [[Samuel Slovák]] * [[Filip Šebo]] * [[Pavol Šoral]] * [[Andraž Šporar]] * [[Ján Švehlík]] * [[Viktor Tegelhoff]] * [[Dušan Tittel]] * [[Róbert Tomaschek]] * [[Stanislav Varga]] * [[Alexander Vencel mladší]] * [[Alexander Vencel starší]] * [[Jozef Vengloš]] * [[Michal Vičan]] * [[Marián Zeman]] * [[Róbert Vittek]] * [[Ján Zlocha]] * [[Ľudovít Zlocha]] </div> == Najvýznamnejší tréneri pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:2; column-count:2;"> * '''[[Ferdinand Daučík]] (tréner Slovana 1942 – 1946, 1948):''' 2x majster Slovenska (1942, 1944), tréner Slovenska (1942 – 1944) a Česko-Slovenska (1948), 3x majster Španielskej ligy (s FC Barcelona 1952, 1953 a s Atlético Bilbao 1956), 6x víťaz Španielskeho pohára (1951, 1952, 1953 – s FC Barcelona; 1955 a 1956 s Atlético Bilbao a v r. 1966 s Realom Zaragoza), tréner FC Porto (1959 – 1960), FC Barcelona (1950 – 1954), Espanyol Barcelona (1970 – 1971), Atlético Madrid (1957 – 1959), Atlético Bilbao (1954 – 1957), FC Sevilla (1964 – 1965), Real Zaragoza (1966 – 1967) atď. * '''[[Leopold Šťastný]] (1949 – 1951, 1954 – 1957, 1963 – 1965):''' 4x majster ČSR (1949, 1950, 1951, 1955), tréner Rakúska (1968 – 1975) * '''[[Michal Vičan]] (1968 – 1971, 1976 – 1977, 1982 – 1983):''' víťaz PVP, majster ČSSR (1970), ako tréner majster Poľska z Ruch Chorzów (1974), víťaz Poľského pohára s Ruchom Chorzów (1975) * '''[[Jozef Vengloš]] (1973 – 1976):''' 2x majster ČSSR (1974, 1975), asistent reprezentačného trénera majstrov Európy (1976), tréner bronzových medailistov z Majstrovstiev Európy (1980), štvrťfinalista Majstrovstiev sveta (1990), tréner ČSSR (1978 – 1982, 1988 – 1990), Slovenska (1993 – 1995), Austrálie (1967 – 1969), Malajzie (1986 – 1987) a Ománu (1996 – 1997), tréner Sporting Lisabon (1983 – 1984), Aston Villa (1990 – 1991), Fenerbahce Istanbul (1991 – 1993), Celtic Glasgow (1998 – 1999) atď., prvý zahraničný manažér v klube anglickej futbalovej ligy (Aston Villa), Prezident UEFT (Únia európskych futbalových trénerov), Predseda UEFA Komisie pre technický pokrok * '''[[Dušan Galis]] (1990 – 1995, 1996 – 1997):''' majster ČSFR (1992), 3x majster Slovenska (1994, 1995, 1996), 2x víťaz Slovenského pohára (1994, 1998), tréner Slovenska (2004 – 2006) a cyperskej Omonie Nikózia (1999) </div> == Referencie == [https://sport.aktuality.sk/c/JqNI6xT/z-argentiny-sa-vracia-belasa-legenda/ <sup>1</sup> https://sport.aktuality.sk/c/JqNI6xT/z-argentiny-sa-vracia-belasa-legenda/] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ŠK Slovan Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://www.skslovan.com Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava] * [http://www.facebook.com/SlovanFans Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Facebooku] * [http://twitter.com/#!/skslovan Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Twitteri] * [https://archive.is/20121217163805/https://plus.google.com/100470369929670845797/posts Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Google+] * [http://www.youtube.com/user/SkSlovanOfficial?blend=21&ob=5 Slovan TV] {{Futbalisti ŠK Slovan Bratislava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:ŠK Slovan Bratislava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Bratislava]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] a21n4xvzztx2mtulcvgxhm4xtr1yfw8 PPŠ-41 0 68717 7429852 7387993 2022-08-25T12:07:04Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki {{Infobox Zbraň |Obrázok = [[Súbor:Пистолет-пулемет системы Шпагина обр. 1941.jpg|300px]] |Popis = Pistolet pulimjot Špagina - 41 |Typ = [[samopal]] |Pôvod = [[ZSSR]] <!-- Typ zbrane --> |Strelná = áno |Palná = áno <!-- História služby --> |Služba = od roka 1941 |Používaná = |Vojny = [[2. svetová vojna]] <!-- História výroby --> |Konštruktér = [[Georgij Semionovič Špagin]] |Dátum návrhu = 1940 |Výrobca = |Dátum výroby = 1940-1947 |Počet = vyše 5 miliónov kusov do roka 1947 |Varianty = <!-- Základné údaje --> |Hmotnosť = 5,4 kg (nabitý s bubnovým zásobníkom) |Dĺžka = 828 mm |Dĺžka častí = 265 mm |Šírka = |Výška = |Obsluha = <!-- Palné atď --> |Náboj = [[7,62 × 25 mm Tokarev]]<br />(ale tiež [[7,63 × 25 mm Mauser|7,63 mm Mauser]]) |Kaliber = 7,62 mm |Rýchlosť strely = 488 m/s |Kadencia = 900 výstrelov/min |Dostrel = 120 m |Maximálny dostrel = |Zásobník = Bubnový zásobník na 71 nábojov<br />alebo kazetový na 35 nábojov }} '''PPŠ-41''' (skratka pre ''Pistolet-pulemiot Špagina - 41, rus.: Пистолет пулемёт Шпагина - 41''), známy aj ako '''„Špagin“''', bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[samopal]] používaný hlavne počas [[2. svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Vyrovnal sa svojim súperom [[MP-40]], [[Bergmann]] či [[Beretta]]. == Vznik a vývoj == Samopaly vznikli počas [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]], no po jej skončení ich vývoj ustrnul. Vojenské kruhy týmto perspektívnym zbraniam nevenovali dostatočnú pozornosť. Rovnako tomu bolo aj v [[ZSSR]]. Až v roku [[1935]] prijali 7,62 mm zbraň [[Vasilij Alexejevič Degťarev|V. A. Degťareva]] [[PPD-34]]. PPD-34 bola robustná zbraň s drevenou pažbou a bubnovým zásobníkom. Strieľal jednotlivo ale aj v dávkach a nabíjal sa z 25 ranového zásobníku vkladaného zdola. Tento samopal však nárokom konzervatívnych sovietskych veliteľov veľmi neuspel, kvôli náročnej výrobe a slabému účinnému dostrelu. [[Vasilij Alexejevič Degťarev|Degťarev]] v roku [[1938]] vyvinul vylepšenú konštrukciu PPD-34/38 používajúcu pôvodný zásobník alebo novým okrúhlym s kapacitou 71 nábojov. V roku [[1939]] však výrobu samopalov v ZSSR zastavili. Koncom roku však sovietske vojská [[Zimná vojna|zaútočili na Fínsko]] a zistili, že nepriateľ účinne používa samopaly [[Suomi M1931]] vlastnej výroby. V roku [[1940]] preto samopaly znovu zaviedli do výzbroje. Nasledujúci rok ponúkol [[Vasilij Alexejevič Degťariov|V.A. Degťarev]] vylepšenú verziu [[PPD-40]]. Tá sa v armáde do [[operácia Barbarossa|vpádu Nemcov do ZSSR]] v roku [[1941]] rýchlo rozšírila. Ďalej sa však hľadala nová, na výrobu menej náročná zbraň, ktorá by takisto používala [[pištoľ|pištolové]] strelivo 7,62 x 25 mm TT. Ešte pred začiatkom vojny sa to podarilo, a do výzbroje bol zaradený model [[Georgij Semionovič Špagin|G.S. Špagina]] PPŠ-41, ktorý bol inšpirovaný Degťarevovom, avšak svojho predchodcu podstatne prevyšoval. Samopal PPŠ-41 sa na PPD-40 veľmi ponášal, ale bol dlhší, mal dlhšiu hlaveň, väčší účinný dostrel a kadenciu. Puzdro záveru rovnako prechádzalo do plášťa hlavne s veľkými otvormi, na chladenie hlavne. Samopal mal dynamický záver a s bubnovým zásobníkom na 71 nábojov vážil 5,54 kg. Oproti predchodcovi sa ''špagin'' líšil zakončením plášťa hlavne, ktorý presahoval jej ústie a bol zakončeným šikmou plôškou s väčším výstrelným a ďalšími menšími otvormi na bokoch a vo vrchnej časti plášťa. Bol to jednoduchý, ale účinný kompenzátor, ktorý tlmil spätný ráz a zdvih zbrane pri výstrele, čím zvyšoval jej presnosť. Výraznou výhodou zbrane bola aj jej jednoduchá konštrukcia a výroba, pri ktorej sa používal lacný materiál ako kovové výlisky, či na polovicu rozrezané hlavne pušiek [[Mosin-Nagant]] vzor 1891 (ktorých bol dostatok). Vďaka tomu, ho bolo možné vyrábať aj v civilných závodoch len s minimálnou úpravou strojov. Špaginy sa na front dostali v priebehu roku 1942. Do roku 1947 [[Sovietsky zväz]] vyrobil vyše 5 miliónov kusov. Niekoľko tisíc kusov bolo dodaných na pomoc [[Slovenské národné povstanie|SNP]] najmä partizánom. == Nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 116-168-618, Russland, Kampf um Stalingrad, Soldat mit MPi.jpg|thumb|left|[[Wehrmacht|Vojak Wehrmachtu]] s ukoristeným PPŠ-41 v bitke o [[Stalingrad]].]] [[Súbor:Mémorial uniforme soviétique WWII.JPG|thumb|Replika uniformy radového sovietskeho vojaka a PPŠ-41.]] Jednoduchá výrobná procedúra, ktorá Sovietom umožňovala vyrábať veľké množstvá týchto zbraní im dovolila vybaviť špaginmi celé samopalnícke jednotky. Tieto sa stali základom úderných armád, ktoré podporovali sovietske tankové jednotky. Medzi jednotkami na východnom fronte sa stala zbraň čoskoro veľmi populárna, najmä vďaka nízkym nárokom na obsluhu. Mnohí vojaci na základe skúseností nakoniec začali svoje samopaly udržiavať v maximálnom suchu, dokonca na ich ošetrovanie prestali používať akékoľvek mazivá, čím predchádzali ich zasekávaniu aj vo veľkých mrazoch<ref>Bishop, C., 1998: ''The Encyclopedia of Weapons of World War II.'' ISBN 0-7607-1022-8, Barnes & Noble, Inc., Londýn, s. 261</ref>. Zbraň bola veľmi populárna aj medzi nemeckými jednotkami, ktoré ju s obľubou používali. Jednou z najporuchovejších častí samopalu bol veľký bubnový zásobník, ktorého bezporuchový chod si vyžadoval na rozdiel od iných súčastí zbrane nadpriemernú starostlivosť. V priebehu vojny sa objavila ešte jedna vydarená sovietska konštrukcia samopalu [[PPS]] ([[Pistolet pulemiot Sudajeva]]). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=PPSh-41}} [[Kategória:Samopaly]] [[Kategória:Pechotné zbrane druhej svetovej vojny]] 45un2ntyyv562do1ntk1v6m1d8tphsg Phil Kessel 0 70069 7429851 7429849 2022-08-25T12:02:19Z Andrej203 3115 wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Phil Kessel | Portrét = Phil Kessel and Bruins.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = americký hokejista | Dátum narodenia = {{dnv|1987|10|2}} | Miesto narodenia = [[Madison (Wisconsin)|Madison]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]], [[Spojené štáty|USA]] | Rok1 = 2005 | Rok2 = | Pozícia = útočník | Streľba = | Výška = 183 | Váha = 86 | Prezývka = | Draft = 5. celkovo, [[NHL draft (2006)|2006]]<br>[[Boston Bruins]] }} '''Phil Kessel''' (* [[2. október]] [[1987]], [[Madison (Wisconsin)|Madison]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[ľadový hokej|hokejový]] útočník. == Klubový hokej == V sezóne [[2005]]/[[2006|06]] bol hráčom univerzitného klubu [[University of Minnesota (hokejový klub)|University of Minnesota]]. [[17. august]]a [[2006]] podpísal kontrakt s klubom [[Boston Bruins]] na 850 000 [[USD]] ročne (nováčikovské maximum).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PHIL KESSEL #81 | url = https://www.capfriendly.com/players/phil-kessel | vydavateľ = capfriendly.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2009 prestúpil do [[Toronto Maple Leafs]]. V lete 2015 sa stal súčasťou výmeny a prestúpil do [[Pittsburgh Penguins]]. V drese Pittsburghu získal dva roky po sebe Stanleyho pohár a odohral tu spolu štyri sezóny. 29. júna 2019 bol súčasťou výmeny do klubu [[Arizona Coyotes]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.tsn.ca/pittsburgh-penguins-trade-phil-kessel-to-arizona-coyotes-alex-galchenyuk-1.1330581 | vydavateľ = tsn.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štatistiky === {| CELLPADDING="3" style="border-style:none;border-collapse:collapse;text-align:center;" |-style="background-color:#e0e0e0;" ! colspan="3" style="background-color:#ffffff;"|&nbsp; ! rowspan="99" style="background-color:#ffffff;"|&nbsp; ! colspan="6"|Základná časť ! rowspan="99" style="background-color:#ffffff;"|&nbsp; ! colspan="6"|Play-off |-style="background-color:#e0e0e0;" !Sezóna !Klub !Liga !Z !G !A !Body !TM !+/- !Z !G !A !Body !TM !+/- |- |[[2006]]/[[2007|07]] |[[Boston Bruins]] |[[NHL]] |70 |11 |18 |29 |12 | | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2006]]/[[2007|07]] |[[Providence Bruins]] |[[AHL]] |2 |1 |0 |1 |2 | | | | | | | |} ''(štatistické údaje v článku sú z 20. mája 2007)'' == Zdravotné ťažkosti == [[11. decembra]] [[2006]] jeho rodina oznámila, že bol hospitalizovaný pre príčinu nesúvisiacu s hokejom. Neskôr [[Boston (Massachusetts)|bostonský]] športový komentátor Bob Lobel upresnil, že ide o [[rakovina|rakovinu]] [[semenník (anatómia)|semenníkov]]. [[16. decembra]] bolo oznámené, že operácia prebehla úspešne (bol odstránený napadnutý semenník) a o niekoľko týždňov sa bude môcť vrátiť na ľad, čo sa aj stalo.<ref> [http://www.hokej.sk/clanok46000.htm]</ref> == Reprezentácia == Kessel na juniorskej úrovni získal zlatú medailu na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2005|Majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov 2005]]. Tréner [[Mike Eaves]] ho nominoval na [[Majstrovstvá sveta v hokeji 2006]] v [[Lotyšsko|lotyšskej]] [[Riga|Rige]]. Súčasťou reprezentácie bol aj o rok neskôr na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|šampionáte v Moskve]], jeho mužstvo vypadlo s [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]] vo štvrťfinále. === Reprezentačná štatistika === {| CELLPADDING="3" style="border-style:none;border-collapse:collapse;text-align:center;" |-style="background-color:#e0e0e0;" ! colspan="2" style="background-color:#ffffff;"|&nbsp; ! rowspan="99" style="background-color:#ffffff;"|&nbsp; |-style="background-color:#e0e0e0;" !Rok !Podujatie ! Z ! G ! A !Body !TM !+/- !Strely !Miesto |- |[[2006]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS]] |7 |1 |1 |2 |2 | +2 |8 |7. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2007]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS]] |7 |2 |5 |7 |6 | +1 |26 | |} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{Biografický výhonok}} {{Americké hokejové mužstvo na MS 2006}} {{Národné hokejové mužstvo USA na MS 2007}} {{DEFAULTSORT:Kessel, Phil}} [[Kategória:Hokejisti USA]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti USA]] [[Kategória:Hráči Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Pittsburgh Penguins]] [[Kategória:Hráči Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Hráči Phoenix Coyotes]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Boston Bruins]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2006]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2007]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2008]] [[Kategória:Osobnosti z Madisonu (Wisconsin)]] n31ia3sylilk78rs0kno60wwq1unz2j NGC 7209 0 75490 7430051 6918329 2022-08-26T09:20:11Z Eryn Blaireová 2374 malé doplnenie, kat. wikitext text/x-wiki {{Infobox Deepsky | názov = NGC 7209 | typ = [[otvorená hviezdokopa]] | rektascenzia = 22 h 5 min 7,8 s | deklinácia = +46° 29′ 1″ | zdanlivá jasnosť = 7,7 | súhvezdie = Jašterica | obrázok = | epocha = 2000.0 | }} '''NGC 7209''' je [[otvorená hviezdokopa]] v súhvezdí [[Súhvezdie Jašterica|Jašterica]], ktorú objavil britsko-nemecký astronóm [[William Herschel]] [[19. október|19. októbra]] [[1788]]. Možno ju vidieť [[ďalekohľad]]om s priemerom objektívu aspoň 6 cm. Jej [[zdanlivá hviezdna veľkosť]] je 7,7. Vzdialenosť tohto objektu od Zeme sa uvádza medzi 3 500 – 4 300 [[svetelný rok|svetelných rokov]]. {{navigátor|NGC 7208|NGC 7210}} {{deep-sky výhonok}} == Pozri aj == * [[Zoznam NGC objektov]] [[Kategória:Súhvezdie Jašterica]] [[Kategória:NGC objekty|7209]] [[Kategória:Otvorené hviezdokopy]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1788]] asb1md475gjk3w20d3ovtfeonjb5npr Trianonská mierová zmluva 0 80859 7429901 7429240 2022-08-25T14:49:00Z Starekolena 8222 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Treaty of trianon negotiations.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[4. jún]]a [[1920]]]] [[Súbor:Trianon1.jpg|thumb|Palác Veľký Trianon vo Versailles]] [[Súbor:AustriaHungaryWWI.gif|thumb|Náčrt rozdelenia Rakúsko-Uhorska v Trianonskej mierovej zmluve]] [[Súbor:Magyarorszag 1920.png|náhľad|Následky trianonskej zmluvy. Počty obyvateľov a národnostné zloženie sú zo sčítania 1910, ktoré bolo ovplyvnené silnou maďarizačnou politikou v Uhorsku.]] '''Trianonská mierová zmluva''' alebo '''Trianonská zmluva''' alebo '''trianonský mier''' bola zmluva, ktorá riešila hranice [[Maďarsko|maďarského štátu]], ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] porazeného v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Bola podpísaná [[4. jún]]a [[1920]] v paláci [[Veľký Trianon]] vo [[Zámok Versailles|Versailles]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. == Pozadie == [[Prvá svetová vojna]], ktorá bola ukončená prímerím, ktoré nadobudlo účinnosť 11. novembra 1918, si v rokoch 1914 a 1918 vyžiadala životy približne 9,5 milióna vojakov a ďalšie státisíce mužov bolo v bojoch doživotne zmrzačených. Ukončením prvej svetovej vojny došlo predovšetkým v Európe, ale tiež v Ázii, Afrike, ale aj v ďalších svetových oblastiach, k drastickým politickým, kultúrnym a spoločenským zmenám, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili ďalší priebeh 20. storočia. Vznikli viaceré nové štáty a iné štáty zanikli. [[28. jún|28. júna]] [[1919]] bola podpísaná [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská mierová zmluva]], čím prišlo k faktickému vytvoreniu [[Spoločnosť národov]]. === Parížska mierová konferencia === V roku 1919, počas [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]] boli dojednané mierové zmluvy medzi víťaznými [[Dohoda (prvá svetová vojna)|štátmi Dohody]] a porazenými [[Ústredné veľmoci|Centrálnymi (ústrednými) mocnosťami]]. Na konferencii boli uzatvorené mierové zmluvy s Nemeckom, Rakúskom, Maďarskom, Bulharskom a Osmanskou ríšou. Na riadenie konferencie a vyjednávanie mali najväčší vplyv štáty, ktoré mali najväčší podiel na konečnom víťazstve, išlo o "Veľkú päťku", teda Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, USA a Japonsko. Konferencia bola zahájená 18. januára 1919 a s niekoľkými prestávkami trvala až do 21. januára 1920. Na základe mierového programu, štrnástich bodov, ktoré spísal a 8. januára 1918 predniesol v Kongrese USA prezident Spojených štátov amerických [[Woodrow Wilson]], boli s jednotlivými porazenými štátmi uzavreté Parížske predmestské zmluvy, každá pomenovaná podľa iného parížskeho predmestia, v ktorom bola podpísaná (Versailles, Saint-Germain-en-Laye, Treaty of Neuilly-sur-Seine, Trianon, Sèvres). Zo zoznamu tzv. „mierových zmlúv z okolia Paríža” boli len nemecká a maďarská delegácia pozvaná do Versailles,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianon: Čo sa presne stalo 4. júna 1920?|url=http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/trianon-co-sa-presne-stalo-4-juna-1920|vydavateľ=madari.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-15|miesto=|jazyk=}}</ref> Hlavnými účastníkmi tejto konferencie boli [[Dohoda (prvá svetová vojna)|víťazné (dohodové) mocnosti]], ich spojenci a krajiny, ktoré vojnu prehrali. Na strane víťazných mocností stáli [[Spojené štáty]], [[Spojené kráľovstvo|Británia]], [[Francúzsko]] a [[Taliansko]] a ich spojenci [[Rumunsko]], [[Juhoslávia|Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (premenované v roku [[1929]] na Juhosláviu) a [[Česko-Slovensko]]. === Postavenie Maďarska === Porazená strana, bývalá [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]] bola zastúpená [[Maďarsko]]m. Podmienky mieru boli odovzdané maďarskej delegácii v máji 1920, ktorá po ich prečítaní rezignovala.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianonský prejav Alberta Apponyiho v Kossuth Radio pred sto rokmi (Apponyi Albert száz éve mondott trianoni védőbeszéde a Kossuth Rádióban)|url=https://ma7.sk/hagyomany/apponyi-albert-szaz-eve-mondott-trianoni-vedobeszede-a-kossuth-radioban|vydavateľ=ma7.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-15|miesto=|jazyk=maďarský}}</ref> Vláda vedená [[Sándor Simonyi-Semadam|Sándorom Simonyi-Semadamom]] váhala, koho vyslať. Gróf [[Albert Apponyi]] už v januári 1920 predniesol v Paríži svoju vlasteneckú obrannú reč<ref name=":2" />, ale minister zahraničia [[Pál Teleki]] s jeho vyslaním nesúhlasil (a sám pochádzal zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]], takže by pri podpisovaní bol v konflikte záujmov). Hľadali sa teda takí dvaja „dobrovoľníci”, ktorí sa už aj tak chceli stiahnuť z politického života<ref name=":1" /> a ich podpis by sa dal ľahko spochybniť. Voľba tak padla na [[Ágosta Benárd|Ágosta Benárda]] (minister práce a sociálnych vecí) a Alfréda Drasche-Lazára (mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister). [[Alfréd Drasche-Lazár]] bol členom holandskej rodiny Drasche, ktorá získala majetok v textilnom priemysle a do Maďarska sa prisťahovala. V roku 1904 pre svoje bohaté jazykové znalosti zložil diplomovú skúšku na ministerstve zahraničných vecí. Okrem toho napísal viacero kníh (do roku 1920 päť) a jeho divadelné hry sa hrali okrem Budapešti aj v Bratislave. Jeho osud nebol spojený s Trianonom, čo dokazuje jeho pokračujúca diplomatická kariéra. Druhý maďarský minister Bernard krátko po pripojení podpisu pod  mierovú zmluvu vyhlásil, že z vojenských, národnostných a hospodárskych dôvodov je pre Maďarov neprijateľná. Podpísal ju len narýchlo a formálne. Odmietol slávnostné pero, ale z vrecka vytiahol také, čo zobral v hoteli, a po použití ho zahodil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|autor=|odkaz na autora=|titul=Sto rokov od mierovej zmluvy v Trianone|periodikum=Slovenské národné noviny|odkaz na periodikum=|url=https://snn.sk/news/sto-rokov-od-mierovej-zmluvy-v-trianone/|issn=|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2020-06-05|dátum prístupu=2020-06-15}}</ref> O 10:00 4. júna 1920 - v plánovanom čase podpisu - v Maďarsku zvonili zvony, hučali sirény, v továrňach, školách a úradoch sa uskutočnili smútočné "prestávky", vlajky boli stiahnuté na polovicu, doprava bola na desať minút zastavená a obchody zatvorené. === Vznik ČSR a hranice s Maďarskom === {{Hlavný článok|Vznik Česko-Slovenska}} Slovenský a český vojnový exil na čele s bývalým ríšskym poslancom [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Garriguom Masarykom]], generálom [[Milan Rastislav Štefánik|Milanom Rastislavom Štefánikom]] a diplomatom [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]] presadzoval počas vojny u mocností [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov a územné spojenie bývalých [[Krajiny českej koruny|Zemí Koruny českej]] a Horného Uhorska. Tomu tiež napomáhali rôzne krajanské zbierky (prevažne v USA) a [[Česko-slovenské légie]]. Samostatné [[Česko-Slovensko]] bolo vyhlásené [[28. október|28. októbra]] [[1918]] a jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami. Trianonská mierová zmluva mala deklaratórny význam. Hranice, v tej podobe, ako ich opisovala (až na menšie výnimky), totiž stanovila už ''Najvyššia rada [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]]'' vo svojom uznesení z [[12. jún]]a [[1919]]. Tento stav zodpovedal [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] ukončenia bojov z novembra a decembra 1918. Trianonská zmluva formálne ukončila vojnu medzi Maďarskom a väčšinou dohodových mocností a definovala aj Maďarsko ako nezávislý nástupnícky štát po bývalej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchii]]. Nové nástupnícke štáty s tichým súhlasom veľmocí, predovšetkým Francúzska, obsadili medzitým väčšiu časť územia bývalého uhorského kráľovstva, na ktoré si robili nároky. === Obsadenie územia Slovenska === 3. a 4. novembra 1918 boli 25 streleckým plukom česko-slovenského vojska ako prvé obsadené mestá Holíč, Gbely a Malacky. 4. novembra bola v [[Skalica (mesto)|Skalici]] ustanovená dočasná slovenská vláda na čele s [[Vavro Šrobár|Vavrom Šrobárom]]. Okrem armády sa do ďalších bojov zapojili aj českí četníci a vojaci lučeneckého pluku. 13. novembra vyhlásil Národný výbor [[Dočasná ústava|Dočasnú ústavu]], ktorá prenášala moc na [[Národné zhromaždenie]]. 14. novembra sa konala prvá schôdza Národného zhromaždenia, na ktorej bol česko-slovenský štát vyhlásený za republiku a [[Tomáš Garrigue Masaryk]] bol zvolený za jej prezidenta. Do 12 decembra bolo obsadené územie po líniu Devín, Malé Karpaty, Pezinok, Sereď, Nitra, Považie, Žilina a Čadca.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Trianon v dokumentoch|vydanie=2020|vydavateľ=Min. vnútra|miesto=|rok=|isbn=|strany=1|url=https://www.minv.sk/?trianon-v-dokumentoch-storocna-historia-hranic-slovenska-1}}</ref> Dočasná vláda bola 14. novembra zmenená na Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a zo [[Skalica (mesto)|Skalice]] sa presunula do [[Žilina|Žiliny]] a od [[4. február|4. februára]] [[1919]] do [[Bratislava|Bratislavy]] (vtedy sa stala hlavným mestom Slovenska). V januári 1919 obsadili vojská Bratislavu, Lučenec, Nové Zámky, Komárno, Lučenec až po južný breh Ipľa. Už v novembri 1919 došlo k prvým stretom v [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|maďarsko-československej vojne]] a 15. novembra 1918 vydala maďarská vláda vyhlásenie proti postupu českých jednotiek na [[Slovensko]] a sama vyslala vojenské oddiely. Vzájomná vojna trvala od roku [[1918]] až do augusta [[1919]]. V marci 1919 vznikla [[Maďarská republika rád]] ([[Boľševik|boľševický]] [[Štátny prevrat|prevrat]]) a v apríli 1919 sa maďarská armáda pokúsila dobyť Slovensko a Sedmohradsko, čím vyvolala vojnu s Česko-Slovenskom a Rumunskom. Vo finálnej fáze vojny na oboch stranách stálo viac ako 120 tisíc vojakov. Porážka [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] a rumunská [[Vojenská okupácia|okupácia]] [[Budapešť|Budapešti]] v auguste 1919 ukončila vojnu. {{Hlavný článok|Maďarsko-česko-slovenská vojna}} == Obsah zmluvy == Na námietky Maďarska voči zmluve reagovali Čechoslováci, Rumuni, Srbi a Chorváti vo februári 1920 spoločným memorandom. V ňom odmietli akékoľvek zmeny nových hraníc a možné referendá (konalo sa napokon jediné na malom území, ktoré si zabralo Rakúsko). V máji 1920 oznámili Francúzi Maďarom, že ich námietky sa neprijímajú a 4. júna 1920 neostávalo Maďarom nič iné, len zmluvu podpísať.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianon - slovo, pri ktorom behá mráz po chrbte|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/553476-trianon-slovo-pri-ktorom-beha-mraz-po-chrbte/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-04|dátum prístupu=2020-06-04}}</ref> Zmluvou boli potvrdené hranice Maďarska s Rakúskom, Česko-Slovenskom, Rumunskom a Juhosláviou. Maďarsko zároveň definitívne uznalo úplnú nezávislosť Česko-Slovenska, vrátane Podkarpatskej Rusi. Maďarsko sa vzdalo všetkých nárokov na územia mimo určených maďarsko - česko-slovenských hraníc. Komisia zložená zo siedmich členov, piatich zástupcov mocností, jedného zástupcu Česko-Slovenska a jedného zástupcu Maďarska, bola vytvorená, aby vytýčila hranice s Maďarskom. Česko-slovenský štát sa zaviazal, že v [[Bratislava|Bratislave]] na pravom brehu [[Dunaj]]a (na území dnešnej [[Petržalka|Petržalky]]) nepostaví žiadne vojenské stavby (avšak napokon ich postavilo). Maďarsko bolo tiež zaviazané zaplatiť Česko-Slovensku vojnové reparácie. Maďarsko tiež súhlasilo s ochranou národnostných menšín, pričom nemaďarským národnostným menšinám na území Maďarska bolo priznané právo vyjadrovať sa ústne a písomne v rodnom jazyku na súdoch. V oblastiach, kde bolo podstatné zastúpenie menšín, malo byť týmto umožnené základné vzdelanie v rodnom jazyku. V miestach s početným zastúpením mali mať menšiny aj pomerný prístup k verejným fondom štátu, mesta alebo iného celku pre vzdelávacie, náboženské a charitatívne účely. Za Česko-Slovensko podpísali Trianonskú mierovú zmluvu [[Edvard Beneš]] (minister zahraničných vecí) a [[Štefan Osuský]] (mimoriadny a splnomocnený vyslanec v [[Londýn]]e). == Dôsledky == Ako dôsledok Trianonskej zmluvy v [[Maďarsko|Maďarsku]] zostalo 7 miliónov obyvateľov z 20,8 milióna obyvateľov [[Uhorsko|Uhorska]]. 72% územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinám a prístup k moru ostal z nástupníckych krajín jedine [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. Podobne ako [[Nemecko]], ani maďarská armáda nesmela mať viac ako 35&nbsp;000 vojakov a v Maďarsku nesmela byť povinná vojenská služba. Maďarsko sa vzdalo aj nároku na územia mimo [[Európa|Európy]], ktoré patrili bývalej monarchii. == Revízia == Maďarsko získalo späť časť území bývalého Uhorska pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] ([[1938]]), [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] (1938) a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]] ([[1940]]). Po vojne však muselo prakticky všetky nadobudnuté územia znovu vrátiť na základe [[Parížska mierová zmluva|Parížskej mierovej zmluvy]] z roku [[1947]], ktorá aj rozhodla, že vyššie spomenuté zmluvy boli od začiatku do konca podľa medzinárodného práva neplatné („[[ex tunc]]“). == Trianon a maďarsko-slovenské vzťahy == Dôsledky Trianonu boli pre Budapešť zdrvujúce. Vari najbolestivejšie niesla stratu Sedmohradska, považovaného za srdce národa, ktoré sa odteraz stalo aj oficiálne súčasťou Rumunska. Ťažké však bolo pre ňu aj odstúpenie Horného Uhorska (Felvidéku), čiže Slovenska, Československej republike.<ref name=":0" /> Pre väčšinu Slovákov sa Trianon nikdy nestal symbolom národného víťazstva. Pretože sa vždy spájal so slovami [[Iredentizmus|iredenta]] a [[revizionizmus]], vyvolával zhoršenie susedských vzťahov. Na Slovensku sa oslavoval vznik ČSR a neskôr SNP, nie však podpísanie zmluvy vo Versailles.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Holec|meno=Roman|titul=Trianon – triumf alebo katastrofa?|vydanie=|vydavateľ=Marenčin PT|miesto=|rok=|isbn=9788056905883|strany=}}</ref> Prevažná väčšina Maďarov vníma rozsah územných strát s troma miliónmi Maďarov oddelených hranicou od materského štátu ako národnú krivdu a nespravodlivosť, ktorá sa v Maďarsku od roku 2010 pripomína pamätným Dňom národnej spolupatričnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Ondrej Ficeri, historik, Spoločenskovedný ústav – CSPV SAV|odkaz na autora=|titul=Trianon ani po sto rokoch nezmenil maďarskú politiku pamäti|url=https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=8898|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-04|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Treaty of Trianon|s=cs:Trianonská mírová smlouva|s_štítok=Trianonská mierová zmluva (v češtine)}} == Externé odkazy == * [http://www.lib.byu.edu/~rdh/wwi/versa/tri1.htm The World War I Document Archive (v angličtine)] *[http://www.historiarevue.sk/historia-2001-01/trianon.htm PhDr. Marián Hronský, CSc.: TRIANONSKÁ MIEROVÁ ZMLUVA] * [http://www.geoinformatika.sk/90-rokov-Slovensko-strata-horna-Orava-severny-Spis Pred 90 rokmi Slovensko stratilo hornú Oravu a severný Spiš] * kniha z roku 1929 : [http://digitalna.kniznica.info/s/5zm2oPzgxa Slovensko proti revizii Trianonskej smluvy]. Bratislava: Slov. odb. čsl. nár. rady, 1929. 252 s. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Zmluvy Parížskej mierovej konferencie}} {{Cs-timeline-zmluvy}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Uhorska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny Chorvátska]] [[Kategória:Dejiny Srbska]] [[Kategória:Dejiny Rakúska]] [[Kategória:Dejiny Rumunska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Mierové zmluvy]] [[Kategória:Dôsledky prvej svetovej vojny]] [[Kategória:Maďarsko-česko-slovenská vojna]] jqphtvapn1ow8vrbffuw3lt60uffvif 7429925 7429901 2022-08-25T15:39:58Z Starekolena 8222 /* Obsadenie územia Slovenska */ wikitext text/x-wiki [[Súbor:Treaty of trianon negotiations.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[4. jún]]a [[1920]]]] [[Súbor:Trianon1.jpg|thumb|Palác Veľký Trianon vo Versailles]] [[Súbor:AustriaHungaryWWI.gif|thumb|Náčrt rozdelenia Rakúsko-Uhorska v Trianonskej mierovej zmluve]] [[Súbor:Magyarorszag 1920.png|náhľad|Následky trianonskej zmluvy. Počty obyvateľov a národnostné zloženie sú zo sčítania 1910, ktoré bolo ovplyvnené silnou maďarizačnou politikou v Uhorsku.]] '''Trianonská mierová zmluva''' alebo '''Trianonská zmluva''' alebo '''trianonský mier''' bola zmluva, ktorá riešila hranice [[Maďarsko|maďarského štátu]], ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] porazeného v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Bola podpísaná [[4. jún]]a [[1920]] v paláci [[Veľký Trianon]] vo [[Zámok Versailles|Versailles]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. == Pozadie == [[Prvá svetová vojna]], ktorá bola ukončená prímerím, ktoré nadobudlo účinnosť 11. novembra 1918, si v rokoch 1914 a 1918 vyžiadala životy približne 9,5 milióna vojakov a ďalšie státisíce mužov bolo v bojoch doživotne zmrzačených. Ukončením prvej svetovej vojny došlo predovšetkým v Európe, ale tiež v Ázii, Afrike, ale aj v ďalších svetových oblastiach, k drastickým politickým, kultúrnym a spoločenským zmenám, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili ďalší priebeh 20. storočia. Vznikli viaceré nové štáty a iné štáty zanikli. [[28. jún|28. júna]] [[1919]] bola podpísaná [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská mierová zmluva]], čím prišlo k faktickému vytvoreniu [[Spoločnosť národov]]. === Parížska mierová konferencia === V roku 1919, počas [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]] boli dojednané mierové zmluvy medzi víťaznými [[Dohoda (prvá svetová vojna)|štátmi Dohody]] a porazenými [[Ústredné veľmoci|Centrálnymi (ústrednými) mocnosťami]]. Na konferencii boli uzatvorené mierové zmluvy s Nemeckom, Rakúskom, Maďarskom, Bulharskom a Osmanskou ríšou. Na riadenie konferencie a vyjednávanie mali najväčší vplyv štáty, ktoré mali najväčší podiel na konečnom víťazstve, išlo o "Veľkú päťku", teda Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, USA a Japonsko. Konferencia bola zahájená 18. januára 1919 a s niekoľkými prestávkami trvala až do 21. januára 1920. Na základe mierového programu, štrnástich bodov, ktoré spísal a 8. januára 1918 predniesol v Kongrese USA prezident Spojených štátov amerických [[Woodrow Wilson]], boli s jednotlivými porazenými štátmi uzavreté Parížske predmestské zmluvy, každá pomenovaná podľa iného parížskeho predmestia, v ktorom bola podpísaná (Versailles, Saint-Germain-en-Laye, Treaty of Neuilly-sur-Seine, Trianon, Sèvres). Zo zoznamu tzv. „mierových zmlúv z okolia Paríža” boli len nemecká a maďarská delegácia pozvaná do Versailles,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianon: Čo sa presne stalo 4. júna 1920?|url=http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/trianon-co-sa-presne-stalo-4-juna-1920|vydavateľ=madari.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-15|miesto=|jazyk=}}</ref> Hlavnými účastníkmi tejto konferencie boli [[Dohoda (prvá svetová vojna)|víťazné (dohodové) mocnosti]], ich spojenci a krajiny, ktoré vojnu prehrali. Na strane víťazných mocností stáli [[Spojené štáty]], [[Spojené kráľovstvo|Británia]], [[Francúzsko]] a [[Taliansko]] a ich spojenci [[Rumunsko]], [[Juhoslávia|Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (premenované v roku [[1929]] na Juhosláviu) a [[Česko-Slovensko]]. === Postavenie Maďarska === Porazená strana, bývalá [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]] bola zastúpená [[Maďarsko]]m. Podmienky mieru boli odovzdané maďarskej delegácii v máji 1920, ktorá po ich prečítaní rezignovala.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianonský prejav Alberta Apponyiho v Kossuth Radio pred sto rokmi (Apponyi Albert száz éve mondott trianoni védőbeszéde a Kossuth Rádióban)|url=https://ma7.sk/hagyomany/apponyi-albert-szaz-eve-mondott-trianoni-vedobeszede-a-kossuth-radioban|vydavateľ=ma7.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-15|miesto=|jazyk=maďarský}}</ref> Vláda vedená [[Sándor Simonyi-Semadam|Sándorom Simonyi-Semadamom]] váhala, koho vyslať. Gróf [[Albert Apponyi]] už v januári 1920 predniesol v Paríži svoju vlasteneckú obrannú reč<ref name=":2" />, ale minister zahraničia [[Pál Teleki]] s jeho vyslaním nesúhlasil (a sám pochádzal zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]], takže by pri podpisovaní bol v konflikte záujmov). Hľadali sa teda takí dvaja „dobrovoľníci”, ktorí sa už aj tak chceli stiahnuť z politického života<ref name=":1" /> a ich podpis by sa dal ľahko spochybniť. Voľba tak padla na [[Ágosta Benárd|Ágosta Benárda]] (minister práce a sociálnych vecí) a Alfréda Drasche-Lazára (mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister). [[Alfréd Drasche-Lazár]] bol členom holandskej rodiny Drasche, ktorá získala majetok v textilnom priemysle a do Maďarska sa prisťahovala. V roku 1904 pre svoje bohaté jazykové znalosti zložil diplomovú skúšku na ministerstve zahraničných vecí. Okrem toho napísal viacero kníh (do roku 1920 päť) a jeho divadelné hry sa hrali okrem Budapešti aj v Bratislave. Jeho osud nebol spojený s Trianonom, čo dokazuje jeho pokračujúca diplomatická kariéra. Druhý maďarský minister Bernard krátko po pripojení podpisu pod  mierovú zmluvu vyhlásil, že z vojenských, národnostných a hospodárskych dôvodov je pre Maďarov neprijateľná. Podpísal ju len narýchlo a formálne. Odmietol slávnostné pero, ale z vrecka vytiahol také, čo zobral v hoteli, a po použití ho zahodil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|autor=|odkaz na autora=|titul=Sto rokov od mierovej zmluvy v Trianone|periodikum=Slovenské národné noviny|odkaz na periodikum=|url=https://snn.sk/news/sto-rokov-od-mierovej-zmluvy-v-trianone/|issn=|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2020-06-05|dátum prístupu=2020-06-15}}</ref> O 10:00 4. júna 1920 - v plánovanom čase podpisu - v Maďarsku zvonili zvony, hučali sirény, v továrňach, školách a úradoch sa uskutočnili smútočné "prestávky", vlajky boli stiahnuté na polovicu, doprava bola na desať minút zastavená a obchody zatvorené. === Vznik ČSR a hranice s Maďarskom === {{Hlavný článok|Vznik Česko-Slovenska}} Slovenský a český vojnový exil na čele s bývalým ríšskym poslancom [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Garriguom Masarykom]], generálom [[Milan Rastislav Štefánik|Milanom Rastislavom Štefánikom]] a diplomatom [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]] presadzoval počas vojny u mocností [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov a územné spojenie bývalých [[Krajiny českej koruny|Zemí Koruny českej]] a Horného Uhorska. Tomu tiež napomáhali rôzne krajanské zbierky (prevažne v USA) a [[Česko-slovenské légie]]. Samostatné [[Česko-Slovensko]] bolo vyhlásené [[28. október|28. októbra]] [[1918]] a jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami. Trianonská mierová zmluva mala deklaratórny význam. Hranice, v tej podobe, ako ich opisovala (až na menšie výnimky), totiž stanovila už ''Najvyššia rada [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]]'' vo svojom uznesení z [[12. jún]]a [[1919]]. Tento stav zodpovedal [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] ukončenia bojov z novembra a decembra 1918. Trianonská zmluva formálne ukončila vojnu medzi Maďarskom a väčšinou dohodových mocností a definovala aj Maďarsko ako nezávislý nástupnícky štát po bývalej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchii]]. Nové nástupnícke štáty s tichým súhlasom veľmocí, predovšetkým Francúzska, obsadili medzitým väčšiu časť územia bývalého uhorského kráľovstva, na ktoré si robili nároky. === Obsadenie územia Slovenska === 3. a 4. novembra 1918 boli 25 streleckým plukom česko-slovenského vojska ako prvé obsadené mestá Holíč, Gbely a Malacky. 4. novembra bola v [[Skalica (mesto)|Skalici]] ustanovená dočasná slovenská vláda na čele s [[Vavro Šrobár|Vavrom Šrobárom]]. Okrem armády sa do ďalších bojov zapojili aj českí četníci a vojaci lučeneckého pluku. 13. novembra vyhlásil Národný výbor [[Dočasná ústava|Dočasnú ústavu]], ktorá prenášala moc na [[Národné zhromaždenie]]. 14. novembra sa konala prvá schôdza Národného zhromaždenia, na ktorej bol česko-slovenský štát vyhlásený za republiku a [[Tomáš Garrigue Masaryk]] bol zvolený za jej prezidenta. Do 12 decembra bolo obsadené územie po líniu Devín, Malé Karpaty, Pezinok, Sereď, Nitra, Považie, Žilina a Čadca.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Trianon v dokumentoch|vydanie=2020|vydavateľ=Min. vnútra|miesto=|rok=|isbn=|strany=1|url=https://www.minv.sk/?trianon-v-dokumentoch-storocna-historia-hranic-slovenska-1}}</ref> Dočasná vláda bola 14. novembra zmenená na Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a zo [[Skalica (mesto)|Skalice]] sa presunula do [[Žilina|Žiliny]] a od [[4. február|4. februára]] [[1919]] do [[Bratislava|Bratislavy]] (vtedy sa stala hlavným mestom Slovenska). V januári 1919 obsadili vojská Bratislavu, Lučenec, Nové Zámky, Komárno, Lučenec až po južný breh Ipľa. Už v novembri 1919 došlo k prvým stretom v [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|maďarsko-československej vojne]] a 15. novembra 1918 vydala maďarská vláda vyhlásenie proti postupu českých jednotiek na [[Slovensko]] a sama vyslala vojenské oddiely. Vzájomná vojna trvala od roku [[1918]] až do augusta [[1919]]. V marci 1919 vznikla [[Maďarská republika rád]] ([[Boľševik|boľševický]] [[Štátny prevrat|prevrat]]) a v apríli 1919 sa maďarská armáda pokúsila dobyť Slovensko a Sedmohradsko, čím vyvolala vojnu s Česko-Slovenskom a Rumunskom. Vo finálnej fáze vojny na oboch stranách stálo viac ako 120 tisíc vojakov. Porážka [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] a rumunská [[Vojenská okupácia|okupácia]] [[Budapešť|Budapešti]] v auguste 1919 ukončila vojnu. {{Hlavný článok|Maďarsko-česko-slovenská vojna}} == Obsah zmluvy == Na námietky Maďarska voči zmluve reagovali Čechoslováci, Rumuni, Srbi a Chorváti vo februári 1920 spoločným memorandom. V ňom odmietli akékoľvek zmeny nových hraníc a možné referendá (konalo sa napokon jediné na malom území, ktoré si zabralo Rakúsko). V máji 1920 oznámili Francúzi Maďarom, že ich námietky sa neprijímajú a 4. júna 1920 neostávalo Maďarom nič iné, len zmluvu podpísať.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianon - slovo, pri ktorom behá mráz po chrbte|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/553476-trianon-slovo-pri-ktorom-beha-mraz-po-chrbte/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-04|dátum prístupu=2020-06-04}}</ref> Zmluvou boli potvrdené hranice Maďarska s Rakúskom, Česko-Slovenskom, Rumunskom a Juhosláviou. Maďarsko zároveň definitívne uznalo úplnú nezávislosť Česko-Slovenska, vrátane Podkarpatskej Rusi. Maďarsko sa vzdalo všetkých nárokov na územia mimo určených maďarsko - česko-slovenských hraníc. === Československo-maďarská delimitačná komisia (rozhraničovacia komisia) === Komisia bola zložená zo siedmich členov, piatich zástupcov mocností, jedného zástupcu Česko-Slovenska (Ing. [[Václav Roubík]]) a jedného zástupcu Maďarska (poľný podmaršál Tánczos). Jej úlohou bolo najmä stanovenie podrobného priebehu hraničnej čiary v teréne v intenciách generálneho určenia podľa trianonskej zmluvy, vytýčenie a vyznačenie štátnej hranice v teréne a vyhotovenie hraničného dokumentárneho diela, ktoré podrobne a jednoznačne znázorňuje a popisuje priebeh hraničnej čiary.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TRIANONSKÁ ZMLUVA 100 rokov. Krátky prehľad o rozhraničovaní československo-maďarskej štátnej hranice v rokoch 1921 až 1925|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/hranice_prezentacie/TRIANONSKA%20ZMLUVA.pdf|dátum vydania=2020|dátum prístupu=2022/08/25}}</ref> Trianonská zmluva tak stanovila aj priebeh československo-maďarskej štátnej hranice, všeobecne popísanej v článku 27, ods. 4, z východu od rumunsko-maďarskej hranice smerom na západ k rakúsko-maďarskej hranici. Trianonská mierová zmluva mala mať deklaratórny význam aj preto že hranice (až na menšie výnimky) stanovila už ''Najvyššia rada [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]]'' [[12. jún]]a [[1919]] podľa [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] ukončenia bojov z novembra a decembra 1918. Úlohou komisie bolo presne zakresliť a vytýčiť hranice a preto popri hlavných komisároch pôsobili aj ďalší vládni alebo technickí experti (geodeti, topografi, kartografi a pod.). V československej delegácii pod vedením komisára rozhraničovacej komisie Ing. Václava Roubíka pôsobili najmä: - ministerský rada Ing. [[Vojtech Kovarík|Vojtech Kovařík]], - ministerský rada Ing. [[Evžen Durych]], - pre záležitosti a otázky týkajúce sa Slovenska p. [[Fedor Houdek]].<ref name=":3" /> === Ostatné záväzky === Česko-slovenský štát sa zaviazal, že v [[Bratislava|Bratislave]] na pravom brehu [[Dunaj]]a (na území dnešnej [[Petržalka|Petržalky]]) nepostaví žiadne vojenské stavby (avšak napokon ich postavilo). Maďarsko bolo zaviazané zaplatiť Česko-Slovensku vojnové reparácie. Maďarsko tiež súhlasilo s ochranou národnostných menšín, pričom nemaďarským národnostným menšinám na území Maďarska bolo priznané právo vyjadrovať sa ústne a písomne v rodnom jazyku na súdoch. V oblastiach, kde bolo podstatné zastúpenie menšín, malo byť týmto umožnené základné vzdelanie v rodnom jazyku. V miestach s početným zastúpením mali mať menšiny aj pomerný prístup k verejným fondom štátu, mesta alebo iného celku pre vzdelávacie, náboženské a charitatívne účely. Za Česko-Slovensko podpísali Trianonskú mierovú zmluvu [[Edvard Beneš]] (minister zahraničných vecí) a [[Štefan Osuský]] (mimoriadny a splnomocnený vyslanec v [[Londýn]]e). == Dôsledky == Ako dôsledok Trianonskej zmluvy v [[Maďarsko|Maďarsku]] zostalo 7 miliónov obyvateľov z 20,8 milióna obyvateľov [[Uhorsko|Uhorska]]. 72% územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinám a prístup k moru ostal z nástupníckych krajín jedine [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. Podobne ako [[Nemecko]], ani maďarská armáda nesmela mať viac ako 35&nbsp;000 vojakov a v Maďarsku nesmela byť povinná vojenská služba. Maďarsko sa vzdalo aj nároku na územia mimo [[Európa|Európy]], ktoré patrili bývalej monarchii. [[Súbor:Slovakia borderHungary.png|náhľad|Mapa Slovenska so zmenami hraníc na juhu a východe krajny počas rokov 1939 - 1945]] == Ďalšia revízia hraníc == V medzivojnovom období bola hranica vzájomne rešpektovaná. Maďarsko získalo [[Prvá viedenská arbitráž|Prvou viedenskou arbitrážou]] (1938) späť časť území bývalého Uhorska najmä od [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Od 2. novembra 1938 získalo časť južného Slovenska (takmer štvrtinu svojho vtedajšieho územia) a južnú časť Podkarpatskej Rusi. Maďarsko sa rozširovalo aj počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] ([[1938]]) a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]] ([[1940]]). Po vojne však muselo prakticky všetky nadobudnuté územia znovu vrátiť na základe [[Parížska mierová zmluva|Parížskej mierovej zmluvy]] z roku [[1947]], ktorá aj rozhodla, že vyššie spomenuté zmluvy boli od začiatku do konca podľa medzinárodného práva neplatné („[[ex tunc]]“). Československo-maďarská hranica sa potom vrátila k predvojnovému priebehu s výnimkou územia [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], ktorá ako Zakarpatská Ukrajina bola pričlenená k Sovietskemu Zväzu. Československo získalo od Maďarska tri obce v bratislavskom predmostí – Jarovce, Rusovce a Čunovo. V päťdesiatych rokoch boli riešené drobnejšie zmeny hranice vo viacerých lokalitách, najmä z dôvodu uľahčenia režimu v prihraničných oblastiach. Tieto zmeny už boli vzájomne územne vyrovnané. Rozsiahlejšie zmeny hranice boli riešené až po vzniku Slovenskej republiky, konkrétne zmeny hranice v roku 1998 po vodohospodárskych úpravách na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava.<ref name=":3" /> == Trianon a maďarsko-slovenské vzťahy == Dôsledky Trianonu boli pre Budapešť zdrvujúce. Vari najbolestivejšie niesla stratu Sedmohradska, považovaného za srdce národa, ktoré sa odteraz stalo aj oficiálne súčasťou Rumunska. Ťažké však bolo pre ňu aj odstúpenie Horného Uhorska (Felvidéku), čiže Slovenska, Československej republike.<ref name=":0" /> Pre väčšinu Slovákov sa Trianon nikdy nestal symbolom národného víťazstva. Pretože sa vždy spájal so slovami [[Iredentizmus|iredenta]] a [[revizionizmus]], vyvolával zhoršenie susedských vzťahov. Na Slovensku sa oslavoval vznik ČSR a neskôr SNP, nie však podpísanie zmluvy vo Versailles.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Holec|meno=Roman|titul=Trianon – triumf alebo katastrofa?|vydanie=|vydavateľ=Marenčin PT|miesto=|rok=|isbn=9788056905883|strany=}}</ref> Prevažná väčšina Maďarov vníma rozsah územných strát s troma miliónmi Maďarov oddelených hranicou od materského štátu ako národnú krivdu a nespravodlivosť, ktorá sa v Maďarsku od roku 2010 pripomína pamätným Dňom národnej spolupatričnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Ondrej Ficeri, historik, Spoločenskovedný ústav – CSPV SAV|odkaz na autora=|titul=Trianon ani po sto rokoch nezmenil maďarskú politiku pamäti|url=https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=8898|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-04|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Treaty of Trianon|s=cs:Trianonská mírová smlouva|s_štítok=Trianonská mierová zmluva (v češtine)}} == Externé odkazy == * [http://www.lib.byu.edu/~rdh/wwi/versa/tri1.htm The World War I Document Archive (v angličtine)] *[http://www.historiarevue.sk/historia-2001-01/trianon.htm PhDr. Marián Hronský, CSc.: TRIANONSKÁ MIEROVÁ ZMLUVA] * [http://www.geoinformatika.sk/90-rokov-Slovensko-strata-horna-Orava-severny-Spis Pred 90 rokmi Slovensko stratilo hornú Oravu a severný Spiš] * kniha z roku 1929 : [http://digitalna.kniznica.info/s/5zm2oPzgxa Slovensko proti revizii Trianonskej smluvy]. Bratislava: Slov. odb. čsl. nár. rady, 1929. 252 s. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Zmluvy Parížskej mierovej konferencie}} {{Cs-timeline-zmluvy}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Uhorska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny Chorvátska]] [[Kategória:Dejiny Srbska]] [[Kategória:Dejiny Rakúska]] [[Kategória:Dejiny Rumunska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Mierové zmluvy]] [[Kategória:Dôsledky prvej svetovej vojny]] [[Kategória:Maďarsko-česko-slovenská vojna]] 8iskjr50mbm5y9zfatldf7h9m54ag3n 7429929 7429925 2022-08-25T15:47:22Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A wikitext text/x-wiki [[Súbor:Treaty of trianon negotiations.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[4. jún]]a [[1920]]]] [[Súbor:Trianon1.jpg|thumb|Palác Veľký Trianon vo Versailles]] [[Súbor:AustriaHungaryWWI.gif|thumb|Náčrt rozdelenia Rakúsko-Uhorska v Trianonskej mierovej zmluve]] [[Súbor:Magyarorszag 1920.png|náhľad|Následky trianonskej zmluvy. Počty obyvateľov a národnostné zloženie sú zo sčítania 1910, ktoré bolo ovplyvnené silnou maďarizačnou politikou v Uhorsku.]] '''Trianonská mierová zmluva''' alebo '''Trianonská zmluva''' alebo '''trianonský mier''' bola zmluva, ktorá riešila hranice [[Maďarsko|maďarského štátu]], ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] porazeného v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Bola podpísaná [[4. jún]]a [[1920]] v paláci [[Veľký Trianon]] vo [[Zámok Versailles|Versailles]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. == Pozadie == [[Prvá svetová vojna]], ktorá bola ukončená prímerím, ktoré nadobudlo účinnosť 11. novembra 1918, si v rokoch 1914 a 1918 vyžiadala životy približne 9,5 milióna vojakov a ďalšie státisíce mužov bolo v bojoch doživotne zmrzačených. Ukončením prvej svetovej vojny došlo predovšetkým v Európe, ale tiež v Ázii, Afrike, ale aj v ďalších svetových oblastiach, k drastickým politickým, kultúrnym a spoločenským zmenám, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili ďalší priebeh 20. storočia. Vznikli viaceré nové štáty a iné štáty zanikli. [[28. jún|28. júna]] [[1919]] bola podpísaná [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská mierová zmluva]], čím prišlo k faktickému vytvoreniu [[Spoločnosť národov]]. === Parížska mierová konferencia === V roku 1919, počas [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]] boli dojednané mierové zmluvy medzi víťaznými [[Dohoda (prvá svetová vojna)|štátmi Dohody]] a porazenými [[Ústredné veľmoci|Centrálnymi (ústrednými) mocnosťami]]. Na konferencii boli uzatvorené mierové zmluvy s Nemeckom, Rakúskom, Maďarskom, Bulharskom a Osmanskou ríšou. Na riadenie konferencie a vyjednávanie mali najväčší vplyv štáty, ktoré mali najväčší podiel na konečnom víťazstve, išlo o "Veľkú päťku", teda Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, USA a Japonsko. Konferencia bola zahájená 18. januára 1919 a s niekoľkými prestávkami trvala až do 21. januára 1920. Na základe mierového programu, štrnástich bodov, ktoré spísal a 8. januára 1918 predniesol v Kongrese USA prezident Spojených štátov amerických [[Woodrow Wilson]], boli s jednotlivými porazenými štátmi uzavreté Parížske predmestské zmluvy, každá pomenovaná podľa iného parížskeho predmestia, v ktorom bola podpísaná (Versailles, Saint-Germain-en-Laye, Treaty of Neuilly-sur-Seine, Trianon, Sèvres). Zo zoznamu tzv. „mierových zmlúv z okolia Paríža” boli len nemecká a maďarská delegácia pozvaná do Versailles,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianon: Čo sa presne stalo 4. júna 1920?|url=http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/trianon-co-sa-presne-stalo-4-juna-1920|vydavateľ=madari.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-15|miesto=|jazyk=}}</ref> Hlavnými účastníkmi tejto konferencie boli [[Dohoda (prvá svetová vojna)|víťazné (dohodové) mocnosti]], ich spojenci a krajiny, ktoré vojnu prehrali. Na strane víťazných mocností stáli [[Spojené štáty]], [[Spojené kráľovstvo|Británia]], [[Francúzsko]] a [[Taliansko]] a ich spojenci [[Rumunsko]], [[Juhoslávia|Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (premenované v roku [[1929]] na Juhosláviu) a [[Česko-Slovensko]]. === Postavenie Maďarska === Porazená strana, bývalá [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]] bola zastúpená [[Maďarsko]]m. Podmienky mieru boli odovzdané maďarskej delegácii v máji 1920, ktorá po ich prečítaní rezignovala.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianonský prejav Alberta Apponyiho v Kossuth Radio pred sto rokmi (Apponyi Albert száz éve mondott trianoni védőbeszéde a Kossuth Rádióban)|url=https://ma7.sk/hagyomany/apponyi-albert-szaz-eve-mondott-trianoni-vedobeszede-a-kossuth-radioban|vydavateľ=ma7.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-15|miesto=|jazyk=maďarský}}</ref> Vláda vedená [[Sándor Simonyi-Semadam|Sándorom Simonyi-Semadamom]] váhala, koho vyslať. Gróf [[Albert Apponyi]] už v januári 1920 predniesol v Paríži svoju vlasteneckú obrannú reč<ref name=":2" />, ale minister zahraničia [[Pál Teleki]] s jeho vyslaním nesúhlasil (a sám pochádzal zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]], takže by pri podpisovaní bol v konflikte záujmov). Hľadali sa teda takí dvaja „dobrovoľníci”, ktorí sa už aj tak chceli stiahnuť z politického života<ref name=":1" /> a ich podpis by sa dal ľahko spochybniť. Voľba tak padla na [[Ágosta Benárd|Ágosta Benárda]] (minister práce a sociálnych vecí) a Alfréda Drasche-Lazára (mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister). [[Alfréd Drasche-Lazár]] bol členom holandskej rodiny Drasche, ktorá získala majetok v textilnom priemysle a do Maďarska sa prisťahovala. V roku 1904 pre svoje bohaté jazykové znalosti zložil diplomovú skúšku na ministerstve zahraničných vecí. Okrem toho napísal viacero kníh (do roku 1920 päť) a jeho divadelné hry sa hrali okrem Budapešti aj v Bratislave. Jeho osud nebol spojený s Trianonom, čo dokazuje jeho pokračujúca diplomatická kariéra. Druhý maďarský minister Bernard krátko po pripojení podpisu pod  mierovú zmluvu vyhlásil, že z vojenských, národnostných a hospodárskych dôvodov je pre Maďarov neprijateľná. Podpísal ju len narýchlo a formálne. Odmietol slávnostné pero, ale z vrecka vytiahol také, čo zobral v hoteli, a po použití ho zahodil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|autor=|odkaz na autora=|titul=Sto rokov od mierovej zmluvy v Trianone|periodikum=Slovenské národné noviny|odkaz na periodikum=|url=https://snn.sk/news/sto-rokov-od-mierovej-zmluvy-v-trianone/|issn=|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2020-06-05|dátum prístupu=2020-06-15}}</ref> O 10:00 4. júna 1920 - v plánovanom čase podpisu - v Maďarsku zvonili zvony, hučali sirény, v továrňach, školách a úradoch sa uskutočnili smútočné "prestávky", vlajky boli stiahnuté na polovicu, doprava bola na desať minút zastavená a obchody zatvorené. === Vznik ČSR a hranice s Maďarskom === {{Hlavný článok|Vznik Česko-Slovenska}} Slovenský a český vojnový exil na čele s bývalým ríšskym poslancom [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Garriguom Masarykom]], generálom [[Milan Rastislav Štefánik|Milanom Rastislavom Štefánikom]] a diplomatom [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]] presadzoval počas vojny u mocností [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov a územné spojenie bývalých [[Krajiny českej koruny|Zemí Koruny českej]] a Horného Uhorska. Tomu tiež napomáhali rôzne krajanské zbierky (prevažne v USA) a [[Česko-slovenské légie]]. Samostatné [[Česko-Slovensko]] bolo vyhlásené [[28. október|28. októbra]] [[1918]] a jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami. Trianonská mierová zmluva mala deklaratórny význam. Hranice, v tej podobe, ako ich opisovala (až na menšie výnimky), totiž stanovila už ''Najvyššia rada [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]]'' vo svojom uznesení z [[12. jún]]a [[1919]]. Tento stav zodpovedal [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] ukončenia bojov z novembra a decembra 1918. Trianonská zmluva formálne ukončila vojnu medzi Maďarskom a väčšinou dohodových mocností a definovala aj Maďarsko ako nezávislý nástupnícky štát po bývalej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchii]]. Nové nástupnícke štáty s tichým súhlasom veľmocí, predovšetkým Francúzska, obsadili medzitým väčšiu časť územia bývalého uhorského kráľovstva, na ktoré si robili nároky. === Obsadenie územia Slovenska === 3. a 4. novembra 1918 boli 25 streleckým plukom česko-slovenského vojska ako prvé obsadené mestá Holíč, Gbely a Malacky. 4. novembra bola v [[Skalica (mesto)|Skalici]] ustanovená dočasná slovenská vláda na čele s [[Vavro Šrobár|Vavrom Šrobárom]]. Okrem armády sa do ďalších bojov zapojili aj českí četníci a vojaci lučeneckého pluku. 13. novembra vyhlásil Národný výbor [[Dočasná ústava|Dočasnú ústavu]], ktorá prenášala moc na [[Národné zhromaždenie]]. 14. novembra sa konala prvá schôdza Národného zhromaždenia, na ktorej bol česko-slovenský štát vyhlásený za republiku a [[Tomáš Garrigue Masaryk]] bol zvolený za jej prezidenta. Do 12 decembra bolo obsadené územie po líniu Devín, Malé Karpaty, Pezinok, Sereď, Nitra, Považie, Žilina a Čadca.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Trianon v dokumentoch|vydanie=2020|vydavateľ=Min. vnútra|miesto=|rok=|isbn=|strany=1|url=https://www.minv.sk/?trianon-v-dokumentoch-storocna-historia-hranic-slovenska-1}}</ref> Dočasná vláda bola 14. novembra zmenená na Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a zo [[Skalica (mesto)|Skalice]] sa presunula do [[Žilina|Žiliny]] a od [[4. február|4. februára]] [[1919]] do [[Bratislava|Bratislavy]] (vtedy sa stala hlavným mestom Slovenska). V januári 1919 obsadili vojská Bratislavu, Lučenec, Nové Zámky, Komárno, Lučenec až po južný breh Ipľa. Už v novembri 1919 došlo k prvým stretom v [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|maďarsko - česko-slovenskej vojne]] a 15. novembra 1918 vydala maďarská vláda vyhlásenie proti postupu českých jednotiek na [[Slovensko]] a sama vyslala vojenské oddiely. Vzájomná vojna trvala od roku [[1918]] až do augusta [[1919]]. V marci 1919 vznikla [[Maďarská republika rád]] ([[Boľševik|boľševický]] [[Štátny prevrat|prevrat]]) a v apríli 1919 sa maďarská armáda pokúsila dobyť Slovensko a Sedmohradsko, čím vyvolala vojnu s Česko-Slovenskom a Rumunskom. Vo finálnej fáze vojny na oboch stranách stálo viac ako 120 tisíc vojakov. Porážka [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] a rumunská [[Vojenská okupácia|okupácia]] [[Budapešť|Budapešti]] v auguste 1919 ukončila vojnu. {{Hlavný článok|Maďarsko-česko-slovenská vojna}} == Obsah zmluvy == Na námietky Maďarska voči zmluve reagovali Čechoslováci, Rumuni, Srbi a Chorváti vo februári 1920 spoločným memorandom. V ňom odmietli akékoľvek zmeny nových hraníc a možné referendá (konalo sa napokon jediné na malom území, ktoré si zabralo Rakúsko). V máji 1920 oznámili Francúzi Maďarom, že ich námietky sa neprijímajú a 4. júna 1920 neostávalo Maďarom nič iné, len zmluvu podpísať.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianon - slovo, pri ktorom behá mráz po chrbte|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/553476-trianon-slovo-pri-ktorom-beha-mraz-po-chrbte/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-04|dátum prístupu=2020-06-04}}</ref> Zmluvou boli potvrdené hranice Maďarska s Rakúskom, Česko-Slovenskom, Rumunskom a Juhosláviou. Maďarsko zároveň definitívne uznalo úplnú nezávislosť Česko-Slovenska, vrátane Podkarpatskej Rusi. Maďarsko sa vzdalo všetkých nárokov na územia mimo určených maďarsko - česko-slovenských hraníc. === Česko-slovensko - maďarská delimitačná komisia (rozhraničovacia komisia) === Komisia bola zložená zo siedmich členov, piatich zástupcov mocností, jedného zástupcu Česko-Slovenska (Ing. [[Václav Roubík]]) a jedného zástupcu Maďarska (poľný podmaršál Tánczos). Jej úlohou bolo najmä stanovenie podrobného priebehu hraničnej čiary v teréne v intenciách generálneho určenia podľa trianonskej zmluvy, vytýčenie a vyznačenie štátnej hranice v teréne a vyhotovenie hraničného dokumentárneho diela, ktoré podrobne a jednoznačne znázorňuje a popisuje priebeh hraničnej čiary.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TRIANONSKÁ ZMLUVA 100 rokov. Krátky prehľad o rozhraničovaní česko-slovensko - maďarskej štátnej hranice v rokoch 1921 až 1925|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/hranice_prezentacie/TRIANONSKA%20ZMLUVA.pdf|dátum vydania=2020|dátum prístupu=2022/08/25}}</ref> Trianonská zmluva tak stanovila aj priebeh česko-slovensko - maďarskej štátnej hranice, všeobecne opísanej v článku 27, ods. 4, z východu od rumunsko-maďarskej hranice smerom na západ k rakúsko-maďarskej hranici. Trianonská mierová zmluva mala mať deklaratórny význam aj preto, že hranice (okrem menších výnimiek) stanovila už ''Najvyššia rada [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]]'' [[12. jún]]a [[1919]] podľa [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] ukončenia bojov z novembra a decembra 1918. Úlohou komisie bolo presne zakresliť a vytýčiť hranice a preto popri hlavných komisároch pôsobili aj ďalší vládni alebo technickí experti (geodeti, topografi, kartografi a pod.). V česko-slovenskej delegácii pod vedením komisára rozhraničovacej komisie Ing. Václava Roubíka pôsobili najmä: - ministerský rada Ing. [[Vojtech Kovarík|Vojtech Kovařík]], - ministerský rada Ing. [[Evžen Durych]], - pre záležitosti a otázky týkajúce sa Slovenska p. [[Fedor Houdek]].<ref name=":3" /> === Ostatné záväzky === Česko-slovenský štát sa zaviazal, že v [[Bratislava|Bratislave]] na pravom brehu [[Dunaj]]a (na území dnešnej [[Petržalka|Petržalky]]) nepostaví žiadne vojenské stavby (avšak napokon ich postavilo). Maďarsko bolo zaviazané zaplatiť Česko-Slovensku vojnové reparácie. Maďarsko tiež súhlasilo s ochranou národnostných menšín, pričom nemaďarským národnostným menšinám na území Maďarska bolo priznané právo vyjadrovať sa ústne a písomne v rodnom jazyku na súdoch. V oblastiach, kde bolo podstatné zastúpenie menšín, malo byť týmto umožnené základné vzdelanie v rodnom jazyku. V miestach s početným zastúpením mali mať menšiny aj pomerný prístup k verejným fondom štátu, mesta alebo iného celku pre vzdelávacie, náboženské a charitatívne účely. Za Česko-Slovensko podpísali Trianonskú mierovú zmluvu [[Edvard Beneš]] (minister zahraničných vecí) a [[Štefan Osuský]] (mimoriadny a splnomocnený vyslanec v [[Londýn]]e). == Dôsledky == Ako dôsledok Trianonskej zmluvy v [[Maďarsko|Maďarsku]] zostalo 7 miliónov obyvateľov z 20,8 milióna obyvateľov [[Uhorsko|Uhorska]]. 72% územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinám a prístup k moru ostal z nástupníckych krajín jedine [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. Podobne ako [[Nemecko]], ani maďarská armáda nesmela mať viac ako 35&nbsp;000 vojakov a v Maďarsku nesmela byť povinná vojenská služba. Maďarsko sa vzdalo aj nároku na územia mimo [[Európa|Európy]], ktoré patrili bývalej monarchii. [[Súbor:Slovakia borderHungary.png|náhľad|Mapa Slovenska so zmenami hraníc na juhu a východe krajny počas rokov 1939 - 1945]] == Ďalšia revízia hraníc == V medzivojnovom období bola hranica vzájomne rešpektovaná. Maďarsko získalo [[Prvá viedenská arbitráž|Prvou viedenskou arbitrážou]] (1938) späť časť území bývalého Uhorska najmä od [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Od 2. novembra 1938 získalo časť južného Slovenska (takmer štvrtinu svojho vtedajšieho územia) a južnú časť Podkarpatskej Rusi. Maďarsko sa rozširovalo aj počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] ([[1938]]) a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]] ([[1940]]). Po vojne však muselo prakticky všetky nadobudnuté územia znovu vrátiť na základe [[Parížska mierová zmluva|Parížskej mierovej zmluvy]] z roku [[1947]], ktorá aj rozhodla, že vyššie spomenuté zmluvy boli od začiatku do konca podľa medzinárodného práva neplatné („[[ex tunc]]“). Česko-slovensko - maďarská hranica sa potom vrátila k predvojnovému priebehu s výnimkou územia [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], ktorá ako Zakarpatská Ukrajina bola pričlenená k Sovietskemu Zväzu. Česko-Slovensko získalo od Maďarska tri obce v bratislavskom predmostí – Jarovce, Rusovce a Čunovo. V päťdesiatych rokoch boli riešené drobnejšie zmeny hranice vo viacerých lokalitách, najmä z dôvodu uľahčenia režimu v prihraničných oblastiach. Tieto zmeny už boli vzájomne územne vyrovnané. Rozsiahlejšie zmeny hranice boli riešené až po vzniku Slovenskej republiky, konkrétne zmeny hranice v roku 1998 po vodohospodárskych úpravách na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava.<ref name=":3" /> == Trianon a maďarsko-slovenské vzťahy == Dôsledky Trianonu boli pre Budapešť zdrvujúce. Ťažko niesla najmä definitívnu stratu území Sedmohradska a Slovenska.<ref name=":0" /> Pre väčšinu Slovákov sa Trianon nikdy nestal symbolom národného víťazstva. Pretože sa vždy spájal so slovami [[Iredentizmus|iredenta]] a [[revizionizmus]], vyvolával zhoršenie susedských vzťahov. Na Slovensku sa oslavoval vznik ČSR a neskôr SNP, nie však podpísanie zmluvy vo Versailles.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Holec|meno=Roman|titul=Trianon – triumf alebo katastrofa?|vydanie=|vydavateľ=Marenčin PT|miesto=|rok=|isbn=9788056905883|strany=}}</ref> Prevažná väčšina Maďarov vníma rozsah územných strát s troma miliónmi Maďarov oddelených hranicou od materského štátu ako národnú krivdu a nespravodlivosť, ktorá sa v Maďarsku od roku 2010 pripomína pamätným Dňom národnej spolupatričnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Ondrej Ficeri, historik, Spoločenskovedný ústav – CSPV SAV|odkaz na autora=|titul=Trianon ani po sto rokoch nezmenil maďarskú politiku pamäti|url=https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=8898|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-04|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Treaty of Trianon|s=cs:Trianonská mírová smlouva|s_štítok=Trianonská mierová zmluva (v češtine)}} == Externé odkazy == * [http://www.lib.byu.edu/~rdh/wwi/versa/tri1.htm The World War I Document Archive (v angličtine)] *[http://www.historiarevue.sk/historia-2001-01/trianon.htm PhDr. Marián Hronský, CSc.: TRIANONSKÁ MIEROVÁ ZMLUVA] * [http://www.geoinformatika.sk/90-rokov-Slovensko-strata-horna-Orava-severny-Spis Pred 90 rokmi Slovensko stratilo hornú Oravu a severný Spiš] * kniha z roku 1929 : [http://digitalna.kniznica.info/s/5zm2oPzgxa Slovensko proti revizii Trianonskej smluvy]. Bratislava: Slov. odb. čsl. nár. rady, 1929. 252 s. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Zmluvy Parížskej mierovej konferencie}} {{Cs-timeline-zmluvy}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Uhorska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny Chorvátska]] [[Kategória:Dejiny Srbska]] [[Kategória:Dejiny Rakúska]] [[Kategória:Dejiny Rumunska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Mierové zmluvy]] [[Kategória:Dôsledky prvej svetovej vojny]] [[Kategória:Maďarsko-česko-slovenská vojna]] 8de0qzczkt0ba1puyffvc5iyfutrb9b 7430042 7429929 2022-08-26T08:20:50Z Starekolena 8222 prepisoval si mi čs zbytočne: V súčasných textoch, ktoré opisujú udalosti z čias spoločného štátu, odporúčame akceptovať pravopisnú podobu názvu, ktorú používa konkrétny autor Čítajte viac: https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3725/#ixzz7d3ZNpOD1 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Treaty of trianon negotiations.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[4. jún]]a [[1920]]]] [[Súbor:Trianon1.jpg|thumb|Palác Veľký Trianon vo Versailles]] [[Súbor:AustriaHungaryWWI.gif|thumb|Náčrt rozdelenia Rakúsko-Uhorska v Trianonskej mierovej zmluve]] [[Súbor:Magyarorszag 1920.png|náhľad|Následky trianonskej zmluvy. Počty obyvateľov a národnostné zloženie sú zo sčítania 1910, ktoré bolo ovplyvnené silnou maďarizačnou politikou v Uhorsku.]] '''Trianonská mierová zmluva''' alebo '''Trianonská zmluva''' alebo '''trianonský mier''' bola zmluva, ktorá riešila hranice [[Maďarsko|maďarského štátu]], ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] porazeného v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Bola podpísaná [[4. jún]]a [[1920]] v paláci [[Veľký Trianon]] vo [[Zámok Versailles|Versailles]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. == Pozadie == [[Prvá svetová vojna]], ktorá bola ukončená prímerím, ktoré nadobudlo účinnosť 11. novembra 1918, si v rokoch 1914 a 1918 vyžiadala životy približne 9,5 milióna vojakov a ďalšie státisíce mužov bolo v bojoch doživotne zmrzačených. Ukončením prvej svetovej vojny došlo predovšetkým v Európe, ale tiež v Ázii, Afrike, ale aj v ďalších svetových oblastiach, k drastickým politickým, kultúrnym a spoločenským zmenám, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili ďalší priebeh 20. storočia. Vznikli viaceré nové štáty a iné štáty zanikli. [[28. jún|28. júna]] [[1919]] bola podpísaná [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská mierová zmluva]], čím prišlo k faktickému vytvoreniu [[Spoločnosť národov]]. === Parížska mierová konferencia === V roku 1919, počas [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]] boli dojednané mierové zmluvy medzi víťaznými [[Dohoda (prvá svetová vojna)|štátmi Dohody]] a porazenými [[Ústredné veľmoci|Centrálnymi (ústrednými) mocnosťami]]. Na konferencii boli uzatvorené mierové zmluvy s Nemeckom, Rakúskom, Maďarskom, Bulharskom a Osmanskou ríšou. Na riadenie konferencie a vyjednávanie mali najväčší vplyv štáty, ktoré mali najväčší podiel na konečnom víťazstve, išlo o "Veľkú päťku", teda Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, USA a Japonsko. Konferencia bola zahájená 18. januára 1919 a s niekoľkými prestávkami trvala až do 21. januára 1920. Na základe mierového programu, štrnástich bodov, ktoré spísal a 8. januára 1918 predniesol v Kongrese USA prezident Spojených štátov amerických [[Woodrow Wilson]], boli s jednotlivými porazenými štátmi uzavreté Parížske predmestské zmluvy, každá pomenovaná podľa iného parížskeho predmestia, v ktorom bola podpísaná (Versailles, Saint-Germain-en-Laye, Treaty of Neuilly-sur-Seine, Trianon, Sèvres). Zo zoznamu tzv. „mierových zmlúv z okolia Paríža” boli len nemecká a maďarská delegácia pozvaná do Versailles,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianon: Čo sa presne stalo 4. júna 1920?|url=http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/trianon-co-sa-presne-stalo-4-juna-1920|vydavateľ=madari.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-15|miesto=|jazyk=}}</ref> Hlavnými účastníkmi tejto konferencie boli [[Dohoda (prvá svetová vojna)|víťazné (dohodové) mocnosti]], ich spojenci a krajiny, ktoré vojnu prehrali. Na strane víťazných mocností stáli [[Spojené štáty]], [[Spojené kráľovstvo|Británia]], [[Francúzsko]] a [[Taliansko]] a ich spojenci [[Rumunsko]], [[Juhoslávia|Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (premenované v roku [[1929]] na Juhosláviu) a [[Česko-Slovensko]]. === Postavenie Maďarska === Porazená strana, bývalá [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]] bola zastúpená [[Maďarsko]]m. Podmienky mieru boli odovzdané maďarskej delegácii v máji 1920, ktorá po ich prečítaní rezignovala.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianonský prejav Alberta Apponyiho v Kossuth Radio pred sto rokmi (Apponyi Albert száz éve mondott trianoni védőbeszéde a Kossuth Rádióban)|url=https://ma7.sk/hagyomany/apponyi-albert-szaz-eve-mondott-trianoni-vedobeszede-a-kossuth-radioban|vydavateľ=ma7.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-15|miesto=|jazyk=maďarský}}</ref> Vláda vedená [[Sándor Simonyi-Semadam|Sándorom Simonyi-Semadamom]] váhala, koho vyslať. Gróf [[Albert Apponyi]] už v januári 1920 predniesol v Paríži svoju vlasteneckú obrannú reč<ref name=":2" />, ale minister zahraničia [[Pál Teleki]] s jeho vyslaním nesúhlasil (a sám pochádzal zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]], takže by pri podpisovaní bol v konflikte záujmov). Hľadali sa teda takí dvaja „dobrovoľníci”, ktorí sa už aj tak chceli stiahnuť z politického života<ref name=":1" /> a ich podpis by sa dal ľahko spochybniť. Voľba tak padla na [[Ágosta Benárd|Ágosta Benárda]] (minister práce a sociálnych vecí) a Alfréda Drasche-Lazára (mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister). [[Alfréd Drasche-Lazár]] bol členom holandskej rodiny Drasche, ktorá získala majetok v textilnom priemysle a do Maďarska sa prisťahovala. V roku 1904 pre svoje bohaté jazykové znalosti zložil diplomovú skúšku na ministerstve zahraničných vecí. Okrem toho napísal viacero kníh (do roku 1920 päť) a jeho divadelné hry sa hrali okrem Budapešti aj v Bratislave. Jeho osud nebol spojený s Trianonom, čo dokazuje jeho pokračujúca diplomatická kariéra. Druhý maďarský minister Bernard krátko po pripojení podpisu pod  mierovú zmluvu vyhlásil, že z vojenských, národnostných a hospodárskych dôvodov je pre Maďarov neprijateľná. Podpísal ju len narýchlo a formálne. Odmietol slávnostné pero, ale z vrecka vytiahol také, čo zobral v hoteli, a po použití ho zahodil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|autor=|odkaz na autora=|titul=Sto rokov od mierovej zmluvy v Trianone|periodikum=Slovenské národné noviny|odkaz na periodikum=|url=https://snn.sk/news/sto-rokov-od-mierovej-zmluvy-v-trianone/|issn=|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2020-06-05|dátum prístupu=2020-06-15}}</ref> O 10:00 4. júna 1920 - v plánovanom čase podpisu - v Maďarsku zvonili zvony, hučali sirény, v továrňach, školách a úradoch sa uskutočnili smútočné "prestávky", vlajky boli stiahnuté na polovicu, doprava bola na desať minút zastavená a obchody zatvorené. === Vznik ČSR a hranice s Maďarskom === {{Hlavný článok|Vznik Česko-Slovenska}} Slovenský a český vojnový exil na čele s bývalým ríšskym poslancom [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Garriguom Masarykom]], generálom [[Milan Rastislav Štefánik|Milanom Rastislavom Štefánikom]] a diplomatom [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]] presadzoval počas vojny u mocností [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov a územné spojenie bývalých [[Krajiny českej koruny|Zemí Koruny českej]] a Horného Uhorska. Tomu tiež napomáhali rôzne krajanské zbierky (prevažne v USA) a [[Česko-slovenské légie]]. Samostatné [[Česko-Slovensko]] bolo vyhlásené [[28. október|28. októbra]] [[1918]] a jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami. Trianonská mierová zmluva mala deklaratórny význam. Hranice, v tej podobe, ako ich opisovala (až na menšie výnimky), totiž stanovila už ''Najvyššia rada [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]]'' vo svojom uznesení z [[12. jún]]a [[1919]]. Tento stav zodpovedal [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] ukončenia bojov z novembra a decembra 1918. Trianonská zmluva formálne ukončila vojnu medzi Maďarskom a väčšinou dohodových mocností a definovala aj Maďarsko ako nezávislý nástupnícky štát po bývalej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchii]]. Nové nástupnícke štáty s tichým súhlasom veľmocí, predovšetkým Francúzska, obsadili medzitým väčšiu časť územia bývalého uhorského kráľovstva, na ktoré si robili nároky. === Obsadenie územia Slovenska === 3. a 4. novembra 1918 boli 25 streleckým plukom česko-slovenského vojska ako prvé obsadené mestá Holíč, Gbely a Malacky. 4. novembra bola v [[Skalica (mesto)|Skalici]] ustanovená dočasná slovenská vláda na čele s [[Vavro Šrobár|Vavrom Šrobárom]]. Okrem armády sa do ďalších bojov zapojili aj českí četníci a vojaci lučeneckého pluku. 13. novembra vyhlásil Národný výbor [[Dočasná ústava|Dočasnú ústavu]], ktorá prenášala moc na [[Národné zhromaždenie]]. 14. novembra sa konala prvá schôdza Národného zhromaždenia, na ktorej bol česko-slovenský štát vyhlásený za republiku a [[Tomáš Garrigue Masaryk]] bol zvolený za jej prezidenta. Do 12 decembra bolo obsadené územie po líniu Devín, Malé Karpaty, Pezinok, Sereď, Nitra, Považie, Žilina a Čadca.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Trianon v dokumentoch|vydanie=2020|vydavateľ=Min. vnútra|miesto=|rok=|isbn=|strany=1|url=https://www.minv.sk/?trianon-v-dokumentoch-storocna-historia-hranic-slovenska-1}}</ref> Dočasná vláda bola 14. novembra zmenená na Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a zo [[Skalica (mesto)|Skalice]] sa presunula do [[Žilina|Žiliny]] a od [[4. február|4. februára]] [[1919]] do [[Bratislava|Bratislavy]] (vtedy sa stala hlavným mestom Slovenska). V januári 1919 obsadili vojská Bratislavu, Lučenec, Nové Zámky, Komárno, Lučenec až po južný breh Ipľa. Už v novembri 1919 došlo k prvým stretom v [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|maďarsko - česko-slovenskej vojne]] a 15. novembra 1918 vydala maďarská vláda vyhlásenie proti postupu českých jednotiek na [[Slovensko]] a sama vyslala vojenské oddiely. Vzájomná vojna trvala od roku [[1918]] až do augusta [[1919]]. V marci 1919 vznikla [[Maďarská republika rád]] ([[Boľševik|boľševický]] [[Štátny prevrat|prevrat]]) a v apríli 1919 sa maďarská armáda pokúsila dobyť Slovensko a Sedmohradsko, čím vyvolala vojnu s Česko-Slovenskom a Rumunskom. Vo finálnej fáze vojny na oboch stranách stálo viac ako 120 tisíc vojakov. Porážka [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] a rumunská [[Vojenská okupácia|okupácia]] [[Budapešť|Budapešti]] v auguste 1919 ukončila vojnu. {{Hlavný článok|Maďarsko-česko-slovenská vojna}} == Obsah zmluvy == Na námietky Maďarska voči zmluve reagovali Čechoslováci, Rumuni, Srbi a Chorváti vo februári 1920 spoločným memorandom. V ňom odmietli akékoľvek zmeny nových hraníc a možné referendá (konalo sa napokon jediné na malom území, ktoré si zabralo Rakúsko). V máji 1920 oznámili Francúzi Maďarom, že ich námietky sa neprijímajú a 4. júna 1920 neostávalo Maďarom nič iné, len zmluvu podpísať.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianon - slovo, pri ktorom behá mráz po chrbte|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/553476-trianon-slovo-pri-ktorom-beha-mraz-po-chrbte/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-04|dátum prístupu=2020-06-04}}</ref> Zmluvou boli potvrdené hranice Maďarska s Rakúskom, Česko-Slovenskom, Rumunskom a Juhosláviou. Maďarsko zároveň definitívne uznalo úplnú nezávislosť Česko-Slovenska, vrátane Podkarpatskej Rusi. Maďarsko sa vzdalo všetkých nárokov na územia mimo určených maďarsko - česko-slovenských hraníc. === Česko-slovensko - maďarská delimitačná komisia (rozhraničovacia komisia) === Komisia bola zložená zo siedmich členov, piatich zástupcov mocností, jedného zástupcu Česko-Slovenska (Ing. [[Václav Roubík]]) a jedného zástupcu Maďarska (poľný podmaršál Tánczos). Jej úlohou bolo najmä stanovenie podrobného priebehu hraničnej čiary v teréne v intenciách generálneho určenia podľa trianonskej zmluvy, vytýčenie a vyznačenie štátnej hranice v teréne a vyhotovenie hraničného dokumentárneho diela, ktoré podrobne a jednoznačne znázorňuje a popisuje priebeh hraničnej čiary.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TRIANONSKÁ ZMLUVA 100 rokov. Krátky prehľad o rozhraničovaní česko-slovensko - maďarskej štátnej hranice v rokoch 1921 až 1925|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/hranice_prezentacie/TRIANONSKA%20ZMLUVA.pdf|dátum vydania=2020|dátum prístupu=2022/08/25}}</ref> Trianonská zmluva tak stanovila aj priebeh česko-slovensko - maďarskej štátnej hranice, všeobecne opísanej v článku 27, ods. 4, z východu od rumunsko-maďarskej hranice smerom na západ k rakúsko-maďarskej hranici. Trianonská mierová zmluva mala mať deklaratórny význam aj preto, že hranice (okrem menších výnimiek) stanovila už ''Najvyššia rada [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]]'' [[12. jún]]a [[1919]] podľa [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] ukončenia bojov z novembra a decembra 1918. Úlohou komisie bolo presne zakresliť a vytýčiť hranice a preto popri hlavných komisároch pôsobili aj ďalší vládni alebo technickí experti (geodeti, topografi, kartografi a pod.). V česko-slovenskej delegácii pod vedením komisára rozhraničovacej komisie Ing. Václava Roubíka pôsobili najmä: - ministerský rada Ing. [[Vojtech Kovarík|Vojtech Kovařík]], - ministerský rada Ing. [[Evžen Durych]], - pre záležitosti a otázky týkajúce sa Slovenska p. [[Fedor Houdek]].<ref name=":3" /> === Ostatné záväzky === Česko-slovenský štát sa zaviazal, že v [[Bratislava|Bratislave]] na pravom brehu [[Dunaj]]a (na území dnešnej [[Petržalka|Petržalky]]) nepostaví žiadne vojenské stavby (avšak napokon ich postavilo). Maďarsko bolo zaviazané zaplatiť Česko-Slovensku vojnové reparácie. Maďarsko tiež súhlasilo s ochranou národnostných menšín, pričom nemaďarským národnostným menšinám na území Maďarska bolo priznané právo vyjadrovať sa ústne a písomne v rodnom jazyku na súdoch. V oblastiach, kde bolo podstatné zastúpenie menšín, malo byť týmto umožnené základné vzdelanie v rodnom jazyku. V miestach s početným zastúpením mali mať menšiny aj pomerný prístup k verejným fondom štátu, mesta alebo iného celku pre vzdelávacie, náboženské a charitatívne účely. Za Česko-Slovensko podpísali Trianonskú mierovú zmluvu [[Edvard Beneš]] (minister zahraničných vecí) a [[Štefan Osuský]] (mimoriadny a splnomocnený vyslanec v [[Londýn]]e). == Dôsledky pre Maďarsko == Ako dôsledok Trianonskej zmluvy v [[Maďarsko|Maďarsku]] zostalo 7 miliónov obyvateľov z 20,8 milióna obyvateľov [[Uhorsko|Uhorska]]. 72% územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinám a prístup k moru ostal z nástupníckych krajín jedine [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. Podobne ako [[Nemecko]], ani maďarská armáda nesmela mať viac ako 35&nbsp;000 vojakov a v Maďarsku nesmela byť povinná vojenská služba. Maďarsko sa vzdalo aj nároku na územia mimo [[Európa|Európy]], ktoré patrili bývalej monarchii. [[Súbor:Slovakia borderHungary.png|náhľad|Mapa Slovenska so zmenami hraníc na juhu a východe krajny počas rokov 1939 - 1945]] == Ďalšia revízia hraníc == V medzivojnovom období bola hranica vzájomne rešpektovaná. Maďarsko získalo [[Prvá viedenská arbitráž|Prvou viedenskou arbitrážou]] (1938) späť časť území bývalého Uhorska najmä od [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Od 2. novembra 1938 získalo časť južného Slovenska (takmer štvrtinu svojho vtedajšieho územia) a južnú časť Podkarpatskej Rusi. Maďarsko sa rozširovalo aj počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] ([[1938]]) a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]] ([[1940]]). Po vojne však muselo prakticky všetky nadobudnuté územia znovu vrátiť na základe [[Parížska mierová zmluva|Parížskej mierovej zmluvy]] z roku [[1947]], ktorá aj rozhodla, že vyššie spomenuté zmluvy boli od začiatku do konca podľa medzinárodného práva neplatné („[[ex tunc]]“). Česko-slovensko - maďarská hranica sa potom vrátila k predvojnovému priebehu s výnimkou územia [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], ktorá ako Zakarpatská Ukrajina bola pričlenená k Sovietskemu Zväzu. Česko-Slovensko získalo od Maďarska tri obce v bratislavskom predmostí – Jarovce, Rusovce a Čunovo. V päťdesiatych rokoch boli riešené drobnejšie zmeny hranice vo viacerých lokalitách, najmä z dôvodu uľahčenia režimu v prihraničných oblastiach. Tieto zmeny už boli vzájomne územne vyrovnané. Rozsiahlejšie zmeny hranice boli riešené až po vzniku Slovenskej republiky, konkrétne zmeny hranice v roku 1998 po vodohospodárskych úpravách na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava.<ref name=":3" /> == Trianon a maďarsko-slovenské vzťahy == Dôsledky Trianonu boli pre Budapešť zdrvujúce. Ťažko niesla najmä definitívnu stratu území v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] a na Slovensku ([[Felvidék]]).<ref name=":0" /> Pre väčšinu Slovákov sa Trianon nikdy nestal symbolom národného víťazstva. Pretože sa vždy spájal so slovami [[Iredentizmus|iredenta]] a [[revizionizmus]], vyvolával zhoršenie susedských vzťahov. Na Slovensku sa oslavoval vznik ČSR a neskôr SNP, nie však podpísanie zmluvy vo Versailles.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Holec|meno=Roman|titul=Trianon – triumf alebo katastrofa?|vydanie=|vydavateľ=Marenčin PT|miesto=|rok=|isbn=9788056905883|strany=}}</ref> Prevažná väčšina Maďarov vníma rozsah územných strát s troma miliónmi Maďarov oddelených hranicou od materského štátu ako národnú krivdu a nespravodlivosť, ktorá sa v Maďarsku od roku 2010 pripomína pamätným Dňom národnej spolupatričnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Ondrej Ficeri, historik, Spoločenskovedný ústav – CSPV SAV|odkaz na autora=|titul=Trianon ani po sto rokoch nezmenil maďarskú politiku pamäti|url=https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=8898|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-04|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Treaty of Trianon|s=cs:Trianonská mírová smlouva|s_štítok=Trianonská mierová zmluva (v češtine)}} == Externé odkazy == * [http://www.lib.byu.edu/~rdh/wwi/versa/tri1.htm The World War I Document Archive (v angličtine)] *[http://www.historiarevue.sk/historia-2001-01/trianon.htm PhDr. Marián Hronský, CSc.: TRIANONSKÁ MIEROVÁ ZMLUVA] * [http://www.geoinformatika.sk/90-rokov-Slovensko-strata-horna-Orava-severny-Spis Pred 90 rokmi Slovensko stratilo hornú Oravu a severný Spiš] * kniha z roku 1929 : [http://digitalna.kniznica.info/s/5zm2oPzgxa Slovensko proti revizii Trianonskej smluvy]. Bratislava: Slov. odb. čsl. nár. rady, 1929. 252 s. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Zmluvy Parížskej mierovej konferencie}} {{Cs-timeline-zmluvy}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Uhorska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny Chorvátska]] [[Kategória:Dejiny Srbska]] [[Kategória:Dejiny Rakúska]] [[Kategória:Dejiny Rumunska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Mierové zmluvy]] [[Kategória:Dôsledky prvej svetovej vojny]] [[Kategória:Maďarsko-česko-slovenská vojna]] 47ljmm34d2t7p2yzk95ppf85nvvkzoe Filmológia 0 93319 7429867 2257886 2022-08-25T12:57:36Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kulturológia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki '''Filmológia''' alebo '''filmová veda''' je [[umenoveda|umenovedná]] a [[kulturológia|kulturologická disciplína]], ktorá skúma [[film]], [[filmové umenie]] a [[kinematografia|kinematografiu]]. == Externé odkazy == * {{filit|fvf/filmologia.html}} [[Kategória:Kinematografia]] [[Kategória:Kulturológia]] smsceecdhjcl1o9d6seh7nf4cygpj9f Licencia 0 95817 7429883 7384212 2022-08-25T13:37:14Z Starekolena 8222 CC nie je v ekonomike alebo práve wikitext text/x-wiki '''Licencia''' ([[latinčina|lat.]]) môže byť: *všeobecne: **sloboda, [[voľnosť]] **[[výsady]] **[[Creative Commons#Licencie|licencia Creative Commons]] *v práve a ekonomike: **povolenie, oprávnenie na nejakú činnosť resp. príslušná listina, pozri [[licencia (povolenie)]] **skrátene: ***[[patentná licencia]] (dokument, ktorým sa poskytuje iným osobám alebo štátom právo na realizáciu a využitie technickej dokumentácie alebo patentových vynálezov) ***[[dovozná licencia]] ***[[vývozná licencia]] ***[[generálna licencia]] {{Rozlišovacia stránka}} jty9o5200423evsfzh3bib0zo04ekex 7429926 7429883 2022-08-25T15:40:53Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A wikitext text/x-wiki '''Licencia''' ([[latinčina|lat.]]) môže byť: *všeobecne: **sloboda, [[voľnosť]] **[[výsady]] *v práve a ekonomike: **povolenie, oprávnenie na nejakú činnosť resp. príslušná listina, pozri [[licencia (povolenie)]] **skrátene: ***[[patentná licencia]] (dokument, ktorým sa poskytuje iným osobám alebo štátom právo na realizáciu a využitie technickej dokumentácie alebo patentových vynálezov) ***[[dovozná licencia]] ***[[vývozná licencia]] ***[[generálna licencia]] ==Pozri aj== *[[Creative Commons#Licencie]] {{Rozlišovacia stránka}} asxdgvp5kaaur2gxoh8ouah3t7ldk27 Občiansky súdny poriadok 0 97711 7429976 6870369 2022-08-25T20:14:24Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} '''Občiansky súdny poriadok''' môže byť: *od roku 1950 oficiálny názov česko-slovenského zákona <small>(pôvodne to bol zákon č. 142/1950 Zb., neskôr zákon č. 99/1963 Zb.)</small>, ktorý upravoval civilné sporové konania, civilné mimosporové konania a (od 60. rokov aj) správne súdne konania, pričom v Česku tento zákon platí dodnes, ale na začiatku 21. stor. tam z neho vyňali civilné mimosporové a správne súdne konania, a na Slovensku bol tento zákon v roku 2016 zrušený a nahradený troma samostatnými zákonmi pred jednotlivé vyššie uvedené typy konaní{{#tag:ref|Konkrétne: Na Slovensku bol Občiansky súdny poriadok z roku 1963 (zákon č. 99/1963 Zb.) s účinnosťou od [[1. júl]]a [[2016]] nahradený [[Civilný sporový poriadok|Civilným sporovým poriadkom]], [[Civilný mimosporový poriadok|Civilným mimosporovým poriadkom]] a [[Správny súdny poriadok|Správnym súdnym poriadkom]].|group=pozn}}, nepresné synonymum: civilný súdny poriadok, pozri [[Občiansky súdny poriadok (1963)]] a [[Občiansky súdny poriadok (1950)]] *voľné označenie zákona upravujúceho (najmä) civilné sporové konanie v rôznych štátoch sveta, vrátane nepresného označenia takýchto zákonov v Česko-Slovensku pred rokom 1950 a v habsburskej monarchii (nem. Zivilprozessordnung, maď. polgári perrendtartás){{#tag:ref|Rakúsky predpis sa dobovo prekladal názvom civilný súdny poriadok a uhorský buď názvom civilný súdny poriadok alebo názvom občiansky sporový poriadok.|group=pozn}}, synonymá: civilný súdny poriadok, civilný sporový poriadok, pozri pod [[civilné sporové konanie]] *zvyčajný preklad názvu niektorých konkrétnych zahraničných zákonov upravujúcich (najmä) civilné sporové konanie, napr. **[[Zivilprozessordnung]] (vo všetkých nemeckojazyčných štátoch a do roku 1950 aj v Česku) **[[polgári perrendtartás]] (v Maďarsku a do roku 1950 aj na Slovensku) **[[Kodeks postępowania cywilnego]] (v Poľsku) **[[Code de procedure civile]] (vo Francúzsku, v Québecu a niektorých afrických štátoch) **[[Code of Civil Procedure]] (napr. v Indii a niektorých štátoch USA) **[[Graždanskij processuaľnyj kodeks]] (v Rusku, a to aj v časoch ZSSR) ==Poznámka== <references group="pozn"/> {{rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Občianske právo procesné]] [[Kategória:Právne predpisy]] h1u5stgxt79te6wr1257adraqvqr2j6 7429980 7429976 2022-08-25T20:37:09Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A wikitext text/x-wiki '''Občiansky súdny poriadok''' môže byť: *od roku 1950 oficiálny názov česko-slovenského zákona <small>(pôvodne to bol zákon č. 142/1950 Zb., neskôr zákon č. 99/1963 Zb.)</small>, ktorý upravoval civilné sporové konania, civilné mimosporové konania a (od roku 1964 aj) správne súdne konania, pričom v Česku tento zákon platí dodnes, ale na začiatku 21. stor. tam z neho vyňali civilné mimosporové a správne súdne konania, a na Slovensku bol tento zákon v roku 2016 zrušený a nahradený troma samostatnými zákonmi pred tri vyššie uvedené typy konaní{{#tag:ref|Konkrétne: Na Slovensku bol Občiansky súdny poriadok z roku 1963 (zákon č. 99/1963 Zb.) s účinnosťou od [[1. júl]]a [[2016]] nahradený [[Civilný sporový poriadok|Civilným sporovým poriadkom]], [[Civilný mimosporový poriadok|Civilným mimosporovým poriadkom]] a [[Správny súdny poriadok|Správnym súdnym poriadkom]].|group=pozn}}, nepresné synonymum: civilný súdny poriadok<ref name=HA/><ref>zákon č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok)</ref><ref>zákon č. 88/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Civilné právo | url = https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/civilne-pravo/ | vydavateľ = justice.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>zákon č. 150/2002 Sb. Soudní řád správní</ref><ref>zákon č. 293/2013 Sb., kterým se mění zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, ve znění pozdějších předpisů, a některé další zákony</ref>, pozri [[Občiansky súdny poriadok (1963)]] a [[Občiansky súdny poriadok (1950)]] *voľné označenie zákona upravujúceho (najmä) civilné sporové konanie v rôznych štátoch sveta, vrátane nepresného označenia takýchto zákonov v Česko-Slovensku pred rokom 1950 a v habsburskej monarchii (nem. Zivilprozessordnung, maď. polgári perrendtartás){{#tag:ref|Rakúsky predpis sa dobovo prekladal názvom civilný súdny poriadok a uhorský buď názvom civilný súdny poriadok alebo názvom občiansky sporový poriadok.|group=pozn}}, synonymá: civilný súdny poriadok, civilný (alebo občiansky) sporový poriadok<ref name=HA>Historická analýza doterajšej právnej úpravy civilného procesu [https://www.justice.gov.sk/_layouts/download.aspx?SourceUrl=/Dokumenty/OSP/Historicka_komparacia.doc]</ref><ref>zák. č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok). § 675</ref><ref>civilné právo procesné. In: [[Slovenský náučný slovník]] I. 1932 S. 143</ref><ref> 113/1895 RGBl. [https://www.ris.bka.gv.at/Dokument.wxe?Abfrage=BgblAlt&Dokumentnummer=rgb1895_0113_00365]</ref><ref>zák. č. 113/1895 ř. z. [https://www.beck-online.cz/bo/chapterview-document.seam?documentId=onrf6mjyhe2v6mjrgmwta]</ref><ref>1911. évi I. törvénycikk a polgári perrendtartásról [https://net.jogtar.hu/getpdf?docid=91100001.TV&targetdate=&printTitle=1911.+%C3%A9vi+I.+t%C3%B6rv%C3%A9nycikk&referer=1000ev]</ref>, pozri pod [[civilné sporové konanie]] *zvyčajný preklad názvu niektorých konkrétnych zahraničných zákonov upravujúcich (najmä) civilné sporové konanie, napr. **[[Zivilprozessordnung]] (vo všetkých nemeckojazyčných štátoch a do roku 1950 aj v Česku) **[[polgári perrendtartás]] (v Maďarsku a do roku 1950 aj na Slovensku) **[[Kodeks postępowania cywilnego]] (v Poľsku) **[[Code de procédure civile]] (vo Francúzsku, v Québecu a niektorých afrických štátoch) **[[Code of Civil Procedure]] (napr. v Indii a niektorých štátoch USA) **[[Graždanskij processuaľnyj kodeks]] (v Rusku, a to aj v časoch ZSSR) ==Poznámka== <references group="pozn"/> ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Občianske právo procesné]] [[Kategória:Právne predpisy]] difvje6abqgansv272qspnu74te5ffs 7429981 7429980 2022-08-25T20:39:54Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A wikitext text/x-wiki '''Občiansky súdny poriadok''' môže byť: *od roku 1950 oficiálny názov česko-slovenského zákona <small>(pôvodne to bol zákon č. 142/1950 Zb., neskôr zákon č. 99/1963 Zb.)</small>, ktorý upravoval civilné sporové konania, civilné mimosporové konania a (od roku 1964 aj) správne súdne konania, pričom v Česku tento zákon platí dodnes, ale na začiatku 21. stor. tam z neho vyňali civilné mimosporové a správne súdne konania, a na Slovensku bol tento zákon v roku 2016 zrušený a nahradený troma samostatnými zákonmi pred tri vyššie uvedené typy konaní{{#tag:ref|Konkrétne: Na Slovensku bol Občiansky súdny poriadok z roku 1963 (zákon č. 99/1963 Zb.) s účinnosťou od [[1. júl]]a [[2016]] nahradený [[Civilný sporový poriadok|Civilným sporovým poriadkom]], [[Civilný mimosporový poriadok|Civilným mimosporovým poriadkom]] a [[Správny súdny poriadok|Správnym súdnym poriadkom]].|group=pozn}}, nepresné synonymum: civilný súdny poriadok<ref name=HA/><ref>zákon č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok)</ref><ref>zákon č. 88/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Civilné právo | url = https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/civilne-pravo/ | vydavateľ = justice.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>zákon č. 150/2002 Sb. Soudní řád správní</ref><ref>zákon č. 293/2013 Sb., kterým se mění zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, ve znění pozdějších předpisů, a některé další zákony</ref>, pozri [[Občiansky súdny poriadok (1963)]] a [[Občiansky súdny poriadok (1950)]] *voľné označenie zákona upravujúceho (najmä) civilné sporové konanie v rôznych štátoch sveta, vrátane nepresného označenia takýchto zákonov v Česko-Slovensku pred rokom 1950 a v habsburskej monarchii (nem. Zivilprozessordnung, maď. polgári perrendtartás){{#tag:ref|Rakúsky predpis sa dobovo prekladal názvom civilný súdny poriadok a uhorský buď názvom civilný súdny poriadok alebo názvom občiansky sporový poriadok.|group=pozn}}, synonymá: civilný súdny poriadok, civilný (alebo občiansky) sporový poriadok<ref name=HA>Historická analýza doterajšej právnej úpravy civilného procesu [https://www.justice.gov.sk/_layouts/download.aspx?SourceUrl=/Dokumenty/OSP/Historicka_komparacia.doc]</ref><ref>zák. č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok). § 675</ref><ref>civilné právo procesné. In: [[Slovenský náučný slovník]] I. 1932 S. 143</ref><ref>civilní proces. In: [[Masarykův slovník naučný]] I. 1925. S. 818</ref><ref> 113/1895 RGBl. [https://www.ris.bka.gv.at/Dokument.wxe?Abfrage=BgblAlt&Dokumentnummer=rgb1895_0113_00365]</ref><ref>zák. č. 113/1895 ř. z. [https://www.beck-online.cz/bo/chapterview-document.seam?documentId=onrf6mjyhe2v6mjrgmwta]</ref><ref>1911. évi I. törvénycikk a polgári perrendtartásról [https://net.jogtar.hu/getpdf?docid=91100001.TV&targetdate=&printTitle=1911.+%C3%A9vi+I.+t%C3%B6rv%C3%A9nycikk&referer=1000ev]</ref>, pozri pod [[civilné sporové konanie]] *zvyčajný preklad názvu niektorých konkrétnych zahraničných zákonov upravujúcich (najmä) civilné sporové konanie, napr. **[[Zivilprozessordnung]] (vo všetkých nemeckojazyčných štátoch a do roku 1950 aj v Česku) **[[polgári perrendtartás]] (v Maďarsku a do roku 1950 aj na Slovensku) **[[Kodeks postępowania cywilnego]] (v Poľsku) **[[Code de procédure civile]] (vo Francúzsku, v Québecu a niektorých afrických štátoch) **[[Code of Civil Procedure]] (napr. v Indii a niektorých štátoch USA) **[[Graždanskij processuaľnyj kodeks]] (v Rusku, a to aj v časoch ZSSR) ==Poznámka== <references group="pozn"/> ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Občianske právo procesné]] [[Kategória:Právne predpisy]] jey4qxpazdxr5gp1pz5bjyppi3qfh2j 7429982 7429981 2022-08-25T20:40:40Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A wikitext text/x-wiki '''Občiansky súdny poriadok''' môže byť: *od roku 1950 oficiálny názov česko-slovenského zákona <small>(pôvodne to bol zákon č. 142/1950 Zb., neskôr zákon č. 99/1963 Zb.)</small>, ktorý upravoval civilné sporové konania, civilné mimosporové konania a (od roku 1964 aj) správne súdne konania, pričom v Česku tento zákon platí dodnes, ale na začiatku 21. stor. tam z neho vyňali civilné mimosporové a správne súdne konania, a na Slovensku bol tento zákon v roku 2016 zrušený a nahradený troma samostatnými zákonmi pre tri vyššie uvedené typy konaní{{#tag:ref|Konkrétne: Na Slovensku bol Občiansky súdny poriadok z roku 1963 (zákon č. 99/1963 Zb.) s účinnosťou od [[1. júl]]a [[2016]] nahradený [[Civilný sporový poriadok|Civilným sporovým poriadkom]], [[Civilný mimosporový poriadok|Civilným mimosporovým poriadkom]] a [[Správny súdny poriadok|Správnym súdnym poriadkom]].|group=pozn}}, nepresné synonymum: civilný súdny poriadok<ref name=HA/><ref>zákon č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok)</ref><ref>zákon č. 88/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Civilné právo | url = https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/civilne-pravo/ | vydavateľ = justice.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>zákon č. 150/2002 Sb. Soudní řád správní</ref><ref>zákon č. 293/2013 Sb., kterým se mění zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, ve znění pozdějších předpisů, a některé další zákony</ref>, pozri [[Občiansky súdny poriadok (1963)]] a [[Občiansky súdny poriadok (1950)]] *voľné označenie zákona upravujúceho (najmä) civilné sporové konanie v rôznych štátoch sveta, vrátane nepresného označenia takýchto zákonov v Česko-Slovensku pred rokom 1950 a v habsburskej monarchii (nem. Zivilprozessordnung, maď. polgári perrendtartás){{#tag:ref|Rakúsky predpis sa dobovo prekladal názvom civilný súdny poriadok a uhorský buď názvom civilný súdny poriadok alebo názvom občiansky sporový poriadok.|group=pozn}}, synonymá: civilný súdny poriadok, civilný (alebo občiansky) sporový poriadok<ref name=HA>Historická analýza doterajšej právnej úpravy civilného procesu [https://www.justice.gov.sk/_layouts/download.aspx?SourceUrl=/Dokumenty/OSP/Historicka_komparacia.doc]</ref><ref>zák. č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok). § 675</ref><ref>civilné právo procesné. In: [[Slovenský náučný slovník]] I. 1932 S. 143</ref><ref>civilní proces. In: [[Masarykův slovník naučný]] I. 1925. S. 818</ref><ref> 113/1895 RGBl. [https://www.ris.bka.gv.at/Dokument.wxe?Abfrage=BgblAlt&Dokumentnummer=rgb1895_0113_00365]</ref><ref>zák. č. 113/1895 ř. z. [https://www.beck-online.cz/bo/chapterview-document.seam?documentId=onrf6mjyhe2v6mjrgmwta]</ref><ref>1911. évi I. törvénycikk a polgári perrendtartásról [https://net.jogtar.hu/getpdf?docid=91100001.TV&targetdate=&printTitle=1911.+%C3%A9vi+I.+t%C3%B6rv%C3%A9nycikk&referer=1000ev]</ref>, pozri pod [[civilné sporové konanie]] *zvyčajný preklad názvu niektorých konkrétnych zahraničných zákonov upravujúcich (najmä) civilné sporové konanie, napr. **[[Zivilprozessordnung]] (vo všetkých nemeckojazyčných štátoch a do roku 1950 aj v Česku) **[[polgári perrendtartás]] (v Maďarsku a do roku 1950 aj na Slovensku) **[[Kodeks postępowania cywilnego]] (v Poľsku) **[[Code de procédure civile]] (vo Francúzsku, v Québecu a niektorých afrických štátoch) **[[Code of Civil Procedure]] (napr. v Indii a niektorých štátoch USA) **[[Graždanskij processuaľnyj kodeks]] (v Rusku, a to aj v časoch ZSSR) ==Poznámka== <references group="pozn"/> ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Občianske právo procesné]] [[Kategória:Právne predpisy]] thiyn97xxqwfx7wagp8yy27iz0srkhg Padmásana 0 98048 7429874 3420472 2022-08-25T13:11:52Z Jetam2 30982 príklad wikitext text/x-wiki [[Súbor:Padmasana - Yoga Class - Chamrail - Howrah 2013-08-24 2027.JPG|náhľad|Príklad lotosového sedu]] '''Padmásana''' ([[sanskrit|sans.]]) je lotosový sed, jedna z [[Ásána|ásan]]. Spolu s [[siddhásanou]] a [[bhadrásanou]] sa považuje za prvoradú jogovu polohu tela nepôsobiacu rušivo na bdelosť a sústredenosť. == Externé odkazy == * {{filit|fvp/padmasana_sans.html}} [[Kategória:Joga]] dfre94zkwo8xpsoq4avaan4gasrcz5u Nemčiansky potok 0 110573 7429875 3476668 2022-08-25T13:12:46Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Geografia okresu Banská Bystrica]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Potok | Názov = Nemčiansky potok | Dĺžka toku = 6,6 | Plocha povodia = ? | Rád toku = IV. | Povodie = [[Povodie Hrona|Hron]] | Prameň = [[Starohorské vrchy]] | Ústie = [[Selčiansky potok (prítok Hrona)|Selčiansky potok]] | Hydrologické poradie = 4-23-02-084 }} '''Nemčiansky potok''' je potok na [[Horné Pohronie|hornom Pohroní]], na území okresu [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]]. Je to pravostranný prítok [[Selčiansky potok (prítok Hrona)|Selčianskeho potoka]], meria 6,6 km a je tokom IV. rádu. Pramení v [[Starohorské vrchy|Starohorských vrchoch]] na severnom svahu [[Panský diel|Panského diela]] (1 100,2 m n. m.) v nadmorskej výške približne 910 m n. m., v blízkosti rekreačného strediska [[Šachtička]]. Na krátkom úseku tečie najprv na juhovýchod, sprava priberá krátky prítok zo severného svahu Panského diela, následne sa stáča a tečie severojužným smerom Nemčianskou dolinou. V dolnej časti doliny sa stáča na juhovýchod a vstupuje do [[Zvolenská kotlina|Zvolenskej kotliny]], do podcelku [[Bystrické podolie]]. Zľava priberá prítok spod Kajchiara (617,1 m n. m.), postupne sa stáča na juh a preteká okrajom obce [[Nemce]]. Sprava ešte priberá prítok z lokality Pod stráne a v nadmorskej výške cca 370 m n. m. ústi pri [[Banská Bystrica|banskobystrickej]] časti [[Senica (Banská Bystrica)|Senica]] do [[Selčiansky potok (prítok Hrona)|Selčianskeho potoka]]. [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Hrona]] [[Kategória:Geografia okresu Banská Bystrica]] qvh34wkpwa4frzdooyciwpy1hcqfd31 7429876 7429875 2022-08-25T13:12:59Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Geografia okresu Banská Bystrica]]; pridaná [[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Bystrica]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Potok | Názov = Nemčiansky potok | Dĺžka toku = 6,6 | Plocha povodia = ? | Rád toku = IV. | Povodie = [[Povodie Hrona|Hron]] | Prameň = [[Starohorské vrchy]] | Ústie = [[Selčiansky potok (prítok Hrona)|Selčiansky potok]] | Hydrologické poradie = 4-23-02-084 }} '''Nemčiansky potok''' je potok na [[Horné Pohronie|hornom Pohroní]], na území okresu [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]]. Je to pravostranný prítok [[Selčiansky potok (prítok Hrona)|Selčianskeho potoka]], meria 6,6 km a je tokom IV. rádu. Pramení v [[Starohorské vrchy|Starohorských vrchoch]] na severnom svahu [[Panský diel|Panského diela]] (1 100,2 m n. m.) v nadmorskej výške približne 910 m n. m., v blízkosti rekreačného strediska [[Šachtička]]. Na krátkom úseku tečie najprv na juhovýchod, sprava priberá krátky prítok zo severného svahu Panského diela, následne sa stáča a tečie severojužným smerom Nemčianskou dolinou. V dolnej časti doliny sa stáča na juhovýchod a vstupuje do [[Zvolenská kotlina|Zvolenskej kotliny]], do podcelku [[Bystrické podolie]]. Zľava priberá prítok spod Kajchiara (617,1 m n. m.), postupne sa stáča na juh a preteká okrajom obce [[Nemce]]. Sprava ešte priberá prítok z lokality Pod stráne a v nadmorskej výške cca 370 m n. m. ústi pri [[Banská Bystrica|banskobystrickej]] časti [[Senica (Banská Bystrica)|Senica]] do [[Selčiansky potok (prítok Hrona)|Selčianskeho potoka]]. [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Hrona]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Bystrica]] 6u70x0q085rf7nq92a3wpjdesrhmb0u Autorské právo 0 123789 7429881 7330679 2022-08-25T13:33:30Z Starekolena 8222 /* Trvanie autorských práv (voľné dielo) */ wikitext text/x-wiki '''Autorské právo''' ({{vjz|eng|copyright}}) je * výlučné právo autora či vydavateľa na využívanie literárneho alebo umeleckého diela počas určitého obdobia,<ref name=":0">Copyright. ''Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov''. [online], ©2014 [cit. 2014-11-25]. Dostupné na: http://publications.europa.eu/code/sk/sk-250302.htm </ref> * právo rozhodovať o vlastnom diele - duševnom vlastníctve. Je garantované zákonmi krajiny, v ktorej bolo dielo vydané, resp. ktorej národnosti je autor. Medzinárodné dodržiavanie autorských práv je umožnené autorským zákonom a medzinárodnými zmluvami,<ref name=":1">MiroMcDuck. ''Copyright.'' [online], ©2014 [cit. 2014-11-26]. Dostupné na: http://miromcduck.szm.com/cojeto/copyright.html</ref> * v objektívnom zmysle súhrn právnych noriem upravujúcich vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením literárneho, vedeckého alebo umeleckého diela, * v subjektívnom zmysle súhrn oprávnení, ktoré [[autor]]ovi (ako pôvodnému subjektu autorského práva) alebo jeho oprávnenému nástupcovi (ako odvodenému subjektu autorského práva) vyplývajú z noriem objektívneho práva. Autor je pôvodný nositeľ celého obsahu subjektívneho autorského práva, teda pôvodným subjektom autorského práva.<ref name=":2">ŠVIDROŇ, J., 2000. ''Základy práva duševného vlastníctva.'' Bratislava: Juga, 2000. ISBN 80-85506-93-9.</ref> == Zásady autorského práva == Základným prameňom autorského práva je tzv. [[Autorský zákon]] a viacero medzinárodných zmlúv (napr. [[Bernská dohoda o ochrane literárnych a umeleckých diel]]). Predmetom ochrany autorského práva je [[dielo]]. Autorské právo zabezpečuje autorom výhradné práva na využívanie ich vlastných diel alebo na poskytnutie oprávnenia na ich používanie iným osobám, a tým získanie finančného ohodnotenia. Navyše práva súvisiace s autorským právom zabezpečujú ochranu aj pre výkonných umelcov (napríklad hudobníkov, hercov a výtvarných umelcov), producentov a vysielateľov. Predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.<ref name=":3">''Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).''</ref> Autorské práva je možné vzťahovať len na diela. Nie na názov, myšlienku, spôsob, objav, metódu a pod.<ref name=":1" /> Autor má právo na ochranu svojho autorstva, právo rozmnožovať dielo, dostávať odmenu za každé použitie diela, bez súhlasu autora sa dielo nesmie používať. Autor môže previesť na inú osobu právo použiť dielo, nemôže sa však svojich autorských práv zriecť.<ref name=":1" /> Autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia.<ref name=":3" /> == Druhy autorských práv na Slovensku == Súčasné slovenské autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva. Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, autor sa ich nemôže vzdať a neprechádzajú na dedičov, ale zanikajú smrťou autora. Výhradné majetkové práva sú tiež neprevoditeľné, autor sa ich nemôže vzdať a nedajú sa postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia ani exekúciou (s výnimkou pohľadávok vzťahujúcich sa na tieto práva). Na rozdiel od osobnostných sú predmetom dedičstva.<ref name=":4">Miščíková, Renáta, 2006. Internet a práva autorov. In: ''Zborník z konferencie Duševné vlastníctvo na Slovensku VI.'' Banská Bystrica: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, 2006, s. 52-64. ISBN 80-88994-52-7.</ref> === Výhradné osobnostné práva === * Právo na označenie diela – patrí k jednému z najvýznamnejších práv autora. Ide o právo označenia autorovho výsledku tvorivej činnosti a to menom, krycím menom alebo ho môže neoznačiť vôbec. Autor je oprávnený požadovať toto označenie/neoznačenie od všetkých používateľov tohto diela. Toto platí aj pri dielach na internete, najbežnejšie označených symbolom [[©]].<ref name=":4" /> (Pozri dole časť [[Autorské právo#Použitie symbolu ©]]) * Právo rozhodnúť o zverejnení diela – dielo je zverejnené v deň, keď je oprávnene prvý raz verejne vykonané, vystavené, vydané alebo inak prezentované na verejnosti (napr. na internete).<ref name=":4" /> * Právo na nedotknuteľnosť diela – nedotknuteľnosťou rozumieme ochranu pred akýmkoľvek nedovoleným zásahom alebo zmenou, hanlivým nakladaním, ktoré by spôsobilo narušenie cti a dobrej povesti autora.<ref name=":4" /> === Výhradné majetkové práva === * Právo na vyhotovenie rozmnoženiny diela – je to právo na prenesenie diela alebo jeho časti na iný hmotný podklad priamo alebo nepriamo (z originálu alebo z rozmnoženiny), dočasne alebo trvalo akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme (tlač, fotografia, zvuk).<ref name=":4" /> * Právo na spracovanie, preklad a adaptáciu diela – predmetom je dielo preložené do iného jazyka a adaptácia diela so súhlasom autora.<ref name=":4" /> * Právo na zaradenie diela do súborného diela – súborné dielo môže byť tvorené dielami chránenými autorskými právami ale aj takými, ktoré chránené nie sú.<ref name=":4" /> * Právo na verejný prenos diela – zahŕňa káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.<ref name=":4" /> === V iných krajinách === Autorské práva napríklad v v Spojených štátoch podliehajú obmedzeniam založených na prednosti verejného záujmu, ako je napríklad doktrína [[fair use]].<!-- Vložil som to sem lebo podľa mojich vedomostí možno napr. v USA na rozdiel od europy predať aj výhradné os práva --> == Trvanie autorských práv (voľné dielo) == Dielo sa stane [[Voľné dielo|voľným]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lewik|url=https://www.lewik.org/tree/?node=17769|vydavateľ=www.lewik.org|dátum prístupu=2022-08-25}}</ref>, ak * a) uplynie doba trvania majetkových práv podľa § 32, * b) autor nemá dedičov alebo ak dedičia odmietnu dedičstvo prijať, a to aj pred uplynutím doby trvania majetkových práv podľa § 32. Majetkové práva trvajú, ak nie je ustanovené inak, počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti. Pri diele spoluautorov a pri spojených dielach vytvorených na účel použitia v takomto spojení majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti.<ref>Zákon č. 185/2015 Z. z. (Autorský zákon)</ref> Pri spoločnom diele majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho zverejnení. Ak bolo dielo označené menami autorov, ktorí dielo vytvorili, majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti.<ref name=":3" /> Pri audiovizuálnom diele majetkové práva trvajú počas života hlavného režiséra, autora scenára, autora dialógov a autora hudby, ktorá bola osobitne vytvorená pre toto dielo, a 70 rokov po smrti posledného z nich; ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú. Pri diele zverejnenom pod pseudonymom alebo pri anonymnom diele majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho zverejnení. Ak je na trvanie majetkových práv k dielu vydanému vo zväzkoch, po častiach, pokračovaniach alebo epizódach rozhodujúce jeho zverejnenie, majetkové práva trvajú ku každému takémuto zväzku, časti, pokračovaniu alebo epizóde osobitne.<ref name=":3" /> Ak dielo, pri ktorom sa počítanie trvania majetkových práv neviaže na smrť autora alebo autorov, nebolo zverejnené počas 70 rokov po jeho vytvorení, majetkové práva uplynutím tejto lehoty zanikajú. Trvanie majetkových práv sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po skutočnosti rozhodujúcej na toto trvanie.<ref name=":3" /> == Vyhotovenie rozmnoženiny == Rozmnoženinu zverejneného diela môže fyzická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný; za také použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Rozmnoženinu zverejneného diela prenesením tohto diela na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického zariadenia alebo iného technického zariadenia môže fyzická osoba alebo právnická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora; túto rozmnoženinu možno verejne rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva. Za tieto použitia nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Autor diela, ktorého rozmnoženinu možno vyhotoviť a verejne rozširovať podľa odseku 2, má právo na náhradu odmeny.<ref name=":3" /> == Použitie symbolu © == K použitiu symbolu © nie je potrebná žiadna registrácia. Tento symbol len upozorňuje na to, že dielo je chránené autorskými právami. Autorské práva má autor bez ohľadu na to, či svoje dielo označí alebo neoznačí týmto symbolom a či si svoje autorské práva registruje alebo nie. Registrácia slúži väčšinou len v prípade súdnych sporov ako doklad o autorstve. Pri spore je samozrejme rozhodujúci dátum, kedy mal daný človek dielo k dispozícii (predpokladá sa, že autor mal dielo ako prvý).<ref name=":1" /> Požiadavka na ochranu je splnená, ak je vo všetkých exemplároch publikácie uvedená na tento účel poznámka pod názvom poznámka o copyrighte, ktorá má informovať verejnosť o tom, že príslušné dielo je chránené autorským právom.<ref name=":0" /> Táto značka sa používa spolu s menom nositeľa autorského práva a s uvedením roku prvého zverejnenia diela.<ref name=":4" /> === Plagiátorstvo === So samotnou tvorbou súvisí aj potreba pojmového vymedzenia plagiátu ako protiprávneho úkonu. Každá tvorba totiž predpokladá určité osvojenie si výsledkov predchádzajúcej tvorby iných autorov; nie každé použitie cudzích výsledkov tvorby možno pokladať za plagiátorstvo. Za plagiát považujeme v najširšom vyjadrení neoprávnené prisvojovanie si pôvodcovstva akéhokoľvek tvorivého výsledku.<ref name=":2" /> Najväčšou obavou vlastníkov autorských práv je porušenie ich práv formou pirátstva a falšovania. Aj súčasné polemiky týkajúce sa napríklad [[sieť peer-to-peer|sietí peer-to-peer]] a zdieľania súborov sú v podstate o porušovaní autorského práva a pirátstve, keďže v mnohých prípadoch vlastníci autorských práv nedostávajú kompenzáciu za šírenie svojich diel. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Autorský zákon]] (rozcesník) * zákon 185/2015 Z. z. Autorský zákon, aktuálny platný [[autorský zákon (2015)]] (pozri https://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-185) * zákon č. 618/2003 Z. z. [[zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom]] [[Kategória:Autorské právo| ]] [[Kategória:Občianske právo]] g34h57trm39sg6vp00zc5od9ybpe4mr Daniel Baláž 0 126086 7430059 6198485 2022-08-26T09:51:03Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniel Baláž | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis = slovenský rozhlasový moderátor, hudobný publicista a [[dídžej]] | Dátum narodenia = {{dnv|1969|4|14}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Daniel Baláž''' (* [[14. apríl]] [[1969]]) je slovenský rozhlasový [[moderátor (povolanie)|moderátor]], hudobný publicista, [[dídžej]] a hudobný dramaturg a rekreačný bubeník (v skupine Ospalý pohyb). Študoval na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského]].<ref name=vedia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pulišová | meno = Veronika| odkaz na autora = | titul = Spoznávačka_FM: Rudi Rus vs. Daniel Baláž | url = http://fm.rtvs.sk/clanok/rubriky/publicistika-a-temy/spoznavacka-fm-rudi-rus-vs-daniel-balaz | dátum vydania = 2012-08-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-12-01 | vydavateľ = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od roku [[1993]] pôsobil v [[Rádio Ragtime|Rádiu Ragtime]], od roku [[2000]] v [[Rock FM Rádio|Rock FM Rádiu]],<ref name=vedia/> dnes [[Rádio_FM|Rádiu _FM]]. Publicisticky prispieval do internetového magazínu [[inZine]]. Krátku dobu moderoval reláciu [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] METRO,<ref name=domace>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šlinská | meno = Jana| odkaz na autora = | titul = Daniel Baláž: Domáce kapely hrozne rozmaznávame | url = http://slinska.blog.sme.sk/c/174051/Daniel-Balaz-Domace-kapely-hrozne-rozmaznavame.html | dátum vydania = 2008-12-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-12-01 | vydavateľ = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ktorá sa zaoberala alternatívnou kultúrou na Slovensku a v Česku. V súčasnosti uvádza spolu s Pavlom Hubinákom show Baláž & Hubinák na [[Rádio_FM|Rádiu _FM]].<ref name=tyzdenrozhovor>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Annušová | meno = Regína | odkaz na autora = | titul = Baláž a Hubinák | url = http://dennik.tyzden.sk/juraj-kusnierik/2013/11/14/balaz-a-hubinak/ | dátum vydania = 2013-11-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-12-01 | vydavateľ = [[.týždeň]] | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Rádio FM|Rádiu FM]] pracuje tiež ako [[dramaturg]].<ref name=pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamajová| meno = Katarína| odkaz na autora = | titul = Daniel Baláž: Výber hudby Rádia_FM je tancom na tenkom ľade | url = http://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/255972-daniel-balaz-vyber-hudby-radia-fm-je-tancom-na-tenkom-lade/ | dátum vydania = 2013-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-12-01 | vydavateľ = pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Prispieva aj do týždenníka [[.týždeň]].<ref name=tyzden>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = daniel Baláž | url = http://www.tyzden.sk/autori/daniel-balaz.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-12-01 | vydavateľ = [[.týždeň]] | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Baláž, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Hudobní publicisti]] [[Kategória:Slovenskí dídžeji]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] 8cgc7mkxyb8lbt4dg5nb3ox8tn1f8pd Emil Bielik 0 133143 7430060 7196360 2022-08-26T09:52:49Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Emil Bielik | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekár a biochemik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1928|2|5}} | Miesto narodenia = [[Jasenie]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = Medicína }} '''Emil Bielik''' (* [[5. február]] [[1928]], [[Jasenie]]) je slovenský [[lekár]] a [[biochémia|biochemik]]. == Životopis == Študoval na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], v rokoch [[1947]]{{--}}[[1952]] študoval medicínu na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Tam sa súčasne stal zakladajúcim členom folklórneho súboru [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]], kde dlhé roky pôsobil ako spevák a tanečník. V roku [[1957]] sa stal primárom oddelenia klinickej biochémie v Krajskom ústave národného zdravia v Banskej Bystrici ako jeho zakladateľ. V roku [[1975]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a v roku [[1976]] mu bol udelený titul kandidáta vied. Je zakladajúcim členom ''[[Slovenská spoločnosť klinickej biochémie|Slovenskej spoločnosti klinickej biochémie]]'', bol podpredsedom federálneho výboru Spoločnosti klinickej biochémie a členom poradného zboru ministerstva zdravotníctva pre klinickú biochémiu. Je autorom početných zlepšovacích návrhov a jedného patentu v rámci svojho odboru. Prednášal stredoškolským i vysokoškolským študentom v Banskej Bystrici, pôsobil na Lekárskej fakulte v Bratislave i v [[Brno|Brne]]. Venoval sa aj štúdiu [[patobiochemický mechanizmus|patobiochemických mechanizmov]] acidobázickej rovnováhy. Je autorom odborných publikácií, publikoval okolo 50 prác.<ref>Šovčíková,D. a kol.: ''[[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 2001]]'', ŠVK, Banská Bystrica, 2002</ref> == Ocenenie == Obdržal [[Zlatá medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti|Zlatú medailu Slovenskej lekárskej spoločnosti]] ([[1988]]), [[Cena primátora mesta Banská Bystrica|Cenu primátora mesta Banská Bystrica]] ([[2008]]) a ďalšie ocenenia. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Bielik, Emil}} [[Kategória:Slovenskí lekári]] [[Kategória:Slovenskí biochemici]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenia]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] 00rl52tkgwmhe2n3lvblwul6m55wgkd Jozef Valo 0 135551 7429850 7429842 2022-08-25T12:00:52Z Maros441 124214 doplnenie infoboxu wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jozef Vallo | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Vallo_Jozef.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = poslanec [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia republiky Československej]] | Začiatok obdobia = 1929 | Koniec obdobia = 1938 | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = | Úrad2 = poslanec [[Dočasné Národné zhromaždenie|Dočasného národného zhromaždenia]] | Začiatok obdobia2 = 1945 | Koniec obdobia2 = 1946 | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Dátum narodenia = [[7. marec]] [[1898]] | Miesto narodenia = [[Vlčkovce]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1978|2|16|1898|3|7}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Politická strana = [[KSČ]] | Alma mater = | Profesia = robotník | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad3 = poslanec [[Ústavodarné Národné zhromaždenie|Ústavodarného Národného zhromaždenia]] | Začiatok obdobia3 = 1946 | Koniec obdobia3 = 1948 | Úrad4 = poslanec [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]] | Začiatok obdobia5 = 1969 | Koniec obdobia5 = 1971 | Úrad5 = poslanec [[Federálne zhromaždenie|Federálneho zhromaždenia]] | Začiatok obdobia4 = 1948 | Koniec obdobia4 = 1968 }} '''Jozef Valo''' (* [[7. marec]] [[1898]], [[Vlčkovce]] – † [[16. február]] [[1978]], [[Bratislava]]) bol funkcionár [[KSČ]], [[robotník]], [[verejný činiteľ]] a [[protifašistický bojovník]]. == Rodina == * otec Michal Valo * matka Mária rod. Formánková == Životopis == Študoval na Medzinár. leninskej škole v Moskve. Sprvu pracoval ako robotník, účastník 1. svet. vojny. V roku [[1933]]{{--}}[[1934]] oblastný tajomník KSČ v Banskej Bystrici. Organizátor štrajkov a protifašistických manifestácií. Účastník protifašistického odboja a SNP, po vypuknutí SNP prišiel do Banskej Bystrice ako pracovník Sekretariátu ÚV KSČ ([[1944]]). Po oslobodení poverený hospodárskymi úlohami, aktívny počas politického puču vo [[február 1948|februári 1948]]. Postupne predseda Ústrednej sociálnej poisťovne a Slovenského úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave, poslanec, podpredseda NZ a člen Predsedníctva FZ, člen SNR.. == Ocenenie == * Roku [[1946]] vyznamenaný Čs. vojnovým krížom [[1939]], [[1948]] Radom SNP I.tr., [[1958]] Radom republiky == Literatúra == * [[Slovenský biografický slovník]] == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Valo, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Vlčkoviec]] slbwdncvq53hgn6bylpte1j0ct8pyit 1. skupina 0 142518 7429899 6866448 2022-08-25T14:44:06Z KingisNitro 91359 Odkay na alkalicke kovz wikitext text/x-wiki {{Periodická tabuľka skupina | Skupina = 1 | Chemický prvok1 = 1 | Chemický prvok2 = 3 | Chemický prvok3 = 11 | Chemický prvok4 = 19 | Chemický prvok5 = 37 | Chemický prvok6 = 55 | Chemický prvok7 = 87 }} '''1. skupina''' je skupina periodickej tabuľky prvkov, ktorú tvoria prvky [[vodík]] (H), [[lítium]] (Li), [[sodík]] (Na), [[draslík]] (K), [[rubídium]] (Rb), [[cézium]] (Cs) a [[francium]] (Fr). [[Elektrónová konfigurácia]] valenčnej vrstvy je ns<sup>1</sup>. S výnimkou vodíka sú prvky 1. skupiny to elektropozitívne a vytvárajú zlúčeniny v oxidačnom čísle I. Sú to kovy, ktoré sa bežne označujú ako [[Alkalický kov|alkalické kovy]]. Ich zlúčeniny sú bezfarebné a väčšinou dobre rozpustné vo vode. == Pozri aj == {{Portál|Chémia}} * [[Vodík]] * [[Lítium]] * [[Sodík]] * [[Draslík]] * [[Rubídium]] * [[Cézium]] * [[Francium]] [[Kategória:Periodická tabuľka]] [[Kategória:Chemické prvky podľa skupiny]] ktyl5c92zl4teqpg8xurhsb9nzpucxz Droga (omamná látka) 0 147294 7429965 7385535 2022-08-25T19:27:32Z 95.102.251.93 aktualizácia definící a doplnenie výhonku wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja| Usušená alebo inak upravená látka rastlinného, živočíšneho alebo nerastného pôvodu používaná na výrobu liečiv. | 21. august 2019}} '''Droga''' (v zmysle psychotropná (psychoaktívna) alebo omamná látka) je akákoľvek prírodná alebo umelo vytvorená látka, ktorá má potenciál ovplyvniť centrálny nervový systém, zmeniť vnímanie, náladu alebo vedomie. Vzhľadom na širokú definíciu existuje veľký počet drog, ktoré sa delia na: stimulanty, antidepresíva, anxiolitiká, antipsychotiká, halucinogény (aj ako psychedeliká) a sedatíva. Drogy sa od seba výrazne líšia v akej miere vyvolávajú závislosť, ako sú škodlivé pre ľudský organizmus, ako sú škodlivé pre spoločnosť a ako ľahko je možné sa predávkovať k smrti. Niektoré drogy, najme kvoli svojmu potenciálu vytvoriť silnú fyzickú závislosť (napr. heroín, kokaín alebo legálne opiáty na predpis ako fentanyl) sú vážnym spoločenským problémom. Na Slovensku sa pod pojmom droga rozumie aj akákoľvek látka ktorá má potenciál vyvolať závislosť. Najčastejšie užívané drogy vo svete sú kofeín, alkohol a nikotín. Krajiny vo svete sa výrazne líšia v právnej úprave drog. Niektoré halucinogény (psychedeliká) sú využívané pri liečbe duševných porúch v krajinách kde to povoľuje zákon. == Delenie drog == Podľa tzv. tvrdosti: # mäkké: [[marihuana]], [[hašiš]], [[kofeín]]... # tvrdé: [[alkohol]], [[nikotín]], [[kokaín]], [[pervitín]], [[heroín]]... Podľa účinkov: # Kannabinoidné: [[marihuana]], [[hašiš]], [[hašišový olej]] # Halucinogény: [[LSD]], [[durman obyčajný]]... # Stimulanty: [[pervitín]], [[kokaín]], [[crack]]... # Ópiové drogy: [[heroín]], [[morfium]], [[metadon]]... # Organické rozpúšťadlá: [[toluén]], [[acetón]]... Podľa zákona: # legálne: '''nikotín''' (cigarety), '''alkohol''', niektoré '''lieky''' (analgetiká, hypnotiká, sedatíva a pod.), '''kofeín'''. # nelegálne: marihuana, hašiš, pervitín, heroín, extáza, LSD a mnoho iných. == Zoznam drog == Populárne legálne drogy: * [[Alkoholický nápoj|alkohol]] * [[nikotín]] * [[kofeín]] Populárne ilegálne drogy: * [[marihuana]] * [[Extáza (droga)|extáza]] * [[heroín]] * [[kokaín]] Ďalšie drogy: * [[n-bomb]] *Adderall * [[amfetamín]] * [[Crack (kokaín)|crack]] * [[GHB]] * [[hašiš]] * [[ketamín]] * [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]] * [[metadon]] * [[morfium]] *mescalin * [[ópium]] * [[pejoty]] * [[Piracetam]] *Percocet * speed * [[Desomorfín|krokodíl]] *DMT *Datura *PCP *Fentanyl *Flakka *Pervitín *MDMS *Shrooms *Magic Mushrooms *Fatamorgana Spoločensky tolerované drogy sú [[alkohol]] a [[tabak]], v niektorých krajinách tiež marihuana, ópium a hašiš, v islamských krajinách naopak je alkohol zakázaný. Drogová závislosť býva vážnym spoločenským a zdravotným problémom. == Pozri aj == * [[Toxikománia]] {{Medicínsky výhonok}} [[Kategória:Drogy]] [[Kategória:Závislosť]] 1chf8ffnl6xkdjo480pgvr6ybprxboo Jan Antonín Pacák 0 147611 7430066 5745830 2022-08-26T10:17:11Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Jan Antonín Pacák | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[26. apríl]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Praha]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2007|3|23|1941|4|26}} | Miesto úmrtia = [[Měchenice]] | Bydlisko = | Žáner = | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[výtvarník]], [[bubeník]], | Hrá na nástroje = [[bicie]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} Akademický maliar '''Jan Antonín Pacák''' alebo aj '''Jeňýk Pacák''' (* [[26. apríl]] [[1941]], [[Praha]] – † [[23. marec]] [[2007]], [[Měchenice]]) bol [[Česko|český]] výtvarník a hudobník. Vyučil sa za keramika, potom absolvoval pražskú [[Akadémia výtvarných umení|Akadémiu výtvarných umení]]. Známým sa stal ako bubeník skupiny [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]]. So skupinou naspieval pieseň ''Bon Soir Mademoiselle Paris'', ktorú napísal [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]] špeciálne pre neho po návrate skupiny z Francúzska. V roku [[1965]] v skupine nahradil [[František Ringo Čech|Františka Ringo Čecha]], v apríli [[1971]] Olympic opustil a venoval sa predovšetkým maliarstvu, ale na hudbu nezanevrel. Spoločne so [[Zdeněk Rytíř|Zdeňkom Rytířom]] založili skupinu [[Blue Five]] a hral v skupine, ktorá sprevádzala na vystúpeniach Ivana Mládka (Čundrkántryšou). == Tvorba == * <small>zoznam nie je úplný</small> === Knihy === * [[Pavel Vrba]]: ''Můj Ahasver'' (zbierka poézie), Primus, [[2003]], ISBN 80-86207-58-7, ilustrácie: Jan Antonín Pacák == Externé odkazy == * http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/index_view.php?id=243250 {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Pacák, Jan Antonín}} [[Kategória:Narodenia v 1941]] [[Kategória:Úmrtia v 2007]] [[Kategória:Českí hudobníci]] [[Kategória:Českí výtvarníci]] bv5jhrctkpkqhz0jzs4ffw2fqzy7y4f Najvyšší súd Slovenskej republiky 0 160278 7429864 7096372 2022-08-25T12:29:02Z 185.217.232.26 správne kolégium už na NS SR po vzniku NSS SR nie je wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.145966|17.104999|format=dms|display=title}} [[Súbor:Najvyšší súd.jpg|náhľad|Budova Najvyššieho súdu v Bratislave]] '''Najvyšší súd Slovenskej republiky''' je vrcholný orgán všeobecného súdnictva na [[Slovensko|Slovensku]], zabezpečujúci rozhodovaním o opravných prostriedkoch jednotu vo výklade práva na súdoch nižších stupňov, t. j. [[Sústava súdov Slovenskej republiky| na okresných súdoch, na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde]]. == Vedenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky == * predseda: JUDr. [[Ján Šikuta]], PhD. (20. máj 2020 – 20. máj 2025) * podpredsedníčka: JUDr. Andrea Moravčíková, PhD. (8. október 2020 – 8. október 2025) * predsedníčka občianskoprávneho kolégia: JUDr. [[Jana Bajánková]] (31. máj 2018 – 31. máj 2021) * predsedníčka obchodnoprávneho kolégia: JUDr. Katarína Pramuková (22. november 2017 – 21. november 2020) * predseda správneho kolégia: JUDr. Jozef Milučký (9. december 2017 – 8. december 2020) * predseda trestnoprávneho kolégia: JUDr. František Mozner (24. október 2019 – 24. október 2022) == Predseda Najvyššieho súdu == Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva štátnu správu nad Najvyšším súdom SR po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej. Pôsobí aj ako sudca, resp. predseda senátu. Predseda bol zároveň aj predsedom [[Súdna rada Slovenskej republiky|Súdnej rady]].<ref name=tyzdendurisova>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Majchrák | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Myslím, že mám šancu | prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = .týždeň| odkaz na periodikum = .týždeň| vydavateľ = W PRESS| miesto = | dátum = | rok = 2014| mesiac = 04| deň = 28 | ročník = 11 | typ ročníka = | číslo = 18/2014| typ čísla = | strany = 16-20| poznámky = | url = | dátum prístupu = | rok prístupu = 2014| mesiac prístupu = 05| deň prístupu = 02 | formát = | issn = 1336-5932| doi = | pmid = | id = | jazyk = }}</ref> [[Ján Drgonec]], bývalý ústavný sudca funkciu popísal takto: „Funkcia predsedu Najvyššieho súdu sa u nás chápe veliteľsko-politicky, teda absolútne pomýlene. V právnom štáte by mal byť predseda Najvyššieho súdu významnou autoritou. Človekom, ktorý dokáže udávať tón vo výklade a aplikácii platného právneho poriadku. Funkcia predsedu Najvyššieho súdu by mala mať iný význam a iné zasadenie do spoločenského kontextu, ako je to u nás.“<ref name=pravdavyzyvatelky/> Od 1. septembra 2014 sú funkcie rozdelené.<ref name=zvoleniepravda>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvou kandidátkou na šéfku Najvyššieho súdu je Daniela Švecová | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/324845-prvou-kandidatkou-na-sefku-najvyssieho-sudu-je-daniela-svecova/ | dátum vydania = 2014-07-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-19 | vydavateľ = PEREX | miesto = |jazyk = }}</ref> Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] 20. mája 2020 za predsedu súdu menovala [[Ján Šikuta|Jána Šikutu]].<ref name="dennikn-prezidentka-vymenovala-jana-sikutu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka vymenovala Jána Šikutu za predsedu Najvyššieho súdu. "Ozdravenie justície si bude vyžadovať mimoriadne nasadenie | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1899961/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-20 | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> === Výber predsedu v roku 2014 === Funkčné obdobie dovtedajšieho predsedu [[Štefan Harabin|Štefana Harabina]] sa končilo 22. júna 2014.<ref name=pravdavydurisova/> Najbližšie voľby predsedu Najvyššieho súdu sa uskutočnia 19. mája 2014. Kandidovali traja sudcovia: Doterajší predseda Štefan Harabin, predsedníčka senátu Správneho kolégia [[Zuzana Ďurišová]] a doterajšia členka [[Súdna rada Slovenskej republiky|Súdnej rady]] [[Jana Bajánková]].<ref name=pravdavyzyvatelky>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stupňan | meno = Igor | odkaz na autora = | titul = Harabin má dve vyzývateľky | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/316075-minister-borec-na-post-sefa-najvyssieho-sudu-nominoval-bajankovu/ | dátum vydania = 28.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> Nový predseda musel získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, hlasovanie sa mohlo opakovať s prvými dvoma kandidátmi. Harabin ani Bajánková ako súčasní členovia nemohli hlasovať.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Harabinovu kandidatúru navrhla celorepubliková rada [[Združenie sudcov Slovenska|Združenia sudcov Slovenska]] a Sudcovská rada Najvyššieho súdu. Proti temuto návrhu sa postavila časť sudcov NS, podľa nich ich rada ani nepožiadala o nomináciu kandidátov.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Bajánkova bola navrhnutá [[Minister spravodlivosti Slovenskej republiky|ministrom spravodlivosti]] [[Tomáš Borec|Tomášom Borecom]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]). Borec pritom poznamenal: „Poznám ju ako pracovitú a rozhľadenú sudkyňu, ktorá ako predsedníčka občianskoprávneho kolégia prejavila aj potrebné manažérske skúsenosti.“<ref name=pravdavyzyvatelky/> Ďurišová je členkou združenia sudcov Za otvorenú justíciu združujúcich Harabinových kritikov.<ref name=tyzdendurisova/> Toto združenie ju nominovalo do voľby, jeho prezidentka Katarína Javorčíková uviedla: „Svoje názory nikdy nezmenila ani pod vplyvom šikanózneho správania a straty dlhoročnej špecializácie. Dokázala vyjadriť kritiku súčasných pomerov v súdnictve otvorene aj pred širokou verejnosťou a médiami. Ako riaditeľka [[Justičná akadémia Slovenskej republiky|Justičnej akadémie SR]] preukázala svoju schopnosť viesť široký kolektív ľudí.“<ref name=pravdavydurisova>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Kandidatúra Ďurišovej na predsednícky post NS SR je oficiáne potvrdená | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/315630-zoj-potvrdila-kandidaturu-durisovej-na-post-predsedu-ns-sr/ | dátum vydania = 24.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďurišová bola tiež navrhnutá skupinou sudcov z Najvyššieho súdu.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Podľa Ďurišovej by sa v prípade vymenovania predsedu končiacim prezidentom [[Ivan Gašparovič|Gašparovičom]] mohol na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] obrátiť nielen nový prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] (začiatok funkčného obdobia 15. jún 2014), ale aj druhý neuspešný kandidát na predsedu.<ref name=pravdavydurisova/> Voľba sa uskutočnila 19. mája v Sobranciach. Nebola úspešná. Z kandidátov Štefan Harabin, Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová nebol zvolený nikto. Harabin a Bajánková postúpili do druhého koľa voľby, ktoré sa konalo neskôr v rovnaký deň. Ani tak nezískali potrebný počet hlasov a Harabin bol nútený zvolať novú voľbu.<ref name=pravdavolbaseptember/> V júni 2014 Harabin ako končiaci predseda Súdnej rady stanovil voľbu predsedu na 16. septembra 2014, zákonne posledný možný termín. Voľba sa uskutoční v [[Spišské Hanušovce|Spišských Hanušovciach]].<ref name=pravdavolbaseptember>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Šéfa Najvyššieho súdu budú voliť v poslednom možnom termíne | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321149-sefa-najvyssieho-sudu-budu-volit-v-spisskych-hanusovciach/ | dátum vydania = 17.06.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.06.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> V období medzi 22. júnom a 16. septembrom 2014 súd viedla podpredsedníčka [[Jarmila Urbancová]].<ref name=pravdavolbaseptember/> V septembri 2014 bola za predsedníčku zvolená Daniela Švecová. Za hlasovalo 11 sudcov, proti žiadni a 4 sa hlasovania zdržali. Za kandidáta Daniela Hudáka hlasovali dvaja sudcovia, dvaja boli proti a 11 sa zdržalo.<ref name=zvoleniesme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | odkaz na autora = | titul = Harabinova éra sa skončila, súdnictvo preberajú dve ženy| url = http://www.sme.sk/c/7387739/harabinova-era-sa-skoncila-sudnictvo-preberaju-dve-zeny.html | dátum vydania = 2014-09-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-18 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> Daniela Švecová bola do funkcie vymenovaná 2. októbra 2014 prezidentom [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]].<ref name=prezidentmenovalds>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | odkaz na autora = | titul = Andrej Kiska vymenoval predsedníčku Najvyššieho súdu SR| url = http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=19618 | dátum vydania = 2014-10-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-06 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Predsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970 == * [[Pavol Király|Pavel Király]] (1. apríl 1970 – 2. december 1970) * Ján Benčura (20. október 1971 – 20. október 1981; 18. december 1981 – 11. január 1990) * [[Karol Plank]] (12. január 1990 – 31. január 1996) * [[Milan Karabín]] (1. február 1996 – 12. december 1997) * [[Štefan Harabin]] (11. február 1998 – 11. február 2003) * [[Milan Karabín]] (7. október 2003 – 7. október 2008) * [[Štefan Harabin]] (23. jún 2009 – 23. jún 2014) * [[Daniela Švecová]] (2. október 2014 – 2. október 2019) * Peter Szabo (1. apríl 2020 – 20. máj 2020) ''ad interim'' * [[Ján Šikuta]] (20. máj 2020 – 20. máj 2025) == Podpredsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970 == * Štefan Daniš (1970 – 1980; 1980 – 20. december 1987 ako námestník predsedu) * Štefan Minárik (21. december 1987 – 13. december 1988 ako námestník predsedu; 6. apríl 1989 – 18. december 1990) * Ivan Majerík (19. december 1990 – 10. február 1998) * Jozef Štefanko (11. február 1998 – 8. júl 1999) * Juraj Majchrák (26. november 1999 – 26. november 2004) * [[Daniela Švecová]] (30. máj 2005 – 30. máj 2010) * Jarmila Urbancová (7. jún 2013 – 7. jún 2018; 8. jún 2018 – 31. marec 2020) * Andrea Moravčíková (8. október 2020 – 8. október 2025) == Kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky == === Občianskoprávne kolégium === * vedie JUDr. [[Jana Bajánková]] * zastupuje: JUDr. Martin Vladik * predtým viedli: JUDr. Jozef Ťapák (1991 – 1997); JUDr. Jozef Štefanko (1997); JUDr. Milan Ľalík (1997 – 2006); JUDr. Jana Bajánková (2006 – 2014); JUDr. Soňa Mesiarkinová (2014 – 2017) * predtým zastupovali: JUDr. Jaromír Svoboda; JUDr. Daniela Švecová; JUDr. Jana Bajánková; JUDr. Vladimír Magura; JUDr. Helena Haukvitzová === Obchodnoprávne kolégium === * vedie JUDr. Katarína Pramuková * zastupuje: JUDr. Ivana Izakovičová * predtým viedli: JUDr. Ivan Lubina (1992 – 1997); JUDr. Alexander Vietor (1997 – 1999); JUDr. Peter Dukes (2001 – 2009); JUDr. Juraj Seman (2010 – 2014); JUDr. Anna Marková (2014 – 2017) * predtým zastupovali: JUDr. Štefan Šatka; JUDr. Juraj Seman; JUDr. Anna Marková; JUDr. Jana Zemaníková; JUDr. Alena Priecelová === Trestnoprávne kolégium === * vedie JUDr. František Mozner * zastupuje: JUDr. Peter Hatala * predtým viedli: JUDr. Milan Lipovský (1992 – 1996; 1998 – 1999); JUDr. Štefan Harabin (1996 – 1998; 2014 – 2015); JUDr. Štefan Minárik (2000 – 2001); JUDr. Harald Stiffel (2001 – 2014); JUDr. Libor Duľa (2015 – 2019) * predtým zastupovali: JUDr. Štefan Minárik; JUDr. Milan Lipovský; JUDr. Peter Krajčovič; JUDr. Juraj Kliment; JUDr. Igor Burger; JUDr Libor Duľa == Senáty Najvyššieho súdu == Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje prostredníctvom trojčlenných senátov alebo päťčlenných senátov, v osobitných prípadoch v sedemčlenných veľkých senátoch, alebo v sedemčlennom kompetenčnom senáte. Do týchto senátov sú [[sudca|sudcovia]] rozdeľovaní každý kalendárny rok predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prostredníctvom rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom na čele každého senátu stojí jeho predseda. Trojčlenné senáty rozhodujú: * vo veciach riadnych opravných prostriedkov (v civilnom súdnictve odvolaní, v trestnom súdnictve odvolaní a sťažností, v správnom súdnictve kasačných sťažností) smerujúcich proti rozhodnutiam nižších súdov (najmä krajských súdov ako súdov prvého stupňa vo veciach správneho súdnictva; a Špecializovaného trestného súdu); * vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam odvolacích súdov (krajských súdov); * pri výkone oprávnení nadriadeného súdu voči nižším súdom i voči samému sebe (rozhodovanie o námietkach zaujatosti, o návrhoch na odňatie a prikázanie veci a v sporoch o príslušnosť). Päťčlenné senáty rozhodujú: * vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu; teda vtedy, ak Najvyšší súd v čase podania takého mimoriadneho opravného prostriedku už rozhodoval v druhom stupni (najmä vo veciach vedených v prvom stupni na Špecializovanom trestnom súde); * vo veciach správneho súdnictva v prvom stupni (najmä volebné veci a veci politických strán a hnutí, kompetenčné spory). Veľké senáty zložené zo siedmich sudcov rozhodujú (s výnimkou Trestnoprávneho kolégia) o veciach im postúpených trojčlenným senátom alebo päťčlenným senátom v prípadoch, ak sa tento trojčlenný alebo päťčlenný senát mieni odchýliť od právneho názoru vysloveného už skôr iným senátom Najvyššieho súdu; prostredníctvom veľkých senátov sa teda realizuje zjednocovanie právnych názorov na úrovni samotného Najvyššieho súdu. Kompetenčný senát zložený zo siedmich sudcov rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi verejnej správy, ako aj medzi civilnými súdmi a správnymi súdmi. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nssr.gov.sk// Najvyšší súd SR] * [http://www.supcourt.gov.sk/rozhodnutia/ Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR] {{Súdy na Slovensku}} [[Kategória:Najvyšší súd Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Súdy na Slovensku]] [[Kategória:Najvyššie súdy]] 8qd174ul39nwvg0qdfnxd8arlt4njle 7429910 7429864 2022-08-25T15:28:33Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A /* Kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky */ wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.145966|17.104999|format=dms|display=title}} [[Súbor:Najvyšší súd.jpg|náhľad|Budova Najvyššieho súdu v Bratislave]] '''Najvyšší súd Slovenskej republiky''' je vrcholný orgán všeobecného súdnictva na [[Slovensko|Slovensku]], zabezpečujúci rozhodovaním o opravných prostriedkoch jednotu vo výklade práva na súdoch nižších stupňov, t. j. [[Sústava súdov Slovenskej republiky| na okresných súdoch, na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde]]. == Vedenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky == * predseda: JUDr. [[Ján Šikuta]], PhD. (20. máj 2020 – 20. máj 2025) * podpredsedníčka: JUDr. Andrea Moravčíková, PhD. (8. október 2020 – 8. október 2025) * predsedníčka občianskoprávneho kolégia: JUDr. [[Jana Bajánková]] (31. máj 2018 – 31. máj 2021) * predsedníčka obchodnoprávneho kolégia: JUDr. Katarína Pramuková (22. november 2017 – 21. november 2020) * predseda správneho kolégia: JUDr. Jozef Milučký (9. december 2017 – 8. december 2020) * predseda trestnoprávneho kolégia: JUDr. František Mozner (24. október 2019 – 24. október 2022) == Predseda Najvyššieho súdu == Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva štátnu správu nad Najvyšším súdom SR po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej. Pôsobí aj ako sudca, resp. predseda senátu. Predseda bol zároveň aj predsedom [[Súdna rada Slovenskej republiky|Súdnej rady]].<ref name=tyzdendurisova>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Majchrák | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Myslím, že mám šancu | prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = .týždeň| odkaz na periodikum = .týždeň| vydavateľ = W PRESS| miesto = | dátum = | rok = 2014| mesiac = 04| deň = 28 | ročník = 11 | typ ročníka = | číslo = 18/2014| typ čísla = | strany = 16-20| poznámky = | url = | dátum prístupu = | rok prístupu = 2014| mesiac prístupu = 05| deň prístupu = 02 | formát = | issn = 1336-5932| doi = | pmid = | id = | jazyk = }}</ref> [[Ján Drgonec]], bývalý ústavný sudca funkciu popísal takto: „Funkcia predsedu Najvyššieho súdu sa u nás chápe veliteľsko-politicky, teda absolútne pomýlene. V právnom štáte by mal byť predseda Najvyššieho súdu významnou autoritou. Človekom, ktorý dokáže udávať tón vo výklade a aplikácii platného právneho poriadku. Funkcia predsedu Najvyššieho súdu by mala mať iný význam a iné zasadenie do spoločenského kontextu, ako je to u nás.“<ref name=pravdavyzyvatelky/> Od 1. septembra 2014 sú funkcie rozdelené.<ref name=zvoleniepravda>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvou kandidátkou na šéfku Najvyššieho súdu je Daniela Švecová | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/324845-prvou-kandidatkou-na-sefku-najvyssieho-sudu-je-daniela-svecova/ | dátum vydania = 2014-07-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-19 | vydavateľ = PEREX | miesto = |jazyk = }}</ref> Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] 20. mája 2020 za predsedu súdu menovala [[Ján Šikuta|Jána Šikutu]].<ref name="dennikn-prezidentka-vymenovala-jana-sikutu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka vymenovala Jána Šikutu za predsedu Najvyššieho súdu. "Ozdravenie justície si bude vyžadovať mimoriadne nasadenie | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1899961/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-20 | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> === Výber predsedu v roku 2014 === Funkčné obdobie dovtedajšieho predsedu [[Štefan Harabin|Štefana Harabina]] sa končilo 22. júna 2014.<ref name=pravdavydurisova/> Najbližšie voľby predsedu Najvyššieho súdu sa uskutočnia 19. mája 2014. Kandidovali traja sudcovia: Doterajší predseda Štefan Harabin, predsedníčka senátu Správneho kolégia [[Zuzana Ďurišová]] a doterajšia členka [[Súdna rada Slovenskej republiky|Súdnej rady]] [[Jana Bajánková]].<ref name=pravdavyzyvatelky>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stupňan | meno = Igor | odkaz na autora = | titul = Harabin má dve vyzývateľky | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/316075-minister-borec-na-post-sefa-najvyssieho-sudu-nominoval-bajankovu/ | dátum vydania = 28.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> Nový predseda musel získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, hlasovanie sa mohlo opakovať s prvými dvoma kandidátmi. Harabin ani Bajánková ako súčasní členovia nemohli hlasovať.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Harabinovu kandidatúru navrhla celorepubliková rada [[Združenie sudcov Slovenska|Združenia sudcov Slovenska]] a Sudcovská rada Najvyššieho súdu. Proti temuto návrhu sa postavila časť sudcov NS, podľa nich ich rada ani nepožiadala o nomináciu kandidátov.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Bajánkova bola navrhnutá [[Minister spravodlivosti Slovenskej republiky|ministrom spravodlivosti]] [[Tomáš Borec|Tomášom Borecom]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]). Borec pritom poznamenal: „Poznám ju ako pracovitú a rozhľadenú sudkyňu, ktorá ako predsedníčka občianskoprávneho kolégia prejavila aj potrebné manažérske skúsenosti.“<ref name=pravdavyzyvatelky/> Ďurišová je členkou združenia sudcov Za otvorenú justíciu združujúcich Harabinových kritikov.<ref name=tyzdendurisova/> Toto združenie ju nominovalo do voľby, jeho prezidentka Katarína Javorčíková uviedla: „Svoje názory nikdy nezmenila ani pod vplyvom šikanózneho správania a straty dlhoročnej špecializácie. Dokázala vyjadriť kritiku súčasných pomerov v súdnictve otvorene aj pred širokou verejnosťou a médiami. Ako riaditeľka [[Justičná akadémia Slovenskej republiky|Justičnej akadémie SR]] preukázala svoju schopnosť viesť široký kolektív ľudí.“<ref name=pravdavydurisova>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Kandidatúra Ďurišovej na predsednícky post NS SR je oficiáne potvrdená | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/315630-zoj-potvrdila-kandidaturu-durisovej-na-post-predsedu-ns-sr/ | dátum vydania = 24.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďurišová bola tiež navrhnutá skupinou sudcov z Najvyššieho súdu.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Podľa Ďurišovej by sa v prípade vymenovania predsedu končiacim prezidentom [[Ivan Gašparovič|Gašparovičom]] mohol na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] obrátiť nielen nový prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] (začiatok funkčného obdobia 15. jún 2014), ale aj druhý neuspešný kandidát na predsedu.<ref name=pravdavydurisova/> Voľba sa uskutočnila 19. mája v Sobranciach. Nebola úspešná. Z kandidátov Štefan Harabin, Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová nebol zvolený nikto. Harabin a Bajánková postúpili do druhého koľa voľby, ktoré sa konalo neskôr v rovnaký deň. Ani tak nezískali potrebný počet hlasov a Harabin bol nútený zvolať novú voľbu.<ref name=pravdavolbaseptember/> V júni 2014 Harabin ako končiaci predseda Súdnej rady stanovil voľbu predsedu na 16. septembra 2014, zákonne posledný možný termín. Voľba sa uskutoční v [[Spišské Hanušovce|Spišských Hanušovciach]].<ref name=pravdavolbaseptember>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Šéfa Najvyššieho súdu budú voliť v poslednom možnom termíne | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321149-sefa-najvyssieho-sudu-budu-volit-v-spisskych-hanusovciach/ | dátum vydania = 17.06.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.06.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> V období medzi 22. júnom a 16. septembrom 2014 súd viedla podpredsedníčka [[Jarmila Urbancová]].<ref name=pravdavolbaseptember/> V septembri 2014 bola za predsedníčku zvolená Daniela Švecová. Za hlasovalo 11 sudcov, proti žiadni a 4 sa hlasovania zdržali. Za kandidáta Daniela Hudáka hlasovali dvaja sudcovia, dvaja boli proti a 11 sa zdržalo.<ref name=zvoleniesme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | odkaz na autora = | titul = Harabinova éra sa skončila, súdnictvo preberajú dve ženy| url = http://www.sme.sk/c/7387739/harabinova-era-sa-skoncila-sudnictvo-preberaju-dve-zeny.html | dátum vydania = 2014-09-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-18 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> Daniela Švecová bola do funkcie vymenovaná 2. októbra 2014 prezidentom [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]].<ref name=prezidentmenovalds>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | odkaz na autora = | titul = Andrej Kiska vymenoval predsedníčku Najvyššieho súdu SR| url = http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=19618 | dátum vydania = 2014-10-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-06 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Predsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970 == * [[Pavol Király|Pavel Király]] (1. apríl 1970 – 2. december 1970) * Ján Benčura (20. október 1971 – 20. október 1981; 18. december 1981 – 11. január 1990) * [[Karol Plank]] (12. január 1990 – 31. január 1996) * [[Milan Karabín]] (1. február 1996 – 12. december 1997) * [[Štefan Harabin]] (11. február 1998 – 11. február 2003) * [[Milan Karabín]] (7. október 2003 – 7. október 2008) * [[Štefan Harabin]] (23. jún 2009 – 23. jún 2014) * [[Daniela Švecová]] (2. október 2014 – 2. október 2019) * Peter Szabo (1. apríl 2020 – 20. máj 2020) ''ad interim'' * [[Ján Šikuta]] (20. máj 2020 – 20. máj 2025) == Podpredsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970 == * Štefan Daniš (1970 – 1980; 1980 – 20. december 1987 ako námestník predsedu) * Štefan Minárik (21. december 1987 – 13. december 1988 ako námestník predsedu; 6. apríl 1989 – 18. december 1990) * Ivan Majerík (19. december 1990 – 10. február 1998) * Jozef Štefanko (11. február 1998 – 8. júl 1999) * Juraj Majchrák (26. november 1999 – 26. november 2004) * [[Daniela Švecová]] (30. máj 2005 – 30. máj 2010) * Jarmila Urbancová (7. jún 2013 – 7. jún 2018; 8. jún 2018 – 31. marec 2020) * Andrea Moravčíková (8. október 2020 – 8. október 2025) == Kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky == === Občianskoprávne kolégium === * vedie JUDr. [[Jana Bajánková]] * zastupuje: JUDr. Martin Vladik * predtým viedli: JUDr. Jozef Ťapák (1991 – 1997); JUDr. Jozef Štefanko (1997); JUDr. Milan Ľalík (1997 – 2006); JUDr. Jana Bajánková (2006 – 2014); JUDr. Soňa Mesiarkinová (2014 – 2017) * predtým zastupovali: JUDr. Jaromír Svoboda; JUDr. Daniela Švecová; JUDr. Jana Bajánková; JUDr. Vladimír Magura; JUDr. Helena Haukvitzová === Obchodnoprávne kolégium === * vedie JUDr. Katarína Pramuková * zastupuje: JUDr. Ivana Izakovičová * predtým viedli: JUDr. Ivan Lubina (1992 – 1997); JUDr. Alexander Vietor (1997 – 1999); JUDr. Peter Dukes (2001 – 2009); JUDr. Juraj Seman (2010 – 2014); JUDr. Anna Marková (2014 – 2017) * predtým zastupovali: JUDr. Štefan Šatka; JUDr. Juraj Seman; JUDr. Anna Marková; JUDr. Jana Zemaníková; JUDr. Alena Priecelová === Trestnoprávne kolégium === * vedie JUDr. František Mozner * zastupuje: JUDr. Peter Hatala * predtým viedli: JUDr. Milan Lipovský (1992 – 1996; 1998 – 1999); JUDr. Štefan Harabin (1996 – 1998; 2014 – 2015); JUDr. Štefan Minárik (2000 – 2001); JUDr. Harald Stiffel (2001 – 2014); JUDr. Libor Duľa (2015 – 2019) * predtým zastupovali: JUDr. Štefan Minárik; JUDr. Milan Lipovský; JUDr. Peter Krajčovič; JUDr. Juraj Kliment; JUDr. Igor Burger; JUDr Libor Duľa === Správne kolégium === Správne kolégium bolo v roku 2022 so vznikom [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky|Najvyššie správneho súdu SR]] zrušené. == Senáty Najvyššieho súdu == Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje prostredníctvom trojčlenných senátov alebo päťčlenných senátov, v osobitných prípadoch v sedemčlenných veľkých senátoch, alebo v sedemčlennom kompetenčnom senáte. Do týchto senátov sú [[sudca|sudcovia]] rozdeľovaní každý kalendárny rok predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prostredníctvom rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom na čele každého senátu stojí jeho predseda. Trojčlenné senáty rozhodujú: * vo veciach riadnych opravných prostriedkov (v civilnom súdnictve odvolaní, v trestnom súdnictve odvolaní a sťažností, v správnom súdnictve kasačných sťažností) smerujúcich proti rozhodnutiam nižších súdov (najmä krajských súdov ako súdov prvého stupňa vo veciach správneho súdnictva; a Špecializovaného trestného súdu); * vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam odvolacích súdov (krajských súdov); * pri výkone oprávnení nadriadeného súdu voči nižším súdom i voči samému sebe (rozhodovanie o námietkach zaujatosti, o návrhoch na odňatie a prikázanie veci a v sporoch o príslušnosť). Päťčlenné senáty rozhodujú: * vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu; teda vtedy, ak Najvyšší súd v čase podania takého mimoriadneho opravného prostriedku už rozhodoval v druhom stupni (najmä vo veciach vedených v prvom stupni na Špecializovanom trestnom súde); * vo veciach správneho súdnictva v prvom stupni (najmä volebné veci a veci politických strán a hnutí, kompetenčné spory). Veľké senáty zložené zo siedmich sudcov rozhodujú (s výnimkou Trestnoprávneho kolégia) o veciach im postúpených trojčlenným senátom alebo päťčlenným senátom v prípadoch, ak sa tento trojčlenný alebo päťčlenný senát mieni odchýliť od právneho názoru vysloveného už skôr iným senátom Najvyššieho súdu; prostredníctvom veľkých senátov sa teda realizuje zjednocovanie právnych názorov na úrovni samotného Najvyššieho súdu. Kompetenčný senát zložený zo siedmich sudcov rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi verejnej správy, ako aj medzi civilnými súdmi a správnymi súdmi. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nssr.gov.sk// Najvyšší súd SR] * [http://www.supcourt.gov.sk/rozhodnutia/ Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR] {{Súdy na Slovensku}} [[Kategória:Najvyšší súd Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Súdy na Slovensku]] [[Kategória:Najvyššie súdy]] 7r6nxwp0ez3qlwilj4iw7ktmvkn7w59 7429911 7429910 2022-08-25T15:29:07Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A /* Správne kolégium */ wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.145966|17.104999|format=dms|display=title}} [[Súbor:Najvyšší súd.jpg|náhľad|Budova Najvyššieho súdu v Bratislave]] '''Najvyšší súd Slovenskej republiky''' je vrcholný orgán všeobecného súdnictva na [[Slovensko|Slovensku]], zabezpečujúci rozhodovaním o opravných prostriedkoch jednotu vo výklade práva na súdoch nižších stupňov, t. j. [[Sústava súdov Slovenskej republiky| na okresných súdoch, na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde]]. == Vedenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky == * predseda: JUDr. [[Ján Šikuta]], PhD. (20. máj 2020 – 20. máj 2025) * podpredsedníčka: JUDr. Andrea Moravčíková, PhD. (8. október 2020 – 8. október 2025) * predsedníčka občianskoprávneho kolégia: JUDr. [[Jana Bajánková]] (31. máj 2018 – 31. máj 2021) * predsedníčka obchodnoprávneho kolégia: JUDr. Katarína Pramuková (22. november 2017 – 21. november 2020) * predseda správneho kolégia: JUDr. Jozef Milučký (9. december 2017 – 8. december 2020) * predseda trestnoprávneho kolégia: JUDr. František Mozner (24. október 2019 – 24. október 2022) == Predseda Najvyššieho súdu == Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva štátnu správu nad Najvyšším súdom SR po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej. Pôsobí aj ako sudca, resp. predseda senátu. Predseda bol zároveň aj predsedom [[Súdna rada Slovenskej republiky|Súdnej rady]].<ref name=tyzdendurisova>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Majchrák | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Myslím, že mám šancu | prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = .týždeň| odkaz na periodikum = .týždeň| vydavateľ = W PRESS| miesto = | dátum = | rok = 2014| mesiac = 04| deň = 28 | ročník = 11 | typ ročníka = | číslo = 18/2014| typ čísla = | strany = 16-20| poznámky = | url = | dátum prístupu = | rok prístupu = 2014| mesiac prístupu = 05| deň prístupu = 02 | formát = | issn = 1336-5932| doi = | pmid = | id = | jazyk = }}</ref> [[Ján Drgonec]], bývalý ústavný sudca funkciu popísal takto: „Funkcia predsedu Najvyššieho súdu sa u nás chápe veliteľsko-politicky, teda absolútne pomýlene. V právnom štáte by mal byť predseda Najvyššieho súdu významnou autoritou. Človekom, ktorý dokáže udávať tón vo výklade a aplikácii platného právneho poriadku. Funkcia predsedu Najvyššieho súdu by mala mať iný význam a iné zasadenie do spoločenského kontextu, ako je to u nás.“<ref name=pravdavyzyvatelky/> Od 1. septembra 2014 sú funkcie rozdelené.<ref name=zvoleniepravda>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvou kandidátkou na šéfku Najvyššieho súdu je Daniela Švecová | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/324845-prvou-kandidatkou-na-sefku-najvyssieho-sudu-je-daniela-svecova/ | dátum vydania = 2014-07-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-19 | vydavateľ = PEREX | miesto = |jazyk = }}</ref> Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] 20. mája 2020 za predsedu súdu menovala [[Ján Šikuta|Jána Šikutu]].<ref name="dennikn-prezidentka-vymenovala-jana-sikutu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka vymenovala Jána Šikutu za predsedu Najvyššieho súdu. "Ozdravenie justície si bude vyžadovať mimoriadne nasadenie | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1899961/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-20 | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> === Výber predsedu v roku 2014 === Funkčné obdobie dovtedajšieho predsedu [[Štefan Harabin|Štefana Harabina]] sa končilo 22. júna 2014.<ref name=pravdavydurisova/> Najbližšie voľby predsedu Najvyššieho súdu sa uskutočnia 19. mája 2014. Kandidovali traja sudcovia: Doterajší predseda Štefan Harabin, predsedníčka senátu Správneho kolégia [[Zuzana Ďurišová]] a doterajšia členka [[Súdna rada Slovenskej republiky|Súdnej rady]] [[Jana Bajánková]].<ref name=pravdavyzyvatelky>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stupňan | meno = Igor | odkaz na autora = | titul = Harabin má dve vyzývateľky | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/316075-minister-borec-na-post-sefa-najvyssieho-sudu-nominoval-bajankovu/ | dátum vydania = 28.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> Nový predseda musel získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, hlasovanie sa mohlo opakovať s prvými dvoma kandidátmi. Harabin ani Bajánková ako súčasní členovia nemohli hlasovať.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Harabinovu kandidatúru navrhla celorepubliková rada [[Združenie sudcov Slovenska|Združenia sudcov Slovenska]] a Sudcovská rada Najvyššieho súdu. Proti temuto návrhu sa postavila časť sudcov NS, podľa nich ich rada ani nepožiadala o nomináciu kandidátov.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Bajánkova bola navrhnutá [[Minister spravodlivosti Slovenskej republiky|ministrom spravodlivosti]] [[Tomáš Borec|Tomášom Borecom]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]). Borec pritom poznamenal: „Poznám ju ako pracovitú a rozhľadenú sudkyňu, ktorá ako predsedníčka občianskoprávneho kolégia prejavila aj potrebné manažérske skúsenosti.“<ref name=pravdavyzyvatelky/> Ďurišová je členkou združenia sudcov Za otvorenú justíciu združujúcich Harabinových kritikov.<ref name=tyzdendurisova/> Toto združenie ju nominovalo do voľby, jeho prezidentka Katarína Javorčíková uviedla: „Svoje názory nikdy nezmenila ani pod vplyvom šikanózneho správania a straty dlhoročnej špecializácie. Dokázala vyjadriť kritiku súčasných pomerov v súdnictve otvorene aj pred širokou verejnosťou a médiami. Ako riaditeľka [[Justičná akadémia Slovenskej republiky|Justičnej akadémie SR]] preukázala svoju schopnosť viesť široký kolektív ľudí.“<ref name=pravdavydurisova>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Kandidatúra Ďurišovej na predsednícky post NS SR je oficiáne potvrdená | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/315630-zoj-potvrdila-kandidaturu-durisovej-na-post-predsedu-ns-sr/ | dátum vydania = 24.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďurišová bola tiež navrhnutá skupinou sudcov z Najvyššieho súdu.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Podľa Ďurišovej by sa v prípade vymenovania predsedu končiacim prezidentom [[Ivan Gašparovič|Gašparovičom]] mohol na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] obrátiť nielen nový prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] (začiatok funkčného obdobia 15. jún 2014), ale aj druhý neuspešný kandidát na predsedu.<ref name=pravdavydurisova/> Voľba sa uskutočnila 19. mája v Sobranciach. Nebola úspešná. Z kandidátov Štefan Harabin, Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová nebol zvolený nikto. Harabin a Bajánková postúpili do druhého koľa voľby, ktoré sa konalo neskôr v rovnaký deň. Ani tak nezískali potrebný počet hlasov a Harabin bol nútený zvolať novú voľbu.<ref name=pravdavolbaseptember/> V júni 2014 Harabin ako končiaci predseda Súdnej rady stanovil voľbu predsedu na 16. septembra 2014, zákonne posledný možný termín. Voľba sa uskutoční v [[Spišské Hanušovce|Spišských Hanušovciach]].<ref name=pravdavolbaseptember>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Šéfa Najvyššieho súdu budú voliť v poslednom možnom termíne | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321149-sefa-najvyssieho-sudu-budu-volit-v-spisskych-hanusovciach/ | dátum vydania = 17.06.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.06.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> V období medzi 22. júnom a 16. septembrom 2014 súd viedla podpredsedníčka [[Jarmila Urbancová]].<ref name=pravdavolbaseptember/> V septembri 2014 bola za predsedníčku zvolená Daniela Švecová. Za hlasovalo 11 sudcov, proti žiadni a 4 sa hlasovania zdržali. Za kandidáta Daniela Hudáka hlasovali dvaja sudcovia, dvaja boli proti a 11 sa zdržalo.<ref name=zvoleniesme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | odkaz na autora = | titul = Harabinova éra sa skončila, súdnictvo preberajú dve ženy| url = http://www.sme.sk/c/7387739/harabinova-era-sa-skoncila-sudnictvo-preberaju-dve-zeny.html | dátum vydania = 2014-09-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-18 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> Daniela Švecová bola do funkcie vymenovaná 2. októbra 2014 prezidentom [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]].<ref name=prezidentmenovalds>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | odkaz na autora = | titul = Andrej Kiska vymenoval predsedníčku Najvyššieho súdu SR| url = http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=19618 | dátum vydania = 2014-10-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-06 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Predsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970 == * [[Pavol Király|Pavel Király]] (1. apríl 1970 – 2. december 1970) * Ján Benčura (20. október 1971 – 20. október 1981; 18. december 1981 – 11. január 1990) * [[Karol Plank]] (12. január 1990 – 31. január 1996) * [[Milan Karabín]] (1. február 1996 – 12. december 1997) * [[Štefan Harabin]] (11. február 1998 – 11. február 2003) * [[Milan Karabín]] (7. október 2003 – 7. október 2008) * [[Štefan Harabin]] (23. jún 2009 – 23. jún 2014) * [[Daniela Švecová]] (2. október 2014 – 2. október 2019) * Peter Szabo (1. apríl 2020 – 20. máj 2020) ''ad interim'' * [[Ján Šikuta]] (20. máj 2020 – 20. máj 2025) == Podpredsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970 == * Štefan Daniš (1970 – 1980; 1980 – 20. december 1987 ako námestník predsedu) * Štefan Minárik (21. december 1987 – 13. december 1988 ako námestník predsedu; 6. apríl 1989 – 18. december 1990) * Ivan Majerík (19. december 1990 – 10. február 1998) * Jozef Štefanko (11. február 1998 – 8. júl 1999) * Juraj Majchrák (26. november 1999 – 26. november 2004) * [[Daniela Švecová]] (30. máj 2005 – 30. máj 2010) * Jarmila Urbancová (7. jún 2013 – 7. jún 2018; 8. jún 2018 – 31. marec 2020) * Andrea Moravčíková (8. október 2020 – 8. október 2025) == Kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky == === Občianskoprávne kolégium === * vedie JUDr. [[Jana Bajánková]] * zastupuje: JUDr. Martin Vladik * predtým viedli: JUDr. Jozef Ťapák (1991 – 1997); JUDr. Jozef Štefanko (1997); JUDr. Milan Ľalík (1997 – 2006); JUDr. Jana Bajánková (2006 – 2014); JUDr. Soňa Mesiarkinová (2014 – 2017) * predtým zastupovali: JUDr. Jaromír Svoboda; JUDr. Daniela Švecová; JUDr. Jana Bajánková; JUDr. Vladimír Magura; JUDr. Helena Haukvitzová === Obchodnoprávne kolégium === * vedie JUDr. Katarína Pramuková * zastupuje: JUDr. Ivana Izakovičová * predtým viedli: JUDr. Ivan Lubina (1992 – 1997); JUDr. Alexander Vietor (1997 – 1999); JUDr. Peter Dukes (2001 – 2009); JUDr. Juraj Seman (2010 – 2014); JUDr. Anna Marková (2014 – 2017) * predtým zastupovali: JUDr. Štefan Šatka; JUDr. Juraj Seman; JUDr. Anna Marková; JUDr. Jana Zemaníková; JUDr. Alena Priecelová === Trestnoprávne kolégium === * vedie JUDr. František Mozner * zastupuje: JUDr. Peter Hatala * predtým viedli: JUDr. Milan Lipovský (1992 – 1996; 1998 – 1999); JUDr. Štefan Harabin (1996 – 1998; 2014 – 2015); JUDr. Štefan Minárik (2000 – 2001); JUDr. Harald Stiffel (2001 – 2014); JUDr. Libor Duľa (2015 – 2019) * predtým zastupovali: JUDr. Štefan Minárik; JUDr. Milan Lipovský; JUDr. Peter Krajčovič; JUDr. Juraj Kliment; JUDr. Igor Burger; JUDr Libor Duľa === Správne kolégium === Správne kolégium bolo v roku 2021 so vznikom [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky|Najvyššie správneho súdu SR]] zrušené. == Senáty Najvyššieho súdu == Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje prostredníctvom trojčlenných senátov alebo päťčlenných senátov, v osobitných prípadoch v sedemčlenných veľkých senátoch, alebo v sedemčlennom kompetenčnom senáte. Do týchto senátov sú [[sudca|sudcovia]] rozdeľovaní každý kalendárny rok predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prostredníctvom rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom na čele každého senátu stojí jeho predseda. Trojčlenné senáty rozhodujú: * vo veciach riadnych opravných prostriedkov (v civilnom súdnictve odvolaní, v trestnom súdnictve odvolaní a sťažností, v správnom súdnictve kasačných sťažností) smerujúcich proti rozhodnutiam nižších súdov (najmä krajských súdov ako súdov prvého stupňa vo veciach správneho súdnictva; a Špecializovaného trestného súdu); * vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam odvolacích súdov (krajských súdov); * pri výkone oprávnení nadriadeného súdu voči nižším súdom i voči samému sebe (rozhodovanie o námietkach zaujatosti, o návrhoch na odňatie a prikázanie veci a v sporoch o príslušnosť). Päťčlenné senáty rozhodujú: * vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu; teda vtedy, ak Najvyšší súd v čase podania takého mimoriadneho opravného prostriedku už rozhodoval v druhom stupni (najmä vo veciach vedených v prvom stupni na Špecializovanom trestnom súde); * vo veciach správneho súdnictva v prvom stupni (najmä volebné veci a veci politických strán a hnutí, kompetenčné spory). Veľké senáty zložené zo siedmich sudcov rozhodujú (s výnimkou Trestnoprávneho kolégia) o veciach im postúpených trojčlenným senátom alebo päťčlenným senátom v prípadoch, ak sa tento trojčlenný alebo päťčlenný senát mieni odchýliť od právneho názoru vysloveného už skôr iným senátom Najvyššieho súdu; prostredníctvom veľkých senátov sa teda realizuje zjednocovanie právnych názorov na úrovni samotného Najvyššieho súdu. Kompetenčný senát zložený zo siedmich sudcov rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi verejnej správy, ako aj medzi civilnými súdmi a správnymi súdmi. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nssr.gov.sk// Najvyšší súd SR] * [http://www.supcourt.gov.sk/rozhodnutia/ Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR] {{Súdy na Slovensku}} [[Kategória:Najvyšší súd Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Súdy na Slovensku]] [[Kategória:Najvyššie súdy]] j6qpqeudnsp8wxj1aphuqn9khp06z16 7429914 7429911 2022-08-25T15:30:58Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.145966|17.104999|format=dms|display=title}} [[Súbor:Najvyšší súd.jpg|náhľad|Budova Najvyššieho súdu v Bratislave]] '''Najvyšší súd Slovenskej republiky''' je vrcholný orgán všeobecného súdnictva na [[Slovensko|Slovensku]], zabezpečujúci rozhodovaním o opravných prostriedkoch jednotu vo výklade práva na súdoch nižších stupňov, t. j. [[Sústava súdov Slovenskej republiky| na okresných súdoch, na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde]]. == Vedenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky == * predseda: JUDr. [[Ján Šikuta]], PhD. (20. máj 2020 – 20. máj 2025) * podpredsedníčka: JUDr. Andrea Moravčíková, PhD. (8. október 2020 – 8. október 2025) * predsedníčka občianskoprávneho kolégia: JUDr. [[Jana Bajánková]] (31. máj 2018 – 31. máj 2021) * predsedníčka obchodnoprávneho kolégia: JUDr. Katarína Pramuková (22. november 2017 – 21. november 2020) * predseda správneho kolégia: JUDr. Jozef Milučký (9. december 2017 – 8. december 2020) * predseda trestnoprávneho kolégia: JUDr. František Mozner (24. október 2019 – 24. október 2022) == Predseda Najvyššieho súdu == Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva štátnu správu nad Najvyšším súdom SR po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej. Pôsobí aj ako sudca, resp. predseda senátu. Predseda bol zároveň aj predsedom [[Súdna rada Slovenskej republiky|Súdnej rady]].<ref name=tyzdendurisova>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Majchrák | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Myslím, že mám šancu | prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = .týždeň| odkaz na periodikum = .týždeň| vydavateľ = W PRESS| miesto = | dátum = | rok = 2014| mesiac = 04| deň = 28 | ročník = 11 | typ ročníka = | číslo = 18/2014| typ čísla = | strany = 16-20| poznámky = | url = | dátum prístupu = | rok prístupu = 2014| mesiac prístupu = 05| deň prístupu = 02 | formát = | issn = 1336-5932| doi = | pmid = | id = | jazyk = }}</ref> [[Ján Drgonec]], bývalý ústavný sudca funkciu popísal takto: „Funkcia predsedu Najvyššieho súdu sa u nás chápe veliteľsko-politicky, teda absolútne pomýlene. V právnom štáte by mal byť predseda Najvyššieho súdu významnou autoritou. Človekom, ktorý dokáže udávať tón vo výklade a aplikácii platného právneho poriadku. Funkcia predsedu Najvyššieho súdu by mala mať iný význam a iné zasadenie do spoločenského kontextu, ako je to u nás.“<ref name=pravdavyzyvatelky/> Od 1. septembra 2014 sú funkcie rozdelené.<ref name=zvoleniepravda>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvou kandidátkou na šéfku Najvyššieho súdu je Daniela Švecová | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/324845-prvou-kandidatkou-na-sefku-najvyssieho-sudu-je-daniela-svecova/ | dátum vydania = 2014-07-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-19 | vydavateľ = PEREX | miesto = |jazyk = }}</ref> Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] 20. mája 2020 za predsedu súdu menovala [[Ján Šikuta|Jána Šikutu]].<ref name="dennikn-prezidentka-vymenovala-jana-sikutu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka vymenovala Jána Šikutu za predsedu Najvyššieho súdu. "Ozdravenie justície si bude vyžadovať mimoriadne nasadenie | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1899961/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-20 | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> === Výber predsedu v roku 2014 === Funkčné obdobie dovtedajšieho predsedu [[Štefan Harabin|Štefana Harabina]] sa končilo 22. júna 2014.<ref name=pravdavydurisova/> Najbližšie voľby predsedu Najvyššieho súdu sa uskutočnia 19. mája 2014. Kandidovali traja sudcovia: Doterajší predseda Štefan Harabin, predsedníčka senátu Správneho kolégia [[Zuzana Ďurišová]] a doterajšia členka [[Súdna rada Slovenskej republiky|Súdnej rady]] [[Jana Bajánková]].<ref name=pravdavyzyvatelky>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stupňan | meno = Igor | odkaz na autora = | titul = Harabin má dve vyzývateľky | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/316075-minister-borec-na-post-sefa-najvyssieho-sudu-nominoval-bajankovu/ | dátum vydania = 28.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> Nový predseda musel získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, hlasovanie sa mohlo opakovať s prvými dvoma kandidátmi. Harabin ani Bajánková ako súčasní členovia nemohli hlasovať.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Harabinovu kandidatúru navrhla celorepubliková rada [[Združenie sudcov Slovenska|Združenia sudcov Slovenska]] a Sudcovská rada Najvyššieho súdu. Proti temuto návrhu sa postavila časť sudcov NS, podľa nich ich rada ani nepožiadala o nomináciu kandidátov.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Bajánkova bola navrhnutá [[Minister spravodlivosti Slovenskej republiky|ministrom spravodlivosti]] [[Tomáš Borec|Tomášom Borecom]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]). Borec pritom poznamenal: „Poznám ju ako pracovitú a rozhľadenú sudkyňu, ktorá ako predsedníčka občianskoprávneho kolégia prejavila aj potrebné manažérske skúsenosti.“<ref name=pravdavyzyvatelky/> Ďurišová je členkou združenia sudcov Za otvorenú justíciu združujúcich Harabinových kritikov.<ref name=tyzdendurisova/> Toto združenie ju nominovalo do voľby, jeho prezidentka Katarína Javorčíková uviedla: „Svoje názory nikdy nezmenila ani pod vplyvom šikanózneho správania a straty dlhoročnej špecializácie. Dokázala vyjadriť kritiku súčasných pomerov v súdnictve otvorene aj pred širokou verejnosťou a médiami. Ako riaditeľka [[Justičná akadémia Slovenskej republiky|Justičnej akadémie SR]] preukázala svoju schopnosť viesť široký kolektív ľudí.“<ref name=pravdavydurisova>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Kandidatúra Ďurišovej na predsednícky post NS SR je oficiáne potvrdená | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/315630-zoj-potvrdila-kandidaturu-durisovej-na-post-predsedu-ns-sr/ | dátum vydania = 24.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďurišová bola tiež navrhnutá skupinou sudcov z Najvyššieho súdu.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Podľa Ďurišovej by sa v prípade vymenovania predsedu končiacim prezidentom [[Ivan Gašparovič|Gašparovičom]] mohol na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] obrátiť nielen nový prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] (začiatok funkčného obdobia 15. jún 2014), ale aj druhý neuspešný kandidát na predsedu.<ref name=pravdavydurisova/> Voľba sa uskutočnila 19. mája v Sobranciach. Nebola úspešná. Z kandidátov Štefan Harabin, Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová nebol zvolený nikto. Harabin a Bajánková postúpili do druhého koľa voľby, ktoré sa konalo neskôr v rovnaký deň. Ani tak nezískali potrebný počet hlasov a Harabin bol nútený zvolať novú voľbu.<ref name=pravdavolbaseptember/> V júni 2014 Harabin ako končiaci predseda Súdnej rady stanovil voľbu predsedu na 16. septembra 2014, zákonne posledný možný termín. Voľba sa uskutoční v [[Spišské Hanušovce|Spišských Hanušovciach]].<ref name=pravdavolbaseptember>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Šéfa Najvyššieho súdu budú voliť v poslednom možnom termíne | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321149-sefa-najvyssieho-sudu-budu-volit-v-spisskych-hanusovciach/ | dátum vydania = 17.06.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.06.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> V období medzi 22. júnom a 16. septembrom 2014 súd viedla podpredsedníčka [[Jarmila Urbancová]].<ref name=pravdavolbaseptember/> V septembri 2014 bola za predsedníčku zvolená Daniela Švecová. Za hlasovalo 11 sudcov, proti žiadni a 4 sa hlasovania zdržali. Za kandidáta Daniela Hudáka hlasovali dvaja sudcovia, dvaja boli proti a 11 sa zdržalo.<ref name=zvoleniesme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | odkaz na autora = | titul = Harabinova éra sa skončila, súdnictvo preberajú dve ženy| url = http://www.sme.sk/c/7387739/harabinova-era-sa-skoncila-sudnictvo-preberaju-dve-zeny.html | dátum vydania = 2014-09-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-18 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> Daniela Švecová bola do funkcie vymenovaná 2. októbra 2014 prezidentom [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]].<ref name=prezidentmenovalds>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | odkaz na autora = | titul = Andrej Kiska vymenoval predsedníčku Najvyššieho súdu SR| url = http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=19618 | dátum vydania = 2014-10-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-06 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Predsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970 == * [[Pavol Király|Pavel Király]] (1. apríl 1970 – 2. december 1970) * Ján Benčura (20. október 1971 – 20. október 1981; 18. december 1981 – 11. január 1990) * [[Karol Plank]] (12. január 1990 – 31. január 1996) * [[Milan Karabín]] (1. február 1996 – 12. december 1997) * [[Štefan Harabin]] (11. február 1998 – 11. február 2003) * [[Milan Karabín]] (7. október 2003 – 7. október 2008) * [[Štefan Harabin]] (23. jún 2009 – 23. jún 2014) * [[Daniela Švecová]] (2. október 2014 – 2. október 2019) * Peter Szabo (1. apríl 2020 – 20. máj 2020) ''ad interim'' * [[Ján Šikuta]] (20. máj 2020 – 20. máj 2025) == Podpredsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970 == * Štefan Daniš (1970 – 1980; 1980 – 20. december 1987 ako námestník predsedu) * Štefan Minárik (21. december 1987 – 13. december 1988 ako námestník predsedu; 6. apríl 1989 – 18. december 1990) * Ivan Majerík (19. december 1990 – 10. február 1998) * Jozef Štefanko (11. február 1998 – 8. júl 1999) * Juraj Majchrák (26. november 1999 – 26. november 2004) * [[Daniela Švecová]] (30. máj 2005 – 30. máj 2010) * Jarmila Urbancová (7. jún 2013 – 7. jún 2018; 8. jún 2018 – 31. marec 2020) * Andrea Moravčíková (8. október 2020 – 8. október 2025) == Kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky == === Občianskoprávne kolégium === * vedie JUDr. [[Jana Bajánková]] * zastupuje: JUDr. Martin Vladik * predtým viedli: JUDr. Jozef Ťapák (1991 – 1997); JUDr. Jozef Štefanko (1997); JUDr. Milan Ľalík (1997 – 2006); JUDr. Jana Bajánková (2006 – 2014); JUDr. Soňa Mesiarkinová (2014 – 2017) * predtým zastupovali: JUDr. Jaromír Svoboda; JUDr. Daniela Švecová; JUDr. Jana Bajánková; JUDr. Vladimír Magura; JUDr. Helena Haukvitzová === Obchodnoprávne kolégium === * vedie JUDr. Katarína Pramuková * zastupuje: JUDr. Ivana Izakovičová * predtým viedli: JUDr. Ivan Lubina (1992 – 1997); JUDr. Alexander Vietor (1997 – 1999); JUDr. Peter Dukes (2001 – 2009); JUDr. Juraj Seman (2010 – 2014); JUDr. Anna Marková (2014 – 2017) * predtým zastupovali: JUDr. Štefan Šatka; JUDr. Juraj Seman; JUDr. Anna Marková; JUDr. Jana Zemaníková; JUDr. Alena Priecelová === Trestnoprávne kolégium === * vedie JUDr. František Mozner * zastupuje: JUDr. Peter Hatala * predtým viedli: JUDr. Milan Lipovský (1992 – 1996; 1998 – 1999); JUDr. Štefan Harabin (1996 – 1998; 2014 – 2015); JUDr. Štefan Minárik (2000 – 2001); JUDr. Harald Stiffel (2001 – 2014); JUDr. Libor Duľa (2015 – 2019) * predtým zastupovali: JUDr. Štefan Minárik; JUDr. Milan Lipovský; JUDr. Peter Krajčovič; JUDr. Juraj Kliment; JUDr. Igor Burger; JUDr Libor Duľa === Správne kolégium === Správne kolégium bolo v roku 2021 so vznikom [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky|Najvyššie správneho súdu SR]] zrušené. * viedol ho: JUDr. Jozef Milučký * zastupoval: JUDr. Jana Hatalová, PhD. * predtým ho viedli: JUDr. Sergej Kohut (1992 – 1993; 1994 – 1996; 2001 – 2006); JUDr. Eva Babiaková, CSc. (1996 – 2001); JUDr. Ida Hanzelová (2006 – 2014); JUDr. Elena Závadská (2014) * predtým zastupovali: Mikuláš Kerekeš; JUDr. Eva Babiaková, CSc., JUDr. Ida Hanzelová; JUDr. Tatiana Aschenbrennerová; JUDr. Jana Baricová; JUDr. Jozef Hargaš == Senáty Najvyššieho súdu == Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje prostredníctvom trojčlenných senátov alebo päťčlenných senátov, v osobitných prípadoch v sedemčlenných veľkých senátoch, alebo v sedemčlennom kompetenčnom senáte. Do týchto senátov sú [[sudca|sudcovia]] rozdeľovaní každý kalendárny rok predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prostredníctvom rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom na čele každého senátu stojí jeho predseda. Trojčlenné senáty rozhodujú: * vo veciach riadnych opravných prostriedkov (v civilnom súdnictve odvolaní, v trestnom súdnictve odvolaní a sťažností, v správnom súdnictve kasačných sťažností) smerujúcich proti rozhodnutiam nižších súdov (najmä krajských súdov ako súdov prvého stupňa vo veciach správneho súdnictva; a Špecializovaného trestného súdu); * vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam odvolacích súdov (krajských súdov); * pri výkone oprávnení nadriadeného súdu voči nižším súdom i voči samému sebe (rozhodovanie o námietkach zaujatosti, o návrhoch na odňatie a prikázanie veci a v sporoch o príslušnosť). Päťčlenné senáty rozhodujú: * vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu; teda vtedy, ak Najvyšší súd v čase podania takého mimoriadneho opravného prostriedku už rozhodoval v druhom stupni (najmä vo veciach vedených v prvom stupni na Špecializovanom trestnom súde); * vo veciach správneho súdnictva v prvom stupni (najmä volebné veci a veci politických strán a hnutí, kompetenčné spory). Veľké senáty zložené zo siedmich sudcov rozhodujú (s výnimkou Trestnoprávneho kolégia) o veciach im postúpených trojčlenným senátom alebo päťčlenným senátom v prípadoch, ak sa tento trojčlenný alebo päťčlenný senát mieni odchýliť od právneho názoru vysloveného už skôr iným senátom Najvyššieho súdu; prostredníctvom veľkých senátov sa teda realizuje zjednocovanie právnych názorov na úrovni samotného Najvyššieho súdu. Kompetenčný senát zložený zo siedmich sudcov rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi verejnej správy, ako aj medzi civilnými súdmi a správnymi súdmi. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nssr.gov.sk// Najvyšší súd SR] * [http://www.supcourt.gov.sk/rozhodnutia/ Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR] {{Súdy na Slovensku}} [[Kategória:Najvyšší súd Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Súdy na Slovensku]] [[Kategória:Najvyššie súdy]] cpb9foa9nfdp165x1jvgkj9eadly4j0 7430082 7429914 2022-08-26T10:26:30Z 185.217.232.26 /* Správne kolégium */ wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.145966|17.104999|format=dms|display=title}} [[Súbor:Najvyšší súd.jpg|náhľad|Budova Najvyššieho súdu v Bratislave]] '''Najvyšší súd Slovenskej republiky''' je vrcholný orgán všeobecného súdnictva na [[Slovensko|Slovensku]], zabezpečujúci rozhodovaním o opravných prostriedkoch jednotu vo výklade práva na súdoch nižších stupňov, t. j. [[Sústava súdov Slovenskej republiky| na okresných súdoch, na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde]]. == Vedenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky == * predseda: JUDr. [[Ján Šikuta]], PhD. (20. máj 2020 – 20. máj 2025) * podpredsedníčka: JUDr. Andrea Moravčíková, PhD. (8. október 2020 – 8. október 2025) * predsedníčka občianskoprávneho kolégia: JUDr. [[Jana Bajánková]] (31. máj 2018 – 31. máj 2021) * predsedníčka obchodnoprávneho kolégia: JUDr. Katarína Pramuková (22. november 2017 – 21. november 2020) * predseda správneho kolégia: JUDr. Jozef Milučký (9. december 2017 – 8. december 2020) * predseda trestnoprávneho kolégia: JUDr. František Mozner (24. október 2019 – 24. október 2022) == Predseda Najvyššieho súdu == Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva štátnu správu nad Najvyšším súdom SR po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej. Pôsobí aj ako sudca, resp. predseda senátu. Predseda bol zároveň aj predsedom [[Súdna rada Slovenskej republiky|Súdnej rady]].<ref name=tyzdendurisova>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Majchrák | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Myslím, že mám šancu | prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = .týždeň| odkaz na periodikum = .týždeň| vydavateľ = W PRESS| miesto = | dátum = | rok = 2014| mesiac = 04| deň = 28 | ročník = 11 | typ ročníka = | číslo = 18/2014| typ čísla = | strany = 16-20| poznámky = | url = | dátum prístupu = | rok prístupu = 2014| mesiac prístupu = 05| deň prístupu = 02 | formát = | issn = 1336-5932| doi = | pmid = | id = | jazyk = }}</ref> [[Ján Drgonec]], bývalý ústavný sudca funkciu popísal takto: „Funkcia predsedu Najvyššieho súdu sa u nás chápe veliteľsko-politicky, teda absolútne pomýlene. V právnom štáte by mal byť predseda Najvyššieho súdu významnou autoritou. Človekom, ktorý dokáže udávať tón vo výklade a aplikácii platného právneho poriadku. Funkcia predsedu Najvyššieho súdu by mala mať iný význam a iné zasadenie do spoločenského kontextu, ako je to u nás.“<ref name=pravdavyzyvatelky/> Od 1. septembra 2014 sú funkcie rozdelené.<ref name=zvoleniepravda>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvou kandidátkou na šéfku Najvyššieho súdu je Daniela Švecová | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/324845-prvou-kandidatkou-na-sefku-najvyssieho-sudu-je-daniela-svecova/ | dátum vydania = 2014-07-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-19 | vydavateľ = PEREX | miesto = |jazyk = }}</ref> Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] 20. mája 2020 za predsedu súdu menovala [[Ján Šikuta|Jána Šikutu]].<ref name="dennikn-prezidentka-vymenovala-jana-sikutu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka vymenovala Jána Šikutu za predsedu Najvyššieho súdu. "Ozdravenie justície si bude vyžadovať mimoriadne nasadenie | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1899961/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-20 | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> === Výber predsedu v roku 2014 === Funkčné obdobie dovtedajšieho predsedu [[Štefan Harabin|Štefana Harabina]] sa končilo 22. júna 2014.<ref name=pravdavydurisova/> Najbližšie voľby predsedu Najvyššieho súdu sa uskutočnia 19. mája 2014. Kandidovali traja sudcovia: Doterajší predseda Štefan Harabin, predsedníčka senátu Správneho kolégia [[Zuzana Ďurišová]] a doterajšia členka [[Súdna rada Slovenskej republiky|Súdnej rady]] [[Jana Bajánková]].<ref name=pravdavyzyvatelky>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stupňan | meno = Igor | odkaz na autora = | titul = Harabin má dve vyzývateľky | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/316075-minister-borec-na-post-sefa-najvyssieho-sudu-nominoval-bajankovu/ | dátum vydania = 28.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> Nový predseda musel získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, hlasovanie sa mohlo opakovať s prvými dvoma kandidátmi. Harabin ani Bajánková ako súčasní členovia nemohli hlasovať.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Harabinovu kandidatúru navrhla celorepubliková rada [[Združenie sudcov Slovenska|Združenia sudcov Slovenska]] a Sudcovská rada Najvyššieho súdu. Proti temuto návrhu sa postavila časť sudcov NS, podľa nich ich rada ani nepožiadala o nomináciu kandidátov.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Bajánkova bola navrhnutá [[Minister spravodlivosti Slovenskej republiky|ministrom spravodlivosti]] [[Tomáš Borec|Tomášom Borecom]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]). Borec pritom poznamenal: „Poznám ju ako pracovitú a rozhľadenú sudkyňu, ktorá ako predsedníčka občianskoprávneho kolégia prejavila aj potrebné manažérske skúsenosti.“<ref name=pravdavyzyvatelky/> Ďurišová je členkou združenia sudcov Za otvorenú justíciu združujúcich Harabinových kritikov.<ref name=tyzdendurisova/> Toto združenie ju nominovalo do voľby, jeho prezidentka Katarína Javorčíková uviedla: „Svoje názory nikdy nezmenila ani pod vplyvom šikanózneho správania a straty dlhoročnej špecializácie. Dokázala vyjadriť kritiku súčasných pomerov v súdnictve otvorene aj pred širokou verejnosťou a médiami. Ako riaditeľka [[Justičná akadémia Slovenskej republiky|Justičnej akadémie SR]] preukázala svoju schopnosť viesť široký kolektív ľudí.“<ref name=pravdavydurisova>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Kandidatúra Ďurišovej na predsednícky post NS SR je oficiáne potvrdená | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/315630-zoj-potvrdila-kandidaturu-durisovej-na-post-predsedu-ns-sr/ | dátum vydania = 24.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďurišová bola tiež navrhnutá skupinou sudcov z Najvyššieho súdu.<ref name=pravdavyzyvatelky/> Podľa Ďurišovej by sa v prípade vymenovania predsedu končiacim prezidentom [[Ivan Gašparovič|Gašparovičom]] mohol na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] obrátiť nielen nový prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] (začiatok funkčného obdobia 15. jún 2014), ale aj druhý neuspešný kandidát na predsedu.<ref name=pravdavydurisova/> Voľba sa uskutočnila 19. mája v Sobranciach. Nebola úspešná. Z kandidátov Štefan Harabin, Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová nebol zvolený nikto. Harabin a Bajánková postúpili do druhého koľa voľby, ktoré sa konalo neskôr v rovnaký deň. Ani tak nezískali potrebný počet hlasov a Harabin bol nútený zvolať novú voľbu.<ref name=pravdavolbaseptember/> V júni 2014 Harabin ako končiaci predseda Súdnej rady stanovil voľbu predsedu na 16. septembra 2014, zákonne posledný možný termín. Voľba sa uskutoční v [[Spišské Hanušovce|Spišských Hanušovciach]].<ref name=pravdavolbaseptember>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Šéfa Najvyššieho súdu budú voliť v poslednom možnom termíne | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321149-sefa-najvyssieho-sudu-budu-volit-v-spisskych-hanusovciach/ | dátum vydania = 17.06.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.06.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref> V období medzi 22. júnom a 16. septembrom 2014 súd viedla podpredsedníčka [[Jarmila Urbancová]].<ref name=pravdavolbaseptember/> V septembri 2014 bola za predsedníčku zvolená Daniela Švecová. Za hlasovalo 11 sudcov, proti žiadni a 4 sa hlasovania zdržali. Za kandidáta Daniela Hudáka hlasovali dvaja sudcovia, dvaja boli proti a 11 sa zdržalo.<ref name=zvoleniesme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | odkaz na autora = | titul = Harabinova éra sa skončila, súdnictvo preberajú dve ženy| url = http://www.sme.sk/c/7387739/harabinova-era-sa-skoncila-sudnictvo-preberaju-dve-zeny.html | dátum vydania = 2014-09-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-18 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref> Daniela Švecová bola do funkcie vymenovaná 2. októbra 2014 prezidentom [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]].<ref name=prezidentmenovalds>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | odkaz na autora = | titul = Andrej Kiska vymenoval predsedníčku Najvyššieho súdu SR| url = http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=19618 | dátum vydania = 2014-10-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-06 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] | miesto = |jazyk = }}</ref> == Predsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970 == * [[Pavol Király|Pavel Király]] (1. apríl 1970 – 2. december 1970) * Ján Benčura (20. október 1971 – 20. október 1981; 18. december 1981 – 11. január 1990) * [[Karol Plank]] (12. január 1990 – 31. január 1996) * [[Milan Karabín]] (1. február 1996 – 12. december 1997) * [[Štefan Harabin]] (11. február 1998 – 11. február 2003) * [[Milan Karabín]] (7. október 2003 – 7. október 2008) * [[Štefan Harabin]] (23. jún 2009 – 23. jún 2014) * [[Daniela Švecová]] (2. október 2014 – 2. október 2019) * Peter Szabo (1. apríl 2020 – 20. máj 2020) ''ad interim'' * [[Ján Šikuta]] (20. máj 2020 – 20. máj 2025) == Podpredsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970 == * Štefan Daniš (1970 – 1980; 1980 – 20. december 1987 ako námestník predsedu) * Štefan Minárik (21. december 1987 – 13. december 1988 ako námestník predsedu; 6. apríl 1989 – 18. december 1990) * Ivan Majerík (19. december 1990 – 10. február 1998) * Jozef Štefanko (11. február 1998 – 8. júl 1999) * Juraj Majchrák (26. november 1999 – 26. november 2004) * [[Daniela Švecová]] (30. máj 2005 – 30. máj 2010) * Jarmila Urbancová (7. jún 2013 – 7. jún 2018; 8. jún 2018 – 31. marec 2020) * Andrea Moravčíková (8. október 2020 – 8. október 2025) == Kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky == === Občianskoprávne kolégium === * vedie JUDr. [[Jana Bajánková]] * zastupuje: JUDr. Martin Vladik * predtým viedli: JUDr. Jozef Ťapák (1991 – 1997); JUDr. Jozef Štefanko (1997); JUDr. Milan Ľalík (1997 – 2006); JUDr. Jana Bajánková (2006 – 2014); JUDr. Soňa Mesiarkinová (2014 – 2017) * predtým zastupovali: JUDr. Jaromír Svoboda; JUDr. Daniela Švecová; JUDr. Jana Bajánková; JUDr. Vladimír Magura; JUDr. Helena Haukvitzová === Obchodnoprávne kolégium === * vedie JUDr. Katarína Pramuková * zastupuje: JUDr. Ivana Izakovičová * predtým viedli: JUDr. Ivan Lubina (1992 – 1997); JUDr. Alexander Vietor (1997 – 1999); JUDr. Peter Dukes (2001 – 2009); JUDr. Juraj Seman (2010 – 2014); JUDr. Anna Marková (2014 – 2017) * predtým zastupovali: JUDr. Štefan Šatka; JUDr. Juraj Seman; JUDr. Anna Marková; JUDr. Jana Zemaníková; JUDr. Alena Priecelová === Trestnoprávne kolégium === * vedie JUDr. František Mozner * zastupuje: JUDr. Peter Hatala * predtým viedli: JUDr. Milan Lipovský (1992 – 1996; 1998 – 1999); JUDr. Štefan Harabin (1996 – 1998; 2014 – 2015); JUDr. Štefan Minárik (2000 – 2001); JUDr. Harald Stiffel (2001 – 2014); JUDr. Libor Duľa (2015 – 2019) * predtým zastupovali: JUDr. Štefan Minárik; JUDr. Milan Lipovský; JUDr. Peter Krajčovič; JUDr. Juraj Kliment; JUDr. Igor Burger; JUDr Libor Duľa === Správne kolégium === Správne kolégium bolo v roku 2021 so vznikom [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky|Najvyššieho správneho súdu SR]] zrušené. * viedol ho: JUDr. Jozef Milučký * zastupoval: JUDr. Jana Hatalová, PhD. * predtým ho viedli: JUDr. Sergej Kohut (1992 – 1993; 1994 – 1996; 2001 – 2006); JUDr. Eva Babiaková, CSc. (1996 – 2001); JUDr. Ida Hanzelová (2006 – 2014); JUDr. Elena Závadská (2014) * predtým zastupovali: Mikuláš Kerekeš; JUDr. Eva Babiaková, CSc., JUDr. Ida Hanzelová; JUDr. Tatiana Aschenbrennerová; JUDr. Jana Baricová; JUDr. Jozef Hargaš == Senáty Najvyššieho súdu == Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje prostredníctvom trojčlenných senátov alebo päťčlenných senátov, v osobitných prípadoch v sedemčlenných veľkých senátoch, alebo v sedemčlennom kompetenčnom senáte. Do týchto senátov sú [[sudca|sudcovia]] rozdeľovaní každý kalendárny rok predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prostredníctvom rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom na čele každého senátu stojí jeho predseda. Trojčlenné senáty rozhodujú: * vo veciach riadnych opravných prostriedkov (v civilnom súdnictve odvolaní, v trestnom súdnictve odvolaní a sťažností, v správnom súdnictve kasačných sťažností) smerujúcich proti rozhodnutiam nižších súdov (najmä krajských súdov ako súdov prvého stupňa vo veciach správneho súdnictva; a Špecializovaného trestného súdu); * vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam odvolacích súdov (krajských súdov); * pri výkone oprávnení nadriadeného súdu voči nižším súdom i voči samému sebe (rozhodovanie o námietkach zaujatosti, o návrhoch na odňatie a prikázanie veci a v sporoch o príslušnosť). Päťčlenné senáty rozhodujú: * vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora) smerujúcich proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu; teda vtedy, ak Najvyšší súd v čase podania takého mimoriadneho opravného prostriedku už rozhodoval v druhom stupni (najmä vo veciach vedených v prvom stupni na Špecializovanom trestnom súde); * vo veciach správneho súdnictva v prvom stupni (najmä volebné veci a veci politických strán a hnutí, kompetenčné spory). Veľké senáty zložené zo siedmich sudcov rozhodujú (s výnimkou Trestnoprávneho kolégia) o veciach im postúpených trojčlenným senátom alebo päťčlenným senátom v prípadoch, ak sa tento trojčlenný alebo päťčlenný senát mieni odchýliť od právneho názoru vysloveného už skôr iným senátom Najvyššieho súdu; prostredníctvom veľkých senátov sa teda realizuje zjednocovanie právnych názorov na úrovni samotného Najvyššieho súdu. Kompetenčný senát zložený zo siedmich sudcov rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi verejnej správy, ako aj medzi civilnými súdmi a správnymi súdmi. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nssr.gov.sk// Najvyšší súd SR] * [http://www.supcourt.gov.sk/rozhodnutia/ Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR] {{Súdy na Slovensku}} [[Kategória:Najvyšší súd Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Súdy na Slovensku]] [[Kategória:Najvyššie súdy]] fvkvslqbt22542m489luqu2k29yq1kj Olympic (hudobná skupina) 0 161933 7430067 7150347 2022-08-26T10:18:44Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Olympic | Obrázok = Olympic v Novych Zamkoch.jpg | Popis obrázku = Olympic v r. 2014 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Žáner = [[Hard rock]]<br> [[Pop rock]]<br> [[Rock and roll]] | Roky pôsobenia = [[1963]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]] | Webstránka = [http://www.bestia.cz/olympic/index.php Web skupiny] | Členovia skupiny = [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]]<br />[[Milan Broum]]<br />[[Pavel Březina]]<br />[[Martin Vajgl]] | Bývalí členovia = [[Jiří Valenta]], [[Milan Peroutka]], [[Miroslav Růžek]], [[Miroslav Berka]], [[Pavel Chrastina]], [[František Čech]], [[Jan Antonín Pacák]], [[Jaromír Klempíř]], [[Jiří Laurent]], [[Ladislav Klein]], [[Miki Volek]], [[Jiří Korn]], [[Petr Hejduk]] }} '''Olympic''' je [[Česko|česká]] hudobná skupina a jedna z najväčších legiend českej [[rock]]ovej histórie. == História skupiny == === Roky šesťdesiate – začiatky === [[11. novembra]], [[1963]] vystupovala v [[divadlo Semafor|divadle Semafor]] v [[Praha|Prahe]] sprievodná skupina, ktorá mala dovtedy názov ''[[Karlínský kulturní kabaret|Karkulka]]'' ('''Kar'''línský '''kul'''turní '''ka'''baret) pod novým menom ''Olympic''. Meno skupine dal jej vtedajší (prvý) [[manažér]] Josef Smeták podľa názvu klubu v Spálenej ulici v Prahe, ktorý sa volal ''Olympik''. Skupina v tomto období najčastejšie hrala v tomto zložení: * [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]] – [[gitara]] * [[Miroslav Růžek]] – [[saxofón]] * [[Miroslav Berka]] – [[klavír]] * [[Pavel Chrastina]] – [[basová gitara]] * [[František Čech]] – [[bicie]] (občas ho striedal aj [[Jan Antonín Pacák]]) * [[Jaromír Klempíř]] – [[jonika]] * [[Jiří Laurent]] – [[gitara]] Táto skupina pod novým názvom v priebehu nasledujúceho roku ([[1964]]) sprevádzala spevákov [[Miki Volek|Mikiho Volka]], [[Pavel Bobek|Pavla Bobka]], [[Josef Laufer|Josefa Laufera]], [[Pavel Šváb|Pavla Švába]] a [[Yvonna Přenosilová|Yvonnu Přenosilovou]]. V roku [[1965]] sa vplyvom ''britskej beatovej invázie'' rozpútala aj v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] tzv. „''[[beatlemánia]]''“. Zostava sa vtedy zredukovala na toto zloženie: * Petr Janda – [[gitara]] * Miroslav Berka – [[klavír]] * Pavel Chrastina – [[basová gitara]] Františka Čecha za bicími defintívne vystriedal Jan Antonín Pacák a na miesto Jiřího Laurenta prišiel [[Ladislav Klein]]. Zo spevákov v skupine zostal iba Miki Volek. V tomto období vznikol prvý megahit skupiny ''Dej mi víc své lásky'' (autori: Janda/ Chrastina). V [[apríl]]i [[1966]] odišiel od skupiny Miki Volek. Skupina Olympic naďalej vystupuje v zložení Janda, Berka, Klein, Pacák, Chrastina. V tomto období vzniká ich ďalší hit ''Snad jsem to zavinil já''. V roku [[1967]] skupina nahrala na singel svoju ďalšiu úspešnú skladbu ''Želva''. Tento singel vychádza v malom náklade, lebo niekto zodpovedný z [[Hudobné vydavateľstvo|vydavateľstva]] [[Supraphon]] „zistil“, že sa na konci skladby nespieva "…''oh, no…''", ale "''hovno''"... V roku [[1968]] vychádza prvý album skupiny Olympic pod názvom ''[[Želva (album)|Želva]]'', ktorý je považovaný za prvý český [[bigbít|beatový]] album. V tomto roku sa skupina neúspešne zúčastnila na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]] so skladbou ''Krásná neznámá''. Počas [[invázia vojsk varšavskej zmluvy|invázie vojsk Varšavskej zmluvy]] [[20. augusta]], [[1968]] boli členovia skupiny na dovolenke vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Dostali ponuky na angažmán z rôznych francúzskych klubov, natočili EP platňu a televízny film ''Olympic v Paříži'', odmietli ponuku byť predskokanmi koncertov vtedajšej [[rokenrol]]ovej hviezdy, [[Johny Hollyday|Johnyho Hollydaya]] a pred [[Vianoce|Vianocami]] roku [[1968]] sa vrátili domov do Česko-Slovenska. === Roky sedemdesiate === V roku [[1969]] skupina vydáva svoj druhý album pod názvom ''Pták Rosomák''. Nasledujúci rok [[1970]] skupina nahráva viacero svojich hitov ako napríklad ''Dynamit'', ''Otázky'', ''Strejček Jonatán'', ''Bon soir mademoseile Paris''. Rok [[1971]] je o zmenách v zostave skupiny. Odchádza z nej bubeník Jan Antonín Pacák a basgitarista Jan Hauser. Po prijatí nových členov hrá skupina v tomto novom zložení: * Petr Janda – gitara * Ladislav Klein – gitara * Miroslav Berka – klavír * [[Jiří Korn]] – basová gitara * Petr Hejduk – bicie Pôvodnej skupine ešte vychádza tretí album pod názvom ''Jedeme, jedeme'', a nová zostava vydáva singel so skladbami ''Agáta'' a ''Planetář''. V [[jún]]i [[1972]] odchádza zo skupiny gitarista Ladislav Klein. Jiří Korn sa snaží presadzovať sólovo. Zvyšní členovia začínajú mať pocit, že sú pre neho iba sprievodnou skupinou a tak sa rozhodli Korna nahradiť Ladislavem Chvalkovským. S ním skupina vystupuje na ''Festivale politickej piesne v [[Sokolov]]e'' so skladbou ''Únos'', natáča singel pre nový album ''Slunce'' a ''Jdou děti, jdou'', pokúša sa o úspech na Bratislavskej lýre s pesničkou ''Slzy tvý mámy'', ale nepostupuje s ňou ani do [[finále]]. V novinách vychádza správa o ich rozpade. Skupine ešte vychádza nový album pod názvom ''Olympic 4.'' V nasledujúcich dvoch rokoch skupina opäť stagnuje až upadá. Funguje skôr iba ako sprievodná kapela sólových spevákov. Ich hudba postupne stráca svoj [[rock]]ový charakter. V zostave sa mení basový gitarista. Najprv je ním Pavel Petráš, ktorého neskôr vystrieda [[Milan Broum]]. === Od roku 1979 – návrat === Príchod Milana Brouma znamenal oživenie v skupine. V roku [[1977]] skupina nahráva anglické verzie svojich skladieb na album s názvom ''Overhead'' a nový takmer [[hardrock]]ový album ''Marathón''. V ankete Zlatý Slávik sa skupina Olympic umiestňuje na šiestom mieste. Skupina Olympic často vystupuje v [[Lucerna|Lucerne]]. [[18. apríla]] [[1978]] pri príležitosti 15. výročia od vzniku má svoj 3 000 koncert spolu s hosťami a bývalými členmi. Zahrali si s nimi Jan Pacák aj Pavel Chrastina. V roku [[1979]] sa skupina znovu pokúša o účasť na Bratislavskej lýre so skladbou ''Ty slzy dávno vpila tráva''. Festivalová porota skladbu neodporučila.[[13. mája]] [[1979]] skupina vystúpila s koncertnou verziou prvej časti koncepčnej albumovej trilógie s názvom ''Prázdniny na zemi''. Táto časť trilógie sa zaoberá [[ekológia|ekologickou]] témou. Počas koncertu sa na šikmé plátno premietajú diapozitívy so zábermi zničenej planéty. Napriek tomu, že zo skladieb albumu nevznikol jeden skutočný hit album ako celok má obrovský úspech. Skupina nahráva aj jeho anglickú verziu pod názvom ''Holidays on Earth''. Olympic sa vroku [[1979]] v ankete Zlatý Slávik umiestňuje na treťom mieste. V roku [[1980]] sa skupina opäť pokúša o účasť na Bratislavskej lýre so skladbou ''Osmý den''. Napriek tomu, že sa zo singlov s touto skladbou, ktorá odštartovala novú sériu hitov skupiny Olympic predalo viac ako 100 000 kusov, skladba na lýre nezískava žiadne ocenenie. Olympic sa v ankete Zlatý slávik pre rok 1980 umiestňuje na druhom mieste po skupine [[Katapult (skupina)|Katapult]]. V tomto roku emigroval do [[Austrália|Austrálie]] Pavel Chrastina. Táto emigrácia spôsobila skupine Olympic značné problémy. Podľa tradícií tej doby sa museli z trhu stiahnuť všetky nahrávky, na ktorých sa Chrastina autorsky podieľal vrátane pripravenej kompilácie ''12 nej...''. V roku 1981 skupina Olympic pokračuje v trilógii koncepčným albumom zameraným na tému medziľudských vzťahov s názvom ''Ulice''. [[27. apríl]]a [[1981]] je v Lucerne jeho koncertná premiéra. Takmer okamžite sa stáva hitom skladba ''Okno mé lásky''. Na "zdesenie" členov skupiny túto skladbu spieva publikum so skupinou už na tejto premiére. Z tohto albumu, ktorý vyšiel aj v [[angličtina|anglickej]] verzii pod názvom ''The Street'', sa predalo viac ako 170 000 nosičov. Z tohto roku pochádza aj ďalší nesmrteľný hit skupiny Olympic, skladba ''Jasná zpráva''. Bola hraná znovu na Bratislavskej lýre, ale umiestnila sa iba na druhom mieste za skladbou [[Václav Neckář|Václava Neckáře]], ''Tvým dlouhým vlasům''. V tomto roku sa v ankete Zlatý slávik skupina Olympic umiestnila na prvom mieste. [[26. apríla]] [[1982]] skupina Olympic nahráva v pražskej Lucerne živý album, ktorý vychádza pod názvom ''Olympic v Lucerně''. Zúčastňuje sa, samozrejme neúpešne, aj Bratislavskej lýry so skladbou ''Blíženci''. V Zlatom slávikovi obhajuje minuloročné zlato. Na [[Vianoce]] vystupuje Olympic na svojom výročnom koncerte (blížiacich sa 20 rokov od vzniku) spolu s bývalými členmi Milanom Růžkom, Jozefom Laufrom, Pavlom Bobkom, Mikim Volkom a Janom Pacákom a hosťami ako boli [[Miroslav Šimek]], [[Karel Zich]], [[Petra Janů]], [[Felix Slováček]], [[Marie Rottrová]] a [[Karel Gott]]. Skupina dostala od Supraphonu zlatú platňu za viac ako milión predaných všetkých platní počas svojej histórie. V roku 1983 v hitparáde vtedajšieho ''Televízneho klubu mladých (TKM)'' nazvanej ''Hitšaráda'' vyhráva skladba ''Nikdo nejsme akorát''. Festivalová komisia Bratislavskej lýry neodporučila do medzinárodnej súťaže skladbu ''Okno mé lásky''. Skupina zas získala Zlatého slávika za rok 1983 a Peter Janda naspieval s Petrou Janů ďalší hit s názvom ''Jedeme dál''. V [[január]]i, [[1984]] začala skupina Olympic nahrávať tretiu časť trilógie, ktorá bola tentoraz zameraná na vedu, techniku, chémiu a počítače s názvom ''Laboratoř''. Album vychádza v júli. V ankete Zlatý slávik pre rok 1984 sa Olympic dostáva až na druhé miesto za slovenskou skupinou [[Elán (skupina)|Elán]]. V roku 1985 sa na Bratislavskej lýre konečne podarilo skupine Olympic získať zlato so skladbou ''Co je vůbec v nás''. Táto pieseň vychádza na singli s novým hitom ''Tak jako za mlada''. V tomto roku Peter Janda pracuje na dvoch albumoch. Prvým je nový nekoncipovaný album skupiny Olympic s názvom ''Kanagom'', a druhý je pre Petru Janů s názvom podľa ich spoločného hitu ''Jedeme dál''. Na albume Petry Janů sú ešte ich dva ďalšie spoločné duety: ''Není nám už sedmnáct'' a ''Ty máš ji nejraděj''. Pri premiére programu ''Olympic 85'' dostala skupina tri zlaté albumy za ''Olympic v Lucerně'', ''Rock And Roll'' a ''Laboratoř'' (z každého sa predalo viac ako 250&nbsp;000 nosičov). [[17. decembra]] sa rozhodol odísť a venovať sa sólovej umeleckej dráhe bubeník Petr Hejduk. V polovici februára 1986 vystupuje skupina Olympic v novej zostave: * Petr Janda – gitara * Miroslav Berka – klávesy * Milan Broum – basová gitara * Milan Peroutka – bicie * Jiří Valenta – klávesy S novou [[heavy metal|metalovo]] ladenou skladbou ''Jako tele na vrata''. Skupina reaguje na obdobie zvýšenej popularity štýlu heavy metal a pritvrdzuje muziku. Po vydaní anglickej verzie albumu ''Kanagom'' (anglický titul ''Hidden In Your Mind'') vychádza ich nový album ''Bigbít''. V Zlatom slávikovi sa skupina dostáva na štvrté miesto. V roku [[1987]] zomrel klávesista skupiny Miroslav Berka. Skupina pokračuje vo štvorici. Nahráva ďalší pritvrdený hit ''Když ti svítí zelená''. K 25. výročiu vzniku skupiny je usporiadaný koncert na ktorom vystupujú hudobníci z konkurenčných skupín, ktorí hrajú skladby z repertoáru skupiny Olympic. Pri príležitosti tohto výročia dostáva skupina od hudobného vydavateľstva Supraphon ocenenie: ''Zlatú gitaru''. === Po roku 1989 === V marci [[1989]] vychádza trinásť mesiacov po nahratí ďalší album skupiny Olympic s metalovým zvukom s názvom ich hitu ''Když ti svítí zelená''. Koncom roku 1990 skupina vydala album ''Ó jé!''. Jedinou známou skladbou albumu je inštrumentálka Stejskání. Vzhľadom na zmenu politickej situácie vzniká možnosť vydávania reedícií dovtedy (hlavne z dôvodu emigrácií) zakázaných albumov a výberoviek hudobníkov a spevákov vtedajšieho východného bloku. V nasledujúcich rokoch skupina vydáva reedície starých albumov. === Po roku 2000 === V roku 2012 skupina oslávila svoje 50. narodeniny halovou koncertnou šnúrou a vydaním kolekcií albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Langrová | meno = Hana | titul = Olympic oslaví padesátku: Vydali knihu a kolekci alb | url = http://ceskolipsky.denik.cz/kultura_region/olympic-oslavi-padesatku-vydali-knihu-a-kolekci-alb-20121103.html | dátum vydania = 2012-11-03 | dátum prístupu = 2012-11-06 }}</ref> V máji 2013 zomrel po koncerte v Karlových Varoch dlhoročný bubeník skupiny [[Milan Peroutka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hnátek | meno = Václav | priezvisko2 = Vedral | meno2 = Honza | titul = Zemřel bubeník Olympiku Milan Peroutka. Kapela ruší nejbližší koncerty | url = http://kultura.idnes.cz/zemrel-bubenik-olympiku-milan-peroutka-fc5-/hudba.aspx?c=A130504_111005_hudba_vha | dátum vydania = 2013-05-04 | dátum prístupu = 2013-05-08 | vydavateľ = iDNES.cz }}</ref> V máji 2013 do kapely nastupuje bubeník [[Martin Vajgl]]. Kapela následne v rokoch 2013-2015 nakrúca novú albumovú trilógiu Súhvezdí a pravidelne koncertuje v Česku aj na Slovensku s programom Permanent Tour. V roku 2016 sa koná akustické turné Plugged Unplugged a v roku 2017 Olympic v zaplnenej O2 Aréne oslavuje 55. výročie svojho vzniku. Koncert je zaznamenaný televíznymi kamerami pre live DVD. V nasledujúcom roku potom vzniká nový album Olympic s názvom ''Trilobit'', ktorý vychádza v septembri 2018. V marci 2020 zo zdravotných dôvodov odišiel Jiří Valenta. Na miesto klávesáka bol vypsaný konkurz. Prihlásilo sa viac ako 50 uchádzačov a víťazom sa stal Pavel Březina, ktorý od júna 2020 vystupuje s kapelou ako stály hosť. V júli a auguste 2020 skupina nahrála v štúdiu Propast A nový album Kaťata, ktorý následne vyšiel v Supraphone. == Aktuálna zostava == * [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]] – [[gitara, spev]] * [[Milan Broum]] – [[basová gitara, spev]] * [[Pavel Březina]] – [[klávesy]] * [[Martin Vajgl]] – [[bicie]] === Bývalí členovia === * [[Miroslav Berka]] * [[František Čech]] * [[Jan Antonín Pacák]] * [[Petr Hejduk]] * [[Milan Peroutka]] * [[Pavel Bobek]] * [[Miki Volek]] * [[Pavel Chrastina]] * [[Jan Hauser]] * [[Jiří Hauser]] * [[Jiří Korn]] * [[Ladislav Chvalkovský]] * [[Pavel Petráš]] * [[Jiří Laurent]] * [[Ladislav Klein]] * [[Milan Růžek]] * [[Jiří Valenta]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === * [[1968]] ''[[Želva (album)|Želva]]'' ([[Supraphon]]) * [[1969]] ''[[Pták Rosomák]]'' (Supraphon) * [[1971]] ''[[Jedeme jedeme]]'' (Supraphon) * [[1974]] ''[[Olympic 4]]'' (Supraphon) * [[1978]] ''[[Marathon (hudobný album)|Marathon]]'' (Supraphon) * [[1980]] ''[[Prázdniny na Zemi]]'' (Supraphon) * [[1981]] ''[[Ulice]]'' (Supraphon) * [[1984]] ''[[Laboratoř]]'' (Supraphon) * [[1985]] ''[[Kanagom]]'' (Supraphon) * [[1986]] ''[[Bigbít (album)|Bigbít]]'' (Supraphon) * [[1989]] ''[[Když ti svítí zelená]]'' (Supraphon) * [[1991]] ''[[Ó jé]]'' (Supraphon) * [[1994]] ''[[Dávno]]'' (BEST I.A.) * [[1997]] ''[[Brejle]]'' (BEST I.A.) * [[1999]] ''[[Karavana (hudobný album)|Karavana]]'' (BEST I.A.) * [[2003]] ''[[Dám si tě klonovat]]'' (BEST I.A.) * [[2007]] ''[[Sopka (album)|Sopka]]'' (BEST I.A.) * [[2013]] ''[[Souhvězdí šílenců]]'' (Supraphon) * [[2014]] ''[[Souhvězdí drsňáků]]'' (Supraphon) * [[2015]] '' [[Souhvezdí romantiků]]'' (Supraphon) * [[2018]] ''[[Trilobit]]'' (Supraphon) * [[2020]] ''[[Kaťata]]'' (Supraphon) === Albumy pre zahraničie === * [[1972]] ''Handful'' (Artia) * [[1977]] ''Overhead'' (Artia) * [[1983]] ''The Street'' (Artia) * [[1984]] ''Laboratory'' (Artia) * [[1986]] ''Hidden In Your Mind'' (Artia) === Single === * „Adresát neznámý“ / „Roň slzy“ (1964) * „Oh Boy“ / „Hey Paula“ (1964) * „Sweet Little Sixteen“ / „Saeled with a Kiss“ (1964) * „That's All You Gotta Do“ / „Orange Blossom Special“ (1964) * „Espado“ (1964) * „Olympic rock“ / „Hully Gully“ (Amiga, 1964) * „Pickwick tea“ / „Bingo“ (Amiga, 1964) * „Čaj pana Pickwicka“ / „Olympic Rock“ (1965) * „Memphis, Tennessee“ / „Rave on“ (1965) * „Hvězda na vrbě“ (1965) * „Trezor“ (1965) * „Fůra chyb“ / „Lyrická ze středních Čech“ (1965) * „Měsíc“ / „Podzimní nálada“ (1965) * „Mary“ / „Nebuďte kůzlata“ (1965) * „Dej mi víc své lásky“ / „Olympic Rock“ (1965) * „Never Mind“ (Artia, 1966) * „Bloud král“ / „Zahoď lásku“ (1966) * „Snad jsem to zavinil já“ / „Želva“ (1967) * „Dej mi na klín oči unavený“ / „Nejím a nespím“ (1967) * „Krásná neznámá“ (1968) * „Z bílé černou“ / „Zbytečná holka“ (1968) * „Pták Rosomák“ / „Svatojánský happening“ (1969) * „Kufr“ / „Anděl“ (1969) * „Dynamit“ / „Otázky“ (1970) * „Strejček Jonatán“ / „Sluneční píseň“ (1970) * „Čarodějka“ / „Aeroplán“ (1971) * „Strážce majáku“ / „Inzerát“ (1971) * „Agáta“ / „Planetář“ (1971) * „Tony“ / „Závody lodí“ (1971) * „Měsíc“ / „Detektiv“ (1971) * „Když Lola pila pátý drink“ / „Hedy“ (1972) * „Co tě napadá“ / „Dobré ráno“ (1972) * „Kroky“ / „Lhář“ (1972) * „Prý“ (1973) * „Únos“ / „Gramofon“ (1973) * „Don Quijote de La Mancha“ (1973) * „Slzy tvý mámy“ / „Vrať mi moji hořkou lásku“ (1973) * „Nebe nad hlavou“ (1973) * „Slunce“ / „Jdou, děti, jdou“ (1973) * „Klára“ / „Už je jí líp“ (1974) * „Samá voda, přihořívá“ / „Už je čas“ (1974) * „Já tam byl“ / „Poslouchej mou píseň“ (1974) * „Pojď blíž, pojď k nám“ / „Mám chuť žít“ (1975) * „Hůl“ (1975) * „To znáš“ / „Zázračný lék“ (1975) * „Na to znamení stůj“ / „Až se zítra probudíš“ (1975) * „Nehoda“ / „U přepážky č. 306“ (1976) * „On“ (1976) * „Černovláska“ / „Dva klauni“ (1976) * „Mám rád chvíle, kdy se něco děje“ / „Nech to být“ (1977) * „Ďábel Bump“ / „Létání“ (1977) * „Máš ráda déšť“ / „Nezapomeň“ (1978) * „Ty slzy dávno vpila tráva“ / „Sprcha“ (1978) * „Hrál“ / „Ze života hmyzu“ (1979) * „Dědečkův duch“ / „Nejsem sám“ (1979) * „Osmý den“ (1980) * „Osmý den“ / „Vlak co nikde nestaví“ (1980) * „Jasná zpráva“ (1981) * „Jasná zpráva“ / „Já je znám“ (1981) * „Okno mé lásky“ / „Já“ (1981) * „Vzdálenosti (Země)“ / „Strom“ (1982) * „Blíženci“ / „Nic víc“ (1982) * „Dynamit“ / „Slzy tvý mámy“ (1983) * „Nikdo nejsme akorát“ / „Dnes už ne“ (1983) * „Láska trojdenní“ / „Ten den“ (1983) * „Bon soire mademoiselle Paris“ / „Strejček Jonatán“ (1984) * „Už je po...“ / „Jen jedenkrát“ (1984) * „Volný pád“ / „Je to tvá vina“ (1985) * „Co je vůbec v nás“ / „Jako za mlada“ (1985) * „Kanagom“ / „Žárlíš“ (1985) * „Jako tele na vrata“ / „Já se oholím“ (1986) * „Hry a slzy“ / „Je to tak samozřejmý“ (1986) * „Počkej až“ / „Proč zrovna ty“ (1987) * „Když ti svítí zelená“ / „Naděje dvou“ (1988) * „Každej chvilku tahá pilku“ (1988) * „Každej chvilku tahá pilku“ / „Inkoustová tečka“ (1988) * „Ať“ (1989) * „Stejskání“ / „Back to love“ (pro Hifiklub Mimoň, 1990) * „Smečka psů“ / „Stejskání“ (1990) * „Hovoří Petr Janda a Jan Rosák“ / „Slzy tvý mámy“ (1990 - Supraphon v spolupráci s KC [[Občianske fórum|Občianskeho fóra]] a GZ Loděnice pod názvom ''Volíme svobodu a demokracii'') * „Záření“ / „Nuda na zemi“ (1992) * „Děťátko“ (1999) === Albumy z vystúpení === * [[1983]] ''Olympic v Lucerně'' (Supraphon) * [[1997]] ''Ondráš podotýká'' (Bonton) * [[1993]] ´´Lucerna Live´´ (Monitor) === Kompilácie === * [[1976]] ''12 nej'' (Supraphon) * [[1983]] ''Rokenrol'' (Supraphon) * [[1987]] ''25 let'' (Supraphon) * [[1990]] ''20 nej'' (Supraphon) * [[1992]] ''Jako zamlada'' (Supraphon) * [[1993]] ''The Best Of Olympic'' (2CD) (Supraphon) * [[1994]] ''Balady'' (Supraphon) * [[1995]] ''Singly a rarity'' (Bonton) * [[1995]] ''Vlak co nikde nestaví Rock And Roll (1967-1990)'' (Bonton) * [[1996]] ''Singly I'' (Bonton) * [[1996]] ''Singly II'' (Bonton) * [[1997]] ''Singly III'' (Bonton) * [[1997]] ''Singly IV'' (Bonton) * [[1998]] ''Singly V, VI'' (Bonton) * [[1999]] ''Singly VII'' (Sony Music/Bonton) * [[2001]] ''… to nejlepší z Olympicu 1'' (Best I.A.) * [[2001]] ''… to nejlepší z Olympicu 2'' BestIA * [[2002]] ''The Best Of Olympic'' (2CD) (Sony Music Bonton) * [[2004]] ''Stejskání'' (Best I.A.) * [[2006]] ''Trilogy'' (3CD) (Best I.A.) == Hudobné ocenenia == * 1981 Zlatý slávík * 1982 Zlatý slávík * 1983 Zlatý slávík * 1992 Česká Gramy – sieň slávy * 1992 Ceny časopisu Melodie – sieň slávy * 1996 Zlatý slávík * 1997 Český slávík – skupina roku * 1998 Český slávík – skupina roku == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Olympic (band)}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == [http://www.bestia.cz/olympic/index.php Web skupiny Olympic (jeden zo zdrojov, z ktorého čerpal tento článok)] [[Kategória:Olympic (hudobná skupina)| ]] [[Kategória:České rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1963]] tgwrdp0fgzdhnj49yxzymbv9rd18ie9 Hronikum 0 167917 7429962 7209182 2022-08-25T19:18:33Z Pelex 2483 fix wikitext text/x-wiki {{Geológia Západných Karpát | Súbor = geol map.png|center|190px }} '''Hronikum''' alebo '''chočský príkrov''' je tektonická jednotka [[Západné Karpaty|Západných Karpát]], skladajúca sa z viacerých tektonicky alebo eróziou oddelených pripovrchových [[príkrov (geológia)|príkrovových]] telies<ref name="Kováč, Havrila, 1998">Kováč, P., Havrila, M., 1998: ''Inner Structure of Hronicum.'' Slovak Geological Magazine, 4, s. 275-280</ref>. Bezkoreňové príkrovy sú od spodu tvorené pomerne hrubou [[perm (geochronologická jednotka)|permsko]]-[[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónskou]] vulkanosedimentárnou sekvenciou [[Ipoltická skupina|ipoltickej skupiny]] a hlavne [[stredný trias|strednotriasovými]] ([[anis]] až [[vrchný trias]] - [[karn]]) [[usadená hornina|usadenými horninami]] najmä [[vápenec|vápencami]] a [[dolomit (hornina)|dolomitmi]]. [[Jura (geochronologická jednotka)|Jursko]]-[[krieda (geochronologická jednotka)|spodnokriedové]] horniny sú zachované iba miestami. Ukončenie sedimentácie sa predpokladá v [[hoteriv]]e resp. až [[barém]]e. Hronikum je považované za najvyšší, ale v minulosti i stredný<ref>Andrusov, D., 1968: ''Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten.'' Verlag der Slowakishen akademie der Wissensshaften, Bratislava, 188 s.</ref> [[subtatranské príkrovy|subtatranský príkrov]]. Hronikum je porovnateľné s mezozoickými časťami [[Alpy|alpského]] [[oberostalpin]]u, je podobné príkrovom vrchného [[bujavarikum|bajuvarika]] a [[tirolikum|tirolika]], no odlišuje sa najmä prítomnosťou telies vrchnopaleozoických [[bazalt]]ových a [[andezit]]ových [[Láva|lávových prúdov]] a [[Vulkanoklast|pyroklastík]]. == História výskumu == Prvé geologické výskumy jednotiek hronika sa začali už v polovici 19. storočia. [[Franz von Hauer|F. von Hauer]] chápal označenie chočský dolomit ako časť [[pásmo jadrových pohorí|pásma jadrových pohorí]], čím zhodnotil staršie výskumy, na ktorých sa podieľal i [[Dionýz Štúr|D. Štúr]]. Ako samostatný výšší subtatranský [[príkrov]] hronikum vyčlenil [[Hermann Vetters|H. Vetters]] a ďalší medzi rokmi 1904 a 1908. Neskôr od 30. rokov 20. storočia [[Dimitrij Andrusov|D. Andrusov]] zaviedol pomenovania pre ďalšie čiastkové príkrovy patriace k chočskému príkrovu. Sumarizujúce označenie ''hronikum'', zaviedli pôvodne [[Dimitrij Andrusov|D. Andrusov]], [[Ján Bystrický|J. Bystrický]], [[Oto Fusán|O. Fusán]] v sprievodcovi k exkurzii [[Kapato-balkánska geologická asociácia|KBGA]] roku 1973<ref>Andrusov, D., Bystrický, J., Fusán, O., 1973, ''Outline of the Strucutre of the West Carpathians. Guide-book for geological excursion.'' X Congres of Carpathian.Balkan Geological Association. Geologický ústav Dionýza Šturúra, Bratislava, 44 s.</ref>. Pomenovanie hronikum je odvodené od názvu rieky [[Hron]], podľa starších predpokladov práve povodie tejto rieky malo tvoriť domovskú oblasť príkrovu. Za domovskú oblasť bola pôvodne považovaná [[lubenícko-margecianska línia|lubenícko-margecianska jazva]] - teda styk [[veporikum|veporika]] a [[gemerikum|gemerika]]. Dnešné výskumy takúto pozíciu hronika nepotvrdzujú. Staršie pomenovanie ''chočský príkrov'' je odvodené od typovej lokality v [[Chočské vrchy|Chočských vrchoch]]. Autori pôvodne hronikum členili na [[šturecký príkrov]] budovaný [[čiernovážska jednotka|čiernovážskou jednotkou]] a vrchnejší chočský (v užšom zmysle) tvorený [[bielovážska jednotka|bielovážskou jednotkou]]. Takéto vzťahy neboli všeobecne potvrdené a [[Michal Maheľ|M. Maheľ]] preto navrhol používanie termínu chočský polyfaciálny príkrov<ref name="Maheľ, 1986">Maheľ, M., 1986: ''Geologická stavba československých Karpát. Paleoalpínske jednotky 1.'' [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 503 s.</ref>. [[Ján Mello|J. Mello]] a [[Milan Polák (geológ)|M. Polák]] v roku 1978<ref>Mello, J., Polák, M., 1978, ''Facial and paleogeographical outline of the Western Carpathians Middle Triassic Illirian - Langobardian.'' in Vozár, J. (Ed.), Paleogeografický vývoj Západných Karpát, GUDŠ, Bratislava, s. 301-314</ref> modifikovali staršie predstavy o paleogeografii hronika a poukázali na existenciu viacerých strednotriasových plytkovodných rífových oblastí oddelených hlbšími panvami. Sedimentologický výskum mladšieho paleozoika hronika uskutočnili [[Anna Vozárová|A. Vozárová]] a [[Jozef Vozár (geológ)|J. Vozár]]<ref name="Vozárová, Vozár 1988">Vozárová, A., Vozár, J., 1988: ''Late paleozoic in Western Carpathians. Mladšie paleozoikum v Západných Karpatoch.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 303 s.</ref>. Novšie výskumy k hroniku priraďujú aj [[strážovský príkrov]] a ďalšie (vyššie) príkrovy<ref>Plašienka, D., Havrila, M., Michalík, J., Putiš, M., Reháková, D., 1997, Nappe structure of the western part of the Central Carpathians. In Plašienka, D., Hók, J., Vozár, J., Elečko, M. (Editori), 100th anniversary, Dimitrij Andrusov; Alpine evolution of the Western Carpathians and related areas; international conference; abstracts and introductory articles to the excursion. Dionýz Štúr Publishers. Bratislava, s. 139-161</ref>. V súčasnosti uznávanú stavbu hronika prezentuje práca [[Milan Havrila|M. Havrilu]] a [[Peter Kováč|P. Kováča]] (1998)<ref name="Kováč, Havrila, 1998"/> a neskoršia [[monogarfia]] Havrilu z roku 2011<ref>Havrila, M., 2011, [https://www.geology.sk/wp-content/uploads/documents/foto/GPS/Geol%20Prac%20Spr%20117.pdf ''Hronikum: paleogeografia a stratigrafia (vrchný pelsón - tuval), štrukturalizácia príkrovu a stavba.''] Geologické práce, Správy, 117, s. 7-113</ref>. Hronikum je považované za bezkoreňový príkrov, pretože pozíciu jeho domovskej oblasti sa nepodarilo objasniť. Uvažuje sa o jeho intraveporickej pozícii<ref name="Hók et al. 2001">Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>, domovskou oblasťou by mohla byť oblasť [[pohorelská línia|pohorelskej línie]]. == Pozícia == [[Súbor:Rezkarp.png|náhľad|vľavo|Schematický priečny rez Západnými Karpatmi.]] Vyskytuje sa v oblasti [[pásmo jadrových pohorí|jadrových pohorí]] a čiastočne i vo [[veporské pásmo|veporskom pásme]]. Svojou bázou leží chočský príkrov na rôznych členoch [[krížňanský príkrov|krížňanského príkrovu]] ([[fatrikum|fatrika]]), [[veporikum|veporika]] aj [[tatrikum|tatrika]]. Príkrov má v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]], [[Tribeč]]i, [[Žiar (pohorie)|Žiari]], [[Malá Fatra|Malej]] aj [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]], [[Tatry|Tatrách]] aj [[Branisko (pohorie)|Branisku]] pomerne jednoduchú stavbu, tvorenú príkrovovými troskami, hlavne triasových vápencov a dolomitov čiernovážskej a bielovážskej jednotky<ref>Veľký, J. a kolektív, 1978: ''[[Encyklopédia Slovenska]] II. zväzok E — J.'' [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 531 s.</ref>. Na obvode príkrovových trosiek možno sledovať rôzny stupeň chrbtovej [[rabotáž]]e najvrchnejšej časti krížňanského príkrovu. Chrbtová [[rabotáž]] dokonale odráža pohyby kompletného chočského príkrovu po plastickom podloží. Okrem početných trosiek sú pre [[Veľká Fatra|Veľkú Fatru]] charakteristické tektonické, troskové a pásové okná<ref>Vestenický, K., Vološčuk, I. a kolektív, 1986: ''CHKO Veľká Fatra.'' Vydavateľstvo príroda, Bratislava, 384 s.</ref>. Zložitejšie pomery sú v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]], [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]], [[Chočské vrchy|Chočských]] a [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]]. == Geologická stavba == === Členenie === Členenie hronika v súčasnosti prekonalo viaceré zmeny, ktoré súviseli s kritériami, podľa ktorých boli jednotlivé jednotky (staršie sekvencie) hodnotené. Stratigraficky sa na základe zastúpenia jednotlivých hornín delí na viacero vrstevných sledov, pričom kritériom na ich zaradenie je strednotriasový sled. Pôvodne sa hronikum členilo na [[čiernovážska jednotka|čiernovážsku]] tvorenú hlavne [[dolomit (hornina)|dolomitmi]], prípadne inými rampovými a platformovými karbonátmi (rozsah [[anis]] - [[norik]]) a [[bielovážska jednotka|bielovážsku jednotku]], ktorá bola typická hrubšími [[lunzské vrestvy|lunzskými vrstvami]] a v strednom triase prevažujúcimi panvovými [[sedimentárne fácie|fáciami]] (reiflingské vápence, partnachské vrstvy), vo vrchnom plytkovodnými. Vyčleňovala sa i samostatná [[bebravská jednotka]], jej kompletný sled je známy predovšetkým zo Strážovských vrchov. Je blízka čiernovážskej sekvencii aj [[strážovský príkrov|strážovskému príkrovu]]<ref name="Maheľ, 1986"/>, obsahuje wettersteinské súvrstvie s prevahou dolomitov, ktoré prekrývajú hlbokovodné reiflingské vápence. Tvorí teda prechodný člen medzi bielovážskou (hlbokovodnou) a bielovážskou (plytkovodnou). Ako samostatný celok sa považovala [[ipoltická skupina]] (alebo tiež [[melafýrová séria]]) obsahujúca hrubý podstavec [[paleozoikum|palezoických]] [[Extruzívna hornina|vulkanitov]]. Tieto členenia zavedené v práci Andrusova, Fusána a Bystrického z roku 1973 predpokladali, že sedimentačná oblasť príkrovu sa členila zo severu na juh na dve oblasti: plytkovodnú karbonátovú plošinu (tzv. šturecká faciálna oblasť) na severe a hlbokovodnejšia panvová oblasť (chočská faciálna oblasť)<ref>Bezák, V., Broska, I., Elečko, M., Havrila, M., Ivanička, J., Janočko, J., Kaličiak, Konečný, V., M., Lexa, J., Mello, J., Plašienka, D., Polák, M., Potfaj, M., Vass, D., 2004, ''Vysvetlivky k tektonickej mape Slovenskej republiky.'' Štátny geol. ústav D. Štúra, Bratislava, 71 s.</ref>. Za súčasť hronika sú dnes považované aj vyššie subtatranské príkrovy ([[nedzovský príkrov|nedzovský]], [[strážovský príkrov|strážovský]], [[tlstiansky príkrov|tlstiansky]], [[veterlínsky príkrov]] a ďalšie), ktoré v pôvodnej sedimentačnej oblasti tvorili len hlbšie zálivy. Dávnejšie boli pokladané za súčasť [[silicikum|silicika]] a predtým [[gemerikum|gemerika]]. Nový pohľad na členenie hronika prezentovali Havrila a Kováč v roku 1998<ref name="Kováč, Havrila, 1998"/>. Oblasť hronika chápu v strednom triase ako zložitú sústavu intraplatformových panvi a karbonátových plošín. Rozoznávajú [[dobrovodská panva|dobrovodskú]] a [[bielovážska panva|bielovážsku panvu]] a [[karbonátová platforma Čierneho Váhu|karbonátovú platformu Čierneho Váhu]] a [[karbonátovú platformu vyšších príkrovov]], neskôr označovanú ako [[mojtínsko-harmanecká karbonátová platforma]]. Pôvodný sedimentačný priestor - domovská oblasť príkrovu sa pravdepodobne nachádzala južnejšie od domovskej oblasti [[fatrikum|fatrika]] a bola široká asi 150 km<ref>Maheľ, M., 1982: ''Príkrovy a členitosť kôry Západných Karpát.'' Mineralia Slovaca, 14, s. 1-40</ref>, presne však nie je známa, chočský príkrov sa preto zaraďuje medzi bezkoreňové príkrovy. V minulosti bola táto domovská oblasť umiestňovaná do [[lubenícko-margecianska línia|lubenícko-margecianskej línie]] medzi [[veporikum|veporikom]] a [[gemerikum|gemerikom]]. Dnes sa za možnú domovskú oblasť príkrovu považuje i samotné veporikum<ref name="Hók et al. 2001"/>. === Stratigrafia === Celkový [[stratigrafia|stratigrafický]] rozsah sedimentárnych sekvencií je od [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] po spodnú [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedu]], presnejšie [[hoteriv]]. Mladopaleozoické horniny tvoriace hlavne koreňovú oblasť hronika sa označujú ako [[ipoltická skupina]]. Tvorí ju [[nižnobocianske súvrstvie|nižnobocianske]] a [[malužinské súvrstvie]]<ref>Vozárová, A., Vozár, J., 1981, Litostratigrafická charakteristika mladšieho paleozoika hronika. Mineralia slovaca, 13, 5, s. 385-403</ref>. Celkovo sú hrubé asi 2500-2800 m. Nižnobocianske súvrstvie je tvorené viacnásobne sa opakujúcimi sedimentárnymi cyklami s [[regresia (geológia)|regresívnym]] charakterom. V spodnej časti súvrstvia boli nájdené klasty [[mylonit]]izovaných [[granitoid]]ov. Prevažuje [[pieskovec]] a ílovitý pieskovec sivého sfarbenia. Nad nižnobocianskym sa nachádza malužinské súvrstvie. Tvoria ho 3 výrazné megacykly, hlavne [[vulkanoklast]]iká a [[pieskovec|pieskovce]], [[prachovec|prachovce]] a [[zlepenec|zlepence]]. V prvých cykloch [[dacit]]ovo-[[andezit]]ového charakteru, neskôr andezitovo-[[bazalt]]ového so znakmi prechodu k [[tholeit]]om<ref name="Vozárová, Vozár 1988"/>. Nad horninami ipoltickej skupiny sa nachádzajú spodnotriasové [[kremenný arenit|kremence]] [[benkovské súvrstvie|benkovského súvrstvia]] (ekvivalent [[lúžňanské súvrstvie|lúžňanského súvrstvia]]). Nad ním možno sledovať [[šuňavské súvrstvie]], ktoré tvoria pestrofarebné [[bridlica (geológia)|bridlice]] a pieskovce (ekvivalent [[werfénske súvrstvie|werfénskeho súvrstvia]])<ref name="Kováč, Plašienka, 2003">Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.</ref>. Nad týmito horninami sa nachádza mierne členená [[karbonátová platforma]] tvorená [[vápenec|vápencami]] a [[dolomit (hornina)|dolomitmi]] guttensteinského, annaberského, ramsauského a ďalších súvrství. Pôvodnú strednotriasovú sedimentačnú oblasť v [[pelsón]]e (vrchná časť [[anis]]u) pozmenila [[extenzia (geológia)|extenzia]], ktorá umožnila vznik systému [[karbonátová platforma|karbonátových platforiem]] a intraplatformných [[panva (geológia)|panví]]. Zo severozápadu na juhovýchod (v dnešných zemepisných súradniciach) to bola [[dobrovodská panva]], [[Mojtínsko-Harmanecká karbonátová platforma]] (vyššie príkrovy), [[bielovážska panva]] a [[karbonátová platforma Čierneho Váhu]]<ref name="Kováč, Havrila, 1998"/>. Rifting signalizuje prítomnosť tzv. farkašovskej [[brekcia|brekcie]]. Oblasti hlbších paniev signalizuje prítomnosť zámostského, reiflinského alebo partnašského súvrstvia. Svahy paniev lemovali [[turbidit]]né ramingské a göstlingské [[vápenec|vápence]], ktoré sa sypali z jadier [[Rif (more)|rifov]]. Rify tvorili hlavne wettersteinské alebo veterlínske vápence<ref name="Kováč, Plašienka, 2003"/>. Nad týmito horninami leží rôzne hrubé [[lunzské súvrstvie]], ktoré zaplnilo väčšinu hlbších častí panvy. Tvoria ho siliciklastiká a bridlice, ktoré sú všeobecne tenšie nad oblasťami karbonátovej platformy než v panvách. Na konci triasu dominovala celej oblasti hronika sedimentácia hlavného [[dolomit (hornina)|dolomitu]]<ref name="Kováč, Havrila, 1998"/>. Usadzovali sa tiež dachsteinské a norovické vápence. Hrúbka súboru triasových hornín sa pohybuje v rozmedzí 2-3000 m. V spodnej jure zrejme došlo [[stratigrafický hiát|prerušenie sedimentácie]], po ktorom nasledovalo v strednej [[jura (geochronologická jednotka)|jure]] kondenzované usádzanie [[fácia (geológia)|fácie]] hierlatzkého, adnetského, klauského a vilského vápenca. Vo vrchnej jure sa oblasť prehĺbila a sedimentovali pelagické vápence [[oberalmské súvrstvie|oberalmského súvrstvia]]. Sedimentáciu ukončujú [[spodná krieda|spodnokriedové]] [[schrambašské súvrstvie|schrambašské]] a [[rossfeldské súvrstvie]]<ref name="Kováč, Plašienka, 2003"/>. Jurské (hlavne stredno a vrchnojurské) a spodnokriedové sekvencie hronika sú veľmi zriedkavé, známe sú iba z [[Brezovské Karpaty|Brezovských Karpát]] a oblasti [[Rohatá skala|Rohatej skaly]] v [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]]. Odlepenie [[príkrov (geológia)|príkrovu]] nastalo pravdepodobne v priebehu [[turón]]u. Bazálnu časť preťal šikmý strižný [[zlom (geológia)|zlom]], ktorý nie vždy sledoval [[litológia|litologické]] hranice. Mezozoické komplexy tvorené hlavne karbonátovými členmi sa nachádzajú v čelnej časti príkrovu, od svojho podložia boli zväčša oddelené v priestore šuňavského súvrstvia spodnotriasových bridlíc. Bližšie koreňovej oblasti sú omnoho častejšie vrchnopaleozoické horniny<ref name="Kováč, Havrila, 1998"/>. == Referencie == <references /> {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Geológia Slovenska]] [[Kategória:Geológia Poľska]] [[Kategória:Geológia Západných Karpát]] [[Kategória:Príkrovy]] hvedc794uluime060wvkf924gl60wbg 7429967 7429962 2022-08-25T19:31:33Z Pelex 2483 spresnenie wikitext text/x-wiki {{Geológia Západných Karpát | Súbor = geol map.png|center|190px }} '''Hronikum''' alebo '''chočský príkrov''' je tektonická jednotka [[Západné Karpaty|Západných Karpát]], skladajúca sa z viacerých tektonicky alebo eróziou oddelených pripovrchových [[príkrov (geológia)|príkrovových]] telies<ref name="Kováč, Havrila, 1998">Kováč, P., Havrila, M., 1998: ''Inner Structure of Hronicum.'' Slovak Geological Magazine, 4, s. 275-280</ref>. Bezkoreňové príkrovy sú od spodu tvorené pomerne hrubou [[perm (geochronologická jednotka)|permsko]]-[[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónskou]] vulkanosedimentárnou sekvenciou [[Ipoltická skupina|ipoltickej skupiny]] a hlavne [[stredný trias|stredno-]] až [[vrchný trias|vrchnotriasovými]] [[usadená hornina|usadenými horninami]] najmä [[vápenec|vápencami]] a [[dolomit (hornina)|dolomitmi]]. [[Jura (geochronologická jednotka)|Jursko]]-[[krieda (geochronologická jednotka)|spodnokriedové]] horniny sú zachované iba miestami. Ukončenie sedimentácie sa predpokladá v [[hoteriv]]e resp. až [[barém]]e. Hronikum je považované za najvyšší, ale v minulosti i stredný<ref>Andrusov, D., 1968: ''Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten.'' Verlag der Slowakishen akademie der Wissensshaften, Bratislava, 188 s.</ref> [[subtatranské príkrovy|subtatranský príkrov]]. Hronikum je porovnateľné s mezozoickými časťami [[Alpy|alpského]] [[oberostalpin]]u, je podobné príkrovom vrchného [[bujavarikum|bajuvarika]] a [[tirolikum|tirolika]], no odlišuje sa najmä prítomnosťou telies vrchnopaleozoických [[bazalt]]ových a [[andezit]]ových [[Láva|lávových prúdov]] a [[Vulkanoklast|pyroklastík]]. == História výskumu == Prvé geologické výskumy jednotiek hronika sa začali už v polovici 19. storočia. [[Franz von Hauer|F. von Hauer]] chápal označenie chočský dolomit ako časť [[pásmo jadrových pohorí|pásma jadrových pohorí]], čím zhodnotil staršie výskumy, na ktorých sa podieľal i [[Dionýz Štúr|D. Štúr]]. Ako samostatný výšší subtatranský [[príkrov]] hronikum vyčlenil [[Hermann Vetters|H. Vetters]] a ďalší medzi rokmi 1904 a 1908. Neskôr od 30. rokov 20. storočia [[Dimitrij Andrusov|D. Andrusov]] zaviedol pomenovania pre ďalšie čiastkové príkrovy patriace k chočskému príkrovu. Sumarizujúce označenie ''hronikum'', zaviedli pôvodne [[Dimitrij Andrusov|D. Andrusov]], [[Ján Bystrický|J. Bystrický]], [[Oto Fusán|O. Fusán]] v sprievodcovi k exkurzii [[Kapato-balkánska geologická asociácia|KBGA]] roku 1973<ref>Andrusov, D., Bystrický, J., Fusán, O., 1973, ''Outline of the Strucutre of the West Carpathians. Guide-book for geological excursion.'' X Congres of Carpathian.Balkan Geological Association. Geologický ústav Dionýza Šturúra, Bratislava, 44 s.</ref>. Pomenovanie hronikum je odvodené od názvu rieky [[Hron]], podľa starších predpokladov práve povodie tejto rieky malo tvoriť domovskú oblasť príkrovu. Za domovskú oblasť bola pôvodne považovaná [[lubenícko-margecianska línia|lubenícko-margecianska jazva]] - teda styk [[veporikum|veporika]] a [[gemerikum|gemerika]]. Dnešné výskumy takúto pozíciu hronika nepotvrdzujú. Staršie pomenovanie ''chočský príkrov'' je odvodené od typovej lokality v [[Chočské vrchy|Chočských vrchoch]]. Autori pôvodne hronikum členili na [[šturecký príkrov]] budovaný [[čiernovážska jednotka|čiernovážskou jednotkou]] a vrchnejší chočský (v užšom zmysle) tvorený [[bielovážska jednotka|bielovážskou jednotkou]]. Takéto vzťahy neboli všeobecne potvrdené a [[Michal Maheľ|M. Maheľ]] preto navrhol používanie termínu chočský polyfaciálny príkrov<ref name="Maheľ, 1986">Maheľ, M., 1986: ''Geologická stavba československých Karpát. Paleoalpínske jednotky 1.'' [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 503 s.</ref>. [[Ján Mello|J. Mello]] a [[Milan Polák (geológ)|M. Polák]] v roku 1978<ref>Mello, J., Polák, M., 1978, ''Facial and paleogeographical outline of the Western Carpathians Middle Triassic Illirian - Langobardian.'' in Vozár, J. (Ed.), Paleogeografický vývoj Západných Karpát, GUDŠ, Bratislava, s. 301-314</ref> modifikovali staršie predstavy o paleogeografii hronika a poukázali na existenciu viacerých strednotriasových plytkovodných rífových oblastí oddelených hlbšími panvami. Sedimentologický výskum mladšieho paleozoika hronika uskutočnili [[Anna Vozárová|A. Vozárová]] a [[Jozef Vozár (geológ)|J. Vozár]]<ref name="Vozárová, Vozár 1988">Vozárová, A., Vozár, J., 1988: ''Late paleozoic in Western Carpathians. Mladšie paleozoikum v Západných Karpatoch.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 303 s.</ref>. Novšie výskumy k hroniku priraďujú aj [[strážovský príkrov]] a ďalšie (vyššie) príkrovy<ref>Plašienka, D., Havrila, M., Michalík, J., Putiš, M., Reháková, D., 1997, Nappe structure of the western part of the Central Carpathians. In Plašienka, D., Hók, J., Vozár, J., Elečko, M. (Editori), 100th anniversary, Dimitrij Andrusov; Alpine evolution of the Western Carpathians and related areas; international conference; abstracts and introductory articles to the excursion. Dionýz Štúr Publishers. Bratislava, s. 139-161</ref>. V súčasnosti uznávanú stavbu hronika prezentuje práca [[Milan Havrila|M. Havrilu]] a [[Peter Kováč|P. Kováča]] (1998)<ref name="Kováč, Havrila, 1998"/> a neskoršia [[monogarfia]] Havrilu z roku 2011<ref>Havrila, M., 2011, [https://www.geology.sk/wp-content/uploads/documents/foto/GPS/Geol%20Prac%20Spr%20117.pdf ''Hronikum: paleogeografia a stratigrafia (vrchný pelsón - tuval), štrukturalizácia príkrovu a stavba.''] Geologické práce, Správy, 117, s. 7-113</ref>. Hronikum je považované za bezkoreňový príkrov, pretože pozíciu jeho domovskej oblasti sa nepodarilo objasniť. Uvažuje sa o jeho intraveporickej pozícii<ref name="Hók et al. 2001">Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>, domovskou oblasťou by mohla byť oblasť [[pohorelská línia|pohorelskej línie]]. == Pozícia == [[Súbor:Rezkarp.png|náhľad|vľavo|Schematický priečny rez Západnými Karpatmi.]] Vyskytuje sa v oblasti [[pásmo jadrových pohorí|jadrových pohorí]] a čiastočne i vo [[veporské pásmo|veporskom pásme]]. Svojou bázou leží chočský príkrov na rôznych členoch [[krížňanský príkrov|krížňanského príkrovu]] ([[fatrikum|fatrika]]), [[veporikum|veporika]] aj [[tatrikum|tatrika]]. Príkrov má v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]], [[Tribeč]]i, [[Žiar (pohorie)|Žiari]], [[Malá Fatra|Malej]] aj [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]], [[Tatry|Tatrách]] aj [[Branisko (pohorie)|Branisku]] pomerne jednoduchú stavbu, tvorenú príkrovovými troskami, hlavne triasových vápencov a dolomitov čiernovážskej a bielovážskej jednotky<ref>Veľký, J. a kolektív, 1978: ''[[Encyklopédia Slovenska]] II. zväzok E — J.'' [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 531 s.</ref>. Na obvode príkrovových trosiek možno sledovať rôzny stupeň chrbtovej [[rabotáž]]e najvrchnejšej časti krížňanského príkrovu. Chrbtová [[rabotáž]] dokonale odráža pohyby kompletného chočského príkrovu po plastickom podloží. Okrem početných trosiek sú pre [[Veľká Fatra|Veľkú Fatru]] charakteristické tektonické, troskové a pásové okná<ref>Vestenický, K., Vološčuk, I. a kolektív, 1986: ''CHKO Veľká Fatra.'' Vydavateľstvo príroda, Bratislava, 384 s.</ref>. Zložitejšie pomery sú v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]], [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]], [[Chočské vrchy|Chočských]] a [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]]. == Geologická stavba == === Členenie === Členenie hronika v súčasnosti prekonalo viaceré zmeny, ktoré súviseli s kritériami, podľa ktorých boli jednotlivé jednotky (staršie sekvencie) hodnotené. Stratigraficky sa na základe zastúpenia jednotlivých hornín delí na viacero vrstevných sledov, pričom kritériom na ich zaradenie je strednotriasový sled. Pôvodne sa hronikum členilo na [[čiernovážska jednotka|čiernovážsku]] tvorenú hlavne [[dolomit (hornina)|dolomitmi]], prípadne inými rampovými a platformovými karbonátmi (rozsah [[anis]] - [[norik]]) a [[bielovážska jednotka|bielovážsku jednotku]], ktorá bola typická hrubšími [[lunzské vrestvy|lunzskými vrstvami]] a v strednom triase prevažujúcimi panvovými [[sedimentárne fácie|fáciami]] (reiflingské vápence, partnachské vrstvy), vo vrchnom plytkovodnými. Vyčleňovala sa i samostatná [[bebravská jednotka]], jej kompletný sled je známy predovšetkým zo Strážovských vrchov. Je blízka čiernovážskej sekvencii aj [[strážovský príkrov|strážovskému príkrovu]]<ref name="Maheľ, 1986"/>, obsahuje wettersteinské súvrstvie s prevahou dolomitov, ktoré prekrývajú hlbokovodné reiflingské vápence. Tvorí teda prechodný člen medzi bielovážskou (hlbokovodnou) a bielovážskou (plytkovodnou). Ako samostatný celok sa považovala [[ipoltická skupina]] (alebo tiež [[melafýrová séria]]) obsahujúca hrubý podstavec [[paleozoikum|palezoických]] [[Extruzívna hornina|vulkanitov]]. Tieto členenia zavedené v práci Andrusova, Fusána a Bystrického z roku 1973 predpokladali, že sedimentačná oblasť príkrovu sa členila zo severu na juh na dve oblasti: plytkovodnú karbonátovú plošinu (tzv. šturecká faciálna oblasť) na severe a hlbokovodnejšia panvová oblasť (chočská faciálna oblasť)<ref>Bezák, V., Broska, I., Elečko, M., Havrila, M., Ivanička, J., Janočko, J., Kaličiak, Konečný, V., M., Lexa, J., Mello, J., Plašienka, D., Polák, M., Potfaj, M., Vass, D., 2004, ''Vysvetlivky k tektonickej mape Slovenskej republiky.'' Štátny geol. ústav D. Štúra, Bratislava, 71 s.</ref>. Za súčasť hronika sú dnes považované aj vyššie subtatranské príkrovy ([[nedzovský príkrov|nedzovský]], [[strážovský príkrov|strážovský]], [[tlstiansky príkrov|tlstiansky]], [[veterlínsky príkrov]] a ďalšie), ktoré v pôvodnej sedimentačnej oblasti tvorili len hlbšie zálivy. Dávnejšie boli pokladané za súčasť [[silicikum|silicika]] a predtým [[gemerikum|gemerika]]. Nový pohľad na členenie hronika prezentovali Havrila a Kováč v roku 1998<ref name="Kováč, Havrila, 1998"/>. Oblasť hronika chápu v strednom triase ako zložitú sústavu intraplatformových panvi a karbonátových plošín. Rozoznávajú [[dobrovodská panva|dobrovodskú]] a [[bielovážska panva|bielovážsku panvu]] a [[karbonátová platforma Čierneho Váhu|karbonátovú platformu Čierneho Váhu]] a [[karbonátovú platformu vyšších príkrovov]], neskôr označovanú ako [[mojtínsko-harmanecká karbonátová platforma]]. Pôvodný sedimentačný priestor - domovská oblasť príkrovu sa pravdepodobne nachádzala južnejšie od domovskej oblasti [[fatrikum|fatrika]] a bola široká asi 150 km<ref>Maheľ, M., 1982: ''Príkrovy a členitosť kôry Západných Karpát.'' Mineralia Slovaca, 14, s. 1-40</ref>, presne však nie je známa, chočský príkrov sa preto zaraďuje medzi bezkoreňové príkrovy. V minulosti bola táto domovská oblasť umiestňovaná do [[lubenícko-margecianska línia|lubenícko-margecianskej línie]] medzi [[veporikum|veporikom]] a [[gemerikum|gemerikom]]. Dnes sa za možnú domovskú oblasť príkrovu považuje i samotné veporikum<ref name="Hók et al. 2001"/>. === Stratigrafia === Celkový [[stratigrafia|stratigrafický]] rozsah sedimentárnych sekvencií je od [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] po spodnú [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedu]], presnejšie [[hoteriv]]. Mladopaleozoické horniny tvoriace hlavne koreňovú oblasť hronika sa označujú ako [[ipoltická skupina]]. Tvorí ju [[nižnobocianske súvrstvie|nižnobocianske]] a [[malužinské súvrstvie]]<ref>Vozárová, A., Vozár, J., 1981, Litostratigrafická charakteristika mladšieho paleozoika hronika. Mineralia slovaca, 13, 5, s. 385-403</ref>. Celkovo sú hrubé asi 2500-2800 m. Nižnobocianske súvrstvie je tvorené viacnásobne sa opakujúcimi sedimentárnymi cyklami s [[regresia (geológia)|regresívnym]] charakterom. V spodnej časti súvrstvia boli nájdené klasty [[mylonit]]izovaných [[granitoid]]ov. Prevažuje [[pieskovec]] a ílovitý pieskovec sivého sfarbenia. Nad nižnobocianskym sa nachádza malužinské súvrstvie. Tvoria ho 3 výrazné megacykly, hlavne [[vulkanoklast]]iká a [[pieskovec|pieskovce]], [[prachovec|prachovce]] a [[zlepenec|zlepence]]. V prvých cykloch [[dacit]]ovo-[[andezit]]ového charakteru, neskôr andezitovo-[[bazalt]]ového so znakmi prechodu k [[tholeit]]om<ref name="Vozárová, Vozár 1988"/>. Nad horninami ipoltickej skupiny sa nachádzajú spodnotriasové [[kremenný arenit|kremence]] [[benkovské súvrstvie|benkovského súvrstvia]] (ekvivalent [[lúžňanské súvrstvie|lúžňanského súvrstvia]]). Nad ním možno sledovať [[šuňavské súvrstvie]], ktoré tvoria pestrofarebné [[bridlica (geológia)|bridlice]] a pieskovce (ekvivalent [[werfénske súvrstvie|werfénskeho súvrstvia]])<ref name="Kováč, Plašienka, 2003">Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.</ref>. Nad týmito horninami sa nachádza mierne členená [[karbonátová platforma]] tvorená [[vápenec|vápencami]] a [[dolomit (hornina)|dolomitmi]] guttensteinského, annaberského, ramsauského a ďalších súvrství. Pôvodnú strednotriasovú sedimentačnú oblasť v [[pelsón]]e (vrchná časť [[anis]]u) pozmenila [[extenzia (geológia)|extenzia]], ktorá umožnila vznik systému [[karbonátová platforma|karbonátových platforiem]] a intraplatformných [[panva (geológia)|panví]]. Zo severozápadu na juhovýchod (v dnešných zemepisných súradniciach) to bola [[dobrovodská panva]], [[Mojtínsko-Harmanecká karbonátová platforma]] (vyššie príkrovy), [[bielovážska panva]] a [[karbonátová platforma Čierneho Váhu]]<ref name="Kováč, Havrila, 1998"/>. Rifting signalizuje prítomnosť tzv. farkašovskej [[brekcia|brekcie]]. Oblasti hlbších paniev signalizuje prítomnosť zámostského, reiflinského alebo partnašského súvrstvia. Svahy paniev lemovali [[turbidit]]né ramingské a göstlingské [[vápenec|vápence]], ktoré sa sypali z jadier [[Rif (more)|rifov]]. Rify tvorili hlavne wettersteinské alebo veterlínske vápence<ref name="Kováč, Plašienka, 2003"/>. Nad týmito horninami leží rôzne hrubé [[lunzské súvrstvie]], ktoré zaplnilo väčšinu hlbších častí panvy. Tvoria ho siliciklastiká a bridlice, ktoré sú všeobecne tenšie nad oblasťami karbonátovej platformy než v panvách. Na konci triasu dominovala celej oblasti hronika sedimentácia hlavného [[dolomit (hornina)|dolomitu]]<ref name="Kováč, Havrila, 1998"/>. Usadzovali sa tiež dachsteinské a norovické vápence. Hrúbka súboru triasových hornín sa pohybuje v rozmedzí 2-3000 m. V spodnej jure zrejme došlo [[stratigrafický hiát|prerušenie sedimentácie]], po ktorom nasledovalo v strednej [[jura (geochronologická jednotka)|jure]] kondenzované usádzanie [[fácia (geológia)|fácie]] hierlatzkého, adnetského, klauského a vilského vápenca. Vo vrchnej jure sa oblasť prehĺbila a sedimentovali pelagické vápence [[oberalmské súvrstvie|oberalmského súvrstvia]]. Sedimentáciu ukončujú [[spodná krieda|spodnokriedové]] [[schrambašské súvrstvie|schrambašské]] a [[rossfeldské súvrstvie]]<ref name="Kováč, Plašienka, 2003"/>. Jurské (hlavne stredno a vrchnojurské) a spodnokriedové sekvencie hronika sú veľmi zriedkavé, známe sú iba z [[Brezovské Karpaty|Brezovských Karpát]] a oblasti [[Rohatá skala|Rohatej skaly]] v [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]]. Odlepenie [[príkrov (geológia)|príkrovu]] nastalo pravdepodobne v priebehu [[turón]]u. Bazálnu časť preťal šikmý strižný [[zlom (geológia)|zlom]], ktorý nie vždy sledoval [[litológia|litologické]] hranice. Mezozoické komplexy tvorené hlavne karbonátovými členmi sa nachádzajú v čelnej časti príkrovu, od svojho podložia boli zväčša oddelené v priestore šuňavského súvrstvia spodnotriasových bridlíc. Bližšie koreňovej oblasti sú omnoho častejšie vrchnopaleozoické horniny<ref name="Kováč, Havrila, 1998"/>. == Referencie == <references /> {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Geológia Slovenska]] [[Kategória:Geológia Poľska]] [[Kategória:Geológia Západných Karpát]] [[Kategória:Príkrovy]] nycmguvmfmjltrseq3a4wnt1r1vl5mz PŠC Pezinok 0 173186 7429988 7425708 2022-08-25T21:08:11Z 2A02:AB04:314A:4100:3476:FA3F:5C01:542F wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = PŠC Pezinok | obrázok = [[File:Logo PŠC Pezinok.png]] | celýnázov = Pezinský športový club Pezinok | prezývka = Zelenobieli | založený = [[29. august]] [[1921]] | rozpustený = | štadión = [[Mestský štadión Pezinok]] | kapacita = 3 000 | majiteľ = | tréner = Maroš Jakim | liga = [[4. liga]] | sezóna = 2021/22 | pozícia = [[3. liga]], 10. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 =_collar_vert | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = | vzor_p1 = | ľavéplece1 =076841 | telo1 =076841 | pravéplece1 =076841 | trenírky1 =076841 | ponožky1 =FFFFFF | vzor_lp2 = | vzor_t2 =_collar_vert | vzor_pp2 = | vzor_tr2 = | vzor_p2 = | ľavéplece2 =B5F417 | telo2 =B5F417 | pravéplece2 =B5F417 | trenírky2 =B5F417 | ponožky2 =B5F417 | predseda = Ernest Mészáros }} '''PŠC Pezinok''' (celým názvom Pezinský športový club Pezinok) je amatérsky [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] so základňou na Mestskom štadióne v [[Pezinok|Pezinku]] a súťaží v tretej bratislavskej lige, najvyššej regionálne súťaži pod hlavičkou [[Bratislavský futbalový zväz|Bratislavského futbalového zväzu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislavský Futbalový Zväz – oficiálny web|url=https://www.futbalbfz.sk/|vydavateľ=www.futbalbfz.sk|dátum prístupu=2021-12-21}}</ref> Prezývka „Zelenobieli“ spolu s klubovými farbami zelenou a bielou sa viažu na príbeh o založení klubu z roku 1921, kedy sa inšpiroval dresmi maďarského klubu Ferencváros Budapešť.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Wittgrúber|meno=Peter|titul=PŠC Pezinok: 100 rokov od založenia klubu|vydavateľ=DTP, Prepress|miesto=Pezinok|rok=2020|isbn=978-80-570-3285-4|strany=120}}</ref> Klub má v súčasnosti vyše 340 hráčov rozdelených do dvoch seniorských tímov a 20-tich mládežníckych družstiev. Jedným z družstiev je aj družstvo žiačiek pôsobiaci v druhej bratislavskej lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O nás – PŠC Pezinok|url=https://pscpezinok.sk/klub/o-nas/|dátum prístupu=2021-12-21|jazyk=en-US}}</ref> Pred začiatkom súťažného ročníka 2020/21 sa predstavitelia klubov PŠC Pezinok a [[GFC Grinava]] dohodli na spojení síl v prospech pezinského futbalu. PŠC Pezinok „B“ hrajúci na grinavskom štadióne je účastníkom piatej ligy pod hlavičkou [[ObFZ Bratislava-vidiek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oblastný futbalový zväz Bratislava-vidiek (ObFZ Bratislava-vidiek)|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-vidiek/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=sk}}</ref>. Mladý a odhodlaný B-tím, nováčik súťaže, vstúpil do premiérovej sezóny tou správnou nohou. Vďaka vysokému víťazstvu 5:0 v poslednom kole nad [[Suchohrad|Suchohradom]] sa stal majstrom 6. ligy ObFZ Bratislava-vidiek a zaslúžene sa radoval zo zisku titulu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B-tím je majstrom 6. ligy – PŠC Pezinok|url=https://pscpezinok.sk/b-tim-je-majstrom-6-ligy/|dátum prístupu=2021-12-21|jazyk=en-US}}</ref> == História == === Začiatky klubu (1921 – 1923) === [[Súbor:Družstvá PŠC Pezinok a ŠK Veľké Leváre po jednom z prvých zápasov pezinského klubu s víťazstvom 2-1 (rok 1923).png|náhľad|Družstvá PŠC Pezinok a ŠK Veľké Leváre po jednom z prvých zápasov pezinského klubu s víťazstvom 2:1 (rok 1923)]] Počiatky futbalu v [[Pezinok|Pezinku]] siahajú do roku 1913, kedy túto svetovo obľúbenú hru priniesli študenti z Bratislavy. Najprv sa hrávalo na tzv. „frajčulu“, na jednu bránku až neskôr pribudla aj druhá brána. Prvý oficiálny futbalový zápas sa v Pezinku odohral v roku 1919. Zorganizovala ho posádka československej leteckej jednotky dislokovanej v meste. Jej príslušníci pravidelne hrávali na poľnom letisku na Rozálke. Miestni nadšenci, združení okolo Aladára Takácsa a bratov Korínkovcov, sa v roku 1921 rozhodli založiť futbalový klub. Po predchádzajúcich prípravných krokoch (zbierka na podporu, nákup dresov a lôpt) vznikol 29. augusta 1921 na schôdzi v hostinci „U zeleného stromu“ Pezinský športový club – PŠC Pezinok. Jeho prvým predsedom sa stal Ľudovít Korínek.<ref name=":1" /> V zelenobielych dresoch, inšpirovaných budapeštianskym Ferencvárosom – údajne niekdajším pôsobiskom Aladára Takácsa, s monogramom PŠC Pezinok odohrali prvé prípravné zápasy, turnaje, prišla i účasť v majstrovských súťažiach, do ktorých klub vstúpil v roku 1923 (iné pramene uvádzajú až rok 1927). Zelenobieli hneď v prvom roku súťaž II. triedy vyhrali a postupne sa prebojovali do I.B triedy. V roku 1923 klub vytvoril dorastenecké družstvo. K jeho členom patril aj [[Eugen Suchoň]], slávny pezinský rodák, budúci hudobný skladateľ a národný umelec. Na pozícii brankára hrával za Pezinok až do roku 1929<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História – PŠC Pezinok|url=https://pscpezinok.sk/klub/historia/|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=en-US}}</ref>. === Pezinský futbal za 1. ČSR (1927 – 1938) === Rozvoj futbalu v meste pokračoval, a to aj na medzinárodnej úrovni. V roku 1930 odohral PŠC Pezinok svoj prvý medzinárodný zápas proti rakúskemu mužstvu SC Carnuntum Wiena, ktorému podľahol po výsledku 1:3. Pezinčanom sa viac darilo v domácej súťaži. V poslednom kole sezóny 1930/31 zvíťazili nad úradníckym mužstvom ŠK Bratislava po výsledku 3:1 a postúpili do I.A triedy. V roku 1931 sa okrem postupu udial aj ďalší významný moment v histórii klubu - v meste pôsobiaci klub Rapid Pezinok, registrovaný v maďarskej futbalovej asociácii, sa oficiálne spojil s PŠC, pričom názov klubu zostal PŠC Pezinok. V roku 1933 postúpili zelenobieli do najvyššej súťaže Západoslovenskej župy – do I. A triedy (v župnej súťaži sa Pezinok udržal až do oslobodenia). V rovnakom roku odohral klub historicky tretí medzinárodný zápas, tentokrát proti maďarskému BAK TK Budapešť, s prehrou rozdielom triedy 0:3. Domáce zápasy sa odohrávali na tzv. Pažiti. O silnej podpore fanúšikov svedčia návštevy na domácich stretnutiach približne na úrovni 1 000 divákov. Postupom času prišla stagnácia výkonov, seniorské mužstvo zostúpilo do okresných súťaží a nedarilo sa mu nadviazať na predchádzajúce skvelé výkony. Klub veril v skorú zmenu, ale začiatok druhej svetovej vojny neveštil pre blízku budúcnosť futbalu nič dobré.<ref name=":1" /> === Vojnové roky (1939 – 1945) === Počas druhej svetovej vojny zaznamenal čiastočný úpadok kvality nielen pezinský, ale slovenský futbal vôbec. Množstvo perspektívnych a nádejných futbalistov si muselo plniť vojenské povinnosti v posádkach či dokonca na fronte. Po vzniku Slovenského štátu došlo aj k radikálnej reorganizácii slovenského futbalu. Najvyššou slovenskou súťažou sa stala Slovenská liga. Nižšie súťaže boli rozdelené do žúp: [[Bratislava|Bratislavskej]], [[Žilina|Žilinskej]], [[Zvolen|Zvolenskej]] a [[Prešov|Prešovskej]] a následne do ďalších úrovní. Ak sa ešte na začiatku roka 1939 nižšie súťaže hrali, po útoku na [[Poľsko]] sa zredukovali, keďže muži odchádzali na bojisko. V tejto dobe sa PŠC Pezinok nachádzal v nižších ligových súťažiach, pretože aj jadro pezinských futbalistov odišlo po vypuknutí vojny proti [[Poľsko|Poľsku]] a následne proti [[Sovietsky zväz|ZSSR]] na front.<ref name=":1" /> Po vojne prišlo k návratu futbalistov a s nimi aj chuti a odhodlania dosiahnuť lepšie výsledky, ako boli tie v posledných rokoch. Nasvedčuje tomu aj fakt, že Pezinčania sa stali jesennými majstrami súťaže v sezóne 1945/46. === Povojnové roky (1946 – 1961) === [[Súbor:Šestica významných pezinských hráčov na starom ihrisku (rok 1959). Zľava- Milan Barták, Milan Mlynek, Marián Jokel, Rudolf Šefčík, Vojtech Bauer, Božin Laskov (hrajúci tréner).jpg|náhľad|Šestica významných pezinských hráčov na starom ihrisku (rok 1959). Zľava: Milan Barták, Milan Mlynek, Marián Jokel, Rudolf Šefčík, Vojtech Bauer, Božin Laskov (hrajúci tréner)]] V sezóne 1945/46 postúpili pezinskí futbalisti do západnej divízie [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]], v dnešných pomeroch do 3. slovenskej ligy. Už v ročníku 1947/48 sa stali jesennými majstrami divízie, čo prebudilo záujem pezinského publika. V závere 40. rokov sa PŠC prebojoval do SNL. Jeho futbalová základňa bola taká široká, že Pezinčania dokázali vychovávať kvalitných hráčov a dokonca budúcich reprezentantov [[Československá republika|ČSR]]. Začiatkom 50. rokov, po odchode viacerých kvalitných hráčov a reorganizácii súťaží, zaznamenal futbal v Pezinku hlboký prepad. Klub bojoval s mnohými ťažkosťami a jeho pôsobisko sa presunulo do okresných súťaží. V krátkom období zmenil klub trikrát meno. Z PŠC sa najskôr stal Sokol Tehelne Pezinok, v roku 1953 Tatran Pezinok a napokon v roku 1956 Slovan NV Pezinok. Pod novým názvom vyhrali Pezinčania v roku 1956 I.A triedu a postúpili do krajskej súťaže. Trénerom tímu bol Karol Šefčík, nestor pezinského futbalu. Od roku 1959 bol hrajúcim trénerom Pezinka reprezentant dvoch krajín, [[Bulharsko|Bulharska]] a [[Česko-Slovensko|Československa]], legendárny [[Božin Laskov]]. Spolu s Karolom Šefčíkom patria medzi najznámejšie osobnosti pôsobiace v Pezinku v povojnových rokoch.<ref name=":1" /> === Obdobie húpačky (1962 – 1990) === V 60. a 70. rokoch pôsobil seniorský tím pod novým názvom Lokomotíva Pezinok prevažne v súťažiach Západoslovenského kraja, prípadne po reorganizáciách v divíznej súťaži. Začiatkom roka 1961 nahradil [[Božin Laskov|Božina Laskova]] staronový tréner Karol Šefčík, ktorému sa s tímom darilo udržať v divízii do roku 1967. Nasledoval zostup do krajských súťaží a desaťročie márnych pokusov o návrat do divízie. Klub disponoval dvoma seniorskými mužstvami, ale aj výborným areálom, ktorý hostil niekoľko vzájomných zápasov medzi Pezinkom a československou futbalovou reprezentáciou.<ref name=":1" /> Až v roku 1979 sa Pezinčanom pod vedením trénera Vladimíra Korčeka podarilo opäť vybojovať postup do divízie vtedy 2. Slovenskej národnej ligy. Účinkovanie v nej bolo sprevádzané striedavými úspechmi, Pezinok v priebehu najbližších rokov až do roku 1987 celkovo štyrikrát postúpil a štyrikrát vypadol. Navyše sa Pezinčanom prestalo dariť aj v nižších súťažiach, keď zostúpili až do I.A triedy. V roku 1984 dochádza k organizačnej zmene v podobe odčlenenia od Lokomotívy a následnému vzniku Stavbára Pezinok. === Na prelome milénia (1991 – 2005) === Nový výbor pod vedením Františka Slezáka sa v roku 1991 rozhodol pre návrat k historickému názvu klubu PŠC Pezinok. Po športovej stránke sa Pezinok v rozmedzí rokov 1991 a 2000 pohyboval na úrovni tretej, štvrtej a piatej najvyššej ligy. Spočiatku hrával zápasy so súpermi zo [[Záhorie|Záhoria]] a [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]]. Neskôr sa v rámci Bratislavského futbalového zväzu reorganizovali súťaže, vytvorila sa nová 4. liga, v ktorej pôsobil aj PŠC Pezinok. Zelenobieli stavili na mladý tím, ktorý každou sezónou výkonnostne rástol, čo vyvrcholilo do postupu do 3. bratislavskej ligy. V rokoch 1994 - 1997 sa v nej mužstvo stabilizovalo a hralo futbal, na ktorý sa chodilo pozerať približne 800 divákov.<ref name=":1" /> Seniorské mužstvo v úvode tretieho milénia striedalo lepšie sezóny s tými horšími. Horšie boli identické v zbabranej jesennej a výbornej jarnej časti znamenajúcej záchranu súťaže na poslednú chvíľu, tie lepšie sa niesli v duchu stabilných výkonov počas celej sezóny s konečným umiestnením v pokojnom strede tabuľky. === Postupy a pády (2006 – 2016) === [[Súbor:Káder tímu PŠC Pezinok - víťaz III. ligy pod hlavičkou Bratislavského futbalového zväzu zo sezóny 2006-07.jpg|náhľad|Káder tímu PŠC Pezinok - víťaz III. ligy pod hlavičkou Bratislavského futbalového zväzu zo sezóny 2006/07]] Po reorganizácii futbalových súťaží účinkoval Pezinok v tretej lige, v hierarchii predstavujúcej však až štvrtú najvyššiu súťaž. Kvalitne zložený káder pretrhol dlhé bezúspešné roky a v ročníku 2006/07 sa zverencom trénera Petra Kučerku podarilo postúpiť do 2. slovenskej ligy. Nováčikovská daň bola pridrahá, dokonca znamenala zostup a viacero trénerských výmen. Opätovný postup prišiel v sezóne 2009/10. Tentokrát sa Pezinčanom podarilo udržať súťaž počas nasledujúcich dvoch rokov. Úspešné obdobie podčiarkol aj [[Slovenský pohár vo futbale|pohárový zápas]] proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] na jeseň 2011, v ktorom belasí zvíťazili iba najtesnejším rozdielom 0:1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postup zariadil Šebo|url=https://www.skslovan.com/759|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=sk}}</ref>. V nasledujúcom období zaznamenal pezinský futbal hlboký pád. V dôsledku nefutbalových sporov prišiel klub o partnerov, podporovateľov a seniorský tím sa prepadol až do 5. najvyššej súťaže. V tom momente sa pozornosť upriamila na šikovných dorastencov prevažne s ročníkom narodenia 1995. Neskúsený, no odhodlaný kolektív prebral tréner Daniel Federl, ktorý s mladými odchovancami odštartoval krásny futbalový príbeh. V jeho premiérovej sezóne mužstvo obsadilo 11. miesto, v nasledujúcom ročníku 3. miesto. Tímu prospela aj reorganizácia súťaží, keď zo 4. ligy (5. najvyššej) sa stala štvrtá najvyššia súťaž. Bojovné výkony odchovancov so zelenobielym srdcom vyústili v absolútnu dominanciu v sezóne 2014/15, kedy sa zaslúžene stali majstrami 4. ligy. Návrat medzi regionálnu elitu okorenil aj súboj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za obhajobou pohára sme vykročili víťazstvom v Pezinku|url=http://www.astrencin.sk/zapas.asp?ID=Za-obhajobou-pohara-sme-vykrocili-vitazstvom-v-Pezinku-4570|vydavateľ=AS Trenčín|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=sk}}</ref> v rámci [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] proti vtedajšieho slovenskému majstrovi z [[AS Trenčín]], ktorý v tom čase pôsobil aj v predkolách [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A-tím {{!}} Liga majstrov 2015/16|url=http://www.astrencin.sk/zapas.asp?sezona=2016poh|vydavateľ=AS Trenčín|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=sk}}</ref>. Ani jasná prehra nezanechala na tíme žiadne šrámy a hráči sa pohotovo preorientovali na ligovú súťaž, v ktorej obsadili 8. miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TIPOS III. liga Bratislava (2015/2016) - tabuľky|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/bfz/s/1145/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=sk}}</ref>. === Nová éra (2017 – súčasnosť) === [[Súbor:Radosť pezinských futbalistov po strelenom góle (rok 2020).jpg|náhľad|Radosť pezinských futbalistov po strelenom góle (rok 2020)]] Seniorskému A-tímu sa podarilo stabilizovať v najvyššej regionálnej súťaži. Azda najatraktívnejšiemu súperovi čelil v septembri 2019, keď si v domácom zápase<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Reportáž zo zápasu: PSČ Pezinok - FK Senica 0:6|url=http://www.fksenica.eu/zapas.asp?ID=V-Pezinku-sest-golov-a-postup-do-dalsieho-kola-Slovnaft-Cupu-12191|vydavateľ=FK Senica|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=cs|meno=Project: eSports cz|priezvisko=s.r.o [www.esports.cz|meno2=Graphic: RECO|priezvisko2=s.r.o|meno3=Coding: Martin|priezvisko3=Formánek}}</ref> zmeral sily s prvoligistom z [[FK Senica]] v rámci [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mesto Pezinok|url=https://www.pezinok.sk/?yggid=69&id=9690|vydavateľ=www.pezinok.sk|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=sk-SK|meno=Mesto|priezvisko=Pezinok}}</ref>. Síce Pezinčania ťahali za kratší koniec, ale zanechali dobrý dojem a Záhorákom statočne vzdorovali. Dlhoročným trénerom A-tímu bol Daniel Federl, ktorý bol pri kormidle už 8 rokov s polročnými prestávkami v rokoch 2017 a 2019. Môže sa spoľahnúť aj na spoluprácu s novovzniknutým B-tímom, ktorého činnosť sa obnovila na začiatku sezóny 2020/21. „B“ tím sa v premiérovej sezóne stal majstrom 6. ligy a ako nováčik hneď postúpil do vyššej súťaže<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VI. liga seniori (S6V) (2020/2021) - tabuľky|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-vidiek/s/3369/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=sk}}</ref>. Novú éru pezinského futbalu poznačila pandémia koronavírusu s obmedzením tréningov i zápasov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SFZ – Stanovisko SFZ k novým opatreniam v súvislosti so šírením koronavírusu na Slovensku|url=https://futbalsfz.sk/sfz-stanovisko-sfz-k-novym-opatreniam-v-suvislosti-so-sirenim-koronavirusu-na-slovensku/|vydavateľ=futbalsfz.sk|dátum vydania=2020-03-13|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=sk|priezvisko=SFZ}}</ref>. Novým trénerom mužského A-tímu je od novej sezóny 2022/2023 Maroš Jakim. === Názvy klubu === {| class="wikitable" " !Začiatok !Koniec !Názov klubu |- |1921 |1948 |PŠC Pezinok |- |1948 |1953 |Sokol Tehelne Pezinok |- |1953 |1956 |Tatran Pezinok |- |1956 |1961 |Slovan NV Pezinok |- |1961 |1984 |Lokomotíva Pezinok |- |1984 |1991 |Stavbár Pezinok |- |1991 | - |PŠC Pezinok |} == Rivali == Hlavnými rivalmi pezinských futbalistov boli prevažne tímy zo Záhoria. V 80. rokoch bol Pezinok súčasťou západných súťaží, preto jeho rivalmi boli predovšetkým [[Malacky]], [[Jakubov]] a [[Jablonové (okres Malacky)|Jablonové]]. Zápasy proti týmto klubom boli vždy ostré a vyznačovali sa bojovným priebehom, tzv. "kopanicou". Najznámejšie derby zápasy sú proti [[CFK Pezinok Cajla]] a [[ŠK Svätý Jur]]. Stretnutia nie sú až také vyhrotené, ako proti tímom zo Záhoria. Zápasy však vždy prilákajú divákov z celého pezinského okresu a nesú sa prevažne v priateľskej atmosfére. == Klubový znak a farby == [[File:Badge_development_of_PŠC_Pezinok.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Badge_development_of_P%C5%A0C_Pezinok.jpg|náhľad|Vývoj klubového znaku PŠC Pezinok od roku 1961 až po súčasnosť]] Prvé klubové logo bolo nájdené v predzápasovom Bulletine Lokomotívy Pezinok v roku 1961. Odvtedy prešlo štyrmi zmenami. Najprv v roku 1983, kedy klub premenoval na Stavbár Pezinok, potom v roku 1991, kedy sa klub vrátil k pôvodnému názvu PŠC Pezinok, následne v roku 2006 v rámci prvého redizajnu a poslednýkrát v roku 2009 v rámci druhého redizajnu. Klubovými farbami sú zelená a biela, ktorých voľba sa viaže na príbeh o založení klubu. Tieto farby v klubovom logu dopĺňa odtieň čiernej, ktorý tvorí stredný vertikálny pruh. Ten je z oboch strán obklopený zelenými vertikálnymi pruhmi. Okrem pruhov tvorí logo názov klubu, futbalová lopta a text roku založenia klubu – 1921.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Logo – PŠC Pezinok|url=https://pscpezinok.sk/klub/logo/|dátum prístupu=2021-12-21|jazyk=en-US}}</ref> Farby pezinského klubu boli určené hneď pri jeho vzniku. 29. augusta 1921, keď skupina nadšencov, Aladár Takacs, bratia Korinekovci a ďalší odcestovali do Budapešti, kde kúpili prvé sady dresov a lopty. Dresy prvého mužstva boli po vzore Ferencvárosu Budapešť biele so zelenými priečnymi pruhmi. Od tejto doby až doteraz ostali pezinskí futbalisti verní svojej „zeleno-bílej“ farbe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zeleno-bílí, to se mi líbí - Srdce Pezinka, združenie|url=http://www.srdcepezinka.sk/rubriky/sport/zeleno-bili-to-se-mi-libi.html|vydavateľ=www.srdcepezinka.sk|dátum prístupu=2022-02-12}}</ref>. == Štadióny == === 1921–súčasnosť: Mestský štadión Pezinok === [[File:Pezinok_City_Stadium.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Pezinok_City_Stadium.jpg|vľavo|náhľad|Mestský štadión Pezinok]] Mestský štadión v Pezinku bol prvým a jediným ihriskom, kde PŠC Pezinok hral svoje domáce zápasy. Spočiatku sa zápasy hrali na území dnešného tréningového ihriska. V roku 1934 bol okolo ihriska postavený približne dvojmetrový drevený plot, ktorý je možné vidieť na viacerých historických fotografiách. V roku 1959 bolo ihrisko presunuté z dnešného tréningového ihriska bližšie smerom ku Komenského ulici. Počas výstavby hlavnej tribúny spolu so šatňami, ktorá sa začala v tomto roku, boli už domáce zápasy hrané práve na "novom štadióne". V roku 1961 bola svojpomocne vybudovaná tribúna oficiálne otvorená. V rozmedzí rokov 2006 a 2010 bolo vybudované tréningové ihrisko s osvetlením a závlahou, malé tréningové ihrisko s umelou trávou a osvetlením a polovica interiéru hlavnej budovy bola taktiež zrekonštruovaná. V roku 2019 prebehla rekonštrukcia druhej polovice interiéru budovy, tzv. mládežnícka časť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Pezinku a v Senci zrekonštruovali zázemie na štadiónoch, nové priestory využije 540 ľudí|url=https://futbalsfz.sk/v-pezinku-a-v-senci-zrekonstruovali-zazemie-na-stadionoch-nove-priestory-vyuzije-540-ludi/|vydavateľ=futbalsfz.sk|dátum vydania=2019-03-10|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=sk|meno=Branislav|priezvisko=Sarňák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinok získal dotácie na rekonštrukcie|url=https://mypezinok.sme.sk/c/20733556/dotacie-ministerstvo-telocvicna-skola-futbalovy-stadion-zvaz.html|vydavateľ=mypezinok.sme.sk|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref>. Dnes tvorí športový areál hlavné ihrisko, tréningové ihrisko a malá ihrisko s umelou trávou. Mestský štadión v Pezinku je stále domovom klubu PŠC Pezinok s kapacitou 3 000 miest, čo z neho robí najväčší štadión v Pezinku. Športový areál v [[Pezinok|Pezinku]] je považovaný za jeden z najlepších v súťaži. Navyše, štadión v minulosti hostil niekoľko kultúrnych podujatí a koncertov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štadión – PŠC Pezinok|url=https://pscpezinok.sk/klub/stadion/|dátum prístupu=2021-12-21|jazyk=en-US}}</ref> === 2020–súčasnosť: Štadión v Grinave === [[File:Grinava_Stadium.png|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Grinava_Stadium.png|náhľad|Štadión v Grinave]] Domovským klubom hrajúcim na grinavskom štadióne bol GFC Grinava, takmer od úplných začiatkov klubu. Ihrisko bolo vybudované približne v 30. a 40. rokoch, kedy bola upravená plocha pri dnešnej Myslenickej ulici. V rozmedzí rokov 1954 a 1955 boli vybudované hráčske kabíny. Pred začiatkom súťažného ročníka 2020/21 sa predstavitelia klubov PŠC Pezinok a GFC Grinava dohodli na spojení síl v prospech pezinského futbalu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PŠC Pezinok a GFC Grinava spájajú sily – PŠC Pezinok|url=https://pscpezinok.sk/psc-pezinok-a-gfc-grinava-spajaju-sily/|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=en-US}}</ref>. Vzájomná spolupráca sa týkala vedenia klubov, mužských tímov, mládežníckych družstiev i športových areálov. Mládežnícke tímy, rovnako ako aj seniorský B-tím, využívajú grinavský štadión na tréningový proces a zápasy. V dnešných dňoch má štadión dve tribúny, obe na sedenie. == Hráči == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=20.12.2021}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Slovensko|poz=B|meno=Patrik Švábek}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Slovensko|poz=B|meno=Matúš Lacko}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Slovensko|poz=O|meno=René Forner}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|poz=O|meno=Patrik Dugovič}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|poz=O|meno=Richard Zaduban}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=O|meno=Matej Terlanda}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovensko|poz=O|meno=Samuel Polčič}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=O|meno=Richard Hulák}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=O|meno=Denis Tábora}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Slovensko|poz=O|meno=Jakub Rajníc}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=S|meno=Branislav Hulák}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Slovensko|poz=S|meno=Tomáš Ulrich}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|poz=S|meno=Rastislav Srnánek}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Slovensko|poz=S|meno=Michal Zaduban}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Slovensko|poz=S|meno=Patrik Škyrta}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|poz=S|meno=Lukáš Šoka}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|poz=S|meno=Filip Juran}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Slovensko|poz=S|meno=Miroslav Kaňuk}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Slovensko|poz=S|meno=Richard Holec}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Slovensko|poz=S|meno=Stanislav Lapin}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Marek Stanek}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=37|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Erik Havlas}} {{Futbalová súpiska koniec}} ''Legenda: B – brankár, O – obranca, S – stredopoliar, Ú – útočník''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hráči – PŠC Pezinok|url=https://pscpezinok.sk/a-tim/hraci/|dátum prístupu=2021-12-20|jazyk=en-US}}</ref> == Umiestnenia v sezónach == <small>'''Legenda:''' Z - zápasy, V - výhry, R - remízy, P - prehry, VG - vstrelené góly, OG - obdržané góly, +/- - rozdiel skóre, B - body, červené podfarbenie - zostup, zelené podfarbenie - postup, fialové podfarbenie - reorganizácia, zmena skupiny, či súťaže</small> {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- align="center" style="background:#800000; font-weight:bold; color:#FFFFFF" | colspan="12" |{{flagicon|Československo}} Československo (1962 – 1993) |- !Sezóna !Liga !Úroveň ! width="33" |Z ! width="33" |V ! width="33" |R ! width="33" |P ! width="33" |VG ! width="33" |OG ! width="33" |+/- ! width="33" |B !Pozícia |- |1957/58 |I. A trieda ZsFZ - sk. Jih |4 |33 |18 |7 |8 |74 |30 |44 |'''43''' | align="center" bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |1958/59 |Divízia E |3 |26 |10 |3 |13 |35 |56 | -21 |'''23''' |'''11.''' |- |1959/60 |Divízia E |3 |26 |13 |6 |7 |46 |41 |5 |'''32''' |'''3.''' |- |1960/61 |Divízia E |3 |26 |8 |7 |11 |28 |40 | -12 |'''23''' |'''9.''' |- |1961/62 |Divízia E |3 |26 |8 |7 |11 |27 |49 | -22 |'''23''' |'''10.''' |- |1962/63<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1963. június (16. évfolyam, 179-208.szám) / 1963-07-02 / 180. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1963_07/?pg=9&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=08.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Západ |3 |26 |10 |7 |9 |40 |37 | +3 |'''27''' | align="center" |'''4.''' |- |1963/64<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1964. június (17. évfolyam, 151-179.szám) / 1964-06-30 / 180. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1964_06/?pg=209&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=08.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Západ |3 |26 |10 |5 |11 |34 |32 | +2 |'''25''' | align="center" |'''8.''' |- |1964/65<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1965. június (18. évfolyam, 150-179.szám) / 1965-06-29 / 178. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1965_06/?pg=203&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=08.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Západ |3 |23 |8 |9 |6 |32 |30 | +2 |'''25''' | align="center" bgcolor="#ccccff" |'''7.''' |- |1965/66 |Divízia E |3 |28 |9 |6 |13 |27 |48 | -21 |'''24''' | align="center" |'''11.''' |- |1966/67 |Divízia E |3 |26 |8 |5 |13 |29 |44 | -15 |'''21''' | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''13.''' |- |1967/68<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1968. június (21. évfolyam, 151-179. szám) / 1968-06-25 / 174. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1968_06/?pg=250&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=08.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Západ |4 |26 |6 |6 |14 |17 |40 | -23 |'''18''' | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''14.''' |- |1968/69<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1969. június (22. évfolyam, 127-151. szám) / 1969-06-24 / 146. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1969_06/?pg=250&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |I. A trieda {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} - sk. Jih |5 |26 |9 |6 |11 |30 |31 | -1 |'''24''' | align="center" bgcolor="#ccccff" |'''8.''' |- |1969/70<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1970. június (23. évfolyam, 128-153. szám) / 1970-06-30 / 153. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1970_06/?pg=190&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Bratislava |5 |26 |12 |6 |8 |37 |32 | +5 |'''30''' | align="center" |'''4.''' |- |1970/71<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1971. június (24. évfolyam, 128-156. szám) / 1971-06-29 / 153. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1971_06/?pg=302&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=08.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Bratislava |5 |26 |18 |3 |5 |57 |20 | +37 |'''39''' | align="center" |'''2.''' |- |1971/72<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1972. június (25. évfolyam, 127-152. szám) / 1972-06-27 / 143. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1972_06/?pg=278&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Bratislava |5 |26 |14 |11 |1 |49 |19 | +30 |'''39''' | align="center" |'''2.''' |- |1972/73<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1973. július (26. évfolyam, 155-180. szám) / 1973-07-10 / 162. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1973_07/?pg=118&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Bratislava |5 |26 |12 |3 |11 |48 |43 | +5 |'''27''' | align="center" |'''7.''' |- |1973/74<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1974. június (27. évfolyam, 128-152. szám) / 1974-06-25 / 148. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1974_06/?pg=262&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Bratislava |5 |26 |11 |5 |10 |49 |47 | +2 |'''27''' | align="center" |'''3.''' |- |1974/75<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1975. június (28. évfolyam, 127-151. szám) / 1975-06-10 / 133. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1975_06/?pg=86&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=08.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Bratislava |5 |26 |10 |2 |14 |40 |48 | -8 |'''22''' | align="center" |'''9.''' |- |1975/76<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1976. június (29. évfolyam, 129-154. szám) / 1976-06-08 / 135. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1976_06/?pg=54&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Bratislava |5 |26 |12 |8 |6 |42 |29 | +13 |'''32''' | align="center" |'''2.''' |- |1976/77<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1977. június (30. évfolyam, 149-178. szám) / 1977-06-21 / 169. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1977_06/?pg=142&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Bratislava |5 |26 |8 |5 |13 |49 |50 | -1 |'''21''' | align="center" bgcolor="#ccccff" |'''11.''' |- |1977/78<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1978. június (31. évfolyam, 149-178. szám) / 1978-06-20 / 168. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1978_06/?pg=134&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Bratislava |4 |26 |17 |2 |7 |54 |35 | +19 |'''36''' | align="center" |'''3.''' |- |1978/79<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1979. június (32. évfolyam, 127-152. szám) / 1978-06-19 / 142. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1979_06/?pg=126&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Bratislava |4 |26 |18 |6 |2 |55 |13 | +42 |'''42''' | align="center" bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |1979/80 |Divízia - sk. Západ |3 |22 |3 |7 |12 |24 |47 | -23 |'''13''' | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''12.''' |- |1980/81<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1981. június (34. évfolyam, 127-152. szám) / 1981-06-16 / 140. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1981_06/?pg=110&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Bratislava |4 |26 |18 |6 |2 |55 |19 | +36 |'''42''' | align="center" bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |1981/82 |2. SNFL - sk. Západ |3 |30 |7 |6 |17 |35 |52 | -17 |'''20''' | align="center" bgcolor="#ccccff" |'''16.''' |- |1982/83<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1983. június (36. évfolyam, 127-152. szám) / 1983-06-21 / 144. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1983_06/?pg=142&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |Krajský přebor - sk. Bratislava |5 |26 |18 |6 |2 |63 |23 | +40 |'''42''' | align="center" bgcolor="#ccccff" |'''1.''' |- |1983/84 |2. SNFL - sk. Západ |3 |30 |12 |7 |11 |37 |35 | +2 |'''31''' | align="center" |'''8.''' |- |1984/85 |2. SNFL - sk. Západ |3 |30 |6 |6 |18 |38 |63 | -25 |'''18''' | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''15.''' |- |1985/86 |Divízia - sk. Západ (Bratislava "B") |4 |26 |20 |4 |2 |84 |17 | +67 |'''44''' | align="center" bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |1986/87 |2. SNFL - sk. Západ |3 |30 |9 |9 |12 |32 |41 | -9 |'''27''' | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''16.''' |- |1987/88 |Divízia - sk. Západ |4 |30 |13 |5 |12 |37 |45 | -8 |'''31''' | align="center" |'''8.''' |- |1988/89 |Divízia - sk. Západ |4 |30 |11 |7 |12 |28 |45 | -17 |'''29''' | align="center" |'''9.''' |- |1989/90 |Divízia - sk. Západ |4 |30 |10 |6 |14 |37 |50 | -13 |'''26''' | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''15.''' |- |1990/91<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1991. június (44. évfolyam, 127-151. szám) / 1991-06-18 / 141. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1991_06/?pg=134&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |I. A trieda {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} - sk. Juhovýchod |5 |30 |13 |3 |14 |39 |52 | -13 |'''29''' | align="center" |'''11.''' |- |1991/92<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1992. június (45. évfolyam, 127-152. szám) / 1992-06-16 / 140. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1992_06/?pg=162&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |I. A trieda {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} - sk. Juhovýchod |5 |30 |13 |9 |8 |36 |33 | +3 |'''35''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''6.''' |- |1992/93<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1993. június (46. évfolyam, 125-150. szám) / 1993-06-22 / 143. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1993_06/?pg=210&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |I. A trieda {{Tooltip|BFZ|Bratislavského futbalového zväzu}} |5 |30 |7 |6 |17 |38 |52 | -14 |'''20''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''14.''' |- align="center" style="background:#800000; font-weight:bold; color:#FFFFFF" | colspan="12" |{{flagicon|Slovensko}} Slovensko (1993 – ) |- !Sezóna !Liga !Úroveň ! width="33" |Z ! width="33" |V ! width="33" |R ! width="33" |P ! width="33" |VG ! width="33" |OG ! width="33" |+/- ! width="33" |B !Pozícia |- |1993/94<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul="Új Szó, 1994. június (47. évfolyam, 126-151. szám) / 1994-06-14 / 137. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/en/view/UjSzo_1994_06/?pg=126&layout=s|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2018|vydavateľ=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}}</ref> |4. liga {{Tooltip|BFZ|Bratislavského futbalového zväzu}} |4 |30 |17 |8 |5 |47 |25 | +22 |'''42''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''3.''' |- |1994/95 |3. liga - sk. Bratislava |3 |28 |6 |10 |12 |21 |46 | -25 |'''28''' | align="center" |'''11.''' |- |1995/96 |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |11 |10 |9 |44 |44 |0 |'''43''' | align="center" |'''8.''' |- |1996/97 |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |9 |5 |16 |36 |50 | -14 |'''32''' | align="center" |'''13.''' |- |1997/98 |3. liga - sk. Bratislava |3 |34 |12 |7 |15 |42 |59 | -17 |'''43''' | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''15.''' |- |1998/99 |3. liga - sk. Bratislava |4 |30 |24 |4 |2 |90 |15 |75 |'''76''' | align="center" bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |1999/00 |3. liga - sk. Bratislava |3 |28 |8 |6 |14 |35 |57 | -22 |'''30''' | align="center" |'''12.''' |- |2000/01 |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |12 |5 |13 |39 |55 | -16 |'''41''' | align="center" |'''10.''' |- |2001/02 |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |10 |7 |13 |41 |58 | -17 |'''37''' | align="center" |'''11.''' |- |2002/03 |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |13 |6 |11 |35 |40 | -5 |'''39''' | align="center" |'''9.''' |- |2003/04 |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |8 |5 |17 |35 |65 | -30 |'''29''' | align="center" |'''13.''' |- |2004/05 |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |8 |6 |16 |38 |63 | -25 |'''30''' |'''12.''' |- |2005/06 |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |13 |4 |13 |41 |47 | -6 |'''43''' |'''9.''' |- |2006/07 |3. liga - sk. Bratislava |3 |26 |18 |6 |2 |57 |18 |39 |'''60''' | align="center" bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |2007/08 |2. liga - sk. Západ |3 |30 |5 |11 |14 |25 |50 | -25 |'''26''' | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''16.''' |- |2008/09 |3. liga - sk. Bratislava |3 |26 |15 |7 |4 |57 |20 |37 |'''52''' |'''3.''' |- |2009/10 |3. liga - sk. Bratislava |3 |24 |19 |2 |3 |61 |13 |48 |'''59''' | align="center" bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |2010/11 |2. liga - sk. Západ |3 |30 |10 |6 |14 |33 |43 | -10 |'''36''' | align="center" |'''12.''' |- |2011/12 |3. liga - sk. Západ |3 |28 |9 |7 |12 |23 |34 | -11 |'''34''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''12.''' |- |2012/13 |4. liga {{Tooltip|BFZ|Bratislavského futbalového zväzu}} - sk. B |5 |24 |8 |5 |11 |36 |40 | -4 |'''29''' | align="center" |'''11.''' |- |2013/14 |4. liga {{Tooltip|BFZ|Bratislavského futbalového zväzu}} - sk. B |5 |24 |11 |6 |7 |42 |26 | +16 |'''39''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''3.''' |- |2014/15<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=IV. liga BFZ - sk. B (S4B) {{!}} Bratislavský futbalový zväz|url=http://bfz.futbalnet.sk/sutaz/729/|dátum prístupu=2018-02-07|vydavateľ=bfz.futbalnet.sk|jazyk=sk}}</ref> |4. liga {{Tooltip|BFZ|Bratislavského futbalového zväzu}} - sk. B |4 |26 |17 |6 |3 |57 |15 | +42 |'''57''' | align="center" bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |2015/16<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=TIPOS III. liga Bratislava {{!}} Bratislavský futbalový zväz|url=http://bfz.futbalnet.sk/sutaz/1145/|dátum prístupu=2018-02-07|vydavateľ=bfz.futbalnet.sk|jazyk=sk}}</ref> |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |12 |7 |11 |47 |46 | +1 |'''43''' | align="center" |'''8.''' |- |2016/17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=TIPOS III. liga Bratislava {{!}} Bratislavský futbalový zväz|url=http://bfz.futbalnet.sk/sutaz/1505/|dátum prístupu=2018-02-07|vydavateľ=bfz.futbalnet.sk|jazyk=sk}}</ref> |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |9 |7 |14 |35 |65 | -30 |'''34''' | align="center" |'''13.''' |- |2017/18<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=III. liga Bratislava (S3BA) {{!}} Bratislavský futbalový zväz|url=https://bfz.futbalnet.sk/sutaz/2288/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-10-12|vydavateľ=bfz.futbalnet.sk|jazyk=sk}}</ref> |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |7 |8 |15 |33 |50 | -17 |'''26''' | align="center" |'''13.''' |- |2018/19<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=TIPOS III. liga Bratislava {{!}} Bratislavský futbalový zväz|url=https://bfz.futbalnet.sk/sutaz/2288/|dátum prístupu=2018-10-12|vydavateľ=bfz.futbalnet.sk|jazyk=sk}}</ref> |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |10 |8 |12 |37 |51 | -14 |'''38''' | align="center" |'''11.''' |- |2019/20<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TIPOS III. liga Bratislava {{!}} Bratislavský futbalový zväz|url=https://bfz.futbalnet.sk/sutaz/2681/|vydavateľ=bfz.futbalnet.sk|dátum prístupu=2019-11-08|jazyk=sk|meno=webdesign and software: bart sk s r o|priezvisko=http://www.bart.sk}}</ref> |3. liga - sk. Bratislava |3 |15 |2 |3 |10 |20 |41 |<nowiki>-21</nowiki> |'''9''' |'''15.''' |- |2020/21<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=III. liga Bratislava {{!}} Bratislavský futbalový zväz|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/bfz/s/3263/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2020-09-13|jazyk=sk|meno=webdesign and software: bart sk s r o|priezvisko=http://www.bart.sk}}</ref> |3. liga - sk. Bratislava |3 |15 |6 |3 |6 |32 |30 |2 |'''21''' |'''9.''' |- |2021/22<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=III. liga Bratislava {{!}} Bratislavský futbalový zväz|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/bfz/s/3844/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2021-07-04|jazyk=sk}}</ref> |3. liga - sk. Bratislava |3 |30 |8 |8 |14 |39 |51 | -12 |'''32''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''10.''' |- |2022/23<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FUTBALSERVIS - Majstrovstvá regiónu - IV. liga BFZ (2022/2023) - tabuľky|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/bfz/s/4055/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=sk}}</ref> |IV. liga BFZ |4 | | | | | | | | | |} == Sieň slávy == {| class="wikitable" ! colspan="4" |Uvedení členovia do Siene slávy PŠC Pezinok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sieň slávy – PŠC Pezinok|url=https://pscpezinok.sk/klub/sien-slavy/|dátum prístupu=2022-02-12|jazyk=en-US}}</ref> |- !Rok uvedenia !Hráč !Rola v PŠC !Roky pôsobnosti v PŠC |- ! rowspan="7" |2019 |Vojtech Bauer |hráč |1942 - 1947, 1959 - 1961 |- |Štefan Slezák |hráč, tréner |1953 - 1959, 1981 - 1983 |- |Karol Šefčík |hráč, tréner |1957 - 1959, 1961 - 1967 |- |Peter Poláček |hráč, tréner, vedenie |1966 - 1968, 1992 - 1995 |- |Peter Michalec |hráč |1966 - 1968, 1990 - 2000 |- |Anton Pilka |hráč, tréner |1956 - 1964, 1977 - 1990 |- |Milan Mlynek |hráč |1953 - 1969 |- ! rowspan="2" |2020 |Peter Slimák |hráč, tréner, predseda |1978 - 2018 |- |Jozef Hotový |hráč |1946 - 1963 |} == Literatúra == * Wittgrúber, P. a kol. (2021). ''PŠC Pezinok: 100 rokov od založenia klubu.'' Pezinok: DTP Prepress. <nowiki>ISBN 978-80-570-3285-4</nowiki>. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://pscpezinok.sk/ Klubová webstránka] * [http://futbalnet.sk/klub/1630/ Profil klubu na futbalnet.sk] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1921]] gq3w0hgq28rav785amwig8w1gbpo0r9 Deke Slayton 0 181675 7429961 7429461 2022-08-25T19:05:46Z Andrej-airliner 43530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut |Meno = Donald K. Slayton |Portrét = Deke Slayton in 1960s.jpg |Popis = Deke Slayton v roku 1965 |Podpis = Deke Slayton signature.svg |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Dátum narodenia = [[1. marec]] [[1924]] |Miesto narodenia = [[Sparta (Wisconsin)|Sparta]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1993|6|13|1924|3|1}} |Miesto úmrtia = [[League City (Texas)|League City]], [[Texas]], USA |Zamestnanie = |Súčasné_zamestnanie = |Predch_zamestnanie = [[pilot]] [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]], [[skúšobný pilot]] |Hodnosť = [[major (Spojené štáty)|major]], [[United States Air Force|USAF]] |Kozmonaut od = 9. apríla 1959 |Kozmonaut do = 27. februára 1982 |Čas vo vesmíre = 9 dní, 1 hodina, 28 minút |Misie = [[Apollo-Sojuz]] |znaky = [[Súbor:ASTP patch.png|40px]] |}} '''Donald Kent „Deke“ Slayton''' (* [[1. marec]] [[1924]], [[Sparta (Wisconsin)|Sparta]] – † [[13. jún]] [[1993]], [[League City (Texas)|League City]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[skúšobný pilot]], [[letectvo|letecký]] [[inžinier]] a [[pilot]] [[United States Air Force|Vzdušných síl USA]]. Bol vybraný do prvej [[Mercury Seven|sedmičky astronautov]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Stal sa prvým šéfastronautom NASA a následne až riaditeľom letových operácií posádok, pričom zodpovedal aj za výber astronautov na lety do vesmíru. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Slayton prihlásil do [[United States Army Air Corps|Leteckého zboru Armády USA]] a odlietal niekoľko bojových letov nad [[Európa|Európou]] a [[Tichý oceán|Tichomorím]]. Po vojne odišiel z armády a študoval letecké inžinierstvo na [[University of Minnesota]], pričom v roku [[1949]] získal titul [[Bachelor of Science|bakalár vied]] (''Bachelor of Science''). Následne pracoval ako letecký inžinier vo firme [[Boeing]]. Nemohol však lietať, a tak odtiaľ po dvoch rokoch odišiel a vstúpil do [[Minnesota Air National Guard|Leteckej národnej gardy štátu Minnesota]]. Potom sa prihlásil k [[United States Air Force|Vzdušným silám USA]] a v roku [[1955]] bol prijatý do [[U.S. Air Force Test Pilot School]]. V roku [[1959]] bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA ([[Mercury Seven]]). Mal sa stať druhým [[Američania (USA)|Američanom]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e, ale v roku [[1962]] ho vyradili z letového stavu kvôli [[srdce (orgán)|srdcovej]] [[arytmia|arytmii]]. Vzápätí sa stal prvým šéfastronautom NASA a v roku [[1963]] aj asistentom riaditeľa letových operácií posádok. Funkciu šéfastronauta prenechal v roku [[1964]] astronautovi [[Alan Bartlett Shepard|Alanovi Shepardovi]], ktorý tiež musel byť vyradený z letového stavu. V roku [[1966]] bol Slayton menovaný za riaditeľa letových operácií posádok. Mal na starosti výber astronautov, ich prípravu a najmä menovanie posádok. Z tejto pozície mal veľký vplyv na podobu [[Spojené štáty|amerických]] pilotovaných [[kozmický let|kozmických letov]]. Nevzdával sa však šance na let do vesmíru a medzitým sa snažil udržiavať v dobrej kondícii. V roku [[1972]] nakoniec dostal lekárske povolenie na návrat do letového stavu a začal sa pripravovať na medzinárodný kozmický let [[Apollo-Sojuz]], počas ktorého v roku [[1975]] letel do vesmíru ako pilot stykovacieho modulu. Mal 51 rokov a stal sa vtedy najstarším človekom vo vesmíre. Pomáhal aj pri vývoji [[Space Shuttle|raketoplánu]]. V NASA zostal do roku [[1982]]. Zomrel v roku [[1993]] na [[zhubný nádor|rakovinu]] [[mozog|mozgu]]. == Mladosť a začiatok kariéry == === Rodičia a vzdelanie === Narodil sa [[1. marec|1. marca]] [[1924]] na jednej z mliečnych fariem okolo mestečka [[Leon (Monroe County, Wisconsin)|Leon]] neďaleko [[Sparta (Wisconsin)|Sparty]] v štáte [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]] v [[Spojené štáty|USA]]. Mal [[Angličania|anglický]] a [[Nóri|nórsky]] pôvod. Jeho otec Charles Sherman Slayton (1887 – 1972) bol pôvodne vdovcom, kým sa zoznámil s Victoriou Adeliou Larsonovou (1895 – 1970). Okrem Donalda mali manželia Slaytonoví ešte ďalšie štyri deti a Donaldov otec mal ešte syna z prvého manželstva. Donald odmalička pomáhal s prácami na farme pri chove oviec a kráv a pestovaní tabaku. V dome nemali elektrinu ani tečúcu vodu. Vo veku 5 rokov sa Donaldovi stala nehoda, ktorá ho fyzicky poznamenala na celý život. Keď sa snažil pomôcť vyčistiť zaseknutú kosačku, ťahanú koňmi, kone náhle urobili jeden krok vpred. Žacia lišta mu cvaknutím odsekla dva články prstenníka na ľavej ruke. Na tento hendikep bol Donald do dospelosti veľmi citlivý a naučil sa skrývať prsty na ľavej ruke tak, aby si nikto nič nevšimol. Po absolvovaní základnej školy v Leone nastúpil na strednú v neďalekom meste Sparta, kde [[box (šport)|boxoval]], hral na [[pozauna|trombón]] a bol aktívny v organizácii [[National FFA Organization|Future Farmers of America]]. Keď bol v druhom ročníku, [[nacistické Nemecko|Nemecko]] napadlo [[Druhá poľská republika|Poľsko]] a začala [[druhá svetová vojna|druhá svetová vojna]]. Mladý Slayton sa zaujímal o farmárčenie, ktorému sa chcel venovať, ale namiesto toho ho viacej zaujalo [[letectvo]]. V treťom ročníku si zmenil nepovinné predmety z prírodopisu, poľnohospodárstva a živočíšnej výroby na matematiku, fyziku a chémiu. Napriek roztržke s otcom sa mu podarilo obhájiť si svoj názor.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 15 – 17.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 68. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/08/vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-08-18 | dátum prístupu = 2022-03-16 }}</ref> === Druhá svetová vojna === [[Súbor:Donald K. Slayton (WW II).jpg|thumb|left|Slayton ako [[pilot]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]]] Dňa [[7. december|7. decembra]] [[1941]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] [[útok na Pearl Harbor|zaútočilo na Pearl Harbor]] a USA následne vstúpili do vojny. Slayton spočiatku uvažoval o službe v [[United States Navy|námorníctve]] (''United States Navy''), ale nevedel plávať a námorníctvo prijímalo do leteckého výcviku iba vysokoškolsky vzdelaných adeptov. [[United States Army Air Corps|Letecký zbor Armády USA]] (''United States Army Air Corps'') však od [[marec|marca]] [[1942]] prijímal do leteckého výcviku mladíkov iba so stredoškolským vzdelaním. Slayton vycítil príležitosť a [[8. apríl]]a 1942 podpísal u leteckého zboru záväzok ako nezaradený vojak. V [[máj]]i dokončil strednú školu a o niekoľko mesiacov neskôr sa presunul do [[San Antonio (Texas)|San Antonia]] v [[Texas]]e, kde mal absolvovať letecký výcvik. Tu prišiel rozhodujúci moment, ktorým bola lekárska prehliadka. Spočiatku to vyzeralo, že kvôli chýbajúcim článkom na prstenníku ľavej ruky Slayton s lietaním skončil skôr, než vôbec začal. Niektorého z lekárov našťastie napadlo pozrieť sa do predpisov. Zistilo sa, že predpisový [[pilot]] musí mať všetky prsty s jedinou výnimkou. Na vykonávanie tohto povolania nie je potrebný prstenník na ľavej ruke (pre ľavákov na pravej). Slayton tak mohol začať s úvodným výcvikom vo [[Vernon (Texas)|Vernone]] v Texase, kde lietal na [[cvičné lietadlo|cvičných lietadlách]] [[Fairchild PT-19]], [[Boeing-Stearman Model 75|PT-17 Stearman]] a [[North American T-6 Texan|AT-6 Texan]]. Na konci leta 1942 uskutočnil na lietadle PT-17 Stearman svoj prvý sólový let. Po troch mesiacoch úvodného výcviku sa presunul do mesta [[Waco]] v Texase, kde v rámci základného výcviku lietal na strojoch [[Vultee BT-13 Valiant|BT-13 Valiant]]. Úvodným aj základným výcvikom Slayton prešiel bez zaváhania. Prial si lietať na jednomotorových [[stíhacie lietadlo|stíhačkách]], ale armáda ho vybrala do kurzu pre pilotov viacmotorových lietadiel. Donald tak začal s výcvikom na lietadlách [[Beechcraft AT-10 Wichita|AT-10 Wichita]], [[Cessna AT-17 Bobcat|AT-17 Bobcat]] a [[Curtiss A-18 Shrike|A-18 Shrike]]. Výcvik absolvoval [[22. apríl]]a [[1943]] a následne mal v [[Columbia (Južná Karolína)|Columbii]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]] podstúpiť bojový výcvik na [[bombardovacie lietadlo|bombardér]] [[North American B-25 Mitchell|B-25 Mitchell]]. Po piatich mesiacoch výcvik dokončil a čakalo ho pridelenie k bojovej jednotke, ktorou sa stala [[340th Flying Training Group|340. bombardovacia skupina]] (''340th Bombardment Group'', ''340th BG'') dislokovaná v tom čase v [[severná Afrika|severnej Afrike]].<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 17 – 22.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Astronaut Deke Slayton during World War II - GPN-2004-00028.jpg|thumb|Donald Slayton (vpravo) s kolegom pri lietadle [[Douglas A-26 Invader|A-26 Invader]] pravdepodobne na [[Okinava (ostrov)|Okinave]], leto 1945]] V [[Newport News]] vo [[Virgínia|Virgínii]] Slayton so svojimi kolegami nastúpil na jednu z lodí tvoriacich konvoj, aby vyplávali smerom do [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Po mesačnej plavbe lode priplávali do prístavu Zerni, kde sa ukázalo, že 340th BG sa medzitým premiestnila do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]]. Lode tak odplávali smer [[Neapol]]. Neďaleko [[Gibraltár]]u sa stali terčom útoku nemeckých bombardérov a [[ponorka|ponoriek]]. Nemcom sa podarilo niekoľko lodí aj potopiť. V [[september|septembri]] 1943 Slayton nakoniec prišiel do Neapolu, odkiaľ sa presunul na základňu [[Letisko San Pancrazio|San Pancrazio]].{{#tag:ref|Slayton ale vo svojich memoároch opakovane uviedol názov letiska ako San Petrazio. Miesto s takým názvom ani letisko však neexistuje.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/>|group=pozn.}} Odtiaľto lietal na bojové lety nad [[Balkánsky polostrov]]. Po šiestich týždňoch sa spolu s 340th BG presunul na základňu vo [[Foggia Airfield Complex|Foggii]] a v [[január]]i [[1944]] na poľné letisko na úpätí [[sopka|sopky]] [[Vezuv]]. Tu večer [[18. marec|18. marca]] zažil erupciu Vezuvu, pri ktorej bolo v priebehu niekoľkých minút zničených asi 80 lietadiel 340th BG. Nad [[Európa|Európou]] Slayton nakoniec odlietal 56 bojových letov a v [[máj]]i 1944 sa vrátil do USA.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 23 – 32.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> Plánoval, že sa ešte vráti do Európy ako stíhací pilot, ale armáda mu dala dve možnosti. Buď bude inštruktor pre pokročilý výcvik na B-25 v Texase, alebo inštruktor pre bojový výcvik na B-25 v Južnej Karolíne. Slayton si vybral druhú možnosť, ale mal už iný plán. V tom čase sa uvádzal do výzbroje nový dvojmotorový ľahký bombardér [[Douglas A-26 Invader|A-26 Invader]], ktorý mal byť rýchlejší než ostatné lietadlá v tejto kategórii. Keď už nemôže byť stíhačom, rozhodol sa, že bude aspoň lietať na A-26. Zámer sa mu podaril a zvyšok roka 1944 strávil výcvikom na A-26 na [[Selfridge Air National Guard Base|Selfridgeovom letisku]] v [[Michigan]]e. Pripravoval sa na bojové nasadenie v [[Tichý oceán|Tichomorí]]. V [[júl]]i [[1945]] prišiel na ostrov [[Okinava (ostrov)|Okinava]] a pridal sa k [[319th Operations Group|319. bombardovacej skupine]] (''319th Bombardment Group'', ''319th BG''). Z Okinavy stihol odlietať sedem bojových letov nad Japonskom. Posledný bojový let uskutočnil [[12. august]]a, tri dni po zhodení [[atómová bomba|atómovej bomby]] na [[Nagasaki (Nagasaki)|Nagasaki]]. Tešil sa na návrat domov, ale početné jednotky z Európy a Tichomoria nebolo možné prepraviť späť do USA naraz. Preto takmer dva mesiace trvalo, kým sa dostal domov. Po vojne pracoval ako inštruktor na B-25 v [[Fort McCoy (Wisconsin)|Camp McCoy]] vo Wisconsine, [[Albany (Georgia)|Albany]] v [[Georgia (štát USA)|Georgii]] a [[Boca Raton (Florida)|Boca Raton]] na [[Florida|Floride]]. Na jeseň [[1946]] mal Slayton 22 rokov, koniec záväzku v armáde na dohľad, 1 100 nalietaných hodín a 63 bojových letov na konte. Dňa [[21. október|21. októbra]] uskutočnil posledný let v službách armády a v [[november|novembri]] 1946 z nej odišiel.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 33 – 40.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> === Po druhej svetovej vojne === [[Súbor:F-51D Minnesota ANG in early 1950s.jpg|thumb|left|[[North American P-51 Mustang|F-51D Mustang]] v službách [[Minnesota Air National Guard|Leteckej národnej gardy štátu Minnesota]] začiatkom 50. rokov 20. storočia]] Po odchode z armády Slayton začal študovať [[letectvo|letecké]] [[inžinier]]stvo na [[University of Minnesota]] v [[Minneapolis]]e. Vzhľadom na Slaytonove vojnové skúsenosti mu univerzita odpustila polovicu kreditov za prvý ročník a armáda zase hradila školné. Zvyšok ale bol na Slaytonovi. Rozhodol sa, že univerzitu absolvuje v najrýchlejšom možnom tempe. Ponoril sa do štúdia a vo voľnom čase pracoval, pretože armádne štipendium hradilo iba školné, nie ubytovanie a stravu. Istý čas dokonca pracoval v obchode s dámskou obuvou. Nakoniec však usúdil, že vykladanie nákladných vagónov bude predsa len lepšia voľba. Okrem toho počas víkendov lietal ako rezervista pre vzdušné sily na lietadlách T-6 Texan. Potom zistil, že jeden z jeho starých kamarátov lieta u [[Minnesota Air National Guard|Leteckej národnej gardy štátu Minnesota]] v letke, ktorá mala vo výzbroji nielen bombardéry A-26, s ktorými Slayton lietal počas vojny, ale aj jednomotorové [[stíhacie lietadlo|stíhačky]] [[North American P-51 Mustang|F-51 Mustang]]. Slayton využil túto šancu a čoskoro sa preškolil na Mustangy. V jednom období dokonca lietal na troch typoch lietadiel – A-26, F-51 a [[Douglas C-47 Skytrain|C-47]]. V [[august]]e [[1949]] Slayton získal titul [[Bachelor of Science|bakalár vied]] (''Bachelor of Science'') v leteckom inžinierstve. Štvorročný študijný program zvládol za dva a pol roka. Prácu mu ponúklo niekoľko firiem, ale nakoniec ho zamestnal [[Boeing]]. Následne strávil dva roky poväčšinou pri rysovacej doske v [[Seattle|Seattli]]. Pracoval na [[Boeing B-52 Stratofortress|B-52 Stratofortress]] a [[Boeing KC-97 Stratofreighter|KC-97 Stratofreighter]], ale nebolo to pre neho šťastné obdobie. Prišiel aj o možnosť lietať, keďže v okolí Seattlu nebola žiadna základňa [[Air National Guard|Leteckej národnej gardy]].<ref name="40-49">Slayton & Cassutt 1994, s. 40 – 49.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:F-86f-36fdw-1955.jpg|thumb|right|[[North American F-86 Sabre|F-86F Sabre]] [[36th Wing|36. denného-stíhacieho krídla]] na základni [[Letisko Bitburg|Bitburg]] v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]], 1955]] Vo [[február]]i [[1951]] mu bývalý veliteľ letky našiel miesto u Leteckej národnej gardy štátu Minnesota a ponúkol mu, aby sa vrátil k svojej bývalej jednotke. Slayton sa rozlúčil s Boeingom a odišiel zo Seattlu. Ukázalo sa však, že dva roky neustáleho pozerania na technické výkresy mu ľahko poškodili zrak. Našťastie dostal kontakt na jedného [[oftalmológia|oftalmológa]], ktorý dokázal pomocou cvikov vrátiť Slaytonov zrak opäť do formy. Zatiaľ čo cvičil svoje očné buľvy a čakal na opakovanú lekársku prehliadku, stal sa dôstojníkom údržby lietadiel. Po zaradení do letového stavu zalietaval F-51, ktoré prešli opravami a predpísanými prehliadkami.<ref name="40-49"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> Slayton však nebol spokojný s pozíciou rezervistu a chcel sa vrátiť do regulárneho letectva. [[United States Air Force|Vzdušné sily USA]] (''United States Air Force'', ''USAF'') jeho žiadosť prijali až na tretí raz. Dúfal, že sa zapojí do [[Kórejská vojna|kórejskej vojny]], ale v [[máj]]i [[1952]] bol pridelený do [[Air Command and Staff College|Air Command and Staff School]] v [[Montgomery (Alabama)|Montgomery]] v [[Alabama|Alabame]]. Opäť zasadol do školských lavíc, ale šesťtýždňový kurz mu ubehol celkom rýchlo. Potom bol pridelený na pozíciu inšpektora údržby na veliteľstve [[Twelfth Air Force|12. leteckej armády]] na základni [[Lucius D. Clay Kaserne|Wiesbaden]] vo vtedajšom [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]]. V Nemecku ale napriek pôvodným chmúrnym vyhliadkam na lietanie v starých C-47 predsa len narazil na dve šťastné okolnosti. Prvá z nich bola istá Marjorie „Marge“ Lunneyová (1921 – 1989), ktorá pracovala na základni vo Wiesbadene ako sekretárka. Druhou okolnosťou bola prvá skúsenosť s [[prúdový motor|prúdovými]] lietadlami. Počas návštevy v USA po prvom 18-mesačnom turnuse v Nemecku sa Slaytonovi podarilo prehovoriť nadriadených, a na druhý turnus bol pridelený k [[36th Wing|36. dennému-stíhaciemu krídlu]] (''36th Fighter-Day Wing'') v [[Letisko Bitburg|Bitburgu]]. Ako dôstojník údržby dostal preškolenie na vtedy moderný [[North American F-86 Sabre|F-86 Sabre]]. Dňa [[18. máj]]a [[1955]] sa na základni [[Letecká základňa Ramstein|Ramstein]] oženil s Marjorie Lunneyovou. Kamaráti z jednotky mali z recesie na rukávoch čierne pásky, čím nevestu príliš nepotešili. Zaujímavosťou je, že to bol posledný sobáš, ktorý nemecké úrady vykonali podľa okupačných zákonov. Nemecko v tom čase už nepodliehalo okupačnému veleniu spojeneckých vojsk.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 52 – 54.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> === Skúšobný pilot === Po opakovaných pokusoch o prijatie do [[U.S. Air Force Test Pilot School]] bola s prihliadnutím na jeho angažmán na prúdových lietadlách jeho žiadosť prijatá. V [[jún]]i 1955 sa mal Slayton hlásiť na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej základni vzdušných síl]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] ako žiak kurzu pre [[skúšobný pilot|skúšobných pilotov]]. Na základe skúseností zo štúdia na University of Minnesota ho tunajšie tempo štúdia neprekvapilo. Navyše sa tu k hodinám stráveným v prednáškových miestnostiach a večerným samoštúdiom pridalo aj lietanie. Mesiac po príchode na Edwardsovu základňu bol Slayton už v plnej práci na hodnotení výkonnostných charakteristík ľahko olietaného [[Lockheed T-33|T-33]]. Slaytonovo hodnotenie T-33 si vyžiadalo celkovo 11 letov medzi [[26. júl]]om a [[15. september|15. septembrom]] a výsledkom bola správa, ktorú musel schváliť veliteľ školy podplukovník Amman a šéf výkonnostnej sekcie major Polve. Dokument získal ich potvrdenie, rovnako tak aj tie nasledujúce. V [[december|decembri]] 1955 bol Slayton vyradený ako čerstvý skúšobný pilot.<ref name="55-65">Slayton & Cassutt 1994, s. 55 – 65.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 69. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/08/vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-08-25 | dátum prístupu = 2022-03-17 }}</ref> [[Súbor:Republic YF-105A (SN 54-0098, the first of two prototypes) 060831-F-1234S-039.jpg|thumb|[[Republic F-105 Thunderchief|Republic YF-105A]]]] Pridelili ho ku [[Air Force Test Center|Flight Test Center]] na Edwardsovej základni k sekcii, ktorá testovala výkony prototypov stíhacích lietadiel. Znamenalo to, že sa dostal k elite skúšobných pilotov. Spolu s ním putoval k stíhacej sekcii aj spolužiak Donald Sorlie. Pod vedením plukovníka Hanesa tu pôsobilo 13 pilotov. Nováčikovia Donald & Donald rýchlo zapadli medzi ostatných. Do roku 1955 ostatní Slaytona oslovovali „Donald“ alebo „Don“. Po príchode do Flight Test Center tu boli dvaja Donaldovia. Pôsobilo to zmätok v rádiovej komunikácii, a tak ostatní začali Slaytona prezývať zloženinou počiatočných písmen z jeho krstných mien Donald Kent. DK sa v [[angličtina|angličtine]] vyslovuje ako „dý kej“, a tak vznikla neskôr slávna prezývka „Deke“ (vyslovuj ako „Dýk“). Deke ako skúšobný pilot spočiatku lietal tzv. „chase“, čo boli sprievodné lety pri testoch prototypov, pri ktorých chase pilot poskytoval svojmu kolegovi referencie ohľadom správania lietadla, výšky, rýchlosti a zhotovoval fotografický alebo filmový záznam. Potom sa dostal aj k novým prototypom. V [[september|septembri]] [[1956]] vykonával skúšky bŕzd na novom stroji [[Republic F-105 Thunderchief|YF-105A]], keď obloženie bŕzd vzplanulo. Lietadlo sa zastavilo na kraji dráhy a oheň sa začal pomaly šíriť. Slayton neváhal, otvoril kryt kabíny a zoskočil na zem. Lenže nepočítal s hmotnosťou [[padák]]a a pri dopade si spôsobil poriadny [[brušná prietrž|pruh]]. Nebolo to naposledy, čo sa Deke dostal do problémov s YF-105A. Päť, niekedy aj šesť dní v týždni Deke lietal na niekoľkých typoch lietadiel denne. Testoval stroje T-33, [[Lockheed F-104 Starfighter|YF-104A]], [[Convair F-102 Delta Dagger|F-102A]], TF-102, [[McDonnell F-101 Voodoo|F-101A]], [[Convair F-106 Delta Dart|F-106]] a množstvo ďalších lietadiel. Počas skúšok lietadla F-105 Thunderchief bol Deke menovaný za projektového manažéra a okrem iného dostal na starosť aj vykonávanie samotných skúšok. V jeden deň mal vykonať let na zistenie charakteristík počas utiahnutej zatáčky za podzvukovej rýchlosti. Thunderchief sa však Dekovi vymkol kontrole, vykonal tri alebo štyri otáčky vo vývrtke, ktorá prešla v plochú vývrtku na chrbte. Lietadlo teraz padalo za neustálej rotácie. Mohutné [[odstredivá sila|odstredivé sily]] Slaytona vyťahovali zo sedadla. Nedarilo sa mu vyviesť stroj z nestabilného režimu, Thunderchief sa vždy len začal točiť na opačnú stranu. Navyše Deke zistil, že kvôli negatívnemu [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženiu]] nedočiahne na madlá katapultu. Počas niekoľkých sekúnd stroj spadol o tri kilometre a pád pokračoval. Nakoniec sa Dekovi podarilo vysunúť vzdušné brzdy, ktoré, ako dúfal, vývrtku definitívne zastavia. Thunderchief ale opäť iba zmenil zmysel rotácie a padal ďalej. Tentokrát ale počas prechodu z jedného smeru do druhého málinko zaváhal. Na to Deke čakal. Pri ďalšom pokuse sa mu podarilo uviesť stroj do normálneho strmhlavého letu, ktorý mohol vybrať. K zemi mu zostávali iba tri kilometre. Keď sa s lietadlom vrátil na základňu, mechanici opatrne otvorili bombovnicu lietadla, v ktorej boli pripevnené meracie prístroje. Namiesto záznamníkov a citlivých aparátov tu bola iba spleť pokrúteného kovu. Obrovské sily a vibrácie počas vývrtky ich úplne zdemolovali. Deke sa na to chvíľu pozeral, potom sa pomaly obrátil smerom k [[hangár (letisko)|hangáru]], ktorý si na Edwardsovej základni pre svoju potrebu prenajala firma [[Republic Aviation]], zdvihol pravú ruku a známym gestom poslal konštruktérov Republicu do príslušných miest.<ref name="55-65"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton"/> Dňa [[8. apríl]]a [[1957]] mu manželka Marge porodila syna, ktorému dali meno Kent Sherman. V rovnakom roku sa stíhacia sekcia Flight Test Center rozdelila na dve časti a Deke bol menovaný za šéfa jednej z nich. V roku [[1958]] bol spolu s kolegom Andym Andersonom poslaný do [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], aby tamojším pilotom pomohli s letovými skúškami ich prvej nadzvukovej stíhačky English Electric P.1B (z ktorej o niečo neskôr vznikol [[English Electric Lightning]]). Pre Slaytona sa P.1B stalo najobľúbenejším lietadlom vôbec. V tom čase sa naplno rozbehli [[vesmírne preteky]] medzi Spojenými štátmi a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Deke vtedy neprejavoval zvláštny záujem o vesmír, ale videl prísľub v chystanom projekte [[North American X-15|X-15]].<ref name="55-65"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton"/> {{citát|P.1 bolo úžasné lietadlo s ľahkou ovládateľnosťou F-86 a výkonmi F-104. Jeho jedinou nevýhodou bolo, že nemalo žiadny dolet... Keď sa však pozriem späť, musím povedať, že P.1 bolo moje najobľúbenejšie lietadlo vôbec.|Deke Slayton}} == Kariéra v NASA == === Mercury Seven === [[Súbor:Donald "Deke" Slayton in 1959.jpg|thumb|left|170px|Deke Slayton v roku 1959]] V [[január]]i [[1959]] Slayton dostal zapečatenú obálku z [[Washington, D. C.|Washingtonu, D. C.]] Boli v nej inštrukcie, aby osobne prišiel do hlavného mesta na tajnú poradu. Nebol ale sám, niektorým ďalším pilotom z Edwardsovej základne prišla pozvánka tiež. Kým Deke sa mal do Washingtonu dostaviť [[9. február]]a, niektorí jeho kolegovia mali v rozkaze termín o týždeň skôr. Keď sa vrátili z tajného pohovoru, niečo aj prezradili. Slayton tak už pri balení vecí pred cestou trocha tušil, o čo pôjde. V pondelok 9. februára 1959 Deke sedel s 30 ďalšími mužmi v jednej zo sál [[Cutts-Madison House|Dolley Madison House]] vo Washingtone, D. C. Prvé informácie kandidátom poskytol Charles Donlan, námestník [[Space Task Group]].{{#tag:ref|Interná skupina v rámci NASA, ktorá sa zaoberala prípravou pilotovaných kozmických letov. Ide o priameho predchodcu dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.|group=pozn.}} Odhalil im dôvod ich prítomnosti, vysvetlil princípy fungovania novej organizácie [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a stručne opísal [[program Mercury]]. Potom k nim prehovoril Warren North z riaditeľstva NASA, ktorý vysvetlil dôvody na vykonanie pilotovaného [[kozmický let|kozmického letu]]. Nakoniec im Dr. Robert Voas opísal priebeh výberového procesu. Niektorých kandidátov trocha zaskočil fakt, že kabína [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] mala byť schopná plne automatického letu, čo podľa ich názoru degradovalo funkciu pilota na jej palube. Hoci Slaytona vesmír predtým nijako nelákal, rozhodol sa, že sa zúčastní výberového konania. Nasledujúci deň, v utorok [[10. február]]a, začali motivačné pohovory a psychologické testy. V stredu nasledovali záverečné pohovory úvodnej fázy výberu a potom sa Deke s ostatnými mohol vrátiť domov. Mal čakať na ďalšie pokyny. Kandidáti, ktorí neprešli úvodným kolom výberu, boli o svojom neúspechu informovaní okamžite. Zo 69 mužov, ktorí sa zúčastnili prvých pohovorov, zostalo 32. Dňa [[6. marec|6. marca]] sa mal Slayton dostaviť do mesta [[Albuquerque]] v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]], kde sa malo na miestnej [[Lovelace Respiratory Research Institute|Lovelace Clinic]] uskutočniť ďalšie kolo výberu. Deke bol v tretej skupine kandidátov. Lekári mali na klinike preskúmať zdravotný stav každého kandidáta do najmenšieho detailu. Procedúry, ktorými kandidáti prechádzali, boli veľmi bolestivé, nepríjemné a veľmi často ponižujúce. Slayton sa neskôr vyjadril: ''„Ak ste nemali radi doktorov, bolo to ako najhoršia nočná mora.“'' Slayton ale týždeň na klinike vydržal, rovnako aj ostatní kandidáti. Len Dekov starý kamarát z Edwardsovej základne, istý [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]], mal namále, keď lekári u neho objavili [[senná nádcha|sennú nádchu]]. Nakoniec im však vysvetlil, že vo vesmíre sa tak ľahko nedostane do styku s [[peľ]]om. Od [[15. marec|15. marca]] Slaytona čakalo ďalšie kolo výberu vo [[Wright-Patterson Air Force Base|Wright Aerospace Medical Laboratory]] v [[Ohio|Ohiu]]. Kandidátov tu čakali „stresové testy“. Medzi 15 skúškami, ktorými muži prechádzali, bol napríklad test na zvládanie jednoduchých úloh v hlučnom a stresujúcom prostredí. Kým kandidátovi pri uchu hučala siréna o 145 [[bel (jednotka)|decibeloch]] (každý dostal chrániče sluchu) vo všetkých frekvenciách počuteľného spektra, pilot mal na papier vykonávať jednoduché výpočty. Aby bol stres ešte väčší, stál nad ním psychológ a meral čas riešenia jednotlivých výpočtov. Okrem toho kandidáti jazdili na [[centrifúga|centrifúge]], museli prejsť testami zvládania tepla, chladu, pobytom v izolačnej komore, ďalšími psychotestami atď. Dňa [[21. marec|21. marca]] sa však Deke mohol zbaliť a odísť domov. Mal čakať na telefonát z NASA. V zákulisí medzitým prebiehali spory o to, koho z kandidátov prijať do programu. Pôvodne mali prijať 12 uchádzačov, ale počas výberu sa počet miest znížil na 6. Teraz, keď zostávalo iba vyhodnotiť, ako jednotliví muži skončili, Charles Donlan, šéf programu Mercury, zistil, že prísne podmienky splnilo 7 z nich. Nevedel, koho vyradiť, a tak sa nakoniec opýtal svojho nadriadeného Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Roberta R. Gilrutha]], vedúceho Space Task Group, ktorý rozhodol, že do oddielu [[kozmonaut|astronautov]] prijmú všetkých 7 adeptov. Skupina budúcich astronautov sa tak začala volať ''[[Mercury Seven]]''.<ref name="66-69-75">Slayton & Cassutt 1994, s. 66, 69 – 75.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Slayton and Shepard in 1959.png|thumb|Deke Slayton (vľavo) a [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]] (vpravo) na slávnej tlačovej konferencii vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], 9. apríl 1959]] V piatok [[3. apríl]]a 1959 zazvonil v Slaytonovej kancelárii na Edwardsovej základni telefón. Volal mu Charles Donlan. ''„Boli ste vybraný, aby ste sa k nám pridali. Teda pokiaľ máte stále záujem.“'' ''„Áno, mám,“'' odpovedal Deke a odišiel informovať svojho nadriadeného, že odchádza z Edwardsovej základne. V stredu [[8. apríl]]a Slayton odletel do Washingtonu, D. C. a v nasledujúci deň stál s ostatnými šiestimi kandidátmi v Dolley Madison House a zo zákulisia sledoval masu novinárov a fotografov, ktorí sa tlačili pred pódiom v bývalom tanečnom salóne. Astronauti boli zoradení podľa abecedy a vedľa Slaytona stál [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]] z námorníctva. Krátko predtým, než vyšli na pódium, sa Slayton priznal Shepardovi: ''„Som pekelne nervózny.“'' Obaja sa zhodli a dúfali, že to nebude dlho trvať. Vzápätí sa Shepard pozrel na Slaytona a opýtal sa ho: ''„Tieto, uh, motýliky sa už zase vracajú do módy?“'' Deke sa zatváril zmätene a začal trocha pochybovať o výbere svojho oblečenia. Potom si spomínal, ako Shepard na neho pôsobil chladne a odmerane, zatiaľ čo ďalší astronaut, ktorý si pre túto príležitosť tiež dal motýlika, [[John Glenn]], sa snažil byť ku každému milý. ''„Čo je sakra zlé na mojom motýliku?“'' Opýtal sa Sheparda. ''„No, vlastne nič. Len pochybujem, že kamery nezachytia tú škvrnu od vajíčka alebo kečupu, alebo čo to máš za svinstvo na svojom motýliku.“'' Slayton ešte viac znervóznel: ''„Aké svinstvo?“'' V tom momente už musel vyjsť na pódium a zasadnúť spolu s ostatnými k pripravenému stolu s mikrofónmi. Medzitým začul Sheparda, ako hovorí: ''„Ach bože, ten motýlik...“'' Slayton sa márne pokúšal pozrieť na motýlika, keď zrazu zacítil, ako Shepard do neho nenápadne strká lakťom. Deke sa k nemu naklonil a Shepard mu zašepkal: ''„Nič na tom motýliku nemáš, Slayton.“'' ''„Čože?“'' Odpovedal Deke. Shepard sa pousmial: ''„Dostal som ťa, U.S. Air Force!“'' Odveká, hoci nie úplne vážne mienená rivalita medzi dvoma zložkami [[United States Armed Forces|amerických ozbrojených síl]] sa preniesla aj sem. Slayton si to začal uvedomovať: ''„Ako dostal? Aha takto! Shepard, ja ťa...!“'' Dekov šepot prerušil príchod riaditeľa NASA [[Thomas Keith Glennan|Keitha Glennana]]. Začala sa tlačová konferencia. Na otázku, čo na to (že sa stanete astronautom) povedali Vaša žena a deti, Slayton odpovedal: ''„To, čo robím, je v podstate moja vec, čo sa týka profesie a moja žena s tým zvyčajne súhlasí na sto percent.“'' O niekoľko desiatok minút neskôr boli zo siedmich mužov programu Mercury celonárodné celebrity. Astronauti nerozumeli, prečo je okolo nich taký mediálny ošiaľ, keď ešte nič nedokázali. Slayton a Shepard sa na seba prekvapene pozreli, pričom obom bolo jasné, že už nič nebude také, ako predtým. Slayton svoju rodinu presťahoval z Edwardsovej základne do domu neďaleko [[Fort Eustis]] vo Virgínii, kde jeho susedmi boli kolegovia astronauti Gus Grissom a [[Walter Marty Schirra|Walter „Wally“ Schirra]].<ref name="66-69-75"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vintage Space Fun Fact: Slayton’s Bow Tie | url = https://vintagespace.wordpress.com/2012/04/09/vintage-space-fun-fact-slaytons-bow-tie/ | vydavateľ = vintagespace.wordpress.com | dátum vydania = 2012-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Project Mercury-Mercury Seven-Astronauts.jpg|thumb|left|Sedmička [[kozmonaut|astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]] pózuje s modelom [[nosná raketa|rakety]] [[Atlas (raketa)#Začiatky SM-65|Atlas]], 1959. Zľava doprava: [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]], [[Malcolm Scott Carpenter|Scott Carpenter]], Deke Slayton a [[Gordon Cooper]]. Vzadu zľava: [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]], [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]] a [[John Glenn]]]] Nové národné celebrity si užívali výhody, ktoré vyplývali z ich statusu. Dom na kľúč za veľmi nízku cenu, výhodné úvery na nové domy v [[Houston]]e alebo každý rok najnovšie športové autá [[Chevrolet]] za nízku cenu. Časopis ''[[Life (časopis)|Life]]'' astronautom ponúkol sumu pol milióna [[americký dolár|dolárov]], ktorú si mali rozdeliť medzi sebou do troch rokov ako výmenu za prístup do svojho súkromia. Na druhej strane tu však bolo riziko v podobe kozmického letu. [[Nosná raketa]] [[Atlas (raketa)#Začiatky SM-65|Atlas]], ktorá ich mala vyniesť na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e, bola vtedy značne nespoľahlivá. Astronauti tiež museli cestovať po celých USA a zo začiatku nemali možnosť lietať na výkonných prúdových lietadlách. Až počas výcviku si presadili možnosť udržiavať návyky na strojoch T-33, F-102 a F-106 Vzdušných síl USA na [[Langley Air Force Base|Langleyovej základni]]. Potom tu bol veľký príval nových informácií, ktoré museli astronauti vstrebať. Keď v roku 1959 astronauti začali navštevovať [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]], aby sledovali štarty rakiet, bývali väčšinou v budove s názvom hangár S. Bol to prerobený letecký hangár s obrovskými posuvnými dverami na oboch koncoch, pričom jeho vnútro bolo prerobené na kancelárie, lekárske laboratóriá a ubytovne astronautov. Aby sa astronauti dostali do svojich izieb, museli často prechádzať cez plechovú budovu vedľa hangára S, v ktorej sa nachádzali klietky plné [[šimpanz]]ov, z ktorých potom niektorí leteli na skúšobných letoch. Vrieskajúce šimpanzy mali navyše nepríjemný zvyk hrať sa s vlastnými výkalmi. Keď raz jeden kongresman navštívil Cape Canaveral, trval na návšteve klietok so šimpanzmi napriek varovaniam o ich nepríjemnom správaní. Zákonodarca stál pri klietke a rozprával sa so šimpanzom, ktorého nazval „malý astronaut“. Šimpanz [[Enos (šimpanz)|Enos]] sa mu vyprázdnil do rúk a hromadu výkalov hodil na kongresmanov oblek. Aby sa astronauti vyhli nepríjemným šimpanzom a nemuseli bývať v nepohodlnom a pochmúrnom hangári S, požiadali NASA o povolenie bývať v hoteli Starlite v [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], ktorý vlastnil hotelier a [[filantrop]] [[Henri Landwirth]]. Neskôr bol Landwirth najatý, aby riadil nový hotel Holiday Inn, ktorý sa staval na pláži. Zhodou okolností v deň otvorenia Holiday Inn v [[máj]]i [[1960]], hotel Starlite úplne vyhorel. Polícia nenašla žiadne dôkazy o úmyselnom podpálení a neskôr došla k záveru, že príčinou požiaru bolo chybné elektrické vedenie. Raz neskoro v noci Landwirth našiel Deka Slaytona sedieť vo svojom novom hotelovom bare Riviera Lounge a opýtal sa ho, či by sa astronauti presunuli zo Starlite do jeho nového hotela. ''„Nevidím žiadny problém,“'' povedal Slayton. ''„Porozprávam sa s chlapcami a dám ti vedieť.“'' Slayton zavolal na druhý deň a povedal, že ponuku prijímajú s tým, že kedykoľvek budú v meste, budú mať k dispozícii izbu. Landwirth súhlasil a dokonca im znížil cenu na 8 dolárov za noc. Keď sa astronauti presunuli do Holiday Inn, nasledovali ich všetci reportéri a tiež zástupy atraktívnych žien, ktoré boli predtým v hoteli Starlite. Čoskoro sa Holiday Inn stal vyhľadávaným miestom v Cocoa Beach.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 70. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-01 | dátum prístupu = 2022-03-20 }}</ref><ref>Thompson 2004, s. 250 – 251.</ref> [[Súbor:Deke Slayton during training in 1960.jpg|thumb|Deke Slayton počas výcviku na [[centrifúga|centrifúge]] v [[Naval Air Warfare Center Warminster|Johnsville]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]], 1960]] Astronauti programu Mercury sa podrobovali namáhavému výcviku. Každý dostal hneď na začiatku výcviku pridelenú jednu oblasť, v ktorej mal zastupovať záujmy astronautov. Slayton dostal na starosť vývoj nosiča Atlas, ktorý bol vtedy značne nespoľahlivý. A to až tak, že prvé lety sa mali uskutočniť pomocou slabšej rakety [[Redstone (balistická raketa)|Redstone]], ktorá bola schopná dopraviť kabínu Mercury iba na [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnu dráhu]]. Deke a ostatní museli tiež prejsť výcvikom prežitia v [[Panama (štát)|panamskej]] džungli, v púšti neďaleko [[Nevada (štát USA)|nevadského]] [[Reno (Nevada)|Rena]], neustálymi jazdami na centrifúge a nácvikom núdzového opustenia kabíny vo vode. Z toho mal Deke obavy, lebo nevedel plávať, keďže v jeho rodisku netiekla žiadna väčšia rieka a nemal tak príležitosť naučiť sa to. Trocha mu to išlo aspoň pod vodou s [[kyslík]]ovou fľašou na chrbte, ale nedokázal sa poriadne udržať na hladine. Gus Grissom ho pri jednej príležitosti musel zachraňovať, keď Slayton spadol cez okraj záchranného člnu a začal sa topiť. Gus skočil do vody a zachránil ho. Odvtedy sa Grissom a Slayton ešte viacej spriatelili. Postupne sa však Deke naučil udržať sa aspoň chvíľu na hladine, ale nikdy sa nenaučil poriadne plávať. Dňa [[25. august]]a 1959 Slayton podstupoval výcvik na centrifúge v [[Naval Air Warfare Center Warminster|Johnsville]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]. Bez problémov zvládal aj veľké preťaženia a ani teraz nečakal žiadne problémy. Lekár William K. Douglas mu prilepil na hrudník zvody [[elektrokardiografia|EKG]] a skúšal ich funkciu, pričom sa náhle zarazil. ''„Čo je?“'' Spýtal sa Deke. ''„Ale nič, len mám dojem, že vidím nepravidelný tep,“'' odpovedal Dr. Douglas. ''„To si robíš srandu!“'' Deke znervóznel. ''„Hlavne pokoj, bude to asi len chyba v inštrumentácii,“'' povedal Douglas a vyžiadal si od obsluhy centrifúgy jazdu s preťažením 3 g. Lekár počas jazdy pozorne sledoval pás so záznamom Dekovej [[srdce (orgán)|srdcovej]] činnosti a bol čoraz viac nepokojný. Nakoniec prikázal zastaviť centrifúgu. Možno to bolo len z pretrénovania, ale Dr. Douglas poslal Slaytona na špecializované pracovisko námorníctva vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Tu na jeho EKG nenašli žiadne anomálie. O mesiac neskôr však lekári na [[Brooks Air Force Base|Brooksovej základni]] v San Antoniu stanovili konečnú diagnózu: [[fibrilácia predsiení|fibrilácia srdcových predsiení]] z nejasných príčin. Slayton sa stal fanatikom zdravého životného štýlu. Okamžite prestal takmer úplne fajčiť.{{#tag:ref|Šiesti zo siedmich astronautov programu Mercury boli fajčiari, pričom jedinou výnimkou bol Gordon Cooper.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/>|group=pozn.}} Vo veľmi vypätých chvíľach si dal len tenkú cigaretu a cigaru potom pri oslavách v [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacom stredisku]]. Začal každý deň behávať niekoľko [[míľa|míľ]] a obmedzil konzumáciu alkoholu. Jeho zdravotný stav sa ale nemenil. Postupne sa Deke naučil aj spoznať nástup nepravidelného tepu podľa pocitov v hrudníku. Lekári nakoniec prišli s verdiktom: ''„Napriek danej nepravidelnosti tento stav podľa nášho názoru žiadnym spôsobom neovplyvňuje výkony astronauta Slaytona. Sme tiež toho názoru, že by mal byť akceptovaný pre letové operácie vo vesmíre.“''<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 78 – 79, 85 – 86.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Shepard at Grand Bahama Island after MR-3 KSC-71P-0250.jpg|thumb|left|Slayton (úplne vľavo), Shepard, Dr. Lyndell a Grissom (úplne vpravo) na ostrove [[Grand Bahama]] po úspešnom Shepardovom [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnom lete]] [[Mercury-Redstone 3]], počas ktorého sa stal prvým [[Američania (USA)|Američanom]] a druhým človekom vo vesmíre, 5. máj 1961]] Prvý let človeka do vesmíru sa začal blížiť. Koncom roka 1960 si Dr. Robert R. Gilruth zvolal všetkých astronautov a dal im jednoduchú úlohu, ktorá spočívala v tom, že každý z nich mal napísať, kto z jeho kolegov by mal pilotovať prvý kozmický let programu Mercury a prečo. Jediným pravidlom bolo, že nikto nemohol nominovať sám seba. Výsledok tejto ankety Gilruth nikdy nikomu neprezradil. Dňa [[19. január]]a [[1961]] si Gilruth povolal sedmičku astronautov do svojej kancelárie v [[Langley Research Center|Langley]] a oznámil im: ''„Alan Shepard uskutoční prvý suborbitálny let. Grissom uskutoční druhý let. Glenn bude náhradníkom pre obe misie.“'' Vzhľadom na svoje zdravotné problémy Deke toto Gilruthovo rozhodnutie očakával. V stredu [[12. apríl]]a 1961 boli astronauti na Cape Canaveral, kde sa pripravoval Shepardov let a tiež štart bezpilotnej misie [[Mercury-Atlas 3]], čo bola ďalšia skúška Atlasu po dvoch predchádzajúcich neúspešných pokusoch. Všetkých zaskočila správa, že sovietsky kozmonaut [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]] sa stal prvým človekom vo vesmíre a prvým na obežnej dráhe okolo Zeme. Depresívnej atmosfére prispel aj neúspech misie Mercury-Atlas 3, ktorá sa [[25. apríl]]a musela ukončiť už po 43 sekundách letu nútenou autodeštrukciou rakety. Prípravy na Shepardov suborbitálny let [[Mercury-Redstone 3]] pokračovali. Dňa [[5. máj]]a 1961 sa Alan Shepard nakoniec stal prvým [[Američania (USA)|Američanom]] a zároveň druhým človekom, ktorý sa dostal do vesmíru. Deke Slayton počas tohto letu slúžil v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM), ktorý zabezpečoval spojenie s [[kozmická loď|kozmickou loďou]]. O dva mesiace neskôr, [[21. júl]]a, štartoval Gus Grissom na suborbitálny let [[Mercury-Redstone 4]]. Slayton tentoraz slúžil ako CAPCOM v bunkri riadenia štartu, pričom jeho úlohou bolo komunikovať s kabínou do momentu, kým raketa vzlietne z rampy. Počas bezpilotnej misie [[Mercury-Atlas 4]] dňa [[13. september|13. septembra]] 1961 Deke pracoval na sledovacej stanici na [[Bermudy|Bermudách]]. Raketa Atlas fungovala bez problémov a let skončil úspešne. Dňa [[29. november|29. novembra]] 1961, po úspešnom orbitálnom lete [[Mercury-Atlas 5]] so šimpanzom Enosom na palube, NASA informovala verejnosť, že na prvý americký pilotovaný orbitálny kozmický let [[Mercury-Atlas 6]] poletí v [[december|decembri]] 1961 astronaut John Glenn a jeho náhradníkom bude [[Malcolm Scott Carpenter|Scott Carpenter]]. NASA tiež oznámila, že pilotom ďalšej misie [[Mercury-Atlas 7]] bude v [[apríl]]i [[1962]] Deke Slayton a jeho náhradníkom Walter Schirra. Slayton kabínu Mercury (výr. č. 18) pomenoval ''Delta 7'', pretože išlo o štvrtý pilotovaný let programu Mercury a písmeno delta (Δ) je štvrté v [[grécke písmo|gréckej abecede]].<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 104 – 105, 110.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Deke Slayton in Mercury space suit in 1962.jpg|thumb|170px|Slayton v [[skafander|skafandri]] [[Mercury (skafander)|Mercury]] počas príprav na let [[Mercury-Atlas 7]], 1962]] Dňa [[13. február]]a 1962, týždeň pred štartom misie Mercury-Atlas 6 s astronautom Johnom Glennom, telefonoval Dr. Douglasovi plukovník Knauf z riaditeľstva NASA s tým, že istý lekár z generálneho štábu by si chcel overiť, či má John Glenn problémy so srdcom. Zdroj tejto informácie bol z veľmi vysokých miest, čiže z [[Biely dom|Bieleho domu]]. Douglas túto domnienku poprel. O niekoľko dní volal Knauf znova a tentokrát sa pýtal na srdce Glennovho náhradníka Scotta Carpentera. Douglas dôrazne poprel aj túto domnienku, ale medzi rečou sa zmienil o zdravotnom stave Deka Slaytona, keďže všetci o jeho srdcovej anomálii vedeli. Douglas si myslel, že celá vec týmto skončila a Slaytonovi nič nepovedal. Za týmto všetkým bol jeden z lekárov, Dr. Larry Lamb, ktorý Deka vyšetroval v San Antoniu pred dvoma rokmi. Vtedy bol proti tomu, aby Slayton mohol naďalej zostať v letovom stave, ale ho prehlasovali. Lamb bol tiež osobným kardiológom [[viceprezident Spojených štátov|viceprezidenta USA]] [[Lyndon B. Johnson|Lyndona B. Johnsona]], a keď sa dozvedel, že Slayton bol nominovaný za pilota misie Mercury-Atlas 7, rozhodol sa tomu zabrániť a využil svoje kontakty. Asi tri týždne po Glennovom lete Dr. Lamb oslovil riaditeľa NASA [[James Edwin Webb|Jamesa Webba]] a vyvíjal na neho nátlak, aby Slayton radšej neletel do vesmíru. Webb sa nakoniec podvolil a rozhodol o preskúmaní Slaytonovho zdravotného stavu. Slayton sa zatiaľ pripravoval na svoj kozmický let. Začiatkom [[marec|marca]] 1962 dostal telefonický príkaz okamžite sa dostaviť do Washingtonu, D. C. Trocha neochotne vystúpil zo simulátora, prezliekol sa, nasadol do lietadla T-33 a zamieril smerom na Washington, D. C. Dňa [[13. marec|13. marca]] 1962 predstúpil spolu s Dr. Williamom K. Douglasom pred vojenskú zdravotnú komisiu, ktorá však nenašla žiaden dôvod na vyradenie Slaytona z letového stavu. Webbovi to však nestačilo a chcel nezávislé prešetrenie Slaytonovho zdravotného stavu civilnými lekármi. Dňa [[15. marec|15. marca]] Slayton išiel do budovy riaditeľstva NASA, aby absolvoval ďalšie vyšetrenie. Jeho zdravotný stav dlho skúmali traja lekári, Proctor Harvey z [[Georgetown University]], Thomas Mattingley z [[MedStar Washington Hospital Center|Washington Hospital Center]] a Eugene Braunwell z [[National Institutes of Health]]. Potom ho požiadali, aby počkal na ich rozhodnutie. Zástupca riaditeľa NASA Keith Glennan následne Slaytonovi stručne oznámil, že ho vyraďuje z letového stavu. Lekári na Slaytonovi nenašli nič, čo by ho diskvalifikovalo z medicínskeho hľadiska, ale podľa nich nebol dôvod nenechať namiesto neho letieť iného astronauta, ktorý nemá tento problém so srdcom. Išlo tak o politické rozhodnutie. Na [[16. marec|16. marca]] NASA naplánovala tlačovú konferenciu, na ktorej boli médiám vysvetlené dôvody Slaytonovho vyradenia z letového stavu. Deke si neskôr spomínal, že mal chuť všetkých v miestnosti zabiť, ale snažil sa ovládať a počas konferencie vyhlásil: ''„Samozrejme som sklamaný, ale budem sa snažiť zo svojej pozície podporovať program, ako to len bude možné.“''<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 111 – 116.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/> === Šéfastronaut === [[Súbor:Deke Slayton 1962 portrait.jpg|thumb|left|170px|Deke Slayton v roku 1962]] Na misii Mercury-Atlas 7 Slaytona nahradil Scott Carpenter. Kým Slayton zastával názor, že kozmická loď Mercury ešte stále nie je natoľko spoľahlivá, aby bolo možné na obežnej dráhe plytvať časom v prospech experimentov, ktoré sa nevzťahovali na testovanie systémov lode, Carpenter dovolil vedcom a výskumníkom, aby doslova natlačili letový plán pokusmi. Štart letu sa nakoniec uskutočnil [[24. máj]]a 1962. Carpenterov výkon na obežnej dráhe však nebol hodnotený príliš dobre, pretože kvôli jeho snahe nastaviť loď vždy do najvhodnejšej polohy pre fotografovanie spotreboval nadmerné množstvo paliva a zbytočne tak ohrozil svoju bezpečnosť. Viackrát už do vesmíru neletel. Deke sledoval Carpenterov let ako CAPCOM na odľahlej pozorovacej stanici [[Muchea Tracking Station|Muchea]] na západnom pobreží [[Austrália (štát)|Austrálie]]. Slayton sa nehodlal len tak vzdať svojej šance na let do vesmíru. Odkedy ho vyradili z letového stavu, začal tichú kampaň za návrat medzi aktívnych astronautov. Veľmi mu s tým pomáhal Dr. William K. Douglas, ktorý mu v [[jún]]i 1962 vybavil v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] schôdzku s jednou z absolútnych kardiologických špičiek tej doby, Dr. Paulom D. Whiteom. Kardiológ informoval Slaytona o tom, že najlepším spôsobom, ako prísť na jeho zdravotný problém, by bola pitva. Dr. White urobil Dekovi rôzne testy a potom zaslal NASA svoj verdikt. Slayton bol opäť sklamaný, keďže Dr. White v podstate zopakoval závery svojich predchodcov. Nenašiel na ňom nič, čo by ho vylučovalo z letového stavu, ale aj podľa Dr. Whitea nebol dôvod nenechať namiesto Slaytona letieť iného astronauta, ktorý nemá tento zdravotný problém. Deke sa naďalej nevzdával a videl nádej v začínajúcom [[program Gemini|programe Gemini]]. Krátko po vynesení verdiktu Dr. Whitea si Slaytona zavolal Bob Gilruth, ktorý bol teraz riaditeľom [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center''). ''„Bolo by veľmi ťažké ťa pretlačiť do Gemini,“'' povedal Slaytonovi. Z formálneho hľadiska bol Slayton naďalej príslušníkom Vzdušných síl USA. Velenie však začalo spochybňovať platnosť jeho licencie „Class I“, čo znamenalo, že Slayton je plne kvalifikovaným pilotom, ktorý môže lietať aj samostatne. V jeden okamih sa dokonca uvažovalo o tom, že by Dekovi odobrali aj licenciu Class II, čiže by musel úplne skončiť s lietaním. K tomu však nedošlo, ale aj tak prišiel o Class I a odteraz musel v lietadle mať vždy ešte niekoho s plnou kvalifikáciou. Pre skúseného skúšobného pilota to bolo veľmi ponižujúce, ale nakoniec bol rád, že mohol lietať aspoň takto. V roku 1962 NASA súbežne realizovala tri programy – Mercury sa už pomaly blížil ku koncu, začínal program Gemini a rodilo sa [[program Apollo|Apollo]], ktorého cieľom bolo dostať človeka na [[Mesiac]] a späť do konca 60. rokov. Pre tieto vesmírne programy už bolo treba viacej astronautov než pôvodných sedem, resp. už len šesť, keďže Slayton bol vyradený z letového stavu. Dňa [[18. apríl]]a 1962 NASA oficiálne oznámila, že prijíma žiadosti do novej skupiny astronautov. Deke Slayton pomáhal vypracovávať kritériá na nábor týchto nových astronautov, ktorých NASA oficiálne predstavila [[17. september|17. septembra]] 1962. Keďže ich bolo deväť, nazývali sa [[NASA Astronaut Group 2|''The New Nine'']]. S väčším počtom astronautov súčasne prišla potreba viesť a kombinovať aktivity oddielu a zastupovať záujmy jeho členov v rýchlo expandujúcej NASA. Riaditeľ Strediska pilotovaných letov Bob Gilruth a jeho námestník [[Walter Charles Williams|Walt Williams]] zvažovali, že oslovia vzdušné sily, aby zo svojich radov vybrali niekoho schopného. Údajne už bol vybraný jeden generál, keď Alan Shepard prišiel s nápadom, aby túto úlohu vykonával Slayton. Dňa [[18. september|18. septembra]] 1962 NASA oficiálne oznámila, že Deke Slayton sa stáva koordinátorom aktivít astronautov. Stal sa v podstate prvým šéfastronautom NASA.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 115 – 122.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 71. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-08 | dátum prístupu = 2022-03-22 }}</ref> [[Súbor:Deke Slayton during jungle survival training.jpg|thumb|170px|Slayton počas výcviku prežitia v [[Panama (štát)|panamskej]] džungli, jún 1963]] Slayton si rýchlo získal rešpekt svojich podriadených, čiže astronautov, a tiež nadriadených v rámci Strediska pilotovaných letov aj v NASA všeobecne. Gusa Grissoma poveril dohľadom nad deviatkou nových astronautov. Začal tiež menovať členov letových posádok. Nebola to jednoduchá záležitosť, keďže musel vhodne skombinovať rôznych ľudí tak, aby sa rešpektovala seniorita, odbornosť, skúsenosti a tiež psychologická kompatibilita. V [[november|novembri]] 1962 nominoval [[Gordon Cooper|Gordona Coopera]] za pilota misie [[Mercury-Atlas 9]], posledného letu programu Mercury. Za jeho náhradníka určil Alana Sheparda. Deke bol ako šéfastronaut prítomný pri mnohých aktivitách svojich podriadených. Pravidelne navštevoval továrne výrobcov, ktoré mali na starosti techniku NASA. Sprevádzal astronautov až k štartovacej rampe a potom sledoval ich počínanie z riadiaceho strediska. Doma tak trávil minimum času. Kvôli licencii Class II mohol Slayton lietať iba s ďalšou plne kvalifikovanou osobou na palube, čo mu bolo ponižujúce. Navyše zistil, že vzdušné sily sa mu chystajú zobrať aj túto licenciu, čo by znamenalo, že by nemohol vôbec lietať vo výkonných strojoch. V novembri 1962 tak zavolal svojmu nadriadenému, náčelníkovi štábu Vzdušných síl USA [[Curtis LeMay|Curtisovi LeMayovi]], a požiadal ho o permanentnú výnimku. LeMay bol neoblomný, ale nakoniec Dekovi ponúkol, že mu ešte jeden rok dovolí lietať a potom ho definitívne uzemní. Slayton s tým súhlasil. V [[máj]]i [[1963]] sa program Mercury skončil úspešným letom Gordona Coopera a Slayton sa s astronautmi mohol sústrediť na program Gemini. Potvrdilo sa to, čo bolo zrejmé už v roku 1962, že na nadchádzajúce lety programov Gemini a Apollo bude potrebný ešte väčší počet astronautov. Dňa [[5. jún]]a 1963 NASA oznámila, že prijme 10 až 15 nových astronautov. Bola zriadená výberová komisia, ktorú tvorili astronauti Mercury Deke Slayton, Alan Shepard, Wally Schirra, John Glenn a skúšobný pilot NASA [[Warren J. North]], riaditeľ letových operácií posádok. Na konci výberového procesu Slayton telefonoval úspešným kandidátom. Pôvodne ich malo byť 13, ale nakoniec sa z poverčivosti k číslu 13 rozhodlo že ich bude 14. NASA nových astronautov, ktorí sa stali známi ako [[NASA Astronaut Group 3|''The Fourteen'']], predstavila [[18. október|18. októbra]] 1963 na tlačovej konferencii v Stredisku pilotovaných letov v Houstone. Na jeseň 1963 Slayton tiež zostavoval posádku prvého pilotovaného letu programu Gemini. Skúšobný let novej dvojmiestnej kozmickej lode si vyžadoval skúseného a schopného veliteľa, resp. veliaceho pilota, ako sa v programe Gemini táto funkcia oficiálne nazývala. Slayton tak na túto pozíciu nominoval Alana Sheparda a pilotom sa stal [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]], nováčik z tzv. novej deviatky. Už v [[október|októbri]] 1963 ale museli Sheparda vyradiť z letového stavu kvôli neprestávajúcim príznakom tzv. [[Ménièrova choroba|Ménièrovej choroby]] (závraty s nevoľnosťou, šumenie v ušiach, postupná strata sluchu). V rámci administratívnej reštrukturalizácie sa [[5. november|5. novembra]] 1963 Slayton stal aj asistentom riaditeľa letových operácií posádok. Pribudlo mu tak množstvo práce, keďže neoficiálne ako šéfastronaut riadil aj oddiel astronautov. V novembri 1963 mu tiež vypršalo jednoročné povolenie na lietanie od generála LeMaya. Deke mu zavolal a generálov verdikt znel, že ho musí uzemniť. Slayton sa nahneval a rozhodol sa vo vzdušných silách úplne skončiť. Po 19 rokoch sa tak z neho stal civilista. Šéflekár oddielu astronautov Dr. Charles Berry ale prišiel s nápadom zriadiť pre Slaytona špeciálnu zdravotnú triedu NASA Class III, ktorá ho oprávňovala na lety na agentúrnych T-33 a od roku [[1964]] aj [[Northrop T-38 Talon|T-38]] za predpokladu, že na palube bude druhý, plne kvalifikovaný pilot. Riaditeľ Strediska pilotovaných letov Bob Gilruth s tým nemal problém, a tak Deke o lietanie úplne neprišiel.<ref name="133-140">Slayton & Cassutt 1994, s. 133 – 140.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton"/> === Vo vedení NASA === [[Súbor:Slayton, Shepard and Low during Gemini 11 mission.jpg|thumb|Riaditeľ letových operácií posádok Deke Slayton (vľavo), šéfastronaut Alan Shepard (v strede) a zástupca riaditeľa [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] [[George Michael Low|George Low]] (vpravo) v [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacom stredisku]] v [[Houston]]e počas misie [[Gemini 11]], 12. september 1966]] Slayton a Shepard sa zo srandy pýtali Dr. Berryho, či môžu lietať spolu, možno dvaja napoly kvalifikovaní piloti dajú dohromady jednu kompletnú kvalifikáciu. Berry ich so smiechom odbil: ''„Dvaja poloviční piloti nedajú dohromady jedného celého.“'' Pod Slaytonovým vedením ako asistenta riaditeľa letových operácií posádok a neoficiálne tiež šéfastronauta bolo asi 300 ľudí a začínal cítiť, že je to na neho už priveľa. Frustrovaný Shepard uvažoval spočiatku po vyradení z letového stavu o odchode z NASA a návrate k námorníctvu, ale Slaytonovi sa podarilo ho prehovoriť, aby zostal. Dňa [[8. júl]]a 1964 Shepard nastúpil do funkcie riaditeľa kancelárie astronautov (''Chief of the Astronaut Office''), ako sa oficiálne odteraz nazývala pozícia šéfastronauta. Počas prvých nominácií na lety programu Gemini sa začal objavovať typický Slaytonov systém rotácie posádok, kedy sa záložná posádka danej misie stala hlavnou posádkou o tri misie ďalej. Tento systém sa napriek občasným výnimkám udržal po celú dobu Slaytonovho fungovania v riaditeľstve letových operácií posádok. V roku [[1966]] bol povýšený na riaditeľa letových operácií posádok. NASA sa v rámci programu Gemini podarilo nacvičiť všetky dôležité základné postupy potrebné k letu na Mesiac. V [[november|novembri]] 1966 program úspešne skončil. Teraz bol na rade prvý pilotovaný let programu Apollo, ktorého štart sa plánoval na [[21. február]]a [[1967]]. Slayton na let [[Apollo 1]] (vtedy ešte označovaný ako AS-204) menoval svojho kamaráta Gusa Grissoma, [[Edward Higgins White|Edwarda Whitea]], prvého Američana, ktorý [[výstup do otvoreného vesmíru|vystúpil z kozmickej lode do otvoreného vesmíru]], a nováčika [[Roger Bruce Chaffee|Rogera Chaffeeho]]. V piatok ráno [[27. január]]a 1967 sa v jedálni na ubytovni posádok v [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budove pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') na Cape Kennedy zišli hlavná posádka Apolla 1, záložná a podporná posádka, [[Stuart Allen Roosa|Stuart Roosa]], ktorý mal pri plánovanom teste pôsobiť ako CAPCOM v štartovnom bunkri, Deke Slayton a riaditeľ programu Apollo [[Joseph Francis Shea|Joe Shea]]. Test, ktorý sa mal vykonať, bol známy ako „plugs out test“. Mal sa simulovať kompletný finálny odpočet až do momentu, kedy loď aj nosná raketa prejdú na interné zdroje energie. Všetko malo byť úplne rovnaké ako v deň štartu len s tým, že raketa [[Saturn IB]] bola nenatankovaná. Všetky ostatné aspekty, vrátane natlakovania kabíny kozmickej lode kyslíkovou atmosférou na 16 psi (110 [[Pascal|kPa]]), mali byť totožné s konfiguráciou v štartovný deň. Počas raňajok astronauti preberali problémy, ktoré sa týkali najmä biednej kvality rádiového spojenia. V predošlý večer sa Grissom a Slayton dohodli, že Deke bude počas testu monitorovať komunikačné problémy priamo v kabíne. Ráno 27. januára však už na to mali iný názor, keďže Deke by musel mať svoju vlastnú improvizovanú prípojku na slúchadlá, ktoré by mohli celú záležitosť skresliť. Slayton sa tak rozhodol celý test sledovať z bunkra riadenia štartu, kde sa pripojil k slúchadlovému vstupu konzoly CAPCOM-a Stuarta Roosu. Test sa stále viac predlžoval a prítomní začínali byť unavení a nervózni. O 18:31:04 miestneho času sa na komunikačnom okruhu ozval Grissomov prekvapený výkrik. Vzápätí sa ozvali aj hlasy ostatných dvoch členov posádky. V štartovnom bunkri spočiatku nechápali, o čo ide. Stačil však pohľad na malú obrazovku na konzole CAPCOM-a, ktorá prenášala obraz z kamery zameranej na okno v poklope kabíny. Kruh okna bol bežne tmavý, ale teraz ho osvetľovalo jasne biele svetlo. Deke chvíľu sledoval pokusy technikov na rampe o záchranu posádky. Potom vyskočil zo stoličky, schmatol dvoch neďaleko stojacich lekárov, Freda Kellyho a Alana Hartera, a vyrazil z dverí bunkra smerom k rampe. Keď prišli na miesto, kabína už bola otvorená. Okolo sa povaľovali hasiace prístroje a použité chemické masky. Stačil im jeden pohľad do vnútra kabíny a bolo im jasné, že prišli neskoro. Potom sa zistilo, že v dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým kyslíkom spôsobila požiar. V priebehu niekoľkých desiatok sekúnd posádka upadla do bezvedomia a zahynula v dôsledku vdýchnutia toxických splodín.<ref name="133-140"/><ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 166 – 168, 184.</ref><ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 185, 189.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Apollo 11 pre-launch breakfast.jpg|thumb|left|Deke Slayton (úplne vpravo) počas raňajok v spoločnosti posádky [[Apollo 11|Apolla 11]] a [[William Anders|Williama Andersa]] ráno v deň štartu, 16. júl 1969]] Program Apollo sa musel pozastaviť a prehodnotiť. Krátko po nehode Apolla 1 Slayton požiadal Wallyho Schirru, [[Donn Fulton Eisele|Donna Eiseleho]] a [[Ronnie Walter Cunningham|Waltera Cunninghama]], aby po obnovení programu uskutočnili prvý pilotovaný let kozmickej lode Apollo. V pondelok [[8. apríl]]a 1967 sa v Slaytonovej pracovni zišla skupina 18 astronautov. Neboli tu všetci tak, ako na pravidelných pondelkových poradách. Avízo o schôdzke dostali len tí, ktorí už za sebou mali aspoň jeden let v Gemini. Slayton im hneď v úvode oznámil: ''„Muži, ktorí poletia na lunárne misie, sú v tejto miestnosti.“'' Výcvik posádok sa opäť rozbehol a do oddielu astronautov pribudli medzitým aj ďalšie posily. Slayton sa tiež nevzdával svojej šance na kozmický let. Stále bol nefajčiarom, obmedzoval alkohol a snažil sa cvičiť a behať. Naučeným nenápadným pohybom si vždy zmeral na zápästí tep, aby sa tak uistil, či fibrilácia srdcových predsiení neodišla. Na jar 1967 sa dozvedel o lieku Quinadine, ktorý mal vraj potláčať fibriláciu. Deke zašiel za šéflekárom astronautov Dr. Charlesom Berrym, ktorý mu vykonal testy a vyšetrenia, aby sa ubezpečil, či môže ten liek užívať. Výsledky ukázali, že Deke môže začať užívať Quinadine. Liek si vyžadoval striktné dávkovanie a Slayton ho užíval každých 6 hodín, takže sa musel pre dávku budiť aj v noci. Fibrilácia mu však postupne zmizla. Potom mu bolo možné znížiť dávkovanie na tri tablety denne, ale pri jeho hektickom životnom tempe občas na nejakú dávku zabudol, a tak sa mu v [[júl]]i 1967 fibrilácia vrátila.{{#tag:ref|V máji 1968 to skúsil s derivátom Quinadine, ktorého obchodný názov znel Quinaglut. Tento liek vydržal užívať viac ako rok, ale v lete 1969 sa dozvedel, že užívanie Quinaglutu a Quiandinu znamená automatické odňatie pilotného preukazu Federálnym úradom pre civilné letectvo (''Federal Aviation Administration'', ''FAA''). Okamžite prestal liek užívať a čoskoro sa mu fibrilácia vracala pravidelne každých 7 až 10 dní.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-72-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 72. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-72-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-15 | dátum prístupu = 2022-03-22 }}</ref>|group=pozn.}} Keď sa v [[august]]e [[1968]] oficiálne rozhodlo, že nasledujúci pilotovaný let programu Apollo, čiže [[Apollo 8]], poletí v prípade úspechu [[Apollo 7|Apolla 7]] k Mesiacu, Slayton prehodil posádky Apolla 8 a [[Apollo 9|9]] kvôli ich skúsenostiam s [[lunárny modul|lunárnym modulom]], keďže Apollo 8 malo letieť bez neho. Vďaka Slaytonovej rotácii posádok sa [[9. január]]a [[1969]] [[Neil Armstrong]], [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] a [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] oficiálne stali hlavnou posádkou [[Apollo 11|Apolla 11]]. Počas tejto misie ľudia prvýkrát pristáli na Mesiaci. Prvými ľuďmi, ktorí pristáli na Mesiaci, sa [[20. júl]]a 1969 stali veliteľ Armstrong a pilot lunárneho modulu Aldrin. Bolo to po prvýkrát, keď sa človek dostal na iné prirodzené [[astronomický objekt|kozmické teleso]] ako na Zem. Pilot veliteľského modulu Collins bol v tom čase na [[selenocentrická dráha|obežnej dráhe]] okolo Mesiaca. Slayton medzitým pokračoval v zostavovaní posádok misií na zostávajúce pristátia na Mesiaci. V roku 1969 sa šéfastronaut Alan Shepard mohol vrátiť späť do letového stavu. Shepard spolu so Slaytonom nominoval seba za veliteľa najbližšej možnej mesačnej misie, ktorou v tom čase bolo [[Apollo 13]]. Za normálnych okolností mal byť vďaka zabehnutému Slaytonovmu systému rotácie posádok veliteľom Apolla 13 astronaut Gordon Cooper, ktorý predtým pôsobil v úlohe veliteľa záložnej posádky [[Apollo 10|Apolla 10]], a teraz očakával let na Mesiac. Cooper ale v úlohe veliteľa záložnej posádky podľa Slaytona nepresvedčil. Často bol namiesto učební a simulátorov v garážach, kde si opravoval pretekárske autá, s ktorými sa potom účastnil rôznych pretekov. Coopera tak nahradil Shepard, ktorý dostal možnosť zostaviť si posádku podľa svojho úsudku. Keď Slayton predložil navrhovanú posádku Apolla 13 vedeniu NASA, vtedajší šéf divízie pilotovaných letov pri riaditeľstve NASA [[George Edwin Mueller|George Mueller]] to odmietol. Slayton tak požiadal [[Jim Lovell|Jima Lovella]], ktorý vtedy len nedávno pôsobil ako veliteľ záložnej posádky Apolla 11 a bol už tiež určený za veliteľa misie [[Apollo 14]], či by jeho posádka bola namiesto Apolla 14 ochotná letieť už v Apolle 13. Lovell súhlasil a Shepardova neskúsená posádka dostala misiu Apollo 14.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 200 – 203, 223 – 224, 250.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-72-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Deke Slayton in 1971.jpg|thumb|170px|Deke Slayton v roku 1971]] Ďalšie plánované lety mali byť oveľa komplexnejšie a rozostup medzi nimi sa mal ustáliť na približne troch mesiacoch. NASA v tom období začala uvažovať aj o letoch na [[Mars]]. V rámci toho sa Deke zúčastnil niektorých pridružených projektov, napr. pobytu v [[Antarktída|Antarktíde]]. Tu si v [[január]]i [[1970]] zástupcovia jednotlivých stredísk NASA vyskúšali niekoľkodňovú izoláciu. Na spiatočnej ceste sa potom nadšený lovec Deke vybral na [[Južný ostrov (Nový Zéland)|južný ostrov]] [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], kde sa odreagoval pri strieľaní na vysokú zver z [[helikoptéra|vrtuľníka]]. V [[apríl]]i 1970 štartovalo k Mesiacu Apollo 13. Sedem dní pred štartom sa pilot lunárneho modulu v záložnej posádke [[Charles Moss Duke|Charles Duke]] nakazil [[ružienka|rubeolou]] od jedného zo svojich detí. Keďže [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]] ako jediný nemal z hlavnej posádky vytvorené protilátky, Slayton prehodil pilotov veliteľského modulu a Mattingly sa premiestnil do záložnej posádky a na jeho miesto nastúpil [[John Leonard Swigert|John Swigert]]. V [[júl]]i 1970 sa Deke vybral do Wyomingu na lov antilop. Tam sa mu v jeden deň po niekoľkých mesiacoch vrátila fibrilácia. Vtedy mu napadlo, že predtým sa mu fibrilácia vracala pravidelne v cykle 7 až 10 dní. Spomenul si, že v apríli, keď mal nádchu, mu Dr. Berry predpísal silné dávky [[vitamín]]ov. Odvtedy si na ne zvykol a po istú dobu ich bral pravidelne. Fibrilácia sa mu na výlete vrátila po náročnom dni, keď šiel neskoro spať, vstával veľmi skoro a mal za sebou namáhavý program. Slayton začal znova brať vitamíny a viedol si podrobné záznamy o ich príjme a svojich reakciách. Po celé obdobie príprav na misiu Apollo 14 sa mu fibrilácia nevrátila. Deke začal pociťovať nádej. Na jar [[1971]], krátko po lete Apolla 14, sa rozhodovalo o zložení posádky [[Apollo 17|Apolla 17]], posledného letu programu Apollo. Hoci boli v oddieli astronautov aj vedci, Slaytonovi a ostatným sa priečilo poslať k Mesiacu niekoho iného, než skúsených skúšobných pilotov. Misie boli aj tak dosť riskantné, než aby bol na palube nejaký vedec, ktorý síce prešiel výcvikom, ale nikto nevedel, ako sa zachová v krízovej situácii. [[Geológ]] Dr. [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]] bol pôvodne v záložnej posádke ako pilot lunárneho modulu. Po silnom nátlaku vedeckej komunity sa nakoniec ocitol v hlavnej posádke Apolla 17. Slaytona ešte čakalo určovanie posádok pre [[kozmická stanica|vesmírnu stanicu]] [[Skylab]]. Bolo to jeho posledné veľké rozhodovanie vo funkcii riaditeľa letových operácií posádok. V polovici [[október|októbra]] 1971 sa v [[turecko]]m [[Istanbul]]e konal 2. Medzinárodný kongres o trombóze a zúčastnil sa ho aj Dr. Charles Berry. Natrafil tam na špičkového kardiológa z [[Mayo Clinic]] v [[Rochester (Minnesota)|Rochestri]], Dr. Harolda Mankina. Okrem iného prišla reč aj na Deka Slaytona a jeho problém s fibriláciou srdcových predsiení, ktorý sa mu záhadne sám od seba vyriešil iba pomocou vitamínov. Berry vedel, že Deke potrebuje nejakú kapacitu, ktorá by mu potvrdila jeho bezchybné zdravie. Všetci lekári, ktorí doteraz riešili Dekov prípad, síce potvrdili, že Slaytonovi k návratu do letového stavu nič nebráni, ale nechceli sa podpísať pod takéto rozhodnutie. Dr. Mankin súhlasil a Slaytonovi odkázal, aby prišiel na Mayo Clinic. V [[december|decembri]] 1971 tak Deka prijali na Mayo Clinic pod menom Dick K. King, aby predišiel nepríjemnému záujmu médií. Slayton si neskôr na to spomínal: ''„...vykonali na mne celú plejádu testov. Boli to pekne dynamické skúšky. Skoro ma obrátili naruby. Zavesili ma na bežeckom páse hore nohami, robili do mňa diery, napumpovali do mňa farbivo a skúmali časti tela, o ktorých som vôbec nevedel, že ich mám.“'' Dr. Mankin ale zahrnul medzi testy aj angiogram, čo znamenalo vpraviť do cievy na paži dlhý [[katéter]] a dostať sa s ním až priamo do srdca. Slayton sa zhrozil. Angiogram mu lekári už nútili niekoľkokrát v minulosti, ale existovalo riziko, že pri tomto vyšetrení môže zomrieť. Dr. Mankinovi sa však podarilo Deka prehovoriť. Povedal mu, že zatiaľ všetky testy dopadli výborne a pokiaľ bude v poriadku aj angiogram, podporí jeho návrat do letového stavu. Slayton tak nakoniec súhlasil.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 271.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-73-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 73. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-73-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-22 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref> === Návrat do letového stavu === Po vyšetreniach Dr. Mankin zavolal Dr. Berrymu a oznámil mu Slaytonove dobré výsledky. Dr. Berry sa mohol pustiť do práce. Najprv kontaktoval hlavného lekárskeho inšpektora [[Federal Aviation Administration|Federálneho úradu pre civilné letectvo]] (''Federal Aviation Administration'', ''FAA''), ktorý Slaytonovi vrátil kvalifikáciu Class I. Žiaden z lekárov, ktorí v roku 1962 vyradili Deka z letového stavu, nebol proti, a tak sa [[13. marec|13. marca]] [[1972]] na tlačovej konferencii verejnosť dozvedela, že astronaut Deke Slayton sa vracia do letového stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Stalo sa tak na týždeň presne 10 rokov potom, čo sa Slayton dozvedel o svojom uzemnení. Médiá však už niečo vedeli dopredu, keďže niekto z NASA dal echo fotografovi denníka ''[[Houston Post]]''. Fotograf sa potom objavil na [[Ellington Field Joint Reserve Base|Ellingtonovej základni]] a odfotil Deka, ktorý po 10 rokoch mohol úplne sám nastúpiť do kabíny lietadla T-38. Slayton od radosti hodinu predvádzal vysokú pilotáž.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 264, 274, 275.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-73-dil-donald-slayton"/> === Apollo-Sojuz === {{Hlavný článok|Apollo-Sojuz}} [[Súbor:Portrait of the American ASTP prime crewmen.jpg|thumb|Posádka [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] v rámci misie [[Apollo-Sojuz]]. Zľava doprava: Deke Slayton, [[Vance DeVoe Brand|Vance Brand]] a [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]]]] Slayton tak konečne mohol využiť svoju šancu na let do vesmíru. Posledné dve posádky misií na Mesiac, [[Apollo 16]] a Apollo 17, už boli veľmi dlho vo výcviku, ktorý sa chýlil ku koncu. Posádky Skylabu boli oficiálne potvrdené v [[január]]i 1972 a nový [[program Space Shuttle]] bol ešte veľmi ďaleko v budúcnosti. Jedinou Slaytonovou šancou zostal medzinárodný americko-sovietsky let [[Apollo-Sojuz]]. Oficiálne malo ísť najmä o otestovanie androgýnneho univerzálneho spojovacieho mechanizmu, ale v skutočnosti bol celý let čisto politickou záležitosťou. Predbežné rozhovory so Sovietmi o tomto lete sa uskutočnili už v roku 1970. Dňa [[24. máj]]a 1972 [[prezident Spojených štátov|prezident USA]] [[Richard Nixon]] podpísal počas návštevy [[Moskva|Moskvy]] dohodu o plánovanom spoločnom lete. Slayton sa začal učiť po [[ruština|rusky]] a čakal na okamih nominácie posádok. Na začiatku [[jún]]a 1972 ho oslovil [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]], riaditeľ Strediska pilotovaných letov, a položil mu očakávanú otázku ohľadom posádky pre spoločný let s Rusmi. Slayton mu bez váhania vymenoval zloženie hlavnej posádky: veliteľ Deke Slayton, pilot veliteľského modulu [[Vance DeVoe Brand|Vance Brand]] a pilot stykovacieho modulu [[John Leonard Swigert|John Swigert]]. Brand urobil na Deka dobrý dojem, keď slúžil v záložnej posádke [[Apollo 15|Apolla 15]] ako pilot veliteľského modulu, Swigert preukázal svoje kvality počas misie Apollo 13. V záložnej posádke mali byť [[Alan LaVern Bean|Alan Bean]], [[Ronald Ellwin Evans|Ronald Evans]] a [[Jack Robert Lousma|Jack Lousma]]. Swigert ale v posádke dlho nezostal. V priebehu roka 1972 sa prevalila aféra s [[poštová známka|poštovými známkami]]. Posádka Apolla 15 mala vziať 398 poštových známok so spomienkou na ich let a 100 z nich predať nemeckému obchodníkovi s poštovými známkami. Zisk z predaja bol použitý na založenie zvereneckého fondu pre deti posádky Apolla 15. Hoci ich čin nebol nezákonný a napriek skutočnosti, že pri skorších letoch NASA zavierala oči pred podobnými aktivitami, administratíva rozhodla, že astronauti budú príkladne potrestaní a nikto z nich už do vesmíru nepoletí. Nakoniec sa ukázalo, že rovnaký zberateľ, ktorý predával obálky Apolla 15, mal okrem iného zmluvu aj s Johnom Swigertom. Okamžite bol vyhodený z posádky. Krátko po skončení misie Apollo 17, posledného letu programu Apollo, si Chris Kraft zavolal do svojej kancelárie Deka Slaytona, Vance Branda a Thomasa Stafforda. Vedenie NASA a Kraft sa rozhodli, že veliteľom letu bude Stafford, pretože velil dvom z troch zo svojich misií, s čím sa Slayton nemôže porovnávať. Slayton počas letu bude v úlohe pilota stykovacieho modulu a Brand zostane na mieste pilota veliteľského modulu. Deke to ale videl realisticky a keď by bol na Kraftovom mieste on, rozhodol by rovnako. Dňa [[30. január]]a 1973 to NASA oficiálne oznámila verejnosti. Dňa [[24. máj]]a toho istého roku zverejnila sovietska strana zloženie posádky lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] v rámci tohto spoločného letu. Veliteľom sa stal [[Alexej Archipovič Leonov|Alexej Leonov]] a palubným inžinierom [[Valerij Nikolajevič Kubasov|Valerij Kubasov]]. Za ich náhradníkov boli určení [[Anatolij Vasilievič Filipčenko|Anatolij Filipčenko]] a [[Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov|Nikolaj Rukavišnikov]]. V máji 1973 sa kompletná americká a sovietska posádka stretla na [[Salon international de l'aéronautique et de l'espace de Paris-Le Bourget|parížskom aerosalóne]].<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-73-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Deke Slayton at launch pad 39B.jpg|thumb|left|170px|Slayton na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacej rampe 39B]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]]] Slaytonov kamarát Alan Shepard odsunul svoj plánovaný odchod z NASA a prevzal funkciu riaditeľa letových operácií posádok, aby sa Deke mohol plne sústrediť na výcvik, ktorý okrem tradičnej materiálnej prípravy, prechádzania letových postupov, výcvikov na simulátore a ďalších vecí mal ešte jeden aspekt navyše. Američania a Sovieti sa snažili pochopiť zvyklosti a kultúru svojich náprotivkov, keďže oba národy majú odlišné mentality. Dňa [[8. júl]]a 1973 sovietski kozmonauti prileteli na 13-dňový pobyt do USA, počas ktorého nadväzovali prvotné osobné kontakty s Američanmi a oboznámili sa s ich postupmi a procedúrami. V [[november|novembri]] zase Američania navštívili Moskvu a [[Hviezdne mestečko]], čím začala séria vzájomných návštev. Okrem pracovných povinností sa zúčastnili aj športových a spoločenských aktivít. Navštívili aj [[Boľšoj teatr]], kde ich baleríny na konci predstavenia zasypali ružami. ''„Bola to príjemná pauza v stereotypnom výcviku. Sovieti nám predviedli zatiaľ len štandardnú verziu Sojuzu, a tak sme viac prezerali historické pamiatky a lovili ryby v Medvedích jazerách blízko sovietskeho výcvikového strediska,“'' spomínal si Slayton na prvú návštevu ZSSR. Deke mal pred návštevou Sovietskeho zväzu za sebou 140 hodín výučby ruštiny, najviac z celej posádky [[Apollo (kozmická loď)|Apolla]], a dúfal, že 300 hodín bude na dané účely stačiť. Čoskoro však zistil, že výučbe jazyka bude treba venovať oveľa viacej času. Vo [[február]]i [[1974]] odstúpil z funkcie riaditeľa letových operácií posádok a prijal miesto manažéra [[Approach and Landing Tests]] (ALT) v programe Space Shuttle. Keďže fyzické exempláre [[Space Shuttle|raketoplánu]] zatiaľ neexistovali, mal dosť času na výcvik pre Apollo-Sojuz. Najviac času Slayton venoval špeciálnemu spojovaciemu modulu, ktorý mal umožniť spojenie medzi dvoma loďami, ale mal tiež vytvoriť prostredie, vhodné na prechod posádok z jedného stroja do druhého. Američania používali v Apolle čisto kyslíkovú atmosféru s [[tlak]]om 34 kPa, sovietsky Sojuz bol naplnený zmesou kyslíka a [[dusík]]a s tlakom 110 kPa. Stykovací modul mal tieto rozdiely vyrovnávať s tým, že na návštevy do lode partnerov mali astronauti alebo kozmonauti vyrážať práve z neho po príslušnej príprave organizmu. Slaytonova rodina pociťovala, že Deke si výcvik užíva. V jeden deň, keď sa bavil akrobaciou na lietadle T-38 sa mu podarilo priviesť stroj do plochej vývrtky. Našťastie sa mu ju podarilo vyrovnať s veľkou rezervou výšky a nabudúce si už dával pozor. Koncom [[apríl]]a [[1975]] Američania prvý raz navštívili sovietsky [[kozmodróm]] [[Bajkonur]] v [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstane]]. Slayton si na to spomínal: ''„...na Bajkonur sme sa dostali až pri poslednej príležitosti koncom apríla 1975 na priamu Staffordovu žiadosť. Všetkých troch nás prekvapila ohromná rozloha miestneho závodu, kde je sústredený snáď všetok priemysel potrebný pri kozmickom výskume: montáž rakiet a kozmických lodí rovnako ako rafinérie a chemické továrne na výrobu pohonných hmôt pre reaktívne motory. Naproti tomu odpaľovacia rampa pôsobila prostým neokázalým dojmom. Ležala osamelo v stepi doposiaľ neosadená nosnou raketou so Sojuzom. Široko ďaleko okolo prázdny priestor – zrejme z bezpečnostných dôvodov, len na obzore, snáď 10 km ďaleko, som spozoroval pomocnú vežu ďalšieho odpaľovacieho zariadenia. To my na Cape Canaveral pomaly zakopávame jeden o druhého. Pokúsil som sa predstaviť si, ako sa tu zahemžia ľudia pred štartom kozmickej lode, a v tej chvíli som držal palce nielen sebe, ale celému projektu Apollo-Sojuz a najviac sovietskym kozmonautom Leonovovi a Kubasovovi.“''<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 280 – 281, 290.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 74. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-29 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref><ref name="kosmo-mek-sojuz-apollo-v-l-k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krupička | meno = Josef | priezvisko2 = Kroulík | meno2 = Jiří | priezvisko3 = Vítek | meno3 = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Sojuz - Apollo v L+K | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/mezinar/so-ap/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo-Soyuz Test Project Saturn IB launch.jpg|thumb|170px|Štart rakety Saturn IB s kozmickou loďou Apollo, 15. júl 1975]] Dňa [[15. júl]]a 1975 vstávali astronauti Thomas Stafford, Vance Brand a Deke Slayton o 10:10 miestneho času. Vzbudil ich šéfastronaut [[John Watts Young|John Young]]. Posádka uvítala správu, že kozmická loď [[Sojuz 19]] s Leonovom a Kubasovom je úspešne usadená na plánovanej obežnej dráhe. O 10:30 astronauti prišli na záverečnú lekársku prehliadku pred štartom. ''„...mal som trému pred záverečnou lekárskou prehliadkou,“'' spomínal si Slayton. ''„V poriadku, doktor?“'' Nesmelo sa opýtal Deke. ''„A čo iné čakáte, Deke?“'' Usmial sa Dr. Nicogossian. ''„Myslíte, že by ste sa dostali až na predštartovnú prehliadku, keby s vami nebolo všetko ok?“'' Slayton prikývol a namiesto odpovede sa pousmial. Po lekárskej prehliadke sa posádka usadila k raňajkám, ku ktorým sa už tradične podával malý [[steak]], miešané [[vajce|vajíčka]], [[hrianka (pokrm)|toast]], [[želé]], [[pomaranč]]ový [[džús]], [[káva]] a [[čaj]]. Nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandrov]] a odchod z Budovy pilotovaných letov. Astronauti spolu s dvoma technikmi a Youngom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 15 [[kilometer|km]] vzdialenému [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovaciemu komplexu 39B]]. Young z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (''Launch Control Center''). Veliteľ Thomas Stafford nastúpil do veliteľského modulu ako prvý a po ňom nasledoval pilot stykovacieho modulu Deke Slayton. O chvíľu neskôr sa k nim pridal pilot veliteľského modulu Vance Brand. Kozmická loď Apollo v poriadku odštartovala 15. júla 1975 o 15:50:00,68 miestneho času (19:50:00,68 [[koordinovaný svetový čas|UTC]]) pomocou nosnej rakety Saturn IB zo štartovacieho komplexu 39B v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]. V čase päť minút po štarte nadšený Slayton ohlásil: ''„Človeče, toto rozhodne stojí za tých šestnásť rokov!“'' Po navedení na obežnú dráhu bol Sojuz na 6. oblete a vo vzdialenosti 6 625 km pred Apollom. Deke sa vtedy vo veku 51 rokov stal najstarším človekom vo vesmíre. Potom astronauti vykonali prestavbu lode, resp. pripojenie prechodového modulu k veliteľskej sekcii. Prvé minúty na obežnej dráhe boli pre Deka zážitkom a tiež napätím. Obával sa kinetózy, ale nakoniec ani Američania ani Sovieti nemali v tomto ohľade najmenší problém. Objavila sa však komplikácia so stykovacím modulom. Zariadenie sa malo odmontovať, aby bolo možné sa dostať do modulu, ale Brand zistil, že nemôže správne umiestniť špeciálny k tomu určený nástroj do príslušného otvoru na stykovacom uzle. Všetko sa nakoniec vyriešilo na druhý deň ráno. Okrem tohto bol najhorším problémom na palube Apolla rozliaty jahodový džús. Leonov s Kubasovom v Sojuze 19 zistili, že čiernobiela [[televízia (prenos)|televízna]] kamera, ktorú mali na palube, nefunguje. Kozmonauti dokonca v snahe odstrániť problém odpárali kus vnútornej obšívky orbitálneho modulu, aby sa dostali ku kľúčovým súčiastkam televíznych obvodov. Oprava ale bola neúspešná a americkí manažéri mali obavy, či budú Sovieti schopní získať zábery Apolla počas približovacej fázy. Farebná televízna kamera ale fungovala bezchybne. Posádka Sojuzu začala okrem iného pomaly znižovať tlak vo svojej lodi na 66 kPa. Následne obe lode priebežne vykonávali korekčné zážihy, ktorými sa pomaly približovali k sebe. Apollo aktívnej v úlohe a Sojuz ako pasívny objekt.<ref name="300-305">Slayton & Cassutt 1994, s. 300 – 305.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton"/><ref name="kosmo-mek-sojuz-apollo-v-l-k"/> [[Súbor:NASA astronauts toasting with "vodka" in space - AST-03-175.jpg|thumb|left|Stafford (vľavo) a Slayton (vpravo) s tubami „[[vodka|vodky]]“, v ktorých bol [[boršč]], počas večere v orbitálnom module [[Sojuz 19|Sojuzu 19]]]] Dňa [[17. júl]]a uvidel Brand v palubnom [[ďalekohľad|teleskope]] svietiacu bodku na mieste, kde nemala byť žiadna [[hviezda]]. Bol to Sojuz 19, s ktorým o pár minút neskôr nadviazal Deke rádiové spojenie: ''„Sojuz, Apollo, ako ma počujete?“'' Povedal po rusky. Zo Sojuzu sa v angličtine ozval Kubasov: ''„Veľmi dobre! Pozdravujeme všetkých!“'' V čase 15:46 UTC boli obe lode od seba 800 [[meter|m]] a udržiavali konštantnú vzdialenosť. CAPCOM [[Richard Harrison Truly|Richard Truly]] v riadiacom stredisku v Houstone ohlásil k Apollu: ''„Mám pre vás dva odkazy: Moskva dáva zelenú na spojenie, Houston dáva zelenú na spojenie, je to na vás chlapci. Užite si to!“'' Stafford začal Apollo jemne navádzať k čakajúcemu Sojuzu. O 16:09:09 UTC sa ozval Leonov: ''„Máme záchyt... Okay, Sojuz a Apollo si teraz podávajú ruky!“'' Vzápätí začali prípravy na osobné stretnutie reprezentantov oboch štátov. Stafford a Slayton prešli do spojovacieho modulu a uzavreli za sebou poklop. Vháňaním dusíka začali zvyšovať tlak vo vnútri modulu na 66 kPa, aby sa vyrovnal tlaku v Sojuze. V čase 19:17:26 UTC Stafford otvoril poklop, ktorý delil spojovací modul a Sojuz. Nazrel dovnútra orbitálneho modulu sovietskej lode a uvidel rozosmiate tváre Leonova a Kubasova. Vysoko nad [[Francúzsko|francúzskym]] mestom [[Metz]] si Stafford s Leonovom podali ruky. Nasledovali formality, vrátane pozdravu od [[zoznam vodcov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|generálneho tajomníka Komunistickej strany ZSSR]] [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonida Brežneva]], rozhovoru s americkým prezidentom [[Gerald Ford|Geraldom Fordom]] a podpisovaní oficiálnych protokolov o spojení Apolla a Sojuzu pre [[Fédération Aéronautique Internationale|Medzinárodnú leteckú federáciu]] (''Fédération Aéronautique Internationale'', ''FAI''). Potom Leonov a Kubasov pozvali Slaytona so Staffordom na slávnostnú kozmickú večeru do orbitálneho modulu Sojuzu. Leonov Američanov trocha prekvapil, keď vytiahol tuby, ktoré boli v Sojuzoch bežne a obsahovali nápoje a pokrmy. Tuby ale mali etikety najlepších ruských [[vodka|vodiek]]. Astronauti nakoniec zistili, že Leonov ich iba nachytal, a v tubách bol [[boršč]]. O 22:47 UTC Leonov zavrel za Staffordom a Slaytonom poklop spojovacieho modulu a obe posádky sa uložili k spánku vo svojich lodiach.<ref name="300-305"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Astronaut Donald K. Slayton and cosmonaut Aleksey A. Leonov in the Soyuz Orbital Module.jpg|thumb|[[Alexej Archipovič Leonov|Alexej Leonov]] (vľavo) a Deke Slayton (vpravo) v orbitálnom module Sojuzu]] [[Súbor:Slayton in the Docking Module during the ASTP mission in July 1975.jpg|thumb|Slayton vo vnútri spojovacieho modulu počas misie Apollo-Sojuz]] V nasledujúci deň pokračovali vzájomné návštevy. Kubasov privítal Branda v Sojuze a Leonov sa vybral na prehliadku veliteľského modulu Apolla. V oboch lodiach prebiehali plánované experimenty a diváci u televíznych obrazoviek po celom svete mohli sledovať päticu mužov, ako sa vznáša v [[beztiažový stav|beztiažovom stave]]. Po niekoľkých hodinách sa Brand vrátil do Apolla a Stafford s Leonovom sa premiestnili do Sojuzu. Následne šiel do Apolla Kubasov. Každý presun členov posádky z jednej lode do druhej si vyžadoval pobyt v prechodovom module, v ktorom sa vyrovnával tlak s tou loďou, do ktorej sa chceli návštevníci premiestniť. Zároveň musel byť v každej z lodí vždy aspoň jeden člen posádky, aby monitoroval dôležité systémy. Uprostred druhého dňa spoločných aktivít sa uskutočnila tlačová konferencia, počas ktorej Leonov dostal otázku, ako mu chutí americké jedlo. Leonov odpovedal: ''„...nezáleží na tom, čo jete, ale s kým jete. Dnes povečeriam s mojimi dobrými priateľmi Tomom Staffordom a Dekom Slaytonom, pretože práve to je najlepšia časť mojej večere.“'' Slayton potom v odpovedi na otázku, čím sa líšia vlastné zážitky vo vesmíre od postrehov, ktoré počul od ostatných, vyhlásil: ''„...nemyslím, že existuje spôsob, ktorým by ktokoľvek mohol vyjadriť, aké je to tu hore nádherné...“'' Po skončení konferencie ešte nejaký čas pokračovali spoločné pozorovania a experimenty. Slayton s Kubasovom a Brandom tiež zmontovali špeciálnu pamätnú plaketu, ktorej polovice doviezli Apollo a Sojuz na obežnú dráhu. Potom si Američania a Sovieti vymenili semená stromov a nastal čas sa rozlúčiť. Stafford s Leonovom si naposledy podali ruky a o 21:00 UTC sa uzavrel poklop, ktorý delil spojovací modul od Sojuzu.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton"/> Po odpočinku sa [[19. júl]]a o 12:03:20 UTC Apollo odpojilo od Sojuzu. Na ľavom kresle Apolla teraz sedel Deke. Jeho úlohou bolo obletieť Sojuz a poslúžiť tak ako „clona“ pri umelom [[zatmenie Slnka|zatmení Slnka]] pozorovateľného sovietskou posádkou. Potom sa mal opäť pripojiť k Sojuzu. Po 21 minútach samostatného letu sa Apollo opäť priblížilo k sovietskej lodi. Slayton bol takmer úplne oslepený Slnkom, ale dokázal vykonať úspešné spojenie. K druhému spojeniu oboch lodí došlo o 12:40:41 UTC. Nebolo síce také mäkké, ako sa to pred dvoma dňami podarilo Staffordovi, pretože neopatrné vychýlenie jedného z [[joystick (ovládač)|joystickov]] riadenia vychýlilo na okamih obe lode z osi. O 15:26:12 UTC došlo k definitívnemu rozdeleniu oboch lodí, ktoré následne začali letieť vo formácii. Po niekoľkých experimentoch nastal o 18:42 UTC separačný manéver, počas ktorého Apollo upravilo svoju dráhu tak, aby nemohlo dôjsť k náhodnej zrážke so Sojuzom. Zatiaľ čo Sovieti sa podľa plánu pomaly ukladali k spánku, Američania zakončili svoj deň experimentmi. Nasledujúci deň, [[20. júl]], bol v znamení pozorovaní a experimentov a v závere dňa sa Leonov s Kubasovom začali chystať na zajtrajšie pristátie. V Apolle sa medzitým uskutočnil aj zaujímavý pokus, ktorý sa týkal plánovaného raketoplánu. Pri pobyte v beztiažovom stave sa odľahčená [[chrbtica]] mierne pretiahne. Inžinieri sa obávali, či budú môcť piloti raketoplánu ovládať pedále smerovky, či sa vôbec zmestia do svojich kresiel. Všetci traja astronauti sa tak starostlivo zmerali, pričom zistili, že pretiahnutie chrbtice nebude predstavovať problém. Návratový modul kozmickej lode Sojuz 19 úspešne pristál [[21. júl]]a o 10:50:51 UTC v kazašskej stepi. Posádka Apolla odkázala Sovietom svoje gratulácie. Apollo naďalej pokračovalo v samostatnom lete. V letovom pláne boli ďalšie pozorovania a experimenty. Dňa [[23. júl]]a si astronauti obliekli skafandre a o 19:45 UTC došlo k oddeleniu spojovacieho modulu. Okrem toho, že modul slúžil na spojenie so Sojuzom, bolo to tiež miesto na experimenty a Slayton tu aj spával. Posádka sem tiež chodila vykonávať veľkú potrebu. Ráno [[24. júl]]a posádku prebudila pieseň vysielaná z Houstonu a CAPCOM [[Robert Laurel Crippen|Robert Crippen]] ohlásil: ''„Dobré ráno, džentlmeni! Zábava končí a je čas sa zdvihnúť a ísť domov!“'' ''„Ty ale vieš človeka prebudiť, Bob,“'' ozval sa rozospatý Slayton. ''„To teda áno. Ale aby si nepovedal, odteraz máš práve 37 minút na prebudenie. Dáme sa do toho až cez Orroral. Tak sa zatiaľ najedzte!“'' Odkázal Crippen. ''„Pri raňajkách nám ako obvykle prečítali najnovšie správy. Dozvedel som sa z nich, že náš starý, teda Chris Kraft povedal novinárom, že so mnou počíta nielen pri horizontálnych skúšobných letoch raketoplánu v roku 1977, ale aj pre lety na obežnú dráhu v sedemdesiatom deviatom. Ak človek dostane takúto hlášku práve keď končí s Apollom, dokáže mu to poriadne zdvihnúť náladu,“'' spomínal si Slayton. Potom sa astronauti pripravovali na pristátie.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton"/><ref name="kosmo-mek-sojuz-apollo-v-l-k"/> [[Súbor:The ASTP Apollo Command Module nears a touchdown in the Central Pacific Ocean.jpg|thumb|left|Veliteľský modul Apolla klesá na [[padák]]och do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]], 24. júl 1975]] Nad [[Indický oceán|Indickým oceánom]] posádka vykonala brzdiaci zážih a potom došlo k oddeleniu servisného modulu Apolla. Slayton si na tieto momenty spomínal: ''„Nad Indickým oceánom na sedem sekúnd zaburácal motor SPS a začal sa zostup. Trvalo však ešte 20 minút a 14 sekúnd ako Apollo – vlastne už len veliteľská sekcia – dosiahla pomyselnú hranicu atmosféry vo výške 400 000 stôp [122 km]. Hustnúci vzduch sa víril okolo nás nadzvukovou rýchlosťou a vydával taký hluk, že aj skúsený Stafford nad tým krútil hlavou, a podotkol, že niečo také nezažil ani pri návrate od Mesiaca. Sedel som v kresle úplne vpravo, aby som videl na indikátory elektrických klimatizačných systémov, ktoré som mal pod dozorom a držal som prst na spúšti filmovej kamery pripravenej na snímanie záberu.“'' Posádka ešte musela vykonať mnoho drobných úkonov, ktoré boli zásadné pre úspešné zavŕšenie letu. Stafford držal v ruke kontrolný zoznam (''checklist'') na pristátie a diktoval jednotlivé úkony. Kvôli vzrastajúcemu hluku musel dosť zvyšovať hlas a navyše bolo v slúchadlách počuť pomerne silné pískanie spätnej väzby. Brand a Slayton ale pohotovo plnili jeho pokyny. Nastala však drobná chyba. Buď Brand prepočul Staffordov povel, alebo Stafford vynechal jednu položku checklistu. Každopádne Brand neaktivoval vo výške 9 km systém ELS (''Earth Landing System''), ktorý fungoval ako časovač na odhodenie krytu padákových šácht, vypustenie brzdiaceho, výťažného a hlavných padákov a ďalších úkonov. Okrem iného tento systém otváral aj ventil, ktorým sa do kabíny vpustil okolitý vzduch, aby sa vyrovnal tlak vo vnútri a mimo kokpitu. Súčasne mal Brand s týmto systémom prepnúť ešte jeden spínač, ktorý definitívne deaktivoval trysky orientačného systému RCS (''reaction control system''). Ani tento spínač Brand neprepol. V kabíne bol značný hluk a Brand naozaj nemusel Stafforda počuť. Keď vo výške asi 7 km kabína stále padala bez otvorených padákov, Brand pochopil, že niečo je zle a inštinktívne siahol po dvoch iných prepínačoch. Jeden manuálne odhadzoval kryt padákových šácht a druhý vypúšťal brzdiaci padáčik a otváral odvetrávací ventil. Vtedy sa kabína naplnila niečím dráždivým. Všetci traja muži sa rozkašľali a hneď im bolo jasné, o čo ide. Ventilom sa do kabíny dostal vysoko toxický [[oxid dusičitý]], ktorý sa používal v motoroch orientačného systému RCS ako okysličovadlo, pričom jedna z trysiek bola umiestnená priamo nad ventilom. Brzdiaci padáčik rozkýval kabínu a stále aktivovaný systém RCS sa snažil korigovať oscilácie. Po 30 sekundách sa dusiacej posádke podarilo aktivovať automatický systém ELS a trysky sa deaktivovali. Veliteľský modul Apolla pristál 24. júla 1975 o 21:18:24 UTC na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 510 km západne od [[Honolulu]]. Náraz kabíny na hladinu mal podľa Stafforda intenzitu takmer 10 g. Apollo sa okamžite prevrátilo do polohy „Stable II“, čiže špicom dole. Pridusení astronauti viseli vo svojich kreslách. Brand omdlel, Slaytonovi tiež nebolo najlepšie, len Stafford bol schopný rozopnúť svoje popruhy, opatrne vypadnúť na stenu kabíny a vytiahnuť z príslušných schránok pod svojím sedadlom kyslíkové masky. Jednu podal Slaytonovi, jednu nasadil sebe a poslednú pritlačil na tvár Brandovi, ktorého začal kyslík takmer okamžite prebúdzať z bezvedomia. Potom prehodil páčkový prepínač, ktorým nafúkol dva balóny na špici kabíny. Tie potom Apollo obrátili do polohy „Stable I“, čiže špicom hore a Stafford otvoril odvetrávacie ventily naplno a málinko pootvoril aj poklop kabíny. Deke si neskôr spomínal, že teraz bol na rade on, aby vyrobil vlastný problém. Kabína pristála blízko stredu zvolenej oblasti, a tak už za krátko boli pri kabíne potápači. Jeden z nich nakukol do okienka a Slayton mu s úsmevom ukázal dva palce hore. Po tomto uistení teda nikto neurýchlil zaistenie lode, a tak posádka čakala vo vnútri kabíny, v ktorej ešte stále boli toxické výpary na to, kým Apollo vyloví z vody palubný žeriav záchrannej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS New Orleans (LPH-11)|USS ''New Orleans'']].<ref name="300-305"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 75. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/10/vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-10-06 | dátum prístupu = 2022-03-24 }}</ref><ref name="kosmo-mek-sojuz-apollo-v-l-k"/> Zo začiatku nikto netušil, čo sa stalo na palube Apolla. Pri tlačovej konferencii na palube ''New Orleans'' sa počas telefonátu prezidenta Forda astronauti preriekli. Šokovaní lekári okamžite prerušili tlačovú konferenciu a posádku bezodkladne odvelili na palubnú maródku. Po necelej hodine sa u všetkých troch objavili príznaky rozsiahleho [[pneumónia|zápalu pľúc]]. Všetko nakoniec dobre dopadlo a nikto z trojice netrpel žiadnymi následkami vdýchnutia vysoko toxických výparov. Slayton ešte prežil mierny šok potom, čo zistil, ako mu hrozilo vyradenie z posádky Apolla. Posádka musela stráviť dva týždne vo vojenskej nemocnici v Honolulu na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]], kde lekári starostlivo sledovali ich zdravotný stav. Na jednej Slaytonovej röntgenovej snímke objavili malý tieň. Mohol to byť malý [[nádor]]. Keď sa Slayton vrátil do Houstonu, ihneď sa dal operovať. Nájdený nádor bol našťastie [[nezhubné nádory (MKCH-10)|nezhubný]]. Vyšlo však najavo, že bol viditeľný aj na snímkach, ktoré vznikli ešte pred letom. Vtedy si ho nikto nevšimol, ale keby naň lekári prišli, okamžite by ho vyradili z posádky a letového stavu.<ref name="300-305"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> === Program Space Shuttle === {{Hlavný článok|Program Space Shuttle}} [[Súbor:Donald K. “Deke” Slayton at Kelly Air Force Base in San Antonio.jpg|thumb|Mladá reportérka robí rozhovor s Dekom Slaytonom na [[Kelly Field|Kellyovej základni]] v [[San Antonio (Texas)|San Antoniu]], marec 1979. Za nimi vidno [[Space Shuttle|raketoplán]] [[Columbia (raketoplán)|''Columbia'']] na chrbte lietadla [[Shuttle Carrier Aircraft]]]] Po propagačnom turné posádok misie Apollo-Sojuz sa Slayton vrátil k bežnej práci. Od [[december|decembra]] 1975 sa Deke vrátil na miesto manažéra Approach and Landing Tests (ALT) v [[program Space Shuttle|programe Space Shuttle]]. Bol pri tom, keď sa [[12. august]]a [[1977]] [[Fred Wallace Haise|Fred Haise]] a [[Charles Gordon Fullerton|Gordon Fullerton]] vo výške 7 300 m prvýkrát odpojili s [[Space Shuttle|raketoplánom]] [[Enterprise (raketoplán)|''Enterprise'']] od materského lietadla [[Shuttle Carrier Aircraft]], ktoré Slayton pomáhal vyvíjať, a úspešne s ním pristáli na Edwardsovej základni. Dve posádky pre ALT boli prvými, ktoré Slayton osobne nevyberal, keďže túto právomoc po ňom prevzal [[George Abbey (NASA)|George Abbey]]. Po skončení ALT mal Slayton na starosti podporu nadchádzajúcich letov OFT (''Orbital Flight Test''). Prvý z nich, [[STS-1]], odštartoval [[12. apríl]]a [[1981]]. Išlo o prvú misiu raketoplánu [[Columbia (raketoplán)|''Columbia'']] a prvý kozmický let [[raketoplán]]u vôbec. Vzhľadom na to, že americký raketoplán nebol koncipovaný na let bez posádky, išlo o prvý prípad, kedy kozmickému letu s ľudskou posádkou nepredchádzali žiadne nepilotované skúšobné misie. Let STS-1 sa tak stal najriskantnejším skúšobným letom v dejinách [[kozmonautika|kozmonautiky]] a letectva vôbec. Koncom 70. rokov Slayton uvažoval o možnosti ďalšieho kozmického letu, tentoraz na palube raketoplánu, ale odpoveďou mu bolo len zdvorilé mlčanie. Rozhodol sa, že akonáhle sa začnú lety OFT, odíde do dôchodku. Ešte v roku [[1980]] zistil vďaka osobnému odporúčaniu riaditeľa, že v NASA môže ešte zostať ako „pracujúci dôchodca“. K svojmu dôchodku si tak mohol pripísať aj plat zamestnanca NASA. V tom istom období sa mu ale začalo rozpadať manželstvo. Jeho žena Marge dúfala, že potom, čo si splní sen v podobe letu do vesmíru, Deke odíde z NASA a budú sa môcť odsťahovať z Houstonu. Rozpory medzi oboma manželmi vygradovali natoľko, že od roku [[1978]] začali žiť oddelene. Formálne sa rozviedli v roku [[1983]] a v [[október|októbri]] toho istého roka sa Slayton druhýkrát oženil s Bobbie Belle Jonesovou (1945 – 2010), ktorá tiež pracovala v NASA. Tento vzťah mu vydržal až do smrti. Medzitým Deke usúdil, že je čas na zmenu prostredia. Z NASA definitívne odišiel [[27. február]]a [[1982]]. Štyri dni predtým vykonal posledný let v lietadle T-38. Po tento okamih nalietal úctyhodných 7 164 letových hodín.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 306 – 312, 310 – 323.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> {{citát|Cítim, že som na počiatku niečoho, na čo sa budú ľudské bytosti sústreďovať najbližších 1 000 rokov – ak sa medzitým nezničíme. Je možné, že o 50 rokov skončíme mimo tejto slnečnej sústavy, budeme blúdiť vesmírom, prinajmenšom v rámci našej galaxie, a skúmať iné hviezdy a sústavy.|Deke Slayton}} == Neskorší život == [[Súbor:Deke Slayton in 1981.jpg|thumb|left|170px|Deke Slayton v roku 1981]] Po odchode z NASA Slaytona oslovil istý David Hannah, ktorý založil firmu [[Space Services Inc.]], a dúfal, že sa mu podarí vyvinúť malý nosič na vynášanie komerčných nákladov do vesmíru. Raketa dostala meno [[Conestoga (raketa)|Conestoga]] a [[9. september|9. septembra]] 1982 bol Deke ako manažér programu pri úspešnom štarte, ktorý sa zapísal do dejín kozmonautiky. Súkromná raketa vtedy prvýkrát vyletela po suborbitálnej dráhe za hranice vesmíru. Slayton nastúpil do funkcie prezidenta spoločnosti Space Services. Po dlhom súperení o kontrakty na vynášanie komerčných nákladov sa firma na začiatku 90. rokov zlúčila s [[EER Systems Corporation]] a zamerala sa na lety [[sondážna raketa|sondážnych suborbitálnych rakiet]]. Slayton sa potom stal riaditeľom jednej z divízií vzniknutej korporácie, o pár stupňov nižšie, než pôvodná pozícia prezidenta, ale stále mohol pracovať v odvetví, v ktorom sa pohyboval niekoľko predchádzajúcich desaťročí. Slaytonovi sa zapáčili aj letecké preteky okolo pylónov. Kúpil si pretekárske lietadlo [[Williams W-17 Stinger]] a pomenoval ho ''Stinger-21''. Stroj si veľmi obľúbil a počas ďalších ôsmich rokov sa zúčastnil 43 pretekov, a hoci nikdy nevyhral, neviedol si zle. V [[september|septembri]] [[1991]] veril v dobré umiestnenie na vrchole pretekárskej sezóny v nevadskom Rene. Ešte počas leta ale začal zažívať zvláštne stavy. Cítil akoby strácal rovnováhu. Nebol to neustály pocit, prichádzalo to vo vlnách, len občas. Okamžite uzemnil sám seba a prehovoril svojho kamaráta Dustyho Dowda, aby so Stingerom lietal na pretekoch v Rene on. Dowd nakoniec s lietadlom vyhral v pretekoch o striebornú trofej. Potom už lietadlo zostalo odstavené v hangári v Kansase, kde ho Slayton hangároval.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 329 – 342.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Williams W-17 Stinger ‘N21X - 21’ (26235777843).jpg|thumb|Pretekárske lietadlo [[Williams W-17 Stinger|W-17 Stinger]] v múzeu [[Planes of Fame Air Museum|Planes of Fame]] v meste [[Chino (Kalifornia)|Chino]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]]] O niekoľko mesiacov si Slayton začal všímať, že sa v jeho zornom poli objavujú [[slepá škvrna (oko)|slepé škvrny]]. Lekári mu zistili [[zhubný nádor]] na [[mozgový kmeň|mozgovom kmeni]] a prerastajúci až k optickému nervu. Presný typ nádoru odhalila až [[biopsia]]. Deke prvýkrát pocítil svoju smrteľnosť. Spísal poslednú vôľu a dal do poriadku svoje veci v pracovnom aj osobnom živote. So spisovateľom [[Michael Cassutt|Michaelom Cassuttom]] začal v roku 1991 sériu rozhovorov, z ktorých neskôr vznikla kniha ''Deke! (U.S. Manned Space : from Mercury to the Shuttle)''. V roku [[1992]] začal s Alanom Shepardom a dvoma novinármi, [[Jay Barbree|Jayom Barbreem]] a Howardom Benedictom, pracovať na spoločnej knihe s názvom ''[[Moon Shot|Moon Shot: The Inside Story of America’s Race to the Moon]]''. Po prvej sérii [[chemoterapia|chemoterapie]] to vyzeralo, že nádor sa mu začína zmenšovať, a tak Deke začal znova pracovať. Spoločnosť EER Systems čakal zápas o veľký kontrakt a dva skúšobné štarty novej rakety s názvom ''Starbird'', pričom oba prebehli úspešne. Donald Kent Slayton však skoro ráno [[13. jún]]a [[1993]] zomrel vo svojom dome v [[League City (Texas)|League City]] na predmestí Houstonu. Nasledujúcu sobotu sa v Johnsonovom vesmírnom stredisku konal smútočný ceremoniál, ktorého sa zúčastnil Alan Shepard, John Glenn, Wally Schirra, Alexej Leonov, vtedajší riaditeľ NASA [[Daniel Saul Goldin|Daniel Goldin]] a ďalší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wilford | meno = John Noble | autor = | odkaz na autora = | titul = Donald Slayton Dies at 69; Was One of First Astronauts | url = https://www.nytimes.com/1993/06/14/obituaries/donald-slayton-dies-at-69-was-one-of-first-astronauts.html | vydavateľ = nytimes.com | dátum vydania = 1993-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> Ráno 13. júna 1993 o 07:57 miestneho času mohlo viacero svedkov na [[Letisko Johna Waynea|letisku Johna Waynea]] v [[Orange County (Kalifornia)|Orange County]] v Kalifornii pozorovať červený Williams W-17 Stinger s imatrikulačnou značkou N21X, ktorý vzlietol z dráhy letiska, vykonával nad ním prízemnú akrobaciu a nakoniec v pomalom stúpaní odletel smerom na západ, pričom sa stratil z dohľadu nad Tichým oceánom. Hlučné lietadlo vzbudilo pozornosť, okrem iného aj preto, že porušilo hlukové predpisy, ktoré zakazovali lietanie v túto skorú dobu. Dňa [[20. júl]]a prišiel do Slaytonovej schránky list s napomenutím od Federálneho úradu pre civilné letectvo. List otvorila Dekova vdova Bobbie a napísala úradu odpoveď, v ktorej sa okrem iného zmienila, že Deke Slayton zomrel o 03:22 miestneho času, čiže asi päť a pol hodiny pred tým incidentom (vrátane miestneho časového rozdielu medzi Texasom a Kaliforniou), a tiež, že dotyčné lietadlo bolo pred niekoľkými mesiacmi venované múzeu športových lietadiel v [[Sparks (Nevada)|Sparks]] v Nevade a momentálne je vystavené s vybratým motorom. Slaytonov Stinger mal navyše v rámci zníženia hmotnosti vymontovaný elektrický štartér, a tak potreboval na naštartovanie pomocníka na pretočenie vrtule, kým pilot manipuloval s ovládacími prvkami v kokpite. Svedkovia ale uvádzali, že lietadlo naštartovalo samé. Bobbie Slaytonová sa k tomu vyjadrila: ''„Dekovi zrejme trvalo šesť hodín, kým našiel svojho kamaráta Gusa Grissoma, ktorý mu pomohol nahodiť motor...“'' Letecký historik [[Edward T. Maloney]], ktorý lietadlo získal od Slaytona do svojej múzejnej zbierky, povedal: ''„Nikdy sme s ním nelietali, odkedy nám ho Deke dal. Bol posledný, kto s ním lietal.“'' Maloney tiež tvrdil, že z lietadla nikdy nebol vymontovaný motor. V polovici 90. rokov bolo premiestnené do jeho múzea [[Planes of Fame Air Museum|Planes of Fame]] v meste [[Chino (Kalifornia)|Chino]] v Kalifornii, kde je dodnes. Záhadu červeného lietadla Stinger sa nikdy nepodarilo vyriešiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Norris | meno = Guy | autor = | odkaz na autora = | titul = Ghosts in the machine - Tales of haunted hangars and phantom pilots | url = https://www.flightglobal.com/ghosts-in-the-machine-tales-of-haunted-hangars-and-phantom-pilots/71143.article | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> {{citát|Rozhodnite sa, čo chcete robiť a potom... sa nikdy nevzdávajte, kým to neuskutočníte.|Deke Slayton}} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * SLAYTON, Donald K.; CASSUTT, Michael. ''Deke! (U.S. Manned Space : from Mercury to the Shuttle)''. New York : Forge, 1994. 354 s. ISBN 978-0-312-85503-1. * THOMPSON, Neal. ''Light this Candle (The Life and Times of Alan Shepard, America’s First Spaceman)''. New York : Crown Publishers, 2004. 445 s. ISBN 978-0-609-61001-5. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/slayton_donald.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/slayton_donald.htm Deke Slayton na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00077.htm Deke Slayton v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [http://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/slayton-donald-kent.html Deke Slayton na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}} {{DEFAULTSORT:Slayton, Donald Kent}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Testovací piloti USA]] [[Kategória:Príslušníci United States Air Force]] [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Apollo-Sojuz]] [[Kategória:Absolventi University of Minnesota]] [[Kategória:Osobnosti z Wisconsinu]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nórskeho pôvodu]] k7r4uvuydnsmqiu0tobqqligym2fnl1 7430003 7429961 2022-08-25T22:55:18Z Andrej-airliner 43530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut |Meno = Donald K. Slayton |Portrét = Deke Slayton in 1960s.jpg |Popis = Deke Slayton v roku 1965 |Podpis = Deke Slayton signature.svg |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Dátum narodenia = [[1. marec]] [[1924]] |Miesto narodenia = [[Sparta (Wisconsin)|Sparta]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1993|6|13|1924|3|1}} |Miesto úmrtia = [[League City (Texas)|League City]], [[Texas]], USA |Zamestnanie = |Súčasné_zamestnanie = |Predch_zamestnanie = [[pilot]] [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]], [[skúšobný pilot]] |Hodnosť = [[major (Spojené štáty)|major]], [[United States Air Force|USAF]] |Kozmonaut od = 9. apríla 1959 |Kozmonaut do = 27. februára 1982 |Čas vo vesmíre = 9 dní, 1 hodina, 28 minút |Misie = [[Apollo-Sojuz]] |znaky = [[Súbor:ASTP patch.png|40px]] |}} '''Donald Kent „Deke“ Slayton''' (* [[1. marec]] [[1924]], [[Sparta (Wisconsin)|Sparta]] – † [[13. jún]] [[1993]], [[League City (Texas)|League City]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[skúšobný pilot]], [[letectvo|letecký]] [[inžinier]] a [[pilot]] [[United States Air Force|Vzdušných síl USA]]. Bol vybraný do prvej [[Mercury Seven|sedmičky astronautov]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Stal sa prvým šéfastronautom NASA a následne až riaditeľom letových operácií posádok, pričom zodpovedal aj za výber astronautov na lety do vesmíru. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Slayton prihlásil do [[United States Army Air Corps|Leteckého zboru Armády USA]] a odlietal niekoľko bojových letov nad [[Európa|Európou]] a [[Tichý oceán|Tichomorím]]. Po vojne odišiel z armády a študoval letecké inžinierstvo na [[University of Minnesota]], pričom v roku [[1949]] získal titul [[Bachelor of Science|bakalár vied]] (''Bachelor of Science''). Následne pracoval ako letecký inžinier vo firme [[Boeing]]. Nemohol však lietať, a tak odtiaľ po dvoch rokoch odišiel a vstúpil do [[Minnesota Air National Guard|Leteckej národnej gardy štátu Minnesota]]. Potom sa prihlásil k [[United States Air Force|Vzdušným silám USA]] a v roku [[1955]] bol prijatý do [[U.S. Air Force Test Pilot School]]. V roku [[1959]] bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA ([[Mercury Seven]]). Mal sa stať druhým [[Američania (USA)|Američanom]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e, ale v roku [[1962]] ho vyradili z letového stavu kvôli [[srdce (orgán)|srdcovej]] [[arytmia|arytmii]]. Vzápätí sa stal prvým šéfastronautom NASA a v roku [[1963]] aj asistentom riaditeľa letových operácií posádok. Funkciu šéfastronauta prenechal v roku [[1964]] astronautovi [[Alan Bartlett Shepard|Alanovi Shepardovi]], ktorý tiež musel byť vyradený z letového stavu. V roku [[1966]] bol Slayton menovaný za riaditeľa letových operácií posádok. Mal na starosti výber astronautov, ich prípravu a najmä menovanie posádok. Z tejto pozície mal veľký vplyv na podobu [[Spojené štáty|amerických]] pilotovaných [[kozmický let|kozmických letov]]. Nevzdával sa však šance na let do vesmíru a medzitým sa snažil udržiavať v dobrej kondícii. V roku [[1972]] nakoniec dostal lekárske povolenie na návrat do letového stavu a začal sa pripravovať na medzinárodný kozmický let [[Apollo-Sojuz]], počas ktorého v roku [[1975]] letel do vesmíru ako pilot stykovacieho modulu. Mal 51 rokov a stal sa vtedy najstarším človekom vo vesmíre. Pomáhal aj pri vývoji [[Space Shuttle|raketoplánu]]. V NASA zostal do roku [[1982]]. Zomrel v roku [[1993]] na [[zhubný nádor|rakovinu]] [[mozog|mozgu]]. == Mladosť a začiatok kariéry == === Rodičia a vzdelanie === Narodil sa [[1. marec|1. marca]] [[1924]] na jednej z mliečnych fariem okolo mestečka [[Leon (Monroe County, Wisconsin)|Leon]] neďaleko [[Sparta (Wisconsin)|Sparty]] v štáte [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]] v [[Spojené štáty|USA]]. Mal [[Angličania|anglický]] a [[Nóri|nórsky]] pôvod. Jeho otec Charles Sherman Slayton (1887 – 1972) bol pôvodne vdovcom, kým sa zoznámil s Victoriou Adeliou Larsonovou (1895 – 1970). Okrem Donalda mali manželia Slaytonoví ešte ďalšie štyri deti a Donaldov otec mal ešte syna z prvého manželstva. Donald odmalička pomáhal s prácami na farme pri chove oviec a kráv a pestovaní tabaku. V dome nemali elektrinu ani tečúcu vodu. Vo veku 5 rokov sa Donaldovi stala nehoda, ktorá ho fyzicky poznamenala na celý život. Keď sa snažil pomôcť vyčistiť zaseknutú kosačku, ťahanú koňmi, kone náhle urobili jeden krok vpred. Žacia lišta mu cvaknutím odsekla dva články prstenníka na ľavej ruke. Na tento hendikep bol Donald do dospelosti veľmi citlivý a naučil sa skrývať prsty na ľavej ruke tak, aby si nikto nič nevšimol. Po absolvovaní základnej školy v Leone nastúpil na strednú v neďalekom meste Sparta, kde [[box (šport)|boxoval]], hral na [[pozauna|trombón]] a bol aktívny v organizácii [[National FFA Organization|Future Farmers of America]]. Keď bol v druhom ročníku, [[nacistické Nemecko|Nemecko]] napadlo [[Druhá poľská republika|Poľsko]] a začala [[druhá svetová vojna|druhá svetová vojna]]. Mladý Slayton sa zaujímal o farmárčenie, ktorému sa chcel venovať, ale namiesto toho ho viacej zaujalo [[letectvo]]. V treťom ročníku si zmenil nepovinné predmety z prírodopisu, poľnohospodárstva a živočíšnej výroby na matematiku, fyziku a chémiu. Napriek roztržke s otcom sa mu podarilo obhájiť si svoj názor.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 15 – 17.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 68. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/08/vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-08-18 | dátum prístupu = 2022-03-16 }}</ref> === Druhá svetová vojna === [[Súbor:Donald K. Slayton (WW II).jpg|thumb|left|Slayton ako [[pilot]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]]] Dňa [[7. december|7. decembra]] [[1941]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] [[útok na Pearl Harbor|zaútočilo na Pearl Harbor]] a USA následne vstúpili do vojny. Slayton spočiatku uvažoval o službe v [[United States Navy|námorníctve]] (''United States Navy''), ale nevedel plávať a námorníctvo prijímalo do leteckého výcviku iba vysokoškolsky vzdelaných adeptov. [[United States Army Air Corps|Letecký zbor Armády USA]] (''United States Army Air Corps'') však od [[marec|marca]] [[1942]] prijímal do leteckého výcviku mladíkov iba so stredoškolským vzdelaním. Slayton vycítil príležitosť a [[8. apríl]]a 1942 podpísal u leteckého zboru záväzok ako nezaradený vojak. V [[máj]]i dokončil strednú školu a o niekoľko mesiacov neskôr sa presunul do [[San Antonio (Texas)|San Antonia]] v [[Texas]]e, kde mal absolvovať letecký výcvik. Tu prišiel rozhodujúci moment, ktorým bola lekárska prehliadka. Spočiatku to vyzeralo, že kvôli chýbajúcim článkom na prstenníku ľavej ruky Slayton s lietaním skončil skôr, než vôbec začal. Niektorého z lekárov našťastie napadlo pozrieť sa do predpisov. Zistilo sa, že predpisový [[pilot]] musí mať všetky prsty s jedinou výnimkou. Na vykonávanie tohto povolania nie je potrebný prstenník na ľavej ruke (pre ľavákov na pravej). Slayton tak mohol začať s úvodným výcvikom vo [[Vernon (Texas)|Vernone]] v Texase, kde lietal na [[cvičné lietadlo|cvičných lietadlách]] [[Fairchild PT-19]], [[Boeing-Stearman Model 75|PT-17 Stearman]] a [[North American T-6 Texan|AT-6 Texan]]. Na konci leta 1942 uskutočnil na lietadle PT-17 Stearman svoj prvý sólový let. Po troch mesiacoch úvodného výcviku sa presunul do mesta [[Waco]] v Texase, kde v rámci základného výcviku lietal na strojoch [[Vultee BT-13 Valiant|BT-13 Valiant]]. Úvodným aj základným výcvikom Slayton prešiel bez zaváhania. Prial si lietať na jednomotorových [[stíhacie lietadlo|stíhačkách]], ale armáda ho vybrala do kurzu pre pilotov viacmotorových lietadiel. Donald tak začal s výcvikom na lietadlách [[Beechcraft AT-10 Wichita|AT-10 Wichita]], [[Cessna AT-17 Bobcat|AT-17 Bobcat]] a [[Curtiss A-18 Shrike|A-18 Shrike]]. Výcvik absolvoval [[22. apríl]]a [[1943]] a následne mal v [[Columbia (Južná Karolína)|Columbii]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]] podstúpiť bojový výcvik na [[bombardovacie lietadlo|bombardér]] [[North American B-25 Mitchell|B-25 Mitchell]]. Po piatich mesiacoch výcvik dokončil a čakalo ho pridelenie k bojovej jednotke, ktorou sa stala [[340th Flying Training Group|340. bombardovacia skupina]] (''340th Bombardment Group'', ''340th BG'') dislokovaná v tom čase v [[severná Afrika|severnej Afrike]].<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 17 – 22.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Astronaut Deke Slayton during World War II - GPN-2004-00028.jpg|thumb|Donald Slayton (vpravo) s kolegom pri lietadle [[Douglas A-26 Invader|A-26 Invader]] pravdepodobne na [[Okinava (ostrov)|Okinave]], leto 1945]] V [[Newport News]] vo [[Virgínia|Virgínii]] Slayton so svojimi kolegami nastúpil na jednu z lodí tvoriacich konvoj, aby vyplávali smerom do [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Po mesačnej plavbe lode priplávali do prístavu Zerni, kde sa ukázalo, že 340th BG sa medzitým premiestnila do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]]. Lode tak odplávali smer [[Neapol]]. Neďaleko [[Gibraltár]]u sa stali terčom útoku nemeckých bombardérov a [[ponorka|ponoriek]]. Nemcom sa podarilo potopiť niekoľko lodí. V [[september|septembri]] 1943 Slayton nakoniec prišiel do Neapolu, odkiaľ sa presunul na základňu [[Letisko San Pancrazio|San Pancrazio]].{{#tag:ref|Slayton ale vo svojich memoároch opakovane uviedol názov letiska ako San Petrazio. Miesto s takým názvom ani letisko však neexistuje.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/>|group=pozn.}} Odtiaľto lietal na bojové lety nad [[Balkánsky polostrov]]. Po šiestich týždňoch sa spolu s 340th BG presunul na základňu vo [[Foggia Airfield Complex|Foggii]] a v [[január]]i [[1944]] na poľné letisko na úpätí [[sopka|sopky]] [[Vezuv]]. Tu večer [[18. marec|18. marca]] zažil erupciu Vezuvu, pri ktorej bolo v priebehu niekoľkých minút zničených asi 80 lietadiel 340th BG. Nad [[Európa|Európou]] Slayton nakoniec odlietal 56 bojových letov a v [[máj]]i 1944 sa vrátil do USA.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 23 – 32.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> Plánoval, že sa ešte vráti do Európy ako stíhací pilot, ale armáda mu dala dve možnosti. Buď bude inštruktor pre pokročilý výcvik na B-25 v Texase, alebo inštruktor pre bojový výcvik na B-25 v Južnej Karolíne. Slayton si vybral druhú možnosť, ale mal už iný plán. V tom čase sa uvádzal do výzbroje nový dvojmotorový ľahký bombardér [[Douglas A-26 Invader|A-26 Invader]], ktorý mal byť rýchlejší než ostatné lietadlá v tejto kategórii. Keď už nemôže byť stíhačom, rozhodol sa, že bude aspoň lietať na A-26. Zámer sa mu podaril a zvyšok roka 1944 strávil výcvikom na A-26 na [[Selfridge Air National Guard Base|Selfridgeovom letisku]] v [[Michigan]]e. Pripravoval sa na bojové nasadenie v [[Tichý oceán|Tichomorí]]. V [[júl]]i [[1945]] prišiel na ostrov [[Okinava (ostrov)|Okinava]] a pridal sa k [[319th Operations Group|319. bombardovacej skupine]] (''319th Bombardment Group'', ''319th BG''). Z Okinavy stihol odlietať sedem bojových letov nad Japonskom. Posledný bojový let uskutočnil [[12. august]]a, tri dni po zhodení [[atómová bomba|atómovej bomby]] na [[Nagasaki (Nagasaki)|Nagasaki]]. Tešil sa na návrat domov, ale početné jednotky z Európy a Tichomoria nebolo možné prepraviť späť do USA naraz. Preto takmer dva mesiace trvalo, kým sa dostal domov. Po vojne pracoval ako inštruktor na B-25 v [[Fort McCoy (Wisconsin)|Camp McCoy]] vo Wisconsine, [[Albany (Georgia)|Albany]] v [[Georgia (štát USA)|Georgii]] a [[Boca Raton (Florida)|Boca Raton]] na [[Florida|Floride]]. Na jeseň [[1946]] mal Slayton 22 rokov, koniec záväzku v armáde na dohľad, 1 100 nalietaných hodín a 63 bojových letov na konte. Dňa [[21. október|21. októbra]] uskutočnil posledný let v službách armády a v [[november|novembri]] 1946 z nej odišiel.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 33 – 40.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> === Po druhej svetovej vojne === [[Súbor:F-51D Minnesota ANG in early 1950s.jpg|thumb|left|[[North American P-51 Mustang|F-51D Mustang]] v službách [[Minnesota Air National Guard|Leteckej národnej gardy štátu Minnesota]] začiatkom 50. rokov 20. storočia]] Po odchode z armády Slayton začal študovať [[letectvo|letecké]] [[inžinier]]stvo na [[University of Minnesota]] v [[Minneapolis]]e. Vzhľadom na Slaytonove vojnové skúsenosti mu univerzita odpustila polovicu kreditov za prvý ročník a armáda zase hradila školné. Zvyšok ale bol na Slaytonovi. Rozhodol sa, že univerzitu absolvuje v najrýchlejšom možnom tempe. Ponoril sa do štúdia a vo voľnom čase pracoval, pretože armádne štipendium hradilo iba školné, nie ubytovanie a stravu. Istý čas dokonca pracoval v obchode s dámskou obuvou. Nakoniec však usúdil, že vykladanie nákladných vagónov bude predsa len lepšia voľba. Okrem toho počas víkendov lietal ako rezervista pre vzdušné sily na lietadlách T-6 Texan. Potom zistil, že jeden z jeho starých kamarátov lieta u [[Minnesota Air National Guard|Leteckej národnej gardy štátu Minnesota]] v letke, ktorá mala vo výzbroji nielen bombardéry A-26, s ktorými Slayton lietal počas vojny, ale aj jednomotorové [[stíhacie lietadlo|stíhačky]] [[North American P-51 Mustang|F-51 Mustang]]. Slayton využil túto šancu a čoskoro sa preškolil na Mustangy. V jednom období dokonca lietal na troch typoch lietadiel – A-26, F-51 a [[Douglas C-47 Skytrain|C-47]]. V [[august]]e [[1949]] Slayton získal titul [[Bachelor of Science|bakalár vied]] (''Bachelor of Science'') v leteckom inžinierstve. Štvorročný študijný program zvládol za dva a pol roka. Prácu mu ponúklo niekoľko firiem, ale nakoniec ho zamestnal [[Boeing]]. Následne strávil dva roky poväčšinou pri rysovacej doske v [[Seattle|Seattli]]. Pracoval na [[Boeing B-52 Stratofortress|B-52 Stratofortress]] a [[Boeing KC-97 Stratofreighter|KC-97 Stratofreighter]], ale nebolo to pre neho šťastné obdobie. Prišiel aj o možnosť lietať, keďže v okolí Seattlu nebola žiadna základňa [[Air National Guard|Leteckej národnej gardy]].<ref name="40-49">Slayton & Cassutt 1994, s. 40 – 49.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:F-86f-36fdw-1955.jpg|thumb|right|[[North American F-86 Sabre|F-86F Sabre]] [[36th Wing|36. denného-stíhacieho krídla]] na základni [[Letisko Bitburg|Bitburg]] v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]], 1955]] Vo [[február]]i [[1951]] mu bývalý veliteľ letky našiel miesto u Leteckej národnej gardy štátu Minnesota a ponúkol mu, aby sa vrátil k svojej bývalej jednotke. Slayton sa rozlúčil s Boeingom a odišiel zo Seattlu. Ukázalo sa však, že dva roky neustáleho pozerania na technické výkresy mu ľahko poškodili zrak. Našťastie dostal kontakt na jedného [[oftalmológia|oftalmológa]], ktorý dokázal pomocou cvikov vrátiť Slaytonov zrak opäť do formy. Zatiaľ čo cvičil svoje očné buľvy a čakal na opakovanú lekársku prehliadku, stal sa dôstojníkom údržby lietadiel. Po zaradení do letového stavu zalietaval F-51, ktoré prešli opravami a predpísanými prehliadkami.<ref name="40-49"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> Slayton však nebol spokojný s pozíciou rezervistu a chcel sa vrátiť do regulárneho letectva. [[United States Air Force|Vzdušné sily USA]] (''United States Air Force'', ''USAF'') jeho žiadosť prijali až na tretí raz. Dúfal, že sa zapojí do [[Kórejská vojna|kórejskej vojny]], ale v [[máj]]i [[1952]] bol pridelený do [[Air Command and Staff College|Air Command and Staff School]] v [[Montgomery (Alabama)|Montgomery]] v [[Alabama|Alabame]]. Opäť zasadol do školských lavíc, ale šesťtýždňový kurz mu ubehol celkom rýchlo. Potom bol pridelený na pozíciu inšpektora údržby na veliteľstve [[Twelfth Air Force|12. leteckej armády]] na základni [[Lucius D. Clay Kaserne|Wiesbaden]] vo vtedajšom [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]]. V Nemecku ale napriek pôvodným chmúrnym vyhliadkam na lietanie v starých C-47 predsa len narazil na dve šťastné okolnosti. Prvá z nich bola istá Marjorie „Marge“ Lunneyová (1921 – 1989), ktorá pracovala na základni vo Wiesbadene ako sekretárka. Druhou okolnosťou bola prvá skúsenosť s [[prúdový motor|prúdovými]] lietadlami. Počas návštevy v USA po prvom 18-mesačnom turnuse v Nemecku sa Slaytonovi podarilo prehovoriť nadriadených, a na druhý turnus bol pridelený k [[36th Wing|36. dennému-stíhaciemu krídlu]] (''36th Fighter-Day Wing'') v [[Letisko Bitburg|Bitburgu]]. Ako dôstojník údržby dostal preškolenie na vtedy moderný [[North American F-86 Sabre|F-86 Sabre]]. Dňa [[18. máj]]a [[1955]] sa na základni [[Letecká základňa Ramstein|Ramstein]] oženil s Marjorie Lunneyovou. Kamaráti z jednotky mali z recesie na rukávoch čierne pásky, čím nevestu príliš nepotešili. Zaujímavosťou je, že to bol posledný sobáš, ktorý nemecké úrady vykonali podľa okupačných zákonov. Nemecko v tom čase už nepodliehalo okupačnému veleniu spojeneckých vojsk.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 52 – 54.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> === Skúšobný pilot === Po opakovaných pokusoch o prijatie do [[U.S. Air Force Test Pilot School]] bola s prihliadnutím na jeho angažmán na prúdových lietadlách jeho žiadosť prijatá. V [[jún]]i 1955 sa mal Slayton hlásiť na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej základni vzdušných síl]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] ako žiak kurzu pre [[skúšobný pilot|skúšobných pilotov]]. Na základe skúseností zo štúdia na University of Minnesota ho tunajšie tempo štúdia neprekvapilo. Navyše sa tu k hodinám stráveným v prednáškových miestnostiach a večerným samoštúdiom pridalo aj lietanie. Mesiac po príchode na Edwardsovu základňu bol Slayton už v plnej práci na hodnotení výkonnostných charakteristík ľahko olietaného [[Lockheed T-33|T-33]]. Slaytonovo hodnotenie T-33 si vyžiadalo celkovo 11 letov medzi [[26. júl]]om a [[15. september|15. septembrom]] a výsledkom bola správa, ktorú musel schváliť veliteľ školy podplukovník Amman a šéf výkonnostnej sekcie major Polve. Dokument získal ich potvrdenie, rovnako tak aj tie nasledujúce. V [[december|decembri]] 1955 bol Slayton vyradený ako čerstvý skúšobný pilot.<ref name="55-65">Slayton & Cassutt 1994, s. 55 – 65.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 69. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/08/vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-08-25 | dátum prístupu = 2022-03-17 }}</ref> [[Súbor:Republic YF-105A (SN 54-0098, the first of two prototypes) 060831-F-1234S-039.jpg|thumb|[[Republic F-105 Thunderchief|Republic YF-105A]]]] Pridelili ho ku [[Air Force Test Center|Flight Test Center]] na Edwardsovej základni k sekcii, ktorá testovala výkony prototypov stíhacích lietadiel. Znamenalo to, že sa dostal k elite skúšobných pilotov. Spolu s ním putoval k stíhacej sekcii aj spolužiak Donald Sorlie. Pod vedením plukovníka Hanesa tu pôsobilo 13 pilotov. Nováčikovia Donald & Donald rýchlo zapadli medzi ostatných. Do roku 1955 ostatní Slaytona oslovovali „Donald“ alebo „Don“. Po príchode do Flight Test Center tu boli dvaja Donaldovia. Pôsobilo to zmätok v rádiovej komunikácii, a tak ostatní začali Slaytona prezývať zloženinou počiatočných písmen z jeho krstných mien Donald Kent. DK sa v [[angličtina|angličtine]] vyslovuje ako „dý kej“, a tak vznikla neskôr slávna prezývka „Deke“ (vyslovuj ako „Dýk“). Deke ako skúšobný pilot spočiatku lietal tzv. „chase“, čo boli sprievodné lety pri testoch prototypov, pri ktorých chase pilot poskytoval svojmu kolegovi referencie ohľadom správania lietadla, výšky, rýchlosti a zhotovoval fotografický alebo filmový záznam. Potom sa dostal aj k novým prototypom. V [[september|septembri]] [[1956]] vykonával skúšky bŕzd na novom stroji [[Republic F-105 Thunderchief|YF-105A]], keď obloženie bŕzd vzplanulo. Lietadlo sa zastavilo na kraji dráhy a oheň sa začal pomaly šíriť. Slayton neváhal, otvoril kryt kabíny a zoskočil na zem. Lenže nepočítal s hmotnosťou [[padák]]a a pri dopade si spôsobil poriadny [[brušná prietrž|pruh]]. Nebolo to naposledy, čo sa Deke dostal do problémov s YF-105A. Päť, niekedy aj šesť dní v týždni Deke lietal na niekoľkých typoch lietadiel denne. Testoval stroje T-33, [[Lockheed F-104 Starfighter|YF-104A]], [[Convair F-102 Delta Dagger|F-102A]], TF-102, [[McDonnell F-101 Voodoo|F-101A]], [[Convair F-106 Delta Dart|F-106]] a množstvo ďalších lietadiel. Počas skúšok lietadla F-105 Thunderchief bol Deke menovaný za projektového manažéra a okrem iného dostal na starosť aj vykonávanie samotných skúšok. V jeden deň mal vykonať let na zistenie charakteristík počas utiahnutej zatáčky za podzvukovej rýchlosti. Thunderchief sa však Dekovi vymkol kontrole, vykonal tri alebo štyri otáčky vo vývrtke, ktorá prešla v plochú vývrtku na chrbte. Lietadlo teraz padalo za neustálej rotácie. Mohutné [[odstredivá sila|odstredivé sily]] Slaytona vyťahovali zo sedadla. Nedarilo sa mu vyviesť stroj z nestabilného režimu, Thunderchief sa vždy len začal točiť na opačnú stranu. Navyše Deke zistil, že kvôli negatívnemu [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženiu]] nedočiahne na madlá katapultu. Počas niekoľkých sekúnd stroj spadol o tri kilometre a pád pokračoval. Nakoniec sa Dekovi podarilo vysunúť vzdušné brzdy, ktoré, ako dúfal, vývrtku definitívne zastavia. Thunderchief ale opäť iba zmenil zmysel rotácie a padal ďalej. Tentokrát ale počas prechodu z jedného smeru do druhého málinko zaváhal. Na to Deke čakal. Pri ďalšom pokuse sa mu podarilo uviesť stroj do normálneho strmhlavého letu, ktorý mohol vybrať. K zemi mu zostávali iba tri kilometre. Keď sa s lietadlom vrátil na základňu, mechanici opatrne otvorili bombovnicu lietadla, v ktorej boli pripevnené meracie prístroje. Namiesto záznamníkov a citlivých aparátov tu bola iba spleť pokrúteného kovu. Obrovské sily a vibrácie počas vývrtky ich úplne zdemolovali. Deke sa na to chvíľu pozeral, potom sa pomaly obrátil smerom k [[hangár (letisko)|hangáru]], ktorý si na Edwardsovej základni pre svoju potrebu prenajala firma [[Republic Aviation]], zdvihol pravú ruku a známym gestom poslal konštruktérov Republicu do príslušných miest.<ref name="55-65"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton"/> Dňa [[8. apríl]]a [[1957]] mu manželka Marge porodila syna, ktorému dali meno Kent Sherman. V rovnakom roku sa stíhacia sekcia Flight Test Center rozdelila na dve časti a Deke bol menovaný za šéfa jednej z nich. V roku [[1958]] bol spolu s kolegom Andym Andersonom poslaný do [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], aby tamojším pilotom pomohli s letovými skúškami ich prvej nadzvukovej stíhačky English Electric P.1B (z ktorej o niečo neskôr vznikol [[English Electric Lightning]]). Pre Slaytona sa P.1B stalo najobľúbenejším lietadlom vôbec. V tom čase sa naplno rozbehli [[vesmírne preteky]] medzi Spojenými štátmi a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Deke vtedy neprejavoval zvláštny záujem o vesmír, ale videl prísľub v chystanom projekte [[North American X-15|X-15]].<ref name="55-65"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton"/> {{citát|P.1 bolo úžasné lietadlo s ľahkou ovládateľnosťou F-86 a výkonmi F-104. Jeho jedinou nevýhodou bolo, že nemalo žiadny dolet... Keď sa však pozriem späť, musím povedať, že P.1 bolo moje najobľúbenejšie lietadlo vôbec.|Deke Slayton}} == Kariéra v NASA == === Mercury Seven === [[Súbor:Donald "Deke" Slayton in 1959.jpg|thumb|left|170px|Deke Slayton v roku 1959]] V [[január]]i [[1959]] Slayton dostal zapečatenú obálku z [[Washington, D. C.|Washingtonu, D. C.]] Boli v nej inštrukcie, aby osobne prišiel do hlavného mesta na tajnú poradu. Nebol ale sám, niektorým ďalším pilotom z Edwardsovej základne prišla pozvánka tiež. Kým Deke sa mal do Washingtonu dostaviť [[9. február]]a, niektorí jeho kolegovia mali v rozkaze termín o týždeň skôr. Keď sa vrátili z tajného pohovoru, niečo aj prezradili. Slayton tak už pri balení vecí pred cestou trocha tušil, o čo pôjde. V pondelok 9. februára 1959 Deke sedel s 30 ďalšími mužmi v jednej zo sál [[Cutts-Madison House|Dolley Madison House]] vo Washingtone, D. C. Prvé informácie kandidátom poskytol Charles Donlan, námestník [[Space Task Group]].{{#tag:ref|Interná skupina v rámci NASA, ktorá sa zaoberala prípravou pilotovaných kozmických letov. Ide o priameho predchodcu dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.|group=pozn.}} Odhalil im dôvod ich prítomnosti, vysvetlil princípy fungovania novej organizácie [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a stručne opísal [[program Mercury]]. Potom k nim prehovoril Warren North z riaditeľstva NASA, ktorý vysvetlil dôvody na vykonanie pilotovaného [[kozmický let|kozmického letu]]. Nakoniec im Dr. Robert Voas opísal priebeh výberového procesu. Niektorých kandidátov trocha zaskočil fakt, že kabína [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] mala byť schopná plne automatického letu, čo podľa ich názoru degradovalo funkciu pilota na jej palube. Hoci Slaytona vesmír predtým nijako nelákal, rozhodol sa, že sa zúčastní výberového konania. Nasledujúci deň, v utorok [[10. február]]a, začali motivačné pohovory a psychologické testy. V stredu nasledovali záverečné pohovory úvodnej fázy výberu a potom sa Deke s ostatnými mohol vrátiť domov. Mal čakať na ďalšie pokyny. Kandidáti, ktorí neprešli úvodným kolom výberu, boli o svojom neúspechu informovaní okamžite. Zo 69 mužov, ktorí sa zúčastnili prvých pohovorov, zostalo 32. Dňa [[6. marec|6. marca]] sa mal Slayton dostaviť do mesta [[Albuquerque]] v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]], kde sa malo na miestnej [[Lovelace Respiratory Research Institute|Lovelace Clinic]] uskutočniť ďalšie kolo výberu. Deke bol v tretej skupine kandidátov. Lekári mali na klinike preskúmať zdravotný stav každého kandidáta do najmenšieho detailu. Procedúry, ktorými kandidáti prechádzali, boli veľmi bolestivé, nepríjemné a veľmi často ponižujúce. Slayton sa neskôr vyjadril: ''„Ak ste nemali radi doktorov, bolo to ako najhoršia nočná mora.“'' Slayton ale týždeň na klinike vydržal, rovnako aj ostatní kandidáti. Len Dekov starý kamarát z Edwardsovej základne, istý [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]], mal namále, keď lekári u neho objavili [[senná nádcha|sennú nádchu]]. Nakoniec im však vysvetlil, že vo vesmíre sa tak ľahko nedostane do styku s [[peľ]]om. Od [[15. marec|15. marca]] Slaytona čakalo ďalšie kolo výberu vo [[Wright-Patterson Air Force Base|Wright Aerospace Medical Laboratory]] v [[Ohio|Ohiu]]. Kandidátov tu čakali „stresové testy“. Medzi 15 skúškami, ktorými muži prechádzali, bol napríklad test na zvládanie jednoduchých úloh v hlučnom a stresujúcom prostredí. Kým kandidátovi pri uchu hučala siréna o 145 [[bel (jednotka)|decibeloch]] (každý dostal chrániče sluchu) vo všetkých frekvenciách počuteľného spektra, pilot mal na papier vykonávať jednoduché výpočty. Aby bol stres ešte väčší, stál nad ním psychológ a meral čas riešenia jednotlivých výpočtov. Okrem toho kandidáti jazdili na [[centrifúga|centrifúge]], museli prejsť testami zvládania tepla, chladu, pobytom v izolačnej komore, ďalšími psychotestami atď. Dňa [[21. marec|21. marca]] sa však Deke mohol zbaliť a odísť domov. Mal čakať na telefonát z NASA. V zákulisí medzitým prebiehali spory o to, koho z kandidátov prijať do programu. Pôvodne mali prijať 12 uchádzačov, ale počas výberu sa počet miest znížil na 6. Teraz, keď zostávalo iba vyhodnotiť, ako jednotliví muži skončili, Charles Donlan, šéf programu Mercury, zistil, že prísne podmienky splnilo 7 z nich. Nevedel, koho vyradiť, a tak sa nakoniec opýtal svojho nadriadeného Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Roberta R. Gilrutha]], vedúceho Space Task Group, ktorý rozhodol, že do oddielu [[kozmonaut|astronautov]] prijmú všetkých 7 adeptov. Skupina budúcich astronautov sa tak začala volať ''[[Mercury Seven]]''.<ref name="66-69-75">Slayton & Cassutt 1994, s. 66, 69 – 75.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Slayton and Shepard in 1959.png|thumb|Deke Slayton (vľavo) a [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]] (vpravo) na slávnej tlačovej konferencii vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], 9. apríl 1959]] V piatok [[3. apríl]]a 1959 zazvonil v Slaytonovej kancelárii na Edwardsovej základni telefón. Volal mu Charles Donlan. ''„Boli ste vybraný, aby ste sa k nám pridali. Teda pokiaľ máte stále záujem.“'' ''„Áno, mám,“'' odpovedal Deke a odišiel informovať svojho nadriadeného, že odchádza z Edwardsovej základne. V stredu [[8. apríl]]a Slayton odletel do Washingtonu, D. C. a v nasledujúci deň stál s ostatnými šiestimi kandidátmi v Dolley Madison House a zo zákulisia sledoval masu novinárov a fotografov, ktorí sa tlačili pred pódiom v bývalom tanečnom salóne. Astronauti boli zoradení podľa abecedy a vedľa Slaytona stál [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]] z námorníctva. Krátko predtým, než vyšli na pódium, sa Slayton priznal Shepardovi: ''„Som pekelne nervózny.“'' Obaja sa zhodli a dúfali, že to nebude dlho trvať. Vzápätí sa Shepard pozrel na Slaytona a opýtal sa ho: ''„Tieto, uh, motýliky sa už zase vracajú do módy?“'' Deke sa zatváril zmätene a začal trocha pochybovať o výbere svojho oblečenia. Potom si spomínal, ako Shepard na neho pôsobil chladne a odmerane, zatiaľ čo ďalší astronaut, ktorý si pre túto príležitosť tiež dal motýlika, [[John Glenn]], sa snažil byť ku každému milý. ''„Čo je sakra zlé na mojom motýliku?“'' Opýtal sa Sheparda. ''„No, vlastne nič. Len pochybujem, že kamery nezachytia tú škvrnu od vajíčka alebo kečupu, alebo čo to máš za svinstvo na svojom motýliku.“'' Slayton ešte viac znervóznel: ''„Aké svinstvo?“'' V tom momente už musel vyjsť na pódium a zasadnúť spolu s ostatnými k pripravenému stolu s mikrofónmi. Medzitým začul Sheparda, ako hovorí: ''„Ach bože, ten motýlik...“'' Slayton sa márne pokúšal pozrieť na motýlika, keď zrazu zacítil, ako Shepard do neho nenápadne strká lakťom. Deke sa k nemu naklonil a Shepard mu zašepkal: ''„Nič na tom motýliku nemáš, Slayton.“'' ''„Čože?“'' Odpovedal Deke. Shepard sa pousmial: ''„Dostal som ťa, U.S. Air Force!“'' Odveká, hoci nie úplne vážne mienená rivalita medzi dvoma zložkami [[United States Armed Forces|amerických ozbrojených síl]] sa preniesla aj sem. Slayton si to začal uvedomovať: ''„Ako dostal? Aha takto! Shepard, ja ťa...!“'' Dekov šepot prerušil príchod riaditeľa NASA [[Thomas Keith Glennan|Keitha Glennana]]. Začala sa tlačová konferencia. Na otázku, čo na to (že sa stanete astronautom) povedali Vaša žena a deti, Slayton odpovedal: ''„To, čo robím, je v podstate moja vec, čo sa týka profesie a moja žena s tým zvyčajne súhlasí na sto percent.“'' O niekoľko desiatok minút neskôr boli zo siedmich mužov programu Mercury celonárodné celebrity. Astronauti nerozumeli, prečo je okolo nich taký mediálny ošiaľ, keď ešte nič nedokázali. Slayton a Shepard sa na seba prekvapene pozreli, pričom obom bolo jasné, že už nič nebude také, ako predtým. Slayton svoju rodinu presťahoval z Edwardsovej základne do domu neďaleko [[Fort Eustis]] vo Virgínii, kde jeho susedmi boli kolegovia astronauti Gus Grissom a [[Walter Marty Schirra|Walter „Wally“ Schirra]].<ref name="66-69-75"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vintage Space Fun Fact: Slayton’s Bow Tie | url = https://vintagespace.wordpress.com/2012/04/09/vintage-space-fun-fact-slaytons-bow-tie/ | vydavateľ = vintagespace.wordpress.com | dátum vydania = 2012-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Project Mercury-Mercury Seven-Astronauts.jpg|thumb|left|Sedmička [[kozmonaut|astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]] pózuje s modelom [[nosná raketa|rakety]] [[Atlas (raketa)#Začiatky SM-65|Atlas]], 1959. Zľava doprava: [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]], [[Malcolm Scott Carpenter|Scott Carpenter]], Deke Slayton a [[Gordon Cooper]]. Vzadu zľava: [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]], [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]] a [[John Glenn]]]] Nové národné celebrity si užívali výhody, ktoré vyplývali z ich statusu. Dom na kľúč za veľmi nízku cenu, výhodné úvery na nové domy v [[Houston]]e alebo každý rok najnovšie športové autá [[Chevrolet]] za nízku cenu. Časopis ''[[Life (časopis)|Life]]'' astronautom ponúkol sumu pol milióna [[americký dolár|dolárov]], ktorú si mali rozdeliť medzi sebou do troch rokov ako výmenu za prístup do svojho súkromia. Na druhej strane tu však bolo riziko v podobe kozmického letu. [[Nosná raketa]] [[Atlas (raketa)#Začiatky SM-65|Atlas]], ktorá ich mala vyniesť na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e, bola vtedy značne nespoľahlivá. Astronauti tiež museli cestovať po celých USA a zo začiatku nemali možnosť lietať na výkonných prúdových lietadlách. Až počas výcviku si presadili možnosť udržiavať návyky na strojoch T-33, F-102 a F-106 Vzdušných síl USA na [[Langley Air Force Base|Langleyovej základni]]. Potom tu bol veľký príval nových informácií, ktoré museli astronauti vstrebať. Keď v roku 1959 astronauti začali navštevovať [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]], aby sledovali štarty rakiet, bývali väčšinou v budove s názvom hangár S. Bol to prerobený letecký hangár s obrovskými posuvnými dverami na oboch koncoch, pričom jeho vnútro bolo prerobené na kancelárie, lekárske laboratóriá a ubytovne astronautov. Aby sa astronauti dostali do svojich izieb, museli často prechádzať cez plechovú budovu vedľa hangára S, v ktorej sa nachádzali klietky plné [[šimpanz]]ov, z ktorých potom niektorí leteli na skúšobných letoch. Vrieskajúce šimpanzy mali navyše nepríjemný zvyk hrať sa s vlastnými výkalmi. Keď raz jeden kongresman navštívil Cape Canaveral, trval na návšteve klietok so šimpanzmi napriek varovaniam o ich nepríjemnom správaní. Zákonodarca stál pri klietke a rozprával sa so šimpanzom, ktorého nazval „malý astronaut“. Šimpanz [[Enos (šimpanz)|Enos]] sa mu vyprázdnil do rúk a hromadu výkalov hodil na kongresmanov oblek. Aby sa astronauti vyhli nepríjemným šimpanzom a nemuseli bývať v nepohodlnom a pochmúrnom hangári S, požiadali NASA o povolenie bývať v hoteli Starlite v [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], ktorý vlastnil hotelier a [[filantrop]] [[Henri Landwirth]]. Neskôr bol Landwirth najatý, aby riadil nový hotel Holiday Inn, ktorý sa staval na pláži. Zhodou okolností v deň otvorenia Holiday Inn v [[máj]]i [[1960]], hotel Starlite úplne vyhorel. Polícia nenašla žiadne dôkazy o úmyselnom podpálení a neskôr došla k záveru, že príčinou požiaru bolo chybné elektrické vedenie. Raz neskoro v noci Landwirth našiel Deka Slaytona sedieť vo svojom novom hotelovom bare Riviera Lounge a opýtal sa ho, či by sa astronauti presunuli zo Starlite do jeho nového hotela. ''„Nevidím žiadny problém,“'' povedal Slayton. ''„Porozprávam sa s chlapcami a dám ti vedieť.“'' Slayton zavolal na druhý deň a povedal, že ponuku prijímajú s tým, že kedykoľvek budú v meste, budú mať k dispozícii izbu. Landwirth súhlasil a dokonca im znížil cenu na 8 dolárov za noc. Keď sa astronauti presunuli do Holiday Inn, nasledovali ich všetci reportéri a tiež zástupy atraktívnych žien, ktoré boli predtým v hoteli Starlite. Čoskoro sa Holiday Inn stal vyhľadávaným miestom v Cocoa Beach.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 70. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-01 | dátum prístupu = 2022-03-20 }}</ref><ref>Thompson 2004, s. 250 – 251.</ref> [[Súbor:Deke Slayton during training in 1960.jpg|thumb|Deke Slayton počas výcviku na [[centrifúga|centrifúge]] v [[Naval Air Warfare Center Warminster|Johnsville]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]], 1960]] Astronauti programu Mercury sa podrobovali namáhavému výcviku. Každý dostal hneď na začiatku výcviku pridelenú jednu oblasť, v ktorej mal zastupovať záujmy astronautov. Slayton dostal na starosť vývoj nosiča Atlas, ktorý bol vtedy značne nespoľahlivý. A to až tak, že prvé lety sa mali uskutočniť pomocou slabšej rakety [[Redstone (balistická raketa)|Redstone]], ktorá bola schopná dopraviť kabínu Mercury iba na [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnu dráhu]]. Deke a ostatní museli tiež prejsť výcvikom prežitia v [[Panama (štát)|panamskej]] džungli, v púšti neďaleko [[Nevada (štát USA)|nevadského]] [[Reno (Nevada)|Rena]], neustálymi jazdami na centrifúge a nácvikom núdzového opustenia kabíny vo vode. Z toho mal Deke obavy, lebo nevedel plávať, keďže v jeho rodisku netiekla žiadna väčšia rieka a nemal tak príležitosť naučiť sa to. Trocha mu to išlo aspoň pod vodou s [[kyslík]]ovou fľašou na chrbte, ale nedokázal sa poriadne udržať na hladine. Gus Grissom ho pri jednej príležitosti musel zachraňovať, keď Slayton spadol cez okraj záchranného člnu a začal sa topiť. Gus skočil do vody a zachránil ho. Odvtedy sa Grissom a Slayton ešte viacej spriatelili. Postupne sa však Deke naučil udržať sa aspoň chvíľu na hladine, ale nikdy sa nenaučil poriadne plávať. Dňa [[25. august]]a 1959 Slayton podstupoval výcvik na centrifúge v [[Naval Air Warfare Center Warminster|Johnsville]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]. Bez problémov zvládal aj veľké preťaženia a ani teraz nečakal žiadne problémy. Lekár William K. Douglas mu prilepil na hrudník zvody [[elektrokardiografia|EKG]] a skúšal ich funkciu, pričom sa náhle zarazil. ''„Čo je?“'' Spýtal sa Deke. ''„Ale nič, len mám dojem, že vidím nepravidelný tep,“'' odpovedal Dr. Douglas. ''„To si robíš srandu!“'' Deke znervóznel. ''„Hlavne pokoj, bude to asi len chyba v inštrumentácii,“'' povedal Douglas a vyžiadal si od obsluhy centrifúgy jazdu s preťažením 3 g. Lekár počas jazdy pozorne sledoval pás so záznamom Dekovej [[srdce (orgán)|srdcovej]] činnosti a bol čoraz viac nepokojný. Nakoniec prikázal zastaviť centrifúgu. Možno to bolo len z pretrénovania, ale Dr. Douglas poslal Slaytona na špecializované pracovisko námorníctva vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Tu na jeho EKG nenašli žiadne anomálie. O mesiac neskôr však lekári na [[Brooks Air Force Base|Brooksovej základni]] v San Antoniu stanovili konečnú diagnózu: [[fibrilácia predsiení|fibrilácia srdcových predsiení]] z nejasných príčin. Slayton sa stal fanatikom zdravého životného štýlu. Okamžite prestal takmer úplne fajčiť.{{#tag:ref|Šiesti zo siedmich astronautov programu Mercury boli fajčiari, pričom jedinou výnimkou bol Gordon Cooper.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/>|group=pozn.}} Vo veľmi vypätých chvíľach si dal len tenkú cigaretu a cigaru potom pri oslavách v [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacom stredisku]]. Začal každý deň behávať niekoľko [[míľa|míľ]] a obmedzil konzumáciu alkoholu. Jeho zdravotný stav sa ale nemenil. Postupne sa Deke naučil aj spoznať nástup nepravidelného tepu podľa pocitov v hrudníku. Lekári nakoniec prišli s verdiktom: ''„Napriek danej nepravidelnosti tento stav podľa nášho názoru žiadnym spôsobom neovplyvňuje výkony astronauta Slaytona. Sme tiež toho názoru, že by mal byť akceptovaný pre letové operácie vo vesmíre.“''<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 78 – 79, 85 – 86.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Shepard at Grand Bahama Island after MR-3 KSC-71P-0250.jpg|thumb|left|Slayton (úplne vľavo), Shepard, Dr. Lyndell a Grissom (úplne vpravo) na ostrove [[Grand Bahama]] po úspešnom Shepardovom [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnom lete]] [[Mercury-Redstone 3]], počas ktorého sa stal prvým [[Američania (USA)|Američanom]] a druhým človekom vo vesmíre, 5. máj 1961]] Prvý let človeka do vesmíru sa začal blížiť. Koncom roka 1960 si Dr. Robert R. Gilruth zvolal všetkých astronautov a dal im jednoduchú úlohu, ktorá spočívala v tom, že každý z nich mal napísať, kto z jeho kolegov by mal pilotovať prvý kozmický let programu Mercury a prečo. Jediným pravidlom bolo, že nikto nemohol nominovať sám seba. Výsledok tejto ankety Gilruth nikdy nikomu neprezradil. Dňa [[19. január]]a [[1961]] si Gilruth povolal sedmičku astronautov do svojej kancelárie v [[Langley Research Center|Langley]] a oznámil im: ''„Alan Shepard uskutoční prvý suborbitálny let. Grissom uskutoční druhý let. Glenn bude náhradníkom pre obe misie.“'' Vzhľadom na svoje zdravotné problémy Deke toto Gilruthovo rozhodnutie očakával. V stredu [[12. apríl]]a 1961 boli astronauti na Cape Canaveral, kde sa pripravoval Shepardov let a tiež štart bezpilotnej misie [[Mercury-Atlas 3]], čo bola ďalšia skúška Atlasu po dvoch predchádzajúcich neúspešných pokusoch. Všetkých zaskočila správa, že sovietsky kozmonaut [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]] sa stal prvým človekom vo vesmíre a prvým na obežnej dráhe okolo Zeme. Depresívnej atmosfére prispel aj neúspech misie Mercury-Atlas 3, ktorá sa [[25. apríl]]a musela ukončiť už po 43 sekundách letu nútenou autodeštrukciou rakety. Prípravy na Shepardov suborbitálny let [[Mercury-Redstone 3]] pokračovali. Dňa [[5. máj]]a 1961 sa Alan Shepard nakoniec stal prvým [[Američania (USA)|Američanom]] a zároveň druhým človekom, ktorý sa dostal do vesmíru. Deke Slayton počas tohto letu slúžil v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM), ktorý zabezpečoval spojenie s [[kozmická loď|kozmickou loďou]]. O dva mesiace neskôr, [[21. júl]]a, štartoval Gus Grissom na suborbitálny let [[Mercury-Redstone 4]]. Slayton tentoraz slúžil ako CAPCOM v bunkri riadenia štartu, pričom jeho úlohou bolo komunikovať s kabínou do momentu, kým raketa vzlietne z rampy. Počas bezpilotnej misie [[Mercury-Atlas 4]] dňa [[13. september|13. septembra]] 1961 Deke pracoval na sledovacej stanici na [[Bermudy|Bermudách]]. Raketa Atlas fungovala bez problémov a let skončil úspešne. Dňa [[29. november|29. novembra]] 1961, po úspešnom orbitálnom lete [[Mercury-Atlas 5]] so šimpanzom Enosom na palube, NASA informovala verejnosť, že na prvý americký pilotovaný orbitálny kozmický let [[Mercury-Atlas 6]] poletí v [[december|decembri]] 1961 astronaut John Glenn a jeho náhradníkom bude [[Malcolm Scott Carpenter|Scott Carpenter]]. NASA tiež oznámila, že pilotom ďalšej misie [[Mercury-Atlas 7]] bude v [[apríl]]i [[1962]] Deke Slayton a jeho náhradníkom Walter Schirra. Slayton kabínu Mercury (výr. č. 18) pomenoval ''Delta 7'', pretože išlo o štvrtý pilotovaný let programu Mercury a písmeno delta (Δ) je štvrté v [[grécke písmo|gréckej abecede]].<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 104 – 105, 110.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Deke Slayton in Mercury space suit in 1962.jpg|thumb|170px|Slayton v [[skafander|skafandri]] [[Mercury (skafander)|Mercury]] počas príprav na let [[Mercury-Atlas 7]], 1962]] Dňa [[13. február]]a 1962, týždeň pred štartom misie Mercury-Atlas 6 s astronautom Johnom Glennom, telefonoval Dr. Douglasovi plukovník Knauf z riaditeľstva NASA s tým, že istý lekár z generálneho štábu by si chcel overiť, či má John Glenn problémy so srdcom. Zdroj tejto informácie bol z veľmi vysokých miest, čiže z [[Biely dom|Bieleho domu]]. Douglas túto domnienku poprel. O niekoľko dní volal Knauf znova a tentokrát sa pýtal na srdce Glennovho náhradníka Scotta Carpentera. Douglas dôrazne poprel aj túto domnienku, ale medzi rečou sa zmienil o zdravotnom stave Deka Slaytona, keďže všetci o jeho srdcovej anomálii vedeli. Douglas si myslel, že celá vec týmto skončila a Slaytonovi nič nepovedal. Za týmto všetkým bol jeden z lekárov, Dr. Larry Lamb, ktorý Deka vyšetroval v San Antoniu pred dvoma rokmi. Vtedy bol proti tomu, aby Slayton mohol naďalej zostať v letovom stave, ale ho prehlasovali. Lamb bol tiež osobným kardiológom [[viceprezident Spojených štátov|viceprezidenta USA]] [[Lyndon B. Johnson|Lyndona B. Johnsona]], a keď sa dozvedel, že Slayton bol nominovaný za pilota misie Mercury-Atlas 7, rozhodol sa tomu zabrániť a využil svoje kontakty. Asi tri týždne po Glennovom lete Dr. Lamb oslovil riaditeľa NASA [[James Edwin Webb|Jamesa Webba]] a vyvíjal na neho nátlak, aby Slayton radšej neletel do vesmíru. Webb sa nakoniec podvolil a rozhodol o preskúmaní Slaytonovho zdravotného stavu. Slayton sa zatiaľ pripravoval na svoj kozmický let. Začiatkom [[marec|marca]] 1962 dostal telefonický príkaz okamžite sa dostaviť do Washingtonu, D. C. Trocha neochotne vystúpil zo simulátora, prezliekol sa, nasadol do lietadla T-33 a zamieril smerom na Washington, D. C. Dňa [[13. marec|13. marca]] 1962 predstúpil spolu s Dr. Williamom K. Douglasom pred vojenskú zdravotnú komisiu, ktorá však nenašla žiaden dôvod na vyradenie Slaytona z letového stavu. Webbovi to však nestačilo a chcel nezávislé prešetrenie Slaytonovho zdravotného stavu civilnými lekármi. Dňa [[15. marec|15. marca]] Slayton išiel do budovy riaditeľstva NASA, aby absolvoval ďalšie vyšetrenie. Jeho zdravotný stav dlho skúmali traja lekári, Proctor Harvey z [[Georgetown University]], Thomas Mattingley z [[MedStar Washington Hospital Center|Washington Hospital Center]] a Eugene Braunwell z [[National Institutes of Health]]. Potom ho požiadali, aby počkal na ich rozhodnutie. Zástupca riaditeľa NASA Keith Glennan následne Slaytonovi stručne oznámil, že ho vyraďuje z letového stavu. Lekári na Slaytonovi nenašli nič, čo by ho diskvalifikovalo z medicínskeho hľadiska, ale podľa nich nebol dôvod nenechať namiesto neho letieť iného astronauta, ktorý nemá tento problém so srdcom. Išlo tak o politické rozhodnutie. Na [[16. marec|16. marca]] NASA naplánovala tlačovú konferenciu, na ktorej boli médiám vysvetlené dôvody Slaytonovho vyradenia z letového stavu. Deke si neskôr spomínal, že mal chuť všetkých v miestnosti zabiť, ale snažil sa ovládať a počas konferencie vyhlásil: ''„Samozrejme som sklamaný, ale budem sa snažiť zo svojej pozície podporovať program, ako to len bude možné.“''<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 111 – 116.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/> === Šéfastronaut === [[Súbor:Deke Slayton 1962 portrait.jpg|thumb|left|170px|Deke Slayton v roku 1962]] Na misii Mercury-Atlas 7 Slaytona nahradil Scott Carpenter. Kým Slayton zastával názor, že kozmická loď Mercury ešte stále nie je natoľko spoľahlivá, aby bolo možné na obežnej dráhe plytvať časom v prospech experimentov, ktoré sa nevzťahovali na testovanie systémov lode, Carpenter dovolil vedcom a výskumníkom, aby doslova natlačili letový plán pokusmi. Štart letu sa nakoniec uskutočnil [[24. máj]]a 1962. Carpenterov výkon na obežnej dráhe však nebol hodnotený príliš dobre, pretože kvôli jeho snahe nastaviť loď vždy do najvhodnejšej polohy pre fotografovanie spotreboval nadmerné množstvo paliva a zbytočne tak ohrozil svoju bezpečnosť. Viackrát už do vesmíru neletel. Deke sledoval Carpenterov let ako CAPCOM na odľahlej pozorovacej stanici [[Muchea Tracking Station|Muchea]] na západnom pobreží [[Austrália (štát)|Austrálie]]. Slayton sa nehodlal len tak vzdať svojej šance na let do vesmíru. Odkedy ho vyradili z letového stavu, začal tichú kampaň za návrat medzi aktívnych astronautov. Veľmi mu s tým pomáhal Dr. William K. Douglas, ktorý mu v [[jún]]i 1962 vybavil v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] schôdzku s jednou z absolútnych kardiologických špičiek tej doby, Dr. Paulom D. Whiteom. Kardiológ informoval Slaytona o tom, že najlepším spôsobom, ako prísť na jeho zdravotný problém, by bola pitva. Dr. White urobil Dekovi rôzne testy a potom zaslal NASA svoj verdikt. Slayton bol opäť sklamaný, keďže Dr. White v podstate zopakoval závery svojich predchodcov. Nenašiel na ňom nič, čo by ho vylučovalo z letového stavu, ale aj podľa Dr. Whitea nebol dôvod nenechať namiesto Slaytona letieť iného astronauta, ktorý nemá tento zdravotný problém. Deke sa naďalej nevzdával a videl nádej v začínajúcom [[program Gemini|programe Gemini]]. Krátko po vynesení verdiktu Dr. Whitea si Slaytona zavolal Bob Gilruth, ktorý bol teraz riaditeľom [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center''). ''„Bolo by veľmi ťažké ťa pretlačiť do Gemini,“'' povedal Slaytonovi. Z formálneho hľadiska bol Slayton naďalej príslušníkom Vzdušných síl USA. Velenie však začalo spochybňovať platnosť jeho licencie „Class I“, čo znamenalo, že Slayton je plne kvalifikovaným pilotom, ktorý môže lietať aj samostatne. V jeden okamih sa dokonca uvažovalo o tom, že by Dekovi odobrali aj licenciu Class II, čiže by musel úplne skončiť s lietaním. K tomu však nedošlo, ale aj tak prišiel o Class I a odteraz musel mať v lietadle vždy ešte niekoho s plnou kvalifikáciou. Pre skúseného skúšobného pilota to bolo veľmi ponižujúce, ale nakoniec bol rád, že mohol lietať aspoň takto. V roku 1962 NASA súbežne realizovala tri programy – Mercury sa už pomaly blížil ku koncu, začínal program Gemini a rodilo sa [[program Apollo|Apollo]], ktorého cieľom bolo dostať človeka na [[Mesiac]] a späť do konca 60. rokov. Pre tieto vesmírne programy už bolo treba viacej astronautov než pôvodných sedem, resp. už len šesť, keďže Slayton bol vyradený z letového stavu. Dňa [[18. apríl]]a 1962 NASA oficiálne oznámila, že prijíma žiadosti do novej skupiny astronautov. Deke Slayton pomáhal vypracovávať kritériá na nábor týchto nových astronautov, ktorých NASA oficiálne predstavila [[17. september|17. septembra]] 1962. Keďže ich bolo deväť, nazývali sa [[NASA Astronaut Group 2|''The New Nine'']]. S väčším počtom astronautov súčasne prišla potreba viesť a kombinovať aktivity oddielu a zastupovať záujmy jeho členov v rýchlo expandujúcej NASA. Riaditeľ Strediska pilotovaných letov Bob Gilruth a jeho námestník [[Walter Charles Williams|Walt Williams]] zvažovali, že oslovia vzdušné sily, aby zo svojich radov vybrali niekoho schopného. Údajne už bol vybraný jeden generál, keď Alan Shepard prišiel s nápadom, aby túto úlohu vykonával Slayton. Dňa [[18. september|18. septembra]] 1962 NASA oficiálne oznámila, že Deke Slayton sa stáva koordinátorom aktivít astronautov. Stal sa v podstate prvým šéfastronautom NASA.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 115 – 122.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 71. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-08 | dátum prístupu = 2022-03-22 }}</ref> [[Súbor:Deke Slayton during jungle survival training.jpg|thumb|170px|Slayton počas výcviku prežitia v [[Panama (štát)|panamskej]] džungli, jún 1963]] Slayton si rýchlo získal rešpekt svojich podriadených, čiže astronautov, a tiež nadriadených v rámci Strediska pilotovaných letov aj v NASA všeobecne. Gusa Grissoma poveril dohľadom nad deviatkou nových astronautov. Začal tiež menovať členov letových posádok. Nebola to jednoduchá záležitosť, keďže musel vhodne skombinovať rôznych ľudí tak, aby sa rešpektovala seniorita, odbornosť, skúsenosti a tiež psychologická kompatibilita. V [[november|novembri]] 1962 nominoval [[Gordon Cooper|Gordona Coopera]] za pilota misie [[Mercury-Atlas 9]], posledného letu programu Mercury. Za jeho náhradníka určil Alana Sheparda. Deke bol ako šéfastronaut prítomný pri mnohých aktivitách svojich podriadených. Pravidelne navštevoval továrne výrobcov, ktoré mali na starosti techniku NASA. Sprevádzal astronautov až k štartovacej rampe a potom sledoval ich počínanie z riadiaceho strediska. Doma tak trávil minimum času. Kvôli licencii Class II mohol Slayton lietať iba s ďalšou plne kvalifikovanou osobou na palube, čo mu bolo ponižujúce. Navyše zistil, že vzdušné sily sa mu chystajú zobrať aj túto licenciu, čo by znamenalo, že by nemohol vôbec lietať vo výkonných strojoch. V novembri 1962 tak zavolal svojmu nadriadenému, náčelníkovi štábu Vzdušných síl USA [[Curtis LeMay|Curtisovi LeMayovi]], a požiadal ho o permanentnú výnimku. LeMay bol neoblomný, ale nakoniec Dekovi ponúkol, že mu ešte jeden rok dovolí lietať a potom ho definitívne uzemní. Slayton s tým súhlasil. V [[máj]]i [[1963]] sa program Mercury skončil úspešným letom Gordona Coopera a Slayton sa s astronautmi mohol sústrediť na program Gemini. Potvrdilo sa to, čo bolo zrejmé už v roku 1962, že na nadchádzajúce lety programov Gemini a Apollo bude potrebný ešte väčší počet astronautov. Dňa [[5. jún]]a 1963 NASA oznámila, že prijme 10 až 15 nových astronautov. Bola zriadená výberová komisia, ktorú tvorili astronauti Mercury Deke Slayton, Alan Shepard, Wally Schirra, John Glenn a skúšobný pilot NASA [[Warren J. North]], riaditeľ letových operácií posádok. Na konci výberového procesu Slayton telefonoval úspešným kandidátom. Pôvodne ich malo byť 13, ale nakoniec sa z poverčivosti k číslu 13 rozhodlo, že ich bude 14. NASA nových astronautov, ktorí sa stali známi ako [[NASA Astronaut Group 3|''The Fourteen'']], predstavila [[18. október|18. októbra]] 1963 na tlačovej konferencii v Stredisku pilotovaných letov v Houstone. Na jeseň 1963 Slayton tiež zostavoval posádku prvého pilotovaného letu programu Gemini. Skúšobný let novej dvojmiestnej kozmickej lode si vyžadoval skúseného a schopného veliteľa, resp. veliaceho pilota, ako sa v programe Gemini táto funkcia oficiálne nazývala. Slayton tak na túto pozíciu nominoval Alana Sheparda a pilotom sa stal [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]], nováčik z tzv. novej deviatky. Už v [[október|októbri]] 1963 ale museli Sheparda vyradiť z letového stavu kvôli neprestávajúcim príznakom tzv. [[Ménièrova choroba|Ménièrovej choroby]] (závraty s nevoľnosťou, šumenie v ušiach, postupná strata sluchu). V rámci administratívnej reštrukturalizácie sa [[5. november|5. novembra]] 1963 Slayton stal aj asistentom riaditeľa letových operácií posádok. Pribudlo mu tak množstvo práce, keďže neoficiálne ako šéfastronaut riadil aj oddiel astronautov. V novembri 1963 mu tiež vypršalo jednoročné povolenie na lietanie od generála LeMaya. Deke mu zavolal a generálov verdikt znel, že ho musí uzemniť. Slayton sa nahneval a rozhodol sa vo vzdušných silách úplne skončiť. Po 19 rokoch sa tak z neho stal civilista. Šéflekár oddielu astronautov Dr. Charles Berry ale prišiel s nápadom zriadiť pre Slaytona špeciálnu zdravotnú triedu NASA Class III, ktorá ho oprávňovala na lety na agentúrnych T-33 a od roku [[1964]] aj [[Northrop T-38 Talon|T-38]] za predpokladu, že na palube bude druhý, plne kvalifikovaný pilot. Riaditeľ Strediska pilotovaných letov Bob Gilruth s tým nemal problém, a tak Deke o lietanie úplne neprišiel.<ref name="133-140">Slayton & Cassutt 1994, s. 133 – 140.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton"/> === Vo vedení NASA === [[Súbor:Slayton, Shepard and Low during Gemini 11 mission.jpg|thumb|Riaditeľ letových operácií posádok Deke Slayton (vľavo), šéfastronaut Alan Shepard (v strede) a zástupca riaditeľa [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] [[George Michael Low|George Low]] (vpravo) v [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacom stredisku]] v [[Houston]]e počas misie [[Gemini 11]], 12. september 1966]] Slayton a Shepard sa zo srandy pýtali Dr. Berryho, či môžu lietať spolu, možno dvaja napoly kvalifikovaní piloti dajú dohromady jednu kompletnú kvalifikáciu. Berry ich so smiechom odbil: ''„Dvaja poloviční piloti nedajú dohromady jedného celého.“'' Pod Slaytonovým vedením ako asistenta riaditeľa letových operácií posádok a neoficiálne tiež šéfastronauta bolo asi 300 ľudí a začínal cítiť, že je to na neho už priveľa. Frustrovaný Shepard uvažoval spočiatku po vyradení z letového stavu o odchode z NASA a návrate k námorníctvu, ale Slaytonovi sa podarilo ho prehovoriť, aby zostal. Dňa [[8. júl]]a 1964 Shepard nastúpil do funkcie riaditeľa kancelárie astronautov (''Chief of the Astronaut Office''), ako sa odteraz oficiálne nazývala pozícia šéfastronauta. Počas prvých nominácií na lety programu Gemini sa začal objavovať typický Slaytonov systém rotácie posádok, kedy sa záložná posádka danej misie stala hlavnou posádkou o tri misie ďalej. Tento systém sa napriek občasným výnimkám udržal po celú dobu Slaytonovho fungovania v riaditeľstve letových operácií posádok. V roku [[1966]] bol povýšený na riaditeľa letových operácií posádok. NASA sa v rámci programu Gemini podarilo nacvičiť všetky dôležité základné postupy potrebné k letu na Mesiac. V [[november|novembri]] 1966 program úspešne skončil. Teraz bol na rade prvý pilotovaný let programu Apollo, ktorého štart sa plánoval na [[21. február]]a [[1967]]. Slayton na let [[Apollo 1]] (vtedy ešte označovaný ako AS-204) menoval svojho kamaráta Gusa Grissoma, [[Edward Higgins White|Edwarda Whitea]], prvého Američana, ktorý [[výstup do otvoreného vesmíru|vystúpil z kozmickej lode do otvoreného vesmíru]], a nováčika [[Roger Bruce Chaffee|Rogera Chaffeeho]]. V piatok ráno [[27. január]]a 1967 sa v jedálni na ubytovni posádok v [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budove pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') na Cape Kennedy zišli hlavná posádka Apolla 1, záložná a podporná posádka, [[Stuart Allen Roosa|Stuart Roosa]], ktorý mal pri plánovanom teste pôsobiť ako CAPCOM v štartovnom bunkri, Deke Slayton a riaditeľ programu Apollo [[Joseph Francis Shea|Joe Shea]]. Test, ktorý sa mal vykonať, bol známy ako „plugs out test“. Mal sa simulovať kompletný finálny odpočet až do momentu, kedy loď aj nosná raketa prejdú na interné zdroje energie. Všetko malo byť úplne rovnaké ako v deň štartu len s tým, že raketa [[Saturn IB]] bola nenatankovaná. Všetky ostatné aspekty, vrátane natlakovania kabíny kozmickej lode kyslíkovou atmosférou na 16 psi (110 [[Pascal|kPa]]), mali byť totožné s konfiguráciou v štartovný deň. Počas raňajok astronauti preberali problémy, ktoré sa týkali najmä biednej kvality rádiového spojenia. V predošlý večer sa Grissom a Slayton dohodli, že Deke bude počas testu monitorovať komunikačné problémy priamo v kabíne. Ráno 27. januára však už na to mali iný názor, keďže Deke by musel mať svoju vlastnú improvizovanú prípojku na slúchadlá, ktoré by mohli celú záležitosť skresliť. Slayton sa tak rozhodol celý test sledovať z bunkra riadenia štartu, kde sa pripojil k slúchadlovému vstupu konzoly CAPCOM-a Stuarta Roosu. Test sa stále viac predlžoval a prítomní začínali byť unavení a nervózni. O 18:31:04 miestneho času sa na komunikačnom okruhu ozval Grissomov prekvapený výkrik. Vzápätí sa ozvali aj hlasy ostatných dvoch členov posádky. V štartovnom bunkri spočiatku nechápali, o čo ide. Stačil však pohľad na malú obrazovku na konzole CAPCOM-a, ktorá prenášala obraz z kamery zameranej na okno v poklope kabíny. Kruh okna bol bežne tmavý, ale teraz ho osvetľovalo jasne biele svetlo. Deke chvíľu sledoval pokusy technikov na rampe o záchranu posádky. Potom vyskočil zo stoličky, schmatol dvoch neďaleko stojacich lekárov, Freda Kellyho a Alana Hartera, a vyrazil z dverí bunkra smerom k rampe. Keď prišli na miesto, kabína už bola otvorená. Okolo sa povaľovali hasiace prístroje a použité chemické masky. Stačil im jeden pohľad do vnútra kabíny a bolo im jasné, že prišli neskoro. Potom sa zistilo, že v dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým kyslíkom spôsobila požiar. V priebehu niekoľkých desiatok sekúnd posádka upadla do bezvedomia a zahynula v dôsledku vdýchnutia toxických splodín.<ref name="133-140"/><ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 166 – 168, 184.</ref><ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 185, 189.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Apollo 11 pre-launch breakfast.jpg|thumb|left|Deke Slayton (úplne vpravo) počas raňajok v spoločnosti posádky [[Apollo 11|Apolla 11]] a [[William Anders|Williama Andersa]] ráno v deň štartu, 16. júl 1969]] Program Apollo sa musel pozastaviť a prehodnotiť. Krátko po nehode Apolla 1 Slayton požiadal Wallyho Schirru, [[Donn Fulton Eisele|Donna Eiseleho]] a [[Ronnie Walter Cunningham|Waltera Cunninghama]], aby po obnovení programu uskutočnili prvý pilotovaný let kozmickej lode Apollo. V pondelok [[8. apríl]]a 1967 sa v Slaytonovej pracovni zišla skupina 18 astronautov. Neboli tu všetci tak, ako na pravidelných pondelkových poradách. Avízo o schôdzke dostali len tí, ktorí už za sebou mali aspoň jeden let v Gemini. Slayton im hneď v úvode oznámil: ''„Muži, ktorí poletia na lunárne misie, sú v tejto miestnosti.“'' Výcvik posádok sa opäť rozbehol a do oddielu astronautov pribudli medzitým aj ďalšie posily. Slayton sa tiež nevzdával svojej šance na kozmický let. Stále bol nefajčiarom, obmedzoval alkohol a snažil sa cvičiť a behať. Naučeným nenápadným pohybom si vždy zmeral na zápästí tep, aby sa tak uistil, či fibrilácia srdcových predsiení neodišla. Na jar 1967 sa dozvedel o lieku Quinadine, ktorý mal vraj potláčať fibriláciu. Deke zašiel za šéflekárom astronautov Dr. Charlesom Berrym, ktorý mu vykonal testy a vyšetrenia, aby sa ubezpečil, či môže ten liek užívať. Výsledky ukázali, že Deke ho môže začať užívať. Liek si vyžadoval striktné dávkovanie a Slayton ho užíval každých 6 hodín, takže sa musel pre dávku budiť aj v noci. Fibrilácia mu však postupne zmizla. Potom mu bolo možné znížiť dávkovanie na tri tablety denne, ale pri jeho hektickom životnom tempe občas na nejakú dávku zabudol, a tak sa mu v [[júl]]i 1967 fibrilácia vrátila.{{#tag:ref|Od mája 1968 to skúsil s derivátom Quinadine, ktorého obchodný názov znel Quinaglut. Tento liek vydržal užívať viac ako rok, ale v lete 1969 sa dozvedel, že užívanie Quinaglutu a Quiandinu znamená automatické odňatie pilotného preukazu Federálnym úradom pre civilné letectvo (''Federal Aviation Administration'', ''FAA''). Okamžite prestal liek užívať a čoskoro sa mu fibrilácia vracala pravidelne každých 7 až 10 dní.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-72-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 72. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-72-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-15 | dátum prístupu = 2022-03-22 }}</ref>|group=pozn.}} Keď sa v [[august]]e [[1968]] oficiálne rozhodlo, že nasledujúci pilotovaný let programu Apollo, čiže [[Apollo 8]], poletí v prípade úspechu [[Apollo 7|Apolla 7]] k Mesiacu, Slayton prehodil posádky Apolla 8 a [[Apollo 9|9]] kvôli ich skúsenostiam s [[lunárny modul|lunárnym modulom]], keďže Apollo 8 malo letieť bez neho. Vďaka Slaytonovej rotácii posádok sa [[9. január]]a [[1969]] [[Neil Armstrong]], [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] a [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] oficiálne stali hlavnou posádkou [[Apollo 11|Apolla 11]]. Počas tejto misie ľudia prvýkrát pristáli na Mesiaci. Dňa [[20. júl]]a 1969 sa nimi stali veliteľ Armstrong a pilot lunárneho modulu Aldrin. Bolo to po prvýkrát, keď sa človek dostal na iné prirodzené [[astronomický objekt|kozmické teleso]] ako na Zem. Pilot veliteľského modulu Collins bol v tom čase na [[selenocentrická dráha|obežnej dráhe]] okolo Mesiaca. Slayton medzitým pokračoval v zostavovaní posádok misií na zostávajúce pristátia na Mesiaci. V roku 1969 sa šéfastronaut Alan Shepard mohol vrátiť späť do letového stavu. Shepard spolu so Slaytonom nominoval seba za veliteľa najbližšej možnej mesačnej misie, ktorou v tom čase bolo [[Apollo 13]]. Za normálnych okolností mal byť vďaka zabehnutému Slaytonovmu systému rotácie posádok veliteľom Apolla 13 astronaut Gordon Cooper, ktorý predtým pôsobil v úlohe veliteľa záložnej posádky [[Apollo 10|Apolla 10]], a teraz očakával let na Mesiac. Cooper ale v úlohe veliteľa záložnej posádky podľa Slaytona nepresvedčil. Často bol namiesto učební a simulátorov v garážach, kde si opravoval pretekárske autá, s ktorými sa potom účastnil rôznych pretekov. Coopera tak nahradil Shepard, ktorý dostal možnosť zostaviť si posádku podľa svojho úsudku. Keď Slayton predložil navrhovanú posádku Apolla 13 vedeniu NASA, vtedajší šéf divízie pilotovaných letov pri riaditeľstve NASA [[George Edwin Mueller|George Mueller]] to odmietol. Slayton tak požiadal [[Jim Lovell|Jima Lovella]], ktorý vtedy len nedávno pôsobil ako veliteľ záložnej posádky Apolla 11 a bol už tiež určený za veliteľa misie [[Apollo 14]], či by jeho posádka bola namiesto Apolla 14 ochotná letieť už v Apolle 13. Lovell súhlasil a Shepardova neskúsená posádka dostala misiu Apollo 14.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 200 – 203, 223 – 224, 250.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-72-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Deke Slayton in 1971.jpg|thumb|170px|Deke Slayton v roku 1971]] Ďalšie plánované lety mali byť oveľa komplexnejšie a rozostup medzi nimi sa mal ustáliť na približne troch mesiacoch. NASA v tom období začala uvažovať aj o letoch na [[Mars]]. V rámci toho sa Deke zúčastnil niektorých pridružených projektov, napr. pobytu v [[Antarktída|Antarktíde]]. Tu si v [[január]]i [[1970]] zástupcovia jednotlivých stredísk NASA vyskúšali niekoľkodňovú izoláciu. Na spiatočnej ceste sa potom nadšený lovec Deke vybral na [[Južný ostrov (Nový Zéland)|južný ostrov]] [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], kde sa odreagoval pri strieľaní na vysokú zver z [[helikoptéra|vrtuľníka]]. V [[apríl]]i 1970 štartovalo k Mesiacu Apollo 13. Sedem dní pred štartom sa pilot lunárneho modulu v záložnej posádke [[Charles Moss Duke|Charles Duke]] nakazil [[ružienka|rubeolou]] od jedného zo svojich detí. Keďže [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]] ako jediný nemal z hlavnej posádky vytvorené protilátky, Slayton prehodil pilotov veliteľského modulu a Mattingly sa premiestnil do záložnej posádky a na jeho miesto nastúpil [[John Leonard Swigert|John Swigert]]. V [[júl]]i 1970 sa Deke vybral do Wyomingu na lov antilop. Tam sa mu v jeden deň po niekoľkých mesiacoch vrátila fibrilácia. Vtedy mu napadlo, že predtým sa mu fibrilácia vracala pravidelne v cykle 7 až 10 dní. Spomenul si, že v apríli, keď mal nádchu, mu Dr. Berry predpísal silné dávky [[vitamín]]ov. Odvtedy si na ne zvykol a po istú dobu ich bral pravidelne. Fibrilácia sa mu vrátila na výlete po náročnom dni, keď šiel neskoro spať, vstával veľmi skoro a mal za sebou namáhavý program. Slayton začal znova brať vitamíny a viedol si podrobné záznamy o ich príjme a svojich reakciách. Po celé obdobie príprav na misiu Apollo 14 sa mu fibrilácia nevrátila. Deke začal pociťovať nádej. Na jar [[1971]], krátko po lete Apolla 14, sa rozhodovalo o zložení posádky [[Apollo 17|Apolla 17]], posledného letu programu Apollo. Hoci boli v oddieli astronautov aj vedci, Slaytonovi a ostatným sa priečilo poslať k Mesiacu niekoho iného, než skúsených skúšobných pilotov. Misie boli aj tak dosť riskantné, než aby bol na palube nejaký vedec, ktorý síce prešiel výcvikom, ale nikto nevedel, ako sa zachová v krízovej situácii. [[Geológ]] Dr. [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]] bol pôvodne v záložnej posádke ako pilot lunárneho modulu. Po silnom nátlaku vedeckej komunity sa nakoniec ocitol v hlavnej posádke Apolla 17. Slaytona ešte čakalo určovanie posádok pre [[kozmická stanica|vesmírnu stanicu]] [[Skylab]]. Bolo to jeho posledné veľké rozhodovanie vo funkcii riaditeľa letových operácií posádok. V polovici [[október|októbra]] 1971 sa v [[turecko]]m [[Istanbul]]e konal 2. Medzinárodný kongres o trombóze a zúčastnil sa ho aj Dr. Charles Berry. Natrafil tam na špičkového kardiológa z [[Mayo Clinic]] v [[Rochester (Minnesota)|Rochestri]], Dr. Harolda Mankina. Okrem iného prišla reč aj na Deka Slaytona a jeho problém s fibriláciou srdcových predsiení, ktorý sa mu záhadne sám od seba vyriešil iba pomocou vitamínov. Berry vedel, že Deke potrebuje nejakú kapacitu, ktorá by mu potvrdila jeho bezchybné zdravie. Všetci lekári, ktorí doteraz riešili Dekov prípad, síce potvrdili, že Slaytonovi k návratu do letového stavu nič nebráni, ale nechceli sa podpísať pod takéto rozhodnutie. Dr. Mankin súhlasil a Slaytonovi odkázal, aby prišiel na Mayo Clinic. V [[december|decembri]] 1971 tak Deka prijali na Mayo Clinic pod menom Dick K. King, aby predišiel nepríjemnému záujmu médií. Slayton si neskôr na to spomínal: ''„...vykonali na mne celú plejádu testov. Boli to pekne dynamické skúšky. Skoro ma obrátili naruby. Zavesili ma na bežeckom páse hore nohami, robili do mňa diery, napumpovali do mňa farbivo a skúmali časti tela, o ktorých som vôbec nevedel, že ich mám.“'' Dr. Mankin ale zahrnul medzi testy aj angiogram, čo znamenalo vpraviť do cievy na paži dlhý [[katéter]] a dostať sa s ním až priamo do srdca. Slayton sa zhrozil. Angiogram mu lekári už nútili niekoľkokrát v minulosti, ale existovalo riziko, že pri tomto vyšetrení môže zomrieť. Dr. Mankinovi sa však podarilo Deka prehovoriť. Povedal mu, že zatiaľ všetky testy dopadli výborne a pokiaľ bude v poriadku aj angiogram, podporí jeho návrat do letového stavu. Slayton nakoniec súhlasil.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 271.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-73-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 73. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-73-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-22 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref> === Návrat do letového stavu === Po vyšetreniach Dr. Mankin zavolal Dr. Berrymu a oznámil mu Slaytonove dobré výsledky. Dr. Berry sa mohol pustiť do práce. Najprv kontaktoval hlavného lekárskeho inšpektora [[Federal Aviation Administration|Federálneho úradu pre civilné letectvo]] (''Federal Aviation Administration'', ''FAA''), ktorý Slaytonovi vrátil kvalifikáciu Class I. Žiaden z lekárov, ktorí v roku 1962 vyradili Deka z letového stavu, nebol proti, a tak sa [[13. marec|13. marca]] [[1972]] na tlačovej konferencii verejnosť dozvedela, že astronaut Deke Slayton sa vracia do letového stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Stalo sa tak na týždeň presne 10 rokov potom, čo sa Slayton dozvedel o svojom uzemnení. Médiá však už niečo vedeli dopredu, keďže niekto z NASA dal echo fotografovi denníka ''[[Houston Post]]''. Fotograf sa potom objavil na [[Ellington Field Joint Reserve Base|Ellingtonovej základni]] a odfotil Deka, ktorý po 10 rokoch mohol úplne sám nastúpiť do kabíny lietadla T-38. Slayton od radosti hodinu predvádzal vysokú pilotáž.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 264, 274, 275.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-73-dil-donald-slayton"/> === Apollo-Sojuz === {{Hlavný článok|Apollo-Sojuz}} [[Súbor:Portrait of the American ASTP prime crewmen.jpg|thumb|Posádka [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] v rámci misie [[Apollo-Sojuz]]. Zľava doprava: Deke Slayton, [[Vance DeVoe Brand|Vance Brand]] a [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]]]] Slayton tak konečne mohol využiť svoju šancu na let do vesmíru. Posledné dve posádky misií na Mesiac, [[Apollo 16]] a Apollo 17, už boli v pokročilom štádiu výcviku, ktorý sa chýlil ku koncu. Posádky Skylabu boli oficiálne potvrdené v [[január]]i 1972 a nový [[program Space Shuttle]] bol ešte veľmi ďaleko v budúcnosti. Jedinou Slaytonovou šancou zostal medzinárodný americko-sovietsky let [[Apollo-Sojuz]]. Oficiálne malo ísť najmä o otestovanie androgýnneho univerzálneho spojovacieho mechanizmu, ale v skutočnosti bol celý let čisto politickou záležitosťou. Predbežné rozhovory so Sovietmi o tomto lete sa uskutočnili už v roku 1970. Dňa [[24. máj]]a 1972 [[prezident Spojených štátov|prezident USA]] [[Richard Nixon]] podpísal počas návštevy [[Moskva|Moskvy]] dohodu o plánovanom spoločnom lete. Slayton sa začal učiť po [[ruština|rusky]] a čakal na okamih nominácie posádok. Na začiatku [[jún]]a 1972 ho oslovil [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]], riaditeľ Strediska pilotovaných letov, a položil mu očakávanú otázku ohľadom posádky pre spoločný let s Rusmi. Slayton mu bez váhania vymenoval zloženie hlavnej posádky: veliteľ Deke Slayton, pilot veliteľského modulu [[Vance DeVoe Brand|Vance Brand]] a pilot stykovacieho modulu [[John Leonard Swigert|John Swigert]]. Brand urobil na Deka dobrý dojem, keď slúžil v záložnej posádke [[Apollo 15|Apolla 15]] ako pilot veliteľského modulu, Swigert preukázal svoje kvality počas misie Apollo 13. V záložnej posádke mali byť [[Alan LaVern Bean|Alan Bean]], [[Ronald Ellwin Evans|Ronald Evans]] a [[Jack Robert Lousma|Jack Lousma]]. Swigert ale v posádke dlho nezostal. V priebehu roka 1972 sa prevalila aféra s [[poštová známka|poštovými známkami]]. Posádka Apolla 15 mala vziať 398 poštových známok so spomienkou na ich let a 100 z nich predať nemeckému obchodníkovi s poštovými známkami. Zisk z predaja bol použitý na založenie zvereneckého fondu pre deti posádky Apolla 15. Hoci ich čin nebol nezákonný a napriek skutočnosti, že pri skorších letoch NASA zavierala oči pred podobnými aktivitami, administratíva rozhodla, že astronauti budú príkladne potrestaní a nikto z nich už do vesmíru nepoletí. Nakoniec sa ukázalo, že rovnaký zberateľ, ktorý predával obálky Apolla 15, mal okrem iného aj zmluvu s Johnom Swigertom. Okamžite bol vyhodený z posádky. Krátko po skončení misie Apollo 17, posledného letu programu Apollo, si Chris Kraft zavolal do svojej kancelárie Deka Slaytona, Vance Branda a Thomasa Stafforda. Vedenie NASA a Kraft sa rozhodli, že veliteľom letu bude Stafford, pretože velil dvom z troch zo svojich misií, s čím sa Slayton nemôže porovnávať. Slayton bude počas letu v úlohe pilota stykovacieho modulu a Brand zostane na mieste pilota veliteľského modulu. Deke to ale videl realisticky a keby bol na Kraftovom mieste on, rozhodol by rovnako. Dňa [[30. január]]a 1973 to NASA oficiálne oznámila verejnosti. Dňa [[24. máj]]a toho istého roku zverejnila sovietska strana zloženie posádky lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] v rámci tohto spoločného letu. Veliteľom sa stal [[Alexej Archipovič Leonov|Alexej Leonov]] a palubným inžinierom [[Valerij Nikolajevič Kubasov|Valerij Kubasov]]. Za ich náhradníkov boli určení [[Anatolij Vasilievič Filipčenko|Anatolij Filipčenko]] a [[Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov|Nikolaj Rukavišnikov]]. V máji 1973 sa kompletná americká a sovietska posádka stretla na [[Salon international de l'aéronautique et de l'espace de Paris-Le Bourget|parížskom aerosalóne]].<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-73-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Deke Slayton at launch pad 39B.jpg|thumb|left|170px|Slayton na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacej rampe 39B]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]]] Slaytonov kamarát Alan Shepard odložil svoj plánovaný odchod z NASA a prevzal funkciu riaditeľa letových operácií posádok, aby sa Deke mohol plne sústrediť na výcvik, ktorý okrem tradičnej materiálnej prípravy, prechádzania letových postupov, výcvikov na simulátore a ďalších vecí mal ešte jeden aspekt navyše. Američania a Sovieti sa snažili pochopiť zvyklosti a kultúru svojich náprotivkov, keďže oba národy majú odlišné mentality. Dňa [[8. júl]]a 1973 sovietski kozmonauti prileteli na 13-dňový pobyt do USA, počas ktorého nadväzovali prvotné osobné kontakty s Američanmi a oboznámili sa s ich postupmi a procedúrami. V [[november|novembri]] zase Američania navštívili Moskvu a [[Hviezdne mestečko]], čím začala séria vzájomných návštev. Okrem pracovných povinností sa zúčastnili aj športových a spoločenských aktivít. Navštívili aj [[Boľšoj teatr]], kde ich baleríny na konci predstavenia zasypali ružami. ''„Bola to príjemná pauza v stereotypnom výcviku. Sovieti nám predviedli zatiaľ len štandardnú verziu Sojuzu, a tak sme viac prezerali historické pamiatky a lovili ryby v Medvedích jazerách blízko sovietskeho výcvikového strediska,“'' spomínal si Slayton na prvú návštevu ZSSR. Deke mal pred návštevou Sovietskeho zväzu za sebou 140 hodín výučby ruštiny, najviac z celej posádky [[Apollo (kozmická loď)|Apolla]], a dúfal, že 300 hodín bude na dané účely stačiť. Čoskoro však zistil, že výučbe jazyka bude treba venovať oveľa viacej času. Vo [[február]]i [[1974]] odstúpil z funkcie riaditeľa letových operácií posádok a prijal miesto manažéra [[Approach and Landing Tests]] (ALT) v programe Space Shuttle. Keďže fyzické exempláre [[Space Shuttle|raketoplánu]] zatiaľ neexistovali, mal dosť času na výcvik pre Apollo-Sojuz. Najviac času Slayton venoval špeciálnemu spojovaciemu modulu, ktorý mal umožniť spojenie medzi dvoma loďami, ale mal tiež vytvoriť prostredie, vhodné na prechod posádok z jedného stroja do druhého. Američania používali v Apolle čisto kyslíkovú atmosféru s [[tlak]]om 34 kPa, sovietsky Sojuz bol naplnený zmesou kyslíka a [[dusík]]a s tlakom 110 kPa. Stykovací modul mal tieto rozdiely vyrovnávať s tým, že na návštevy do lode partnerov mali astronauti alebo kozmonauti vyrážať práve z neho po príslušnej príprave organizmu. Slaytonova rodina pociťovala, že Deke si výcvik užíva. V jeden deň, keď sa bavil akrobaciou na lietadle T-38 sa mu podarilo priviesť stroj do plochej vývrtky. Našťastie sa mu ju podarilo vyrovnať s veľkou rezervou výšky a nabudúce si už dával pozor. Koncom [[apríl]]a [[1975]] Američania prvý raz navštívili sovietsky [[kozmodróm]] [[Bajkonur]] v [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstane]]. Slayton si na to spomínal: ''„...na Bajkonur sme sa dostali až pri poslednej príležitosti koncom apríla 1975 na priamu Staffordovu žiadosť. Všetkých troch nás prekvapila ohromná rozloha miestneho závodu, kde je sústredený snáď všetok priemysel potrebný pri kozmickom výskume: montáž rakiet a kozmických lodí rovnako ako rafinérie a chemické továrne na výrobu pohonných hmôt pre reaktívne motory. Naproti tomu odpaľovacia rampa pôsobila prostým neokázalým dojmom. Ležala osamelo v stepi doposiaľ neosadená nosnou raketou so Sojuzom. Široko ďaleko okolo prázdny priestor – zrejme z bezpečnostných dôvodov, len na obzore, snáď 10 km ďaleko, som spozoroval pomocnú vežu ďalšieho odpaľovacieho zariadenia. To my na Cape Canaveral pomaly zakopávame jeden o druhého. Pokúsil som sa predstaviť si, ako sa tu zahemžia ľudia pred štartom kozmickej lode, a v tej chvíli som držal palce nielen sebe, ale celému projektu Apollo-Sojuz a najviac sovietskym kozmonautom Leonovovi a Kubasovovi.“''<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 280 – 281, 290.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 74. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-29 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref><ref name="kosmo-mek-sojuz-apollo-v-l-k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krupička | meno = Josef | priezvisko2 = Kroulík | meno2 = Jiří | priezvisko3 = Vítek | meno3 = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Sojuz - Apollo v L+K | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/mezinar/so-ap/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo-Soyuz Test Project Saturn IB launch.jpg|thumb|170px|Štart rakety Saturn IB s kozmickou loďou Apollo, 15. júl 1975]] Dňa [[15. júl]]a 1975 vstávali astronauti Thomas Stafford, Vance Brand a Deke Slayton o 10:10 miestneho času. Vzbudil ich šéfastronaut [[John Watts Young|John Young]]. Posádka uvítala správu, že kozmická loď [[Sojuz 19]] s Leonovom a Kubasovom je úspešne usadená na plánovanej obežnej dráhe. O 10:30 astronauti prišli na záverečnú lekársku prehliadku pred štartom. ''„...mal som trému pred záverečnou lekárskou prehliadkou,“'' spomínal si Slayton. ''„V poriadku, doktor?“'' Nesmelo sa opýtal Deke. ''„A čo iné čakáte, Deke?“'' Usmial sa Dr. Nicogossian. ''„Myslíte, že by ste sa dostali až na predštartovnú prehliadku, keby s vami nebolo všetko ok?“'' Slayton prikývol a namiesto odpovede sa pousmial. Po lekárskej prehliadke sa posádka usadila k raňajkám, ku ktorým sa už tradične podával malý [[steak]], miešané [[vajce|vajíčka]], [[hrianka (pokrm)|toast]], [[želé]], [[pomaranč]]ový [[džús]], [[káva]] a [[čaj]]. Nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandrov]] a odchod z Budovy pilotovaných letov. Astronauti spolu s dvoma technikmi a Youngom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 15 [[kilometer|km]] vzdialenému [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovaciemu komplexu 39B]]. Young z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (''Launch Control Center''). Veliteľ Thomas Stafford nastúpil do veliteľského modulu ako prvý a po ňom nasledoval pilot stykovacieho modulu Deke Slayton. O chvíľu neskôr sa k nim pridal pilot veliteľského modulu Vance Brand. Kozmická loď Apollo v poriadku odštartovala 15. júla 1975 o 15:50:00,68 miestneho času (19:50:00,68 [[koordinovaný svetový čas|UTC]]) pomocou nosnej rakety Saturn IB zo štartovacieho komplexu 39B v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]. V čase päť minút po štarte nadšený Slayton ohlásil: ''„Človeče, toto rozhodne stojí za tých šestnásť rokov!“'' Po navedení na obežnú dráhu bol Sojuz na 6. oblete a vo vzdialenosti 6 625 km pred Apollom. Deke sa vtedy vo veku 51 rokov stal najstarším človekom vo vesmíre. Potom astronauti vykonali prestavbu lode, resp. pripojenie prechodového modulu k veliteľskej sekcii. Prvé minúty na obežnej dráhe boli pre Deka zážitkom a tiež napätím. Obával sa kinetózy, ale nakoniec ani Američania ani Sovieti nemali v tomto ohľade najmenší problém. Objavila sa však komplikácia so stykovacím modulom. Zariadenie sa malo odmontovať, aby bolo možné sa dostať do modulu, ale Brand zistil, že nemôže správne umiestniť špeciálny k tomu určený nástroj do príslušného otvoru na stykovacom uzle. Všetko sa nakoniec vyriešilo na druhý deň ráno. Okrem tohto bol najhorším problémom na palube Apolla rozliaty jahodový džús. Leonov s Kubasovom v Sojuze 19 zistili, že čiernobiela [[televízia (prenos)|televízna]] kamera, ktorú mali na palube, nefunguje. Kozmonauti dokonca v snahe odstrániť problém odpárali kus vnútornej obšívky orbitálneho modulu, aby sa dostali ku kľúčovým súčiastkam televíznych obvodov. Oprava ale bola neúspešná a americkí manažéri mali obavy, či budú Sovieti schopní získať zábery Apolla počas približovacej fázy. Farebná televízna kamera ale fungovala bezchybne. Posádka Sojuzu začala okrem iného pomaly znižovať tlak vo svojej lodi na 66 kPa. Následne obe lode priebežne vykonávali korekčné zážihy, ktorými sa pomaly približovali k sebe. Apollo aktívnej v úlohe a Sojuz ako pasívny objekt.<ref name="300-305">Slayton & Cassutt 1994, s. 300 – 305.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton"/><ref name="kosmo-mek-sojuz-apollo-v-l-k"/> [[Súbor:NASA astronauts toasting with "vodka" in space - AST-03-175.jpg|thumb|left|Stafford (vľavo) a Slayton (vpravo) s tubami „[[vodka|vodky]]“, v ktorých bol [[boršč]], počas večere v orbitálnom module [[Sojuz 19|Sojuzu 19]]]] Dňa [[17. júl]]a Brand uvidel v palubnom [[ďalekohľad|teleskope]] svietiacu bodku na mieste, kde nemala byť žiadna [[hviezda]]. Bol to Sojuz 19, s ktorým Deke o pár minút neskôr nadviazal rádiové spojenie: ''„Sojuz, Apollo, ako ma počujete?“'' Povedal po rusky. Zo Sojuzu sa v angličtine ozval Kubasov: ''„Veľmi dobre! Pozdravujeme všetkých!“'' V čase 15:46 UTC boli obe lode od seba 800 [[meter|m]] a udržiavali konštantnú vzdialenosť. CAPCOM [[Richard Harrison Truly|Richard Truly]] v riadiacom stredisku v Houstone ohlásil k Apollu: ''„Mám pre vás dva odkazy: Moskva dáva zelenú na spojenie, Houston dáva zelenú na spojenie, je to na vás chlapci. Užite si to!“'' Stafford začal Apollo jemne navádzať k čakajúcemu Sojuzu. O 16:09:09 UTC sa ozval Leonov: ''„Máme záchyt... Okay, Sojuz a Apollo si teraz podávajú ruky!“'' Vzápätí začali prípravy na osobné stretnutie reprezentantov oboch štátov. Stafford a Slayton prešli do spojovacieho modulu a uzavreli za sebou poklop. Vháňaním dusíka začali zvyšovať tlak vo vnútri modulu na 66 kPa, aby sa vyrovnal tlaku v Sojuze. V čase 19:17:26 UTC Stafford otvoril poklop, ktorý delil spojovací modul a Sojuz. Nazrel dovnútra orbitálneho modulu sovietskej lode a uvidel rozosmiate tváre Leonova a Kubasova. Vysoko nad [[Francúzsko|francúzskym]] mestom [[Metz]] si Stafford s Leonovom podali ruky. Nasledovali formality, vrátane pozdravu od [[zoznam vodcov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|generálneho tajomníka Komunistickej strany ZSSR]] [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonida Brežneva]], rozhovoru s americkým prezidentom [[Gerald Ford|Geraldom Fordom]] a podpisovaní oficiálnych protokolov o spojení Apolla a Sojuzu pre [[Fédération Aéronautique Internationale|Medzinárodnú leteckú federáciu]] (''Fédération Aéronautique Internationale'', ''FAI''). Potom Leonov a Kubasov pozvali Slaytona so Staffordom na slávnostnú kozmickú večeru do orbitálneho modulu Sojuzu. Leonov Američanov trocha prekvapil, keď vytiahol tuby, ktoré boli v Sojuzoch bežne a obsahovali nápoje a pokrmy. Tuby ale mali etikety najlepších ruských [[vodka|vodiek]]. Astronauti nakoniec zistili, že Leonov ich iba nachytal, a v tubách bol [[boršč]]. O 22:47 UTC Leonov zavrel za Staffordom a Slaytonom poklop spojovacieho modulu a obe posádky sa uložili k spánku vo svojich lodiach.<ref name="300-305"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Astronaut Donald K. Slayton and cosmonaut Aleksey A. Leonov in the Soyuz Orbital Module.jpg|thumb|[[Alexej Archipovič Leonov|Alexej Leonov]] (vľavo) a Deke Slayton (vpravo) v orbitálnom module Sojuzu]] [[Súbor:Slayton in the Docking Module during the ASTP mission in July 1975.jpg|thumb|Slayton vo vnútri spojovacieho modulu počas misie Apollo-Sojuz]] V nasledujúci deň pokračovali vzájomné návštevy. Kubasov privítal Branda v Sojuze a Leonov sa vybral na prehliadku veliteľského modulu Apolla. V oboch lodiach prebiehali plánované experimenty a diváci mohli u televíznych obrazoviek po celom svete sledovať päticu mužov, ako sa vznáša v [[beztiažový stav|beztiažovom stave]]. Po niekoľkých hodinách sa Brand vrátil do Apolla a Stafford s Leonovom sa premiestnili do Sojuzu. Následne šiel do Apolla Kubasov. Každý presun členov posádky z jednej lode do druhej si vyžadoval pobyt v prechodovom module, v ktorom sa vyrovnával tlak s tou loďou, do ktorej sa chceli návštevníci premiestniť. Zároveň musel byť v každej z lodí vždy aspoň jeden člen posádky, aby monitoroval dôležité systémy. Uprostred druhého dňa spoločných aktivít sa uskutočnila tlačová konferencia, počas ktorej Leonov dostal otázku, ako mu chutí americké jedlo. Leonov odpovedal: ''„...nezáleží na tom, čo jete, ale s kým jete. Dnes povečeriam s mojimi dobrými priateľmi Tomom Staffordom a Dekom Slaytonom, pretože práve to je najlepšia časť mojej večere.“'' Slayton potom v odpovedi na otázku, čím sa líšia vlastné zážitky vo vesmíre od postrehov, ktoré počul od ostatných, vyhlásil: ''„...nemyslím, že existuje spôsob, ktorým by ktokoľvek mohol vyjadriť, aké je to tu hore nádherné...“'' Po skončení konferencie ešte nejaký čas pokračovali spoločné pozorovania a experimenty. Slayton s Kubasovom a Brandom tiež zmontovali špeciálnu pamätnú plaketu, ktorej polovice doviezli Apollo a Sojuz na obežnú dráhu. Potom si Američania a Sovieti vymenili semená stromov a nastal čas sa rozlúčiť. Stafford s Leonovom si naposledy podali ruky a o 21:00 UTC sa uzavrel poklop, ktorý delil spojovací modul od Sojuzu.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton"/> Po odpočinku sa [[19. júl]]a o 12:03:20 UTC Apollo odpojilo od Sojuzu. Na ľavom kresle Apolla teraz sedel Deke. Jeho úlohou bolo obletieť Sojuz a poslúžiť tak ako „clona“ pri umelom [[zatmenie Slnka|zatmení Slnka]] pozorovateľného sovietskou posádkou. Potom sa mal opäť pripojiť k Sojuzu. Po 21 minútach samostatného letu sa Apollo opäť priblížilo k sovietskej lodi. Slayton bol takmer úplne oslepený Slnkom, ale dokázal vykonať úspešné spojenie. K druhému spojeniu oboch lodí došlo o 12:40:41 UTC. Nebolo síce také mäkké, ako sa to pred dvoma dňami podarilo Staffordovi, pretože neopatrné vychýlenie jedného z [[joystick (ovládač)|joystickov]] riadenia na okamih vychýlilo obe lode z osi. O 15:26:12 UTC došlo k definitívnemu rozdeleniu oboch lodí, ktoré následne začali letieť vo formácii. Po niekoľkých experimentoch nastal o 18:42 UTC separačný manéver, počas ktorého Apollo upravilo svoju dráhu tak, aby nemohlo dôjsť k náhodnej zrážke so Sojuzom. Zatiaľ čo Sovieti sa podľa plánu pomaly ukladali k spánku, Američania zakončili svoj deň experimentmi. Nasledujúci deň, [[20. júl]], bol v znamení pozorovaní a experimentov a v závere dňa sa Leonov s Kubasovom začali chystať na zajtrajšie pristátie. V Apolle sa medzitým uskutočnil aj zaujímavý pokus, ktorý sa týkal plánovaného raketoplánu. Pri pobyte v beztiažovom stave sa odľahčená [[chrbtica]] mierne pretiahne. Inžinieri sa obávali, či budú môcť piloti raketoplánu ovládať pedále smerovky, či sa vôbec zmestia do svojich kresiel. Všetci traja astronauti sa tak starostlivo zmerali, pričom zistili, že pretiahnutie chrbtice nebude predstavovať problém. Návratový modul kozmickej lode Sojuz 19 úspešne pristál [[21. júl]]a o 10:50:51 UTC v kazašskej stepi. Posádka Apolla odkázala Sovietom svoje gratulácie. Apollo naďalej pokračovalo v samostatnom lete. V letovom pláne boli ďalšie pozorovania a experimenty. Dňa [[23. júl]]a si astronauti obliekli skafandre a o 19:45 UTC došlo k oddeleniu spojovacieho modulu. Okrem toho, že modul slúžil na spojenie so Sojuzom, bolo to tiež miesto na experimenty a Slayton tu aj spával. Posádka sem tiež chodila vykonávať veľkú potrebu. Ráno [[24. júl]]a posádku prebudila pieseň vysielaná z Houstonu a CAPCOM [[Robert Laurel Crippen|Robert Crippen]] ohlásil: ''„Dobré ráno, džentlmeni! Zábava končí a je čas sa zdvihnúť a ísť domov!“'' ''„Ty ale vieš človeka prebudiť, Bob,“'' ozval sa rozospatý Slayton. ''„To teda áno. Ale aby si nepovedal, odteraz máš práve 37 minút na prebudenie. Dáme sa do toho až cez Orroral. Tak sa zatiaľ najedzte!“'' Odkázal Crippen. ''„Pri raňajkách nám ako obvykle prečítali najnovšie správy. Dozvedel som sa z nich, že náš starý, teda Chris Kraft, povedal novinárom, že so mnou počíta nielen pri horizontálnych skúšobných letoch raketoplánu v roku 1977, ale aj pre lety na obežnú dráhu v sedemdesiatom deviatom. Ak človek dostane takúto hlášku, keď práve končí s Apollom, dokáže mu to poriadne zdvihnúť náladu,“'' spomínal si Slayton. Potom sa astronauti pripravovali na pristátie.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton"/><ref name="kosmo-mek-sojuz-apollo-v-l-k"/> [[Súbor:The ASTP Apollo Command Module nears a touchdown in the Central Pacific Ocean.jpg|thumb|left|Veliteľský modul Apolla klesá na [[padák]]och do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]], 24. júl 1975]] Nad [[Indický oceán|Indickým oceánom]] posádka vykonala brzdiaci zážih a potom došlo k oddeleniu servisného modulu Apolla. Slayton si na tieto momenty spomínal: ''„Nad Indickým oceánom na sedem sekúnd zaburácal motor SPS a začal sa zostup. Trvalo však ešte 20 minút a 14 sekúnd ako Apollo – vlastne už len veliteľská sekcia – dosiahla pomyselnú hranicu atmosféry vo výške 400 000 stôp [122 km]. Hustnúci vzduch sa víril okolo nás nadzvukovou rýchlosťou a vydával taký hluk, že aj skúsený Stafford nad tým krútil hlavou, a podotkol, že niečo také nezažil ani pri návrate od Mesiaca. Sedel som v kresle úplne vpravo, aby som videl na indikátory elektrických klimatizačných systémov, ktoré som mal pod dozorom a držal som prst na spúšti filmovej kamery pripravenej na snímanie záberu.“'' Posádka ešte musela vykonať mnoho drobných úkonov, ktoré boli zásadné pre úspešné zavŕšenie letu. Stafford držal v ruke kontrolný zoznam (''checklist'') na pristátie a diktoval jednotlivé úkony. Kvôli vzrastajúcemu hluku musel dosť zvyšovať hlas a navyše bolo v slúchadlách počuť pomerne silné pískanie spätnej väzby. Brand a Slayton ale pohotovo plnili jeho pokyny. Nastala však drobná chyba. Buď Brand prepočul Staffordov povel, alebo Stafford vynechal jednu položku checklistu. Každopádne Brand neaktivoval vo výške 9 km systém ELS (''Earth Landing System''), ktorý fungoval ako časovač na odhodenie krytu padákových šácht, vypustenie brzdiaceho, výťažného a hlavných padákov a ďalších úkonov. Okrem iného tento systém otváral aj ventil, ktorým sa do kabíny vpustil okolitý vzduch, aby sa vyrovnal tlak vo vnútri a mimo kokpitu. Súčasne mal Brand s týmto systémom prepnúť ešte jeden spínač, ktorý definitívne deaktivoval trysky orientačného systému RCS (''reaction control system''). Ani tento spínač Brand neprepol. V kabíne bol značný hluk a Brand naozaj nemusel Stafforda počuť. Keď vo výške asi 7 km kabína stále padala bez otvorených padákov, Brand pochopil, že niečo je zle a inštinktívne siahol po dvoch iných prepínačoch. Jeden manuálne odhadzoval kryt padákových šácht a druhý vypúšťal brzdiaci padáčik a otváral odvetrávací ventil. Vtedy sa kabína naplnila niečím dráždivým. Všetci traja muži sa rozkašľali a hneď im bolo jasné, o čo ide. Ventilom sa do kabíny dostal vysoko toxický [[oxid dusičitý]], ktorý sa používal v motoroch orientačného systému RCS ako okysličovadlo, pričom jedna z trysiek bola umiestnená priamo nad ventilom. Brzdiaci padáčik rozkýval kabínu a stále aktivovaný systém RCS sa snažil korigovať oscilácie. Po 30 sekundách sa dusiacej posádke podarilo aktivovať automatický systém ELS a trysky sa deaktivovali. Veliteľský modul Apolla pristál 24. júla 1975 o 21:18:24 UTC na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 510 km západne od [[Honolulu]]. Náraz kabíny na hladinu mal podľa Stafforda intenzitu takmer 10 g. Apollo sa okamžite prevrátilo do polohy „Stable II“, čiže špicom dole. Pridusení astronauti viseli vo svojich kreslách. Brand omdlel, Slaytonovi tiež nebolo najlepšie, len Stafford bol schopný rozopnúť svoje popruhy, opatrne vypadnúť na stenu kabíny a vytiahnuť z príslušných schránok pod svojím sedadlom kyslíkové masky. Jednu podal Slaytonovi, jednu nasadil sebe a poslednú pritlačil na tvár Brandovi, ktorého začal kyslík takmer okamžite prebúdzať z bezvedomia. Potom prehodil páčkový prepínač, ktorým nafúkol dva balóny na špici kabíny. Tie potom Apollo obrátili do polohy „Stable I“, čiže špicom hore a Stafford otvoril odvetrávacie ventily naplno a málinko pootvoril aj poklop kabíny. Deke si neskôr spomínal, že teraz bol na rade on, aby vyrobil vlastný problém. Kabína pristála blízko stredu zvolenej oblasti, a tak už za krátko boli pri nej potápači. Jeden z nich nakukol do okienka a Slayton mu s úsmevom ukázal dva palce hore. Po tomto uistení teda nikto neurýchlil zaistenie lode, a tak posádka čakala vo vnútri kabíny, v ktorej ešte stále boli toxické výpary na to, kým Apollo vyloví z vody palubný žeriav záchrannej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS New Orleans (LPH-11)|USS ''New Orleans'']].<ref name="300-305"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 75. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/10/vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-10-06 | dátum prístupu = 2022-03-24 }}</ref><ref name="kosmo-mek-sojuz-apollo-v-l-k"/> Zo začiatku nikto netušil, čo sa stalo na palube Apolla. Na tlačovej konferencii na palube ''New Orleans'' sa počas telefonátu prezidenta Forda astronauti preriekli. Šokovaní lekári okamžite prerušili tlačovú konferenciu a posádku bezodkladne odvelili na palubnú maródku. Po necelej hodine sa u všetkých troch objavili príznaky rozsiahleho [[pneumónia|zápalu pľúc]]. Všetko nakoniec dobre dopadlo a nikto z trojice netrpel žiadnymi následkami vdýchnutia vysoko toxických výparov. Slayton ešte prežil mierny šok potom, čo zistil, ako mu hrozilo vyradenie z posádky Apolla. Posádka musela stráviť dva týždne vo vojenskej nemocnici v Honolulu na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]], kde lekári starostlivo sledovali ich zdravotný stav. Na jednej Slaytonovej röntgenovej snímke objavili malý tieň. Mohol to byť malý [[nádor]]. Keď sa Slayton vrátil do Houstonu, ihneď sa dal operovať. Nájdený nádor bol našťastie [[nezhubné nádory (MKCH-10)|nezhubný]]. Vyšlo však najavo, že bol viditeľný aj na snímkach, ktoré vznikli ešte pred letom. Vtedy si ho nikto nevšimol, ale keby naň lekári prišli, okamžite by ho vyradili z posádky a letového stavu.<ref name="300-305"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> === Program Space Shuttle === {{Hlavný článok|Program Space Shuttle}} [[Súbor:Donald K. “Deke” Slayton at Kelly Air Force Base in San Antonio.jpg|thumb|Mladá reportérka robí rozhovor s Dekom Slaytonom na [[Kelly Field|Kellyovej základni]] v [[San Antonio (Texas)|San Antoniu]], marec 1979. Za nimi vidno [[Space Shuttle|raketoplán]] [[Columbia (raketoplán)|''Columbia'']] na chrbte lietadla [[Shuttle Carrier Aircraft]]]] Po propagačnom turné posádok misie Apollo-Sojuz sa Slayton vrátil k bežnej práci. Od [[december|decembra]] 1975 sa Deke vrátil na miesto manažéra Approach and Landing Tests (ALT) v [[program Space Shuttle|programe Space Shuttle]]. Bol pri tom, keď sa [[12. august]]a [[1977]] [[Fred Wallace Haise|Fred Haise]] a [[Charles Gordon Fullerton|Gordon Fullerton]] vo výške 7 300 m prvýkrát odpojili s [[Space Shuttle|raketoplánom]] [[Enterprise (raketoplán)|''Enterprise'']] od materského lietadla [[Shuttle Carrier Aircraft]], ktoré Slayton pomáhal vyvíjať, a úspešne s ním pristáli na Edwardsovej základni. Dve posádky pre ALT boli prvými, ktoré Slayton osobne nevyberal, keďže túto právomoc po ňom prevzal [[George Abbey (NASA)|George Abbey]]. Po skončení ALT mal Slayton na starosti podporu nadchádzajúcich letov OFT (''Orbital Flight Test''). Prvý z nich, [[STS-1]], odštartoval [[12. apríl]]a [[1981]]. Išlo o prvú misiu raketoplánu [[Columbia (raketoplán)|''Columbia'']] a prvý kozmický let [[raketoplán]]u vôbec. Vzhľadom na to, že americký raketoplán nebol koncipovaný na let bez posádky, išlo o prvý prípad, kedy kozmickému letu s ľudskou posádkou nepredchádzali žiadne nepilotované skúšobné misie. Let STS-1 sa tak stal najriskantnejším skúšobným letom v dejinách [[kozmonautika|kozmonautiky]] a letectva vôbec. Koncom 70. rokov Slayton uvažoval o možnosti ďalšieho kozmického letu, tentoraz na palube raketoplánu, ale odpoveďou mu bolo len zdvorilé mlčanie. Rozhodol sa, že akonáhle sa začnú lety OFT, odíde do dôchodku. Ešte v roku [[1980]] zistil vďaka osobnému odporúčaniu riaditeľa, že v NASA ešte môže zostať ako „pracujúci dôchodca“. K svojmu dôchodku si tak mohol pripísať aj plat zamestnanca NASA. V tom istom období sa mu ale začalo rozpadať manželstvo. Jeho žena Marge dúfala, že potom, čo si splní sen v podobe letu do vesmíru, Deke odíde z NASA a budú sa môcť odsťahovať z Houstonu. Rozpory medzi oboma manželmi vygradovali natoľko, že od roku [[1978]] začali žiť oddelene. Formálne sa rozviedli v roku [[1983]] a v [[október|októbri]] toho istého roka sa Slayton druhýkrát oženil s Bobbie Belle Jonesovou (1945 – 2010), ktorá tiež pracovala v NASA. Tento vzťah mu vydržal až do smrti. Medzitým Deke usúdil, že je čas na zmenu prostredia. Z NASA definitívne odišiel [[27. február]]a [[1982]]. Štyri dni predtým vykonal posledný let v lietadle T-38. Do tohto okamihu nalietal úctyhodných 7 164 letových hodín.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 306 – 312, 310 – 323.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> {{citát|Cítim, že som na počiatku niečoho, na čo sa budú ľudské bytosti sústreďovať najbližších 1 000 rokov – ak sa medzitým nezničíme. Je možné, že o 50 rokov skončíme mimo tejto slnečnej sústavy, budeme blúdiť vesmírom, prinajmenšom v rámci našej galaxie, a skúmať iné hviezdy a sústavy.|Deke Slayton}} == Neskorší život == [[Súbor:Deke Slayton in 1981.jpg|thumb|left|170px|Deke Slayton v roku 1981]] Po odchode z NASA Slaytona oslovil istý David Hannah, ktorý založil firmu [[Space Services Inc.]], a dúfal, že sa mu podarí vyvinúť malý nosič na vynášanie komerčných nákladov do vesmíru. Raketa dostala meno [[Conestoga (raketa)|Conestoga]] a [[9. september|9. septembra]] 1982 bol Deke ako manažér programu pri úspešnom štarte, ktorý sa zapísal do dejín kozmonautiky. Súkromná raketa vtedy prvýkrát vyletela po suborbitálnej dráhe za hranice vesmíru. Slayton nastúpil do funkcie prezidenta spoločnosti Space Services. Po dlhom súperení o kontrakty na vynášanie komerčných nákladov sa firma na začiatku 90. rokov zlúčila s [[EER Systems Corporation]] a zamerala sa na lety [[sondážna raketa|sondážnych suborbitálnych rakiet]]. Slayton sa potom stal riaditeľom jednej z divízií vzniknutej korporácie, o pár stupňov nižšie, než pôvodná pozícia prezidenta, ale stále mohol pracovať v odvetví, v ktorom sa pohyboval niekoľko predchádzajúcich desaťročí. Slaytonovi sa zapáčili aj letecké preteky okolo pylónov. Kúpil si pretekárske lietadlo [[Williams W-17 Stinger]] a pomenoval ho ''Stinger-21''. Stroj si veľmi obľúbil a počas nasledujúcich ôsmich rokov sa zúčastnil 43 pretekov, a hoci nikdy nevyhral, neviedol si zle. V [[september|septembri]] [[1991]] veril v dobré umiestnenie na vrchole pretekárskej sezóny v nevadskom Rene. Ešte počas leta ale začal zažívať zvláštne stavy. Cítil akoby strácal rovnováhu. Nebol to neustály pocit, prichádzalo to vo vlnách, len občas. Okamžite uzemnil sám seba a prehovoril svojho kamaráta Dustyho Dowda, aby on lietal so Stingerom na pretekoch v Rene. Dowd nakoniec s lietadlom vyhral v pretekoch o striebornú trofej. Potom už Stinger zostal odstavený v hangári v Kansase, kde ho Slayton hangároval.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 329 – 342.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Williams W-17 Stinger ‘N21X - 21’ (26235777843).jpg|thumb|Pretekárske lietadlo [[Williams W-17 Stinger|W-17 Stinger]] v múzeu [[Planes of Fame Air Museum|Planes of Fame]] v meste [[Chino (Kalifornia)|Chino]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]]] O niekoľko mesiacov si Slayton začal všímať, že sa v jeho zornom poli objavujú [[slepá škvrna (oko)|slepé škvrny]]. Lekári mu zistili [[zhubný nádor]] na [[mozgový kmeň|mozgovom kmeni]] a prerastajúci až k optickému nervu. Presný typ nádoru odhalila až [[biopsia]]. Deke prvýkrát pocítil svoju smrteľnosť. Spísal poslednú vôľu a dal do poriadku svoje veci v pracovnom aj osobnom živote. So spisovateľom [[Michael Cassutt|Michaelom Cassuttom]] začal v roku 1991 sériu rozhovorov, z ktorých neskôr vznikla kniha ''Deke! (U.S. Manned Space : from Mercury to the Shuttle)''. V roku [[1992]] začal s Alanom Shepardom a dvoma novinármi, [[Jay Barbree|Jayom Barbreem]] a Howardom Benedictom, pracovať na spoločnej knihe s názvom ''[[Moon Shot|Moon Shot: The Inside Story of America’s Race to the Moon]]''. Po prvej sérii [[chemoterapia|chemoterapie]] to vyzeralo, že nádor sa mu začína zmenšovať, a tak Deke začal znova pracovať. Spoločnosť EER Systems čakal zápas o veľký kontrakt a dva skúšobné štarty novej rakety s názvom ''Starbird'', pričom oba prebehli úspešne. Donald Kent Slayton však skoro ráno [[13. jún]]a [[1993]] zomrel vo svojom dome v [[League City (Texas)|League City]] na predmestí Houstonu. Nasledujúcu sobotu sa v Johnsonovom vesmírnom stredisku konal smútočný ceremoniál, ktorého sa zúčastnil Alan Shepard, John Glenn, Wally Schirra, Alexej Leonov, vtedajší riaditeľ NASA [[Daniel Saul Goldin|Daniel Goldin]] a ďalší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wilford | meno = John Noble | autor = | odkaz na autora = | titul = Donald Slayton Dies at 69; Was One of First Astronauts | url = https://www.nytimes.com/1993/06/14/obituaries/donald-slayton-dies-at-69-was-one-of-first-astronauts.html | vydavateľ = nytimes.com | dátum vydania = 1993-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> Ráno 13. júna 1993 o 07:57 miestneho času mohlo viacero svedkov na [[Letisko Johna Waynea|letisku Johna Waynea]] v [[Orange County (Kalifornia)|Orange County]] v Kalifornii pozorovať červený Williams W-17 Stinger s imatrikulačnou značkou N21X, ktorý vzlietol z dráhy letiska, vykonával nad ním prízemnú akrobaciu a nakoniec v pomalom stúpaní odletel smerom na západ, pričom sa stratil z dohľadu nad Tichým oceánom. Hlučné lietadlo vzbudilo pozornosť, okrem iného aj preto, že porušilo hlukové predpisy, ktoré zakazovali lietanie v túto skorú dobu. Dňa [[20. júl]]a prišiel do Slaytonovej schránky list s napomenutím od Federálneho úradu pre civilné letectvo. List otvorila Dekova vdova Bobbie a napísala úradu odpoveď, v ktorej sa okrem iného zmienila, že Deke Slayton zomrel o 03:22 miestneho času, čiže asi päť a pol hodiny pred tým incidentom (vrátane miestneho časového rozdielu medzi Texasom a Kaliforniou), a tiež, že dotyčné lietadlo bolo pred niekoľkými mesiacmi venované múzeu športových lietadiel v [[Sparks (Nevada)|Sparks]] v Nevade a momentálne je vystavené s vybratým motorom. Slaytonov Stinger mal navyše v rámci zníženia hmotnosti vymontovaný elektrický štartér, a tak potreboval na naštartovanie pomocníka na pretočenie vrtule, kým pilot manipuloval s ovládacími prvkami v kokpite. Svedkovia ale uvádzali, že lietadlo naštartovalo samé. Bobbie Slaytonová sa k tomu vyjadrila: ''„Dekovi zrejme trvalo šesť hodín, kým našiel svojho kamaráta Gusa Grissoma, ktorý mu pomohol nahodiť motor...“'' Letecký historik [[Edward T. Maloney]], ktorý lietadlo získal od Slaytona do svojej múzejnej zbierky, povedal: ''„Nikdy sme s ním nelietali, odkedy nám ho Deke dal. Bol posledný, kto s ním lietal.“'' Maloney tiež tvrdil, že z lietadla nikdy nebol vymontovaný motor. V polovici 90. rokov bolo premiestnené do jeho múzea [[Planes of Fame Air Museum|Planes of Fame]] v meste [[Chino (Kalifornia)|Chino]] v Kalifornii, kde je dodnes. Záhadu červeného lietadla Stinger sa nikdy nepodarilo vyriešiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Norris | meno = Guy | autor = | odkaz na autora = | titul = Ghosts in the machine - Tales of haunted hangars and phantom pilots | url = https://www.flightglobal.com/ghosts-in-the-machine-tales-of-haunted-hangars-and-phantom-pilots/71143.article | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> {{citát|Rozhodnite sa, čo chcete robiť a potom... sa nikdy nevzdávajte, kým to neuskutočníte.|Deke Slayton}} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * SLAYTON, Donald K.; CASSUTT, Michael. ''Deke! (U.S. Manned Space : from Mercury to the Shuttle)''. New York : Forge, 1994. 354 s. ISBN 978-0-312-85503-1. * THOMPSON, Neal. ''Light this Candle (The Life and Times of Alan Shepard, America’s First Spaceman)''. New York : Crown Publishers, 2004. 445 s. ISBN 978-0-609-61001-5. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/slayton_donald.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/slayton_donald.htm Deke Slayton na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00077.htm Deke Slayton v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [http://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/slayton-donald-kent.html Deke Slayton na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}} {{DEFAULTSORT:Slayton, Donald Kent}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Testovací piloti USA]] [[Kategória:Príslušníci United States Air Force]] [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Apollo-Sojuz]] [[Kategória:Absolventi University of Minnesota]] [[Kategória:Osobnosti z Wisconsinu]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nórskeho pôvodu]] 4p5j5yj3lfw9xan2l2dtbxhrwligt8p Rozdelenie Česko-Slovenska 0 188542 7429928 7292109 2022-08-25T15:45:41Z 92.52.59.61 /* Voľby 1992 a zánik federácie */ wikitext text/x-wiki {{Česko-Slovensko}} [[Súbor:Za ČSR demonštrácie pre referendum ČSR-Bratislava 19910210.jpg|alt=Demonštrácie za Česko-Slovensko a pre referendum usporiadanie opozíciou SR v Bratislave v nedelu 10. februára 1991.|náhľad|Demonštrácie za referendum a zachovanie Česko-Slovenska usporiadané slovenskou opozíciou v Bratislave nedeľu 10. februára 1991]] '''Rozdelenie Česko-Slovenska'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Letz | meno = Róbert | autor = | odkaz na autora = Róbert Letz | titul = Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1992 | vydanie = | vydavateľ = Polygrafia SAV | miesto = Bratislava | rok = 1997 | isbn = 80-88780-19-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} </ref> alebo '''[[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|zánik]] Česko-Slovenska'''<ref name="z542">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavný zákon č. 542/1995 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/542/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 1992-12-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-11-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol proces zániku [[federácia|federatívneho]] štátu [[Česko-Slovensko]] zavŕšený [[31. december|31. decembra]] 1992 vznikom dvoch nezávislých nástupníckych štátov [[Slovensko|Slovenska]] a [[Česko|Česka]] [[1. január]]a [[1993]]. Česko-Slovensko v priebehu svojej existencie prestalo [[de facto]]<ref>De jure Česko-Slovenská republika neprestala v rokoch 1939 až 1945 existovať a bola iba vojensky okupovaná.</ref> existovať aj 14. - 15. marca 1939 po okupácii Česka [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]. Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol obnovený spoločný štát s plnou právnou kontinuitou na [[Prvá česko-slovenská republika|prvú republiku]]. 31. decembra 1992 teda zanikla [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] (ČSFR) po 74 rokoch od vyhlásenia nezávislosti „Československa" 28. 10. 1918. == Spojovníková vojna 1990 == {{Hlavný článok|Pomlčková vojna}} Na jar roku [[1990]] došlo k tzv. [[Pomlčková vojna|pomlčkovej vojne]] (správne „[[spojovník|spojovníkovej]]“ vojne). Vtedajší prezident [[Václav Havel]] navrhol [[23. január|23. januára]] 1990 odstrániť z názvov republík slovo „socialistická“. To sa nakoniec uskutočnilo v názvoch oboch republík, ale pri názve celého štátu najmä slovenskí politici Havlov návrh „Československá republika“ odmietli. Na Slovensku návrh pripomínal návrat k už prekonanému centralistickému modelu [[Prvá česko-slovenská republika|prvej]] a [[Tretia česko-slovenská republika|tretej]] „Československej republiky“ (ČSR). Na [[Slovensko|Slovensku]] [[1. marec|1. marca]] [[1990]] prijala [[Slovenská národná rada|SNR]] zmenu názvu Slovenská socialistická republika na Slovenská republika a zároveň bol prijatý slovenský [[Štátny znak Slovenska|znak]] a aj [[Vlajka Slovenska|vlajka]] SR. Vlajka bola vtedy prijatá ako bielo-modro-červená trikolóra ešte nedoplnená slovenským znakom. Ten bol na vlajku doplnený až v roku [[1992]]. Slovenská vláda [[14. február|14. februára]] 1990 navrhla, aby sa názov krajiny písal so spojovníkom, konkrétne „Republika Česko-Slovensko“ alebo „Federácia Česko-Slovensko“. Na schôdzi federálneho parlamentu ([[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]]) sa potom [[29. marec|29. marca]] 1990 okrem tohto návrhu prerokúval zmenený Havlov návrh „Republika Česko-Slovensko“ a návrh poslancov „Československá federatívna republika“. Jadrom sporu bol problém písania [[Spojovník|spojovníka]], ktorý českí poslanci nesprávne označovali ako [[pomlčka]]. Nakoniec [[29. marec|29. marca]] 1990 federálny parlament rozhodol, že (dlhý) názov krajiny bude v českom jazyku bez spojovníka, teda „Československá federativní republika“, a v slovenskom jazyku so spojovníkom, teda „Česko-slovenská federatívna republika“. Proti tomuto riešeniu bolo viacero námietok a tak [[20. apríl|20. apríla]] [[1990]] federálny parlament zmenil znova (dlhý) názov krajiny na „[[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]“ (ČSFR) písaný s veľkými písmenami vo všetkým slovách, teda aj „Slovenská". Problémom tohto kompromisu však bola skutočnosť, že v slovenskom a českom jazyku sa zvyčajne píše veľkým písmenom len prvé slovo názvov krajín. Okrem tejto tzv. pomlčkovej vojny už v roku [[1990]] dochádzalo aj k ďalším stretom slovenskej a českej politickej reprezentácie ohľadom kompetencií federácie a republík. == Spory o kompetencie a dvojdomček (1990/91) == Po schválení kompetenčného zákona po [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990|júnových voľbách v roku 1990]] bolo novovytvorené Ministerstvo medzinárodných vzťahov (MMV) Slovenskej republiky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Teraz.sk|meno=TASR, tasr.sk, TERAZ,|titul=Rezort diplomacie v novodobých dejinách SR menil dvakrát názov|periodikum=TERAZ.sk|url=http://www.teraz.sk/slovensko/diplomacia-knazko/102330-clanok.html|dátum prístupu=2017-02-22}}</ref> na čele s [[Milan Kňažko|Milanom Kňažkom]]. V roku 1992 česká vláda zriadila Ministerstvo medzinárodných vzťahov Českej republiky, ministrom bol [[Josef Zieleniec]]. Napätie vzbudzovala aj asymetria viacerých ďalších inštitúcií – napríklad v Česku pôsobila [[Československá televízia]] a na Slovensku do apríla 1990 pôsobila len jej zložka, ktorá nebola samostatný podnik. [[1. júl|1. júla]] [[1991]] zákonom [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] bola zriadená [[Slovenská televízia]] a súbežne vznikali tendencie na zriadenie slovenskej polície, armády a národnej banky. Parlamentnému prerokúvaniu zákonov robil vážny problém zákaz majorizácie (potreba nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v oboch častiach [[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovne národov]], teda aspoň 38 zo 75 poslancov aj slovenskej časti). Situáciu na Slovensku komplikovala aj tzv. [[konverzia zbrojárskej výroby]], ktorá bola sústredená viac na Slovensku (najmä na [[Považie|Považí]]). Toto spôsobilo v roku [[1991]] rýchlejší skokový rast nezamestnanosti na Slovensku (z 2 % na 11,8 %) ako v [[Česká republika (1990 – 1992)|Česku]], kde v tom istom čase bola nezamestnanosť iba 4,1%.<ref>[http://dspace.upce.cz/bitstream/handle/10195/32228/CL576.pdf?sequence=1 Komparace vývoje nezaměstnanosti v České republice a na Slovensku], s. 34 – 36.</ref> S verejnou ponukou zriadiť „'''dvojdomček'''“ (de facto [[Konfederácia|konfederáciu]]) ako nový model spolužitia prišiel ešte v novembri 1991, po takmer celoročných rokovaniach národných reprezentácií, vtedajší český premiér [[Petr Pithart]] (líder českého [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|Občianskeho hnutia]]). Na Slovensku sa v rovnakom roku [[1991]] dostala do popredia viac diskusia o prijatí [[Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky|Deklarácie zvrchovanosti]] Slovenskej republiky. Prijatie tejto deklarácie podporovali [[Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]. Medzitým sa v oboch národných parlamentoch posilnili opozičné strany, na Slovensku najmä HZDS a v Česku ODS. Obe národné vlády sa stávali menšinovými a tak vládne koalície hľadali kompromis, aby problém usporiadania štátu vyriešili ešte pred [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|parlamentnými voľbami, ktoré sa mali uskutočniť v júni 1992]]. Koncom januára 1991 vytvorilo predsedníctvo SNR komisiu, ktorá mala pracovať s komisiou [[Česká národná rada|ČNR]] na návrhu štátnej zmluvy. Obe viedli predsedovia národných rád [[František Mikloško]] a [[Dagmar Burešová]]. Rokovať začali 3. februára 1992 v osade [[Milovy]] pri obci [[Sněžné (okres Žďár nad Sázavou)|Sněžné]]. Niekoľko kôl rokovaní o budúcej podobe [[federácia|federácie]] a republík však skončili na mŕtvom bode.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Ako sa rozplynul sen o dvojdomčeku|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=PEREX , a.s|miesto=|dátum=2017-02-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/420536-ako-sa-rozplynul-sen-o-dvojdomceku/|dátum prístupu=2017-02-22|jazyk=sk-SK}}</ref> [[Súbor:Za ČSR demonštrácie pre referendum ČSR-Bratislava 19910203.jpg|alt=Demonštrácie za Česko-Slovensko a pre referendum usporiadanie opozíciou SR v Bratislave v nedelu 3. februára 1991.|náhľad|Demonštrácie za referendum a zachovanie Česko-Slovenska usporiadané slovenskou opozíciou v Bratislave v nedeľu 3. februára 1991]] == Voľby 1992 a zánik federácie == {{Pozri aj|Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky}} Rozdelenie federácie podporovali viaceré slovenské politické strany. Naopak [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], ktorá bola pre zachovanie spoločného štátu vo voľbách prepadla a podobne [[Ján Čarnogurský]], ktorý navrhoval odložiť vyhlásenie samostatnosti Slovenska až na dobu po vstupe do [[Európska únia|EÚ]] spôsobil prepad [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a prispel k opätovnému víťazstvu [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] a [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]] vo voľbách. V Česku vo voľbách zvíťazila [[Občianska demokratická strana|ODS]] s heslom „spoločný štát alebo rozdelenie“. Na Slovensku [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] s nejasne formulovanou požiadavkou „konfederácie alebo rozdelenie“<!-- toto je formulácia českej wiki. Ja som doplnil nejasne formulovaná napr: pozri (neviem pridať dole ako zdroje) https://sk.wikisource.org/wiki/Telev%C3%ADzny_dial%C3%B3g_o_jazykovom_z%C3%A1kone_medzi_V._Me%C4%8Diarom_a_J._Marku%C5%A1om_25._10._1990 -->. [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|Voľby v júni]] v roku [[1992]] na Slovensku vyhralo HZDS s 37,26 %, SDĽ získala 14,70 % a SNS 7,93 %. Tieto tri strany mali teda spolu 59,89 % hlasov. To viedlo dňa [[17. júl|17. júla]] [[1992]]  k aklamatívnemu schváleniu [[Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky|Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky]], ktorá bola prijatá ústavnou väčšinou. Po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti už nebola možnosť prijať tzv. „funkčnú federáciu“, teda centralizovaný model [[federácia|federácie]], presadzovaný českými politikmi, a tak došlo k dohode medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky k zániku [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] a vzniku dvoch samostatných štátov. Úplné rozdelenie federácie bolo teda prienikom programov víťazných strán ([[Občianska demokratická strana|ODS]] a [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]) oboch národných štátov, hoci ich mandát rozdeliť federáciu bol neskôr mnohokrát spochybňovaný. 1. septembra [[1992]] SNR prijala [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavu SR]], ktorá bola ďalším krokom k nezávislej SR. [[Česká národná rada|ČNR]] 16. decembra 1992 tiež prijala ústavu Českej republiky. Rozdeleniu [[ČSFR]] bránil existujúci ústavný zákon o [[Referendum|referende]] z roku [[1991]] pretože stanovoval, že ČSFR je možné rozdeliť len referendom. K eliminácii referenda bol teda potrebný nový [[ústavný zákon]]. Spoločný návrh [[HZDS]] a [[Občianska demokratická strana|ODS]] umožňoval rozdelenie aj ústavným zákonom či dohodou národných rád, prípadne vystúpenie jednej z republík z federácie. Ten však v hlasovaní vo Federálnom zhromaždení [[1. októbra]] [[1992]] neprešiel. Filozofia nového návrhu ústavného zákona, podľa ktorého mala existencia federácie jednoducho skončiť [[31. december|31. decembra]] [[1992]] o 24:00 SEČ schválili obe národné rady [[17. november|17. novembra]] 1992 (v deň tretieho výročia [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]). V stredu [[25. november|25. novembra]] [[1992]] sa Federálne zhromaždenie zišlo k novému rokovaniu a dohodovací výbor predložil kompromisný návrh. Hlasovanie prebehlo presne o 13:21 a rozhodlo, že 31. decembra 1992 zanikne Česká a Slovenská Federatívna Republika a že jej nástupníckymi štátmi budú Slovenská republika a Česká republika. [[Súbor:Za Československo Bratislava 19910203.jpg|alt=Demonštrácie za Česko-Slovensko a pre referendum usporiadanie opozíciou SR v Bratislave v nedelu 3. februára 1991.|náhľad|Demonštrácie za referendum a zachovanie Česko-Slovenska usporiadané slovenskou opozíciou v Bratislave v nedeľu 3. februára 1991]] == Referencie == {{referencie}} {{Dejiny Slovenska}} {{CS-timeline}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] oeoa80boxcozgecnrmki8bw0ykxojpf 2022 0 192326 7430107 7428868 2022-08-26T11:49:41Z 91.127.96.106 /* Úmrtia */ wikitext text/x-wiki {{Rok2|2022}} Rok '''2022''' ('''[[Rímska číslica|MMXXII]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v sobotu [[1. január]]a a skončí v sobotu [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == {{Pozri aj|2022 na Slovensku}} * [[1. január]] ** [[Francúzsko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]] ** [[Európske hlavné mesto kultúry|európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2022 sú litovský [[Kaunas]], luxemburský [[Esch-sur-Alzette]] a srbský [[Nový Sad]] * [[2. január]]{{--}}v [[Kazachstan|Kazachstane]] vypukli [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protesty]] kvôli prudkému nárastu cien [[Skvapalnený ropný plyn|skvapalneného ropného plynu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR | odkaz na autora = | titul = Kazachovia sa búria a demolujú krajinu. Prezident: Tvrdo zakročíme | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/612444-kazasi-sa-buria-a-demoluju-krajinu-prezident-vyhlasil-vynimocny-stav/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> * [[5. január]] – prezident [[Kazachstan]]u [[Kasym-Žomart Tokajev|Tokajev]] požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti o pomoc pri potlačení [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protestov]].<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Pre nepokoje Kazachstan žiada o pomoc alianciu vedenú Ruskom | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9kww7k4/pre-nepokoje-kazachstan-ziada-o-pomoc-alianciu-vedenu-ruskom/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-08}}</ref> * [[15. január]] – došlo k výbuchu sopky [[Hunga Tonga-Hunga Ha’apai]], ktorý spôsobil škody a spustil vlnu [[Cunami|cunami]], ktorá zaplavila tichomorské pobrežia od [[Japonsko|Japonska]] až po [[Spojené štáty]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = dh | odkaz na autora = | titul = Tlaková vlna erupcie zo 17 000 kilometrov vzdialenej sopky "dorazila" aj na Slovensko | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://vat.pravda.sk/zem/clanok/613538-tlakova-vlna-erupcie-zo-17-000-kilometrov-vzdialenej-sopky-dorazila-aj-na-slovensko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-16 | dátum prístupu = 2022-01-17 }}</ref> * [[24. január]] – [[vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] bol korekčným manévrom úspešne umiestnený na [[halo orbita|halo orbitu]] okolo [[libračný bod|libračného bodu]] L<sub>2</sub> sústavy Slnko-Zem. V ďalších mesiacoch má prebiehať jeho ostrenie a kalibrácia prístrojov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Cesta Webbova teleskopu do L2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2021/12/sledujeme-cesta-webbova-teleskopu-do-l2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2021-12-25 | dátum prístupu = 2022-01-25}}</ref> * [[29. január]] – za prezidenta [[Taliansko|Talianska]] bol znovuzvolený [[Sergio Mattarella]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|url=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|dátum prístupu=2022-01-30|dátum vydania=2022-01-29|vydavateľ=TASR}}</ref> * [[4. február|4.]] – [[20. február]] – v čínskom [[Peking]]u sa uskutočnili [[Zimné olympijské hry 2022|XXIV. zimné olympijské hry]]. Slovensko na nich zastupovalo [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|50 športovcov v 7 športoch]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Otvárací ceremoniál ZOH 2022 (online): V Pekingu zapálili olympijský oheň, vlajkonosičmi Hrivík a Šimoňáková (foto) | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/otvaraci-ceremonial-zoh-2022-online-v-pekingu-sa-rozhori-olympijsky-ohen-vlajkonosicmi-hrivik-a-simonakova-videofoto/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-02-08}}</ref> * [[9. február]] – [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] schválila a prezidentka [[Zuzana Čaputová]] ratifikovala [[Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických|dohodu o obrannej spolupráci s USA]], ktorá [[United States Armed Forces|americkým ozbrojeným silám]] umožní využívať letecké základne [[Letecká základňa Malacky|Malacky]] a [[Letisko Sliač|Sliač]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci odsúhlasili dohodu o obrannej spolupráci s USA | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nr-sr-odsuhlasila-dohodu-o-obrannej-spo/610671-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-09 | dátum prístupu = 2022-02-12 }}</ref> * [[11. február]] – [[Austrália (štát)|austrálska]] vláda zaradila [[Koala medvedíkovitá|koaly medvedíkovité]] medzi ohrozené druhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Austrália zaradila koaly medzi ohrozené druhy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/australia-zaradila-koaly-medzi-ohrozen/611236-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-11 | dátum prístupu = 2022-02-12}}</ref> * [[13. február]] – prezidentom [[Nemecko|Nemecka]] zostáva [[Frank-Walter Steinmeier]]. Spolkové zhromaždenie ho zvolilo na druhé päťročné funkčné obdobie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentom Nemecka zostáva Frank-Walter Steinmeier | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/prezidentom-nemecka-zostava-frank-walte/611644-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-13 | dátum prístupu = 2022-02-14}}</ref> * [[21. február]] – ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] uznal nezávislosť [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]] a podpísal výnos nariaďujúci vstup [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ozbrojených síl]] na ukrajinské územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov. Nariadil vyslanie vojakov na východ Ukrajiny | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/99666/rokovania-su-v-slepej-ulicke-rozhodnutie-o-republikach-padne-este-dnes | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-02-21}}</ref> * [[24. február]] – [[Rusko]] začalo v skorých ranných hodinách [[Ruská invázia na Ukrajinu|ofenzívu na Ukrajine]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/mimoriadny-online-rusko-napadlo-ukrajin/614286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-24 }}</ref> * [[2. marec]] – [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]] schválilo rezolúciu požadujúcu okamžité [[Ruská invázia na Ukrajinu|zastavenie bojov]] a stiahnutie [[Rusko|ruských]] vojsk z [[Ukrajina|Ukrajiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RTVS,TASR,ČTK | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = RTVS:SPRÁVY | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/osn-ostro-odsudila-rusku-invaziu-na-ukrajine-a-ziada-okamzite-stiahnutie-vojakov/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * [[4. marec]] – počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] ruské sily zasiahli a obsadili [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskú jadrovú elektráreň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> * [[4. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa bez účasti zástupcov [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] začali [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oficiálne sa začali Zimné paralympijské hry. Podrobnosti priblížil štáb TA3 priamo z Pekingu | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/23478/oficialne-sa-zacali-zimne-paralympijske-hry-podrobnosti-priblizil-stab-ta3-priamo-z-pekingu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> * [[9. marec]] – vrak lode ''Endurance'', jednej z dvoch lodí [[Antarktída|antarktickej]] expedície [[Ernest Shackleton|Ernesta Shackletona]], ktorá sa potopila v roku 1915, bol nájdený na dne [[Weddellovo more|Weddellovho mora]] v hĺbke 3 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Endurance is Found | url = https://endurance22.org/endurance-is-found | vydavateľ = endurance22.org | dátum vydania = 2022-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[10. marec]] – za [[Zoznam prezidentov Maďarska|maďarskú prezidentku]] bola zvolená [[Katalin Nováková]], kandidátka konzervatívnej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]. Úrad má prevziať 10. mája 2022.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR Ladislav Vallach | odkaz na autora = | titul = Maďarský parlament zvolil za prezidentku Katalin Novákovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-parlament-zvolil-za-prezident/618106-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}</ref> * [[13. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa skončili [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]]. Slovenskí paralympionici na nich získali 3 zlaté a 3 bronzové medaily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Oproti Pjongčangu si pohoršili, naďalej však patria k najlepším | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/konecna-medailova-bilancia-dnes-nedela-13-marec-zph-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-27}}</ref> * [[18. marec]] – v [[Turecko|Turecku]] slávnostne otvorili [[most Çanakkale 1915]] cez [[Dardanely|Dardanelskú úžinu]]. S hlavným rozpätím 2 023 m ide o [[Zoznam najdlhších visutých mostov|najdlhší]] [[visutý most]] na svete.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najdlhší visutý most na svete spojil dva kontinenty. Turci preklenuli Dardanely | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/aktualne/najdlhsi-visuty-most-na-svete-spojil-dva-kontinenty-turci-preklenuli-dardanely | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-03-27}}</ref> * [[23. marec]] – americký matematik [[Dennis Sullivan]] získal [[Abelova cena|Abelovu cenu]] za prínos v oblasti [[topológia|topológie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pur | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = Čtverec je kruh. Za topologii získal Dennis Sullivan Abelovu cenu, „Nobelovku“ za matematiku | url = https://archiv.hn.cz/c1-67048450-ctverec-je-kruh-za-topologii-ziskal-dennis-sullivan-abelovu-cenu-nobelovku-za-matematiku | vydavateľ = archiv.hn.cz | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[3. apríl]] – v parlamentných voľbách v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazil [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] premiéra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], ktorý dosiahol štvrté víťazstvo v parlamentných voľbách s ústavnou väčšinou v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fidesz jasne vyhral voľby v Maďarsku, Orbán označil Zelenského za oponenta | url = https://www.aktuality.sk/clanok/fr96FT7/fidesz-jasne-vyhral-volby-v-madarsku-orban-oznacil-zelenskeho-za-oponenta/ | vydavateľ = aktuality.sk | dátum vydania = 2022-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[5. apríl]] – časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' vyhlásil aktuálny rebríček [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatších ľudí sveta]] na čele s [[Elon Musk|Elonom Muskom]] s majetkom 219 miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Z osôb slovenského pôvodu je v rebríčku na 654. mieste [[Andrej Babiš]] s majetkom 4,4 mld. a zo Slovákov na 1729. mieste [[Ivan Chrenko]] s majetkom 1,7 mld. dolárov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najbohatší ľudia sveta za rok 2022: Prvý je Musk, Slováci sa v rebríčku posunuli nahor | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/najbohatsi-ludia-sveta-za-rok-2022-prvy-je-musk-slovaci-sa-v-rebricku-posunuli-nahor/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref> * [[14. apríl]] – vlajková loď [[Rusko|ruskej]] čiernomorskej flotily [[krížnik]] ''Moskva'' sa potopila po výbuchu v [[Čierne more|Čiernom mori]]. [[Ukrajina]] tvrdí, že loď zasiahla protilodnými strelami [[R-360 Neptun|Neptun]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil; píšu agentúry | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/najnovsie/rusko-oznamilo-ze-kriznik-moskva-sa/626886-clanok.html | issn = | vydavateľ = TERAZ.SK | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-19}}</ref> * [[24. apríl]] – [[parlament]]né voľby v [[Slovinsko|Slovinsku]] vyhralo ''Hnutie Sloboda'' vedené Robertom Golobom pred Slovinskou demokratickou stranou súčasného premiéra [[Janez Janša|Janeza Janšu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prekvapenie v Slovinsku: Liberáli zdolali premiéra Janšu | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624401-slovinci-si-volia-novy-parlament-ocakava-s-tesny-suboj-populistov-s-liberalmi/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27}}</ref> * [[24. apríl]] – [[Emmanuel Macron]] zvíťazil vo [[Francúzsko|francúzskych]] prezidentských voľbách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Macron vyhral. Ale čo bude ďalej? | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624506-macron-vyhral-ale-co-bude-dalej/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27}}</ref> * [[7. máj]] – na [[Jill Bidenová#Návšteva Slovenska v roku 2022|návštevu Slovenska]] pricestovala [[prvá dáma Spojených štátov|prvá dáma USA]] [[Jill Bidenová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvá dáma USA na Slovensku | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/105393/bidenova-hovorila-s-dobrovolnikmi-aj-utecencami-na-dve-hodiny-isla-na-ukrajinu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}</ref> * [[8. máj]] – členovia [[Írsko|írskej]] kapely [[U2 (hudobná skupina)|U2]] odohrali na pozvanie [[Ukrajina|ukrajinského]] prezidenta [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] improvizovaný koncert v [[Kyjevské metro|kyjevskom metre]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hudobníci zo skupiny U2 odohrali minikoncert v kyjevskom metre | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/hudobnici-zo-skupiny-u2-odohrali-neohl/631988-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}</ref> * [[12. máj]] – na tlačovej konferencii ESA bola zverejnená prvá snímka [[supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] [[Sagittarius A*]], ktorá sa nachádza v [[Jadro Galaxie|strede našej Galaxie]]. Ide iba o druhú snímku supermasívnej čiernej diery vôbec a o prvú snímku čiernej diery z našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Srba | meno = Jiří | titul = Astronomové zveřejnili první snímek černé díry v srdci naší Galaxie | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/vzdaleny-vesmir/astronomove-zverejnili-prvni-snimek-cerne-diry-v-srdci-nasi-galaxie.html | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-13}}</ref> * [[16. máj]] – [[Francúzsko|francúzskou]] premiérkou sa stala [[Élisabeth Borneová]]. Je druhou ženu na tomto poste v histórii Francúzska a prvou po vyše 30 rokoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Francúzsky prezident vymenoval za novú premiérku Élisabeth Borneovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsky-prezident-vymenoval-za-novu/633894-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-17}}</ref> * [[18. máj]] – [[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali žiadosť o členstvo v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruská vojenská invázia na Ukrajinu]]“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}</ref> * [[26. máj]] – líderkám [[Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021|bieloruskej opozície]] [[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská|Sviatlane Cichanovskej]], [[Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová|Maryji Kalesnikavovej]] a [[Veranika Capkalová|Veranike Capkalovej]] odovzdali [[Cena Karola Veľkého|Cenu Karola Veľkého]]. Kalesnikavovú, odsúdenú na 11 rokov väzenia, zastupovala na ceremoniáli v nemeckom [[Aachen]]e jej sestra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Líderkám bieloruskej opozície odovzdali nemeckú Cenu Karola Veľkého | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/liderkam-bieloruskej-opozicie-odovzda/636345-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26}}</ref> * [[29. máj]] – [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] vyhralo finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]] nad [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fíni doma ovládli hokejový šampionát, finále ovplyvnil verdikt rozhodcov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/finsko-kanada-vysledok-finale-ms-v-hokeji-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30}}</ref> * [[1. jún]] – [[Európska komisia]] schválila zavedenie [[euro|eura]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], ktoré sa má k 1. januáru 2023 stať 20. členským štátom [[eurozóna|eurozóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Eurokomisia schválila Chorvátsku zavedenie eura od budúceho roka | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/22926740/eurokomisia-schvalila-chorvatsku-zavedenie-eura-od-buduceho-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-02}}</ref> * [[2. jún]] – v [[Londýn]]e sa začali štyri dni osláv 70. výročia nástupu kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] na trón [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK; SITA; TASR; AP | odkaz na autora = | titul = Sprievod zakončil prelet 70 lietadiel. Začali sa oslavy vlády kráľovnej Alžbety II. | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927289/zacinaju-sa-oslavy-70-vyrocia-alzbety-ii-na-britskom-trone.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-04}}</ref> * [[1. júl]] – [[Česko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]]. == Očakávané udalosti == * [[21. november]] – [[18. december]] – 22. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta vo futbale]] v [[Katar (štát)|Katare]]. == Úmrtia == [[Súbor:Sidney Poitier.jpg|náhľad|upright|[[Sidney Poitier]] († 6. január)]] [[Súbor:Meatloaf Q&A at Galaxycon Raleigh 2019 15.jpg|náhľad|upright|[[Meat Loaf]] († 20. január)]] [[Súbor:Monica Vitti.jpg|náhľad|upright|[[Monica Vitti]] († 2. február)]] [[Súbor:Eduard Kukan (2011).jpg|náhľad|upright|[[Eduard Kukan]] († 10. február)]] [[Súbor:Eva Zaoralova.jpg|náhľad|upright|[[Eva Zaoralová]] († 10. marec)]] [[Súbor:Albrightmadeleine.jpg|náhľad|upright|[[Madeleine Albrightová]] († 23. marec)]] [[Súbor:Bjarni Tryggvason.jpg|náhľad|upright|[[Bjarni Tryggvason]] († 5. apríl)]] [[Súbor:Abrham.jpg|náhľad|upright|[[Josef Abrhám]] († 16. máj)]] [[Súbor: VangelisElGrecopremiereDE2.jpg|thumb|upright|[[ Vangelis]] († 17. máj)]] [[Súbor:Robert Curl crop 2009 CHAO.jpg|náhľad|upright|[[Robert Curl]] († 3.júl)]] [[Súbor:Nichelle Nichols by Gage Skidmore.jpg|náhľad|upright|[[Nichelle Nichols]] († 30. júl)]] * {{0}}[[2. január]] – [[Eric Walter Elst]], belgický astronóm (* [[1936]]) * {{0}}2. január – [[Richard Leakey]], kenský paleontológ, archeológ a politik (* [[1944]]) * {{0}}2. január – [[Eduard Žitňanský]], slovenský novinár a komentátor denníka SME (* [[1952]]) * {{0}}[[6. január]] – [[Peter Bogdanovich]], americký režisér, herec, producent, filmový kritik (* [[1939]]) * {{0}}6. január – [[Sidney Poitier]], americký herec, režisér a aktivista (* [[1927]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Dušan Klein]], český filmový režisér, scenárista a vysokoškolský pedagóg (* [[1939]]) * {{0}}9. január – [[Bob Saget]], americký herec, komik a moderátor (* [[1956]]) * [[11. január]] – [[David-Maria Sassoli]], taliansky politik a novinár (* [[1956]]) * [[12. január]] – [[Ronnie Spector]], americká speváčka, členka skupiny [[The Ronettes]] (* [[1943]]) * [[14. január]] – [[Ricardo Bofill]], španielsky architekt (* [[1939]]) * [[15. január]] – [[Juraj Dolinský]], slovenský rímskokatolícky kňaz, člen Spoločnosti Ježišovej a cirkevný historik (* [[1958]]) * [[16. január]] – [[Ibrahim Boubacar Keïta]], bývalý malijský prezident (* [[1945]]) * [[18. január]] – [[Francisco Gento]], španielsky futbalista (* [[1933]]) * 18. január – [[Milan Leščák]], slovenský etnológ a folklorista (* [[1940]]) * [[19. január]] – [[Hardy Krüger]], nemecký filmový herec a autor (* [[1928]]) * 19. január – [[Gaspard Ulliel]], francúzsky herec (* [[1984]]) * [[20. január]] – [[Meat Loaf]], americký rockový spevák, hudobník a herec (* [[1947]]) * [[21. január]] – [[Louie Anderson]], americký komik a herec (* [[1953]]) * [[23. január]] – [[Thierry Mugler]], francúzsky módny návrhár (* [[1948]]) * [[25. január]] – [[Wim Jansen]], holandský futbalista (* [[1946]]) * [[31. január]] – [[Radko Pytlík]], český literárny historik, spisovateľ a editor (* [[1928]]) * {{0}}[[2. február]] – [[László Szigeti (politik)|László Szigeti]], slovenský politik (* [[1957]]) * {{0}}2. február – [[Monica Vitti]], talianska herečka (* [[1931]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Iľja Skoček]], slovenský architekt a urbanista (* [[1930]]) * {{0}}3. február – [[Ludmila Vaňková]], česká prozaička a spisovateľka (* [[1927]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Ronnie Hellström]], švédsky futbalový brankár (* [[1945]]) * {{0}}[[7. február]] – [[Ivan Hudec]], slovenský spisovateľ, bývalý minister kultúry SR (* [[1947]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Luc Montagnier]], francúzsky virológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1932]]) * {{0}}[[9. február]] – [[Sebastian Bieniek]], nemecký režisér, dramatik, fotograf a umelec (* [[1975]]) * {{0}}9. február – [[Ian McDonald]], britský hudobník (* [[1946]]) * [[10. február]] – [[Eduard Kukan]], slovenský politik, bývalý podpredseda [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] (* [[1939]]) * [[12. február]] – [[Ivan Reitman]], kanadský filmový režisér narodený v [[Česko-Slovensko|Československu]] (* [[1946]]) * [[14. február]] – [[Oľga Májovská-Stručková]], slovenská divadelná a televízna herečka (* [[1943]]) * [[18. február]] – [[Pavol Dubček]], slovenský lekár (* [[1948]]) * [[20. február]] – [[Ivan Matušík]], slovenský architekt (* [[1930]]) * [[21. február]] – [[Milan Šago]], slovenský herec [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]] (* [[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Radošinské naivné divadlo | odkaz na autora = | titul = Facebook | url = https://www.facebook.com/radosinskenaivnedivadlo/posts/3732601790298280/ | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[22. február]] – [[Mark Lanegan]], americký rockový hudobník a spevák (* [[1964]]) * [[24. február]] – [[Sally Kellerman]], americká herečka a speváčka (* [[1937]]) * [[26. február]] – [[Rudolf Podoba]], slovenský komunálny politik, bývalý primátor mesta Handlová (* [[1963]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Asia Klimovová]], ruská stand-up komička a aktivistka, obeť ostreľovania kyjevskej televíznej veže (* [[1990]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Peter Zmátlo]], slovenský historik, univerzitný pedagóg a publicista (* [[1965]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Martin Džupinka]], slovenský bubeník a tatér (* [[1983]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Desislav Čukolov]], bulharský politik, bývalý poslanec Európskeho parlamentu (* [[1974]]) * [[10. marec]] – [[Hana Daubnerová]], slovenská pesničkárka, redaktorka a dramaturgička (* [[1945]]) * 10. marec – [[Eva Zaoralová]], česká filmová publicistka a kritička, prekladateľka a spisovateľka (* [[1932]]) * [[12. marec]] – [[Jaroslav Wykrent]], český hudobný skladateľ, textár, hudobník, spevák, básnik a moderátor (* [[1943]]) * [[13. marec]] – [[William Hurt]], americký herec (* [[1950]]) * 13. marec – [[Ľubomír Roman]], slovenský herec a politik (* [[1944]]) * [[14. marec]] – [[Dušan Kubaň]], slovenský umelec (* [[1971]]) * [[15. marec]] – [[Milan Polák (teatrológ)|Milan Polák]], slovenský teatrológ, novinár, spisovateľ, scenárista, dramatik a pedagóg (* [[1932]]) * [[17. marec]] – [[Jaroslav Kurzweil]], český matematik (* [[1926]]) * 17. marec – [[Oksana Švecová]], ukrajinská herečka (* [[1955]]) * [[22. marec]] – [[Vlasta Winkelhöferová]], česká japanologička, spisovateľka a prekladateľka (* [[1932]]) * [[23. marec]] – [[Madeleine Albrightová]], americká diplomatka a ministerka zahraničných vecí USA (* [[1937]]) * [[25. marec]] – [[Taylor Hawkins]], americký hudobník (* [[1972]]) * [[27. marec]] – [[Titus Buberník]], slovenský futbalista (* [[1933]])) (* [[1933]]) * 27. marec – [[Ajaz Mutalibov]], prvý azerbajdžanský prezident (* [[1938]]) * [[30. marec]] – [[Tom Parker]], britský spevák (* [[1988]]) * [[31. marec]] – [[Leoš Středa]], český lekár (* [[1963]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[Leonel Sánchez]], čilský futbalista, ktorý hrával na poste ľavého útočníka (* [[1936]]) * {{0}}[[3. apríl]] – [[Zdeněk Janík]], český básnik (* [[1923]]) * {{0}}[[5. apríl]] – [[Sidney Altman]], kanadsko-americký chemik a molekulárny biológ, profesor biológie na Yale University (* [[1939]]) * {{0}}5. apríl – [[Bobby Rydell]], americký spevák a herec (* [[1942]]) * {{0}}5. apríl – [[Bjarni Tryggvason]], kanadský astronaut (* [[1945]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Ivan Čierny]], slovenský člen SOŠV a predseda ZOK (* [[1938]]) * {{0}}6. apríl – [[Karol Divín]], slovenský krasokorčuliar (* [[1936]]) * {{0}}6. apríl – [[Pavol Hudík]], slovenský spisovateľ a redaktor RTVS (* [[1937]]) * {{0}}6. apríl – [[Vladimir Voľfovič Žirinovskij]], sovietsky a ruský politik (* [[1946]]) * {{0}}[[7. apríl]] – [[Josef Alois Náhlovský]], český herec a komik (* [[1949]]) * [[10. apríl]] – [[Jozef Tóth]], slovenský gréckokatolícky kňaz (* [[1925]]) * [[11. apríl]] – [[Garrett Burnett]], kanadský hokejista (* [[1975]]) * 11. apríl – [[Mimi Reinhardtová]], sekretárka, ktorá napísala na stroji Schindlerov zoznam (* [[1915]]) * [[12. apríl]] – [[Gilbert Gottfried]], americký herec a komik (* [[1955]]) * 12. apríl – [[Sergej Jašin]], ruský hokejista (* [[1962]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Bossy]], kanadský hokejista (* [[1957]]) * [[15. apríl]] – [[Liz Sheridanová]], americká herečka a tanečnica (* [[1929]]) * 15. apríl – [[Ján Tužinský]], slovenský prozaik, esejista a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu (* [[1951]]) * [[19. apríl]] – [[Július Bartl]], slovenský historik, archivár, didaktik dejepisu a univerzitný pedagóg (* [[1937]]) * [[21. apríl]] – [[Mwai Kibaki]], keňský politik a prezident (* [[1931]]) * 21. apríl – [[Jacques Perrin]], francúzsky herec a režisér (* [[1941]]) * [[22. apríl]] – [[Guy Lafleur]], kanadský hokejista (* [[1951]]) * [[27. apríl]] – [[Carlos Amigo Vallejo]], španielsky rímskokatolícky kňaz, františkán, emeritný arcibiskup Tangeru a Sevilly, kardinál (* [[1934]]) * [[29. apríl]] – [[Pavol Mešťan]], slovenský múzejník (* [[1946]]) * [[30. apríl]] – [[Naomi Judd]], americká speváčka, skladateľka a herečka (* [[1946]]) * {{0}}[[2. máj]] – [[Radim Uzel]], český sexuológ a pedagóg (* [[1940]]) * {{0}}[[3. máj]] – [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič]], bieloruský vedec a politik (* [[1934]]) * {{0}}[[4. máj]] – [[Albin Julius]], rakúsky vojenský a industriálny hudobník (* [[1967]]) * [[11. máj]] – [[Šírín Abú Ákilová]], palestínsko-americká novinárka, ktorá pôsobila ako korešpondentka katarskej televízie Al-Džazíra (* [[1971]]) * [[13. máj]] – [[Ben Roy Mottelson]], americko-dánsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1926]]) * [[14. máj]] – [[Christian Giudicelli]], francúzsky spisovateľ a literárny kritik (* [[1942]]) * [[16. máj]] – [[Josef Abrhám]], český herec (* [[1939]]) * [[17. máj]] – [[Eduard Krekovič]], slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1948]]) * 17. máj – [[Vangelis]], grécky inštrumentalista a hudobný skladateľ (* [[1943]]) * [[18. máj]] – [[Bob Neuwirth]], americký spevák, producent, skladateľ a výtvarník (* [[1939]]) * [[19. máj]] – [[Michal Hrušík]], slovenský diplomat (* [[1984]]) * 19. máj – [[Dušan Kabát]], slovenský futbalista (* [[1944]]) * [[22. máj]] – [[Hazel Hendersonová]], americká futurologička a ekonómka anglického pôvodu (* [[1933]]) * [[23. máj]] – [[Jozef Kot]], slovenský spisovateľ (* [[1936]]) * [[26. máj]] – [[Andrew Fletcher]], anglický hudobník a zakladateľ skupiny Depeche Mode (* [[1961]]) * 26. máj – [[Ray Liotta]], americký herec a producent (* [[1954]]) * [[27. máj]] – [[Angelo Sodano]], taliansky kardinál, štátny sekretár Svätej stolice vo Vatikáne a dekan kardinálskeho kolégia (* [[1927]]) * [[28. máj]] – [[Bujar Nishani]], albánsky politik, bývalý prezident Albánska (* [[1966]]) * [[29. máj]] – [[Ján Zavarský]], slovenský scénograf a grafik (* [[1948]]) * [[30. máj]] – [[Boris Pahor]], taliansky spisovateľ píšuci slovinsky (* [[1913]]) * [[17. jún]] – [[Jean-Louis Trintignant]], francúzsky herec (* [[1931]]) * [[22. jún]] – [[Jüri Tarmak]], estónsky atlét (* [[1946]]) * [[23. jún]] – [[Stien Kaiser]], holandská rýchlokorčuliarka (* [[1938]]) * [[27. jún]] – [[Colin Blakemore]], britský neurofyziológ a emeritný profesor [[University of Oxford]] (* [[1944]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Robert Curl]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[James Caan]], americký herec (*[[1940]]) * {{0}}[[8. júl]] - [[Šinzó Abe]], japonský politik (* [[1954]]) * [[10. júl]] – [[Anvar Čingizoglu]], azerbajdžanský prozaik, novinár, historik a etnológ (* [[1962]]) * 10. júl – [[Ján Solovič]], slovenský spisovateľ a dramatik (* [[1934]]) * [[11. júl]] – [[Erik Hornung]], švajčiarsky egyptológ (* [[1933]]) * [[14. júl]] – [[Ivana Trumpová]], prvá manželka Donalda Trumpa, modelka (* [[1949]]) * 14. júl – [[Teodor Münz]], slovenský filozof (* [[1926]]) * [[15. júl]] – [[Ivan Bajo]], slovenský vysokoškolský pedagóg, horolezec, publicista a ilustrátor (* [[1935]]) * [[24. júl]] – [[David Warner]], anglický herec (* [[1941]]) * [[25. júl]] – [[David Trimble]], britský politik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] (* [[1944]]) * [[26. júl]] – [[James Lovelock]], britský ekológ (* [[1919]]) * [[28. júl]] – [[Ondrej Demáček]], slovenský stredoškolský učiteľ matematiky a informatiky (* [[1940]]) * [[29. júl]] – [[Juris Hartmanis]], americký informatik (* [[1928]]) * [[30. júl]] – [[Nichelle Nichols]], americká herečka a speváčka (* [[1932]]) * 30. júl – [[Karol Rosmány]], slovenský architekt, grafický dizajnér, typograf a ilustrátor (* [[1937]]) * {{0}}[[2. august]] – [[Lucien Kroll]], belgický architekt (* [[1927]]) * {{0}}[[8. august]] - [[Jozef Tomko]], slovenský kardinál (* [[1924]]) * {{0}}8. august – [[Olivia Newton-John]], austrálska herečka a speváčka (* [[1948]]) * [[9. august]] – [[Pavol Kubovič]], slovenský poslanec NR SR, podpredseda SDKÚ-DS a exstarosta mč. Bratislava-Ružinov (* [[1960]]) * [[12. august]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]]) * 12. august – [[Wolfgang Petersen]], nemecký filmový režisér (* [[1941]]) * [[26. august]] - [[Hana Zagorová]], česká speváčka, skladateľka, textárka, herečka a moderátorka (*[[1946]]) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:2022| ]] 07py45ka0lvcxnt5opuwastugy8with 7430108 7430107 2022-08-26T11:50:18Z 91.127.96.106 /* Úmrtia */ wikitext text/x-wiki {{Rok2|2022}} Rok '''2022''' ('''[[Rímska číslica|MMXXII]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v sobotu [[1. január]]a a skončí v sobotu [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == {{Pozri aj|2022 na Slovensku}} * [[1. január]] ** [[Francúzsko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]] ** [[Európske hlavné mesto kultúry|európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2022 sú litovský [[Kaunas]], luxemburský [[Esch-sur-Alzette]] a srbský [[Nový Sad]] * [[2. január]]{{--}}v [[Kazachstan|Kazachstane]] vypukli [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protesty]] kvôli prudkému nárastu cien [[Skvapalnený ropný plyn|skvapalneného ropného plynu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR | odkaz na autora = | titul = Kazachovia sa búria a demolujú krajinu. Prezident: Tvrdo zakročíme | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/612444-kazasi-sa-buria-a-demoluju-krajinu-prezident-vyhlasil-vynimocny-stav/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> * [[5. január]] – prezident [[Kazachstan]]u [[Kasym-Žomart Tokajev|Tokajev]] požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti o pomoc pri potlačení [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protestov]].<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Pre nepokoje Kazachstan žiada o pomoc alianciu vedenú Ruskom | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9kww7k4/pre-nepokoje-kazachstan-ziada-o-pomoc-alianciu-vedenu-ruskom/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-08}}</ref> * [[15. január]] – došlo k výbuchu sopky [[Hunga Tonga-Hunga Ha’apai]], ktorý spôsobil škody a spustil vlnu [[Cunami|cunami]], ktorá zaplavila tichomorské pobrežia od [[Japonsko|Japonska]] až po [[Spojené štáty]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = dh | odkaz na autora = | titul = Tlaková vlna erupcie zo 17 000 kilometrov vzdialenej sopky "dorazila" aj na Slovensko | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://vat.pravda.sk/zem/clanok/613538-tlakova-vlna-erupcie-zo-17-000-kilometrov-vzdialenej-sopky-dorazila-aj-na-slovensko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-16 | dátum prístupu = 2022-01-17 }}</ref> * [[24. január]] – [[vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] bol korekčným manévrom úspešne umiestnený na [[halo orbita|halo orbitu]] okolo [[libračný bod|libračného bodu]] L<sub>2</sub> sústavy Slnko-Zem. V ďalších mesiacoch má prebiehať jeho ostrenie a kalibrácia prístrojov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Cesta Webbova teleskopu do L2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2021/12/sledujeme-cesta-webbova-teleskopu-do-l2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2021-12-25 | dátum prístupu = 2022-01-25}}</ref> * [[29. január]] – za prezidenta [[Taliansko|Talianska]] bol znovuzvolený [[Sergio Mattarella]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|url=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|dátum prístupu=2022-01-30|dátum vydania=2022-01-29|vydavateľ=TASR}}</ref> * [[4. február|4.]] – [[20. február]] – v čínskom [[Peking]]u sa uskutočnili [[Zimné olympijské hry 2022|XXIV. zimné olympijské hry]]. Slovensko na nich zastupovalo [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|50 športovcov v 7 športoch]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Otvárací ceremoniál ZOH 2022 (online): V Pekingu zapálili olympijský oheň, vlajkonosičmi Hrivík a Šimoňáková (foto) | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/otvaraci-ceremonial-zoh-2022-online-v-pekingu-sa-rozhori-olympijsky-ohen-vlajkonosicmi-hrivik-a-simonakova-videofoto/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-02-08}}</ref> * [[9. február]] – [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] schválila a prezidentka [[Zuzana Čaputová]] ratifikovala [[Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických|dohodu o obrannej spolupráci s USA]], ktorá [[United States Armed Forces|americkým ozbrojeným silám]] umožní využívať letecké základne [[Letecká základňa Malacky|Malacky]] a [[Letisko Sliač|Sliač]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci odsúhlasili dohodu o obrannej spolupráci s USA | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nr-sr-odsuhlasila-dohodu-o-obrannej-spo/610671-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-09 | dátum prístupu = 2022-02-12 }}</ref> * [[11. február]] – [[Austrália (štát)|austrálska]] vláda zaradila [[Koala medvedíkovitá|koaly medvedíkovité]] medzi ohrozené druhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Austrália zaradila koaly medzi ohrozené druhy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/australia-zaradila-koaly-medzi-ohrozen/611236-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-11 | dátum prístupu = 2022-02-12}}</ref> * [[13. február]] – prezidentom [[Nemecko|Nemecka]] zostáva [[Frank-Walter Steinmeier]]. Spolkové zhromaždenie ho zvolilo na druhé päťročné funkčné obdobie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentom Nemecka zostáva Frank-Walter Steinmeier | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/prezidentom-nemecka-zostava-frank-walte/611644-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-13 | dátum prístupu = 2022-02-14}}</ref> * [[21. február]] – ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] uznal nezávislosť [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]] a podpísal výnos nariaďujúci vstup [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ozbrojených síl]] na ukrajinské územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov. Nariadil vyslanie vojakov na východ Ukrajiny | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/99666/rokovania-su-v-slepej-ulicke-rozhodnutie-o-republikach-padne-este-dnes | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-02-21}}</ref> * [[24. február]] – [[Rusko]] začalo v skorých ranných hodinách [[Ruská invázia na Ukrajinu|ofenzívu na Ukrajine]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/mimoriadny-online-rusko-napadlo-ukrajin/614286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-24 }}</ref> * [[2. marec]] – [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]] schválilo rezolúciu požadujúcu okamžité [[Ruská invázia na Ukrajinu|zastavenie bojov]] a stiahnutie [[Rusko|ruských]] vojsk z [[Ukrajina|Ukrajiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RTVS,TASR,ČTK | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = RTVS:SPRÁVY | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/osn-ostro-odsudila-rusku-invaziu-na-ukrajine-a-ziada-okamzite-stiahnutie-vojakov/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * [[4. marec]] – počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] ruské sily zasiahli a obsadili [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskú jadrovú elektráreň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> * [[4. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa bez účasti zástupcov [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] začali [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oficiálne sa začali Zimné paralympijské hry. Podrobnosti priblížil štáb TA3 priamo z Pekingu | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/23478/oficialne-sa-zacali-zimne-paralympijske-hry-podrobnosti-priblizil-stab-ta3-priamo-z-pekingu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> * [[9. marec]] – vrak lode ''Endurance'', jednej z dvoch lodí [[Antarktída|antarktickej]] expedície [[Ernest Shackleton|Ernesta Shackletona]], ktorá sa potopila v roku 1915, bol nájdený na dne [[Weddellovo more|Weddellovho mora]] v hĺbke 3 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Endurance is Found | url = https://endurance22.org/endurance-is-found | vydavateľ = endurance22.org | dátum vydania = 2022-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[10. marec]] – za [[Zoznam prezidentov Maďarska|maďarskú prezidentku]] bola zvolená [[Katalin Nováková]], kandidátka konzervatívnej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]. Úrad má prevziať 10. mája 2022.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR Ladislav Vallach | odkaz na autora = | titul = Maďarský parlament zvolil za prezidentku Katalin Novákovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-parlament-zvolil-za-prezident/618106-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}</ref> * [[13. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa skončili [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]]. Slovenskí paralympionici na nich získali 3 zlaté a 3 bronzové medaily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Oproti Pjongčangu si pohoršili, naďalej však patria k najlepším | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/konecna-medailova-bilancia-dnes-nedela-13-marec-zph-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-27}}</ref> * [[18. marec]] – v [[Turecko|Turecku]] slávnostne otvorili [[most Çanakkale 1915]] cez [[Dardanely|Dardanelskú úžinu]]. S hlavným rozpätím 2 023 m ide o [[Zoznam najdlhších visutých mostov|najdlhší]] [[visutý most]] na svete.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najdlhší visutý most na svete spojil dva kontinenty. Turci preklenuli Dardanely | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/aktualne/najdlhsi-visuty-most-na-svete-spojil-dva-kontinenty-turci-preklenuli-dardanely | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-03-27}}</ref> * [[23. marec]] – americký matematik [[Dennis Sullivan]] získal [[Abelova cena|Abelovu cenu]] za prínos v oblasti [[topológia|topológie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pur | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = Čtverec je kruh. Za topologii získal Dennis Sullivan Abelovu cenu, „Nobelovku“ za matematiku | url = https://archiv.hn.cz/c1-67048450-ctverec-je-kruh-za-topologii-ziskal-dennis-sullivan-abelovu-cenu-nobelovku-za-matematiku | vydavateľ = archiv.hn.cz | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[3. apríl]] – v parlamentných voľbách v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazil [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] premiéra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], ktorý dosiahol štvrté víťazstvo v parlamentných voľbách s ústavnou väčšinou v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fidesz jasne vyhral voľby v Maďarsku, Orbán označil Zelenského za oponenta | url = https://www.aktuality.sk/clanok/fr96FT7/fidesz-jasne-vyhral-volby-v-madarsku-orban-oznacil-zelenskeho-za-oponenta/ | vydavateľ = aktuality.sk | dátum vydania = 2022-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[5. apríl]] – časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' vyhlásil aktuálny rebríček [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatších ľudí sveta]] na čele s [[Elon Musk|Elonom Muskom]] s majetkom 219 miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Z osôb slovenského pôvodu je v rebríčku na 654. mieste [[Andrej Babiš]] s majetkom 4,4 mld. a zo Slovákov na 1729. mieste [[Ivan Chrenko]] s majetkom 1,7 mld. dolárov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najbohatší ľudia sveta za rok 2022: Prvý je Musk, Slováci sa v rebríčku posunuli nahor | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/najbohatsi-ludia-sveta-za-rok-2022-prvy-je-musk-slovaci-sa-v-rebricku-posunuli-nahor/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref> * [[14. apríl]] – vlajková loď [[Rusko|ruskej]] čiernomorskej flotily [[krížnik]] ''Moskva'' sa potopila po výbuchu v [[Čierne more|Čiernom mori]]. [[Ukrajina]] tvrdí, že loď zasiahla protilodnými strelami [[R-360 Neptun|Neptun]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil; píšu agentúry | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/najnovsie/rusko-oznamilo-ze-kriznik-moskva-sa/626886-clanok.html | issn = | vydavateľ = TERAZ.SK | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-19}}</ref> * [[24. apríl]] – [[parlament]]né voľby v [[Slovinsko|Slovinsku]] vyhralo ''Hnutie Sloboda'' vedené Robertom Golobom pred Slovinskou demokratickou stranou súčasného premiéra [[Janez Janša|Janeza Janšu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prekvapenie v Slovinsku: Liberáli zdolali premiéra Janšu | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624401-slovinci-si-volia-novy-parlament-ocakava-s-tesny-suboj-populistov-s-liberalmi/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27}}</ref> * [[24. apríl]] – [[Emmanuel Macron]] zvíťazil vo [[Francúzsko|francúzskych]] prezidentských voľbách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Macron vyhral. Ale čo bude ďalej? | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624506-macron-vyhral-ale-co-bude-dalej/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27}}</ref> * [[7. máj]] – na [[Jill Bidenová#Návšteva Slovenska v roku 2022|návštevu Slovenska]] pricestovala [[prvá dáma Spojených štátov|prvá dáma USA]] [[Jill Bidenová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvá dáma USA na Slovensku | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/105393/bidenova-hovorila-s-dobrovolnikmi-aj-utecencami-na-dve-hodiny-isla-na-ukrajinu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}</ref> * [[8. máj]] – členovia [[Írsko|írskej]] kapely [[U2 (hudobná skupina)|U2]] odohrali na pozvanie [[Ukrajina|ukrajinského]] prezidenta [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] improvizovaný koncert v [[Kyjevské metro|kyjevskom metre]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hudobníci zo skupiny U2 odohrali minikoncert v kyjevskom metre | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/hudobnici-zo-skupiny-u2-odohrali-neohl/631988-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}</ref> * [[12. máj]] – na tlačovej konferencii ESA bola zverejnená prvá snímka [[supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] [[Sagittarius A*]], ktorá sa nachádza v [[Jadro Galaxie|strede našej Galaxie]]. Ide iba o druhú snímku supermasívnej čiernej diery vôbec a o prvú snímku čiernej diery z našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Srba | meno = Jiří | titul = Astronomové zveřejnili první snímek černé díry v srdci naší Galaxie | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/vzdaleny-vesmir/astronomove-zverejnili-prvni-snimek-cerne-diry-v-srdci-nasi-galaxie.html | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-13}}</ref> * [[16. máj]] – [[Francúzsko|francúzskou]] premiérkou sa stala [[Élisabeth Borneová]]. Je druhou ženu na tomto poste v histórii Francúzska a prvou po vyše 30 rokoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Francúzsky prezident vymenoval za novú premiérku Élisabeth Borneovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsky-prezident-vymenoval-za-novu/633894-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-17}}</ref> * [[18. máj]] – [[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali žiadosť o členstvo v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruská vojenská invázia na Ukrajinu]]“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}</ref> * [[26. máj]] – líderkám [[Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021|bieloruskej opozície]] [[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská|Sviatlane Cichanovskej]], [[Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová|Maryji Kalesnikavovej]] a [[Veranika Capkalová|Veranike Capkalovej]] odovzdali [[Cena Karola Veľkého|Cenu Karola Veľkého]]. Kalesnikavovú, odsúdenú na 11 rokov väzenia, zastupovala na ceremoniáli v nemeckom [[Aachen]]e jej sestra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Líderkám bieloruskej opozície odovzdali nemeckú Cenu Karola Veľkého | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/liderkam-bieloruskej-opozicie-odovzda/636345-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26}}</ref> * [[29. máj]] – [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] vyhralo finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]] nad [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fíni doma ovládli hokejový šampionát, finále ovplyvnil verdikt rozhodcov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/finsko-kanada-vysledok-finale-ms-v-hokeji-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30}}</ref> * [[1. jún]] – [[Európska komisia]] schválila zavedenie [[euro|eura]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], ktoré sa má k 1. januáru 2023 stať 20. členským štátom [[eurozóna|eurozóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Eurokomisia schválila Chorvátsku zavedenie eura od budúceho roka | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/22926740/eurokomisia-schvalila-chorvatsku-zavedenie-eura-od-buduceho-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-02}}</ref> * [[2. jún]] – v [[Londýn]]e sa začali štyri dni osláv 70. výročia nástupu kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] na trón [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK; SITA; TASR; AP | odkaz na autora = | titul = Sprievod zakončil prelet 70 lietadiel. Začali sa oslavy vlády kráľovnej Alžbety II. | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927289/zacinaju-sa-oslavy-70-vyrocia-alzbety-ii-na-britskom-trone.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-04}}</ref> * [[1. júl]] – [[Česko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]]. == Očakávané udalosti == * [[21. november]] – [[18. december]] – 22. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta vo futbale]] v [[Katar (štát)|Katare]]. == Úmrtia == [[Súbor:Sidney Poitier.jpg|náhľad|upright|[[Sidney Poitier]] († 6. január)]] [[Súbor:Meatloaf Q&A at Galaxycon Raleigh 2019 15.jpg|náhľad|upright|[[Meat Loaf]] († 20. január)]] [[Súbor:Monica Vitti.jpg|náhľad|upright|[[Monica Vitti]] († 2. február)]] [[Súbor:Eduard Kukan (2011).jpg|náhľad|upright|[[Eduard Kukan]] († 10. február)]] [[Súbor:Eva Zaoralova.jpg|náhľad|upright|[[Eva Zaoralová]] († 10. marec)]] [[Súbor:Albrightmadeleine.jpg|náhľad|upright|[[Madeleine Albrightová]] († 23. marec)]] [[Súbor:Bjarni Tryggvason.jpg|náhľad|upright|[[Bjarni Tryggvason]] († 5. apríl)]] [[Súbor:Abrham.jpg|náhľad|upright|[[Josef Abrhám]] († 16. máj)]] [[Súbor: VangelisElGrecopremiereDE2.jpg|thumb|upright|[[ Vangelis]] († 17. máj)]] [[Súbor:Robert Curl crop 2009 CHAO.jpg|náhľad|upright|[[Robert Curl]] († 3.júl)]] [[Súbor:Nichelle Nichols by Gage Skidmore.jpg|náhľad|upright|[[Nichelle Nichols]] († 30. júl)]] * {{0}}[[2. január]] – [[Eric Walter Elst]], belgický astronóm (* [[1936]]) * {{0}}2. január – [[Richard Leakey]], kenský paleontológ, archeológ a politik (* [[1944]]) * {{0}}2. január – [[Eduard Žitňanský]], slovenský novinár a komentátor denníka SME (* [[1952]]) * {{0}}[[6. január]] – [[Peter Bogdanovich]], americký režisér, herec, producent, filmový kritik (* [[1939]]) * {{0}}6. január – [[Sidney Poitier]], americký herec, režisér a aktivista (* [[1927]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Dušan Klein]], český filmový režisér, scenárista a vysokoškolský pedagóg (* [[1939]]) * {{0}}9. január – [[Bob Saget]], americký herec, komik a moderátor (* [[1956]]) * [[11. január]] – [[David-Maria Sassoli]], taliansky politik a novinár (* [[1956]]) * [[12. január]] – [[Ronnie Spector]], americká speváčka, členka skupiny [[The Ronettes]] (* [[1943]]) * [[14. január]] – [[Ricardo Bofill]], španielsky architekt (* [[1939]]) * [[15. január]] – [[Juraj Dolinský]], slovenský rímskokatolícky kňaz, člen Spoločnosti Ježišovej a cirkevný historik (* [[1958]]) * [[16. január]] – [[Ibrahim Boubacar Keïta]], bývalý malijský prezident (* [[1945]]) * [[18. január]] – [[Francisco Gento]], španielsky futbalista (* [[1933]]) * 18. január – [[Milan Leščák]], slovenský etnológ a folklorista (* [[1940]]) * [[19. január]] – [[Hardy Krüger]], nemecký filmový herec a autor (* [[1928]]) * 19. január – [[Gaspard Ulliel]], francúzsky herec (* [[1984]]) * [[20. január]] – [[Meat Loaf]], americký rockový spevák, hudobník a herec (* [[1947]]) * [[21. január]] – [[Louie Anderson]], americký komik a herec (* [[1953]]) * [[23. január]] – [[Thierry Mugler]], francúzsky módny návrhár (* [[1948]]) * [[25. január]] – [[Wim Jansen]], holandský futbalista (* [[1946]]) * [[31. január]] – [[Radko Pytlík]], český literárny historik, spisovateľ a editor (* [[1928]]) * {{0}}[[2. február]] – [[László Szigeti (politik)|László Szigeti]], slovenský politik (* [[1957]]) * {{0}}2. február – [[Monica Vitti]], talianska herečka (* [[1931]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Iľja Skoček]], slovenský architekt a urbanista (* [[1930]]) * {{0}}3. február – [[Ludmila Vaňková]], česká prozaička a spisovateľka (* [[1927]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Ronnie Hellström]], švédsky futbalový brankár (* [[1945]]) * {{0}}[[7. február]] – [[Ivan Hudec]], slovenský spisovateľ, bývalý minister kultúry SR (* [[1947]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Luc Montagnier]], francúzsky virológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1932]]) * {{0}}[[9. február]] – [[Sebastian Bieniek]], nemecký režisér, dramatik, fotograf a umelec (* [[1975]]) * {{0}}9. február – [[Ian McDonald]], britský hudobník (* [[1946]]) * [[10. február]] – [[Eduard Kukan]], slovenský politik, bývalý podpredseda [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] (* [[1939]]) * [[12. február]] – [[Ivan Reitman]], kanadský filmový režisér narodený v [[Česko-Slovensko|Československu]] (* [[1946]]) * [[14. február]] – [[Oľga Májovská-Stručková]], slovenská divadelná a televízna herečka (* [[1943]]) * [[18. február]] – [[Pavol Dubček]], slovenský lekár (* [[1948]]) * [[20. február]] – [[Ivan Matušík]], slovenský architekt (* [[1930]]) * [[21. február]] – [[Milan Šago]], slovenský herec [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]] (* [[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Radošinské naivné divadlo | odkaz na autora = | titul = Facebook | url = https://www.facebook.com/radosinskenaivnedivadlo/posts/3732601790298280/ | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[22. február]] – [[Mark Lanegan]], americký rockový hudobník a spevák (* [[1964]]) * [[24. február]] – [[Sally Kellerman]], americká herečka a speváčka (* [[1937]]) * [[26. február]] – [[Rudolf Podoba]], slovenský komunálny politik, bývalý primátor mesta Handlová (* [[1963]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Asia Klimovová]], ruská stand-up komička a aktivistka, obeť ostreľovania kyjevskej televíznej veže (* [[1990]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Peter Zmátlo]], slovenský historik, univerzitný pedagóg a publicista (* [[1965]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Martin Džupinka]], slovenský bubeník a tatér (* [[1983]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Desislav Čukolov]], bulharský politik, bývalý poslanec Európskeho parlamentu (* [[1974]]) * [[10. marec]] – [[Hana Daubnerová]], slovenská pesničkárka, redaktorka a dramaturgička (* [[1945]]) * 10. marec – [[Eva Zaoralová]], česká filmová publicistka a kritička, prekladateľka a spisovateľka (* [[1932]]) * [[12. marec]] – [[Jaroslav Wykrent]], český hudobný skladateľ, textár, hudobník, spevák, básnik a moderátor (* [[1943]]) * [[13. marec]] – [[William Hurt]], americký herec (* [[1950]]) * 13. marec – [[Ľubomír Roman]], slovenský herec a politik (* [[1944]]) * [[14. marec]] – [[Dušan Kubaň]], slovenský umelec (* [[1971]]) * [[15. marec]] – [[Milan Polák (teatrológ)|Milan Polák]], slovenský teatrológ, novinár, spisovateľ, scenárista, dramatik a pedagóg (* [[1932]]) * [[17. marec]] – [[Jaroslav Kurzweil]], český matematik (* [[1926]]) * 17. marec – [[Oksana Švecová]], ukrajinská herečka (* [[1955]]) * [[22. marec]] – [[Vlasta Winkelhöferová]], česká japanologička, spisovateľka a prekladateľka (* [[1932]]) * [[23. marec]] – [[Madeleine Albrightová]], americká diplomatka a ministerka zahraničných vecí USA (* [[1937]]) * [[25. marec]] – [[Taylor Hawkins]], americký hudobník (* [[1972]]) * [[27. marec]] – [[Titus Buberník]], slovenský futbalista (* [[1933]])) (* [[1933]]) * 27. marec – [[Ajaz Mutalibov]], prvý azerbajdžanský prezident (* [[1938]]) * [[30. marec]] – [[Tom Parker]], britský spevák (* [[1988]]) * [[31. marec]] – [[Leoš Středa]], český lekár (* [[1963]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[Leonel Sánchez]], čilský futbalista, ktorý hrával na poste ľavého útočníka (* [[1936]]) * {{0}}[[3. apríl]] – [[Zdeněk Janík]], český básnik (* [[1923]]) * {{0}}[[5. apríl]] – [[Sidney Altman]], kanadsko-americký chemik a molekulárny biológ, profesor biológie na Yale University (* [[1939]]) * {{0}}5. apríl – [[Bobby Rydell]], americký spevák a herec (* [[1942]]) * {{0}}5. apríl – [[Bjarni Tryggvason]], kanadský astronaut (* [[1945]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Ivan Čierny]], slovenský člen SOŠV a predseda ZOK (* [[1938]]) * {{0}}6. apríl – [[Karol Divín]], slovenský krasokorčuliar (* [[1936]]) * {{0}}6. apríl – [[Pavol Hudík]], slovenský spisovateľ a redaktor RTVS (* [[1937]]) * {{0}}6. apríl – [[Vladimir Voľfovič Žirinovskij]], sovietsky a ruský politik (* [[1946]]) * {{0}}[[7. apríl]] – [[Josef Alois Náhlovský]], český herec a komik (* [[1949]]) * [[10. apríl]] – [[Jozef Tóth]], slovenský gréckokatolícky kňaz (* [[1925]]) * [[11. apríl]] – [[Garrett Burnett]], kanadský hokejista (* [[1975]]) * 11. apríl – [[Mimi Reinhardtová]], sekretárka, ktorá napísala na stroji Schindlerov zoznam (* [[1915]]) * [[12. apríl]] – [[Gilbert Gottfried]], americký herec a komik (* [[1955]]) * 12. apríl – [[Sergej Jašin]], ruský hokejista (* [[1962]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Bossy]], kanadský hokejista (* [[1957]]) * [[15. apríl]] – [[Liz Sheridanová]], americká herečka a tanečnica (* [[1929]]) * 15. apríl – [[Ján Tužinský]], slovenský prozaik, esejista a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu (* [[1951]]) * [[19. apríl]] – [[Július Bartl]], slovenský historik, archivár, didaktik dejepisu a univerzitný pedagóg (* [[1937]]) * [[21. apríl]] – [[Mwai Kibaki]], keňský politik a prezident (* [[1931]]) * 21. apríl – [[Jacques Perrin]], francúzsky herec a režisér (* [[1941]]) * [[22. apríl]] – [[Guy Lafleur]], kanadský hokejista (* [[1951]]) * [[27. apríl]] – [[Carlos Amigo Vallejo]], španielsky rímskokatolícky kňaz, františkán, emeritný arcibiskup Tangeru a Sevilly, kardinál (* [[1934]]) * [[29. apríl]] – [[Pavol Mešťan]], slovenský múzejník (* [[1946]]) * [[30. apríl]] – [[Naomi Judd]], americká speváčka, skladateľka a herečka (* [[1946]]) * {{0}}[[2. máj]] – [[Radim Uzel]], český sexuológ a pedagóg (* [[1940]]) * {{0}}[[3. máj]] – [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič]], bieloruský vedec a politik (* [[1934]]) * {{0}}[[4. máj]] – [[Albin Julius]], rakúsky vojenský a industriálny hudobník (* [[1967]]) * [[11. máj]] – [[Šírín Abú Ákilová]], palestínsko-americká novinárka, ktorá pôsobila ako korešpondentka katarskej televízie Al-Džazíra (* [[1971]]) * [[13. máj]] – [[Ben Roy Mottelson]], americko-dánsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1926]]) * [[14. máj]] – [[Christian Giudicelli]], francúzsky spisovateľ a literárny kritik (* [[1942]]) * [[16. máj]] – [[Josef Abrhám]], český herec (* [[1939]]) * [[17. máj]] – [[Eduard Krekovič]], slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1948]]) * 17. máj – [[Vangelis]], grécky inštrumentalista a hudobný skladateľ (* [[1943]]) * [[18. máj]] – [[Bob Neuwirth]], americký spevák, producent, skladateľ a výtvarník (* [[1939]]) * [[19. máj]] – [[Michal Hrušík]], slovenský diplomat (* [[1984]]) * 19. máj – [[Dušan Kabát]], slovenský futbalista (* [[1944]]) * [[22. máj]] – [[Hazel Hendersonová]], americká futurologička a ekonómka anglického pôvodu (* [[1933]]) * [[23. máj]] – [[Jozef Kot]], slovenský spisovateľ (* [[1936]]) * [[26. máj]] – [[Andrew Fletcher]], anglický hudobník a zakladateľ skupiny Depeche Mode (* [[1961]]) * 26. máj – [[Ray Liotta]], americký herec a producent (* [[1954]]) * [[27. máj]] – [[Angelo Sodano]], taliansky kardinál, štátny sekretár Svätej stolice vo Vatikáne a dekan kardinálskeho kolégia (* [[1927]]) * [[28. máj]] – [[Bujar Nishani]], albánsky politik, bývalý prezident Albánska (* [[1966]]) * [[29. máj]] – [[Ján Zavarský]], slovenský scénograf a grafik (* [[1948]]) * [[30. máj]] – [[Boris Pahor]], taliansky spisovateľ píšuci slovinsky (* [[1913]]) * [[17. jún]] – [[Jean-Louis Trintignant]], francúzsky herec (* [[1931]]) * [[22. jún]] – [[Jüri Tarmak]], estónsky atlét (* [[1946]]) * [[23. jún]] – [[Stien Kaiser]], holandská rýchlokorčuliarka (* [[1938]]) * [[27. jún]] – [[Colin Blakemore]], britský neurofyziológ a emeritný profesor [[University of Oxford]] (* [[1944]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Robert Curl]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[James Caan]], americký herec (*[[1940]]) * {{0}}[[8. júl]] - [[Šinzó Abe]], japonský politik (* [[1954]]) * [[10. júl]] – [[Anvar Čingizoglu]], azerbajdžanský prozaik, novinár, historik a etnológ (* [[1962]]) * 10. júl – [[Ján Solovič]], slovenský spisovateľ a dramatik (* [[1934]]) * [[11. júl]] – [[Erik Hornung]], švajčiarsky egyptológ (* [[1933]]) * [[14. júl]] – [[Ivana Trumpová]], prvá manželka Donalda Trumpa, modelka (* [[1949]]) * 14. júl – [[Teodor Münz]], slovenský filozof (* [[1926]]) * [[15. júl]] – [[Ivan Bajo]], slovenský vysokoškolský pedagóg, horolezec, publicista a ilustrátor (* [[1935]]) * [[24. júl]] – [[David Warner]], anglický herec (* [[1941]]) * [[25. júl]] – [[David Trimble]], britský politik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] (* [[1944]]) * [[26. júl]] – [[James Lovelock]], britský ekológ (* [[1919]]) * [[28. júl]] – [[Ondrej Demáček]], slovenský stredoškolský učiteľ matematiky a informatiky (* [[1940]]) * [[29. júl]] – [[Juris Hartmanis]], americký informatik (* [[1928]]) * [[30. júl]] – [[Nichelle Nichols]], americká herečka a speváčka (* [[1932]]) * 30. júl – [[Karol Rosmány]], slovenský architekt, grafický dizajnér, typograf a ilustrátor (* [[1937]]) * {{0}}[[2. august]] – [[Lucien Kroll]], belgický architekt (* [[1927]]) * {{0}}[[8. august]] - [[Jozef Tomko]], slovenský kardinál (* [[1924]]) * {{0}}8. august – [[Olivia Newton-John]], austrálska herečka a speváčka (* [[1948]]) * [[9. august]] – [[Pavol Kubovič]], slovenský poslanec NR SR, podpredseda SDKÚ-DS a exstarosta mč. Bratislava-Ružinov (* [[1960]]) * [[12. august]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]]) * 12. august – [[Wolfgang Petersen]], nemecký filmový režisér (* [[1941]]) * [[26. august]] – [[Hana Zagorová]], česká speváčka, skladateľka, textárka, herečka a moderátorka (* [[1946]]) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:2022| ]] m08x1tyvicshchdtvwgw7puggvdevck Messerschmitt Me 262 0 196921 7430021 7429140 2022-08-26T05:58:04Z 80.242.33.215 /* Výkony */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Me 262 ''Schwalbe'' | obrázok = File:Messerschmitt Me 262 050606-F-1234P-055.jpg | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Messerschmitt]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[18. apríl]]a [[1941]] s [[piestový motor|piestovým motorom]]<br />[[18. júl]]a [[1942]] s [[prúdový motor|prúdovými motormi]] | zavedený = [[apríl]] [[1944]] | vyradený = 1945, Nemecko<br />1957, Česko-Slovensko | výroba = [[1943]] – [[1945]] | vyrobených kusov = 1 433 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''<br />[[Česko-slovenské vojenské letectvo]] }} [[Súbor:Messerschmitt Me 262.jpg|thumb|Messerschmitt Me 262 v [[Mníchov|mníchovskom]] múzeu]] '''Messerschmitt Me 262 ''Schwalbe''''' („Lastovička“) bolo [[Nacistické Nemecko|nemecké]] lietadlo firmy [[Messerschmitt]] vyrábané na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Stroj bol po vojne ďalej vyrábaný v Československu pod označením [[Avia S-92]]. == Vznik a vývoj == Vývoj Me 262 začal už pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] v roku [[1938]]. V roku [[1941]] prebehli prvé skúšky ešte bez prúdových motorov. Miesto nich bol do lietadla namontovaný jeden piestový motor [[Junkers Jumo 210|Jumo 210]]. Táto verzia mala označenie Me 262V1. Druhá verzia Me 262V2 bola už vybavená prúdovými motormi, ale z bezpečnostných dôvodov konštruktéri nechali v lietadle aj piestový motor. Vyplatilo sa to potom, čo obidva prúdové motory zlyhali a lietadlo pristálo s piestovým motorom. Tretí prototyp V3 mal už len prúdové motory [[BMW 003]] a vzlietol [[18. júl]]a [[1942]] v [[Leipheim]]e neďaleko [[Günzburg]]u. Pilotoval ho Fritz Wendel. Nespoľahlivé motory BMW 003 boli vymenené motormi [[Junkers Jumo 004|Jumo 004]]. Verzia V5 už nemala ostrohové koleso. Skúšobné lety trvali ďalší rok, ale boli problémy s motormi a potom aj s [[Adolf Hitler|Hitlerom]], ktorý svojhlavo a nereálne trval na skonštruovaní rýchleho [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]] (Blitzbomber). Prvé motory mali predpísanú životnosť 50 hodín, mnohé však skončili už pri 12 hodinách nasadenia. Hlavným problémom boli lopatky turbín. Konštruktéri nemali žiadne skúsenosti s chovaním materiálov pri takých vysokých teplotách. Dochádzalo k ich takzvanému roztekaniu, čiže deformáciám. Tým ovplyvňovali celkovú životnosť motora. Nevýhodou bola aj malá rýchlosť pri nižšom ťahu, ktorá pri pristávaní robila lietadlo veľmi zraniteľným. Problémy boli aj s podvozkom a výzbrojou. Významnejší pokrok prišiel v roku [[1943]], keď lietadlo pilotovalo eso Luftwaffe [[Adolf Galland]], ktorý ihneď začal s [[Luftwaffe]] vyjednávať o sériovej výrobe. Táto prvá sériová verzia A-1 sa začala vyrábať [[30. júl]]a [[1943]] v [[Regensburg]]u, ale kvôli spojeneckým náletom na Regensburg sa výroba musela presunúť do [[Bavorsko|Bavorska]]. Znovu sa začal vyrábať [[30. november|30. novembra]] [[1943]]. == Bojové nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-2497, Flugzeug Me 262A auf Flugplatz.jpg|thumb|right|Messerschmitt Me 262A na letisku, 1944]] Do služby bol Me 262 zaradený až v lete [[1944]] a v októbri bola založená letka [[Kommando Nowotny]] zložená len z Me 262. Velil jej skúsený letec [[Walter Nowotny]]. Tieto stroje boli nasadené hlavne proti bombardérom. V súbojoch s piestovými stíhačkami [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a [[Supermarine Spitfire]] nevychádzal najlepšie. Bolo to kvôli menšej obratnosti a akcelerácii. Oproti britskej prúdovej stíhačke [[Gloster Meteor]] mal Me 262 väčšiu rýchlosť a teoreticky ho prekonával aj vo výzbroji. Me 262 mal štyri kanóny [[MK 108]] kalibru 30 mm a Gloster Meteor mal kanóny [[Hispano-Suiza HS.404|British Hispano]] kalibru 20 mm, lenže kanóny MK 108 mali menšiu kadenciu a dostrel, hodili sa preto skôr na útoky na bombardéry. Gloster Meteor prekonával Me 262 aj v lepšej obratnosti a použití aerodynamických bŕzd. Tieto dva stroje sa vo vzdušnom súboji nikdy nestretli. Kanóny MK 108 boli u neskorších verzií nahradené kanónom BK 5 alebo MK 214 kalibru 50 mm<ref name="Václav Němeček">{{Citácia knihy |priezvisko = Němeček |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Němeček |titul = Vojenská letedla |zväzok = 3: Letadla druhé světové války |vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha |rok = 1992 |isbn = 80-206-0117-1 |jazyk = cs |strany = 354 }}</ref>. Do konca vojny Luftwaffe oficiálne prevzalo 1 433 strojov, ale do boja sa dostala menej než polovica. Najväčšia akcia Me 262 bol boj so spojeneckým bombardovacím zväzom, pri ktorom bolo použitých 55 strojov. Útok bol vedený proti strojom americkej [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armády]]. Me 262 zaútočili na 1317 štvormotorových bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]] a [[Consolidated B-24 Liberator|B-24]], ktoré mali sprievod 905 stíhačiek. Me 262 zostrelili najskôr 10 bombardérov, ale Luftwatorffe stratila 27 stíhačiek, 5 pilotov a ďalší 14 boli nezvestní. Len Nowotnyho jednotka však do konca vojny zostrelila 427 lietadiel, z toho viac než 300 spojeneckých štvormotorových bombardérov.<ref name="Václav Němeček"/> Spojenci považovali Schwalbe za potenciálne veľké nebezpečenstvo a na letiská, na ktorých boli umiestnené ich jednotky, podnikali neustále útoky. <ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Válka |meno = Zbyněk |odkaz na autora = Zbyněk Válka |titul = Stíhací letadla: 1939 – 45 |zväzok = Velká Británie – Německo |vydavateľ = Votobia |miesto = Olomouc |rok = 1996 |jazyk = cs |isbn = 80-7198-260-1 |strany = 55 }}</ref> Väčšina Me 262 stratených pri bojových akciách bola zničená pri pristávaní, kedy bola najzraniteľnejšia. V apríli [[1945]] zaútočili zopárkrát na bombardéry. Vtedy bolo nasadených až niekoľko desiatok Me 262. Lenže bolo už neskoro. Po vojne boli stroje intenzívne skúšané vo viacerých krajinách, k jeho ďalšej modernizácii však nikto neprikročil. V dobe veľmi rýchleho vývoja stroj neuveriteľne rýchlo zastarával. V povojnovom období boli stroje vyrábané jedine v Česko-Slovensku ako [[Avia S-92]] a CS-92. Výroba sa začala potom, čo bolo na letiskách a v leteckých závodoch nájdených niekoľko poškodených drakov týchto strojov. Prvá S-92 vzlietla v auguste 1946 v sedadle so skúšobným pilotom Antonínom Krausom.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Šorel |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Šorel |titul = Letadla československých pilotů: pro čtenáře od 9 let |vydavateľ = Albatros |miesto = Praha |rok = 1986 |jazyk = cs |strany = 139 }}</ref> Tieto verzie sú vystavené v Leteckom múzeu Kbely. == Varianty == [[Súbor:ME 262 2.jpg|right|thumb|Nočný stíhač Me 262B-1a/U1 v USA]] [[Súbor:Avia S-92.JPG|right|thumb|Avia S-92]] * '''A-1a ''Schwalbe''''' – vyrábaná verzia ''Jäger'' (stíhač) a ''Jabo'' (stíhací bombardér). ** '''A-1a/U1''' – jeden prototyp so 6 kanónmi, (2 × 20 mm MG 151, 2 × 30 mm MK 103 a 2 × 30 mm MK 108). ** '''A-1a/U2''' – jeden prototyp s [[radar]]om [[Lichtenstein (radar)|FuG 220 Lichtenstein SN 2]] a anténami ako pokus o noční stíhač. ** '''A-1a/U3''' – [[prieskumné lietadlo|prieskumná]] verzia upravená v menších počtoch, vybavená RB20/30 kamerami montovanými v nose lietadla (niekedy jedna RB 20/20 a jedna RB 75/30). Niekedy bola ponechaná výzbroj 30 mm kánonov, ale väčšina bola neozbrojená. ** '''A-1a/U4''' – dva prototypy s 50 mm kanónom. * '''A-1b''' – rovnaká A-1a ale má namontované motory BMW 003. Vyrobené boli len dva experimentálne kusy s maximálnou rýchlosťou 800 km/h. * '''A-2a ''Sturmvogel''''' – posledný rýchly bombardér s dvomi kanónmi. ** '''A-2a/U1''' – jeden prototyp s novším zameriavaním pre bombardovanie. ** '''A-2a/U2''' – dva prototypy s presklenou prednou časťou pre bombometčíka. * '''A-3a''' – navrhovaná bojová verzia k ničeniu pozemných cieľov. * '''A-4a''' – prieskumná verzia. * '''A-5a''' – posledná prieskumná verzia vyrábaná na konci vojny. * '''B-1a''' – dvojmiestny cvičný stroj. ** '''B-1a/U1''' – cvičné stroje B-1a prestavané na provizórny nočný stíhač s radarom FuG 218 Neptun. * '''B-2''' – navrhovaný noční stíhač s väčším trupom. * '''C-1a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter vo chvoste lietadla). * '''C-2b''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety BMW v motorových gondolách). * '''C-3a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter v kontajneri na spodnej časti trupu). * '''D-1''' – navrhovaný variant k preprave raketnice [[Jagdfaust]]. * '''E-1''' – navrhovaná verzia s kanónom založená na verzii A-1a/U4. * '''E-2''' – navrhovaná verzia vyzbrojená 48 kusmi 55 mm rakiet [[R4M (raketa)|R4M]]. '''Japonský návrh inšpirovaný správami o Me 262:''' * [[Nakadžima Kikka]] '''Povojnové varianty:''' * '''[[Avia S-92]]''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie A-1b. * '''Avia CS-92''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie B-1a. * '''A-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na A-1a. * '''B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na B-1a. * '''A/B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, zameniteľný medzi A-1a a B-1a. == Špecifikácie (Me 262A-1a) == [[Súbor:Messerschmitt Me 262 Schwalbe 3d drawing.svg|right|350px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Rozpätie''': 12,51 m * '''Dĺžka''': 10,58 m * '''Výška''': 3,83 m * '''Plocha krídel''': 21,7 m² * '''Hmotnosť prázdneho lietadla''': 4&nbsp;420 kg * '''Vzletová hmotnosť''': 6&nbsp;400 kg (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': 7&nbsp;060 kg * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] [[Junkers Jumo 004|Junkers Jumo 004B-1]], každý s ťahom 8,8 kN * '''Geometrická štíhlosť krídla''': 7,21 === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': 1260 km/h (na hladine mora) * '''Dostup''': 17&nbsp;700 m * '''Stúpavosť''': 3&nbsp;m/min * '''Dolet''': ** '''v letovej hladine''': 1&nbsp;050 km (vo výške 9&nbsp;000 m, s 1&nbsp;800 l paliva) ** '''pri zemi''': 480 km (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Pomer ťah/hmotnosť''': 0,278 (bez podvesov, t.j. pri 6&nbsp;400 kg) === Výzbroj === * 4× [[letecký kanón|kanón]] [[MK 108]] kalibru 30 mm so zásobou 2× 80 nábojov na zbraň (spodná dvojica kanónov) a 2× 100 nábojov (horná dvojica) * 2× [[letecká bomba|bomba]] do hmotnosti 250 kg (každá) * 24× raketa [[R4M (raketa)|R4M]] kalibru 55 mm == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Messerschmitt Me 262}} == Zdroj == {{preklad|cs|Messerschmitt Me 262|7323354}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} [[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]] 1tgpbxbxa5bsn2nhmbgrpbwfyzdwcy2 7430022 7430021 2022-08-26T05:58:22Z 80.242.33.215 /* Výkony */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Me 262 ''Schwalbe'' | obrázok = File:Messerschmitt Me 262 050606-F-1234P-055.jpg | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Messerschmitt]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[18. apríl]]a [[1941]] s [[piestový motor|piestovým motorom]]<br />[[18. júl]]a [[1942]] s [[prúdový motor|prúdovými motormi]] | zavedený = [[apríl]] [[1944]] | vyradený = 1945, Nemecko<br />1957, Česko-Slovensko | výroba = [[1943]] – [[1945]] | vyrobených kusov = 1 433 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''<br />[[Česko-slovenské vojenské letectvo]] }} [[Súbor:Messerschmitt Me 262.jpg|thumb|Messerschmitt Me 262 v [[Mníchov|mníchovskom]] múzeu]] '''Messerschmitt Me 262 ''Schwalbe''''' („Lastovička“) bolo [[Nacistické Nemecko|nemecké]] lietadlo firmy [[Messerschmitt]] vyrábané na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Stroj bol po vojne ďalej vyrábaný v Československu pod označením [[Avia S-92]]. == Vznik a vývoj == Vývoj Me 262 začal už pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] v roku [[1938]]. V roku [[1941]] prebehli prvé skúšky ešte bez prúdových motorov. Miesto nich bol do lietadla namontovaný jeden piestový motor [[Junkers Jumo 210|Jumo 210]]. Táto verzia mala označenie Me 262V1. Druhá verzia Me 262V2 bola už vybavená prúdovými motormi, ale z bezpečnostných dôvodov konštruktéri nechali v lietadle aj piestový motor. Vyplatilo sa to potom, čo obidva prúdové motory zlyhali a lietadlo pristálo s piestovým motorom. Tretí prototyp V3 mal už len prúdové motory [[BMW 003]] a vzlietol [[18. júl]]a [[1942]] v [[Leipheim]]e neďaleko [[Günzburg]]u. Pilotoval ho Fritz Wendel. Nespoľahlivé motory BMW 003 boli vymenené motormi [[Junkers Jumo 004|Jumo 004]]. Verzia V5 už nemala ostrohové koleso. Skúšobné lety trvali ďalší rok, ale boli problémy s motormi a potom aj s [[Adolf Hitler|Hitlerom]], ktorý svojhlavo a nereálne trval na skonštruovaní rýchleho [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]] (Blitzbomber). Prvé motory mali predpísanú životnosť 50 hodín, mnohé však skončili už pri 12 hodinách nasadenia. Hlavným problémom boli lopatky turbín. Konštruktéri nemali žiadne skúsenosti s chovaním materiálov pri takých vysokých teplotách. Dochádzalo k ich takzvanému roztekaniu, čiže deformáciám. Tým ovplyvňovali celkovú životnosť motora. Nevýhodou bola aj malá rýchlosť pri nižšom ťahu, ktorá pri pristávaní robila lietadlo veľmi zraniteľným. Problémy boli aj s podvozkom a výzbrojou. Významnejší pokrok prišiel v roku [[1943]], keď lietadlo pilotovalo eso Luftwaffe [[Adolf Galland]], ktorý ihneď začal s [[Luftwaffe]] vyjednávať o sériovej výrobe. Táto prvá sériová verzia A-1 sa začala vyrábať [[30. júl]]a [[1943]] v [[Regensburg]]u, ale kvôli spojeneckým náletom na Regensburg sa výroba musela presunúť do [[Bavorsko|Bavorska]]. Znovu sa začal vyrábať [[30. november|30. novembra]] [[1943]]. == Bojové nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-2497, Flugzeug Me 262A auf Flugplatz.jpg|thumb|right|Messerschmitt Me 262A na letisku, 1944]] Do služby bol Me 262 zaradený až v lete [[1944]] a v októbri bola založená letka [[Kommando Nowotny]] zložená len z Me 262. Velil jej skúsený letec [[Walter Nowotny]]. Tieto stroje boli nasadené hlavne proti bombardérom. V súbojoch s piestovými stíhačkami [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a [[Supermarine Spitfire]] nevychádzal najlepšie. Bolo to kvôli menšej obratnosti a akcelerácii. Oproti britskej prúdovej stíhačke [[Gloster Meteor]] mal Me 262 väčšiu rýchlosť a teoreticky ho prekonával aj vo výzbroji. Me 262 mal štyri kanóny [[MK 108]] kalibru 30 mm a Gloster Meteor mal kanóny [[Hispano-Suiza HS.404|British Hispano]] kalibru 20 mm, lenže kanóny MK 108 mali menšiu kadenciu a dostrel, hodili sa preto skôr na útoky na bombardéry. Gloster Meteor prekonával Me 262 aj v lepšej obratnosti a použití aerodynamických bŕzd. Tieto dva stroje sa vo vzdušnom súboji nikdy nestretli. Kanóny MK 108 boli u neskorších verzií nahradené kanónom BK 5 alebo MK 214 kalibru 50 mm<ref name="Václav Němeček">{{Citácia knihy |priezvisko = Němeček |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Němeček |titul = Vojenská letedla |zväzok = 3: Letadla druhé světové války |vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha |rok = 1992 |isbn = 80-206-0117-1 |jazyk = cs |strany = 354 }}</ref>. Do konca vojny Luftwaffe oficiálne prevzalo 1 433 strojov, ale do boja sa dostala menej než polovica. Najväčšia akcia Me 262 bol boj so spojeneckým bombardovacím zväzom, pri ktorom bolo použitých 55 strojov. Útok bol vedený proti strojom americkej [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armády]]. Me 262 zaútočili na 1317 štvormotorových bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]] a [[Consolidated B-24 Liberator|B-24]], ktoré mali sprievod 905 stíhačiek. Me 262 zostrelili najskôr 10 bombardérov, ale Luftwatorffe stratila 27 stíhačiek, 5 pilotov a ďalší 14 boli nezvestní. Len Nowotnyho jednotka však do konca vojny zostrelila 427 lietadiel, z toho viac než 300 spojeneckých štvormotorových bombardérov.<ref name="Václav Němeček"/> Spojenci považovali Schwalbe za potenciálne veľké nebezpečenstvo a na letiská, na ktorých boli umiestnené ich jednotky, podnikali neustále útoky. <ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Válka |meno = Zbyněk |odkaz na autora = Zbyněk Válka |titul = Stíhací letadla: 1939 – 45 |zväzok = Velká Británie – Německo |vydavateľ = Votobia |miesto = Olomouc |rok = 1996 |jazyk = cs |isbn = 80-7198-260-1 |strany = 55 }}</ref> Väčšina Me 262 stratených pri bojových akciách bola zničená pri pristávaní, kedy bola najzraniteľnejšia. V apríli [[1945]] zaútočili zopárkrát na bombardéry. Vtedy bolo nasadených až niekoľko desiatok Me 262. Lenže bolo už neskoro. Po vojne boli stroje intenzívne skúšané vo viacerých krajinách, k jeho ďalšej modernizácii však nikto neprikročil. V dobe veľmi rýchleho vývoja stroj neuveriteľne rýchlo zastarával. V povojnovom období boli stroje vyrábané jedine v Česko-Slovensku ako [[Avia S-92]] a CS-92. Výroba sa začala potom, čo bolo na letiskách a v leteckých závodoch nájdených niekoľko poškodených drakov týchto strojov. Prvá S-92 vzlietla v auguste 1946 v sedadle so skúšobným pilotom Antonínom Krausom.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Šorel |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Šorel |titul = Letadla československých pilotů: pro čtenáře od 9 let |vydavateľ = Albatros |miesto = Praha |rok = 1986 |jazyk = cs |strany = 139 }}</ref> Tieto verzie sú vystavené v Leteckom múzeu Kbely. == Varianty == [[Súbor:ME 262 2.jpg|right|thumb|Nočný stíhač Me 262B-1a/U1 v USA]] [[Súbor:Avia S-92.JPG|right|thumb|Avia S-92]] * '''A-1a ''Schwalbe''''' – vyrábaná verzia ''Jäger'' (stíhač) a ''Jabo'' (stíhací bombardér). ** '''A-1a/U1''' – jeden prototyp so 6 kanónmi, (2 × 20 mm MG 151, 2 × 30 mm MK 103 a 2 × 30 mm MK 108). ** '''A-1a/U2''' – jeden prototyp s [[radar]]om [[Lichtenstein (radar)|FuG 220 Lichtenstein SN 2]] a anténami ako pokus o noční stíhač. ** '''A-1a/U3''' – [[prieskumné lietadlo|prieskumná]] verzia upravená v menších počtoch, vybavená RB20/30 kamerami montovanými v nose lietadla (niekedy jedna RB 20/20 a jedna RB 75/30). Niekedy bola ponechaná výzbroj 30 mm kánonov, ale väčšina bola neozbrojená. ** '''A-1a/U4''' – dva prototypy s 50 mm kanónom. * '''A-1b''' – rovnaká A-1a ale má namontované motory BMW 003. Vyrobené boli len dva experimentálne kusy s maximálnou rýchlosťou 800 km/h. * '''A-2a ''Sturmvogel''''' – posledný rýchly bombardér s dvomi kanónmi. ** '''A-2a/U1''' – jeden prototyp s novším zameriavaním pre bombardovanie. ** '''A-2a/U2''' – dva prototypy s presklenou prednou časťou pre bombometčíka. * '''A-3a''' – navrhovaná bojová verzia k ničeniu pozemných cieľov. * '''A-4a''' – prieskumná verzia. * '''A-5a''' – posledná prieskumná verzia vyrábaná na konci vojny. * '''B-1a''' – dvojmiestny cvičný stroj. ** '''B-1a/U1''' – cvičné stroje B-1a prestavané na provizórny nočný stíhač s radarom FuG 218 Neptun. * '''B-2''' – navrhovaný noční stíhač s väčším trupom. * '''C-1a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter vo chvoste lietadla). * '''C-2b''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety BMW v motorových gondolách). * '''C-3a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter v kontajneri na spodnej časti trupu). * '''D-1''' – navrhovaný variant k preprave raketnice [[Jagdfaust]]. * '''E-1''' – navrhovaná verzia s kanónom založená na verzii A-1a/U4. * '''E-2''' – navrhovaná verzia vyzbrojená 48 kusmi 55 mm rakiet [[R4M (raketa)|R4M]]. '''Japonský návrh inšpirovaný správami o Me 262:''' * [[Nakadžima Kikka]] '''Povojnové varianty:''' * '''[[Avia S-92]]''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie A-1b. * '''Avia CS-92''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie B-1a. * '''A-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na A-1a. * '''B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na B-1a. * '''A/B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, zameniteľný medzi A-1a a B-1a. == Špecifikácie (Me 262A-1a) == [[Súbor:Messerschmitt Me 262 Schwalbe 3d drawing.svg|right|350px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Rozpätie''': 12,51 m * '''Dĺžka''': 10,58 m * '''Výška''': 3,83 m * '''Plocha krídel''': 21,7 m² * '''Hmotnosť prázdneho lietadla''': 4&nbsp;420 kg * '''Vzletová hmotnosť''': 6&nbsp;400 kg (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': 7&nbsp;060 kg * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] [[Junkers Jumo 004|Junkers Jumo 004B-1]], každý s ťahom 8,8 kN * '''Geometrická štíhlosť krídla''': 7,21 === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': 1260 km/h (na hladine mora) * '''Dostup''': 17&nbsp;700 m * '''Stúpavosť''': 3&nbsp000;m/min * '''Dolet''': ** '''v letovej hladine''': 1&nbsp;050 km (vo výške 9&nbsp;000 m, s 1&nbsp;800 l paliva) ** '''pri zemi''': 480 km (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Pomer ťah/hmotnosť''': 0,278 (bez podvesov, t.j. pri 6&nbsp;400 kg) === Výzbroj === * 4× [[letecký kanón|kanón]] [[MK 108]] kalibru 30 mm so zásobou 2× 80 nábojov na zbraň (spodná dvojica kanónov) a 2× 100 nábojov (horná dvojica) * 2× [[letecká bomba|bomba]] do hmotnosti 250 kg (každá) * 24× raketa [[R4M (raketa)|R4M]] kalibru 55 mm == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Messerschmitt Me 262}} == Zdroj == {{preklad|cs|Messerschmitt Me 262|7323354}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} [[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]] e43b1pefi3en45cbvnkuyr1xw6iiued 7430023 7430022 2022-08-26T05:58:37Z 80.242.33.215 /* Výkony */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Me 262 ''Schwalbe'' | obrázok = File:Messerschmitt Me 262 050606-F-1234P-055.jpg | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Messerschmitt]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[18. apríl]]a [[1941]] s [[piestový motor|piestovým motorom]]<br />[[18. júl]]a [[1942]] s [[prúdový motor|prúdovými motormi]] | zavedený = [[apríl]] [[1944]] | vyradený = 1945, Nemecko<br />1957, Česko-Slovensko | výroba = [[1943]] – [[1945]] | vyrobených kusov = 1 433 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''<br />[[Česko-slovenské vojenské letectvo]] }} [[Súbor:Messerschmitt Me 262.jpg|thumb|Messerschmitt Me 262 v [[Mníchov|mníchovskom]] múzeu]] '''Messerschmitt Me 262 ''Schwalbe''''' („Lastovička“) bolo [[Nacistické Nemecko|nemecké]] lietadlo firmy [[Messerschmitt]] vyrábané na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Stroj bol po vojne ďalej vyrábaný v Československu pod označením [[Avia S-92]]. == Vznik a vývoj == Vývoj Me 262 začal už pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] v roku [[1938]]. V roku [[1941]] prebehli prvé skúšky ešte bez prúdových motorov. Miesto nich bol do lietadla namontovaný jeden piestový motor [[Junkers Jumo 210|Jumo 210]]. Táto verzia mala označenie Me 262V1. Druhá verzia Me 262V2 bola už vybavená prúdovými motormi, ale z bezpečnostných dôvodov konštruktéri nechali v lietadle aj piestový motor. Vyplatilo sa to potom, čo obidva prúdové motory zlyhali a lietadlo pristálo s piestovým motorom. Tretí prototyp V3 mal už len prúdové motory [[BMW 003]] a vzlietol [[18. júl]]a [[1942]] v [[Leipheim]]e neďaleko [[Günzburg]]u. Pilotoval ho Fritz Wendel. Nespoľahlivé motory BMW 003 boli vymenené motormi [[Junkers Jumo 004|Jumo 004]]. Verzia V5 už nemala ostrohové koleso. Skúšobné lety trvali ďalší rok, ale boli problémy s motormi a potom aj s [[Adolf Hitler|Hitlerom]], ktorý svojhlavo a nereálne trval na skonštruovaní rýchleho [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]] (Blitzbomber). Prvé motory mali predpísanú životnosť 50 hodín, mnohé však skončili už pri 12 hodinách nasadenia. Hlavným problémom boli lopatky turbín. Konštruktéri nemali žiadne skúsenosti s chovaním materiálov pri takých vysokých teplotách. Dochádzalo k ich takzvanému roztekaniu, čiže deformáciám. Tým ovplyvňovali celkovú životnosť motora. Nevýhodou bola aj malá rýchlosť pri nižšom ťahu, ktorá pri pristávaní robila lietadlo veľmi zraniteľným. Problémy boli aj s podvozkom a výzbrojou. Významnejší pokrok prišiel v roku [[1943]], keď lietadlo pilotovalo eso Luftwaffe [[Adolf Galland]], ktorý ihneď začal s [[Luftwaffe]] vyjednávať o sériovej výrobe. Táto prvá sériová verzia A-1 sa začala vyrábať [[30. júl]]a [[1943]] v [[Regensburg]]u, ale kvôli spojeneckým náletom na Regensburg sa výroba musela presunúť do [[Bavorsko|Bavorska]]. Znovu sa začal vyrábať [[30. november|30. novembra]] [[1943]]. == Bojové nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-2497, Flugzeug Me 262A auf Flugplatz.jpg|thumb|right|Messerschmitt Me 262A na letisku, 1944]] Do služby bol Me 262 zaradený až v lete [[1944]] a v októbri bola založená letka [[Kommando Nowotny]] zložená len z Me 262. Velil jej skúsený letec [[Walter Nowotny]]. Tieto stroje boli nasadené hlavne proti bombardérom. V súbojoch s piestovými stíhačkami [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a [[Supermarine Spitfire]] nevychádzal najlepšie. Bolo to kvôli menšej obratnosti a akcelerácii. Oproti britskej prúdovej stíhačke [[Gloster Meteor]] mal Me 262 väčšiu rýchlosť a teoreticky ho prekonával aj vo výzbroji. Me 262 mal štyri kanóny [[MK 108]] kalibru 30 mm a Gloster Meteor mal kanóny [[Hispano-Suiza HS.404|British Hispano]] kalibru 20 mm, lenže kanóny MK 108 mali menšiu kadenciu a dostrel, hodili sa preto skôr na útoky na bombardéry. Gloster Meteor prekonával Me 262 aj v lepšej obratnosti a použití aerodynamických bŕzd. Tieto dva stroje sa vo vzdušnom súboji nikdy nestretli. Kanóny MK 108 boli u neskorších verzií nahradené kanónom BK 5 alebo MK 214 kalibru 50 mm<ref name="Václav Němeček">{{Citácia knihy |priezvisko = Němeček |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Němeček |titul = Vojenská letedla |zväzok = 3: Letadla druhé světové války |vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha |rok = 1992 |isbn = 80-206-0117-1 |jazyk = cs |strany = 354 }}</ref>. Do konca vojny Luftwaffe oficiálne prevzalo 1 433 strojov, ale do boja sa dostala menej než polovica. Najväčšia akcia Me 262 bol boj so spojeneckým bombardovacím zväzom, pri ktorom bolo použitých 55 strojov. Útok bol vedený proti strojom americkej [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armády]]. Me 262 zaútočili na 1317 štvormotorových bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]] a [[Consolidated B-24 Liberator|B-24]], ktoré mali sprievod 905 stíhačiek. Me 262 zostrelili najskôr 10 bombardérov, ale Luftwatorffe stratila 27 stíhačiek, 5 pilotov a ďalší 14 boli nezvestní. Len Nowotnyho jednotka však do konca vojny zostrelila 427 lietadiel, z toho viac než 300 spojeneckých štvormotorových bombardérov.<ref name="Václav Němeček"/> Spojenci považovali Schwalbe za potenciálne veľké nebezpečenstvo a na letiská, na ktorých boli umiestnené ich jednotky, podnikali neustále útoky. <ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Válka |meno = Zbyněk |odkaz na autora = Zbyněk Válka |titul = Stíhací letadla: 1939 – 45 |zväzok = Velká Británie – Německo |vydavateľ = Votobia |miesto = Olomouc |rok = 1996 |jazyk = cs |isbn = 80-7198-260-1 |strany = 55 }}</ref> Väčšina Me 262 stratených pri bojových akciách bola zničená pri pristávaní, kedy bola najzraniteľnejšia. V apríli [[1945]] zaútočili zopárkrát na bombardéry. Vtedy bolo nasadených až niekoľko desiatok Me 262. Lenže bolo už neskoro. Po vojne boli stroje intenzívne skúšané vo viacerých krajinách, k jeho ďalšej modernizácii však nikto neprikročil. V dobe veľmi rýchleho vývoja stroj neuveriteľne rýchlo zastarával. V povojnovom období boli stroje vyrábané jedine v Česko-Slovensku ako [[Avia S-92]] a CS-92. Výroba sa začala potom, čo bolo na letiskách a v leteckých závodoch nájdených niekoľko poškodených drakov týchto strojov. Prvá S-92 vzlietla v auguste 1946 v sedadle so skúšobným pilotom Antonínom Krausom.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Šorel |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Šorel |titul = Letadla československých pilotů: pro čtenáře od 9 let |vydavateľ = Albatros |miesto = Praha |rok = 1986 |jazyk = cs |strany = 139 }}</ref> Tieto verzie sú vystavené v Leteckom múzeu Kbely. == Varianty == [[Súbor:ME 262 2.jpg|right|thumb|Nočný stíhač Me 262B-1a/U1 v USA]] [[Súbor:Avia S-92.JPG|right|thumb|Avia S-92]] * '''A-1a ''Schwalbe''''' – vyrábaná verzia ''Jäger'' (stíhač) a ''Jabo'' (stíhací bombardér). ** '''A-1a/U1''' – jeden prototyp so 6 kanónmi, (2 × 20 mm MG 151, 2 × 30 mm MK 103 a 2 × 30 mm MK 108). ** '''A-1a/U2''' – jeden prototyp s [[radar]]om [[Lichtenstein (radar)|FuG 220 Lichtenstein SN 2]] a anténami ako pokus o noční stíhač. ** '''A-1a/U3''' – [[prieskumné lietadlo|prieskumná]] verzia upravená v menších počtoch, vybavená RB20/30 kamerami montovanými v nose lietadla (niekedy jedna RB 20/20 a jedna RB 75/30). Niekedy bola ponechaná výzbroj 30 mm kánonov, ale väčšina bola neozbrojená. ** '''A-1a/U4''' – dva prototypy s 50 mm kanónom. * '''A-1b''' – rovnaká A-1a ale má namontované motory BMW 003. Vyrobené boli len dva experimentálne kusy s maximálnou rýchlosťou 800 km/h. * '''A-2a ''Sturmvogel''''' – posledný rýchly bombardér s dvomi kanónmi. ** '''A-2a/U1''' – jeden prototyp s novším zameriavaním pre bombardovanie. ** '''A-2a/U2''' – dva prototypy s presklenou prednou časťou pre bombometčíka. * '''A-3a''' – navrhovaná bojová verzia k ničeniu pozemných cieľov. * '''A-4a''' – prieskumná verzia. * '''A-5a''' – posledná prieskumná verzia vyrábaná na konci vojny. * '''B-1a''' – dvojmiestny cvičný stroj. ** '''B-1a/U1''' – cvičné stroje B-1a prestavané na provizórny nočný stíhač s radarom FuG 218 Neptun. * '''B-2''' – navrhovaný noční stíhač s väčším trupom. * '''C-1a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter vo chvoste lietadla). * '''C-2b''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety BMW v motorových gondolách). * '''C-3a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter v kontajneri na spodnej časti trupu). * '''D-1''' – navrhovaný variant k preprave raketnice [[Jagdfaust]]. * '''E-1''' – navrhovaná verzia s kanónom založená na verzii A-1a/U4. * '''E-2''' – navrhovaná verzia vyzbrojená 48 kusmi 55 mm rakiet [[R4M (raketa)|R4M]]. '''Japonský návrh inšpirovaný správami o Me 262:''' * [[Nakadžima Kikka]] '''Povojnové varianty:''' * '''[[Avia S-92]]''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie A-1b. * '''Avia CS-92''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie B-1a. * '''A-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na A-1a. * '''B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na B-1a. * '''A/B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, zameniteľný medzi A-1a a B-1a. == Špecifikácie (Me 262A-1a) == [[Súbor:Messerschmitt Me 262 Schwalbe 3d drawing.svg|right|350px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Rozpätie''': 12,51 m * '''Dĺžka''': 10,58 m * '''Výška''': 3,83 m * '''Plocha krídel''': 21,7 m² * '''Hmotnosť prázdneho lietadla''': 4&nbsp;420 kg * '''Vzletová hmotnosť''': 6&nbsp;400 kg (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': 7&nbsp;060 kg * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] [[Junkers Jumo 004|Junkers Jumo 004B-1]], každý s ťahom 8,8 kN * '''Geometrická štíhlosť krídla''': 7,21 === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': 1260 km/h (na hladine mora) * '''Dostup''': 17&nbsp;700 m * '''Stúpavosť''': 3000;m/min * '''Dolet''': ** '''v letovej hladine''': 1&nbsp;050 km (vo výške 9&nbsp;000 m, s 1&nbsp;800 l paliva) ** '''pri zemi''': 480 km (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Pomer ťah/hmotnosť''': 0,278 (bez podvesov, t.j. pri 6&nbsp;400 kg) === Výzbroj === * 4× [[letecký kanón|kanón]] [[MK 108]] kalibru 30 mm so zásobou 2× 80 nábojov na zbraň (spodná dvojica kanónov) a 2× 100 nábojov (horná dvojica) * 2× [[letecká bomba|bomba]] do hmotnosti 250 kg (každá) * 24× raketa [[R4M (raketa)|R4M]] kalibru 55 mm == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Messerschmitt Me 262}} == Zdroj == {{preklad|cs|Messerschmitt Me 262|7323354}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} [[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]] nb5bu3wf7s30by33ucls6z8sbbdpobw 7430024 7430023 2022-08-26T06:00:18Z 80.242.33.215 /* Špecifikácie (Me 262A-1a) */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Me 262 ''Schwalbe'' | obrázok = File:Messerschmitt Me 262 050606-F-1234P-055.jpg | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Messerschmitt]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[18. apríl]]a [[1941]] s [[piestový motor|piestovým motorom]]<br />[[18. júl]]a [[1942]] s [[prúdový motor|prúdovými motormi]] | zavedený = [[apríl]] [[1944]] | vyradený = 1945, Nemecko<br />1957, Česko-Slovensko | výroba = [[1943]] – [[1945]] | vyrobených kusov = 1 433 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''<br />[[Česko-slovenské vojenské letectvo]] }} [[Súbor:Messerschmitt Me 262.jpg|thumb|Messerschmitt Me 262 v [[Mníchov|mníchovskom]] múzeu]] '''Messerschmitt Me 262 ''Schwalbe''''' („Lastovička“) bolo [[Nacistické Nemecko|nemecké]] lietadlo firmy [[Messerschmitt]] vyrábané na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Stroj bol po vojne ďalej vyrábaný v Československu pod označením [[Avia S-92]]. == Vznik a vývoj == Vývoj Me 262 začal už pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] v roku [[1938]]. V roku [[1941]] prebehli prvé skúšky ešte bez prúdových motorov. Miesto nich bol do lietadla namontovaný jeden piestový motor [[Junkers Jumo 210|Jumo 210]]. Táto verzia mala označenie Me 262V1. Druhá verzia Me 262V2 bola už vybavená prúdovými motormi, ale z bezpečnostných dôvodov konštruktéri nechali v lietadle aj piestový motor. Vyplatilo sa to potom, čo obidva prúdové motory zlyhali a lietadlo pristálo s piestovým motorom. Tretí prototyp V3 mal už len prúdové motory [[BMW 003]] a vzlietol [[18. júl]]a [[1942]] v [[Leipheim]]e neďaleko [[Günzburg]]u. Pilotoval ho Fritz Wendel. Nespoľahlivé motory BMW 003 boli vymenené motormi [[Junkers Jumo 004|Jumo 004]]. Verzia V5 už nemala ostrohové koleso. Skúšobné lety trvali ďalší rok, ale boli problémy s motormi a potom aj s [[Adolf Hitler|Hitlerom]], ktorý svojhlavo a nereálne trval na skonštruovaní rýchleho [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]] (Blitzbomber). Prvé motory mali predpísanú životnosť 50 hodín, mnohé však skončili už pri 12 hodinách nasadenia. Hlavným problémom boli lopatky turbín. Konštruktéri nemali žiadne skúsenosti s chovaním materiálov pri takých vysokých teplotách. Dochádzalo k ich takzvanému roztekaniu, čiže deformáciám. Tým ovplyvňovali celkovú životnosť motora. Nevýhodou bola aj malá rýchlosť pri nižšom ťahu, ktorá pri pristávaní robila lietadlo veľmi zraniteľným. Problémy boli aj s podvozkom a výzbrojou. Významnejší pokrok prišiel v roku [[1943]], keď lietadlo pilotovalo eso Luftwaffe [[Adolf Galland]], ktorý ihneď začal s [[Luftwaffe]] vyjednávať o sériovej výrobe. Táto prvá sériová verzia A-1 sa začala vyrábať [[30. júl]]a [[1943]] v [[Regensburg]]u, ale kvôli spojeneckým náletom na Regensburg sa výroba musela presunúť do [[Bavorsko|Bavorska]]. Znovu sa začal vyrábať [[30. november|30. novembra]] [[1943]]. == Bojové nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-2497, Flugzeug Me 262A auf Flugplatz.jpg|thumb|right|Messerschmitt Me 262A na letisku, 1944]] Do služby bol Me 262 zaradený až v lete [[1944]] a v októbri bola založená letka [[Kommando Nowotny]] zložená len z Me 262. Velil jej skúsený letec [[Walter Nowotny]]. Tieto stroje boli nasadené hlavne proti bombardérom. V súbojoch s piestovými stíhačkami [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a [[Supermarine Spitfire]] nevychádzal najlepšie. Bolo to kvôli menšej obratnosti a akcelerácii. Oproti britskej prúdovej stíhačke [[Gloster Meteor]] mal Me 262 väčšiu rýchlosť a teoreticky ho prekonával aj vo výzbroji. Me 262 mal štyri kanóny [[MK 108]] kalibru 30 mm a Gloster Meteor mal kanóny [[Hispano-Suiza HS.404|British Hispano]] kalibru 20 mm, lenže kanóny MK 108 mali menšiu kadenciu a dostrel, hodili sa preto skôr na útoky na bombardéry. Gloster Meteor prekonával Me 262 aj v lepšej obratnosti a použití aerodynamických bŕzd. Tieto dva stroje sa vo vzdušnom súboji nikdy nestretli. Kanóny MK 108 boli u neskorších verzií nahradené kanónom BK 5 alebo MK 214 kalibru 50 mm<ref name="Václav Němeček">{{Citácia knihy |priezvisko = Němeček |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Němeček |titul = Vojenská letedla |zväzok = 3: Letadla druhé světové války |vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha |rok = 1992 |isbn = 80-206-0117-1 |jazyk = cs |strany = 354 }}</ref>. Do konca vojny Luftwaffe oficiálne prevzalo 1 433 strojov, ale do boja sa dostala menej než polovica. Najväčšia akcia Me 262 bol boj so spojeneckým bombardovacím zväzom, pri ktorom bolo použitých 55 strojov. Útok bol vedený proti strojom americkej [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armády]]. Me 262 zaútočili na 1317 štvormotorových bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]] a [[Consolidated B-24 Liberator|B-24]], ktoré mali sprievod 905 stíhačiek. Me 262 zostrelili najskôr 10 bombardérov, ale Luftwatorffe stratila 27 stíhačiek, 5 pilotov a ďalší 14 boli nezvestní. Len Nowotnyho jednotka však do konca vojny zostrelila 427 lietadiel, z toho viac než 300 spojeneckých štvormotorových bombardérov.<ref name="Václav Němeček"/> Spojenci považovali Schwalbe za potenciálne veľké nebezpečenstvo a na letiská, na ktorých boli umiestnené ich jednotky, podnikali neustále útoky. <ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Válka |meno = Zbyněk |odkaz na autora = Zbyněk Válka |titul = Stíhací letadla: 1939 – 45 |zväzok = Velká Británie – Německo |vydavateľ = Votobia |miesto = Olomouc |rok = 1996 |jazyk = cs |isbn = 80-7198-260-1 |strany = 55 }}</ref> Väčšina Me 262 stratených pri bojových akciách bola zničená pri pristávaní, kedy bola najzraniteľnejšia. V apríli [[1945]] zaútočili zopárkrát na bombardéry. Vtedy bolo nasadených až niekoľko desiatok Me 262. Lenže bolo už neskoro. Po vojne boli stroje intenzívne skúšané vo viacerých krajinách, k jeho ďalšej modernizácii však nikto neprikročil. V dobe veľmi rýchleho vývoja stroj neuveriteľne rýchlo zastarával. V povojnovom období boli stroje vyrábané jedine v Česko-Slovensku ako [[Avia S-92]] a CS-92. Výroba sa začala potom, čo bolo na letiskách a v leteckých závodoch nájdených niekoľko poškodených drakov týchto strojov. Prvá S-92 vzlietla v auguste 1946 v sedadle so skúšobným pilotom Antonínom Krausom.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Šorel |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Šorel |titul = Letadla československých pilotů: pro čtenáře od 9 let |vydavateľ = Albatros |miesto = Praha |rok = 1986 |jazyk = cs |strany = 139 }}</ref> Tieto verzie sú vystavené v Leteckom múzeu Kbely. == Varianty == [[Súbor:ME 262 2.jpg|right|thumb|Nočný stíhač Me 262B-1a/U1 v USA]] [[Súbor:Avia S-92.JPG|right|thumb|Avia S-92]] * '''A-1a ''Schwalbe''''' – vyrábaná verzia ''Jäger'' (stíhač) a ''Jabo'' (stíhací bombardér). ** '''A-1a/U1''' – jeden prototyp so 6 kanónmi, (2 × 20 mm MG 151, 2 × 30 mm MK 103 a 2 × 30 mm MK 108). ** '''A-1a/U2''' – jeden prototyp s [[radar]]om [[Lichtenstein (radar)|FuG 220 Lichtenstein SN 2]] a anténami ako pokus o noční stíhač. ** '''A-1a/U3''' – [[prieskumné lietadlo|prieskumná]] verzia upravená v menších počtoch, vybavená RB20/30 kamerami montovanými v nose lietadla (niekedy jedna RB 20/20 a jedna RB 75/30). Niekedy bola ponechaná výzbroj 30 mm kánonov, ale väčšina bola neozbrojená. ** '''A-1a/U4''' – dva prototypy s 50 mm kanónom. * '''A-1b''' – rovnaká A-1a ale má namontované motory BMW 003. Vyrobené boli len dva experimentálne kusy s maximálnou rýchlosťou 800 km/h. * '''A-2a ''Sturmvogel''''' – posledný rýchly bombardér s dvomi kanónmi. ** '''A-2a/U1''' – jeden prototyp s novším zameriavaním pre bombardovanie. ** '''A-2a/U2''' – dva prototypy s presklenou prednou časťou pre bombometčíka. * '''A-3a''' – navrhovaná bojová verzia k ničeniu pozemných cieľov. * '''A-4a''' – prieskumná verzia. * '''A-5a''' – posledná prieskumná verzia vyrábaná na konci vojny. * '''B-1a''' – dvojmiestny cvičný stroj. ** '''B-1a/U1''' – cvičné stroje B-1a prestavané na provizórny nočný stíhač s radarom FuG 218 Neptun. * '''B-2''' – navrhovaný noční stíhač s väčším trupom. * '''C-1a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter vo chvoste lietadla). * '''C-2b''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety BMW v motorových gondolách). * '''C-3a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter v kontajneri na spodnej časti trupu). * '''D-1''' – navrhovaný variant k preprave raketnice [[Jagdfaust]]. * '''E-1''' – navrhovaná verzia s kanónom založená na verzii A-1a/U4. * '''E-2''' – navrhovaná verzia vyzbrojená 48 kusmi 55 mm rakiet [[R4M (raketa)|R4M]]. '''Japonský návrh inšpirovaný správami o Me 262:''' * [[Nakadžima Kikka]] '''Povojnové varianty:''' * '''[[Avia S-92]]''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie A-1b. * '''Avia CS-92''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie B-1a. * '''A-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na A-1a. * '''B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na B-1a. * '''A/B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, zameniteľný medzi A-1a a B-1a. == Špecifikácie (Me 262A-1a) == [[Súbor:Messerschmitt Me 262 Schwalbe 3d drawing.svg|right|350px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Rozpätie''': 12,51 m * '''Dĺžka''': 10,58 m * '''Výška''': 3,83 m * '''Plocha krídel''': 21,7 m² * '''Hmotnosť prázdneho lietadla''': 4&nbsp;420 kg * '''Vzletová hmotnosť''': 6&nbsp;400 kg (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': 7&nbsp;060 kg * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] [[Junkers Jumo 004|Junkers Jumo 004B-1]], každý s ťahom 50 kN( s prídavným spaľovaním 63 KN * '''Geometrická štíhlosť krídla''': 7,21 === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': 1260 km/h (na hladine mora) * '''Dostup''': 17&nbsp;700 m * '''Stúpavosť''': 3000;m/min * '''Dolet''': ** '''v letovej hladine''': 1&nbsp;050 km (vo výške 9&nbsp;000 m, s 1&nbsp;800 l paliva) ** '''pri zemi''': 480 km (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Pomer ťah/hmotnosť''': 0,278 (bez podvesov, t.j. pri 6&nbsp;400 kg) === Výzbroj === * 4× [[letecký kanón|kanón]] [[MK 108]] kalibru 30 mm so zásobou 2× 80 nábojov na zbraň (spodná dvojica kanónov) a 2× 100 nábojov (horná dvojica) * 2× [[letecká bomba|bomba]] do hmotnosti 250 kg (každá) * 24× raketa [[R4M (raketa)|R4M]] kalibru 55 mm == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Messerschmitt Me 262}} == Zdroj == {{preklad|cs|Messerschmitt Me 262|7323354}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} [[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]] hg1rpoq2c13r5q3ptnwmh9o2ehcnpuu 7430026 7430024 2022-08-26T06:06:07Z Vasiľ 2806 revert wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Me 262 ''Schwalbe'' | obrázok = File:Messerschmitt Me 262 050606-F-1234P-055.jpg | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Messerschmitt]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[18. apríl]]a [[1941]] s [[piestový motor|piestovým motorom]]<br />[[18. júl]]a [[1942]] s [[prúdový motor|prúdovými motormi]] | zavedený = [[apríl]] [[1944]] | vyradený = 1945, Nemecko<br />1957, Česko-Slovensko | výroba = [[1943]] – [[1945]] | vyrobených kusov = 1 433 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''<br />[[Česko-slovenské vojenské letectvo]] }} [[Súbor:Messerschmitt Me 262.jpg|thumb|Messerschmitt Me 262 v [[Mníchov|mníchovskom]] múzeu]] '''Messerschmitt Me 262 ''Schwalbe''''' („Lastovička“) bolo [[Nacistické Nemecko|nemecké]] lietadlo firmy [[Messerschmitt]] vyrábané na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Stroj bol po vojne ďalej vyrábaný v Československu pod označením [[Avia S-92]]. == Vznik a vývoj == Vývoj Me 262 začal už pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] v roku [[1938]]. V roku [[1941]] prebehli prvé skúšky ešte bez prúdových motorov. Miesto nich bol do lietadla namontovaný jeden piestový motor [[Junkers Jumo 210|Jumo 210]]. Táto verzia mala označenie Me 262V1. Druhá verzia Me 262V2 bola už vybavená prúdovými motormi, ale z bezpečnostných dôvodov konštruktéri nechali v lietadle aj piestový motor. Vyplatilo sa to potom, čo obidva prúdové motory zlyhali a lietadlo pristálo s piestovým motorom. Tretí prototyp V3 mal už len prúdové motory [[BMW 003]] a vzlietol [[18. júl]]a [[1942]] v [[Leipheim]]e neďaleko [[Günzburg]]u. Pilotoval ho Fritz Wendel. Nespoľahlivé motory BMW 003 boli vymenené motormi [[Junkers Jumo 004|Jumo 004]]. Verzia V5 už nemala ostrohové koleso. Skúšobné lety trvali ďalší rok, ale boli problémy s motormi a potom aj s [[Adolf Hitler|Hitlerom]], ktorý svojhlavo a nereálne trval na skonštruovaní rýchleho [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]] (Blitzbomber). Prvé motory mali predpísanú životnosť 50 hodín, mnohé však skončili už pri 12 hodinách nasadenia. Hlavným problémom boli lopatky turbín. Konštruktéri nemali žiadne skúsenosti s chovaním materiálov pri takých vysokých teplotách. Dochádzalo k ich takzvanému roztekaniu, čiže deformáciám. Tým ovplyvňovali celkovú životnosť motora. Nevýhodou bola aj malá rýchlosť pri nižšom ťahu, ktorá pri pristávaní robila lietadlo veľmi zraniteľným. Problémy boli aj s podvozkom a výzbrojou. Významnejší pokrok prišiel v roku [[1943]], keď lietadlo pilotovalo eso Luftwaffe [[Adolf Galland]], ktorý ihneď začal s [[Luftwaffe]] vyjednávať o sériovej výrobe. Táto prvá sériová verzia A-1 sa začala vyrábať [[30. júl]]a [[1943]] v [[Regensburg]]u, ale kvôli spojeneckým náletom na Regensburg sa výroba musela presunúť do [[Bavorsko|Bavorska]]. Znovu sa začal vyrábať [[30. november|30. novembra]] [[1943]]. == Bojové nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-2497, Flugzeug Me 262A auf Flugplatz.jpg|thumb|right|Messerschmitt Me 262A na letisku, 1944]] Do služby bol Me 262 zaradený až v lete [[1944]] a v októbri bola založená letka [[Kommando Nowotny]] zložená len z Me 262. Velil jej skúsený letec [[Walter Nowotny]]. Tieto stroje boli nasadené hlavne proti bombardérom. V súbojoch s piestovými stíhačkami [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a [[Supermarine Spitfire]] nevychádzal najlepšie. Bolo to kvôli menšej obratnosti a akcelerácii. Oproti britskej prúdovej stíhačke [[Gloster Meteor]] mal Me 262 väčšiu rýchlosť a teoreticky ho prekonával aj vo výzbroji. Me 262 mal štyri kanóny [[MK 108]] kalibru 30 mm a Gloster Meteor mal kanóny [[Hispano-Suiza HS.404|British Hispano]] kalibru 20 mm, lenže kanóny MK 108 mali menšiu kadenciu a dostrel, hodili sa preto skôr na útoky na bombardéry. Gloster Meteor prekonával Me 262 aj v lepšej obratnosti a použití aerodynamických bŕzd. Tieto dva stroje sa vo vzdušnom súboji nikdy nestretli. Kanóny MK 108 boli u neskorších verzií nahradené kanónom BK 5 alebo MK 214 kalibru 50 mm<ref name="Václav Němeček">{{Citácia knihy |priezvisko = Němeček |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Němeček |titul = Vojenská letedla |zväzok = 3: Letadla druhé světové války |vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha |rok = 1992 |isbn = 80-206-0117-1 |jazyk = cs |strany = 354 }}</ref>. Do konca vojny Luftwaffe oficiálne prevzalo 1 433 strojov, ale do boja sa dostala menej než polovica. Najväčšia akcia Me 262 bol boj so spojeneckým bombardovacím zväzom, pri ktorom bolo použitých 55 strojov. Útok bol vedený proti strojom americkej [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armády]]. Me 262 zaútočili na 1317 štvormotorových bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]] a [[Consolidated B-24 Liberator|B-24]], ktoré mali sprievod 905 stíhačiek. Me 262 zostrelili najskôr 10 bombardérov, ale Luftwatorffe stratila 27 stíhačiek, 5 pilotov a ďalší 14 boli nezvestní. Len Nowotnyho jednotka však do konca vojny zostrelila 427 lietadiel, z toho viac než 300 spojeneckých štvormotorových bombardérov.<ref name="Václav Němeček"/> Spojenci považovali Schwalbe za potenciálne veľké nebezpečenstvo a na letiská, na ktorých boli umiestnené ich jednotky, podnikali neustále útoky. <ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Válka |meno = Zbyněk |odkaz na autora = Zbyněk Válka |titul = Stíhací letadla: 1939 – 45 |zväzok = Velká Británie – Německo |vydavateľ = Votobia |miesto = Olomouc |rok = 1996 |jazyk = cs |isbn = 80-7198-260-1 |strany = 55 }}</ref> Väčšina Me 262 stratených pri bojových akciách bola zničená pri pristávaní, kedy bola najzraniteľnejšia. V apríli [[1945]] zaútočili zopárkrát na bombardéry. Vtedy bolo nasadených až niekoľko desiatok Me 262. Lenže bolo už neskoro. Po vojne boli stroje intenzívne skúšané vo viacerých krajinách, k jeho ďalšej modernizácii však nikto neprikročil. V dobe veľmi rýchleho vývoja stroj neuveriteľne rýchlo zastarával. V povojnovom období boli stroje vyrábané jedine v Česko-Slovensku ako [[Avia S-92]] a CS-92. Výroba sa začala potom, čo bolo na letiskách a v leteckých závodoch nájdených niekoľko poškodených drakov týchto strojov. Prvá S-92 vzlietla v auguste 1946 v sedadle so skúšobným pilotom Antonínom Krausom.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Šorel |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Šorel |titul = Letadla československých pilotů: pro čtenáře od 9 let |vydavateľ = Albatros |miesto = Praha |rok = 1986 |jazyk = cs |strany = 139 }}</ref> Tieto verzie sú vystavené v Leteckom múzeu Kbely. == Varianty == [[Súbor:ME 262 2.jpg|right|thumb|Nočný stíhač Me 262B-1a/U1 v USA]] [[Súbor:Avia S-92.JPG|right|thumb|Avia S-92]] * '''A-1a ''Schwalbe''''' – vyrábaná verzia ''Jäger'' (stíhač) a ''Jabo'' (stíhací bombardér). ** '''A-1a/U1''' – jeden prototyp so 6 kanónmi, (2 × 20 mm MG 151, 2 × 30 mm MK 103 a 2 × 30 mm MK 108). ** '''A-1a/U2''' – jeden prototyp s [[radar]]om [[Lichtenstein (radar)|FuG 220 Lichtenstein SN 2]] a anténami ako pokus o noční stíhač. ** '''A-1a/U3''' – [[prieskumné lietadlo|prieskumná]] verzia upravená v menších počtoch, vybavená RB20/30 kamerami montovanými v nose lietadla (niekedy jedna RB 20/20 a jedna RB 75/30). Niekedy bola ponechaná výzbroj 30 mm kánonov, ale väčšina bola neozbrojená. ** '''A-1a/U4''' – dva prototypy s 50 mm kanónom. * '''A-1b''' – rovnaká A-1a ale má namontované motory BMW 003. Vyrobené boli len dva experimentálne kusy s maximálnou rýchlosťou 800 km/h. * '''A-2a ''Sturmvogel''''' – posledný rýchly bombardér s dvomi kanónmi. ** '''A-2a/U1''' – jeden prototyp s novším zameriavaním pre bombardovanie. ** '''A-2a/U2''' – dva prototypy s presklenou prednou časťou pre bombometčíka. * '''A-3a''' – navrhovaná bojová verzia k ničeniu pozemných cieľov. * '''A-4a''' – prieskumná verzia. * '''A-5a''' – posledná prieskumná verzia vyrábaná na konci vojny. * '''B-1a''' – dvojmiestny cvičný stroj. ** '''B-1a/U1''' – cvičné stroje B-1a prestavané na provizórny nočný stíhač s radarom FuG 218 Neptun. * '''B-2''' – navrhovaný noční stíhač s väčším trupom. * '''C-1a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter vo chvoste lietadla). * '''C-2b''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety BMW v motorových gondolách). * '''C-3a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter v kontajneri na spodnej časti trupu). * '''D-1''' – navrhovaný variant k preprave raketnice [[Jagdfaust]]. * '''E-1''' – navrhovaná verzia s kanónom založená na verzii A-1a/U4. * '''E-2''' – navrhovaná verzia vyzbrojená 48 kusmi 55 mm rakiet [[R4M (raketa)|R4M]]. '''Japonský návrh inšpirovaný správami o Me 262:''' * [[Nakadžima Kikka]] '''Povojnové varianty:''' * '''[[Avia S-92]]''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie A-1b. * '''Avia CS-92''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie B-1a. * '''A-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na A-1a. * '''B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na B-1a. * '''A/B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, zameniteľný medzi A-1a a B-1a. == Špecifikácie (Me 262A-1a) == [[Súbor:Messerschmitt Me 262 Schwalbe 3d drawing.svg|right|350px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Rozpätie''': 12,51 m * '''Dĺžka''': 10,58 m * '''Výška''': 3,83 m * '''Plocha krídel''': 21,7 m² * '''Hmotnosť prázdneho lietadla''': 4&nbsp;420 kg * '''Vzletová hmotnosť''': 6&nbsp;400 kg (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': 7&nbsp;060 kg * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] [[Junkers Jumo 004|Junkers Jumo 004B-1]], každý s ťahom 8,8 kN * '''Geometrická štíhlosť krídla''': 7,21 === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': 870 km/h (vo výške 5&nbsp;400 m) * '''Dostup''': 11&nbsp;450 m * '''Stúpavosť''': 1&nbsp;200 m/min * '''Dolet''': ** '''v letovej hladine''': 1&nbsp;050 km (vo výške 9&nbsp;000 m, s 1&nbsp;800 l paliva) ** '''pri zemi''': 480 km (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Pomer ťah/hmotnosť''': 0,278 (bez podvesov, t.j. pri 6&nbsp;400 kg) === Výzbroj === * 4× [[letecký kanón|kanón]] [[MK 108]] kalibru 30 mm so zásobou 2× 80 nábojov na zbraň (spodná dvojica kanónov) a 2× 100 nábojov (horná dvojica) * 2× [[letecká bomba|bomba]] do hmotnosti 250 kg (každá) * 24× raketa [[R4M (raketa)|R4M]] kalibru 55 mm == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Messerschmitt Me 262}} == Zdroj == {{preklad|cs|Messerschmitt Me 262|7323354}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} [[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]] ef4j4g3zpcy13eqji7kveh5efb1g3rk 7430027 7430026 2022-08-26T06:06:37Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Me 262 ''Schwalbe'' | obrázok = File:Messerschmitt Me 262 050606-F-1234P-055.jpg | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Messerschmitt]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[18. apríl]]a [[1941]] s [[piestový motor|piestovým motorom]]<br />[[18. júl]]a [[1942]] s [[prúdový motor|prúdovými motormi]] | zavedený = [[apríl]] [[1944]] | vyradený = 1945, Nemecko<br />1957, Česko-Slovensko | výroba = [[1943]] – [[1945]] | vyrobených kusov = 1 433 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''<br />[[Česko-slovenské vojenské letectvo]] }} [[Súbor:Messerschmitt Me 262.jpg|thumb|Messerschmitt Me 262 v [[Mníchov|mníchovskom]] múzeu]] '''Messerschmitt Me 262 ''Schwalbe''''' („Lastovička“) bolo [[Nacistické Nemecko|nemecké]] lietadlo firmy [[Messerschmitt]] vyrábané na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Stroj bol po vojne ďalej vyrábaný v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] pod označením [[Avia S-92]]. == Vznik a vývoj == Vývoj Me 262 začal už pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] v roku [[1938]]. V roku [[1941]] prebehli prvé skúšky ešte bez prúdových motorov. Miesto nich bol do lietadla namontovaný jeden piestový motor [[Junkers Jumo 210|Jumo 210]]. Táto verzia mala označenie Me 262V1. Druhá verzia Me 262V2 bola už vybavená prúdovými motormi, ale z bezpečnostných dôvodov konštruktéri nechali v lietadle aj piestový motor. Vyplatilo sa to potom, čo obidva prúdové motory zlyhali a lietadlo pristálo s piestovým motorom. Tretí prototyp V3 mal už len prúdové motory [[BMW 003]] a vzlietol [[18. júl]]a [[1942]] v [[Leipheim]]e neďaleko [[Günzburg]]u. Pilotoval ho Fritz Wendel. Nespoľahlivé motory BMW 003 boli vymenené motormi [[Junkers Jumo 004|Jumo 004]]. Verzia V5 už nemala ostrohové koleso. Skúšobné lety trvali ďalší rok, ale boli problémy s motormi a potom aj s [[Adolf Hitler|Hitlerom]], ktorý svojhlavo a nereálne trval na skonštruovaní rýchleho [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]] (Blitzbomber). Prvé motory mali predpísanú životnosť 50 hodín, mnohé však skončili už pri 12 hodinách nasadenia. Hlavným problémom boli lopatky turbín. Konštruktéri nemali žiadne skúsenosti s chovaním materiálov pri takých vysokých teplotách. Dochádzalo k ich takzvanému roztekaniu, čiže deformáciám. Tým ovplyvňovali celkovú životnosť motora. Nevýhodou bola aj malá rýchlosť pri nižšom ťahu, ktorá pri pristávaní robila lietadlo veľmi zraniteľným. Problémy boli aj s podvozkom a výzbrojou. Významnejší pokrok prišiel v roku [[1943]], keď lietadlo pilotovalo eso Luftwaffe [[Adolf Galland]], ktorý ihneď začal s [[Luftwaffe]] vyjednávať o sériovej výrobe. Táto prvá sériová verzia A-1 sa začala vyrábať [[30. júl]]a [[1943]] v [[Regensburg]]u, ale kvôli spojeneckým náletom na Regensburg sa výroba musela presunúť do [[Bavorsko|Bavorska]]. Znovu sa začal vyrábať [[30. november|30. novembra]] [[1943]]. == Bojové nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-2497, Flugzeug Me 262A auf Flugplatz.jpg|thumb|right|Messerschmitt Me 262A na letisku, 1944]] Do služby bol Me 262 zaradený až v lete [[1944]] a v októbri bola založená letka [[Kommando Nowotny]] zložená len z Me 262. Velil jej skúsený letec [[Walter Nowotny]]. Tieto stroje boli nasadené hlavne proti bombardérom. V súbojoch s piestovými stíhačkami [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a [[Supermarine Spitfire]] nevychádzal najlepšie. Bolo to kvôli menšej obratnosti a akcelerácii. Oproti britskej prúdovej stíhačke [[Gloster Meteor]] mal Me 262 väčšiu rýchlosť a teoreticky ho prekonával aj vo výzbroji. Me 262 mal štyri kanóny [[MK 108]] kalibru 30 mm a Gloster Meteor mal kanóny [[Hispano-Suiza HS.404|British Hispano]] kalibru 20 mm, lenže kanóny MK 108 mali menšiu kadenciu a dostrel, hodili sa preto skôr na útoky na bombardéry. Gloster Meteor prekonával Me 262 aj v lepšej obratnosti a použití aerodynamických bŕzd. Tieto dva stroje sa vo vzdušnom súboji nikdy nestretli. Kanóny MK 108 boli u neskorších verzií nahradené kanónom BK 5 alebo MK 214 kalibru 50 mm<ref name="Václav Němeček">{{Citácia knihy |priezvisko = Němeček |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Němeček |titul = Vojenská letedla |zväzok = 3: Letadla druhé světové války |vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha |rok = 1992 |isbn = 80-206-0117-1 |jazyk = cs |strany = 354 }}</ref>. Do konca vojny Luftwaffe oficiálne prevzalo 1 433 strojov, ale do boja sa dostala menej než polovica. Najväčšia akcia Me 262 bol boj so spojeneckým bombardovacím zväzom, pri ktorom bolo použitých 55 strojov. Útok bol vedený proti strojom americkej [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armády]]. Me 262 zaútočili na 1317 štvormotorových bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]] a [[Consolidated B-24 Liberator|B-24]], ktoré mali sprievod 905 stíhačiek. Me 262 zostrelili najskôr 10 bombardérov, ale Luftwatorffe stratila 27 stíhačiek, 5 pilotov a ďalší 14 boli nezvestní. Len Nowotnyho jednotka však do konca vojny zostrelila 427 lietadiel, z toho viac než 300 spojeneckých štvormotorových bombardérov.<ref name="Václav Němeček"/> Spojenci považovali Schwalbe za potenciálne veľké nebezpečenstvo a na letiská, na ktorých boli umiestnené ich jednotky, podnikali neustále útoky. <ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Válka |meno = Zbyněk |odkaz na autora = Zbyněk Válka |titul = Stíhací letadla: 1939 – 45 |zväzok = Velká Británie – Německo |vydavateľ = Votobia |miesto = Olomouc |rok = 1996 |jazyk = cs |isbn = 80-7198-260-1 |strany = 55 }}</ref> Väčšina Me 262 stratených pri bojových akciách bola zničená pri pristávaní, kedy bola najzraniteľnejšia. V apríli [[1945]] zaútočili zopárkrát na bombardéry. Vtedy bolo nasadených až niekoľko desiatok Me 262. Lenže bolo už neskoro. Po vojne boli stroje intenzívne skúšané vo viacerých krajinách, k jeho ďalšej modernizácii však nikto neprikročil. V dobe veľmi rýchleho vývoja stroj neuveriteľne rýchlo zastarával. V povojnovom období boli stroje vyrábané jedine v Česko-Slovensku ako [[Avia S-92]] a CS-92. Výroba sa začala potom, čo bolo na letiskách a v leteckých závodoch nájdených niekoľko poškodených drakov týchto strojov. Prvá S-92 vzlietla v auguste 1946 v sedadle so skúšobným pilotom Antonínom Krausom.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Šorel |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Šorel |titul = Letadla československých pilotů: pro čtenáře od 9 let |vydavateľ = Albatros |miesto = Praha |rok = 1986 |jazyk = cs |strany = 139 }}</ref> Tieto verzie sú vystavené v Leteckom múzeu Kbely. == Varianty == [[Súbor:ME 262 2.jpg|right|thumb|Nočný stíhač Me 262B-1a/U1 v USA]] [[Súbor:Avia S-92.JPG|right|thumb|Avia S-92]] * '''A-1a ''Schwalbe''''' – vyrábaná verzia ''Jäger'' (stíhač) a ''Jabo'' (stíhací bombardér). ** '''A-1a/U1''' – jeden prototyp so 6 kanónmi, (2 × 20 mm MG 151, 2 × 30 mm MK 103 a 2 × 30 mm MK 108). ** '''A-1a/U2''' – jeden prototyp s [[radar]]om [[Lichtenstein (radar)|FuG 220 Lichtenstein SN 2]] a anténami ako pokus o noční stíhač. ** '''A-1a/U3''' – [[prieskumné lietadlo|prieskumná]] verzia upravená v menších počtoch, vybavená RB20/30 kamerami montovanými v nose lietadla (niekedy jedna RB 20/20 a jedna RB 75/30). Niekedy bola ponechaná výzbroj 30 mm kánonov, ale väčšina bola neozbrojená. ** '''A-1a/U4''' – dva prototypy s 50 mm kanónom. * '''A-1b''' – rovnaká A-1a ale má namontované motory BMW 003. Vyrobené boli len dva experimentálne kusy s maximálnou rýchlosťou 800 km/h. * '''A-2a ''Sturmvogel''''' – posledný rýchly bombardér s dvomi kanónmi. ** '''A-2a/U1''' – jeden prototyp s novším zameriavaním pre bombardovanie. ** '''A-2a/U2''' – dva prototypy s presklenou prednou časťou pre bombometčíka. * '''A-3a''' – navrhovaná bojová verzia k ničeniu pozemných cieľov. * '''A-4a''' – prieskumná verzia. * '''A-5a''' – posledná prieskumná verzia vyrábaná na konci vojny. * '''B-1a''' – dvojmiestny cvičný stroj. ** '''B-1a/U1''' – cvičné stroje B-1a prestavané na provizórny nočný stíhač s radarom FuG 218 Neptun. * '''B-2''' – navrhovaný noční stíhač s väčším trupom. * '''C-1a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter vo chvoste lietadla). * '''C-2b''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety BMW v motorových gondolách). * '''C-3a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter v kontajneri na spodnej časti trupu). * '''D-1''' – navrhovaný variant k preprave raketnice [[Jagdfaust]]. * '''E-1''' – navrhovaná verzia s kanónom založená na verzii A-1a/U4. * '''E-2''' – navrhovaná verzia vyzbrojená 48 kusmi 55 mm rakiet [[R4M (raketa)|R4M]]. '''Japonský návrh inšpirovaný správami o Me 262:''' * [[Nakadžima Kikka]] '''Povojnové varianty:''' * '''[[Avia S-92]]''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie A-1b. * '''Avia CS-92''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie B-1a. * '''A-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na A-1a. * '''B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na B-1a. * '''A/B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, zameniteľný medzi A-1a a B-1a. == Špecifikácie (Me 262A-1a) == [[Súbor:Messerschmitt Me 262 Schwalbe 3d drawing.svg|right|350px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Rozpätie''': 12,51 m * '''Dĺžka''': 10,58 m * '''Výška''': 3,83 m * '''Plocha krídel''': 21,7 m² * '''Hmotnosť prázdneho lietadla''': 4&nbsp;420 kg * '''Vzletová hmotnosť''': 6&nbsp;400 kg (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': 7&nbsp;060 kg * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] [[Junkers Jumo 004|Junkers Jumo 004B-1]], každý s ťahom 8,8 kN * '''Geometrická štíhlosť krídla''': 7,21 === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': 870 km/h (vo výške 5&nbsp;400 m) * '''Dostup''': 11&nbsp;450 m * '''Stúpavosť''': 1&nbsp;200 m/min * '''Dolet''': ** '''v letovej hladine''': 1&nbsp;050 km (vo výške 9&nbsp;000 m, s 1&nbsp;800 l paliva) ** '''pri zemi''': 480 km (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Pomer ťah/hmotnosť''': 0,278 (bez podvesov, t.j. pri 6&nbsp;400 kg) === Výzbroj === * 4× [[letecký kanón|kanón]] [[MK 108]] kalibru 30 mm so zásobou 2× 80 nábojov na zbraň (spodná dvojica kanónov) a 2× 100 nábojov (horná dvojica) * 2× [[letecká bomba|bomba]] do hmotnosti 250 kg (každá) * 24× raketa [[R4M (raketa)|R4M]] kalibru 55 mm == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Messerschmitt Me 262}} == Zdroj == {{preklad|cs|Messerschmitt Me 262|7323354}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} [[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]] 6r84ibaqkqe2uwgy2nu440oisp6812r Dugong morský 0 198331 7429955 6967243 2022-08-25T18:38:35Z Georgeo88 61234 ib wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=dugong morský| Obrázok=Dugong.jpg| Titulok=Dugong morský (''Dugong dugong'')| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/VU}}| Skry12=nie| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky=|Podríša po latinsky=| Vývojový stupeň po slovensky=|Vývojový stupeň po latinsky=| Skupina 1 po slovensky=|Skupina 1 po latinsky=| Vývojová vetva po slovensky=|Vývojová vetva po latinsky=| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky=|Podkmeň po latinsky=| Nadtrieda po slovensky= |Nadtrieda po latinsky=| Stupeň po slovensky=|Stupeň po latinsky=| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky =| Nadrad po slovensky=|Nadrad po latinsky=| Rad po slovensky= [[sirény]]|Rad po latinsky=Sirenia| Podrad po slovensky= |Podrad po latinsky=| Čeľaď po slovensky= [[dugongovité]]|Čeľaď po latinsky=Dugongidae| Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=| Rod po slovensky=Dugong|Rod po latinsky=Dugong| Druh po slovensky=Dugong morský|Druh po latinsky=D. dugong| Poddruh po slovensky=|Poddruh po latinsky= | Binomické meno=Dugong dugong| Klasifikátor1=[[Philipp Ludwig Statius Müller|Müller]]| Dátum1=1776| Synonymá=| Obrázok2=Dugong-range.png| Titulok2=Areál rozšírenia| }} '''Dugong morský''' (iné názvy: '''dugong indooceánsky, dugong indický''', staršie '''dugong obyčajný''', skrátene '''dugong'''; lat. ''Dugong dugong'') je morský cicavec z čeľade [[dugongovité]]. ==Výskyt== Dugong morský sa vyskytuje v [[Červené more|Červenom mori]], pozdĺž východného pobrežia [[Afrika|Afriky]], na ostrovoch v [[Bengálsky záliv|Bengálskom zálive]], v [[Malajzia|Malajskom súostroví]], na [[Moluky|Molukách]], [[Filipíny|Filipínach]], na [[Nová Guinea|Novej Guiney]] a na severovýchodnom pobreží [[Austrália|Austrálie]]. Na rozdiel od [[Lamantínovité|lamantínov]] dugong obýva plytké tropické moria a v ústí riek sa objavuje veľmi zriedka. Vyžaduje vodu teplú 20 — 36 [[°C]]. ==Vzhľad== Bežná dĺžka dospelého [[samec|samca]] je 250 [[cm]], sú však jedinci až 3 m dlhí. Obvod tela je až 190 [[cm]], hmotnosť 170 — 300 [[kg]]. [[samica|Samice]] sú vždy menšie než samci. Koža je šedavo či hnedo sfarbená, pokrytá riedkymi jemnými chlpmi. Dugongy žijú v malých skupinách v počte 3 — 6 kusov, niekedy aj samotársky. Vo vodách s dostatkom potravy sa niekedy zhlukujú až v stočlenné stáda. ==Potrava== Živia sa morskými [[riasy|riasami]], chaluhami a ''"morskou trávou"''. Rastliny vyťahujú z dna a čistia ich od piesku. Pri pastve sa vynárajú každé dve minúty, aby sa nadýchli, ale v núdzi vydržia pod vodou aj 10 minút. ==Rozmnožovanie== Rozmnožujú sa po celý rok, [[gravidita]] trvá 11 mesiacov, mláďa sa rodí pod vodou. Samice nosia jedináčka v plutvovitých končatinách alebo na chrbte. Hlavnými zmyslami sú hmat a sluch, zrak je veľmi slabý. ==Ochrana== Dugongy sa všade lovia pre tuk, mäso a kožu. Zo zvieraťa o hmotnosti 222 — 300 kg sa získa 20 — 60 l tuku. Obyvatelia [[Madagaskar]]u veria, že prášok z rozdrvených zubov dugonga pomáha pri otravách, proti boleniu hlavy a zápche. Intenzívny lov má za následok rýchly úbytok dugongov; keď je zabezpečená účinná ochrana, stavy sa zdvíhajú. Boli hlásené úhyny po znečistení mora [[nafta|naftou]] ([[Perzský záliv]]). V zajatí sa dugongy vyskytovali vždy vzácne. ==Iné projekty== {{projekt|wikispecies=Dugong dugon|commons=Category:Dugong dugon}} ==Zdroj== * ''časopis ABC'' [http://www.iabc.cz/] [[Kategória:Dugongovité]] [[Kategória:Zraniteľné druhy]] bssv1yejudzk7hac4j4jcmeav4nubre 7429956 7429955 2022-08-25T18:43:46Z Georgeo88 61234 lepšie wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=dugong morský| Obrázok=Dugong.jpg| Titulok=Dugong morský (''Dugong dugong'')| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/VU}}| Skry12=nie| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky=|Podríša po latinsky=| Vývojový stupeň po slovensky=|Vývojový stupeň po latinsky=| Skupina 1 po slovensky=|Skupina 1 po latinsky=| Vývojová vetva po slovensky=|Vývojová vetva po latinsky=| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky=|Podkmeň po latinsky=| Nadtrieda po slovensky= |Nadtrieda po latinsky=| Stupeň po slovensky=|Stupeň po latinsky=| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky =| Nadrad po slovensky=|Nadrad po latinsky=| Rad po slovensky= [[sirény]]|Rad po latinsky=Sirenia| Podrad po slovensky= |Podrad po latinsky=| Čeľaď po slovensky= [[dugongovité]]|Čeľaď po latinsky=Dugongidae| Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=| Rod po slovensky=Dugong|Rod po latinsky=Dugong| Druh po slovensky=Dugong morský|Druh po latinsky=D. dugong| Poddruh po slovensky=|Poddruh po latinsky= | Binomické meno=Dugong dugong| Klasifikátor1=[[Philipp Ludwig Statius Müller|Müller]]| Dátum1=1776| Synonymá=| Obrázok2=Dugong-range.png| Titulok2=Areál rozšírenia| }} '''Dugong morský''' (iné názvy: '''dugong indooceánsky, dugong indický''', staršie '''dugong obyčajný''', skrátene '''dugong'''; lat. ''Dugong dugong'') je morský cicavec z čeľade [[dugongovité]]. ==Výskyt== Dugong morský sa vyskytuje v [[Červené more|Červenom mori]], pozdĺž východného pobrežia [[Afrika|Afriky]], na ostrovoch v [[Bengálsky záliv|Bengálskom zálive]], v [[Malajzia|Malajskom súostroví]], na [[Moluky|Molukách]], [[Filipíny|Filipínach]], na [[Nová Guinea|Novej Guiney]] a na severovýchodnom pobreží [[Austrália|Austrálie]]. Na rozdiel od [[Lamantínovité|lamantínov]] dugong obýva plytké tropické moria a v ústí riek sa objavuje veľmi zriedka. Vyžaduje vodu teplú 20 — 36 [[°C]]. ==Vzhľad== Bežná dĺžka dospelého [[samec|samca]] je 250 [[cm]], sú však jedinci až 3 m dlhí. Obvod tela je až 190 [[cm]], hmotnosť 170 — 300 [[kg]]. [[samica|Samice]] sú vždy menšie než samci. Koža je šedavo či hnedo sfarbená, pokrytá riedkymi jemnými chlpmi. Dugongy žijú v malých skupinách v počte 3 — 6 kusov, niekedy aj samotársky. Vo vodách s dostatkom potravy sa niekedy zhlukujú až v stočlenné stáda. ==Potrava== Živia sa morskými [[riasy|riasami]], chaluhami a ''"morskou trávou"''. Rastliny vyťahujú z dna a čistia ich od piesku. Pri pastve sa vynárajú každé dve minúty, aby sa nadýchli, ale v núdzi vydržia pod vodou aj 10 minút. ==Rozmnožovanie== Rozmnožujú sa po celý rok, [[gravidita]] trvá 11 mesiacov, mláďa sa rodí pod vodou. Samice nosia jedináčka v plutvovitých končatinách alebo na chrbte. Hlavnými zmyslami sú hmat a sluch, zrak je veľmi slabý. ==Ochrana== Dugongy sa všade lovia pre tuk, mäso a kožu. Z jedinca o hmotnosti 222 — 300 kg sa získa 20 — 60 l tuku. Obyvatelia [[Madagaskar]]u veria, že prášok z rozdrvených zubov dugonga pomáha pri otravách, proti boleniu hlavy a zápche. Intenzívny lov má za následok rýchly úbytok dugongov; keď je zabezpečená účinná ochrana, stavy sa zdvíhajú. Boli hlásené úhyny po znečistení mora [[nafta|naftou]] ([[Perzský záliv]]). V zajatí sa dugongy vyskytovali vždy vzácne. ==Iné projekty== {{projekt|wikispecies=Dugong dugon|commons=Category:Dugong dugon}} ==Zdroj== * ''časopis ABC'' [http://www.iabc.cz/] [[Kategória:Dugongovité]] [[Kategória:Zraniteľné druhy]] gneonu4po0cpbrh246yal5koczw1507 7429957 7429956 2022-08-25T18:46:41Z Georgeo88 61234 referencie wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=dugong morský| Obrázok=Dugong.jpg| Titulok=Dugong morský (''Dugong dugong'')| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/VU}}<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/6909/160756767 IUCN Red list 2015.07. Prístup 25. august 2022]</ref>| Skry12=nie| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky=|Podríša po latinsky=| Vývojový stupeň po slovensky=|Vývojový stupeň po latinsky=| Skupina 1 po slovensky=|Skupina 1 po latinsky=| Vývojová vetva po slovensky=|Vývojová vetva po latinsky=| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky=|Podkmeň po latinsky=| Nadtrieda po slovensky= |Nadtrieda po latinsky=| Stupeň po slovensky=|Stupeň po latinsky=| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky =| Nadrad po slovensky=|Nadrad po latinsky=| Rad po slovensky= [[sirény]]|Rad po latinsky=Sirenia| Podrad po slovensky= |Podrad po latinsky=| Čeľaď po slovensky= [[dugongovité]]|Čeľaď po latinsky=Dugongidae| Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=| Rod po slovensky=Dugong|Rod po latinsky=Dugong| Druh po slovensky=Dugong morský|Druh po latinsky=D. dugong| Poddruh po slovensky=|Poddruh po latinsky= | Binomické meno=Dugong dugong| Klasifikátor1=[[Philipp Ludwig Statius Müller|Müller]]| Dátum1=1776| Synonymá=| Obrázok2=Dugong-range.png| Titulok2=Areál rozšírenia| }} '''Dugong morský''' (iné názvy: '''dugong indooceánsky, dugong indický''', staršie '''dugong obyčajný''', skrátene '''dugong'''; lat. ''Dugong dugong'') je morský cicavec z čeľade [[dugongovité]]. ==Výskyt== Dugong morský sa vyskytuje v [[Červené more|Červenom mori]], pozdĺž východného pobrežia [[Afrika|Afriky]], na ostrovoch v [[Bengálsky záliv|Bengálskom zálive]], v [[Malajzia|Malajskom súostroví]], na [[Moluky|Molukách]], [[Filipíny|Filipínach]], na [[Nová Guinea|Novej Guiney]] a na severovýchodnom pobreží [[Austrália|Austrálie]]. Na rozdiel od [[Lamantínovité|lamantínov]] dugong obýva plytké tropické moria a v ústí riek sa objavuje veľmi zriedka. Vyžaduje vodu teplú 20 — 36 [[°C]]. ==Vzhľad== Bežná dĺžka dospelého [[samec|samca]] je 250 [[cm]], sú však jedinci až 3 m dlhí. Obvod tela je až 190 [[cm]], hmotnosť 170 — 300 [[kg]]. [[samica|Samice]] sú vždy menšie než samci. Koža je šedavo či hnedo sfarbená, pokrytá riedkymi jemnými chlpmi. Dugongy žijú v malých skupinách v počte 3 — 6 kusov, niekedy aj samotársky. Vo vodách s dostatkom potravy sa niekedy zhlukujú až v stočlenné stáda. ==Potrava== Živia sa morskými [[riasy|riasami]], chaluhami a ''"morskou trávou"''. Rastliny vyťahujú z dna a čistia ich od piesku. Pri pastve sa vynárajú každé dve minúty, aby sa nadýchli, ale v núdzi vydržia pod vodou aj 10 minút. ==Rozmnožovanie== Rozmnožujú sa po celý rok, [[gravidita]] trvá 11 mesiacov, mláďa sa rodí pod vodou. Samice nosia jedináčka v plutvovitých končatinách alebo na chrbte. Hlavnými zmyslami sú hmat a sluch, zrak je veľmi slabý. ==Ochrana== Dugongy sa všade lovia pre tuk, mäso a kožu. Z jedinca o hmotnosti 222 — 300 kg sa získa 20 — 60 l tuku. Obyvatelia [[Madagaskar]]u veria, že prášok z rozdrvených zubov dugonga pomáha pri otravách, proti boleniu hlavy a zápche. Intenzívny lov má za následok rýchly úbytok dugongov; keď je zabezpečená účinná ochrana, stavy sa zdvíhajú. Boli hlásené úhyny po znečistení mora [[nafta|naftou]] ([[Perzský záliv]]). V zajatí sa dugongy vyskytovali vždy vzácne. ==Iné projekty== {{projekt|wikispecies=Dugong dugon|commons=Category:Dugong dugon}} == Referencie == {{referencie}} ==Zdroj== * ''časopis ABC'' [http://www.iabc.cz/] [[Kategória:Dugongovité]] [[Kategória:Zraniteľné druhy]] lk9siluipzccc8wntagfuh9f3ftnk4a Sója fazuľová 0 198341 7429940 7264478 2022-08-25T17:07:24Z 109.230.3.28 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Soybean.USDA.jpg|náhľad|200px|zrelé plody sóje]] '''Sója fazuľová''' (''Glycine max'' (L.) Merr., 1917) je [[strukoviny|strukovina]] pochádzajúca z [[Východná Ázia|Východnej Ázie]]. Patrí do rodu [[sója]] z čelade [[bôbovité]]. Táto [[jednoročná rastlina]] môže rásť do výšky od 20 cm do 2 m. Táto rastlina pôvodom z [[Čína|Číny]] sa dostala do Ameriky a Európy v [[18. storočie|18. storočí]]. Na rozdiel od divoko rastúcej sóje je „moderná“ sója kultivovaná a väčšina aj geneticky modifikovaná. V súčasnosti sú najväčšími producentami sóje [[Spojené štáty]], [[Brazília]], [[Austrália]] a [[Argentína]].<ref>[http://www.ncsoy.org/History_of_Soybeans/history_of_soybeans.htm The History of Soybeans] získané 14. 1. 2008</ref> == Využitie == Sója je [[poľnohospodárstvo|poľnohospodársky]] veľmi významná rastlina. Je využívaná ako krmivo pre [[dobytok]] alebo je spracovaná ako olej a sójový proteín. Taktiež je základom pre ďalšie produkty a potraviny ako [[sójové mlieko]], [[sójové mäso]], [[sójova omáčka]], [[tempeh]] a [[tofu]]. Okrem potravinárskeho priemyslu je využívaná aj na výrobu [[bionafta|bionafty]], kozmetických prípravkov, [[olej]]ov, [[mydlo|mydiel]], [[plast]]ov a podobne. <gallery> File:So_3.jpg File:Lait-soya-soja-beans-legumineuse-Pixabay.jpg File:Kalo_Bhatmas.jpg File:Soybean Oil, Meal and Beans (10059732523).jpg File:Soy_powder.jpg </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Glycine max|commons=Glycine max}} {{Zelenina}} [[Kategória:Bôbovité]] [[Kategória:Strukoviny]] d4ldxgi17o9vfwxm7pfts8diqeojpa8 7429945 7429940 2022-08-25T18:01:24Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/109.230.3.28|109.230.3.28]] ([[User_talk:109.230.3.28|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Alekme wikitext text/x-wiki [[Súbor:Soybean.USDA.jpg|náhľad|200px|zrelé plody sóje]] '''Sója fazuľová''' (''Glycine max'' (L.) Merr., 1917) je [[strukoviny|strukovina]] pochádzajúca z [[Východná Ázia|Východnej Ázie]]. Patrí do rodu [[sója]] z čelade [[bôbovité]]. Táto [[jednoročná rastlina]] môže rásť do výšky od 20 cm do 2 m. Táto rastlina pôvodom z [[Čína|Číny]] sa dostala do Ameriky a Európy v [[18. storočie|18. storočí]]. Na rozdiel od divoko rastúcej sóje je „moderná“ sója kultivovaná a väčšina aj geneticky modifikovaná. V súčasnosti sú najväčšími producentami sóje [[Spojené štáty]], [[Brazília]], [[Austrália]] a [[Argentína]].<ref>[http://www.ncsoy.org/History_of_Soybeans/history_of_soybeans.htm The History of Soybeans] získané 14. 1. 2008</ref> == Využitie == Sója je [[poľnohospodárstvo|poľnohospodársky]] veľmi významná rastlina. Je využívaná ako krmivo pre [[dobytok]] alebo je spracovaná ako olej a sójový proteín. Taktiež je základom pre ďalšie produkty a potraviny ako [[sójové mlieko]], [[sójové mäso]], [[sójova omáčka]], [[tempeh]] a [[tofu]]. Okrem potravinárskeho priemyslu je využívaná aj na výrobu [[bionafta|bionafty]], kozmetických prípravkov, [[olej]]ov, [[mydlo|mydiel]], [[plast]]ov a podobne. <gallery> File:So_3.jpg File:Lait-soya-soja-beans-legumineuse-Pixabay.jpg File:Kalo_Bhatmas.jpg File:Soybean Oil, Meal and Beans (10059732523).jpg File:Soy_powder.jpg </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Glycine max|commons=Glycine max}} {{Zelenina}} [[Kategória:Bôbovité]] [[Kategória:Strukoviny]] h4fh44s0v4maznxy03jmxquyqjzsyl2 Tatrikum 0 199531 7429964 7209175 2022-08-25T19:26:25Z Pelex 2483 /* Vrchné paleozoikum až trias */ spresnenie wikitext text/x-wiki {{Geológia Západných Karpát | Obrázok = geol map.png|center|190px }} '''Tatrikum''' je najspodnejšia obnažená [[Tektonika (geológia)|tektonická]] jednotka [[Centrálne Západné Karpaty|Centrálnych Západných Karpát]]. Z hľadiska pásmovej stavby je ich najexternejšou jednotkou. Vo vzťahu k naň nasunutým celkom je chápané ako relatívne autochtónna jednotka.<ref name="Biely et al, 1996">Biely, A. (Editor) 1996: [http://www.sguds.sk/doc/geois/ms_prehl_gs_sk.pdf ''Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska (1 : 500 000).''] GÚDŠ, Bratislava, 1996, 76 s.</ref> [[Kryštalinikum]] tatrika spolu s [[Sedimentárny obal tatrika|obalovými]] sekvenciami a [[subtatranské príkrovy|subtatranskými]] [[príkrov (geológia)|príkrovmi]] tvorí [[pásmo jadrových pohorí]], kde vystupuje v terciérnych [[hrasť]]ových štruktúrach [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], [[Považský Inovec|Považského Inovca]], [[Tribeč]]a, v [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]], [[Žiar (pohorie)|Žiari]], [[Malá Fatra|Malej]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]], [[Tatry|Tatrách]] a [[Ďumbierske Tatry|Ďumbierskych Tatrách]]. Tatrikum podľa dnešných predstáv nemá plne porovnateľný ekvivalent vo [[Východné Alpy|Východných Alpách]]<ref name="Kováč, Plašienka, 2003">Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.</ref>, avšak jeho severná (vonkajšia) časť môže čiastočne pripomínať [[unterostalpin]], najmä [[semmeringský príkrov]]<ref>Schmid, S., Fügenschuh, B., Ustaszewski, K., 2005: [http://geolines.gli.cas.cz/fileadmin/volumes/volume19/G19-101.pdf ''The Alps-Dianrides-Carpathians Connection: a Compilation of Tectonic Units as a First Step for Retrodeforming the Pre-Miocene Configuration.''] GeoLines, 19, s. 101 - 103</ref>, od ktorého sa však odlišuje viacerými osobitosťami, najmä slabou alpínskou metamorfózou. Označenie ''tatrikum'' (u [[Dimitrij Andrusov|Andrusova]] pôvodne ''tatridy'') je odvodené od prvých študovaných typových oblastí v [[Tatry|Tatrách]] a ďumbierskej časti [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrier]]. == Geologická stavba == === Štruktúrna pozícia === Tatrikum je plošne najvýznamnejšou tektonickou jednotkou Karpát na území Slovenska a najväčším celkom Centrálnych Západných Karpát. Na [[seizmika|seizmických]] rezoch má tvar doskovitého asi 10 km hrubého, miestami nahor vyklenutého telesa, ktoré na juhu nadväzuje na fundament [[Fatrikum|fatrika]] zakorenený v spodnej [[Zemská kôra|kôre]] pod [[veporikum|veporickým]] klinom<ref name="Kováč, Plašienka, 2003"/><ref>Tomek, Č., 1993: ''Deep crustal structure beneath the central and inner West Carpathians.'' Tectonophysics, 226, s. 417 – 431</ref>. Na povrchu je rozhraním medzi tatrikom a [[veporikum|veporikom]] násun označovaný ako [[čertovická línia]]. Predpokladá sa, že v hĺbke svojej severnej časti by malo tatrikum prekrývať oceánske komplexy [[váhikum|váhika]]. Na povrchu sú v tejto časti pozorované viaceré násuny na predpolie. Tatrikum na východe aj na západe postupne [[vykliňovanie|vykliňuje]]. Pôvodne tvorilo súvislú oblasť, počas [[terciér|treťohôr]] však bolo postihnuté [[Tektonický zlom|zlomovou]] tektonikou, ktorá spôsobila poklesy niektorých krýh a tým vznik [[panvy Západných Karpát|naložených panví]]. Vonkajšia (severná) časť tatrika je niektorými autormi označovaná ako [[infratatrikum]].<ref>Plašienka, D., 1999: Tektochronológia a paleotektonický model jursko-kriedového vývoja centrálnych Západných Karpát. Veda, 125 s.</ref><ref>Putiš, M., 1992, Variscan and Alpidic nappe structures of the Western Carpathian crystalline basement. Geologica Carpathica, 43, s. 369–380</ref> Do infratatrika sú však začleňované viaceré horninové komplexy, medzi ktorými však nemožno dokumentovať žiadnu štruktúrnu ani paleogeografickú súvislosť, čo na vymedzenie infratatrika ako samostatnej podjednotky tatrika vrhá pochybnosti. V niektorých pohoriach je tatrikum skomplikované čiastkovými [[násun]]mi a prevrátenými [[vrása]]mi (napr. Malé Karpaty, Považský Inovec, Tatry, Tríbeč). === Fundament === Celok tatrika pozostáva z komplexov hornín kryštalinického fundamentu predalpínskeho veku a jeho [[paleozoikum|mladopaleozoického]] až [[mezozoikum|mezozoického]] [[usadená hornina|sedimentárneho]] obalu. [[Kryštalinikum]] tvoria [[granitoid]]y a [[premenená hornina|metamorfity]], hlavne [[rula|ruly]] a [[migmatit]]y, menej [[amfibolit]]y, [[svor (hornina)|svory]] a [[fylit]]y. Prevažujú granitoidy, z premenených hornín ich stredne až vyššiestupňové variety. Všeobecne sa usudzuje, že kryštalinikum tatrika bolo konsolidované počas [[hercýnske vrásnenie|hercýnskej orogenézy]] [[intrúzia]]mi [[granit]]ov a výraznou [[Metamorfóza (geológia)|metamorfózou]], ktorá zotrela znaky starších magmatických aj usadených hornín. Granitoidy tatrika pozostávajú z troch hlavných typov<ref>Vozár, J., Vojtko, R., Sliva, Ľ., (Editors) 2002: [http://www.geologicacarpathica.sk/special/Excursions.pdf ''Guide to geological excursion. XVIIth Congress of Carpathian-Balkan Geological Association.''] Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 163 s.</ref>: * devónske resp. až kambrické granitoidy premenené počas hercýnskej orogenézy na [[ortorula|ortoruly]] * spodnokarbónske peraluminózne kolízne mezohercýnske granity S-typu (napr. bratislavský a bojniansky masív) * vrchnokarbónske granitoidy I-typu, zastupujú hlavne [[granodiorit]]y a [[tonalit]]y Pri hercýnskom vrásnení boli príkrovy kryštalinika presúvané približne zo severu na juh, čo malo za následok, že horninové komplexy, ktoré sa nachádzali viac na severe boli viac postihnuté metamorfózou<ref name="Hok et al">Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>. V priestore tatrika po tejto [[orogenéza|orogenéze]] nasledoval v spodnom karbóne výzdvih a [[erózia]] vzniknutej horskej reťaze<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>. === Obalové jednotky === Nad kryštalinikom ležia väčšinou druhohorné (mezozoické) súvrstvia označované ako [[obalové jednotky tatrika]]. V jednotlivých pohoriach má obal svoje špecifiká a označuje sa lokálne podľa názvov pohorí. Všeobecne však na základe mezozoického (hlavne jurského) sledu vyčleňujú dva typy sukcesií: hlbokovodná – šiprúňska a plytkovodná – vysokotatranská. ==== Vrchné paleozoikum až trias ==== V niektorých pohoriach, hlavne z Považského Inovca a Malej Fatry sú zachované miestami aj viac ako 500 m hrubé mladopaleozoické ([[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónske]] a hlavne [[Perm (geochronologická jednotka)|permské]]) vulkanoklastiká a sedimenty (v Považskom Inovci označované ako [[kálnická skupina]]<ref>Olšavský, M. 2008, [http://www.geology.sk/doc/min_slov/ms_2008_1_2/Olsav.pdf ''Litostratigrafia a sedimentogenéza vrchnopaleozoických súvrství v severnej časti Považského Inovca.''] Mineralia Slovaca, 40, s. 1–16</ref>). Permské sedimenty sú ešte častejšie a nachádzajú sa i v Malých Karpatoch a Tatrách ([[devínske súvrstvie|devínske]] a [[meďodolské súvrstvie]])<ref name="Nemčok, 1993">Nemčok, J. (Editor) 1993, ''Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 135 s.</ref>. Mezozoická [[sedimentácia]] je spoločná pre všetky oblasti tatrika. Začala sa sa v spodnom [[trias]]e – [[skýt]]e terigénnymi [[pieskovec|pieskovcami]] (hlavne [[kremenec (hornina)|kremencami]]) [[lúžňanské súvrstvie|lúžňanského súvrstvia]]. Vyššiu časť lúžňanského súvrstvia tvoria jemnozrnné kremence až bridlice so sľudou, v minulosti označované ako [[werfénske bridlice]]. Po ich depozícii, resp. v ich najvyššej časti nastúpila karbonátová sedimentácia (v [[anis]]e – [[gutensteinské vápence]], v [[ladin]]e až [[karn]]e – [[ramsauské dolomity]]). Vo vrchnom triase – [[norik]]u sedimentovalo lagunárne [[ílovec|ílovcové]] až piesčité súvrstvie [[karpatský keuper|karpatského keupru]]. V [[rét]]e väčšinou pozorovať [[Stratigrafický hiát|hiát]] alebo dokonca terestrické sedimenty [[tomanovské súvrstvie|tomanovského súvrstvia]] (so stopami dinosaurov rodu [[Liliensternus]]), iba miestami sa nachádzajú plytkovodné organodetritické až biohermné [[vápenec|vápence]]. Tieto horniny však boli často oderodované pri vrchnojurskom [[rifting]]u. ==== Spodná jura až spodná krieda šiprúnskeho typu ==== Od spodnej [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] možno rozčleňovať dva sedimentačné vývoje. Vyjadrujú rozpad kontinentu, ktorý vznikol pri hercýnskom vrásnení. Rifting, teda rozpad Pangey mal na území dnešných Západných Karpát za následok vznik vyzvihnutých (plytšie panvy alebo erózia) a poklesnutých priestorov (hlbšie panvy). Sedimentárny záznam sa začína v hlbokovodnom slede (hlbších panvách) [[ľaliovky|krinoidovými]] a piesčitými vápencami s [[Silicit|rohovcami]] ([[trlenské súvrstvie|trlenského súvrstvia]]) v hetanži a sinemúre. Mladšie pliensbachsko-toarské [[allägauské súvrstvie]] tvoria [[slieň]]ovce (fleckenmergel) a nadložnými kremitými [[spikulit]]mi, označovanými ako „[[kremitý fleckenmergel]]“, ktoré sú álenského veku. V ich nadloží sa nachádzajú strednojurské (bajok až oxford) rádioláriové vápence až [[rádiolarit]]y [[ždiarske súvrstvie|ždiarskeho súvrstvia]] a hľuznaté vápence [[adnetské súvrstvie|adnetského súvrstvia]]. Vo vrchnej jure začali prevládať v oboch oblastiach [[aptych]]ovo-[[sakokóma|sakokómové]] vápence (kimeridž) a v najvyššej jure [[kalpionela|kalpionelové]] vápence (titón). Spodnokriedová sedimentácia pokračovala tmavým slieňovcovým [[lučivnianske súvrstvie|lučivnianskym súvrstvím]]. Na rozhraní jury a kriedy prebiehal v Západných Tatrách aj [[limburgit]]ový (alkalicko [[bazalt]]ový) vulkanizmus, ktorý nebol dokumentovaný v iných častiach tatrika.<ref>Madzin, J., Sýkora, M., Soták, J., 2014, Stratigraphic position of alkaline volcanic rocks in the autochthonous cover of the High-Tatric Unit (Western Tatra Mts., Central Western Carpathians, Slovakia). Geological Quarterly, 58, 1, s. 163 - 180</ref> V hlbších oblastiach prevládala sedimentácia slienitých vápencov s rohovcami, ktorá postupne prechádzala do [[porubské súvrstvie|porubského súvrstvia]], ktoré tvorili vápnité pieskovce, až bridlice lokálne i brekcie a zlepence obsahujúce klasty exotických hornín. Porubské súvrstvie predstavovalo synorogénne sedimenty, ktoré sa usadzovali v predpolí pohybujúcich sa násunov v interných častiach orogénu. Sedimentácia sa na väčšine územia skončila v strednej kriede v [[cenoman]]e, iba lokálne v Tatrách a Veľkej Fatre pretrvávala až do spodného turónu<ref name="Hok et al"/>. Po tomto období sa na tatrikum pomerne rýchlo nasunuli príkrovy [[fatrikum|fatrika]] a vzápätí aj [[hronikum|hronika]]. ==== Spodná jura až spodná krieda vysokotatranského typu ==== Plytkovodný sled sa vyznačuje dlhším obdobím erózie alebo [[stratigrafický hiát|hiátom]]. Plytkovodné sledy sú v dôsledku veľkých odlišností plytkovodnej sedimentácie často pomerne variabilné. Vo Vysokých Tatrách sedimentácia na začiatku jury pokračovala pieskovcami a piesčito-[[ľaliovky|krinoidovými]] vápencami. V niektorých iných pohoriach, napr. v Malých Karpatoch tvoria najstaršie jurské sedimenty až vrchnokriedové (bajocko-batské) krinoidové vápence ([[trlenské súvrstvie|trlenské]] a [[hierlatzské súvrstvie]]). Nad nimi možno nájsť pelitomorfné alebo hľuznaté vápence, ktoré siahajú až do najvyššej jury. Miestami sa kimeridži a titóne usadili aj sakokómové vápence. V plytkovodných oblastiach v spodnej kriede ďalej sedimentovali organodetritické [[urgón]]ske vápence (plytkovodné biodetritické). Podobne ako v hlbokovodnej sukcesii bola sedimentácia zakončená turbiditovým [[porubské súvrstvie|porubským súvrstvím]]. == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Geológia Slovenska]] [[Kategória:Geológia Poľska]] [[Kategória:Geológia Rakúska]] [[Kategória:Geológia Západných Karpát]] g5wchy3lhat5ank0fbre28poz0cx9dc Fatrikum 0 200107 7429966 7317464 2022-08-25T19:29:29Z Pelex 2483 /* Stratigrafia */ fix wikitext text/x-wiki {{Geológia Západných Karpát | Obrázok = geol map.png|center|190px }} '''Fatrikum''' alebo '''krížňanský príkrov''' je tektonická jednotka [[Západné Karpaty|Západných Karpát]], ktorá zahŕňa [[príkrov (geológia)|príkrovové]] jednotky pochádzajúce z oblasti medzi [[veporikum|veporikom]] na juhu a [[tatrikum|tatrikom]] na severe. Fatrikum je preto chápané ako dnes už neexistujúci priestor medzi týmito oblasťami, ale aj ako horninové telesá, ktoré z tejto oblasti pochádzajú. Väčšinou sa pod týmto označením synonymne chápe [[krížňanský príkrov]], ktorý tvorí najväčšiu časť fatrika. V západokarpatskej príkrovovej stavbe je chápané ako spodný zo [[subtatranské príkrovy|subtatranských príkrovov]], ležiaci na [[tatrikum|tatriku]] a zároveň pod [[hronikum|hronikom]] vo všetkých [[pásmo jadrových pohorí|jadrových pohoriach]]. Zaberá asi 12-15000 km². == História výskumu == V 60. rokoch 19. storočia položili základy výskumu [[Dionýz Štúr|D. Štúr]] a [[Guido Stache|G. Stache]], ktorí ho označovali ako „subtatranský vývoj“. [[Príkrov (geológia)|Príkrovovú]] pozíciu správne zhodnotil v roku 1907 [[Victor Uhlig|V. Uhlig]], ktorý však ešte nepoznal presný [[stratigrafia|stratigrafický]] sled. Uhlig pôvodne vyčlenil tzv. subtatranský príkrov, v ktorom nerozlišoval medzi fatrikom a hronikom. Všetky karpatské príkrovy pokladal za [[eocén|poeocénne]], podobne ako tomu bolo v [[Alpy|Alpách]]. Existenciu druhého vyššieho subtatranského príkrovu zistili počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] J. Vigh, J. von Pia, B. Dornayay a [[Hermann Vetters (geológ)|H. Vetters]]. [[Otakar Hynie|O. Hynie]] použil v roku 1927 označenie spodný [[subtatranský príkrov]], zatiaľ čo [[Dimitrij Andrusov|D. Andrusov]] v roku 1935 zaviedol označenie ''krížňanský príkrov'' (podľa vrchu [[Krížna (vrch vo Veľkej Fatre)|Krížna]] vo Veľkej Fatre) a presne definoval stratigrafický sled od [[stredný trias|stredného triasu]] po [[alb]]. Označenie ''fatrikum'', zaviedli pôvodne v roku 1973 D. Andrusov, [[Ján Bystrický|J. Bystrický]] a [[Oto Fusán|O. Fusán]], na základe typových lokalít v [[Malá Fatra|Malej]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]]. Bol definovaný vrchný krížňanský a spodný vysocký čiastkový príkrov, ktorý je vyvinutý len lokálne. V krížňanskom príkrove videli viacero digitácií (duplexov), [[kryštalinikum]] a [[Perm (geochronologická jednotka)|permské]] sedimenty poznali iba z oblasti [[Staré Hory|Starých Hôr]] ([[starohorská jednotka]]). Domovskú oblasť kládli buď do tektonickej poruchy označovanej ako [[čertovická línia]]<ref name="Biely, Fusán, 1967">Biely, A., Fusán, O, 1967,'' Zum problem der wurzelozonen der subtatrischen decken.'' Geologické práce, Správy, 42, s. 51-64</ref>, alebo do oblasti veporského kryštalinika a jeho obalovej [[jednotka Veľkého Boku|jednotky Veľkého Boku]]. [[Michal Maheľ|M. Maheľ]] v 50. až 80. rokoch zaviedol vo fatriku viacero nových stratigrafických jednotiek - hlbokovodnú [[zliechovská jednotka|zliechovskú jednotku]] (resp. vývoj, sériu), čo bol termín synonymný krížňanskej sérii. Pri výskume [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]] a ďalších lokalít implementoval [[belianska jednotka|beliansku sériu]]. V [[Považský Inovec|Považskom Inovci]] definoval [[beckovská jednotka|beckovskú sériu]], ktorú síce pôvodne radil k [[tatrikum|tatriku]] podobne ako v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] vysockú sériu, no neskôr ich správne radil do fatrika. Potvrdil tiež, že obe (vysocká aj beckovská) sú v podstate totožné<ref name="Maheľ, 1986">Maheľ, M., 1986: ''Geologická stavba československých Karpát. Paleoalpínske jednotky 1.'' [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 503 s.</ref>. Neskôr boli objavené domovské časti fatrika aj v [[Tribeč|Tribeči]]<ref>Hók, J., Ivanička, J., Kováčik, M., 1994, Geologická stavba rázdielskej časti Tribeča - nové poznatky a diskusia. [[Mineralia Slovaca]], 26, 3, s. 192-197</ref> a [[Branisko (pohorie)|Branisku]]. [[Anton BIely|A. Biely]] a O. Fusán v roku 1967<ref name="Biely, Fusán, 1967"/> poukázali že fatrikum vzniklo viacfázovou deformáciou. Za prvú fázu považovali stlačenie oblasti jednotky Veľkého Boku a za druhú jeho gravitačný presun. M. Maheľ (1983)<ref>Maheľ, M., 1983, ''Krížňanský príkrov, príklad polysériovej a polyštruktúrnej jednotky.'' Mineralia Slovaca, 15, 3, s. 193-216</ref> zdôrazňoval, že fatrikum je polysériové (teda [[fácia (geológia)|polyfaciálne]]) a komplexné teleso s nadväznosťou od tylových častí po čelo príkrovu. Štruktúrnemu výskumu fatrika sa venovali hlavne J. Jaroš (1971<ref>Jaroš, J., 1971, ''Tectonic styles of the homelands of superficial nappes.'' Rozpravy Československé akademie věd, Řada matematických a přírodních věd, 81, 6, 59 s.</ref>) a [[Dušan Plašienka|D. Plašienka]] (1983, 1995)<ref>Plašienka, D., 1983, ''Kinematický obraz niektorých štruktúr severného veporika vo vzťahu k formovaniu krížňanského príkrovu.'' Mineralia Slovaca, 15, 3, s. 217-231</ref><ref>Plašienka, D., 1995, ''Cleavages and folds in changing tectonic regimes: Veľký Bok Mesozoic Cover Unit of the Veporicum (Nízke Tatry Mts., Central Western Carpathians)''. Slovak Geological Magazine, 2, s. 97-113</ref>, ktorí skúmali hlavné domovskú oblasť príkrovu. Neskôr bol porovnávaný jej vývoj s deformáciami pozorovateľnými v telese príkrovu mimo domovskej oblasti<ref>Prokešová, R., 1994, ''Štruktúrna analýza krížňanského príkrovu v jeho prikoreňovej a superficiálnej pozícii.'' Mineralia Slovaca, 26, s. 347-354</ref>. Ucelený pohľad na fatrikum podávajú práce D. Plašienku a kolektívov (1996<ref>Plašienka, D., Prokešová, R., 1996, ''Towards an evolutionary tectonic model of the Krížna cover nappe (Western Carpathians, Slovakia).'' Slovak Geological Magazine, 3-4, s. 279-286</ref>, 1997<ref>Plašienka, D., Havrila, M., Michalík, J., Putiš, M., Reháková, D., 1997, ''Nappe structure of the western part of the Central Carpathians.'' In Plašienka, D., Hók, J., Vozár, J., Elečko, M. (Editori), ''100th anniversary, Dimitrij Andrusov; Alpine evolution of the Western Carpathians and related areas; international conference; abstracts and introductory articles to the excursion.'' Dionýz Štúr Publishers. Bratislava, s. 139-161</ref> a 1999<ref>Plašienka, D., 1999, ''Tektochronológia a paleotektonický model jursko-kriedového vývoja Centrálnych Západných Karpát.'' Veda, Bratislava, 127 s.</ref>). Niektorí autori poukazujú na to, že fatrikum môže byť oveľa viac prepojené so severným [[veporikum|veporikom]], kde dokumentujú viacero rozsiahlych severovergentných násunov kryštalinika aj redukovaného sedimentárneho obalu<ref>Bezák, V., Olšavský, M., 2008,'' Rozsiahle alpínske násuny v severnom veporiku.'' Mineralia Slovaca, 40, s. 121-126</ref>. Títo autori preto tvrdia, že pre krížňanský príkrovový systém (fatrikum) je vhodnejšie pomenovanie veporikum<ref name="Biely et al., 1996">Biely, A. (Editor), 1996: ''Explanation to geological map of Slovakia.'' Dionýz Štúr Publishers, Bratislava, 67 s.</ref> (resp. rimavikum)<ref>Bezák. V., 2009,'' Tektonický štýl širšej oblasti styku tatrika a veporika.'' Mineralia Slovaca, 41, s. 275-282</ref>. == Geologická stavba == Fatrikum pôvodne tvorilo sedimentačnú panvu na severe [[veporikum|veporika]]. Pri [[orogenéza|vrásnení]] Západných Karpát sa ale táto [[sedimentačný bazén|panva]] začala [[subdukcia|uzatvárať]] a sedimenty, ktoré v nej boli, sa odtrhli a boli z nej vytlačené pred čelo postupujúceho [[orogenéza|orogénu]]. Zjavná spätosť s veporikom je viditeľná najmä na juhu fatrika a severe veporika v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Časť sedimentárneho pokryvu veporika označované ako [[jednotka Veľkého Boku]] tvorí koreňovú časť príkrovu, ktorá zostala na svojom pôvodnom mieste. V dôsledku spätosti fatrika s [[veporikum|veporikom]], najmä jeho veľkobockou jednotkou, je niekedy v odbornej literatúre označované ako veporikum, resp. jeho súčasť. Príkrov sa vyznačuje širokým stratigrafickým rozsahom od spodného [[trias]]u po vrchnú [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedu]]<ref name="Veľký a kol.">Veľký, J. a kolektív, 1979: ''[[Encyklopédia Slovenska]] III. zväzok K - M.'' [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 245 - 246</ref>. Najmä charakteristické triasové horniny sú blízke platformnému vývoju s karbonátovou sedimentáciou gutensteinských [[vápenec|vápencov]] a ramsauských [[dolomit (hornina)|dolomitov]]. Na rozdiel od [[hronikum|hronika]] (v jeho nadloží), ktoré má podobný vývoj, má výraznejšie vyvinutý [[karpatský keuper]] a naopak tenké [[lunzské vrstvy]]. Jurské a spodnokriedové horniny sa vyvíjali v dvoch prostrediach. Hlbšie reprezentuje zliechovská jednotka s typickými [[vápenec|ílovitými vápencami]], označovanými ako fleckenmergel, a [[rádiolarit]]mi. Plytšie označované vysocká jednotka, vyvíjajúce sa na [[kontinentálny svah|kontinentálnom svahu]] má viac plytkovodný a organodetritický charakter. Kvôli vhodným vlastnostiam hornín, najmä vhodne umietnenému koupru s bridlicami, ktoré sú veľmi vhodné pre odlepenie [[príkrov (geológia)|príkrovu]], sa v ňom vyskytuje viacero digitácií, podružných [[duplex (geológia)|duplexov]] v rámci samotného príkrovu, napr. [[digitácia Lysice]]<ref name="Maheľ, 1986"/>. V niektorých pohoriach má fatrikum tvar len mierne zvlneného doskovitého telesa. Jeho najpevnejšie časti tvorí hrubý podstavec triasových vápencov a dolomitov, typický napr. vo [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]]. Vo svojej čelnej časti má komplikovanejšiu stavbu, vystupujú tu najmä jeho mladšie časti, ktoré sú výrazne tektonicky postihnuté (ležaté vrásy uťaté prešmykmi, tektonické šupiny a pod.), čo je najpríznačnejšie pre [[Strážovské vrchy]] a [[Považský Inovec]]. Súbory okrajových jednotiek, ktoré sa vyvíjali pôvodne na okraji fatrickej panvy, tvoria niektoré časti Strážovských vrchov, [[Považský Inovec|Považského Inovca]] a [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. Fatrikum sa obvykle nachádza na mladších sedimentoch [[sedimentárny obal tatrika|tatrického obalu]]<ref name="Veľký a kol."/>. V mnohých pohoriach sa v jeho tektonickom nadloží nachádza vyšší príkrov [[hronikum]]. Vzniká tým typický fenomén príkrovovej stavby, pretože obal tatrika, fatrikum aj hronikum majú podobný vrstevný sled a tieto sledy sa tak v teréne 3x opakujú. Pri výskume a geologickom mapovaní je preto nutné poznať jednotlivé špecifická vo vrstevných sledoch týchto jednotiek. == Členenie == [[Súbor:Rezkarp.png|vpravo|300px]] Fatrikum na povrchu tvorí viacero typov pripovrchových jednotiek. Prvé dve sú čiastočne [[násun|nasunuté]] na tatrikum v podobe [[duplex]]ov. * Krížňanský príkrov tvorí asi kilometer hrubá vrstva triasových hornín, počas ďalšej sedimentácie v jure však došlo vytvoreniu depresie, tzv. [[zliechovský tróg|zliechovského trógu]], ktorá rozdelila priestor na dve sedimentačné oblasti. ** [[zliechovská jednotka]] (ktorú niektorí označujú ako vlastný krížňanský príkrov), jej vrstevný sled začína plytkomorskými sedimentami spodnej jury ([[lias]]), ktorá postupne prechádza vo vrchnej jure ([[malm]]) do hlbokovodných sedimentov (škvrnité slieňovce - [[fleckenmergel]] a [[rádiolarit]]y). ** [[vysocká jednotka]] a jej ekvivalenty ([[belianska jednotka|belianska]], [[beckovská jednotka|beckovská]], [[ďurčínska jednotka|ďurčínská]], [[iľanovská jendotka|iľanovská]] a [[havranská jednotka]]) jej jurské sedimenty majú po celý čas relatívne plytkovodný charakter (krinoidové a hľuznaté vápence). * Za súčasť fatrika sa považuje aj [[drietomská jednotka|drietomská]] ([[bošácka jednotka|bošácka]]), [[manínska jednotka|manínska]], [[klapská jednotka|klapská]] a [[haligovecká jednotka]] [[bradlové pásmo|bradlového pásma]], do oblasti ktorého boli z juhu (cez tatrikum) prisunuté koncom kriedy<ref>Plašienka, D., 1995, ''Mesozoic evolution of Tatric units in the Malé Karpaty and Považský Inovec Mts.: Implications for the position of the Klape and related units in the Western Carpathians.'' [[Geologica Carpathica]], 46, 2, s. 101-112</ref>. * [[rázdielska jednotka]], obsahuje staršie, predalpínske [[premenené horniny|metamorfity]] rôzneho stupňa a [[Klastický sediment|klastické sedimenty]], ktoré pôvodne tvorili podložie, od ktorého sa príkrov odlepil. * [[starohorská jednotka]], obsahuje metamorfity vyššieho stupňa a klastické sedimenty. * [[smrekovická jednotka]] (v minulosti tiež pokladaná za súčasť [[tatrikum|tatrika]]), tvorená metamorfitmy vysokého stupňa a klastickými sedimentmi. Zaradenie tejto jednotky však nie je isté. == Stratigrafia == === Predmezozoické celky === Na povrchu veľmi zriedkavo zachovaný predalpínsky [[kryštalinikum|fundament]] fatrika tvoria rôzne typy vyššie [[premenená hornina|premenených hornín]] ([[rula|ruly]], [[amfibolit]]y, [[migmatit]]y) lokálne s útržkami [[granitoid]]ov hlavne v [[starohorská jednokta|starohorskej]] a [[smrekovická jednotka|smrekovickej jednotke]] a tiež menej metamorfovaných hornín – [[fylit]]ov a [[svor (hornina)|svorov]] v [[rázdielská jednotka|rázdielskej jednotke]]. Na predalpínske kryštalinikum nasadajú diskordantne sedimenty vrchného [[perm (geochronologická jednotka)|permu]], ktoré sú zachované iba lokálne, najčastejšie v blízkosti domovskej oblasti. V rázdielskej jednotke sú to [[skýcovské súvrstvie]] tvorené [[Klastický sediment|hruboklastickým]] materiálom a [[slopnianske súvrstvie]] [[bridlica (sediment)|bridličnatého]] charakteru. V starohorskej a smrekovickej jednotke vystupuje ekvivalentné hruboklastické [[špaňodolinské súvrstvie|špaňodolinské]] a [[korytnianske súvrstvie]]. {| class="wikitable" border="1" width=50% align=right !colspan="5" align="center"| Jura a krieda fatrika (krížňanského príkrovu)<ref name="Biely et al., 1996"/><ref name="Mišík et al., 1985">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref><ref name="Lexa et al., 2000">Lexa, J., Bezák, V., Elečko, M., Mello, J., Polák, J., Potfaj, M., Vozár, J. (Editori), 2000: ''Legend to Geological Map of Western Carpathians and adjacent areas.'' Geological Survey of Slovac Republic, Bratislava</ref> |- ! colspan=3 align="center"| Vek ! align=center| Vysocká sekvencia ! align=center| Zliechovská sekvencia |- | rowspan=9 align=center valign=center|[[Krieda (geochronologická jednotka)|Krieda]] | rowspan=3 align=center valign=center|Vrchná krieda | align=center|[[Senón]] | colspan=2 align=center | [[Stratigrafický hiát]] |- | align=center|[[Turón]] | colspan=2 align=center | Presun [[subtatranské príkrovy|subtatranských príkrovov]] |- | align=center|[[Cenoman]] | rowspan=2 colspan=2 align=center|[[Porubské súvrstvie]]<br>[[ílovitá bridlica|slienité bridlice]] s telesami [[pieskovec|pieskovcov]], ojedinele [[zlepenec|zlepencov]] |- | rowspan=6 align=center valign=center|Spodná krieda | align=center|[[Alb]] |- | align=center|[[Apt (vek)|Apt]] | rowspan=3 align=center|[[Hlbočské súvrstvie]]<br>doskovité [[vápenec|vápence]] s [[rohovec|rohovcami]] | rowspan=4 align=center|[[Mráznické súvrstvie]]<br>[[slieň|ílovité vápence]] |- | align=center|[[Barém]] |- | align=center|[[Hoteriv]] |- | align=center|[[Valangin]] | rowspan=3 align=center|[[Súvrstvie Padlej vody]]<br>svetlé pelitické [[vápenec|vápence]] (''maiolica'', ''biancone'') |- | align=center|[[Berias]] | rowspan=3 align=center|[[Osnické súvrstvie]]<br>svetlé pelitické kalpionelové [[vápenec|vápence]] (''maiolica'', ''biancone'') |- | rowspan=12 align=center valign=center|[[Jura (geochronologická jednotka)|Jura]] | rowspan=4 align=center valign=center|Vrchná jura<br/>(malm) | rowspan=2 align=center|[[Titón]] |- | rowspan=3 align=center|[[Tegernseeske súvrstvie]]<br>ružové kalové [[vápenec|vápence]] s červenými [[rohovec|rohovcami]], sakokómové vápence |- | align=center|[[Kimeridž]] | align=center|[[Jeseninské súvrstvie]]<br>sakokómové [[vápenec|vápence]] |- | align=center|[[Oxford (geochronologická jednotka)|Oxford]] | rowspan=3 align=center|[[Ždiarske súvrstvie]]<br>[[rádiolarit]]y |- | rowspan=4 align=center valign=center|Stredná jura<br/>(dogger) | align=center|[[Kelovej]] | rowspan=4 align=center|[[Vilské súvrstvie]]<br> piesčité krinoidové vápence |- | align=center|[[Bat (geochronologická jednotka)|Bat]] |- | align=center|[[Bajok]] | rowspan=2 align=center|Kremité [[slieň|ílovité vápence]]<br>tzv. kremitý ''fleckenmergel'' |- | align=center|[[Álen]] |- | rowspan=4 align=center valign=center|Spodná jura<br/>(lias) | align=center|[[Toark]] | rowspan=3 align=center|ružové a biele<br>krinoidové [[vápenec|vápence]]<br>(ojedinele hľuznaté, alebo Fe-Mn kondenzovaná sedimentácia) | rowspan=3 align=center|[[súvrstvie Janoviek]]<br>škvrnité, [[slieň|ílovité vápenc]]e s telesami [[spongolit]]ov, tzv.&nbsp;''fleckenmergel'' <br>miestami červené hľuznaté [[Adnetský vápenec|adnetské]] a hierlatzké [[vápenec|vápence]] |- | align=center|[[Pliensbach]] |- | align=center|[[Sinemúr]] |- | align=center|[[Hetanž]] | align=center colspan=2 |[[Kopienecké súvrstvie]]<br>[[ílovitá bridlica|ílovité bridlice]] s telesami [[pieskovec|pieskovcov]] a lumachelových vápencov |- |} {| class="wikitable" border="1" width=50% align=right !colspan="6" align="center"| Trias fatrika (krížňanského príkrovu) <ref name="Biely et al., 1996"/><ref name="Mišík et al., 1985"/><ref name="Lexa et al., 2000"/> |- ! colspan=4 align="center"| Vek ! align=center| Súvrstvie ! align=center| Charakteristika |- | rowspan=19 align=center valign=center|[[Trias]] | rowspan=7 align=center valign=center|Vrchný trias | align=center|[[Rét]] | align=center| | align=center|[[Fatranské súvrstvie]] | align=center|tmavé lumachelové alebo oolitické [[vápenec|vápence]], [[ílovitá bridlica|ílovité bridlice]] |- | rowspan=3 align=center|[[Norik]] | align=center|[[Sevat]] | rowspan=3 align=center|[[Karpatský keuper]] | rowspan=3 align=center|červené a zelenkasté ílovité [[bridlica (sediment)|bridlice]] s telesami [[dolomit (hornina)|dolomitov]] a [[sadrovec|sadrovcov]] |- | align=center|[[Alaun]] |- | align=center|[[Lák]] |- | rowspan=3 align=center|[[Karn]] | align=center|[[Tuval]] | align=center|[[Hlavný dolomit]] | align=center|[[dolomit (hornina)|dolomity]] |- | align=center|[[Jul]] | align=center|[[Lunzské vrstvy]] alebo [[tržinovské súvrstvie]] | align=center|pieskovce, bridlice |- | align=center|[[Kardevol]] | rowspan=5 align=center|[[Ramsauský dolomit]]<br>(miestami [[Podhradské vápence]]) | rowspan=5 align=center|[[dolomit (hornina)|dolomity]]<br>(miestami [[vápenec|vápence]]) |- | rowspan=7 align=center valign=center|Stredný trias | rowspan=2 align=center|[[Ladin]] | align=center|[[Longobard]] |- | align=center|[[Fasan]] |- | rowspan=5 align=center|[[Anis]] | align=center|[[Ilýr]] |- | rowspan=2 align=center|[[Pelsón]] |- | rowspan=3 align=center|[[Gutensteinské súvrstvie]] | rowspan=3 align=center|tmavé, čiastočne dolomitizované [[vápenec|vápence]] |- | align=center|[[Bityn]] |- | align=center|[[Egej]] |- | rowspan=5 align=center valign=center|Spodný trias | rowspan=5 align=center|[[Skýt (geochronologická jednotka)|Skýt]] | align=center|[[Spat]] | rowspan=2 align=center valign=center|3. člen [[lúžňanské súvrstvie|lúžňanského súvrstvia]] | rowspan=2 align=center valign=center|červené a zelenkasté [[bridlica (sediment)|bridlice]] s telesami [[rauvak]]ov a [[pieskovec|pieskovcov]] |- | align=center|[[Namal]] |- | align=center|[[Griesbach]] | align=center valign=center|[[Lúžňanské súvrstvie]] zachované iba sporadicky | align=center valign=center|[[kremenec (hornina)|kremence]] s telesami [[zlepenec|zlepencov]] ([[brekcia|brekcií]]), [[pieskovec|pieskovce]] |- |} === Trias a začiatok jury === [[Stratigrafia|Stratigrafický]] rozsah fatrika, najmä jeho spodných členov, sa líši. Za jeho najspodnejšiu časť, ktorá však väčšinou nie je zachovaná, možno považovať permoskýtske [[kremenec (hornina)|kremence]] označované ako [[lúžňanské súvrstvie]]. Najvyššiu časť lúžňanského súvrstvia tvoria bridlice, tzv. tretieho člena lúžňanského súvrstvia. V minulosti označované ako [[verfénske vrstvy]], o ktorých sa usudzuje, že spolu s vrchnotriasovými bridlicami [[karpatský keuper|karpatského keupera]] vďaka svojim vlastnostiam tvorili najväčšiu časť plochy, na ktorej došlo k odlepeniu [[príkrov (geológia)|príkrovu]].<ref>Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref> Tretí člen lúžňanského súvrstvia okrem bridlíc červenej a zelenkastej farby obsahuje aj telesá [[rauvak]]ov. Sú to o bunkovité, dolomity, alebo častejšie pórovité vápence, ktoré vznikli ich [[dedolomitizácia|dedolomitizáciou]]<ref name="Mišík et al., 1985"/>. Dolomity v súvrství boli značne poškodené pri presune príkrovu. Nad nimi sa nachádza pomerne hrubé súvrstvie gutensteinských vápencov ([[gutensteinské súvrstvie]]) nižšej časti stredného triasu ([[anis]]). Sedimenty karbonátovej platformy tvoria ďalej nadložné dolomity ramsauského súvrstvia. Miesto tohto súvrstvia sa v niektorých pohoriach nachádzajú tzv. [[podhradské vápence]] s fosíliami [[konodont]]ov<ref name="Mišík et al., 1985"/>. Sedimentácia ramsauských dolomitov bola v niektorých oblastiach v [[karne]] prerušená výkyvmi [[klíma|klímy]], počas ktorej sa usadili tenké [[flyš]]ové [[lunzské vrstvy]]. Ich vznik bol dlhú dobu pre geológov nepochopiteľný<ref>Mišík, M., 1976: ''Geologické exkurzie po Slovensku.'' SPN, Bratislava, 1976, 276 s.</ref>. Lunzské vrsvy oddeľujú od ramsauského súvrstvia veľmi podobné [[hlavný dolomit|hlavné dolomity]] označované ako aj ako ''hauptdolomit'' (z nem. haupt - hlavný). Nad dolomitmi, vznikajúcimi vo veľmi plytkom a pre živočíchy nehostinnom príbrežnom prostredí (tzv. [[sebcha|sebchy]]), sa nachádza súvrstvie [[karpatský keuper|karpatského keupru]]. Usadzovalo sa vo vrchnom triase (presne [[norik]]) a tvoria ho lagunárne červené, fialové až čierne [[ílovitá bridlica|ílovité bridlice]] s telesami [[pieskovec|pieskovcov]], [[kremenec (hornina)|kremencov]] a typických žltých [[dolomit (hornina)|dolomitov]]. Vo [[vrt]]och sa v tomto súvrství našli aj [[sadrovec|sadrovce]]. Toto typické súvrstvie dosahuje vo fatriku najväčšiu hrúbku, na niektorých miestach do 100 m. V najvyššom triase ([[rét]]) sa more do oblasti vrátilo a spôsobilo usadenie [[fatranské súvrstvie|fatranského súvrstvia]] (známe aj ako [[kössenské súvrstvie]]). Lumachelové vápence sú tvorené úlomkami, ktoré morský príboj a búrky zmyli z [[koralový útes|koralových útesov]]. V súvrství sa miestami vyskytujú aj [[oolit]]ické vápence alebo telesá oolitických [[železná ruda|železných rúd]]. Keuper, spolu s výraznejším podielom potriasových členov, je jedným z hlavných poznávacích znakov fatrika<ref>Maheľ, M., 1982. ''Príkrovy a členitosť kôry Západných Karpát.'' Mineralia Slovaca, 14, s. 1-40</ref>. Po usadení fatranského súvrstvia sa začiatkom jury v [[hetanž]]i sedimentácia zmenila. Vzniklo [[kopienecké súvrstvie]], jeho hlavnú časť tvoria tmavosivé, prípadne zelenkasté, vápnité ílovce občas s pieskovcami. Ílovce [[zvetrávanie|zvetrávajú]] do sivohneda. Sedimenty [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a spodnej kriedy sú diferencované na niekoľko vývojov, čo spôsobilo rozčlenenie sedimentačného pri rozpade a prehlbovaní oblasti. Pre krížňanský príkrov je typická hlavne hlbokovodná [[zliechovská jednotka]] (sekvencia, sukcesia či vývoj). Plytšie umiestnená bola vysocká a jej podobné jednotky. === Zliechovská jednotka (jura - alb-cenoman) === Zliechovská jednotka pokračuje z kopieneckého súvrstvia veľmi typickým členom vrstevného sledu fatrika, ktorý tvorí [[súvrstvie Janovky]]<ref>Gazdicki, A., Michalík, J., Planderová, E., Sýkora, M., 1979,'' An Upper Triassic - Lower Jurassic sequence in the Krížna nappe (West Tatra mountains, West Carpathians, Czechoslovakia).'' Západné Karpaty, Séria Geológia 5, s. 119-148</ref> (allgäuské súvrstvie). Tvoria ho sivé škvrnité slienité vápence a bridlice. Typické slienité vápence sú označované ako ''fleckenmergel''. Súvrstvie je miestami bežne viac než 100 m, niekedy až 150 - 200 m hrubé. Usadzovali sa od [[sinemúr]]u po [[toark]]. Tieto sedimenty sú obsahujú typické stopy po prežieraní, pozorovateľné po navlhčení ako tmavé šmuhy. Fleckenmergel niekedy prechádza do [[adnetský vápenec|adnetského súvrstvia]] s hľuznatými vápencami alebo hierlatzských vápencov. Do [[bajok]]u pokračuje tzv. kremitý fleckenmergel. Ten sa postupne v priebehu [[bat]]u zmenil na sedimentáciu [[rádiolarit]]ov [[ždiarske súvrstvie|ždiarskeho súvrstvia]]. V závere jury ([[kimeridž]]) sa na dne najhlbšej časti fatrickej panvy postupne zmenila sedimentácia cez sakokómové vápence jaseninského súvrstvia do [[titón]]skych až [[krieda (geochronologická jednotka)|spodnokriedových]] ([[neokóm]]) svetlých [[Calpionella alpina|kalpionelových]] slienitých vápencov (známych ako ''biancone'' alebo ''maiolica'') [[osniceké súvrstvie|osnického súvrstvia]], na rozdiel od tatrika sú vo fatriku tieto horniny obvykle bez [[rohovec|rohovcov]]. V staršej literatúre bol pre tieto horniny tiež zaužívaný názov ''slienité vápence neokómu''<ref name="Maheľ, 1986"/>. Vo vrchnej kriede pokračovala sedimentácia slienitých, miestami škvrnitých vápencov s nepravidelnými telesami slieňovcov a slienitých bridlíc. Označujú sa ako [[mráznické súvrstvie]]. Od [[alb]]u po [[apt]] sa v celom fatriku usadzovali slienité a ílovité bridlice s tenkými telesami pieskovcov, označované ako [[porubské súvrstvie]]. Tento flyš, usadzujúci sa ďaleko od pevniny, bol prvým príznakom postupu horotvorných pohybov. V niektorých pohoriach sa vo fatrických horninách tohto veku nachádzajú [[bazalt|bázické]] výlevné horniny<ref name="Mišík et al., 1985"/>. Celková sedimentácia sa v tomto priestore ukončila v albe až [[cenoman]]e, kedy došlo k presunu príkrovov. Zliechovská sekvencia dosahuje hrúbku do 2000 m. === Vysocká jednotka (jura - alb-cenoman) === Vysocká sekvencia má v spodnej jure prevahu [[Ľaliovky|krinoidových]] vápencov s [[rohovec|rohovcami]]. Sú to uloženiny [[oceánsky svah|oceánskeho svahu]]. Označujú sa ako [[vývratské súvrstvie|vývratské]] a [[prístodolské súvrstvie]]. Strednú juru tvoria piesčité krinoidové vápence [[vilské súvrstvie|vilského súvrstvia]]. Na ne nasadajú hľuznaté a kremité vápence [[Tegernseeske súvrstvie|tegernseeskeho súvrstvia]]. Nasledujúce [[súvrstvie Padlej vody]] ([[titón]] - [[valanžin]]) a [[hlbočské súvrstvie]] sú ekvivalentami rovnako starých hornín zliechovskej sekvencie, obsahujú však viac terigénnej prímesi, zmytej z blízkych plytších oblastí a kontinentu. Na niektorých miestach sa v&nbsp;[[barém]]e a [[apt]]e usadili alodapické vápence (bohatské súvrstvie, muránsky vápenec), ktoré sa zosúvali z plytkovodných [[urgón]]skych platforiem. Sedimentáciu zakončilo, podobne ako v celom fatriku, [[porubské súvrstvie]]. == Referencie == <references /> {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Geológia Slovenska]] [[Kategória:Geológia Poľska]] [[Kategória:Geológia Západných Karpát]] [[Kategória:Príkrovy]] 070i2e6cptf1ansth5e4d92sxqw9ekm Work and Travel USA 0 201935 7429877 3519325 2022-08-25T13:15:50Z Jetam2 30982 Jetam2 premiestnil stránku [[Work and travel USA]] na [[Work and Travel USA]], ale neponechal presmerovanie: veľké písmeno wikitext text/x-wiki Oficiálny program '''Work and Travel USA''' bol vytvorený pred mnohými rokmi v Spojených štátoch amerických. Princíp spočíva v tom, ako už názov programu hovorí, že mladí ľudia môžu v [[Spojené štáty|USA]] legálne pracovať a následne slobodne cestovať a spoznávať Ameriku, jej krajinu, kultúru, mentalitu. Najväčším prínosom pre nich je však zdokonalenie angličtiny a možnosť žiť samostatne podľa vlastných predstáv a na vlastnú zodpovednosť. Prihlásiť sa doň môžu vysokoškoláci už od prvého ročníka, ďalej študenti postgraduálneho a nadstavbového štúdia. Program Work and Travel USA ponúkajú mnohé špecializované agentúry, ktoré poskytujú kompletné služby súvisiace s vybavením všetkých náležitých formalít, od registrácie, osobného pohovoru, vyplnenia formulára, sprostredkovania práce a ubytovania, zakúpenia letenky až po vybavenie víz. == Varianty programu WAT USA == Záleží na samotnej agentúre, ako jednotlivé varianty nazve, ktoré služby bude v rámci nich poskytovať a aké poplatky bude za ne bude účtovať. Preto je vhodné, aby si uchádzač ešte pred výberom svojej agentúry zistil a prehodnotil ponuky viacerých agentúr a na základe informácií si vybral tú, ktorá mu bude najviac vyhovovať. Vo všeobecnosti však existujú tri varianty, ktoré súvisia s hľadaním pracovnej pozície. '''Full service''' Agentúra môže poskytnúť tzv. full service, kedy zabezpečí klientovi všetky formality, vrátane nájdenia práce, ubytovania a zakúpenia letenky. '''Stretnutie so zamestnávateľom''' Ďalšou možnosťou je, že uchádzač sa zúčastní trhu práce (tzv. Job Fair alebo Road Show). Ide o stretnutie uchádzačov so zástupcami amerických zamestnávateľov priamo na Slovensku. Osobné stretnutie umožní dozvedieť sa informácie o pracovných, platobných, podmienkach, možnostiach ubytovania, atď. Odpovede na otázky dostane účastník priamo od amerického zamestnávateľa. '''Účastník si hľadá prácu sám''' Treťou možnosťou je, že študent si prácu hľadá sám, prostredníctvom internetu, alebo kontaktov od kamarátov. Niektoré agentúry majú v ponuke programy, v rámci ktorých si účastníci programu hľadajú prácu až priamo namieste. Na to, aby bol záujemca do programu zaradený, musí spĺňať určité podmienky. '''Podmienky pre prácu WAT USA''' - uchádzač je študentom vysokej školy, postgraduálneho alebo nadstavbového štúdia, - angličtina musí, byť na takej úrovni, aby sa záujemca o prácu dohovoril so svojím zamestnávateľom, a pracovníkmi ambasády, pri udeľovaní víz - vek od 18 do 29 rokov - účastník musí mať vybavené náležité dokumenty a formuláre. O podmienkach vybavenia informuje agentúra, ktorá v prípade potreby môže pomôcť s vypĺňaním jednotlivých formulárov. 2.1 Dokumenty potrebné pre prácu v USA - formulár DS-2019, ktorý zabezpečí, aby účastník programu mohol legálne pracovať - víza J-1 – tento druh pre kultúrno-výmenné programy umožňuje vycestovať do USA a pracovať tam po dobu trvania programu. S vybavovaním všetkých náležitostí pomáha agentúra po splnení určitých podmienok - profesijný životopis (resumé) - motivačný list pre zamestnávateľa (cover letter) - referencie od predchádzajúcich zamestnávateľov == Pracovné pozície == Pracovné ponuky sa v jednotlivých agentúrach líšia, v závislosti od toho, s akými zamestnávateľmi v Amerike spolupracujú. Záleží aj na študentoch, či chcú pracovať vo veľkomestách, v blízkostí stepí, púští, v horách alebo v nížinách. Najčastejšie ponúkané pracovné miesta sú v týchto oblastiach: hoteliérstvo, gastronómia, zábavné parky, národné parky, stavebníctvo, obchody a iné. Môžete si nájsť akúkoľvek prácu, v ktoromkoľvek štáte v USA, okrem: práce v domácnosti, práce s deťmi, práce učiteľa alebo vedúceho v tábore, práce v oblasti medicíny, podomového predaja, práce na lodi či posádky v lietadle. Účastníci programu majú zmluvne stanovený týždenný pracovný čas, čo však nevylučuje prácu nadčas, či prácu v druhom zamestnaní. Pri získavaní práce platí zásada, čím lepšia úroveň angličtiny, tým lepšia práca, plat a naopak. == Poplatky == Výška poplatkov sa v jednotlivých agentúrach líši. Závisí to nielen od programov, ale aj od vývoja menových kurzov. Ceny poplatkov sa môžu z roka na rok meniť, ale závisí aj od obdobia, v ktorom sa program vybavuje. Agentúry ponúkajú rôzne zľavy a akcie. Najčastejšie sa účastníci programov stretnú s nasledovnými poplatkami: *registračný poplatok *programový poplatok *poistenie *poplatok za SEVIS System, ktorý monitoruje pohyb účastníkov programov *poplatok za vybavenie víza *letenka *poplatok za účasť na pohovore so zamestnávateľom (niektoré agentúry poskytujú túto službu zadarmo) *možnosť pripoistenia storna *možnosť zabezpečenia dopravy v rámci USA *povinná finančná hotovosť pri vstupe do USA, výška sa odvíja od toho, či máte alebo nemáte pracovnú zmluvu so zamestnávateľom. == Zdroje == * [http://www.pracavusa.sk Práca v USA] * [http://iec.kiev.ua Work and Travel USA - Ukraine] [[Kategória:Spojené štáty americké]] c0phn35vupqt25qbhovllelj19vhbbk 7429878 7429877 2022-08-25T13:16:25Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Spojené štáty americké]]; pridaná [[Kategória:Vzdelávanie v USA]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki Oficiálny program '''Work and Travel USA''' bol vytvorený pred mnohými rokmi v Spojených štátoch amerických. Princíp spočíva v tom, ako už názov programu hovorí, že mladí ľudia môžu v [[Spojené štáty|USA]] legálne pracovať a následne slobodne cestovať a spoznávať Ameriku, jej krajinu, kultúru, mentalitu. Najväčším prínosom pre nich je však zdokonalenie angličtiny a možnosť žiť samostatne podľa vlastných predstáv a na vlastnú zodpovednosť. Prihlásiť sa doň môžu vysokoškoláci už od prvého ročníka, ďalej študenti postgraduálneho a nadstavbového štúdia. Program Work and Travel USA ponúkajú mnohé špecializované agentúry, ktoré poskytujú kompletné služby súvisiace s vybavením všetkých náležitých formalít, od registrácie, osobného pohovoru, vyplnenia formulára, sprostredkovania práce a ubytovania, zakúpenia letenky až po vybavenie víz. == Varianty programu WAT USA == Záleží na samotnej agentúre, ako jednotlivé varianty nazve, ktoré služby bude v rámci nich poskytovať a aké poplatky bude za ne bude účtovať. Preto je vhodné, aby si uchádzač ešte pred výberom svojej agentúry zistil a prehodnotil ponuky viacerých agentúr a na základe informácií si vybral tú, ktorá mu bude najviac vyhovovať. Vo všeobecnosti však existujú tri varianty, ktoré súvisia s hľadaním pracovnej pozície. '''Full service''' Agentúra môže poskytnúť tzv. full service, kedy zabezpečí klientovi všetky formality, vrátane nájdenia práce, ubytovania a zakúpenia letenky. '''Stretnutie so zamestnávateľom''' Ďalšou možnosťou je, že uchádzač sa zúčastní trhu práce (tzv. Job Fair alebo Road Show). Ide o stretnutie uchádzačov so zástupcami amerických zamestnávateľov priamo na Slovensku. Osobné stretnutie umožní dozvedieť sa informácie o pracovných, platobných, podmienkach, možnostiach ubytovania, atď. Odpovede na otázky dostane účastník priamo od amerického zamestnávateľa. '''Účastník si hľadá prácu sám''' Treťou možnosťou je, že študent si prácu hľadá sám, prostredníctvom internetu, alebo kontaktov od kamarátov. Niektoré agentúry majú v ponuke programy, v rámci ktorých si účastníci programu hľadajú prácu až priamo namieste. Na to, aby bol záujemca do programu zaradený, musí spĺňať určité podmienky. '''Podmienky pre prácu WAT USA''' - uchádzač je študentom vysokej školy, postgraduálneho alebo nadstavbového štúdia, - angličtina musí, byť na takej úrovni, aby sa záujemca o prácu dohovoril so svojím zamestnávateľom, a pracovníkmi ambasády, pri udeľovaní víz - vek od 18 do 29 rokov - účastník musí mať vybavené náležité dokumenty a formuláre. O podmienkach vybavenia informuje agentúra, ktorá v prípade potreby môže pomôcť s vypĺňaním jednotlivých formulárov. 2.1 Dokumenty potrebné pre prácu v USA - formulár DS-2019, ktorý zabezpečí, aby účastník programu mohol legálne pracovať - víza J-1 – tento druh pre kultúrno-výmenné programy umožňuje vycestovať do USA a pracovať tam po dobu trvania programu. S vybavovaním všetkých náležitostí pomáha agentúra po splnení určitých podmienok - profesijný životopis (resumé) - motivačný list pre zamestnávateľa (cover letter) - referencie od predchádzajúcich zamestnávateľov == Pracovné pozície == Pracovné ponuky sa v jednotlivých agentúrach líšia, v závislosti od toho, s akými zamestnávateľmi v Amerike spolupracujú. Záleží aj na študentoch, či chcú pracovať vo veľkomestách, v blízkostí stepí, púští, v horách alebo v nížinách. Najčastejšie ponúkané pracovné miesta sú v týchto oblastiach: hoteliérstvo, gastronómia, zábavné parky, národné parky, stavebníctvo, obchody a iné. Môžete si nájsť akúkoľvek prácu, v ktoromkoľvek štáte v USA, okrem: práce v domácnosti, práce s deťmi, práce učiteľa alebo vedúceho v tábore, práce v oblasti medicíny, podomového predaja, práce na lodi či posádky v lietadle. Účastníci programu majú zmluvne stanovený týždenný pracovný čas, čo však nevylučuje prácu nadčas, či prácu v druhom zamestnaní. Pri získavaní práce platí zásada, čím lepšia úroveň angličtiny, tým lepšia práca, plat a naopak. == Poplatky == Výška poplatkov sa v jednotlivých agentúrach líši. Závisí to nielen od programov, ale aj od vývoja menových kurzov. Ceny poplatkov sa môžu z roka na rok meniť, ale závisí aj od obdobia, v ktorom sa program vybavuje. Agentúry ponúkajú rôzne zľavy a akcie. Najčastejšie sa účastníci programov stretnú s nasledovnými poplatkami: *registračný poplatok *programový poplatok *poistenie *poplatok za SEVIS System, ktorý monitoruje pohyb účastníkov programov *poplatok za vybavenie víza *letenka *poplatok za účasť na pohovore so zamestnávateľom (niektoré agentúry poskytujú túto službu zadarmo) *možnosť pripoistenia storna *možnosť zabezpečenia dopravy v rámci USA *povinná finančná hotovosť pri vstupe do USA, výška sa odvíja od toho, či máte alebo nemáte pracovnú zmluvu so zamestnávateľom. == Zdroje == * [http://www.pracavusa.sk Práca v USA] * [http://iec.kiev.ua Work and Travel USA - Ukraine] [[Kategória:Vzdelávanie v USA]] 040zg6iflsyccflxjebyhr7ggsic42n Registrované partnerstvo 0 206134 7429866 7406669 2022-08-25T12:45:01Z ASBAgvfccdffffff 216981 wikitext text/x-wiki [[Image:Same-sex marriage map Europe detailed.svg|thumb|Status manželstva rovnakého pohlavia a iných druhov registrovaných partnerstiev rovnakého pohlavia v Európe {{Legenda|#002255|Manželstvo rovnakého pohlavia<ref name="mapa_poznamka">Môže zahŕnať aktuálne zákonné úpravy, či súdne rozhodnutia, ktoré zavádzajú právne uznanie zväzkov rovnakého pohlavia, ale ktoré ešte nie sú účinné.</ref>}} {{Legenda|#9900CC|Uznané zahraničné manželstvo rovnakého pohlavia<ref name="mapa_poznamka" />}} {{Legenda|#0066FF|Iné druhy registrovaných partnerstiev<ref name="mapa_poznamka" />}} {{Legenda|#99CCFF|Neregistrované spolužitie<ref name="mapa_poznamka" />}} {{Legenda|#CCCCCC|Neuznané alebo neznáme}} {{Legenda|#D40000|Ústavná definícia manželstva ako zväzku muža a ženy}}]] '''Registrované partnerstvo''' (pôv. z dánskeho ''registreret partnerskab'') je inštitút spolužitia osôb, ktoré tvoria pár, a ktoré zaregistrovali tento zväzok na príslušnom orgáne podľa príslušných zákonov. Tento inštitút neexistuje vo všetkých štátoch a väčšinou je obmedzený na dvojicu osôb rovnakého pohlavia. Niekedy je považovaný za úspech boja za zrovnoprávnenie párov [[homosexualita|homosexuálne orientovaných]] osôb. Prvý raz bol zavedený v Dánsku v roku 1989. ==Ciele == Cieľom registrácie môže byť: * regulácia, vymedzenie alebo obmedzenie práv, vytvorenie jednotného modelu právnych vzťahov * získanie výhod, z ktorých primárnou je tá, že registrujúca osoba, najmä ak ide o verejnoprávnu osobu, alebo jej orgán, partnerstvo berie na vedomie a uznáva jeho význam a hodnotu, ďalšie výhody sa môžu týkať daňových úľav, dedičstva, automatického splnomocnenia na vzájomné zastupovanie * vyjasnenie právneho stavu pre prípad budúcich pochybností alebo sporov == Registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia vo svete == V súvislosti s homosexuálnym hnutím vznikajú v rôznych krajinách verejnoprávne inštitúty partnerstva ako obdoba [[manželstvo|manželstva]] pre [[homosexualita|homosexuálne]] páry alebo ako voľnejšia či nižšia forma párového zväzku pre všetky páry. Registrované partnerstvo podobného typu je uzákonené v nasledujúcich krajinách: * [[Dánsko]] (1989) * [[Nórsko]] (1993) * [[Švédsko]] (1994) * [[Grónsko]] (1996) * [[Island]] (1996) * [[Holandsko]] (1998, od roku 2001 môžu homosexuáli uzatvárať manželstvo) * [[Španielsko]] (1998, od roku 2005 môžu homosexuáli uzatvárať manželstvo)) * [[Francúzsko]] (1999, od roku 2013 môžu homosexuáli uzatvárať manželstvo)) * [[Belgicko]] (2000; manželstvo od roku 2003) * [[Fínsko]] (2000) * [[Spojené štáty americké|USA]]: štáty [[Vermont]] (2000) a [[Connecticut]] (2005), od roku 2004 má [[New Jersey]] tiež podobný zväzok, zvaný ''domestic partnership'' * [[Nemecko]] (2001) * [[Portugalsko]] (2001) * [[Švajčiarsko]] (kantón [[Zürich]] od roku 2002; celá krajina od roku 2007) * [[Spojené štáty americké|USA]]: štát [[Massachusetts]] (2004) * [[Luxembursko]] (2004) * [[Nový Zéland]] (2005) * [[Tasmánia]] (2004) * [[Spojené kráľovstvo]] uzákonilo novembri 2004 tzv. ''civil partnership'' * [[Kanada]] (manželstvo pre homosexuálov od roku 2005) * [[Andorra]] (2005) * [[Česko]] (2006) * [[Slovinsko]] (2006) (manželstvá od roku 2022) * [[Spojené štáty americké|USA]]: štát [[Kalifornia]] (2008) * [[Maďarsko]] (2009) * [[Spojené štáty americké|USA]]: štáty [[Iowa]] a [[New Hampshire]] (2009 manželstvá) * [[Taliansko]] (v 10 regiónoch) * [[Rakúsko]] (2010) * [[Spojené štáty americké|USA]]: štát [[Washington (štát USA)|Washington]] (2010 manželstvá) ===Česko=== V [[Česko|Česku]] bol návrh zákona o registrovanom partnerstve schválený poslaneckou snemovňou Parlamentu Českej republiky [[16. december|16. decembra]] [[2005]], ale [[Prezident Českej republiky|prezident republiky]] [[Václav Klaus]] [[Zákon (právo)|zákon]] [[veto]]val. [[Veto]] bolo nakoniec prehlasované poslaneckou snemovňou dňa 15. marca 2006 pomerom hlasov 101:57. Zákon o registrovanom partnerstve začal platiť od [[1. júl]]a [[2006]]. ===Slovensko=== {{Hlavný článok|Registrované partnerstvá na Slovensku}} Na [[Slovensko|Slovensku]] bol návrh zákona o partnerstvách osôb rovnakého pohlavia pri rokovaniach parlamentu zamietnutý v prvom čítaní (stav jar 2008). Politická reprezentácia nie je naklonená prijatiu tohto zákona. Spoločensky konzervatívnejšie strany z pravej strany politického spektra, najmä [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] ho striktne odmietajú, ľavicové a liberálne strany zas v záujme koaličných rokovaní nepovažujú tému tohto zákona za otvoriteľnú a nutnú rokovaním prípadne dosť naliehavú. Značnú úlohu v odmietaní zákona má aj vplyv [[Katolícka cirkev|katolíckej cirkvi]]. Inštitút takzvaného životného partnerstva bol navrhovaný volebným programom vtedajšej koaličnej strany [[Sloboda a Solidarita]]. <ref name=sasprogram>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = http://www.120napadov.sk | titul = 120 nápadov - Osobné slobody | url = http://www.120napadov.sk/osobne-slobody/18 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.4.2011 | vydavateľ = [[Sloboda a Solidarita]] | miesto = Slovensko | jazyk = slovenčina}} </ref> Do programového vyhlásenia [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády]] sa to však už nedostalo. <ref name=prog>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = http://www.vlada.gov.sk | titul = Občianska zodpovednosť a solupráca - Programové vyhlásenie Vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 – 2014| url = http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf | dátum vydania = august 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.4.2011 | vydavateľ = [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012]] | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina}} </ref> == Podobné inštitúty == === Manželstvo === [[Erós|Erotické]] páry a [[rodina]] nie vždy podliehali verejnoprávnej registrácii a nie vždy mali formu dnešného [[manželstvo|manželstva]]. V mnohých dobách boli síce dôležitou, ale súkromou záležitosťou, podobne ako dnes napríklad [[priateľstvo]]. Rovnako rola páru aj rodiny v rámci komunity či obce bola a je v rôznych kultúrach rôzna. Manželstvo tiež v mnohých kultúrach nemalo podobu partnerství, často malo skôr povahu [[vlastníctvo|vlastníckeho vzťahu]]. Inštitucionalizované manželstvo je však dnes hlavnou podobou registrovaného partnerstva dvoch osôb. V prípade manželstva sa za pôvodny účel pokladá založenie rodiny. V niekoľkých krajinách je v súčasnosti pre párové zväzky osôb rovnakého pohlavia určená rovnaká právna inštitúcia ako pre manželstvo osôb opačného pohlavia. === Sviatosť duchovného zbratania === Priateľstvo v našich kultúrach väčšinou žiadnym oficiálnym inštitútom nepodliehajú. [[John Boswell]] však objavil, že vo východných cirkvách existoval v stredoveku špeciálny obrad pre citovo zblížené dvojice. Do slovenčiny sa prekladá ako [[Sviatosť]] duchovného zbratania. ==Referencie== {{reflist}} == Externé odkazy == * [http://www.spatrick.info/phprs/view.php?cisloclanku=2007010021 Iniciatíva Inakosť] - informačné stránky Gay a lesbickej komunity na Slovensku * [http://www.ganymedes.info/partnerstvo.html Hnutie Ganymedes] - informačné stránky Hnutia za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov SR * [http://www.partnerstvi.cz/ Registrované partnerství] – informačné stránky Gay a lesbickej ligy v Česku [[Kategória:Registrované partnerstvo| ]] [[Kategória:Správne právo]] [[Kategória:LGBT práva]] [[Kategória:Manželstvo]] 4to4fjm4wtfr8yri4tdhw7370vgs871 Hofkirchen bei Hartberg 0 216132 7430087 5851125 2022-08-26T10:42:39Z D’Azur 38982 SVG wikitext text/x-wiki {{Infobox Rakúska obec | názov = Hofkirchen bei Hartberg | typ = obec | erb = AUT Hofkirchen bei Hartberg COA.svg | obrázok = StStefan, Hofkirchen bei Hartberg1.jpg | popis = | nadmorská výška = 422 | PSČ = 8224 | kód = 62222 | web = www.hofkirchen-hartberg.at }} '''Hofkirchen bei Hartberg''' je obec v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko]] v okrese [[Hartberg-Fürstenfeld]]. Žije tu 626 obyvateľov (31. 12. 2010). == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.hofkirchen-hartberg.at/ Oficiálna stránka] {{Rakúsky výhonok}} {{Obce okresu Hartberg-Fürstenfeld}} [[Kategória:Obce okresu Hartberg-Fürstenfeld]] msu0ctyun4kida2trs1p4dx8tcethcr Diskografia Michala Davida 0 217275 7430068 6128333 2022-08-26T10:20:14Z Bojars 6357 /* Kompilácie */ fix wl wikitext text/x-wiki Toto je '''diskografia, ktorú nahral [[Michal David]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oficiálna web stránka Michala Davida | url = http://www.michaldavid.cz/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2010 | vydavateľ = Michaldavid.cz | miesto = | jazyk = cz }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diskografie | url = http://www.michal-david.wbs.cz/Diskografie.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2010 | vydavateľ = oficiálny fanklub Michala Davida | miesto = | jazyk = cz }}</ref>'''. == So skupinou [[Kroky Františka Janečka]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kroky Františka Janečka Discography | url = http://www.discogs.com/artist/Kroky?anv=Kroky+Franti%C5%A1ka+Jane%C4%8Dka | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2010 | vydavateľ = Discogs | miesto = | jazyk = eng }}</ref>== *[[1982]] ''Nenapovídej'' - [[Supraphon]], LP *[[1982]] ''Aspoň jednou měl bych dříve vstát - Kroky/Já ty pátky dobře znám - Kroky'' - [[Panton]] <small>8143 0159</small>, SP *[[1982]] ''Michal David - Kroky Františka Janečka'' - [[Panton]], LP *[[1983]] ''I´d Love To Live'' - [[Panton]] (po anglicky) *[[1984]] ''Nonstop''- [[Supraphon]], LP *[[1985]] ''Rodinná show'' - [[Supraphon]], LP *[[1985]] ''Děti ráje'' - [[Supraphon]], LP *[[1986]] ''Festa'' - Artia, LP (po taliansky) *[[1987]] ''Discopříběh'' , LP *[[1988]] ''Bláznivá noc'' - [[Supraphon]], LP == Alegro == *[[1989]] ''Michal David - Allegro'' - [[Supraphon]] == Sólová dráha == *[[1991]] ''Discopříběh 2'' *[[1992]] ''Leo Music: Erotic House'' *[[1996]] ''20 největších hitů'' - Sony Music/Bonton, MC, CD *[[1997]] ''20 největších hitů 2'' - Sony Music/Bonton, MC, CD *[[1998]] ''Supernoc'' *[[1999]] ''To ti nikdy neslíbím'' - Tommü Records *[[1999]] ''Pár přátel stačí mít'' - Sony Music/Bonton <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michal David - Pár přátel stačí mít (1999) | url = http://www.petrkolar.cz/diskografie/cd-jinych-interpretu/michal-david-par-pratel-staci-mit-1999 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2010 | vydavateľ = oficiálna stránka Petra Koláře | miesto = | jazyk = cz }}</ref> *[[1999]] ''Discopříběh 1 a 2'' (reedícia) *[[2002]] ''Abnormální hic'' - Sony Music/Bonton, MC, CD *[[2006]] ''Love Songs'' - Sony BMG, CD *[[2008]] ''Disco 2008'' - Sony BMG, CD *[[2009]] ''Muzikálové balady'' - , CD *[[2010]] ''Michal David 50'' - Sony BMG, 2CD+DVD *[[2010]] ''Největší z nálezů a ztrát'' - [[Supraphon]] <small>SU 7105-9</small>, DVD<ref>http://www.supraphon.cz/cs/novinky/archiv-dle-kategorii/?item=970 Michal David: Největší z nálezů a ztrát</ref> * [[2011]] ''Čas vítězství'' - Sony Music, CD == So skupinou DAMICHI <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Damichi | url = http://www.sonybmg.cz/interpret/damichi/2950 | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2010 | vydavateľ = SONY BMG Music Czech | miesto = | jazyk = cz }}</ref>== *[[2003]] ''Největší italské hity'' - Sony BMG *[[2004]] ''Největší italské hity 2'' - Sony BMG *[[2005]] ''Největší italské hity 3'' - Sony BMG *[[2006]] ''Největší italské hity 4'' - Sony BMG *[[2007]] ''Best Of - I grandi successi'' - Sony BMG == Iné== * [[1994]] ''Pár přátel'' - Tommü Records (autorské piesne - hudba, spev: [[Karel Gott]], [[Jitka Zelenková]], [[Darina Rolincová]], [[Hana Zagorová]], [[Stanislav Hložek]], [[Marcela Holanová]], [[Helena Vondráčková]], [[Petra Janů]], [[Jiří Korn]], [[Iveta Bartošová]], [[Pavel Vítek]], [[Monika Absolonová|Monika]], [[Eva Pilarová]] a [[Michal David]]) * [[1994]] ''Štědrý večer s panem Ladou'' - Tommü Records - Kocour Mikeš na klouzačce - piesne Michala Davida spievajú: [[Jan Rosák]], [[Dáda Patrasová]], Felix Slováček ml., [[Šárka Tomanová]], [[Standa Hložek]], M. Kratochvíl, Monika ([[Monika Absolonová]]), [[Petra Černocká]], [[Jakub Smolík]], [[Bambini di Praga]] * [[1997]] ''Diskotéka včelky Máji'' - Tommü Records - (produkcia, nahral, spev a zbory) * [[1997]] ''Pišta a Fišta vyprávějí dětské vtipy'' - Tommü Records - (hudba, nahral, produkcia) * [[2000]] ''Alf na diskotéce'' - Tommü records, MC, CD, (autor hudby, aranžmán, nahratie - MIDA, texty: [[Richard Bergman]]) * [[2000]] ''Barbie hity'' - Tommü records, MC, CD, (autor hudby, aranžmán, nahratie - MIDA, texty: [[Richard Bergman]]) * [[2001]] ''DJ Furby - DJ Shelby, music party - Cesta kolem světa'' - Tommü records, MC, CD, (autor hudby, aranžmán, nahratie - MIDA, texty: [[Richard Bergman]]) * [[2002]] ''Tom and Jerry - písničky o kouzelném prstenu'' - Tommü records, MC, CD, (autor hudby, aranžmán, nahratie - MIDA, texty: [[Richard Bergman]]) * [[2004]] ''Sama - [[Klára Kolomazníková|Klára]]'' - 08. „Náš příběh postrádá děj“ - duet [[Klára Kolomazníková|Klára]] a [[Michal David]], 12. „Diamant dětem“ - duet [[Klára Kolomazníková|Klára]] a [[Michal David]] (produkcia albumu,)<ref>http://www.impuls.cz/clanek/klara-kolomaznikova/214532</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hájek | meno = Dan | odkaz na autora = | titul = | url = http://musicserver.cz/clanek/9961/ | dátum vydania = 5.11.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2010 | vydavateľ = musicserver.cz | miesto = | jazyk = cz }}</ref> * [[2005]] ''Zvlaštní zprávy - [[Michal Hudček]]'' - Sony BMG <small> EAN 8 28767 15562 3</small> (produkcia albumu, hudobná réžia, autor hudby: 07. „Dej mi křídla“, autor hudby a textu: 12. „Braňme lásku láskou“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tano | meno = | odkaz na autora = | titul = Michal Hudček odvedl dobrý kus práce | url = http://web.volny.cz/noviny/kultura/hudba/clanek/~volny/IDC/46458/ | dátum vydania = 16.12.2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2010 | vydavateľ = volny.cz | miesto = | jazyk = cz }}</ref> * [[2008]] ''Baby disco party 1'' - Tommü records, CD, (aranžmán, nahratie - MIDA, spev) * [[2008]] ''Baby disco party 2'' - Tommü records, CD, (aranžmán, nahratie - MIDA, spev) == Kompilácie == *[[1980]] ''Gong 7'' - Panton - „Chtěl bych žít tak, jak se má“ *[[1981]] ''Nádherná přátelství'' - (Sovětská píseň) - „Ukryj, co ti zbývá“ *[[1982]] ''Hitšaráda'' - „Nenapovídej“ *[[1982]] ''Písničky za volant'' ([[MC]]) - „Perpetuum mobile“, „Divčí pláč“ *[[1983]] ''[[Jiří Štaidl]] 1943 - 1973'' - „Korunou si hodím“, „Bum, bum, bum“ *[[1984]] ''Diskodrom Pionýrské vlaštovky ([[MC]]) - „To byl zas den“, „Proč právě já“ *[[1984]] ''20 nej ... 6'' ([[MC]]) - „Kdo zná tvé pravé příjmení“, „Céčka, sbírá céčka“ *[[1984]] ''Italská premiéra'' - [[Supraphon]] ([[MC]]) - „Pojď blíž“, „Colu, pijeme colu“ *[[1985]] ''20 nej... 7'' ([[MC]]) - „Non stop“ *[[1985]] ''20 nej... 8'' - [[Supraphon]] ([[MC]]) - „To se oslaví“ - Michal David, [[Pavel Horňák]] a [[Markéta Muchová]], „To snad nikdo nespočítá“ *[[1985]] ''Ozvěny Čs. spartakiád'' - [[Panton]] - „Starší žákyně“ *[[1985]] ''Praha - Moskva'' - „Poupata“ *[[1986]] ''Tip top 2'' - [[Supraphon]] - „To se oslaví“ - Michal David a [[Pavel Horňák]] *[[1986]] ''20 nej... 9'' ([[MC]]) - „Poupata“, „Hop nebo trop“, „Kapela snov“ - Michal David, [[Darina Rolincová]], [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]], [[Lešek Semelka]], [[Vítězslav Vávra]], [[Karel Zich]] *[[1986]] ''20 nej... 10'' ([[MC]]) *[[1986]] ''Dva roky prázdnin - [[Pavel Horňák]]'' - „Jsme sehraní“ - [[Pavel Horňák]] a Michal David'' * [[1986]] ''Nejhezčí dárek - [[Jiří Zmožek]] 2'' - „Nejhezčí dárek“ (v podaní 50. československých spevákov) * [[1986]] ''Dálnice 2'' - „Něco na tom je“ * [[1987]] ''20 nej... 11'' ([[MC]]) - „Děti ráje“, „Jsme sehraní“ - Michal David a [[Pavel Horňák]] * [[1987]] ''Dívčí království - [[Pavel Horňák]]'' - „Svět je krásný“ - [[Pavel Horňák]] a Michal David * [[1988]] ''Planeta míru ´88 (Politická píseň Sokolov)'' - „Jsme přátelé“ - Michal David, [[Michal Penk]] a [[Iveta Bartošová]], [[Júlia Hečková]], [[Stanislav Hložek]], [[Dalibor Janda]], [[Petra Janů]] a [[Vašo Patejdl]] * [[1988]] ''Malovaný večírek - [[Jiří Zmožek]]'' - [[Supraphon]] - „Teď jsem tady já“ * [[1988]] ''Šťastné zázemí - Ladislav Štaidl se svým orchestrem'' - [[Supraphon]] * [[1988]] ''Šmoulové'' - [[Supraphon]] -12. „Klíčovou dírkou“, 13. „Šmoulí song“ - [[Petra Janů]], [[Stanislav Hložek]], [[Hana Zagorová]], Michal David, [[Linda Finková]], [[Jiří Korn]], [[Dagmar Patrasová]], [[Michal Penk]], [[Dara Rolins|Darinka Rolincová]], [[Josef Laufer]], [[Iveta Bartošová]], [[Karel Gott]], [[Bambini di Praga]], Gemini. * [[1989]] ''Jambo - [[Karel Vágner]]'' - „Jak snadno uvěří se lhářům“ * [[1989]] ''20 nej... 14'' ([[MC]]) - „Cesta na měsíc“ * [[1989]] ''20 nej... 15'' ([[MC]]) - „Pár přátel“ * [[1989]] ''20 nej... 16'' ([[MC]]) - „Potlesk patří vítězům“ * [[1989]] ''Dálnice 6'' - „Uhni, jedu já“ - [[Michal Tučný]] a Michal David * [[1989]] ''Šmoulové a Gargamel'' - „Mlsoun“ * [[1990]] ''Tom a Jerry'' - Multisonic - „Jak Tom a Jerry“ * [[1991]] ''20 nej... 17'' ([[MC]]) - „Úraz“ * [[1992]] ''To je ta chvíle - Petra Janů'' - Tommü records - „V tom budem stejní“ - [[Petra Janů]] a Michal David * [[1993]] ''Hity 1984'' - „Non stop“ * [[1993]] ''Želvy Ninja'' - Multisonic - Michal David a [[Pavel Horňák]], [[Standa Hložek]], [[Jan Rosák]], [[Lešek Semelka]] * [[1993]] ''Tom a Jerry'' - Multisonic * [[1994]] ''Šmoulové'' - Multisonic * [[1994]] ''Poníkové království'' - Tommü records - Michal David a: „Poníkové království“ - [[Dáda Patrasová]], Monika([[Monika Absolonová]]), [[Standa Hložek]], [[Jan Rosák]], [[Hana Zagorová]]; „Skřítkoví poliši“ [[Jan Rosák]]; „Hrála si holčička“ - [[Jan Rosák]]; „Orangutáni“ - Standa Hložek; „Zoologická zahrada“ - Standa Hložek * [[1994]] ''Pojď se mnou, lásko má - Hity [[Bohuslav Ondráček|Bohuslava Ondráčka]]'' - „Vejdem“ * [[1994]] ''Holka made in Europe'' - [[Šárka Tomanová]] - Tommü records - „Soukromej hovor“ - [[Šárka Tomanová]] a Michal David * [[1994]] ''Želvy Ninja 2'' - Multisonic - „Želvy Ninja, vzhůru“ - Michal David a [[Pavel Horňák]], [[Standa Hložek]], [[Lešek Semelka]]; „Stroje jdou“ * [[1994]] ''Dinosauři'' - Multisonic * [[1994]] ''Zelené eso aneb jak se naučit vykládat z karet'' - Dagmar Kludská - Tommü records - „Kouzelníkova zpověď“ * [[1996]] ''Hity 1981'' - Bonton Music - „Třetí galaxie“ * [[1996]] ''Méďa Béďa & jeho přátelé'' - Tommü records - „Velká je Amerika“ - Michal David a [[Standa Hložek]]; „Strašidelnej sen“; „Smutnění medvědí“ * [[1996]] ''[[Flintstounovi]] - Zpívá celá rodina'' - Tommü records - Michal David a: „Rodina Flintstounů“ - Heidi, [[Standa Hložek]], Monika ([[Monika Absolonová]]), [[Jakub Smolík]], [[Václav Upír Krejčí]], [[Petra Zámečníková]]; „Souhvězdí“ - Monika (Monika Absolonová); „Utkání s býkosaurem“ - Standa Hložek; „Dlouhý letní den“; „Chtěl bych žít v pravěku“ * [[1996]] ''Dárek Médi Bédi - Písničky pod stromeček'' - Tommü records ''-Souhvězdí Michal David a Monika/Kocour Mikeš na klouzačce'' * [[1996]] ''Perličky filmového plátna - 80. léta'' - Bonton Music - „Největší z nálezů a ztrát“, „Discopříběh“ * [[1996]] ''Medové sny - [[Iveta Bartošová]]'' - Bonton Music - „To je naše věc“, „Konto štěstí“ * [[1996]] ''Radio hity'' - Nadace - „Líbezná“ * [[1997]] ''Rádio hity'' - IFPI ČR - „Megamix '97“ * [[1997]] ''Hity 1982'' - Bonton Music - „Nejhezčí dárek“ (50 zpěváků), „Děti ráje“ * [[1997]] ''Hity 1983'' - Bonton Music - „To se oslaví“ - Michal David, Pavel Horňák a Markéta Muchová * [[1997]] ''Hity 1985'' - Bonton Music - „Colu, pijeme colu“ * [[1997]] ''Hity 1986'' - Bonton Music - „To se na očích pozná“ * [[1998]] ''Hity 1987'' - Bonton Music - „Potlesk patří vítězům“ * [[1998]] ''Hity 1988'' - Bonton Music - „Když se loučíš“ - Michal David a Magda Malá * [[1998]] ''Hity 1989'' - Bonton Music - „Po cestách růžových“ * [[1998]] ''To byl Váš hit! - Osmdesátá léta'' - Bonton Music - „To se na očích pozná“, „Vejdem“ * [[1998]] ''To byl Váš hit! 2 - Osmdesátá léta'' - Sony Music Bonton - „Zůstaň a neodcházej“ * [[1998]] ''Fanděte s námi'' - Sony Music Bonton - „Správnej tým“ * [[1998]] ''Já rád disko'' - Sony Music Bonton - „Já rád disko (megamix: Nonstop)“, „Diskopříběh“ * [[1998]] ''České hity 1998'' - Sony Music Bonton - „Tak ruku mi dej“ * [[1998]] ''Dance Now 98/3'' - Sony Music Bonton - „Já rád disko (megamix: Nonstop)“ * [[1998]] ''Kroky Kamila Emanuela Gotta'' - Monitor/EMI - Michal david a: „Jsme sehraní“ - Kamil Emanuel Gott; „To se oslaví“ - Kamil Emanuel Gott, Gabriela; „Radovánky“ - Kamil Emanuel Gott, Gabriela; „To je naše věc“ - Kamil Emanuel Gott, Yvetta * [[1998]] ''Diskotéka včelky Máji 2'' - Tommü Records - „Největší hity Michala Davida“ * [[1999]] ''Tam u nebeských bran - [[Michal Tučný]]'' - Venkow/Universal Music - 02. „Uhni, jedu já“ - [[Michal Tučný]] a Michal David * [[2005]] ''[[Michal Tučný]] & přátelé'' - Supraphon, CD - ''14. „Uhni, jedu já“ - [[Michal Tučný]] a Michal David'' <ref>http://zateckecountry.cz/mp3/diskografie/tucny.htm</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam piesní Michala Davida]] {{DEFAULTSORT:David, Michal}} [[Kategória:Michal David]] [[Kategória:Diskografie|David, Michal]] 8gahmyfkdfe7w6vega61rrot7seizmr Zoznam piesní Jakuba Smolíka 0 217385 7430069 6688798 2022-08-26T10:20:49Z Bojars 6357 /* K */ fix wl wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam piesní speváka [[Jakub Smolík|Jakuba Smolíka]]'''. {{SHORTTOC}} == Zoznam == * poz. - pieseň - duet - (autor hudby / autor textu)) (h: /t: )- doteraz nezistený autor hudby alebo textu *('''na doplnenie''') == 0-99 == * „16 růží“ - ([[Jakub Smolík]], Trnka / [[Zdeněk Borovec]]) == A == * „Ameriko“ - ([[Jiří Vondráček]] / [[Hana Sorrosová]]) * „Asi je čas“ - ([[Kenny Rogers]] / [[Jakub Smolík]], [[František Kasl]]) * „Asi nebudu kovboj“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) * „Až se mě děti budou ptát“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Vítězslav Hádl]], [[Ladislav Pikart]] / [[Petr Markov]]) * „Až se ti jednou bude zdát“ - [[Jakub Smolík]] / [[Jakub Smolík]], [[Václav Hons]]) * „Ave Maria“ - ([[Jiří Zmožek]] / [[Marcel Zmožek]]) * „Ave Maria“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Jiří Zmožek]] / [[Marcel Zmožek]]) * „Až mě andělé“ - ([[Petr Spálený]] / [[Josef Fousek]]) == B == * „Báječná ženská“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Willie Nelson]], [[Waylon Jennings]] / [[Zdeněk Rytíř]]) * „Bezejmenná“ - ([[Roman Šandor]] / [[Zbyněk Derner]]) * „Bílý sníh“ - ([[Michael Phillips]] / [[Mirek Hoffman]]) * „Blázen žárlí“ - (h:[[Zdeněk Barták]] / [[Jaroslav Machek]]) * „Bláznivá“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Jakub Smolík]], [[Zbyněk Derner]]) * „Bláznivej pan koleda“ - ([[Michal David]] / [[Richard Bergman]]) * „Blizzard“ - (H.Hauward / [[Jan Vyčítal]]) * „Budíky“ - (Tira e Molla, [[Mauro Pauluzzi]], [[Roberto Vecchioni]] / [[Pavel Žák]]) == C == * „Cesta do pekel“ - ([[Chris Rea]] / [[Jakub Smolík]]) * „Cesta do pekel“ - ([[Jakub Smolík]] a [[Martin Maxa]] - (h: / t:) * „Cesty“ - (R.M.Šandor / M.Kracík) * „Co na tom“ - ([[Roman Šandor]] / [[Roman Šandor]]) * „Co víc si můžem přát“ - ([[Daniel Barták]] / [[Zdeněk Barták]]) == Č == * „Čas“ - ([[Roman Šandor]] / t:[[Zbyněk Derner]]) * „Čas zůstane v nás“ - ([[Roman Šandor]] / [[Zbyněk Derner]]) * „Čekal jsi asi víc“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Willie Nelson]] / [[Michael Žantovský]]) == D == * „Dál Tě mít“ - (Zdeněk „Charlie“ Blažek / [[Markéta Mazourová]]) * „Dětský oči“ - (Petr Novák / [[Ivo Plicka]]) * „Dívka s vlasem medovým“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - (T.T.Hall / [[Mirek Hoffman]]) * „Dívám se na Tebe“ - (h:[[Richard Bergman]] / [[Richard Bergman]]) * „Divná květina“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) * „Dnes ráno spím“ - ([[František Kasl]] / [[Michal Bukovič]]) * „Dopisy lásky“ - ([[Míra Kuželka]] / [[Míra Kuželka]]) * „Džínová láska“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Josef Blažejovský]] / [[Josef Blažejovský]]) == H == * „Holka s bílou halenou“ - ([[Petr Novák]] / [[Eduard Krečmar]]) * „Hvězda k zemi padá“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) * „Hvězdička“ - ([[Petr Novák]] / [[Eduard Krečmar]]) == CH == * „Chceš mě“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Eduard Krečmar]]) * „Chci Ti říct“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Zbyněk Derner]]) (téma z filmu Drsná planina) * „Chvála bláznovství“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) * „Chvíli jen chvíli“ - ([[Jiří Zmožek]] / [[Vladimír Čort]]) == J == * „Já nejsem zlej“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) * „Já nic, já muzikant“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Eduard Krečmar]]) * „Já Tě dívko dávno znám (If Tomorrow Never Comes)“ - ([[Kent Blazy]], [[Garth Brooks]] / [[Roman Šandor]], [[Zbyněk Derner]]) * „Jdu dál (Hold On)“ - (S.Bilao, K..Savigar, S..Tyrell, J.Walters / J.Smolík) * „Jen blázen žárlí“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Jaroslav Machek]]) * „Jen mou vinou“ - (R.M.Šandor / H.Sorrosová) * „Ještě nechoď spát“ - (Jakub Smolík / [[Vladimír Poštulka]]) * „Jsem O.K.“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Richard Bergman]]) * „Jsem sám“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Richard Bergman]]) * „Jsi stále má“ - (Miroslav ?Mejla? Kořán / [[Zbyněk Derner]]) * „Jsi zklamaná“ - ([[Petr Štěpánek]] / [[Petr Štěpánek]]) == K == * „Každej si meleme svou“ - (h:[[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]] / t:[[Aleš Brichta]]) * „Kesera“ - (h:[[Jiří Zmožek]] / t:[[Vladimír Čort]]) * „Když andělé pláčou“ - (h:[[Eric Clapton]] / t:[[Marcel Zmožek]]) * „Když se láska vrací k nám“ - Jiří Zmožek / Marcel Zmožek * „Když se láska vrací k nám“ - [[Jakub Smolík]] a [[ Šárka Tomanová]] - ([[Jiří Zmožek]] / [[Marcel Zmožek]]) * „Koženej klobouk“ - (Michal David / [[Vladimír Poštulka]]) == L == * „Láska“ - ([[Jiří Vondráček]] / [[Hana Sorrosová]]) * „Lásko (Lady)“ - (L.Richie / Z.Derner) * „Lásko, GoodBye“ - ([[Willie Nelson]] / [[Jakub Smolík]]) * „Lásko má“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Zbyněk Derner]]) * „Lásko stůj při mně“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) * „Léta jsem nehrál na housle“ - ([[Jiří Zmožek]] / [[Miroslav Florian]]) * „Lhářka“ - (K.Paul / K.Paul) == M == * „Madony“ - (J.Smolík, M.Pokorný / J.Šprongl, R.Hůd, J.Smolík) * „Madony“ - (J.Smolík / J.Smolík, M.Pokorný, M.Hrdinka) * „Má Jenny“ - ([[František Janeček (producent)|František Janeček]] / [[Boris Janíček]]) * „Má Jenny“ - ([[František Janeček (producent)|František Janeček]] / [[Eduard Pergner]]) * „Mám lásku jinou“ - (A.Bittner / [[Hana Sorrosová]]) * „Máma“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Randy Goodrum]] / [[Jakub Smolík]]) * „Má lady“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Zdeněk Rytíř]]) * „Mámě“ - (Newberry, Gilmour / J.Smolík) * „Maminka“ - ([[Charles Aznavour]] / [[Oskar Mann]]) * „Mám už dávno jinou“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Petr Hanig]] / [[Eduard Krečmar]]) * „Malý přítel z města „N““ - ([[Miro Arbex]] / [[Miro Arbex]], [[Zdeněk Borovec]]) * „Marion“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Jiří Zmožek]] / [[Vladimír Čort]]) * „Máš oči mý mámy“ - J.Mladý / J.Mladý * „Modrá z džín“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Michal Tučný]] / [[Michal Tučný]]) * „Možná mě hledáš“ - ([[Michal David]] / [[Vladimír Poštulka]] * „Muž se srdcem kovboje“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Marcel Zmožek]] / [[Marcel Zmožek]]) == N == * „Nad vodou svítá“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - (Traditional / M.Třebický) * „Narkomani“ - (M.Havel, J.Smolík / M.Havel) * „Na vánoce ráno“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - (Traditional / [[Jan Vyčítal]]) * „Návrat“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Richard Bergman]]) * „Návrat domů“ - ([[Willie Nelson]] / [[Jakub Smolík]]) * „Nebeská brána“ - ([[Bob Dylan]] / P.Kalandra) * „Nebyl jsem ten pravý“ - ([[Jakub Smolík]] / [[Boris Janíček]]) * „Nedělní ráno“ - ([[Kris Kristofferson]] / [[Vladimír Poštulka]]) * „Nechat si zdát“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) * „Nejsi má“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Zdeněk Rytíř]]) * „Neodcházej“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Eduard Krečmar]]) * „Neříkej, že už se loučíš“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Eduard Krečmar]]) * „Nevěř náhodám“ - ([[Antonín Kny]] / [[František Kasl]]) * „Nezavolám“ - ([[Chris Norman]] / [[Hana Sorrosová]]) * „Noční hráč“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) == O == * „Ó mámo“ - ([[Sonny Bonno]] / [[Petr Rezek]]) * „Odpouštěj“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Jakub Smolík]]) * „Oh Ruby“ - ([[Mel Tillis]] / [[Jiří Grossman]]) * „O nespočetné kráse těla“ - ([[Štěpán Kojan]] / [[Vítězslav Nezval]]) * „Ostrov v proudu dní“ - [[Jakub Smolík]] a [[Gabi Goldová]] - ([[Bary Gibb]], [[Maurice Gibb]], [[Robin Gibb]] / [[Hana Sorrosová]]) * „Outsider Waltz“ - [[Jakub Smolík]] a [[Wabi Daňek]] - (h:/t:) == P == * „Pak někdo začal tiše zpívat“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Jiří Štědroň]]) * „Pak to přejde“ - ([[Marek Dobrodinský]] / [[František Řebíček]] * „Pán Bůh řek vraťte se“ - ([[John Denver]] / [[Pavel Cmíral]] * „Pojď stoupat jak dým“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - (Ingfer / Wagner, č.t:[[Vladimír Poštulka]] * „Popelky“ - ([[Karel Černoch]] / [[Pavel Žák]]) * „Posel dobrejch zpráv“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) * „Poslední kovboj“ - ([[Zdeněk Rytíř]] / [[Zdeněk Rytíř]]) * „Posvátná chvíle“ - ([[Michal David]] / [[Richard Bergman]]) * „Pošťák“ - ([[Štěpán Kojan]] / [[Štěpán Kojan]]) * „První sníh“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Jiří Zmožek]] / [[Vladimír Poštulka]]) * „Prý chlapi nebrečí“ - ([[Jiří Zmožek]] / [[Marcel Zmožek]]) * „Princezna z kaluží“ - K.Mirošník / [[Vladimír Poštulka]]) * „Poslední start“ - ([[František Kasl]] / [[Jakub Smolík]]) == R == * Rákosí - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - (Traditional / [[Petra Černocká]]) * Rána z rána - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) == Ř == * „Řekněte jí“ - (H.Hausey / [[Jan Vyčítal]]) * „Řekni, že je nebe (Tell Me There's A Heaven)“ - ([[Chris Rea]] / [[Standa Čermák]]) == S == * „Sám s dálkou“ - ([[Charlie Blažek]] / [[Pavla Maradová]]) * „Samotář“ - (D.Krob / D.Krob) * „Sám v dešti“ - ([[Jakub Smolík]] / [[Petr Husák]]) * „Sedmikráska“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Jiří Zmožek]] / M.Kořínek) * „Sen kovbojů“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Eduard Krečmar]] * „Silent Night“ - (Traditional / Traditional) * „S láskou je líp“ - (JakubSmolík / J.Konáš * „Snad jsem to já“ - ([[Kris Kristofferson]] / [[Jakub Smolík]]) * „Sníh se snáší na Blaník“ - ([[Standa Čermák]] / [[Standa Čermák]]) * „Snům slíbit smíš“ - ([[Richard Procházka]] / [[Zbyněk Derner]]) * „Spi, já musím jít“ - (J.Mladý / J.Mladý) * „Srdce na dlani“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) * „Starý chlapi ty to znaj“ - ([[Willie Nelson]] / [[Jakub Smolík]]) * „Stýskání“ - ([[Petr Janda]] / [[Aleš Brichta]]) * „Sundej z hodin závaží“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Kris Kristofferson]] / [[Michal Bukovič]]) * „Svět je záhadnej“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Richard Bergman]]) == Š == * „Šanci mi zas dej“ - ([[Richard Bergman]] / [[Gabriela Bergmanová]]) * „Šašek“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) == T == * „Tak rád Tě líbám“ - (R.M.Šandor / [[Zdeněk Rytíř]]) * „Tak už to bývá“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Richard Bergman]]) * „Tam u nebeských bran“ - ([[Jiří Zmožek]] / [[Zdeněk Rytíř]]) * „Tátův sen“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) * „The First Noel“ - (Schulman, Jackson, Thompson / Schulman, Jackson, Thompson) * „The Christmas Song“ - (Torme / Wels) * „Tichá noc“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - ([[Franz Xaver Gruber]] / J.Fikejsová) * „Tichá noc 1864“ - ([[Franz Xaver Gruber]], [[Marek Dobrodinský]] / [[Hana Sorrosová]]) * „Tobě“ - (Smolík / Smolík, Hrázská) * „Tobě II.“ - ([[Jakub Smolík]] / [[Jakub Smolík]]) * „Tráva zmírní pád“ - ([[Jakub Smolík]] / J.Konáš) * „Trochu rumu v láhvi“ - ([[Michal David]] / [[Vladimír Poštulka]]) * „Tvým snům“ - (Gibson / [[František Kasl]]) * „Ty a já“ - ([[Roman Šandor]] / [[Zbyněk Derner]]) * „Ty jsi můj zázrak“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Zbyněk Derner]]) == U == * „Už dávno se mi nezdá“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) == V == * „Veď mě dál cesto má“ - [[Jakub Smolík]] a [[Šárka Tomanová]] - (H.J.Deutschendorf / B.Danoff, M.C.Danoff, č.t:[[Vladimír Poštulka]]) * „Vincent“ - ([[Don McLean]] / [[Zdeněk Rytíř]]) * „Víš“ - ([[Štěpán Kojan]] / [[Štěpán Kojan]]) * „V paměti mám“ - (Z.Ch.Blažek / M.Vítková) * „V parku za řekou“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Vladimír Poštulka]]) * „Vše je pryč“ - ([[Willie Nelson]] / [[Jakub Smolík]]) * „Vteřina“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) * „V uličkách mých“ - [[Jakub Smolík]] a [[Lucie Černíková]] - (Carson, Parks / [[Zbyněk Derner]]/[[Jiří Ševčík]]) * „Vzdálené bubny“ - ([[Cindy Walker]] / [[Jiří Grossman]]) * „Vzpomínka“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Eduard Krečmar]]) * „Vzpomínka na Blaník“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Jakub Smolík]]) * „Vúně příštích cest“ - ([[Zdeněk Barták]] / [[Jiří Štědroň]]) == W == * „We Wish You A Merry Christmas“ - (Schulman, Jackson, Thompson / Schulman, Jackson, Thompson) == Z == * „Zahrada ticha“ - (Projektil / Projektil) * „Zachraňte milenky“ - ([[František Kasl]] / [[František Kasl]]) * „Zbláznění“ - ([[Jaroslav Uhlíř]] / [[Karel Šíp]]) * „Z dlaně mi hádej“ - ([[Jakub Smolík]] / [[Petr Rada (textár)|Petr Rada]]) * „Zpověď“ - ([[Jiří Vondráček]] / [[Hana Sorrosová]]) * „Zrychlený tep“ - (J.Hradec / J.Konáš) == Ž == * „Živá láska“ - (Avogardo / [[Pavel Žák]]) * „Žokejská balada“ - ([[Petr Spálený]] / [[Ludvík Hess]]) {{DEFAULTSORT:Smolík, Jakub}} [[Kategória:Zoznamy piesní]] mj54fxx24omr9zxxxm8504vgk6hkjfw Duety 0 250316 7430071 7412910 2022-08-26T10:21:21Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Interpret = [[Peter Nagy]]| Názov = Peter Nagy - duety | Typ = [[Kompilácia (album)|Kompilácia]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[rock]], [[pop]]| Dĺžka = 41:41| Dátum vydania = 2006 | Miesto nahratia = Citron ([[Ostrava]])<br />Propast ([[Hradec Králové]])<br />Ivory ([[Bratislava]])<br />[[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] (Bratislava)<br />Štúdio S<br />Solid (Bratislava)| Popis = | Vydavateľ = [[Supraphon|Supraphon Music a.s.]] | Producent = [[Peter Nagy]] | Skladateľ = Peter Nagy,<br />[[Július Kinček]],<br />[[Van Morrison]],<br />[[Janek Ledecký]]| Recenzie = | Farba pozadia = #8FBC8F | Predchádzajúci album = [[20 roků - 20 hitů|20 roků - 20 hitů / Best of 1984-2004]]<br/> (2004) | Tento album = Peter Nagy - duety<br/> (2006) | Nasledujúci album = [[Labute a havrany]]<br/> (2009) | }} '''''Duety''''' (v spisovnej slovenčine ''Duetá'') je [[Kompilácia (album)|výberový album]] [[Peter Nagy|Petra Nagya]], ktorý v roku [[2006]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Supraphon]]. Okrem jednej novinky, skladby „Kamila“, ktorú Peter Nagy naspieval s Petrom Jandom, a piesne „Někdy je smích, někdy je pláč“ je väčšina skladieb albumu hitmi, ktoré vyšli na Petrových predchádzajúcich albumoch. Na nahrávaní duet sa okrem Jandu a Ledeckého zúčastnil aj [[Miro Žbirka]], [[Jožo Ráž]], [[Igor Timko]] ([[No Name]]), [[Petr Muk]], [[Zuzana Smatanová]], [[Vašo Patejdl]], [[Pavol Hammel]] a [[Petr Bende]] (finalista súťaže ''Česko hledá SuperStar''). == Zoznam skladieb == # „Revolver a muzika“ <small>([[Peter Nagy]] / Peter Nagy)</small> - 3:18 #* dueto: Peter Nagy, [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]] # „Len pomaly“ <small>(Peter Nagy / Peter Nagy)</small> - 3:33 #* dueto: Peter Nagy, [[Zuzana Smatanová]] # „Aj tak sme frajeri“ <small>([[Július Kinček]] / Peter Nagy)</small> - 3:31 #* dueto: Peter Nagy, [[Jozef Ráž]], [[Janek Ledecký]] # „Myslíš na to na čo ja?“ <small>(Július Kinček / Peter Nagy)</small> - 3:12 #* dueto: Peter Nagy, [[Petr Bende]] # „Motýle zblízka“ <small>(Július Kinček / Peter Nagy)</small> - 3:23 #* dueto: Peter Nagy, [[Václav Patejdl]] # „Nič nezmení môj svet“ <small>(Július Kinček / Peter Nagy)</small> - 2:40 #* dueto: Peter Nagy, [[Pavol Hammel]], Václav Patejdl # „Psi sa bránia útokom“ <small>(Július Kinček / Peter Nagy)</small> - 3:31 #* dueto: Peter Nagy, [[Jozef Ráž]] # „Poslednýkrát“ <small>(Peter Nagy / Peter Nagy)</small> - 3:05 #* dueto: Peter Nagy, [[Miroslav Žbirka]] # „Někdy je smích, někdy je pláč“ <small>([[Van Morrison]] / Janek Ledecký, Peter Nagy)</small> - 3:52 #* dueto: Peter Nagy, [[Janek Ledecký]] # „Nelietajú“ <small>(Peter Nagy / Peter Nagy)</small> - 3:24 #* dueto: Peter Nagy, [[Petr Muk]] # „Kristínka iba spí“ <small>(Peter Nagy, Július Kinček / Peter Nagy)</small> - 4:14 #* dueto: Peter Nagy, [[Igor Timko]] # „Kamila“ <small>(Peter Nagy / Peter Nagy)</small> - 3:51 #* dueto: Peter Nagy, Petr Janda == Výroba albumu == * [[Peter Nagy]] - [[gitara|gitary]], [[fúkacia harmonika]], [[producent]] * [[Michal Kovalčík]] - gitary, hudobná réžia * [[Braňo Valanský]] - [[basová gitara]] * [[Marek Mečiar]] - [[klavír]], [[syntetizátor]]y * [[Laco Kováč]] - [[bicie]], [[perkusie]] * [[Martin Máček]], [[Dana Drugdová]] - vokály * [[Petr Janda]] - [[elektrická gitara|sólová gitara]] (1) * [[Petr Slezák]], [[Zbyněk Sommer]], [[Ján Došek (technik)|Ján Došek]] - zvuková réžia a mix * [[Ján Došek (technik)|Ján Došek]], Ivory ([[Bratislava]]) - mastering * Archívne nahrávky (skladby 5, 6, 7, 9): ** [[Vašo Patejdl]] - klavír (5, 7) ** [[Michal Kovalčík]] - gitary (9) ** [[Laco Kožušník]] - gitary (6, 7) ** [[Miro Okáľ]] - bicie (6, 7) ** [[Pavol Matuška]] - basová gitara (6, 7) ** [[Peter Zvolenčák]] - gitary, synetizátory ** [[Martin Mintál]] - klavír (6) ** [[Martin Kumžák]] - [[klávesy]] (9) ** [[Dave Mendez]] - basová gitara (9) ** [[Boris Brna]] - bicie (9) ** [[Pavel Plánka]] - perkusie (9) ** [[Richard Šimunka]] - [[saxofón]] (9) {{Peter Nagy}} [[Kategória:Duety| ]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2006]] [[Kategória:Albumy Petra Nagya]] [[Kategória:Kompilačné albumy]] fc5mxmxzoxj2okfarc62oqdfftzqt8v Atómové elektrárne Mochovce 0 253329 7429860 7428265 2022-08-25T12:12:12Z 194.154.253.45 /* Mochovské reaktory */ wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mochovce part.jpg|thumb|Jadrové elektrárne Mochovce]] '''Atómové elektrárne Mochovce''' (EMO) sú [[jadrová elektráreň|jadrové elektrárne]], ktoré ležia na mieste rovnomennej bývalej obce [[Mochovce (obec)|Mochovce]] medzi mestami [[Nitra]] a [[Levice (Slovensko)|Levice]] neďaleko mesta [[Vráble]]. Elektrárne prevádzkujú dva jadrové tlakovodné reaktory typu [[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/213]], pričom v lokalite sú ešte ďalšie dva rozostavané bloky rovnakého typu.<ref name=aemochovce>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Prvé dva bloky v roku 2009 prvýkrát prekročili 7 000 GWh vyrobenej elektrickej energie za rok.<ref name=správa2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2015 | url = https://www.seas.sk/data/publishing/261/file/npp-operation-report-2015-sk.pdf | dátum vydania = 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Celkovo tak pokrývajú približne 26 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.<ref>https://www.seas.sk/ae-mochovce</ref> Tretí a štvrtý mochovský jadrový blok sú tesne pred dokončením. V júli a auguste 2018 sa vykonala na primárnom okruhu tretieho reaktora tzv. studená hydroskúška, ktorá prebehla presne podľa plánu s dobrými výsledkami. Po jej ukončení sa začala ďalšia fáza uvádzania do prevádzky - malá revízia, teda kontrola stavu zariadení po studenej hydroskúške. Horúca hydroskúška - otestovanie primárneho aj sekundárneho okruhu na nominálnych parametroch - t.z. pri projektovanom tlaku a teplotách, ale zatiaľ bez jadrového paliva, sa začala 21. decembra 2018. Po zopakovaní programu horúcej hydroskúšky bude nasledovať veľká revízia a po nej má byť v treťom štvrťroku 2022, po vydaní súhlasu [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úradu jadrového dozoru SR]], do reaktora 3. bloku zavezené jadrové palivo, čím sa začne finálna fáza uvádzania elektrárne do prevádzky. [[Slovenské elektrárne]], a.s. chcú v roku 2022 začať vyrábať z 3. bloku prvé megawatty nízkouhlíkovej elektriny. Po dokončení výstavby tretieho a štvrtého jadrového bloku Mochovce, bude [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava]] z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná, a to aj v prípade neprevádzkovania štyroch 110 MW blokov fosílnych elektrární na uhlie [[Elektráreň Vojany|EVO 1 – blok 5 a blok 6]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Nezavrieť Vojany sa oplatilo, mrazy naštartovali oba bloky|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/nezavriet-vojany-sa-oplatilo-mrazy-nastartovali-oba-bloky/23043/|dátum prístupu=2017-03-09|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> a [[Elektráreň Nováky|ENO B – blok 1 a blok 2]],<ref>http://euractiv.sk/section/energetika/news/elektrinu-z-novak-netreba-priznal-slovensky-zastupca-na-medzinarodnom-fore/</ref><ref>http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/uholne-elektrarne-bude-treba-rekonstruovat-zmensit-alebo-uzavriet/24664/</ref> ktoré budú vyradené z prevádzky, v zmysle rozhodnutia vlády SR, najneskôr do konca roka 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SME.sk: Křetínský o dokončování Mochovců {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/02/sme-sk-kretinsky-o-dokoncovani-mochovcu/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Dostavba Mochoviec napreduje. SE majú za sebou ďalší míľnik. | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/4186-dostavba-mochoviec-napreduje-se-maju-za-sebou-dalsi-milnik/ | dátum vydania = 10.3.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = }}</ref> 31. mája 2016 navštívil AE Mochovce generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] (NEA) William D. Magwood, ktorý ocenil prijaté bezpečnostné opatrenia na výstavbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ÚJD SR | meno = | odkaz na autora = | titul = Generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) pri OECD na návšteve Slovenska | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/6430CC31ADB312F5C1257FC50028E444 | dátum vydania = 1.6.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = ÚJD SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Koeficient pohotovosti k nominálnej záťaži jadrových blokov UFC (unit capability factor) v roku 2017 bol v AE Mochovce na 2. bloku viac ako 94 %, na 1. bloku 85 % z dôvodu dlhej generálnej opravy, ktorá sa robí každé 4 roky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Holý|meno=Robert|odkaz na autora=|titul=Správa o prevádzke a bezpečnosti AE Mochovce a Bohunice V2|url=https://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2017-sk.pdf|dátum vydania=marec 2018|dátum aktualizácie=marec - apríl 2019|dátum prístupu=28.3.2018|vydavateľ=Slovenské elektrárne, a.s.|miesto=|jazyk=}}</ref>{{Nedostupný zdroj}} Slovenské jadrové bloky patria dlhodobo medzi najspoľahlivejšie v porovnaní s ostatnými reaktormi typu VVER, ktorých je spolu v prevádzke 70 (Slovensko, Česko, Maďarsko, Fínsko, Ukrajina, Rusko, Čína, Arménsko, India, Irán, Bielorusko). Pri areáli elektrárne sa nachádza aj [[Fotovoltický článok|fotovoltaický systém]] s inštalovaným výkonom 0,95 MWp, ktorý dodáva elektrinu pre výstavbu 3. a 4. bloku.<ref name=fotovoltaic>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fotovoltický systém Mochovce| url = http://0441-redizajn-web-seas.millennium000.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/fotovoltika/fotovolticky-system-mochovce| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }} (nefunkčný odkaz)</ref> [[Súbor:Mochovce 2005-01-19 1.jpg|thumb|right|Vnútro reaktorovej haly blokov 1 a 2 JE Mochovce.]] == Prvý a druhý blok == Výstavba JE Mochovce začala v novembri [[1982]], ale v roku [[1991]] bola pre nedostatok financií zastavená. V roku [[1995]] [[Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998|Vláda SR]] schválila plán na dostavbu dvoch blokov JE Mochovce za podmienky doplnenia zastaranej sovietskej technológie modernejšími bezpečnostnými prvkami od firiem Framatome (teraz [[Areva]]), [[Siemens AG]] a [[Electricité de France]]. Bloky boli uvedené do prevádzky v júli [[1998]] a decembri [[1999]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Prvý blok jadrovej elektrárne Mochovce uviedli do prevádzky v auguste 1998|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/prvy-blok-jadrovej-elektrarne-mochovce-uviedli-do-prevadzky-v-auguste-1998/7551/|dátum prístupu=2017-02-01|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> Majú plánovanú životnosť do roku [[2058]], resp. [[2060]].<ref name=aemochovce/> V roku 2008 bol zvýšený inštalovaný/dosiahnuteľný elektrický výkon každého z blokov zo 440 na 470 [[Watt (jednotka)|MW]].<ref name=aemochovce/><ref name=odstavkasme/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MŽP SR | meno = | odkaz na autora = | titul = Zvýšenie výkonu blokov jadrovej elektrárne EMO 1, 2 v Mochovciach | url = http://www.umweltbundesamt.at/fileadmin/site/umweltthemen/umweltpolitische/ESPOOverfahren/UVP_Mochovce12/EMO12_Standpunkt_sk.pdf | dátum vydania = 21.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia SR | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = World Nuclear News | meno = | odkaz na autora = | titul = China, Slovakia to cooperate on nuclear fuel cycle | url = http://www.world-nuclear-news.org/NP-China-Slovakia-to-cooperate-on-nuclear-fuel-cycle-2511154.html | dátum vydania = 25.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = World Nuclear Association | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> V roku 2014 vyrobila atómová elektráreň EMO 1,2 spolu 7 443 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie, čo pokrývalo približne 26,5 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.<ref name=seas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2014 | url = http://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2014-sk.pdf | dátum vydania = 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2015 to bolo celkovo 7 523 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Najviac elektriny na Slovensku vyrobili atómové elektrárne | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3755-najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-atomove-elektrarne/ | dátum vydania = 8.2.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = }}</ref> V septembri 2014 sa uskutočnila plánovaná generálna odstávka 2. bloku. Podľa hovorkyne Slovenských elektrární sa investičné projekty realizované počas odstávky týkali najmä opatrení na zvládnutie ťažkých havárií, ako aj opatrení v reakcii na [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|haváriu japonskej JE Fukušima]].<ref name=odstavkasme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Elektrárne začali s odstávkou druhého bloku Mochoviec| url = http://ekonomika.sme.sk/c/7395412/elektrarne-zacali-s-odstavkou-druheho-bloku-mochoviec.html| dátum vydania = 21.09.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2013 | url = http://www.seas.sk/data/file/50/sprava-o-bezpecnosti-a-cinnosti-atomovych-elektrarni-2013.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšia plánovaná odstávka prvého bloku sa uskutočnila v marci 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plánovaná odstávka 1. bloku AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/clanok/planovana-odstavka-1-bloku-ae-mochovce/165 | dátum vydania = 23.3.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> <br>Odstávka druhého bloku sa uskutočnila v októbri 2015,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Druhý blok v Mochovciach je mimo prevádzky | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3221-druhy-blok-v-mochovciach-je-mimo-prevadzky/ | dátum vydania = 27.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = }}</ref> pričom trvala 19 dní. Počas nej sa v reaktore vymenilo približne 20% paliva, prebehla preventívna údržba na jednom z troch bezpečnostných systémov, generálna oprava jedného zo šiestich hlavných cirkulačných [[čerpadlo|čerpadiel]] a nízkotlakového dielu prvého [[turbogenerátor]]a. Súčasťou odstávky bolo aj ukončenie realizácie opatrení na zvládanie ťažkých havárií (prevencia tavenia paliva v reaktore), ktorými sú teraz vybavené oba prevádzkované mochovské bloky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Ukončili generálnu opravu druhého mochoveckého bloku | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3307-ukoncili-generalnu-opravu-druheho-mochoveckeho-bloku/ | dátum vydania = 18.10.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2015 následne dosiahol 2. blok historicky najvyšší koeficient pohotovosti (UCF – Unit Capability Factor) – až 94,41 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rok 2015: Rekordy v spoľahlivosti | url = https://www.seas.sk/clanok/rok-2015-rekordy-v-spolahlivosti/239 | dátum vydania = 5.5.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> <br>Bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prvého a druhého mochovského bloku potvrdil [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úrad jadrového dozoru]] vo svojej správe za rok 2014, ktorú vláda SR zobrala na vedomie 15. apríla 2015.<ref name=seas/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jadrové zariadenia sú bezpečné a spoľahlivé | url = http://www.seas.sk/clanok/jadrove-zariadenia-su-bezpecne-a-spolahlive/168 | dátum vydania = 16.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Národný akčný plán SR 2015 | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Národný%20akčný%20plán%202015/$FILE/Národný%20akčný%20plán%202015.pdf | dátum vydania = 1.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = ÚJD SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovensko sa stalo jednou z prvých krajín v Európe, ktorá má všetky jadrové bloky vybavené opatreniami na prevenciu alebo zvládnutie nehody s tavením paliva v reaktore. Slovenské elektrárne začali s prípravou projektu na zvládnutie ťažkých havárií už v rokoch 2005 – 2006. Prvými blokmi, kde sa začali uskutočňovať projekty pre ťažké havárie, boli [[Atómové elektrárne Bohunice|bloky V2 v Jaslovských Bohuniciach]]. Na 1. a 2. bloku AE Mochovce začali Slovenské elektrárne projektovú prípravu v roku 2009, o rok neskôr projekty implementovali, s ukončením v roku 2015. K projektom patrí: * chladenie [[jadrový reaktor|tlakovej nádoby reaktora]] z vonkajšej strany plášťa, t. j. dodanie potrebného množstva chladiva (vody) do priestoru pod reaktorom, kde chladivo gravitačne cirkuluje, a tak chladí nádobu reaktora zvonka * systém na rýchle odtlakovanie primárneho okruhu. Cieľom je pomocou dvoch armatúr v krátkej dobe odtlakovať primárny okruh z 12,2 MPa na menej ako 2 MPa. * riadenie [[vodík]]a v hermetickej zóne, ktorý je priamou odozvou na fukušimskú udalosť. Systém pozostáva z pasívnych rekombinátorov vodíka, ktoré zlučujú vodík s kyslíkom na vodu resp. vodnú paru. * systém na zabránenie vytvorenia podtlaku v [[kontajnment]]e v dôsledku kondenzácie pary. * dlhodobý odvod tepla z [[kontajnment]]u slúži na odvod tepla naakumulovaného v zriadeniach, hlavne v stenách kontajnmentu. Jeho druhou úlohou je doplnenie chladiva do bazénu skladovania vyhoreného paliva. Núdzový zdroj chladiva je projekt spoločný pre oba bloky. V prípade ťažkej havárie má dodať dostatočné množstvo chladiva do reaktora, bazénu skladovania vyhoretého paliva a do sprchového systému. Ďalším systémom, ktorý dokáže napájať elektrickou energiu všetky systémy oboch blokov, je núdzový zdroj elektrickej energie – samostatná, seizmicky odolná dieselgenerátorová stanica. * systém pre riadenie a informácie počas ťažkej havárie. Je samostatný pre každý blok, má pracoviská v každej blokovej dozorni a obe blokové dozorne majú svoju “dvojičku“ – ovládacieho pracoviska v Havarijnom riadiacom stredisku. <!-- Na prvom a druhom mochovskom bloku EMO boli v roku 2015 zrealizované viaceré investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšenia bezpečnosti: * rekonštrukcia automatík DGS * úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ - Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ - Úprava riadiaceho softwaru zavážacieho stroja pre prekládku palivových kaziet v reaktore s vysunutou pracovnou a televíznou tyčou - Výmena spätných klapiek TVD - Pripojovacie miesta na mobilný zdroj napájacej vody do PG EMO (Fukushima) - Autonómne chladenie stávajúcich DGs (nezávislé na TVD) - Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovania vodíka KPL - Meranie množstva kondenzátu vo vzduchotechnike.<ref>https://www.seas.sk/clanok/jadrova-bezpecnost-o-dalsi-stupen-vyssie/243</ref> (tu treba nahradiť skratky textom, článku by mal rozumieť aj laik a toto je preňho "prázdna" informácia)--> Každých desať rokov musí prevádzkovateľ jadrovej elektrárne vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti (2. vydanie) | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Komplexné%20periodické%20hodnotenie%20jadrovej%20bezpečnosti/$FILE/BNS_I.7.4_2016_2.pdf | dátum vydania = apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prevádzka jadrového zariadenia po dosiahnutí jeho projektom uvažovanej životnosti | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Prevadzka_JZ.pdf/$FILE/Prevadzka_JZ.pdf | dátum vydania = február 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Riadenie starnutia jadrových elektrární | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf/$FILE/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf | dátum vydania = február 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Najnovšia správa Úradu jadrového dozoru SR (2015) o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenska hodnotí jadrové bloky Slovenských elektrární ako bezpečné.<ref name =správa2015/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Answers to questions on national report of the Slovak Republiccompiled according to the terms of the convention of nuclear safety|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/April_2017_EN/$FILE/April_2017_EN.pdf|dátum vydania=1.3.2017|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=}}</ref> Na jadrových blokoch 1 a 2 kontinuálne prebieha modernizácia. V súčasnosti sa pokračuje v realizácii projektu Seizmické zodolnenie blokov 1 a 2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.minzp.sk/files/eia/seizmicke-zodolnenie-zverejnene-14.3.2017.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref> Prvý jadrový blok Atómových elektrární Mochovce (EMO B1) bol v rámci odstávky od 25. marca 2017 do 17. mája 2017 doplnený o 400 kV vypínače, modernizovali sa niektoré bezpečnostné systémy a vymenili elektrické rozvádzače.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mochovecký jadrový blok prešiel modernizáciou - vEnergetike.sk|periodikum=vEnergetike.sk|dátum=2017-05-17|url=http://venergetike.sk/mochovecky-jadrovy-blok-presiel-modernizaciou/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=sk-SK}}</ref> == Výstavba tretieho a štvrtého bloku == V roku [[1987]] bola spustená výstavba ďalších dvoch blokov na báze rovnakého typu sovietskych reaktorov [[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/213]], ale pre nedostatok financií bola stavba v roku [[1992]] zastavená a zakonzervovaná. Napriek nátlaku zo strany [[Rakúsko|Rakúska]] sa v novembri [[2008]] výstavba opäť rozbehla a je financovaná hlavne zo strany majoritného vlastníka [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]], talianskej spoločnosti [[Enel]].<ref name="seas.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o vplyvoch na životné prostredie pre 3. a 4. blok AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/data/file/87/sz-eia-mo34-sk.pdf | dátum vydania = august 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Ide o najväčšiu investíciu do energetickej bezpečnosti a najväčšiu súkromnú investíciu v histórii Slovenska, na ktorej sa okrem slovenských firiem podieľajú aj zahraničné spoločnosti [[Areva]], [[Siemens AG]], [[Rolls-Royce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = WNN | meno = | odkaz na autora = | titul = Neutron instrumentation contract | url = http://www.world-nuclear-news.org/IT_Neutron_instrumentation_contract_2604112.html | dátum vydania = 26.4.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = World Nuclear Association | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Na projekte pracuje viac ako 5 000 pracovníkov, pričom Mochovce vytvárajú dohromady 15 000 pracovných miest – priamych, nepriamych a vyvolaných.<ref name=infoletak>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Atómové elektrárne Mochovce| url = http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publikácie/Brozury_zavodov/SEandEnel_EMOfacts_SK.pdf| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. [[Európska komisia]] po rozsiahlych diskusiách s investorom vzala na vedomie, že projekt bude odpoveďou na budúci dodatočný národný a regionálny dopyt po elektrickej energii bez vypúšťania [[skleníkový plyn|skleníkových plynov]], a že nová jadrová elektráreň prispeje k rozvoju diverzifikovaného energetického mixu v celom regióne. Dokončenie dvojbloku EMO 34 bolo v roku 2011 plánované na rok [[2012]], resp. začiatok [[2013]], kedy mali byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.<ref name=faqse>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FAQ | url = http://www.seas.sk/elektrarne/atomove-elektrarne/3a4-blok-elektrarne-mochovce/3172/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa na 3. bloku vykonalo množstvo pomontážnych kontrol, ktorých cieľom bolo overiť súlad nainštalovaných zariadení s projektom a schválenými požiadavkami na ich kvalitu. Bola úspešne vykonaná prvá etapa skúšok reaktora a zariadení betónovej šachty - kontrolná montáž vnútroreaktorových častí. Pokračovalo sa v individuálnom testovaní hlavného riadiaceho systému, vrátane implementovaných modifikácií. Uskutočňujú sa funkčné skúšky elektrických zariadení z riadiaceho systému. Postupne sa testovali a oživovali elektrické zariadenia vlastnej spotreby, napájané cez rezervnú 110 kV rozvodňu. Na potrubných systémoch sa realizovali pomontážne čistiace operácie. Tesnosť a pevnosť potrubných systémov, bazénov a zásobných nádrží bola overovaná tlakovými skúškami. Odstraňovali sa provizóriá a systémy sa upravovali na projektový stav. Boli dokončené viaceré vonkajšie objekty vrátane montáže technologických zariadení. Boli nainštalované viaceré systémy pre zvládnutie havárií v podmienkach rozšíreného projektu. Uskutočnilo sa overenie zariadení pre skladovanie a manipuláciu s čerstvým palivom. Viaceré spoločné systémy boli prevzaté do odbornej obsluhy. Pokračovalo sa v montáži systému fyzickej ochrany a elektronického detekčného protipožiarneho systému. Inštalovali sa stabilné hasiace zariadenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref> Podľa Úradu jadrového dozoru SR je nevyhnutnou podmienkou dodržania stanovených termínov dokončenia dobrá koordinácia stavebných a montážnych prác, ako aj funkčné odskúšanie jednotlivých prevádzkových systémov. „Najväčší dôraz pri výkone dozornej činnosti kladieme na dodržiavanie zásady nadradenosti jadrovej bezpečnosti nad ostatnými činnosťami.“<ref>https://www.webnoviny.sk/dostavba-atomovej-elektrarne-mochovce-pokracuje-podla-harmonogramu/</ref> === Studená a horúca hydroskúška === Vo februári 2018 došlo k pripojeniu tretieho bloku do elektrizačnej sústavy SEPS. Projektový riaditeľ dostavby blokov Francisco José Morejón Verdú očakával ďalší postup k ukončeniu studených hydroskúšok, ako aj k začiatku predprevádzkových horúcich funkčných skúšok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenské elektrárne pripojili tretí blok v Mochovciach do siete | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/458315-slovenske-elektrarne-pripojili-treti-blok-v-mochovciach-do-siete/ | dátum vydania = 12.2.2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15 | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Slovenské elektrárne úspešne ukončili studenú hydroskúšku 3. bloku v auguste 2018. Išlo o prvú komplexnú skúšku, pri ktorej sa systémy reaktora prevádzkovali spolu s pomocnými systémami. Studená hydroskúška je jednou z najdôležitejších častí procesu uvádzania elektrárne do prevádzky. Začala sa v polovici júla a trvala 38 dní. Hlavným cieľom studenej hydroskúšky bolo preukázať tesnosť systémov a zariadení elektrárne, ako sú tlakové nádoby, potrubia a ventily jadrového aj konvenčného ostrova a prečistiť hlavné cirkulačné potrubia. Primárny okruh bol pri skúške natlakovaný až na 13,7 MPa (čo je viac ako 111 % prevádzkového tlaku) a zahriaty na 120 °C. Následne boli odskúšané parogenerátory zo sekundárnej strany a potrubia napájacej vody a ostrej pary na tlak až 7,65 MPa (166 % prevádzkového tlaku). Počas studenej hydroskúšky boli otestované všetky hlavné cirkulačné čerpadlá na primárnom okruhu, hlavné napájacie čerpadlá na sekundárnom okruhu, parogenerátory, potrubia, čerpadlá a ďalšie komponenty na primárnom aj sekundárnom okruhu, vrátane bezproblémového prevádzkovania viacerých pomocných systémov. Všetky zariadenia, ako potrubia, ventily, zvary a prírubové spoje museli byť skontrolované pri presne definovaných tlakoch. Dôležitou skúškou bola tiež skúška tesnosti ochrannej obálky primárneho okruhu, ktorú tvoria až 1,5 m hrubé železobetónové steny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MOCHOVCE: ÚSPEŠNÁ STUDENÁ HYDROSKÚŠKA 3. BLOKU | url = https://www.seas.sk/clanok/mochovce-uspesna-studena-hydroskuska-3-bloku/360 | dátum vydania = 23.8.2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Horúca hydroskúška na treťom jadrovom bloku elektrárne začala dňa 21. decembra 2018. Do februára na treťom bloku prebehli dve podetapy horúcej hydroskúšky z piatich. Primárny okruh jadrovej elektrárne bol nahriaty na teplotu 140 °C. Pri tejto teplote bola podľa ÚJD SR úspešne vykonaná tesnostná tlaková skúška primárneho okruhu, ako aj tlaková skúška jeho pevnosti pri tlaku 19,12 megapascalov, ktorá sa vykonáva len raz počas uvádzania elektrárne do prevádzky. Bola otestovaná tesnosť a integrita hermetickej zóny podtlakom aj pretlakom s vynikajúcim výsledkom. Ďalej bola na treťom jadrovom bloku otestovaná automatika postupného napájania významných zariadení z havarijných dieselgenerátorov a odskúšaný nátok záložného systému zásoby chladiva do reaktora. Bola tiež vykonaná tesnostná skúška parogenerátorov a zmerané hydraulické charakteristiky primárneho okruhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tretiemu mochoveckému bloku sa zatiaľ darí, prechádza horúcou hydroskúškou | url = https://venergetike.sk/tretiemu-mochoveckemu-bloku-sa-zatial-dari-prechadza-horucou-hydroskuskou/ | dátum vydania = 13.2.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = V Energetike | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Horúca hydroskúška bola ukončená 15. marca 2019.<ref name="ujd020519"/> Napriek tomu, že predbežné výsledky naznačujú úspešný priebeh testov, finálne hodnotenie horúcej hydroskúšky vydá [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|ÚJD SR]] až na základe vyhodnotenia výsledkov inšpekčnej činnosti počas horúcej hydroskúšky a na základe posúdenia predloženej dokumentácie. Od 15. do 23. marca prebiehala Integrálna skúška tesnosti a pevnosti hermetických priestorov. Od 23. marca 2019 prebieha rozšírená revízia primárneho okruhu.<ref name="ujd020519">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Informácia o priebehu horúcej hydroskúšky a ďalších krokoch v procese prípravy 3. bloku JE Mochovce 3,4 na uvádzanie do prevádzky | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/7F59B6690DB33D96C12583EE003D7370 | dátum vydania = 2.5.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Slovenské elektrárne, a. s. (SE) v apríli 2019 deklarovali, že tretí blok by mal byť po technickej stránke pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete roku 2019. „V polovici marca 2019 sme ukončili jeden z posledných míľnikov pred dokončením stavby, ktorým je horúca hydroskúška na treťom bloku elektrárne Mochovce. V súčasnosti prebieha veľká revízia a očakávame, že po technickej stránke bude tretí blok pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete 2019,“ povedal hovorca SE Miroslav Šarišský. Počas horúcej hydroskúšky energetici vykonali tlakové a tesnostné skúšky primárneho okruhu a reaktora, funkčné skúšky zariadení primárneho a sekundárneho okruhu, skúšky riadiacich, bezpečnostných a ďalších systémov. Pri skúške tesnosti a pevnosti hermetických priestorov boli dosiahnuté vynikajúce výsledky. Parametre hermetickej zóny boli pri natlakovaní na 150 kilopascalov takmer dvojnásobne lepšie ako limity určené Úradom jadrového dozoru SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SaS chce riešiť Mochovce trestným oznámením a predajom Slovenských elektrární | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/508223-sas-chce-riesit-mochovce-trestnym-oznamenim-a-predajom-slovenskych-elektrarni/ | dátum vydania = 8.4.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Problémy === Od obnovenia výstavby sa projekt potýka s technickými problémami, opakovaným navyšovaním jeho rozpočtu a predlžovaním dátumu dokončenia. V roku 2013 bolo dokončenie bloku EMO 3 plánované na rok [[2014]] a bloku EMO 4 na rok [[2015]], kedy majú byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.<ref name="mochovce3and42013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mochovce 3&4 | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/projekty/mochovce-3-4 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.07.2013 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2013 [[Najvyšší súd Slovenskej republiky]] potvrdil názor ochranárov, že dodatočné stavebné povolenie hovorí o inom projekte ako to z roku 1986. K projektu mali byť opäť prizvaní aj ochranári. Podľa [[Juraj Rizman|Juraja Rizmana]] z [[Greenpeace]] Slovensko rozhodnutie malo znamenať prerušenie stavebných prác. Slovenské elektrárne však stavbu neprerušili; podľa ich názoru môžu pokračovať, lebo súd stavebné povolenie nezrušil.<ref name=sudeniesa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Dostavbu Mochoviec môže skomplikovať súd| url = http://ekonomika.sme.sk/c/6908187/dostavbu-mochoviec-moze-skomplikovat-sud.html| dátum vydania = 21.08.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.08.2013 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Celkové náklady na stavbu sa v lete 2013 odhadovali už na 3,7 miliardy €, o 700 miliónov viac než pôvodné plány. Zdraženie spôsobili bezpečnostné opatrenia po [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|havárii v jadrovej elektrárni Fukušima]].<ref name=sudeniesa/> Výstavba mala v tomto období približne štvorročný časový sklz.<ref name=sudeniesa/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Holeš | meno = Michal | odkaz na autora = | titul = Mochovce môžu meškať štyri roky, štát to pocíti | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/324158-mochovce-mozu-meskat-styri-roky-stat-to-pociti/ | dátum vydania = 16.7.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Toma | meno = Branislav | odkaz na autora = | titul = Mochovce rozhádali vládny Smer s opozíciou | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330936-mochovce-rozhadali-vladny-smer-s-opoziciou/ | dátum vydania = 24.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref> Dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec sa predĺžila aj v dôsledku záťažových stress testov, ktoré požadovala [[Európska únia|EÚ]]. Stress testy preukázali, že EMO 34 má dodatočnú 30 % rezervu navyše oproti projektovej hodnote z hľadiska odolnosti voči seizmickému zaťaženiu. Analýza stress testov potvrdila bezpečnostné rezervy pre extrémne prírodné podmienky - zemetrasenia, záplavy, extrémne klimatické podmienky a ich kombinácie, extrémne stavy zariadenia - postupná strata bezpečnostných funkcií a riadenie ťažkých havárií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dostavba-3-a-4-bloku-jadrovej-elektrarne-mochovce/8982/|dátum prístupu=2017-03-21|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Finálna správa o záťažových skúškach Mochovce 3 a 4|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Narodna%20sprava%20ZT%202011/$FILE/Fin_JEMO34.pdf|dátum vydania=31.10.2011|dátum prístupu=21.3.2017|vydavateľ=ENEL}}</ref> V apríli 2014 bolo na mimoriadnom [[valné zhromaždenie|valnom zhromaždení]] Slovenských elektrární schválené ďalšie zvýšenie rozpočtu stavby na 3,8 miliardy €. Potrebné finančné zdroje mali pochádzať z odkladu výplat [[dividenda|dividend]]. Zvýšenie rozpočtu malo zvýšiť bezpečnosť elektrárne. Posledný blok mal byť hotový v roku 2016, presnejší časový plán mal byť zrejmý z analýzy, ktorá mala byť ukončená v lete 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = D’Agnese | meno = Luca | odkaz na autora = | titul = ROZHOVOR: Mochovce sú našou prioritou | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1548-rozhovor-mochovce-su-nasou-prioritou/ | dátum vydania = 4.8.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Dostavba Mochoviec vyjde na takmer štyri miliardy | url = http://ekonomika.sme.sk/c/7164126/dostavba-mochoviec-vyjde-na-takmer-styri-miliardy.html | dátum vydania = 08.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.05.2014 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Opozícia chce poznať termín dostavby Mochoviec | url = http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/opozicia-chce-poznat-termin-dostavby-mochoviec/14388/ | dátum vydania = 24.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = TASR | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri 2014 SE zverejnili ďalšie aktualizované termíny dostavby tretieho a štvrtého bloku EMO. S komerčnou prevádzkou tretieho bloku sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016, štvrtého následne v roku 2017. Tretí blok bol v tom čase dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Elektrárne majú nový termín pre Mochovce. Tretí kvartál 2016 | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/332339-elektrarne-maju-novy-termin-pre-mochovce-treti-kvartal-2016/ | dátum vydania = 7.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> V roku 2015 sa už odhadovalo, že celkový rozpočet dostavby dosiahne 4,63 mld €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku|meno=|titul=Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej Republiky 2014|url=http://www.sfpa.sk/wp-content/uploads/2014/02/R2014.pdf|dátum vydania=2015|dátum prístupu=1.2.2017|vydavateľ=Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o.}}</ref> Projektový plán a projektovú dokumentáciu bolo potrebné meniť aj kvôli novým bezpečnostným požiadavkám po záťažových testoch, ktoré atómové elektrárne absolvovali po udalostiach vo Fukušime. V podobnej situácii boli aj porovnateľné projekty, napr. fínska AE [[Atómová elektráreň Olkiluoto|Olkiluoto]] či francúzska AE [[Flamanville]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Flamanville EPR timetable and costs revised | url = http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-EPR-timetable-and-costs-revised-0309154.html | dátum vydania = 3.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Flamanville start-up put back one year | url = http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-start-up-put-back-one-year-1911144.html | dátum vydania = 19.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Spustenie reaktora Olkiluoto 3 sa oddialilo o 9 rokov a cena sa zvýšila z pôvodného odhadu 3 miliárd eur na zhruba trojnásobok.<ref>http://www.world-nuclear-news.org/NN-Olkiluoto-3-commercial-operation-rescheduled-0910177.html</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Olkiluoto 3 startup pushed back to 2018 | url = http://www.world-nuclear-news.org/nn-olkiluoto-3-start-up-pushed-back-to-2018-0109147.html | dátum vydania = 1.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>https://euractiv.sk/clanky/energetika/spustenie-najmodernejsieho-reaktora-v-europe-sa-opat-odklada/</ref>Vo francúzskom Flamanville meškajú 10 rokov s reaktorom č. 3 a potrebnú investíciu museli takisto zvýšiť na takmer trojnásobok.<ref>{{Citácia periodika|titul=Flamanville by po problémech s nádobou mohla jet pouze na snížený výkon|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-09-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/flamanville-by-po-problemech-s-nadobou-mohla-jet-pouze-na-snizeny-vykon/|dátum prístupu=2017-03-20|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Centrale nucléaire de Flamanville 3 | url = https://www.edf.fr/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-nucleaire-de-flamanville-3/presentation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = EDF | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La centrale nucléaire de Flamanville. Une production d’électricité au cœur de la Normandie. | url = https://www.edf.fr/sites/default/files/contrib/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-flamanville%203%20-%20epr/presentation/dp_flamanville_2016.pdf | dátum vydania = január 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = EDF | miesto = | jazyk = francúzsky }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Voříšek | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Jak je to s výstavbou jaderných bloků v Evropě? | url = http://oenergetice.cz/elektrarny-evropa/jak-je-to-s-vystavbou-jadernych-bloku-v-evrope/ | dátum vydania = 9.5.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = oenergetice.cz | miesto = | jazyk = česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bezat | meno = Jean-Michel | odkaz na autora = | titul = Nouveau report de la mise en service de l’EPR de Flamanville | url = http://www.lemonde.fr/economie/article/2015/09/03/nouveau-report-et-reevaluation-du-cout-pour-le-reacteur-epr-de-flamanville_4744155_3234.html | dátum vydania = 3.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = Le Monde | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> Aktuálna cena za nový jadrový blok vo Flamanville je 10,5 miliardy €.<ref>http://www.world-nuclear-news.org/NN-EDF-on-track-with-Flamanville-performance-testing-09101701.html</ref> K januáru 2017 bol tretí blok dokončený na 94,1 % a štvrtý blok na 80,7 %, celková cena však stúpla už na 5,4 miliardy €.<ref>http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville_costs_up_2_billion_Euros-0412127.html</ref> Zavážanie jadrového paliva do tretieho bloku sa posunulo na júl 2018 a štvrtého na rok 2019.<ref>https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/440392-dostavba-mochoviec-pokracuje-podla-harmonogramu/</ref> Objektívne je nutné skonštatovať, že výstavba akejkoľvek novej jadrovej elektrárne je najťažšia stavba na svete, ktorá sa nikdy nezaobíde bez problémov.<ref>http://www.world-nuclear-news.org/NN-EDF-confirms-Flamanville-EPR-start-up-schedule-1207174.html</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mochovce by sa mali predražiť o 800 miliónov | url = http://venergetike.sk/mochovce-by-sa-mali-predrazit-800-milionov/ | dátum vydania = 2.11.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = venergetike.sk, SITA | miesto = | jazyk = slovensky }}</ref> Slovenské elektrárne v januári 2017 vykonali úspešnú tlakovú skúšku primárneho okruhu tretieho bloku EMO. Vyskúšali šesť parogenerátorov a potrubí spojených s reaktorom tretieho bloku, ktoré museli počas desiatich minút vydržať tlak až 19,12 MPa, čo je takmer 190 násobok bežného atmosférického tlaku. Systém a komponenty tak dokážu bezpečne zvládnuť 1,5-krát vyšší tlak, ako pri normálnej prevádzke. Po tlakovej skúške bude v druhom polroku 2018 nasledovať studená hydrostatická skúška, ktorá sa zameria na overenie integrity zvarov a rozhraní zariadení a potrubí, pracujúcich s tlakom, ako napríklad tlaková nádoba, čerpadlá a armatúry chladiaceho systému reaktora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.seas.sk|meno=© Slovenské elektrárne {{!}}|titul=Mochovce 3&4: Tlaková skúška primárneho okruhu {{!}} Slovenské elektrárne|url=https://www.seas.sk/clanok/mochovce-3-4-tlakova-skuska-primarneho-okruhu/279|dátum prístupu=2017-02-01|vydavateľ=www.seas.sk}}</ref> === Dozorňa a riadenie dostavby === Tretí blok AE Mochovce využíva najmodernejšiu technológiu. Bloková dozorňa je kompletne digitalizovaná – operátori dostávajú informácie cez sieť počítačov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva riadenie a ochrana elektrárne. Systém dokáže spracovať 37 tisíc signálov, ktoré prichádzajú z viac ako 4 tisíc prístrojov rozmiestnených v elektrárni a pripojených k riadiacemu systému pomocou {{km|3600|m}} káblov. Spolu s blokovou dozorňou je pripravená aj núdzová dozorňa. Kvôli spoločným zariadeniam 3. a 4. bloku, vrátane čistiacej stanice odpadových vôd, oživili aj spoločnú blokovú dozorňu tohto dvojbloku. Bloková dozorňa využíva systém kontroly a riadenia zrealizovaný a licencovaný vo viacerých štátoch na celom svete, ako napr. v USA, Švajčiarsku, Maďarsku, Česku či na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ružinská | meno = Viera | odkaz na autora = | titul = Enel o Mochovciach: Nemáme krištáľovú guľu | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/372801-enel-o-mochovciach-nemame-kristalovu-gulu/ | dátum vydania = 4.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Pravda (Perex, a.s.) | miesto = | jazyk = }}</ref> V novembri 2015 začala s manažmentom spúšťania tretieho a štvrtého bloku pomáhať firma [[Škoda|Škoda JS Plzeň]], ktorá je aj jedným z hlavných dodávateľov jadrovej časti projektu EMO34.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = energia.sk, ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda JS bude viac radiť pri dostavbe Mochoviec | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/skoda-js-zvysuje-svoj-vplyv-pri-riadeni-dostavby-mochoviec/18245/ | dátum vydania = 12.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = energy-online, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda JS navrhne preventívne opatrenia pre Mochovce | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/375333-skoda-js-navrhne-preventivne-opatrenia-pre-mochovce/ | dátum vydania = 29.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2015 | vydavateľ = Pravda (Perex, a.s.) | miesto = | jazyk = }}</ref> V kľúčovej fáze pred dokončením mochovských blokov vymenovali Slovenské elektrárne za nového projektového riaditeľa 3. a 4. bloku Mochoviec španielskeho odborníka Francisca Josèho Morejon Verdù.<ref>https://www.seas.sk/clanok/novy-projektovy-riaditel-pre-mochovce-3-4/310</ref> Predtým dostavbu riadili a koordinovali Taliani.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dostavbu Mochoviec riadi od apríla Angličan | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dostavbu-mochoviec-riadi-od-aprila-anglican/19963/ | dátum vydania = 29.4.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ =energia.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Mochovce - chladice veže.JPG|thumb|right|Chladiace veže atómových elektrární v Mochovciach.]] === Zavážanie paliva === Významným krokom pred spúšťaním elektrárne je zavezenie paliva do reaktorovej nádoby. Po zavezení paliva začne tzv. fyzikálne spúšťanie, ktoré by malo trvať osem týždňov, po ňom bude nasledovať energetické spúšťanie. Následne sa spustí skúška turbíny a prakticky začne prevádzka. Teda výroba energie v treťom bloku EMO by mala v skúšobnom režime nastať 10 až 12 týždňov od zavezenia paliva.<ref name="zavezenie paliva"/> [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|ÚJD SR]] vydal 18. februára 2020 návrh na zavezenie paliva.<ref name="zavezenie paliva"/> Dotknuté orgány majú do 15. apríla 2020 možnosť vyjadriť sa k návrhu rozhodnutia. V prípade vydania kladného rozhodnutia, by malo byť jadrové palivo zavezené do tretieho bloku v treťom štvrťroku 2022.<ref name="zavezenie paliva">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Jadrový dozor vydal pre Mochovce návrh na zavezenie paliva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/22328877/jadrovy-dozor-vydal-pre-mochovce-navrh-na-zavezenie-paliva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-18 | dátum prístupu = 2020-02-19 }}</ref><ref>https://www.seas.sk/clanok/mochovce-ujd-vydal-navrh-rozhodnutia-na-zavezenie-paliva/409</ref><ref>https://www.seas.sk/clanok/mochovce-3-ukoncili-opakovany-nahrev/410</ref> == Hlavní dodávatelia tretieho a štvrtého bloku == * Stavebné práce: Inžinierske stavby Košice * Mechanické systémy: Škoda * Elektrické systémy a prístroje: PPA Control * Systém kontroly a riadenia: ORANO (predtým Areva, ešte predtým Framatome), [[Siemens AG]] * Ostatní dodávatelia: ASE, [[Rolls-Royce]], GSE SYSTEMS Inc.(simulátory z USA) == Mochovské reaktory == {| class="wikitable" ! Blok || Typ reaktora || Inštalovaný výkon || Začiatok výstavby || Stav výstavby || Sieťová synchronizácia || Komerčná prevádzka || Plánované odstavenie |- |Mochovce 1||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||500,6 MWe <ref>https://www.world-nuclear-news.org/Articles/Uprate-project-under-way-at-Slovak-units</ref>||1983||v prevádzke<!-- Koniec výstavby --> ||04. júl 1998||29. október 1998 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2058<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK, energia.sk | meno = | odkaz na autora = | titul = Prevádzka slovinskej jadrovej elektrárne Krško bola predĺžená o 20 rokov | url = http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/prevadzka-slovinskej-jadrovej-elektrarne-krsko-bola-predlzena-o-20-rokov/20000/ | dátum vydania = 4.5.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |Mochovce 2||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||500,8 MWe <ref>https://ct24.ceskatelevize.cz/ekonomika/2872979-doosan-skoda-power-zmodernizuje-jadernou-elektrarnu-v-mochovcich-za-vice-nez-700</ref> ||1983||v prevádzke <!-- Koniec výstavby --> ||20. december 1999||11. apríl 2000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2060 |- |Mochovce 3||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||471 MWe|| 10. jún 2009 || 100% úplne dokončený <small> (25. august 2022)</small><ref>https://ekonomika.sme.sk/c/22328877/jadrovy-dozor-vydal-pre-mochovce-navrh-na-zavezenie-paliva.html?ref=terazbox_sme</ref> || <!-- Sieťová synchronizácia --> október 2022 <ref>https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/535475-mochovce-maju-za-sebou-medzinarodnu-kontrolu-spustia-ich-az-v-buducom-roku/</ref><ref> https://www.seas.sk/clanok/misia-maae-videla-ze-v-mochovciach-pred-zacatim-komercnej-prevadzky-dodrziavaju-bezpecnost/406</ref> ||december 2022 <ref>https://www.webnoviny.sk/venergetike/mochovecky-treti-blok-sa-uz-pripravuje-na-jadrove-palivo/</ref>|| <!-- Plánované odstavenie --> 2082<ref>http://www.pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/RDS_2-37_web.pdf</ref> |- |Mochovce 4||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||471 MWe|| 10. jún 2009 || 88% takmer dokončený <small> (25. august 2022)</small>|| <!-- Sieťová synchronizácia --> október 2024||december 2024|| <!-- Plánované ovdstavenie --> 2084 |} == Jadrová bezpečnosť == Na bezpečnosť prevádzky jadrovej elektrárne dohliada niekoľko kontrolných orgánov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o bezpečnosti 3. a 4. blok Atómových elektrární Mochovce - zhrnutie | url = http://www.seas.sk/data/contentlink/mo34-safety-report-sk.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = | jazyk = }}</ref> na Slovensku je to predovšetkým [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úrad jadrového dozoru SR]] (ÚJD SR), ktorý "zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie, ako aj nad fyzickou ochranou jadrových zariadení a jadrových materiálov zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Úrad jadrového dozoru SR | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 12.2.2016 | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Úrad dohliada na to, aby sa na Slovensku jadrová energia používala výhradne na mierové účely. Iné ako mierové využitie je zakázané a hovorí o tom aj tzv. atómový zákon č. 541/2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon 541/2004 Z. z. | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/541/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = MS SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovenské elektrárne majú aj vlastný Útvar nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti (Nuclear Oversight), ktorému pomáha Výbor jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární – Nuclear Safety Adivisory Committee [[NSAC]] s medzinárodným personálnym obsadením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dohľad nad jadrovou bezpečnosťou | url = http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovenské elektrárne taktiež spolupracujú s [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu]] (MAAE), misiami Svetového združenia prevádzkovateľov jadrových elektrární [[WANO]] a ďalšími spolupracujúcimi, kontrolnými a poradnými organizáciami.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs159-4 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Samotná bezpečnosť jadrovej elektrárne sa dosahuje aktívnymi a pasívnymi bezpečnostnými systémami a viacnásobnými bezpečnostnými bariérami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bezpečnostné bariéry | url = http://www.seas.sk/bezpecnostne-bariery | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Systémy a bariéry zabraňujú prenikaniu [[rádioaktivita|rádioaktivity]] do okolia a sú projektované tak, aby zvládali aj najhoršie predpokladané havarijné scenáre.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Druhý blok Mochoviec dosiahol vlani rekord v spoľahlivosti | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/druhy-blok-mochoviec-dosiahol-vlani-rekord-v-spolahlivosti/19158/ | dátum vydania = 8.2.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = energia.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V jadrovej elektrárni Mochovce pokračoval proces realizácie hardvérových vylepšení v súvislosti so zavádzaním nových postupov a návodov na zvládanie tzv. ťažkých havárií [[SAMG]]. Vo väzbe na [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|haváriu v japonskej elektrárni Fukušima Daiči]], bola predmetom záťažových testov vykonaných v rokoch 2011 – 2012 aj oblasť havarijného plánovania. V tejto súvislosti boli definované bezpečnostné opatrenia, ktoré sa realizovali od roku 2013 do konca roku 2015.<!-- <ref>http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_%20EMO12.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_EMO34.pdf</ref> (oba zdroje neboli prístupné - 28.1.2017)--> <!-- V jadrovej elektrárni Mochovce boli počas roku 2014 zrealizované nasledujúce investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšiť bezpečnosť: • Úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ • Úprava signalizácie na paneloch a pultoch BD • Výmena a utesnenie segmentu protipríruby príklopu šachty reaktora • Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ • Rekonštrukcia automatík DGS • Výroba, dodávka, montáž a rekonštrukcia úsekových rozvádzačov 0,4kV, vybudovanie nového zberu dát do DSE a rozšírenie DSE systému • Výmena servopohonov PSA • Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovanie vodíka KPL 2. blok • Zabezpečenie funkčnosti spätných klapiek v rozvode TVD • Mobilné zdroje elektrickej energie a napájacej vody do parogenerátorov.<ref>http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf</ref> (treba prepísať skratky a formulovať to tak, aby obsah pochopil i vzdelaný laik)--> Slovenské jadrové elektrárne boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo. Na základe svojich kontrol to konštatuje Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD). „Na základe výsledkov kontrolnej a hodnotiacej činnosti môžeme konštatovať, že jadrové zariadenia na Slovensku boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by viedli k tomu, že by sme museli vydať príkaz na zníženie výkonu alebo na odstavenie reaktora respektíve zastavenie prevádzky jadrovej elektrárne,“ uviedol úrad. Ten vlani vykonal na jadrových zariadeniach 189 inšpekcií, z toho 16 skončilo formou protokolu, ostatné ako záznam.<ref>{{Citácia periodika|titul=ÚJD: Slovenské atómky sú spoľahlivé a bezpečné - vEnergetike.sk|periodikum=vEnergetike.sk|dátum=2017-04-03|url=http://venergetike.sk/ujd-slovenske-atomky-su-spolahlive-bezpecne/|dátum prístupu=2017-04-14|jazyk=sk-SK}}</ref> Základným dokumentom pre prevádzku jednotlivých jadrových zariadení na Slovensku sú „Limity a podmienky bezpečnej prevádzky JZ (LaP)“ schválené ÚJD SR. Na 1. bloku EMO v roku 2016 došlo k jednému porušeniu LaP. Chybou personálu nebolo identifikované, že jedno z troch čerpadiel superhavarijného napájania parogenerátorov má neprojektový chod. Z tohto dôvodu nebola oprava vykonaná v stanovenom čase 72 hodín. Udalosť nemala priamy dopad na bezpečnosť, keďže prevádzka tohto čerpadla v uvedenom čase nebola vyžadovaná a ostatné dve čerpadlá boli pripravené plniť svoju funkciu, ak by to bolo potrebné.<ref>https://www.seas.sk/data/publishing/348/file/npp-operation-report-2016-sk.pdf</ref> == Vplyv na životné prostredie == Slovenské elektrárne požiadali v máji 2008 [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstvo životného prostredia]] o vyjadrenie, či navrhovaná činnosť „Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce", podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže došlo k modifikáciám úvodného projektu 3. a 4. bloku elektrární. MŽP konštatovalo, že dostavbu 3. a 4. bloku AE Mochovce nie je možné považovať za novú činnosť, ani za zásadnú zmenu pôvodného projektu. Pred udelením prevádzkovej licencie pre 3. a 4. blok AE Mochovce Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky však bolo potrebné jadrové zariadenie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2010 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo súhlasné záverečné stanovisko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre 3. a 4. blok elektrárne Mochovce|url=https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf|dátum vydania=1.9. 2007|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=}}</ref> AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže [[Veľké Kozmálovce]] vybudovanej na rieke [[Hron]], čo zabezpečuje dostatočnú dodávku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.<ref>https://www.seas.sk/data/publishing/386/file/zp-emo-oktober-2017.pdf</ref> Slovenské elektrárne realizujú viacero opatrení na ochranu životného prostredia. V {{km|15|m}} okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie do [[atmosféra|atmosféry]] a výpuste do [[hydrosféra|hydrosféry]]. Je tu rozmiestnených 25 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu [[aerosól]]ov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu, pôde, vode a potravinovom reťazci (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok obsiahnutých v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi stanovenými dozornými orgánmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce - životné prostredie | url = http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs158-3 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> == Argumenty za a proti dostavbe == === Za === Hlavné argumenty za dokončenie 3. a 4. bloku sú energetická bezpečnosť Slovenska, teda zabezpečenie sebestačnosti vo výrobe energií, a tiež fakt, že jadrová energia dramaticky neznečisťuje ovzdušie skleníkovým plynom CO2 a neprispieva tak k oteplovaniu planéty ako iné elektrárne na fosílne palivá (uhlie, plyn, mazut). Podporu si pritom Mochovce okrem slovenských politických kruhov zo širšej svetovej debaty o jadrovej energetike nachádzajú aj vo vedeckej komunite a medzi výrobcami elektrární. [[Euromajdan|Politické zmeny a následný ozbrojený konflikt na Ukrajine]] v roku 2014 predstavovali pádny argument za dostavbu jadrových elektrární.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = České poučenie z Ukrajiny: Treba dostavať jadrové elektrárne | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330060-ceske-poucenie-z-ukrajiny-treba-dostavat-jadrove-elektrarne/ | dátum vydania = 16.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = Česko by malo zvýšiť zásoby jadrového paliva, zhodli sa odborníci | url = http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/cesko-by-malo-zvysit-zasoby-jadroveho-paliva-zhodli-sa-odbornici/18326/ | dátum vydania = 19.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = 2010-2016 energy online, a.s | miesto = | jazyk = }}</ref> Dostavbu tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce považoval za prioritu aj vtedajší predseda vlády [[Robert Fico]] a nepokračovať v dostavbe mochovských blokov si "nevedel predstaviť".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | meno = | odkaz na autora = | titul = Fico: Dostavba blokov v Mochovciach musí byť pre každého prioritou | url = http://www.energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/ | dátum vydania = 8.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Taliani pýtajú na Mochovce ďalších 800 miliónov eur | url = http://ekonomika.sme.sk/c/7426400/taliani-pytaju-na-mochovce-dalsich-800-milionov-eur.html | dátum vydania = 7.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Sme | miesto = | jazyk = }}</ref> Z vládnych činiteľov výstavbu nepriamo podporil aj štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, Norbert Kurilla, keďže jadrová energia môže pomôcť pri dekarbonizácii výroby elektrickej energie a plnení klimatických dohôd.<ref>https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx</ref><ref>https://euractiv.sk/rozhovory/energetika/statny-tajomnik-envirorezortu-dekarbonizacia-energetiky-je-nezastavitelna/</ref> Niektorí vedci z oblasti ochrany [[Biodiverzita|biodiverzity]], napríklad profesor Corey Bradshaw z Inštitútu životného prostredia Univerzity v [[Adelaide]] požadujú, aby vlády namiesto rozvoja obnoviteľných zdrojov energie podporili výstavbu jadrových elektrární.<ref>https://www.theguardian.com/environment/2015/dec/03/nuclear-power-paves-the-only-viable-path-forward-on-climate-change</ref><ref name=biologovia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biológovia vyhlásili jadrovú energiu za najzelenšiu | url = http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/biologovia-vyhlasili-jadrovu-energiu-za-najzelensiu-023285 | dátum vydania = 13.1.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = euractiv.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Biológovia sa domnievajú, že práve nízkoemisná [[jadrová energia]] je najmenej škodlivá pre životné prostredie a malo by sa preto investovať najmä do vývoja nových a ešte viac recyklovateľných palív.<ref name="biologovia" /> <br>Podľa otvoreného listu, ktorý podpísalo viac ako 60 biológov a ktorý vyšiel v časopise Conservation Biology, je jadrová energia najzelenšia; za jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, uvádzajú nízke množstvo emisií, keďže pri výrobe elektriny z jadra sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne [[skleníkový plyn|skleníkové plyny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = An Open Letter to Environmentalists on Nuclear Energy | url = https://conservationbytes.com/2014/12/15/an-open-letter-to-environmentalists-on-nuclear-energy/ | dátum vydania = 15.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = conservationbytes.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>http://www.world-nuclear-news.org/VP-An-inconvenient-reality-nuclear-power-is-needed-to-achieve-climate-goals-2710171.html</ref> „Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien.<ref>https://www.nature.com/news/three-years-to-safeguard-our-climate-1.22201</ref> <br>„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] Jukija Amano.<ref>http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/sef-iaea-reaktory-typu-vver-1200-su-bezpecne/24085/</ref> MAAE v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IAEA Director General's Statement on Protecting our Planet and Combatting Climate Change|url=https://www.iaea.org/newscenter/statements/iaea-director-generals-statement-on-protecting-our-planet-and-combatting-climate-change|dátum vydania=2015-09-27|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.iaea.org|jazyk=en}}</ref><ref>http://www-pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/CCANP16web-86692468.pdf</ref><ref name="seas.sk"/> Za ďalší benefit prevádzky jadrových elektrární Slovenských elektrární je, popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí slovenských blokov, označovaná ich bezuhlíková výroba elektriny. Tá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO<sub>2</sub> ročne. Na odstránenie CO<sub>2</sub> ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov [[fotosyntéza|fotosyntézou]] absorbovať [[oxid uhličitý]] po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 90 reaktorrokov jadrových blokov Slovenských elektrární | url = http://www.seas.sk/clanok/90-reaktorrokov-jadrovych-blokov-slovenskych-elektrarni/140 | dátum vydania = 1.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa Bryony Worthington, členky Snemovne lordov a tieňovej ministerky pre energetiku a klimatické zmeny Spojeného kráľovstva, je vo svete mimo EÚ všeobecne akceptovaná téza, že nízkouhlíková ekonomika sa bez výroby základného pásma elektriny (base-load) z jadra budovať nedá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Krynica 2014: Jadro je pre nízkouhlíkovú ekonomiku kľúčové | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/krynica-2014-jadro-je-pre-nizkouhlikovu-ekonomiku-klucove/14210/ | dátum vydania = 8.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.1.2017 | vydavateľ = energy online, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Využívanie jadra podporil aj [[Medzivládny panel pre klimatické zmeny]] (IPCC) vo svojej správe z 5. apríla 2016 uviedol, že jadro patrí k najlepším zdrojom elektrickej energie, ak ide o uhlíkovú stopu. Jadrovú energiu začlenil medzi nízkouhlíkové zdroje, ktorých využitie by sa malo do roku 2050 stroj- až štvornásobiť. Jadrová energia produkuje v rámci celého životného cyklu výroby priemerne iba 15 gramov CO2/kWh. To je 30-krát menej ako plyn, 65-krát menej ako uhlie, trikrát menej ako fotovoltaická energia a približne na rovnakej úrovni ako veterná energia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = IPCC | meno = | odkaz na autora = | titul = A report of the The Intergovernmental Panel On Climate Change 2014 | url = http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar5/syr/SYR_AR5_FINAL_full_wcover.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.1.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> FORATOM, európske jadrové fórum, zverejnilo písomné stanovisko ako reakciu na „Clean Energy for All Europeans“, ktorá popisuje balíček opatrení pre prechod európskej energetiky na nízkouhlíkovú. Balíček opatrení vydala [[Európska komisia]] v novembri 2016.<ref>http://www.world-nuclear-news.org/EE-UK-needs-more-nuclear-for-low-carbon-future-says-National-Grid-14071701.html</ref> Pokiaľ chce EÚ znížiť množstvo produkovaného oxidu uhličitého o 80 % do roku 2050, tak to nie je možné docieliť bez jadrovej energetiky.<ref>{{Citácia periodika|titul=FORATOM: Jádro je potřebné pro přechod evropské energetiky na nízkouhlíkovou|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-22|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/foratom-jadro-potrebne-prechod-evropske-energetiky-nizkouhlikovou/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Čistá energie pro všechny Evropany – rozvinutí růstového potenciálu Evropy|url=http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-4009_cs.htm|dátum prístupu=2017-04-29|vydavateľ=europa.eu|jazyk=en}}</ref> Využitie jadra obhajovali tiež šéf [[Enel]]u Francesco Starace či vedecký riaditeľ francúzskej [[Électricité de France|EDF]] Jean-Paul Chabard, ktorý za jeho klady považoval efektivitu, dekarbonizáciu a úspešnosť pri vstrebávaní dopadov klimatických zmien. Argumentoval tiež, že v Európe sa stavajú ďalšie nové reaktory ako Flamanville 3 (v Normandii) či Hinkley Point C (vo Veľkej Británii).<ref>https://euractiv.sk/clanky/energetika/sef-enelu-uhlie-je-mrtve-plyn-otazny/</ref><ref>http://www.world-nuclear-news.org/EE-Anti-nuclear-Germany-is-Europes-biggest-GHG-emitter-13111701.html</ref><ref>http://energyforhumanity.org/wp-content/uploads/2017/11/European_climate_leadership_report_2017_WEB.pdf</ref><ref>https://euractiv.sk/rozhovory/energetika/vedecky-sef-edf-rd-o-jadrovej-energii-nie-su-ziadne-pochybnosti/</ref><ref>https://euractiv.sk/clanky/energetika/madarsku-atomku-ktoru-financuju-rusi-uz-nic-nezastavi/</ref><ref>http://www.world-nuclear-news.org/V-Environmentalists-appeal-to-Macron-for-nuclear-0406171.html</ref> Podľa najnovšej predbežnej správy [[Svetová meteorologická organizácia|Svetovej meteorologickej organizácie]] (WMO) o stave klímy v roku 2017 vychádzajúcej z údajov spracovaných za obdobie prvých deviatich mesiacov roka 2017 (január až september), rok 2017 sa veľmi pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky novodobej histórie meteorologických meraní a pozorovaní (1880 - 2017). Zaujímavým faktom je aj to, že tento rok bude už tretím rokom za sebou, kedy odchýlka globálnej teploty atmosféry a oceánov presiahne hodnotu 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Rok 2017 bol súčasne poznamenaný sériou mimoriadne závažných extrémov počasia, z ktorých mnohé mali katastrofálne dôsledky (hurikány, sucho, povodne či vlny horúčav). Správa WMO o stave klímy v roku 2017, prezentovaná v rámci 23. výročnej konferencie zmluvných strán o klimatickej zmene COP23 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa uskutočnila v nemeckom meste Bonn v dňoch 6.–17.11.2017, s hlavným cieľom stanoviť pravidlá implementácie Parížskej dohody z roku 2015, je zameraná na dôsledky prejavov počasia na ľudskú bezpečnosť, prosperitu a životné prostredie.<ref>http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=880</ref><ref>https://climate.nasa.gov/</ref> Je nevyvrátiteľným faktom, že odstavenie jadrových blokov, ktoré vo všetkých krajinách, vedie a bude všade viesť k ich nahradeniu fosílnymi palivami a teda aj k neskoršiemu odstaveniu fosílnych zdrojov.<ref>https://www.kurzy.cz/zpravy/495841-iea-prudky-pokles-kapacity-vyroby-elektriny-z-jadra-ohrozi-plneni-klimatickych-cilu-a-bezpecnost/</ref> Napríklad Nemecko je pozoruhodným príkladom krajiny, ktorá nedokáže splniť svoje klimatické ciele, a kvôli odstaveniu jadrových blokov dokonca ani znížiť emisie z výroby elektriny. Toto potvrdzuje aj Únia zainteresovaných vedcov (angl. Union of Concerned Scientists), ktorá je vo svete jedným z popredných „dozorov“, a vyzýva na „dočasnú finančnú podporu na zabránenie predčasnému zatvoreniu jadrových elektrární“. Tiež uvádza, že „obmedzenie najhorších účinkov klimatických zmien si môže tiež vyžadovať iné nízkouhlíkové energetické riešenia, vrátane jadrovej energie“.<ref>https://www.seas.sk/clanok/protijadrovi-aktivisti-global2000-zamerne-siria-poplasne-spravy-o-mochovciach/380</ref><ref>http://atominfo.cz/2019/04/ekologicti-aktiviste-bez-jaderne-energetiky-oteplovani-zeme-nezpomalime/</ref> === Proti === Prúdy proti dostavbe nových blokov Mochoviec a vo všeobecnosti poukazujúce na rizikovosť využívania atómových elektrární, predstavujú najmä mimovládne environmentálne organizácie ako [[Greenpeace]] či rakúska [[Global 2000]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nein zum Schrottreaktor Stopp Mochovce | url = https://www.global2000.at/stopp-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-13 | vydavateľ = Global 2000 | miesto = | jazyk = de }}</ref> Global 2000 v roku 2016 namerala vysoké hodnoty rádioaktívneho [[Trícium|trícia]] H-3 v rieke [[Hron]], kam sa vylievajú odpadové vody z jadrovej elektrárne v Mochovciach. Analýza vzoriek [[Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky|Úradu verejného zdravotníctva]] z rovnakého roku ale porušenie limitov pre pitnú vodu v blízkosti elektrárne nepreukázala. V súvislosti s vypúšťaním odpadovej vody s tríciom z Mochoviec môže podľa SE negatívne pôsobiť možná výstavba malých vodných elektrární na Hrone, ktorá môže spomaliť riedenie trícia v toku rieky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Rádioaktívne trícium v Hrone je výrazne nad limitom, varujú ekológovia|url=https://www.energia.sk/radioaktivne-tricium-v-hrone-je-vyrazne-nad-limitom-varuju-ekologovia/|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=energia.sk|jazyk=en}}</ref> Odporcovia čerpajú najmä z nedávnych havárií či problémov v iných atómových elektrárňach mimo územia Slovenska. Veľký vplyv na svetovú jadrovú energetiku, jednak na sprísňovanie bezpečnostných kritérií nutných pre prevádzku reaktorov, zároveň na vyraďovanie niektorých reaktorov z prevádzky (napr. stratégia ''[[Energiewende]]'' v Nemecku), mala havária v japonskej elektrárni [[Atómová elektráreň Fukušima 1|Fukušima]], spôsobená prehriatím reaktora po zemetrasení a vlnách cunami v marci 2011. Havária bola spojená s únikom radiácie do priľahlého okolia a kontamináciou priľahlých vôd Tichého oceánu.<ref>https://www.iaea.org/sites/default/files/mfa-information-170501.pdf</ref> Vedecká komisia OSN v máji 2013 však vydala prehlásenie, že "únik radiácie vo Fukušime nemá za následok žiadne okamžité zdravotné problémy a je nepravdepodobné, že v budúcnosti prispeje k zdravotným problémom širokej verejnosti a samotných pracovníkov elektrárne.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Následky havárie v jaderné elektrárně Fukushima-Daiichi|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2015-03-17|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-svet/nasledky-havarie-v-jaderne-elektrarne-fukushima-daiichi/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Ako ďalšie príklady hrozby jadrovej energie je možné považovať falšovanie dokumentov pri výrobe súčastí pre jadrové elektrárne v francúzskom závode v Le Creusot (pre AE Hinkley Point C) či zvýšenú koncentráciu uhlíka v reaktorovej nádobe nového bloku francúzskej AE Flamanville medzi rokmi 2015 a 2017.<ref>{{Citácia periodika|titul=Problémy Arevy nekončí, inspekce v Le Creusot nedopadla dobře|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-03-27|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/problemy-arevy-nekonci-inspekce-le-creusot-nedopadla-dobre/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Vo Francúzsku však nedôjde k znižovaniu závislosti od jadrovej energetiky v takej miere, v akej sa uplatnilo v Nemecku. Napriek tlaku súčasnej vlády a ministra životného prostredia Nicolasa Hulota a postupnému odstaveniu AE Fessenheim do roku 2020 sú ďalšie reaktory štátnej spoločnosti Electricité de France na iných miestach vo výstavbe (AE Flamanville).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Společnost EDF odmítá okamžité odstavení JE Fessenheim {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/04/spolecnost-edf-odmita-okamzite-odstaveni-je-fessenheim/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bayart|meno=Bertille|titul=«Fessenheim, caricature de l'impuissance politique»|periodikum=Le Figaro|dátum=2017-04-07|issn=0182-5852|url=http://www.lefigaro.fr/vox/economie/2017/04/07/31007-20170407ARTFIG00298-fessenheim-caricature-de-l-impuissance-politique.php|dátum prístupu=2017-04-14|jazyk=fr-FR}}</ref><ref>http://www.tvnoviny.sk/zahranicne/1870474_v-parizi-zverejnili-zlozenie-vlady-ministrom-zivotneho-prostredia-bude-znama-tvar</ref> Otázky tiež vzbudzovali španielska AE [[Santa María de Garoña]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Nejstarší španělská jaderná elektrárna se už možná znovu nerozběhne|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/nejstarsi-spanelska-jaderna-elektrarna-se-uz-mozna-nerozbehne/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref>, česká atómová elektráreň [[Jadrová elektráreň Dukovany|Dukovany]] alebo belgické reaktory [[Atómová elektráreň Tihange|Tihange 2]] a [[Atómová elektráreň Doel|Doel 3]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Nekvalitní snímky svarů v Dukovanech způsobily ČEZ ztrátu 2,5 miliardy korun|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-02-08|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-cr/nekvalitni-snimky-svaru-zpusobily-cez-ztraty-2-a-pul-miliardy-korun/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>http://www.euro.cz/politika/rakousko-a-zivotnost-reaktoru-dukovany-mely-uz-v-roce-2015-skoncit-1351491</ref><ref>http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/tisice-ludi-protestovali-proti-belgickym-jadrovym-elektrarnam/24113/</ref><ref>http://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2017-06/tihange-atomkraft-demonstration-menschenkette-aachen-belgien</ref><ref>http://www.fanc.fgov.be/fr/page/doel-3-tihange-2-indications-de-defauts-dans-l-acier-des-cuves/1488.aspx</ref> Problémy z európskych jadrových elektrární boli aj vo švajčiarskej [[Atómová elektráreň Leibstadt|AE Leibstadt]], kde francúzsky dodávateľ Areva dodal vadné palivové tyče.<ref>http://oenergetice.cz/uncategorized/ma-areva-dalsi-problem-kvuli-palivovym-tycim-bude-leibstadt-konce-roku-mimo-provoz/</ref><ref>http://www.new.areva.com/EN/group-57/worldwide-player-in-nuclear-energy.html</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Mochovce Nuclear Power Plant}} == Externé odkazy == * [http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce Oficiálna stránka Atómovej elektrárne Mochovce] * [http://www.seas.sk/mochovce-3-4 Dostavba 3. a 4.bloku Atómovej elektrárne Mochovce] * [http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/3381-aktualne-fotografie-z-dostavby-tretieho-bloku-mochoviec/ Fotografie výstavby MO34 - november 2015] {{Súradnice|48.264848|18.456516|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}} {{Elektrárne na Slovensku}} [[Kategória:Jadrové elektrárne na Slovensku]] [[Kategória:Elektrárne v Nitrianskom kraji]] [[Kategória:Stavby v okrese Levice]] [[Kategória:Kalná nad Hronom]] [[Kategória:Slovenské elektrárne]] [[Kategória:Fotovoltaické elektrárne na Slovensku]] i1lu8z3lr7wm45llh9ax1agb8ay23g5 Wookieepedia 0 257590 7430004 7285492 2022-08-25T23:06:35Z RONALDO-SK 11297 wikitext text/x-wiki '''Wookieepedia''' (známa ako '''Star Wars Wiki''') je [[wiki]] [[encyklopédia]] o [[Star Wars]], zahrňujúca aj informácie nielen o všetkých šiestich filmoch, ale aj o celom Star Wars svete. Wookieepedia má obdobný vzhľad ako Wikipédia, používa rovnaký software [[MediaWiki]], s Wikipediou však organizačne nič spoločného nemá. Vznikla ako anglofónny projekt, postupne však vzniklo niekoľko jej jazykových mutácií. Anglická verzia má v súčasnosti vyše 177&nbsp;000 článkov. Ide o vôbec najväčšiu stránku o Star Wars na svete. K nájdeniu sú tu najnovšie a najúplnejšie informácie z tohto sveta a z diania okolo tohto sveta. Popísané sú tu [[film]]y, [[kniha|knihy]], [[komiks]]y aj [[videohra|hry]]. Obsahuje detailnú databázu o postavách, miestach a udalostiach v celom fiktívnom svete. Stránky sú koncipované prehľadne a poskytujú obsiahle informácie. Bola založená [[4. marec|4. marca]] [[2005]] Chadom Barbrym. == Externé odkazy == * [http://starwars.wikia.com/wiki/Main_Page Hlavná strana anglickej verzie] == Zdroj == {{preklad|cs|Wookieepedia|2856240}} [[Kategória:Hviezdne vojny]] [[Kategória:Vzniklo v 2005]] 7w35e2bt6o9ur6h44il6uqpuvxrcn43 Hana Zagorová 0 257887 7430089 7415439 2022-08-26T10:56:10Z 84.47.51.21 Preklep wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Hana Zagorová | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1946|9|6}} | Miesto narodenia = [[Petřkovice (Ostrava)|Petřkovice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = August 2022, no už zomrela ozaj | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Praha | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop-music]] | Roky pôsobenia = 1963{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Supraphon, Multisonic | Webstránka = [http://www.zagorovahana.cz www.zagorovahana.cz] }} '''Hana Zagorová''' (* [[6. september]] [[1946]], Ostrava-[[Petřkovice (Ostrava)|Petřkovice]]) je česká [[spevák|speváčka]], textárka, [[herec|herečka]] a [[moderátor (povolanie)|moderátorka]]. Stala sa držiteľkou deviatich [[Zlatý slávik|Zlatých slávikov]] nepretržite od roku [[1977]] až do roku [[1985]]. V rokoch 1974, 1975, 1986 získala bronzového Zlatého Slávika. Za rok [[1976]] sa umiestnila na druhom mieste. Je najpredávanejšou českou speváčkou všetkých čias.<ref name="aktualne-2014" /> == Diskografia == === LP/MC === * [[1970]] ''Klub dokonalé zdravovědy Jana Boublíka ze Žlutic'' (s [[Viktor Sodoma|Viktorom Sodomom]] a [[Jiří Štědroň|Jiřím Štědroňom]]) – [[Supraphon]] * [[1971]] ''Bludička'' – [[Supraphon]], LP * 1972 Bludička – Supraphon, MC * [[1974]] ''Kytice'' – [[Supraphon]] (záznam predstavenia z [[Semafor (divadlo)|divadla Semafor]]) * [[1976]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]] * [[1979]] ''Breviary Of Love'' – [[Supraphon]]/Artia * [[1979]] ''…Tobě, Tebe, Ti'' – [[Supraphon]] * [[1980]] ''Oheň v duši mé'' – [[Supraphon]] * [[1981]] ''Střípky'' – [[Supraphon]] * [[1982]] ''Světlo a stín'' – [[Supraphon]] * 1983 ''Mimořádná linka'' – [[Supraphon]] * 1984 ''Co stalo se stalo'' – [[Supraphon]] * 1985 ''The Cinema of Stars'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Lávky'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Pro dva tři úsměvy – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Sítě kroků Tvých'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Jinak to nejde – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * [[1986]] ''Náhlá loučení'' – [[Supraphon]] * 1986 ''Naše láska ztrácí L – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1987 ''Dluhy Hany Zagorové'' – [[Supraphon]] * [[1988]] ''Živá voda'' – [[Supraphon]] * [[1990]] ''Dnes nejsem doma'' – [[Supraphon]] * [[1991]] ''Rozhovor v tichu'' – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === CD/MC === * 1988 Živá voda – Supraphon * 1991 Rozhovor v tichu – Multisonic * [[1994]] ''Když nemůžu spát'' – Tommü Records * [[1994]] ''Ave – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * [[1995]] ''Maluj zase obrázky / To nej …'' – Multisonic * 1996 Gvendolína 1968{{--}}1971 – Bonton * [[1996]] ''Ave 2 – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * 1996 Maluj zase obrázky /2 – Multisonic * [[1997]] ''Bludička Jůlie'' – (reedícia LP) * 1997 Pohádky na celý týden – Multisonic * [[1998]] ''Tobě,tebe,ti / Cesta ke štěstí – (reedícia LP) * [[1998]] ''Jinak to nejde'' – (reedícia LP) * [[1998]] ''Já?'' – Multisonic * [[1999]] ''Oheň v duši mé / Střípky'' – (reedícia LP) * [[2000]] ''Světlo a stín'' – (reedícia LP) * 2000 Je naprosto nezbytné/Za každou chvíli s tebou platím – Multisonic * 2000 ''Modrá Čajovna'' – Multisonic * [[2001]] ''Co stalo se stalo'' – (reedícia LP) * 2001 ''Mimořádná linka'' – (reedícia LP) * 2001 ''Hanka'' – Multisonic * 2001 Ave – propagačné CD – Multisonic * [[2003]] ''The Best Of Hana Zagorová'' – [[Supraphon]] * 2003 ''Navěky zůstane čas'' – Multisonic * 2003 Já lásku znám – Areca Multimedia s.r o. * 2003 Portréty českých hvězd – Areca Multimedia s.r o. * [[2004]] ''Sítě kroků tvých – (reedícia LP) * [[2005]] ''Náhlá loučení'' – (reedícia LP) * [[2006]] ''Živá voda'' – (reedícia LP) * 2006 Biograf láska – Československá Muzika * 2006 Boublík – Supraphon (reedícia LP) * 2006 ''S úctou'' – [[Supraphon]], 4CD * 2006 Perly – Multisonic, 2 CD * [[2007]] ''Dnes nejsem doma'' – (reedícia LP) * 2007 ''Múj čas'' – Multisonic * 2007 Adieu – Multisonic, Promo CD * 2007 ''Zloděj duší'' – Multisonic * [[2008]] ''Dávné lásky / duety'' – [[Supraphon]] * 2008 Když nemůžu spát/reedícia – Tommu Records * 2008 Ty nejlepší z nejlepších hitů – Multisonic, 3 CD * 2008 Pohádky na celý týden – Multisonic (reedícia) * 2008 Největší hity 1 – Multisonic * 2008 Největší hity 2 – Multisonic * 2008 Největší hity 3 – Multisonic * [[2009]] ''Černý páv'' – [[Supraphon]] * 2009 ''Duety se slavnými muži'' – Multisonic * 2011 Zítra se zvedne vítr – Supraphon, 3 CD * 2011 Hogo Fogo/Duety – EMI * 2012 Spolu, Hana Zagorová a Petr Rezek – Multisonic * 2012 Zvon vánoční – RED Sguare s.r o. (singl) * 2012 Reader' s Digest – 3 CD * 2014 Vyznání – Supraphon * 2016 Jak šel čas – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === DVD === * [[2004]] ''Hej, mistře basů – Lucerna 1999'' – Multisonic * [[2004]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]], 2DVD * [[2007]] ''Vzpomínaní'' – [[Supraphon]] * 2011 Lucerna 2010 – Česká televize * 2011 Hogo Fogo/Nachytávky a duety – EMI * 2016 Hana Zagorová 70 – Česká televize == Kompilácie == * [[1980]] ''Přátelská setkání 1'' – [[Supraphon]] <small>1113 2758</small>, LP – To co bylo neplatí, Setkání, Láska v desátém semestru (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) * [[1983]] ''Přátelská setkání 2 – Tisíckrát vyprodáno'' – [[Supraphon]] <small>1113 3237</small>, LP * [[1983]] ''Přátelská setkání 3 – Duhová víla'' – [[Supraphon]] <small>1113 3420</small>, LP * [[1987]] ''Přátelská setkání 4 – Special Team'' – [[Supraphon]] <small>1113 4199</small>, LP (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) == Ceny a uznania == * 1963 – Hledáme nové talenty – 2. miesto * 1965 - Dvanáct na houpačce(hitparáda Československého rozhlasu) - 9. miesto z 12. - Písnička v bílém * 1968 - Třináct na houpačce - 12. miesto z 13. - Svatej kluk * 1969 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1968 * 1969 - Zlatý slavík 1968 - 5. miesto * 1970 - Zlatý slavík 1969 - 4. miesto * 1970 - Žebřík Mladé fronty(hitparáda Mladé fronty) I0 - 6. miesto z 30. - Koho tlačí múra, 12. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá * 1970 - Žebřík Mladé fronty II - 7. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá, 16. miesto z 30. - Koho tlačí múra * 1970 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1969 * 1.6.1971 - Žebřík Mladé fronty - 28. miesto z 30. - Gvendolína * 1971 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1972 - Zlatý slavík 1971 - 5. miesto * 1973 - Zlatý slavík 1972 - 4. miesto * 1973 - 2. cena Supraphonu 1972 (druhá nejprodávanější zpěvačka na značce Suprahon v Československu) * 1973 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1974 - Zlatý slavík 1973 - 6. miesto * 1974 - siedma najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1975 – Zlatý slavík 1974 – 3. miesto * 1975 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1976 - Zlatý slavík 1975 - 3. miesto * 1977 – Zlatý slavík 1976 - 2. miesto * 1977 - 3. cena Supraphonu 1976 (třetí nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1977 – 1985 – Zlatý slavík – 1. miesto * 1977 – SP Duhová víla – najpredávanejšia platňa roka * 1978 - 1. cena Supraphonu 1977 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1979 - 1. cena Supraphonu 1978 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 - 1. cena Supraphonu 1979 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 august - Najpredávanejšie SP Supraphonu - 3. miesto - Setkání * 1981 - 1. cena Supraphonu 1980 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1982–1983 – Zlatý slavík – absolútna víťazka * 1982–1983 – Sedmikráska Sedmičky * 1982 - 1. cena Supraphonu 1981(nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1983 – Zlatá deska Supraphonu (za 1 000 000 predaných LP nosičov) * 1983 – ''zasloužilá umělkyně'' * 1983 - 1. cena Supraphonu 1982 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1984 – 1985 – Televizní rolnička – 2. miesto(po Karlovi Gottovi) * 1984 - 1. cena Supraphonu 1983 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - 1. cena Supraphonu 1984 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - Diskoslavík 1984 - 1. miesto * 1985 október - 20 naj SP Supraphonu - 17. miesto Letní kluci * 1986 - 1. cena Supraphonu 1985 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1986 - Televizní rolnička - 3. miesto * 1986 - Čestné uznání Pragokoncertu * 1986 - Pop '86 - anketa časopisu Populár - 6. miesto * 1987 – Zlatý slavík 1986 – 3. miesto * 1987 - Televizní rolnička - 6. miesto * 1988 - Diskoslavík 1987 - 8. miesto * 1988 február- SP platne 10 naj - 8. miesto Mám plán * 1988 - Zlatý slavík 1987 - 6. miesto * 1988 - Televizní rolnička - 9. miesto * 1989 apríl - SP platne 10 naj - 1. miesto Šmoulová země * 1989 - Zlatý slavík 1988 - 8. miesto * 1990 - Zlatý slavík 1989 - 6. miesto * 1991 - Zlatý slavík 1990 - 9.miesto * 1991 - Telerezonance - televízna piesňová súťaž, 1. miesto - Rozhovor v tichu * 1992 – Zlatý slavík – tabuľka úspešnosti v rokoch 1962–1991 – 2. miesto, K. Gott 1. miesto * 1992 - Zlatý slavík 1991 - 8. miesto * 1992 - TýTý 1991 - 3. miesto * 1992 - Telerezonance - 2. miesto * 1993 - TýTý 1992 - 7. miesto * 1994 - TýTý 1993 - 7. miesto * 1995 - TýTý 1994 - 8. miesto * 1996 – Super slavík (obnovená anketa pod názvom Český slavík) * 1996 - Český slavík - 9. miesto * 1996 - TýTý 1995 - 9. miesto * 1997 - TýTý 1996 - 7. miesto * 1997 - Český slavík - 10. miesto * 1997 február - ...než to zapomenu je v Prahe 2. najpredávanejšou knihou * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 1998 - Český slavík - 11. miesto * 1998 - TýTý 1997 - 6. miesto * 1999 - Český slavík - 10. miesto * 1999 - TýTý 1998 - 9. miesto * 2000 - ôsma najpredávanejšia speváčka Česka dľa IFPI * 2000 - TýTý 1999 - 9. miesto * 2000 - Český slavík - 11. miesto * 2001 – Zlatá deska (za 15 tisíc predaných nosičov albumu Hanka) * 2001 - TýTý 2000 - 7. miesto * 2001 – druhá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI – CD Hanka tretie najpredávanejšie CD roku * 2001 – Platinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2001 - Český slavík - 9. miesto * 2001 - Je naprosto nezbytné - 5. najúspešnejšia pieseň roka * 2002 január - Je naprosto nezbytné boduje 9 týždňov vo Formule Pop, 2 týždne na 1. mieste * 2002 – s manželom sa stali "Zlatý pár roku 2001" – anketa časopisu Šťastný Jim * 2002 - TýTý 2001 - 7. miesto * 2002 júl - Hitparáda Formule Pop - Zůstaň tady léto 10 týždňov na 1. mieste * 2002 - Český slavík - 7. miesto * 2002 – Zlatá a Dvouplatinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2003 – Zlatá deska (za 14 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2003 - TýTý 2002 - 8. miesto * 2003 – Platinová deska (za 31 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 2003 - Český slavík - 4. miesto * 2003 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI s albumom Největší hity * 2004 – Platinová deska (za 20 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2004 - TýTý 2003 - 5. miesto * 2004 január - Hitparáda Formule Pop - Navěky zůstane pouze čas sa dostáva v druhom kole na 1. pozíciu * 2004 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - TýTý 2004 - 5. miesto * 2005 - Platinová deska (za predaj 2 DVD Cesta ke štěstí) * 2006 – Zlatá deska za viac než 10 tisíc predaných nosičov 4 CD S úctou/Zlatá kolekce – Hana Zagorová do tej doby ako jediná a prvá dostala zlatú platňu za predaj albumu tohto typu. * 2006 - TýTý 2005 - 4. miesto * 2006 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - TýTý 2006 - 5. miesto * 2007 - Zlatá deska (za predaj DVD Vzpomínání) * 2007 - Český rozhlas - Hitparáda Česká dvanáctka - Zlatá Česká 12 za pieseň Adieu * 2008 - Český slavík - 11. miesto * 2009 - Lady PRO 2009 * 2009 - Český slavík - 10. miesto * 2010 – Cena nočního proudu (ČRo) * 2010 - Český slavík - 8. miesto * 2011 - Zlatá deska (za predaj 3000 nosičov 2DVD/CD Lucerna 2010) * 2011 - Český slavík - 9. miesto * 2012 - Síň slávy (Odovzdávanie cien víťazom ankety popularity, ktorú už niekoľko rokov vyhlasuje časopis Rytmus života) * 2012 - Český slavík - 10. miesto * 2013 - Český slavík - 9. miesto * 2014 - Jubilejní diamantová deska (za predaj 10 120 000 nosičov v rokoch 1968 - 2013) * 2014 - Zlatá deska (za predaj albumu Vyznání) * 2014 - Český slavík - 8. miesto * 2015 - Hudební ceny Anděl 2014 - Síň slávy * 2015 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Senior Prix za celoživotné majstrovstvo - Nadácia Život umělce * 2016 - Čestné občanství Prahy 4 * 2016 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Zlatá deska (za predaj albumu O Lásce) * 2017 - Zlatá a stříbrná medaile - Česká mincovna - série [https://ceskamincovna.cz/slavici-ve-zlate-1629-p/ Slavíci ve zlatě] * 2017 - Rádio Vlna - anketa TOP 1000 hitov - 2. miesto Maluj zase obrázky * 2017 - Český slavík - 10. miesto * 2018 - Zlatá deska (za predaj albumu Já nemám strach) * 2019 - Hitparáda rádia Čas - Sieň Slávy '''Zahraničné''' * 1969 – Belgie – Cena obecenstva na festivale v Knokke * 02. - 09.03.1970 – Rumunsko – (iba) Účasť na piesňovom festivale Zlatý jeleň Brašov/Cerbul de aur 1971 Brasov  – pieseň Bludička Julie * 08. - 22.11.1970 - Kuba - Varadero '70 Festival internacional de la cancion popular (tri vystúpenia) * 1971 – Belgie – 2. miesto u poroty na medzinárodnom festivale TV spoločností v Knokke * 1973 – Kuba – Cena Svetového festivalu * 1975 - Nemecko/Dresden - účasť na piesňovom festivale - polhodinový recitál * 1975 - Nemecko - piesňový program TV NDR "TV Schlager studio" - víťazstvo v 1. kole s piesňou Ich gehe nur in Hosen + postup do 2. kola. Následne z ktorého postúpila do celoročnej prehliadky najúspešnejších skladieb "Einmal im Jahr". * 1978 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1978 – Poľsko – Cena poľského rozhlasu a televízie, Intertalent 78, Festival Sopoty 78 * 1978 - Slovensko - Bratislavská lýra - 1. semifinále - 12. miesto Pojď kdo máš mě rád (Hana súťažila + vystúpila so svojím programom a hosťom P. Rezkom) * 1983 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1984 – Poľsko – Hosť hudobného festivalu (triumfálny úspech, program bol prerušený, aby sa publikum upokojilo po dvadsať minútovom vystúpení Hanky) * 1984 - Polsko - Katowice * 1988 - Poľsko - Krysztalowy Kamerton * 2012 - Slovensko - Legendy popu == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="aktualne-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hana Zagorová: Podpis Několika vět bych nikdy neodvolala | url = https://magazin.aktualne.cz/hana-zagorova-podepsani-nekolik-vet-bych-nikdy-neodvolala/r~addbac2e012811e49c2f0025900fea04/ | vydavateľ = aktualne.cz | dátum vydania = 2014-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-09 | miesto = | jazyk = }} </ref> }} == Literatúra == * Hana Zagorová: ''Milostně'', Euromedia Group - Knižní klub, [[2006]], ISBN 80-242-1696-5, piesňové texty (ktoré napísala), == Externé odkazy == * [http://www.zagorovahana.cz/ Oficiálne stránky - www.zagorovahana.cz] * [http://hanazagorova.mzf.cz/ Neoficiálne stránky - hanazagorova.mzf.cz] * [http://www.impuls.cz/hana-zagorova-v-impulsech-vaclava-moravce/article.html?id=219593 Hana Zagorová v programe Impulsy Václava Moravca] == Zdroj == * {{preklad|cs|Hana Zagorová}} {{biografický výhonok}} {{hudobný výhonok}} {{DEFAULTSORT:Zagorová, Hana}} [[Kategória:Osobnosti z Ostravy]] [[Kategória:České popové speváčky]] [[Kategória:České herečky]] [[Kategória:Absolventi Janáčkovej akadémie múzických umení]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] sp232tkukohvdmqmvs139aajsbe3k0g 7430092 7430089 2022-08-26T10:58:40Z 46.135.11.193 Smrt zpěvačky wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Hana Zagorová | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1946|9|6}} | Miesto narodenia = [[Petřkovice (Ostrava)|Petřkovice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = August 2022, no už zomrela ozaj | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Praha | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop-music]] | Roky pôsobenia = 1963{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Supraphon, Multisonic | Webstránka = [http://www.zagorovahana.cz www.zagorovahana.cz] }} '''Hana Zagorová''' (* [[6. september]] [[1946]], Ostrava-[[Petřkovice (Ostrava)|Petřkovice]]) bola česká [[spevák|speváčka]], textárka, [[herec|herečka]] a [[moderátor (povolanie)|moderátorka]]. Stala sa držiteľkou deviatich [[Zlatý slávik|Zlatých slávikov]] nepretržite od roku [[1977]] až do roku [[1985]]. V rokoch 1974, 1975, 1986 získala bronzového Zlatého Slávika. Za rok [[1976]] sa umiestnila na druhom mieste. Je najpredávanejšou českou speváčkou všetkých čias.<ref name="aktualne-2014" /> == Diskografia == === LP/MC === * [[1970]] ''Klub dokonalé zdravovědy Jana Boublíka ze Žlutic'' (s [[Viktor Sodoma|Viktorom Sodomom]] a [[Jiří Štědroň|Jiřím Štědroňom]]) – [[Supraphon]] * [[1971]] ''Bludička'' – [[Supraphon]], LP * 1972 Bludička – Supraphon, MC * [[1974]] ''Kytice'' – [[Supraphon]] (záznam predstavenia z [[Semafor (divadlo)|divadla Semafor]]) * [[1976]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]] * [[1979]] ''Breviary Of Love'' – [[Supraphon]]/Artia * [[1979]] ''…Tobě, Tebe, Ti'' – [[Supraphon]] * [[1980]] ''Oheň v duši mé'' – [[Supraphon]] * [[1981]] ''Střípky'' – [[Supraphon]] * [[1982]] ''Světlo a stín'' – [[Supraphon]] * 1983 ''Mimořádná linka'' – [[Supraphon]] * 1984 ''Co stalo se stalo'' – [[Supraphon]] * 1985 ''The Cinema of Stars'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Lávky'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Pro dva tři úsměvy – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Sítě kroků Tvých'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Jinak to nejde – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * [[1986]] ''Náhlá loučení'' – [[Supraphon]] * 1986 ''Naše láska ztrácí L – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1987 ''Dluhy Hany Zagorové'' – [[Supraphon]] * [[1988]] ''Živá voda'' – [[Supraphon]] * [[1990]] ''Dnes nejsem doma'' – [[Supraphon]] * [[1991]] ''Rozhovor v tichu'' – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === CD/MC === * 1988 Živá voda – Supraphon * 1991 Rozhovor v tichu – Multisonic * [[1994]] ''Když nemůžu spát'' – Tommü Records * [[1994]] ''Ave – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * [[1995]] ''Maluj zase obrázky / To nej …'' – Multisonic * 1996 Gvendolína 1968{{--}}1971 – Bonton * [[1996]] ''Ave 2 – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * 1996 Maluj zase obrázky /2 – Multisonic * [[1997]] ''Bludička Jůlie'' – (reedícia LP) * 1997 Pohádky na celý týden – Multisonic * [[1998]] ''Tobě,tebe,ti / Cesta ke štěstí – (reedícia LP) * [[1998]] ''Jinak to nejde'' – (reedícia LP) * [[1998]] ''Já?'' – Multisonic * [[1999]] ''Oheň v duši mé / Střípky'' – (reedícia LP) * [[2000]] ''Světlo a stín'' – (reedícia LP) * 2000 Je naprosto nezbytné/Za každou chvíli s tebou platím – Multisonic * 2000 ''Modrá Čajovna'' – Multisonic * [[2001]] ''Co stalo se stalo'' – (reedícia LP) * 2001 ''Mimořádná linka'' – (reedícia LP) * 2001 ''Hanka'' – Multisonic * 2001 Ave – propagačné CD – Multisonic * [[2003]] ''The Best Of Hana Zagorová'' – [[Supraphon]] * 2003 ''Navěky zůstane čas'' – Multisonic * 2003 Já lásku znám – Areca Multimedia s.r o. * 2003 Portréty českých hvězd – Areca Multimedia s.r o. * [[2004]] ''Sítě kroků tvých – (reedícia LP) * [[2005]] ''Náhlá loučení'' – (reedícia LP) * [[2006]] ''Živá voda'' – (reedícia LP) * 2006 Biograf láska – Československá Muzika * 2006 Boublík – Supraphon (reedícia LP) * 2006 ''S úctou'' – [[Supraphon]], 4CD * 2006 Perly – Multisonic, 2 CD * [[2007]] ''Dnes nejsem doma'' – (reedícia LP) * 2007 ''Múj čas'' – Multisonic * 2007 Adieu – Multisonic, Promo CD * 2007 ''Zloděj duší'' – Multisonic * [[2008]] ''Dávné lásky / duety'' – [[Supraphon]] * 2008 Když nemůžu spát/reedícia – Tommu Records * 2008 Ty nejlepší z nejlepších hitů – Multisonic, 3 CD * 2008 Pohádky na celý týden – Multisonic (reedícia) * 2008 Největší hity 1 – Multisonic * 2008 Největší hity 2 – Multisonic * 2008 Největší hity 3 – Multisonic * [[2009]] ''Černý páv'' – [[Supraphon]] * 2009 ''Duety se slavnými muži'' – Multisonic * 2011 Zítra se zvedne vítr – Supraphon, 3 CD * 2011 Hogo Fogo/Duety – EMI * 2012 Spolu, Hana Zagorová a Petr Rezek – Multisonic * 2012 Zvon vánoční – RED Sguare s.r o. (singl) * 2012 Reader' s Digest – 3 CD * 2014 Vyznání – Supraphon * 2016 Jak šel čas – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === DVD === * [[2004]] ''Hej, mistře basů – Lucerna 1999'' – Multisonic * [[2004]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]], 2DVD * [[2007]] ''Vzpomínaní'' – [[Supraphon]] * 2011 Lucerna 2010 – Česká televize * 2011 Hogo Fogo/Nachytávky a duety – EMI * 2016 Hana Zagorová 70 – Česká televize == Kompilácie == * [[1980]] ''Přátelská setkání 1'' – [[Supraphon]] <small>1113 2758</small>, LP – To co bylo neplatí, Setkání, Láska v desátém semestru (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) * [[1983]] ''Přátelská setkání 2 – Tisíckrát vyprodáno'' – [[Supraphon]] <small>1113 3237</small>, LP * [[1983]] ''Přátelská setkání 3 – Duhová víla'' – [[Supraphon]] <small>1113 3420</small>, LP * [[1987]] ''Přátelská setkání 4 – Special Team'' – [[Supraphon]] <small>1113 4199</small>, LP (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) == Ceny a uznania == * 1963 – Hledáme nové talenty – 2. miesto * 1965 - Dvanáct na houpačce(hitparáda Československého rozhlasu) - 9. miesto z 12. - Písnička v bílém * 1968 - Třináct na houpačce - 12. miesto z 13. - Svatej kluk * 1969 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1968 * 1969 - Zlatý slavík 1968 - 5. miesto * 1970 - Zlatý slavík 1969 - 4. miesto * 1970 - Žebřík Mladé fronty(hitparáda Mladé fronty) I0 - 6. miesto z 30. - Koho tlačí múra, 12. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá * 1970 - Žebřík Mladé fronty II - 7. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá, 16. miesto z 30. - Koho tlačí múra * 1970 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1969 * 1.6.1971 - Žebřík Mladé fronty - 28. miesto z 30. - Gvendolína * 1971 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1972 - Zlatý slavík 1971 - 5. miesto * 1973 - Zlatý slavík 1972 - 4. miesto * 1973 - 2. cena Supraphonu 1972 (druhá nejprodávanější zpěvačka na značce Suprahon v Československu) * 1973 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1974 - Zlatý slavík 1973 - 6. miesto * 1974 - siedma najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1975 – Zlatý slavík 1974 – 3. miesto * 1975 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1976 - Zlatý slavík 1975 - 3. miesto * 1977 – Zlatý slavík 1976 - 2. miesto * 1977 - 3. cena Supraphonu 1976 (třetí nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1977 – 1985 – Zlatý slavík – 1. miesto * 1977 – SP Duhová víla – najpredávanejšia platňa roka * 1978 - 1. cena Supraphonu 1977 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1979 - 1. cena Supraphonu 1978 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 - 1. cena Supraphonu 1979 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 august - Najpredávanejšie SP Supraphonu - 3. miesto - Setkání * 1981 - 1. cena Supraphonu 1980 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1982–1983 – Zlatý slavík – absolútna víťazka * 1982–1983 – Sedmikráska Sedmičky * 1982 - 1. cena Supraphonu 1981(nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1983 – Zlatá deska Supraphonu (za 1 000 000 predaných LP nosičov) * 1983 – ''zasloužilá umělkyně'' * 1983 - 1. cena Supraphonu 1982 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1984 – 1985 – Televizní rolnička – 2. miesto(po Karlovi Gottovi) * 1984 - 1. cena Supraphonu 1983 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - 1. cena Supraphonu 1984 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - Diskoslavík 1984 - 1. miesto * 1985 október - 20 naj SP Supraphonu - 17. miesto Letní kluci * 1986 - 1. cena Supraphonu 1985 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1986 - Televizní rolnička - 3. miesto * 1986 - Čestné uznání Pragokoncertu * 1986 - Pop '86 - anketa časopisu Populár - 6. miesto * 1987 – Zlatý slavík 1986 – 3. miesto * 1987 - Televizní rolnička - 6. miesto * 1988 - Diskoslavík 1987 - 8. miesto * 1988 február- SP platne 10 naj - 8. miesto Mám plán * 1988 - Zlatý slavík 1987 - 6. miesto * 1988 - Televizní rolnička - 9. miesto * 1989 apríl - SP platne 10 naj - 1. miesto Šmoulová země * 1989 - Zlatý slavík 1988 - 8. miesto * 1990 - Zlatý slavík 1989 - 6. miesto * 1991 - Zlatý slavík 1990 - 9.miesto * 1991 - Telerezonance - televízna piesňová súťaž, 1. miesto - Rozhovor v tichu * 1992 – Zlatý slavík – tabuľka úspešnosti v rokoch 1962–1991 – 2. miesto, K. Gott 1. miesto * 1992 - Zlatý slavík 1991 - 8. miesto * 1992 - TýTý 1991 - 3. miesto * 1992 - Telerezonance - 2. miesto * 1993 - TýTý 1992 - 7. miesto * 1994 - TýTý 1993 - 7. miesto * 1995 - TýTý 1994 - 8. miesto * 1996 – Super slavík (obnovená anketa pod názvom Český slavík) * 1996 - Český slavík - 9. miesto * 1996 - TýTý 1995 - 9. miesto * 1997 - TýTý 1996 - 7. miesto * 1997 - Český slavík - 10. miesto * 1997 február - ...než to zapomenu je v Prahe 2. najpredávanejšou knihou * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 1998 - Český slavík - 11. miesto * 1998 - TýTý 1997 - 6. miesto * 1999 - Český slavík - 10. miesto * 1999 - TýTý 1998 - 9. miesto * 2000 - ôsma najpredávanejšia speváčka Česka dľa IFPI * 2000 - TýTý 1999 - 9. miesto * 2000 - Český slavík - 11. miesto * 2001 – Zlatá deska (za 15 tisíc predaných nosičov albumu Hanka) * 2001 - TýTý 2000 - 7. miesto * 2001 – druhá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI – CD Hanka tretie najpredávanejšie CD roku * 2001 – Platinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2001 - Český slavík - 9. miesto * 2001 - Je naprosto nezbytné - 5. najúspešnejšia pieseň roka * 2002 január - Je naprosto nezbytné boduje 9 týždňov vo Formule Pop, 2 týždne na 1. mieste * 2002 – s manželom sa stali "Zlatý pár roku 2001" – anketa časopisu Šťastný Jim * 2002 - TýTý 2001 - 7. miesto * 2002 júl - Hitparáda Formule Pop - Zůstaň tady léto 10 týždňov na 1. mieste * 2002 - Český slavík - 7. miesto * 2002 – Zlatá a Dvouplatinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2003 – Zlatá deska (za 14 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2003 - TýTý 2002 - 8. miesto * 2003 – Platinová deska (za 31 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 2003 - Český slavík - 4. miesto * 2003 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI s albumom Největší hity * 2004 – Platinová deska (za 20 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2004 - TýTý 2003 - 5. miesto * 2004 január - Hitparáda Formule Pop - Navěky zůstane pouze čas sa dostáva v druhom kole na 1. pozíciu * 2004 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - TýTý 2004 - 5. miesto * 2005 - Platinová deska (za predaj 2 DVD Cesta ke štěstí) * 2006 – Zlatá deska za viac než 10 tisíc predaných nosičov 4 CD S úctou/Zlatá kolekce – Hana Zagorová do tej doby ako jediná a prvá dostala zlatú platňu za predaj albumu tohto typu. * 2006 - TýTý 2005 - 4. miesto * 2006 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - TýTý 2006 - 5. miesto * 2007 - Zlatá deska (za predaj DVD Vzpomínání) * 2007 - Český rozhlas - Hitparáda Česká dvanáctka - Zlatá Česká 12 za pieseň Adieu * 2008 - Český slavík - 11. miesto * 2009 - Lady PRO 2009 * 2009 - Český slavík - 10. miesto * 2010 – Cena nočního proudu (ČRo) * 2010 - Český slavík - 8. miesto * 2011 - Zlatá deska (za predaj 3000 nosičov 2DVD/CD Lucerna 2010) * 2011 - Český slavík - 9. miesto * 2012 - Síň slávy (Odovzdávanie cien víťazom ankety popularity, ktorú už niekoľko rokov vyhlasuje časopis Rytmus života) * 2012 - Český slavík - 10. miesto * 2013 - Český slavík - 9. miesto * 2014 - Jubilejní diamantová deska (za predaj 10 120 000 nosičov v rokoch 1968 - 2013) * 2014 - Zlatá deska (za predaj albumu Vyznání) * 2014 - Český slavík - 8. miesto * 2015 - Hudební ceny Anděl 2014 - Síň slávy * 2015 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Senior Prix za celoživotné majstrovstvo - Nadácia Život umělce * 2016 - Čestné občanství Prahy 4 * 2016 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Zlatá deska (za predaj albumu O Lásce) * 2017 - Zlatá a stříbrná medaile - Česká mincovna - série [https://ceskamincovna.cz/slavici-ve-zlate-1629-p/ Slavíci ve zlatě] * 2017 - Rádio Vlna - anketa TOP 1000 hitov - 2. miesto Maluj zase obrázky * 2017 - Český slavík - 10. miesto * 2018 - Zlatá deska (za predaj albumu Já nemám strach) * 2019 - Hitparáda rádia Čas - Sieň Slávy '''Zahraničné''' * 1969 – Belgie – Cena obecenstva na festivale v Knokke * 02. - 09.03.1970 – Rumunsko – (iba) Účasť na piesňovom festivale Zlatý jeleň Brašov/Cerbul de aur 1971 Brasov  – pieseň Bludička Julie * 08. - 22.11.1970 - Kuba - Varadero '70 Festival internacional de la cancion popular (tri vystúpenia) * 1971 – Belgie – 2. miesto u poroty na medzinárodnom festivale TV spoločností v Knokke * 1973 – Kuba – Cena Svetového festivalu * 1975 - Nemecko/Dresden - účasť na piesňovom festivale - polhodinový recitál * 1975 - Nemecko - piesňový program TV NDR "TV Schlager studio" - víťazstvo v 1. kole s piesňou Ich gehe nur in Hosen + postup do 2. kola. Následne z ktorého postúpila do celoročnej prehliadky najúspešnejších skladieb "Einmal im Jahr". * 1978 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1978 – Poľsko – Cena poľského rozhlasu a televízie, Intertalent 78, Festival Sopoty 78 * 1978 - Slovensko - Bratislavská lýra - 1. semifinále - 12. miesto Pojď kdo máš mě rád (Hana súťažila + vystúpila so svojím programom a hosťom P. Rezkom) * 1983 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1984 – Poľsko – Hosť hudobného festivalu (triumfálny úspech, program bol prerušený, aby sa publikum upokojilo po dvadsať minútovom vystúpení Hanky) * 1984 - Polsko - Katowice * 1988 - Poľsko - Krysztalowy Kamerton * 2012 - Slovensko - Legendy popu == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="aktualne-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hana Zagorová: Podpis Několika vět bych nikdy neodvolala | url = https://magazin.aktualne.cz/hana-zagorova-podepsani-nekolik-vet-bych-nikdy-neodvolala/r~addbac2e012811e49c2f0025900fea04/ | vydavateľ = aktualne.cz | dátum vydania = 2014-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-09 | miesto = | jazyk = }} </ref> }} == Literatúra == * Hana Zagorová: ''Milostně'', Euromedia Group - Knižní klub, [[2006]], ISBN 80-242-1696-5, piesňové texty (ktoré napísala), == Externé odkazy == * [http://www.zagorovahana.cz/ Oficiálne stránky - www.zagorovahana.cz] * [http://hanazagorova.mzf.cz/ Neoficiálne stránky - hanazagorova.mzf.cz] * [http://www.impuls.cz/hana-zagorova-v-impulsech-vaclava-moravce/article.html?id=219593 Hana Zagorová v programe Impulsy Václava Moravca] == Zdroj == * {{preklad|cs|Hana Zagorová}} {{biografický výhonok}} {{hudobný výhonok}} {{DEFAULTSORT:Zagorová, Hana}} [[Kategória:Osobnosti z Ostravy]] [[Kategória:České popové speváčky]] [[Kategória:České herečky]] [[Kategória:Absolventi Janáčkovej akadémie múzických umení]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] 2fesstjx9jolhv3xl5d04nrf35ezavg 7430093 7430092 2022-08-26T11:02:13Z Tomas67 88399 umrtie wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Hana Zagorová | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1946|9|6}} | Miesto narodenia = [[Petřkovice (Ostrava)|Petřkovice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = August 2022, no už zomrela ozaj | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Praha | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop-music]] | Roky pôsobenia = 1963{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Supraphon, Multisonic | Webstránka = [http://www.zagorovahana.cz www.zagorovahana.cz] }} '''Hana Zagorová''' (* [[6. september]] [[1946]], Ostrava-Petřkovice – † 26. august 2022, Praha) bola česká [[spevák|speváčka]], textárka, [[herec|herečka]] a [[moderátor (povolanie)|moderátorka]]. Stala sa držiteľkou deviatich [[Zlatý slávik|Zlatých slávikov]] nepretržite od roku [[1977]] až do roku [[1985]]. V rokoch 1974, 1975, 1986 získala bronzového Zlatého Slávika. Za rok [[1976]] sa umiestnila na druhom mieste. Je najpredávanejšou českou speváčkou všetkých čias.<ref name="aktualne-2014" /> == Diskografia == === LP/MC === * [[1970]] ''Klub dokonalé zdravovědy Jana Boublíka ze Žlutic'' (s [[Viktor Sodoma|Viktorom Sodomom]] a [[Jiří Štědroň|Jiřím Štědroňom]]) – [[Supraphon]] * [[1971]] ''Bludička'' – [[Supraphon]], LP * 1972 Bludička – Supraphon, MC * [[1974]] ''Kytice'' – [[Supraphon]] (záznam predstavenia z [[Semafor (divadlo)|divadla Semafor]]) * [[1976]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]] * [[1979]] ''Breviary Of Love'' – [[Supraphon]]/Artia * [[1979]] ''…Tobě, Tebe, Ti'' – [[Supraphon]] * [[1980]] ''Oheň v duši mé'' – [[Supraphon]] * [[1981]] ''Střípky'' – [[Supraphon]] * [[1982]] ''Světlo a stín'' – [[Supraphon]] * 1983 ''Mimořádná linka'' – [[Supraphon]] * 1984 ''Co stalo se stalo'' – [[Supraphon]] * 1985 ''The Cinema of Stars'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Lávky'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Pro dva tři úsměvy – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Sítě kroků Tvých'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Jinak to nejde – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * [[1986]] ''Náhlá loučení'' – [[Supraphon]] * 1986 ''Naše láska ztrácí L – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1987 ''Dluhy Hany Zagorové'' – [[Supraphon]] * [[1988]] ''Živá voda'' – [[Supraphon]] * [[1990]] ''Dnes nejsem doma'' – [[Supraphon]] * [[1991]] ''Rozhovor v tichu'' – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === CD/MC === * 1988 Živá voda – Supraphon * 1991 Rozhovor v tichu – Multisonic * [[1994]] ''Když nemůžu spát'' – Tommü Records * [[1994]] ''Ave – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * [[1995]] ''Maluj zase obrázky / To nej …'' – Multisonic * 1996 Gvendolína 1968{{--}}1971 – Bonton * [[1996]] ''Ave 2 – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * 1996 Maluj zase obrázky /2 – Multisonic * [[1997]] ''Bludička Jůlie'' – (reedícia LP) * 1997 Pohádky na celý týden – Multisonic * [[1998]] ''Tobě,tebe,ti / Cesta ke štěstí – (reedícia LP) * [[1998]] ''Jinak to nejde'' – (reedícia LP) * [[1998]] ''Já?'' – Multisonic * [[1999]] ''Oheň v duši mé / Střípky'' – (reedícia LP) * [[2000]] ''Světlo a stín'' – (reedícia LP) * 2000 Je naprosto nezbytné/Za každou chvíli s tebou platím – Multisonic * 2000 ''Modrá Čajovna'' – Multisonic * [[2001]] ''Co stalo se stalo'' – (reedícia LP) * 2001 ''Mimořádná linka'' – (reedícia LP) * 2001 ''Hanka'' – Multisonic * 2001 Ave – propagačné CD – Multisonic * [[2003]] ''The Best Of Hana Zagorová'' – [[Supraphon]] * 2003 ''Navěky zůstane čas'' – Multisonic * 2003 Já lásku znám – Areca Multimedia s.r o. * 2003 Portréty českých hvězd – Areca Multimedia s.r o. * [[2004]] ''Sítě kroků tvých – (reedícia LP) * [[2005]] ''Náhlá loučení'' – (reedícia LP) * [[2006]] ''Živá voda'' – (reedícia LP) * 2006 Biograf láska – Československá Muzika * 2006 Boublík – Supraphon (reedícia LP) * 2006 ''S úctou'' – [[Supraphon]], 4CD * 2006 Perly – Multisonic, 2 CD * [[2007]] ''Dnes nejsem doma'' – (reedícia LP) * 2007 ''Múj čas'' – Multisonic * 2007 Adieu – Multisonic, Promo CD * 2007 ''Zloděj duší'' – Multisonic * [[2008]] ''Dávné lásky / duety'' – [[Supraphon]] * 2008 Když nemůžu spát/reedícia – Tommu Records * 2008 Ty nejlepší z nejlepších hitů – Multisonic, 3 CD * 2008 Pohádky na celý týden – Multisonic (reedícia) * 2008 Největší hity 1 – Multisonic * 2008 Největší hity 2 – Multisonic * 2008 Největší hity 3 – Multisonic * [[2009]] ''Černý páv'' – [[Supraphon]] * 2009 ''Duety se slavnými muži'' – Multisonic * 2011 Zítra se zvedne vítr – Supraphon, 3 CD * 2011 Hogo Fogo/Duety – EMI * 2012 Spolu, Hana Zagorová a Petr Rezek – Multisonic * 2012 Zvon vánoční – RED Sguare s.r o. (singl) * 2012 Reader' s Digest – 3 CD * 2014 Vyznání – Supraphon * 2016 Jak šel čas – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === DVD === * [[2004]] ''Hej, mistře basů – Lucerna 1999'' – Multisonic * [[2004]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]], 2DVD * [[2007]] ''Vzpomínaní'' – [[Supraphon]] * 2011 Lucerna 2010 – Česká televize * 2011 Hogo Fogo/Nachytávky a duety – EMI * 2016 Hana Zagorová 70 – Česká televize == Kompilácie == * [[1980]] ''Přátelská setkání 1'' – [[Supraphon]] <small>1113 2758</small>, LP – To co bylo neplatí, Setkání, Láska v desátém semestru (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) * [[1983]] ''Přátelská setkání 2 – Tisíckrát vyprodáno'' – [[Supraphon]] <small>1113 3237</small>, LP * [[1983]] ''Přátelská setkání 3 – Duhová víla'' – [[Supraphon]] <small>1113 3420</small>, LP * [[1987]] ''Přátelská setkání 4 – Special Team'' – [[Supraphon]] <small>1113 4199</small>, LP (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) == Ceny a uznania == * 1963 – Hledáme nové talenty – 2. miesto * 1965 - Dvanáct na houpačce(hitparáda Československého rozhlasu) - 9. miesto z 12. - Písnička v bílém * 1968 - Třináct na houpačce - 12. miesto z 13. - Svatej kluk * 1969 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1968 * 1969 - Zlatý slavík 1968 - 5. miesto * 1970 - Zlatý slavík 1969 - 4. miesto * 1970 - Žebřík Mladé fronty(hitparáda Mladé fronty) I0 - 6. miesto z 30. - Koho tlačí múra, 12. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá * 1970 - Žebřík Mladé fronty II - 7. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá, 16. miesto z 30. - Koho tlačí múra * 1970 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1969 * 1.6.1971 - Žebřík Mladé fronty - 28. miesto z 30. - Gvendolína * 1971 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1972 - Zlatý slavík 1971 - 5. miesto * 1973 - Zlatý slavík 1972 - 4. miesto * 1973 - 2. cena Supraphonu 1972 (druhá nejprodávanější zpěvačka na značce Suprahon v Československu) * 1973 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1974 - Zlatý slavík 1973 - 6. miesto * 1974 - siedma najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1975 – Zlatý slavík 1974 – 3. miesto * 1975 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1976 - Zlatý slavík 1975 - 3. miesto * 1977 – Zlatý slavík 1976 - 2. miesto * 1977 - 3. cena Supraphonu 1976 (třetí nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1977 – 1985 – Zlatý slavík – 1. miesto * 1977 – SP Duhová víla – najpredávanejšia platňa roka * 1978 - 1. cena Supraphonu 1977 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1979 - 1. cena Supraphonu 1978 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 - 1. cena Supraphonu 1979 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 august - Najpredávanejšie SP Supraphonu - 3. miesto - Setkání * 1981 - 1. cena Supraphonu 1980 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1982–1983 – Zlatý slavík – absolútna víťazka * 1982–1983 – Sedmikráska Sedmičky * 1982 - 1. cena Supraphonu 1981(nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1983 – Zlatá deska Supraphonu (za 1 000 000 predaných LP nosičov) * 1983 – ''zasloužilá umělkyně'' * 1983 - 1. cena Supraphonu 1982 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1984 – 1985 – Televizní rolnička – 2. miesto(po Karlovi Gottovi) * 1984 - 1. cena Supraphonu 1983 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - 1. cena Supraphonu 1984 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - Diskoslavík 1984 - 1. miesto * 1985 október - 20 naj SP Supraphonu - 17. miesto Letní kluci * 1986 - 1. cena Supraphonu 1985 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1986 - Televizní rolnička - 3. miesto * 1986 - Čestné uznání Pragokoncertu * 1986 - Pop '86 - anketa časopisu Populár - 6. miesto * 1987 – Zlatý slavík 1986 – 3. miesto * 1987 - Televizní rolnička - 6. miesto * 1988 - Diskoslavík 1987 - 8. miesto * 1988 február- SP platne 10 naj - 8. miesto Mám plán * 1988 - Zlatý slavík 1987 - 6. miesto * 1988 - Televizní rolnička - 9. miesto * 1989 apríl - SP platne 10 naj - 1. miesto Šmoulová země * 1989 - Zlatý slavík 1988 - 8. miesto * 1990 - Zlatý slavík 1989 - 6. miesto * 1991 - Zlatý slavík 1990 - 9.miesto * 1991 - Telerezonance - televízna piesňová súťaž, 1. miesto - Rozhovor v tichu * 1992 – Zlatý slavík – tabuľka úspešnosti v rokoch 1962–1991 – 2. miesto, K. Gott 1. miesto * 1992 - Zlatý slavík 1991 - 8. miesto * 1992 - TýTý 1991 - 3. miesto * 1992 - Telerezonance - 2. miesto * 1993 - TýTý 1992 - 7. miesto * 1994 - TýTý 1993 - 7. miesto * 1995 - TýTý 1994 - 8. miesto * 1996 – Super slavík (obnovená anketa pod názvom Český slavík) * 1996 - Český slavík - 9. miesto * 1996 - TýTý 1995 - 9. miesto * 1997 - TýTý 1996 - 7. miesto * 1997 - Český slavík - 10. miesto * 1997 február - ...než to zapomenu je v Prahe 2. najpredávanejšou knihou * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 1998 - Český slavík - 11. miesto * 1998 - TýTý 1997 - 6. miesto * 1999 - Český slavík - 10. miesto * 1999 - TýTý 1998 - 9. miesto * 2000 - ôsma najpredávanejšia speváčka Česka dľa IFPI * 2000 - TýTý 1999 - 9. miesto * 2000 - Český slavík - 11. miesto * 2001 – Zlatá deska (za 15 tisíc predaných nosičov albumu Hanka) * 2001 - TýTý 2000 - 7. miesto * 2001 – druhá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI – CD Hanka tretie najpredávanejšie CD roku * 2001 – Platinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2001 - Český slavík - 9. miesto * 2001 - Je naprosto nezbytné - 5. najúspešnejšia pieseň roka * 2002 január - Je naprosto nezbytné boduje 9 týždňov vo Formule Pop, 2 týždne na 1. mieste * 2002 – s manželom sa stali "Zlatý pár roku 2001" – anketa časopisu Šťastný Jim * 2002 - TýTý 2001 - 7. miesto * 2002 júl - Hitparáda Formule Pop - Zůstaň tady léto 10 týždňov na 1. mieste * 2002 - Český slavík - 7. miesto * 2002 – Zlatá a Dvouplatinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2003 – Zlatá deska (za 14 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2003 - TýTý 2002 - 8. miesto * 2003 – Platinová deska (za 31 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 2003 - Český slavík - 4. miesto * 2003 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI s albumom Největší hity * 2004 – Platinová deska (za 20 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2004 - TýTý 2003 - 5. miesto * 2004 január - Hitparáda Formule Pop - Navěky zůstane pouze čas sa dostáva v druhom kole na 1. pozíciu * 2004 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - TýTý 2004 - 5. miesto * 2005 - Platinová deska (za predaj 2 DVD Cesta ke štěstí) * 2006 – Zlatá deska za viac než 10 tisíc predaných nosičov 4 CD S úctou/Zlatá kolekce – Hana Zagorová do tej doby ako jediná a prvá dostala zlatú platňu za predaj albumu tohto typu. * 2006 - TýTý 2005 - 4. miesto * 2006 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - TýTý 2006 - 5. miesto * 2007 - Zlatá deska (za predaj DVD Vzpomínání) * 2007 - Český rozhlas - Hitparáda Česká dvanáctka - Zlatá Česká 12 za pieseň Adieu * 2008 - Český slavík - 11. miesto * 2009 - Lady PRO 2009 * 2009 - Český slavík - 10. miesto * 2010 – Cena nočního proudu (ČRo) * 2010 - Český slavík - 8. miesto * 2011 - Zlatá deska (za predaj 3000 nosičov 2DVD/CD Lucerna 2010) * 2011 - Český slavík - 9. miesto * 2012 - Síň slávy (Odovzdávanie cien víťazom ankety popularity, ktorú už niekoľko rokov vyhlasuje časopis Rytmus života) * 2012 - Český slavík - 10. miesto * 2013 - Český slavík - 9. miesto * 2014 - Jubilejní diamantová deska (za predaj 10 120 000 nosičov v rokoch 1968 - 2013) * 2014 - Zlatá deska (za predaj albumu Vyznání) * 2014 - Český slavík - 8. miesto * 2015 - Hudební ceny Anděl 2014 - Síň slávy * 2015 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Senior Prix za celoživotné majstrovstvo - Nadácia Život umělce * 2016 - Čestné občanství Prahy 4 * 2016 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Zlatá deska (za predaj albumu O Lásce) * 2017 - Zlatá a stříbrná medaile - Česká mincovna - série [https://ceskamincovna.cz/slavici-ve-zlate-1629-p/ Slavíci ve zlatě] * 2017 - Rádio Vlna - anketa TOP 1000 hitov - 2. miesto Maluj zase obrázky * 2017 - Český slavík - 10. miesto * 2018 - Zlatá deska (za predaj albumu Já nemám strach) * 2019 - Hitparáda rádia Čas - Sieň Slávy '''Zahraničné''' * 1969 – Belgie – Cena obecenstva na festivale v Knokke * 02. - 09.03.1970 – Rumunsko – (iba) Účasť na piesňovom festivale Zlatý jeleň Brašov/Cerbul de aur 1971 Brasov  – pieseň Bludička Julie * 08. - 22.11.1970 - Kuba - Varadero '70 Festival internacional de la cancion popular (tri vystúpenia) * 1971 – Belgie – 2. miesto u poroty na medzinárodnom festivale TV spoločností v Knokke * 1973 – Kuba – Cena Svetového festivalu * 1975 - Nemecko/Dresden - účasť na piesňovom festivale - polhodinový recitál * 1975 - Nemecko - piesňový program TV NDR "TV Schlager studio" - víťazstvo v 1. kole s piesňou Ich gehe nur in Hosen + postup do 2. kola. Následne z ktorého postúpila do celoročnej prehliadky najúspešnejších skladieb "Einmal im Jahr". * 1978 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1978 – Poľsko – Cena poľského rozhlasu a televízie, Intertalent 78, Festival Sopoty 78 * 1978 - Slovensko - Bratislavská lýra - 1. semifinále - 12. miesto Pojď kdo máš mě rád (Hana súťažila + vystúpila so svojím programom a hosťom P. Rezkom) * 1983 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1984 – Poľsko – Hosť hudobného festivalu (triumfálny úspech, program bol prerušený, aby sa publikum upokojilo po dvadsať minútovom vystúpení Hanky) * 1984 - Polsko - Katowice * 1988 - Poľsko - Krysztalowy Kamerton * 2012 - Slovensko - Legendy popu == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="aktualne-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hana Zagorová: Podpis Několika vět bych nikdy neodvolala | url = https://magazin.aktualne.cz/hana-zagorova-podepsani-nekolik-vet-bych-nikdy-neodvolala/r~addbac2e012811e49c2f0025900fea04/ | vydavateľ = aktualne.cz | dátum vydania = 2014-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-09 | miesto = | jazyk = }} </ref> }} == Literatúra == * Hana Zagorová: ''Milostně'', Euromedia Group - Knižní klub, [[2006]], ISBN 80-242-1696-5, piesňové texty (ktoré napísala), == Externé odkazy == * [http://www.zagorovahana.cz/ Oficiálne stránky - www.zagorovahana.cz] * [http://hanazagorova.mzf.cz/ Neoficiálne stránky - hanazagorova.mzf.cz] * [http://www.impuls.cz/hana-zagorova-v-impulsech-vaclava-moravce/article.html?id=219593 Hana Zagorová v programe Impulsy Václava Moravca] == Zdroj == * {{preklad|cs|Hana Zagorová}} {{biografický výhonok}} {{hudobný výhonok}} {{DEFAULTSORT:Zagorová, Hana}} [[Kategória:Osobnosti z Ostravy]] [[Kategória:České popové speváčky]] [[Kategória:České herečky]] [[Kategória:Absolventi Janáčkovej akadémie múzických umení]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] j4u98lgtu6qnfvobmeg0rnt3p7ju3k6 7430094 7430093 2022-08-26T11:03:46Z Tomas67 88399 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Hana Zagorová | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1946|9|6}} | Miesto narodenia = [[Petřkovice (Ostrava)|Petřkovice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = 26. august 2019 | Miesto úmrtia =Praha Česká republika | Bydlisko = Praha | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop-music]] | Roky pôsobenia = 1963{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Supraphon, Multisonic | Webstránka = [http://www.zagorovahana.cz www.zagorovahana.cz] }} '''Hana Zagorová''' (* [[6. september]] [[1946]], Ostrava-Petřkovice – † 26. august 2022, Praha) bola česká [[spevák|speváčka]], textárka, [[herec|herečka]] a [[moderátor (povolanie)|moderátorka]]. Stala sa držiteľkou deviatich [[Zlatý slávik|Zlatých slávikov]] nepretržite od roku [[1977]] až do roku [[1985]]. V rokoch 1974, 1975, 1986 získala bronzového Zlatého Slávika. Za rok [[1976]] sa umiestnila na druhom mieste. Je najpredávanejšou českou speváčkou všetkých čias.<ref name="aktualne-2014" /> == Diskografia == === LP/MC === * [[1970]] ''Klub dokonalé zdravovědy Jana Boublíka ze Žlutic'' (s [[Viktor Sodoma|Viktorom Sodomom]] a [[Jiří Štědroň|Jiřím Štědroňom]]) – [[Supraphon]] * [[1971]] ''Bludička'' – [[Supraphon]], LP * 1972 Bludička – Supraphon, MC * [[1974]] ''Kytice'' – [[Supraphon]] (záznam predstavenia z [[Semafor (divadlo)|divadla Semafor]]) * [[1976]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]] * [[1979]] ''Breviary Of Love'' – [[Supraphon]]/Artia * [[1979]] ''…Tobě, Tebe, Ti'' – [[Supraphon]] * [[1980]] ''Oheň v duši mé'' – [[Supraphon]] * [[1981]] ''Střípky'' – [[Supraphon]] * [[1982]] ''Světlo a stín'' – [[Supraphon]] * 1983 ''Mimořádná linka'' – [[Supraphon]] * 1984 ''Co stalo se stalo'' – [[Supraphon]] * 1985 ''The Cinema of Stars'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Lávky'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Pro dva tři úsměvy – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Sítě kroků Tvých'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Jinak to nejde – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * [[1986]] ''Náhlá loučení'' – [[Supraphon]] * 1986 ''Naše láska ztrácí L – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1987 ''Dluhy Hany Zagorové'' – [[Supraphon]] * [[1988]] ''Živá voda'' – [[Supraphon]] * [[1990]] ''Dnes nejsem doma'' – [[Supraphon]] * [[1991]] ''Rozhovor v tichu'' – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === CD/MC === * 1988 Živá voda – Supraphon * 1991 Rozhovor v tichu – Multisonic * [[1994]] ''Když nemůžu spát'' – Tommü Records * [[1994]] ''Ave – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * [[1995]] ''Maluj zase obrázky / To nej …'' – Multisonic * 1996 Gvendolína 1968{{--}}1971 – Bonton * [[1996]] ''Ave 2 – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * 1996 Maluj zase obrázky /2 – Multisonic * [[1997]] ''Bludička Jůlie'' – (reedícia LP) * 1997 Pohádky na celý týden – Multisonic * [[1998]] ''Tobě,tebe,ti / Cesta ke štěstí – (reedícia LP) * [[1998]] ''Jinak to nejde'' – (reedícia LP) * [[1998]] ''Já?'' – Multisonic * [[1999]] ''Oheň v duši mé / Střípky'' – (reedícia LP) * [[2000]] ''Světlo a stín'' – (reedícia LP) * 2000 Je naprosto nezbytné/Za každou chvíli s tebou platím – Multisonic * 2000 ''Modrá Čajovna'' – Multisonic * [[2001]] ''Co stalo se stalo'' – (reedícia LP) * 2001 ''Mimořádná linka'' – (reedícia LP) * 2001 ''Hanka'' – Multisonic * 2001 Ave – propagačné CD – Multisonic * [[2003]] ''The Best Of Hana Zagorová'' – [[Supraphon]] * 2003 ''Navěky zůstane čas'' – Multisonic * 2003 Já lásku znám – Areca Multimedia s.r o. * 2003 Portréty českých hvězd – Areca Multimedia s.r o. * [[2004]] ''Sítě kroků tvých – (reedícia LP) * [[2005]] ''Náhlá loučení'' – (reedícia LP) * [[2006]] ''Živá voda'' – (reedícia LP) * 2006 Biograf láska – Československá Muzika * 2006 Boublík – Supraphon (reedícia LP) * 2006 ''S úctou'' – [[Supraphon]], 4CD * 2006 Perly – Multisonic, 2 CD * [[2007]] ''Dnes nejsem doma'' – (reedícia LP) * 2007 ''Múj čas'' – Multisonic * 2007 Adieu – Multisonic, Promo CD * 2007 ''Zloděj duší'' – Multisonic * [[2008]] ''Dávné lásky / duety'' – [[Supraphon]] * 2008 Když nemůžu spát/reedícia – Tommu Records * 2008 Ty nejlepší z nejlepších hitů – Multisonic, 3 CD * 2008 Pohádky na celý týden – Multisonic (reedícia) * 2008 Největší hity 1 – Multisonic * 2008 Největší hity 2 – Multisonic * 2008 Největší hity 3 – Multisonic * [[2009]] ''Černý páv'' – [[Supraphon]] * 2009 ''Duety se slavnými muži'' – Multisonic * 2011 Zítra se zvedne vítr – Supraphon, 3 CD * 2011 Hogo Fogo/Duety – EMI * 2012 Spolu, Hana Zagorová a Petr Rezek – Multisonic * 2012 Zvon vánoční – RED Sguare s.r o. (singl) * 2012 Reader' s Digest – 3 CD * 2014 Vyznání – Supraphon * 2016 Jak šel čas – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === DVD === * [[2004]] ''Hej, mistře basů – Lucerna 1999'' – Multisonic * [[2004]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]], 2DVD * [[2007]] ''Vzpomínaní'' – [[Supraphon]] * 2011 Lucerna 2010 – Česká televize * 2011 Hogo Fogo/Nachytávky a duety – EMI * 2016 Hana Zagorová 70 – Česká televize == Kompilácie == * [[1980]] ''Přátelská setkání 1'' – [[Supraphon]] <small>1113 2758</small>, LP – To co bylo neplatí, Setkání, Láska v desátém semestru (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) * [[1983]] ''Přátelská setkání 2 – Tisíckrát vyprodáno'' – [[Supraphon]] <small>1113 3237</small>, LP * [[1983]] ''Přátelská setkání 3 – Duhová víla'' – [[Supraphon]] <small>1113 3420</small>, LP * [[1987]] ''Přátelská setkání 4 – Special Team'' – [[Supraphon]] <small>1113 4199</small>, LP (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) == Ceny a uznania == * 1963 – Hledáme nové talenty – 2. miesto * 1965 - Dvanáct na houpačce(hitparáda Československého rozhlasu) - 9. miesto z 12. - Písnička v bílém * 1968 - Třináct na houpačce - 12. miesto z 13. - Svatej kluk * 1969 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1968 * 1969 - Zlatý slavík 1968 - 5. miesto * 1970 - Zlatý slavík 1969 - 4. miesto * 1970 - Žebřík Mladé fronty(hitparáda Mladé fronty) I0 - 6. miesto z 30. - Koho tlačí múra, 12. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá * 1970 - Žebřík Mladé fronty II - 7. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá, 16. miesto z 30. - Koho tlačí múra * 1970 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1969 * 1.6.1971 - Žebřík Mladé fronty - 28. miesto z 30. - Gvendolína * 1971 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1972 - Zlatý slavík 1971 - 5. miesto * 1973 - Zlatý slavík 1972 - 4. miesto * 1973 - 2. cena Supraphonu 1972 (druhá nejprodávanější zpěvačka na značce Suprahon v Československu) * 1973 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1974 - Zlatý slavík 1973 - 6. miesto * 1974 - siedma najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1975 – Zlatý slavík 1974 – 3. miesto * 1975 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1976 - Zlatý slavík 1975 - 3. miesto * 1977 – Zlatý slavík 1976 - 2. miesto * 1977 - 3. cena Supraphonu 1976 (třetí nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1977 – 1985 – Zlatý slavík – 1. miesto * 1977 – SP Duhová víla – najpredávanejšia platňa roka * 1978 - 1. cena Supraphonu 1977 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1979 - 1. cena Supraphonu 1978 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 - 1. cena Supraphonu 1979 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 august - Najpredávanejšie SP Supraphonu - 3. miesto - Setkání * 1981 - 1. cena Supraphonu 1980 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1982–1983 – Zlatý slavík – absolútna víťazka * 1982–1983 – Sedmikráska Sedmičky * 1982 - 1. cena Supraphonu 1981(nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1983 – Zlatá deska Supraphonu (za 1 000 000 predaných LP nosičov) * 1983 – ''zasloužilá umělkyně'' * 1983 - 1. cena Supraphonu 1982 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1984 – 1985 – Televizní rolnička – 2. miesto(po Karlovi Gottovi) * 1984 - 1. cena Supraphonu 1983 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - 1. cena Supraphonu 1984 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - Diskoslavík 1984 - 1. miesto * 1985 október - 20 naj SP Supraphonu - 17. miesto Letní kluci * 1986 - 1. cena Supraphonu 1985 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1986 - Televizní rolnička - 3. miesto * 1986 - Čestné uznání Pragokoncertu * 1986 - Pop '86 - anketa časopisu Populár - 6. miesto * 1987 – Zlatý slavík 1986 – 3. miesto * 1987 - Televizní rolnička - 6. miesto * 1988 - Diskoslavík 1987 - 8. miesto * 1988 február- SP platne 10 naj - 8. miesto Mám plán * 1988 - Zlatý slavík 1987 - 6. miesto * 1988 - Televizní rolnička - 9. miesto * 1989 apríl - SP platne 10 naj - 1. miesto Šmoulová země * 1989 - Zlatý slavík 1988 - 8. miesto * 1990 - Zlatý slavík 1989 - 6. miesto * 1991 - Zlatý slavík 1990 - 9.miesto * 1991 - Telerezonance - televízna piesňová súťaž, 1. miesto - Rozhovor v tichu * 1992 – Zlatý slavík – tabuľka úspešnosti v rokoch 1962–1991 – 2. miesto, K. Gott 1. miesto * 1992 - Zlatý slavík 1991 - 8. miesto * 1992 - TýTý 1991 - 3. miesto * 1992 - Telerezonance - 2. miesto * 1993 - TýTý 1992 - 7. miesto * 1994 - TýTý 1993 - 7. miesto * 1995 - TýTý 1994 - 8. miesto * 1996 – Super slavík (obnovená anketa pod názvom Český slavík) * 1996 - Český slavík - 9. miesto * 1996 - TýTý 1995 - 9. miesto * 1997 - TýTý 1996 - 7. miesto * 1997 - Český slavík - 10. miesto * 1997 február - ...než to zapomenu je v Prahe 2. najpredávanejšou knihou * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 1998 - Český slavík - 11. miesto * 1998 - TýTý 1997 - 6. miesto * 1999 - Český slavík - 10. miesto * 1999 - TýTý 1998 - 9. miesto * 2000 - ôsma najpredávanejšia speváčka Česka dľa IFPI * 2000 - TýTý 1999 - 9. miesto * 2000 - Český slavík - 11. miesto * 2001 – Zlatá deska (za 15 tisíc predaných nosičov albumu Hanka) * 2001 - TýTý 2000 - 7. miesto * 2001 – druhá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI – CD Hanka tretie najpredávanejšie CD roku * 2001 – Platinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2001 - Český slavík - 9. miesto * 2001 - Je naprosto nezbytné - 5. najúspešnejšia pieseň roka * 2002 január - Je naprosto nezbytné boduje 9 týždňov vo Formule Pop, 2 týždne na 1. mieste * 2002 – s manželom sa stali "Zlatý pár roku 2001" – anketa časopisu Šťastný Jim * 2002 - TýTý 2001 - 7. miesto * 2002 júl - Hitparáda Formule Pop - Zůstaň tady léto 10 týždňov na 1. mieste * 2002 - Český slavík - 7. miesto * 2002 – Zlatá a Dvouplatinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2003 – Zlatá deska (za 14 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2003 - TýTý 2002 - 8. miesto * 2003 – Platinová deska (za 31 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 2003 - Český slavík - 4. miesto * 2003 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI s albumom Největší hity * 2004 – Platinová deska (za 20 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2004 - TýTý 2003 - 5. miesto * 2004 január - Hitparáda Formule Pop - Navěky zůstane pouze čas sa dostáva v druhom kole na 1. pozíciu * 2004 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - TýTý 2004 - 5. miesto * 2005 - Platinová deska (za predaj 2 DVD Cesta ke štěstí) * 2006 – Zlatá deska za viac než 10 tisíc predaných nosičov 4 CD S úctou/Zlatá kolekce – Hana Zagorová do tej doby ako jediná a prvá dostala zlatú platňu za predaj albumu tohto typu. * 2006 - TýTý 2005 - 4. miesto * 2006 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - TýTý 2006 - 5. miesto * 2007 - Zlatá deska (za predaj DVD Vzpomínání) * 2007 - Český rozhlas - Hitparáda Česká dvanáctka - Zlatá Česká 12 za pieseň Adieu * 2008 - Český slavík - 11. miesto * 2009 - Lady PRO 2009 * 2009 - Český slavík - 10. miesto * 2010 – Cena nočního proudu (ČRo) * 2010 - Český slavík - 8. miesto * 2011 - Zlatá deska (za predaj 3000 nosičov 2DVD/CD Lucerna 2010) * 2011 - Český slavík - 9. miesto * 2012 - Síň slávy (Odovzdávanie cien víťazom ankety popularity, ktorú už niekoľko rokov vyhlasuje časopis Rytmus života) * 2012 - Český slavík - 10. miesto * 2013 - Český slavík - 9. miesto * 2014 - Jubilejní diamantová deska (za predaj 10 120 000 nosičov v rokoch 1968 - 2013) * 2014 - Zlatá deska (za predaj albumu Vyznání) * 2014 - Český slavík - 8. miesto * 2015 - Hudební ceny Anděl 2014 - Síň slávy * 2015 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Senior Prix za celoživotné majstrovstvo - Nadácia Život umělce * 2016 - Čestné občanství Prahy 4 * 2016 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Zlatá deska (za predaj albumu O Lásce) * 2017 - Zlatá a stříbrná medaile - Česká mincovna - série [https://ceskamincovna.cz/slavici-ve-zlate-1629-p/ Slavíci ve zlatě] * 2017 - Rádio Vlna - anketa TOP 1000 hitov - 2. miesto Maluj zase obrázky * 2017 - Český slavík - 10. miesto * 2018 - Zlatá deska (za predaj albumu Já nemám strach) * 2019 - Hitparáda rádia Čas - Sieň Slávy '''Zahraničné''' * 1969 – Belgie – Cena obecenstva na festivale v Knokke * 02. - 09.03.1970 – Rumunsko – (iba) Účasť na piesňovom festivale Zlatý jeleň Brašov/Cerbul de aur 1971 Brasov  – pieseň Bludička Julie * 08. - 22.11.1970 - Kuba - Varadero '70 Festival internacional de la cancion popular (tri vystúpenia) * 1971 – Belgie – 2. miesto u poroty na medzinárodnom festivale TV spoločností v Knokke * 1973 – Kuba – Cena Svetového festivalu * 1975 - Nemecko/Dresden - účasť na piesňovom festivale - polhodinový recitál * 1975 - Nemecko - piesňový program TV NDR "TV Schlager studio" - víťazstvo v 1. kole s piesňou Ich gehe nur in Hosen + postup do 2. kola. Následne z ktorého postúpila do celoročnej prehliadky najúspešnejších skladieb "Einmal im Jahr". * 1978 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1978 – Poľsko – Cena poľského rozhlasu a televízie, Intertalent 78, Festival Sopoty 78 * 1978 - Slovensko - Bratislavská lýra - 1. semifinále - 12. miesto Pojď kdo máš mě rád (Hana súťažila + vystúpila so svojím programom a hosťom P. Rezkom) * 1983 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1984 – Poľsko – Hosť hudobného festivalu (triumfálny úspech, program bol prerušený, aby sa publikum upokojilo po dvadsať minútovom vystúpení Hanky) * 1984 - Polsko - Katowice * 1988 - Poľsko - Krysztalowy Kamerton * 2012 - Slovensko - Legendy popu == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="aktualne-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hana Zagorová: Podpis Několika vět bych nikdy neodvolala | url = https://magazin.aktualne.cz/hana-zagorova-podepsani-nekolik-vet-bych-nikdy-neodvolala/r~addbac2e012811e49c2f0025900fea04/ | vydavateľ = aktualne.cz | dátum vydania = 2014-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-09 | miesto = | jazyk = }} </ref> }} == Literatúra == * Hana Zagorová: ''Milostně'', Euromedia Group - Knižní klub, [[2006]], ISBN 80-242-1696-5, piesňové texty (ktoré napísala), == Externé odkazy == * [http://www.zagorovahana.cz/ Oficiálne stránky - www.zagorovahana.cz] * [http://hanazagorova.mzf.cz/ Neoficiálne stránky - hanazagorova.mzf.cz] * [http://www.impuls.cz/hana-zagorova-v-impulsech-vaclava-moravce/article.html?id=219593 Hana Zagorová v programe Impulsy Václava Moravca] == Zdroj == * {{preklad|cs|Hana Zagorová}} {{biografický výhonok}} {{hudobný výhonok}} {{DEFAULTSORT:Zagorová, Hana}} [[Kategória:Osobnosti z Ostravy]] [[Kategória:České popové speváčky]] [[Kategória:České herečky]] [[Kategória:Absolventi Janáčkovej akadémie múzických umení]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] kprfa1k009njf2cceiof13iaztf8eph 7430095 7430094 2022-08-26T11:04:13Z Tomas67 88399 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Hana Zagorová | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1946|9|6}} | Miesto narodenia = [[Petřkovice (Ostrava)|Petřkovice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = 26. august 2022 | Miesto úmrtia =Praha Česká republika | Bydlisko = Praha | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop-music]] | Roky pôsobenia = 1963{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Supraphon, Multisonic | Webstránka = [http://www.zagorovahana.cz www.zagorovahana.cz] }} '''Hana Zagorová''' (* [[6. september]] [[1946]], Ostrava-Petřkovice – † 26. august 2022, Praha) bola česká [[spevák|speváčka]], textárka, [[herec|herečka]] a [[moderátor (povolanie)|moderátorka]]. Stala sa držiteľkou deviatich [[Zlatý slávik|Zlatých slávikov]] nepretržite od roku [[1977]] až do roku [[1985]]. V rokoch 1974, 1975, 1986 získala bronzového Zlatého Slávika. Za rok [[1976]] sa umiestnila na druhom mieste. Je najpredávanejšou českou speváčkou všetkých čias.<ref name="aktualne-2014" /> == Diskografia == === LP/MC === * [[1970]] ''Klub dokonalé zdravovědy Jana Boublíka ze Žlutic'' (s [[Viktor Sodoma|Viktorom Sodomom]] a [[Jiří Štědroň|Jiřím Štědroňom]]) – [[Supraphon]] * [[1971]] ''Bludička'' – [[Supraphon]], LP * 1972 Bludička – Supraphon, MC * [[1974]] ''Kytice'' – [[Supraphon]] (záznam predstavenia z [[Semafor (divadlo)|divadla Semafor]]) * [[1976]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]] * [[1979]] ''Breviary Of Love'' – [[Supraphon]]/Artia * [[1979]] ''…Tobě, Tebe, Ti'' – [[Supraphon]] * [[1980]] ''Oheň v duši mé'' – [[Supraphon]] * [[1981]] ''Střípky'' – [[Supraphon]] * [[1982]] ''Světlo a stín'' – [[Supraphon]] * 1983 ''Mimořádná linka'' – [[Supraphon]] * 1984 ''Co stalo se stalo'' – [[Supraphon]] * 1985 ''The Cinema of Stars'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Lávky'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Pro dva tři úsměvy – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Sítě kroků Tvých'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Jinak to nejde – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * [[1986]] ''Náhlá loučení'' – [[Supraphon]] * 1986 ''Naše láska ztrácí L – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1987 ''Dluhy Hany Zagorové'' – [[Supraphon]] * [[1988]] ''Živá voda'' – [[Supraphon]] * [[1990]] ''Dnes nejsem doma'' – [[Supraphon]] * [[1991]] ''Rozhovor v tichu'' – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === CD/MC === * 1988 Živá voda – Supraphon * 1991 Rozhovor v tichu – Multisonic * [[1994]] ''Když nemůžu spát'' – Tommü Records * [[1994]] ''Ave – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * [[1995]] ''Maluj zase obrázky / To nej …'' – Multisonic * 1996 Gvendolína 1968{{--}}1971 – Bonton * [[1996]] ''Ave 2 – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * 1996 Maluj zase obrázky /2 – Multisonic * [[1997]] ''Bludička Jůlie'' – (reedícia LP) * 1997 Pohádky na celý týden – Multisonic * [[1998]] ''Tobě,tebe,ti / Cesta ke štěstí – (reedícia LP) * [[1998]] ''Jinak to nejde'' – (reedícia LP) * [[1998]] ''Já?'' – Multisonic * [[1999]] ''Oheň v duši mé / Střípky'' – (reedícia LP) * [[2000]] ''Světlo a stín'' – (reedícia LP) * 2000 Je naprosto nezbytné/Za každou chvíli s tebou platím – Multisonic * 2000 ''Modrá Čajovna'' – Multisonic * [[2001]] ''Co stalo se stalo'' – (reedícia LP) * 2001 ''Mimořádná linka'' – (reedícia LP) * 2001 ''Hanka'' – Multisonic * 2001 Ave – propagačné CD – Multisonic * [[2003]] ''The Best Of Hana Zagorová'' – [[Supraphon]] * 2003 ''Navěky zůstane čas'' – Multisonic * 2003 Já lásku znám – Areca Multimedia s.r o. * 2003 Portréty českých hvězd – Areca Multimedia s.r o. * [[2004]] ''Sítě kroků tvých – (reedícia LP) * [[2005]] ''Náhlá loučení'' – (reedícia LP) * [[2006]] ''Živá voda'' – (reedícia LP) * 2006 Biograf láska – Československá Muzika * 2006 Boublík – Supraphon (reedícia LP) * 2006 ''S úctou'' – [[Supraphon]], 4CD * 2006 Perly – Multisonic, 2 CD * [[2007]] ''Dnes nejsem doma'' – (reedícia LP) * 2007 ''Múj čas'' – Multisonic * 2007 Adieu – Multisonic, Promo CD * 2007 ''Zloděj duší'' – Multisonic * [[2008]] ''Dávné lásky / duety'' – [[Supraphon]] * 2008 Když nemůžu spát/reedícia – Tommu Records * 2008 Ty nejlepší z nejlepších hitů – Multisonic, 3 CD * 2008 Pohádky na celý týden – Multisonic (reedícia) * 2008 Největší hity 1 – Multisonic * 2008 Největší hity 2 – Multisonic * 2008 Největší hity 3 – Multisonic * [[2009]] ''Černý páv'' – [[Supraphon]] * 2009 ''Duety se slavnými muži'' – Multisonic * 2011 Zítra se zvedne vítr – Supraphon, 3 CD * 2011 Hogo Fogo/Duety – EMI * 2012 Spolu, Hana Zagorová a Petr Rezek – Multisonic * 2012 Zvon vánoční – RED Sguare s.r o. (singl) * 2012 Reader' s Digest – 3 CD * 2014 Vyznání – Supraphon * 2016 Jak šel čas – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === DVD === * [[2004]] ''Hej, mistře basů – Lucerna 1999'' – Multisonic * [[2004]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]], 2DVD * [[2007]] ''Vzpomínaní'' – [[Supraphon]] * 2011 Lucerna 2010 – Česká televize * 2011 Hogo Fogo/Nachytávky a duety – EMI * 2016 Hana Zagorová 70 – Česká televize == Kompilácie == * [[1980]] ''Přátelská setkání 1'' – [[Supraphon]] <small>1113 2758</small>, LP – To co bylo neplatí, Setkání, Láska v desátém semestru (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) * [[1983]] ''Přátelská setkání 2 – Tisíckrát vyprodáno'' – [[Supraphon]] <small>1113 3237</small>, LP * [[1983]] ''Přátelská setkání 3 – Duhová víla'' – [[Supraphon]] <small>1113 3420</small>, LP * [[1987]] ''Přátelská setkání 4 – Special Team'' – [[Supraphon]] <small>1113 4199</small>, LP (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) == Ceny a uznania == * 1963 – Hledáme nové talenty – 2. miesto * 1965 - Dvanáct na houpačce(hitparáda Československého rozhlasu) - 9. miesto z 12. - Písnička v bílém * 1968 - Třináct na houpačce - 12. miesto z 13. - Svatej kluk * 1969 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1968 * 1969 - Zlatý slavík 1968 - 5. miesto * 1970 - Zlatý slavík 1969 - 4. miesto * 1970 - Žebřík Mladé fronty(hitparáda Mladé fronty) I0 - 6. miesto z 30. - Koho tlačí múra, 12. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá * 1970 - Žebřík Mladé fronty II - 7. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá, 16. miesto z 30. - Koho tlačí múra * 1970 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1969 * 1.6.1971 - Žebřík Mladé fronty - 28. miesto z 30. - Gvendolína * 1971 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1972 - Zlatý slavík 1971 - 5. miesto * 1973 - Zlatý slavík 1972 - 4. miesto * 1973 - 2. cena Supraphonu 1972 (druhá nejprodávanější zpěvačka na značce Suprahon v Československu) * 1973 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1974 - Zlatý slavík 1973 - 6. miesto * 1974 - siedma najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1975 – Zlatý slavík 1974 – 3. miesto * 1975 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1976 - Zlatý slavík 1975 - 3. miesto * 1977 – Zlatý slavík 1976 - 2. miesto * 1977 - 3. cena Supraphonu 1976 (třetí nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1977 – 1985 – Zlatý slavík – 1. miesto * 1977 – SP Duhová víla – najpredávanejšia platňa roka * 1978 - 1. cena Supraphonu 1977 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1979 - 1. cena Supraphonu 1978 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 - 1. cena Supraphonu 1979 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 august - Najpredávanejšie SP Supraphonu - 3. miesto - Setkání * 1981 - 1. cena Supraphonu 1980 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1982–1983 – Zlatý slavík – absolútna víťazka * 1982–1983 – Sedmikráska Sedmičky * 1982 - 1. cena Supraphonu 1981(nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1983 – Zlatá deska Supraphonu (za 1 000 000 predaných LP nosičov) * 1983 – ''zasloužilá umělkyně'' * 1983 - 1. cena Supraphonu 1982 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1984 – 1985 – Televizní rolnička – 2. miesto(po Karlovi Gottovi) * 1984 - 1. cena Supraphonu 1983 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - 1. cena Supraphonu 1984 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - Diskoslavík 1984 - 1. miesto * 1985 október - 20 naj SP Supraphonu - 17. miesto Letní kluci * 1986 - 1. cena Supraphonu 1985 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1986 - Televizní rolnička - 3. miesto * 1986 - Čestné uznání Pragokoncertu * 1986 - Pop '86 - anketa časopisu Populár - 6. miesto * 1987 – Zlatý slavík 1986 – 3. miesto * 1987 - Televizní rolnička - 6. miesto * 1988 - Diskoslavík 1987 - 8. miesto * 1988 február- SP platne 10 naj - 8. miesto Mám plán * 1988 - Zlatý slavík 1987 - 6. miesto * 1988 - Televizní rolnička - 9. miesto * 1989 apríl - SP platne 10 naj - 1. miesto Šmoulová země * 1989 - Zlatý slavík 1988 - 8. miesto * 1990 - Zlatý slavík 1989 - 6. miesto * 1991 - Zlatý slavík 1990 - 9.miesto * 1991 - Telerezonance - televízna piesňová súťaž, 1. miesto - Rozhovor v tichu * 1992 – Zlatý slavík – tabuľka úspešnosti v rokoch 1962–1991 – 2. miesto, K. Gott 1. miesto * 1992 - Zlatý slavík 1991 - 8. miesto * 1992 - TýTý 1991 - 3. miesto * 1992 - Telerezonance - 2. miesto * 1993 - TýTý 1992 - 7. miesto * 1994 - TýTý 1993 - 7. miesto * 1995 - TýTý 1994 - 8. miesto * 1996 – Super slavík (obnovená anketa pod názvom Český slavík) * 1996 - Český slavík - 9. miesto * 1996 - TýTý 1995 - 9. miesto * 1997 - TýTý 1996 - 7. miesto * 1997 - Český slavík - 10. miesto * 1997 február - ...než to zapomenu je v Prahe 2. najpredávanejšou knihou * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 1998 - Český slavík - 11. miesto * 1998 - TýTý 1997 - 6. miesto * 1999 - Český slavík - 10. miesto * 1999 - TýTý 1998 - 9. miesto * 2000 - ôsma najpredávanejšia speváčka Česka dľa IFPI * 2000 - TýTý 1999 - 9. miesto * 2000 - Český slavík - 11. miesto * 2001 – Zlatá deska (za 15 tisíc predaných nosičov albumu Hanka) * 2001 - TýTý 2000 - 7. miesto * 2001 – druhá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI – CD Hanka tretie najpredávanejšie CD roku * 2001 – Platinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2001 - Český slavík - 9. miesto * 2001 - Je naprosto nezbytné - 5. najúspešnejšia pieseň roka * 2002 január - Je naprosto nezbytné boduje 9 týždňov vo Formule Pop, 2 týždne na 1. mieste * 2002 – s manželom sa stali "Zlatý pár roku 2001" – anketa časopisu Šťastný Jim * 2002 - TýTý 2001 - 7. miesto * 2002 júl - Hitparáda Formule Pop - Zůstaň tady léto 10 týždňov na 1. mieste * 2002 - Český slavík - 7. miesto * 2002 – Zlatá a Dvouplatinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2003 – Zlatá deska (za 14 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2003 - TýTý 2002 - 8. miesto * 2003 – Platinová deska (za 31 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 2003 - Český slavík - 4. miesto * 2003 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI s albumom Největší hity * 2004 – Platinová deska (za 20 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2004 - TýTý 2003 - 5. miesto * 2004 január - Hitparáda Formule Pop - Navěky zůstane pouze čas sa dostáva v druhom kole na 1. pozíciu * 2004 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - TýTý 2004 - 5. miesto * 2005 - Platinová deska (za predaj 2 DVD Cesta ke štěstí) * 2006 – Zlatá deska za viac než 10 tisíc predaných nosičov 4 CD S úctou/Zlatá kolekce – Hana Zagorová do tej doby ako jediná a prvá dostala zlatú platňu za predaj albumu tohto typu. * 2006 - TýTý 2005 - 4. miesto * 2006 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - TýTý 2006 - 5. miesto * 2007 - Zlatá deska (za predaj DVD Vzpomínání) * 2007 - Český rozhlas - Hitparáda Česká dvanáctka - Zlatá Česká 12 za pieseň Adieu * 2008 - Český slavík - 11. miesto * 2009 - Lady PRO 2009 * 2009 - Český slavík - 10. miesto * 2010 – Cena nočního proudu (ČRo) * 2010 - Český slavík - 8. miesto * 2011 - Zlatá deska (za predaj 3000 nosičov 2DVD/CD Lucerna 2010) * 2011 - Český slavík - 9. miesto * 2012 - Síň slávy (Odovzdávanie cien víťazom ankety popularity, ktorú už niekoľko rokov vyhlasuje časopis Rytmus života) * 2012 - Český slavík - 10. miesto * 2013 - Český slavík - 9. miesto * 2014 - Jubilejní diamantová deska (za predaj 10 120 000 nosičov v rokoch 1968 - 2013) * 2014 - Zlatá deska (za predaj albumu Vyznání) * 2014 - Český slavík - 8. miesto * 2015 - Hudební ceny Anděl 2014 - Síň slávy * 2015 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Senior Prix za celoživotné majstrovstvo - Nadácia Život umělce * 2016 - Čestné občanství Prahy 4 * 2016 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Zlatá deska (za predaj albumu O Lásce) * 2017 - Zlatá a stříbrná medaile - Česká mincovna - série [https://ceskamincovna.cz/slavici-ve-zlate-1629-p/ Slavíci ve zlatě] * 2017 - Rádio Vlna - anketa TOP 1000 hitov - 2. miesto Maluj zase obrázky * 2017 - Český slavík - 10. miesto * 2018 - Zlatá deska (za predaj albumu Já nemám strach) * 2019 - Hitparáda rádia Čas - Sieň Slávy '''Zahraničné''' * 1969 – Belgie – Cena obecenstva na festivale v Knokke * 02. - 09.03.1970 – Rumunsko – (iba) Účasť na piesňovom festivale Zlatý jeleň Brašov/Cerbul de aur 1971 Brasov  – pieseň Bludička Julie * 08. - 22.11.1970 - Kuba - Varadero '70 Festival internacional de la cancion popular (tri vystúpenia) * 1971 – Belgie – 2. miesto u poroty na medzinárodnom festivale TV spoločností v Knokke * 1973 – Kuba – Cena Svetového festivalu * 1975 - Nemecko/Dresden - účasť na piesňovom festivale - polhodinový recitál * 1975 - Nemecko - piesňový program TV NDR "TV Schlager studio" - víťazstvo v 1. kole s piesňou Ich gehe nur in Hosen + postup do 2. kola. Následne z ktorého postúpila do celoročnej prehliadky najúspešnejších skladieb "Einmal im Jahr". * 1978 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1978 – Poľsko – Cena poľského rozhlasu a televízie, Intertalent 78, Festival Sopoty 78 * 1978 - Slovensko - Bratislavská lýra - 1. semifinále - 12. miesto Pojď kdo máš mě rád (Hana súťažila + vystúpila so svojím programom a hosťom P. Rezkom) * 1983 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1984 – Poľsko – Hosť hudobného festivalu (triumfálny úspech, program bol prerušený, aby sa publikum upokojilo po dvadsať minútovom vystúpení Hanky) * 1984 - Polsko - Katowice * 1988 - Poľsko - Krysztalowy Kamerton * 2012 - Slovensko - Legendy popu == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="aktualne-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hana Zagorová: Podpis Několika vět bych nikdy neodvolala | url = https://magazin.aktualne.cz/hana-zagorova-podepsani-nekolik-vet-bych-nikdy-neodvolala/r~addbac2e012811e49c2f0025900fea04/ | vydavateľ = aktualne.cz | dátum vydania = 2014-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-09 | miesto = | jazyk = }} </ref> }} == Literatúra == * Hana Zagorová: ''Milostně'', Euromedia Group - Knižní klub, [[2006]], ISBN 80-242-1696-5, piesňové texty (ktoré napísala), == Externé odkazy == * [http://www.zagorovahana.cz/ Oficiálne stránky - www.zagorovahana.cz] * [http://hanazagorova.mzf.cz/ Neoficiálne stránky - hanazagorova.mzf.cz] * [http://www.impuls.cz/hana-zagorova-v-impulsech-vaclava-moravce/article.html?id=219593 Hana Zagorová v programe Impulsy Václava Moravca] == Zdroj == * {{preklad|cs|Hana Zagorová}} {{biografický výhonok}} {{hudobný výhonok}} {{DEFAULTSORT:Zagorová, Hana}} [[Kategória:Osobnosti z Ostravy]] [[Kategória:České popové speváčky]] [[Kategória:České herečky]] [[Kategória:Absolventi Janáčkovej akadémie múzických umení]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] 6bk8waheaej9ahib72yvmqht67rg6cd 7430096 7430095 2022-08-26T11:04:14Z Frettie 14905 ref wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Hana Zagorová | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1946|9|6}} | Miesto narodenia = [[Petřkovice (Ostrava)|Petřkovice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = 26. august 2022 | Miesto úmrtia =Praha Česká republika | Bydlisko = Praha | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop-music]] | Roky pôsobenia = 1963{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Supraphon, Multisonic | Webstránka = [http://www.zagorovahana.cz www.zagorovahana.cz] }} '''Hana Zagorová''' (* [[6. september]] [[1946]], Ostrava-Petřkovice – † 26. august 2022, Praha<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ve věku 75 let zemřela zpěvačka Hana Zagorová|url=https://denikn.cz/minuta/947735/|vydavateľ=Deník N|dátum vydania=2022-08-26|dátum prístupu=2022-08-26|jazyk=cs}}</ref>) bola česká [[spevák|speváčka]], textárka, [[herec|herečka]] a [[moderátor (povolanie)|moderátorka]]. Stala sa držiteľkou deviatich [[Zlatý slávik|Zlatých slávikov]] nepretržite od roku [[1977]] až do roku [[1985]]. V rokoch 1974, 1975, 1986 získala bronzového Zlatého Slávika. Za rok [[1976]] sa umiestnila na druhom mieste. Je najpredávanejšou českou speváčkou všetkých čias.<ref name="aktualne-2014" /> == Diskografia == === LP/MC === * [[1970]] ''Klub dokonalé zdravovědy Jana Boublíka ze Žlutic'' (s [[Viktor Sodoma|Viktorom Sodomom]] a [[Jiří Štědroň|Jiřím Štědroňom]]) – [[Supraphon]] * [[1971]] ''Bludička'' – [[Supraphon]], LP * 1972 Bludička – Supraphon, MC * [[1974]] ''Kytice'' – [[Supraphon]] (záznam predstavenia z [[Semafor (divadlo)|divadla Semafor]]) * [[1976]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]] * [[1979]] ''Breviary Of Love'' – [[Supraphon]]/Artia * [[1979]] ''…Tobě, Tebe, Ti'' – [[Supraphon]] * [[1980]] ''Oheň v duši mé'' – [[Supraphon]] * [[1981]] ''Střípky'' – [[Supraphon]] * [[1982]] ''Světlo a stín'' – [[Supraphon]] * 1983 ''Mimořádná linka'' – [[Supraphon]] * 1984 ''Co stalo se stalo'' – [[Supraphon]] * 1985 ''The Cinema of Stars'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Lávky'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Pro dva tři úsměvy – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Sítě kroků Tvých'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Jinak to nejde – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * [[1986]] ''Náhlá loučení'' – [[Supraphon]] * 1986 ''Naše láska ztrácí L – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1987 ''Dluhy Hany Zagorové'' – [[Supraphon]] * [[1988]] ''Živá voda'' – [[Supraphon]] * [[1990]] ''Dnes nejsem doma'' – [[Supraphon]] * [[1991]] ''Rozhovor v tichu'' – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === CD/MC === * 1988 Živá voda – Supraphon * 1991 Rozhovor v tichu – Multisonic * [[1994]] ''Když nemůžu spát'' – Tommü Records * [[1994]] ''Ave – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * [[1995]] ''Maluj zase obrázky / To nej …'' – Multisonic * 1996 Gvendolína 1968{{--}}1971 – Bonton * [[1996]] ''Ave 2 – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * 1996 Maluj zase obrázky /2 – Multisonic * [[1997]] ''Bludička Jůlie'' – (reedícia LP) * 1997 Pohádky na celý týden – Multisonic * [[1998]] ''Tobě,tebe,ti / Cesta ke štěstí – (reedícia LP) * [[1998]] ''Jinak to nejde'' – (reedícia LP) * [[1998]] ''Já?'' – Multisonic * [[1999]] ''Oheň v duši mé / Střípky'' – (reedícia LP) * [[2000]] ''Světlo a stín'' – (reedícia LP) * 2000 Je naprosto nezbytné/Za každou chvíli s tebou platím – Multisonic * 2000 ''Modrá Čajovna'' – Multisonic * [[2001]] ''Co stalo se stalo'' – (reedícia LP) * 2001 ''Mimořádná linka'' – (reedícia LP) * 2001 ''Hanka'' – Multisonic * 2001 Ave – propagačné CD – Multisonic * [[2003]] ''The Best Of Hana Zagorová'' – [[Supraphon]] * 2003 ''Navěky zůstane čas'' – Multisonic * 2003 Já lásku znám – Areca Multimedia s.r o. * 2003 Portréty českých hvězd – Areca Multimedia s.r o. * [[2004]] ''Sítě kroků tvých – (reedícia LP) * [[2005]] ''Náhlá loučení'' – (reedícia LP) * [[2006]] ''Živá voda'' – (reedícia LP) * 2006 Biograf láska – Československá Muzika * 2006 Boublík – Supraphon (reedícia LP) * 2006 ''S úctou'' – [[Supraphon]], 4CD * 2006 Perly – Multisonic, 2 CD * [[2007]] ''Dnes nejsem doma'' – (reedícia LP) * 2007 ''Múj čas'' – Multisonic * 2007 Adieu – Multisonic, Promo CD * 2007 ''Zloděj duší'' – Multisonic * [[2008]] ''Dávné lásky / duety'' – [[Supraphon]] * 2008 Když nemůžu spát/reedícia – Tommu Records * 2008 Ty nejlepší z nejlepších hitů – Multisonic, 3 CD * 2008 Pohádky na celý týden – Multisonic (reedícia) * 2008 Největší hity 1 – Multisonic * 2008 Největší hity 2 – Multisonic * 2008 Největší hity 3 – Multisonic * [[2009]] ''Černý páv'' – [[Supraphon]] * 2009 ''Duety se slavnými muži'' – Multisonic * 2011 Zítra se zvedne vítr – Supraphon, 3 CD * 2011 Hogo Fogo/Duety – EMI * 2012 Spolu, Hana Zagorová a Petr Rezek – Multisonic * 2012 Zvon vánoční – RED Sguare s.r o. (singl) * 2012 Reader' s Digest – 3 CD * 2014 Vyznání – Supraphon * 2016 Jak šel čas – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === DVD === * [[2004]] ''Hej, mistře basů – Lucerna 1999'' – Multisonic * [[2004]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]], 2DVD * [[2007]] ''Vzpomínaní'' – [[Supraphon]] * 2011 Lucerna 2010 – Česká televize * 2011 Hogo Fogo/Nachytávky a duety – EMI * 2016 Hana Zagorová 70 – Česká televize == Kompilácie == * [[1980]] ''Přátelská setkání 1'' – [[Supraphon]] <small>1113 2758</small>, LP – To co bylo neplatí, Setkání, Láska v desátém semestru (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) * [[1983]] ''Přátelská setkání 2 – Tisíckrát vyprodáno'' – [[Supraphon]] <small>1113 3237</small>, LP * [[1983]] ''Přátelská setkání 3 – Duhová víla'' – [[Supraphon]] <small>1113 3420</small>, LP * [[1987]] ''Přátelská setkání 4 – Special Team'' – [[Supraphon]] <small>1113 4199</small>, LP (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) == Ceny a uznania == * 1963 – Hledáme nové talenty – 2. miesto * 1965 - Dvanáct na houpačce(hitparáda Československého rozhlasu) - 9. miesto z 12. - Písnička v bílém * 1968 - Třináct na houpačce - 12. miesto z 13. - Svatej kluk * 1969 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1968 * 1969 - Zlatý slavík 1968 - 5. miesto * 1970 - Zlatý slavík 1969 - 4. miesto * 1970 - Žebřík Mladé fronty(hitparáda Mladé fronty) I0 - 6. miesto z 30. - Koho tlačí múra, 12. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá * 1970 - Žebřík Mladé fronty II - 7. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá, 16. miesto z 30. - Koho tlačí múra * 1970 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1969 * 1.6.1971 - Žebřík Mladé fronty - 28. miesto z 30. - Gvendolína * 1971 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1972 - Zlatý slavík 1971 - 5. miesto * 1973 - Zlatý slavík 1972 - 4. miesto * 1973 - 2. cena Supraphonu 1972 (druhá nejprodávanější zpěvačka na značce Suprahon v Československu) * 1973 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1974 - Zlatý slavík 1973 - 6. miesto * 1974 - siedma najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1975 – Zlatý slavík 1974 – 3. miesto * 1975 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1976 - Zlatý slavík 1975 - 3. miesto * 1977 – Zlatý slavík 1976 - 2. miesto * 1977 - 3. cena Supraphonu 1976 (třetí nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1977 – 1985 – Zlatý slavík – 1. miesto * 1977 – SP Duhová víla – najpredávanejšia platňa roka * 1978 - 1. cena Supraphonu 1977 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1979 - 1. cena Supraphonu 1978 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 - 1. cena Supraphonu 1979 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 august - Najpredávanejšie SP Supraphonu - 3. miesto - Setkání * 1981 - 1. cena Supraphonu 1980 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1982–1983 – Zlatý slavík – absolútna víťazka * 1982–1983 – Sedmikráska Sedmičky * 1982 - 1. cena Supraphonu 1981(nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1983 – Zlatá deska Supraphonu (za 1 000 000 predaných LP nosičov) * 1983 – ''zasloužilá umělkyně'' * 1983 - 1. cena Supraphonu 1982 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1984 – 1985 – Televizní rolnička – 2. miesto(po Karlovi Gottovi) * 1984 - 1. cena Supraphonu 1983 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - 1. cena Supraphonu 1984 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - Diskoslavík 1984 - 1. miesto * 1985 október - 20 naj SP Supraphonu - 17. miesto Letní kluci * 1986 - 1. cena Supraphonu 1985 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1986 - Televizní rolnička - 3. miesto * 1986 - Čestné uznání Pragokoncertu * 1986 - Pop '86 - anketa časopisu Populár - 6. miesto * 1987 – Zlatý slavík 1986 – 3. miesto * 1987 - Televizní rolnička - 6. miesto * 1988 - Diskoslavík 1987 - 8. miesto * 1988 február- SP platne 10 naj - 8. miesto Mám plán * 1988 - Zlatý slavík 1987 - 6. miesto * 1988 - Televizní rolnička - 9. miesto * 1989 apríl - SP platne 10 naj - 1. miesto Šmoulová země * 1989 - Zlatý slavík 1988 - 8. miesto * 1990 - Zlatý slavík 1989 - 6. miesto * 1991 - Zlatý slavík 1990 - 9.miesto * 1991 - Telerezonance - televízna piesňová súťaž, 1. miesto - Rozhovor v tichu * 1992 – Zlatý slavík – tabuľka úspešnosti v rokoch 1962–1991 – 2. miesto, K. Gott 1. miesto * 1992 - Zlatý slavík 1991 - 8. miesto * 1992 - TýTý 1991 - 3. miesto * 1992 - Telerezonance - 2. miesto * 1993 - TýTý 1992 - 7. miesto * 1994 - TýTý 1993 - 7. miesto * 1995 - TýTý 1994 - 8. miesto * 1996 – Super slavík (obnovená anketa pod názvom Český slavík) * 1996 - Český slavík - 9. miesto * 1996 - TýTý 1995 - 9. miesto * 1997 - TýTý 1996 - 7. miesto * 1997 - Český slavík - 10. miesto * 1997 február - ...než to zapomenu je v Prahe 2. najpredávanejšou knihou * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 1998 - Český slavík - 11. miesto * 1998 - TýTý 1997 - 6. miesto * 1999 - Český slavík - 10. miesto * 1999 - TýTý 1998 - 9. miesto * 2000 - ôsma najpredávanejšia speváčka Česka dľa IFPI * 2000 - TýTý 1999 - 9. miesto * 2000 - Český slavík - 11. miesto * 2001 – Zlatá deska (za 15 tisíc predaných nosičov albumu Hanka) * 2001 - TýTý 2000 - 7. miesto * 2001 – druhá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI – CD Hanka tretie najpredávanejšie CD roku * 2001 – Platinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2001 - Český slavík - 9. miesto * 2001 - Je naprosto nezbytné - 5. najúspešnejšia pieseň roka * 2002 január - Je naprosto nezbytné boduje 9 týždňov vo Formule Pop, 2 týždne na 1. mieste * 2002 – s manželom sa stali "Zlatý pár roku 2001" – anketa časopisu Šťastný Jim * 2002 - TýTý 2001 - 7. miesto * 2002 júl - Hitparáda Formule Pop - Zůstaň tady léto 10 týždňov na 1. mieste * 2002 - Český slavík - 7. miesto * 2002 – Zlatá a Dvouplatinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2003 – Zlatá deska (za 14 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2003 - TýTý 2002 - 8. miesto * 2003 – Platinová deska (za 31 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 2003 - Český slavík - 4. miesto * 2003 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI s albumom Největší hity * 2004 – Platinová deska (za 20 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2004 - TýTý 2003 - 5. miesto * 2004 január - Hitparáda Formule Pop - Navěky zůstane pouze čas sa dostáva v druhom kole na 1. pozíciu * 2004 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - TýTý 2004 - 5. miesto * 2005 - Platinová deska (za predaj 2 DVD Cesta ke štěstí) * 2006 – Zlatá deska za viac než 10 tisíc predaných nosičov 4 CD S úctou/Zlatá kolekce – Hana Zagorová do tej doby ako jediná a prvá dostala zlatú platňu za predaj albumu tohto typu. * 2006 - TýTý 2005 - 4. miesto * 2006 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - TýTý 2006 - 5. miesto * 2007 - Zlatá deska (za predaj DVD Vzpomínání) * 2007 - Český rozhlas - Hitparáda Česká dvanáctka - Zlatá Česká 12 za pieseň Adieu * 2008 - Český slavík - 11. miesto * 2009 - Lady PRO 2009 * 2009 - Český slavík - 10. miesto * 2010 – Cena nočního proudu (ČRo) * 2010 - Český slavík - 8. miesto * 2011 - Zlatá deska (za predaj 3000 nosičov 2DVD/CD Lucerna 2010) * 2011 - Český slavík - 9. miesto * 2012 - Síň slávy (Odovzdávanie cien víťazom ankety popularity, ktorú už niekoľko rokov vyhlasuje časopis Rytmus života) * 2012 - Český slavík - 10. miesto * 2013 - Český slavík - 9. miesto * 2014 - Jubilejní diamantová deska (za predaj 10 120 000 nosičov v rokoch 1968 - 2013) * 2014 - Zlatá deska (za predaj albumu Vyznání) * 2014 - Český slavík - 8. miesto * 2015 - Hudební ceny Anděl 2014 - Síň slávy * 2015 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Senior Prix za celoživotné majstrovstvo - Nadácia Život umělce * 2016 - Čestné občanství Prahy 4 * 2016 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Zlatá deska (za predaj albumu O Lásce) * 2017 - Zlatá a stříbrná medaile - Česká mincovna - série [https://ceskamincovna.cz/slavici-ve-zlate-1629-p/ Slavíci ve zlatě] * 2017 - Rádio Vlna - anketa TOP 1000 hitov - 2. miesto Maluj zase obrázky * 2017 - Český slavík - 10. miesto * 2018 - Zlatá deska (za predaj albumu Já nemám strach) * 2019 - Hitparáda rádia Čas - Sieň Slávy '''Zahraničné''' * 1969 – Belgie – Cena obecenstva na festivale v Knokke * 02. - 09.03.1970 – Rumunsko – (iba) Účasť na piesňovom festivale Zlatý jeleň Brašov/Cerbul de aur 1971 Brasov  – pieseň Bludička Julie * 08. - 22.11.1970 - Kuba - Varadero '70 Festival internacional de la cancion popular (tri vystúpenia) * 1971 – Belgie – 2. miesto u poroty na medzinárodnom festivale TV spoločností v Knokke * 1973 – Kuba – Cena Svetového festivalu * 1975 - Nemecko/Dresden - účasť na piesňovom festivale - polhodinový recitál * 1975 - Nemecko - piesňový program TV NDR "TV Schlager studio" - víťazstvo v 1. kole s piesňou Ich gehe nur in Hosen + postup do 2. kola. Následne z ktorého postúpila do celoročnej prehliadky najúspešnejších skladieb "Einmal im Jahr". * 1978 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1978 – Poľsko – Cena poľského rozhlasu a televízie, Intertalent 78, Festival Sopoty 78 * 1978 - Slovensko - Bratislavská lýra - 1. semifinále - 12. miesto Pojď kdo máš mě rád (Hana súťažila + vystúpila so svojím programom a hosťom P. Rezkom) * 1983 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1984 – Poľsko – Hosť hudobného festivalu (triumfálny úspech, program bol prerušený, aby sa publikum upokojilo po dvadsať minútovom vystúpení Hanky) * 1984 - Polsko - Katowice * 1988 - Poľsko - Krysztalowy Kamerton * 2012 - Slovensko - Legendy popu == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="aktualne-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hana Zagorová: Podpis Několika vět bych nikdy neodvolala | url = https://magazin.aktualne.cz/hana-zagorova-podepsani-nekolik-vet-bych-nikdy-neodvolala/r~addbac2e012811e49c2f0025900fea04/ | vydavateľ = aktualne.cz | dátum vydania = 2014-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-09 | miesto = | jazyk = }} </ref> }} == Literatúra == * Hana Zagorová: ''Milostně'', Euromedia Group - Knižní klub, [[2006]], ISBN 80-242-1696-5, piesňové texty (ktoré napísala), == Externé odkazy == * [http://www.zagorovahana.cz/ Oficiálne stránky - www.zagorovahana.cz] * [http://hanazagorova.mzf.cz/ Neoficiálne stránky - hanazagorova.mzf.cz] * [http://www.impuls.cz/hana-zagorova-v-impulsech-vaclava-moravce/article.html?id=219593 Hana Zagorová v programe Impulsy Václava Moravca] == Zdroj == * {{preklad|cs|Hana Zagorová}} {{biografický výhonok}} {{hudobný výhonok}} {{DEFAULTSORT:Zagorová, Hana}} [[Kategória:Osobnosti z Ostravy]] [[Kategória:České popové speváčky]] [[Kategória:České herečky]] [[Kategória:Absolventi Janáčkovej akadémie múzických umení]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] cjtasp59s8dn1svhqadzaeidbr6q21i 7430097 7430096 2022-08-26T11:06:27Z Tomas67 88399 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Hana Zagorová | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1946|9|6}} | Miesto narodenia = [[Petřkovice (Ostrava)|Petřkovice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = 26. august 2022 | Miesto úmrtia =Praha Česká republika | Bydlisko = Praha | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop-music]] | Roky pôsobenia = 1963{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Supraphon, Multisonic | Webstránka = [http://www.zagorovahana.cz www.zagorovahana.cz] }} '''Hana Zagorová''' (* [[6. september]] [[1946]], Ostrava-Petřkovice – † [[26. august]] [[2022]], [[Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ve věku 75 let zemřela zpěvačka Hana Zagorová|url=https://denikn.cz/minuta/947735/|vydavateľ=Deník N|dátum vydania=2022-08-26|dátum prístupu=2022-08-26|jazyk=cs}}</ref>) bola česká [[spevák|speváčka]], textárka, [[herec|herečka]] a [[moderátor (povolanie)|moderátorka]]. Stala sa držiteľkou deviatich [[Zlatý slávik|Zlatých slávikov]] nepretržite od roku [[1977]] až do roku [[1985]]. V rokoch 1974, 1975, 1986 získala bronzového Zlatého Slávika. Za rok [[1976]] sa umiestnila na druhom mieste. Je najpredávanejšou českou speváčkou všetkých čias.<ref name="aktualne-2014" /> == Diskografia == === LP/MC === * [[1970]] ''Klub dokonalé zdravovědy Jana Boublíka ze Žlutic'' (s [[Viktor Sodoma|Viktorom Sodomom]] a [[Jiří Štědroň|Jiřím Štědroňom]]) – [[Supraphon]] * [[1971]] ''Bludička'' – [[Supraphon]], LP * 1972 Bludička – Supraphon, MC * [[1974]] ''Kytice'' – [[Supraphon]] (záznam predstavenia z [[Semafor (divadlo)|divadla Semafor]]) * [[1976]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]] * [[1979]] ''Breviary Of Love'' – [[Supraphon]]/Artia * [[1979]] ''…Tobě, Tebe, Ti'' – [[Supraphon]] * [[1980]] ''Oheň v duši mé'' – [[Supraphon]] * [[1981]] ''Střípky'' – [[Supraphon]] * [[1982]] ''Světlo a stín'' – [[Supraphon]] * 1983 ''Mimořádná linka'' – [[Supraphon]] * 1984 ''Co stalo se stalo'' – [[Supraphon]] * 1985 ''The Cinema of Stars'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Lávky'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Pro dva tři úsměvy – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Sítě kroků Tvých'' – [[Supraphon]] * 1985 ''Jinak to nejde – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * [[1986]] ''Náhlá loučení'' – [[Supraphon]] * 1986 ''Naše láska ztrácí L – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]] * 1987 ''Dluhy Hany Zagorové'' – [[Supraphon]] * [[1988]] ''Živá voda'' – [[Supraphon]] * [[1990]] ''Dnes nejsem doma'' – [[Supraphon]] * [[1991]] ''Rozhovor v tichu'' – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === CD/MC === * 1988 Živá voda – Supraphon * 1991 Rozhovor v tichu – Multisonic * [[1994]] ''Když nemůžu spát'' – Tommü Records * [[1994]] ''Ave – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * [[1995]] ''Maluj zase obrázky / To nej …'' – Multisonic * 1996 Gvendolína 1968{{--}}1971 – Bonton * [[1996]] ''Ave 2 – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic * 1996 Maluj zase obrázky /2 – Multisonic * [[1997]] ''Bludička Jůlie'' – (reedícia LP) * 1997 Pohádky na celý týden – Multisonic * [[1998]] ''Tobě,tebe,ti / Cesta ke štěstí – (reedícia LP) * [[1998]] ''Jinak to nejde'' – (reedícia LP) * [[1998]] ''Já?'' – Multisonic * [[1999]] ''Oheň v duši mé / Střípky'' – (reedícia LP) * [[2000]] ''Světlo a stín'' – (reedícia LP) * 2000 Je naprosto nezbytné/Za každou chvíli s tebou platím – Multisonic * 2000 ''Modrá Čajovna'' – Multisonic * [[2001]] ''Co stalo se stalo'' – (reedícia LP) * 2001 ''Mimořádná linka'' – (reedícia LP) * 2001 ''Hanka'' – Multisonic * 2001 Ave – propagačné CD – Multisonic * [[2003]] ''The Best Of Hana Zagorová'' – [[Supraphon]] * 2003 ''Navěky zůstane čas'' – Multisonic * 2003 Já lásku znám – Areca Multimedia s.r o. * 2003 Portréty českých hvězd – Areca Multimedia s.r o. * [[2004]] ''Sítě kroků tvých – (reedícia LP) * [[2005]] ''Náhlá loučení'' – (reedícia LP) * [[2006]] ''Živá voda'' – (reedícia LP) * 2006 Biograf láska – Československá Muzika * 2006 Boublík – Supraphon (reedícia LP) * 2006 ''S úctou'' – [[Supraphon]], 4CD * 2006 Perly – Multisonic, 2 CD * [[2007]] ''Dnes nejsem doma'' – (reedícia LP) * 2007 ''Múj čas'' – Multisonic * 2007 Adieu – Multisonic, Promo CD * 2007 ''Zloděj duší'' – Multisonic * [[2008]] ''Dávné lásky / duety'' – [[Supraphon]] * 2008 Když nemůžu spát/reedícia – Tommu Records * 2008 Ty nejlepší z nejlepších hitů – Multisonic, 3 CD * 2008 Pohádky na celý týden – Multisonic (reedícia) * 2008 Největší hity 1 – Multisonic * 2008 Největší hity 2 – Multisonic * 2008 Největší hity 3 – Multisonic * [[2009]] ''Černý páv'' – [[Supraphon]] * 2009 ''Duety se slavnými muži'' – Multisonic * 2011 Zítra se zvedne vítr – Supraphon, 3 CD * 2011 Hogo Fogo/Duety – EMI * 2012 Spolu, Hana Zagorová a Petr Rezek – Multisonic * 2012 Zvon vánoční – RED Sguare s.r o. (singl) * 2012 Reader' s Digest – 3 CD * 2014 Vyznání – Supraphon * 2016 Jak šel čas – Multisonic * 2016 O Lásce – Supraphon * 2018 Já nemám strach - Supraphon === DVD === * [[2004]] ''Hej, mistře basů – Lucerna 1999'' – Multisonic * [[2004]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]], 2DVD * [[2007]] ''Vzpomínaní'' – [[Supraphon]] * 2011 Lucerna 2010 – Česká televize * 2011 Hogo Fogo/Nachytávky a duety – EMI * 2016 Hana Zagorová 70 – Česká televize == Kompilácie == * [[1980]] ''Přátelská setkání 1'' – [[Supraphon]] <small>1113 2758</small>, LP – To co bylo neplatí, Setkání, Láska v desátém semestru (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) * [[1983]] ''Přátelská setkání 2 – Tisíckrát vyprodáno'' – [[Supraphon]] <small>1113 3237</small>, LP * [[1983]] ''Přátelská setkání 3 – Duhová víla'' – [[Supraphon]] <small>1113 3420</small>, LP * [[1987]] ''Přátelská setkání 4 – Special Team'' – [[Supraphon]] <small>1113 4199</small>, LP (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]]) == Ceny a uznania == * 1963 – Hledáme nové talenty – 2. miesto * 1965 - Dvanáct na houpačce(hitparáda Československého rozhlasu) - 9. miesto z 12. - Písnička v bílém * 1968 - Třináct na houpačce - 12. miesto z 13. - Svatej kluk * 1969 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1968 * 1969 - Zlatý slavík 1968 - 5. miesto * 1970 - Zlatý slavík 1969 - 4. miesto * 1970 - Žebřík Mladé fronty(hitparáda Mladé fronty) I0 - 6. miesto z 30. - Koho tlačí múra, 12. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá * 1970 - Žebřík Mladé fronty II - 7. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá, 16. miesto z 30. - Koho tlačí múra * 1970 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1969 * 1.6.1971 - Žebřík Mladé fronty - 28. miesto z 30. - Gvendolína * 1971 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1972 - Zlatý slavík 1971 - 5. miesto * 1973 - Zlatý slavík 1972 - 4. miesto * 1973 - 2. cena Supraphonu 1972 (druhá nejprodávanější zpěvačka na značce Suprahon v Československu) * 1973 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1974 - Zlatý slavík 1973 - 6. miesto * 1974 - siedma najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1975 – Zlatý slavík 1974 – 3. miesto * 1975 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon * 1976 - Zlatý slavík 1975 - 3. miesto * 1977 – Zlatý slavík 1976 - 2. miesto * 1977 - 3. cena Supraphonu 1976 (třetí nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1977 – 1985 – Zlatý slavík – 1. miesto * 1977 – SP Duhová víla – najpredávanejšia platňa roka * 1978 - 1. cena Supraphonu 1977 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1979 - 1. cena Supraphonu 1978 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 - 1. cena Supraphonu 1979 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1980 august - Najpredávanejšie SP Supraphonu - 3. miesto - Setkání * 1981 - 1. cena Supraphonu 1980 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1982–1983 – Zlatý slavík – absolútna víťazka * 1982–1983 – Sedmikráska Sedmičky * 1982 - 1. cena Supraphonu 1981(nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1983 – Zlatá deska Supraphonu (za 1 000 000 predaných LP nosičov) * 1983 – ''zasloužilá umělkyně'' * 1983 - 1. cena Supraphonu 1982 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1984 – 1985 – Televizní rolnička – 2. miesto(po Karlovi Gottovi) * 1984 - 1. cena Supraphonu 1983 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - 1. cena Supraphonu 1984 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1985 - Diskoslavík 1984 - 1. miesto * 1985 október - 20 naj SP Supraphonu - 17. miesto Letní kluci * 1986 - 1. cena Supraphonu 1985 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu) * 1986 - Televizní rolnička - 3. miesto * 1986 - Čestné uznání Pragokoncertu * 1986 - Pop '86 - anketa časopisu Populár - 6. miesto * 1987 – Zlatý slavík 1986 – 3. miesto * 1987 - Televizní rolnička - 6. miesto * 1988 - Diskoslavík 1987 - 8. miesto * 1988 február- SP platne 10 naj - 8. miesto Mám plán * 1988 - Zlatý slavík 1987 - 6. miesto * 1988 - Televizní rolnička - 9. miesto * 1989 apríl - SP platne 10 naj - 1. miesto Šmoulová země * 1989 - Zlatý slavík 1988 - 8. miesto * 1990 - Zlatý slavík 1989 - 6. miesto * 1991 - Zlatý slavík 1990 - 9.miesto * 1991 - Telerezonance - televízna piesňová súťaž, 1. miesto - Rozhovor v tichu * 1992 – Zlatý slavík – tabuľka úspešnosti v rokoch 1962–1991 – 2. miesto, K. Gott 1. miesto * 1992 - Zlatý slavík 1991 - 8. miesto * 1992 - TýTý 1991 - 3. miesto * 1992 - Telerezonance - 2. miesto * 1993 - TýTý 1992 - 7. miesto * 1994 - TýTý 1993 - 7. miesto * 1995 - TýTý 1994 - 8. miesto * 1996 – Super slavík (obnovená anketa pod názvom Český slavík) * 1996 - Český slavík - 9. miesto * 1996 - TýTý 1995 - 9. miesto * 1997 - TýTý 1996 - 7. miesto * 1997 - Český slavík - 10. miesto * 1997 február - ...než to zapomenu je v Prahe 2. najpredávanejšou knihou * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 1998 - Český slavík - 11. miesto * 1998 - TýTý 1997 - 6. miesto * 1999 - Český slavík - 10. miesto * 1999 - TýTý 1998 - 9. miesto * 2000 - ôsma najpredávanejšia speváčka Česka dľa IFPI * 2000 - TýTý 1999 - 9. miesto * 2000 - Český slavík - 11. miesto * 2001 – Zlatá deska (za 15 tisíc predaných nosičov albumu Hanka) * 2001 - TýTý 2000 - 7. miesto * 2001 – druhá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI – CD Hanka tretie najpredávanejšie CD roku * 2001 – Platinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2001 - Český slavík - 9. miesto * 2001 - Je naprosto nezbytné - 5. najúspešnejšia pieseň roka * 2002 január - Je naprosto nezbytné boduje 9 týždňov vo Formule Pop, 2 týždne na 1. mieste * 2002 – s manželom sa stali "Zlatý pár roku 2001" – anketa časopisu Šťastný Jim * 2002 - TýTý 2001 - 7. miesto * 2002 júl - Hitparáda Formule Pop - Zůstaň tady léto 10 týždňov na 1. mieste * 2002 - Český slavík - 7. miesto * 2002 – Zlatá a Dvouplatinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky) * 2003 – Zlatá deska (za 14 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2003 - TýTý 2002 - 8. miesto * 2003 – Platinová deska (za 31 tisíc predaných nosičov albumu Ave) * 2003 - Český slavík - 4. miesto * 2003 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI s albumom Největší hity * 2004 – Platinová deska (za 20 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity) * 2004 - TýTý 2003 - 5. miesto * 2004 január - Hitparáda Formule Pop - Navěky zůstane pouze čas sa dostáva v druhom kole na 1. pozíciu * 2004 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - Český slavík - 8. miesto * 2005 - TýTý 2004 - 5. miesto * 2005 - Platinová deska (za predaj 2 DVD Cesta ke štěstí) * 2006 – Zlatá deska za viac než 10 tisíc predaných nosičov 4 CD S úctou/Zlatá kolekce – Hana Zagorová do tej doby ako jediná a prvá dostala zlatú platňu za predaj albumu tohto typu. * 2006 - TýTý 2005 - 4. miesto * 2006 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - Český slavík - 10. miesto * 2007 - TýTý 2006 - 5. miesto * 2007 - Zlatá deska (za predaj DVD Vzpomínání) * 2007 - Český rozhlas - Hitparáda Česká dvanáctka - Zlatá Česká 12 za pieseň Adieu * 2008 - Český slavík - 11. miesto * 2009 - Lady PRO 2009 * 2009 - Český slavík - 10. miesto * 2010 – Cena nočního proudu (ČRo) * 2010 - Český slavík - 8. miesto * 2011 - Zlatá deska (za predaj 3000 nosičov 2DVD/CD Lucerna 2010) * 2011 - Český slavík - 9. miesto * 2012 - Síň slávy (Odovzdávanie cien víťazom ankety popularity, ktorú už niekoľko rokov vyhlasuje časopis Rytmus života) * 2012 - Český slavík - 10. miesto * 2013 - Český slavík - 9. miesto * 2014 - Jubilejní diamantová deska (za predaj 10 120 000 nosičov v rokoch 1968 - 2013) * 2014 - Zlatá deska (za predaj albumu Vyznání) * 2014 - Český slavík - 8. miesto * 2015 - Hudební ceny Anděl 2014 - Síň slávy * 2015 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Senior Prix za celoživotné majstrovstvo - Nadácia Život umělce * 2016 - Čestné občanství Prahy 4 * 2016 - Český slavík - 9. miesto * 2016 - Zlatá deska (za predaj albumu O Lásce) * 2017 - Zlatá a stříbrná medaile - Česká mincovna - série [https://ceskamincovna.cz/slavici-ve-zlate-1629-p/ Slavíci ve zlatě] * 2017 - Rádio Vlna - anketa TOP 1000 hitov - 2. miesto Maluj zase obrázky * 2017 - Český slavík - 10. miesto * 2018 - Zlatá deska (za predaj albumu Já nemám strach) * 2019 - Hitparáda rádia Čas - Sieň Slávy '''Zahraničné''' * 1969 – Belgie – Cena obecenstva na festivale v Knokke * 02. - 09.03.1970 – Rumunsko – (iba) Účasť na piesňovom festivale Zlatý jeleň Brašov/Cerbul de aur 1971 Brasov  – pieseň Bludička Julie * 08. - 22.11.1970 - Kuba - Varadero '70 Festival internacional de la cancion popular (tri vystúpenia) * 1971 – Belgie – 2. miesto u poroty na medzinárodnom festivale TV spoločností v Knokke * 1973 – Kuba – Cena Svetového festivalu * 1975 - Nemecko/Dresden - účasť na piesňovom festivale - polhodinový recitál * 1975 - Nemecko - piesňový program TV NDR "TV Schlager studio" - víťazstvo v 1. kole s piesňou Ich gehe nur in Hosen + postup do 2. kola. Následne z ktorého postúpila do celoročnej prehliadky najúspešnejších skladieb "Einmal im Jahr". * 1978 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1978 – Poľsko – Cena poľského rozhlasu a televízie, Intertalent 78, Festival Sopoty 78 * 1978 - Slovensko - Bratislavská lýra - 1. semifinále - 12. miesto Pojď kdo máš mě rád (Hana súťažila + vystúpila so svojím programom a hosťom P. Rezkom) * 1983 – Bulharsko – Zlatý Orfeus * 1984 – Poľsko – Hosť hudobného festivalu (triumfálny úspech, program bol prerušený, aby sa publikum upokojilo po dvadsať minútovom vystúpení Hanky) * 1984 - Polsko - Katowice * 1988 - Poľsko - Krysztalowy Kamerton * 2012 - Slovensko - Legendy popu == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="aktualne-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hana Zagorová: Podpis Několika vět bych nikdy neodvolala | url = https://magazin.aktualne.cz/hana-zagorova-podepsani-nekolik-vet-bych-nikdy-neodvolala/r~addbac2e012811e49c2f0025900fea04/ | vydavateľ = aktualne.cz | dátum vydania = 2014-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-09 | miesto = | jazyk = }} </ref> }} == Literatúra == * Hana Zagorová: ''Milostně'', Euromedia Group - Knižní klub, [[2006]], ISBN 80-242-1696-5, piesňové texty (ktoré napísala), == Externé odkazy == * [http://www.zagorovahana.cz/ Oficiálne stránky - www.zagorovahana.cz] * [http://hanazagorova.mzf.cz/ Neoficiálne stránky - hanazagorova.mzf.cz] * [http://www.impuls.cz/hana-zagorova-v-impulsech-vaclava-moravce/article.html?id=219593 Hana Zagorová v programe Impulsy Václava Moravca] == Zdroj == * {{preklad|cs|Hana Zagorová}} {{biografický výhonok}} {{hudobný výhonok}} {{DEFAULTSORT:Zagorová, Hana}} [[Kategória:Osobnosti z Ostravy]] [[Kategória:České popové speváčky]] [[Kategória:České herečky]] [[Kategória:Absolventi Janáčkovej akadémie múzických umení]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] twblb3us0vteezmt5h025d513paup4q Prázdniny na Zemi 0 274402 7430072 6353920 2022-08-26T10:21:47Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Interpret = [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]] | Názov = Prázdniny na Zemi | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[rock]], [[pop]]<ref>[http://www.bontonland.cz/hudba/rockpop/Olympic-Prazdniny-na-Zemi-390469.html?referrer=supr Bontonland-Olympic: Prázdniny na Zemi (VERZE CD)]</ref> | Dĺžka = 77:04 (verzia 2007) | Dátum vydania = [[1980]]<br />[[2007]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Supraphon]] | Producent = | Skladateľ = [[Petr Janda]]<br />[[Zdeněk Rytíř]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Marathon]] <br /> (1978) | Tento album = Prázdniny na Zemi <br /> (1980) | Nasledujúci album = [[Ulice]] <br /> (1981) }} '''''Prázdniny na Zemi''''' je šiesty štúdiový album českej [[rock]]ovej skupiny [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]], ktorý v roku [[1980]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Supraphon]]. Tento album patrí medzi českú rockovú klasiku. Je to prvá časť [[Konceptuálny album|koncepčného projektu]] z trilógie albumov (''Prázdniny na Zemi'', ''[[Ulice]]'' a ''[[Laboratoř]]''), ktorú skupina produkovala s textárom [[Zdeněk Rytíř|Zdenkom Rytířom]]. Súčasťou albumu bolo koncertné turné, na ktorom boli využité aj projekcie [[diapozitív]]ov v súlade s jeho [[námet]]om, textami a [[scenár]]om. == Skladby albumu == Hudba [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]],texty [[Zdeněk Rytíř]]. # „Přílet“ - 5:57 # „Kraj, odkud odletěli ptáci (Ptáci)“ - 4:50 # „Co všechno se může stát (Voda)“ - 4:33 # „Nechoď dál! (Město)“ - 3:08 # „Strom - 4:07 # „Vzdálenosti (Země)“ - 3:57 # „Rezervace motýlů“ - 3:02 # „To nic, to jen vzduch (Vzduch)“ - 3:27 # „Návrat“ - 4:46 === Bonusy (reedícia z r. 2007) === # <li value="10">„Dědečkův duch“ - 3:27 # „Nech to být“ - 3:11 # „Máš ráda déšť“ - 3:35 # „Nezapomeň“ - 4:39 # „Ze života hmyzu“ - 3:04 # „Hrál“ - 3:31 # „Nejsem sám“ - 3:39 # „Vlak, co nikde nestaví“ - 3:23 # „The Bird (Kraj, odkud odletěli ptáci)“ - 6:21 # „Osmý den“ - 3:34 == Zaujímavosť == Album má svoju anglickojazyčnú verziu. „Holidays On Earth“ (vyšlo v roku 1980).<ref>http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/ceskoslovensko/kapely/2694-olympic/</ref> Na rovnakú hudbu boli anglicky otextované všetky piesne. == Výroba albumu == * [[Petr Janda]] - [[spev]], [[gitara]] * [[Miroslav Berka]] - [[klávesové nástroje]] * [[Petr Hejduk]] - [[bicie]], spev * [[Milan Broum]] - [[basová gitara]] == Zdroje == * [http://www.shop.bestia.cz/prazdniny-zemi-p-162.html Bestia.cz: Olympic Prázdniny na Zemi - Zlatá edice (CD)] {{Referencie}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1980]] [[Kategória:Albumy skupiny Olympic]] ccdyqvvcc52q32k6da03yr6n5e4j8gi Ulice 0 274417 7430074 7169202 2022-08-26T10:22:20Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Interpret = [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]] | Názov = Ulice | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[rock]], [[pop]]<ref>[http://www.bontonland.cz/hudba/rockpop/Olympic-Ulice-138946.html Bontonland-Olympic: Ulice (VERZE CD)]</ref> | Dĺžka = 76:14 (verzia 2007) | Dátum vydania = 1981<br />2007 | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Supraphon]] | Producent = | Skladateľ = [[Petr Janda]]<br />[[Zdeněk Rytíř]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Prázdniny na Zemi]] <br /> (1980) | Tento album = Ulice <br /> (1981) | Nasledujúci album = [[Laboratoř]] <br /> (1984) }} '''''Ulice''''' je siedmy štúdiový album českej [[rock]]ovej skupiny [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]], ktorý v roku [[1981]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Supraphon]]. Je druhým pokračovaním [[Konceptuálny album|koncepčného projektu]] z trilógie albumov (''[[Prázdniny na Zemi]]'', ''Ulice'' a ''[[Laboratoř]]''), ktorú skupina produkovala s textárom [[Zdeněk Rytíř|Zdenkom Rytířom]]. Súčasťou albumu bolo koncertné turné, na ktorom boli využité aj projekcie [[diapozitív]]ov, scénické stvárnenie tém skladieb v súlade s jeho [[námet]]om, textami a [[scenár]]om. V porovnaní s predošlou časťou ''[[Prázdniny na Zemi]]'', album ''Ulice'' je menej [[artrock]]ový, nie je tak výrazne koncepčný, je v ňom silnejší dôraz na jednotlivé skladby, nájdeme na ňom niekoľko výrazných sólových hitov skupiny. Sú nimi napríklad piesne „Okno mé lásky“, či hit „Já“, ktoré patria dodnes k povinnému repertoáru koncertných vystúpení Olympiku. == Skladby albumu == Hudba [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]],texty [[Zdeněk Rytíř]]. # „Ulice I (Život)“ - 4:22 # „Okno mé lásky (Láska)“ - 4:50 # „Úspěšný mladý muž (Úspěch)“ - 4:52 # „Tváře slov (Strach)“ - 3:21 # „Ulice II“ - 1:04 # „Paní Nostalgie (Samota)“ - 2:43 # „Já (Sobectví)“ - 4:14 # „Černá mše za nukleárního boha (Nenávist)“ - 4:58 # „Každý den (Ohlédnutí)“ - 3:32 # „Ulice III (Život)“ - 3:24 === Bonusy (reedícia z r. 2007) === # <li value="11">„Jasná zpráva“ - 4:16 # „Já je znám“ - 2:51 # „Dnes už ne“ - 3:18 # „Nikdo nejsme akorát“ - 3:32 # „Blíženci“ - 4:26 # „Nic víc“ - 3:40 # „Každý den (Ohlédnutí po ulici) LIVE“ - 3:54 # „Já (Sobectví) 2006“ - 4:11 # „Černá mše za nukleárního boha (Nenávist) 2006“ - 3:40 # „Ulice I (Život) 2006“ - 4:26 == Výroba albumu == * [[Petr Janda]] - [[spev]], [[gitara]] * [[Miroslav Berka]] - [[klávesové nástroje]] * [[Petr Hejduk]] - [[bicie]], spev * [[Milan Broum]] - [[basová gitara]] == Zdroje == * [http://shop.bestia.cz/olympic-ulice-p-176.html Bestia.cz: Olympic Ulice - Zlatá edice (CD)] {{Referencie}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1981]] [[Kategória:Albumy skupiny Olympic]] dm6y51bc38a6reeb60ovibyb1banxzg Laboratoř 0 274419 7430075 6080260 2022-08-26T10:22:46Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Interpret = [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]] | Názov = Laboratoř | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[rock]], [[pop]]<ref>[http://www.bontonland.cz/hudba/rockpop/Olympic-Laborator-482176.html?referrer=supr Bontonland-Olympic: Laboratoř (VERZE CD)]</ref> | Dĺžka = 76:00 (verzia 2007) | Dátum vydania = [[1984]]<br />[[2007]] | Miesto nahratia = január 1984- [[Praha|pražské]] štúdio ''Mozarteum'' | Popis = | Vydavateľ = [[Supraphon]] | Producent = | Skladateľ = [[Petr Janda]]<br />[[Zdeněk Rytíř]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Ulice]] <br /> (1981) | Tento album = Laboratoř <br /> (1984) | Nasledujúci album = [[Kanagom]] <br /> (1985) }} '''''Laboratoř''''' je ôsmy štúdiový album českej [[rock]]ovej skupiny [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]], ktorý v roku [[1984]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Supraphon]]. Je tretím, záverečným pokračovaním [[Konceptuálny album|koncepčného projektu]] z trilógie albumov (''[[Prázdniny na Zemi]]'', ''[[Ulice]]'' a ''Laboratoř''), ktorú skupina produkovala s textárom [[Zdeněk Rytíř|Zdenkom Rytířom]]. Tento album to nemal po veľmi úspešných prvých dvoch častiach projektu ľahké. Zároveň v dobe svojho vzniku bol hudobný trh viac-menej nasýtený pompéznymi [[art rock]]ovými koncepčnými projektami. Napriek tomu je ''Laboratoř'' dôstojným zavŕšením trilógie. Obsahuje niekoľko skladieb, ktoré mali hitový potenciál ako napríklad „Pohlazení skoro jako láska“, „Roboti už jdou“, „Hodná holka“, či „Neučte roboty“... == Skladby albumu == Hudba [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]],texty [[Zdeněk Rytíř]]. # „Laboratoř“ - 04:44 # „Pohlazení skoro jako láska“ - 03:51 # „Kartotéka“ - 04:37 # „Noční služba“ - 02:18 # „Roboti už jdou“ - 02:15 # „Kyvadlo času“ - 03:34 # „Co s tím?“ - 03:12 # „Podivín“ - 05:39 # „Hodná holka“ - 02:10 # „Neučte roboty“ - 04:19 === Bonusy (reedícia z r. 2007) === # <li value="11">„Láska trojdenní“ - 03:11 # „Ten den“ - 03:36 # „Už je po...“ - 04:01 # „Jen jedenkrát“ - 02:58 # „Volný pád“ - 03:18 # „Je to tvá vina“ - 03:30 # „Laboratoř“ - 04:32 # „Kartotéka“ - 02:37 # „Neučte roboty“ - 04:15 # „Johnny B. Goode“ - 03:37 # „Roll Over Beethoven“ - 02:46 == Výroba albumu == * [[Petr Janda]] - [[spev]], [[gitara]] * [[Miroslav Berka]] - [[klávesové nástroje]] * [[Petr Hejduk]] - [[bicie]], spev * [[Milan Broum]] - [[basová gitara]] * Bambini di Praga, zbormajster Bohumil Kulínský ml. (8) * Květoslav Rohleder, Jan Spálený, Jan Svatoš - hudobná réžia * Karel Hodr, Jiří Brabec, Jan Chalupský - zvuková réžia * Ing. Miroslav Černý - zodpovedný redaktor == Zdroje == * [http://shop.bestia.cz/olympic-laborator-p-209.html Bestia.cz: Olympic Laboratoř - Zlatá edice (CD)] {{Referencie}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1984]] [[Kategória:Albumy skupiny Olympic]] 7dc3v851gvub2dm3f9ma9dwfvulnmvn Kanagom 0 274689 7430076 6067214 2022-08-26T10:23:07Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Interpret = [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]] | Názov = Kanagom | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1985]]<br />[[2008]] | Miesto nahratia = marec 1985 – [[Praha|pražské]] štúdio ''Mozarteum'' | Popis = | Vydavateľ = [[Supraphon]] | Producent = | Skladateľ = [[Petr Janda]]<br />[[Pavel Vrba]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Laboratoř]] <br /> (1984) | Tento album = Kanagom <br/> (1985) | Nasledujúci album = [[Bigbít (album)|Bigbít]] <br /> (1986) }} '''''Kanagom''''' je deviaty štúdiový album českej [[rock]]ovej skupiny [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]], ktorý v roku [[1985]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Supraphon]]. Po úspešnej koncepčnej [[art roc]]kovej trilógii ''[[Prázdniny na Zemi]]'', ''[[Ulice]]'' a ''[[Laboratoř]]'' sa skupina Olympic vrátila k pesničkovému albumu. Textárom albumu ''Kanagom'' bol [[Pavel Vrba]]. Na albume je nahrávka hitu „Jako za mlada“ ale aj zlatá [[Bratislavská lýra|lýrová]] pesnička „Co je vůbec v nás“. == Skladby albumu == Hudba [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]],texty [[Pavel Vrba]]. # „Kanagom“ – 03:40 # „Tůdle-nůdle“ – 04:20 # „Jen sám“ – 03:21 # „Zloděj“ – 03:16 # „Jako za mlada“ – 03:57 # „Minus a plus“ – 03:50 # „Tak se půlím“ – 03:10 # „Žárlíš“ – 02:38 # „Je to dej“ – 03:32 # „Co je vůbec v nás“ – 06:00 === Bonusy (reedícia z r. 2008) === # <li value="11">„Vrať mi moji hořkou lásku“ – 02:38 # „Už je jí líp“ – 02:49 # „To znáš“ – 02:20 # „Dva klauni“ – 03:27 # „Nehoda“ – 05:22 # „What Is It We Are (Co je vůbec v nás)“ – 06:00 # „Rit It Up“ – 02:52 # „Long Tall Sally“ – 03:08 # „Shake, Rattle And Roll“ – 02:45 == Výroba albumu == * [[Petr Janda]] – [[spev]], [[gitara]] * [[Miroslav Berka]] – [[klávesové nástroje]] * [[Petr Hejduk]] – [[bicie]], spev * [[Milan Broum]] – [[basová gitara]] * Květoslav Rohleder, Roman Cejnar, Jan Svatoš – hudobná réžia * Karel Hodr, Jiří Brabec, Dalibor Votava, Pavel Kramarz – zvuková réžia * Ing. Miroslav Černý – zodpovedný redaktor * Adam Hofmeister – dizajn * [[Alan Pajer]] – fotografie <!-- == Zdroje == * [http://www.shop.bestia.cz/olympic-kanagom-zlata-edice-p-261.html Bestia.cz: Olympic Kanagom - Zlatá edice (CD)] --> [[Kategória:Hudobné albumy z 1985]] [[Kategória:Albumy skupiny Olympic]] 1tvisn41hise0gaqmo6n6c6g4hmz6hy Bigbít (album) 0 274702 7430078 5707170 2022-08-26T10:23:34Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Interpret = [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]] | Názov = Kanagom | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1986]]<br />[[2008]] | Miesto nahratia = máj 1986 – [[Praha|pražské]] štúdio ''Mozarteum'' | Popis = | Vydavateľ = [[Supraphon]] | Producent = | Skladateľ = [[Petr Janda]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Kanagom]] <br /> (1985) | Tento album = Bigbít <br /> (1986) | Nasledujúci album = [[Když ti svítí zelená]] <br /> (1989) }} '''''Bigbít''''' je desiaty [[štúdiový album]] [[česko|českej]] [[rock]]ovej skupiny [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]], ktorý v roku [[1986]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Supraphon]]. Tento album bol nahratý s dvoma vtedy novými členmi kapely: hráčom na [[klávesové nástroje]], [[Jiří Valenta|Jiřím Valentom]] a bubeníkom [[Milan Peroutka|Milanom Peroutkom]], ktorý nahradil [[Petr Hejduk|Petra Hejduka]]. Tento album je zároveň posledným, ktorý so skupinou nahrával [[Miroslav Berka]] (zomrel v roku 1987). Album vyšiel v období stúpajúceho boomu v popularite heavy metalových (hlavne [[glam metal]]ových) hudobných skupín. Aj nová, omladená zostava skupiny zapríčinila, že jej hudba sa začala zrýchľovať a pritvrdzovať. Medzi najvýraznejšie skladby albumu patrí „[[Heavy metal|metalová vypalovačka]]“ s názvom „Jako tele na vrata“. == Skladby albumu == Hudba [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]], texty [[Jiří Oulík]] (1), [[Pavel Vrba]] (2 – 4,6 – 8), [[Miroslav Černý]] (5,9). # „Země v každým z nás“ – 05:02 # „Stárnout“ – 04:11 # „Festivaly“ – 03:07 # „Dopis“ – 06:25 # „Bigbít“ – 03:06 # „Manekýny“ – 03:52 # „Můj klid“ – 05:08 # „Je to nářez“ – 03:33 # „Jako tele na vrata“ – 02:37 === Bonusy (reedícia z r. 2008) === # <li value="10">„Já se oholím“ – 03:28 # „Hry a slzy“ – 03:59 # „Je to tak samozřejmý“ – 02:37 # „Počkej až“ – 02:38 # „Whole Lot-ta Shakin' Goin' On“/„Rock A Beatin' Boogie“ – 01:24 # „It's Only Make Believe“ – 03:22 # „Rock And Roll Music“ – 02:59 # „Rock Around The Clock“ – 03:04 == Výroba albumu == * [[Petr Janda]] – [[spev]] (1 – 7, 9), [[gitara]] * [[Miroslav Berka]] – [[klávesové nástroje]] * [[Jiří Valenta]] – klávesové nástroje, vokály * [[Milan Peroutka]] – [[bicie]], vokály * [[Milan Broum]] – [[basová gitara]], spev (8), vokály * Květoslav Rohleder, Roman Cejnar, Jan Svatoš, Vít Popp – hudobná réžia * Jiří Brabec, František Řebíček, Pavel Kramarz – zvuková réžia * Ing. Miroslav Černý – zodpovedný redaktor * [[Alan Pajer]] – [[fotografia|fotografie]], [[dizajn]] == Zdroje == * [http://shop.bestia.cz/olympic-bigbit-p-283.html?osCsid=cfa682a6c22eed96df916beb99f4061d Bestia.cz: Olympic - Bigbít - Zlatá edice (CD)] {{Referencie}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1986]] [[Kategória:Albumy skupiny Olympic]] t0bd1w3ilthksrggfxublvuz8djhmuv Nîmes 0 278445 7430052 7254314 2022-08-26T09:20:15Z Comitatus Arviensis 222848 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom obvode|Nîmes (obvod)}} {{Infobox Francúzska obec | názov = Nîmes | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = mesto | erb = Blason ville fr Nîmes (Gard).svg | vlajka = | obrázok = Nîmes, Centre ville.jpg | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Occitánia (región)|Occitánia]] | departement = [[Gard (departement)|Gard]] | obvod = Nîmes | kantón = | rieka = | starosta = | lat_deg = 43 | lat_min = 50 | lat_sec = 13 | lat_SJ = S | lon_deg = 4 | lon_min = 21 | lon_sec = 36 | lon_VZ = V | rozloha = 161.85 | najvyšší bod = 215 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 21 | najnižší bod názov= | PSČ = 30000 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 30189 | commons = Nîmes | web = [http://www.nimes.fr nimes.fr] }} '''Nîmes''' je [[Francúzsko|francúzske]] [[Mesto (všeobecne)|mesto]], ktoré sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Gard (departement)|Gard]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Languedoc-Roussillon]]. Nîmes má bohatú históriu, ktorá siaha až do obdobia [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]]. Je populárnou turistickou destináciou. Amfiteáter v Nîmes je najlepšie zachovanou [[Staroveký Rím|rímskou]] arénou vo Francúzsku, dnes slúži na koncerty a býčie zápasy. Dňa 29.09. 1567 došlo v Nimes k masakru katolíckeho obyvateľstva hugenotmi. Známa je pod názmov Micheláda v Nimes. == Poloha == Mesto má rozlohu {{km2|161.85}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|215}} a najnižší bod {{mnm|21 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov je {{OBP|FR|30189}} ({{OBD|FR|30189}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=30189 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 30189}} == Osobnosti mesta == * [[Klement IV.]] (* cca [[1195]] – † [[1268]]), pápež * [[Louis-Joseph de Montcalm]] (* [[1712]] – † [[1759]]), šľachtic, veliteľ francúzskych severoamerických vojsk v sedemročnej vojne * [[François Guizot]] (* [[1787]] – † [[1874]]), historik a liberálny politik * [[Frédéric Mistral]] (* [[1830]] – † [[1907]]), lyrický a epický básnik z Provence * [[Alphonse Daudet]] (* [[1840]] – † [[1897]]), spisovateľ a dramatik * [[Jean Gaston Darboux]] (* [[1842]] – † [[1917]]), matematik * [[Ernest Denis]] (* [[1849]] – † [[1921]]), historik, politik, slavista a bohemista * [[Gaston Doumergue]] (* [[1863]] – † [[1937]]), politik a prezident * [[Henri Donnedieu de Vabres]] (* [[1880]] – † [[1952]]), profesor práva a sudca počas Norimberského procesu * [[Édouard Daladier]] (* [[1884]] – † [[1970]]), politik * [[Bernadette Lafontová]] (* [[1938]] – † [[2013]]), herečka * [[Christian Giudicelli]] (* 1942), spisovateľ a literárny kritik * [[Manuel Amoros]] (* 1962), futbalový obranca == Partnerské mestá == * {{flagicon|Nemecko}} [[Braunschweig]], [[Nemecko]], [[1962]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Frankfurt nad Odrou]], Nemecko, [[1976]] * {{flagicon|Maroko}} [[Meknes]], [[Maroko]], [[2005]] * {{flagicon|Česko}} [[Praha]], [[Česko]], [[1967]] * {{flagicon|Spojené kráľovstvo}} [[Preston]], [[Spojené kráľovstvo]], [[1955]] * {{flagicon|Izrael}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]], [[1986]] * {{flagicon|Španielsko}} [[Salamanca (mesto v Španielsku)|Salamanca]], [[Španielsko]], [[1979]] * {{flagicon|Italy}} [[Verona]], [[Taliansko]], [[1960]] == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Gard]] * [[Zoznam miest vo Francúzsku]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.nimes.fr/ Oficiálna stránka] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Nîmes| ]] gtp8ln13po4uhli5ge78s48r7openoc 7430054 7430052 2022-08-26T09:23:10Z Comitatus Arviensis 222848 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom obvode|Nîmes (obvod)}} {{Infobox Francúzska obec | názov = Nîmes | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = mesto | erb = Blason ville fr Nîmes (Gard).svg | vlajka = | obrázok = Nîmes, Centre ville.jpg | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Occitánia (región)|Occitánia]] | departement = [[Gard (departement)|Gard]] | obvod = Nîmes | kantón = | rieka = | starosta = | lat_deg = 43 | lat_min = 50 | lat_sec = 13 | lat_SJ = S | lon_deg = 4 | lon_min = 21 | lon_sec = 36 | lon_VZ = V | rozloha = 161.85 | najvyšší bod = 215 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 21 | najnižší bod názov= | PSČ = 30000 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 30189 | commons = Nîmes | web = [http://www.nimes.fr nimes.fr] }} '''Nîmes''' je [[Francúzsko|francúzske]] [[Mesto (všeobecne)|mesto]], ktoré sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Gard (departement)|Gard]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Languedoc-Roussillon]]. Nîmes má bohatú históriu, ktorá siaha až do obdobia [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]]. Je populárnou turistickou destináciou. Amfiteáter v Nîmes je najlepšie zachovanou [[Staroveký Rím|rímskou]] arénou vo Francúzsku, dnes slúži na koncerty a býčie zápasy. Dňa 29.09. 1567 došlo v Nimes k masakru katolíckeho obyvateľstva hugenotmi. Známa je pod názmom Micheláda v Nimes. == Poloha == Mesto má rozlohu {{km2|161.85}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|215}} a najnižší bod {{mnm|21 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov je {{OBP|FR|30189}} ({{OBD|FR|30189}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=30189 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 30189}} == Osobnosti mesta == * [[Klement IV.]] (* cca [[1195]] – † [[1268]]), pápež * [[Louis-Joseph de Montcalm]] (* [[1712]] – † [[1759]]), šľachtic, veliteľ francúzskych severoamerických vojsk v sedemročnej vojne * [[François Guizot]] (* [[1787]] – † [[1874]]), historik a liberálny politik * [[Frédéric Mistral]] (* [[1830]] – † [[1907]]), lyrický a epický básnik z Provence * [[Alphonse Daudet]] (* [[1840]] – † [[1897]]), spisovateľ a dramatik * [[Jean Gaston Darboux]] (* [[1842]] – † [[1917]]), matematik * [[Ernest Denis]] (* [[1849]] – † [[1921]]), historik, politik, slavista a bohemista * [[Gaston Doumergue]] (* [[1863]] – † [[1937]]), politik a prezident * [[Henri Donnedieu de Vabres]] (* [[1880]] – † [[1952]]), profesor práva a sudca počas Norimberského procesu * [[Édouard Daladier]] (* [[1884]] – † [[1970]]), politik * [[Bernadette Lafontová]] (* [[1938]] – † [[2013]]), herečka * [[Christian Giudicelli]] (* 1942), spisovateľ a literárny kritik * [[Manuel Amoros]] (* 1962), futbalový obranca == Partnerské mestá == * {{flagicon|Nemecko}} [[Braunschweig]], [[Nemecko]], [[1962]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Frankfurt nad Odrou]], Nemecko, [[1976]] * {{flagicon|Maroko}} [[Meknes]], [[Maroko]], [[2005]] * {{flagicon|Česko}} [[Praha]], [[Česko]], [[1967]] * {{flagicon|Spojené kráľovstvo}} [[Preston]], [[Spojené kráľovstvo]], [[1955]] * {{flagicon|Izrael}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]], [[1986]] * {{flagicon|Španielsko}} [[Salamanca (mesto v Španielsku)|Salamanca]], [[Španielsko]], [[1979]] * {{flagicon|Italy}} [[Verona]], [[Taliansko]], [[1960]] == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Gard]] * [[Zoznam miest vo Francúzsku]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.nimes.fr/ Oficiálna stránka] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Nîmes| ]] 6oaz431029qxp9wdlxllz17ruys154f Diskusia s redaktorom:Jetam2 3 283438 7429972 7429626 2022-08-25T19:52:29Z Pelex 2483 upozornenie wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] == Žiadosť k dvom stránkam == Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC) S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC) :@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie "televízna veža". Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC) :Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC) ::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + "televízna veža" nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC) ::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC) :::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie "domorodé" názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu "theleveezna vezha na Kamzíku" nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale "''geograficky určovanom"'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC) :::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre. :::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. :::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC) :Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC) :: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''"kuang-po tien-š' tcha"'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC) ::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine). ::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady. ::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC) :::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC) :::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC) :::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ..., Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&oldid=7412855 <u>tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny</u>]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). :::Práveže súčasný "rovnostársky" prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC) :::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine. :::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC) ::::Na "koncepte" nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''<u>oficiálne</u>''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''. ::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|<u>'''vo "''wikiarchívoch''" som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''</u>]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC) ::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny. ::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC) :::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --> Dragon Tower --> Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. "Ďalšia diskusia" bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento "prekladový variant" týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): "Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''<u>ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu</u>''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''<u>napríklad</u>''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''<u>samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú</u>''' [vsuvky a '''<u>zvýraznenie</u>''' ja]. :::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC) :::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium. :::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol. :::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku. :::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale "pochybujete o mne". Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. "Príklad panej" nikde nespomína <u>zaužívanosť</u> názvu, ale jeho <u>používanosť</u>, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? ::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že "'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''" a "'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''" ::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), <u>okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov</u>. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''"zákonná kodifikačná príručka".'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť). ::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné. ::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&diff=next&oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám "nehodí do krámu". Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak "neprischli" a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami. :::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>Aj JÚĽŠ vám písal, že</u>''' <u>'''sa to tak používať nemá'''</u>]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel. :::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný "kompromateriál" totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová "''lebo sme na Slovensku''" a "''píšeme slovenskú wikipédiu''", obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre "bežného Fera", tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo "najpôvodnejšie" a "najpresnejšie", aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC) ::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC) :::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC) :::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch. :::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly. :::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC) ::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla "veža elektrického videnia". Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto "nepustí". ''"Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera."'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok. ::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -> 東京スカイツリー -> Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. ::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá "interpretované kreatívne" a je tu preto v texte o Agathe Christie "preventívne" a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. ::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných "pani Máriách". Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do <u>Kaviarne</u>. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC) ::Myslím, že si o nič neprišiel, okrem ďalšieho zbytočného presadzovania názvov k téme, do ktorej sa niekto nerozumie, bez toho, aby to bolo podložené poriadnym pravidlom. Namiesto riešenia a rozširovania obsahu Wikipédie. Čo je dôvod, prečo som navrhol presun do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Politiky]], nech sa nejaké poriadne pravidlá stanovia, pretože to navyše vôbec nemá čo robiť na diskusnej stránke redaktora. Čo by som čakal, že niektorí starší redaktori tu budú vedieť, ehm. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:59, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) == Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC) :{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC) :Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx "Americký voják opět v akci"] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC) ::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) == Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) == Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) == Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC) Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC) @Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC) Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) == Dobrý deň, absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami. A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj. Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu. Ďakujm. Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) == Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC) :{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) == Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab Stále mi tam vypisuje tie 3 veci: - Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. - Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. - Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC) :{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) == Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) == Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC) :{{Re|Betka Strauchova}} Ak článok existuje, treba kategóriu vložiť do neho, ak neexistuje, treba ho najskôr vytvoriť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 29. júl 2022 (UTC) == Šport v XY vs. Športové podujatia v XY == Nazdar. Načo je pls. (v kontexte wiki rozsahu skwiki) dobré toto drobenie kat.? [[:Kategória:Šport v Pekingu]], kde boli doteraz radené aj podujatia (a prakticky nič iné) vs. [[:Kategória:Športové podujatia v Pekingu]]? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:10, 1. august 2022 (UTC) :Zdar. Pre väčšie mestá to zmysel má, IMHO. Respektíve pre mestá na Slovensku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:12, 1. august 2022 (UTC) ::Prečo to ale potom robíš pre mestá, kde to zmysel nemá? Navyše bez dôsledného naplnenia všetkým relevantným, v minimálnom prípade aspoň popreraďovania obsahu, ktorý bol dosiaľ radený vyššie? V takejto podobe ide skôr o kontraproduktívnu aktivitu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:15, 1. august 2022 (UTC) :::Však preradzujem. Pre ktoré mestá to nemá zmysel?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:16, 1. august 2022 (UTC) :::Zatiaľ som to nechal, ak by sa chcel ešte niekto vyjadriť. Ale inak som zaradil čo sa zatiaľ dalo. Všimni si, napríklad [[:Kategória:Šport v Košiciach]], je už dosť neprehľadná.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 1. august 2022 (UTC) ::::Ok, len pls. rieš dôsledne aj následné napĺňanie. Sú na to pohodlné účelové tooly, odkazuješ si na ne dokonca z RS (v prípade nových kat., ktorým bolo len nedávno doplnené interwiki, aby to tool videl, zvyčajne pomôže dummy edit - editnutie a uloženie kat. bez zmeny obsahu). Vytváranie nových kat. bez systematického napĺňania je podľa mňa niekedy horšie, než keby si to nechal tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:39, 1. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Kalynec|Kalynec]] (13:09, 2. august 2022) == Prajem dobrý deň! Na stránke Kečkovce je chybne uvedený dátum prvej písomnej zmienky o obci 1582 a správne má byť 1572, Ako sa to dá zmeniť? --[[Redaktor:Kalynec|Kalynec]] ([[Diskusia s redaktorom:Kalynec|diskusia]]) 13:09, 2. august 2022 (UTC) :{{Re|Kalynec}} stačí stránku [[Kečkovce]] editovať/upraviť (tlačítko je v pravo hore). Ideálne by však bolo nový údaj vložiť spolu s citáciou z dôveryhodného zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 2. august 2022 (UTC) == This Month in Education: July 2022 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 11 • Issue 7 • July 2022</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education|Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program|Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia for Illiterate Persons|Wikimedia for Illiterate Persons]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/EtnoWiki edit-a-thon in Poland|Polish Wikipedia is enriched with new EtnoWiki content]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Career Education through Wikipedia|Career Education through Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 17:39, 3. august 2022 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=23607963 --> == Otázka od [[User:Maxolini1|Maxolini1]] (14:41, 5. august 2022) == ahoj môžem spraviť článok o osobe ktorá nieje známa --[[Redaktor:Maxolini1|Maxolini1]] ([[Diskusia s redaktorom:Maxolini1|diskusia]]) 14:41, 5. august 2022 (UTC) :{{Re|Maxolini1|}} Ahoj. V skratke: nie. Pre viac info pozri [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 5. august 2022 (UTC) == Join Global Advocacy monthly conversation hour on Copyright, August 26 == Hi there! I saw you attended a CEE event on copyright/FoP in the past and wanted to invite you to an event. I'm on the WMF public policy/global advocacy team and wanted to share with you our upcoming conversation hour will take place on '''August 26 at 14:00 UTC''' (check [https://zonestamp.toolforge.org/1661522437 your local time]). This month we're talking about community advocacy approaches on copyright issues (well, Dimi is doing the talking). I thought this might interest you. You can find all relevant information on how to join the zoom call as well as how to add items to the agenda [[metawiki:Public_policy/Conversation_hours_and_Events|on our MetaWiki page]]. If you can't make this one, the call will be recorded. Regardless, we hope to see you at one of our other monthly calls! ~ [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 20:30, 5. august 2022 (UTC) :{{Re|FPutz (WMF)}} Thanks for the invite.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:03, 6. august 2022 (UTC) ::Of course!! Come anytime, invite anyone else [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 09:58, 11. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Agent Sk|Agent Sk]] (20:47, 10. august 2022) == Môžem aj ako začiatočník na Wikipédií vytvoriť nový článok alebo sa mám skôr venovať menším úpravám existujúcich článkoch? --[[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 20:47, 10. august 2022 (UTC) :{{Re|Agent Sk}} Dobrý deň. Môžete. No na druhej strane, ak máte pocit, že by ste to ešte úspešne nezvládli, rovnako môžete začať úpravami existujúcich článkov. Pozrite aj [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:44, 11. august 2022 (UTC) ::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] Ďakujem za odpoveď! [[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 08:51, 11. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] (17:31, 14. august 2022) == Dobry vecer, klobuk dolu pred Vasou pracou! Pozerala som si Viacere Vase clanky. Chcem Vas poprosit ci by ste mohol pridat na wikipedia mojho ucitela klavira. Je to pedagog ktory ma viacere ocenenia a bola by som rada aby sa o jeho praci vedelo. Samozrejme zaplatila by som Vam za Vasu namahu a ochotu. Dakujem a prajem este pekny vecer S pozdravom Rossinova --[[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 17:31, 14. august 2022 (UTC) :{{Re|Andrea Rossinova}} Dobrý večer. Ďakujem. Zakázky na písanie neberiem. Celkom iste je to učiteľ výborný, ale pozrite na: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:59, 14. august 2022 (UTC) ::Dakujem Vam za odpoved. Prajem vsetko dobre. [[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 21:04, 14. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Teodor First|Teodor First]] (08:51, 16. august 2022) == Dobrý deň. Chcem sa spýtať, ako si môžem spraviť svoju wikipedia stránku. Som komik a chcel by som mať niekde pekne info o sebe a wikipedia mi na to prišla ako vhodná cesta. Ďakujem. --[[Redaktor:Teodor First|Teodor First]] ([[Diskusia s redaktorom:Teodor First|diskusia]]) 08:52, 16. august 2022 (UTC) :Dobrý deň. {{Re|Teodor First}} Odporúčam pozrieť si tieto stránky: [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografia]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:28, 16. august 2022 (UTC) == Kat. Vzniklo v == Nazdar. Vidím, že si začal organizácie radiť do kat. ''Vzniklo v RRRR''. Treba to IMHO riešiť ak tak systematicky celé (a obsah vrátane radenia do nadkat. riešiť skôr centrálne šablónou {{tl|Kategória ročníka}}). Kategorizácia ''Vzniklo v RRRR'' tu dosiaľ existovala ako zberné kat. pre „vzniky“, ktoré nie sú pokryté inou konkrétnou kategorizáciou (organizácie, hudba, filmy, hry, architektúra, atď.). V takom prípade nemá zmysel tie konkrétnosti radiť duplicitne aj priamo do kat. roku aj do ''Vzniklo v RRRR'', ako si to teraz začal robiť s organizáciami. Ak by sa dohodlo, že ich do vznikov radiť chceme, je 1. otázka, či majú byť radené duplicitne aj do roku a 2. patrilo by sa to spraviť systematicky pre všetky typy konkrétnych vznikových kat. (nie len vzniky organizácií) a všetky roky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:43, 18. august 2022 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Zdar. Ako myslíš duplicitne? Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v., stránky nie sú zaradené v dvoch kategóriách. Súhlas, že v roku by to asi nemalo byť. Bude to určite efektívnejšie urobiť centrálne {{tl|Kategória ročníka}}).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:48, 18. august 2022 (UTC) ::Ad ''„Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v“'': dosiaľ nebola, teraz si sa ad-hoc rozhodol, že ich takto ideš kategorizovať. Ja sa pýtam prečo zrovna organizácie (a nie aj budovy, hry, albumy, filmy, atď.). To všetko rovnako formálne „vzniklo“ v dotyčnom roku. Tzn. buď sa dohodnime (myslím širšie na základe nejakého návrhu v Kaviarni) a upravme celú kategorizáciu tak, že vzniky všetkého budú podkat. ''Vzniklo v RRRR'' (a nebudú priamo v kat. roku), alebo to nechajme po starom (''Vzniklo v RRRR'' len ako zberná kat. pre vzniky nepokryté inými konkrétnejšími kat.) a nedávaj tam ani organizácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:55, 18. august 2022 (UTC) :::Okay.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:57, 18. august 2022 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Technick%C3%A9&diff=7426413&oldid=7425332 Nahodené do Kaviarne].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:05, 18. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] (10:40, 19. august 2022) == Ako môžem podať žiadosť o správcu? --[[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 10:40, 19. august 2022 (UTC) Za odpoveď vopred ďakujem. [[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 11:12, 19. august 2022 (UTC) :{{Re|Neznámy anonym}} Žiadosť sa podáva cez [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu|Žiadosť o práva správcu]]. Neponáhľal by som sa. Pozrel by som si najprv podmienky v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|Pravidle o správcoch]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:20, 19. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Mikeone324|Mikeone324]] (18:42, 20. august 2022) == Ahoj, môžem keď vytváram nový článok preložiť napr. z angličtiny? --[[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 18:42, 20. august 2022 (UTC) :{{Re|Mikeone324}} Ahoj. Áno. Dá sa to aj cez Content Translation. Je to pod Príspevky vpravo hore, po rozkliku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:44, 20. august 2022 (UTC) ::Mne to nezobrazuje túto možnosť. :( [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:44, 20. august 2022 (UTC) ::Už to ide :) som musel upraviť nastavenia :) [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:56, 20. august 2022 (UTC) == Zdroje a preklady == Ahoj. Nemám nič proti tebe osobne, ale mám vážne obavy, či vieš rozlíšiť, čo je vhodný zdroj pre odborný text. Posledná ukážka tohto je článok [[onikanie]]. Odcitoval si tam pdf-ko údajne vydané UPJŠ. Pritom ide o zbierku náhodných článkov nájdených na internete. Ak vôbec bola táto zbierka vytvorená univerzitou, jej zmysel je neznámy (môže ísť pokojne o zbierku vytvorenú študentom na hodinu s názvom: „Ako nepísať články na internete“). A už vôbec nejde o zdroj, ktorý by mal byť použitý v odbornom diele (t.j. aj na Wikipédii). Druhý zdroj je agitačná príručka o nebinárnych osobách. (a to hovorím bez emócií; agitačný = verejne presviedčajúci o správnosti idey, programu a pod. s cieľom získať prívržencov). Samozrejme, nebinárni ľudia majú svoje práva, ale takáto príručka nemôže byť zdrojom encyklopédie ani odborné texty. Ba naopak, v skutočnosti môže danej komunite uškodiť, pretože môže obsahovať klamlivé alebo zavádzajúce informácie. V podstate sa nelíši od internetového blogu, akurát je uhľadenejšia. Dokázal by ju ale urobiť ktokoľvek so základnými znalosťami Wordu (a za pár minút!). Zároveň však, čo je hlavnejšie: a) príručka nemá žiadne zdroje; b) neargumentuje, iba predkladá jeden postoj k veci; c) jej postoje sú nielen neodborné a v podstate nepodložené, ale dokonca ide o postoje 17-ročnej gymnazistky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viky vytvorilo nebinárnu príručku: Už ma nebavilo dookola odpovedať na tie isté otázky. Coming out som malo aj v škole (Rozhovor)|url=https://refresher.sk/113352-Viky-vytvorilo-nebinarnu-prirucku-Uz-ma-nebavilo-dookola-odpovedat-na-tie-iste-otazky-Coming-out-som-malo-aj-v-skole-Rozhovor|vydavateľ=Refresher|dátum prístupu=2022-08-23|priezvisko=Krauszová|meno=Timea}}</ref>, ktorej jazykovedné i odborné znalosti, a to bez urážky, pravdepodobne nebudú natoľko hlboké, aby mohli byť smerodajné pre odbornú verejnosť ani encyklopédie. Sama v článku, ktorý prikladám hovorí: ''„Ja som si ten stredný rod trochu upravilo“''; d) daná brožúrka nebola ani vydaná ako kniha alebo iná registrovaná tlačovina, samotné pdf sa nachádza na súkromnom disku. Takto sa jednoducho odborný text nepíše a verím, že to potvrdí hocikto, kto má skúsenosť s jeho písaním. Zároveň, keď už ti píšem, by som ťa chcel poprosiť, aby si venoval viac pozornosti aj tvojim prekladom. Čo som námatkovo videl niektoré tvoje posledné preklady z angličtiny, často šlo o veľmi neprirodzené preklady alebo kostrbaté vety, ktoré verím, že by človek, ktorý ašpiruje na písanie odborného textu alebo aspoň prekladu, vedel „vyšperkovať“. Asi málokto by v slovenčine povedal: ''„Park obsahuje lesy, jazerá, močiare a rieky.“'' ([[Algonquin Provincial Park]]) alebo ''„...farmy Tamme-Lauri, ktorá získala názov podľa bytosti ducha čo mala v strome prebývať a občas prinášať šťastie a inokedy nešťastie. Bol to duch ohňa zvaný Laurits“'' ([[Dub Tamme-Lauri]]; tieto som len teraz narýchlo našiel, aby som uviedol argument). Samozrejme, spomínané by som mohol v duchu jednej z Wikizásad upraviť sám, ale podobných tvojich prekladov bolo mnoho. Preto upozorňujem teba, aby si si dával na to pozor, primárne autor je totižto z dlhodobého hľadiska zodpovedný za kvalitu svojich príspevkov. Písanie si vyžaduje čas a trpezlivosť. Kvalita textu prezentuje jednak vzťah osoby k téme, ale aj k samotnej činnosti. Neber to prosím v zlom, ale ako rady, ktoré ťa verím, že posunú v tvojej ďalšej tvorbe.--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.206|78.99.213.206]] 10:39, 23. august 2022 (UTC) :Ahoj. Vďaka za rady. To pdf-ko je vydané UPJŠ, je to monitoring tlače o tejto inštitúcii (aspoň tak sa to javí). Čiže nejakú váhu to má. Príručka sa dá spomenúť vo vhodnom kontexte ako jedna z možností pre nebinárnych ľudí. Nič viac a nič menej. Aj matičná publikácia, ktorú Vasiľ spomína v diskusii ako smerodajnú má svoje muchy, niečo som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Gramatick%C3%A9&diff=prev&oldid=7429291 uviedol ja], niečo predo mnou [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Gramatick%C3%A9&diff=prev&oldid=7429185 uviedol kolega V&ltz]. Okrem iného sa nebinárnym osobám vôbec nevenuje (opravte ma, ak sa mýlim). Publikácie používajúce onikanie sú, ale celkom nestranný výskum, ktorý by písal o onikaní niečo typu „onikanie sa vyskytuje pri nebinárnych osobách“ sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť. Písal som aj pár relevantným ľuďom, získal som viacero odkazov práve na onú príručku čiže nejaká akceptácia komunitou sa tam dá predpokladať. :Ohľadne prekladu: Neviem celkom ako si predstavuješ ten Algonquin Park, snáď nie ''„V tomto nádhernom parku sa rozliehajú majestátne lesy, žblnkajú jazerá, močiare i riečky.“'' Za mňa celkom neutrálna veta. Pravda, o dube by sa polemizovať. Ale i tu: ak vidíš niečo čo sa dá zlepšiť, kľudne to vylepši.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:31, 23. august 2022 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} == Otázka od [[User:DJ Nanukár|DJ Nanukár]] (16:16, 24. august 2022) == Pozdravujem! Otázok je mnoho, no skúsim to zúžiť úplne: Čím mám ako nováčik začať, ak chcem vedieť správne a efektívne upravovať a dopĺňať chýbajúce informácie v heslách, ktoré ma zaujímajú. Vďaka. --[[Redaktor:DJ Nanukár|DJ Nanukár]] ([[Diskusia s redaktorom:DJ Nanukár|diskusia]]) 16:16, 24. august 2022 (UTC) :Ahoj, predovšetkým by bolo vhodné začať príručkou, kde nájdeš mnoho odpovedí a základ editovania. Následne môžeš skúsiť menšie úpravy existujúcich článkov, kde si osvojíš potrebnú zručnosť.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:58, 24. august 2022 (UTC) :Zdravím! {{Re|DJ Nanukár}} Ako dobré stránky pre začiatočníka by som odporúčal napr. [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Alebo začať menšími opravami a postupne sa vyučiť. Ani z nás nikto učený nespadol.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:19, 24. august 2022 (UTC) == Vasil Grivna == Veta: "Od augusta 1982 do apríla 1984 pracoval v Exico, a.s., obchodná skupina kožušiny v Prahe" zjavne nie je štylisticky v poriadku. Okrem toho mohlo byť Exico naozaj akciovou spoločnosťou už v tej dobe?--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 19:52, 25. august 2022 (UTC) m9qhy3nmwtmchd8lyyfjfrlmu4p2lrm 7429995 7429972 2022-08-25T21:57:19Z Jetam2 30982 /* Vasil Grivna */ re wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] == Žiadosť k dvom stránkam == Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC) S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC) :@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie "televízna veža". Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC) :Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC) ::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + "televízna veža" nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC) ::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC) :::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie "domorodé" názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu "theleveezna vezha na Kamzíku" nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale "''geograficky určovanom"'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC) :::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre. :::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. :::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC) :Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC) :: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''"kuang-po tien-š' tcha"'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC) ::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine). ::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady. ::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC) :::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC) :::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC) :::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ..., Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&oldid=7412855 <u>tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny</u>]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). :::Práveže súčasný "rovnostársky" prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC) :::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine. :::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC) ::::Na "koncepte" nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''<u>oficiálne</u>''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''. ::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|<u>'''vo "''wikiarchívoch''" som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''</u>]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC) ::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny. ::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC) :::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --> Dragon Tower --> Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. "Ďalšia diskusia" bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento "prekladový variant" týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): "Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''<u>ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu</u>''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''<u>napríklad</u>''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''<u>samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú</u>''' [vsuvky a '''<u>zvýraznenie</u>''' ja]. :::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC) :::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium. :::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol. :::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku. :::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale "pochybujete o mne". Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. "Príklad panej" nikde nespomína <u>zaužívanosť</u> názvu, ale jeho <u>používanosť</u>, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? ::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že "'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''" a "'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''" ::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), <u>okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov</u>. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''"zákonná kodifikačná príručka".'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť). ::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné. ::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&diff=next&oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám "nehodí do krámu". Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak "neprischli" a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami. :::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>Aj JÚĽŠ vám písal, že</u>''' <u>'''sa to tak používať nemá'''</u>]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel. :::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný "kompromateriál" totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová "''lebo sme na Slovensku''" a "''píšeme slovenskú wikipédiu''", obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre "bežného Fera", tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo "najpôvodnejšie" a "najpresnejšie", aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC) ::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC) :::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC) :::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch. :::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly. :::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC) ::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla "veža elektrického videnia". Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto "nepustí". ''"Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera."'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok. ::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -> 東京スカイツリー -> Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. ::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá "interpretované kreatívne" a je tu preto v texte o Agathe Christie "preventívne" a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. ::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných "pani Máriách". Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do <u>Kaviarne</u>. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC) ::Myslím, že si o nič neprišiel, okrem ďalšieho zbytočného presadzovania názvov k téme, do ktorej sa niekto nerozumie, bez toho, aby to bolo podložené poriadnym pravidlom. Namiesto riešenia a rozširovania obsahu Wikipédie. Čo je dôvod, prečo som navrhol presun do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Politiky]], nech sa nejaké poriadne pravidlá stanovia, pretože to navyše vôbec nemá čo robiť na diskusnej stránke redaktora. Čo by som čakal, že niektorí starší redaktori tu budú vedieť, ehm. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:59, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) == Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC) :{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC) :Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx "Americký voják opět v akci"] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC) ::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) == Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) == Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) == Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC) Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC) @Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC) Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) == Dobrý deň, absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami. A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj. Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu. Ďakujm. Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) == Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC) :{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) == Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab Stále mi tam vypisuje tie 3 veci: - Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. - Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. - Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC) :{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) == Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) == Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC) :{{Re|Betka Strauchova}} Ak článok existuje, treba kategóriu vložiť do neho, ak neexistuje, treba ho najskôr vytvoriť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 29. júl 2022 (UTC) == Šport v XY vs. Športové podujatia v XY == Nazdar. Načo je pls. (v kontexte wiki rozsahu skwiki) dobré toto drobenie kat.? [[:Kategória:Šport v Pekingu]], kde boli doteraz radené aj podujatia (a prakticky nič iné) vs. [[:Kategória:Športové podujatia v Pekingu]]? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:10, 1. august 2022 (UTC) :Zdar. Pre väčšie mestá to zmysel má, IMHO. Respektíve pre mestá na Slovensku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:12, 1. august 2022 (UTC) ::Prečo to ale potom robíš pre mestá, kde to zmysel nemá? Navyše bez dôsledného naplnenia všetkým relevantným, v minimálnom prípade aspoň popreraďovania obsahu, ktorý bol dosiaľ radený vyššie? V takejto podobe ide skôr o kontraproduktívnu aktivitu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:15, 1. august 2022 (UTC) :::Však preradzujem. Pre ktoré mestá to nemá zmysel?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:16, 1. august 2022 (UTC) :::Zatiaľ som to nechal, ak by sa chcel ešte niekto vyjadriť. Ale inak som zaradil čo sa zatiaľ dalo. Všimni si, napríklad [[:Kategória:Šport v Košiciach]], je už dosť neprehľadná.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 1. august 2022 (UTC) ::::Ok, len pls. rieš dôsledne aj následné napĺňanie. Sú na to pohodlné účelové tooly, odkazuješ si na ne dokonca z RS (v prípade nových kat., ktorým bolo len nedávno doplnené interwiki, aby to tool videl, zvyčajne pomôže dummy edit - editnutie a uloženie kat. bez zmeny obsahu). Vytváranie nových kat. bez systematického napĺňania je podľa mňa niekedy horšie, než keby si to nechal tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:39, 1. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Kalynec|Kalynec]] (13:09, 2. august 2022) == Prajem dobrý deň! Na stránke Kečkovce je chybne uvedený dátum prvej písomnej zmienky o obci 1582 a správne má byť 1572, Ako sa to dá zmeniť? --[[Redaktor:Kalynec|Kalynec]] ([[Diskusia s redaktorom:Kalynec|diskusia]]) 13:09, 2. august 2022 (UTC) :{{Re|Kalynec}} stačí stránku [[Kečkovce]] editovať/upraviť (tlačítko je v pravo hore). Ideálne by však bolo nový údaj vložiť spolu s citáciou z dôveryhodného zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 2. august 2022 (UTC) == This Month in Education: July 2022 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 11 • Issue 7 • July 2022</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education|Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program|Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia for Illiterate Persons|Wikimedia for Illiterate Persons]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/EtnoWiki edit-a-thon in Poland|Polish Wikipedia is enriched with new EtnoWiki content]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Career Education through Wikipedia|Career Education through Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 17:39, 3. august 2022 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=23607963 --> == Otázka od [[User:Maxolini1|Maxolini1]] (14:41, 5. august 2022) == ahoj môžem spraviť článok o osobe ktorá nieje známa --[[Redaktor:Maxolini1|Maxolini1]] ([[Diskusia s redaktorom:Maxolini1|diskusia]]) 14:41, 5. august 2022 (UTC) :{{Re|Maxolini1|}} Ahoj. V skratke: nie. Pre viac info pozri [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 5. august 2022 (UTC) == Join Global Advocacy monthly conversation hour on Copyright, August 26 == Hi there! I saw you attended a CEE event on copyright/FoP in the past and wanted to invite you to an event. I'm on the WMF public policy/global advocacy team and wanted to share with you our upcoming conversation hour will take place on '''August 26 at 14:00 UTC''' (check [https://zonestamp.toolforge.org/1661522437 your local time]). This month we're talking about community advocacy approaches on copyright issues (well, Dimi is doing the talking). I thought this might interest you. You can find all relevant information on how to join the zoom call as well as how to add items to the agenda [[metawiki:Public_policy/Conversation_hours_and_Events|on our MetaWiki page]]. If you can't make this one, the call will be recorded. Regardless, we hope to see you at one of our other monthly calls! ~ [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 20:30, 5. august 2022 (UTC) :{{Re|FPutz (WMF)}} Thanks for the invite.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:03, 6. august 2022 (UTC) ::Of course!! Come anytime, invite anyone else [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 09:58, 11. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Agent Sk|Agent Sk]] (20:47, 10. august 2022) == Môžem aj ako začiatočník na Wikipédií vytvoriť nový článok alebo sa mám skôr venovať menším úpravám existujúcich článkoch? --[[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 20:47, 10. august 2022 (UTC) :{{Re|Agent Sk}} Dobrý deň. Môžete. No na druhej strane, ak máte pocit, že by ste to ešte úspešne nezvládli, rovnako môžete začať úpravami existujúcich článkov. Pozrite aj [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:44, 11. august 2022 (UTC) ::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] Ďakujem za odpoveď! [[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 08:51, 11. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] (17:31, 14. august 2022) == Dobry vecer, klobuk dolu pred Vasou pracou! Pozerala som si Viacere Vase clanky. Chcem Vas poprosit ci by ste mohol pridat na wikipedia mojho ucitela klavira. Je to pedagog ktory ma viacere ocenenia a bola by som rada aby sa o jeho praci vedelo. Samozrejme zaplatila by som Vam za Vasu namahu a ochotu. Dakujem a prajem este pekny vecer S pozdravom Rossinova --[[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 17:31, 14. august 2022 (UTC) :{{Re|Andrea Rossinova}} Dobrý večer. Ďakujem. Zakázky na písanie neberiem. Celkom iste je to učiteľ výborný, ale pozrite na: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:59, 14. august 2022 (UTC) ::Dakujem Vam za odpoved. Prajem vsetko dobre. [[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 21:04, 14. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Teodor First|Teodor First]] (08:51, 16. august 2022) == Dobrý deň. Chcem sa spýtať, ako si môžem spraviť svoju wikipedia stránku. Som komik a chcel by som mať niekde pekne info o sebe a wikipedia mi na to prišla ako vhodná cesta. Ďakujem. --[[Redaktor:Teodor First|Teodor First]] ([[Diskusia s redaktorom:Teodor First|diskusia]]) 08:52, 16. august 2022 (UTC) :Dobrý deň. {{Re|Teodor First}} Odporúčam pozrieť si tieto stránky: [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografia]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:28, 16. august 2022 (UTC) == Kat. Vzniklo v == Nazdar. Vidím, že si začal organizácie radiť do kat. ''Vzniklo v RRRR''. Treba to IMHO riešiť ak tak systematicky celé (a obsah vrátane radenia do nadkat. riešiť skôr centrálne šablónou {{tl|Kategória ročníka}}). Kategorizácia ''Vzniklo v RRRR'' tu dosiaľ existovala ako zberné kat. pre „vzniky“, ktoré nie sú pokryté inou konkrétnou kategorizáciou (organizácie, hudba, filmy, hry, architektúra, atď.). V takom prípade nemá zmysel tie konkrétnosti radiť duplicitne aj priamo do kat. roku aj do ''Vzniklo v RRRR'', ako si to teraz začal robiť s organizáciami. Ak by sa dohodlo, že ich do vznikov radiť chceme, je 1. otázka, či majú byť radené duplicitne aj do roku a 2. patrilo by sa to spraviť systematicky pre všetky typy konkrétnych vznikových kat. (nie len vzniky organizácií) a všetky roky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:43, 18. august 2022 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Zdar. Ako myslíš duplicitne? Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v., stránky nie sú zaradené v dvoch kategóriách. Súhlas, že v roku by to asi nemalo byť. Bude to určite efektívnejšie urobiť centrálne {{tl|Kategória ročníka}}).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:48, 18. august 2022 (UTC) ::Ad ''„Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v“'': dosiaľ nebola, teraz si sa ad-hoc rozhodol, že ich takto ideš kategorizovať. Ja sa pýtam prečo zrovna organizácie (a nie aj budovy, hry, albumy, filmy, atď.). To všetko rovnako formálne „vzniklo“ v dotyčnom roku. Tzn. buď sa dohodnime (myslím širšie na základe nejakého návrhu v Kaviarni) a upravme celú kategorizáciu tak, že vzniky všetkého budú podkat. ''Vzniklo v RRRR'' (a nebudú priamo v kat. roku), alebo to nechajme po starom (''Vzniklo v RRRR'' len ako zberná kat. pre vzniky nepokryté inými konkrétnejšími kat.) a nedávaj tam ani organizácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:55, 18. august 2022 (UTC) :::Okay.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:57, 18. august 2022 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Technick%C3%A9&diff=7426413&oldid=7425332 Nahodené do Kaviarne].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:05, 18. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] (10:40, 19. august 2022) == Ako môžem podať žiadosť o správcu? --[[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 10:40, 19. august 2022 (UTC) Za odpoveď vopred ďakujem. [[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 11:12, 19. august 2022 (UTC) :{{Re|Neznámy anonym}} Žiadosť sa podáva cez [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu|Žiadosť o práva správcu]]. Neponáhľal by som sa. Pozrel by som si najprv podmienky v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|Pravidle o správcoch]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:20, 19. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Mikeone324|Mikeone324]] (18:42, 20. august 2022) == Ahoj, môžem keď vytváram nový článok preložiť napr. z angličtiny? --[[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 18:42, 20. august 2022 (UTC) :{{Re|Mikeone324}} Ahoj. Áno. Dá sa to aj cez Content Translation. Je to pod Príspevky vpravo hore, po rozkliku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:44, 20. august 2022 (UTC) ::Mne to nezobrazuje túto možnosť. :( [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:44, 20. august 2022 (UTC) ::Už to ide :) som musel upraviť nastavenia :) [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:56, 20. august 2022 (UTC) == Zdroje a preklady == Ahoj. Nemám nič proti tebe osobne, ale mám vážne obavy, či vieš rozlíšiť, čo je vhodný zdroj pre odborný text. Posledná ukážka tohto je článok [[onikanie]]. Odcitoval si tam pdf-ko údajne vydané UPJŠ. Pritom ide o zbierku náhodných článkov nájdených na internete. Ak vôbec bola táto zbierka vytvorená univerzitou, jej zmysel je neznámy (môže ísť pokojne o zbierku vytvorenú študentom na hodinu s názvom: „Ako nepísať články na internete“). A už vôbec nejde o zdroj, ktorý by mal byť použitý v odbornom diele (t.j. aj na Wikipédii). Druhý zdroj je agitačná príručka o nebinárnych osobách. (a to hovorím bez emócií; agitačný = verejne presviedčajúci o správnosti idey, programu a pod. s cieľom získať prívržencov). Samozrejme, nebinárni ľudia majú svoje práva, ale takáto príručka nemôže byť zdrojom encyklopédie ani odborné texty. Ba naopak, v skutočnosti môže danej komunite uškodiť, pretože môže obsahovať klamlivé alebo zavádzajúce informácie. V podstate sa nelíši od internetového blogu, akurát je uhľadenejšia. Dokázal by ju ale urobiť ktokoľvek so základnými znalosťami Wordu (a za pár minút!). Zároveň však, čo je hlavnejšie: a) príručka nemá žiadne zdroje; b) neargumentuje, iba predkladá jeden postoj k veci; c) jej postoje sú nielen neodborné a v podstate nepodložené, ale dokonca ide o postoje 17-ročnej gymnazistky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viky vytvorilo nebinárnu príručku: Už ma nebavilo dookola odpovedať na tie isté otázky. Coming out som malo aj v škole (Rozhovor)|url=https://refresher.sk/113352-Viky-vytvorilo-nebinarnu-prirucku-Uz-ma-nebavilo-dookola-odpovedat-na-tie-iste-otazky-Coming-out-som-malo-aj-v-skole-Rozhovor|vydavateľ=Refresher|dátum prístupu=2022-08-23|priezvisko=Krauszová|meno=Timea}}</ref>, ktorej jazykovedné i odborné znalosti, a to bez urážky, pravdepodobne nebudú natoľko hlboké, aby mohli byť smerodajné pre odbornú verejnosť ani encyklopédie. Sama v článku, ktorý prikladám hovorí: ''„Ja som si ten stredný rod trochu upravilo“''; d) daná brožúrka nebola ani vydaná ako kniha alebo iná registrovaná tlačovina, samotné pdf sa nachádza na súkromnom disku. Takto sa jednoducho odborný text nepíše a verím, že to potvrdí hocikto, kto má skúsenosť s jeho písaním. Zároveň, keď už ti píšem, by som ťa chcel poprosiť, aby si venoval viac pozornosti aj tvojim prekladom. Čo som námatkovo videl niektoré tvoje posledné preklady z angličtiny, často šlo o veľmi neprirodzené preklady alebo kostrbaté vety, ktoré verím, že by človek, ktorý ašpiruje na písanie odborného textu alebo aspoň prekladu, vedel „vyšperkovať“. Asi málokto by v slovenčine povedal: ''„Park obsahuje lesy, jazerá, močiare a rieky.“'' ([[Algonquin Provincial Park]]) alebo ''„...farmy Tamme-Lauri, ktorá získala názov podľa bytosti ducha čo mala v strome prebývať a občas prinášať šťastie a inokedy nešťastie. Bol to duch ohňa zvaný Laurits“'' ([[Dub Tamme-Lauri]]; tieto som len teraz narýchlo našiel, aby som uviedol argument). Samozrejme, spomínané by som mohol v duchu jednej z Wikizásad upraviť sám, ale podobných tvojich prekladov bolo mnoho. Preto upozorňujem teba, aby si si dával na to pozor, primárne autor je totižto z dlhodobého hľadiska zodpovedný za kvalitu svojich príspevkov. Písanie si vyžaduje čas a trpezlivosť. Kvalita textu prezentuje jednak vzťah osoby k téme, ale aj k samotnej činnosti. Neber to prosím v zlom, ale ako rady, ktoré ťa verím, že posunú v tvojej ďalšej tvorbe.--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.206|78.99.213.206]] 10:39, 23. august 2022 (UTC) :Ahoj. Vďaka za rady. To pdf-ko je vydané UPJŠ, je to monitoring tlače o tejto inštitúcii (aspoň tak sa to javí). Čiže nejakú váhu to má. Príručka sa dá spomenúť vo vhodnom kontexte ako jedna z možností pre nebinárnych ľudí. Nič viac a nič menej. Aj matičná publikácia, ktorú Vasiľ spomína v diskusii ako smerodajnú má svoje muchy, niečo som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Gramatick%C3%A9&diff=prev&oldid=7429291 uviedol ja], niečo predo mnou [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Gramatick%C3%A9&diff=prev&oldid=7429185 uviedol kolega V&ltz]. Okrem iného sa nebinárnym osobám vôbec nevenuje (opravte ma, ak sa mýlim). Publikácie používajúce onikanie sú, ale celkom nestranný výskum, ktorý by písal o onikaní niečo typu „onikanie sa vyskytuje pri nebinárnych osobách“ sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť. Písal som aj pár relevantným ľuďom, získal som viacero odkazov práve na onú príručku čiže nejaká akceptácia komunitou sa tam dá predpokladať. :Ohľadne prekladu: Neviem celkom ako si predstavuješ ten Algonquin Park, snáď nie ''„V tomto nádhernom parku sa rozliehajú majestátne lesy, žblnkajú jazerá, močiare i riečky.“'' Za mňa celkom neutrálna veta. Pravda, o dube by sa polemizovať. Ale i tu: ak vidíš niečo čo sa dá zlepšiť, kľudne to vylepši.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:31, 23. august 2022 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} == Otázka od [[User:DJ Nanukár|DJ Nanukár]] (16:16, 24. august 2022) == Pozdravujem! Otázok je mnoho, no skúsim to zúžiť úplne: Čím mám ako nováčik začať, ak chcem vedieť správne a efektívne upravovať a dopĺňať chýbajúce informácie v heslách, ktoré ma zaujímajú. Vďaka. --[[Redaktor:DJ Nanukár|DJ Nanukár]] ([[Diskusia s redaktorom:DJ Nanukár|diskusia]]) 16:16, 24. august 2022 (UTC) :Ahoj, predovšetkým by bolo vhodné začať príručkou, kde nájdeš mnoho odpovedí a základ editovania. Následne môžeš skúsiť menšie úpravy existujúcich článkov, kde si osvojíš potrebnú zručnosť.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:58, 24. august 2022 (UTC) :Zdravím! {{Re|DJ Nanukár}} Ako dobré stránky pre začiatočníka by som odporúčal napr. [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Alebo začať menšími opravami a postupne sa vyučiť. Ani z nás nikto učený nespadol.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:19, 24. august 2022 (UTC) == Vasil Grivna == Veta: "Od augusta 1982 do apríla 1984 pracoval v Exico, a.s., obchodná skupina kožušiny v Prahe" zjavne nie je štylisticky v poriadku. Okrem toho mohlo byť Exico naozaj akciovou spoločnosťou už v tej dobe?--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 19:52, 25. august 2022 (UTC) :{{Re|Pelex}} Ahoj. Keď sa pozrieš do [https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/velvyslanec CVčka] tak tam je: 15.08.1982 – 14.04.1984 „a.s. pre zahraničný obchod Exico Praha“ a potom 2x „a.s. Exico, obchodná skupina kožušiny, Praha“. Ale hej, asi by bolo správnejšie „Exico, obchodná skupina kožušiny Praha, a.s.“. Asi sa myslí [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=116457&SID=6&P=0 tento podnik], „Exico, akciová společnost pro zahraniční obchod – v likvidaci“, resp. v českom OR [https://or.justice.cz/ias/ui/rejstrik-firma.vysledky?subjektId=56825&typ=UPLNY tento zápis] podľa ktorého už v 60. a 70. rokoch v názve figurovalo „akciová společnost“. De iure stav akcioviek som neskúmal.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:57, 25. august 2022 (UTC) 1pa0dzk6lw5ssk0p34kj8m0rh75anag 7430032 7429995 2022-08-26T06:49:39Z Formadesk 222845 /* Otázka od Formadesk (06:49, 26. august 2022) */ nová sekcia wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] == Žiadosť k dvom stránkam == Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC) S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC) :@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie "televízna veža". Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC) :Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC) ::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + "televízna veža" nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC) ::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC) :::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie "domorodé" názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu "theleveezna vezha na Kamzíku" nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale "''geograficky určovanom"'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC) :::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre. :::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. :::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC) :Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC) :: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''"kuang-po tien-š' tcha"'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC) ::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine). ::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady. ::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC) :::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC) :::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC) :::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ..., Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&oldid=7412855 <u>tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny</u>]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). :::Práveže súčasný "rovnostársky" prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC) :::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine. :::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC) ::::Na "koncepte" nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''<u>oficiálne</u>''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''. ::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|<u>'''vo "''wikiarchívoch''" som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''</u>]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC) ::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny. ::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC) :::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --> Dragon Tower --> Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. "Ďalšia diskusia" bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento "prekladový variant" týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): "Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''<u>ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu</u>''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''<u>napríklad</u>''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''<u>samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú</u>''' [vsuvky a '''<u>zvýraznenie</u>''' ja]. :::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC) :::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium. :::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol. :::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku. :::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale "pochybujete o mne". Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. "Príklad panej" nikde nespomína <u>zaužívanosť</u> názvu, ale jeho <u>používanosť</u>, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? ::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že "'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''" a "'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''" ::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), <u>okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov</u>. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''"zákonná kodifikačná príručka".'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť). ::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné. ::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&diff=next&oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám "nehodí do krámu". Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak "neprischli" a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami. :::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>Aj JÚĽŠ vám písal, že</u>''' <u>'''sa to tak používať nemá'''</u>]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel. :::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný "kompromateriál" totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová "''lebo sme na Slovensku''" a "''píšeme slovenskú wikipédiu''", obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre "bežného Fera", tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo "najpôvodnejšie" a "najpresnejšie", aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC) ::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC) :::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC) :::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch. :::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly. :::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC) ::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla "veža elektrického videnia". Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto "nepustí". ''"Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera."'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok. ::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -> 東京スカイツリー -> Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. ::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá "interpretované kreatívne" a je tu preto v texte o Agathe Christie "preventívne" a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. ::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných "pani Máriách". Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do <u>Kaviarne</u>. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC) ::Myslím, že si o nič neprišiel, okrem ďalšieho zbytočného presadzovania názvov k téme, do ktorej sa niekto nerozumie, bez toho, aby to bolo podložené poriadnym pravidlom. Namiesto riešenia a rozširovania obsahu Wikipédie. Čo je dôvod, prečo som navrhol presun do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Politiky]], nech sa nejaké poriadne pravidlá stanovia, pretože to navyše vôbec nemá čo robiť na diskusnej stránke redaktora. Čo by som čakal, že niektorí starší redaktori tu budú vedieť, ehm. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:59, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) == Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC) :{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC) :Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx "Americký voják opět v akci"] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC) ::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) == Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) == Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) == Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC) Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC) @Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC) Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) == Dobrý deň, absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami. A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj. Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu. Ďakujm. Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) == Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC) :{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) == Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab Stále mi tam vypisuje tie 3 veci: - Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. - Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. - Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC) :{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) == Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) == Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC) :{{Re|Betka Strauchova}} Ak článok existuje, treba kategóriu vložiť do neho, ak neexistuje, treba ho najskôr vytvoriť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 29. júl 2022 (UTC) == Šport v XY vs. Športové podujatia v XY == Nazdar. Načo je pls. (v kontexte wiki rozsahu skwiki) dobré toto drobenie kat.? [[:Kategória:Šport v Pekingu]], kde boli doteraz radené aj podujatia (a prakticky nič iné) vs. [[:Kategória:Športové podujatia v Pekingu]]? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:10, 1. august 2022 (UTC) :Zdar. Pre väčšie mestá to zmysel má, IMHO. Respektíve pre mestá na Slovensku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:12, 1. august 2022 (UTC) ::Prečo to ale potom robíš pre mestá, kde to zmysel nemá? Navyše bez dôsledného naplnenia všetkým relevantným, v minimálnom prípade aspoň popreraďovania obsahu, ktorý bol dosiaľ radený vyššie? V takejto podobe ide skôr o kontraproduktívnu aktivitu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:15, 1. august 2022 (UTC) :::Však preradzujem. Pre ktoré mestá to nemá zmysel?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:16, 1. august 2022 (UTC) :::Zatiaľ som to nechal, ak by sa chcel ešte niekto vyjadriť. Ale inak som zaradil čo sa zatiaľ dalo. Všimni si, napríklad [[:Kategória:Šport v Košiciach]], je už dosť neprehľadná.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 1. august 2022 (UTC) ::::Ok, len pls. rieš dôsledne aj následné napĺňanie. Sú na to pohodlné účelové tooly, odkazuješ si na ne dokonca z RS (v prípade nových kat., ktorým bolo len nedávno doplnené interwiki, aby to tool videl, zvyčajne pomôže dummy edit - editnutie a uloženie kat. bez zmeny obsahu). Vytváranie nových kat. bez systematického napĺňania je podľa mňa niekedy horšie, než keby si to nechal tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:39, 1. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Kalynec|Kalynec]] (13:09, 2. august 2022) == Prajem dobrý deň! Na stránke Kečkovce je chybne uvedený dátum prvej písomnej zmienky o obci 1582 a správne má byť 1572, Ako sa to dá zmeniť? --[[Redaktor:Kalynec|Kalynec]] ([[Diskusia s redaktorom:Kalynec|diskusia]]) 13:09, 2. august 2022 (UTC) :{{Re|Kalynec}} stačí stránku [[Kečkovce]] editovať/upraviť (tlačítko je v pravo hore). Ideálne by však bolo nový údaj vložiť spolu s citáciou z dôveryhodného zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 2. august 2022 (UTC) == This Month in Education: July 2022 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 11 • Issue 7 • July 2022</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education|Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program|Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia for Illiterate Persons|Wikimedia for Illiterate Persons]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/EtnoWiki edit-a-thon in Poland|Polish Wikipedia is enriched with new EtnoWiki content]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Career Education through Wikipedia|Career Education through Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 17:39, 3. august 2022 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=23607963 --> == Otázka od [[User:Maxolini1|Maxolini1]] (14:41, 5. august 2022) == ahoj môžem spraviť článok o osobe ktorá nieje známa --[[Redaktor:Maxolini1|Maxolini1]] ([[Diskusia s redaktorom:Maxolini1|diskusia]]) 14:41, 5. august 2022 (UTC) :{{Re|Maxolini1|}} Ahoj. V skratke: nie. Pre viac info pozri [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 5. august 2022 (UTC) == Join Global Advocacy monthly conversation hour on Copyright, August 26 == Hi there! I saw you attended a CEE event on copyright/FoP in the past and wanted to invite you to an event. I'm on the WMF public policy/global advocacy team and wanted to share with you our upcoming conversation hour will take place on '''August 26 at 14:00 UTC''' (check [https://zonestamp.toolforge.org/1661522437 your local time]). This month we're talking about community advocacy approaches on copyright issues (well, Dimi is doing the talking). I thought this might interest you. You can find all relevant information on how to join the zoom call as well as how to add items to the agenda [[metawiki:Public_policy/Conversation_hours_and_Events|on our MetaWiki page]]. If you can't make this one, the call will be recorded. Regardless, we hope to see you at one of our other monthly calls! ~ [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 20:30, 5. august 2022 (UTC) :{{Re|FPutz (WMF)}} Thanks for the invite.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:03, 6. august 2022 (UTC) ::Of course!! Come anytime, invite anyone else [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 09:58, 11. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Agent Sk|Agent Sk]] (20:47, 10. august 2022) == Môžem aj ako začiatočník na Wikipédií vytvoriť nový článok alebo sa mám skôr venovať menším úpravám existujúcich článkoch? --[[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 20:47, 10. august 2022 (UTC) :{{Re|Agent Sk}} Dobrý deň. Môžete. No na druhej strane, ak máte pocit, že by ste to ešte úspešne nezvládli, rovnako môžete začať úpravami existujúcich článkov. Pozrite aj [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:44, 11. august 2022 (UTC) ::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] Ďakujem za odpoveď! [[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 08:51, 11. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] (17:31, 14. august 2022) == Dobry vecer, klobuk dolu pred Vasou pracou! Pozerala som si Viacere Vase clanky. Chcem Vas poprosit ci by ste mohol pridat na wikipedia mojho ucitela klavira. Je to pedagog ktory ma viacere ocenenia a bola by som rada aby sa o jeho praci vedelo. Samozrejme zaplatila by som Vam za Vasu namahu a ochotu. Dakujem a prajem este pekny vecer S pozdravom Rossinova --[[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 17:31, 14. august 2022 (UTC) :{{Re|Andrea Rossinova}} Dobrý večer. Ďakujem. Zakázky na písanie neberiem. Celkom iste je to učiteľ výborný, ale pozrite na: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:59, 14. august 2022 (UTC) ::Dakujem Vam za odpoved. Prajem vsetko dobre. [[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 21:04, 14. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Teodor First|Teodor First]] (08:51, 16. august 2022) == Dobrý deň. Chcem sa spýtať, ako si môžem spraviť svoju wikipedia stránku. Som komik a chcel by som mať niekde pekne info o sebe a wikipedia mi na to prišla ako vhodná cesta. Ďakujem. --[[Redaktor:Teodor First|Teodor First]] ([[Diskusia s redaktorom:Teodor First|diskusia]]) 08:52, 16. august 2022 (UTC) :Dobrý deň. {{Re|Teodor First}} Odporúčam pozrieť si tieto stránky: [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografia]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:28, 16. august 2022 (UTC) == Kat. Vzniklo v == Nazdar. Vidím, že si začal organizácie radiť do kat. ''Vzniklo v RRRR''. Treba to IMHO riešiť ak tak systematicky celé (a obsah vrátane radenia do nadkat. riešiť skôr centrálne šablónou {{tl|Kategória ročníka}}). Kategorizácia ''Vzniklo v RRRR'' tu dosiaľ existovala ako zberné kat. pre „vzniky“, ktoré nie sú pokryté inou konkrétnou kategorizáciou (organizácie, hudba, filmy, hry, architektúra, atď.). V takom prípade nemá zmysel tie konkrétnosti radiť duplicitne aj priamo do kat. roku aj do ''Vzniklo v RRRR'', ako si to teraz začal robiť s organizáciami. Ak by sa dohodlo, že ich do vznikov radiť chceme, je 1. otázka, či majú byť radené duplicitne aj do roku a 2. patrilo by sa to spraviť systematicky pre všetky typy konkrétnych vznikových kat. (nie len vzniky organizácií) a všetky roky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:43, 18. august 2022 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Zdar. Ako myslíš duplicitne? Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v., stránky nie sú zaradené v dvoch kategóriách. Súhlas, že v roku by to asi nemalo byť. Bude to určite efektívnejšie urobiť centrálne {{tl|Kategória ročníka}}).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:48, 18. august 2022 (UTC) ::Ad ''„Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v“'': dosiaľ nebola, teraz si sa ad-hoc rozhodol, že ich takto ideš kategorizovať. Ja sa pýtam prečo zrovna organizácie (a nie aj budovy, hry, albumy, filmy, atď.). To všetko rovnako formálne „vzniklo“ v dotyčnom roku. Tzn. buď sa dohodnime (myslím širšie na základe nejakého návrhu v Kaviarni) a upravme celú kategorizáciu tak, že vzniky všetkého budú podkat. ''Vzniklo v RRRR'' (a nebudú priamo v kat. roku), alebo to nechajme po starom (''Vzniklo v RRRR'' len ako zberná kat. pre vzniky nepokryté inými konkrétnejšími kat.) a nedávaj tam ani organizácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:55, 18. august 2022 (UTC) :::Okay.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:57, 18. august 2022 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Technick%C3%A9&diff=7426413&oldid=7425332 Nahodené do Kaviarne].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:05, 18. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] (10:40, 19. august 2022) == Ako môžem podať žiadosť o správcu? --[[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 10:40, 19. august 2022 (UTC) Za odpoveď vopred ďakujem. [[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 11:12, 19. august 2022 (UTC) :{{Re|Neznámy anonym}} Žiadosť sa podáva cez [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu|Žiadosť o práva správcu]]. Neponáhľal by som sa. Pozrel by som si najprv podmienky v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|Pravidle o správcoch]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:20, 19. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Mikeone324|Mikeone324]] (18:42, 20. august 2022) == Ahoj, môžem keď vytváram nový článok preložiť napr. z angličtiny? --[[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 18:42, 20. august 2022 (UTC) :{{Re|Mikeone324}} Ahoj. Áno. Dá sa to aj cez Content Translation. Je to pod Príspevky vpravo hore, po rozkliku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:44, 20. august 2022 (UTC) ::Mne to nezobrazuje túto možnosť. :( [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:44, 20. august 2022 (UTC) ::Už to ide :) som musel upraviť nastavenia :) [[Redaktor:Mikeone324|Mikeone324]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikeone324|diskusia]]) 22:56, 20. august 2022 (UTC) == Zdroje a preklady == Ahoj. Nemám nič proti tebe osobne, ale mám vážne obavy, či vieš rozlíšiť, čo je vhodný zdroj pre odborný text. Posledná ukážka tohto je článok [[onikanie]]. Odcitoval si tam pdf-ko údajne vydané UPJŠ. Pritom ide o zbierku náhodných článkov nájdených na internete. Ak vôbec bola táto zbierka vytvorená univerzitou, jej zmysel je neznámy (môže ísť pokojne o zbierku vytvorenú študentom na hodinu s názvom: „Ako nepísať články na internete“). A už vôbec nejde o zdroj, ktorý by mal byť použitý v odbornom diele (t.j. aj na Wikipédii). Druhý zdroj je agitačná príručka o nebinárnych osobách. (a to hovorím bez emócií; agitačný = verejne presviedčajúci o správnosti idey, programu a pod. s cieľom získať prívržencov). Samozrejme, nebinárni ľudia majú svoje práva, ale takáto príručka nemôže byť zdrojom encyklopédie ani odborné texty. Ba naopak, v skutočnosti môže danej komunite uškodiť, pretože môže obsahovať klamlivé alebo zavádzajúce informácie. V podstate sa nelíši od internetového blogu, akurát je uhľadenejšia. Dokázal by ju ale urobiť ktokoľvek so základnými znalosťami Wordu (a za pár minút!). Zároveň však, čo je hlavnejšie: a) príručka nemá žiadne zdroje; b) neargumentuje, iba predkladá jeden postoj k veci; c) jej postoje sú nielen neodborné a v podstate nepodložené, ale dokonca ide o postoje 17-ročnej gymnazistky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viky vytvorilo nebinárnu príručku: Už ma nebavilo dookola odpovedať na tie isté otázky. Coming out som malo aj v škole (Rozhovor)|url=https://refresher.sk/113352-Viky-vytvorilo-nebinarnu-prirucku-Uz-ma-nebavilo-dookola-odpovedat-na-tie-iste-otazky-Coming-out-som-malo-aj-v-skole-Rozhovor|vydavateľ=Refresher|dátum prístupu=2022-08-23|priezvisko=Krauszová|meno=Timea}}</ref>, ktorej jazykovedné i odborné znalosti, a to bez urážky, pravdepodobne nebudú natoľko hlboké, aby mohli byť smerodajné pre odbornú verejnosť ani encyklopédie. Sama v článku, ktorý prikladám hovorí: ''„Ja som si ten stredný rod trochu upravilo“''; d) daná brožúrka nebola ani vydaná ako kniha alebo iná registrovaná tlačovina, samotné pdf sa nachádza na súkromnom disku. Takto sa jednoducho odborný text nepíše a verím, že to potvrdí hocikto, kto má skúsenosť s jeho písaním. Zároveň, keď už ti píšem, by som ťa chcel poprosiť, aby si venoval viac pozornosti aj tvojim prekladom. Čo som námatkovo videl niektoré tvoje posledné preklady z angličtiny, často šlo o veľmi neprirodzené preklady alebo kostrbaté vety, ktoré verím, že by človek, ktorý ašpiruje na písanie odborného textu alebo aspoň prekladu, vedel „vyšperkovať“. Asi málokto by v slovenčine povedal: ''„Park obsahuje lesy, jazerá, močiare a rieky.“'' ([[Algonquin Provincial Park]]) alebo ''„...farmy Tamme-Lauri, ktorá získala názov podľa bytosti ducha čo mala v strome prebývať a občas prinášať šťastie a inokedy nešťastie. Bol to duch ohňa zvaný Laurits“'' ([[Dub Tamme-Lauri]]; tieto som len teraz narýchlo našiel, aby som uviedol argument). Samozrejme, spomínané by som mohol v duchu jednej z Wikizásad upraviť sám, ale podobných tvojich prekladov bolo mnoho. Preto upozorňujem teba, aby si si dával na to pozor, primárne autor je totižto z dlhodobého hľadiska zodpovedný za kvalitu svojich príspevkov. Písanie si vyžaduje čas a trpezlivosť. Kvalita textu prezentuje jednak vzťah osoby k téme, ale aj k samotnej činnosti. Neber to prosím v zlom, ale ako rady, ktoré ťa verím, že posunú v tvojej ďalšej tvorbe.--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.206|78.99.213.206]] 10:39, 23. august 2022 (UTC) :Ahoj. Vďaka za rady. To pdf-ko je vydané UPJŠ, je to monitoring tlače o tejto inštitúcii (aspoň tak sa to javí). Čiže nejakú váhu to má. Príručka sa dá spomenúť vo vhodnom kontexte ako jedna z možností pre nebinárnych ľudí. Nič viac a nič menej. Aj matičná publikácia, ktorú Vasiľ spomína v diskusii ako smerodajnú má svoje muchy, niečo som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Gramatick%C3%A9&diff=prev&oldid=7429291 uviedol ja], niečo predo mnou [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Gramatick%C3%A9&diff=prev&oldid=7429185 uviedol kolega V&ltz]. Okrem iného sa nebinárnym osobám vôbec nevenuje (opravte ma, ak sa mýlim). Publikácie používajúce onikanie sú, ale celkom nestranný výskum, ktorý by písal o onikaní niečo typu „onikanie sa vyskytuje pri nebinárnych osobách“ sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť. Písal som aj pár relevantným ľuďom, získal som viacero odkazov práve na onú príručku čiže nejaká akceptácia komunitou sa tam dá predpokladať. :Ohľadne prekladu: Neviem celkom ako si predstavuješ ten Algonquin Park, snáď nie ''„V tomto nádhernom parku sa rozliehajú majestátne lesy, žblnkajú jazerá, močiare i riečky.“'' Za mňa celkom neutrálna veta. Pravda, o dube by sa polemizovať. Ale i tu: ak vidíš niečo čo sa dá zlepšiť, kľudne to vylepši.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:31, 23. august 2022 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} == Otázka od [[User:DJ Nanukár|DJ Nanukár]] (16:16, 24. august 2022) == Pozdravujem! Otázok je mnoho, no skúsim to zúžiť úplne: Čím mám ako nováčik začať, ak chcem vedieť správne a efektívne upravovať a dopĺňať chýbajúce informácie v heslách, ktoré ma zaujímajú. Vďaka. --[[Redaktor:DJ Nanukár|DJ Nanukár]] ([[Diskusia s redaktorom:DJ Nanukár|diskusia]]) 16:16, 24. august 2022 (UTC) :Ahoj, predovšetkým by bolo vhodné začať príručkou, kde nájdeš mnoho odpovedí a základ editovania. Následne môžeš skúsiť menšie úpravy existujúcich článkov, kde si osvojíš potrebnú zručnosť.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:58, 24. august 2022 (UTC) :Zdravím! {{Re|DJ Nanukár}} Ako dobré stránky pre začiatočníka by som odporúčal napr. [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Alebo začať menšími opravami a postupne sa vyučiť. Ani z nás nikto učený nespadol.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:19, 24. august 2022 (UTC) == Vasil Grivna == Veta: "Od augusta 1982 do apríla 1984 pracoval v Exico, a.s., obchodná skupina kožušiny v Prahe" zjavne nie je štylisticky v poriadku. Okrem toho mohlo byť Exico naozaj akciovou spoločnosťou už v tej dobe?--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 19:52, 25. august 2022 (UTC) :{{Re|Pelex}} Ahoj. Keď sa pozrieš do [https://www.mzv.sk/web/sofia/o_nas/velvyslanec CVčka] tak tam je: 15.08.1982 – 14.04.1984 „a.s. pre zahraničný obchod Exico Praha“ a potom 2x „a.s. Exico, obchodná skupina kožušiny, Praha“. Ale hej, asi by bolo správnejšie „Exico, obchodná skupina kožušiny Praha, a.s.“. Asi sa myslí [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=116457&SID=6&P=0 tento podnik], „Exico, akciová společnost pro zahraniční obchod – v likvidaci“, resp. v českom OR [https://or.justice.cz/ias/ui/rejstrik-firma.vysledky?subjektId=56825&typ=UPLNY tento zápis] podľa ktorého už v 60. a 70. rokoch v názve figurovalo „akciová společnost“. De iure stav akcioviek som neskúmal.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:57, 25. august 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Formadesk|Formadesk]] (06:49, 26. august 2022) == Zdravim chcem urobit wikipedia profil pre majitela firmy viete mi s tym poradit ? --[[Redaktor:Formadesk|Formadesk]] ([[Diskusia s redaktorom:Formadesk|diskusia]]) 06:49, 26. august 2022 (UTC) r75owvpz1ze35kj85vzh2dygujihc6k Bitka pri Falklandských ostrovoch 0 295888 7429855 7406019 2022-08-25T12:07:06Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Falklandských ostrovoch |súčasť= [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] |obrázok= SMS Scharnhorst.jpg |text k obr= Nemecký pancierový krížnik SMS Scharnhorst |dátum= [[8. december]] [[1914]] |miesto= Pri Falklandských ostrovoch, Južný Atlantik |výsledok= Britské víťazstvo |protivník1= [[Súbor:Naval Ensign of the United Kingdom.svg|25px]] [[Britské impérium]] |protivník2= [[Súbor:War Ensign of Germany (1903-1918).svg|25px]] [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] |velitel1= [[Doveton Sturdee]] |velitel2= [[Maximilian von Spee]] † |sila1= 2 bojové krížniky<br />3 pancierové krížniky<br />2 ľahké krížniky<br />1 stará vojnová loď |sila2= 2 pancierové krížniky<br />3 ľahké krížniky<br />3 transportné lode |straty1= 10 mŕtvych a 19 zranených |straty2= 2 pancierové krížniky<br />2 ľahké krížniky<br />2 transportné lode<br />1 871 mŕtvych<br />215 zajatých }} '''Bitka pri Falklandských ostrovoch''' bola [[námorná bitka]] počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Je považovaná za priame pokračovanie [[Bitka pri Coroneli|bitky pri Coroneli]]. [[4. november|4. novembra]] [[1914]] dostala britská admiralita správu z ambasády vo [[Valparaíso (mesto)|Valparaíse]] o porážke eskadry kontraadmirála [[Christopher Cradock|Cradocka]] pri Coroneli. Reakcia verejnosti bola veľmi búrlivá, išlo o prvú porážku britskej flotily, vládkyne svetových morí po sto rokoch. Bolo jasné že musí byť okamžite odčinená. Prvý lord Admirality, lord Fisher vydal ihneď rozkaz veliacemu admirálovi pre Južný Atlantik, kontraadmirálovi Stoddartovi, sústrediť sily ktoré mal k dispozícii na Falklandských ostrovoch, pretože Speeova eskadra musela logicky smerovať do tejto oblasti. Stoddart mal k dispozícii pancierové krížniky [[HMS Carnarvon]], [[HMS Cornwal]], [[HMS Defence]], ľahké krížniky [[HMS Bristol]], [[HMS Kent]] a [[HMS Glasgow]]. Ako plávajúca batéria na ochranu prístavu v [[Stanley (Falklandy)|Stanley]] bol určený semi-dreadnought [[HMS Canopus]]. Už z rozloženia síl, ktoré mal Stoddart k dispozícii je jasné, že za porážku Cradocka bola jednoznačne zodpovedná Admiralita, pretože Stoddartove sily samotné vysoko prevažovali sily Speeovej eskadry. Súčasne lord Fisher nariadil viceadmirálovi Sturdeeovi prevziať velenie nad bojovými krížnikmi [[HMS Invincible]] a [[HMS Inflexible]] a okamžite odplávať do južného Atlantiku. [[11. november|11. novembra]] 1914 opustili oba bojové krížniky pristav Devonport a zamierili k súostroviu Abrolhos pri [[Brazília|brazílskom]] pobreží, kde sa [[26. novembra]] spojili s Stoddardovou eskadrou a [[28. novembra]] zamierili spoločne k Falklandom. HMS Defence bol odoslaný ku juhoafrickému pobrežiu pre prípad, že Spee zamieri týmto smerom. Nemecká flotila opustila 4. novembra Valparaís a pomaly zamierila na juh. [[6. december|6. decembra]] oboplávala [[mys Horn]] a nabrala kurz k Falklandským ostrovom, ku ktorým dorazila ráno 8. decembra. Spee nariadil pancierovému krížniku SMS Gneisenau v sprievode ľahkého krížnika Nurberg zničiť [[prístav]] [[Stanley (Falklandy)|Stanley]]. Podľa jeho odhadu by na základni nemali byť žiadne vojnové lode. Britská flotila zakotvila v prístave [[7. december|7. decembra]] a začala po dlhej plavbe doplňať [[palivo]]. Ráno 8. decembra mali palivo doplnené iba HMS Carnarvon a HMS Glasgow. O 7:50 boli Briti zaskočení správou o prítomnosti dvoch neznámych vojnových lodí v ich blízkosti. Rovnako boli prekvapení i Nemci o 9:15, keď podľa typických trojnožkových bojových sťažňov identifikovali v prístave prítomnosť lodí typu dreadnought, alebo bojových krížnikov. Vtedy sa dopustil rozhodujúcej chyby veliteľ Gneisenau&nbsp;–&nbsp;namiesto toho, aby napadol nepripravenú základňu, po rádiovej depeši admirálovi Speeovi a niekoľkých výstreloch z HMS Canopus sa o 9:25 obrátil na ústup. Glasgow opustil prístav o 9:45 aby preskúmal situáciu a informoval o postavení nemeckej flotily. Vzhľadom na vynikajúcu viditeľnosť ju okamžite uvidel a podával správy o jej pohybe. Nemecká eskadra zmenila kurz na juhovýchodný a začala maximálnou rýchlosťou 24 uzlov ustupovať. Až o 10:20 začala britská eskadra opúšťať prístav a prenasledovať Nemcov. V čele kolóny britských lodí sa plavil vlajkový krížnik admirála Stoddarta HMS Cornwall, ktorý dosahoval rovnakú rýchlosť ako nemecké lode, t. j. 24 uzlov. O 11:45 si admirál Sturdee uvedomil, že Speeova eskadra dokáže udržať odstup a v noci uniknúť, preto proti námorným pravidlám, hovoriacim že bez rozkazu musia lode flotily vždy nasledovať vlajkovú loď, vybočil zo zostavy a nariadil zvýšiť rýchlosť na maximum. HMS Inflexible a HMS Invicible boli o 2 uzly rýchlejšie. O 12:55 začal paľbu zo svojich {{mm|300.5}} diel HMS Invicible. Spee si uvedomil, že eskadra ako celok nemá nádej na únik, preto sa rozhodol prijať boj so Sharnhorstom a Gneisenau, aby umožnil únik ľahkým krížnikom. O 13:25 obidva krížniky zmenili kurz na severovýchodný a začali paľbu. Už prvými výstrelmi ich delostrelci potvrdili svoje kvality a zaznamenali zásahy. Sturdee nechcel riskovať zbytočné poškodenie svojich lodí a stiahol sa z dostrelu nemeckých diel. O 14:50 začali Briti mimo dostrelu nemeckých diel zničujúcu paľbu. O 16:15 sa potopil Sharnhorst a o 18:02 Gneisenau. Na vlajkovej lodi zahynula celá posádka, z Gneisenau bolo zachránených 187 námorníkov. Medzitým prebiehal boj medzi ľahkými krížnikmi. Glasgow a Cornwall napadli Leipzig, tento sa po urputnej obrane, keď vystrieľal skoro všetku muníciu, o 21:23 potopil, prežilo 19 mužov. Nurberg potopil ľahký krížnik HMS Kent o 19:23, zachránilo sa 10 námorníkov. Z celej eskadry unikol iba ľahký krížnik Dresden, ktorý sa následne niekoľko mesiacov skrýval pri pobreží [[Ohňová zem|Ohňovej zeme]], kým nebol zničený pri ostrovoch Juana Fernandéza. S flotilou boli potopené i zásobovacie lode Baden a Isabel. Briti zvíťazili vďaka enormnej prevahe, váha britskej bočnej salvy bola {{kg|7552}} oproti {{kg|1921}} nemeckej. Nemci stratili s loďami 2 100 námorníkov, škody na britských lodiach napriek ich jednoznačnej prevahe boli prekvapujúco veľké. HMS Invicible utrpel 22 zásahov, HMS Inflexible 3, HMS Cornwal 18 a HMS Kent 40 zásahov. Podstatný bol fakt, že po potopení krížnika Emden pri [[Kokosové ostrovy|Kokosových ostrovoch]], Karlsruhe v [[Karibské more|Karibskom mori]] a Konigsbergu britskými monitormi v [[Delta (rieka)|delte]] [[Rufiji]], nemecké hladinové vojnové lode zmizli zo svetových oceánov, ktoré plne ovládli námorné sily [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]].<ref>''Válečné lode 3: první světová valka'' ,Naše vojsko Praha 1988</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of the Falkland Islands}} == Externé odkazy == * [http://www.valka.cz/clanek_11240.html Východoázijská eskadra krížnikov až po bitku pri Falklandských ostrovoch] [[Kategória:Námorné bitky prvej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky v 1914]] aahd4lxc4e0waipzh29957ekfyuc9hd Lucy Maud Montgomeryová 0 297753 7429873 7302236 2022-08-25T13:11:36Z Beatamih 115962 /* V slovenčine */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Lucy Maud Montgomery |Portrét = Lucy Maud Montgomery.JPG |Popis = [[Kanada|kanadská]] [[spisovateľ]]ka |Dátum narodenia = [[30. november]] [[1874]] |Miesto narodenia = [[Clifton (Ostrov princa Eduarda)|Clifton]], [[Ostrov princa Eduarda]], [[Kanada]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1942|4|24|1874|11|30}} |Miesto úmrtia = [[Toronto]], [[Kanada]] |}} '''Lucy Maud Montgomeryová''' (* [[30. november]] [[1874]], [[Clifton (Ostrov princa Eduarda)|Clifton]], [[Ostrov princa Eduarda]], [[Kanada]] – † [[24. apríl]] [[1942]], [[Toronto]], [[Kanada]]) bola [[Kanada|kanadská]] [[spisovateľ]]ka. == Životopis == Narodila sa v [[Clifton (Ostrov princa Eduarda)|Cliftone]] na [[Ostrov princa Eduarda|Ostrove princa Eduarda]] v [[Kanada|Kanade]]. Jej rodičia boli Hugh John Montgomery a Clara Woolner Macneill. Keď mala Lucy Maud necelé dva roky, jej matka umrela na tuberkulózu. Lucin otec sa rozhodol, že sa presťahuje na západ [[Kanada|Kanady]], kde sa neskôr znovu oženil. Lucy zostala na farme starých rodičov z matkinej strany v [[Cavendish]]i. Tu ako 9-ročná začala písať prózu. V školskom roku 1893 – 1894 študovala na [[Prince of Wales College]] a získala učiteľskú licenciu. Potom v roku 1898 začala učiť na škole Lower Bedeyue. V tom istom roku jej zomrel starý otec. Hneď sa vrátila do Cavendishu, aby sa starala o starú mamu. Zostala tam trinásť rokov s výnimkou rokov 1901 až 1902, keď pracovala ako korektorka pre ''Morning Chronicle'' a ''The Daily Echo'' v [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifaxe]]. V roku [[1905]] napísala svoju prvú knihu ''[[Anna zo Zeleného domu]]''. Poslala ju do mnohých vydavateľstiev, ale vo všetkých ju odmietli. Rukopis teda skryla do škatule a zabudla naň. Znova ho našla v roku 1907 a vtedy už mala väčšie šťastie. Našla vydavateľa, vďaka ktorému [[Anna Shirleyová]] uzrela svetlo sveta v knižnej podobe. Stalo sa to o rok neskôr. Keď v roku 1911 zomrela Lucy stará mama, vydala sa za reverenda Ewena MacDonalda, s ktorým bola tajne zasnúbená od roku 1906. Spolu sa presťahovali do Leaskdale v [[Ontário|Ontariu]]. Tu sa im neskôr narodili tri deti. Chester v r. 1912, Hugh sa narodil mŕtvy v r. 1914 a Stuart v r. 1915. Lucy Maud tu napísala väčšinu svojich kníh. Po svadbe už na Ostrove princa Eduarda nebývala. Chodievala tam len na návštevu. Svojimi príbehmi však tento ostrov preslávila. Odohrali sa tu všetky okrem jedného. Lucy Maud Montgomeryová zomrela v [[Toronto|Toronte]] [[24. apríl]]a [[1942]], ale pochovali ju v [[Cavendish]]i na Ostrove princa Eduarda. == Diela == === Romány === * 1908 – ''Anne of Green Gables'' (''[[Anna zo Zeleného domu]]'') * 1909 – ''Anne of Avonlea'' (''Anna z Avonlea'' / ''Anna v Avonlea'') * 1910 – ''Kilmeny of the Orchard'' * 1911 – ''The Story Girl'' (''Čarovná Rozprávkarka'') * 1913 – ''The Golden Road'' (''Zlatá cesta'') * 1915 – ''Anne of the Island'' (''Anna v Redmonde'' / ''Anna na Redmonde'') * 1917 – ''Anne's House of Dreams'' (''Annin vysnívaný domov'') * 1919 – ''Rainbow Valley'' (''Anna v Glene St. Mary'') * 1921 – ''Rilla of Ingleside'' (''Annina dcéra Rilla'') * 1923 – ''Emily of New Moon'' (''Emily z Nového Mesiaca'') * 1925 – ''Emily Climbs'' (''Emily zdoláva prekážky'') * 1926 – ''The Blue Castle'' (''Osudný omyl'') * 1927 – ''Emily's Quest'' * 1929 – ''Magic for Marigold'' * 1931 – ''A Tangled Web'' (''Dedičstvo'') * 1932 – ''Pat of Silver Bush'' * 1935 – ''Mistress Pat'' * 1936 – ''Anne of Windy Poplars'' (''Anna v Summerside'') * 1937 – ''Jane of Lantern Hill'' * 1939 – ''Anne of Ingleside'' (''Annine lásky'') === Poviedky === * 1912 – ''Chronicles of Avonlea'' (''Príbehy z Avonlea'' / ''Kronika Avonlea'') * 1920 – ''Further Chronicles of Avonlea'' (''Nové príbehy z Avonlea'') * 1974 – ''The Road to Yesterday'' * 1979 – ''The Doctor's Sweetheart and Other Stories'', editovala Catherine McLay * 1988 – ''Akin to Anne: Tales of Other Orphans'' (''Siroty ako Anna''), editovala Rea Wilmshurst * 1989 – ''Along the Shore: Tales by the Sea'', editovala Rea Wilmshurst * 1990 – ''Among the Shadows: Tales from the Darker Side'' (''Anjel medzi tieňmi''), editovala Rea Wilmshurst * 1991 – ''After Many Days: Tales of Time Passed'' (''Oprášené lásky''), editovala Rea Wilmshurst * 1993 – ''Against the Odds: Tales of Achievement'' (''Cesta za šťastím''), editovala Rea Wilmshurst * 1994 – ''At the Altar: Matrimonial Tales'' (''Pred oltárom''), editovala Rea Wilmshurst * 1995 – ''Across the Miles: Tales of Correspondence'' (''Listy láskam''), editovala Rea Wilmshurst * 1995 – ''Christmas with Anne and Other Holiday Stories'' (''Vianoce s Annou''), editovala Rea Wilmshurst * 2009 – ''The Blythes Are Quoted'', editoval Benjamin Lefebvre === V slovenčine === * 1959 – ''Anna zo Zeleného domu'', preklad Jozef Šimo (ďalšie vydania 1964, 1969, 1972, 1975, 1985, 1991, 1994, 2002, 2004, 2008, 2011, 2015) * 1969 – ''Anna z Avonlea'', preklad Jozef Šimo (ďalšie vydania 1972, 1975, 1985, 1991, 1994, 2002, 2007, 2015) * 1969 – ''Anna v Redmonde'', preklad Jozef Šimo (ďalšie vydania 1972, 1975, 1986, 1991, 1994, 1996, 2002, 2007, 2016) * 1993 – ''Anna v Summerside'', preklad Miroslava Jaurová (ďalšie vydania 1996, 2003, 2016) * 1993 – ''Annin vysnívaný domov'', preklad Elena Dzurillová (ďalšie vydania 1996, 2003, 2016) * 1993 – ''Annine lásky'', preklad Vladimíra Bukerová (ďalšie vydania 2005, 2016) * 1993 – ''Emily z Nového mesiaca'', preklad Alena Pániková * 1994 – ''Anna v Glene St. Mary'', preklad Ivana Škodová (ďalšie vydania 2005, 2016) * 1994 – ''Annina dcéra Rilla'', preklad Vladimíra Bukerová (ďalšie vydania 2006, 2016) * 1995 – ''Príbehy z Avonlea'', preklad Miroslava Jaurová * 1995 – ''Nové príbehy z Avonlea'', preklad Miroslava Jaurová * 1995 – ''Čarovná Rozprávkarka'', preklad Paulína Koršňáková * 1995 – ''Osudný omyl'', preklad Vladimíra Bukerová (ďalšie vydanie 2017) * 1996 – ''Dedičstvo'', preklad Miroslava Jaurová * 1997 – ''Emily zdoláva prekážky'', preklad Alena Pániková * 1997 – ''Siroty ako Anna'', preklad Bernadeta Bónová * 1997 – ''Zlatá cesta'', preklad Ľudmila Chvojková * 1998 – ''Pred oltárom'', preklad Miroslava Jaurová * 1999 – ''Oprášené lásky'', preklad Miroslava Jaurová * 2000 – ''Listy láskam'', preklad Miroslava Jaurová * 2002 – ''Cesta za šťastím'', preklad Miroslava Jaurová * 2003 – ''Vianoce s Annou'', preklad Terézia Kubánová (ďalšie vydania 2008, 2017) * 2008 – ''Anjel medzi tieňmi'', preklad Miroslava Jaurová * 2019 – ''Anna zo Zeleného domu'', preklad Beáta Mihalkovičová * 2019 – ''Anna v Avonlea'', preklad Beáta Mihalkovičová * 2020 – ''Anna na Redmonde'', preklad Beáta Mihalkovičová * 2021 – ''Anna v Summerside'', preklad Beáta Mihalkovičová * 2021 – ''Kronika Avonlea'', preklad Beáta Mihalkovičová * 2022 – ''Annin vysnívaný dom'', preklad Beáta Mihalkovičová == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lucy Maud Montgomery}} {{DEFAULTSORT:Montgomery, Lucy Maud}} [[Kategória:Kanadskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti na kanadských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Ostrova princa Eduarda]] j9jsp0gsfl5p79007equdglzje9kj6g Šablóna:Osobnosti obdobia Sengoku 10 298010 7429857 7390138 2022-08-25T12:11:28Z Jetam2 30982 kat wikitext text/x-wiki {{ Navigačná lišta | meno = Osobnosti obdobia Sengoku | nadpis = Významné osobnosti v [[obdobie Sengoku|období Sengoku]] | skupina1 = Traja veľkí daimjóvia | zoznam1 = * [[Nobunaga Oda]] * [[Hidejoši Tojotomi]] * [[Iejasu Tokugawa]] | skupina2 = Ďalší daimjóvia | zoznam2 = * [[Nagamasa Azai]] * [[Motočika Čósokabe]] * [[Masamune Date]] * [[Sóun Hódžó]] * [[Udžijasu Hódžó]] * [[Jošimoto Imagawa]] * [[Tošiie Maeda]] * [[Hisahide Macunaga]] * [[Motonari Móri]] * [[Sórin Ótomo]] * [[Dósan Saitó]] * [[Masajuki Sanada]] * [[Jošihisa Šimazu]] * [[Jošihiro Šimazu]] * [[Šingen Takeda]] * [[Kenšin Uesugi]] * [[Kagekacu Uesugi]] * [[Hideie Ukita]] | skupina3 = Ďalšie pozoruhodné vojenské individuality | zoznam3 = * [[Micuhide Akeči]] * [[Masanori Fukušima]] * [[Kotaró Fúma]] * [[Hanzó Hattori]] * [[Udžimasa Hódžó]] * [[Tadakacu Honda]] * [[Hideaki Kobajakawa]] * [[Kósa| Kennjo Hongandži]] * [[Naomasa Ii]] * [[Micunari Išida]] * [[Goemon Išikawa]] * [[Kijomasa Kató]] * [[Tošimasu Maeda| Keidži Maeda]] * [[Kanecugu Naoe]] * [[Nobutada Oda]] * [[Jošitsugu Ótani]] * [[Magoiči Suzuki| Magoiči Saika]] * [[Nobujuki Sanada]] * [[Jukimura Sanada]] * [[Kacuie Šibata]] * [[Sakon Šima]] * [[Ginčijo Tačibana]] * [[Kacujori Takeda]] * [[Šigeharu Takenaka]] * [[Hidejori Tojotomi]] * [[Kansuke Jamamoto]] | skupina4 = Ostatní | zoznam4 = * [[Cisár Ógimači]] * [[Gracia Hosokawa]] * [[Komacuhime]] * [[Izumo no Okuni]] * [[Kaihime]] * [[Mijamoto Musaši|Musaši Mijamoto]] * [[Mori Ranmaru]] * [[Nene (osoba)|Nene]] * [[Nóhime]] * [[Oiči]] * [[Kodžiró Sasaki]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Japonska]] </noinclude> ie65bts4rt6a2xf75juqexlfzsneelm 7429858 7429857 2022-08-25T12:11:45Z Jetam2 30982 kat wikitext text/x-wiki {{ Navigačná lišta | meno = Osobnosti obdobia Sengoku | nadpis = Významné osobnosti v [[obdobie Sengoku|období Sengoku]] | skupina1 = Traja veľkí daimjóvia | zoznam1 = * [[Nobunaga Oda]] * [[Hidejoši Tojotomi]] * [[Iejasu Tokugawa]] | skupina2 = Ďalší daimjóvia | zoznam2 = * [[Nagamasa Azai]] * [[Motočika Čósokabe]] * [[Masamune Date]] * [[Sóun Hódžó]] * [[Udžijasu Hódžó]] * [[Jošimoto Imagawa]] * [[Tošiie Maeda]] * [[Hisahide Macunaga]] * [[Motonari Móri]] * [[Sórin Ótomo]] * [[Dósan Saitó]] * [[Masajuki Sanada]] * [[Jošihisa Šimazu]] * [[Jošihiro Šimazu]] * [[Šingen Takeda]] * [[Kenšin Uesugi]] * [[Kagekacu Uesugi]] * [[Hideie Ukita]] | skupina3 = Ďalšie pozoruhodné vojenské individuality | zoznam3 = * [[Micuhide Akeči]] * [[Masanori Fukušima]] * [[Kotaró Fúma]] * [[Hanzó Hattori]] * [[Udžimasa Hódžó]] * [[Tadakacu Honda]] * [[Hideaki Kobajakawa]] * [[Kósa| Kennjo Hongandži]] * [[Naomasa Ii]] * [[Micunari Išida]] * [[Goemon Išikawa]] * [[Kijomasa Kató]] * [[Tošimasu Maeda| Keidži Maeda]] * [[Kanecugu Naoe]] * [[Nobutada Oda]] * [[Jošitsugu Ótani]] * [[Magoiči Suzuki| Magoiči Saika]] * [[Nobujuki Sanada]] * [[Jukimura Sanada]] * [[Kacuie Šibata]] * [[Sakon Šima]] * [[Ginčijo Tačibana]] * [[Kacujori Takeda]] * [[Šigeharu Takenaka]] * [[Hidejori Tojotomi]] * [[Kansuke Jamamoto]] | skupina4 = Ostatní | zoznam4 = * [[Cisár Ógimači]] * [[Gracia Hosokawa]] * [[Komacuhime]] * [[Izumo no Okuni]] * [[Kaihime]] * [[Mijamoto Musaši|Musaši Mijamoto]] * [[Mori Ranmaru]] * [[Nene (osoba)|Nene]] * [[Nóhime]] * [[Oiči]] * [[Kodžiró Sasaki]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Japonska]] [[Kategória:Historické navigačné šablóny]] </noinclude> deiki7z1kl7fc04syiao9416fwv65yc Marián Čekovský 0 301430 7429919 7422943 2022-08-25T15:35:07Z Bojars 6357 +cat wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Marián Čekovský | Obrázok = Marián Čekovský (2013).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1977|4|12}} | Miesto narodenia = [[Humenné]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop-music]], [[rock]], [[džez]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[detská hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[hudobník]], [[spevák]], [[skladateľ]], [[komik]], moderátor, herec, dabér | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Ľubica Čekovská]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Marián Čekovský''' (* [[12. apríl]] [[1977]], [[Humenné]]) je slovenský [[hudobník]], [[spevák]], [[skladateľ]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Kulich |meno = Janko |odkaz na autora = |titul = Marián Čekovský |url = http://ziarelka.kefoweb.sk/?q=node/97 |dátum vydania = 2006-04-04 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2013-09-08 |vydavateľ = Literárny klub ŽiareLKa pri Pohronskom osvetovom stredisku |miesto = Žiar nad Hrobyjsksosowjaxnom }}</ref> [[komik]] a moderátor. V [[Slovenská televízia|Slovenskej televízii]] spolu s [[Peter Marcin|Petrom Marcinom]] moderoval reláciu [[Mini Talent Show]]. Hral napríklad v kapelách ''[[No Name]]'', ''The Big H'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko = Mokrá|meno = Zlatica|odkaz na autora = |titul = Henry Tóth|url = http://osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59369|dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2013-09-08|vydavateľ = Osobnosti.sk, o. z.|miesto = Bratislava}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor = TASR|odkaz na autora = TASR|titul = Hudobný kalendár na sobotu|url = http://www.sme.sk/c/3822249/|dátum vydania = 2008-04-12|dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2013-09-08 |vydavateľ = Petit Press, a. s.|miesto = Bratislava}}</ref> ''Čekovský Band''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko = |meno =|odkaz na autora = |titul = inštrumentalista: Marián Čekovský|url = http://hudobnici.sk/instrumentalisti/marian-cekovsky|dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2013-09-08|vydavateľ = Branislav Rod - New Vision Agency|miesto = Košice}}</ref> Hudobne spolupracoval s umelcami ako [[Rytmus (raper)|Rytmus]], [[Strapo]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Vašo Patejdl]], [[Adriena Bartošová]], [[Pavol Hammel]], [[Robo Grigorov]], [[Ľubo Virág]], [[Dara Rolins]], [[IMT Smile]], [[Free Faces]], [[Henry Tóth]] Band, [[Groovin’ Heads]], FBI (USA), Burian Band, Wedding Band, [[Andrej Šeban|Šeban]] Band ,Bravo (východniarska skupina). == Ocenenia == * [[2004]] [[Aurel]], najlepší inštrumentalista roka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Marián Čekovský |url = http://www.soubiznis.sk/hviezdy/cekovsky-marian/9538.html |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2013-09-08 |vydavateľ = Julo Viršík |miesto = Bratislava }}</ref> *[[2009]] [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|DOSKY]], cena za najlepšiu scénickú hudbu sezóny *[[2011]] [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]], spevák roka == Diskografia == * ''Ritro Songs'' - , CD, [[2007]] * ''Čekovský & Tóth - Live from Bratislava Jazz Days'' - , CD, [[2007]] * ''Ritro Songs for children'' - , CD, [[2008]] <ref>[https://www.muzikalslovensko.sk/?idc=119 Ritro Songs for children, muzikalslovensko.sk]</ref> * ''Via Lucis – Cesta svetla'' - , CD, [[2009]] ([[Anton Fabian]], Marián Čekovský, [[Mária Ičová]], [[Antónia Fabianová]], [[Viliam Csontos|Vilo Csontos]]) <ref>[https://web.archive.org/web/20150930005740/http://www.vialucis.rimkat.sk/index.php?stranka=about O vzniku Via lucis, vialucis.rimkat.sk]</ref> === Spolupráca na albumoch === * '' [[Richard Rikkon]] uvádza'' - Forza Music <small>EAN 8 588001 251369</small>, [[2003]], CD - 04. „Básnik“ - Richard Rikkon a Marián Čekovský * ''Songs Of My Soul - [[Anna-Katarina Schatzl|Anna-Katarina]]'' - Forza Music <small>FZ-0119-2-331 EAN 8 588003 334404</small>, [[2006]], CD - 06. „Havets sang“ (autor hudby) * ''Bez zbytočných rečí - [[P.S. (slovenská skupina)|P.S.]]'' - H.O.M.E. <small>FZ-0119-2-331 EAN 8 588003 554017</small>, [[2006]], CD - 08. „Bez lásky málo máš“ - [[P.S. (slovenská skupina)|P.S.]] a Marián Čekovský * ''V živote - Haf & Beyuz'' - Brekeke Records, [[2007]], CD - 12. „Dubravka“ (Marián Čekovský) * ''Dual Shock - [[Moja reč]]'' - EMI <small>EAN 50999 6 96426 2 3</small>, [[2009]], 2CD - 13. „Chlapi“ - [[Moja reč]] & Marián Čekovský & [[Opak]] === Kompilácie === * [[2002]]: ''Na slovenskej svadbe 1 - Wedding Band'' - Sony Music Bonton, CD - 13. „Medulienka“ (spev) * [[2003]]: ''Na československom žúre - Wedding Band'' - Millenium records & publishing, CD - 04. „Sklíčka“ (spev) * [[2007]]: ''SK Hity 5'' - H.O.M.E. <small>EAN 8 588003 554109</small>, CD - 13. „Mohla by byť z toho aj láska“ - Marián Čekovský * [[2007]]: ''!BOOOM HITY 1'' - H.O.M.E. <small>EAN 8 588003 554130</small>, CD - 02. „Myslím, že môže byť“ - Marián Čekovský a [[IMT Smile]] * [[2008]]: ''15 Naj SK Hitov'' - H.O.M.E. <small>EAN 8 588003 554246</small>, CD - 12. „Myslím, že môže byť“ - 2004 Marián Čekovský a [[IMT Smile]] * ''20ERS'' - EMI <small>EAN 8 590166 906220</small>, [[2008]], 2CD - cd1 (CD Old Skool)- 08. „Sieť“ - [[Moja reč]] feat. Marián Čekovský, cd2 (CD New Skool)- 19. „Sieť“ - [[Moja reč]] feat. Marián Čekovský ==Ocenenia a nominácie== ;[[Osobnosť televíznej obrazovky]] {| class="wikitable sortable" |+ |- ! Rok !! Nominovaná práca !! Ocenenie !! Výsledok |- | 2011 || Marián Čekovský || Spevák roka || Víťazstvo |- | 2012 || Marián Čekovský || Spevák roka || Nominácia |} 2016 Zázračný oriešok- Práca na hudbe Víťazstvo ;Radio_Head awards {| class="wikitable" |- ! Rok !! Nominovaná práca !! Ocenenie !! Výsledok |- | 2012 || "Branči Kováč" <small>(Vec ft. Marián Čekovský & Saša Okálová)</small> || Singel roka|| Nominácia |} == Hudba k divadelným predstaveniam == * ''Sanatórium'', [[Štátne divadlo Košice]] - Malá Scéna, [[2009]] * ''Medeia'', [[Štátne divadlo Košice]] - Malá Scéna, Ocenenie DOSKY 2009, cena za najlepšiu scénickú hudbu sezóny, [[2009]] * ''Vĺčik'', [[Štátne divadlo Košice]] - Malá Scéna, [[2010]] * ''Mŕtve duše'', [[Divadlo Andreja Bagara]] v Nitre, [[2010]] * ''Čakanie na turka'', [[Štátne divadlo Košice]] - Malá Scéna, [[2011]] * ''Príšerka Charlie'', [[Bratislavské bábkové divadlo]], premiéra: 20. apríl 2018, réžia: Gejza Dezorz == Hudba k filmu == * ''Fabrika smrti'', réžia: Gejza Dezorz, 2009 <ref>[https://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/kultura/atrium-art-marian-cekovsky-raz-ma-v-rimavskej-aj-ostrihali/ Atrium Art: Marián Čekovský – Raz ma v Rimavskej aj ostrihali…, rimava.sk]</ref> == Filmografia == === Seriály === * [[2018]]: [[Kuchyňa (televízny seriál)|Kuchyňa]] (''Marián Čekovský'') == Televízne programy == === Moderovanie === * [[2009]]{{--}}[[2010]]: [[Mini Talent Show]], [[RTVS]], šašo Bimbo<ref>[https://www.aktuality.sk/clanok/147711/ceky-saso-alebo-spevak-roka/ Čeky: Šašo alebo spevák roka?, aktuality.sk]</ref> === Účinkovanie === * [[2009]]: [[Chodili sme spolu]], [[STV]] * [[2014]]: [[Nikto nie je dokonalý (televízna relácia)|Nikto nie je dokonalý]], [[RTVS]] hosť spolu s [[Matej Cifra|Matejom „Sajfom“ Cifrom]] * [[2015]]{{--}}súčasnosť: [[Inkognito (televízna relácia)|Inkognito]], [[TV JOJ]] * [[2015]]: Nikto nie je dokonalý, [[RTVS]] hosť spolu s [[Tomáš Šedivý|Tomášom „Laskym“ Šedivým]] * [[2015]]: Nikto nie je dokonalý, [[RTVS]] hosť spolu s [[Milan Ondrík|Milanom Ondríkom]] * [[2016]]: [[Vtedy na západe]], [[STV]] * [[2017]]: [[Všetko čo mám rád (televízna relácia)|Všetko čo mám rád]], [[TV JOJ]] * [[2020]]: [[Česko Slovenská Superstar]], porotca * 2021: S úsmevom po slovensku, STV * [[2022]]{{--}}súčasnosť: [[Tvoja tvár znie povedome]] (porotca pre dospelých) [[TV Markíza]] == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Marián Čekovský}} == Externé odkazy == * [http://hc.sk/src/osobnost.php?oid=1268 Hudobné centrum: ''Marián Čekovský''] {{DEFAULTSORT:Čekovský, Marián}} [[Kategória:Slovenskí klaviristi]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí humoristi]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:No Name]] 33fos8n949k2f1sgs9bozxjres0uw4x M4 (puška) 0 322877 7429853 7388524 2022-08-25T12:07:04Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki {{Infobox Zbraň |Názov = M4 |Obrázok = [[Súbor:M4A1 ACOG.jpg|300px]] |Popis = M4A1 v úprave SOPMOD určenej pre špeciálne jednotky, zahŕňajúcej optický systém Trijicon ACOG 4x a montáže na prepažbie RIS |Typ = [[útočná puška]] |Pôvod = {{minivlajka|USA|w}} <!-- Typ zbrane --> |Strelná = áno |Palná = áno <!-- História služby --> |Služba = 1997{{--}}súčasnosť |Používaná = [[Spojené štáty americké|USA]] |Vojny = [[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|Vojna v Afganistane]] <br> [[Tretia vojna v Perzskom zálive]] <br> [[Druhá libanonská vojna]] <br> Mexická drogová vojna <br> Vojna v Gaze <br> Občianska vojna v Kolumbii <br> Operácia Trvalá sloboda <br> Vojna v Južnom Osetsku <!-- História výroby --> |Konštruktér = |Dátum návrhu = |Výrobca = Colt's Manufacturing Company |Dátum výroby = 1994{{--}}súčasnosť |Počet = |Varianty = M4A1, CQBR <!-- Základné údaje --> |Hmotnosť = 2,68 kg (bez zásobníka)<br /> 2,94 kg (prázdna)<br /> 3,1 kg (s 30 nábojmi) |Dĺžka = 838 mm (rozložená pažba)<br /> 757 mm (zložená pažba) |Dĺžka častí = 368 mm |Šírka = |Výška = |Obsluha = <!-- Palné atď --> |Náboj = 5,56 × 45 mm NATO |Kaliber = 5,56 mm |Rýchlosť strely = 884 m/s |Kadencia = 700 až 950 rán/min |Dostrel = 600 m |Maximálny dostrel = 3 600 m |Zásobník = 30 nábojov (zásobník STAGNAT) }} '''M4''' je [[Spojené štáty americké|americká]] [[útočná puška]] zo série zbraní [[AR-15]]. Je skrátenou (odlišuje sa teleskopickou pažbou a kratším predpažbím) a odľahčenou verziou útočnej pušky [[M16 (puška)|M16A2]], s ktorou sa zhoduje v 80 % súčiastok. Je známa medzi puškami aj samopalmi a bola považovaná za jednu s najsilnejších zbraní v rokoch 1997-2011. == Iné projekty == {{projekt|commons=M4}} [[Kategória:Útočné pušky]] 8icwpbz8yy5mif1w35o8azsv3ar4kzw Zoznam televíznych staníc na Slovensku 0 323554 7430070 7412483 2022-08-26T10:21:11Z Dzulfi Ramadan 218054 /* Súkromné televízne stanice */ wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam televíznych staníc na Slovensku'''. == Rozdelenie televíznych staníc == Televízne stanice možno rozdeliť napríklad podľa majetkovej podstaty na verejnoprávne a súkromné. Štátnu [[Regulácia|reguláciu]] v oblasti [[Vysielanie|vysielania]] a [[Retransmisia|retransmisie]] vykonáva [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]]. To znamená, že rozhoduje o [[Licencia|licenciách]] a [[Registrácia|registráciách]] pre vysielateľov, plánoch využitia frekvenčného spektra na vysielanie a pod. Zo správy Rady za rok [[2018]] vyplýva, že licencie na [[Slovensko|Slovensku]] sú udeľované na: * I. Multiregionálne vysielanie * II. Regionálne vysielanie * III. Lokálne vysielanie * IV. Licencie na [[digitálne vysielanie]] Pod IV. digitálne vysielanie spadajú aj [[Internetová televízia|internetové televízie]], <!-- v česku K největším poskytovatelům internetové televize patří nezávislé služby jako Netflix a Amazon Video, služby vlastněné tradičními televizemi (HBO Go, Hulu) či videoportály YouTube a Vimeo. V Česku patří k internetovým televizím např. Stream.cz, MALL.TV nebo DVTV. či aj toto ma regulovat Rada neviem -->ktorých televízny obsah (napr. webový seriál) je šírený ako tzv. [[webová televízia]]. Tento článok sa nevenuje digitálnemu vysielaniu. == Aktuálne dianie == 1. júna 2021 káblový operátor UPC rozšíril ponuku TV služieb o tri nové slovenské stanice. Ide o už predtým existujúcu hudobnú stanicu [[TV Folklorika]], ktorej skončila exkluzivita v Slovak Telekome, a stanicu venovanú najmä Rómom – [[TV Romana]]. Novinkou je slovensko-česká platforma zameraná na live streaming e-Športov [[Chuck TV]]. Všetky tri sa stali súčasťou základného balíka UPC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPC rozšírilo ponuku o tri slovenské televízie, vrátane TV Folklorika|url=https://www.satelitnatv.sk/2021/06/upc-rozsirilo-ponuku-o-tri-slovenske-televizie-vratane-tv-folklorika/|dátum vydania=2021-06-01|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=sk-SK}}</ref> == Verejnoprávne televízne stanice == {| class="wikitable" |- ! Inštitúcia ! Logo ! Televízny kanál ! Zameranie |- | rowspan="5" | [[Rozhlas a televízia Slovenska]] | [[Súbor:Jednotka logo.svg|60px]] | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] | televízia zameraná na spravodajstvo, relácie pre deti, seriáli a zábavné show |- | [[Súbor:Dvojka logo.svg|60px]] | [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] | televízia zameraná na dokumenty, národnostné menšiny, magazíny a kvalitné európske filmy |- | [[Súbor:Trojka logo.svg|60px]] | [[Trojka (RTVS)|Trojka]] | televízia zameraná na vlastnú tvorbu a archív |- | [[Súbor:Šport logo.svg|60px]] | [[Šport (RTVS)|Šport]] | televízia zameraná na šport |- | [[Súbor:24 logo.svg|60px]] | [[24 (RTVS)|:24]] | televízia zameraná na spravodajstvo a publicistiku v súvislosti s mimoriadnou situáciou spojenou s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] |} == Súkromné televízne stanice == === Celoplošné === {|class="wikitable" style="text-align:center" |- ! Vlastník ! Logo ! Televízny kanál ! Zameranie ! Vysiela od |- | rowspan="7" | [[Central European Media Enterprises|CME]] Europe | [[Súbor:Markíza (2022).svg|60px]] | [[TV Markíza]] | Všeobecná televízia | 31. augusta 1996 |- | [[Súbor:Markíza Doma (2022).svg|60px]] | [[Markíza Doma]] | Všeobecná, orientovaná na ženy | 31. augusta 2009 |- | [[Súbor:Markíza Dajto (2022).svg|60px]] | [[Markíza Dajto]] | Všeobecná, orientovaná na mužov | 20. augusta 2012 |- | [[Súbor:Markíza KRIMI (2022).svg|60px]] | [[Markíza KRIMI]] | detektívna a kriminálna tematika | jún 2022 |- | [[Súbor:Nova International Logo (2017-present).svg|60px]] | [[Nova International]] | Všeobecná televízia | 1. februára 2016 |- | [[Súbor:Logo Nova Sport 3 SK.png|60px]] | Nova Sport 3 SK | Športová televízia | 5. januára 2022 |- | [[Súbor:Logo Nova Sport 4 SK.png|60px]] | Nova Sport 4 SK | Športová televízia | 5. januára 2022 |- | FTV Prima | [[Súbor:Prima Plus Logo (2021).svg|60px]] | [[Prima PLUS]] | Všeobecná televízia | 23. januára 2017 |- | rowspan="7" | [[J&T Media Enterprises]] | [[Súbor:Tv joj 2020.png|60px]] | [[TV JOJ]] | Všeobecná televízia | 2. marca 2002 |- | [[Súbor:JOJ Plus Logo (2021).svg|60px]] | [[JOJ Plus]] | Všeobecná, orientovaná na mužov a mladých | 5. októbra 2008 |- | [[Súbor:Wau nove logo.png|60px]] | [[TV WAU|JOJ WAU]] | Všeobecná, orientovaná na ženy | 15. apríla 2013 |- | [[Súbor:Logo JOJ Šport.png|60px]] | [[JOJ Šport]] | Športová televízia | 16. septembra 2021 |- | [[Súbor:Jojko.png|60px]] | [[TV Jojko]] | Televízia pre deti | 1. januára 2020 |- | [[Súbor:Logo Ťuki TV.png|60px]] | [[TV Ťuki]] | Televízia pre deti | 1. júna 2015 |- | [[Súbor:Logo JOJ 24.png|60px]] | [[JOJ 24]] | Spravodajská televízia | {{N/A}} |- | IFC Media | [[Súbor:Logo TV Rik.png|60px]] | [[TV RiK]] | Televízia pre deti | 1. januára 2015 / 26. novembra 2020 |- | rowspan="2" |Arena TV | [[Súbor:Logo Arena Sport TV 1.png|60px]] | [[Arena Sport 1]] | Športová televízia | 1. decembra 2015 |- | [[Súbor:Logo Arena Sport TV 2.png|60px]] | [[Arena Sport 2]] | Športová televízia | 1. decembra 2015 |- | C.E.N. | [[Súbor:TA3 logo 2021.jpg|60px]] | [[TA3]] | Spravodajská televízia | 11. septembra 2001 |- | SPRÁVCA SK | [[Súbor:Logo Chuck TV.png|60px]] | Chuck TV | Online športová televízia | 7. mája 2021 |- | rowspan="3" | TV SERVICES / McBoxs | [[Súbor:Logo Senzi TV.svg|60px]] | [[TV Senzi]] | Hudobná televízia | 1. septembra 2013 |- | [[Súbor:Logo TV Folklorika.svg|60px]] | [[TV Folklorika]] | Hudobná televízia | 1. júna 2018 |- | [[Súbor:Logo Lala TV.png|60px]] | [[Lala TV]] | Hudobná televízia pre deti | 1. apríla 2019 |- | MP Media Production | [[Súbor:Logo Park TV.png|60px]] | Park TV | Dokumentárna televízia | máj 2018 |- | [[Konferencia biskupov Slovenska]] | [[Súbor:Logo TV Lux.svg|60px]] | [[TV LUX]] | Katolícka televízia | 4. mája 2008 |- | Mládež pre Krista | [[Súbor:Logo Life TV.png|60px]] | [[LifeTv]] | Kresťanská televízia | 1. októbra 2016 |- | {{N/A}} | [[Súbor:Logo TV 8.png|60px]] | [[TV8]] | Interaktívna televízia | 1. februára 2010 |- | {{N/A}} | [[Súbor:Logo TV 9.png|60px]] | TV9 | Spravodajská televízia | {{N/A}} |- | rowspan="2" |Antik Telecom | [[Súbor:Logo TV Piánko.jpg|60px]] | Piánko TV | Relaxačná televízia | {{N/A}} |- | [[Súbor:Logo HaHa TV.png|60px]] | HaHa TV | Zábavná televízia | {{N/A}} |- | rowspan="2" | [[Slovak Telekom]] | [[Súbor:Logo Comedy House.png|60px]] | COMEDY HOUSE | Zábavná televízia | {{N/A}} |- | [[Súbor:Logo TV Premier Sport 1.png|60px]] | PREMIER SPORT 1 SK | Športová televízia | 9. augusta 2019 |- | O2 | [[Súbor:Logo TV Premier Sport 2.png|60px]] | PREMIER SPORT 2 SK | Športová televízia | 17. augusta 2021 |} === Regionálne a lokálne televízne stanice === {| class="wikitable sortable" style="center" ! Stanica ! Mesto |- | [[ATV nad Hronom|ATV]] | [[Žiar nad Hronom]] |- | [[AVT Nonstop]] | [[Prievidza]] |- | [[Bánovské televízne vysielanie]] | [[Bánovce nad Bebravou]] |- | [[BTV]] | [[Bardejov]] |- | [[CE TV]] | [[Nitra]] |- | [[DTV]] | [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Bratislava-Devínska Nová Ves]] |- | [[Dúbravská televízia]] | [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislava-Dúbravka]] |- | [[Fenix (televízia)|Fenix]] | [[Žilina]] |- | [[Hlohovská televízia]] | [[Hlohovec]] |- | [[Humenská televízia]] | [[Humenné]] |- | [[LTS]] | [[Levice]] |- | [[Malacká televízia]] | [[Malacky]] |- | [[MsTV Komárno]] | [[Komárno]] |- | [[KTV]] | [[Kežmarok]] |- | [[KTV]] | [[Kysuce]] |- | [[MTR]] | [[Ružomberok]] |- | [[Martin TV]] | [[Martin]] |- | [[MTT]] | [[Trnava]] |- | [[NZTV]] | [[Nové Zámky]] |- | [[PTV]] | [[Púchov]] |- | [[RTV]] | [[Prievidza]] |- | [[RTV Banská Bystrica]] | [[Banská Bystrica]] |- | [[RTV Krea]] | [[Galanta]] |- | [[Severka (televízia)|Severka]] | [[Žilina]] |- | [[Staromestská TV]] | [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] |- | [[Štúrovská televízia]] | [[Štúrovo]] |- | [[TV 56]] | [[Žilina]] |- | [[TV B52]] | [[Vranov nad Topľou]] |- | [[TV Bratislava]] | [[Bratislava]] |- | [[TV Hronka]] | [[Banská Bystrica]] |- | [[TV Karpaty]] | [[Piešťany]] |- | [[TV Liptov]] | [[Liptovský Mikuláš]] |- | [[TV LOGOS]] | {{N/A}} |- | [[TV Mistral]] | [[Michalovce]] |- | [[TV Močenok]] | {{N/A}} |- | [[TV Moldava - Szepsi TV]] | [[Moldava nad Bodvou]] |- | [[TV Myjava]] | [[Myjava]] |- | [[TV Naša]] | [[Košice]] |- | [[TV Nitrička]] | [[Nitra]] |- | [[TV Nové Zámky]] | [[Nové Zámky]] |- | [[TV Oravia]] | [[Námestovo]] |- | [[TV Panoráma]] | [[Žarnovica]] |- | [[TV Pezinok]] | [[Pezinok]] |- | [[TV Pohoda]] | [[Nové Mesto nad Váhom]] |- | [[TV Poprad]] | [[Poprad]] |- | [[TV Prešov]] | [[Prešov]] |- | [[TV7 (Slovensko)|TV7]] | [[Prešov]] |- | [[TV Púchov]] | [[Púchov]] |- | [[TV Raj]] | [[Žilina]] |- | [[TV Reduta]] | [[Spišská Nová Ves]] |- | [[TV Region]] | [[Východné Slovensko]] |- | [[TV Region (internet)|TV Region]] | [[Región cestovného ruchu|Regionálna]] |- | [[TV Rimava]] | [[Rimavská Sobota]] |- | [[TVR]] | [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava-Ružinov]] |- | [[TV Sen]] | [[Senica]] |- | [[TV Skalica]] | [[Skalica]] |- | [[TVT]] | [[Turzovka]] |- | [[TV Teleprior]] | {{N/A}} |- | [[TV Trenčianske Teplice]] | [[Trenčianske Teplice]] |- | [[TV Trenčín]] | [[Trenčín]] |- | [[TV Turiec]] | [[Martin]] |- | [[TV Wywar]] | [[Holíč]] |- | [[TV Zemplín]] | [[Zemplín]] |- | [[Vaša TV]] | [[Čadca]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak.tv]] |[[Trnava]] |- |TV VITA |[[Trnava]] |- |DOK TV |[[Nové Zámky]] |- | TV Východ | [[Východné Slovensko]] |- | [[Západoslovenská televízia]] | [[Západné Slovensko]] |- |TV Romana |Rómske regióny |- |TV Régió |Maďarské regióny |} == Študentské televízne stanice == {| class="wikitable" style="center" ! Názov ! Miesto vysielania ! Mesto |- | í-Téčko | Žilinská univerzita | [[Žilina]] |- | Televízia VECTER | Bratislavská študentská TV | rowspan="2" | [[Bratislava]] |- | MC2 | Slovenská technická univerzita |- | FMK TV | Univerzita sv. Cyrila a Metoda | [[Trnava]] |- | TV UNICA | Katolícka univerzita | [[Ružomberok]] |- | DUBNICKA.TV | Gymnázium | [[Dubnica nad Váhom]] |- | Študentská televízia | Technická univerzita | [[Košice]] |- | [[Mediálka TV]] | Prešovská univerzita | [[Prešov]] |} == Zaniknuté stanice == {| class="wikitable" style="center" ! Stanica ! Vysielanie ! Poznámka |- | [[TA 3 (1991 – 1992)]] | od 6. júna 1991 do 30. septembra 1992 | vtedy ako tretia stanica [[Slovenská televízia|STV]] |- | [[Danubius Cable TV]] | od 16. januára do 16. mája 1995<ref>http://www.ivankrasko.sk/arch_post.html</ref> | prvá súkromná televízia na Slovensku<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/slovenske-komercne-televizie-ako-to-vsetko-zacalo-1-dctv.html</ref> |- | [[TV Sever]] | od 18. februára 1995 do konca apríla 1996<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Slovenské komerčné televízie: Ako to všetko začalo (2.) TV Sever|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/slovenske-komercne-televizie-ako-to-vsetko-zacalo-2-tv-sever.html|dátum prístupu=2017-02-26|jazyk=sk}}</ref> | |- | [[VTV]] | od 22. apríla 1995 do 9. februára 2000 | |- | [[TV Nové Mesto]] | od roku 1996 do roku 2012<ref>http://www.banm.sk/co-nove-v-novom-meste-zapnite-si-tv-bratislava/</ref> | |- | [[TV Luna]] | od 27. novembra 1999<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/o-poznanie-bohatsi-.html O poznanie bohatší?</ref> do 24. septembra 2001 | |- | [[TV Global]] | od 25. marca 2000 do 2. marca 2002 | 2. marca 2002 ju nahradila TV JOJ |- | [[TVA]] | od 5. mája 2003 do roku 2012 | |- | [[TV Patriot]] | od roku 2006 do 1. augusta 2012 | 1. septembra 2012 ohlásila ukončenie činnosti<ref>[http://www.zive.sk/televizia-patriot-definitivne-skonci-vysielanie-uz-neobnovi/sc-4-a-303251/default.aspx Televízia Patriot definitívne skončí, vysielanie už neobnoví]</ref> |- | [[TV Centrum]] | od roku 2006 do 20. februára 2013<ref>http://www.rvr.sk/sk/spravy/?aktualitaId=1910</ref> | |- | [[Trojka (STV)]] | od 8. augusta 2008 do 30. júna 2011 | |- | [[Musiq1]] | od novembra 2008 do 14. februára 2015<ref>http://www.zive.sk/clanok/102443/slovenska-hudobna-stanica-musiq1-dnes-ukonci-vysielanie</ref><ref>http://www.parabola.cz/clanky/5494/slovenska-musiq1-ukoncuje-provoz/</ref> | |- | [[Residence TV]] | od 2. septembra 2009 do roku 2013 | |- | [[TV Fooor]] | od 25. februára 2013 do 31. decembra 2013 | |- | [[Slovak Sport.TV 1]] | od 25. júna 2012 do 31. novembra 2015 | |- | [[Slovak Sport.TV 2]] | od 1. augusta 2013 do 31. novembra 2015 | |- | [[Slovak Sport.TV 3]] | od 16. septembra 2013 do 15. januára 2015 | |- | [[Digi Liga Majstrov 1]] | od 25. septembra 2013 do 21. augusta 2014 | |- | [[Digi Liga Majstrov 2]] | od 25. septembra 2013 do 21. augusta 2014 | |- | [[Digi Sport 4]] | od 21. augusta 2014 do 9. augusta 2019 | |- | [[Digi Sport 5]] | od 21. augusta 2014 do 31. decembra 2019 | |- |[[Orange Šport]] |od 15. augusta 2018 do 30. júna 2021 | |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * http://www.srvs.sk/studenti/studentske-televizie * http://itecko.uniza.sk/ * http://www.fmktv.sk/ * https://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/tv-medialka * http://www.studenttv.sk/ * https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/mc2-prva-studentska-on-line-televizia.html?page_id=4901 *[https://www.folklorika.tv Folklorika - prvá folklórna televízia na Slovensku] *[https://www.chucktv.eu Chuck TV] *[https://romana.tv Romana - rómske spravodajstvo a rómska televízia] {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Televízne stanice]] boidybhzw823sjj8vygyfljdibnbofy Edita Ambrušová 0 326138 7430085 6939658 2022-08-26T10:40:45Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Edita Ambrušová |Portrét = |Veľkosť obrázka = |Popis = [[Slovensko|slovenská]] [[Maliar (umelec)|maliarka]] a ilustrátorka |Dátum narodenia = [[30. október]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Ružomberok]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2015|3|9|1920|10|30}} |Miesto úmrtia = }} '''Edita Ambrušová''' (* [[30. október]] [[1920]], [[Ružomberok]] – [[9. marec]] [[2015]]<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = | periodikum = cintoriny.sk | dátum = | url = http://www.cintoriny.sk/src/index.php?Hladaj2=1&type=&Obec1=Bratislava&Priezvisko=ambru%9Aov%E1&Meno=edita |}}</ref>) bola [[Slovensko|slovenská]] [[Maliar (umelec)|maliarka]] a [[ilustrátor]]ka. Študovala na Slovenskej vysokej škole technickej v [[Bratislava|Bratislave]] a na Akadémii výtvarných umení vo [[Viedeň|Viedni]]. Venovala sa ilustrátorskej a grafickej tvorbe, tvorí sakrálne (ikony slovenských a slovanských svätcov) i profánne diela (zátišia). Vytvorila cykly portrétov významných slovenských a množstvo imaginárnych portrétov kresťanských osobností. Je autorkou vitráží v [[Bazilika svätého Emeráma|Katedrále sv. Emeráma]] v [[Nitra|Nitre]] a veľkorozmerných gobelínov s historickou témou [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Ilustrovala niekoľko knižných titulov slovenských vydavateľstiev - Proglas (2004). Je pochovaná v Bratislave na [[Cintorín Vrakuňa|Cintoríne Vrakuňa]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.webumenia.sk/katalog?author=Ambru%C5%A1ov%C3%A1%2C+Edita Diela Edity Ambrušovej v [[SNG]] ] * [http://www.nedbalka.sk/stala-expozicia/zoznam-autorov/dezider-Ambrušová Životopis na nedbalka.sk] * [http://www.eantik.sk/autor/681/ambrusova-edita/ Profil Edity Ambrušovej na servri www.eantik.sk] {{DEFAULTSORT:Ambrušová, Edita}} [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Osobnosti z Ružomberka]] [[Kategória:Absolventi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] n10lmzwce013bg1txwr1doxm6x6yvke The Danger 0 332426 7429872 3257921 2022-08-25T13:09:24Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Detektívne romány]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki '''The Danger''' je detektívny román [[Dick Francis|Dicka Francisa]] z dostihového prostredia. == Obsah == {{spoiler}} Tridsaťdvaročný Andrew Doughlas pracuje pre firmu Liberty Market. Prvý zo série únosov je únos mladej a krásnej Alessie, ktorá je európska hviezda džokejov. Nasledujú únosy Dominica a šéfa anglických dostihov. Napokon sa stane Andrew sám obeťou únosu. Medzitým sa Andrew a Alessia zaľúbia. Na konci sa všetko vyvrcholí policajným zásahom. [[Kategória:Knihy Dicka Francisa]] [[Kategória:Knihy z 1983]] [[Kategória:Detektívne romány]] 4ym445c0vc81e18a9cx5uqz9jgusott Šablóna:Mestské časti Bratislavy 10 339789 7429986 7272184 2022-08-25T21:06:17Z KingisNitro 91359 Uprava formatu, aktualizacia chybne zadanych udajov z EnWiki wikitext text/x-wiki {| class=wikitable style="font-size: 90%;" ! Okres || Mestská časť || Miestna časť || Obyvateľstvo || Rozloha <small>(km<sup>2</sup>)</small> || Pričlenené || Poloha |- ! [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | [[File:Coat of Arms of Staré Mesto.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] || ''[[Historické centrum Bratislavy|Historické jadro]]'', ''[[Patrónka]]'' || 42 546 || 9,57 || - || [[File:Bratislava boroughs map Staré Mesto.svg|36px]] |- ! rowspan=3 | [[Bratislava II (okres)|Bratislava II]] | [[File:Coat of Arms of Ružinov.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || ''[[Nivy (časť Bratislavy)|Nivy]]'', ''[[Pošeň]]'', ''[[Prievoz]]'', ''[[Ostredky]]'', ''[[Trávniky]]'', ''[[Štrkovec (sídlisko)|Štrkovec]]'', ''[[Vlčie hrdlo (ulica)|Vlčie hrdlo]]'', ''[[Trnávka (Bratislava)|Trnávka]]'' || 74 408 || 39,7 || 1946 || [[File:Bratislava boroughs map Ružinov.svg|36px]] |- | [[File:Coat of Arms of Vrakuňa.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuňa]] || ''[[Dolné hony (Bratislava)|Dolné hony]]'' || 20 107 || 10,29 || 1972 || [[File:Bratislava boroughs map Vrakuňa.svg|36px]] |- | [[File:Coat of Arms of Podunajské Biskupice.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]] || ''[[Dolné hony (Bratislava)|Dolné hony]]'', ''[[Ketelec]]'', ''[[Lieskovec (Bratislava)|Lieskovec]]'', ''[[Medzi jarkami]]'' || 22 154 || 42,49 || 1972 || [[File:Bratislava boroughs map Podunajské Biskupice.svg|36px]] |- ! rowspan=3 | [[Bratislava III (okres)|Bratislava III]] | [[File:Coat of Arms of Nové Mesto.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || ''[[Ahoj]]'', ''[[Jurajov dvor]]'', ''[[Koliba (Bratislava)|Koliba]]'', ''[[Kramáre]]'', ''[[Mierová kolónia]]'', ''[[Pasienky (časť Bratislavy)|Pasienky]]'', ''[[Vinohrady (Bratislava)|Vinohrady]]'' || 40 246 || 37,48 || - || [[File:Bratislava boroughs map Nové Mesto.svg|36px]] |- | [[File:Coat of Arms of Rača.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] || ''[[Krasňany (Bratislava)|Krasňany]]'', ''[[Rača (miestna časť)|Rača]]'', ''[[Východné]]'', ''[[Žabí majer]]'' || 24 419 || 23,65 || 1946 || [[File:Bratislava boroughs map Rača.svg|36px]] |- | [[File:Coat of Arms of Vajnory.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] || - || 5 976 || 13,53 || 1946 || [[File:Bratislava boroughs map Vajnory.svg|36px]] |- ! rowspan=6 | [[Bratislava IV (okres)|Bratislava IV]] | [[File:Coat of Arms of Karlova Ves.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] || ''[[Dlhé diely]]'', ''[[Kútiky]]'', ''[[Mlynská dolina]]'', ''[[Rovnice (Bratislava)|Rovnice]]'' || 33 228 || 10,95 || 1943 || [[File:Bratislava boroughs map Karlova Ves.svg|36px]] |- | [[File:Coat of Arms of Dúbravka.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] || ''[[Podvornice]]'', ''[[Záluhy]]'', ''[[Krčace]]'' || 33 740 || 8,64 || 1946 || [[File:Bratislava boroughs map Dúbravka.svg|36px]] |- | [[File:Coat of Arms of Lamač.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] || ''[[Podháj (Bratislava)|Podháj]]'', ''[[Rázsochy]]'' || 7 457 || 6,54 || 1946 || [[File:Bratislava boroughs map Lamač.svg|36px]] |- | [[File:Coat of Arms of Devín.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] || - || 1 734 || 13,98 || 1946 || [[File:Bratislava boroughs map Devín.svg|36px]] |- | [[File:Coat of Arms of Devínska Nová Ves.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] || ''[[Devínske Jazero]]'', ''[[Kostolné (Devínska Nová Ves)|Kostolné]]'', ''[[Paulinské]]'', ''[[Podhorské (Devínska Nová Ves)|Podhorské]]'', ''[[Sídlisko Stred]]'', ''[[Vápenka (Devínska Nová Ves)|Vápenka]]'' || 15 817 || 24,21 || 1972 || [[File:Bratislava boroughs map Devínska Nová Ves.svg|36px]] |- | [[File:Coat of Arms of Záhorská Bystrica.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica|Záhorská Bystrica]] || ''[[Plánky (Záhorská Bystrica)|Plánky]]'', ''[[Podkerepušky (Záhorská Bystrica)|Podkerepušky]]'', ''[[Strmé vŕšky]]'' || 6 428 || 32,3 || 1972 || [[File:Bratislava boroughs map Záhorská Bystrica.svg|36px]] |- ! rowspan=4 | [[Bratislava V (okres)|Bratislava V]] | [[File:Coat of Arms of Petržalka.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || ''[[Dvory (Bratislava)|Dvory]]'', ''[[Háje (Bratislava)|Háje]]'', ''[[Lúky (Bratislava)|Lúky]]'', ''[[Petržalka-Juh]]'', ''[[Petržalka-Sever]]'', ''[[Petržalka-Západ]]'', ''[[Petržalka-Východ]]'', ''[[Pečniansky les]]'', ''[[Zrkadlový háj]]'' || 104 376 || 28,68 || 1946 || [[File:Bratislava boroughs map Petržalka.svg|36px]] |- | [[File:Coat of Arms of Jarovce.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovce]]|| - || 2 580 || 21,34 || 1972 || [[File:Bratislava boroughs map Jarovce.svg|36px]] |- | [[File:Coat of Arms of Rusovce.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]|| - || 4 175 || 25,55 || 1972 || [[File:Bratislava boroughs map Rusovce.svg|36px]] |- | [[File:Coat of Arms of Čunovo.svg|17px]] [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]]||- || 1 557 || 18,62 || 1972 || [[File:Bratislava boroughs map Čunovo.svg|36px]] |}<noinclude>[[Kategória:Šablóny Bratislavy|Mestské časti]]</noinclude> oburio43s3lam7l41k705qcxk1zcol2 Autodróm Most 0 340575 7430029 6831619 2022-08-26T06:13:28Z Apeiro94 222844 correct image wikitext text/x-wiki '''Autodróm Most''' je [[pretekársky okruh]] v meste [[Most]] v [[Česko|Česku]], ktorý vznikol rekultiváciou [[baňa|banskej]] [[halda (ťažba)|haldy]]. Autodróm slúži nielen na preteky [[automobil]]ov, [[Ťahač (automobil)|ťahačov]], [[motocykel|motocykov]], ale aj na skúšobné jazdy vyvíjaných vozidiel, cvičenie vodičov hasičských, sanitných a policajných vozidiel, ako aj na cvičenie vodičov v krízových situáciách a podobne. == Parametre okruhu == [[Súbor:Autodrom Most layout.png|thumb]] * Dĺžka: {{m|4219|m}} * Šírka: 12 – {{m|14|m}} * Najdlhšia rovina: {{m|792|m}} * Najkratšia rovina: {{m|150|m}} * Počet zákrut: 21 (9 ľavých a 12 pravých) * Prevýšenie: {{m|12.04|m}} * Max. stúpanie + 2,8 % * Max. klesanie – 3,2 % * Smer jazdy: v smere hodinových ručičiek == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Autodrom Most}} == Externé odkazy == * [http://www.autodrom-most.cz/ Oficiálna stránka Autodrómu Most] * [http://www.mumost.cz/turisti/autodrom/uvod.htm Autodróm na stránkach mesta Most] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Autodrom Most|6439509}} [[Kategória:Šport v Moste]] [[Kategória:Automobilové okruhy]] [[Kategória:Motoršport]] [[Kategória:Stavby v okrese Most]] qzaepoge9zvk2lur3n91kssf8dfximk 7430040 7430029 2022-08-26T08:07:59Z Peko 208 wikilinka wikitext text/x-wiki '''Autodróm Most''' je [[pretekársky okruh]] v meste [[Most (mesto)|Most]] v [[Česko|Česku]], ktorý vznikol rekultiváciou [[baňa|banskej]] [[halda (ťažba)|haldy]]. Autodróm slúži nielen na preteky [[automobil]]ov, [[Ťahač (automobil)|ťahačov]], [[motocykel|motocykov]], ale aj na skúšobné jazdy vyvíjaných vozidiel, cvičenie vodičov hasičských, sanitných a policajných vozidiel, ako aj na cvičenie vodičov v krízových situáciách a podobne. == Parametre okruhu == [[Súbor:Autodrom Most layout.png|thumb]] * Dĺžka: {{m|4219|m}} * Šírka: 12 – {{m|14|m}} * Najdlhšia rovina: {{m|792|m}} * Najkratšia rovina: {{m|150|m}} * Počet zákrut: 21 (9 ľavých a 12 pravých) * Prevýšenie: {{m|12.04|m}} * Max. stúpanie + 2,8 % * Max. klesanie – 3,2 % * Smer jazdy: v smere hodinových ručičiek == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Autodrom Most}} == Externé odkazy == * [http://www.autodrom-most.cz/ Oficiálna stránka Autodrómu Most] * [http://www.mumost.cz/turisti/autodrom/uvod.htm Autodróm na stránkach mesta Most] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Autodrom Most|6439509}} [[Kategória:Šport v Moste]] [[Kategória:Automobilové okruhy]] [[Kategória:Motoršport]] [[Kategória:Stavby v okrese Most]] 8jck32wxb77ndet2pagt3d62v2oc2da Nálet na Darwin 0 367406 7429854 7403311 2022-08-25T12:07:05Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Nálet na Darwin |súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok= Darwin 42.jpg |text k obr= Korveta HMAS Deloraine, v pozadí výbuch zasiahnutých palivových nádrží |dátum= [[19. február]] [[1942]] |miesto= [[Darwin (Austrália)|Darwin]], [[Austrália (štát)|Austrália]] |casus= |územie= |výsledok= Japonské víťazstvo |protivník1= [[Súbor:US flag 48 stars.svg|25px]] [[Spojené štáty|USA]]<br />[[Súbor:Flag of Australia.svg|22px]] [[Austrália]] |protivník2= [[Súbor:Naval Ensign of Japan.svg|25px]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] |velitel1=[[David V.J. Blake]] |velitel2=[[Čúiči Nagumo]] |sila1= 30 lietadiel |sila2= 4 veľké lietadlové lode, 242 lietadiel |straty1= 10 lodí, 23 lietadiel, 251 mŕtvych |straty2= 4 lietadlá |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Druhá svetová vojna - Pacifik}} '''Nálet na [[Darwin (Austrália)|Darwin]]''', mesto na severnom pobreží [[Austrália (štát)|Austrálie]], bol jednou z námorných a leteckých operácií [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[vojna v Pacifiku|Tichomorí]]. Uskutočnil sa [[19. február]]a, [[1942]] a bol to dosiaľ najväčší útok zahraničnej mocnosti proti Austrálii a prvý z viac než 100 náletov v rokoch 1942-43. Uskutočnil ho japonský zväz lietadlových lodí pod velením viceadmirála [[Čúiči Nagumo|Čúiči Naguma]] v zložení: 4 lietadlové lode ''[[Akagi (lietadlová loď)|Akagi]]'', ''[[Kaga (lietadlová loď)|Kaga]]'', ''[[Hirjú (lietadlová loď)|Hirjú]]'', ''[[Sorjú (lietadlová loď)|Sorjú]]'', bojové lode [[Kirišima (bojová loď)|Kirišima]], [[Hiei (bojová loď)|Hiei]], ťažké krížniky ''[[Tone (1937)|Tone]]'', ''[[Čikuma (1938)|Čikuma]]'', ľahký krížnik [[Abukuma (1923)|''Abukuma'']] a torpédoborce [[Tanikaze (torpédoborec)|''Tanikaze'']], [[Isokaze (torpédoborec)|''Isokaze'']], [[Hamakaze (torpédoborec)|''Hamakaze'']], [[Urakaze (torpédoborec)|''Urakaze'']], ''[[Kasumi (torpédoborec)|Kasumi]]'', ''[[Arare (torpédoborec)|Arare]]'', [[Kageró (torpédoborec)|''Kageró'']], [[Širanui (torpédoborec)|''Širanui'']] a ''[[Akigumo]]''. Proti tejto vojenskej sile mohlo byť nasadených okrem protilietadlových diel len 11 [[Stíhacie lietadlo|stíhačiek]] [[Curtiss P-40|Curtiss P-40E]] 33. squadrony [[United States Army Air Forces|USAAF]]. [[19. február]]a [[1942]] v 8:45 ráno odštartovalo pod velením fregatného kapitána [[Micuo Fučida|Micua Fučidu]] viac než 188 lietadiel prvej vlny proti Darwinu. Druhá vlna tvorená 27 [[bombardér]]mi [[Micubiši G3M|Micubiši G3M2]] (''Nell'') z [[Ambon]]u a 27 bombardérov [[Micubiši G4M|Micubiši G4M2]] (''Betty'') z [[Kendari]] priletelo nad Darwin v priebehu dňa. Okrem prístavného zariadenia, bolo zničených 11 lietadiel [[P-40]], 6 bombardérov [[Lockheed Hudson]], 1 bombardér [[B-24]], 3 [[hydroplán]]y [[Consolidated PBY Catalina|PBY Catalina]] a 3 [[Dopravné lietadlo|dopravné lietadlá]] [[Beechcraft Model 18|C-45]]. V prístave bol potopený [[torpédoborec]] [[USS Peary (DD-226)|USS ''Peary'']], veľká transportná loď ''Meigs'', hliadková loď HMAS ''Mavie'' a obchodné lode ''British Motorist'', ''Kelat'', ''Mauna Loa'', ''Neptuna'' a ''Zealandia''. Po nálete Spojenci základňu v Darwine opustili a presunuli sa do [[Brisbane]], [[Freemantle|Freemantlu]] a do niekoľkých menších prístavov. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Darwin bombings}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Nálet na Darwin|6937420}} {{DEFAULTSORT:Darwin}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojna v Pacifiku]] [[Kategória:Bitky Austrálie]] [[Kategória:Bitky v 1942]] r7ekywrg4rey1pwsd4qbncrwxlg0ahw BMW rad 7 (E38) 0 369733 7429908 6615576 2022-08-25T15:18:00Z 31.183.178.27 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E38) | obrazok = 1998-2000 BMW 735i (E38) sedan (2010-07-19) 01.jpg | vyrobca = [[BMW]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1994 – 2001<br/>340 242 vyrobených kusov<ref name=DeAutosab90Kittler>{{Citácia knihy |priezvisko=Kittler |meno=Eberhard |authorlink= |coauthors= |titul= Deutsche Autos seit 1990, Band 5|rok=2001 |vydavateľ=Motorbuch Verlag |miesto=Stuttgart |isbn=3-613-02128-5}}</ref><ref>''Auto Katalog'', Edícia 2003, s. 312. Note: Figures include early E65 production.</ref> | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]] | predchodca = [[BMW rad 7 (E32)|BMW E32]] | nasledovnik = [[BMW rad 7 (E65)|BMW E65/E66/E67/E68]] | pribuzne = | trieda = [[Luxusný automobil]] | typ_karoserie = 4-dverový [[sedan]] | usporiadanie = [[Klasická koncepcia (automobil)|Motor vpredu, Zadný náhon]] | platforma = | motor = 2,8&nbsp;L [[R6 (motor)|R6]] <br/> 3,0 – 4,4&nbsp;L [[V8 (motor)|V8]] <br/> 5,4&nbsp;L [[V12 (motor)|V12]] <br/>2,5 – 2,9&nbsp;L [[R6 (motor)|R6]] [[Turbodiesel]] <br/> 3,9&nbsp;L [[V8 (motor)|V8]] Turbodiesel | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br/> 6-rýchlostná manuálna<br/> 5-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]] | razvor = 2 930 – 3 070 mm | vyska = 1 425 – 1 435 mm | sirka = 1 862 mm | dlzka = 4 984 – 5 124 mm | hmotnost = 1 710 – 2 185 kg | kapacita_nadrze = 85 litrov | podobne = [[Audi A8]]<br>[[Mercedes-Benz triedy S (W140)|Mercedes-Benz triedy S]]<br>[[Lexus LS]] | dizajner = }} [[Súbor:1998-2000 BMW 735i (E38) sedan (2010-07-19) 02.jpg|thumb|270px|BMW 735i (E38) zozadu]] [[Súbor:Bmwe38innen.jpg|thumb|240px|Interiér BMW E38]] [[Súbor:750i L7 links klein.jpg|thumb|240px|BMW 750iLA L7]] '''BMW E38''' je [[luxusný automobil]] [[BMW rad 7|radu 7]], ktorý sa vyrábal v rokoch 1994 až 2001. E38 nahradil v roku 1994 [[BMW rad 7 (E32)|BMW E32]] a od [[modelový rok|modelového roku]] 2002 bol nahradený [[BMW rad 7 (E65)|BMW E65]]. Modely E38 boli v ponuke s 5-rýchlostnou automatickou alebo 5 či 6-rýchlostnou manuálnou prevodovkou. Štandardom v modeloch 730d, 740d, 740i/iL a 750i/iL bola 5-rýchlostná automatická prevodovka [[ZF Friedrichshafen|ZF]]. Európska ponuka motorov bola 725tds, 728i, 730i, 730d, 735i, 740i (4,0 and 4,4 L), 740d a 750i. V Severnej Amerike boli v ponuke s motormi 740i, 740iL a 750iL. Podstatne vzácnejší model 750iL s motorom 5,4 V12 bol vlajkovou loďou automobilky BMW s výkonom 240 kW/322 koní. Tento motor spolu s BMW 750i/iL zdieľal aj [[Rolls-Royce Silver Seraph]]. Zriedkavé európske verzie s predĺženým rázvorom boli vyrábané pod názvom „L7“. Boli k dispozícii vo variantoch 740iL (4,4 L V8) a 750iL (5,4 L V12). Výbava radu 7 E38 obsahovala vysokotlakové ostrekovače svetlometov, automaticky nastavovacie [[Svetlomet|HID xenónové svetlomety]], elektrické strešné okno, audiosystém so 14 reproduktormi a štyrmi subwoofermi, rovnako ako 6-diskový CD menič, palubná [[Družicový navigačný prístroj|satelitná navigácia]] (1994 – 1996 MKI so VDO Dayton-Carin systémom, 1997 – 2000 MKII navigácia založená na systéme Phillips so samostatným navigačným prijímačom Trimble, 2001 MKIII navigácia založená na systéme Phillips s interným prijímačom Trimble) a [[dažďový senzor]]. E38 nemal nikdy z výroby DVD-ROM navigačný systém (ale úprava na tento systém bola jednoduchá). == Modely E38 == {| class="wikitable" |- !Model!!Motor!!Výkon/Krútiaci moment!!Roky výroby!!Vyrobených kusov |- |725tds||2,5L [[BMW M51|M51D25]] [[naftový motor|Diesel]] I6|| 105 [[Kilowatt|kW]]/143 [[konská sila|koní]] / 280 [[Newtonmeter|Nm]]||1995 – 2001||9 053 |- |728i||2,8L [[BMW M52|M52B28]] [[Zážihový motor|Benzín]] I6|| 142 kW/193 koní / 280 Nm||1996 – 2001||38 947 |- |728iL||2,8L [[BMW M52|M52B28]] [[Zážihový motor|Benzín]] I6|| 142 kW/193 koní / 280 Nm||1996 – 2001||6 816 |- |730i||3,0L [[BMW M60|M60B30]] [[Zážihový motor|Benzín]] V8|| 160 kW/218 koní / 290 Nm||1994 – 1996||20 876 |- |730iL||3,0L [[BMW M60|M60B30]] [[Zážihový motor|Benzín]] V8|| 160 kW/218 koní / 290 Nm||1994 – 1996||2 137 |- |735i||3,5L [[BMW M62|M62B35]] [[Zážihový motor|Benzín]] V8|| 173 kW/232 koní / 320 Nm||1994 – 1997||21 481 |- |735i||3,5L [[BMW M62|M62TUB35]] [[Zážihový motor|Benzín]] V8|| 170 kW/237 koní / 345 Nm||1998 – 2001 |- |735iL||3,5L [[BMW M62|M62B35]] [[Zážihový motor|Benzín]] V8|| 173 kW/235 koní / 320 Nm||1994 – 1997||6 963 |- |735iL||3,5L [[BMW M62|M62TUB35]] [[Zážihový motor|Benzín]] V8|| 174 kW/237 koní / 345 Nm||1998 – 2001 |- |740i||4,0L [[BMW M60|M60B40]] [[Zážihový motor|Benzín]] V8|| 210 kW/286 koní / 400 Nm ||1994 – 1996|| |- |740iL||4,0L [[BMW M60|M60B40]] [[Zážihový motor|Benzín]] V8|| 210 kW/286 koní / 400 Nm ||1994 – 1996|| |- |740i||4,4L [[BMW M62|M62B44]] [[Zážihový motor|Benzín]] V8|| 210 kW/286 koní / 420 Nm ||1996 – 1998||88 853 |- |740i||4,4L [[BMW M62|M62TUB44]] [[Zážihový motor|Benzín]] V8|| 210 kW/286 koní / 440 Nm ||1999 – 2001 |- |740iL||4,4L [[BMW M62|M62B44]] [[Zážihový motor|Benzín]] V8|| 210 kW/286 koní / 420 Nm ||1996 – 1998||91 431 |- |740iL||4,4L [[BMW M62|M62TUB44]] [[Zážihový motor|Benzín]] V8|| 210 kW/286 koní / 440 Nm ||1999 – 2001 |- |750iL||5,4L [[BMW M73|M73B54]] [[Zážihový motor|Benzín]] V12|| 240 kW/326 koní / 490 Nm ||1995 – 1997||15 759 |- |750iL||5,4L [[BMW M73|M73TUB54]] [[Zážihový motor|Benzín]] V12|| 240 kW/326 koní / 490 Nm ||1998 – 2001||1 032 |- |730d||2,9L [[BMW M57|M57D30]] [[naftový motor|Diesel]] I6|| 135 kW/181 koní / 410 Nm||1998 – 2001||12 336 |- |740d||3,9L [[BMW M67|M67D40]] [[naftový motor|Diesel]] V8|| 180 kW/245 koní / 560 Nm||1998 – 2001||3 450 |} == Alpina B12 == Na základe modelu 750i vyvinula nemecká tuningová firma [[Alpina]] v roku 1995 model [[Alpina B12|B12]] s 5,7-litrovým motorom s výkonom 284 kW/386 koní. V roku 1999 vyvinula model B12 so 6-litrovým motorom a výkonom 315 kW/428 koní. Oba tieto modely majú odstránený obmedzovač rýchlosti, pričom ich maximálna rýchlosť je 280 (B12 5,7L) a {{km|291|m}}/h (B12 6,0L). == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=BMW E38}} == Externé odkazy == * [http://www.e38.org/ E38.org] {{BMW}} [[Kategória:Automobily BMW]] [[Kategória:Luxusné automobily]] [[Kategória:Automobily so zadným náhonom]] [[Kategória:Sedany]] 87k37u6mdpr3v1pb5fa19k2f5w7mokv Saint-Georges-sur-Eure 0 404586 7430100 6323381 2022-08-26T11:08:00Z Aldazuri 190104 /* Obyvateľstvo */ bodka wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Saint-Georges-sur-Eure | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = Centre-Val de Loire | departement = [[Eure-et-Loir]] | obvod = [[Chartres (obvod)|Chartres]] | kantón = [[Courville-sur-Eure (kantón)|Courville-sur-Eure]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 48 | lat_min = 25 | lat_sec = 3 | lat_SJ = S | lon_deg = 1 | lon_min = 21 | lon_sec = 31 | lon_VZ = V | rozloha = 15.43 | najvyšší bod = 165 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 141 | najnižší bod názov= | PSČ = 28190 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 28337 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Saint-Georges-sur-Eure''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Eure-et-Loir]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Centre-Val de Loire]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|15.43}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|165}} a najnižší bod {{mnm|141 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|28337}} ({{OBD|FR|28337}}).<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=28337 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref> Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 28337}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Eure-et-Loir]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Eure-et-Loir]] q1qxnbk2aqggvx060nutcux8pfufai1 Ognéville 0 414536 7430098 5398824 2022-08-26T11:07:33Z Aldazuri 190104 /* Obyvateľstvo */ bodka wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Ognéville | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]] | departement = [[Meurthe-et-Moselle]] | obvod = Nancy | kantón = Vézelise | rieka = | starosta = | lat_deg = 48 | lat_min = 28 | lat_sec = 30 | lat_SJ = S | lon_deg = 6 | lon_min = 3 | lon_sec = 58 | lon_VZ = V | rozloha = 4.12 | najvyšší bod = 328 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 253 | najnižší bod názov= | PSČ = 54330 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 54407 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Ognéville''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Meurthe-et-Moselle]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|4.12}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|328}} a najnižší bod {{mnm|253 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|54407}} ({{OBD|FR|54407}}).<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=54407 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref> Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 54407}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Meurthe-et-Moselle]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Meurthe-et-Moselle]] hw590t214eqpyaaxkxi651cuw9fw8iq Doživotný trest odňatia slobody 0 459792 7429880 7421037 2022-08-25T13:20:47Z 2A00:102A:5014:A235:1:0:4203:EFE7 /* Zoznam ľudí odsúdených na doživotný trest odňatia slobody */Zdroj??? wikitext text/x-wiki '''Doživotný trest odňatia slobody''' (iné názvy: skrátene '''doživotný trest''', [[Hovorová frazeológia|hovorovo]] '''doživotie'''<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = doživotie | URL = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=doživotie&s=exact&c=q15c&cs=&d=sssj# | PriezviskoEditora1 = Buzássyová | MenoEditora1 = Klára | OdkazNaEditora1 = | PriezviskoEditora2 = Jarošová | MenoEditora2 = Alexandra | OdkazNaEditora2 = | Rok = 2006 | Titul = [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] | Diel = A{{--}}G | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | ISBN = 80-224-0932-4 | Strana = | DátumPrístupu = 2019-01-06 }}</ref>) je [[trest]] [[trest odňatia slobody|odňatia slobody]], ktorý nemá časové ohraničenie. Väzeň je odsúdený<!-- takto lepšie formulované pretože môže byť omilostený alebo prepustený (pozri posledná veta definície) --> zostať vo [[Väznica|väznici]] do konca svojho života. Na [[Slovensko|Slovensku]] je najvyšším možným trestom od zrušenia [[trest smrti|trestu smrti]] v roku [[1990]]. Po 25 rokoch väzenia môže väzeň žiadať o [[podmienečné prepustenie]], no tiež môže kedykoľvek požiadať o [[prezident|prezidentskú]] milosť.<ref name="300/2005zz">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2005-05-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-11 | miesto = Bratislava}}</ref> K prepusteniu alebo omilosteniu takéhoto väzňa však v histórii samostatného Slovenska zatiaľ nedošlo. == Trestné činy a počet odsúdených na doživotie na Slovensku == Okrem páchateľov [[Úkladná vražda|úkladných vrážd]] môže byť doživotie trestom aj za iné závažné trestné činy a to najmä [[Trestný čin proti republike|trestné činy proti republike]] (druhá časť, siedma hlava [[Trestný zákon|Trestného zákona]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trestné činy proti republike (Trestný zákon) {{!}} Lewik|url=https://www.lewik.org/term/1313/trestne-ciny-proti-republike-trestny-zakon/|dátum prístupu=2018-11-16|vydavateľ=www.lewik.org|jazyk=sk}}</ref> ako sú [[vlastizrada]], [[úklady proti Slovenskej republike]], [[teror]], [[záškodníctvo]], [[sabotáž]], [[vyzvedačstvo]] a to najmä v [[Krízová situácia|krízovej situácii]]. Ďalšími sú [[zločin proti ľudskosti]] a [[vojnový zločin]]<!-- Life_imprisonment --> alebo postupné zvyšovanie trestu.<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Piško | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Najväčší zabijak slovenských väzňov? Samovražda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6757807/najvacsi-zabijak-slovenskych-vaznov-samovrazda.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-04-05 | dátum prístupu = 2019-07-11 }}</ref> Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý ho trestný zákon explicitne dovoľuje udeliť (pozri dole § 47 Zákon č. 300/2005), a len za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Trest odňatia slobody na doživotie. Zákon č. 300/2005 (Trestný zákon) § 47|url=https://www.lewik.org/term/763/trest-odnatia-slobody-na-dozivotie-trestny-zakon/|vydavateľ=lewik.org|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-20|miesto=|jazyk=}}</ref> (Páchatelia mladší ako 18 rokov (14 až 17 rokov) nemôžu byť odsúdení na doživotie. Pre nich je stanovená hranica max. 15 rokov.) V roku 2018 si na Slovensku doživotný trest odpykávalo 55 ľudí vo väzniciach v [[Ilavská väznica|Ilave]] a [[Väznica Leopoldov|Leopoldove]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V slovenských väzniciach si odpykýva doživotný trest 55 väzňov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20945958/v-slovenskych-vazniciach-si-odpykyva-dozivotny-trest-55-vaznov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-07-11 }}</ref> Medzi odsúdencov na doživotie patria napríklad sériový vrah [[Ondrej Rigo]], bývalý vodca slovenského podsvetia [[Mikuláš Černák]] alebo nájomný vrah [[Alojz Kromka]]. Dvaja väzni odsúdení na doživotie spáchali samovraždu. Jedným z nich bol [[Ondrej Harvan]], ktorého v máji 1993 našli v cele ilavskej väznice obeseného a druhým pravdepodobne [[Marián Kočiščák]] (samovražda po vynesení rozsudku v r. 2001).<!-- dvaja samovrahovia – anglická wiki obsahuje slovensky zdroj ktory je uz nedostupny. Nesedia nám tu čísla. V roku 2007 27 doživotí odsúdených alebo aj potvrdených? V tabuľke ich je viac. --><ref name=":2" /> V máji <!-- už aj v apríli – pochybný zdroj odvolávajúci sa na tasr.. možno že ich vo februári len zle spočítali... Topky hlásili aj v roku 2020 57 -->2019 si v slovenských väzniciach odpykávalo doživotie 57 väzňov, o čom informovala riaditeľka odboru komunikácie [[Zbor väzenskej a justičnej stráže|Zboru väzenskej a justičnej stráže]] Katarína Nováková.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doživotný trest odňatia slobody si odpykáva 57 väzňov|url=https://domov.sme.sk/c/22115744/vazenie-vaznice-zvjs-dozivotny-trest-vazni.html|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2019-07-10|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Vo februári 2019 pribudol [[Miroslav Kavický]].<!-- Nadpis článku 56.. je stav asi k 31.1. pretože článok vyšiel súčasne s odsúdením Kavického. V máji ich už bolo 57. Z článku: K 31. januáru sa v slovenských ústavoch vo výkone väzby nachádzalo 1552 obvinených a vo výkone trestu odňatia slobody 8820 odsúdených. --><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensku sedí za mrežami 56 odsúdených na doživotie|url=https://www.aktuality.sk/clanok/664916/na-slovensku-sedi-za-mrezami-56-odsudenych-na-dozivotie/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-07-10|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Tento počet narástol až v posledných rokoch (v roku 2018 boli odsúdení 7 členovia Okoličániho bandy), pretože v rokoch 2012 až 2015 sa zvyšoval pomalšie 31.12.2012: 39, 40, 40, 31.12.2015: 42.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=ŠTATISTICKÁ ROČENKA 2015|url=http://www.justice.gov.sk/stat/roc/16/stat_roc_2015.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2020/01/10|vydavateľ=Ministerstva spravodlivosti SR|strana=161}}</ref> Ku koncu roka 2020 sa v slovenských väzniciach nachádzalo dovedna 10 281 väznených osôb. Z toho počtu bolo 8804 odsúdených a 1477 obvinených. K 16. novembra 2021 si na Slovensku si odpykávalo doživotný trest odňatia slobody 58 osôb.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensku evidujú 58 väzňov odsúdených na doživotný trest|url=https://www.teraz.sk/slovensko/na-slovensku-eviduju-58-vaznov-odsud/590852-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-11-16|dátum prístupu=2022-05-26|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> V rokoch 2019 až 2022 bolo odsúdených 5 ľudí avšak viacerí po čas väzby umreli a preto sa počet oproti roku 2019 výšil len o jedného na 58. == História == Do 50. rokov sa v bývalom Česko-Slovensku popravy vykonávali vo väzniciach v Prahe na Pankráci, v Brne, Bratislave, Ostrave, Uherskom Hradišti, Jihlave, Plzni, Litoměřiciach a v Olomouci, potom už len v Prahe a Bratislave. Od roku 1945 do roku 1989 bolo v Česko-Slovensku popravených 1162 odsúdených.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Odsúdení na doživotné tresty odňatia slobody|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2055401/odsudeni-na-dozivotne-tresty-odnatia-slobody.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=1997-09-20|dátum prístupu=2020-04-23}}</ref> Posledný trest smrti v Česko-Slovensku bol vykonaný obesením 8. júna 1989 v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Ako tieň šibenice prestal dopadať na Slovensko | url = http://spravy.pravda.sk/ako-tien-sibenice-prestal-dopadat-na-slovensko-fqt-/sk_domace.asp?c=A100228_041143_sk_domace_p01 | dátum vydania = 28.2.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.12.2012 | vydavateľ = Perex a.s. (pravda.sk) | miesto = | jazyk = }}</ref> Odsúdeným bol [[Štefan Svitek]], ktorý 30. októbra 1987 zavraždil svoju ženu a dve dcéry sekerou. 1. júla 1990 bol trest smrti oficiálne zrušený, hoci už od januára neoficiálne neplatil. Po zániku Česko-Slovenska zákony pokračovali v platnosti v oboch krajinách a trest smrti nikdy nebol obnovený, a tak sa namiesto neho využíva doživotný trest odňatia slobody. Ján Molnár s [[Ľubor Masár|Ľuborom Masárom]] boli po roku 1989 prvými odsúdenými na doživotie na Slovensku. Trest si odpykávajú za znásilnenie a vraždu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia TA3 {{!}} Vrah Molnár po rokoch spísal, čo sa po revolúcii odohralo v Rakúsku|url=https://www.ta3.com/clanok/1089610.html|dátum prístupu=2019-01-05|vydavateľ=TA3.com|jazyk=sk}}</ref> == Podmienky pre uväznených == V roku 2021 si väzni odpykávali doživotný trest v ústavoch v [[Ilavská väznica|Ilave]], [[Väznica Leopoldov|Leopoldove]], [[Väznica Trenčín|Trenčíne]] a v [[Väznica Banská Bystrica|väznica Banskej Bystrici]].<ref name=":7" /> (Pozri aj [[Zoznam väzníc na Slovensku]].) Odsúdení na doživotie majú pridelenú celu s plochou 3,5 m², v ktorej je posteľ, stôl, skriňa, rádio a elektrická lampa. Mimo svojej cely sú vždy sprevádzaní väzenskou strážou. Pracovať môžu len v areáli väzenia a nemajú povolený fyzický kontakt s príbuznými. „Odsúdení na doživotie sú umiestnení v špecializovaných oddieloch, pričom aj všetky aktivity vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Ubytovaní sú na jedno a dvojlôžkových celách. Návštevy sú vykonávane spravidla bez priameho kontaktu." Po splnení zákonných podmienok a dosiahnutia pozitívnych zmien môže dôjsť k zmierneniu niektorých obmedzení.<ref name=":4" /> == Žiadosti o podmienečné prepustenie == Možnosť požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu majú odsúdení po odpykaní si 25 rokov. Tibor Polgári žiadal v októbri 2017, Ľubor Masár po 27 rokoch vo väzení v lete 2018, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na doživotie odsúdený Ľubor Masár chce ísť po desaťročiach na slobodu, ústav to neodporúča | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/na-dozivotie-odsudeny-lubor-masar-chce-ist-po-desatrociach-na-slobodu-ustav-neodporuca/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-24 | dátum prístupu = 2019-07-11 }}</ref> Ondrej Rigo požiadal o podmienečné prepustenie v máji 2018,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sériový vrah Ondrej Rigo požiadal o podmienečné prepustenie na slobodu|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/470942-seriovy-vrah-ondrej-rigo-poziadal-o-podmienecne-prepustenie-na-slobodu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-05-25|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=sk-SK}}</ref> Viliam Hauser a Róbert Matta v máji 2019.<ref name=":3" /> Zatiaľ boli všetky žiadosti o podmienečné prepustenie zamietnuté. Doteraz malo aj viacero odsúdených na doživotie túto možnosť, avšak veľká časť z nich tak neurobila. Mikuláš Černák bude môcť žiadať o podmienečné prepustenie v roku 2023.<ref name=":3" /> == Zoznam ľudí odsúdených na doživotný trest odňatia slobody == Nasleduje zoznam ľudí odsúdených na doživotie na Slovensku od jeho založenia 1. januára 1993. Autoritatívny pôvodný zoznam, aktuálny k 22. septembru 2010 obsahoval vtedy 33 žijúcich odsúdených.<ref name="hnonline-2010-potvrdene-cernak-dostal-dozivotie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Potvrdené. Černák dostal doživotie | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://dennik.hnonline.sk/slovensko/367029-potvrdene-cernak-dostal-dozivotie | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2010-09-22 | dátum prístupu = 2019-07-11 }}</ref> Bol doplnený aj o [[Ján Molnár|Jána Molnára]] a [[Ľubor Masár|Ľubora Masára]], ktorí boli odsúdení ešte v roku 1991 a ďalších. Zoznam v roku 2022 obsahuje 62 vyplnených riadkov. Nie je však úplný pretože: 57 si odpykáva doživotie<ref name=":7" /> + 8 mŕtvych (zomreli vo väznici alebo samovražda) + [[Róbert Okoličány]] na úteku + [[Jozef Roháč]] v súčasnosti vo väzení v Maďarsku, čo je spolu 67.<!-- Tieto údaje nie sú oficiálne ale práve tieto údaje z wiki čerpajú ostatné "médiá". V zozname možno chýba 5 osôb (67-62) alebo za posledné roky viacerí zomreli alebo iné.. Do roku 2019: Dvaja odsúdení spáchali samovraždu a dvaja vo väzení zomrel samovražda : Harvan, zomreli: Jozef Kákoni, Ondrej Neubauer. Títo traja sú na zozname. Ďalší samovrah je zatiaľ neznámy a nie je jasné či je v zozname.. bol pridaný Kočiščák, ktorý spáchal samovraždu 2001, nie je však zrejmé že to je práve on. --> Odsúdení na doživotie na Slovensku, ktorí nie sú v zozname (z dôvodu snahy dodržať štýl, aký mal pôvodný zdroj<ref name="hnonline-2010-potvrdene-cernak-dostal-dozivotie" /><ref name=":5" /> ). * V septembri 1991 bol Mestským súdom v Bratislave na doživotie odsúdený občan Česka [[Jiří Šouta]], trest si odpykáva v Česku. Šouta 4. februára 1991 pri pokuse o útek z policajného oddelenia v bratislavskej [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]] bodnutím do hrude zavraždil poručíka Milana Dobiáša (†29).<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Tresty doživotia v SR od roku 1989|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/cierna-kronika/clanok/140611-tresty-dozivotia-v-sr-od-roku-1989/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2006-12-07|dátum prístupu=2019-07-11}}</ref> * 31. októbra 2006 Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil rozsudok pre údajného slovenského vojnového zločinca [[Ladislav Nižňanský|Ladislava Nižňanského]] z trestu smrti na doživotie. Nižňanský zomrel 23. decembra 2011 v Nemecku, predtým ho mníchovský súd, koncom roka 2005, spod obvinení oslobodil. ===== Vysvetlivky k tabuľke ===== * [[Sériový vrah]] je [[osoba]], ktorá zavraždila tri a viac osôb s určitými prestávkami medzi jednotlivými vraždami. * [[Masový vrah]] je osoba, ktorá spáchala viacnásobnú, masovú, mnohopočetnú vraždu alebo vraždy. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}</ref> * Organizovaný zločin - zločinec, ktorý spáchal vraždu (zvyčajne viac vrážd) spolu s inými členmi (organizovanej) [[Zločinecká skupina|zločineckej skupiny]] (zoskupenie najmenej troch osôb). *† zomrel vo výkone trestu alebo samovražda *N nie je v súčasnosti v slovenskom väzení *() poznámka pri mene - všeobecne známa prezývka alebo na úteku alebo hľadaný a pod. {| class="wikitable sortable" !p.č. ! Meno || Dôvod || Dátum odsúdenia || Potvrdenie najvyšším súdom || Poznámky |- |- |1 ||[[Tibor Polgári]]|| masový vrah (6 vrážd spolu s inými) || 2. februára 1993 || - || Jeden z utečencov počas nepokojov v leopoldovskej väznici v roku 1991. Skupina zabila 5 väzenských strážcov a jedného väzňa pri úteku z väzenia. Pôvodne si odpykával 13-ročný trest za vydieranie. Polgári bol vodcom úteku. |- |2 ||[[Miloš Uriga]]|| masový vrah (6 vrážd spolu s inými) || 2. februára 1993 || - || Odsúdený s Polgárym |- |3† |[[Ondrej Harvan]] †|| masový vrah (6 vrážd spolu s inými) || 2. februára 1993 || - || Odsúdený s Polgárym. Harvan 29. mája 1993 spáchal vo výkone trestu samovraždu. |- |4 ||[[Jozef Slovák (vrah)|Jozef Slovák]]|| sériový vrah (5 vrážd) || 20. augusta 1993 || 3. septembra 1993 || Po odpykaní si len 8 rokov za vraždu mladej ženy z [[Juhoslávia|Juhoslávie]] bol prepustený prezidentskou amnestiou v roku 1990. V priebehu rokov 1990–1991 na Slovensku a v Česku spolu zavraždil minimálne 5 žien vo veku 16 až 21 rokov.<ref name=":5" /> Má nadpriemernú inteligenciu a niekoľko [[patent]]ov v elektronike. |- |5 ||[[Jaroslav Garaj]]|| masový vrah (4 vraždy) || 19. októbra 1994 || || Zabil svoju ženu (†34) a tri svoje deti (dve dcéry vo veku 3 a 4 roky a 11-mesačného syna) v [[Dubové (okres Turčianske Teplice)|Dubovom]], kde býval. Predtým, než ich utopil, obe dievčatá znásilnil.<ref name=":5" /> |- |6† ||[[Ondrej Rigo|Ondrej Rigo]] †|| sériový vrah (9 vrážd) || 7. decembra 1994 || 28. februára 1996 || Najhorší sériový vrah v histórii Slovenska. Známy ako ponožkový alebo medzinárodný vrah, začiatkom 90. rokov zavraždil a po smrti sexuálne zneužil 8 žien vo veku od 23 do 90 rokov a štrnásťročného chlapca v [[Bratislava|Bratislave]], [[Mníchov]]e a [[Amsterdam]]e.<ref name=":5" /> Ondrej Rigo zomrel 14. júna 2022 vo väznici v Trenčíne. |- |7 ||[[Drahoslav Gembický]]|| vrah (2 vraždy) || 16. decembra 1994 || - || 14. marca 1993 v [[Padarovce|Padarovciach]] zabil svojho otca a starú mamu drevenou nohou zo stola.<ref name=":5" /> |- |8 ||[[Róbert Matta]]|| masový vrah (5 vrážd s Hauserom) || 24. mája 1995 || - || 8. apríla 1994 Matta a Viliam Hauser z Bratislavy zavraždili [[vietnam]]skú rodinu vrátane tehotnej ženy a dvojročného dieťaťa, pričom obete zastrelili samopalom [[Samopal vzor 61|vz. 61]] a dieťa udusili vankúšom. Vylúpili ich rodinnú firmu DUK, s. r. o. na [[Stará Vajnorská cesta|Starej Vajnorskej ceste]] v Bratislave. Ukradli 1,1 milióna Sk.<ref name=":5" /> |- |9 ||[[Viliam Hauser]]|| masový vrah (5 vrážd s Mattom) || 24. mája 1995 || - || Pozri Róbert Matta. |- |10 ||[[Štefan Mlynarovič]] (tiež známy ako Džony) || vrah (2 vraždy) || 11. septembra 1995 || - || Po odsúdení na 25 rokov za vraždu jeho nevernej priateľky v roku 1976 v Bratislave bol v roku 1991 podmienečne prepustený. Dovtedy strávil 30 rokov svojho života vo väzení. 4. júla 1992 zavraždil Annu Mikuličovú v jej byte v Bratislave<ref name=":5" /> a je tiež hlavným podozrivým z vraždy dievčaťa, z čoho však nebol nikdy obvinený. |- |11 ||[[Jozef Vígh]]|| vrah (1 vražda spolu s inými) || 23. marca 2000 || - || 2. septembra 1999, Jozef Vígh z [[Čenkovce|Čenkoviec]] a Stanislav Zimmermann z [[Malá Lehota|Malej Lehoty]] obesili svojho spoluväzňa Štefana Juríka (†27) v Leopoldove koženým opaskom a potom ho v jeho posteli uložili tak, aby smrť vyzerala ako samovražda. V tom čase si Vígh odpykával 15-ročný trest. Obaja boli obvinení z vraždy a ich tresty boli zmenené na doživotie.<ref name="dennikn-2015-desat-pripadov" /> |- |12 ||[[Stanislav Zimermann]] <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kičin|meno=Dávid|titul=Zatratení – Desať spovedí odsúdených na doživotie z Leopoldova|vydanie=|vydavateľ=Dixit|miesto=|rok=2014|isbn=9788089662081|strany=}}</ref><ref name="dennikn-2015-desat-pripadov" /> | vrah (1 vražda spolu s inými) || 23. marca 2000 || - || Pozri Jozef Vígh. |- |13 ||[[Viliam Feigler]]|| vrah (2 vraždy spolu s inými) || 16. júna 2000 || - || Feigler bol v minulosti už 10-krát súdne trestaný, keď v júli 1997 spolu s komplicmi uniesli a za niekoľko dní pomaly umučili k smrti dvoch bezdomovcov v opustenom dome na [[Lamačská cesta|Lamačskej ceste]] v Bratislave.<ref name=":5" /> |- |14 ||[[Marek Zivala]]|| sériový vrah (3 vraždy) || 17. októbra 2002 || 18. decembra 2002 || V roku 1996 zabil Jaroslavu K. (†34) v [[Most]]e v Česku a vykradol jej byt. V roku 1997 zavraždil Boženu M. (†20) v [[Žilina|Žiline]] a v roku 1998 v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] Oľgu V. (†52) s rovnakým [[modus operandi]].<ref name=":5" /> Podľa posudku bol príčetný, no trpiaci sexuálnou úchylkou so sadistickými tendenciami.<ref name="dennikn-2015-desat-pripadov" /> |- |15 ||[[Ladislav Boldižár]] || vrah (3 vraždy) || Najvyšší súd odsúdil Boldižára na doživotný trest odňatia slobody, čím zmenil rozsudok KS v Nitre, ktorý ho odsúdil na 25 rokov väzenia || 21. novembra 2002 || Boldižár 16. júla 2000 na ceste medzi Novými Zámkami a Dvormi nad Žitavou predbehol a zastavil vozidlom auto, v ktorom sa viezla jeho manželka a svokrovci. Streľbe predchádzala hádka so svokrom, ktorý vystúpil z auta. Boldižár ho smrteľne zasiahol do hrude. Potom v aute zastrelil manželku a svokru.<ref name=":5" /> |- |16 ||[[Alojz Kromka]] (Lojzo čistič) || nájomný vrah (minimálne 3 vraždy) || 30. septembra 2003 (Odsúdený Krajským súdom v Prešove na doživotie. NS SR pre procesnú chybu rozsudok zrušil. KS ho 30. 9. 2003 opätovne potvrdil.)<ref name=":5" />|| 10. júna 2004 odvolací senát Najvyššieho súdu || Obvinený sa pred vynesením rozsudku pokúsil o útek zo súdnej siene, pričom napadol justičnú stráž. Kromka zavraždil žilinského mafiánskeho bossa [[Milan Holáň|Milana Holáňa]] a jeho ochrankára Stanislava Vnuka v bare Astória v Žiline. Súd ho uznal vinným aj z vraždy Žanety Mirgovej, ktorá sa stala obeťou streľby do idúceho auta pri [[Hrabušice|Hrabušiciach]]. Bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny. |- |17 ||[[Štefan Gemer]] || vrah (3 vraždy) || ? || 22. septembra 2004 || Dráma v Tupej sa odohrala 25. augusta 2002, keď sa Gemer, žijúci v kolónii s Rómami, dostal do sporu so svojimi susedmi. Gemer totiž svojim susedom predával alkohol a požičiaval peniaze. Zavraždil svojho suseda Mareka Tilzu st., jeho družku Júliu Gaálovú a ich ročného syna Mariána. Pred políciou sa skrýval dva a pol mesiaca v horách.<ref name=":5" /> |- |18 ||[[Anton Tichý]]|| vrah (2 vraždy) || 15. februára 2005 || 14. júna 2005 || Anton Tichý zavraždil Štefana Gaduša (†67) v roku 1992 a Františka Kľúčiara (†36) v roku 1994. Obe vraždy sa stali v Žiline. Prvé telo ukryl v kanáli a druhé vo výťahovej šachte.<ref name="dennikn-2015-desat-pripadov" /> |- |19 ||[[Henrich Masár]]|| vrah (3 vraždy) || 12. októbra 2005 || 21. apríla 2006 Najvyšší súd SR zamietol jeho odvolanie || Masár 9. júla 2003 zavraždil 28 bodnými ranami 74-ročnú Máriu Dananyovú. O tri dni neskôr, 12. júla 2003 ráno vnikol do bytu dôchodkyne Margity Šajtlavovej (†75) v [[Hlohovec|Hlohovci]], ktorú v chodbe bytu najmenej päťkrát udrel tupým predmetom do hlavy, čím jej spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahla. Jeho poslednou obeťou bol Peter Hanták (†48), ktorého zastrelil v obci [[Váhovce]], v deň svojho zadržania, v osobnom motorovom vozidle [[Peugeot 307]], ktoré potom odcudzil a neskôr s ním havaroval v [[Kaplna (okres Senec)|Kaplnej]]. Tam ho policajti po päťhodinovej rukojemníckej dráme postrelili a zadržali. Jeho motívom bolo okradnúť obete o peniaze a použiť ich na nákup drog. Masár sa pokúsil vo väzení o samovraždu. |- |20† ||[[Jozef Kákoni]] † || organizovaný zločin (4 vraždy spolu s inými) || 3. mája 2006 || 7. decembra 2006 ||[[Špecializovaný trestný súd|Špeciálny súd]] v [[Pezinok|Pezinku]] poslal na doživotie za mreže kyselinára Jozefa Kákoniho. Uznal ho vinným zo surovej vraždy bielych koní zastrelením, rozpustením ich tiel v kyseline a následne vyliatím obsahu sudov do kanálov. Takto boli medzi rokmi 2000 až 2002 zavraždené biele kone: Marek Novotný, Marián Cibíček a Vladislav Svihelník ako aj František Miker, otec nápadu s kyselinou. V roku 2015 v ilavskej väznici zomrel na infarkt vo veku 56. rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Doživotný trest v Ilave | url = http://www.vazen.sk/dozivotny_trest_v_ilave | vydavateľ = väzeň.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-11 | miesto = Považská Bystrica | jazyk = }}</ref> Pozri aj Rastislav Šitta. |- |21† ||[[Ondrej Neupauer]] †|| organizovaný zločin (3 vraždy spolu s inými) || 6. júna 2006 || 7. decembra 2006 || Ondrej Neupauer a Marián Jánošík boli obvinení za účasť na vraždách troch bielych koní v kauze tunelovania [[Devín banka|Devín banky]] – Antona Bujňáka, Zoltána Nyitraia a Štefana Holuba. V roku 2010 zomrel vo väzení v Leopoldove.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vrahovia bielych koní, ťažký rozchod či pedofil. Príbehy doživotných väzňov III.|url=https://dennikn.sk/201642/vrahovia-bielych-koni-tazky-rozchod-ci-pedofil-pribehy-dozivotnych-vaznov-iii/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-07-31|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Prušová}}</ref> |- |22 ||[[Marián Jánošík]]|| organizovaný zločin (3 vraždy spolu s inými) || 6. júna 2006 || 7. decembra 2006 || Pozri Neupauer. |- |23 ||[[František Jančo]]|| vrah (2 vraždy) || marec 2006 || 20. jún 2006 || František Jančo v auguste 2005 zavraždil svoju družku Helenu Rudincovú troma bodnými ranami do hrude a krku a 44 reznými ranami. Jančo podobným spôsobom v roku 1993 zavraždil siedmimi bodnými ranami svoju manželku, s ktorou mal údajne zlé vzťahy. |- |24 ||[[Peter Grofčík]]|| vrah (3 vraždy) || 2006 || 3. mája 2007 || Súd ho uznal vinným z dvoch vrážd z rokov 1995 a 2002. Okrem toho mal na svedomí aj vraždu svojho otca, za ktorú bol odsúdený ešte v roku 1992.<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šutková | meno2 = Veronika | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šéf košického podsvetia Okoličány došéfoval. Má doživotie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/4312776/sef-kosickeho-podsvetia-okolicany-dosefoval-ma-dozivotie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-02-17 | dátum prístupu = 2019-07-11}}</ref> |- |25 ||[[Róbert Čačko]]|| vrah (2 vraždy) || 13. júla 2007 || 2009 || Krátko po podmienečnom prepustení z väzenia zavraždil svojho otčima 14 bodnutiami kuchynským nožom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Krajský súd v Košiciach vyniesol prvý doživotný trest | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/3393804/krajsky-sud-v-kosiciach-vyniesol-prvy-dozivotny-trest.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-07-13 | dátum prístupu = 2019-07-11 }}</ref> |- |26 ||[[Peter Laduna]]|| vrah (3 vraždy) || odsúdený Najvyšším súdom || 7. novembra 2007 || V priebehu roka 2001 zavraždil predavačku (†48) v zlatníctve v [[Šurany|Šuranoch]], zamestnanca klenotníctva z [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] (†27) a svoju 17-ročnú priateľku Katarínu H.<ref name=":0" /> |- |27 ||[[Rastislav Šitta]] || organizovaný zločin (4 vraždy spolu s inými) || 17. septembra 2007 || 27. októbra 2009 || Pozri Jozef Kákoni.<ref name=":1" /> |- |28 ||[[Ján Karvai]]|| 3 lúpeže || 3. decembra 2008 || 21. mája 2009 || Odsúdený za 3 lúpeže na základe zásady trikrát a dosť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kráľ | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Za tretiu lúpež strávi Prievidžan zvyšok života vo väzení | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/161879-za-tretiu-lupez-stravi-prievidzan-zvysok-zivota-vo-vaezeni/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2009-05-21 | dátum prístupu = 2019-07-11 }}</ref><ref name="dennikn-2015-desat-pripadov" /> |- |29 ||[[Branislav Adamčo]]|| organizovaný zločin (2 vraždy) || 24. februára 2009 || 13. septembra 2010 potvrdené 22. mája 2015 || Údajný boss zemplínskej zločineckej skupiny. Odsúdil ho vo februári 2016 trojčlenný senát Najvyššieho súdu SR za vraždu Arpáda Nistora a ďalších závažných trestných činov na doživotie. Adamčo čelí okrem toho aj ďalším súdnym procesom na iných slovenských súdoch, napríklad v prípade dvojnásobnej vraždy v [[Most pri Bratislave|Moste pri Bratislave]] z roku 2004 je jedným zo 4 obžalovaných.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V máji sa nebude pojednávať v kauze dvojnásobnej vraždy z roku 2004 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/po-prestavke-sa-malo-v-maji-pojednava/394081-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2019-07-11 }}</ref> |- |30 ||[[Mikuláš Černák]]|| šéf podsvetia / vrah (min. 20 vrážd spolu s inými) || 10. novembra 2009 || 22. septembra 2010 || Údajný boss slovenského podsvetia. Pôvodne odsúdený za vraždu šiestich ľudí a objednávku jednej vraždy.<ref name="dennikn-2015-desat-pripadov" /> V roku 2020 sa priznal k ďalším 14 vraždám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Súd potvrdil dohodu medzi prokurátorom a Mikulášom Černákom. Priznal 16 skutkov, najmä vraždy|url=https://www.aktuality.sk/clanok/813439/sud-potvrdil-dohodu-medzi-prokuratorom-a-mikulasom-cernakom-priznal-16-skutkov-najma-vrazdy/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-08-15|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> |- |31 ||[[Zoltán Keka]]|| vrah (2 vraždy) || 2010 ||1. júna 2010 | Zavraždil svojho starého otca a po prepustení z väzenia aj svojho otca. K činu sa priznal.<ref name="dennikn-2015-desat-pripadov" /> |- |32 ||[[Miroslav Borbély]]|| vrah (2 vraždy spolu s inými) || 21. júna 2010 || apríl 2011 ||Odsúdený za brutálnu vraždu mladého páru z Bratislavy. Telá nezvestného Erika a Miroslavy sa našli po dlhých mesiacoch v studni v dedine [[Kolta]] v Novozámockom okrese. |- |33 |[[Miroslav Dubaj]] |vrah (2 vraždy) |2010 |6. apríla 2011 |V roku 2007 svojho bývalého svokra udusil vankúšom. Vo februári 2010 dobil na smrť poštárku.<ref name="dennikn-2015-desat-pripadov">{{Citácia periodika | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikuláš Černák a spol. Desať prípadov s verdiktom: doživotie | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/188096/mikulas-cernak-a-spol-desat-pripadov-s-verdiktom-dozivotie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-07-15 | dátum prístupu = 2019-07-11 }}</ref> |- |34 |[[Jozef Koky]] |lúpeže |2005 |2012 |Odsúdený na základe zásady trikrát a dosť. |- |35 |[[Arpád Nagy]] |pedofil |2011 |<nowiki>-</nowiki> |Odsúdený na základe zásady trikrát a dosť. |- |36 ||[[Štefan Szabó]]|| vrah (2 vraždy) || 16. októbra 2013 || 2014 (?) || Zavraždil Andreja Wolfa a Tibora Kováča, ktorým dlžil peniaze.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Štefan Sz. dostal za vraždy veriteľov doživotie | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/296328-stefan-sz-dostal-za-vrazdy-veritelov-dozivotie/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2013-10-16 | dátum prístupu = 2019-07-11 }}</ref> |- |37N |[[Róbert Okoličány]] (na úteku) |organizovaný zločin (3 vraždy) |<nowiki>-</nowiki> |11. apríla 2018 Najvyšší súd SR potvrdil doživotný trest |Šéfa východoslovenskej zločineckej skupiny Róberta Okoličányho a jeho a ďalších členov skupiny uznal súd za vinných z viacerých skutkov vrátane zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, niekoľkých vrážd, násilných útokov, vydierania, nedovoleného ozbrojovania alebo krádeží áut. Doživotné tresty dostali aj členovia skupiny Róbert Nigut a Jaroslav Potučko. Bývalý košický boss je na úteku od vynesenia právoplatného rozsudku. |- |38† |[[Róbert Nigut]] † (zavraždený na úteku) |organizovaný zločin (4 vraždy) |<nowiki>-</nowiki> |11. apríla 2018 |Pozri Róbert Okoličány. Meno Róberta Niguta aj napriek intenzívnemu pátraniu stále figuruje v databáze hľadaných osôb, medzi najhľadanejšími zločincami sveta Muž so skleneným okom, prezývaný Luciano, ktorého policajti hľadajú pre viacero vrážd, sa stal tiež obeťou vraždy. Svedok mužom z protizločineckej jednotky popísal jeho likvidáciu a ukázal aj miesto, kde by mal byť pochovaný. |- |39 |[[Jaroslav Potučko]] |organizovaný zločin (2 vraždy) |<nowiki>-</nowiki> |11. apríla 2018 |pozri Róbert Okoličány. |- |40 |[[Ladislav Somogyi]] |pokus o únos v štádiu prípravy |18. októbra 2018 |<nowiki>-</nowiki> |Úhrnný trest dostal za obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v štádiu prípravy a za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny. |- |41N |[[Jozef Roháč]] |organizovaný zločin (6 vrážd spolu s inými) |2017 |10. decembra 2018 |Roháč je v súčasnosti v maďarskom väzení, kde si odpykáva ďalší doživotný trest za dve vraždy a bombový útok na jednej z budapeštianských ulíc z roku 1998.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sivý | meno = Rudolf | autor = | odkaz na autora = | titul = Potkan sa z väzenia už nedostane, Štefan Harabin mal námietku | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/650067/potkan-sa-z-vazenia-uz-nedostane-stefan-harabin-mal-namietku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-10 | dátum prístupu = 2019-07-11 }}</ref> |- |42 |[[Róbert Lališ]] (Kýbel) |organizovaný zločin (6 vrážd spolu s inými) |<nowiki>-</nowiki> |13. júna 2018 |Organizovaný zločin a spoluúčasť na šiestich vraždách. |- |43 |[[Ivan Cupper]] (Vincko) |organizovaný zločin (6 vrážd spolu s inými) |<nowiki>-</nowiki> |13. júna 2018 |Organizovaný zločin a spoluúčasť na šiestich vraždách. |- |44 |[[Ján Molnár]] | |17. januára 1991 |<nowiki>-</nowiki> |23. augusta 1990 na parkovisku diaľnice A-25 v smere Wels-Linz v [[Rakúsko|Rakúsku]] znásilnili a potom usmrtili občianku Holandska Gabriellu Widdershovenovú-Groenovú a ťažko zranili jej manžela Reného Antonia J. Widdershovena. Stali sa prvými odsúdenými na doživotie slovenským súdom po novembrovej revolúcii v roku 1989. |- |45 |[[Ľubor Masár]] | |17. januára 1991 |<nowiki>-</nowiki> |Pozri Molnár. |- |46 |[[Vladimír Lazovský]] |sériový vrah (3 vraždy) |3. decembra 2004 | - |Na doživotné väzenie odsúdil senát Krajského súdu v Žiline Vladimíra Lazovského, ktorý počas svojho vražedného besnenia v septembri 2002 pripravil o život troch dôchodcov.<ref name=":5" /> |- |47 |[[Karol Pota]] | |november 2011 |9. januára 2013 |V októbri 2000 zavraždil po hádke dôchodcu Jozefa Z. pred krčmou v obci [[Seňa]]. V máji 2009 zavraždil svoju manželku potom, čo naňho podala trestné oznámenie za nebezpečné vyhrážanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Polícia neochránila ženu pred zabijakom|url=https://spravy.pravda.sk/cierna-kronika/clanok/143125-policia-neochranila-zenu-pred-zabijakom/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2009-05-12|dátum prístupu=2019-11-04|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dvojnásobnému vrahovi z Košíc potvrdili doživotný trest|url=https://kosice.korzar.sme.sk/c/6661175/dvojnasobnemu-vrahovi-z-kosic-potvrdili-dozivotny-trest.html|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2019-11-04|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> |- |48 |[[Miroslav Štolc]] |vrah (2 vraždy) |13. septembra 2017 |<nowiki>-</nowiki> |Miroslav Štolc 19. februára 2017 zavraždil svoju priateľku Evu K. (†28) v penzióne v [[Radvaň (Banská Bystrica)|banskobystrickej časti Radvaň]] 59 bodnými ranami. V roku 1999 zaškrtil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] študentku gymnázia Evu (†18). Za túto vraždu si odsedel 11 rokov a v lete 2016 bol podmienečne prepustený. V roku 1989 polial priateľku Zuzanu (vtedy 18) kyselinou sírovou. Útok prežila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miroslav, obžalovaný z vraždy priateľky Evy (†28): Tvrdé slová psychologičky o jeho povahe|url=https://www1.pluska.sk/krimi/miroslav-obzalovany-vrazdy-priatelky-evy-28-tvrde-slova-psychologicky-jeho-povahe|vydavateľ=www1.pluska.sk|dátum vydania=2018-07-21|dátum prístupu=2019-10-12|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štolc brutálne zabil ženu vývrtkou, potom si kúpil pivo a jahody. Dostal doživotie|url=https://www.tvnoviny.sk/domace/1885983_stolc-brutalne-zabil-zenu-vyvrtkou-potom-si-kupil-pivo-a-jahody-dostal-dozivotie|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2017-09-13|dátum prístupu=2019-10-12|jazyk=sk}}</ref> |- |49 |[[Ivan Skalický]] |nájomný vrah (2 vraždy spolu s inými) |29. júla 2012 |30. januára 2013 |Ivan Skalický spolu s ďalšími 3 mužmi ráno 20. júla 2010 zavraždil topoľčianskeho podnikateľa [[Jozef Mišenka|Jozefa Mišenku]] (†33) streľbou do jeho auta. Jeho popravu si mal objednať podnikateľ [[Milan Pavlovič]]. Skalický sa vo väznici pokúsil o samovraždu. Za jednu vraždu už bol právoplatne odsúdený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osúdení za vraždu podnikateľa Mišenku žiadajú obnovu konania|url=https://domov.sme.sk/c/20949213/osudeni-za-vrazdu-podnikatela-misenku-ziadaju-obnovu-konania.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najvyšší súd potvrdil tresty za vraždu podnikateľa Mišenku|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/257522-najvyssi-sud-potvrdil-tresty-za-vrazdu-misenku/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2013-01-30|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=sk-SK}}</ref> |- |50† |[[Marián Kočiščák]] † |vrah (1 vražda) |odsúdený Najvyšším súdom |29. marca 2001 |Marián Kočiščák (†45) o polnoci 23. septembra 1999 v rodinnom dome v obci [[Čab]] najmenej desiatimi údermi sekerou zabil svoju manželku a potom najmenej štyrikrát udrel do hlavy svojho 13-ročného syna. Z miesta činu odišiel v domnienke, že jeho obete sú mŕtve. Syn útok prežil s ťažkými zraneniami. Niekoľko mesiacov po vynesení rozsudku sa Kočiščák vo väznici obesil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doživotné tresty pre odsúdených v SR od roku 1991|url=https://domov.sme.sk/c/2750837/dozivotne-tresty-pre-odsudenych-v-sr-od-roku-1991.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> |- |51 |[[Ján Krajčík (vrah)|Ján Krajčík]] |organizovaný zločin (1 vražda spolu s inými) |29. júna 2016<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mišenka si ako objednávateľ vraždy odsedí 25 rokov|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/397671-misenka-si-ako-objednavatel-vrazdy-odsedi-25-rokov/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2016-06-29|dátum prístupu=2019-10-25|jazyk=sk-SK}}</ref> |20. marca 2018 |Jeden z páchateľov bombového útoku na [[Topoľčany|topoľčiansku]] firmu ''Euromont'' z 25. augusta 2009, pri ktorom zomrel kuriér ''Peter Hertel''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pri výbuchu zahynul kuriér, súd dnes vymeral tvrdé tresty|url=https://www.aktuality.sk/clanok/574158/sud-dnes-rozhodne-o-starej-kauze-vybuchu-v-topolcianskej-firme/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-10-25|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> |- |52 |[[Ladislav Molnár (vrah)|Ladislav Molnár]] |vrah (2 vraždy) |15. januára 2018 |4. septembra 2018 |V priebehu roka 2015 zavraždil v Trnave Molnár dvoch dôchodcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za brutálne vraždy v Dunajskej Strede dostal Ladislav Molnár doživotie|url=https://myzitnyostrov.sme.sk/c/20906355/za-brutalne-vrazdy-v-dunajskej-strede-dostal-ladislav-molnar-dozivotie.html|vydavateľ=myzitnyostrov.sme.sk|dátum prístupu=2019-11-04|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> |- |53 |[[Ondřej Holub]] |vrah (2 vraždy) |jún 2002 |október 2002 (uznané Krajským súdom v Košiciach v septembri 2005) |Slovenský občan Ondřej Holub v auguste 2001 pri krádeži v predajni v [[Praha 6|Prahe 6]] ([[Česko]]) nožom napadol predavačku Annu P. (†26), ktorá svojim zraneniam v novembri toho roku podľahla. V septembri 2005 bol na základe žiadosti premiestnený na Slovensko, aby si odpykal svoj trest v tunajšej väznici. Za inú vraždu si už jeden trest odpykal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nebezpeční a stále na útěku|url=https://www.blesk.cz/clanek/zpravy-krimi/7445/nebezpecni-a-stale-na-uteku.html|vydavateľ=Blesk.cz|dátum prístupu=2019-11-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Černák a spol. Desať prípadov s verdiktom: doživotie|url=https://dennikn.sk/188096/mikulas-cernak-a-spol-desat-pripadov-s-verdiktom-dozivotie/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-07-15|dátum prístupu=2019-11-04|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Prušová}}</ref> |- |54 |[[Štefan Kollárik]] |terorizmus |9. júla 2018 |trest mu bol nakoniec znížený na 13 rokov. |V priebehu novembra 2016 bývalý zamestnanec chemickej fabriky Štefan Kollárik rozposlal na [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]], KR PZ v Prešove a niekoľko okresných súdov výhražné listy, ktoré boli kontaminované rádioaktívnou látkou [[amerícium]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doživotný trest! Štefana Kollárika v Pezinku odsúdili za terorizmus|url=https://www.tvnoviny.sk/domace/1926455_dozivotny-trest-stefana-kollarika-v-pezinku-odsudili-za-terorizmus|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2018-07-09|dátum prístupu=2019-11-07|jazyk=sk}}</ref> |- |55 |[[Roman Chocholáč]] |vrah (2 vraždy) |2012 |27. marca 2018 |Roman Chocholáč si za dvojnásobnú vraždu svojej tety Ivety Č. a sesternice Ivany K. z novembra 2009, ktorá sa odohrala v katastri obce Kotešová – Oblazov, odpyká doživotný trest odňatia slobody. Rozhodol o tom v utorok 27.marca 2018 trojčlenný senát Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý tak zamietol jeho dovolanie.<br /> |- |56 |[[Roman Barančík]] |vrah (1 vražda) (avšak už v roku 1992 ako mladistvý bol odsúdený za trestný čin vraždy spolupáchateľstvom.) | |3. júla 2018 |Za vraždu právnika poslal odvolací súd v Trenčíne 44-ročného muža za mreže. Roman Barančík z Dolnej Marikovej pod vplyvom alkoholu zbil a dobodal kamaráta. Skutku sa dopustil napriek tomu, že bol v roku 1992 ako mladistvý odsúdený za trestný čin vraždy spolupáchateľstvom. Krajský súd v Trenčíne jeho odvolanie zamietol, pretože ho nepovažoval za dôvodné. Doživotný verdikt je právoplatný a nie je možné podať voči nemu žiadny opravný prostriedok. |- |57 |[[Miroslav Kavický]] |vrah (2 vraždy) |17. septembra 2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najprísnejší trest si vypočul muž, ktorý podľa súdu brutálne zabíjal|url=https://www.tvnoviny.sk/domace/1935215_najprisnejsi-trest-si-vypocul-muz-ktory-podla-sudu-brutalne-zabijal|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2018-09-17|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=sk}}</ref> |5. februára 2019 |Kavický v roku 2011 spolu s neznámym komplicom zavraždil pracovníčku nebankovej spoločnosti Ľudmilu Kalinkovú (†57). Prvú vraždu spáchal ako mladík už v roku 1978.<ref name=":4" /> |- |58 |Dávid Krátky |Organizovaný zločin,zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, úkladná vražda. |25.9.2020 |7.7.2021 |ŠTS odsúdil bratov - dvojčatá Dávida a Dominika K. na doživotie. Obaja boli obžalovaní zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, rovnako zo závažného zločinu úkladnej vraždy, ako aj pre iné skutky. Najvyšší súd (NS) SR zamietol ako nedôvodné odvolania obžalovaných bratov Dávida a Dominika K. |- |59 |Dominik Krátky |Organizovaný zločin,zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, úkladná vražda. |25.9.2020 |7.7.2021 |Pozri Dávid Krátky. |- |60 |Štefan Kozub |Vrah (vražda, 1 pokus o vraždu v roku 2004) |16.12.2021 | |Štefan Kozub 70 ranami dobodal v obci Neded svoju priateľku Bibianu. Okresný súd mu najprv 23.6.2021 vymeral 25 ročný trest odňatia slobody, ktorý krajský súd na základe posudkov psychológa zmenil na doživotie. V roku 2006 odsúdený za pokus o vraždu, keď v roku 2004 zasadil  37-ročnej Monike 43 bodných rán. |- |61 |Rudolf Dorčík |Vražda v Martine v januári 2021 |15.10.2021 trest 24 rokov |11.1.2022 doživotie |Rudolf Dorčík spolu v Milanom Jesenským v januári 2021 v Martine v kryte civilnej obrany zavraždili 47-ročného muža. Dorčík bol po odvolaní prokurátora Daniela Lipšica odsúdený na doživotie a Milan Jesenský na 25 rokov. |- |62 |Miroslav Lehotský |sériový vrah |19.4.2021 |13.4.2022 |Miroslav Lehotský v rokoch 2010 až 2012 zavraždil troch ľudí, pričom ich pozostatky rozrezal a spálil. |} == § 47 Zákon č. 300/2005<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=S-EPI|odkaz na autora=|titul=Zákon č. 300/2005 Z. z.Trestný zákon|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300#p47|vydavateľ=zakonypreludi.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-20|miesto=|jazyk=}}</ref> == Trest odňatia slobody na doživotie (1) Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. (2) Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.[[Súbor:LifeSentenceMapNew.svg|náhľad|Doživotie.{{legend|#e35d5d|Používa sa trest odňatia slobody na doživotie}}{{legend|#66e35d|Trest odňatia slobody na doživotie sa používa iba za určitých okolností}}{{legend|#5d82e3|Uväznenie na doživotie bolo zrušené alebo nikdy neexistovalo}}{{legend|#e0e0e0|Neznámy právny stav}}]] == Doživotný trest v iných krajinách == Niekoľko európskych krajín zrušilo všetky formy neobmedzeného trestu odňatia slobody. V Srbsku, Chorvátsku a Španielska stanovili maximálny trest na 40 rokov (za každé odsúdenie, ktoré v praxi zachováva možnosť de facto doživotného uväznenia), v Bosne a Hercegovine, je stanovený maximálny trest na 45 rokov. Portugalsko, zrušilo všetky formy doživotného trestu odňatia slobody už v roku 1884 väzenskými reformami "''Sampaio e Melo''", ktoré stanovili maximálny trest na 25 rokov. V mnohých ďalších krajinách sveta bol trest doživotného väzenia zrušený práve po vzore Portugalska. Mnohé z krajín, ktorých vlády zrušili doživotné väzenie ako aj väzenie na neurčitý čas, boli kultúrne ovplyvnené alebo kolonizované Španielskom alebo Portugalskom a takéto zákazy majú vo svojich súčasných ústavných zákonov (vrátane samotného Portugalska, avšak nie Španielska). V Nórsku a Španielsku sa v súčasnosti diskutuje o otázke opätovného zavedenia doživotného trestu odňatia slobody. V Európe existuje viacero krajín, v ktorých zákon výslovne ustanovuje doživotné tresty bez možnosti podmienečného prepustenia (Anglicko a Wales, Holandsko, Moldavsko, Bulharsko, Taliansko, Maďarsko, Rakúsko, Malta, Albánsko a Írsko). == Počet odsúdených na doživotný trest v iných krajinách == V susednom Česku bolo v roku 2020 len 44 odsúdených na doživotie (medzi nimi napríklad ''Rudolf Fian'' a ''Tomáš Křepela'', ktorí spôsobili smrť viac ako 50 ľuďom, ''Jaroslav a Dana Stodolovci'', ktorí zabili 8 ľudí a Jiří Kajínek, ktorému bola po 23 rokoch vo väzení <!-- nesúvislých 23 rokov (okrem útekov) odsúdený na doživotie 23.júna 1998 omilostený v máji 2017. -->23. mája 2017 udelená prezidentská milosť). Počet odsúdených na doživotie sa celosvetovo od roku 2000 zvyšuje. V roku 2014 bolo na celom svete vo svete formálne doživotne odsúdených približne 479 000 osôb, v porovnaní s 261 000 v roku 2000, čo predstavuje nárast o 84% za 14 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Penal Reform International, Professor Dirk Van Zyl Smit and Dr Catherine Appleton|url=https://www.penalreform.org/issues/life-imprisonment/key-facts/|dátum vydania=2018|dátum prístupu=2020/01/10|vydavateľ=|jazyk=en}}</ref> Najvyšší absolútny aj relatívny počet väznených na doživotie je v USA (50 na 100 000 obyvateľov). Potom nasleduje v relatívnom počte Južná Afrika (23 na 100 000 obyvateľov) a Veľká Británia 13. V tejto štatistike nie sú zahrnuté exotické malé ostrovné krajiny, kde relatívny počet môže byť tiež vysoký.<ref name=":6">{{Citácia knihy|titul=Life Imprisonment: A Global Human Rights Analysis|url=https://books.google.sk/books?id=ENtwDwAAQBAJ|vydavateľ=Harvard University Press|rok=2019-01-14|isbn=978-0-674-98066-2|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: ENtwDwAAQBAJ|meno=Dirk van Zyl|priezvisko=Smit}}</ref> V USA je 2 500 ľudí, ktorí si odpykávajú trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia za zločiny, ktoré spáchali ako deti a mladiství.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deti na doživotie posielajú len v Spojených štátoch|url=https://dennikn.sk/68327/deti-na-dozivotie-posielaju-len-v-spojenych-statoch-kritizuje-ich-sprava-osn/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-03-10|dátum prístupu=2020-01-10|jazyk=sk-SK|meno=Tomáš|priezvisko=Vasilko}}</ref> Z celkového počtu doživotne odsúdených v USA (okolo 160 000<ref name=":6" /> a z toho je 53 290 bez možnosti prepustenia), teda títo odsúdení predstavujú asi 5%. Je zaujímavé, že doživotný trest vo Veľkej Británii je udeľovaný častejšie ako v USA (11% odsúdených dostane doživotie a 9,5% odsúdených v USA). Výnimkou v tejto štatistika je India, kde až 53,7% trestov je doživotných, čo je však spôsobené aj pomalosťou indického justičného systému. Naopak relatívne málo odsúdených na doživotie je v Rusku aj preto, že trest smrti tam bol zrušený nie tak dávno.<ref name=":6" /> ==Referencie== {{Referencie}} ==Pozri aj== *[[Trest smrti]] *[[Sériový vrah]] * [[Masový vrah]] * [[Zločinecká skupina]] * [[Vražda]] * [[Úkladná vražda]] [[Kategória:Tresty]] [[Kategória:Trestné právo]] hn0gmt1t2vi88fwx8ki033jlsmr2vdu Divoký anjel 0 465281 7429916 7413785 2022-08-25T15:33:34Z A1B9C2 203185 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Divoký anjel | en = Muñeca Brava | logo = Muñeca_brava.jpg | krajina = {{minivlajka|ARG}} [[Argentína]] | dĺžka = 45 minút | počet častí = 270 | počet sérií = 1 | jazyk =[[španielčina]] | slogan = | hudba = [[Natalia Oreiro]] – ''Cambio Dolor'' | réžia = Hernán Abrahamnsohn<br>Gaita Aragona<br>Víctor Stella | scenár = Enrique Torres | námet =Enrique Torres | žáner =romanticko-dramatická telenovela | rok orig = 1999 | tv orig = [[Telefe]] | rok sk = 2001 | tv sk = [[Jednotka (STV)|Jednotka]] | obsadenie = [[Natalia Oreiro]]<br>[[Facundo Arana]] | webstránky = }} '''Divoký anjel''' ({{v jazyku|spa}}''Muñeca Brava'') je [[Argentína|argentínska]] [[telenovela]] z produkcie [[Raúl Lecouna|Raúla Lecounu]] a televízie [[Telefe]] v rokoch [[1998]] – [[1999]]. Hlavné postavy stvárnili herci [[Natalia Oreirová|Natalia Oreiro]] a [[Facundo Arana]]. Na Slovensku telenovelu Divoký anjel vysielala verejnoprávna [[Jednotka (STV)|Jednotka]] od 10. apríla [[2001]] do 29. apríla [[2002]], od 14. septembra [[2009]] do 25. októbra [[2010]] a naposledy od 5. septembra [[2011]] do 12. októbra [[2012]]. Najnovšie na telenovelu Divoký anjel zakúpila vysielacie práva TV Doma, ktorá ju vysiela od pondelka 18. júla 2022 každý pracovný deň o 16:30 v dvoch častiach za sebou. Od pondelka 22. augusta 2022 sa seriál presunul na 15:55, kde sa taktiež vysiela v dvoch častiach za sebou. ==Postavy== {| class="wikitable" |+ !Herec / Herečka !Postava !Slovenský dabing |- |[[Natalia Oreirová|Natalia Oreiro]] |Milagros Esposito Di Carlo de Miranda alias "Mili", "Cholito" a "Carlito" |[[Vanda Ružičková]] |- |[[Facundo Arana]] |Ivo Di Carlo Miranda |[[Stano Král|Stanislav Král]] |- |Fernanda Mistral |Luisa Rapallo de Di Carlo |[[Táňa Radeva|Tatiana Radeva]] |- | rowspan="2" |Verónica Vieyra | rowspan="2" |Victoria Di Carlo alias "Vicky" |[[Elena Podzámska]] |- |[[Gabriela Dzuríková]] |- |Lydia Lamaison |madam Angélica Di Carlo |[[Mária Kráľovičová]] |- |Victoria Onetto |Adelina de Solo alias "Lina" |[[Lenka Košická]] |- |Norberto Díaz |Damián Rapallo |[[Jozef Vajda]] |- |Mariana Arias |Andrea Ramos |[[Katarína Križanová]] |- |Silvia Baylé |Amparo Rodríguez alias Socorro "Soco" de García |[[Ľubica Očková]] |- |Segundo Cernadas |Pablo Rapallo |[[Pavol Višňovský|Pavel Višňovský]] |- |Osvaldo Guidi |Bernardo Avelleyra |[[Alfréd Swan]] |- |Valeria Lorca |Martha alias "Martita" |[[Mária Landlová]] |- |Gabriela Sari |Gloria Esposito |[[Barbora Chlebcová]] |- | rowspan="2" |Pablo Novak | rowspan="2" |Alfredo Luis Solo alias "Bobby" |[[Martin Zatovič]] |- |[[Peter Sklár]] |- |Gino Renni |Ramón García Parapuchino |[[Ivan Laca]] |- |Marcelo Mazzarello |Rocky alias "Morgan" |[[Juraj Predmerský]] |- |Arturo Maly |Federico Di Carlo |[[Dušan Jamrich]] |- |Sebastián Miranda |Carlos alias "Chamuco" |[[Ján Tréger]] |- |Humberto Serrano |otec Manuel |[[Ján Mistrík]] |- |Brian Caruso |Gamuza |[[Ondrej Kaprálik]] |- | rowspan="2" |Florencia Ortiz | rowspan="2" |Pilar |[[Silvia Šuvadová]] |- |[[Ľubica Trégerová]] |- |Paola Krum |Florencia Rizzo de Di Carlo Miranda |[[Henrieta Jančišinová]] |- |Diego Ramos |Sergio Costa Jr. |[[Vladimír Kobielsky]] |- |Paula Siero |Marina Rizzo de Rapallo |[[Katarína Jesenská]] |- |Marita Ballesteros |Rosario de Albertini alias "Rosi" |[[Lucia Vráblicová]] |- |Lorena Meritano |Carolina Domínguez |[[Elena Podzámska]] |- |Gustavo Guillén |Fabrizio Rizzo alias Daniel Breyla |[[Jaroslav Mendel]] |- |Isabel Macedo |Ana |[[Barbora Mišíková]] |- |Jorge García Marino |Armando Ripeti |[[Peter Rúfus]] |- |Rodolfo Machado |Néstor Miranda |[[Jozef Šimonovič]] |- |Fernando Llosa |Domenico Rizzo |[[Bronislav Križan]] |- |Roberto Fiore |Gustavo Marías |[[Ivan Romančík]] |- |Patricia Rozas |Lydia |[[Helena Geregová]] |- |Gogó Andreu |don Pepe |??? |} === Externé odkazy === * {{imdb film|id=0202197|názov=Divoký anjel}} * {{csfd film|id=122064|názov=Divoký anjel}} [[Kategória:Argentínske telenovely]] [[Kategória:Telenovely z 1998]] 8rlai0etrdmipmhdn6u25jeiupk3rqy HŠK Zrinjski Mostar 0 467960 7429994 7392114 2022-08-25T21:52:33Z 2A02:AB04:1B9:6C00:9EF:657D:2C2C:13D5 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = HŠK Zrinjski Mostar | obrázok = | celýnázov = ''Hrvatski športski klub Zrinjski Mostar'' | prezývka = Plemići | založený = 1905 | štadión = [[Bijeli Brijeg Stadium]] | kapacita = 25 000 | predseda = {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Denis Lasić]] | tréner = {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Sergej Jakirović]] | liga = [[Premier League Bosny a Hercegoviny|Premier League BIH]] | sezóna = 2021/22 | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1=|vzor_t1=__redrightsash|vzor_pp1=| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FF0000 | vzor_lp2=|vzor_t2=_whiterightsash|vzor_pp2= | ľavéplece2=FF0000|telo2=FF0000|pravéplece2=FF0000|trenírky2=FF0000|ponožky2=FF0000 }} '''HŠK Zrinjski Mostar''' je bosniansky [[futbalový klub]] sídliaci v meste [[Mostar]]. Bol založený v roku [[1905]] chorvátskou mládežou vedenou profesorom Kuštrebom. Klub je podporovaný chorvátskym obyvateľstvom mesta a chorvátsky symbol je aj súčasťou znaku klubu. V rokoch 1945-1992 mal zakázanú činnosť kvôli nacionalistickému zázemiu. Jeho činnosť bola obnovená až po rozpade [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a vzniku [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] v roku [[1992]]. Je najstarším klubom v krajine a momentálne (február 2013) hrá najvyššiu domácu súťaž [[Premier League Bosny a Hercegoviny|Premier League]]. Zrinjski Mostar má tiež tímy v [[basketbal]]e, [[hádzaná|hádzanej]] a [[box]]e. Domáce zápasy hráva na štadióne [[Bijeli Brijeg Stadium]], ktorý má kapacitu 25 000 miest. Štadión bol postavený v roku [[1971]] a až do roku [[1991]] bol využívaný mestským rivalom [[FK Velež Mostar]]. V 70tych a 80tych prilákal na niektoré zápasy až 35 000 fanúšikov. Štadión je druhým najväčším v krajine. Hlavnými farbami klubu sú červená a biela. Fanúšikovia klubu sú prezývaní ''Ultras'' a fanklub bol založený v roku [[1994]]. Najväčším úspechom je 2-násobný majstrovský titul a tiež dokázal raz vyhrať [[Football Cup of Bosnia and Herzegovina|pohár Bosny a Hercegoviny]]. ==Úspechy== * ''[[Premier League of Bosnia and Herzegovina|Premier League Bosny a Hercegoviny]]'' **Víťaz (2): 2004-05, 2008-09 *''[[Kup Bosne i Hercegovine|Pohár Bosny a Hercegoviny]]'' **Víťaz (1): 2007-08 == Zrinjski Mostar v európskych súťažiach == {| bgcolor="#f7f8ff" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 95%; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#CCCCCC" | align="left" width="75" | '''Sezóna''' | align="left" width="230" | '''Súťaž''' | align="left" width="200" | '''Súper''' | align="left" width="70" | '''1. zápas''' | align="left" width="70" | '''2. zápas''' | align="left" width="70" | '''Celkovo''' |- bgcolor="#EFEFEF" |align="left" |2000 || 1. kolo [[Pohár Intertoto UEFA]] || {{minivlajka|Švédsko}} [[Västra Frölunda IF]] || 2:1 || 0:1 || 2:2 [[pravidlo gólu vonku|v]] |- |align="left" |2005/06 || 1. predkolo [[Liga majstrov UEFA]] || {{minivlajka|Luxembursko}} [[F91 Dudelange]] || 0:4 [[po predĺžení|pp]] || 1:0 || 1:4 |- bgcolor="#EFEFEF" |align="left" |2006 || 1. kolo [[UEFA Cup]] || {{minivlajka|Malta}} [[Marsaxlokk F.C.]] || 3:0 || 1:1 || 4:1 |- bgcolor="#EFEFEF" |align="left" |2006 || 2. kolo [[UEFA Cup]] || {{minivlajka|Izrael}} [[Maccabi Petah Tikva F.C.]] || 1:3 || 1:1 || 2:4 |- |align="left" |2007/08 || 1. predkolo [[UEFA Cup]] || {{minivlajka|Srbsko}} [[FK Partizan]] || 1:6 || 0:5 || 1:11 |- |align="left" |2007/08 || 2. predkolo [[UEFA Cup]] || {{minivlajka|Macedónsko}} [[FK Rabotnički]] || 1:2 || 0:0 || 1:2 |- bgcolor="#EFEFEF" |align="left" |2008/09 || 1. predkolo [[UEFA Cup]] || {{minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[FC Vaduz]] || 3:0 || 2:1 || 5:1 |- bgcolor="#EFEFEF" |align="left" |2008/09 || 2. predkolo [[UEFA Cup]] || {{minivlajka|Portugalsko}} [[S.C. Braga]] || 0:2 || 0:1 || 0:3 |- |align="left" |2009/10 || 2. predkolo [[Liga majstrov UEFA]] || {{minivlajka|Slovensko}} [[ŠK Slovan Bratislava]] || 1:0 || 0:4 || 1:4 |- bgcolor="#EFEFEF" |align="left" |2010/11 || 1. predkolo [[Európska liga UEFA]] || {{minivlajka|Kazachstan}} [[FC Tobol]] || 2:1 || 2:1 || 4:2 |- bgcolor="#EFEFEF" |align="left" |2010/11 || 2. predkolo [[Európska liga UEFA]] || {{minivlajka|San Maríno}} [[S.P. Tre Penne]] || 4:1 || 9:2 || 13:3 |- bgcolor="#EFEFEF" |align="left" |2010/11 || 3. predkolo [[Európska liga UEFA]] || {{minivlajka|Dánsko}} [[Odense Boldklub|Odense BK]] || 0:0 || 3:5 || 3:5 |} == Káder mužstva== ;Súčasná zostava: {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=13. február 2013}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Bosna a Hercegovina|poz=B|meno=[[Adnan Hadzič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Chorvátsko|poz=O|meno=[[Josip Lisica]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Bosna a Hercegovina|poz=O|meno=[[Josip Sesar]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Čierna Hora|poz=O|meno=[[Goran Markovič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Bosna a Hercegovina|poz=O|meno=[[Anto Radeljič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Luka Brlenič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Srbsko|poz=Z|meno=[[Lazar Marjanovič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Amer Bekič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Srbsko|poz=Z|meno=[[Igor Aničič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Z|meno=[[Mile Pehar]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Bosna a Hercegovina|poz=B|meno=[[Igor Melher]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Srbsko|poz=Z|meno=[[Vučina Sčepanovič]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Hrvoje Miličevič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Bosna a Hercegovina|poz=O|meno=[[Pero Stojkič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Ante Čilič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Z|meno=[[Filip Arezina]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Ivan Ferenc]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Srbsko|poz=O|meno=[[Igor Zurzinov]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Bosna a Hercegovina|poz=B|meno=[[Nikola Vasilj]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Z|meno=[[Milan Muminovič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Z|meno=[[Davor Martinovič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Bosna a Hercegovina|poz=O|meno=[[Marin Aničič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Macedónsko|poz=Z|meno=[[Gligor Gligorov]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Chorvátsko|poz=Ú|meno=[[Matija Poredski]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} ==Nedávni tréneri== * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Ivica Barbarić]] (2002–03) * {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Stjepan Deverić]] (2003–04) * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Franjo Džidić]] (2004–05) * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Blaž Slišković]] (Aug 2005–Okt 07) * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Dragan Jović]] (Okt 2007–Sept 10) * {{minivlajka|Slovinsko}} [[Marijan Bloudek]] (Sept 2010–Nov 10) * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Slaven Musa]] (Nov 2010–Apríl 12) * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Draženko Bogdan]] ''(dočasne)'' (Máj 2012) * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Dragan Perić (futbalista)|Dragan Perić]] (Máj 2012–) ==Externé odkazy== * [http://www.hskzrinjski.ba/ Oficiálna stránka klubu] == Externé odkazy == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zrinjski Mostar | url = http://www.soccerfame.sk/team/zrinjski | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.2.2013 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Squad of HSK Zrinjski Mostar in the season 2012/2013 | url = http://www.transfermarkt.com/en/hsk-zrinjski-mostar/startseite/verein_6808.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.2.2013 | vydavateľ = transfermarkt.com | miesto = | jazyk = po anglicky }} [[Kategória:Bosnianske futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1905]] rgef5w5izqbgd6fpb0spu8xaxpvlely František (pápež) 0 476156 7429927 7313065 2022-08-25T15:41:43Z JM544 217649 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = pápež <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = František |zvolené meno originálne = Franciscus |meno = Jorge Mario Bergoglio |meno originálne = |rodné meno = |aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = Pope Francis South Korea 2014.png <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = FirmaPapaFrancisco.svg <!-- meno obrázku na commons --> |erb = Coat of arms of Franciscus.svg <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = Miserando atque eligendo |heslo po slovensky = „Poľutovaniahodný, ale vyvolený“ |štát pôsobenia = |dátum narodenia = {{dnv|1936|12|17}} |miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] |dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = |dátum pohrebu = |miesto pohrebu = |1. funkcia = Rímsky pápež |1. funkcia - obdobie = [[13. marec]] [[2013]]{{--}}súčasnosť |1. funkcia - predchodca = [[Benedikt XVI.]] |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = Arcibiskup buenosaireský |2. funkcia - obdobie = [[28. február]] [[1998]]{{--}}[[13. marec]] [[2013]] |2. funkcia - predchodca = [[Antonio Quarracino]] |2. funkcia - nástupca = [[Mario Aurelio Poli]] |funkcie = * arcibiskup koadjútor buenosaireský<br />([[3. jún]] [[1997]]{{--}}[[28. február]] [[1998]]) * pomocný biskup buenosaireský<br />([[27. jún]] [[1992]]{{--}}[[3. jún]] [[1997]]) * provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]<br />v Argentíne ([[1973]]{{--}}[[1979]]) * predseda argentínskej biskupskej konferencie ([[2005]]{{--}}[[2011]]) |cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] |rítus = |rehoľa = [[Spoločnosť Ježišova]] |večné sľuby dátum = {{duv|1973|04|22|1936|12|17|k=0}} |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{duv|1969|12|13|1936|12|17|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kňazské svätenie miesto = |kňazské svätenie svätiteľ = [[Ramón José Castellano]] |kňazský svätiteľ funkcia = emeritný arcibiskup córdobský |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |menovanie dátum = {{duv|1992|05|20|1936|12|17|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] |potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie dátum = {{duv|1992|06|27|1936|12|17|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie miesto = |biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Antonio Quarracino]] |biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup buenosaireský |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Ubaldo Calabresi]] |1. spolusvätiteľ funkcia = apoštolský nuncius v Argentíne |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Emilio Ogñénovich]] |2. spolusvätiteľ funkcia = biskup mercedeský |kardinál dátum = {{duv|2001|02|21|1936|12|17|k=0}} <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kardinál menujúci = Ján Pavol II. |kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz |titulárny kostol = San Roberto Bellarmino |pontifikát dátum = {{duv|2013|03|13|1936|12|17|k=0}} <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |intornizácia dátum = {{duv|2013|03|19|1936|12|17|k=0}} |poradie pápež = 266 |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = |patrón = |atribúty = }} '''František''' ({{vjz|lat|''Franciscus''}}), vl. menom '''Jorge Mario Bergoglio,''' [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] (* [[17. december]] [[1936]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]]) je [[Zoznam pápežov|266.]] [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], rímsky biskup a panovník štátu [[Vatikán]] zvolený v [[konkláve]] dňa [[13. marec|13. marca]] [[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | titul = Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny | url = http://www.sme.sk/c/6732101/minuta-po-minute-novym-papezom-je-kardinal-bergoglio-z-argentiny.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = SME}}</ref> Je prvým pápežom pochádzajúcim z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu (z [[Argentína|Argentíny]]), prvým pápežom, ktorý vzišiel z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti [[Gregor III. (pápež)|Gregora III.]] prvým pápežom, ktorý sa nenarodil v [[Európa|Európe]].<ref name="TKKBS-zvolenie">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ|url=http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313070|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2013-03-20}}</ref> Podľa Františkových vlastných slov má byť jeho pontifikát krátky.<ref>https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert</ref> Narodil sa v [[Buenos Aires]] v [[Argentína|Argentíne]]. Za [[Katolícky kňaz|katolíckeho kňaza]] bol vysvätený v roku [[1969]]. Medzi rokmi [[1973]] až [[1979]] pôsobil ako provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] v Argentíne. Roku [[1998]] sa stal biskupom buenosaireským a za [[kardinál]]a ho vymenoval sv. [[Ján Pavol II.]] v roku [[2001]]. Cirkev v [[Argentína|Argentíne]] viedol aj počas nepokojov v Argentíne v [[December 2001|decembri]] [[2001]]. Vlády [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]] a [[Cristina Fernándezová Kirchnerová|Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej]] ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] dňa [[28. február]]a [[2013]] konkláve zvolilo [[13. marec|13. marca]] [[2013]] kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Pápež František je známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o [[Chudoba|chudobných]] a odhodlanie viesť [[medzináboženský dialóg]]. Je uznávaný za to, že má menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], než aby obýval [[pápežský apartmán]] v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastáva názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporuje neovládaný [[kapitalizmus]], [[marxizmus]], alebo marxistické verzie [[Teológia oslobodenia|Teológie oslobodenia]]. František sa drží tradičných cirkevných pohľadov v otázkach [[Interrupcia|interrupcií]], [[Manželstvo|manželstva]], vysvätení žien za kňazov a [[celibát]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti | url = https://svet.sme.sk/c/22324357/papez-rozhodol-proti-vysvateniu-zenatych-muzov-v-amazonskej-oblasti.html?ref=terazbox_sme | dátum vydania = 2020-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20-02-12 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = Slovenský }}</ref>Je proti [[Konzumerizmus|konzumizmu]] a podporuje snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa jeho pontifikát zameriava s vyhlásením v [[Encyklika|encyklike]] ''[[Laudato si']]''. V medzinárodnej [[Diplomacia|diplomacii]] sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Kuba|Kubou]] a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 je známy ako kritik neo-[[Nacionalizmus|nacionalizmu]]. Svätý Otec František čelí otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických [[Konzervativizmus|konzervatívcov]], na jeho konanie v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou ''[[Amoris laetitia]]'' ({{VJZ|slk}}Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti [[Eucharistia|Eucharistie]], alebo jeho konanie v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list [[motu proprio]] s názvom ''[[Vos estis lux mundi]].'' Pápež sa stal [[Person of the Year|osobnosťou roka 2013 časopisu ''Time'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131211036|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’|url=http://www.washingtonpost.com/blogs/on-leadership/wp/2013/12/11/time-magazine-names-pope-francis-the-person-of-the-year/|vydavateľ=The Washington Post|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> == Pôvod a mladosť == === Rodina === Jorge Mario Bergoglio sa narodil v [[Buenos Aires]] ako najstarší z piatich detí [[Taliani|talianskych]] prisťahovalcov z kraja [[Piemont]]. Jeho otec [[Mário José Bergoglio]] sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku [[1928]] do [[Argentína|Argentíny]], kde pracoval ako železničný pracovník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rice-Oxley | meno = Mark | titul = Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty | url = http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/13/jorge-mario-bergoglio-pope-poverty | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = Guardian | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeho manželkou sa [[12. december|12. decembra]] [[1935]] stala [[Regina Mária Sívori]]. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu. [[Súbor:Jorge Mario Bergoglio attended a salesian school between 1948 and 1949.jpg|náhľad|Mladý Bergoglio študoval v saleziánskej škole, na fotografii štvrtý zľava v strednom rade]] Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter, [[Cristina Bergogliová]], je maliarka žijúca v španielskom Madride. === Detstvo a mládežnícke roky === Svoje detské roky prežil v mestskej časti [[Flores (Buenos Aires)|Flores]] na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z [[Argentína|Argentíny]] na neho spomínajú ako na neposedného uličníka, vraj bol ''malý čertík,'' tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke [[Priateľ|priateľstvo]], v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť. Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravého [[pľúca]]. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami. V knižnom rozhovore ''El Jesuita,'' ktorý v roku [[2010]] vydali novinári [[Sergio Rubín]] a [[Francesca Ambrogettiová]], uvádza, že ako mládežník rád tancoval [[Tango (tanec)|tango]]. Má rad klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma ''[[Babettina hostina]]''. Bergoglio v roku [[2010]] v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná [[Amália Demonte]] príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník [[The Daily Telegraph]]. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemá súčasná hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] čo skrývať. V šiestom ročníku navštevoval ''Wilfrid Barón de los Santos Ángeles'', školu [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov Don Bosca]], v [[Ramos Mejía]] v [[Buenos Aires (provincia)|Provincii Buenos Aires]]. ==== Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie ==== Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním ''Escuela Técnica Industrial N° 27 [[Hipólito Yrigoyen]],'' ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi [[Argentína|Argentíny]]. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá ''Laboratória Hickethier-Bachmann.'' Tam pracoval pod vedením [[Esther Ballestrinová|Esther Ballestrinovej]]. Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru, či vytierač dlážky. === Záľuby === Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu [[Club Atlético San Lorenzo de Almagro|San Lorenzo de Almagro]]. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako ''[[milonga]]''. == Jezuita == === Povolanie === Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť ''Deň jari,'' populárny sviatok, ktorý v [[Argentína|Argentíne]] slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako ''Deň študentov'', kedy majú všetci študenti voľno od školy. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k [[Spoveď|spovedi]], kde ho veľmi inšpiroval [[kňaz]], ktorý ho spovedal. Bergoglio študoval za kňaza v ''Arcidiecéznom seminári Nepoškvreného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]'' vo [[Villa Devoto]] (časť [[Buenos Aires]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rocca|meno=Francis X.|titul=Cardinal Jorge Bergoglio: a profile|url=http://www.catholicherald.co.uk/news/2013/03/13/cardinal-bergoglio-profile/|dátum vydania=2013-03-13|dátum prístupu=2013-03-13|vydavateľ=Catholic Herald|jazyk=po anglicky}}</ref> Po troch rokoch štúdií Bergoglio vstúpil ako [[Noviciát|novic]] do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] dňa [[11. marec|11. marca]] [[1958]]. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári. Ako jezuitský novic študoval [[humanitné vedy]] v [[Santiago (Čile)|Santiagu]] v [[Čile]]. Po svojom noviciáte v [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom [[12. marec|12. marca]] [[1960]], kedy zložil sľuby ''chudoby, čistoty a poslušnosti''. V roku [[1960]], Bergoglio získal certifikát z filozofie z [[Colegio Máximo San José]] v San Miguel. V rokoch [[1964]] a [[1965]] učil literatúru a psychológiu na ''Colegio de la Inmaculada'' (stredná škola) v provincii Santa Fe v [[Argentína|Argentíne]], a roku [[1966]] učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v [[Buenos Aires]]. === Kňaz === V roku [[1967]] dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup [[Ramón José Castellano]], dňa [[13. december|13. decembra]] [[1969]]. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom [[Teológia|teológie]]. Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v [[Alcalá de Henares]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[22. apríl]]a [[1973]] zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku [[1979]] menovaný za [[Provinciál|provinciála]] jezuitov v [[Argentína|Argentíne]]. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla [[Jomkipurská vojna|piata arabsko-izraelská vojna]]. Keď roku [[1980]] už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora ''Filozofickej a telologickej fakulty San Miguel'' kde sám študoval. Predtým ako sa ujal funkcie strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na [[Milltown Institute of Theology and Philosophy]] v [[Dublin|Dubline]]. Vo funkcii rektora slúžil až do roku [[1986]]. Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie [[Philosophisch-Theologische Hochschule Sankt Georgen|Sankt Georgen]] v nemeckom [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]], kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia [[Romano Guardini|Romana Guardiniho]], špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v jeho diele ''Der Gegensatz.'' Avšak predčasne sa vrátil do [[Argentína|Argentíny]], aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdobe]]. V roku [[1992]] bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu ''disentu'' v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor [[Teológia oslobodenia|teológii oslobodenia]], či jeho práci ako pomocného biskupa [[Buenos Aires]]. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža. === Biskup === Pápež [[Ján Pavol II.]] ho [[20. máj]]a [[1992]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] v [[Buenos Aires]], biskupskú vysviacku prijal [[27. júl]]a toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires [[kardinál]]a [[Antonio Quarracino|Antonia Quarracina]], ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová ''„Miserando atque eligendo“ (''{{VJZ|slk|Poľutovaniahodný, ale vyvolený}}''),'' ktoré si vzal z homílie svätého [[Beda Venerabilis|Beda Ctihodného]] o úseku z [[Evanjelium podľa Matúša|Matúša]] 9:9–13: ''„Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.'' Bergoglio bol [[3. júl|3. júla]] [[1997]] vymenovaný za [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal [[28. február]]a [[1998]] po smrti kardinála Quarracina. [[Súbor:Bergoglio Misa Conmemoracion Beagle cropped.jpg|náhľad|Bergoglio v roku [[2008]]]] Keď v [[December 2011|decembri]] [[2011]] dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov [[Kánonické právo|kánonického práva]] pápežovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] rezignáciu na funkciu arcibiskupa [[Buenos Aires]]. Kedže nemal žiadneho [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu. ==== Blízkosť chudobným a núdznym ==== Arcibiskup Bergoglio zakladal nové [[Farnosť (cirkev)|farnosti]] a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol [[Pro-life hnutie|pro-life]] iniciatívy a založil komisiu pre [[Rozvod (manželstvo)|rozvody]]. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v [[Slum|slumoch]], chudobných častiach [[Buenos Aires]]. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku ''„Biskup slumov“.'' Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na [[Zelený štvrtok]] v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či [[Slum|slumy]]. ==== Financie ==== Na počitatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdajom a tak sa arcidiecéza blížila [[Bankrot|bankrotu]]. Keď sa účty zmenili na [[Bežný účet (banka)|bežné]], donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne. ==== Gréckokatolíci v Argentíne ==== Bergoglio bol [[6. november|6. novembra]] [[1998]] vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|preláta]] svojho obradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis | url = http://www.gcatholic.org/hierarchy/pope/FR1.htm | vydavateľ = gcatholic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність | url = http://risu.org.ua/ua/index/all_news/catholics/ugcc/51592 | vydavateľ = risu.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinský [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] väčší arcibiskup [[Sviatoslav Ševčuk]] sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy ''„sa staral o našu cirkev v Argentíne“'' ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v [[Buenos Aires]]. ==== Suspednovaný biskup Podestá ==== V roku [[2000]] bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s [[Jerónimo Podestá|Jerónimom Podestáom]], bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor [[Argentínska revolúcia|Argentínskej revolučnej]] vojenskej diktatúre roku [[1972]]. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany [[Vatikán|Vatikánu]]. V tomtiež roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne potrebuje ''„si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“'' v 70. rokoch 20. storočia počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]]. ==== Slávenie tridentskej omše ==== Keď v roku [[2007]] pápež [[Benedikt XVI.]] vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred [[Druhý vatikánsky koncil|druhým vatikánskym koncilom]], Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v [[Tridentská omša|mimoriadnej forme Rímskeho rítu]]. Slávila sa raz týždenne. ==== Predseda argentínskej biskupskej konferencie ==== Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2005]] bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol [[11. november|11. novembra]] [[2008]] znovuzvolený na ďalšie tri roky. Bol členom riadiaceho orgánu konferencie, prezidentom komisie pre [[Pontificia Universidad Católica Argentina|Pápežskú katolícku Univerzitu Argentíny]] a členom liturgickej komisie pre správu svätýň. Počas jeho pôsobenia ako predsedu biskupská konferencia vydala kolektívne ospravedlnenie za zlyhanie Cirkvi pri ochrane ľudí pred vojenskou Juntou počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]].[[Súbor:Coat of arms of Jorge Mario Bergoglio.svg|náhľad|Erb kardinála Bergoglia]] [[Súbor:V 18 juin 2008 par le cardinal Bergoglio -15.jpg|náhľad|Kardinál Bergoglio (vľavo) a kardinál [[Marc Ouellet|Ouellet]]]] === Kardinál === Pri konzistóriu [[21. február]]a [[2001]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] menoval za [[Kardinál|kardinála]] rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom [[San Roberto Bellarmino]], v ktorom slúžili jezuiti a nesie meno jezuitu. Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v [[Olivos]]. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny a varil si sám. Ako kardinál bol známy svojou úctou k svätej [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]] a pridával jej malý obrázok listom, ktoré písal, nazývajúc ju skvelou misionárskou sväticou. ==== Rímska kúria ==== Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii: * Člen [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] * Člen ''Kongregácie pre klérus'' * Člen ''Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života'' * Člen [[Pápežská rada pre rodinu|Pápežskej rady pre rodinu]] * Člen ''komisie pre Latinskú Ameriku'' ==== Konkláve 2005 ==== {{Hlavný článok|Konkláve (2005)}} Po smrti [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] sa zúčastnil jeho pohrebu. Pri [[konkláve]] v roku [[2005]], ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo Josepha kardinála Ratznigera, ktorý sa tak stal pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na [[Pápež|rímskeho biskupa]]. Podľa talianskeho magazínu ''Limes'' pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil [[konkláve]]. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Denník ''La stampa'' napísal, že Bergoglio bol v úzkom súboji s Ratzingerom až kým nepredniesol emotívnu prosbu, ktorou kardinálov žiadal, aby zaňho nehlasovali. == Pápež == [[Súbor:Francisco en el papamóvil (JMJ 2013).jpg|náhľad|František v [[Papamobil|papamobile]]]] František bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti [[Pľúca|pľúc]] nemajú veľký vplyv na jeho [[zdravie]]. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne [[respiračné ochorenie]], kde by mohol mať problém s dýchaním. V minulosti sa musel ospravedlniť z konzistória roku [[2007]] kvôli [[Zápal sedacieho nervu|zápalu sedacieho nervu]]. Ide o prvého pápeža zo [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi [[Svätá stolica|Svätou Stolicou]] a [[Spoločnosť Ježišova|jezuitmi]] sú občas napäté. František je taktiež prvý pápež z [[Amerika (svetadiel)|Amerického]] svetadielu a taktiež prvý z [[Južná pologuľa|Južnej pologule]]. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom ne-európskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z [[Európa|Európy]], predchádzajúci bol [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] zo [[Sýria|Sýrie]], ktorý zomrel roku [[741]]. Taktiež je dôležité podotknúť, že hoci sa František nenarodil v [[Európa|Európe]], je etnicky [[Európania|Európan]], keďže jeho rodičia boli imigranti z [[Taliansko|Talianska]]. V [[Konkláve (2005)|konkláve]] roku [[2005]] ostal kardinál Bergoglio ako druhý za kardinálom Ratzingerom{{--}}pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako ''„strohý“'' poznamenajúc ''„jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“.'' Vo večer kedy bol zvolený za pápeža šiel späť do hotela na [[Autobus|autobuse]] s ostatnými [[Kardinál|kardinálmi]], hoci si mohol vybrať pápežskú [[Limuzína|limuzínu]]. Nasledujúci deň navštívil kardinála [[Jorge María Mejía|Jorgeho María Mejía]] v [[Nemocnica|nemocnici]] a zhováral sa s pacientami a personálom. Na jeho prvom stretnutí s novinármi v sobotu po [[konkláve]] objasnil prečo si vybral také meno aké si vybral, citujúc svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]] ako ''„muža, ktorý nám dáva ducha pokoja, chudobný muž“'' a pápež dodal: ''„Ako veľmi by som chcel chudobnú Cirkev pre chudobných!“'' Okrem rodnej [[Španielčina|španielčiny]] sa vie František plynulo dohovoriť aj [[Latinčina|latinsky]] (oficiálny jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Taliančina|taliansky]] (oficiálny jazyk [[Vatikán|Vatikánu]] a bežne používaný jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Portugalčina|portugalsky]], [[Angličtina|anglicky]] a rozumie [[Piedmontčina|piedmontsky]] a trochu [[Ženevčina|ženevsky]]. František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ale rozhodol sa žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu [[Pius X.|Pia X.]], ktorý žije mimo pápežských apartmánov. Avšak, František sa aj tak týždenne objavuje v okne [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] pri modlitbe [[Anjel Pána]] v nedeľu napoludnie.[[Súbor:Papa Francisco recién elegido.jpg|náhľad|Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení]] === Konkláve === Jorge Mario Bergoglio bol za [[Zoznam pápežov|266.]] [[Pápež|pápeža]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] zvolený [[13. marec|13. marca]] [[2013]] o 19:06 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] (UTC+1) po piatej voľbe, v druhý deň konkláve a vybral si meno ''František.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | odkaz na autora = Imrich Gazda | titul = Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných | url = http://www.svetkrestanstva.sk/2013/03/papez-frantisek-zelam-si-cirkev.html | dátum vydania = 2013-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-16 | vydavateľ = Svet kresťanstva | miesto = | jazyk = }}</ref> Oznámenie ''[[Habemus papam]]'' predniesol [[kardinál]] protodiakon [[Jean-Louis Tauran]]. Kardinál [[Christoph Schönborn]] sa neskôr vyjadril, že František bol zvolený podľa dvoch nadprirodzených znamení, jedno v konkláve a teda dôverné a druhé bolo v tom, že [[Latinská Amerika|latinskoamerický]] pár priateľov kardinála mu pošepkali Bergogliovo meno, na čo on povedal: ''„Ak títo ľudia hovoria Bergoglio, je to znamenie Ducha Svätého“'' František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od [[Kardinál|kardinálov]] sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú [[Mozzeta|mozzetu]] ako predchádzajúci pápeži. Taktiež mal okolo krku zavesený ten istý železný [[Pektorál|pektorálny]] kríž, ktorý nosil už roky ako arcibiskup, v kontraste so zlatým krížom, ktorý nosili jeho predchodcovia. Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Day | meno = Michael | titul = Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics | url = http://www.independent.co.uk/news/world/europe/jorge-mario-bergoglio-becomes-pope-francis-i-white-smoke-from-sistine-chapel-heralds-shock-decision-to-elect-the-first-latin-american-first-jesuit-and-first-francis-to-lead-worlds-catholics-8532365.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = The Independent | jazyk = po anglicky }}</ref> pred zástupy ľudí na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] a z balkóna [[Bazilika svätého Petra|Baziliky]] sa im prihovoril a udelil požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za ''„emeritného rímskeho biskupa“'' pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] ako aj za neho samého ako nového ''„rímskeho biskupa“ .'' Františkove prvé verejné slová v úrade boli: ''„Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať [[Rím|Rímu]] biskupa. Zdá sa, že moji bratia [[Kardinál|kardináli]] ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“'' a po spoločnej modlitbe pokračoval: ''„A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“'' Potom udelil pápežské požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]] a dodal: ''„Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne [[Mária (matka Ježiša)|Márii]], aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Habemus Papam - Prvé slová nového Svätého Otca - Františka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313075|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Francis Inauguration fc10.jpg|náhľad|František na jeho inauguračnej svätej omši]] [[Súbor:Inauguration von Papst Franziskus (8572547846).jpg|náhľad|Zaplnené svätopeterské námestie počas inauguračnej omše]] ==== Inaugurácia ==== Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa [[19. marec|19. marca]] [[2013]] slávnostnou svätou omšou na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Vo svojej homílii sa František zameral na Slávnosť svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]], ktorá na ten deň v [[Liturgický kalendár|liturgickom kalendári]] pripadala. === Meno === Na svojej prvej audencii dňa [[16. marec|16. marca]] [[2013]] pápež povedal novinárom, že si vybral meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], pretože tento [[svätec]] sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí. Vysvetlil, že keď už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, že sa stane novým rímskym biskupom, [[Brazília|brazílsky]] kardinál [[Cláudio Hummes]] ho objal a pošepkal mu ''„Nezabudni na chudobných!“'' čo v ňom vzbudilo myšlienku práve na svätého [[František z Assisi|Františka]]. Bergoglio ešte ako kardinál vyjadroval svoju úctu k svätému [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]]: ''„Priniesol do Kresťanstva ideu chudoby proti luxusu, pýche, márnosti občianskych a cirkevných mocností. Zmenil históriu.“'' Toto je prvý raz v histórii, čo si pápež vybral meno ''František''. V deň jeho zvolenia [[Vatikán]] ujasnil, že jeho oficiálne pápežské meno je ''„František“ , nie „František I.“,'' teda v súvislosti s ním sa nepoužívajú žiadne [[Poradové číslo panovníka|poradové čísla panovníka]]. Vatikánsky hovorca povedal, že k menu sa pridá číslica I až vtedy, keby v budúcnosti bol ''František II.'' Je to prvý raz od pontifikátu pápeža [[Lando|Landa]], že pápež nenesie meno svojho predchodcu. František tiež povedal, že niektorí kardináli s ním vtipkovali, že by si mal vybrať buď meno ''Hadrián'', kedže [[Hadrián VI.]] bol reformátorom cirkvi, alebo ''Klement'', aby dorovnal skóre s [[Klement XIV.|Klementom XIV.]], ktorý potláčal [[Spoločnosť Ježišova|Spoločonosť Ježišovu]]. Vo [[Február 2014|februári]] [[2014]] sa do médií dostala správa, že ak by bol Bergoglio zvolený za pápeža už v pri [[Konkláve (2005)|konkláve]] v roku [[2005]], vybral by si meno Ján XXIV. na počesť svätého [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] Mal to povedať kardinálovi [[Francesco Marchisano|Francescovi Marchisanovi]]: ''„Ján, pomenoval by som sa Ján, ako Dobrý pápež, bol by som ním kompletne inšpirovaný.“'' === Rímska kúria === František [[16. marec|16. marca]] [[2013]] požiadal všetkých vysokopostavených členov [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]], aby provizórne zotrvali vo svojich funkciách. Za svojho osobného sekretára vymenoval [[Alfred Xuereb|Alfreda Xuereba]]. Dňa [[6. apríl|6. apríla]] [[2013]] vymenoval [[José Rodríguez Carballo|Josého Rodrígueza Carballa]]<nowiki/>do funkcie sekretára [[Kongregácia pre spoločnosti zasväteného živora a spoločnosti a apoštolského života|Kongregácie pre spoločnosti zasväteného živora a spoločnosti a apoštolského života]], funkcie ktorá bola niekoľko mesiacov neobsadená. František zrušil platbu bonusov, ktoré sa vyplácali zamestnancom Vatikánu pri príležitosti voľby nového pápeža, ktoré vychádzali na niekoľko miliónov eur a radšej sa rozhodol venovať peniaze na charitu. Taktiež zrušil ročný bonus 25 000 €, ktorý sa vyplácal kardinálom slúžiacim v komisii kontrolórov [[Inštitút pre náboženské diela|Vatikánskej banky]]. [[Súbor:Papa Francesco entra nella Domus Sanctae Marthae.JPG|náhľad|František vstupujúc do [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], kde žije namiesto rezidencie v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]]]] ==== Rada kardniálov ==== [[28. september|28. septembra]] [[2013]] zriadil František osemčlennú „''Radu kardinálov''“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi, či revidovania organizačnej štruktúry [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130930042|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-09-30|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Skupina obsahuje viacerých kritikov Vatikánskych operácií a iba jedného člena kúrie. Členovia rady sú: * [[Giuseppe Bertello]], predseda governorátu [[Vatikán|Vatikánu]] * [[Francisco Javier Errazuriz Ossa]] z [[Čile]] * [[Oswald Gracias]] z [[India|Indie]] * [[Reinhard Marx]] z [[Nemecko|Nemecka]] * [[Laurent Monsengwo Pasinya]] z [[Konžská demokratická republika|Konžskej demokratickej republiky]] * [[George Pell]] z [[Austrália (štát)|Austrálie]] * [[Seán O'Malley]] zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] * [[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga]] z [[Honduras|Hondurasu]] Za sekretára rady pápež vymenoval biskupa [[Marcello Semeraro|Marcella Semerara]]. Stretávať sa s pápežom začali [[1. október|1. októbra]] [[2013]] a riešili vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131001051|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-10-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> === Prvé záležitosti === V [[Marec 2013|marci]] [[2013]], 21 britiských katolíckych [[Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva|lordov]] s členov [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] zo všetkých strán požiadali Františka, aby povolil svätenie ženatých mužov za [[Kňaz|kňazov]] vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] s tým, že by [[celibát]] zostal povinný pre [[Biskup|biskupov]]. Žiadali o to v kontexte, že sa im javí zvláštne, že ženatí [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánski]] kňazi môžu byť prijatí do Katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, ale ženatí katolícki muži nemôžu. František povedal, že je to na zamyslenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope hints at possible ordination of married men|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-39233570|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-28|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Foaud Twai]], Latinský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] Jeruzalema, do svojej veľkonočnej homílie pripojil pozvanie pre pápeža na návšetevu [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Louis Rafael I., patriarcha [[Chaldejsko-katolícka cirkev|Chaldejsko-katolíckej cirkvi]]. pozval Františka na návštevu [[Irak|Iraku]], ktorá sa aj v [[Marec|marci]] [[2021]] uskutočnila. ==== Prvá Veľká noc ==== Na prvý [[Zelený štvrtok]] po zvolení za pápeža František umyl a pobozkal nohy desiatim mužom a dvom ženám, mladistvým páchateľom zločinu, vo veku od 14 do 21 rokov a neboli všetci [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkmi]]. Boli uväznení v [[Rím|rímskom]] zadržiavacom zariadení ''Casal del Marmo.'' Pápež im povedal, že akt umytia nôh znamená, že je im v službe. Bolo to prvý raz, čo pápež začlenil do tohto rituálu aj ženy, hoci Bergoglio ako arcibiskup to tak robil už skôr. Jeden muž a jedna žena, ktorým František umyl nohy, boli [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[2013]] František využil svoju [[Veľká noc|veľkonočnú]] homíliu na to, aby vyjadril prosbu o [[mier]] vo svete, špecificky spomenul [[Blízky východ|Blízky Východ]], [[Afrika|Afriku]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnú]] i [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]]. Taktiež sa postavil proti tým, ktorí sa poddávajú ľahkému zisku vo svete naplnenom závisťou a požiadal ľudstvo, aby sa stalo lepším strážcom tvorstva, tým, že bude chrániť [[životné prostredie]]. Pápež povedal: ''„Prosíme zmŕtvychvstalého [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorý premieňa smrť v život, aby zmenil nenávisť v lásku, pomstu v odpustenie, vojnu v mier.“'' Aj keď [[Vatikán]] pripravil pozdravy v 65 jazykoch, František sa ich rozhodol neprečítať, pretože sa ''„aspoň nateraz cíti uvoľnene pri používaní taliančiny, každonenného jazyka Svätej Stolice“.'' ==== Prvá kanonizácia svätých ==== Prvých [[Svätec|svätcov]] František kanonizoval [[12. máj|12. mája]] [[2013]], išlo o kandidátov, ktorí boli schválení ešte za pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]]: * [[Laura od svätej Kataríny Sienskej]], prvá [[Kolumbia|kolumbíjska]] svätica * [[María Gudalupe García Zavala]], druhá žena z [[Mexiko|Mexika]] vyhlásená za svätú * 813 [[Mučeníci z Otranta|Mučeníkov z Otranta]], aj z [[20. storočie|20. storočia]], aj z [[15. storočie|15. storočia]] [[Súbor:Canonization 2014-The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036966125).jpg|náhľad|František v roku [[2014]]]] === Synodálna cirkev === František zorganizoval [[Synoda|synodu]] o [[Synoda o rodine|rodine]] ([[2014]]), o [[Synoda o mládeži|mládeži]] ([[2018]]) a o [[Synoda o Cirkvi v Amazónii|Cirkvi v Amazónii]] ([[2019]]). V roku 2019 František vo svojej apoštolskej konštitúcii ''Episcopalis communio'' povolil, aby sa finálny dokument synody mohol stať učením magistéria cirkvi jednoducho tak, že s ním pápež vyjadrí súhlas. Konštitúcia taktisto povolila [[Laik|laikom]], aby mohli priamo prispevať vstupmi do generálneho sekretariátu synody. Niektorí analytici vidia vytvorenie skutočne synodálnej cirkvi, ako niečo, čo sa môže stať najväčším príspevkom Františkovho pontifikátu. === Porada s katolíckymi laikmi === Prieskum od ''World Values Survey'' z [[Február|februára]] [[2014]], ktorý bol citovaný v [[The Washington Post]] a [[Time (týždenník)|Time]] ukázal ako by mohla byť skúšaná jednota, ktorú František vytvoril. Hoci postoje k Františkovi osobne boli pozitívne, mnoho katolíkov nesúhlasilo aspoň s jedným z jeho učení. Prieskum ukázal, že členovia Katolíckej cirkvi sú hlboko rozdelení v otázke [[Interrupcia|interrupcií]], [[Antikoncepcia|antikoncepcie]], [[Rozvod (manželstvo)|rozvodov]], ordinovania žien a ženatých [[Kňaz|kňazov]]. V rovnakom mesiaci František požiadal [[Farnosť (cirkev)|farnosti]], aby odpovedali na oficiálny dotazník, ktorý by poskytol oveľa širšiu konzultáciu, ako len prieskum.o názoroch medzi laikmi. Pokračoval v presadzovaní [[Rímskokatolícka teológia|cirkevnej doktríny]] v menej dramatickom tóne ako jeho najbližší predchodcovia, ktorí sa držali toho, že Katolícka cirkev nie je demokracia. [[Linda Woodhead]] z [[Lancaster University|Lancasterskej univerzity]] kritizovala Františkov dotazník preto, lebo podľa nej by taký prieskum žiaden sociológ neuznal, pretože obsahoval množstvo zložitých teologických pojmov, ktorým bežný veriaci nemusí rozumieť. Avšak priznala, že tento prieskum môže mať vplyv. Katolícka cirkev v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]] v [[Apríl|apríli]] [[2014]] odmietla zverejniť výsledky dotazníka, cirkevný hovorca sa vyjadril, že vysokopostavený [[Vatikán|Vatikánsky]] úradník piramo žiadal, aby sa výsledky nezverejňovali, pretože pápež prikázal, aby zostali dôverné minimálne do [[Október|októbra]] toho roka. To sklamalo mnoho reformátorov, ktorí dúfali, že [[Laik|laici]] by sa mohli viac zapojiť do cirkevného procesu rozhodovania. Katolícka cirkev v niektorých iných štátoch, napríklad v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], zverejnila sumár odpovedí na dotazník, ktorý ukázal veľký rozdiel medzi učením Cirkvi a správaním bežných katolíkov. V stĺpčeku napísanom pre Vatikánske polo-oficiálne noviny ''[[L’Osservatore Romano|L'Osservatore Romano]],'' americký kardinál [[Raymond Leo Burke]], známy ako jeden z najhlasnejších [[Konzervativizmus|konzervatívcov]] v cirkvi, napísal, že František je proti [[Interrupcia|umelým potratom]] aj proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvu osôb rovnakého pohlavia]]. Vatikánsky hovorca [[Federico Lombardi]] tiež poznamenal, že František sa nechystá meniť alebo redefinovať žiadne [[Dogma|dogmy]] týkajúce sa cirkevnej teológie dogmatiky. === Inštitút pre náboženské diela === V prvých mesiacoch Františkovho pontifikátu [[Inštitút pre náboženské diela]], neformálne známy ako ''Vatikánska banka'', vyhlásil, že sa stane transparentnejším v otázke svojho narábania s peniazmi. V súvislosti s bankou boli dlho rôzne podozrenia na [[Korupcia|korupciu]] či [[pranie špinavých peňazí]]. František s cieľom reformovať banku vymenoval komisiu, ktorá sa tým zaoberá. [[Promotory Financial Group]], spoločnsť zaoberajúca sa finančným poradenstvom, bola požiadaná, aby vykonala komplexné vyšetrovanie všetkých kontaktov zákazníkov banky, ktoré by mohli byť spojené s podozreniami. František vymenil štyroch z piatich [[Kardinál|kardinálov]], ktorí dozerali na fungovanie banky a boli vo funkciách potvrdení v posledných dňoch pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], a je odhodlaný dokonca banku zrušiť, ak by sa ukázalo, že reformy by boli príliš zložité. [[Súbor:Επίσκεψη Αντιπροέδρου της Κυβέρνησης και Υπουργού Εξωτερικών Ευ. Βενιζέλου στην Τουρκία (29-30.11.2014) (15913276525).jpg|náhľad|František s konštantinopolským patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom I.]]]] [[Súbor:Hale Yalincak Wordpress Photos (124838253).jpeg|náhľad|František s konštantinopolským patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom I.]]]] === Ekumenizmus a medzináboženský dialóg === František pokračuje v tradiícii [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] propagujúcej [[ekumenizmus]] s ďalšími [[Kresťanstvo|kresťanskými denomináciami]] a podporujúcej dialóg s lídrami iných náboženstiev. František tiež podporuje zmierenie s tými, ktorí sú [[Ateizmus|bez náboženskej príslušnosti]]. Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]]{{--}}[[1965]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú|periodikum=hnonline.sk|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://dennik.hnonline.sk/svet/520973-papez-frantisek-napisal-zidom-ti-si-ho-pochvaluju|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-16|dátum prístupu=2017-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue'|url=http://www.worldjewishcongress.org/en/news/lauder-new-pope-francis-is-a-man-of-dialogue|vydavateľ=worldjewishcongress.org|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1111751-radost-i-prekvapeni-svet-vita-noveho-papeze|vydavateľ=[[Česká televize]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk=}}</ref> František sa ako tretí [[Pápež|rímsky biskup]] v histórii [[10. máj]]a [[2013]] stretol s koptským alexandrijským pápežom [[Teodor II. (koptský pápež)|Tawadrosom II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130510027|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-05-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Dňa [[15. november|15. novembra]] [[2018]] izraelský prezident [[Reuven Rivlin]] navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu [[Izrael]] a židovského národa.<ref>https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html</ref> Pápež František sa [[12. február]]a [[2016]] osobne stretol s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym patriarchom]] [[Moskva|Moskvy]] a celej Rusi [[Kirill I.|Kirillom]]. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na [[Kuba|Kube]] v [[Havana|Havane]], pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do [[Mexiko|Mexika]] a návštevy patriarchu Kirilla na [[Kuba|Kube]]. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania=2016-02-12|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212042|vydavateľ=TK KBS|titul=Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla}}</ref> === Tituly klerikov === V [[Január|januári]] [[2014]] František vyhlásil, že bude udeľovať menej titulov [[Monsignor|monisgnor]] a bude udeľovať len jeho najnižší stupeň, ''kaplán Jeho Svätosti''. Udelí ho len takým diecéznym kňazom, ktorí sú starší ako 65 rokov. Počas svojho 15-ročného pôsobenia ako arcibiskup nikdy nepožiadal [[Pápež|pápeža]], aby nejakému kňazovi jeho arcidiecézy udelil titul [[Monsignor|monsignore]]. Je presvedčený, že tento titul je veľmi asociovaný s klerikálnym kariérizmom, klerikalizmom a hierarchiou, hoci do tohto obmedzenia udeľovania titulu nezahrnul kňazov v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]] a diplomatických službách, kde je kariérizmus ešte väčšou hrozbou. [[Súbor:A Szentév kapujának megnyitása 2015 - Opening of the Holy Door 2015 4.jpeg|náhľad|František otvára Svätu Bránu na znak začiatku Mimoriadneho jubilejného roka Milosrdenstva]] === Rok milosrdenstva === František vydal v [[Apríl|apríli]] [[2015]] pápežskú bulu ''Misericordiae Vultus,'' ktorou vyhlásil Mimoriadny jubilejný rok Milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015, na Slávnosť Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], a skončil na poslednú nedeľu pred [[Advent|adventom]], teda na sviatok [[Ježiš Kristus|Krista]] Kráľa dňa [[20. november|20. novembra]] [[2016]]. [[Svätá Brána|Sväté Brány]] hlavných [[Rím|Rímskych]] bazilík sa otvorili a špeciálne „''Brány Milosrdenstva''“ boli otvorené v katedrálach a dalších veľkých chrámoch po celom svete. Počas roka milosrdenstva platí, že veriaci môžu získať [[odpustky]], ak prejdú bránou a spĺňajú obvyklé podmienky prijatia [[Spoveď|sviatosti zmierenia]], [[Eucharistia|Eucharistie]], modlitby na úmysel Svätého Otca a neprípustnosť k [[Hriech|hriechu]]. Počas pôstu v roku milosrdenstva boli slávnené špeciálne 24-hodinové bohoslužby pokánia a počas roka boli v každej diecéze stanoveni špeciálne kvalifikovaní a skúsení kňazi nazývaní „''Misionári Milosrdenstva''“, ktorí mohli udeliť rozhrešenie aj nad závažnými hriechmi, ktoré môže bežne odpusiť len [[Apoštolská penitenciária]]. Na oslavu konca roka milosrdenstva pápež František ustanovil svojím apoštolským listom ''Misericordia et Misera'' na [[20. november]] [[2016]] [[Svetový deň chudobných]]. === Sexuálne zneužívanie v Cirkvi === Pápež František [[13. september|13. septembra]] [[2018]] pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy|url=https://apnews.com/cc45969f0d9a499d97bc5cf7fa506ad2|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation|url=https://apnews.com/eddd4e52d0fb403a96ff01abe88cadfc|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch [[21. február|21.]]{{--}}[[24. február]]a [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hickson|meno=Maike|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges|url=https://www.lifesitenews.com/news/francis-ignored-covered-up-abuse-in-argentina-before-becoming-pope-german-d|vydavateľ=Lifesite News|dátum vydania=2018-09-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ==== Čile ==== Návšteva pápeža Františka v Čile ([[15. január|15.]]{{--}}[[18. január]] [[2018]]) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/pope-accuses-sexvictims-slander_us_5a6183d8e4b0125fd6356578|vydavateľ=Huffington Post|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42745170|vydavateľ=[[British Broadcasting Corporation|BBC]]|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis sorry for upsetting abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42780327|vydavateľ=BBC|dátum vydania=2018-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími|url=http://tn.nova.cz/clanek/skandal-papeze-frantiska-mel-vedet-o-zneuzivani-deti-knezimi.html|vydavateľ=tn.nova.cz|dátum vydania=2018-02-06|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „''Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“'' zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20828885/papez-biskup-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cile-vatikan.html#ixzz5G8ClIlMU|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20829193/vatikan-katolicka-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cilski-biskupi-demisia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830006/cilsky-biskup-sa-ospravedlnil-za-svoju-necinnost.html#ixzz5G8BfHTEL|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Jeden z čilských biskupov sa v sobotu [[19. máj]]a [[2018]] ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830402/cile-biskup-sexualne-obtazovanie-cirkev-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-21|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kuruvilla|meno=Carol|autor=|odkaz na autora=|titul=Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/every-single-chilean-bishop-offers-resignation-over-countrys-sex-abuse-scandal_us_5afedcd0e4b0a046186af527|vydavateľ=huffingtonpost.com|dátum vydania=2018-05-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Papa Francisco destacó a Iquique como una “tierra de sueños” (39769241991).jpg|náhľad|František v [[Čile]]]] Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|priezvisko2=Vergara|meno2=Eva|autor=|odkaz na autora=|titul=Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up'|url=https://www.apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again:-Pope-denounces-%27culture-of-abuse,-cover-up%27|vydavateľ=apnews.com|dátum vydania=2018-05-31|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,<ref name="cna-l">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum vydania=2018-04-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.<ref name="cna-l">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum vydania=2018-04-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20839553/papez-frantisek-odsudil-kulturu-zneuzivania-a-krytia-v-cirkvi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-31|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20874545/cilsky-biskup-odmietol-dat-prokuratorovi-spravu-o-zneuzivani-knazmi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> ==== Spojené štáty ==== Bývalý veľvyslanec Vatikánu v [[Spojené štáty|USA]] arcibiskup [[Carlo Maria Viganó]] v otvorenom liste<ref>https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf</ref><ref>https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia</ref> obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála [[Theodore McCarrick|Theodora McCarricka]], v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov [[Angelo Sodano|Sodana]] a [[Tarcisio Bertone|Bertoneho]]) pôsobiacich počas pontifikátov [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku [[2010]] McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims|url=https://www.apnews.com/3209c6549d00425fae0f66ee58b97c6d|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it.|url=https://www.apnews.com/ad7d52030c90472eafeacef7ba2d9d39|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-08-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul|url=https://www.apnews.com/9afeed19f502442a9bdb68b7ff15ba36|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Pápež František [[27. júl]]a [[2018]] kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/35269/mccarrickov-skandal-problemom-nie-je-len-sexualne-zneuzivanie|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoy|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-01|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/478472-papez-prijal-rezignaciu-theodora-mccarricka-z-kolegia-kardinalov/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-28|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Trest smrti === Katolícka cirkev [[2. august]]a [[2018]] formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší [[katechizmus]] pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=ČTK|odkaz na autora=|titul=Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/479006-vatikansky-obrat-trest-smrti-je-nepripustny-za-akychkolvek-okolnosti/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-02|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Pandémia COVID-19 === Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pápež František zrušil svoje pravidelné generálne audiencie na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]], aby sa predišlo schádzaniu más ľudí a šíreniu nákazy, ktorá [[Taliansko]] veľmi ťažko zasiahla. Povzbudzoval [[Kňaz|kňazov]], aby navštevovali pacientov a zdravotníckych pracovníkov a naliehal na veriacich, aby v čase krízy nezabúdali na chudobných, modlil sa za obete vírusu v [[Čína|Číne]] a vzýval [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] pod jej titulom [[Salus Populi Romani]], keď rímska diecéza zažívala čas postenia sa a uctenia si obetí. Na rozhodnutie generálneho vikára rímskej diecézy uzavrieť všetky kostoly v [[Taliansko|Taliansku]] pápež František reagoval so sklamaním. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo v karanténnom [[Lockdown|lockdowne]] sa snažil „''nenechať ľudí samých''“ a pracoval na tom, aby sa čiastočne mohli chrámy znovuotvoriť. František denne slúžil sväté omše v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], ktoré boli vysielané online.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Omše z Domu sv. Marty v dobe karantény boli zážitkom duchovnej blízkosti|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-05/omse-z-domu-sv-marty-v-dobe-karanteny-boli-zazitkom-duchovnej-b.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2020-05-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa [[20. marec|20. marca]] [[2020]] pápež požiadal [[Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju]], aby vytvorilo Vatikánsku COVID-19 komisiu a tak vyjadrila starosti, ktoré má cirkev ohľadom krízy spôsobenej pandémiou a aby navrhla možné odpovede na potenciálne sociálno-ekonomické ťažkosti prameniace z krízy. Dňa [[27. marec|27. marca]] [[2020]] pápež František udelil mimoriadne požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. Vo svojej homílii zameranej na utíšenie búrky na mori v [[Evanjelium podľa Marka|Markovom evanejliu]], František opísal situáciu takto: „''Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady (...) Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (...) Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”''“ ==== Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 ==== Dňa [[14. január|14. januára]] [[2021]] bola zverejnená správa, že pápež František, rovnako ako aj emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] sú zaočkovaní proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František i Benedikt XVI. sú už zaočkovaní proti COVIDu-19|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-01/papez-frantisek-i-benedikt-xvi-su-uz-zaockovani-proti-covidu-19.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-01-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> František je presvedčený, že začokovať sa je morálnou povinnosťou každého človeka. V rozhovore pre taliansku televíziu sa vyjadril takto: „''Som presvedčený, že je morálne, aby sa každý zaočkoval. Je to morálne rozhodnutie, lebo je to o tvojom živote, ale tiež o živote iných,''“ pokračoval: „''Nerozumiem prečo niektorí hovoria, že toto by mohla byť nebezpečná vakcína. Ak ti to lekári prezentujú ako vec, ktorá môže pomôcť a nemá žiadne špeciálne riziká, prečo si to nedať? Je tu samovražedný odpor, ktorý neviem ako vysvetliť, ale dnes si ľudia musia dať vakcínu.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis suggests people have moral obligation to take coronavirus vaccine|url=https://www.ncronline.org/news/vatican/pope-francis-suggests-people-have-moral-obligation-take-coronavirus-vaccine|vydavateľ=ncronline.org|dátum vydania=2021-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> V stredu [[18. august|18. augusta]] [[2021]] bolo zverejnené video, v ktorom František povedal: ''„Zaočkovať sa vakcínami schválenými kompetentnými orgánmi je skutkom lásky. I napomáhať tomu, aby tak urobila väčšina ľudí, je skutkom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k príbuzným a priateľom lásky ku všetkým národom.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zaočkovať sa je skutok lásky, vysvetľuje Svätý Otec vo videoposolstve|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-08/zaockovat-sa-je-skutok-lasky-vysvetluje-papez-videoposolstvo.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-08-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Očkovanie proti covidu je činom lásky, povedal pápež|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22723523/okovanie-proti-covidu-je-cinom-lasky-povedal-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-18|dátum prístupu=2021-08-18}}</ref> [[Súbor:5 luglio 2013 - incontro tra Papa Francesco e Papa Benedetto XVI - inaugurazione statua San Michele Arcangelo -.jpg|náhľad|Pápež František a emeritný pápež [[Benedikt XVI.]]]] === Ďalšie pôsobenie === Svojou apoštolskou exhortáciou ''Amoris laetitia'' vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Päť otázok pre pápeža | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/18858/paet-otazok-pre-papeza | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-16 | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> Pápež František počas návštevy Čile [[15. január]]a [[2018]] uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust | url = https://www.rt.com/news/416030-pope-francis-nuclear-holocaust/ | vydavateľ = RT | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = 2018-01-16 | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pullella | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope warns world is one step away from nuclear war | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-chile-nuclear/pope-warns-world-is-one-step-away-from-nuclear-war-idUSKBN1F41FL | vydavateľ = [[Reuters]] | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> Pápež František a francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] absolvovali v utorok [[26. jún]]a [[2018]] vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením [[Martin Toursky|sv. Martina z Tours]] – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474761-papez-s-francuzskym-prezidentom-macronom-hovoril-za-zatvorenymi-dverami/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-26 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474295-papez-vyzyva-krajiny-sveta-aby-prijimali-migrantov-a-integrovali-ich/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-22 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 [[Bono Vox|Bona Voxa]] je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-bono/u2s-bono-and-pope-discuss-irish-sexual-abuse-crisis-idUSKCN1LZ2HZ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Celibát === ''„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“'' uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že ''„celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.''“<ref>https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme</ref><ref>https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme</ref> === Postoj ku korupcii === Citácia z buly Misericordiae vultus: {{Citát|Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo.}} ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad])<ref name="kbs.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-04-11|titul = MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus|vydavateľ = KBS}}</ref> === Islam === Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne moslimské publikum, aby hľadalo nádej v Koráne. V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. ''„Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“'' V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium (odseky 252 a 253) František napísal, že ''„pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“''. Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z islamu. ''„Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“'' Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství|url=https://www.krestandnes.cz/byvali-muslimove-kritizuji-papeze-za-tvrzeni-ze-islam-dobre-nabozenstvi/|vydavateľ=krestandnes.cz|dátum vydania=2018-02-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-04-02|miesto=|jazyk=}}</ref> === Apoštolské a pastoračné cesty === {{Aktualizovať|časť=áno}} [[Súbor:Pope Francis Travels.svg|náhľad|Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil]] [[Súbor:Pape François Parlement européen Strasbourg 25 nov 2014 04.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014)]] [[Súbor:Pope Francis Malacanang 16.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015)]] [[Súbor:Pope Francis and President Obama.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015)]] [[Súbor:Despedida a S.S. Papa Francisco - 25009702661.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016)]] [[Súbor:Saeimas priekšsēdētāja piedalās Viņa Svētības pāvesta Franciska vizītes pasākumos (44161103394).jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018)]] * '''[[Európa]]''' **[[Albánsko]] ([[21. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140921002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Francúzsko]] ([[Európsky parlament]]; [[25. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141125008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Bosna a Hercegovina]] ([[6. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150606001| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-06-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-10 }}</ref> ** [[Grécko]] ([[16. apríl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160416004 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Poľsko]] ([[25. júl|25.]] – [[31. júl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150203037| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-02-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Švédsko]] ([[31. október]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania = 2016-01-25|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160125019| vydavateľ = [[TK KBS]]| titul = Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska|dátum prístupu = 2016-01-26}}</ref> ** [[Portugalsko]] ***[[12. máj|12.]] – [[13. máj]] [[2017]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161014006|dátum vydania=2016-10-14|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[júl]] [[2022]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190127001|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-27|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> ** [[Švajčiarsko]] ([[21. jún]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-05/papez-ekumenicka-navsteva-zeneva-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Írsko]] ([[25. august|25.]] - [[26. august]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180321019|dátum prístupu=2018-03-21|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[25. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/09/p%C3%A1pe%C5%BE_v_septembri_2018_nav%C5%A1t%C3%ADvi_litvu,_loty%C5%A1sko_a_est%C3%B3nsko/1366253 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2018-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Bulharsko]] a [[Severné Macedónsko]] ([[5. máj|5]]. - [[7. máj]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/svaty-otec-navstivi-v-maji-bulharsko-a-macedonsko.html|dátum vydania=2018-12-13|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Rumunsko]] ([[31. máj]] - [[2. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2019-01/papez-frantisek-rumunsko-ohlasenie-cesty.html|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Taliansko]] (pastoračné cesty v rámci Talianska, mimo mesta Rím) ***[[Lampedusa]] ([[8. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130708038| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[Cagliari]], [[Sardínia]] ([[22. september]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130923027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-09-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[Assisi]] **** [[4. október]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131004047| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-10-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> **** [[4. august]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2016/07/04/pápež_františek_navštívi_4_augusta_porciunkulu/1241944 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2016-07-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> **** [[20. september]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD,_nie_vojna/1259492|dátum vydania=2016-09-20|dátum prístupu=2016-09-28|vydavateľ=Vatikánsky rozhlas}}</ref> *** [[Kalábria]] ([[21. jún]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140621003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-06-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[Molise]] ([[5. júl]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140705007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[Caserta]] **** [[26. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140726002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> **** [[28. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140728035| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[Redipuglia]] ([[13. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/261574/tretia-svetova-vojna-sa-uz-postupne-odvija-upozornuje-papez-frantisek/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-13 | dátum prístupu = 2017-09-10 }}</ref> *** [[Pompeje]] a [[Neapol]] ([[21. marec]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> *** [[Turín]] ([[21. júl|21.]]{{--}}[[22. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327026| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> *** [[Prato]] a [[Florencia]] ([[10. november]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327034| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ***[[Amatrice]] ([[4. august]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161004025|dátum vydania=2016-10-04|dátum prístupu=2016-10-04|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[Miláno]] ([[25. marec]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015004|dátum vydania=2016-10-15|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[Carpi]] ([[2. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170301015|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> ***[[Paliano]] ([[13. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414003|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> ***[[Janov (Taliansko)|Janov]] ([[27. máj]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161017029|dátum vydania=2016-10-17|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[Bozzolo]] a [[Barbiana]] ([[20. jún]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170424035|dátum prístupu=2017-04-24|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> ***[[Cesena]] a [[Bologna]] ([[1. október]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414004|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> ***[[Pietrelcina]] a [[San Giovanni Rotondo]] ([[17. marec]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171220019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ***[[Alessan]] a [[Molfetta]] ([[20. apríl]] [[2018]])<ref name="amnl"/> ***[[Nomadelfia]] a [[Loppiano]] ([[10. máj]] [[2018]])<ref name="amnl">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2018/02/02/p%C3%A1pe%C5%BE_podnikne_dve_cesty_v_taliansku/1361542|vydavateľ=Radio Vaticana|dátum vydania=2018-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-11|miesto=|jazyk=}}</ref> ***[[Bari (Apúlia)|Bari]] ([[7. júl]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-06/papez-frantisek-ekumenizmus-bari.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> ***[[Palermo]] a [[Piazza Armerina]] ([[15. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy | url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-05/papez-frantisek-palermo-piazza-armerina-zverejnili-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> ***[[Loreto]] ([[25. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma|url=http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/02/24/0157/00322.html|vydavateľ=press.vatican.va|dátum prístupu=2019-02-24}}</ref> ***[[Camerino]] ([[16. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190406006|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> ***[[Neapol]] ([[21. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190212025|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-02-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> ***[[Albano Laziale]] ([[21. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190713002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> ***[[Greccio]] ([[1. december]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20191127037|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-11-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> * '''[[Amerika (svetadiel)|Amerika]]''' **[[Brazília]] ([[23. júl|23.]] – [[28. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130728003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Ekvádor]] ([[6. júl|6.]]{{--}}[[8. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150416020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Bolívia]] ([[8. júl|8.]]{{--}}[[10. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Paraguaj]] ([[10. júl|10.]]{{--}}[[12. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Kuba]] *** [[19. september|19.]]{{--}}[[22. september]] [[2015]]<ref name="kuba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150422027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/06/30/zverejnili_program_cesty_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_na_kubu_a_do_usa/1155180| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10 }}</ref> *** [[12. február]] [[2016]]<ref name="kuba2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212024| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2016-02-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-28 }}</ref> ** [[Spojené štáty]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[27. september]] [[2015]])<ref name="kuba"/> ** [[Mexiko]] ([[12. február|12.]]{{--}}[[18. február]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151214044| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-12-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-14 }}</ref> ** [[Kolumbia]] ([[6. september|6.]] – [[11. september]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/10/septembrová_apoštolská_cesta_pápeža_františka_do_kolumbie/1297820 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> ** [[Čile]] ([[15. január|15]]. – [[18. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/21/n%C3%A1v%C5%A1teva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_v_%C4%8Dile_motto_svoj_pokoj_v%C3%A1m_d%C3%A1vam/1331909 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/chile-papez-frantisek-navsteva-cirkev-dx6-/zahranicni.aspx?c=A180117_100219_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-01-17 | dátum prístupu = 2018-01-17 }}</ref> ** [[Peru]] ([[18. január|18.]] – [[21. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/19/janu%C3%A1rov%C3%A1_p%C3%A1pe%C5%BEova_n%C3%A1v%C5%A1teva_peru_u%C5%BE_m%C3%A1_logo_a_motto/1330777 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Panama (štát)|Panama]] ([[23. január|23.]] – [[27. január]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190123023|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-26|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> * '''[[Ázia]]''' **[[Jordánsko]] a [[Izrael]] ([[24. máj|24.]] – [[26. máj]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140526007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-05-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Kórejská republika]] ([[14. august|14.]] – [[18. august]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140818017| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Turecko]] ([[28. november|28.]] – [[30. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja| url = http://grkatba.sk/papez-frantisek-a-patriarcha-bartolomej-oslavili-spolu-sviatok-sv-ondreja/| vydavateľ = [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|grkatba.sk]]| dátum vydania = 2014-11-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Srí Lanka]] ([[13. január|13.]] – [[15. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150115020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Filipíny]] ([[15. január|15.]] – [[19. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150119031| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Arménsko]] ([[24. jún|24.]] – [[26. jún]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160624013 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Gruzínsko]] a [[Azerbajdžan]] ([[30. september]] – [[2. október]] [[2016]])<ref name="arm-gru-aze">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160413027|vydavateľ=[[TK KBS]]|dátum vydania=2016-04-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-04-16|miesto=|jazyk=}}</ref> ** [[Mjanmarsko]] ([[27. november|27.]] – [[30. november]] [[2017]])<ref name="mjan-bang"/> ** [[Bangladéš]] ([[30. november]] – [[2. december]] [[2017]])<ref name="mjan-bang">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|dátum vydania=2017-08-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-09-10|miesto=|jazyk=}}</ref> **[[Spojené arabské emiráty]] ([[3. február|3.]] - [[5. február]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/papez-frantisek-navstivi-spojene-arabske-emiraty.html|dátum vydania=2018-12-06|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Thajsko]] a [[Japonsko]] ([[20. november|20]]. - [[26. november]] [[2019]]'')''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190913022|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> * '''[[Afrika]]''' **[[Keňa]] ([[25. november|25.]] – [[27. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/v_novembri_p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_ke%C5%88u,_ugandu_a_stredoafrick%C3%BA_repub/1170890| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-09-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10 }}</ref> ** [[Uganda]] ([[27. november|27.]] – [[29. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Stredoafrická republika]] ([[29. november|29.]] – [[30. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Egypt]] ([[28. apríl|28.]] – [[29. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2017-03-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20 }}</ref> **[[Maroko]] ([[30. marec|30]]. - [[31. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190331002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Mozambik]], [[Madagaskar]], [[Maurícius]] ([[4. september|4.]] - [[10. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190911036|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> === Kanonizácie === Pápež František doteraz [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizoval]] 894 svätých (naposledy [[24. apríl|24. apríla]] [[2021]]): {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''12. máj 2013, Vatikán'''<ref name="kan1205">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130512010 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Antonio Primaldo]] a 812 spoločníkov, mučeníci ** [[Laura Montoya Upegui]], panna a rehoľníčka ** [[María Guadalupe García Zavala]], panna a rehoľníčka * '''9. október 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131015018 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Angela z Foligna]] [[Tretí rád svätého Františka|TOSF]], mystička * '''17. december 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131217024 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Peter Faber]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz * '''3. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan0304">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140403032 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[François de Laval]] [[Spoločenstvo zahraničných misií v Paríži|MEP]], biskup ** [[José de Anchieta]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz ** [[Mária Guyartová|Mária od Vtelenia (Guyartová)]] [[Uršulínky|OSU]], mníška a mystička * '''27. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan2704">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140427006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]], pápež ** [[Ján Pavol II.]], pápež * '''23. november 2014, Vatikán'''<ref name="kan1311">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141123002 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Giovanni Antonio Farina]], biskup ** [[Kuriakose Eliáš Chavara]] CMI, kňaz ** [[Ľudovít z Casorie]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník ** [[Nicola Saggio]] [[Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly|OM]], rehoľník ** [[Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho]], rehoľníčka ** [[Amato Ronconi]] [[Františkánsky svetský rád|OFS]], laik * '''14. január 2015, Srí Lanka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150114033 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Joseph Vaz]] [[Kongregácia oratória svätého Filipa Neriho|CO]], kňaz * '''17. máj 2015, Vatikán'''<ref name="kan1705">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150517004 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Émilie de Villeneuve]], rehoľníčka ** [[Maria Cristina Brando|Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia (Brandová)]] SVEGS, rehoľníčka ** [[Mariam Baouardy|Mária od Ježišovho Ukrižovania (Baouardyová)]], rehoľníčka ** [[Marie-Alphonsine Danil Ghattas]], rehoľníčka * '''23. september 2015, Washington'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150924046 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Junípero Serra]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník * '''18. október 2015, Vatikán'''<ref name="kan1810">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151018006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Vincenzo Grossi]], kňaz ** [[María de la Purísima Salvat Romero]] HCC, rehoľníčka ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Louis Martin]], laik a manžel ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Marie-Azélie Martinová]], laička a manželka {{Stĺpce-3}} * '''5. jún 2016, Vatikán'''<ref name="kan0506">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160606019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Stanisław Papczyński]] [[Spoločnosť kňazov mariánov od Nepoškvrneného počatia Panny Márie|MIC]], kňaz a rehoľník ** [[Maria Elisabeth Hesselblad]] OSsS, rehoľníčka * '''4. september 2016, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160904005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Matka Tereza]] [[Kongregácia misionárok lásky|MC]], rehoľníčka * '''16. október 2016, Vatikán'''<ref name="kan1610">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015003 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Manuel González García]], biskup ** [[José Gabriel del Rosario Brochero]] [[Tretí rád svätého Dominika|TOSD]], kňaz ** [[Alfonso Maria Fusco]], kňaz ** [[Lodovico Pavoni]], kňaz ** [[Salomone Leclercq]] [[Inštitút školských bratov|FSC]], rehoľník ** [[Alžbeta od Najsvätejšej Trojice]] [[Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|OCD]], rehoľníčka ** [[José Sánchez del Río]], laik a mučeník * '''13. máj 2017, Fatima'''<ref name="kan1305">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170513005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[František a Hyacinta Marto|František Marto]], laik ** [[František a Hyacinta Marto|Hyacinta Marto]], laička * '''16. október 2017, Rím'''<ref name="kan1510">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171015004|dátum vydania=2017-10-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-09|vydavateľ=TK KBS|miesto=Bratislava|jazyk=|autor=}}</ref> ** [[Faustino Míguez]] [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|SP]], kňaz ** [[Angelo da Acri]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]], kňaz a rehoľník ** [[André de Soveral]], kňaz, a 29 spoločníkov, mučeníci ** [[Cristóbal, Antonio a José]], mučeníci * '''14. október 2018, Vatikán''' **[[Pavol VI.]], pápež ** [[Óscar Arnulfo Romero]], biskup ** [[Francesco Spinelli]], kňaz ** [[Vincenzo Romano]], kňaz ** [[Maria Katharina Kasper]], rehoľníčka ** [[Nazaria Ignazia od svätej Terézie Ježiškovej]], rehoľníčka **[[Nunzio Sulprizio]], laik *'''5. júl 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/americkeho-arcibiskupa-fultona-sheena-caka-blahorecenie.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-06|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[Bartolomeo od Mučeníkov]], arcibiskup a rehoľník * '''13. október 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/svatorecenie-kard-newman-styri-reholnicky-termin-13-oktober.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-01|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[John Henry Newman]], kardinál **[[Mária Terézia Chiramel Mankidiyan]], rehoľníčka **[[Giuseppina Vanniniová]], rehoľníčka **[[Dulce Lopes Pontesová]], rehoľníčka **[[Marguerite Baysová|Marguerita Baysová]], rehoľníčka * '''24. apríl 2021, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CNA | odkaz na autora = | titul = Pope Francis declares blind 14th-century lay Dominican a saint | url = https://www.catholicnewsagency.com/news/247399/pope-francis-declares-blind-14th-century-lay-dominican-a-saint | vydavateľ = catholicnewsagency.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Margareta z Città di Castello]] {{Stĺpce-3|width=20%}} [[Súbor:Canonization 2014- The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036819834).jpg|náhľad|Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII., pápežov (27. apríl 2014)]] [[Súbor:Canonização de Francisco e Jacinta Marto (13 de Maio de 2017) 2.png|náhľad|Svätorečenie Františka a Hyacinty Martových, detí (13. máj 2017)]] [[Súbor:Ceremonia de Canonización de Monseñor Romero. (31434059008).jpg|náhľad|Svätorečenie Pavla VI., pápeža, Oskara Romera, biskupa, a 5 ďalších blahoslavených (14. október 2018)]] {{Stĺpce-koniec}} === Katolícka cirkev na Slovensku === ==== Menovanie nových biskupov a ordinárov ==== {| class="wikitable" !Biskup !Dátum menovania ! colspan="2" |Úrad |- | rowspan="4" |Mons. [[Milan Lach]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] | rowspan="2" |[[19. apríl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130419020|dátum vydania=2013-04-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|Prešovská gréckokatolícka archieparchia]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Ostracina]] |titulárny biskup |- |[[24. jún]] [[2017]] | rowspan="2" |[[Parma|Parmská gréckokatolícka eparchia]] ([[Spojené štáty|USA]]) |apoštolský administrátor |- |[[1. jún]] [[2018]] |eparcha |- |Mons. [[Ján Orosch]] |[[11. júl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130711023|dátum vydania=2013-07-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Trnavská arcidiecéza]] |arcibiskup |- |Mons. [[Stanislav Stolárik]] |[[21. marec]] [[2015]]<ref name="vym-stolarik">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321002|dátum vydania=2015-03-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-06-10|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Biskupstvo Rožňava|Rožňavská diecéza]] |diecézny biskup |- |Mons. [[Dávid Tencer]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFM Cap]]. |[[18. september]] [[2015]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum vydania=2015-09-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-11-12|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]}}</ref> |[[Reykjavík|Reykjavícka diecéza]] ([[Island]]) |diecézny biskup |- | rowspan="2" |Mons. [[Marek Forgáč]] | rowspan="2" |[[11. jún]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160611001|dátum vydania=2016-06-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]|autor=}}</ref> |[[Arcibiskupstvo Košice|Košická arcidiecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Seleuciana]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]] |[[1. apríl]] [[2017]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170401001|dátum vydania=2017-05-01|dátum prístupu=2017-08-29|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> |Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike |apoštolský nuncius |- |Mons. [[Vladimír Fekete]] [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]. |[[8. december]] [[2017]] |Titulárne sídlo [[Municipa]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Marián Andrej Pacák]] [[CSsR]]. |[[5. júl]] [[2018]]<ref>{{cite web |url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-07/menovanie-marian-andrej-pacak-biskup-slovenska-eparchia-toronto.html |title=Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda |language=Slovenský |work=Vatican News Website|accessdate=5 July 2018}}</ref> |[[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] ([[Kanada]]) |eparcha |- |Mons. [[Cyril Vasiľ|Cyril Vasiľ SJ]] |[[20. január]] [[2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-01/arcibiskup-cyril-vasil-bol-menovany-za-apostolskeho-administrato.html| vydavateľ = vaticannews.va| dátum vydania = 2020-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-21| miesto = Vatikán| jazyk =}}</ref> |[[Košická gréckokatolícka eparchia]] |apoštolský administrátor ''sede plena'' |- | rowspan="2" |Mons. [[Ján Kuboš]] | rowspan="2" |25. marec 2020 |[[Spišská diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo Quiza |titulárny biskup |- |[[Peter Sakmár]] |9. december 2020 |Apoštolská administratúra v [[Atyrau]] ([[Kazachstan]]) |apoštolský administrátor ''ad nutum Sanctae Sedis'' |- | rowspan="2" |Mons. [[Peter Beňo]] | rowspan="2" |29. január 2021 |[[Nitrianska diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo Amudarsa |titulárny biskup |- |Mons. [[Nicola Girasoli]] |2. júl 2022 |Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike |apoštolský nuncius |} ==== Beatifikačné procesy ==== Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil ''Dekréty'' týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostné vyhlásení za blahoslavených. {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |Beatifikovaná osoba !Schválenie dekrétu ! colspan="2" |Beatifikačná slávnosť !Pápežský legát !Spomienka |- |[[Titus Zeman]] [[SDB]] |kňaz, [[salezián]] |mučeník za duchovné povolania |[[27. február]] [[2017]] |[[30. september]] [[2017]] |[[Bratislava]] |kardinál [[Angelo Amato]] SDB |[[8. január]] |- |[[Anna Kolesárová]] |laička |mučeníčka čistoty |[[6. marec]] [[2018]] |[[1. september]] [[2018]] |[[Košice]] |kardinál [[Giovanni Angelo Becciu]] |[[20. november]] |} ==== Apoštolská cesta na Slovensko ==== {{Hlavný článok|Návšteva pápeža Františka na Slovensku}} Pápež František má navštíviť Slovensko v dňoch [[12. september|12.]] až [[15. septembra]] [[2021]]. Trojdňová apoštolská návšteva bude mať oficiálny a pastoračný charakter.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Pravda|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal pozvanie od Čaputovej a príde na Slovensko|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/580496-papez-prijal-pozvanie-od-caputovej-a-pride-na-slovensko/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-08|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] ho pozvala počas jej [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej|oficiálnej zahraničnej cesty]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] v [[December|decembri]] [[2020]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čaputová sa stretla s pápežom, prijal od nej pozvanie na Slovensko|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22554823/prezidentka-zuzana-caputova-sa-stretla-s-papezom-frantiskom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-14|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> pápeža na [[Slovensko]] pozvali aj všetci [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskí katolícki biskupi]] v mene celej [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] na Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=kbs.sk|odkaz na autora=|titul=Pastierske listy KBS|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-k-navsteve-svateho-otca-frantiska-2021|vydavateľ=kbs.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-17|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež návštevu oficiálne potvrdil v nedeľu [[4. júl|4. júla]] [[2021]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František od 12. do 15. septembra pricestuje na návštevu Slovenska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210704001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Pápež František navštívi mestá [[Bratislava]], [[Košice]], [[Prešov]] a [[Šaštín-Stráže]]. Absolvuje tri masové akcie, z toho ani jednu v [[Bratislava|hlavnom meste]]. Stretne sa s predstaviteľmi štátu, s [[Zuzana Čaputová|prezidentkou]], [[Boris Kollár|predsedom parlamentu]] a [[Eduard Heger|premiérom]], ale aj s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]], [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], členmi [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], predstaviteľmi [[Židia na Slovensku|židovskej náboženskej obce]], no nezabudne ani na [[mládež]] a chudobných ľudí žijúcich na košickom sídlisku [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Už je známy program apoštolskej cesty Svätého Otca|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-07/program-apostolskej-cesty-papeza-frantiska-budapest-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-07-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> == Dielo == [[Súbor:Misericordiæ Vultus 02.jpg|náhľad|Kópia buly ''[[Misericordiae vultus]]'']] === Dokumenty pápeža Františka === Pápež František vydal počas svojho pontifikátu viacero dokumentov,<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek</ref> tie najznámejšie sú uvedené nižšie. Tie, ktoré nemajú priložený slovenský preklad možno dohľadať na [https://www.vatican.va/content/francesco/en.html stránkach Vatikánu] v [[Angličtina|angličtine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Portugalčina|portugalčine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Poľština|poľštine]], [[Rumunčina|rumunčine]] a [[Arabčina|arabčine]]. ==== Encykliky ==== * [[Lumen fidei]]{{--}}''o viere'' (Svetlo viery; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-06-26|titul = LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Laudato si']]{{--}}''o starostlivosti o náš spoločný domov'' (Buď pochválený; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-05-24|titul = LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Fratelli tutti]]{{--}}''o bratstve a sociálnom priateľstve'' (dosl. preklad Všetci [sme] bratia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-fratelii-tutti slovenský preklad])<ref name="ta3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠTÚDIO TA3: Teológ M. Lichner o encyklike pápeža Františka|url=https://www.ta3.com/clanok/1194250.html|vydavateľ=[[TA3]]|dátum prístupu=2020-10-09|jazyk=sk}}</ref> ==== Apoštolské exhortácie ==== * [[Evangelii gaudium]]{{--}}''o ohlasovaní evajelia v súčasnom svete'' (Radosť evanjelia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-11-24|titul = EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Amoris laetitia]]{{--}}''o láske v rodine'' (Radosť z lásky; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-amoris-laetitia slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160407035 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Gaudete et exsultate]]''{{--}}o povolaní k svätosti v súčasnom svete'' (Radujte sa a jasajte; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate slovenský preklad])<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate</ref> *[[Christis vivit]]{{--}}''posynodálna apoštolská exhorácia mladým a Božiemu ľudu'' (Kristus je živý; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/postsynodalna-apostolska-exhortacia-christus-vivit slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul="Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019)|url=http://www.vatican.va/content/francesco/en/apost_exhortations/documents/papa-francesco_esortazione-ap_20190325_christus-vivit.html|vydavateľ=vatican.va|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-02|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Apoštolské koštitúcie ==== * [[Veritatis gaudium]]{{--}}''o univerzitách a cirkevných fakultách'' (Radosť z pravdy; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-konstitucia-veritatis-gaudium slovenský preklad]) ==== Apoštolské listy ==== * [[Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života]] ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota slovenský preklad]) * [[Mitis Iudex Dominus Iesus|Mitis Iudex Dominus Iesus{{--}}]]''ktorým sa reformujú kánony [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva'' (Mierny sudca Pán Ježiš; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/mitis-iudex-dominus-iesus slovenský preklad]) * [[Come una madre amorevole|Come una madre amorevole{{--}}]]''o ochrane detí a zraniteľných dospelých'' (Ako láskavá matka; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-ako-milujuca-matka slovenský preklad]) * [[Misericordia et misera]] (Bieda a milosrdenstvo; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-misericordia-et-misera slovenský preklad]) * [[Magnum principium]]{{--}}''ktorým sa mení kánon 838 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]]'' (Skvelý začiatok; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-magnum-principium slovenský preklad]) * [[Vos estis lux mundi]]{{--}}''o'' ''sexuálnom zneužívaní'' (Vy ste svetlo sveta; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-vo-forme-motu-proprio-vos-estis-lux-mundi slovenský preklad]) * [[Aperuit illis|Aperuit illis{{--}}]]''ktorým sa ustanovuje slávenie [[Nedeľa Božieho slova|Nedele Božieho slova]]'' (Otvoril sa im; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/aperuit-illis slovenský preklad]) * [[Admirabile signum]]{{--}}''o význame a dôležitosti [[Betlehem (sídlo)|betlehemských]] jaslí'' (Pozoruhodné znamenie; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-admirabile-signum slovenský preklad]) * [[Scripturae Sacrae affectus]]{{--}}''pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronyma]]'' (Láska k Svätému písmu; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-scripturae-sacrae-affectus slovenský preklad]) * [[Patris corde]]{{--}}''pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] za patróna univerzálnej Cirkvi'' (Otcovo srdce; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde slovenský preklad]) * [[Spiritus Domini]]{{--}}''o modifikácii kánonu 230 § 1 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], ktorá sa týka prístupu žien k ustanoveným službám [[Lektor (katolícka cirkev)|lektorátu]] a [[Akolyta|akolytátu]].'' (Pánov Duch; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/motu-proprio-spiritus-domini slovenský preklad]) * [[Antiquum Ministerium]]{{--}}''o zriadení laického ministéria katechétu'' (Staré ministérium, vydaný [[motu proprio]]) * [[Traditionis custodes]]{{--}}''o používaní Rímskej liturgie spred Reformy roku 1970'' (Strážcovia tradiície; vydaný [[motu proprio]], [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-traditionis-custodes slovenský preklad]) ==== Buly ==== * [[Misericordiae vultus]]{{--}}''bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva'' (Tvár milosrdenstva; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad]) === Knihy === * ''Meditaciones para religiosos'', Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2. * ''Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica'' Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2. * ''Reflexiones en esperanza'', Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992. * ''Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos'' Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0. * ''Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9. * ''La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1. * ''Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0. * ''El verdadero poder es el servicio'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6. * spoluautor s: Abraham Skorka: ''Sobre el Cielo y la Tierra'', Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2 * ''Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3. * ''Mente abierta, corazón creyente'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8. ==== V slovenčine ==== * ''Otvorená myseľ, veriace srdce'', Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8. * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: ''Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita'', Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0, * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: ''O nebi a zemi'', Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: ''Sobre el cielo y la tiera''. ==== V češtine ==== * ''Opravdová moc je služba'', Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4, * ''Zkaženost a hřích'', Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, ''Guarire dalla corruzione'' * ''Promluvy z Argentiny,'' Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6 == Reakcie == Veľmajster [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskej]] lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi [[14. marec|14. marca]] [[2013]] napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale"|url=http://www.grandeoriente.it/il-gran-maestro-raffi-con-papa-francesco-nulla-sara-piu-come-prima-chiara-la-scelta-di-fraternita-per-una-chiesa-del-dialogo-non-contaminata-dalle-logiche-e-dalle-tentazioni-del-potere-temporale/|vydavateľ=grandeoriente.it|dátum vydania=2013-03-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-01-05|miesto=|jazyk=}}</ref> Zástanca teológie oslobodenia [[Leonardo Boff]] verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.<ref name="dw">[http://www.dw.de/leonardo-boff-this-pope-will-change-the-church/a-16970616 Leonardo Boff: 'This pope will change the church'], Deutsche Welle, 2013-07-23</ref> == Referencie == {{Referencie|3}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Franciscus}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/phome_en.htm vatican.va] Oficiálna stránka Vatikánu {{eng icon}} * [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu] {{eng icon}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbergj.html | dátum aktualizácie = 13 Mar 2013 | dátum prístupu = 2013-03-14 | jazyk = {{eng}} }} == Zdroj == {{Preklad|cs|František (papež)|9925452|en|Pope Francis|933561182}} {{Pápež|meno=František|predchodca=[[Benedikt XVI.]]|nástupca=–}} {{Pápeži}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pápež František]] [[Kategória:Jezuiti]] [[Kategória:Argentínski pápeži]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] t18pqzajs8mtbnkfksrv053tzcicldf 7429930 7429927 2022-08-25T15:47:25Z JM544 217649 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = pápež <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = František |zvolené meno originálne = Franciscus |meno = Jorge Mario Bergoglio |meno originálne = |rodné meno = |aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = Pope Francis South Korea 2014.png <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = FirmaPapaFrancisco.svg <!-- meno obrázku na commons --> |erb = Coat of arms of Franciscus.svg <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = Miserando atque eligendo |heslo po slovensky = „Poľutovaniahodný, ale vyvolený“ |štát pôsobenia = |dátum narodenia = {{dnv|1936|12|17}} |miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] |dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = |dátum pohrebu = |miesto pohrebu = |1. funkcia = Rímsky pápež |1. funkcia - obdobie = [[13. marec]] [[2013]]{{--}}súčasnosť |1. funkcia - predchodca = [[Benedikt XVI.]] |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = Arcibiskup buenosaireský |2. funkcia - obdobie = [[28. február]] [[1998]]{{--}}[[13. marec]] [[2013]] |2. funkcia - predchodca = [[Antonio Quarracino]] |2. funkcia - nástupca = [[Mario Aurelio Poli]] |funkcie = * arcibiskup koadjútor buenosaireský<br />([[3. jún]] [[1997]]{{--}}[[28. február]] [[1998]]) * pomocný biskup buenosaireský<br />([[27. jún]] [[1992]]{{--}}[[3. jún]] [[1997]]) * provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]<br />v Argentíne ([[1973]]{{--}}[[1979]]) * predseda argentínskej biskupskej konferencie ([[2005]]{{--}}[[2011]]) |cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] |rítus = |rehoľa = [[Spoločnosť Ježišova]] |večné sľuby dátum = {{duv|1973|04|22|1936|12|17|k=0}} |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{duv|1969|12|13|1936|12|17|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kňazské svätenie miesto = |kňazské svätenie svätiteľ = [[Ramón José Castellano]] |kňazský svätiteľ funkcia = emeritný arcibiskup córdobský |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |menovanie dátum = {{duv|1992|05|20|1936|12|17|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] |potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie dátum = {{duv|1992|06|27|1936|12|17|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie miesto = |biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Antonio Quarracino]] |biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup buenosaireský |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Ubaldo Calabresi]] |1. spolusvätiteľ funkcia = apoštolský nuncius v Argentíne |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Emilio Ogñénovich]] |2. spolusvätiteľ funkcia = biskup mercedeský |kardinál dátum = {{duv|2001|02|21|1936|12|17|k=0}} <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kardinál menujúci = Ján Pavol II. |kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz |titulárny kostol = San Roberto Bellarmino |pontifikát dátum = {{duv|2013|03|13|1936|12|17|k=0}} <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |intornizácia dátum = {{duv|2013|03|19|1936|12|17|k=0}} |poradie pápež = 266 |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = |patrón = |atribúty = }} '''František''' ({{vjz|lat|''Franciscus''}}), vl. menom '''Jorge Mario Bergoglio,''' [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] (* [[17. december]] [[1936]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]]) je [[Zoznam pápežov|266.]] [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], rímsky biskup a panovník štátu [[Vatikán]] zvolený v [[konkláve]] dňa [[13. marec|13. marca]] [[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | titul = Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny | url = http://www.sme.sk/c/6732101/minuta-po-minute-novym-papezom-je-kardinal-bergoglio-z-argentiny.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = SME}}</ref> Je prvým pápežom pochádzajúcim z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu (z [[Argentína|Argentíny]]), prvým pápežom, ktorý vzišiel z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti [[Gregor III. (pápež)|Gregora III.]] prvým pápežom, ktorý sa nenarodil v [[Európa|Európe]].<ref name="TKKBS-zvolenie">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ|url=http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313070|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2013-03-20}}</ref> Podľa Františkových vlastných slov má byť jeho pontifikát krátky.<ref>https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert</ref> Narodil sa v [[Buenos Aires]] v [[Argentína|Argentíne]]. Za [[Katolícky kňaz|katolíckeho kňaza]] bol vysvätený v roku [[1969]]. Medzi rokmi [[1973]] až [[1979]] pôsobil ako provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] v Argentíne. Roku [[1998]] sa stal biskupom buenosaireským a za [[kardinál]]a ho vymenoval sv. [[Ján Pavol II.]] v roku [[2001]]. Cirkev v [[Argentína|Argentíne]] viedol aj počas nepokojov v Argentíne v [[December 2001|decembri]] [[2001]]. Vlády [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]] a [[Cristina Fernándezová Kirchnerová|Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej]] ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] dňa [[28. február]]a [[2013]] konkláve zvolilo [[13. marec|13. marca]] [[2013]] kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Pápež František je známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o [[Chudoba|chudobných]] a odhodlanie viesť [[medzináboženský dialóg]]. Je uznávaný za to, že má menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], než aby obýval [[pápežský apartmán]] v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastáva názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporuje neovládaný [[kapitalizmus]], [[marxizmus]], alebo marxistické verzie [[Teológia oslobodenia|Teológie oslobodenia]]. František sa drží tradičných cirkevných pohľadov v otázkach [[Interrupcia|interrupcií]], [[Manželstvo|manželstva]], vysvätení žien za kňazov a [[celibát]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti | url = https://svet.sme.sk/c/22324357/papez-rozhodol-proti-vysvateniu-zenatych-muzov-v-amazonskej-oblasti.html?ref=terazbox_sme | dátum vydania = 2020-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20-02-12 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = Slovenský }}</ref>Je proti [[Konzumerizmus|konzumizmu]] a podporuje snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa jeho pontifikát zameriava s vyhlásením v [[Encyklika|encyklike]] ''[[Laudato si']]''. V medzinárodnej [[Diplomacia|diplomacii]] sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Kuba|Kubou]] a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 je známy ako kritik neo-[[Nacionalizmus|nacionalizmu]]. Svätý Otec František čelí otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických [[Konzervativizmus|konzervatívcov]], na jeho konanie v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou ''[[Amoris laetitia]]'' ({{VJZ|slk}}Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti [[Eucharistia|Eucharistie]], alebo jeho konanie v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list [[motu proprio]] s názvom ''[[Vos estis lux mundi]].'' Pápež sa stal [[Person of the Year|osobnosťou roka 2013 časopisu ''Time'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131211036|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’|url=http://www.washingtonpost.com/blogs/on-leadership/wp/2013/12/11/time-magazine-names-pope-francis-the-person-of-the-year/|vydavateľ=The Washington Post|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> == Pôvod a mladosť == === Rodina === Jorge Mario Bergoglio sa narodil v [[Buenos Aires]] ako najstarší z piatich detí [[Taliani|talianskych]] prisťahovalcov z kraja [[Piemont]]. Jeho otec [[Mário José Bergoglio]] sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku [[1928]] do [[Argentína|Argentíny]], kde pracoval ako železničný pracovník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rice-Oxley | meno = Mark | titul = Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty | url = http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/13/jorge-mario-bergoglio-pope-poverty | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = Guardian | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeho manželkou sa [[12. december|12. decembra]] [[1935]] stala [[Regina Mária Sívori]]. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu. [[Súbor:Jorge Mario Bergoglio attended a salesian school between 1948 and 1949.jpg|náhľad|Mladý Bergoglio študoval v saleziánskej škole, na fotografii štvrtý zľava v strednom rade]] Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter, [[Cristina Bergogliová]], je maliarka žijúca v španielskom Madride. === Detstvo a mládežnícke roky === Svoje detské roky prežil v mestskej časti [[Flores (Buenos Aires)|Flores]] na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z [[Argentína|Argentíny]] na neho spomínajú ako na neposedného uličníka, vraj bol ''malý čertík,'' tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke [[Priateľ|priateľstvo]], v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť. Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravého [[pľúca]]. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami. V knižnom rozhovore ''El Jesuita,'' ktorý v roku [[2010]] vydali novinári [[Sergio Rubín]] a [[Francesca Ambrogettiová]], uvádza, že ako mládežník rád tancoval [[Tango (tanec)|tango]]. Má rad klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma ''[[Babettina hostina]]''. Bergoglio v roku [[2010]] v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná [[Amália Demonte]] príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník [[The Daily Telegraph]]. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemá súčasná hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] čo skrývať. V šiestom ročníku navštevoval ''Wilfrid Barón de los Santos Ángeles'', školu [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov Don Bosca]], v [[Ramos Mejía]] v [[Buenos Aires (provincia)|Provincii Buenos Aires]]. ==== Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie ==== Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním ''Escuela Técnica Industrial N° 27 [[Hipólito Yrigoyen]],'' ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi [[Argentína|Argentíny]]. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá ''Laboratória Hickethier-Bachmann.'' Tam pracoval pod vedením [[Esther Ballestrinová|Esther Ballestrinovej]]. Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru, či vytierač dlážky. === Záľuby === Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu [[Club Atlético San Lorenzo de Almagro|San Lorenzo de Almagro]]. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako ''[[milonga]]''. == Jezuita == === Povolanie === Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť ''Deň jari,'' populárny sviatok, ktorý v [[Argentína|Argentíne]] slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako ''Deň študentov'', kedy majú všetci študenti voľno od školy. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k [[Spoveď|spovedi]], kde ho veľmi inšpiroval [[kňaz]], ktorý ho spovedal. Bergoglio študoval za kňaza v ''Arcidiecéznom seminári Nepoškvreného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]'' vo [[Villa Devoto]] (časť [[Buenos Aires]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rocca|meno=Francis X.|titul=Cardinal Jorge Bergoglio: a profile|url=http://www.catholicherald.co.uk/news/2013/03/13/cardinal-bergoglio-profile/|dátum vydania=2013-03-13|dátum prístupu=2013-03-13|vydavateľ=Catholic Herald|jazyk=po anglicky}}</ref> Po troch rokoch štúdií Bergoglio vstúpil ako [[Noviciát|novic]] do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] dňa [[11. marec|11. marca]] [[1958]]. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári. Ako jezuitský novic študoval [[humanitné vedy]] v [[Santiago (Čile)|Santiagu]] v [[Čile]]. Po svojom noviciáte v [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom [[12. marec|12. marca]] [[1960]], kedy zložil sľuby ''chudoby, čistoty a poslušnosti''. V roku [[1960]], Bergoglio získal certifikát z filozofie z [[Colegio Máximo San José]] v San Miguel. V rokoch [[1964]] a [[1965]] učil literatúru a psychológiu na ''Colegio de la Inmaculada'' (stredná škola) v provincii Santa Fe v [[Argentína|Argentíne]], a roku [[1966]] učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v [[Buenos Aires]]. === Kňaz === V roku [[1967]] dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup [[Ramón José Castellano]], dňa [[13. december|13. decembra]] [[1969]]. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom [[Teológia|teológie]]. Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v [[Alcalá de Henares]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[22. apríl]]a [[1973]] zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku [[1979]] menovaný za [[Provinciál|provinciála]] jezuitov v [[Argentína|Argentíne]]. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla [[Jomkipurská vojna|piata arabsko-izraelská vojna]]. Keď roku [[1980]] už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora ''Filozofickej a telologickej fakulty San Miguel'' kde sám študoval. Predtým ako sa ujal funkcie strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na [[Milltown Institute of Theology and Philosophy]] v [[Dublin|Dubline]]. Vo funkcii rektora slúžil až do roku [[1986]]. Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie [[Philosophisch-Theologische Hochschule Sankt Georgen|Sankt Georgen]] v nemeckom [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]], kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia [[Romano Guardini|Romana Guardiniho]], špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v jeho diele ''Der Gegensatz.'' Avšak predčasne sa vrátil do [[Argentína|Argentíny]], aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdobe]]. V roku [[1992]] bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu ''disentu'' v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor [[Teológia oslobodenia|teológii oslobodenia]], či jeho práci ako pomocného biskupa [[Buenos Aires]]. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža. === Biskup === Pápež [[Ján Pavol II.]] ho [[20. máj]]a [[1992]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] v [[Buenos Aires]], biskupskú vysviacku prijal [[27. júl]]a toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires [[kardinál]]a [[Antonio Quarracino|Antonia Quarracina]], ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová ''„Miserando atque eligendo“ (''{{VJZ|slk|Poľutovaniahodný, ale vyvolený}}''),'' ktoré si vzal z homílie svätého [[Beda Venerabilis|Beda Ctihodného]] o úseku z [[Evanjelium podľa Matúša|Matúša]] 9:9–13: ''„Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.'' Bergoglio bol [[3. júl|3. júla]] [[1997]] vymenovaný za [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal [[28. február]]a [[1998]] po smrti kardinála Quarracina. [[Súbor:Bergoglio Misa Conmemoracion Beagle cropped.jpg|náhľad|Bergoglio v roku [[2008]]]] Keď v [[December 2011|decembri]] [[2011]] dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov [[Kánonické právo|kánonického práva]] pápežovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] rezignáciu na funkciu arcibiskupa [[Buenos Aires]]. Kedže nemal žiadneho [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu. ==== Blízkosť chudobným a núdznym ==== Arcibiskup Bergoglio zakladal nové [[Farnosť (cirkev)|farnosti]] a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol [[Pro-life hnutie|pro-life]] iniciatívy a založil komisiu pre [[Rozvod (manželstvo)|rozvody]]. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v [[Slum|slumoch]], chudobných častiach [[Buenos Aires]]. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku ''„Biskup slumov“.'' Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na [[Zelený štvrtok]] v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či [[Slum|slumy]]. ==== Financie ==== Na počitatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdajom a tak sa arcidiecéza blížila [[Bankrot|bankrotu]]. Keď sa účty zmenili na [[Bežný účet (banka)|bežné]], donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne. ==== Gréckokatolíci v Argentíne ==== Bergoglio bol [[6. november|6. novembra]] [[1998]] vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|preláta]] svojho obradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis | url = http://www.gcatholic.org/hierarchy/pope/FR1.htm | vydavateľ = gcatholic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність | url = http://risu.org.ua/ua/index/all_news/catholics/ugcc/51592 | vydavateľ = risu.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinský [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] väčší arcibiskup [[Sviatoslav Ševčuk]] sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy ''„sa staral o našu cirkev v Argentíne“'' ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v [[Buenos Aires]]. ==== Suspednovaný biskup Podestá ==== V roku [[2000]] bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s [[Jerónimo Podestá|Jerónimom Podestáom]], bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor [[Argentínska revolúcia|Argentínskej revolučnej]] vojenskej diktatúre roku [[1972]]. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany [[Vatikán|Vatikánu]]. V tomtiež roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne potrebuje ''„si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“'' v 70. rokoch 20. storočia počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]]. ==== Slávenie tridentskej omše ==== Keď v roku [[2007]] pápež [[Benedikt XVI.]] vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred [[Druhý vatikánsky koncil|druhým vatikánskym koncilom]], Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v [[Tridentská omša|mimoriadnej forme Rímskeho rítu]]. Slávila sa raz týždenne. ==== Predseda argentínskej biskupskej konferencie ==== Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2005]] bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol [[11. november|11. novembra]] [[2008]] znovuzvolený na ďalšie tri roky. Bol členom riadiaceho orgánu konferencie, prezidentom komisie pre [[Pontificia Universidad Católica Argentina|Pápežskú katolícku Univerzitu Argentíny]] a členom liturgickej komisie pre správu svätýň. Počas jeho pôsobenia ako predsedu biskupská konferencia vydala kolektívne ospravedlnenie za zlyhanie Cirkvi pri ochrane ľudí pred vojenskou Juntou počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]].[[Súbor:Coat of arms of Jorge Mario Bergoglio.svg|náhľad|Erb kardinála Bergoglia]] [[Súbor:V 18 juin 2008 par le cardinal Bergoglio -15.jpg|náhľad|Kardinál Bergoglio (vľavo) a kardinál [[Marc Ouellet|Ouellet]]]] === Kardinál === Pri konzistóriu [[21. február]]a [[2001]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] menoval za [[Kardinál|kardinála]] rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom [[San Roberto Bellarmino]], v ktorom slúžili jezuiti a nesie meno jezuitu. Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v [[Olivos]]. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny a varil si sám. Ako kardinál bol známy svojou úctou k svätej [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]] a pridával jej malý obrázok listom, ktoré písal, nazývajúc ju skvelou misionárskou sväticou. ==== Rímska kúria ==== Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii: * Člen [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] * Člen ''Kongregácie pre klérus'' * Člen ''Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života'' * Člen [[Pápežská rada pre rodinu|Pápežskej rady pre rodinu]] * Člen ''komisie pre Latinskú Ameriku'' ==== Konkláve 2005 ==== {{Hlavný článok|Konkláve (2005)}} Po smrti [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] sa zúčastnil jeho pohrebu. Pri [[konkláve]] v roku [[2005]], ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo Josepha kardinála Ratznigera, ktorý sa tak stal pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na [[Pápež|rímskeho biskupa]]. Podľa talianskeho magazínu ''Limes'' pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil [[konkláve]]. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Denník ''La stampa'' napísal, že Bergoglio bol v úzkom súboji s Ratzingerom až kým nepredniesol emotívnu prosbu, ktorou kardinálov žiadal, aby zaňho nehlasovali. == Pápež == [[Súbor:Francisco en el papamóvil (JMJ 2013).jpg|náhľad|František v [[Papamobil|papamobile]]]] František bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti [[Pľúca|pľúc]] nemajú veľký vplyv na jeho [[zdravie]]. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne [[respiračné ochorenie]], kde by mohol mať problém s dýchaním. V minulosti sa musel ospravedlniť z konzistória roku [[2007]] kvôli [[Zápal sedacieho nervu|zápalu sedacieho nervu]]. Ide o prvého pápeža zo [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi [[Svätá stolica|Svätou Stolicou]] a [[Spoločnosť Ježišova|jezuitmi]] sú občas napäté. František je taktiež prvý pápež z [[Amerika (svetadiel)|Amerického]] svetadielu a taktiež prvý z [[Južná pologuľa|Južnej pologule]]. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom ne-európskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z [[Európa|Európy]], predchádzajúci bol [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] zo [[Sýria|Sýrie]], ktorý zomrel roku [[741]]. Taktiež je dôležité podotknúť, že hoci sa František nenarodil v [[Európa|Európe]], je etnicky [[Európania|Európan]], keďže jeho rodičia boli imigranti z [[Taliansko|Talianska]]. V [[Konkláve (2005)|konkláve]] roku [[2005]] ostal kardinál Bergoglio ako druhý za kardinálom Ratzingerom{{--}}pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako ''„strohý“'' poznamenajúc ''„jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“.'' Vo večer kedy bol zvolený za pápeža šiel späť do hotela na [[Autobus|autobuse]] s ostatnými [[Kardinál|kardinálmi]], hoci si mohol vybrať pápežskú [[Limuzína|limuzínu]]. Nasledujúci deň navštívil kardinála [[Jorge María Mejía|Jorgeho María Mejía]] v [[Nemocnica|nemocnici]] a zhováral sa s pacientami a personálom. Na jeho prvom stretnutí s novinármi v sobotu po [[konkláve]] objasnil prečo si vybral také meno aké si vybral, citujúc svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]] ako ''„muža, ktorý nám dáva ducha pokoja, chudobný muž“'' a pápež dodal: ''„Ako veľmi by som chcel chudobnú Cirkev pre chudobných!“'' Okrem rodnej [[Španielčina|španielčiny]] sa vie František plynulo dohovoriť aj [[Latinčina|latinsky]] (oficiálny jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Taliančina|taliansky]] (oficiálny jazyk [[Vatikán|Vatikánu]] a bežne používaný jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Portugalčina|portugalsky]], [[Angličtina|anglicky]] a rozumie [[Piedmontčina|piedmontsky]] a trochu [[Ženevčina|ženevsky]]. František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ale rozhodol sa žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu [[Pius X.|Pia X.]], ktorý žije mimo pápežských apartmánov. Avšak, František sa aj tak týždenne objavuje v okne [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] pri modlitbe [[Anjel Pána]] v nedeľu napoludnie.[[Súbor:Papa Francisco recién elegido.jpg|náhľad|Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení]] === Konkláve === Jorge Mario Bergoglio bol za [[Zoznam pápežov|266.]] [[Pápež|pápeža]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] zvolený [[13. marec|13. marca]] [[2013]] o 19:06 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] (UTC+1) po piatej voľbe, v druhý deň konkláve a vybral si meno ''František.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | odkaz na autora = Imrich Gazda | titul = Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných | url = http://www.svetkrestanstva.sk/2013/03/papez-frantisek-zelam-si-cirkev.html | dátum vydania = 2013-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-16 | vydavateľ = Svet kresťanstva | miesto = | jazyk = }}</ref> Oznámenie ''[[Habemus papam]]'' predniesol [[kardinál]] protodiakon [[Jean-Louis Tauran]]. Kardinál [[Christoph Schönborn]] sa neskôr vyjadril, že František bol zvolený podľa dvoch nadprirodzených znamení, jedno v konkláve a teda dôverné a druhé bolo v tom, že [[Latinská Amerika|latinskoamerický]] pár priateľov kardinála mu pošepkali Bergogliovo meno, na čo on povedal: ''„Ak títo ľudia hovoria Bergoglio, je to znamenie Ducha Svätého“'' František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od [[Kardinál|kardinálov]] sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú [[Mozzeta|mozzetu]] ako predchádzajúci pápeži. Taktiež mal okolo krku zavesený ten istý železný [[Pektorál|pektorálny]] kríž, ktorý nosil už roky ako arcibiskup, v kontraste so zlatým krížom, ktorý nosili jeho predchodcovia. Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Day | meno = Michael | titul = Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics | url = http://www.independent.co.uk/news/world/europe/jorge-mario-bergoglio-becomes-pope-francis-i-white-smoke-from-sistine-chapel-heralds-shock-decision-to-elect-the-first-latin-american-first-jesuit-and-first-francis-to-lead-worlds-catholics-8532365.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = The Independent | jazyk = po anglicky }}</ref> pred zástupy ľudí na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] a z balkóna [[Bazilika svätého Petra|Baziliky]] sa im prihovoril a udelil požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za ''„emeritného rímskeho biskupa“'' pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] ako aj za neho samého ako nového ''„rímskeho biskupa“ .'' Františkove prvé verejné slová v úrade boli: ''„Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať [[Rím|Rímu]] biskupa. Zdá sa, že moji bratia [[Kardinál|kardináli]] ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“'' a po spoločnej modlitbe pokračoval: ''„A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“'' Potom udelil pápežské požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]] a dodal: ''„Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne [[Mária (matka Ježiša)|Márii]], aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Habemus Papam - Prvé slová nového Svätého Otca - Františka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313075|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Francis Inauguration fc10.jpg|náhľad|František na jeho inauguračnej svätej omši]] [[Súbor:Inauguration von Papst Franziskus (8572547846).jpg|náhľad|Zaplnené svätopeterské námestie počas inauguračnej omše]] ==== Inaugurácia ==== Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa [[19. marec|19. marca]] [[2013]] slávnostnou svätou omšou na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Vo svojej homílii sa František zameral na Slávnosť svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]], ktorá na ten deň v [[Liturgický kalendár|liturgickom kalendári]] pripadala. === Meno === Na svojej prvej audencii dňa [[16. marec|16. marca]] [[2013]] pápež povedal novinárom, že si vybral meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], pretože tento [[svätec]] sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí. Vysvetlil, že keď už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, že sa stane novým rímskym biskupom, [[Brazília|brazílsky]] kardinál [[Cláudio Hummes]] ho objal a pošepkal mu ''„Nezabudni na chudobných!“'' čo v ňom vzbudilo myšlienku práve na svätého [[František z Assisi|Františka]]. Bergoglio ešte ako kardinál vyjadroval svoju úctu k svätému [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]]: ''„Priniesol do Kresťanstva ideu chudoby proti luxusu, pýche, márnosti občianskych a cirkevných mocností. Zmenil históriu.“'' Toto je prvý raz v histórii, čo si pápež vybral meno ''František''. V deň jeho zvolenia [[Vatikán]] ujasnil, že jeho oficiálne pápežské meno je ''„František“ , nie „František I.“,'' teda v súvislosti s ním sa nepoužívajú žiadne [[Poradové číslo panovníka|poradové čísla panovníka]]. Vatikánsky hovorca povedal, že k menu sa pridá číslica I až vtedy, keby v budúcnosti bol ''František II.'' Je to prvý raz od pontifikátu pápeža [[Lando|Landa]], že pápež nenesie meno svojho predchodcu. František tiež povedal, že niektorí kardináli s ním vtipkovali, že by si mal vybrať buď meno ''Hadrián'', kedže [[Hadrián VI.]] bol reformátorom cirkvi, alebo ''Klement'', aby dorovnal skóre s [[Klement XIV.|Klementom XIV.]], ktorý potláčal [[Spoločnosť Ježišova|Spoločonosť Ježišovu]]. Vo [[Február 2014|februári]] [[2014]] sa do médií dostala správa, že ak by bol Bergoglio zvolený za pápeža už v pri [[Konkláve (2005)|konkláve]] v roku [[2005]], vybral by si meno Ján XXIV. na počesť svätého [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] Mal to povedať kardinálovi [[Francesco Marchisano|Francescovi Marchisanovi]]: ''„Ján, pomenoval by som sa Ján, ako Dobrý pápež, bol by som ním kompletne inšpirovaný.“'' === Rímska kúria === František [[16. marec|16. marca]] [[2013]] požiadal všetkých vysokopostavených členov [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]], aby provizórne zotrvali vo svojich funkciách. Za svojho osobného sekretára vymenoval [[Alfred Xuereb|Alfreda Xuereba]]. Dňa [[6. apríl|6. apríla]] [[2013]] vymenoval [[José Rodríguez Carballo|Josého Rodrígueza Carballa]]<nowiki/>do funkcie sekretára [[Kongregácia pre spoločnosti zasväteného živora a spoločnosti a apoštolského života|Kongregácie pre spoločnosti zasväteného živora a spoločnosti a apoštolského života]], funkcie ktorá bola niekoľko mesiacov neobsadená. František zrušil platbu bonusov, ktoré sa vyplácali zamestnancom Vatikánu pri príležitosti voľby nového pápeža, ktoré vychádzali na niekoľko miliónov eur a radšej sa rozhodol venovať peniaze na charitu. Taktiež zrušil ročný bonus 25 000 €, ktorý sa vyplácal kardinálom slúžiacim v komisii kontrolórov [[Inštitút pre náboženské diela|Vatikánskej banky]]. [[Súbor:Papa Francesco entra nella Domus Sanctae Marthae.JPG|náhľad|František vstupujúc do [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], kde žije namiesto rezidencie v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]]]] ==== Rada kardniálov ==== [[28. september|28. septembra]] [[2013]] zriadil František osemčlennú „''Radu kardinálov''“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi, či revidovania organizačnej štruktúry [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130930042|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-09-30|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Skupina obsahuje viacerých kritikov Vatikánskych operácií a iba jedného člena kúrie. Členovia rady sú: * [[Giuseppe Bertello]], predseda governorátu [[Vatikán|Vatikánu]] * [[Francisco Javier Errazuriz Ossa]] z [[Čile]] * [[Oswald Gracias]] z [[India|Indie]] * [[Reinhard Marx]] z [[Nemecko|Nemecka]] * [[Laurent Monsengwo Pasinya]] z [[Konžská demokratická republika|Konžskej demokratickej republiky]] * [[George Pell]] z [[Austrália (štát)|Austrálie]] * [[Seán O'Malley]] zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] * [[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga]] z [[Honduras|Hondurasu]] Za sekretára rady pápež vymenoval biskupa [[Marcello Semeraro|Marcella Semerara]]. Stretávať sa s pápežom začali [[1. október|1. októbra]] [[2013]] a riešili vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131001051|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-10-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> === Prvé záležitosti === V [[Marec 2013|marci]] [[2013]], 21 britiských katolíckych [[Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva|lordov]] s členov [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] zo všetkých strán požiadali Františka, aby povolil svätenie ženatých mužov za [[Kňaz|kňazov]] vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] s tým, že by [[celibát]] zostal povinný pre [[Biskup|biskupov]]. Žiadali o to v kontexte, že sa im javí zvláštne, že ženatí [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánski]] kňazi môžu byť prijatí do Katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, ale ženatí katolícki muži nemôžu. František povedal, že je to na zamyslenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope hints at possible ordination of married men|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-39233570|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-28|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Foaud Twai]], Latinský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] Jeruzalema, do svojej veľkonočnej homílie pripojil pozvanie pre pápeža na návšetevu [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Louis Rafael I., patriarcha [[Chaldejsko-katolícka cirkev|Chaldejsko-katolíckej cirkvi]]. pozval Františka na návštevu [[Irak|Iraku]], ktorá sa aj v [[Marec|marci]] [[2021]] uskutočnila. ==== Prvá Veľká noc ==== Na prvý [[Zelený štvrtok]] po zvolení za pápeža František umyl a pobozkal nohy desiatim mužom a dvom ženám, mladistvým páchateľom zločinu, vo veku od 14 do 21 rokov a neboli všetci [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkmi]]. Boli uväznení v [[Rím|rímskom]] zadržiavacom zariadení ''Casal del Marmo.'' Pápež im povedal, že akt umytia nôh znamená, že je im v službe. Bolo to prvý raz, čo pápež začlenil do tohto rituálu aj ženy, hoci Bergoglio ako arcibiskup to tak robil už skôr. Jeden muž a jedna žena, ktorým František umyl nohy, boli [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[2013]] František využil svoju [[Veľká noc|veľkonočnú]] homíliu na to, aby vyjadril prosbu o [[mier]] vo svete, špecificky spomenul [[Blízky východ|Blízky Východ]], [[Afrika|Afriku]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnú]] i [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]]. Taktiež sa postavil proti tým, ktorí sa poddávajú ľahkému zisku vo svete naplnenom závisťou a požiadal ľudstvo, aby sa stalo lepším strážcom tvorstva, tým, že bude chrániť [[životné prostredie]]. Pápež povedal: ''„Prosíme zmŕtvychvstalého [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorý premieňa smrť v život, aby zmenil nenávisť v lásku, pomstu v odpustenie, vojnu v mier.“'' Aj keď [[Vatikán]] pripravil pozdravy v 65 jazykoch, František sa ich rozhodol neprečítať, pretože sa ''„aspoň nateraz cíti uvoľnene pri používaní taliančiny, každonenného jazyka Svätej Stolice“.'' ==== Prvá kanonizácia svätých ==== Prvých [[Svätec|svätcov]] František kanonizoval [[12. máj|12. mája]] [[2013]], išlo o kandidátov, ktorí boli schválení ešte za pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]]: * [[Laura od svätej Kataríny Sienskej]], prvá [[Kolumbia|kolumbíjska]] svätica * [[María Gudalupe García Zavala]], druhá žena z [[Mexiko|Mexika]] vyhlásená za svätú * 813 [[Mučeníci z Otranta|Mučeníkov z Otranta]], aj z [[20. storočie|20. storočia]], aj z [[15. storočie|15. storočia]] [[Súbor:Canonization 2014-The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036966125).jpg|náhľad|František v roku [[2014]]]] === Synodálna cirkev === František zorganizoval [[Synoda|synodu]] o [[Synoda o rodine|rodine]] ([[2014]]), o [[Synoda o mládeži|mládeži]] ([[2018]]) a o [[Synoda o Cirkvi v Amazónii|Cirkvi v Amazónii]] ([[2019]]). V roku 2019 František vo svojej apoštolskej konštitúcii ''Episcopalis communio'' povolil, aby sa finálny dokument synody mohol stať učením magistéria cirkvi jednoducho tak, že s ním pápež vyjadrí súhlas. Konštitúcia taktisto povolila [[Laik|laikom]], aby mohli priamo prispevať vstupmi do generálneho sekretariátu synody. Niektorí analytici vidia vytvorenie skutočne synodálnej cirkvi, ako niečo, čo sa môže stať najväčším príspevkom Františkovho pontifikátu. === Porada s katolíckymi laikmi === Prieskum od ''World Values Survey'' z [[Február|februára]] [[2014]], ktorý bol citovaný v [[The Washington Post]] a [[Time (týždenník)|Time]] ukázal ako by mohla byť skúšaná jednota, ktorú František vytvoril. Hoci postoje k Františkovi osobne boli pozitívne, mnoho katolíkov nesúhlasilo aspoň s jedným z jeho učení. Prieskum ukázal, že členovia Katolíckej cirkvi sú hlboko rozdelení v otázke [[Interrupcia|interrupcií]], [[Antikoncepcia|antikoncepcie]], [[Rozvod (manželstvo)|rozvodov]], ordinovania žien a ženatých [[Kňaz|kňazov]]. V rovnakom mesiaci František požiadal [[Farnosť (cirkev)|farnosti]], aby odpovedali na oficiálny dotazník, ktorý by poskytol oveľa širšiu konzultáciu, ako len prieskum.o názoroch medzi laikmi. Pokračoval v presadzovaní [[Rímskokatolícka teológia|cirkevnej doktríny]] v menej dramatickom tóne ako jeho najbližší predchodcovia, ktorí sa držali toho, že Katolícka cirkev nie je demokracia. [[Linda Woodhead]] z [[Lancaster University|Lancasterskej univerzity]] kritizovala Františkov dotazník preto, lebo podľa nej by taký prieskum žiaden sociológ neuznal, pretože obsahoval množstvo zložitých teologických pojmov, ktorým bežný veriaci nemusí rozumieť. Avšak priznala, že tento prieskum môže mať vplyv. Katolícka cirkev v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]] v [[Apríl|apríli]] [[2014]] odmietla zverejniť výsledky dotazníka, cirkevný hovorca sa vyjadril, že vysokopostavený [[Vatikán|Vatikánsky]] úradník piramo žiadal, aby sa výsledky nezverejňovali, pretože pápež prikázal, aby zostali dôverné minimálne do [[Október|októbra]] toho roka. To sklamalo mnoho reformátorov, ktorí dúfali, že [[Laik|laici]] by sa mohli viac zapojiť do cirkevného procesu rozhodovania. Katolícka cirkev v niektorých iných štátoch, napríklad v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], zverejnila sumár odpovedí na dotazník, ktorý ukázal veľký rozdiel medzi učením Cirkvi a správaním bežných katolíkov. V stĺpčeku napísanom pre Vatikánske polo-oficiálne noviny ''[[L’Osservatore Romano|L'Osservatore Romano]],'' americký kardinál [[Raymond Leo Burke]], známy ako jeden z najhlasnejších [[Konzervativizmus|konzervatívcov]] v cirkvi, napísal, že František je proti [[Interrupcia|umelým potratom]] aj proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvu osôb rovnakého pohlavia]]. Vatikánsky hovorca [[Federico Lombardi]] tiež poznamenal, že František sa nechystá meniť alebo redefinovať žiadne [[Dogma|dogmy]] týkajúce sa cirkevnej teológie dogmatiky. === Inštitút pre náboženské diela === V prvých mesiacoch Františkovho pontifikátu [[Inštitút pre náboženské diela]], neformálne známy ako ''Vatikánska banka'', vyhlásil, že sa stane transparentnejším v otázke svojho narábania s peniazmi. V súvislosti s bankou boli dlho rôzne podozrenia na [[Korupcia|korupciu]] či [[pranie špinavých peňazí]]. František s cieľom reformovať banku vymenoval komisiu, ktorá sa tým zaoberá. [[Promotory Financial Group]], spoločnsť zaoberajúca sa finančným poradenstvom, bola požiadaná, aby vykonala komplexné vyšetrovanie všetkých kontaktov zákazníkov banky, ktoré by mohli byť spojené s podozreniami. František vymenil štyroch z piatich [[Kardinál|kardinálov]], ktorí dozerali na fungovanie banky a boli vo funkciách potvrdení v posledných dňoch pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], a je odhodlaný dokonca banku zrušiť, ak by sa ukázalo, že reformy by boli príliš zložité. [[Súbor:Επίσκεψη Αντιπροέδρου της Κυβέρνησης και Υπουργού Εξωτερικών Ευ. Βενιζέλου στην Τουρκία (29-30.11.2014) (15913276525).jpg|náhľad|František s konštantinopolským patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom I.]]]] [[Súbor:Hale Yalincak Wordpress Photos (124838253).jpeg|náhľad|František s konštantinopolským patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom I.]]]] === Ekumenizmus a medzináboženský dialóg === František pokračuje v tradiícii [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] propagujúcej [[ekumenizmus]] s ďalšími [[Kresťanstvo|kresťanskými denomináciami]] a podporujúcej dialóg s lídrami iných náboženstiev. František tiež podporuje zmierenie s tými, ktorí sú [[Ateizmus|bez náboženskej príslušnosti]]. Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]]{{--}}[[1965]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú|periodikum=hnonline.sk|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://dennik.hnonline.sk/svet/520973-papez-frantisek-napisal-zidom-ti-si-ho-pochvaluju|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-16|dátum prístupu=2017-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue'|url=http://www.worldjewishcongress.org/en/news/lauder-new-pope-francis-is-a-man-of-dialogue|vydavateľ=worldjewishcongress.org|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1111751-radost-i-prekvapeni-svet-vita-noveho-papeze|vydavateľ=[[Česká televize]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk=}}</ref> František sa ako tretí [[Pápež|rímsky biskup]] v histórii [[10. máj]]a [[2013]] stretol s koptským alexandrijským pápežom [[Teodor II. (koptský pápež)|Tawadrosom II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130510027|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-05-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Dňa [[15. november|15. novembra]] [[2018]] izraelský prezident [[Reuven Rivlin]] navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu [[Izrael]] a židovského národa.<ref>https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html</ref> Pápež František sa [[12. február]]a [[2016]] osobne stretol s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym patriarchom]] [[Moskva|Moskvy]] a celej Rusi [[Kirill I.|Kirillom]]. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na [[Kuba|Kube]] v [[Havana|Havane]], pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do [[Mexiko|Mexika]] a návštevy patriarchu Kirilla na [[Kuba|Kube]]. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania=2016-02-12|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212042|vydavateľ=TK KBS|titul=Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla}}</ref> === Tituly klerikov === V [[Január|januári]] [[2014]] František vyhlásil, že bude udeľovať menej titulov [[Monsignor|monisgnor]] a bude udeľovať len jeho najnižší stupeň, ''kaplán Jeho Svätosti''. Udelí ho len takým diecéznym kňazom, ktorí sú starší ako 65 rokov. Počas svojho 15-ročného pôsobenia ako arcibiskup nikdy nepožiadal [[Pápež|pápeža]], aby nejakému kňazovi jeho arcidiecézy udelil titul [[Monsignor|monsignore]]. Je presvedčený, že tento titul je veľmi asociovaný s klerikálnym kariérizmom, klerikalizmom a hierarchiou, hoci do tohto obmedzenia udeľovania titulu nezahrnul kňazov v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]] a diplomatických službách, kde je kariérizmus ešte väčšou hrozbou. [[Súbor:A Szentév kapujának megnyitása 2015 - Opening of the Holy Door 2015 4.jpeg|náhľad|František otvára Svätu Bránu na znak začiatku Mimoriadneho jubilejného roka Milosrdenstva]] === Rok milosrdenstva === František vydal v [[Apríl|apríli]] [[2015]] pápežskú bulu ''Misericordiae Vultus,'' ktorou vyhlásil Mimoriadny jubilejný rok Milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015, na Slávnosť Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], a skončil na poslednú nedeľu pred [[Advent|adventom]], teda na sviatok [[Ježiš Kristus|Krista]] Kráľa dňa [[20. november|20. novembra]] [[2016]]. [[Svätá Brána|Sväté Brány]] hlavných [[Rím|Rímskych]] bazilík sa otvorili a špeciálne „''Brány Milosrdenstva''“ boli otvorené v katedrálach a dalších veľkých chrámoch po celom svete. Počas roka milosrdenstva platí, že veriaci môžu získať [[odpustky]], ak prejdú bránou a spĺňajú obvyklé podmienky prijatia [[Spoveď|sviatosti zmierenia]], [[Eucharistia|Eucharistie]], modlitby na úmysel Svätého Otca a neprípustnosť k [[Hriech|hriechu]]. Počas pôstu v roku milosrdenstva boli slávnené špeciálne 24-hodinové bohoslužby pokánia a počas roka boli v každej diecéze stanoveni špeciálne kvalifikovaní a skúsení kňazi nazývaní „''Misionári Milosrdenstva''“, ktorí mohli udeliť rozhrešenie aj nad závažnými hriechmi, ktoré môže bežne odpusiť len [[Apoštolská penitenciária]]. Na oslavu konca roka milosrdenstva pápež František ustanovil svojím apoštolským listom ''Misericordia et Misera'' na [[20. november]] [[2016]] [[Svetový deň chudobných]]. === Sexuálne zneužívanie v Cirkvi === Pápež František [[13. september|13. septembra]] [[2018]] pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy|url=https://apnews.com/cc45969f0d9a499d97bc5cf7fa506ad2|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation|url=https://apnews.com/eddd4e52d0fb403a96ff01abe88cadfc|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch [[21. február|21.]]{{--}}[[24. február]]a [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hickson|meno=Maike|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges|url=https://www.lifesitenews.com/news/francis-ignored-covered-up-abuse-in-argentina-before-becoming-pope-german-d|vydavateľ=Lifesite News|dátum vydania=2018-09-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ==== Čile ==== Návšteva pápeža Františka v Čile ([[15. január|15.]]{{--}}[[18. január]] [[2018]]) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/pope-accuses-sexvictims-slander_us_5a6183d8e4b0125fd6356578|vydavateľ=Huffington Post|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42745170|vydavateľ=[[British Broadcasting Corporation|BBC]]|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis sorry for upsetting abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42780327|vydavateľ=BBC|dátum vydania=2018-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími|url=http://tn.nova.cz/clanek/skandal-papeze-frantiska-mel-vedet-o-zneuzivani-deti-knezimi.html|vydavateľ=tn.nova.cz|dátum vydania=2018-02-06|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „''Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“'' zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20828885/papez-biskup-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cile-vatikan.html#ixzz5G8ClIlMU|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20829193/vatikan-katolicka-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cilski-biskupi-demisia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830006/cilsky-biskup-sa-ospravedlnil-za-svoju-necinnost.html#ixzz5G8BfHTEL|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Jeden z čilských biskupov sa v sobotu [[19. máj]]a [[2018]] ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830402/cile-biskup-sexualne-obtazovanie-cirkev-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-21|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kuruvilla|meno=Carol|autor=|odkaz na autora=|titul=Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/every-single-chilean-bishop-offers-resignation-over-countrys-sex-abuse-scandal_us_5afedcd0e4b0a046186af527|vydavateľ=huffingtonpost.com|dátum vydania=2018-05-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Papa Francisco destacó a Iquique como una “tierra de sueños” (39769241991).jpg|náhľad|František v [[Čile]]]] Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|priezvisko2=Vergara|meno2=Eva|autor=|odkaz na autora=|titul=Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up'|url=https://www.apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again:-Pope-denounces-%27culture-of-abuse,-cover-up%27|vydavateľ=apnews.com|dátum vydania=2018-05-31|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,<ref name="cna-l">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum vydania=2018-04-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.<ref name="cna-l">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum vydania=2018-04-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20839553/papez-frantisek-odsudil-kulturu-zneuzivania-a-krytia-v-cirkvi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-31|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20874545/cilsky-biskup-odmietol-dat-prokuratorovi-spravu-o-zneuzivani-knazmi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> ==== Spojené štáty ==== Bývalý veľvyslanec Vatikánu v [[Spojené štáty|USA]] arcibiskup [[Carlo Maria Viganó]] v otvorenom liste<ref>https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf</ref><ref>https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia</ref> obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála [[Theodore McCarrick|Theodora McCarricka]], v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov [[Angelo Sodano|Sodana]] a [[Tarcisio Bertone|Bertoneho]]) pôsobiacich počas pontifikátov [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku [[2010]] McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims|url=https://www.apnews.com/3209c6549d00425fae0f66ee58b97c6d|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it.|url=https://www.apnews.com/ad7d52030c90472eafeacef7ba2d9d39|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-08-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul|url=https://www.apnews.com/9afeed19f502442a9bdb68b7ff15ba36|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Pápež František [[27. júl]]a [[2018]] kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/35269/mccarrickov-skandal-problemom-nie-je-len-sexualne-zneuzivanie|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoy|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-01|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/478472-papez-prijal-rezignaciu-theodora-mccarricka-z-kolegia-kardinalov/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-28|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Trest smrti === Katolícka cirkev [[2. august]]a [[2018]] formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší [[katechizmus]] pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=ČTK|odkaz na autora=|titul=Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/479006-vatikansky-obrat-trest-smrti-je-nepripustny-za-akychkolvek-okolnosti/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-02|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Pandémia COVID-19 === Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pápež František zrušil svoje pravidelné generálne audiencie na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]], aby sa predišlo schádzaniu más ľudí a šíreniu nákazy, ktorá [[Taliansko]] veľmi ťažko zasiahla. Povzbudzoval [[Kňaz|kňazov]], aby navštevovali pacientov a zdravotníckych pracovníkov a naliehal na veriacich, aby v čase krízy nezabúdali na chudobných, modlil sa za obete vírusu v [[Čína|Číne]] a vzýval [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] pod jej titulom [[Salus Populi Romani]], keď rímska diecéza zažívala čas postenia sa a uctenia si obetí. Na rozhodnutie generálneho vikára rímskej diecézy uzavrieť všetky kostoly v [[Taliansko|Taliansku]] pápež František reagoval so sklamaním. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo v karanténnom [[Lockdown|lockdowne]] sa snažil „''nenechať ľudí samých''“ a pracoval na tom, aby sa čiastočne mohli chrámy znovuotvoriť. František denne slúžil sväté omše v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], ktoré boli vysielané online.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Omše z Domu sv. Marty v dobe karantény boli zážitkom duchovnej blízkosti|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-05/omse-z-domu-sv-marty-v-dobe-karanteny-boli-zazitkom-duchovnej-b.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2020-05-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa [[20. marec|20. marca]] [[2020]] pápež požiadal [[Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju]], aby vytvorilo Vatikánsku COVID-19 komisiu a tak vyjadrila starosti, ktoré má cirkev ohľadom krízy spôsobenej pandémiou a aby navrhla možné odpovede na potenciálne sociálno-ekonomické ťažkosti prameniace z krízy. Dňa [[27. marec|27. marca]] [[2020]] pápež František udelil mimoriadne požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. Vo svojej homílii zameranej na utíšenie búrky na mori v [[Evanjelium podľa Marka|Markovom evanejliu]], František opísal situáciu takto: „''Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady (...) Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (...) Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”''“ ==== Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 ==== Dňa [[14. január|14. januára]] [[2021]] bola zverejnená správa, že pápež František, rovnako ako aj emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] sú zaočkovaní proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František i Benedikt XVI. sú už zaočkovaní proti COVIDu-19|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-01/papez-frantisek-i-benedikt-xvi-su-uz-zaockovani-proti-covidu-19.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-01-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> František je presvedčený, že začokovať sa je morálnou povinnosťou každého človeka. V rozhovore pre taliansku televíziu sa vyjadril takto: „''Som presvedčený, že je morálne, aby sa každý zaočkoval. Je to morálne rozhodnutie, lebo je to o tvojom živote, ale tiež o živote iných,''“ pokračoval: „''Nerozumiem prečo niektorí hovoria, že toto by mohla byť nebezpečná vakcína. Ak ti to lekári prezentujú ako vec, ktorá môže pomôcť a nemá žiadne špeciálne riziká, prečo si to nedať? Je tu samovražedný odpor, ktorý neviem ako vysvetliť, ale dnes si ľudia musia dať vakcínu.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis suggests people have moral obligation to take coronavirus vaccine|url=https://www.ncronline.org/news/vatican/pope-francis-suggests-people-have-moral-obligation-take-coronavirus-vaccine|vydavateľ=ncronline.org|dátum vydania=2021-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> V stredu [[18. august|18. augusta]] [[2021]] bolo zverejnené video, v ktorom František povedal: ''„Zaočkovať sa vakcínami schválenými kompetentnými orgánmi je skutkom lásky. I napomáhať tomu, aby tak urobila väčšina ľudí, je skutkom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k príbuzným a priateľom lásky ku všetkým národom.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zaočkovať sa je skutok lásky, vysvetľuje Svätý Otec vo videoposolstve|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-08/zaockovat-sa-je-skutok-lasky-vysvetluje-papez-videoposolstvo.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-08-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Očkovanie proti covidu je činom lásky, povedal pápež|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22723523/okovanie-proti-covidu-je-cinom-lasky-povedal-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-18|dátum prístupu=2021-08-18}}</ref> [[Súbor:5 luglio 2013 - incontro tra Papa Francesco e Papa Benedetto XVI - inaugurazione statua San Michele Arcangelo -.jpg|náhľad|Pápež František a emeritný pápež [[Benedikt XVI.]]]] === Ďalšie pôsobenie === Svojou apoštolskou exhortáciou ''Amoris laetitia'' vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Päť otázok pre pápeža | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/18858/paet-otazok-pre-papeza | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-16 | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> Pápež František počas návštevy Čile [[15. január]]a [[2018]] uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust | url = https://www.rt.com/news/416030-pope-francis-nuclear-holocaust/ | vydavateľ = RT | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = 2018-01-16 | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pullella | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope warns world is one step away from nuclear war | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-chile-nuclear/pope-warns-world-is-one-step-away-from-nuclear-war-idUSKBN1F41FL | vydavateľ = [[Reuters]] | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> Pápež František a francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] absolvovali v utorok [[26. jún]]a [[2018]] vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením [[Martin Toursky|sv. Martina z Tours]] – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474761-papez-s-francuzskym-prezidentom-macronom-hovoril-za-zatvorenymi-dverami/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-26 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474295-papez-vyzyva-krajiny-sveta-aby-prijimali-migrantov-a-integrovali-ich/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-22 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 [[Bono Vox|Bona Voxa]] je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-bono/u2s-bono-and-pope-discuss-irish-sexual-abuse-crisis-idUSKCN1LZ2HZ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Celibát === ''„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“'' uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že ''„celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.''“<ref>https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme</ref><ref>https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme</ref> === Postoj ku korupcii === Citácia z buly Misericordiae vultus: {{Citát|Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo.}} ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad])<ref name="kbs.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-04-11|titul = MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus|vydavateľ = KBS}}</ref> === Islam === Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne moslimské publikum, aby hľadalo nádej v Koráne. V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. ''„Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“'' V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium (odseky 252 a 253) František napísal, že ''„pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“''. Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z islamu. ''„Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“'' Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství|url=https://www.krestandnes.cz/byvali-muslimove-kritizuji-papeze-za-tvrzeni-ze-islam-dobre-nabozenstvi/|vydavateľ=krestandnes.cz|dátum vydania=2018-02-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-04-02|miesto=|jazyk=}}</ref> === Apoštolské a pastoračné cesty === {{Aktualizovať|časť=áno}} [[Súbor:Pope Francis Travels.svg|náhľad|Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil]] [[Súbor:Pape François Parlement européen Strasbourg 25 nov 2014 04.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014)]] [[Súbor:Pope Francis Malacanang 16.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015)]] [[Súbor:Pope Francis and President Obama.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015)]] [[Súbor:Despedida a S.S. Papa Francisco - 25009702661.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016)]] [[Súbor:Saeimas priekšsēdētāja piedalās Viņa Svētības pāvesta Franciska vizītes pasākumos (44161103394).jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018)]] * '''[[Európa]]''' **[[Albánsko]] ([[21. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140921002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Francúzsko]] ([[Európsky parlament]]; [[25. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141125008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Bosna a Hercegovina]] ([[6. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150606001| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-06-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-10 }}</ref> ** [[Grécko]] ([[16. apríl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160416004 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Poľsko]] ([[25. júl|25.]] – [[31. júl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150203037| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-02-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Švédsko]] ([[31. október]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania = 2016-01-25|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160125019| vydavateľ = [[TK KBS]]| titul = Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska|dátum prístupu = 2016-01-26}}</ref> ** [[Portugalsko]] ***[[12. máj|12.]] – [[13. máj]] [[2017]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161014006|dátum vydania=2016-10-14|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[júl]] [[2022]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190127001|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-27|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> ** [[Švajčiarsko]] ([[21. jún]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-05/papez-ekumenicka-navsteva-zeneva-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Írsko]] ([[25. august|25.]] - [[26. august]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180321019|dátum prístupu=2018-03-21|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[25. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/09/p%C3%A1pe%C5%BE_v_septembri_2018_nav%C5%A1t%C3%ADvi_litvu,_loty%C5%A1sko_a_est%C3%B3nsko/1366253 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2018-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Bulharsko]] a [[Severné Macedónsko]] ([[5. máj|5]]. - [[7. máj]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/svaty-otec-navstivi-v-maji-bulharsko-a-macedonsko.html|dátum vydania=2018-12-13|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Rumunsko]] ([[31. máj]] - [[2. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2019-01/papez-frantisek-rumunsko-ohlasenie-cesty.html|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Taliansko]] (pastoračné cesty v rámci Talianska, mimo mesta Rím) ***[[Lampedusa]] ([[8. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130708038| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[Cagliari]], [[Sardínia]] ([[22. september]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130923027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-09-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[Assisi]] **** [[4. október]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131004047| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-10-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> **** [[4. august]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2016/07/04/pápež_františek_navštívi_4_augusta_porciunkulu/1241944 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2016-07-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> **** [[20. september]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD,_nie_vojna/1259492|dátum vydania=2016-09-20|dátum prístupu=2016-09-28|vydavateľ=Vatikánsky rozhlas}}</ref> *** [[Kalábria]] ([[21. jún]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140621003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-06-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[Molise]] ([[5. júl]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140705007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[Caserta]] **** [[26. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140726002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> **** [[28. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140728035| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[Redipuglia]] ([[13. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/261574/tretia-svetova-vojna-sa-uz-postupne-odvija-upozornuje-papez-frantisek/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-13 | dátum prístupu = 2017-09-10 }}</ref> *** [[Pompeje]] a [[Neapol]] ([[21. marec]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> *** [[Turín]] ([[21. júl|21.]]{{--}}[[22. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327026| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> *** [[Prato]] a [[Florencia]] ([[10. november]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327034| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ***[[Amatrice]] ([[4. august]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161004025|dátum vydania=2016-10-04|dátum prístupu=2016-10-04|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[Miláno]] ([[25. marec]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015004|dátum vydania=2016-10-15|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[Carpi]] ([[2. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170301015|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> ***[[Paliano]] ([[13. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414003|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> ***[[Janov (Taliansko)|Janov]] ([[27. máj]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161017029|dátum vydania=2016-10-17|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[Bozzolo]] a [[Barbiana]] ([[20. jún]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170424035|dátum prístupu=2017-04-24|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> ***[[Cesena]] a [[Bologna]] ([[1. október]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414004|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> ***[[Pietrelcina]] a [[San Giovanni Rotondo]] ([[17. marec]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171220019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ***[[Alessan]] a [[Molfetta]] ([[20. apríl]] [[2018]])<ref name="amnl"/> ***[[Nomadelfia]] a [[Loppiano]] ([[10. máj]] [[2018]])<ref name="amnl">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2018/02/02/p%C3%A1pe%C5%BE_podnikne_dve_cesty_v_taliansku/1361542|vydavateľ=Radio Vaticana|dátum vydania=2018-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-11|miesto=|jazyk=}}</ref> ***[[Bari (Apúlia)|Bari]] ([[7. júl]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-06/papez-frantisek-ekumenizmus-bari.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> ***[[Palermo]] a [[Piazza Armerina]] ([[15. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy | url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-05/papez-frantisek-palermo-piazza-armerina-zverejnili-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> ***[[Loreto]] ([[25. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma|url=http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/02/24/0157/00322.html|vydavateľ=press.vatican.va|dátum prístupu=2019-02-24}}</ref> ***[[Camerino]] ([[16. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190406006|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> ***[[Neapol]] ([[21. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190212025|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-02-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> ***[[Albano Laziale]] ([[21. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190713002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> ***[[Greccio]] ([[1. december]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20191127037|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-11-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> * '''[[Amerika (svetadiel)|Amerika]]''' **[[Brazília]] ([[23. júl|23.]] – [[28. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130728003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Ekvádor]] ([[6. júl|6.]]{{--}}[[8. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150416020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Bolívia]] ([[8. júl|8.]]{{--}}[[10. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Paraguaj]] ([[10. júl|10.]]{{--}}[[12. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Kuba]] *** [[19. september|19.]]{{--}}[[22. september]] [[2015]]<ref name="kuba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150422027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/06/30/zverejnili_program_cesty_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_na_kubu_a_do_usa/1155180| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10 }}</ref> *** [[12. február]] [[2016]]<ref name="kuba2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212024| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2016-02-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-28 }}</ref> ** [[Spojené štáty]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[27. september]] [[2015]])<ref name="kuba"/> ** [[Mexiko]] ([[12. február|12.]]{{--}}[[18. február]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151214044| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-12-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-14 }}</ref> ** [[Kolumbia]] ([[6. september|6.]] – [[11. september]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/10/septembrová_apoštolská_cesta_pápeža_františka_do_kolumbie/1297820 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> ** [[Čile]] ([[15. január|15]]. – [[18. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/21/n%C3%A1v%C5%A1teva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_v_%C4%8Dile_motto_svoj_pokoj_v%C3%A1m_d%C3%A1vam/1331909 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/chile-papez-frantisek-navsteva-cirkev-dx6-/zahranicni.aspx?c=A180117_100219_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-01-17 | dátum prístupu = 2018-01-17 }}</ref> ** [[Peru]] ([[18. január|18.]] – [[21. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/19/janu%C3%A1rov%C3%A1_p%C3%A1pe%C5%BEova_n%C3%A1v%C5%A1teva_peru_u%C5%BE_m%C3%A1_logo_a_motto/1330777 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Panama (štát)|Panama]] ([[23. január|23.]] – [[27. január]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190123023|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-26|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> * '''[[Ázia]]''' **[[Jordánsko]] a [[Izrael]] ([[24. máj|24.]] – [[26. máj]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140526007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-05-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Kórejská republika]] ([[14. august|14.]] – [[18. august]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140818017| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Turecko]] ([[28. november|28.]] – [[30. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja| url = http://grkatba.sk/papez-frantisek-a-patriarcha-bartolomej-oslavili-spolu-sviatok-sv-ondreja/| vydavateľ = [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|grkatba.sk]]| dátum vydania = 2014-11-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Srí Lanka]] ([[13. január|13.]] – [[15. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150115020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Filipíny]] ([[15. január|15.]] – [[19. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150119031| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Arménsko]] ([[24. jún|24.]] – [[26. jún]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160624013 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Gruzínsko]] a [[Azerbajdžan]] ([[30. september]] – [[2. október]] [[2016]])<ref name="arm-gru-aze">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160413027|vydavateľ=[[TK KBS]]|dátum vydania=2016-04-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-04-16|miesto=|jazyk=}}</ref> ** [[Mjanmarsko]] ([[27. november|27.]] – [[30. november]] [[2017]])<ref name="mjan-bang"/> ** [[Bangladéš]] ([[30. november]] – [[2. december]] [[2017]])<ref name="mjan-bang">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|dátum vydania=2017-08-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-09-10|miesto=|jazyk=}}</ref> **[[Spojené arabské emiráty]] ([[3. február|3.]] - [[5. február]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/papez-frantisek-navstivi-spojene-arabske-emiraty.html|dátum vydania=2018-12-06|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Thajsko]] a [[Japonsko]] ([[20. november|20]]. - [[26. november]] [[2019]]'')''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190913022|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> * '''[[Afrika]]''' **[[Keňa]] ([[25. november|25.]] – [[27. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/v_novembri_p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_ke%C5%88u,_ugandu_a_stredoafrick%C3%BA_repub/1170890| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-09-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10 }}</ref> ** [[Uganda]] ([[27. november|27.]] – [[29. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Stredoafrická republika]] ([[29. november|29.]] – [[30. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Egypt]] ([[28. apríl|28.]] – [[29. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2017-03-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20 }}</ref> **[[Maroko]] ([[30. marec|30]]. - [[31. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190331002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Mozambik]], [[Madagaskar]], [[Maurícius]] ([[4. september|4.]] - [[10. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190911036|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> === Kanonizácie === Pápež František doteraz [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizoval]] 894 svätých (naposledy [[24. apríl|24. apríla]] [[2021]]): {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''12. máj 2013, Vatikán'''<ref name="kan1205">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130512010 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Antonio Primaldo]] a 812 spoločníkov, mučeníci ** [[Laura Montoya Upegui]], panna a rehoľníčka ** [[María Guadalupe García Zavala]], panna a rehoľníčka * '''9. október 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131015018 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Angela z Foligna]] [[Tretí rád svätého Františka|TOSF]], mystička * '''17. december 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131217024 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Peter Faber]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz * '''3. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan0304">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140403032 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[François de Laval]] [[Spoločenstvo zahraničných misií v Paríži|MEP]], biskup ** [[José de Anchieta]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz ** [[Mária Guyartová|Mária od Vtelenia (Guyartová)]] [[Uršulínky|OSU]], mníška a mystička * '''27. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan2704">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140427006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]], pápež ** [[Ján Pavol II.]], pápež * '''23. november 2014, Vatikán'''<ref name="kan1311">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141123002 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Giovanni Antonio Farina]], biskup ** [[Kuriakose Eliáš Chavara]] CMI, kňaz ** [[Ľudovít z Casorie]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník ** [[Nicola Saggio]] [[Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly|OM]], rehoľník ** [[Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho]], rehoľníčka ** [[Amato Ronconi]] [[Františkánsky svetský rád|OFS]], laik * '''14. január 2015, Srí Lanka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150114033 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Joseph Vaz]] [[Kongregácia oratória svätého Filipa Neriho|CO]], kňaz * '''17. máj 2015, Vatikán'''<ref name="kan1705">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150517004 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Émilie de Villeneuve]], rehoľníčka ** [[Maria Cristina Brando|Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia (Brandová)]] SVEGS, rehoľníčka ** [[Mariam Baouardy|Mária od Ježišovho Ukrižovania (Baouardyová)]], rehoľníčka ** [[Marie-Alphonsine Danil Ghattas]], rehoľníčka * '''23. september 2015, Washington'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150924046 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Junípero Serra]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník * '''18. október 2015, Vatikán'''<ref name="kan1810">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151018006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Vincenzo Grossi]], kňaz ** [[María de la Purísima Salvat Romero]] HCC, rehoľníčka ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Louis Martin]], laik a manžel ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Marie-Azélie Martinová]], laička a manželka {{Stĺpce-3}} * '''5. jún 2016, Vatikán'''<ref name="kan0506">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160606019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Stanisław Papczyński]] [[Spoločnosť kňazov mariánov od Nepoškvrneného počatia Panny Márie|MIC]], kňaz a rehoľník ** [[Maria Elisabeth Hesselblad]] OSsS, rehoľníčka * '''4. september 2016, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160904005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Matka Tereza]] [[Kongregácia misionárok lásky|MC]], rehoľníčka * '''16. október 2016, Vatikán'''<ref name="kan1610">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015003 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Manuel González García]], biskup ** [[José Gabriel del Rosario Brochero]] [[Tretí rád svätého Dominika|TOSD]], kňaz ** [[Alfonso Maria Fusco]], kňaz ** [[Lodovico Pavoni]], kňaz ** [[Salomone Leclercq]] [[Inštitút školských bratov|FSC]], rehoľník ** [[Alžbeta od Najsvätejšej Trojice]] [[Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|OCD]], rehoľníčka ** [[José Sánchez del Río]], laik a mučeník * '''13. máj 2017, Fatima'''<ref name="kan1305">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170513005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[František a Hyacinta Marto|František Marto]], laik ** [[František a Hyacinta Marto|Hyacinta Marto]], laička * '''16. október 2017, Rím'''<ref name="kan1510">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171015004|dátum vydania=2017-10-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-09|vydavateľ=TK KBS|miesto=Bratislava|jazyk=|autor=}}</ref> ** [[Faustino Míguez]] [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|SP]], kňaz ** [[Angelo da Acri]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]], kňaz a rehoľník ** [[André de Soveral]], kňaz, a 29 spoločníkov, mučeníci ** [[Cristóbal, Antonio a José]], mučeníci * '''14. október 2018, Vatikán''' **[[Pavol VI.]], pápež ** [[Óscar Arnulfo Romero]], biskup ** [[Francesco Spinelli]], kňaz ** [[Vincenzo Romano]], kňaz ** [[Maria Katharina Kasper]], rehoľníčka ** [[Nazaria Ignazia od svätej Terézie Ježiškovej]], rehoľníčka **[[Nunzio Sulprizio]], laik *'''5. júl 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/americkeho-arcibiskupa-fultona-sheena-caka-blahorecenie.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-06|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[Bartolomeo od Mučeníkov]], arcibiskup a rehoľník * '''13. október 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/svatorecenie-kard-newman-styri-reholnicky-termin-13-oktober.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-01|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[John Henry Newman]], kardinál **[[Mária Terézia Chiramel Mankidiyan]], rehoľníčka **[[Giuseppina Vanniniová]], rehoľníčka **[[Dulce Lopes Pontesová]], rehoľníčka **[[Marguerite Baysová|Marguerita Baysová]], rehoľníčka * '''24. apríl 2021, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CNA | odkaz na autora = | titul = Pope Francis declares blind 14th-century lay Dominican a saint | url = https://www.catholicnewsagency.com/news/247399/pope-francis-declares-blind-14th-century-lay-dominican-a-saint | vydavateľ = catholicnewsagency.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Margareta z Città di Castello]] {{Stĺpce-3|width=20%}} [[Súbor:Canonization 2014- The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036819834).jpg|náhľad|Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII., pápežov (27. apríl 2014)]] [[Súbor:Canonização de Francisco e Jacinta Marto (13 de Maio de 2017) 2.png|náhľad|Svätorečenie Františka a Hyacinty Martových, detí (13. máj 2017)]] [[Súbor:Ceremonia de Canonización de Monseñor Romero. (31434059008).jpg|náhľad|Svätorečenie Pavla VI., pápeža, Oskara Romera, biskupa, a 5 ďalších blahoslavených (14. október 2018)]] {{Stĺpce-koniec}} === Katolícka cirkev na Slovensku === ==== Menovanie nových biskupov a ordinárov ==== {| class="wikitable" !Biskup !Dátum menovania ! colspan="2" |Úrad |- | rowspan="4" |Mons. [[Milan Lach]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] | rowspan="2" |[[19. apríl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130419020|dátum vydania=2013-04-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|Prešovská gréckokatolícka archieparchia]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Ostracina]] |titulárny biskup |- |[[24. jún]] [[2017]] | rowspan="2" |[[Parma|Parmská gréckokatolícka eparchia]] ([[Spojené štáty|USA]]) |apoštolský administrátor |- |[[1. jún]] [[2018]] |eparcha |- |Mons. [[Ján Orosch]] |[[11. júl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130711023|dátum vydania=2013-07-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Trnavská arcidiecéza]] |arcibiskup |- |Mons. [[Stanislav Stolárik]] |[[21. marec]] [[2015]]<ref name="vym-stolarik">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321002|dátum vydania=2015-03-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-06-10|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Biskupstvo Rožňava|Rožňavská diecéza]] |diecézny biskup |- |Mons. [[Dávid Tencer]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFM Cap]]. |[[18. september]] [[2015]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum vydania=2015-09-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-11-12|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]}}</ref> |[[Reykjavík|Reykjavícka diecéza]] ([[Island]]) |diecézny biskup |- | rowspan="2" |Mons. [[Marek Forgáč]] | rowspan="2" |[[11. jún]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160611001|dátum vydania=2016-06-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]|autor=}}</ref> |[[Arcibiskupstvo Košice|Košická arcidiecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Seleuciana]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]] |[[1. apríl]] [[2017]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170401001|dátum vydania=2017-05-01|dátum prístupu=2017-08-29|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> |Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike |apoštolský nuncius |- |Mons. [[Vladimír Fekete]] [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]. |[[8. december]] [[2017]] |Titulárne sídlo [[Municipa]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Marián Andrej Pacák]] [[CSsR]]. |[[5. júl]] [[2018]]<ref>{{cite web |url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-07/menovanie-marian-andrej-pacak-biskup-slovenska-eparchia-toronto.html |title=Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda |language=Slovenský |work=Vatican News Website|accessdate=5 July 2018}}</ref> |[[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] ([[Kanada]]) |eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Cyril Vasiľ|Cyril Vasiľ SJ]] |[[20. január]] [[2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-01/arcibiskup-cyril-vasil-bol-menovany-za-apostolskeho-administrato.html| vydavateľ = vaticannews.va| dátum vydania = 2020-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-21| miesto = Vatikán| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" |[[Košická gréckokatolícka eparchia]] |apoštolský administrátor ''sede plena'' |- |24. jún 2021 |arcibiskup, eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Ján Kuboš]] | rowspan="2" |25. marec 2020 |[[Spišská diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo Quiza |titulárny biskup |- |[[Peter Sakmár]] |9. december 2020 |Apoštolská administratúra v [[Atyrau]] ([[Kazachstan]]) |apoštolský administrátor ''ad nutum Sanctae Sedis'' |- | rowspan="2" |Mons. [[Peter Beňo]] | rowspan="2" |29. január 2021 |[[Nitrianska diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo Amudarsa |titulárny biskup |- |Mons. [[Nicola Girasoli]] |2. júl 2022 |Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike |apoštolský nuncius |} ==== Beatifikačné procesy ==== Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil ''Dekréty'' týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostné vyhlásení za blahoslavených. {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |Beatifikovaná osoba !Schválenie dekrétu ! colspan="2" |Beatifikačná slávnosť !Pápežský legát !Spomienka |- |[[Titus Zeman]] [[SDB]] |kňaz, [[salezián]] |mučeník za duchovné povolania |[[27. február]] [[2017]] |[[30. september]] [[2017]] |[[Bratislava]] |kardinál [[Angelo Amato]] SDB |[[8. január]] |- |[[Anna Kolesárová]] |laička |mučeníčka čistoty |[[6. marec]] [[2018]] |[[1. september]] [[2018]] |[[Košice]] |kardinál [[Giovanni Angelo Becciu]] |[[20. november]] |} ==== Apoštolská cesta na Slovensko ==== {{Hlavný článok|Návšteva pápeža Františka na Slovensku}} Pápež František má navštíviť Slovensko v dňoch [[12. september|12.]] až [[15. septembra]] [[2021]]. Trojdňová apoštolská návšteva bude mať oficiálny a pastoračný charakter.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Pravda|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal pozvanie od Čaputovej a príde na Slovensko|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/580496-papez-prijal-pozvanie-od-caputovej-a-pride-na-slovensko/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-08|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] ho pozvala počas jej [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej|oficiálnej zahraničnej cesty]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] v [[December|decembri]] [[2020]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čaputová sa stretla s pápežom, prijal od nej pozvanie na Slovensko|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22554823/prezidentka-zuzana-caputova-sa-stretla-s-papezom-frantiskom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-14|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> pápeža na [[Slovensko]] pozvali aj všetci [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskí katolícki biskupi]] v mene celej [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] na Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=kbs.sk|odkaz na autora=|titul=Pastierske listy KBS|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-k-navsteve-svateho-otca-frantiska-2021|vydavateľ=kbs.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-17|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež návštevu oficiálne potvrdil v nedeľu [[4. júl|4. júla]] [[2021]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František od 12. do 15. septembra pricestuje na návštevu Slovenska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210704001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Pápež František navštívi mestá [[Bratislava]], [[Košice]], [[Prešov]] a [[Šaštín-Stráže]]. Absolvuje tri masové akcie, z toho ani jednu v [[Bratislava|hlavnom meste]]. Stretne sa s predstaviteľmi štátu, s [[Zuzana Čaputová|prezidentkou]], [[Boris Kollár|predsedom parlamentu]] a [[Eduard Heger|premiérom]], ale aj s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]], [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], členmi [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], predstaviteľmi [[Židia na Slovensku|židovskej náboženskej obce]], no nezabudne ani na [[mládež]] a chudobných ľudí žijúcich na košickom sídlisku [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Už je známy program apoštolskej cesty Svätého Otca|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-07/program-apostolskej-cesty-papeza-frantiska-budapest-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-07-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> == Dielo == [[Súbor:Misericordiæ Vultus 02.jpg|náhľad|Kópia buly ''[[Misericordiae vultus]]'']] === Dokumenty pápeža Františka === Pápež František vydal počas svojho pontifikátu viacero dokumentov,<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek</ref> tie najznámejšie sú uvedené nižšie. Tie, ktoré nemajú priložený slovenský preklad možno dohľadať na [https://www.vatican.va/content/francesco/en.html stránkach Vatikánu] v [[Angličtina|angličtine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Portugalčina|portugalčine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Poľština|poľštine]], [[Rumunčina|rumunčine]] a [[Arabčina|arabčine]]. ==== Encykliky ==== * [[Lumen fidei]]{{--}}''o viere'' (Svetlo viery; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-06-26|titul = LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Laudato si']]{{--}}''o starostlivosti o náš spoločný domov'' (Buď pochválený; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-05-24|titul = LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Fratelli tutti]]{{--}}''o bratstve a sociálnom priateľstve'' (dosl. preklad Všetci [sme] bratia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-fratelii-tutti slovenský preklad])<ref name="ta3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠTÚDIO TA3: Teológ M. Lichner o encyklike pápeža Františka|url=https://www.ta3.com/clanok/1194250.html|vydavateľ=[[TA3]]|dátum prístupu=2020-10-09|jazyk=sk}}</ref> ==== Apoštolské exhortácie ==== * [[Evangelii gaudium]]{{--}}''o ohlasovaní evajelia v súčasnom svete'' (Radosť evanjelia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-11-24|titul = EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Amoris laetitia]]{{--}}''o láske v rodine'' (Radosť z lásky; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-amoris-laetitia slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160407035 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Gaudete et exsultate]]''{{--}}o povolaní k svätosti v súčasnom svete'' (Radujte sa a jasajte; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate slovenský preklad])<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate</ref> *[[Christis vivit]]{{--}}''posynodálna apoštolská exhorácia mladým a Božiemu ľudu'' (Kristus je živý; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/postsynodalna-apostolska-exhortacia-christus-vivit slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul="Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019)|url=http://www.vatican.va/content/francesco/en/apost_exhortations/documents/papa-francesco_esortazione-ap_20190325_christus-vivit.html|vydavateľ=vatican.va|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-02|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Apoštolské koštitúcie ==== * [[Veritatis gaudium]]{{--}}''o univerzitách a cirkevných fakultách'' (Radosť z pravdy; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-konstitucia-veritatis-gaudium slovenský preklad]) ==== Apoštolské listy ==== * [[Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života]] ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota slovenský preklad]) * [[Mitis Iudex Dominus Iesus|Mitis Iudex Dominus Iesus{{--}}]]''ktorým sa reformujú kánony [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva'' (Mierny sudca Pán Ježiš; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/mitis-iudex-dominus-iesus slovenský preklad]) * [[Come una madre amorevole|Come una madre amorevole{{--}}]]''o ochrane detí a zraniteľných dospelých'' (Ako láskavá matka; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-ako-milujuca-matka slovenský preklad]) * [[Misericordia et misera]] (Bieda a milosrdenstvo; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-misericordia-et-misera slovenský preklad]) * [[Magnum principium]]{{--}}''ktorým sa mení kánon 838 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]]'' (Skvelý začiatok; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-magnum-principium slovenský preklad]) * [[Vos estis lux mundi]]{{--}}''o'' ''sexuálnom zneužívaní'' (Vy ste svetlo sveta; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-vo-forme-motu-proprio-vos-estis-lux-mundi slovenský preklad]) * [[Aperuit illis|Aperuit illis{{--}}]]''ktorým sa ustanovuje slávenie [[Nedeľa Božieho slova|Nedele Božieho slova]]'' (Otvoril sa im; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/aperuit-illis slovenský preklad]) * [[Admirabile signum]]{{--}}''o význame a dôležitosti [[Betlehem (sídlo)|betlehemských]] jaslí'' (Pozoruhodné znamenie; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-admirabile-signum slovenský preklad]) * [[Scripturae Sacrae affectus]]{{--}}''pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronyma]]'' (Láska k Svätému písmu; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-scripturae-sacrae-affectus slovenský preklad]) * [[Patris corde]]{{--}}''pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] za patróna univerzálnej Cirkvi'' (Otcovo srdce; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde slovenský preklad]) * [[Spiritus Domini]]{{--}}''o modifikácii kánonu 230 § 1 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], ktorá sa týka prístupu žien k ustanoveným službám [[Lektor (katolícka cirkev)|lektorátu]] a [[Akolyta|akolytátu]].'' (Pánov Duch; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/motu-proprio-spiritus-domini slovenský preklad]) * [[Antiquum Ministerium]]{{--}}''o zriadení laického ministéria katechétu'' (Staré ministérium, vydaný [[motu proprio]]) * [[Traditionis custodes]]{{--}}''o používaní Rímskej liturgie spred Reformy roku 1970'' (Strážcovia tradiície; vydaný [[motu proprio]], [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-traditionis-custodes slovenský preklad]) ==== Buly ==== * [[Misericordiae vultus]]{{--}}''bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva'' (Tvár milosrdenstva; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad]) === Knihy === * ''Meditaciones para religiosos'', Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2. * ''Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica'' Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2. * ''Reflexiones en esperanza'', Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992. * ''Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos'' Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0. * ''Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9. * ''La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1. * ''Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0. * ''El verdadero poder es el servicio'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6. * spoluautor s: Abraham Skorka: ''Sobre el Cielo y la Tierra'', Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2 * ''Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3. * ''Mente abierta, corazón creyente'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8. ==== V slovenčine ==== * ''Otvorená myseľ, veriace srdce'', Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8. * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: ''Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita'', Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0, * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: ''O nebi a zemi'', Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: ''Sobre el cielo y la tiera''. ==== V češtine ==== * ''Opravdová moc je služba'', Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4, * ''Zkaženost a hřích'', Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, ''Guarire dalla corruzione'' * ''Promluvy z Argentiny,'' Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6 == Reakcie == Veľmajster [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskej]] lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi [[14. marec|14. marca]] [[2013]] napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale"|url=http://www.grandeoriente.it/il-gran-maestro-raffi-con-papa-francesco-nulla-sara-piu-come-prima-chiara-la-scelta-di-fraternita-per-una-chiesa-del-dialogo-non-contaminata-dalle-logiche-e-dalle-tentazioni-del-potere-temporale/|vydavateľ=grandeoriente.it|dátum vydania=2013-03-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-01-05|miesto=|jazyk=}}</ref> Zástanca teológie oslobodenia [[Leonardo Boff]] verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.<ref name="dw">[http://www.dw.de/leonardo-boff-this-pope-will-change-the-church/a-16970616 Leonardo Boff: 'This pope will change the church'], Deutsche Welle, 2013-07-23</ref> == Referencie == {{Referencie|3}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Franciscus}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/phome_en.htm vatican.va] Oficiálna stránka Vatikánu {{eng icon}} * [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu] {{eng icon}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbergj.html | dátum aktualizácie = 13 Mar 2013 | dátum prístupu = 2013-03-14 | jazyk = {{eng}} }} == Zdroj == {{Preklad|cs|František (papež)|9925452|en|Pope Francis|933561182}} {{Pápež|meno=František|predchodca=[[Benedikt XVI.]]|nástupca=–}} {{Pápeži}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pápež František]] [[Kategória:Jezuiti]] [[Kategória:Argentínski pápeži]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] lfl8hnpstf258xon3mpboiexhrgkko7 General Dynamics F-16 Fighting Falcon 0 488003 7430055 7429145 2022-08-26T09:30:57Z Vasiľ 2806 revert wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = F-16 Fighting Falcon |obrázok = Obrázok:USAF F-16C Profile.jpg |text = F-16C Fighting Falcon v službách [[United States Air Force|amerického letectva]] |typ = viacúčelové [[stíhacie lietadlo]], stíhač na vybojovanie nadvlády vo vzduchu |výrobca = [[General Dynamics]]<br />[[Lockheed Martin]] |prvý let = [[20. január]]a [[1974]] (neoficiálny)<br />[[2. február]]a 1974 (oficiálny) |zavedený = [[17. august]]a [[1978]] |vyradený = |charakter = v službe |hlavný používateľ = [[United States Air Force]]<br />+25 ostatných používateľov |viac používateľov = |výroba = 1973 – 2017<br />2019 – súčasnosť |vyrobených kusov = 4 604 (jún 2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kington | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed Martin Looks To Upgrade 500 In-Service F-16s | url = https://www.defensenews.com/digital-show-dailies/farnborough/2016/07/13/lockheed-martin-looks-to-upgrade-500-in-service-f-16s/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = August 08, 2017 04:55 AM | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> |cena za kus = F-16A/B: 14,6 milióna [[Americký dolár|USD]] (v roku 1998)<br />F-16C/D: 18,8 milióna USD (v roku 1998) |varianty = [[General Dynamics F-16 VISTA]] }} '''General Dynamics''' (teraz '''Lockheed Martin''') '''F-16 Fighting Falcon''' je veľmi obratné viacúčelové jednomotorové [[stíhacie lietadlo]], ktoré je určené na letecké súboje a útoky na pozemné ciele. Ide o pomerne lacnú, ale veľmi účinnú zbraň, ktorá nahradila lietadlá [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|F-4 Phantom II]] a iné typy (v niektorých európskych letectvách, napríklad [[Lockheed F-104 Starfighter|F-104 Starfighter]]). Vo vzdušných súbojoch prevyšuje F-16 svojou obratnosťou a bojovým doletom (t. j. vzdialenosťou potrebnou na prílet na miesto boja, súboj a návrat) všetky lietadlá potencionálneho protivníka. Jeho vybavenie umožňuje útoky na ciele bez ohľadu na dennú, či nočnú dobu alebo počasie. Konštruktéri F-16 vychádzali z najnovších vedomostí [[aerodynamika|aerodynamiky]] aj z predchádzajúcich typov, ako [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]] alebo [[General Dynamics F-111 Aardvark|F-111]]. Zníženie veľkosti a hmotnosti stroja, jeho kúpnej ceny a ceny príslušenstva neviedla nijako k redukcii jeho sily. F-16 znesie preťaženie až 9 g pri plnej palivovej nádrži, čím predčí spôsobilosti iných existujúcich stíhačov. [[Avionika]] lietadla obsahuje vysoko presný [[inerciálny navigačný systém]], [[počítač]] odovzdávajúci informácie pilotovi, rádiá [[ultra krátke vlny|UHF]] aj [[veľmi krátke vlny|VHF]] a systém pristátia. [[Pilot]] má tiež k dispozícii radarový varovný systém (RWR) a elektronické rušenie prieskumných aj zbraňových systémov nepriateľa. Lietadlo je okrem iného vybavené aj [[Fly-by-wire|elektroimpulzným riadením]] (fly-by-wire) s ovládaním [[joystick]]om na pravej strane kabíny pilota. Prototyp lietadla F-16 prvýkrát vzlietol v roku [[1974]]. Výroba týchto veľmi rozšírených bojových strojov pokračuje (od roku [[1993]]) pod novou hlavičkou výrobcu ako Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon aj potom, čo zbrojársky gigant [[Lockheed Martin]] kúpil firmu [[General Dynamics]]. Od roku [[2019]] sú F-16 vyrábané v leteckom závode v meste [[Greenville (Južná Karolína)|Greenville]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]], kam sa výrobná linka presunula z [[Texas|texaského]] [[Fort Worth]]. == Vznik a vývoj == [[Súbor:YF-16 and YF-17 in flight.jpg|náhľad|vľavo|Spoločný let prototypov YF-16 a YF-17]] Skúsenosti z [[vietnamská vojna|vietnamskej vojny]] poukázali na potrebu vyššej odbornej prípravy stíhacích pilotov a taktiež lepšieho stíhacieho lietadla, schopného získať vo vzduchu prevahu nad protivníkmi. Na základe svojich skúseností z [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] vytvoril začiatkom šesťdesiatych rokov plukovník John Boyd s matematikom Thomasom Christie „teóriu energie a manévrovateľnosti“. Výsledky Boydovej práce zdôrazňovali, že [[United States Air Force|americké letectvo]] bude potrebovať malé a ľahké lietadlo. Malo byť skonštruované tak, aby mohlo manévrovať s minimálnou stratou energie, a aby malo zvýšený pomer ťahu k hmotnosti stroja. Koncom šesťdesiatych rokov Boyd zhromaždil okolo seba skupinu rovnako zmýšľajúcich inovátorov, ktorí sa stali známi ako „fighter mafia“. V roku 1969 skupina zabezpečila prostredníctvom ministerstva obrany financovanie projektov [[General Dynamics]] a [[Northrop Corporation|Northrop]], založených na Boydovej teórii. Ľudia vo vedení amerického letectva si uvedomovali, že armádny rozpočet im neumožní nákup dostatočného množstva drahých [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]], a preto návrhy „fighter mafie“ získali ich podporu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Code One Magazine: Tribute To John R. Boyd &#151; July 1997 | url = https://web.archive.org/web/20090601193605/http://www.codeonemagazine.com/archives/1997/articles/jul_97/july2a_97.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Požiadavky na novú ľahkú stíhačku boli predložené v roku 1972 a zdôrazňovali potrebu stroja s hmotnosťou do {{kg|9100}}, s dobrým polomerom zatáčania, s lepším zrýchlením a doletom. Lietadlo malo byť optimalizované pre boj pri rýchlosti [[Machovo číslo|Mach]] 0,6 až 1,6 vo výškach {{m|9100 až 12000|m}}. Z piatich spoločností, ktoré sa prihlásili do súťaže, boli vybrané dve – General Dynamics a Northrop. Spoločnosť General Dynamics predstavila [[13. december|13. decembra]] [[1973]] svoj prototyp s označením YF-16, ktorý [[20. január]]a [[1974]] na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej leteckej základni]] zalietal Phil Oestricher. Prvý let oficiálny let lietadla YF-16 sa uskutočnil [[2. február]]a 1974 a trval 90 minút, pričom lietadlo dosiahlo rýchlosť {{km|740.8|m}}/h a výšku {{m|9144|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = This Day in Aviation | url = https://www.thisdayinaviation.com/2-febryary-1974/ | vydavateľ = thisdayinaviation.com | dátum vydania = 2018-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prototyp firmy Northrop s označením YF-17 po prvýkrát vzlietol o štyri mesiace neskôr, dňa [[9. jún]]a 1974.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = YF-17 Cobra First Flight | url = http://www.whiteeagleaerospace.com/yf-17-cobra-first-flight/ | vydavateľ = whiteeagleaerospace.com | dátum vydania = 2012-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hoci sa pôvodne predpokladalo, že súťaž bude veľmi tesná, vývoj YF-16 nakoniec napredoval výrazne rýchlejšie a lietadlo bolo tiež jednoznačnou voľbou pre pilotov, lietajúcich na oboch prototypoch. [[Súbor:YF-16 VASC.JPG|náhľad|vpravo|YF-16 vystavený vo Virginskom stredisku letectva a kozmonautiky (Virginia Air and Space Center)]] Dňa [[13. január]]a 1975 bola firma General Dynamics so svojím strojom YF-16 vyhlásená za víťaza súťaže. Hlavnými dôvodmi boli nižšie prevádzkové náklady, väčší dolet a výrazne lepšie schopnosti manévrovania, najmä pri nadzvukových rýchlostiach. Ďalšou výhodou YF-16 bolo použitie motora [[Pratt & Whitney F100]], t. j. rovnakej pohonnej jednotky, aká bola integrovaná v lietadle [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]]. Fakt, že pre oba programy budú použité rovnaké motory, sľuboval do budúcnosti nižšie náklady na ich obstaranie. Spoločnosť Northrop však naďalej pracovala na vývoji svojho prototypu a 2. mája 1975 bol YF-17 vybraný [[United States Navy|americkým námorníctvom]]. Práca Northropu tak nevyšla na zmar a vyústila v lietadlo, ktoré dnes poznáme ako [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = YF-16 | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article25.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kompletizácia prvého sériového lietadla F-16 (75-0747) sa začala v [[december|decembri]] 1975. Dĺžka trupu bola predĺžená o 254 mm, nosná plocha vzrástla o 1,85 m² a k motoru F100 bol pridaný prúdový štartér. Tretí vyrobený stroj prvýkrát vzlietol [[3. máj]]a [[1977]] a bol už vybavený kompletnou avionikou a systémom riadenia streľby. Už v roku 1975 bolo rozhodnuté o európskej výrobe F-16 pre členské štáty [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Boli zriadené montážne linky lietadiel u spoločnosti [[SABCA]] v [[Gosselies]] v [[Belgicko|Belgicku]] a [[Fokker]] v [[Schiphol-Oost]] v [[Holandsko|Holandsku]]. Belgická firma SONACA bola kontraktovaná pre stavbu zadnej časti trupu, konštrukcia kýlovej plochy a pylóny podvesov pod krídlom vyrábala v Dánsku spoločnosť Per Udsen. Podvozok vyrábala spoločnosť DAF v Holandsku, kolesá potom firma Raufoss v Nórsku. Európskou montážou pohonnej jednotky F100 bola poverená belgická Fabrique Nationale. Do [[február]]a [[1978]] bola otvorená belgická výrobná linka, ktorú v apríli nasledovala holandská. Prvý let európskej F-16 sa uskutočnil [[11. december|11. decembra]] 1978. Išlo o dvojmiestnu verziu F-16B, ktorú v Gosselies zalietali Neil Anderson a Serge Martin. == Konštrukcia a ďalší vývoj == === F-16A/B === [[Súbor:429th Tactical Fighter Squadron - General Dynamics F-16A Block 10B Fighting Falcon 80-0474.jpg|náhľad|vpravo|F-16A Block 10B Fighting Falcon [[429th Electronic Combat Squadron|429. taktickej stíhacej letky]] [[United States Air Force|amerického letectva]] počas letu, 1987]] F-16A je jednomiestne viacúčelové stíhacie lietadlo, určené hlavne na vybojovanie vzdušnej nadvlády. F-16B je jeho dvojmiestna cvičná verzia, kde počas výcviku sedí žiak v prednej časti kabíny a inštruktor vzadu. Aby vzniklo v kokpite miesto pre inštruktora, musel byť v prednej časti trupu lietadla zredukovaný priestor pre avioniku a palivovú nádrž.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://fas.org/man/dod-101/sys/ac/f-16.htm | vydavateľ = fas.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:General Dynamics F-16A Fighting Falcon Cockpit FrontPanel Wide Cold War NMUSAF 26Sep09 (14620247703).jpg|náhľad|vpravo|Kokpit F-16A]] Jednodielny „bublinový“ kryt kabíny poskytuje pilotovi vynikajúci výhľad do všetkých strán. Taktické informácie sú zobrazované na prehľadovom displeji od firmy GEC Marconi Avionics. Pilot sedí v kokpite na vystreľovacom sedadle ACES II, ktoré mu umožňuje katapultovať sa aj v nulovej výške a pri nulovej rýchlosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pegasus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = ACES-II Ejection Seat | url = https://www.xflight.de/pe_org_par_ace.htm | vydavateľ = xflight.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedadlo nebolo navrhnuté tak, aby jeho operadlo zvieralo uhol 13<sup>o</sup>, ako bolo v tom čase obvyklé, ale až 30<sup>o</sup>. Táto úprava zvýšila komfort pilota a taktiež mu umožnila lepšie znášať vysoké preťaženia pri manévrovaní. Pilot ovláda lietadlo pomocou [[Fly-by-wire|elektroimpulzného systému riadenia]] (fly-by-wire). Na rozdiel od predchádzajúcich lietadiel, ktoré majú riadiacu páku v strede kabíny (medzi nohami pilota), došlo v F-16 k zmene ergonómie. Kvôli ľahšiemu a presnejšiemu riadeniu lietadla aj pri manévroch s vysokým preťažením je riadiaca páka umiestnená na pravej strane.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Air Force | url = http://www.af.mil/About-Us/Fact-Sheets/Display/Article/104505/f-16-fighting-falcon/ | vydavateľ = af.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Už prvé verzie F-16A/B boli vybavené systémom automatického priblíženia k dráhe (ILS), ktorý umožňuje automatické pristátie. Lietadlo je dlhé {{m|14.52|m}} a vysoké {{m|5.01|m}}. Hmotnosť prázdneho stroja je {{kg|7387}} a maximálna vzletová hmotnosť {{kg|17010}}. Typická vzletová hmotnosť pri bojovom nasadení však dosahuje asi {{kg|11500}}. F-16 je strednoplošník so šípovitosťou nábežnej hrany 40 stupňov. Krídlo s pretiahnutou nábežnou hranou prechádza plynule do trupu, čo zvyšuje vztlak lietadla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Military aircraft that made their mark in history | url = http://www.lowflying.net/warplanes/general-dynamics-f-16-fighting-falcon | vydavateľ = lowflying.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Krídla s rozpätím {{m|9.45|m}} majú tri závesné body v podkrídelnej časti a jeden na špičke. Ďalší závesník sa nachádza pod trupom lietadla a ich celkový počet je teda 9. Tri z týchto pylónov slúžia na zavesenie externých palivových nádrží, čím sa dá predĺžiť dolet z {{km|925|m}} na {{km|2027|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = Navy.mil Home Page | url = http://www.navy.mil/navydata/fact_display.asp?cid=1100&tid=1150&ct=1 | vydavateľ = navy.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jedna nádrž s objemom 1 135 litrov môže byť zavesená pod trupom lietadla a ďalšie dve s objemom 1 400 litrov na vnútorných podkrídelných závesníkoch. F-16A/B je poháňaná jedným dvojprúdovým motorom Pratt & Whitney F100-PW-200 so suchým ťahom 65,2 kN a ťahom s prídavným spaľovaním 106 kN. Charakteristický oválny prívod vzduchu sa nachádza pod trupom lietadla, asi na úrovni kokpitu. Stíhačka dosahuje vo výške {{m|12200|m}} maximálnu rýchlosť [[Machovo číslo|Mach]] 2,05 ({{km|2531}}/h). Jej maximálny dostup je {{m|16764|m}}, pričom jej počiatočná rýchlosť stúpania dosahuje {{m|315}}/s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = General Dynamics F-16A/B Block 1, 5, 10 Fighting Falcon | url = http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_3.html | vydavateľ = joebaugher.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> F-16 je navrhnutá ako prirodzene nestabilná pre dosiahnutie čo najvyššej obratnosti. S plnými vnútornými palivovými nádržami dokáže lietadlo zniesť preťaženie 9 g. Samozrejme s množstvom nesenej výzbroje sa táto schopnosť znižuje. Prvé verzie F-16A/B boli vybavené pulzným dopplerovským rádiolokátorom Westinghouse AN/APG-66. Ten pracoval primárne v režime „look-down“, v ktorom dokázal detegovať stíhačku z výšky na pozadí zemského povrchu až na vzdialenosť {{km|55.6|m}}. Okrem toho mohol pilot využiť ďalšie štyri bojové režimy typu vzduch-vzduch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pike | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Military | url = https://www.globalsecurity.org/military/systems/aircraft/systems/an-apg-66.htm | vydavateľ = globalsecurity.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Navigáciu zabezpečoval inerciálny systém Singer-Kearfott SKN-2400. Pre vlastnú ochranu stíhačky a pilota slúžil radarový výstražný systém Dalmo Victor AN/ALR-69. F-16A/B boli spočiatku vyzbrojené protilietadlovými raketami [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9L Sidewinder]] s tepelným navádzaním. Až neskôr k nim pribudli strely stredného doletu s poloaktívnym a aktívnym radarovým navádzaním. Doplnkovú výzbroj predstavuje jeden šesťhlavňový kanón [[M61 Vulcan|M61A1 Vulcan]] kalibru {{mm|20|m}} so zásobou 515 nábojov. ==== Block 1 ==== [[Súbor:39th Test Squadron - General Dynamics F-16B Block 1 Fighting Falcon - 78-0097.jpg|thumb|right|F-16B Block 1 s čiernym radomom]] Táto prvá produkčná verzia má na rozdiel od všetkých neskorších F-16 na čierno natretý radom. F-16 Block 1, podobne ako Block 5 a Block 10, mali pôvodne menšiu horizontálnu chvostovú plochu a jedinú UHF anténu, umiestnenú pod prívodom vzduchu. ==== Block 5 ==== Piloti verzie Block 1 sa sťažovali, že pri simulovaných vzdušných súbojoch sú ich stroje ľahko vizuálne identifikované „nepriateľom“, a to kvôli výraznému čiernemu radomu. Z toho dôvodu boli všetky F-16 Block 5 vyrobené už so šedým radomom, čo sa stalo štandardom aj pre neskoršie verzie. ==== Block 10 ==== Block 10 predstavoval oproti Blocku 5 niekoľko drobných vnútorných úprav, bez zjavných vonkajších odlišností. Dvadsaťštyri lietadiel F-16A/B Block 10 bolo upravených tak, aby mohli niesť kontajner s kanónom GPU-5/A kalibru {{mm|30|m}}. Táto úprava sa však počas operácie [[druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] neosvedčila, a tak boli všetky stroje vrátené do pôvodnej podoby. ==== Block 15 ==== [[Súbor:AIM-120 AMRAAM and AIM-9 Sidewinder.JPG|náhľad|vpravo|F-16A Block 15ADF Fighting Falcon [[Talianske vzdušné sily|talianskych vzdušných síl]] vyzbrojený raketami vzduch-vzduch [[AIM-120 AMRAAM]] a [[AIM-9 Sidewinder]]]] Block 15 predstavuje prvú významne modifikovanú verziu F-16A/B, ktorá získala spôsobilosti pre útoky na pozemné ciele. Jednou z hlavných úprav bolo pridanie dvoch závesníkov (5L a 5R) pod prívod vzduchu do motora. Aby sa vyrovnal posun ťažiska, ku ktorému týmto zásahom došlo, museli byť horizontálne chvostové plochy zväčšené o 30%. Nové chvostové plochy poskytli stroju lepšiu stabilitu a umožnili stabilný let aj pri vysokých uhloch nábehu. AN/APG-66 vybavený novým režimom, v ktorom je radar schopný sledovať cieľ a zároveň prehľadávať vzdušný priestor, čím si pilot neustále udržuje dobré situačné povedomie. Na trupe lietadla došlo k štrukturálnemu spevneniu, aby mohlo niesť o {{kg|450}} viac arzenálu. Zároveň bola uskutočnená modifikácia, umožňujúca použitie striel s poloaktívnym radarovým navádzaním [[AIM-7 Sparrow]]. Ďalším vylepšením bol klimatizovaný kokpit, čím sa dosiahol vyšší komfort pilota počas misie. ==== Block 15OCU ==== Koncom roku 1987 bolo modernizovaných 214 lietadiel verzie Block 15. V rámci programu OCU (Operational Capability Upgrade) boli stíhačky vybavené spoľahlivejším motorom F100-PW-220. Modernizácia zahŕňala pridanie novej výzbroje – integráciu nórskych protilodných striel [[Penguin (protilodná strela)|Penguin Mk.3]] (s americkým označením AGM-119), riadených striel vzduch-zem [[AGM-65 Maverick]] a prípravu pre strely [[AIM-120 AMRAAM]]. Ďalej získali radarový výškomer, jednotku na prenos dát, širokouhlý prehľadový displej (HUD), identifikačný systém vlastný-cudzí AN/APX-101, výmetnice klamných cieľov Tracor AN/ALE-40 a modifikáciu potrebnú pre použitie systému elektronických protiopatrení AN/ALQ-131. Tieto zmeny zvýšili maximálnu vzletovú hmotnosť na {{kg|17010}}. ==== Block 20 ==== Stopäťdesiat stíhačiek F-16A/B Block 15OCU, určených pre [[Vzdušné sily Čínskej republiky]], bolo prerobených do štandardu MLU a dostalo označenie Block 20. Lietadlá boli vybavené výkonnejšími počítačmi, farebnými displejmi a mali integrované protilodné riadené strely [[Harpoon (protilodná strela)|AGM-84 Harpoon]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16A/B | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article3.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === F-16C/D === Lietadlá F-16C a F-16D sú v podstate jednomiestne a dvojmiestne náprotivky stíhačiek F-16A a F-16B, ktoré disponujú oproti svojim predchodcom viacerými vylepšeniami. ==== Block 25 ==== [[Súbor:F-105F (with F-16 taxiing by) (16749915724).jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 25E Fighting Falcon [[313th Tactical Fighter Squadron|313. taktickej stíhacej letky]] [[United States Air Force|amerického letectva]] na leteckej základni [[Letecká základňa Soesterberg|Soesterberg]] v [[Holandsko|Holandsku]], 1990]] Produkcia týchto strojov začala verziou, známou ako Block 25. [[United States Air Force|Americké letectvo]] dostalo prvé lietadlá v tomto variante v [[apríl]]i [[1986]], pričom stíhačky dosiahli plnú operačnú spôsobilosť v [[október|októbri]] [[1988]]. F-16C/D Block 25 boli pôvodne všetky poháňané motorom Pratt & Whitney F100-PW-200, ale neskôr boli modernizované na štandard F100-PW-220E. S týmto pohonom dosahujú maximálnu rýchlosť Mach 2,02 ({{km|2494}}/h) vo výške {{m|12192|m}}. Maximálna udržateľná rýchlosť v tejto výške je však Mach 1,89 ({{km|2334}}/h). Bojový rádius stíhačiek je {{km|580|m}}, pričom maximálne sú stroje schopné preletieť s prídavnými palivovými nádržami až {{km|3940|m}}. Ďalším významným vylepšením je modernejší rádiolokátor AN/APG-68(V), ktorý má väčší dosah, lepšie rozlíšenie a väčší počet prevádzkových režimov. Najpoužívanejším režimom vzduch-vzduch je „Range While Search“, ktorý sa používa na detekciu viacerých cieľov na väčšiu vzdialenosť. Rýchlo sa pohybujúce objekty dokáže radar detegovať na veľkú vzdialenosť aj pomocou režimu „Velocity Search“. Ten zároveň dokáže určiť, ktorý z cieľov sa približuje najrýchlejšie. Režim „Single Target Track“ umožňuje presné sledovanie jediného cieľa a jeho smeru letu. Poskytuje pilotovi informácie o maximálnej a minimálnej vzdialenosti, na ktorú môže použiť radarom navádzanú raketu. Tento režim je ideálny na stredné vzdialenosti, ale po zničení cieľa je potrebné rýchlo prepnúť do režimu „Track While Scan“. Ten zobrazuje na displeji až 10 sledovaných cieľov. Pilot tak získava informácie o polohe cieľov, smere a rýchlosti letu, výške a v neposlednom rade dáta pre navedenie rakety na vybraný cieľ. APG-68 disponuje taktiež režimom „Raid Cluster Resolution“, ktorý umožňuje pilotovi na dlhú vzdialenosť rozlíšiť individuálne lietadlo, letiace v tesnej formácii s inými strojmi. V režime „High Pulse Repetitive Frequency“ ožaruje radar nepretržite vybraný cieľ a umožňuje tak navedenie strely s poloaktívnym radarovým navádzaním [[AIM-7 Sparrow]]. Radar APG-68 má taktiež celú škálu režimov vzduch-zem, umožňujúcich mapovanie terénu, ničenie námorných cieľov, pozemných statických alebo mobilných cieľov. Popri novom motore a rádiolokátore došlo u lietadiel F-16C/D aj k modernizácii kabíny pilota. Analógové prístroje boli nahradené dvomi viacúčelovými displejmi od spoločnosti GEC Marconi Avionics a starší HUD bol nahradený širokouhlým holografickým prehľadovým displejom. Nová dátová zbernica MIL STD-1760 umožňuje použitie riadených striel vzduch-zem [[AGM-65 Maverick|AGM-65D Maverick]] a protilietadlových rakiet stredného doletu [[AIM-120 AMRAAM]] (i keď tie boli zavedené do výzbroje až v roku 1991). K posledným vylepšeniam patrí aj radarový výškomer a UHF rádio, ktoré je odolné voči rušeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article5.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Block 30/32 ==== [[Súbor:F-16C South Dakota ANG at Balad AB 2010.jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 30A Fighting Falcon [[175th Fighter Squadron|175. stíhacej letky]] [[South Dakota Air National Guard|Leteckej národnej gardy štátu Južná Dakota]] sa pripravuje na misiu zo základne [[Letecká základňa Balad|Balad]] v [[Irak]]u, 2010]] V roku 1984 sa americké letectvo rozhodlo vybaviť časť nových F-16 alternatívnym pohonom od spoločnosti [[General Electric]]. Hlavným cieľom rozdelenia dodávok motorov medzi firmy Pratt & Whitney a General Electric bolo, aby toto konkurenčné prostredie vytvorilo tlak na zníženie ceny. Zároveň mal druhý dodávateľ pomôcť zabezpečiť nepretržitý prísun pohonných jednotiek pre nové lietadlá. F-16 poháňané motorom General Electric F110-GE-100 mali o 22,2 kN väčší ťah a dostali označenie Block 30. Pohon zvyšnej časti vyrobených stíhačiek zabezpečuje Pratt & Whitney F100-PW-220 a sú známe pod označením F-16C/D Block 32. Dodávky F-16 v tejto verzii začali v [[júl]]i [[1987]] a ich produkcia bola ukončená v roku [[1989]]. Lietadlá verzie Block 30/32 boli vybavené zabezpečeným hlasovým komunikačným systémom Seek Talk. Integráciou protirádiolokačných rakiet [[AGM-45 Shrike]] a [[AGM-88 HARM]] získali F-16 nové spôsobilosti na potlačenie protivníkovej protivzdušnej obrany. Lietadlá určené pre [[Grécke vzdušné sily|grécke]] a [[Turecké vzdušné sily|turecké letectvo]] mali integrované aj modernejšie verzie poloaktívnych protilietadlových striel [[AIM-7 Sparrow]] – išlo o verzie 7F a 7M.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article6.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Block 40/42 ==== [[Súbor:General Dynamics F-16CM ‘88-442 - OT’ (28158888985).jpg|náhľad|vpravo|F-16CM Block 42C Fighting Falcon [[422d Test and Evaluation Squadron|422. letky na skúšky a vyhodnocovanie]] amerického letectva počas letu]] Prvé stíhačky verzie Block 40/42 F-16 boli dodané americkému letectvu v [[december|decembri]] [[1988]] a produkcia bola ukončená v roku [[1995]]. Výrobná linka však bola znovu spustená v roku 1999 kvôli egyptskej objednávke 21 lietadiel F-16. Pohon Blocku 40 zabezpečuje F110-GE-100, zatiaľ čo u Blocku 42 je to F100-PW-220. K najdôležitejším vylepšeniam Blocku 40/42 patrí rádiolokátor APG-68V(5), ktorý je spoľahlivejší a dokáže detegovať vzdušné ciele na väčšiu vzdialenosť ako jeho predchodca. Ďalej je to navigačný a zameriavací systém LANTIRN, [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] prijímač a výmetnice klamných cieľov ALE-47. LANTIRN pozostáva z dvoch samostatných kontajnerov, ktoré sú zavesené pod prívodom vzduchu motora. Navigačný kontajner AAQ-13 je umiestnený na ľavej strane, zatiaľ čo zameriavací AAQ-14 sa nachádza na pravej strane. AAQ-14 sa skladá z infračervenej kamery a laserového značkovača. Aby vznikol dostatočný priestor pre kontajnery systému LANTIRN, museli byť podvozkové nohy predĺžené a spevnené. Výzbroj Blocku 40/42 bola rozšírená o novú verziu protirádiolokačnej strely [[AGM-88 HARM|AGM-88 HARM II]], kĺzavú bombu [[GBU-15]], ako aj laserom navádzané bomby [[Paveway|GBU-10 Paveway II]], [[Paveway|GBU-12 Paveway II]] a [[Paveway|GBU-24 Paveway III]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article7.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Block 50/52 ==== [[Súbor:F16 SCANG InFlight.jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 52P Fighting Falcon [[South Carolina Air National Guard|Leteckej národnej gardy štátu Južná Karolína]] počas letu]] Podobne ako v predchádzajúcich verziách sú F-16C/D Block 50/52 poháňané dvomi typmi motorov. Pohonnou jednotkou Blocku 50 je F110-GE-129, zatiaľ čo Block 52 je vybavený konkurenčným F100-PW-229. Oba motory majú rovnaký maximálny ťah – 129 kN. Prvé lietadlá Blocku 50/52 začali schádzať z výrobnej linky dňa [[31. október|31. októbra]] [[1991]] a ich dodávky boli realizované hneď od nasledujúceho mesiaca. Prvá várka týchto stíhačiek bola vybavená rádiolokátorom AN/APG-68V(5), pričom neskôr vyrobené lietadlá získali modernizované rádiolokátory verzie V(7) a V(8) s väčším dosahom. Do výzbroje stroje dostali nový kanón PGU-28/B kalibru {{mm|20|m}}, modernejšie strely vzduch-zem [[AGM-65 Maverick|AGM-65G Maverick]] a majú plne integrované protilietadlové strely [[AIM-120 AMRAAM]]. Neskôr k nim pribudli riadené bomby [[Joint Direct Attack Munition|JDAM]] a kĺzavé bomby [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154A/B JSOW]]. Block 50/52 bol prvou verziou F-16, ktorá mala integrované protilodné strely [[Harpoon (protilodná strela)|AGM-84 Harpoon]]. Navigáciu lietadla zabezpečuje inerciálny systém Honeywell H-423 a družicový systém GPS. Pre vlastnú ochranu lietadla slúži radarový výstražný prijímač AN/ALR-56M, ktorým sú vybavené aj [[bojové lietadlo|bojové lietadlá]] [[Lockheed AC-130|AC-130J]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article9.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === F-16E/F Block 60 === Stíhačky F-16 v tejto verzii sú poháňané výkonnejším motorom F110-GE-132, ktorého maximálny ťah s prídavným spaľovaním je 144,5 kN. Block 60 má v porovnaní so staršími verziami väčší dolet, a to vďaka konformným palivovým nádržiam, ktoré sú pripevnené nad krídlami k hornej časti trupu. Ďalším vylepšením je interný infračervený zameriavací systém AN/ASQ-28, ktorý nahradil závesný kontajner. Nový systém elektronického boja ALQ-165 je sofistikovaným a vysokovýkonným rušiacim zariadením. V kabíne sú tri nové farebné displeje s rozmerom {{cm|12.7 – 17.8|m}}. Najdôležitejším prvkom avioniky, ktorým sa Block 60 odlišuje od starších verzií, je radar s aktívnym vychyľovaním lúča AN/APG-80.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16E/F | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article10.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === F-16 Block 70/72 === Je v súčasnosti najmodernejšia verzia stíhačky F-16. Označenie „Block 70“ značí aj (okrem toho, že ide o najmodernejší variant F-16) použitie motorov General Electric F110. Stroje s motormi Pratt & Whitney F100 sa označujú ako „Block 72“. Označenie F-16V Viper („Vretenica“) sa používa pri modernizáciách existujúcich F-16 starších verzií, pričom označenie F-16 Block 70/72 sa používa na novovyrobené kusy. Najdôležitejší prvok modernizácie je osadenie nového radara 5. generácie radarom s agilným zväzkom SABR (''Scalable Agile Beam Radar'') APG-83 s aktívnym elektronickým snímaním AESA (''Active Electronically Scanned Array'') od firmy Northrop Grumman. APG-83 má veľa súčastí z radara APG-77 ([[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]) a APG-81 ([[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]]). Medzi ďalšie dôležité zmeny F-16 Block 70/72 patrí upravená kabína s dvojicou menších bočných farebných displejov a s jedným veľkým ústredným displejom. F-16 Block 70/72 je vybavená aj novým hlavným palubným počítačom a aj automatickým protizrážkovým systémom Auto-GCAS (''Automatic Ground Collision Avoidance System''). Auto-GCAS monitoruje zemský povrch (vyhodnocuje údaje zo snímačov), a v prípade kritickej situácie, kde hrozí lietadlu zrážka, sa automaticky spustí autopilot a vykoná s lietadlom úhybný obrat, ktorý dostane lietadlo a pilota z hroziaceho nebezpečenstva. Hlavný cieľ Auto-GCAS je zabrániť situáciám, ktoré sa v leteckom žargóne nazývajú ako riadený let do terénu (''Controlled flight into terrain''). Ide o situáciu, keď pilot lietadlo neúmyselne navedie do zeme, vrchu, či inej prekážky. S novým systémom Auto-GCAS by už nemalo dochádzať k haváriám lietadiel v dôsledku chyby pilota. Ďalšie prvky sú nové systémy elektronického boja, výkonnejšia vnútorná dátová sieť a nový datalink (Link 16) s možnosťou prenášať dáta prostredníctvom družice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Nová éra legendy: První zálet stíhačky F-16V Viper | url = http://www.armadninoviny.cz/nova-era-legendy-prvni-zalet-stihacky-f-16v-viper.html?hledat=F+16V | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Operačné nasadenie == === Podpora libanonských kresťanov, brániacich sa v meste Zahlé pred sýrskou armádou === Historicky prvý zostrel vzdušného cieľa zaznamenali lietadlá F-16 [[Izraelské vzdušné sily|izraelských vzdušných síl]], keď [[28. apríl]]a [[1981]] nad údolím Bikáa zostrelili dva vrtuľníky [[Mil Mi-8|Mi-8]] [[Sýrske arabské vzdušné sily|sýrskych arabských vzdušných síl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = General Dynamics F-16 Fighting Falcon for Israel | url = http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_16.html | vydavateľ = joebaugher.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Absolútne prvý zostrel stíhacieho lietadla si pripísali opäť izraelské F-16, keď [[14. júl]]a 1981 zostrelili sýrsky [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21]]. === Operácia Opera === [[Súbor:F-16-Netz-107-fighter-and-killmarks-01.jpg|náhľad|vpravo|F-16A Netz 107 [[Izraelské vzdušné sily|izraelských vzdušných síl]] so 6,5 zostrelmi iných lietadiel a jedným zásahom irackého jadrového reaktora, čo je svetový rekord pre F-16<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Record-breaking F-16 Falcon to be retired from IDF service | url = https://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-4625569,00.html | vydavateľ = ynetnews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>]] [[Súbor:Israeli F-16C takes off from Ovda Airport in November 2013.JPG|náhľad|vpravo|F-16C Barak [[110. letka (Izrael)|110. letky]] izraelských vzdušných síl vzlieta z [[Letisko Uvda|letiska Uvda]]]] Cieľom [[operácia Opera|operácie Opera]] bolo zničenie [[Irak|irackej]] [[jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]] [[Osirak]], ktorá sa nachádzala v nukleárnom centre Al Tuwaitha, asi 19 km juhovýchodne od [[Bagdad]]u. Dôvodom boli obavy Izraela, že Francúzmi postavený reaktor by mohol Iraku slúžiť na výrobu štiepneho materiálu pre [[jadrová zbraň|jadrové zbrane]]. Výcvik prebiehal v [[Negev]]e, kde bola postavená maketa jadrovej elektrárne. Izraelskí piloti zrealizovali proti tomuto zariadeniu najmenej dva cvičné útoky, ktoré boli simulované v [[august]]e a [[september|septembri]] [[1980]]. Po ukončení výcviku bol stanovený termín útoku, ktorý bol nakoniec zrušený. Podobne boli zrušené ešte ďalšie dva plánované termíny, jeden z nich z dôvodu rizika usmrtenia francúzskych zamestnancov, ktorí sa mohli v čase útoku v elektrárni nachádzať. K spusteniu operácie nakoniec došlo dňa [[7. jún]]a 1981, keď z leteckej základne [[Medzinárodné letisko Taba|Ecion]] vzlietlo osem stíhačiek F-16, sprevádzaných šiestimi strojmi [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]]. Do vzduchu bolo poslané taktiež lietadlo včasnej výstrahy [[Northrop Grumman E-2 Hawkeye|E-2C Hawkeye]] a v blízkosti hranice lietalo niekoľko záchranných vrtuľníkov [[Sikorsky CH-53 Sea Stallion|CH-53]]. Stíhačky F-16 boli vyzbrojené dvomi {{kg|907}} bombami [[Mark 84 (bomba)|Mark 84]] a pre svoju vlastnú ochranu si niesli dvojicu protilietadlových striel [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9J Sidewinder]]. Pod každým krídlom mali zavesenú jednu prídavnú palivovú nádrž s objemom 1 400 litrov a pod trupom ešte jednu s objemom 1 136 litrov. Izraelské stíhačky leteli asi {{km|1000|m}} nad územím troch potenciálne nepriateľských krajín, kým sa dostali k svojmu cieľu. Najskôr lietadlá preleteli severnou časťou [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], kde prevažnú časť územia pokrývajú púšte. Trasa cez [[Irak]] bola plánovaná tak, aby sa stroje vyhli radarovému pokrytiu, pričom F-16 leteli v nadmorskej výške {{m|45-90|m}}. O 17:35 sa stíhačky priblížili k svojmu cieľu a zhruba {{km|20|m}} od jadrovej elektrárne vystúpali do výšky {{m|2440|m}}. Následne sa rýchlosťou {{km|1100|m}}/h pustili do strmhlavého letu a vo výške asi {{m|1000|m}} nad zemou odhodili bomby Mark 84. Nálet sa uskutočnil v dvoch vlnách. Aj keď dve bomby minuli cieľ, zvyšné zásahy boli presné a podarilo sa nimi poškodiť reaktor spolu s niekoľkými ďalšími zariadeniami. Izraelské lietadlá strávili nad elektrárňou menej ako dve minúty a jediný odpor, s ktorým sa stretli, bola neefektívna iracká protivzdušná obrana. Cestou späť vystúpili stroje F-16 do výšky {{m|12000|m}}, aby ušetrili čo najviac paliva. Do Izraela preleteli tou najkratšou možnou trasou, a to priamo cez [[Jordánsko]], ktoré však proti nim vôbec nezasiahlo. Celá operácia trvala 3 hodiny a izraelské letectvo pri nej nestratilo ani jedno lietadlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Operation Opera: how 8 Israeli F-16s destroyed an Iraqi nuclear plant 33 years ago today | url = https://theaviationist.com/2014/06/07/operation-opera-explained/ | vydavateľ = theaviationist.com | dátum vydania = 2014-06-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Libanonská vojna === V roku [[1982]] počas operácie Mier pre Galileu izraelské lietadlá F-16 zostrelili 44 strojov MiG-21 a [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]]. === Operácia Púštna búrka === Do odvetnej akcie voči Iraku, ktorý obsadil [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]], sa v roku [[1991]] zapojilo 249 amerických F-16. Počas 13 340 misií zničili množstvo pozícií irackej protivzdušnej obrany a jednotiek republikánskych gárd. Zvyčajnú bojovú konfiguráciu tvorilo 6 bômb [[Mark 82 (bomba)|Mark 82]], niekoľko kazetových a laserom navádzaných bômb. O navigáciu a navádzanie bômb sa staral kontajner LANTIRN. Počas celej operácie stratilo americké letectvo celkovo sedem F-16, z toho jedna bola zostrelená raketou zem-vzduch [[2K12 Kub|SA-6]], jedna raketou [[S-125 Neva/Pečora|SA-3]] a jedna raketou zo systému [[9K38 Igla|Igla]]. === Udržiavanie bezletovej zóny nad Irakom === [[Súbor:F-16 June 2008.jpg|thumb|right|F-16C Block 40 v službách [[United States Air Force|amerického letectva]] nad Irakom]] Od konca operácie [[druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] až po začiatok ďalšej americkej intervencie v Iraku v roku [[2003]] sa lietadlá F-16 podieľali na udržiavaní bezletovej zóny. Počas týchto misií dosiahlo americké letectvo významný míľnik, keď [[27. december|27. decembra]] [[1992]] jedno z lietadiel F-16D zostrelilo iracký [[Mikojan-Gurevič MiG-25|MiG-25]]. Išlo o prvý zostrel nepriateľskej stíhačky americkou F-16 a taktiež o prvý zostrel radarom navádzanou raketou [[AIM-120 AMRAAM]]. Dňa [[17. január]]a [[1993]] zostrelila americká F-16C iracký [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]] a opäť to bolo strelou AIM-120 AMRAAM. === Vojny v Juhoslávii === V rokoch [[1994]] – [[1995]] boli americké F-16 nasadené na ničenie pozemných cieľov a udržiavanie bezletovej zóny nad [[Bosna a Hercegovina|Bosnou a Hercegovinou]]. K prvému incidentu došlo [[28. február]]a 1994, keď štyri lietadlá [[Soko J-21 Jastreb|J-21 Jastreb]], dve IJ-21 Jastreb a dve [[Soko J-22 Orao|J-22 Orao]] narušili bezletovú zónu, aby bombardovali [[Novi Travnik]]. Dvaja piloti J-22 si všimli americké F-16, letiace nad nimi. Ihneď opustili oblasť a prízemným letom sa dostali do [[Chorvátsko|Chorvátska]], kam ich americkí piloti nemohli prenasledovať. Na zvyšok skupiny lietadlá F-16C zaútočili a všetky štyri stroje sa im podarilo zostreliť. Tri zostrely boli zrealizované za pomoci tepelne navádzaných rakiet [[AIM-9 Sidewinder|Sidewinder]] a na jednom sa podieľala strela [[AIM-120 AMRAAM|AMRAAM]]. Dňa [[2. jún]]a 1995 bola jedna F-16C zostrelená srbským protilietadlovým systémom [[2K12 Kub]]. Dňa [[2. máj]]a [[1999]] bola zostrelená ďalšia americká F-16C pomocou rakety systému [[S-125 Neva/Pečora|S-125 Neva]]. Dňa [[4. máj]]a 1999 sa jeden osamelý juhoslovanský [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] pokúsil prenasledovať veľkú formáciu lietadiel NATO, ktoré sa práve vracali z bombardovania mesta [[Valjevo]]. Na pilota v MiGu zaútočila dvojica amerických F-16C, ktorým sa ho podarilo zostreliť raketou AIM-120 AMRAAM. Počas jedného z útokov na srbské pozície v Bosne a Hercegovine sa podaril jeden zostrel srbského MiGu-29 aj holandskému pilotovi F-16. === Grécko-turecké boje nad Egejským morom === Dňa [[8. október|8. októbra]] [[1996]], po narušení gréckeho vzdušného priestoru, vystrelil grécky pilot stíhačky [[Dassault Mirage 2000|Mirage 2000]] raketu [[R.550 Magic]] a zostrelil tureckú F-16D Block 40. == Varianty == [[Súbor:Defense.gov News Photo 070720-F-5502S-003.jpg|náhľad|vpravo|F-16C Fighting Falcon [[18th Aggressor Squadron|18. stíhacej letky]] amerického letectva počas letu]] [[Súbor:Iraqi F-16.jpg|náhľad|vpravo|F-16IQ Block 52 [[Iracké vzdušné sily|irackého letectva]]]] [[Súbor:F-16e block60.jpg|náhľad|vpravo|F-16E Block 60 [[Vzdušné sily Spojených arabských emirátov|Vzdušných síl Spojených arabských emirátov]]]] [[Súbor:QF-16.JPG|náhľad|vpravo|QF-16A amerického letectva počas svojho prvého bezpilotného letu nad [[Mexický záliv|Mexickým zálivom]], 19. september 2013]] [[Súbor:F-16 SIAF2015.jpg|náhľad|vpravo|Lietadlo F-16AM Block 20MLU [[belgické vzdušné sily|belgických vzdušných síl]] počas ukážky na SIAF 2015, letisko Sliač]] === Hlavné výrobné modely === '''F-16A/B''' :Jednomiestna F-16A a dvojmiestna F-16B predstavujú počiatočné produkčné varianty. Tieto varianty zahŕňajú verzie, označované ako Blok 1, 5, 10 a 20. Blok 15 bola prvá výrazná modernizácia F-16 s väčšími horizontálnymi stabilizátormi. '''F-16C/D''' :Sériová výroba jednomiestnej F-16C a dvojmiestnej F-16D sa začala v roku 1984. Prvou verziou F-16C/D bol Block 25 s vylepšenou avionikou. Nový radar AN/APG-68 s protilietadlovými raketami stredného doletu [[AIM-120 AMRAAM]] umožňovali F-16 aj boj mimo vizuálny dosah. Došlo tiež k rozšíreniu sortimentu navádzanej protipozemnej výzbroje. Neskoršie modernizácie predstavoval Block 30/32, 40/42 a 50/52. === Významné modifikácie === '''F-16E/F''' :Jednomiestna F-16E a dvojmiestna F-16F predstavujú variant, založený na F-16C/D Block 50/52. Ide o špeciálnu produkciu pre [[Spojené arabské emiráty]], v ktorej je integrovaný nový AESA radar AN/APG-80 a silnejší motor GE F110-132. '''F-16IQ''' :Ide v podstate o variant F-16C/D Block 52, vyrobený pre [[Iracké vzdušné sily|iracké letectvo]]. Iracké F-16 sú vyzbrojené staršími protilietadlovými strelami typu vzduch-vzduch, ako sú [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9L/M Sidewinder]] a [[AIM-7 Sparrow|AIM-7M Sparrow]]. Z munície na ničenie pozemných cieľov ide o laserom navádzané bomby série [[Paveway]] a strely [[AGM-65 Maverick]]. '''F-16N''' :F-16N boli lietadlá postavené na platforme F-16C/D Blok 30 a prevádzkované [[United States Navy|americkým námorníctvom]]. Pohonnou jednotkou bol motor F110-GE-100 a krídlo lietadla bolo na rozdiel od F-16C/D mierne zosilnené. Hoci stroje F-16N vychádzali z platformy Block 30, boli vybavené slabším rádiolokátorom APG-66 z variantu F-16A/B. Celkovo bolo vyrobených 26 kusov, ktoré boli zaradené do prevádzky v rokoch 1988 až 1998. Už v tom čase ale boli v konštrukcii objavené trhliny a keďže námorníctvo nemalo dostatok prostriedkov, lietadlá boli nakoniec vyradené z používania. '''F-16V''' :V súčasnosti ide o najmodernejší variant F-16, ktorý bol vyvinutý hlavne pre potreby [[Vzdušné sily Čínskej republiky|Vzdušných síl Čínskej republiky]]. F-16V je vybavená AESA rádiolokátorom APG-83, ktorý obsahuje množstvo komponentov z radarov APG-77 ([[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]) a APG-81 ([[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]]). V rámci modernizácie je kabína pilota vybavená jedným centrálnym a dvomi postrannými farebnými displejmi. K dôležitým vylepšeniam patrí nový palubný počítač a automatický antikolízny systém, ktorý automaticky uskutoční úhybný manéver, ak lietadlu hrozí zrážka. Prvý let variantu F-16V sa uskutočnil 16. októbra 2015 zo základne [[Naval Air Station Joint Reserve Base Fort Worth|Fort Worth]] v [[Texas]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = First F-16V Developed for Taiwan Requirement Takes Flight | url = https://www.ainonline.com/aviation-news/defense/2015-10-23/first-f-16v-developed-taiwan-requirement-takes-flight | vydavateľ = ainonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> '''QF-16''' :Predstavujú staršie varianty F-16C Block 30, ktoré sa americké letectvo rozhodlo v roku 2012 prestavať na bezpilotné lietajúce terče. Dňa 19. septembra 2013 skúšali [[Boeing]] a americké letectvo bezpilotnú F-16 s dvoma pilotmi od letectva, ktorí ovládali lietadlo zo zeme, pričom letelo z [[Tyndall Air Force Base|Tyndallovej leteckej základne]] ponad [[Mexický záliv]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Air Force | url = http://www.af.mil/News/Article-Display/Article/467196/first-unmanned-qf-16-flight-takes-place/ | vydavateľ = af.mil | dátum vydania = 2013-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Boeing | url = http://www.boeing.com/defense/support/qf-16/index.page | vydavateľ = boeing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Modernizačné programy === '''F-16A/B Block 15ADF''' :F-16A/B Air Defense Fighter (stíhačka protivzdušnej obrany) bol špeciálny variant optimalizovaný pre nasadenie u jednotiek [[Air National Guard|Leteckej národnej gardy]]. Úpravy, týkajúce sa 270 strojov, zahŕňali nové elektronické vybavenie pre identifikáciu vlastný-cudzí (IFF) a možnosť nesenia striel vzduch-vzduch [[AIM-7 Sparrow]]. '''F-16A/B Block 15OCU''' :F-16A/B Block 15 Operational Capability Upgrade (modernizácia operačných schopností) bolo označenie pre stroje Blocku 15 dodávané od januára 1988 a vybavené novým širokouhlým prehľadovým displejom rovnakého typu ako u F-16C/D Block 25, motorom verzie F100-PW-220 a možnosťou výzbroje protipozemnými riadenými strelami [[AGM-65 Maverick]], protilodnými [[Penguin (protilodná strela)|AGM-119 Penguin Mk.3]] a protileteckými [[AIM-120 AMRAAM]]. '''F-16AM/BM Block 20MLU''' :Program Mid-Life Update (modernizácia v strednej dobe životnosti) určený predovšetkým pre európskych užívateľov prvej generácie stroja, začal v 90. rokoch 20. storočia, a jeho výsledkom je modernizácia kokpitu a avioniky na úroveň F-16C/D Block 50/52, vrátane možnosti použitia striel vzduch-vzduch AIM-120 AMRAAM a množstva typov navádzanej protipozemnej munície. Stroje modernizované v rámci tohto programu sú označované ako F-16AM a F-16BM. Podľa aplikovaného softvéru sa rozlišuje niekoľko generácií programu, označených M1 – M5. Od roku 2003 lietadlá paralelne prechádzajú aj programom štrukturálnej renovácie ''Falcon STAR'' („STructural Augmentation Roadmap“). == Používatelia == [[Súbor:F-16 operators.png|náhľad|vpravo|300px|Súčasní používatelia F-16 sú v modrej farbe, v červenej sú bývalí používatelia]] [[Súbor:F-16 - RIAT 2016 (28687755961).jpg|náhľad|vpravo|F-16 Demo Team „Zeus“ [[grécke vzdušné sily|gréckeho letectva]]]] [[Súbor:Indonesian F-16C Fighting Falcon during a functional check.jpg|náhľad|vpravo|F-16C [[indonézske vzdušné sily|indonézskeho letectva]]]] [[Súbor:2012년 3월 공군 20비 최대 출격 훈련(4) (remix).jpg|náhľad|vpravo|F-16C [[Vzdušné sily Kórejskej republiky|Vzdušných síl Kórejskej republiky]]]] [[Súbor:Pakistani F-16.jpg|náhľad|vpravo|F-16D Block 52+ v službách [[pakistanské vzdušné sily|pakistanského letectva]]]] [[Súbor:B-52 works with Polish F-16s.jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 52CF [[Vzdušné sily Poľskej republiky|poľských vzdušných síl]]]] [[Súbor:Lockheed F-16A Fighting Falcon, Portugal - Air Force AN1088466.jpg|náhľad|vpravo|F-16A [[Portugalské vzdušné sily|portugalského letectva]]]] [[Súbor:Venezuelan Air Force General Dynamics F-16A Fighting Falcon (401) Lofting.jpg|náhľad|vpravo|F-16A v službách [[venezuelské vzdušné sily|venezuelských vzdušných síl]]]] === Súčasní používatelia === {{minivlajka|Bahrajn}} '''[[Bahrajn]]''' * [[Kráľovské bahrajnské vzdušné sily]] {{minivlajka|Belgicko}} '''[[Belgicko]]''' * [[Belgické vzdušné sily]] {{minivlajka|Čile}} '''[[Čile]]''' * [[Čilské vzdušné sily]] {{minivlajka|Dánsko}} '''[[Dánsko]]''' * [[Kráľovské dánske vzdušné sily]] {{minivlajka|Egypt}} '''[[Egypt]]''' * [[Egyptské vzdušné sily]] {{minivlajka|Grécko}} '''[[Grécko]]''' * [[Grécke vzdušné sily]] {{minivlajka|Holandsko}} '''[[Holandsko]]''' * [[Kráľovské holandské vzdušné sily]] {{minivlajka|Indonézia}} '''[[Indonézia]]''' * [[Indonézske vzdušné sily]] {{minivlajka|Irak}} '''[[Irak]]''' * [[Iracké vzdušné sily]] {{minivlajka|Izrael}} '''[[Izrael]]''' * [[Izraelské vzdušné sily]] {{minivlajka|Jordánsko}} '''[[Jordánsko]]''' * [[Kráľovské jordánske vzdušné sily]] {{minivlajka|Kórejská republika}} '''[[Kórejská republika]]''' * [[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] {{minivlajka|Maroko}} '''[[Maroko]]''' * [[Kráľovské marocké vzdušné sily]] {{minivlajka|Nórsko}} '''[[Nórsko]]''' * [[Kráľovské nórske vzdušné sily]] {{minivlajka|Omán}} '''[[Omán]]''' * [[Kráľovské vzdušné sily Ománu]] {{minivlajka|Pakistan}} '''[[Pakistan]]''' * [[Pakistanské vzdušné sily]] {{minivlajka|Poľsko}} '''[[Poľsko]]''' * [[Vzdušné sily Poľskej republiky]] {{minivlajka|Portugalsko}} '''[[Portugalsko]]''' * [[Portugalské vzdušné sily]] {{minivlajka|Rumunsko}} '''[[Rumunsko]]''' * [[Rumunské vzdušné sily]] {{minivlajka|Singapur}} '''[[Singapur]]''' * [[Singapurské vzdušné sily]] {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} '''[[Spojené arabské emiráty]]''' * [[Vzdušné sily Spojených arabských emirátov]] {{minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Spojené štáty]]''' * [[United States Air Force]] * [[United States Navy]] * [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] {{minivlajka|Taiwan}} '''[[Taiwan]]''' * [[Vzdušné sily Čínskej republiky]] {{minivlajka|Thajsko}} '''[[Thajsko]]''' * [[Kráľovské thajské vzdušné sily]] {{minivlajka|Turecko}} '''[[Turecko]]''' * [[Turecké vzdušné sily]] {{minivlajka|Venezuela}} '''[[Venezuela]]''' * [[Venezuelské vzdušné sily]] === Budúci používatelia === {{minivlajka|Bulharsko}} '''[[Bulharsko]]''' * [[Bulharské vzdušné sily]] budú prevádzkovať 8 kusov nových stíhačiek F-16C/D Block 70. Dňa 16. januára 2019 bulharský parlament schválil vládny plán na otvorenie rokovaní so Spojenými štátmi o nákupe ôsmich stíhačiek F-16, ktoré nahradia ich staré sovietske stroje MiG-29 a vojenské letectvo tak zosúladia so štandardmi NATO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Aj Bulharsko prejavilo záujem nahradiť migy americkými stíhačkami | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22030608/bulharskochce-nahradit-migy-americkymi-stihackami-f-16.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-16 | dátum prístupu = 2019-01-17 }}</ref> {{minivlajka|Chorvátsko}} '''[[Chorvátsko]]''' * [[Chorvátske vojenské letectvo a protivzdušná obrana]] bude prevádzkovať pravdepodobné olietané alebo nové stíhačky F-16.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Spojené státy zabránily prodeji izraelských stíhaček F-16 do Chorvatska | url = https://www.armadninoviny.cz/spojene-staty-zabranily-prodeji-izraelskych-stihacek-f-16-do-chorvatska.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Slovensko}} '''[[Slovensko]]''' * [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]] budú prevádzkovať celkovo 14 kusov nových stíhačiek F-16C/D Block 70. O nákupe lietadiel rozhodla vláda SR na rokovaní vlády dňa 11. júla 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda prijala historické rozhodnutie, slovenské nebo budú vzdušné sily chrániť s americkými stíhacími lietadlami F-16 | url = https://www.mod.gov.sk/42280-sk/vlada-prijala-historicke-rozhodnutie-slovenske-nebo-budu-vzdusne-sily-chranit-s-americkymi-stihacimi-lietadlami-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Bývalí používatelia === {{minivlajka|Taliansko}} '''[[Taliansko]]''' * [[Talianske vzdušné sily]] si v rokoch 2001 až 2012 prenajímali od [[United States Air Force|U.S. Air Force]] 30 stíhačiek F-16A a 4 F-16B. == Špecifikácie (F-16C Block 50) == [[Súbor:GENERAL DYNAMICS F-16 FIGHTING FALCON.svg|vpravo|350px]] <small>''Údaje z'' USAF sheet,<ref name="ref1" /> International Directory of Military Aircraft</small> === Technické údaje === * '''Posádka:''' 1 * '''Dĺžka:''' {{m|15.06|m}} * '''Rozpätie:''' {{m|9.96|m}} * '''Výška:''' {{m|4.88|m}} * '''Nosná plocha:''' {{m2|27.87}} * '''Profil krídla:''' NACA 64A204 u koreňa aj na konci krídla * '''Hmotnosť prázdneho lietadla:''' {{kg|8 570}} * '''Vzletová hmotnosť:''' {{kg|12 000}} * '''Maximálna vzletová hmotnosť:''' {{kg|19 200}} * '''Pohonná jednotka:''' 1 × [[dvojprúdový motor]] [[General Electric F110|General Electric F110-GE-129]] (pre verzie F-16C/D Block 30, 40, 50) alebo [[Pratt & Whitney F100|Pratt & Whitney F100-PW-220/220E]] s [[prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]] ** '''Ťah bez prídavného spaľovania:''' 76,3 kN ** '''Ťah s prídavným spaľovaním:''' 127 kN === Výkony === [[Súbor:F-16C cockpit m02006112700032.jpg|náhľad|vpravo|Kokpit stíhačky F-16C]] * '''Maximálna rýchlosť:''' ** '''Na úrovni hladiny mora:''' {{km|1470}}/h ** '''V letovej hladine:''' {{km|2120}}/h (v čistej konfigurácii) * '''Akčný rádius:''' {{km|550|m}} (so štyrmi bombami s hmotnosťou 450 kg) * '''Preletový dolet:''' {{km|4220|m}} (s prídavnými palivovými nádržami) * '''Dostup:''' {{m|15240+|m}} * '''Stúpavosť:''' {{m|254|m}}/s * '''Plošné zaťaženie:''' {{kg|431}}/m² * '''Pomer ťah/hmotnosť:''' 1,095 (1,24 so vzletovou hmotnosťou a 50% zásobami paliva vo vnútorných nádržiach) * '''Maximálne preťaženie:''' +9,0 g === Výzbroj === [[Súbor:F-16 Fighting Falcon 18th Aggressor Sqdn.jpg|náhľad|vpravo|F-16C vzlieta z [[Eielson Air Force Base|Eielsonovej leteckej základne]] na [[Aljaška|Aljaške]]]] [[Súbor:20151103 christian.timmig TAKE OFFS BEJA PRT 07 (22775765936).jpg|náhľad|vpravo|F-16CM Block 50B [[480th Fighter Squadron|480. stíhacej letky]] amerického letectva zo základne [[Letecká základňa Spangdahlem|Spangdahlem]] v [[Nemecko|Nemecku]]]] [[Súbor:F-16 Fighting Falcon launching AGM-65D Maverick during Combat Hammer 2002.jpg|náhľad|vpravo|F-16CJ Block 52P odpaľuje strelu [[AGM-65 Maverick|AGM-65D Maverick]]]] * '''Hlavňová:''' 1× šesťhlavňový kanón [[M61 Vulcan|M61A1 Vulcan]] kalibru 20 mm so zásobou 511 nábojov * '''Neriadené rakety:''' ** 4× raketnice LAU-61/LAU-68 (každá s 19/7 raketami [[Hydra 70]]/[[Advanced Precision Kill Weapon System|APKWS]] kalibru 70 mm) ** 4× raketnice LAU-5003 (každá s 19 raketami [[CRV7]] kalibru 70 mm) ** 4× raketnice LAU-10 (každá so 4 raketami [[Zuni (raketa)|Zuni]] kalibru 127 mm) * '''Riadené strely:''' ** [[Raketa vzduch-vzduch|Rakety vzduch-vzduch]]: *** 2× [[AIM-7 Sparrow]] *** 6× [[AIM-9 Sidewinder]] *** 6× [[AIM-120 AMRAAM]] *** 6× [[IRIS-T]] *** 6× [[Python (raketa vzduch-vzduch)|Python-4]] *** 6× [[Python (raketa vzduch-vzduch)|Python-5]] ** [[Raketa vzduch-zem|Rakety vzduch-zem]]: *** 6× [[AGM-65 Maverick]] *** 4× [[AGM-88 HARM]] *** [[AGM-158 JASSM]] ** [[Protilodná strela|Protilodné strely]]: *** 2× [[Harpoon (protilodná strela)|AGM-84 Harpoon]] *** 4× [[Penguin (protilodná strela)|AGM-119 Penguin]] * '''Bomby:''' *** 8× [[Kkazetová bomba|kontajnerová bomba]] [[CBU-87 Combined Effects Munition]] *** 8× [[CBU-89]] GATOR – kontajnerová bomba s mínami *** 8× [[CBU-97 Sensor Fuzed Weapon]] *** 4× klasické „železné“ bomby [[Mark 84 (bomba)|Mark 84]] *** 8× klasické „železné“ bomby [[Mark 83 (bomba)|Mark 83]] *** 12× klasické „železné“ bomby [[Mark 82 (bomba)|Mark 82]] *** 8× [[GBU-39 Small Diameter Bomb]] (SDB) *** 4× [[Paveway|GBU-10 Paveway II]] *** 6× [[Paveway|GBU-12 Paveway II]] *** 4× [[Paveway|GBU-24 Paveway III]] *** 4× [[Paveway|GBU-27 Paveway III]] *** 4× [[Joint Direct Attack Munition]] (JDAM) *** 4× [[AGM-154 Joint Standoff Weapon]] (JSOW) *** [[Wind Corrected Munitions Dispenser]] (WCMD) *** [[B61 (jadrová bomba)|jadrová bomba B61]] *** [[B63 (jadrová bomba)|jadrová bomba B63]] * '''Ostatné:''' ** SUU-42A/A (výmetnice klamných infračervených a rádiolokačných cieľov) alebo ** AN/ALQ-131 a AN/ALQ-184 (systém elektronických protiopatrení) alebo ** [[LANTIRN]], [[Sniper Advanced Targeting Pod|Lockheed Martin Sniper XR]] a [[LITENING]] (navigačný a zameriavací systém) alebo ** až 3× 1 136/1 249/1 401/2 271 litrové prídavné palivové nádrže ''Sargent Fletcher'' alebo ** UTC Aerospace DB-110 (systém s elektrooptickým/infračerveným senzorom dlhého dosahu) === Avionika === * [[radar]] [[AN/APG-68]] * dátová zbernica [[MIL-STD-1553]] == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dassault Rafale]] * [[Eurofighter Typhoon]] * [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]] * [[Saab JAS 39 Gripen]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:F-16 Fighting Falcon}} == Externé odkazy == * [https://www.lockheedmartin.com/en-us/products/f-16.html F-16 na stránkach lockheedmartin.com] {{eng icon}} * [http://www.af.mil/About-Us/Fact-Sheets/Display/Article/104505/f-16-fighting-falcon/ F-16 USAF fact sheet] {{eng icon}} * [http://www.f-16.net/ F-16.net] {{eng icon}} * [http://technika.specwar.info/letecka/F-16_Fighting_Falcon/ F-16 Fighting Falcon na stránkach technika.specwar.info] {{ces icon}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Stíhacie lietadlá USA]] [[Kategória:Lietadlá Lockheed Martin]] [[Kategória:Lietadlá General Dynamics|F016 Fighting Falcon]] r3ea92dbyhgqg3x0n30utbbwo9zuviv BMW rad 7 0 499891 7429906 7198295 2022-08-25T15:17:01Z 31.183.178.27 /* E65/E66/E67/E68 (2001 – 2008) */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 | obrazok = Bmw-f01-wiki-paultan.org.jpg | vyrobca = [[BMW]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1977 – súčasnosť | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=monocom gmbh Dingolfing |url=http://www.bmw-werk-dingolfing.de |titul=BMW Werk Dingolfing |vydavateľ=Bmw-werk-dingolfing.de |date= |dátum prístupu=2009-10-14}}</ref><br>[[Lerma]], [[Toluca]], [[Mexiko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.automotiveworld.com/oem-tracker/bmw-group/page/154 |titul=Vehicle manufacturer profiles |vydavateľ=Automotive World |date= |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.solunet-infomex.com/mexbdir/company.cfm?company=1550462_BMW_TOLUCA_PLANTA_DE_AUTOMOVILES_LERMA_Estado_De_Mexico |titul=Bmw Toluca Planta De Automoviles - Carr Mexico-toluca Km 47.5, Lerma, Estado De Mexico |vydavateľ=solunet-infomex.com |date= |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.eluniversaledomex.mx/toluca/nota14203.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Chennai, India | predchodca = [[BMW E3]] | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Luxusný automobil]] | typ_karoserie = 4-dverový [[sedan]] | usporiadanie = [[Klasická koncepcia (pohon)|Motor vpredu, zadný náhon]] | platforma = | motor = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} '''BMW rad 7''' je séria [[luxusný automobil|luxusných automobilov]], ktorú od roku 1977 vyrába nemecká automobilka [[BMW]]. Je zároveň vlajkovou loďou automobilky a je dostupný iba ako [[sedan]] v štandardnej a predĺženej verzii. Rad 7 je tradične predstaviteľom nových technológií a dizajnu predtým, ako sa dostanú do menších modelov BMW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.caranddriver.com/reviews/car/10q1/2011_bmw_5-series_535i-second_drive |titul=2011 BMW 5-series / 535i - Second Drive - Auto Reviews |vydavateľ=Car and Driver |date= |dátum prístupu=2010-10-15}}</ref> __TOC__{{Clear}} ==E23 (1977 – 1986)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E23) | obrazok = | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1977 – 1986 <br/> 285 029 kusov<ref name=DeAutos45bis90Oswald>{{Citácia knihy |priezvisko=Oswald |meno=Werner |authorlink= |coauthors= |titul= Deutsche Autos 1945–1990, Band 4|rok=2001 |vydavateľ=Motorbuch Verlag |miesto=Stuttgart |isbn=3-613-02131-5}}</ref> | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = [[R6 (motor)|R6]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor ={{mm|2795|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711>{{Citácia periodika| authorlink = | titul = Fahrbericht: BMW 728 / 730 / 733 i| series = Heft| periodikum = [[Auto, Motor und Sport]]| ročník = 11 |rok=1977 | strany =34 – 42|dátum vydania = 25. máj 1977}}</ref> | vyska = {{mm|1430|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711/> | sirka = {{mm|1800|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711/> | dlzka = {{mm|4860|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711/> | hmotnost = {{kg|1530}} – {{kg|1670}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E23}} '''BMW E23''' bol prvým [[luxusný automobil|luxusným automobilom]] radu 7 automobilky BMW. Nahradil veľký sedan [[BMW E3]] a vo výrobe ostal desať rokov od 1977 do 1987. V roku 1986 bol nahradený generáciou [[BMW E32]]. {{-}} ==E32 (1986 – 1994)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E32) | obrazok = | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1986 – 1994 <br/> 311 068 vyrobených<ref name="DeAutos45bis90Oswald"/><ref name=DeAutosab90Kittler>{{Citácia knihy |priezvisko=Kittler |meno=Eberhard |authorlink= |coauthors= |titul= Deutsche Autos seit 1990, Band 5|year=1. Auflage 2001 |vydavateľ=Motorbuch Verlag |miesto=Stuttgart |isbn=3-613-02128-5}}</ref> | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.automotiveworld.com/oem-tracker/bmw-group/page/154 |titul=Vehicle manufacturer profiles |vydavateľ=Automotive World |date= |dátum prístupu=2011-09-24}}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = [[R6 (motor)|R6]] benzínový<br />[[V8 (motor)|V8]] benzínový<br />[[V12 (motor)|V12]] benzínový | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2833|m}}<ref name=BMW730>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=14201 |titul=BMW E32 730 @ carfolio |vydavateľ=Carfolio.com |dátum vydania=3. apríl 2008 |dátum prístupu=2011-09-24}}</ref><br />{{mm|2947|m}} (dlhá) | vyska = {{mm|1400|m}}<br />{{mm|1435|m}} (dlhá) | sirka = {{mm|1845|m}} | dlzka ={{mm|4910|m}}<br />{{mm|5029|m}} (dlhá) | hmotnost = {{kg|1720}}<br />{{kg|1930}} (dlhá)<ref name=BMW750>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=24387 |titul=BMW E32 750 @ carfolio |vydavateľ=Carfolio.com |dátum vydania=3. apríl 2008 |dátum prístupu=2011-09-24}}</ref> | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E32}} V júli 1986<ref name="bimmerboard.com">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=shogun |url=http://www.bimmerboard.com/forums/posts/597901 |titul=E32 7 series series buying guide |vydavateľ=Bimmerboard.com |date= |dátum prístupu=2009-09-26}}</ref> uviedlo BMW druhú generáciu radu 7, E32. Medzi niektoré luxusné doplnky patrili [[telefón]], [[fax]], chladiaci box na víno, dvojité sklá, [[regulácia preklzovania]] a systém, ktorý automaticky zvyšoval tlak stieračov aby sa udržal rovnomerný tlak na okno. Pôvodne boli dostupné len benzínové šesťvalcové motory ako v predchádzajúcej generácii. V roku 1987 bol uvedený motor [[V12 (motor)|V12]]. v roku 1992 pribudli motory [[V8 (motor)|V8]] (730i a 740i). Takisto bol model v predĺženej verzii, ktorá bola označovaná písmenom "L". E32 tiež uviedla predĺženú verziu označovanú písmenom "L" (z nemeckého ''Lang''), ktoré sa dávalo za číslo modelu. {{-}} ==E38 (1994 – 2001)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E38) | obrazok = BMW 7er (E38) 20090314 front.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 17. február 1994 – 27. júl 2001<br/>340 242 kusov<ref name="DeAutosab90Kittler"/><ref>''Auto Katalog'', 2003 edition, p. 312. Note: Figures include early E65 production.</ref> | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<br>[[Toluca]], [[Mexiko]]<ref name="Vehicle manufacturer profiles">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.automotiveworld.com/oem-tracker/bmw-group/section/6 |titul=Vehicle manufacturer profiles |vydavateľ=Automotive World |date= |dátum prístupu=2011-08-29}}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = '''Benzínové:'''<br>[[R6 (motor)|R6]]<br/>[[V8 (motor)|V8]]<br/>[[V12 (motor)|V12]]<br/>'''Dieselové:'''<br>R6 Turbo<br>V8 Turbo | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2930|m}} – {{mm|3070|m}} | vyska = {{mm|1425|m}} – {{mm|1435|m}} | sirka = {{mm|1862|m}} | dlzka = {{mm|4984|m}} – {{mm|5124|m}} | hmotnost = {{kg|1710}} – {{kg|2185}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E38}} Tretia generácia E38 bola vyrábaná v rokoch 1994 až 2001. Bola prvou, kedy na pohon boli použité dieselové motory a tiež prvou, ktorá mala voliteľnú 5-rýchlostnú [[Automatická prevodovka|automatickú prevodovku]]. Modely E38 sa stali prvými automobilmi na svete s [[xenónová výbojka|xenónovými]] svetlometmi. V ponuke mal tiež satelitnú navigáciu. Vlajkovou loďou tejto generácia bol model 750i, ktorý sa tiež objavil vo filme ''[[Zajtrajšok nikdy nezomiera]]'' (1997) ako automobil riadený [[James Bond|Jamesom Bondom]] ([[Pierce Brosnan]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.jamesbondmm.co.uk/vehicles/bmw-750il |titul=James Bond multimedia &#124; BMW 750iL |vydavateľ=Jamesbondmm.co.uk |date= |dátum prístupu=2010-02-12}}</ref> Model 735i sa objavil vo filme ''[[Kuriér (film)|Kuriér]]'' z roku 2002, kde ho riadil Frank Martin ([[Jason Statham]]). {{-}} ==E65/E66/E67/E68 (2001 – 2008)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E65/E66/E67/E68) | obrazok = 2006-2008 BMW 7-Series.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2001 – 2008 | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<br>[[Rayong]], [[Thajsko]]<br>[[Káhira]], [[Egypt]]<br><br/>[[Kaliningrad]], [[Rusko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.avtotor.ru/index.phpoption=com_content&view=article&id=117&Itemid=486 | titul = Группа компаний Автотор :: Автомобили BMW | vydavateľ = Avtotor.ru | dátum prístupu = 2010-11-04}}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = '''[[Benzínový motor|Benzínové motory:]]'''<br/>[[R6 (motor)|3,0 L N52B30A R6]]<br />[[V8 (motor)|4,0 L N60B40 V8]]<br />[[V12 (motor)|6,0 V12]]<br/>'''Dieselové motory:'''<br/>R6 Turbo<br>V8 Turbo | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2990|m}} (SWB)<br />{{mm|3129|m}} (LWB) | vyska = | sirka = {{mm|1902|m}} | dlzka ={{mm|5029|m}} (2002-05 E65)<br />{{mm|5169|m}} (2002-05 E66)<br />{{mm|5039|m}} (2006-09 E65)<br />{{mm|5179|m}} (2006-09 E66) | hmotnost = {{kg|1710}} – {{kg|2185}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E65}} Štvrtá generácia E65 sa vyrábala v rokoch 2001 až 2008. Model [[BMW Hydrogen 7]] bol prvým sériovým automobilom, ktorý poháňal [[vodík]]. Táto generácia používala na rozdiel od predchádzajúcich označenie E65 pre štandardnú dĺžku karosérie, E66 pre predĺženú verziu, E67 pre bezpečnostnú (pancierovú) verziu a E68 pre verziu poháňanú vodíkom, Hydrogen 7. {{-}} ==F01/F02 (2008–2015)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (F01/F02) | obrazok = BMW 7er (F01) front 20100515.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2008 – súčasnosť | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<br/>[[Rayong]], [[Thajsko]]<ref name="Vehicle manufacturer profiles"/><br/>[[6th of October City]], [[Egypt]]([[Bavarian Auto Group|BAG]])<ref>{{cite web|url=http://www.bag-eg.com/ |title=Bavarian Auto Group |publisher=Bag-eg.com |date=2010-04-09 |accessdate=2010-06-28| archiveurl= http://web.archive.org/web/20100722001005/http://www.bag-eg.com/| archivedate= 22 July 2010 <!--DASHBot-->| deadurl= no}}</ref><br/>[[Chennai]], [[India]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = '''Benzínové motory:'''<br>R6 Turbo<br>V8 turbo<br>[[V12 (motor)|V12]] Turbo<br />'''Dieselové motory:'''<br>R6 Turbo<ref name="2010F01">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://paultan.org/archives/2009/06/25/f01f02-bmw-7-series-gets-updated-new-740d-xdrive-and-m-sport-kit/ |titul=F01/F02 BMW 7-Series gets updated with new 740d, xDrive and M-Sport kit! |dátum prístupu=2009-06-25 |autor=Paul Tan |dátum vydania=25. jún 2009 |vydavateľ=Paul Tan's Automotive News }}</ref> | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|3070|m}} (SWB)<br />{{mm|3210|m}} (LWB) | vyska = {{mm|1479|m}} (2009 – 2011)<br>{{mm|1481|m}} (2012 – súčasnosť LWB)<br>{{mm|1486|m}} (2012 – súčasnosť LWB)<br>{{mm|1483|m}} (ActiveHybrid LWB) | sirka = {{mm|1902|m}} | dlzka = {{mm|5072|m}} (2009 – 2011 SWB)<br />{{mm|5212|m}} (2009 – 2011 LWB)<br />{{mm|5215|m}} (2012 – súčasnosť LWB)<br />{{mm|5075|m}} (2012 – súčasnosť SWB) | hmotnost = {{kg|1955}} (740i)<br />{{kg|1973}} (740li)<br />{{kg|2075}} (750i)<br />{{kg|2152}} (750i X-Drive)<br />{{kg|2114}} (750li)<br />{{kg|2177}} (750li X-Drive)<br />{{kg|2274}} (760li) | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW F01}} Piata generácia F01/F02 sa dostala do predaja v novembri 2008 a je v súčasnosti stále vo výrobe. Je prvou, ktorá používa 8-rýchlostnú [[automatická prevodovka|automatickú prevodovku]] a [[pohon 4 × 4|pohon všetkých kolies]]. Takisto je prvou, ktorej všetky motory sú prepĺňané [[turbodúchadlo]]m. Model [[BMW ActiveHybrid7]] je prvým, ktorý používa elektromotor. {{-}} == G11/G12 (2015 – súčasnosť) == {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (G11/G12) | obrazok = BMW, IAA 2017 (1Y7A2712).jpg }} ==Produkcia== {| class="wikitable collapsible collapsed" |- ! Rok !Celkovo !!Predaj v USA !!Predaj v Číne |- | 1995 | ||22 637<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thefreelibrary.com/BMW+Ends+Best+Year+Ever+By+Shattering+100,000-Vehicle+Luxury...-a018995033 |titul=BMW Ends Best Year Ever By Shattering 100,000-Vehicle Luxury Automotive Sales Barrier in the U.S. |vydavateľ=Thefreelibrary.com |dátum vydania=7. január 1997 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 1996 | ||22 775|| |- | 1997 | 49 700<ref name="bmw7seriesprod">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.autointell.com/european_companies/BMW/business-figures/BMW-business-figures-1997-2006-WB.xls |titul=BMW (Rover) Sales & Production Databook |publisher= |rok=2006 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||-|| |- | 1998 | 47 200<ref name="bmw7seriesprod"/>||-|| |- | 1999 | 43 000<ref name="bmw7seriesprod"/>||18 233<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thefreelibrary.com/BMW+Delivers+Strongest+Sales+Success+Ever+in+2000.-a068677785 |titul=BMW Delivers Strongest Sales Success Ever in 2000 |vydavateľ=Thefreelibrary.com |dátum vydania=3. január 2001 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 2000 | 39 000<ref name="bmw7seriesprod"/>||16 619|| |- | 2001 | 32 749<ref name="bmw7seriesprod"/>||13 389<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thefreelibrary.com/BMW+Group+Ends+Best+Year+Ever+With+Record+Month%3B+December+Sales+Up+43...-a096074416 |titul=BMW Group Ends Best Year Ever With Record Month; December Sales Up 43 Percent; Year-to-date Sales Up 20 Percent |vydavateľ=Thefreelibrary.com |dátum vydania=3. január 2003 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 2002 | 53 504<ref name="bmw7seriesprod"/>||22 006|| |- | 2003 | 57 899<ref name="bmw7seriesprod"/>||20 473<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theautochannel.com/news/2005/01/04/313805.html |titul=BMW Group Shatters All Past Annual Sales Records in 2004 |vydavateľ=Theautochannel.com |date= |dátum prístupu=2009-09-25}}</ref>|| |- | 2004 | 47 689<ref name="bmw7seriesprod"/>||16 155<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theautochannel.com/news/2006/01/04/204975.html |titul=BMW Group Sets All-Time Annual Sales Record, Highest Sales Month Ever in 2005 |publisher=Theautochannel.com |dátum vydania=4. január 2006|dátum prístupu=2009-09-25}}</ref>|| |- | 2005 | 50 062<ref name="bmw7seriesprod"/>||18 165<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theautochannel.com/news/2007/01/03/032847.html |titul=BMW Group Reports 2006 - Strongest Year Ever |vydavateľ=Theautochannel.com |date= |dátum prístupu=2009-09-25}}</ref>|| |- | 2006 | 50 227<ref name="bmw7seriesprod"/>||17 796|| |- | 2007 | 44 421<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmwgroup.com/annualreport2007/nav/index.html?http://www.bmwgroup.com/annualreport2007/zahlen_und_fakten_2007/marke_bmw.html |titul=Annual Report 2007 - BMW remains the most successful premium car brand in the world |vydavateľ=BMW Group |dátum vydania=18. marec 2008 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||14 773|| |- | 2008 | 38 835<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmwgroup.com/annualreport2008/nav/index.html?http://www.bmwgroup.com/annualreport2008/zahlen_und_fakten_2008/marke_bmw.html |titul=Annual Report 2008 - BMW sales volume influenced by model life cycle factors |vydavateľ=BMW Group |dátum vydania=18. marec 2009 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||12 276|| |- | 2009 | 52,680<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmwgroup.com/annualreport2009/nav/index.html?http://www.bmwgroup.com/annualreport2009/zahlen_und_fakten_2009/marke_bmw.html |titul=Annual Report 2009 - BMW brand sales volume below previous year's level. |vydavateľ=BMW Group |dátum vydania=17. marec 2010 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||9 254<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/bmw-group-us-reports-december-2010-sales-112885809.html |titul=BMW Group U.S. Reports December 2010 Sales |miesto=New Jersey |periodikum=Prnewswire.com |dátum vydania=4. január 2011 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 2010 | 65 814<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmwgroup.com/e/nav/index.html?../0_0_www_bmwgroup_com/home/home.html&source=overview |titul=BMW Group |vydavateľ=BMW Group |date= |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||12,253 (101)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hybridcars.com/hybrid-clean-diesel-sales-dashboard/december-2010.html |titul=December 2010 Dashboard: Year End Tally |vydavateľ=Hybrid Cars |dátum vydania=7. január 2011 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||26 553<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://auto.china.com/dongtai/qy/11031467/20110111/16336008.html |titul=2010年BMW品牌销售16万辆 MINI品牌超万辆-汽车频道_中华网 |vydavateľ=Auto.china.com |dátum vydania=11. január 2011 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref> |- | 2011 | 68 774 ||11 299<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/bmw-group-achieves-second-best-sales-year-ever-in-the-us-136741643.html |titul=BMW Group Achieves Second Best Sales Year Ever in the U.S. - WOODCLIFF LAKE, N.J., Jan. 5, 2012 /PRNewswire/ |miesto=New Jersey |vydavateľ=Prnewswire.com |date= |dátum prístupu=2012-01-06}}</ref>|| |- | 2012 | 59 184 || 11 098 || |} == Referencie == {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:BMW 7 Series}} ==Externé odkazy== *[https://www.bmw.com/en/bmw-models/7-series-sedan.html Oficiálna webstránka BMW radu 7 Sedan] ==Zdroj== {{Preklad|en|BMW 7 Series|578840014}} {{BMW}} [[Kategória:Automobily BMW]] [[Kategória:Luxusné automobily]] [[Kategória:Sedany]] [[Kategória:Limuzíny]] [[Kategória:Automobily so zadným náhonom]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] 1ezqbcaip9p7fwsduwt76j39l5vo17v 7429907 7429906 2022-08-25T15:17:36Z 31.183.178.27 /* E38 (1994 – 2001) */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 | obrazok = Bmw-f01-wiki-paultan.org.jpg | vyrobca = [[BMW]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1977 – súčasnosť | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=monocom gmbh Dingolfing |url=http://www.bmw-werk-dingolfing.de |titul=BMW Werk Dingolfing |vydavateľ=Bmw-werk-dingolfing.de |date= |dátum prístupu=2009-10-14}}</ref><br>[[Lerma]], [[Toluca]], [[Mexiko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.automotiveworld.com/oem-tracker/bmw-group/page/154 |titul=Vehicle manufacturer profiles |vydavateľ=Automotive World |date= |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.solunet-infomex.com/mexbdir/company.cfm?company=1550462_BMW_TOLUCA_PLANTA_DE_AUTOMOVILES_LERMA_Estado_De_Mexico |titul=Bmw Toluca Planta De Automoviles - Carr Mexico-toluca Km 47.5, Lerma, Estado De Mexico |vydavateľ=solunet-infomex.com |date= |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.eluniversaledomex.mx/toluca/nota14203.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Chennai, India | predchodca = [[BMW E3]] | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Luxusný automobil]] | typ_karoserie = 4-dverový [[sedan]] | usporiadanie = [[Klasická koncepcia (pohon)|Motor vpredu, zadný náhon]] | platforma = | motor = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} '''BMW rad 7''' je séria [[luxusný automobil|luxusných automobilov]], ktorú od roku 1977 vyrába nemecká automobilka [[BMW]]. Je zároveň vlajkovou loďou automobilky a je dostupný iba ako [[sedan]] v štandardnej a predĺženej verzii. Rad 7 je tradične predstaviteľom nových technológií a dizajnu predtým, ako sa dostanú do menších modelov BMW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.caranddriver.com/reviews/car/10q1/2011_bmw_5-series_535i-second_drive |titul=2011 BMW 5-series / 535i - Second Drive - Auto Reviews |vydavateľ=Car and Driver |date= |dátum prístupu=2010-10-15}}</ref> __TOC__{{Clear}} ==E23 (1977 – 1986)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E23) | obrazok = | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1977 – 1986 <br/> 285 029 kusov<ref name=DeAutos45bis90Oswald>{{Citácia knihy |priezvisko=Oswald |meno=Werner |authorlink= |coauthors= |titul= Deutsche Autos 1945–1990, Band 4|rok=2001 |vydavateľ=Motorbuch Verlag |miesto=Stuttgart |isbn=3-613-02131-5}}</ref> | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = [[R6 (motor)|R6]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor ={{mm|2795|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711>{{Citácia periodika| authorlink = | titul = Fahrbericht: BMW 728 / 730 / 733 i| series = Heft| periodikum = [[Auto, Motor und Sport]]| ročník = 11 |rok=1977 | strany =34 – 42|dátum vydania = 25. máj 1977}}</ref> | vyska = {{mm|1430|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711/> | sirka = {{mm|1800|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711/> | dlzka = {{mm|4860|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711/> | hmotnost = {{kg|1530}} – {{kg|1670}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E23}} '''BMW E23''' bol prvým [[luxusný automobil|luxusným automobilom]] radu 7 automobilky BMW. Nahradil veľký sedan [[BMW E3]] a vo výrobe ostal desať rokov od 1977 do 1987. V roku 1986 bol nahradený generáciou [[BMW E32]]. {{-}} ==E32 (1986 – 1994)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E32) | obrazok = | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1986 – 1994 <br/> 311 068 vyrobených<ref name="DeAutos45bis90Oswald"/><ref name=DeAutosab90Kittler>{{Citácia knihy |priezvisko=Kittler |meno=Eberhard |authorlink= |coauthors= |titul= Deutsche Autos seit 1990, Band 5|year=1. Auflage 2001 |vydavateľ=Motorbuch Verlag |miesto=Stuttgart |isbn=3-613-02128-5}}</ref> | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.automotiveworld.com/oem-tracker/bmw-group/page/154 |titul=Vehicle manufacturer profiles |vydavateľ=Automotive World |date= |dátum prístupu=2011-09-24}}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = [[R6 (motor)|R6]] benzínový<br />[[V8 (motor)|V8]] benzínový<br />[[V12 (motor)|V12]] benzínový | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2833|m}}<ref name=BMW730>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=14201 |titul=BMW E32 730 @ carfolio |vydavateľ=Carfolio.com |dátum vydania=3. apríl 2008 |dátum prístupu=2011-09-24}}</ref><br />{{mm|2947|m}} (dlhá) | vyska = {{mm|1400|m}}<br />{{mm|1435|m}} (dlhá) | sirka = {{mm|1845|m}} | dlzka ={{mm|4910|m}}<br />{{mm|5029|m}} (dlhá) | hmotnost = {{kg|1720}}<br />{{kg|1930}} (dlhá)<ref name=BMW750>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=24387 |titul=BMW E32 750 @ carfolio |vydavateľ=Carfolio.com |dátum vydania=3. apríl 2008 |dátum prístupu=2011-09-24}}</ref> | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E32}} V júli 1986<ref name="bimmerboard.com">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=shogun |url=http://www.bimmerboard.com/forums/posts/597901 |titul=E32 7 series series buying guide |vydavateľ=Bimmerboard.com |date= |dátum prístupu=2009-09-26}}</ref> uviedlo BMW druhú generáciu radu 7, E32. Medzi niektoré luxusné doplnky patrili [[telefón]], [[fax]], chladiaci box na víno, dvojité sklá, [[regulácia preklzovania]] a systém, ktorý automaticky zvyšoval tlak stieračov aby sa udržal rovnomerný tlak na okno. Pôvodne boli dostupné len benzínové šesťvalcové motory ako v predchádzajúcej generácii. V roku 1987 bol uvedený motor [[V12 (motor)|V12]]. v roku 1992 pribudli motory [[V8 (motor)|V8]] (730i a 740i). Takisto bol model v predĺženej verzii, ktorá bola označovaná písmenom "L". E32 tiež uviedla predĺženú verziu označovanú písmenom "L" (z nemeckého ''Lang''), ktoré sa dávalo za číslo modelu. {{-}} ==E38 (1994 – 2001)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E38) | obrazok = BMW 7er (E38) 20090314 front.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 17. február 1994 – 27. júl 2001<br/>340 242 kusov<ref name="DeAutosab90Kittler"/><ref>''Auto Katalog'', 2003 edition, p. 312. Note: Figures include early E65 production.</ref> | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = '''Benzínové:'''<br>[[R6 (motor)|R6]]<br/>[[V8 (motor)|V8]]<br/>[[V12 (motor)|V12]]<br/>'''Dieselové:'''<br>R6 Turbo<br>V8 Turbo | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2930|m}} – {{mm|3070|m}} | vyska = {{mm|1425|m}} – {{mm|1435|m}} | sirka = {{mm|1862|m}} | dlzka = {{mm|4984|m}} – {{mm|5124|m}} | hmotnost = {{kg|1710}} – {{kg|2185}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E38}} Tretia generácia E38 bola vyrábaná v rokoch 1994 až 2001. Bola prvou, kedy na pohon boli použité dieselové motory a tiež prvou, ktorá mala voliteľnú 5-rýchlostnú [[Automatická prevodovka|automatickú prevodovku]]. Modely E38 sa stali prvými automobilmi na svete s [[xenónová výbojka|xenónovými]] svetlometmi. V ponuke mal tiež satelitnú navigáciu. Vlajkovou loďou tejto generácia bol model 750i, ktorý sa tiež objavil vo filme ''[[Zajtrajšok nikdy nezomiera]]'' (1997) ako automobil riadený [[James Bond|Jamesom Bondom]] ([[Pierce Brosnan]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.jamesbondmm.co.uk/vehicles/bmw-750il |titul=James Bond multimedia &#124; BMW 750iL |vydavateľ=Jamesbondmm.co.uk |date= |dátum prístupu=2010-02-12}}</ref> Model 735i sa objavil vo filme ''[[Kuriér (film)|Kuriér]]'' z roku 2002, kde ho riadil Frank Martin ([[Jason Statham]]). {{-}} ==E65/E66/E67/E68 (2001 – 2008)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E65/E66/E67/E68) | obrazok = 2006-2008 BMW 7-Series.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2001 – 2008 | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<br>[[Rayong]], [[Thajsko]]<br>[[Káhira]], [[Egypt]]<br><br/>[[Kaliningrad]], [[Rusko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.avtotor.ru/index.phpoption=com_content&view=article&id=117&Itemid=486 | titul = Группа компаний Автотор :: Автомобили BMW | vydavateľ = Avtotor.ru | dátum prístupu = 2010-11-04}}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = '''[[Benzínový motor|Benzínové motory:]]'''<br/>[[R6 (motor)|3,0 L N52B30A R6]]<br />[[V8 (motor)|4,0 L N60B40 V8]]<br />[[V12 (motor)|6,0 V12]]<br/>'''Dieselové motory:'''<br/>R6 Turbo<br>V8 Turbo | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2990|m}} (SWB)<br />{{mm|3129|m}} (LWB) | vyska = | sirka = {{mm|1902|m}} | dlzka ={{mm|5029|m}} (2002-05 E65)<br />{{mm|5169|m}} (2002-05 E66)<br />{{mm|5039|m}} (2006-09 E65)<br />{{mm|5179|m}} (2006-09 E66) | hmotnost = {{kg|1710}} – {{kg|2185}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E65}} Štvrtá generácia E65 sa vyrábala v rokoch 2001 až 2008. Model [[BMW Hydrogen 7]] bol prvým sériovým automobilom, ktorý poháňal [[vodík]]. Táto generácia používala na rozdiel od predchádzajúcich označenie E65 pre štandardnú dĺžku karosérie, E66 pre predĺženú verziu, E67 pre bezpečnostnú (pancierovú) verziu a E68 pre verziu poháňanú vodíkom, Hydrogen 7. {{-}} ==F01/F02 (2008–2015)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (F01/F02) | obrazok = BMW 7er (F01) front 20100515.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2008 – súčasnosť | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<br/>[[Rayong]], [[Thajsko]]<ref name="Vehicle manufacturer profiles"/><br/>[[6th of October City]], [[Egypt]]([[Bavarian Auto Group|BAG]])<ref>{{cite web|url=http://www.bag-eg.com/ |title=Bavarian Auto Group |publisher=Bag-eg.com |date=2010-04-09 |accessdate=2010-06-28| archiveurl= http://web.archive.org/web/20100722001005/http://www.bag-eg.com/| archivedate= 22 July 2010 <!--DASHBot-->| deadurl= no}}</ref><br/>[[Chennai]], [[India]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = '''Benzínové motory:'''<br>R6 Turbo<br>V8 turbo<br>[[V12 (motor)|V12]] Turbo<br />'''Dieselové motory:'''<br>R6 Turbo<ref name="2010F01">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://paultan.org/archives/2009/06/25/f01f02-bmw-7-series-gets-updated-new-740d-xdrive-and-m-sport-kit/ |titul=F01/F02 BMW 7-Series gets updated with new 740d, xDrive and M-Sport kit! |dátum prístupu=2009-06-25 |autor=Paul Tan |dátum vydania=25. jún 2009 |vydavateľ=Paul Tan's Automotive News }}</ref> | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|3070|m}} (SWB)<br />{{mm|3210|m}} (LWB) | vyska = {{mm|1479|m}} (2009 – 2011)<br>{{mm|1481|m}} (2012 – súčasnosť LWB)<br>{{mm|1486|m}} (2012 – súčasnosť LWB)<br>{{mm|1483|m}} (ActiveHybrid LWB) | sirka = {{mm|1902|m}} | dlzka = {{mm|5072|m}} (2009 – 2011 SWB)<br />{{mm|5212|m}} (2009 – 2011 LWB)<br />{{mm|5215|m}} (2012 – súčasnosť LWB)<br />{{mm|5075|m}} (2012 – súčasnosť SWB) | hmotnost = {{kg|1955}} (740i)<br />{{kg|1973}} (740li)<br />{{kg|2075}} (750i)<br />{{kg|2152}} (750i X-Drive)<br />{{kg|2114}} (750li)<br />{{kg|2177}} (750li X-Drive)<br />{{kg|2274}} (760li) | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW F01}} Piata generácia F01/F02 sa dostala do predaja v novembri 2008 a je v súčasnosti stále vo výrobe. Je prvou, ktorá používa 8-rýchlostnú [[automatická prevodovka|automatickú prevodovku]] a [[pohon 4 × 4|pohon všetkých kolies]]. Takisto je prvou, ktorej všetky motory sú prepĺňané [[turbodúchadlo]]m. Model [[BMW ActiveHybrid7]] je prvým, ktorý používa elektromotor. {{-}} == G11/G12 (2015 – súčasnosť) == {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (G11/G12) | obrazok = BMW, IAA 2017 (1Y7A2712).jpg }} ==Produkcia== {| class="wikitable collapsible collapsed" |- ! Rok !Celkovo !!Predaj v USA !!Predaj v Číne |- | 1995 | ||22 637<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thefreelibrary.com/BMW+Ends+Best+Year+Ever+By+Shattering+100,000-Vehicle+Luxury...-a018995033 |titul=BMW Ends Best Year Ever By Shattering 100,000-Vehicle Luxury Automotive Sales Barrier in the U.S. |vydavateľ=Thefreelibrary.com |dátum vydania=7. január 1997 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 1996 | ||22 775|| |- | 1997 | 49 700<ref name="bmw7seriesprod">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.autointell.com/european_companies/BMW/business-figures/BMW-business-figures-1997-2006-WB.xls |titul=BMW (Rover) Sales & Production Databook |publisher= |rok=2006 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||-|| |- | 1998 | 47 200<ref name="bmw7seriesprod"/>||-|| |- | 1999 | 43 000<ref name="bmw7seriesprod"/>||18 233<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thefreelibrary.com/BMW+Delivers+Strongest+Sales+Success+Ever+in+2000.-a068677785 |titul=BMW Delivers Strongest Sales Success Ever in 2000 |vydavateľ=Thefreelibrary.com |dátum vydania=3. január 2001 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 2000 | 39 000<ref name="bmw7seriesprod"/>||16 619|| |- | 2001 | 32 749<ref name="bmw7seriesprod"/>||13 389<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thefreelibrary.com/BMW+Group+Ends+Best+Year+Ever+With+Record+Month%3B+December+Sales+Up+43...-a096074416 |titul=BMW Group Ends Best Year Ever With Record Month; December Sales Up 43 Percent; Year-to-date Sales Up 20 Percent |vydavateľ=Thefreelibrary.com |dátum vydania=3. január 2003 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 2002 | 53 504<ref name="bmw7seriesprod"/>||22 006|| |- | 2003 | 57 899<ref name="bmw7seriesprod"/>||20 473<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theautochannel.com/news/2005/01/04/313805.html |titul=BMW Group Shatters All Past Annual Sales Records in 2004 |vydavateľ=Theautochannel.com |date= |dátum prístupu=2009-09-25}}</ref>|| |- | 2004 | 47 689<ref name="bmw7seriesprod"/>||16 155<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theautochannel.com/news/2006/01/04/204975.html |titul=BMW Group Sets All-Time Annual Sales Record, Highest Sales Month Ever in 2005 |publisher=Theautochannel.com |dátum vydania=4. január 2006|dátum prístupu=2009-09-25}}</ref>|| |- | 2005 | 50 062<ref name="bmw7seriesprod"/>||18 165<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theautochannel.com/news/2007/01/03/032847.html |titul=BMW Group Reports 2006 - Strongest Year Ever |vydavateľ=Theautochannel.com |date= |dátum prístupu=2009-09-25}}</ref>|| |- | 2006 | 50 227<ref name="bmw7seriesprod"/>||17 796|| |- | 2007 | 44 421<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmwgroup.com/annualreport2007/nav/index.html?http://www.bmwgroup.com/annualreport2007/zahlen_und_fakten_2007/marke_bmw.html |titul=Annual Report 2007 - BMW remains the most successful premium car brand in the world |vydavateľ=BMW Group |dátum vydania=18. marec 2008 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||14 773|| |- | 2008 | 38 835<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmwgroup.com/annualreport2008/nav/index.html?http://www.bmwgroup.com/annualreport2008/zahlen_und_fakten_2008/marke_bmw.html |titul=Annual Report 2008 - BMW sales volume influenced by model life cycle factors |vydavateľ=BMW Group |dátum vydania=18. marec 2009 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||12 276|| |- | 2009 | 52,680<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmwgroup.com/annualreport2009/nav/index.html?http://www.bmwgroup.com/annualreport2009/zahlen_und_fakten_2009/marke_bmw.html |titul=Annual Report 2009 - BMW brand sales volume below previous year's level. |vydavateľ=BMW Group |dátum vydania=17. marec 2010 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||9 254<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/bmw-group-us-reports-december-2010-sales-112885809.html |titul=BMW Group U.S. Reports December 2010 Sales |miesto=New Jersey |periodikum=Prnewswire.com |dátum vydania=4. január 2011 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 2010 | 65 814<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmwgroup.com/e/nav/index.html?../0_0_www_bmwgroup_com/home/home.html&source=overview |titul=BMW Group |vydavateľ=BMW Group |date= |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||12,253 (101)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hybridcars.com/hybrid-clean-diesel-sales-dashboard/december-2010.html |titul=December 2010 Dashboard: Year End Tally |vydavateľ=Hybrid Cars |dátum vydania=7. január 2011 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||26 553<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://auto.china.com/dongtai/qy/11031467/20110111/16336008.html |titul=2010年BMW品牌销售16万辆 MINI品牌超万辆-汽车频道_中华网 |vydavateľ=Auto.china.com |dátum vydania=11. január 2011 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref> |- | 2011 | 68 774 ||11 299<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/bmw-group-achieves-second-best-sales-year-ever-in-the-us-136741643.html |titul=BMW Group Achieves Second Best Sales Year Ever in the U.S. - WOODCLIFF LAKE, N.J., Jan. 5, 2012 /PRNewswire/ |miesto=New Jersey |vydavateľ=Prnewswire.com |date= |dátum prístupu=2012-01-06}}</ref>|| |- | 2012 | 59 184 || 11 098 || |} == Referencie == {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:BMW 7 Series}} ==Externé odkazy== *[https://www.bmw.com/en/bmw-models/7-series-sedan.html Oficiálna webstránka BMW radu 7 Sedan] ==Zdroj== {{Preklad|en|BMW 7 Series|578840014}} {{BMW}} [[Kategória:Automobily BMW]] [[Kategória:Luxusné automobily]] [[Kategória:Sedany]] [[Kategória:Limuzíny]] [[Kategória:Automobily so zadným náhonom]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] q4fzpj9sjofz7zwr0wtor5qr13adpzn 7430031 7429907 2022-08-26T06:28:21Z RickRichards 153041 Revízia 7429907 používateľa [[Special:Contributions/31.183.178.27|31.183.178.27]] ([[User talk:31.183.178.27|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 | obrazok = Bmw-f01-wiki-paultan.org.jpg | vyrobca = [[BMW]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1977 – súčasnosť | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=monocom gmbh Dingolfing |url=http://www.bmw-werk-dingolfing.de |titul=BMW Werk Dingolfing |vydavateľ=Bmw-werk-dingolfing.de |date= |dátum prístupu=2009-10-14}}</ref><br>[[Lerma]], [[Toluca]], [[Mexiko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.automotiveworld.com/oem-tracker/bmw-group/page/154 |titul=Vehicle manufacturer profiles |vydavateľ=Automotive World |date= |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.solunet-infomex.com/mexbdir/company.cfm?company=1550462_BMW_TOLUCA_PLANTA_DE_AUTOMOVILES_LERMA_Estado_De_Mexico |titul=Bmw Toluca Planta De Automoviles - Carr Mexico-toluca Km 47.5, Lerma, Estado De Mexico |vydavateľ=solunet-infomex.com |date= |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.eluniversaledomex.mx/toluca/nota14203.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Chennai, India | predchodca = [[BMW E3]] | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Luxusný automobil]] | typ_karoserie = 4-dverový [[sedan]] | usporiadanie = [[Klasická koncepcia (pohon)|Motor vpredu, zadný náhon]] | platforma = | motor = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} '''BMW rad 7''' je séria [[luxusný automobil|luxusných automobilov]], ktorú od roku 1977 vyrába nemecká automobilka [[BMW]]. Je zároveň vlajkovou loďou automobilky a je dostupný iba ako [[sedan]] v štandardnej a predĺženej verzii. Rad 7 je tradične predstaviteľom nových technológií a dizajnu predtým, ako sa dostanú do menších modelov BMW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.caranddriver.com/reviews/car/10q1/2011_bmw_5-series_535i-second_drive |titul=2011 BMW 5-series / 535i - Second Drive - Auto Reviews |vydavateľ=Car and Driver |date= |dátum prístupu=2010-10-15}}</ref> __TOC__{{Clear}} ==E23 (1977 – 1986)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E23) | obrazok = | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1977 – 1986 <br/> 285 029 kusov<ref name=DeAutos45bis90Oswald>{{Citácia knihy |priezvisko=Oswald |meno=Werner |authorlink= |coauthors= |titul= Deutsche Autos 1945–1990, Band 4|rok=2001 |vydavateľ=Motorbuch Verlag |miesto=Stuttgart |isbn=3-613-02131-5}}</ref> | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = [[R6 (motor)|R6]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor ={{mm|2795|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711>{{Citácia periodika| authorlink = | titul = Fahrbericht: BMW 728 / 730 / 733 i| series = Heft| periodikum = [[Auto, Motor und Sport]]| ročník = 11 |rok=1977 | strany =34 – 42|dátum vydania = 25. máj 1977}}</ref> | vyska = {{mm|1430|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711/> | sirka = {{mm|1800|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711/> | dlzka = {{mm|4860|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711/> | hmotnost = {{kg|1530}} – {{kg|1670}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E23}} '''BMW E23''' bol prvým [[luxusný automobil|luxusným automobilom]] radu 7 automobilky BMW. Nahradil veľký sedan [[BMW E3]] a vo výrobe ostal desať rokov od 1977 do 1987. V roku 1986 bol nahradený generáciou [[BMW E32]]. {{-}} ==E32 (1986 – 1994)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E32) | obrazok = | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1986 – 1994 <br/> 311 068 vyrobených<ref name="DeAutos45bis90Oswald"/><ref name=DeAutosab90Kittler>{{Citácia knihy |priezvisko=Kittler |meno=Eberhard |authorlink= |coauthors= |titul= Deutsche Autos seit 1990, Band 5|year=1. Auflage 2001 |vydavateľ=Motorbuch Verlag |miesto=Stuttgart |isbn=3-613-02128-5}}</ref> | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.automotiveworld.com/oem-tracker/bmw-group/page/154 |titul=Vehicle manufacturer profiles |vydavateľ=Automotive World |date= |dátum prístupu=2011-09-24}}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = [[R6 (motor)|R6]] benzínový<br />[[V8 (motor)|V8]] benzínový<br />[[V12 (motor)|V12]] benzínový | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2833|m}}<ref name=BMW730>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=14201 |titul=BMW E32 730 @ carfolio |vydavateľ=Carfolio.com |dátum vydania=3. apríl 2008 |dátum prístupu=2011-09-24}}</ref><br />{{mm|2947|m}} (dlhá) | vyska = {{mm|1400|m}}<br />{{mm|1435|m}} (dlhá) | sirka = {{mm|1845|m}} | dlzka ={{mm|4910|m}}<br />{{mm|5029|m}} (dlhá) | hmotnost = {{kg|1720}}<br />{{kg|1930}} (dlhá)<ref name=BMW750>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=24387 |titul=BMW E32 750 @ carfolio |vydavateľ=Carfolio.com |dátum vydania=3. apríl 2008 |dátum prístupu=2011-09-24}}</ref> | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E32}} V júli 1986<ref name="bimmerboard.com">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=shogun |url=http://www.bimmerboard.com/forums/posts/597901 |titul=E32 7 series series buying guide |vydavateľ=Bimmerboard.com |date= |dátum prístupu=2009-09-26}}</ref> uviedlo BMW druhú generáciu radu 7, E32. Medzi niektoré luxusné doplnky patrili [[telefón]], [[fax]], chladiaci box na víno, dvojité sklá, [[regulácia preklzovania]] a systém, ktorý automaticky zvyšoval tlak stieračov aby sa udržal rovnomerný tlak na okno. Pôvodne boli dostupné len benzínové šesťvalcové motory ako v predchádzajúcej generácii. V roku 1987 bol uvedený motor [[V12 (motor)|V12]]. v roku 1992 pribudli motory [[V8 (motor)|V8]] (730i a 740i). Takisto bol model v predĺženej verzii, ktorá bola označovaná písmenom "L". E32 tiež uviedla predĺženú verziu označovanú písmenom "L" (z nemeckého ''Lang''), ktoré sa dávalo za číslo modelu. {{-}} ==E38 (1994 – 2001)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E38) | obrazok = BMW 7er (E38) 20090314 front.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 17. február 1994 – 27. júl 2001<br/>340 242 kusov<ref name="DeAutosab90Kittler"/><ref>''Auto Katalog'', 2003 edition, p. 312. Note: Figures include early E65 production.</ref> | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<br>[[Toluca]], [[Mexiko]]<ref name="Vehicle manufacturer profiles">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.automotiveworld.com/oem-tracker/bmw-group/section/6 |titul=Vehicle manufacturer profiles |vydavateľ=Automotive World |date= |dátum prístupu=2011-08-29}}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = '''Benzínové:'''<br>[[R6 (motor)|R6]]<br/>[[V8 (motor)|V8]]<br/>[[V12 (motor)|V12]]<br/>'''Dieselové:'''<br>R6 Turbo<br>V8 Turbo | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2930|m}} – {{mm|3070|m}} | vyska = {{mm|1425|m}} – {{mm|1435|m}} | sirka = {{mm|1862|m}} | dlzka = {{mm|4984|m}} – {{mm|5124|m}} | hmotnost = {{kg|1710}} – {{kg|2185}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E38}} Tretia generácia E38 bola vyrábaná v rokoch 1994 až 2001. Bola prvou, kedy na pohon boli použité dieselové motory a tiež prvou, ktorá mala voliteľnú 5-rýchlostnú [[Automatická prevodovka|automatickú prevodovku]]. Modely E38 sa stali prvými automobilmi na svete s [[xenónová výbojka|xenónovými]] svetlometmi. V ponuke mal tiež satelitnú navigáciu. Vlajkovou loďou tejto generácia bol model 750i, ktorý sa tiež objavil vo filme ''[[Zajtrajšok nikdy nezomiera]]'' (1997) ako automobil riadený [[James Bond|Jamesom Bondom]] ([[Pierce Brosnan]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.jamesbondmm.co.uk/vehicles/bmw-750il |titul=James Bond multimedia &#124; BMW 750iL |vydavateľ=Jamesbondmm.co.uk |date= |dátum prístupu=2010-02-12}}</ref> Model 735i sa objavil vo filme ''[[Kuriér (film)|Kuriér]]'' z roku 2002, kde ho riadil Frank Martin ([[Jason Statham]]). {{-}} ==E65/E66/E67/E68 (2001 – 2008)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E65/E66/E67/E68) | obrazok = 2006-2008 BMW 7-Series.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2001 – 2008 | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<br>[[Rayong]], [[Thajsko]]<br>[[Káhira]], [[Egypt]]<br><br/>[[Kaliningrad]], [[Rusko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.avtotor.ru/index.phpoption=com_content&view=article&id=117&Itemid=486 | titul = Группа компаний Автотор :: Автомобили BMW | vydavateľ = Avtotor.ru | dátum prístupu = 2010-11-04}}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = '''[[Benzínový motor|Benzínové motory:]]'''<br/>[[R6 (motor)|3,0 L N52B30A R6]]<br />[[V8 (motor)|4,0 L N60B40 V8]]<br />[[V12 (motor)|6,0 V12]]<br/>'''Dieselové motory:'''<br/>R6 Turbo<br>V8 Turbo | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2990|m}} (SWB)<br />{{mm|3129|m}} (LWB) | vyska = | sirka = {{mm|1902|m}} | dlzka ={{mm|5029|m}} (2002-05 E65)<br />{{mm|5169|m}} (2002-05 E66)<br />{{mm|5039|m}} (2006-09 E65)<br />{{mm|5179|m}} (2006-09 E66) | hmotnost = {{kg|1710}} – {{kg|2185}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E65}} Štvrtá generácia E65 sa vyrábala v rokoch 2001 až 2008. Model [[BMW Hydrogen 7]] bol prvým sériovým automobilom, ktorý poháňal [[vodík]]. Táto generácia používala na rozdiel od predchádzajúcich označenie E65 pre štandardnú dĺžku karosérie, E66 pre predĺženú verziu, E67 pre bezpečnostnú (pancierovú) verziu a E68 pre verziu poháňanú vodíkom, Hydrogen 7. {{-}} ==F01/F02 (2008–2015)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (F01/F02) | obrazok = BMW 7er (F01) front 20100515.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2008 – súčasnosť | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<br/>[[Rayong]], [[Thajsko]]<ref name="Vehicle manufacturer profiles"/><br/>[[6th of October City]], [[Egypt]]([[Bavarian Auto Group|BAG]])<ref>{{cite web|url=http://www.bag-eg.com/ |title=Bavarian Auto Group |publisher=Bag-eg.com |date=2010-04-09 |accessdate=2010-06-28| archiveurl= http://web.archive.org/web/20100722001005/http://www.bag-eg.com/| archivedate= 22 July 2010 <!--DASHBot-->| deadurl= no}}</ref><br/>[[Chennai]], [[India]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = '''Benzínové motory:'''<br>R6 Turbo<br>V8 turbo<br>[[V12 (motor)|V12]] Turbo<br />'''Dieselové motory:'''<br>R6 Turbo<ref name="2010F01">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://paultan.org/archives/2009/06/25/f01f02-bmw-7-series-gets-updated-new-740d-xdrive-and-m-sport-kit/ |titul=F01/F02 BMW 7-Series gets updated with new 740d, xDrive and M-Sport kit! |dátum prístupu=2009-06-25 |autor=Paul Tan |dátum vydania=25. jún 2009 |vydavateľ=Paul Tan's Automotive News }}</ref> | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|3070|m}} (SWB)<br />{{mm|3210|m}} (LWB) | vyska = {{mm|1479|m}} (2009 – 2011)<br>{{mm|1481|m}} (2012 – súčasnosť LWB)<br>{{mm|1486|m}} (2012 – súčasnosť LWB)<br>{{mm|1483|m}} (ActiveHybrid LWB) | sirka = {{mm|1902|m}} | dlzka = {{mm|5072|m}} (2009 – 2011 SWB)<br />{{mm|5212|m}} (2009 – 2011 LWB)<br />{{mm|5215|m}} (2012 – súčasnosť LWB)<br />{{mm|5075|m}} (2012 – súčasnosť SWB) | hmotnost = {{kg|1955}} (740i)<br />{{kg|1973}} (740li)<br />{{kg|2075}} (750i)<br />{{kg|2152}} (750i X-Drive)<br />{{kg|2114}} (750li)<br />{{kg|2177}} (750li X-Drive)<br />{{kg|2274}} (760li) | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW F01}} Piata generácia F01/F02 sa dostala do predaja v novembri 2008 a je v súčasnosti stále vo výrobe. Je prvou, ktorá používa 8-rýchlostnú [[automatická prevodovka|automatickú prevodovku]] a [[pohon 4 × 4|pohon všetkých kolies]]. Takisto je prvou, ktorej všetky motory sú prepĺňané [[turbodúchadlo]]m. Model [[BMW ActiveHybrid7]] je prvým, ktorý používa elektromotor. {{-}} == G11/G12 (2015 – súčasnosť) == {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (G11/G12) | obrazok = BMW, IAA 2017 (1Y7A2712).jpg }} ==Produkcia== {| class="wikitable collapsible collapsed" |- ! Rok !Celkovo !!Predaj v USA !!Predaj v Číne |- | 1995 | ||22 637<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thefreelibrary.com/BMW+Ends+Best+Year+Ever+By+Shattering+100,000-Vehicle+Luxury...-a018995033 |titul=BMW Ends Best Year Ever By Shattering 100,000-Vehicle Luxury Automotive Sales Barrier in the U.S. |vydavateľ=Thefreelibrary.com |dátum vydania=7. január 1997 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 1996 | ||22 775|| |- | 1997 | 49 700<ref name="bmw7seriesprod">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.autointell.com/european_companies/BMW/business-figures/BMW-business-figures-1997-2006-WB.xls |titul=BMW (Rover) Sales & Production Databook |publisher= |rok=2006 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||-|| |- | 1998 | 47 200<ref name="bmw7seriesprod"/>||-|| |- | 1999 | 43 000<ref name="bmw7seriesprod"/>||18 233<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thefreelibrary.com/BMW+Delivers+Strongest+Sales+Success+Ever+in+2000.-a068677785 |titul=BMW Delivers Strongest Sales Success Ever in 2000 |vydavateľ=Thefreelibrary.com |dátum vydania=3. január 2001 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 2000 | 39 000<ref name="bmw7seriesprod"/>||16 619|| |- | 2001 | 32 749<ref name="bmw7seriesprod"/>||13 389<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thefreelibrary.com/BMW+Group+Ends+Best+Year+Ever+With+Record+Month%3B+December+Sales+Up+43...-a096074416 |titul=BMW Group Ends Best Year Ever With Record Month; December Sales Up 43 Percent; Year-to-date Sales Up 20 Percent |vydavateľ=Thefreelibrary.com |dátum vydania=3. január 2003 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 2002 | 53 504<ref name="bmw7seriesprod"/>||22 006|| |- | 2003 | 57 899<ref name="bmw7seriesprod"/>||20 473<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theautochannel.com/news/2005/01/04/313805.html |titul=BMW Group Shatters All Past Annual Sales Records in 2004 |vydavateľ=Theautochannel.com |date= |dátum prístupu=2009-09-25}}</ref>|| |- | 2004 | 47 689<ref name="bmw7seriesprod"/>||16 155<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theautochannel.com/news/2006/01/04/204975.html |titul=BMW Group Sets All-Time Annual Sales Record, Highest Sales Month Ever in 2005 |publisher=Theautochannel.com |dátum vydania=4. január 2006|dátum prístupu=2009-09-25}}</ref>|| |- | 2005 | 50 062<ref name="bmw7seriesprod"/>||18 165<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theautochannel.com/news/2007/01/03/032847.html |titul=BMW Group Reports 2006 - Strongest Year Ever |vydavateľ=Theautochannel.com |date= |dátum prístupu=2009-09-25}}</ref>|| |- | 2006 | 50 227<ref name="bmw7seriesprod"/>||17 796|| |- | 2007 | 44 421<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmwgroup.com/annualreport2007/nav/index.html?http://www.bmwgroup.com/annualreport2007/zahlen_und_fakten_2007/marke_bmw.html |titul=Annual Report 2007 - BMW remains the most successful premium car brand in the world |vydavateľ=BMW Group |dátum vydania=18. marec 2008 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||14 773|| |- | 2008 | 38 835<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmwgroup.com/annualreport2008/nav/index.html?http://www.bmwgroup.com/annualreport2008/zahlen_und_fakten_2008/marke_bmw.html |titul=Annual Report 2008 - BMW sales volume influenced by model life cycle factors |vydavateľ=BMW Group |dátum vydania=18. marec 2009 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||12 276|| |- | 2009 | 52,680<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmwgroup.com/annualreport2009/nav/index.html?http://www.bmwgroup.com/annualreport2009/zahlen_und_fakten_2009/marke_bmw.html |titul=Annual Report 2009 - BMW brand sales volume below previous year's level. |vydavateľ=BMW Group |dátum vydania=17. marec 2010 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||9 254<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/bmw-group-us-reports-december-2010-sales-112885809.html |titul=BMW Group U.S. Reports December 2010 Sales |miesto=New Jersey |periodikum=Prnewswire.com |dátum vydania=4. január 2011 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 2010 | 65 814<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmwgroup.com/e/nav/index.html?../0_0_www_bmwgroup_com/home/home.html&source=overview |titul=BMW Group |vydavateľ=BMW Group |date= |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||12,253 (101)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hybridcars.com/hybrid-clean-diesel-sales-dashboard/december-2010.html |titul=December 2010 Dashboard: Year End Tally |vydavateľ=Hybrid Cars |dátum vydania=7. január 2011 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||26 553<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://auto.china.com/dongtai/qy/11031467/20110111/16336008.html |titul=2010年BMW品牌销售16万辆 MINI品牌超万辆-汽车频道_中华网 |vydavateľ=Auto.china.com |dátum vydania=11. január 2011 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref> |- | 2011 | 68 774 ||11 299<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/bmw-group-achieves-second-best-sales-year-ever-in-the-us-136741643.html |titul=BMW Group Achieves Second Best Sales Year Ever in the U.S. - WOODCLIFF LAKE, N.J., Jan. 5, 2012 /PRNewswire/ |miesto=New Jersey |vydavateľ=Prnewswire.com |date= |dátum prístupu=2012-01-06}}</ref>|| |- | 2012 | 59 184 || 11 098 || |} == Referencie == {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:BMW 7 Series}} ==Externé odkazy== *[https://www.bmw.com/en/bmw-models/7-series-sedan.html Oficiálna webstránka BMW radu 7 Sedan] ==Zdroj== {{Preklad|en|BMW 7 Series|578840014}} {{BMW}} [[Kategória:Automobily BMW]] [[Kategória:Luxusné automobily]] [[Kategória:Sedany]] [[Kategória:Limuzíny]] [[Kategória:Automobily so zadným náhonom]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] 1ezqbcaip9p7fwsduwt76j39l5vo17v Diskusia s redaktorom:80.242.33.215 3 511629 7430028 7429141 2022-08-26T06:07:33Z Vasiľ 2806 experimenty wikitext text/x-wiki {{experimenty}} --[[Redaktor:Magy357|'''<font face= "Papyrus" color="#008000">Magy357</font>''']][[Diskusia s redaktorom:Magy357|<span style='color:#66AB00'>✉</span>]] 20:53, 19. marec 2014 (UTC) {{Exp3N}} --[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] ([[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA|diskusia]]) 21:21, 19. marec 2014 (UTC)--{{Exp3M}}--[[Redaktor:Magy357|'''<font face= "Papyrus" color="#008000">Magy357</font>''']][[Diskusia s redaktorom:Magy357|<span style='color:#66AB00'>✉</span>]] 19:50, 27. marec 2014 (UTC) {{Experimenty|4. jún}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 16:46, 19. december 2021 (UTC) {{Experimenty|Baktérie}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 16:15, 9. máj 2022 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:12, 23. august 2022 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:07, 26. august 2022 (UTC) s27wb28qh7qofoihy8207fmwr58oj6b Zuzana Mauréry na plátne, na obrazovke a na javisku 0 520379 7429989 7429435 2022-08-25T21:08:48Z Evernit 160276 /* Televízia */ datum prem. wikitext text/x-wiki [[Súbor:Maurery SVS 1 crop.JPG|náhľad|{{nowrap|Záber z filmu ''Ďakujem, dobre'' (2012),}} odpremietaný na [[Slnko v sieti 2014|V. odovzdávaní cien]] [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]], krátko pred vyhlásením víťazky kategórie [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|Najlepšia herečka]].]] Filmografiu [[Zuzana Mauréry|Zuzany Mauréry]] čoby slovenskej herečky zastupuje k augustu 2022 dvadsaťjeden [[film|celovečerných filmov]] – šestnásť v distribúcii, dva v [[postprodukcia|postprodukcii]] a tri vo [[filmová produkcia|výrobe]]. Na poli krátkometrážnej [[kinematografia|kinematografie]] boli jej príspevky zaznamenané vo ôsmich prípadoch – štyri predstavujú hrané tituly, dva [[dokumentárny film|dokumentárne]], jeden [[spravodajský film|spravodajský]], kým pod zvyšným figuruje ako [[autor|spoluautorka]] [[námet]]u. V rámci [[televízia|televízneho formátu]] bola bez ohľadu na [[dĺžka|metráž]] obsadená do dvanástich štandardných snímkov, piatich minisérií a dvadsiatichtroch [[seriál]]ov (vrátane troch [[antológia|antológií]] či štyroch [[sitkom]]ov). Na báze tzv. [[nové médium|nových médií]] dostupných výhradne [[online]], sa podieľala na jednej [[cestopis|cestopisnej reportáži]]. [[Divadlo (umenie)|Divadelnú kariéru]] umelkyne mapuje vyše päťdesiatka [[divadelná inscenácia|inscenácií]], z toho tridsaťštyri kvázi [[činohra|činoherných]], devätnásť [[muzikál]]ových i jeden [[balet]]. Tri hudobné produkcie naštudovala pre [[javisko]] opakovane. S televíziou Mauréry spolupracovala už v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]], aj keď pôvodne [[cvičiteľ|precvičovaním]] [[aerobik]]u v krátkom športovom cykle [[Československá televízia|ČST]] ''Cvičme v rytme'' (1984 – 1985). Paradoxne, svoj [[debut|herecký debut]] absolvovala aj na [[kino|plátne]] pohybovou komparznou rolou v [[Martin Ťapák|ťapákovskom]] muzikále ''Neďaleko do neba'' (1987), respektíve komplexne až na [[televízor|obrazovke]], a to v [[komédia|komédii]] košického TV štúdia ''Hádaj, kto ti zazvoní'' (1988). Po [[dabing|prepožičaní hlasu]] v prospech [[hlavná postava|hlavnej ženskej postavy]] pre iný stredometrážny film, ''Frajer na ceste'' (1989), jej dodatočné tvorivé počiny <br />z raného obdobia zahŕňovali už len krátke, [[neverbálna komunikácia|neverbálne výstupy]] v TV adaptáciách Miloša Pietora ''Reverend'' (1989) a ''Útrapy z rozumu'' (1990). V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] bola vo [[televízia (prenos)|vysielaní]] prítomná najmä prostredníctvom svojráznych autorských videofilmov [[Radošinské naivné divadlo|RND]] ako napr. ''Výlety v pamäti'' (1993), ''Dobrá správa'' (1995), ''Čierna ovca'' (1997), prípadne sporadických záznamov divadelných hier, opäť prevzatých výlučne z repertoáru jej bývalej [[divadlo (budova)|stálej scény]]. Príležitostne však hosťovala aj na iných profesionálnych doskách, opakovane predovšetkým v [[Slovenské národné divadlo|SND]] a na [[Divadlo Nová scéna|Novej scéne]]. Zatiaľ čo v Národnom si postupne zahrala v [[Historická budova Slovenského národného divadla|historickej budove]] [[Opera Slovenského národného divadla|Opery]] a [[Balet Slovenského národného divadla|baletu]] (1992) či na [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|veľkej]] (1994) i [[Malá scéna Slovenského národného divadla|malej scéne]] (1995) jeho vtedajších [[Činohra Slovenského národného divadla|činoherných sídiel]], v muzikálovom teátre zakotví neskôr ako pravidelný hosť (od r. 1998). Od druhej polovice dekády sa pozvoľna začína objavovať v [[televízny program|programovej skladbe]] súkromnej [[TV Markíza]], kde svoje účinkovanie zahájila sitkomom [[Karol Spišák|Karola Spišáka]] ''Silvánovci'' (1996) a – [[spev|vokálne]] – replikovala v „radošinskej“ [[talk show]] ''Hosť do domu'' (1998). Na [[2000|prelome milénia]] na seba zásadnejšie upozornila po boku [[Oliver Andrásy|Olivera Andrásyho]] a [[Elena Vacvalová|Eleny Vacvalovej]] v ich [[relácia (vysielanie)|humoristickej relácii]] ''Dereš'' (2000 – 2002); následne prenikla do [[biograf]]ov. Na striebornom plátne osobitne debutovala ako Katy v [[koprodukcia|koprodukčnej]] romantickej [[dráma|dráme]] ''Brucio nel vento'' (2001) talianskeho režiséra Silvia Soldiniho, na ktorú nadviazala stvárnením Viery v psychologicky ladenej hre Laury Sivákovej ''[[Quartétto]]'' (2002). Za výkon v jej štvrtom kinofilme, ''Návrat bocianov'' (2007) od Martina Repku, obdrží [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon|svoju prvú nomináciu]] na cenu [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[SFTA]] | titul = Slnko v sieti | kapitola = „2008“ – „Nominácie“ | url = http://web.archive.org/web/20160407162335/http://www.slnkovsieti.sk/2008/nominacie/ | dátum vydania = 2008 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = [[Slovenská filmová a televízna akadémia]]}}</ref> Počnúc [[0. roky 21. storočia|prvou dekádou 21. storočia]] už dostáva principiálnejšie postavy takisto na obrazovkách, kde jej častý angažmán zabezpečujú epizódne aj regulárne seriálové úlohy. S výnimkou ''[[Mesto tieňov|Mesta tieňov]]'' (2008) uvedeného TV Markíza, to boli ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]'' (2009 – 2014), ''[[Ako som prežil]]'' (2009), ''[[Keby bolo keby]]'' (2009) alebo ''[[Odsúdené]]'' (2009 – 2010); tieto zo stajne [[TV JOJ]] či v spolupráci s TV Barrandov. Divákom [[Česká televize|ČT]] sa pre zmenu výraznejšie predstaví ústrednou rolou v Repkových ''Skrývačkách'' (2008), vyrobených [[Ostrava|ostravským]] TV štábom. Na javisku sa už vtedy ako umelkyňa na [[slobodné povolanie|voľnej nohe]] venuje viac-menej iba spevohre. Naďalej vystupuje prevažne v muzikáloch Novej scény (2000 – 2004), postranne tiež v hudobných inscenáciách SND (2002, 2008), no etabluje sa aj v brnenskom [[Mestské divadlo Brno|Mestskom divadle]] (2004, 2007 – 2009) či prechodne pod viedeňskou [[spoločnosť s ručením obmedzeným|produkčnou značkou]] [[Vereinigte Bühnen Wien|VBW]] (2005 – 2007). [[10. roky 21. storočia|Nasledujúce desaťročie]] zahájila Mauréry víťazstvom v diváckej súťaži ''Showdance'' (2010) TV stanice JOJ. Nedlho nato sa čoby herečka vrátila po dlhej odmlke na obrazovky verejnoprávnej TV, a to v podobe dvoch samostatných epizód zo seriálov ''Nesmrteľní'' (2010) a ''Zlomok sekundy'' (2011); za výkon v druhej jej Literárny fond udelil prémiu.<ref name=lf>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = LF | titul = Správa o činnosti LF v roku 2012 | kapitola = „Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia“ – „Prémie“ | strany = 46 | url = http://litfond.sk/subory/Spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_LF_v_roku_2012.pdf | dátum vydania = Február 2013 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = Literárny Fond}}</ref> Zo strany [[Ostrava|ostravského]] štúdia [[Česká televize|Českej televízie]] dostáva novú príležitosť, tentokrát v seriáli Pavla Jandourka ''4teens'' (2011). Na plátne jej úspech kulminuje hneď po tom, ako jej obe postavy stvárnené v celovečerných filmoch ''Ďakujem, dobre'' (2013) Mátyása Priklera a ''Colette'' (2013) Milana Cieslara vynášajú dvojnásobnú nomináciu SFTA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti | kapitola = „2014“ – „Nominácie“ | url = http://web.archive.org/web/20140721055418/http://www.slnkovsieti.sk/2014/nominacie/ | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = Slovenská filmová a televízna akadémia}}</ref> Zatiaľ čo na Slovensku získava cenu Igric<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFZ, ÚSTT a LF | titul = 25. Igric 2014 – Protokol o udelení cien (Výročné národné tvorivé ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu r. 2013) | kapitola = „Igric a tvorivé prémie“ | url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132525-Ceny_IGRIC_a_Tvoriv___pr__mie_2014.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 12.5.2015 | vydavateľ = ilovefilm, s.r.o}}</ref> i [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|medzi herečkami]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti | kapitola = „2014“ – „Držitelia Slnka v sieti 2014“ | url = http://web.archive.org/web/20160407113727/http://www.slnkovsieti.sk/2014/drzitelia-slnka-vnbspsieti-2014/ | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = Slovenská filmová a televízna akadémia}}</ref> v [[Česko|Česku]] je po prvýkrát nominovaná na [[Český lev|Českého leva]] vo vedľajšej ženskej kategórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Česká filmová a televizní akademie|ČFTA]] | titul = Ceny ČFTA | kapitola = „2013“ – „Nominace“ | url = http://www.filmovaakademie.cz/cz/2013/nominace | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = [[Česká filmová a televizní akademie]] | jazyk = [[čeština|česky]]}}</ref> == Filmografia == === Film === {| class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(epizóda)</span> ! width=21%| Rola ! colspan=2 width=49%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(krajina • výroba • žáner • premiéra • réžia)</span> |- | align=center| 1987 | ''Neďaleko do neba'' | Tanečnica – [[čert]] (komparz) | [[Česko-Slovensko|CS]] ([[slovenčina|slov.]]) • [[Slovenská filmová tvorba|SFT]] / [[Československá televízia|ČST]] • [[muzikál]] (neuved. v titulkoch) • p. 16.10.1987 • r. [[Martin Ťapák]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] | titul = Neďaleko do neba | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000149-Nedaleko-do-neba-hrany-film | dátum vydania = 21.2.2022 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | align=center| 2001 | ''Brucio nel vento'' <br />(al. ''Burning in the Wind'') | Katy | [[Taliansko|IT]] / [[Švajčiarsko|CH]] ([[taliančina|tal.]]/[[francúzština|fran.]]) • Albachiara / Rai Cinema / Vega Film v [[koprodukcia|kopr.]] s [[Radiotelevisione svizzera|RTSI]] • dráma • [[premiéra|p.]] 18.1.2002 • [[réžia|r.]] [[Silvio Soldini]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze talianskeho filmového ústavu Istituto Luce - Cinecittà, príp. oficiálnu [[tlačová správa|tlačovú správu]]: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Luce Cinecittà | titul = Brucio nel vento | url = https://www.filmitalia.org/p.aspx?t=film&l=it&did=27399 | dátum vydania = 2002 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = filmitalia.org | jazyk = anglicky/taliansky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = CERRI, Lionello; MUSINI, Luigi | titul = Brucio nel vento: un film di Silvio Soldini | kapitola = „Scheda tecnica“, „Cast artistico“, „Sinossi“ | strany = 1–4 | url = http://www.kinoweb.it/cinema/brucio_nel_vento/presskit/pressbook.pdf | dátum vydania = 2002 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = kinoweb.it | jazyk = taliansky}}</ref> |- | align=center| 2002 | ''[[Quartétto]]'' | Viera | [[Slovensko|SK]] / [[Česko|CZ]] (slov.) • [[Rudolf Biermann|Charlie's]] / [[Česká televize|ČT]] • dráma • p. 29.11.2002<ref name=navstevnost2000-2007>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ULMAN, Miro | titul = Návštevnosť slovenských dlhometrážnych filmov 2000 – 2007 (podľa počtu divákov) | url = http://old.filmsk.sk/downloads/0208/tema_tabulka.pdf | dátum vydania = 31.12.2007 | dátum prístupu = 28.5.2020 | kapitola = „Návrat bocianov“ a „Quartétto“ | vydavateľ = filmsk.sk}}</ref> • r. [[Laura Siváková]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého [[Národní filmový archiv|NFA]]: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Quartétto | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film | dátum vydania = 23.11.2005 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Quartétto | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/18924/quartetto | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- |align=center| 2007 | ''Návrat bocianov'' <br />(al. ''Rückkehr der Störche'') | Gita | SK / [[Nemecko|DE]] / CZ ([[nemčina|nem.]]/slov.) • Sen Film / Stoked Film v kopr. s Hoo Doo Production a v [[spolupráca|spol.]] s [[Hessischer Rundfunk|HR]] / Arte • dráma • p. 20.9.2007<ref name=navstevnost2000-2007/> • r. [[Martin Repka]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Návrat bocianov | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film | dátum vydania = 8.1.2008 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Návrat čápů | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/56407/navrat-capu | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | align=center| 2009 | ''Nebo, peklo... zem'' | Vanesa, speváčka{{#tag:ref|Záverečné titulky diela uvádzajú zámenu jej role (Vanesa) s rolou [[Elena Podzámska|E. Podzámskej]] (Denisa), v dôsledku čoho dochádza k chybnej interpretácii i v archívoch dostupných databáz.|group="p"}} | SK / CZ (slov.) • Trigon Production v kopr. s [[Slovenská televízia|STV]] / ČT / Damit • dráma • p. 16.4.2009<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BERNÁT, Daniel | titul = Recenzia: Nebo, peklo... zem. A pominuteľný zážitok | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/32067-recenzia-nebo-peklo-zem-a-pominutelny-zazitok | dátum vydania = 16.4.2009 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> • r. Laura Siváková | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Nebo, peklo... zem | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044281-Nebo-peklo-zem-hrany-film | dátum vydania = 8.4.2009 | dátum prístupu = 22.5.2020 | poznámka = Zdroj uvádza zámenu jej role s E. Podzámskou | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | align=center| 2010 | ''Mŕtvola musí zomrieť'' | Andyka | SK (slov.) • Trigon Production / STV • [[komédia]] • p. 14.9.2011 • r. [[Jozef Paštéka]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Mŕtvola musí zomrieť | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-071802-Mrtvola-musi-zomriet-hrany-film | dátum vydania = 24.5.2011 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | align=center| 2012 | ''Ďakujem, dobre'' | Zuza, matka | SK (slov./[[maďarčina|maď.]]) • MPhilms • tragikomédia • p. 24.1.2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KINCELOVÁ, Emília | titul = Filmová recenzia: Ďakujem, dobre | url = https://www.kinema.sk/filmova-recenzia/34057/dakujem-dobre.htm | dátum vydania = 6.2.2013 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = kinema.sk}}</ref> • r. [[Mátyás Prikler]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Ďakujem, dobre | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film | dátum vydania = 12.6.2012 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | align=center| 2013 | ''Colette'' | Broderová, kápo | CZ / SK / [[Holandsko|NL]] ([[angličtina|ang.]]/[[dabing|dab.]]) • Happy Celluloid v kopr. s ČT / Wandal Production / [[Universal Production Partners|UPP]] / [[Barrandov Studio]] / [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] • dráma • p. 11.9.2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PODSKALSKÁ, Jana | titul = Colette míří do kin, hlavně za mladými | url = https://www.denik.cz/film/colette-miri-do-kin-hlavne-za-mladymi-20130905.html | kapitola = „Pražská premiéra za účasti Lustigovy dcery“ | dátum vydania = 5.9.2013 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''Deník'' | jazyk = česky}}</ref> • r. [[Milan Cieslar]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Colette | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film | dátum vydania = 12.6.2012 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Colette | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400571/colette | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | align=center| 2015 | ''Vojtech'' | Elena, Vojtechova manželka | SK (slov.) • Cultfilm / Grimaldi Production v spol. s RTVS • komédia • p. 16.12.2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Vojtech > Release Info | url = https://www.imdb.com/title/tt5432650/releaseinfo?ref_=tt_ov_inf | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = [[Internet Movie Database|IMDb]] | jazyk = anglicky}}</ref> • r. [[Viktor Csudai]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Vojtech | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-236812-Vojtech-hrany-film | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | align=center| 2016 | ''[[Učiteľka (film)|Učitelka]]''{{#tag:ref|Dielo, resp. jeho názov, je v distribúcii s úvodnými i záverečnými titulkami výhradne v češtine.|group="p"}} | Mária Drazdechová ([[hlavná postava|titul. rola]]) | SK / CZ (slov./[[čeština|čes.]]) • RTVS / PubRes / Offside Men / ČT • dráma • p. 4.7.2016<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = VLASÁK, Zbyněk | titul = Festivalový deník 04 | url = https://www.kviff.com/cs/festivalovy-denik-soubor/2016/94272 | strany = 2 | poznámka = Oficiální deník 51. ročníku [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|MFF KV]] | kapitola = „Hlavní soutěž“ > „Jan Hřebejk natočil svou normalizační ''Učitelku'' celou na Slovensku“ | dátum vydania = 4.7.2016 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = ''[[Právo (denník)|Právo]]''}}</ref> • r. [[Jan Hřebejk]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Učiteľka | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251413-Ucitelka-hrany-film | dátum vydania = 3.6.2016 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Učitelka | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400766/ucitelka | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | align=center| 2017 | ''Zahradnictví'' * „Dezertér“ | Makarovová, vedúca [[Sovietsky zväz|sovietskej]] delegácie / [[náčelník|náčelníčka]] [[sekretár|sekretariátu]] | CZ / SK / [[Poľsko|PL]] (čes.) • Fog’n’Desire Films v kopr. s ČT / Barrandov Studio / Innogy / HN Film / MagicLab / Kino 64 U Hradeb / Heaven’s Gate / Europe Visual Consulting / Sokol Kollar / KFS Production / RTVS / Mental Disorder4 / Chimney • II. diel filmovej [[trilógia |trilógie]] • p. 28.9.2017 • r. Jan Hřebejk | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Zahradnictví: Dezertér | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270489-Zahradnictvi-Dezerter-hrany-film | dátum vydania = 3.6.2016 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Zahradnictví: Dezertér | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401670/zahradnictvi-dezerter | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2018 | ''Tlmočník'' <br />(al. ''Dolmetscher'') | Edita | SK / CZ / [[Rakúsko|AT]] (slov./nem.) • Titanic / [[Rudolf Biermann|In Film]] / Coop99 Filmproduktion v kopr. s RTVS / ČT a v spol. s [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] • [[road movie]] • p. 23.2.2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Tlmočník v sekcii Berlinale Special | kapitola = „Projekcie“ | url = http://www.aic.sk/aic/sk/v-zahranici/berlinale/tlmocnik-v-sekcii-berlinale-special.html | dátum vydania = 6.2.2018 | dátum prístupu = 30.5.2020 | vydavateľ = AIC}}</ref> • r. [[Martin Šulík]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Tlmočník | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269604-Tlmocnik-hrany-film | dátum vydania = 3.6.2016 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Tlumočník | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401728/tlumocnik | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | ''Když draka bolí hlava'' <br />(al. ''Keď draka bolí hlava'') | Kráľovná Anna | CZ / SK (čes./slov.) • Petarda Production v kopr. s Moravia Steel / Filmpark Production / RTVS / FilmWorx Studios • [[rozprávka]] • p. 25.10.2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Když draka bolí hlava | url = https://www.csfd.cz/film/601777-kdyz-draka-boli-hlava | kapitola = „Premiéry“ | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> • r. [[Dušan Rapoš]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Keď draka bolí hlava | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269602-Ked-draka-boli-hlava-hrany-film | dátum vydania = 3.6.2016 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Když draka bolí hlava | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401840/kdyz-draka-boli-hlava | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2020 | ''Muž so zajačími ušami'' <br />(al. ''Muž se zaječíma ušima'') | Mirka, Katarínina mama | SK / CZ (slov./čes.) • Titanic / In Film v kopr. s RTVS / ČT • tragikomédia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Pripravované slovenské filmy / Upcoming Slovak Films | kapitola = „Muž so zajačími ušami“ / „The Man with Hare Ears“ | url = https://www.aic.sk/slovak-films/23658.html | dátum vydania = 30.3.2020 | dátum prístupu = 30.5.2020 | vydavateľ = AIC | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> • p. 10.10.2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WFF | titul = 36 Warsaw Film Festival Schedule | url = https://wff.pl/files/36WFF_Film_Schedule.pdf | kapitola = Multikino Złote Tarasy Sala 3 / sobota 10.10. > „The Man with Hare Ears“ | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 15.11.2020 | vydavateľ = wff.pl | jazyk = poľsky/anglicky}}</ref> • r. Martin Šulík | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Muž so zajačími ušami | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288039-Muz-so-zajacimi-usami-hrany-film/ | dátum vydania = 22.12.2020 | dátum prístupu = 23.8.2021 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Muž se zaječíma ušima | url = ''v príprave'' | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 23.8.2021 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | ''Matky'' | Lada, Eliškyna mama | CZ (čes./slov.) • Up&Up Production v kopr. s Bontonfilm Studios / B3F Development • komédia • p. 19.7.2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]] | titul = Matky (2020) | url = https://www.csfd.cz/film/825102-matky | kapitola = „Premiéry“ | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 4.9.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> • r. [[Vojtěch Moravec]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = red; VAGNER, G | titul = Matky mají dotočeno, do kin jdou v listopadu | url = https://www.totalfilm.cz/2020/08/matky-video/ | dátum vydania = 29.8.2020 | dátum prístupu = 4.9.2020 | vydavateľ = totalfilm.cz | jazyk = česky}}</ref> |- | align=center| 2021 | ''Zpráva o záchraně mrtvého'' | Matka | CZ / SK / [[Francúzsko|FR]] (čes.) • Sirius Films v kopr. so SilverArt / ČT / RTVS / Bocalupo Films / Synergia Film / PFX / Samuelson / Sounderground • dráma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TOČÍKOVÁ VOJTEKOVÁ, Zuzana | titul = PRODUCTION: Václav Kadrnka Starts Postproduction of Czech/Slovak Saving One Who Was Dead | kapitola = „Production information“ | url = https://www.filmneweurope.com/news/slovakia-news/item/120095-production-vaclav-kadrnka-starts-postproduction-of-czech-slovak-saving-one-who-was-dead | dátum vydania = 5.6.2020 | dátum prístupu = 20.6.2020 | vydavateľ = filmneweurope.com | jazyk = anglicky}}</ref> • p. 26.8.2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|MFF KV]] | titul = 55.MFF Karlovy Vary | kapitola = Hlavní soutěž > „Zpráva o záchraně mrtvého“ | url = https://www.kviff.com/cs/program/film/57/34374-zprava-ozachrane-mrtveho | dátum vydania = 6.8.2021 | dátum prístupu = 6.8.2021 | vydavateľ = kviff.com | jazyk = anglicky/česky}}</ref> • r. [[Václav Kadrnka]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KUČERA, Jiří | titul = Skončilo natáčení filmu podle skutečné události „Zpráva o záchraně mrtvého“ od režiséra Václava Kadrnky | kapitola = Info o filmu | url = https://www.tvguru.cz/skoncilo-nataceni-filmu-podle-skutecne-udalosti-zprava-o-zachrane-mrtveho-od-rezisera-vaclava-kadrnky | dátum vydania = 3.6.2020 | dátum prístupu = 20.6.2020 | vydavateľ = tvguru.cz | jazyk = česky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2022 | ''Slúžka'' | Milosťpani „Gnädige“ | SK / CZ / [[Maďarsko|HU]] (slov.) – v [[postprodukcia|postprodukcii]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Služka / The Chambermaid | url = http://www.aic.sk/slovak-films/21864.html | kapitola = „Premiéry“ | dátum vydania = 13.11.2021 | dátum prístupu = 7.3.2022 | vydavateľ = aic.sk | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> • Bright Sight Pictures v kopr. s RTVS / Cineart TV / ČT / Ristretto • dráma • p. 27.10.2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Služka | url = https://www.csfd.cz/film/822327-sluzka/prehled/ | kapitola = „Premiéry“ | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 29.10.2021 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> • r. [[Mariana Čengel Solčanská]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bright Sight Pictures | titul = The Chambermaid | kapitola = Úvod a „Synopsis“ | url = https://www.brightsight.sk/portfolio/the-chambermaid | dátum vydania = 12.2.2020 | dátum prístupu = 30.5.2020 | vydavateľ = brightsightpictures.sk | jazyk = anglicky}}</ref> |- | ''Muž, který stál v cestě'' | Riva Kriegelová | CZ / [[Ukrajina|UA]] / [[Litva|LT]] (čes.) – v postprodukcii • Bio Illusion • dráma • p. Jar 2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠŤÁSTKA, Tomáš | titul = Film Muž, který stál v cestě je hotov. Politika Kriegela si zahraje Töpfer | kapitola = | url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/muz-ktery-stal-v-ceste-tomas-topfer-film-frantisek-kriegel.A220819_094128_filmvideo_ts | dátum vydania = 19.8.2022 | dátum prístupu = 24.8.2022 | vydavateľ = idnes.cz | jazyk = česky}}</ref> • r. [[Petr Nikolaev]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bio Illusion | titul = Filmy > Připravujeme | url = https://bioillusion.cz/projekt/muz-ktery-stal-v-ceste/ | kapitola = „Muž, který stál v cestě“ | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 24.8.2022 | vydavateľ = bioillusion.cz | jazyk = česky}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2023 | ''Amerikánka'' | Vychovateľka | CZ (čes.) – vo výrobe • Heaven’s Gate v kopr. s ČT / Barrandov Studio • dráma • p. Jeseň 2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = red / TURNER, Johana (zdroj) | titul = Amerikánka dostane filmovou verzi, natáčení začne letos v listopadu | kapitola = odst. 3 | url = https://www.totalfilm.cz/2021/07/amerikanka-dostane-filmovou-verzi-nataceni-zacne-letos-listopadu/ | dátum vydania = 28.7.2021 | dátum prístupu = 7.3.2022 | vydavateľ = totalfilm.cz | jazyk = česky}}</ref> • r. [[Viktor Tauš]] | rowspan=3 align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HLOUŠKOVÁ, Lenka | titul = Zuzana Mauréry: Základnu mám stále v Bratislavě | kapitola = „Na čem pracujete právě teď, co přijde na jaře, po Lvech?“ | url = https://www.novinky.cz/kultura/cesky-lev/clanek/zuzana-maurery-zakladnu-mam-stale-v-bratislave-40387376 | dátum vydania = 26.2.2022 | dátum prístupu = 7.3.2022 | vydavateľ = novinky.cz | jazyk = česky}}</ref> |- | ''Její tělo'' | Matka | CZ (čes.) – v príprave • dráma • r. [[Natálie Císařovská]] |- | ''Kdo je tady nejlepší?'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| —nedostupné— | CZ (čes.) – v príprave • komédia • r. [[Tomáš Mašín]] |- ! colspan=5 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| Krátky film |- | align=center| 1990 | ''Kinožurnál 02/1990'' | účinkujúca<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] | titul = [Vysokoškoláci]. 1. šot | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-154663-Vysokoskolaci-1-sot-filmovy-sot | kapitola = „In“ a „PH – osobné meno“ | dátum vydania = 20.5.2014 | dátum prístupu = 7.10.2019 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> | CS (slov./čes.) • SFT • [[žurnál (film)|spravodajský filmový týždenník]]{{#tag:ref|Žurnál sa retrospektívne premietal v rámci VI. ročníka vzdelávacieho seminára ''KADU'', ktorý sa konal v dňoch 5. – 7.11.2019 v bratislavskom kine Lumière.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KADU | editori = Martina Mašlárová, Marta Šuleková | ilustrátori = Ondrej Urban (grafický dizajn) | titul = 30 rokov po Nežnej vo filme a divadle (6. ročník vzdelávacieho seminára o divadle a filme) | poznámka = Programový bulletin KADU 2019 | kapitola = „6. 11. 2019“ a „Kinožurnál 2/1990“ | url = http://www.kadu.sk/wp-content/uploads/2019/11/KADU19-PROGRAMOVY-ZOSIT_03a.pdf | dátum vydania = 2019 | strany = 6 a 10 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = Kabinet audiovizuálnych divadelných umení}}</ref>|group="p"}} • p. Február 1990 • r. [[Peter Lukáčik]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Kinožurnál. 2/1990 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-095208-Kinozurnal-21990-cislo-filmoveho-zurnalu | dátum vydania = 23.9.2012 | dátum prístupu = 7.10.2019 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | align=center| 2007 | ''I Am Bigger and Better'' <br />(al. ''Jsem větší a lepší'') | [[námet]] (spoluautorka) | CZ (čes.) • [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] / AniFilm / UPP • [[animácia (film)|animovano]]-hraný [[vedecká fantastika|sci-fi]] film • p. 27.10.2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = KomiksFEST! 2007 (2. ročník) | kapitola = „První komiksová sobota La Fabrika“ | url = http://komiksfest.cz/2015/dwnld/KF!_programova-skladacka-2007.pdf | dátum vydania = 2007 | strany = 2 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = komiksfest.cz}}</ref> • r. [[Martin Duda]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Jsem větší a lepší | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0055509-Jsem-vetsi-a-lepsi-film-2008 | dátum vydania = 12.4.2011 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = I Am Bigger and Better | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/58214/i-am-bigger-and-better | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = anglicky/česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | align=center| 2009 | ''Ďakujem, dobre'' | Zuza, matka | SK (slov./maď.) • [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AFF | editori = Miro Ulman | prekladatelia = Translata PM | ilustrátori = Adrián Juráček | Waldemar Švábenský | titul = 18. Art Film Fest – Katalóg | kapitola = „Krátke filmy“ („Ďakujem, dobre“) | strany = 52 | url = http://web.archive.org/web/20150916082905/http://www.artfilmfest.sk/fileadmin/user_upload/na-stiahnutie/aff2010web/AFF2010_katalof_web.pdf | dátum vydania = 2010 | dátum prístupu = 10.7.2014 | poznámka = Slovenské korektúry: Monika Krajčiová | vydavateľ = Art Film | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> • hraný film (pôvod. verzia) • p. 2.3.2010<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Děkuji, dobře (studentský film) | url = https://www.csfd.cz/film/275788-dekuji-dobre/ | kapitola = „Premiéry“ | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> • r. Mátyás Prikler | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Ďakujem, dobre | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film | dátum vydania = 15.6.2012 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2011 | ''Prelud'' | Žena pred rozvodom | SK (slov.) • FTF VŠMU • hraný film • p. 20.10.2011 • r. [[Lucia Halmová]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2011 | kapitola = „Hrané filmy – Prelud“ a „Štvrtok 20.10. 2011 – Divadlo LAB“ | strany = 27 a 100 | url = http://web.archive.org/web/20140726152728/https://ftf.vsmu.sk/files/katalogAcko2011web.pdf | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]] | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> |- | ''... a já, Katarína Kolníková'' | komentár / archívne zábery | SK (slov.) • Notes Production / [[Slovenská televízia|STV]] • stredometrážny hraný [[dokumentárny film|dokument]] (uved. ako Zuzana Maurery) • p. 8.11.2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = MFF Bratislava 2011 aj so slovenskými filmami | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/mff-bratislava-2011-aj-so-slovenskymi-filmami.html | kapitola = „Made in Slovakia“ | dátum vydania = 25.10.2011 | dátum prístupu = 25.5.2020 | vydavateľ = AIC}}</ref> / 24.12.2011 ([[Televízia|TV]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BERNÁT, Daniel | titul = Veľa princezien... a Katarína Kolníková | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/58384-vela-princezien-a-katarina-kolnikova/ | kapitola = odst. 1 a 3 | dátum vydania = 22.12.2011 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = ''Pravda''}}</ref>• r. [[Juraj Štepka]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | editori = Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman | prekladatelia = Zuzana Dudášová (vrátane korektúr) | ilustrátori = Peter Juríček | titul = Slovenské filmy 11–12 | kapitola = „...a já, Katarína Kolníková“ | strany = 68 | url = http://www.aic.sk/files/2012AIC/Slovak-Films-2011-12/slovak_films_11-12.pdf | dátum vydania = Január 2012 | dátum prístupu = 10.7.2014 | poznámka = Produkcia: Marián Brázda | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2014 | ''Almost There'' | Matka / [[scenár]] (spoluautorka) | SK (slov.) • FTF VŠMU • hraný film (uved. ako Zuzana Maurery) • p. 23.8.2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Film Racing | titul = 13th Annual 24 Hour Film Race | kapitola = „Top Films & Awards“ | url = http://web.archive.org/web/20150106050940/http://www.filmracing.com/24/films2014.htm | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = filmracing.com | jazyk = anglicky}}</ref> • r. [[Zuzana Marianková]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2014 | kapitola = „Almost There“ | strany = 22 | url = https://vdocuments.mx/acko-festival-2014-brozura.html | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = FTF VŠMU | miesto = Bratislava}}</ref> |- | align=center| 2015 | ''Pomôžeme si'' | Manželka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | redaktori = Zuzana Mojžišová (šéfredaktorka) | autor = LIBANTOVÁ, Jana | ilustrátori = Eva Filová (vizuálna koncepcia a layout), Marek Franko (obálka) | titul = Frame / Študentské konfrontácie | kapitola = „Pomôžeme si (réžia: Zuzana Marianková)“ | strany = 204–205 | url = https://ftf.vsmu.sk/wp-content/uploads/sites/3/2017/02/FRAME_2016_1.pdf | dátum vydania = Január 2016 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = FTF VŠMU | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | SK (slov.) • FTF VŠMU • hraný film • p. 15.10.2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2015 | kapitola = „Program > Štvrtok 15.10.“ | strany = 1 | url = http://festivalacko.sk/archiv/2015 | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = FTF VŠMU | miesto = Bratislava}}</ref> • r. Zuzana Marianková | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HORVÁTH, Michal | titul = Pomôžeme si | url = http://michalhorvath.com/sk_SK/2015/10/15/help-you | dátum vydania = 15.10.2015 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = michalhorvath.com}}</ref> |- | align=center| 2016 | ''Prvá'' * „Botanička [[Izabela Textorisová]]“ | audiokomentár ([[hlas (zvukový prejav)|hlas]]) | SK (slov.) • Hitchhiker Cinema / RTVS{{#tag:ref|Niektoré zdroje uvádzajú SFÚ ako koproducenta, tento sa však nepodieľal na samotnej výrobe diela. Je akurát spoludržiteľom autorských práv z dôvodu poskytnutia archívnych záberov.|group="p"}} • VIII. diel [[antológia|antológie]] životopisných dokumentov • p. 18.4.2016<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Kino Lumière | titul = PRVÁ: Izabela Textorisová | url = https://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-8409/film-238010 | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = kino-lumiere.sk}}</ref> / 31.10.2016 (TV)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = TV program > Prvá | url = https://www.rtvs.sk/televizia/program/11211/109941 | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> • r. [[Jana Bučka]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Prvá [DVD] | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-262966-Prva-DVD | dátum vydania = 29.1.2018 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias •„p.“ indikuje premiéru •„r.“ indikuje režiséra) <br />Údaje prevzaté zo záverečných titulkov uvedených diel, príp. záznamov filmového archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] v Bratislave a [[Národní filmový archiv|NFA]] v Prahe |} === Televízia === {| class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(epizóda)</span> ! width=21%| Rola ! colspan=2 width=49%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(krajina • výroba • žáner • premiéra • réžia)</span> |- | align=center| 1988 | ''Hádaj, kto ti zazvoní'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| —nedostupné— | CS (slov.) • ČST [[Košice]]<ref name=donoval>{{Citácia knihy | priezvisko = Donovalová | meno = Katarína | redaktori = [[Peter Klinec]] | titul = [[Alojz Čobej]]: Výberová personálna bibliografia | vydanie = I | vydavateľ = [[Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici|VKMK]] | miesto = [[Banská Bystrica]] | rok = 2005 | isbn = 80-88783-36-4 | id = [[European Article Number|EAN]] 9788088783367 | kapitola = „337. ''Hádaj, kto ti zazvoní?''“ | poznámka = Réžia Marcel Dekanovský. – ČSTv (Košice), 1988. – 60´ televízna komédia | strany = 20 | url = https://www.vkmk.sk/download_file_f.php?id=931973 | dátum prístupu = 23.5.2020}}</ref> • stredometrážna komédia • p. (nedostupné) • r. [[Marcel Dekanovský]]<ref name=donoval/> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Hádaj, kto ti zazvoní | url = https://www.csfd.cz/film/688069-hadaj-kto-ti-zazvoni/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 1989 | ''Frajer na ceste'' | Eva Zrubecová (hlas)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Internet Movie Database|IMDb]] | titul = Frajer na ceste | url = https://www.imdb.com/title/tt9598074 | kapitola = „Cast“ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = imdb.com | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> | CS (slov.) • ČST • stredometrážny road movie (neuved. v titulkoch) • p. (nedostupné) • r. [[Oleg Makara-Kalmáry]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Frajer na ceste | url = https://www.csfd.cz/film/295481-frajer-na-ceste | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Reverend'' * Časť I. „Maliar“ | Slečna Želka | CS (slov.) • ČST • 2-dielna [[biografický román|životopisná miniséria]] • p. 1991<ref>{{Citácia knihy | autor = | editori = Antonia Bartošová, Katarína Janečková | titul = [[Ondrej Sliacky]]: Výberová personálna bibliografia | vydanie = I | vydavateľ = [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|PdF UK]] – [[Akademická knižnica Univerzity Komenského v Bratislave|Akademická knižnica]] | miesto = [[Bratislava]] | rok = December 2016 | isbn = | kapitola = „Televízna tvorba (Pôvodné TV inscenácie a inscenácie na motívy)“ | poznámka = [PDF] | strany = 83 (''Reverend I.-II'') | url = https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Akademicka_Kniznica_Pdf_UK/dokumenty/bibliografia_Ondrej_Sliacky.pdf | dátum prístupu = 11.7.2020}}</ref> • r. [[Miloš Pietor]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Reverend | url = https://www.csfd.cz/film/215151-reverend | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1990 | ''Útrapy z rozumu'' | Vnučka kniežat Tugouchovských | CS (slov.) • ČST • [[komediálna dráma|satirická dráma]] • p. (nedostupné) • r. Miloš Pietor | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Útrapy z rozumu | url = https://www.csfd.cz/film/245467-utrapy-z-rozumu | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1992 | ''Posledný krajec'' | Zemanova dcéra | SK (slov.) • STV • krátka [[rozprávka]] (neuved. v titulkoch)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ''[[SME]]'' | titul = Film > Posledný krajec | url = https://tvprogram.sme.sk/p/868637/posledny-krajec | kapitola = „Hrajú“ | dátum vydania = 1997 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = sme.sk}}</ref> • p. (nedostupné) • r. [[Lucia Šebová]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Posledný krajec | url = https://www.csfd.cz/film/225141-posledny-krajec | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1993 | ''Výlety v pamäti'' <br />(al. ''Loď Svet'') | [[Pola Negri|Pola „Apolónia Chalupcová“ Negri]], slečna Negriová | SK (slov.) • STV • [[veselohra]] [[Radošinské naivné divadlo|RND]] s pesničkami (uved. ako Zuzana Maurery) • p. 1.1.1994<ref name=kendral>{{Citácia knihy | autor = KENDRALOVÁ, Ivana | editori = Veronika Valentová (ved. práce) | titul = Radošinské naivné divadlo | vydanie = I | vydavateľ = [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity|FF MU]] – Ústav hudební vědy | miesto = [[Brno]] | rok = 2013 | isbn = | kapitola = „Deväťdesiate roky“ | poznámka = [[Diplomová práca|DP]] [PDF] | strany = 27 (TV premiéra), 29 (pôvod. obsadenie) | url = https://is.muni.cz/th/g4l9r/diplomova_praca.pdf | dátum prístupu = 24.5.2020}}</ref> • r. [[Juraj Nvota]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Výlety v pamäti | url = https://www.csfd.cz/film/257608-vylety-v-pamati | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1994 | ''Diagnóza: Vajíčko'' | Róza | SK (slov.) • STV • satirická dráma • p. 27.3.1995 ([[Jednotka (RTVS)|STV1]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TINKOVÁ, Alexandra | titul = Svet ako vajíčko (recenzia/televízia) | url = https://www.sme.sk/c/2118843/svet-ako-vajicko-recenzia-televizia.html | kapitola = odst. 1–2 | dátum vydania = 29.3.1995 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • r. [[Ľuba Velecká]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Diagnóza: Vajíčko | url = https://www.csfd.cz/film/212531-diagnoza-vajicko/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1996 | ''Silvánovci'' | Hanka | SK (slov.) • [[TV Markíza|Markíza]] / Charlie's v kopr. s ČT • [[sitkom]] • p. 1.9.1996<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš; AUGUSTÍN, Radoslav; | titul = Markíza vrátila Silvánovcov | url = https://medialne.trend.sk/internet/markiza-vratila-silvanovcov | poznámky = odst. 2 (premiéra), odst. 7 (produkcia) | dátum vydania = 7.8.2008 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]''}}</ref> • r. [[Karol Spišák]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Silvánovci | url = https://www.csfd.cz/film/77663-silvanovci/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1997 | ''Čierna ovca'' | Jana, slovenčinárka | SK (slov.) • STV • komédia RND (uved. ako Zuzana Maurery) • p. 1.3.1997 (STV1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TINKOVÁ, Alexandria | titul = Film Čierna ovca pobavil, aj zaskočil (recenzia/televízia) | url = https://www.sme.sk/c/2066793/film-cierna-ovca-pobavil-aj-zaskocil-recenzia-televizia.html | kapitola = odst. 2 | dátum vydania = 4.3.1997 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • r. Juraj Nvota | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Čierna ovca | url = https://www.csfd.cz/film/227889-cierna-ovca | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center rowspan=3| 1998 | ''Svetlo'' | TV masérka | SK (slov.) • STV / Štúdio Koliba / JMB Film & TV Production • psychologická dráma • p. (nedostupné) • r. [[Igor Kováč]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Svetlo | url = https://www.csfd.cz/film/194889-svetlo | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Veselý strach'' | Mama<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Trigon Production | titul = Veselý strach | url = https://trigon-production.sk/sk/trigon-movie/vesely-strach | kapitola = „Štáb a herci“ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = trigon-production.sk}}</ref> | SK (slov.) • STV / Trigon Production • seriál animovano-hraných večerníčkov<ref>{{Citácia knihy | autor = RTVS | titul = Seriály pre deti a mládež | vydavateľ = rtvs.sk | rok = 2016 | kapitola = „Veselý strach“ | poznámka = „Veselý strach 1-7, 7 x 8´, 1998 “ / „seriál s animovanými vstupmi,“ | strany = 5 | url = https://www.rtvs.sk/media/a542/file/item/sk/0001/pre_deti_a_mladez_serialy_2.xG5r.pdf | dátum prístupu = 24.5.2020}}</ref> p. (nedostupné) • r. [[Juraj Lihosit]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Veselý strach | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-020450-Vesely-strach-1-cast-hrany-film/ | dátum vydania = 8.3.2007 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | ''Dožinky'' | Tehotná žena | SK (slov.) • STV • stredometrážna dráma • p. (nedostupné) • r. [[Ján Fila]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dožinky | url = https://www.csfd.cz/film/381976-dozinky/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2001 | ''Čarovala ryba, aby bola chyba...'' * „Veronika (príbeh druhý)“ | Veronikina mama | SK (slov.) • STV • [[trilógia|triptych]] krátkych rozprávok • p. [[Veľká noc]] 2001<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠVOLÍK, Jozef | titul = Vavrovej triumf na festivale v Chicagu | url = https://www.czsk.net/svet/clanky/kultura/vavrovachic.html | kapitola = „odst. 3“ | dátum vydania = 2002 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = czsk.net}}</ref> • r. [[Yvonne Vavrová]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Čarovala ryba, aby bola chyba... | url = https://www.csfd.cz/film/227886-carovala-ryba-aby-bola-chyba | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2002 | ''Za mestskými múrmi'' * „Čierna pani“ | Zuzana, Jakubova žena | SK (slov.) • STV • [[povesť (literatúra)|povesť]] o [[Kežmarok|Kežmarku]] – antológia s pesničkami • p. (nedostupné) • r. [[Ľuba Vančíková]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Za mestskými múrmi: Čierna pani | url = https://www.csfd.cz/film/340006-za-mestskymi-murmi-cierna-pani | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2003 | ''Záchranári'' * V. časť „Biela tma“ | Húsniková | SK / CZ (slov./čes. – [[dualizmus|duál. verzia]]) • Trigon / STV / ČT Brno • seriál • p. 3.11.2003 (STV1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = aj rč | titul = V októbri bude mať v STV premiéru nový pôvodný seriál Záchranári | url = https://www.sme.sk/c/1108515/v-oktobri-bude-mat-v-stv-premieru-novy-povodny-serial-zachranari.html | dátum vydania = 24.9.2003 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | titul = Záchranári na STV budú konkurovať novej "Nemocnici" na ČT | url = https://strategie.hnonline.sk/media/761942-zachranari-na-stv-budu-konkurovat-novej-nemocnici-na-ct | dátum vydania = 2.10.2003 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''[[Hospodárske noviny]]''}}</ref> / 31.1.2005 ([[ČT1]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Česká televize|ČT]] | titul = Záchranáři > Přehled dílů | kapitola = „Bílá tma (5/6)“ | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1122843105-zachranari/dily/ | dátum vydania = 2005 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ceskatelevize.cz | jazyk = česky}}</ref> • r. [[Vladimír Michálek]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Záchranáři / Záchranári | url = https://www.csfd.cz/film/189589-zachranari | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Luisa Sanfelice'' <br />(al. ''La San Felice'') | Dozorkyňa | IT / FR / [[Španielsko|ES]] (tal./fran.) • Ager3 – Cattleya v spol. s Rai Fiction / Victory Media Group / Pampa Production za účasti France 2 / Alquimia Cinema • 2-dielna životopisná miniséria (neuved. v titulkoch) • p. 17.1.2004 (Rai 1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Luce Cinecittà | titul = Luisa Sanfelice | url = https://www.filmitalia.org/p.aspx?t=film&l=it&did=27857 | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = filmitalia.org | jazyk = anglicky/taliansky}}</ref> / 15.5.2004 (France 2) • r. [[Paolo Taviani|Paolo]] a [[Vittorio Taviani]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MARSILIO, Saggi | editori = Enrico Carocci, Ofelia Catanea, Barbara Maio | titul = Utopisti, esagerati - Il cinema di Paolo e Vittorio Taviani a cura di Vito Zagarrio | kapitola = „2004 – LUISA SANFELICE“ | strany = 344 | url = http://www.pesarofilmfest.it/IMG/pdf/utopisti_esagerati_paolo_e_vittorio_taviani.pdf | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 3.7.2020 | miesto = [[Benátky]] | vydavateľ = Marsilio Editori | jazyk = taliansky}}</ref> |- | align=center| 2005 | ''Osobná chyba'' | Matka<ref name=OCH/> | SK (slov.) • RND / Markíza<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | redaktori = Veronika Balážová | editori = Alžbeta Madudová | titul = Napísali o Gagoch 2 (Výberová regionálna bibliografia) | vydanie = II | vydavateľ = [[Knižnica Jána Kollára v Kremnici|KJK]] ([[Banskobystrický samosprávny kraj|BSK]]) | miesto = [[Kremnica]] | rok = 2011 | mesiac = Február | isbn = 978-80-85141-98-6 | id = [[European Article Number|EAN]]: 9788085141986 | kapitola = „Zvukovo-obrazové záznamy diel a výkonov“ | strany = 239 | url = https://docplayer.com.br/33526677-Banskobystricky-samospravny-kraj-kniznica-jana-kollara-v-kremnici-napisali-o-gagoch-2-vyberova-regionalna-bibliografia-zostavila-alzbeta-madudova.html | dátum prístupu = 15.7.2014}}</ref> • krátka komédia<ref name=OCH2/> • p. [[Vianoce]] 2005<ref name=OCH>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = OBUCHOVÁ, Saša | titul = Radošinci chcú napraviť svoje osobné chyby | url = https://svet.sme.sk/c/2459537/radosinci-chcu-napravit-svoje-osobne-chyby.html | kapitola = odst. 2 a 15 (premiéra), „O čom je Osobná chyba“ (Mauréry) | dátum vydania = 9.11.2005 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref><ref name=OCH2>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Radošinci nakrúcajú Osobnú chybu | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/28300-radosinci-nakrucaju-osobnu-chybu | kapitola = odst. 1 | dátum vydania = 2.11.2005 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = ''Pravda''}}</ref> • r. Juraj Štepka | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Osobná chyba | url = https://www.csfd.cz/film/221255-osobna-chyba | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2008 | ''[[Mesto tieňov]] (1. séria)'' * [[Zoznam častí seriálu Mesto tieňov#1. séria (2008)|„Stratení“]] (al. „Únos“) | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Elena Rašinská | SK (slov.) • [[DNA Production|DNA]] • seriál • p. 30.5.2008 (Markíza) • r. [[Gejza Dezorz]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Mesto tieňov | url = https://www.csfd.cz/film/240562-mesto-tienov | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Skrývačky'' | Vilma | CZ (čes.) • ČT Ostrava • dráma • p. 24.5.2009 (ČT1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČT | titul = Skrývačky | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10201955715-skryvacky/40823310007/2593-o-pribehu/ | dátum vydania = 24.5.2009 | dátum prístupu = 23.5.2020 | kapitola = „Vysílání pořadu“ | vydavateľ = ceskatelevize.cz | jazyk = česky}}</ref> • r. Martin Repka | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Skrývačky | url = https://www.csfd.cz/film/259034-skryvacky | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2009 | ''[[Panelák (seriál)|Panelák]] (3. – 14. séria)''{{#tag:ref|Seriál ''Panelák'' bol pôvodne krátkometrážnym dielom. K rozšíreniu jeho metráže došlo v r. 2009, počnúc 4. sériou.|group="p"}} * [[Zoznam častí seriálu Panelák#3. séria (2009)|„Dovolenka v Tatrách“ – „Bláznivý deň“]] | Júlia „Julka“ Chutná, [[psychológ|psychologička]] / Júlia „Jula“ Féderová<sup>(od 10. s.)</sup> | SK (slov.) • [[TV JOJ|JOJ]] v spol. s Továreň 5/7/11 • [[telenovela|denný seriál]] • p. 2.3.2009 • r. [[Miloš Volný]] / [[Tomáš Jančo]] / [[Marián Tutoky]] / [[Andrea Horečná]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Panelák | url = https://www.csfd.cz/film/237955-panelak | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Ako som prežil]]'' * „Osudové rozhodnutie“{{#tag:ref|Epizóda s Mauréry bola do vysielania plánovaná ako druhá v poradí. Jej zámenou s úvodnou epizódou „Dieťa za život“ (r. Róbert Šveda), bola nakoniec odvysielaná ako pilotná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš | titul = Jojka včera omylom odvysielala nesprávnu epizódu Ako som prežil | url = https://medialne.trend.sk/televizia/jojka-vcera-omylom-odvysielala-nespravnu-epizodu-ako-som-prezil | kapitola = odst. 1 – 4 | dátum vydania = 23.3.2009 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]''}}</ref>|group="p"}} | Soňa, mama | SK (slov.) • DNA • antológia • p .22.3.2009 (JOJ) • r. [[Peter Bebjak]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Jak jsem přežil / Ako som prežil | url = https://www.csfd.cz/film/255696-jak-jsem-prezil | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Odsúdené]]'' | Eva Kolárová | SK / CZ (slov./čes.) • JOJ / [[TV Barrandov|Barrandov]] v spol. s DNA • seriál • p. 31.8.2009 (Barrandov) / 1.9.2009 (JOJ) • r. [[Róbert Šveda]] / Peter Bebjak / [[Albert Vlk]] / [[Lukáš Hanulák]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Odsouzené / Odsúdené | url = https://www.csfd.cz/film/264357-odsouzene | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Keby bolo keby]] (1. séria)'' * 6, 8 – 12 | Marianna | SK (slov./čes.) • JOJ v spol. s Továreň 5/7/11 • seriál • p. 9.11.2009 • r. Tomáš Jančo | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Nikdy neříkej nikdy / Keby bolo keby | url = https://www.csfd.cz/film/265573-nikdy-nerikej-nikdy | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2010 | ''Nesmrteľní'' * „[[Rysavá jalovica|Dlhá cesta domov]]“ | Eva Krtová | SK (slov.) • [[Peter Núñez|OREO]] • antológia • p. 24.12.2010 ([[Jednotka (RTVS)|Jednotka]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BERNÁT, Daniel; FAJNEROVÁ, Lucia | titul = Diabol z Nesmrteľných bude meškať | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/33398-diabol-z-nesmrtelnych-bude-meskat/ | kapitola = „Ako uvedie Jednotka ďalšie filmy zo série Nesmrteľní“ | dátum vydania = 7.12.2010 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = ''Pravda''}}</ref> • r. [[Katarína Ďurovičová]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Nesmrtelní / Nesmrteľní | url = https://www.csfd.cz/film/281097-nesmrtelni | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2011 | ''4teens'' | MUDr. Vesna Doubrovová, <br />Milanova mama | CZ (čes.) • ČT Ostrava • seriál (uved. ako Zuzana Maurery) • p. 13.5.2011 (ČT1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČT | titul = 4teens | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10214493699-4teens | dátum vydania = 13.5.2011 | dátum prístupu = 23.5.2020 | kapitola = „Vysílání pořadu“ | vydavateľ = ceskatelevize.cz | jazyk = česky}}</ref> • r. [[Pavel Jandourek]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = 4teens | url = https://www.csfd.cz/film/281963-4teens | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Zlomok sekundy'' * 1 – 8, 10 – 11, 13 – 14 | Ivana Jevanová, <br />Eugenova manželka | SK (slov./čes.) • RTVS / Artreal • seriál • p. 4.9.2011 (Jednotka) • r. Ľuba Vančíková | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Zlomok sekundy | url = https://www.csfd.cz/film/273761-zlomok-sekundy | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2013 | ''[[Klan (seriál)|Klan (V dobrom aj v zlom)]]'' | Adriana Jedľovská | SK (slov.) • JOJ v spol. s Továreň 5/7/11 • denný seriál • p. 1.9.2013 (JOJ / [[Plus (televízna stanica)|Plus]]) • r. [[Roman Fábian]] / Lukáš Hanulák / [[Vladimír Fischer]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Klan / Klan (V dobrom aj v zlom) | url = https://www.csfd.cz/film/349663-klan | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2014 | ''[[Tajné životy]]'' | Eva | SK (slov.) • RTVS • seriál • p. 1.1.2015 (Jednotka) • r. [[Ján Sebechlebský]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Tajné životy | url = https://www.csfd.cz/film/398595-tajne-zivoty | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2016 | ''[[Dovidenia, stará mama]]'' | Guzel Pišingerová | SK (slov.) • JOJ v spol. s Továreň 5/7/11 • sitkom • p. 16.2.2016 • r. Viktor Csudai / [[Andrej Kraus]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dovidenia, stará mama | url = https://www.csfd.cz/film/423873-dovidenia-stara-mama | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Karolovo posolstvo'' | Tomášova mama | SK (slov.) • [[Peter Núñez|Nunez NFE]] v spol. s RTVS{{#tag:ref|Pôvod. školskú prácu [[Spojená škola sv. Františka z Assisi|SŠ sv. Františka z Assisi]], ktorú vyrobila produkčná spol. režiséra Petra Núñeza, neskôr odkúpila RTVS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = RTVS uvedie film, v ktorom sú hercami žiaci z bratislavskej Karlovej Vsi | url = https://bratislava.sme.sk/c/20509159/rtvs-uvedie-film-v-ktorom-su-hercami-ziaci-z-bratislavskej-karlovej-vsi.html | kapitola = odst. 1 – 3, 6 | dátum vydania = 14.4.2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = RTVS získala Núñezov film o pápežovi Jánovi Pavlovi II. | url = https://medialne.trend.sk/televizia/rtvs-ziskala-nunezov-film-papezovi-janovi-pavlovi-ii | kapitola = odst. 1 – 5 | dátum vydania = 24.8.2016 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref>|group="p"}} • animovano-hraný film • p. 15.4.2017 (Jednotka)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = Veľká noc s RTVS | url = https://www.rtvs.sk/televizia/clanky/131191/velka-noc-s-rtvs | kapitola = „Jednotka“ | dátum vydania = 13.4.2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> • r. [[Martin Kandra]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Karolovo posolstvo | url = https://www.csfd.cz/film/501679-karolovo-posolstvo | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2017 | ''Mária Terézia'' * „Prvá časť“ – „Druhá časť“ * „3. diel“{{#tag:ref|V záverečnom dieli účinkuje len v úvodnej retrospektíve predchádzajúcich častí.|group="p"}} (2019) | [[Alžbeta Šarlota Orleánska|Mademoiselle de Chartres]] | CZ / AT / SK / HU ([[viacjazyčnosť|viacj.]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = Zmluva číslo: ZM2012938_1 | kapitola = „Dodatok č.1 k Zmluve o koprodukcii“ | strany = 2, 4 | url = https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=3011967&text=1 | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = Centrálny register zmlúv | miesto = Bratislava | formát = PDF}}</ref> • Maya / MR Film / Beta Film<sup>(2. [[séria|s.]])</sup> v kopr. s ČT (ČT1) / [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] (ORF 2) / RTVS (Jednotka) / [[Médiaszolgáltatás-támogató és Vagyonkezelő Alap|MTVA]] (Duna)<sup>(1. s.)</sup> / [[Zweites Deutsches Fernsehen|ZDF]] v spol. s Arte<sup>(2. s.)</sup> • 4-dielna miniséria v dvoch cykloch • p. 25–26.12.2017<sup>(1. s.)</sup> / 27.12.2019<sup>(2. s.)</sup> • r. [[Robert Dornhelm]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Marie Terezie / Mária Terézia | url = https://www.csfd.cz/film/485135-marie-terezie | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Za sklom (seriál)|Za sklom]] (2. – 3. séria)'' * [[Zoznam častí seriálu Za sklom#2. séria (2017-18)|11 – 23, 25 – 26]] | Jana "Kosatka" Balogová, [[sekretár|tajomníčka]] / [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerka obrany]]<sup>(2. s.)</sup> / [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerka vnútra]]<sup>(3. s.)</sup> | SK (slov./čes.) • JOJ v spol. s DNA • seriál • p. 8.5.2018 • r. Peter Bebjak / Róbert Šveda / [[Michal Blaško]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Za sklem / Za sklom | url = https://www.csfd.cz/film/455951-za-sklem | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan="2" align=center| 2018 | ''Dáma & Král (2. – 3. séria)'' * 22{{#tag:ref|„Vesničko má vražedná“.|group="p"}}, 27{{#tag:ref|„Jak básníci přicházejí o život“.|group="p"}}, 42 – 43{{#tag:ref|„Jaký otec, taková dcera“ a „Vražda nad zlato“.|group="p"}} | [[Major|Mjr.]] „Dana“ Skálová | CZ (čes.) • [[TV Nova|Nova]] v spol. s Bionaut • seriál • p. 7.10.2018<sup>(I)</sup> / 10.11.2019<sup>(II)</sup> <br />/ 2.6.2022<sup>(III)</sup> / 9.6.2022<sup>(IV)</sup> • r. [[Slobodanka Radun]]<sup>(I–II)</sup> / [[Martin Kopp]]<sup>(III–IV)</sup> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dáma a Král / Druhá šance (pracovní název) | url = https://www.csfd.cz/film/510665-dama-a-kral | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Oteckovia]]'' | Tamara Bobulová | SK (slov.) • Markíza • denný seriál • p. 1.1.2018 • r. Vladimír Fischer / [[Adriana Totiková]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Oteckovia | url = https://www.csfd.cz/film/577175-oteckovia | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2019 | ''[[Hrobári (seriál)|Hrobári]]'' | Júlia Horváthová | SK / CZ (slov./čes.) • JOJ / Group M • sitkom • p. 5.10.2019 • r. [[Vladimír Skórka]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Hrobári | url = https://www.csfd.cz/film/772653-hrobari | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2020 | ''Stockholmský syndrom'' | Helena Osecká, matka obete | CZ (čes.) • ČT • 2-dielna miniséria • p. 12.1.2020 (ČT1){{#tag:ref|Záverečné titulky minisérie uvádzajú rok výroby 2020. Vzhľadom však k dátumu jej premiéry už zo začiatku vyčísleného obdobia, je reálnejší už rok 2019.|group="p"}} • r. [[Dan Svátek]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Stockholmský syndrom | url = https://www.csfd.cz/film/616977-stockholmsky-syndrom | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2022 | ''Čaja'' (pôvod. ''Iveta''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Joj v roku 2022: Nový denný seriál, konkurencia Pána profesora aj prípady známeho prokurátora! | url = https://mediaboom.sk/joj-v-roku-2022-novy-denny-serial-nasledovnik-pana-profesora-aj-pripady-znameho-prokuratora | dátum vydania = 11.11.2021 | dátum prístupu = 8.9.2021 | vydavateľ = mediaboom.sk}}</ref>) | Diana, Ivetina mama | SK (slov.) – v postprodukcii • JOJ • sitkom • p. 2022 • r. Jan Hřebejk | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Joj vo veľkom nakrúca nové seriály: Roztočila minisériu od hviezdneho režiséra televíznej klasiky! | url = https://mediaboom.sk/joj-vo-velkom-nakruca-nove-serialy-roztocila-miniseriu-od-hviezdneho-rezisera-legendarnej-klasiky | dátum vydania = 20.7.2021 | dátum prístupu = 28.11.2021 | vydavateľ = mediaboom.sk}}</ref> |- | ''Prokurátorka'' | [[Doktor práv|JUDr.]] Sára Wolfová (titul. rola) | SK (slov.) – vo výrobe • JOJ • seriál • p. Jeseň 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Aká bude jeseň na Jojke? Televízia uvedie nové reality šou, kriminálky aj známe seriály | url = https://medialne.trend.sk/televizia/aka-bude-jesen-jojke-televizia-uvedie-nove-reality-sou-kriminalky-aj-zname-serialy/2 | dátum vydania = 23.11.2021 | dátum prístupu = 25.8.2022 | kapitola = ''„Prokurátorka“'' | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> • r. (nedostupné) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = JOJ s přelomovou novinkou v roce 2022 | url = https://www.serialzone.cz/clanek/13906-joj-s-prelomovou-novinkou-v-roce-2022/ | dátum vydania = 23.11.2021 | dátum prístupu = 29.11.2021 | kapitola = ''„Prokurátorka“'' | jazyk = česky | vydavateľ = serialzone.cz}}</ref> |- | align=center| 2023 | ''Niekde v Európe'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| —nedostupné— | SK (slov.) – vo výrobe • RTVS • seriál • p. Jeseň 2023 • r. Ján Sebechlebský | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = RTVS nakrúca nový seriál. Daniel Žulčák v hlavnej úlohe | url = https://www.rtvs.sk/novinky/filmy-a-serialy/296998/rtvs-nakruca-novy-serial-daniel-zulcak-v-hlavnej-ulohe | dátum vydania = 7.7.2022 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias • „p.“ indikuje premiéru • „r.“ indikuje režiséra) <br />Údaje prevzaté zo záverečných titulkov uvedených diel, príp. záznamov internetových databáz [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]], [[České filmové nebe|ČFN]], [[Filmová databáze|FDb]], [[Internet Movie Database|IMDb]] a [[Slovenská filmová databáza|SFd]] |} ; Iné výskyty {|class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(epizóda)</span> ! width=21%| Rola ! colspan=2 width=49%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(krajina • výroba • žáner • premiéra • réžia)</span> |- | align=center| 1984 | ''Cvičme v rytme'' | cvičenka | CS (slov./čes.) • ČST (ČST 2) • krátky športový program • p. 7.1.1985<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Cvičme v rytme | kapitola = „Cvičme v rytme (1984)“ | poznámka = videozáznam ''Noc v archíve'' (od 00:02:45) | url = http://retro.mnoho.info/a-c/cvicme-v-rytme | dátum vydania = 1984 | dátum prístupu = 19.05.2020 | jazyk = česky/slovensky | vydavateľ = RETRO magazín}}</ref> • r. (nedostupné) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Cvičme v rytme | url = https://www.csfd.cz/film/252335-cvicme-v-rytme | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1993 | ''Divadelná pieseň'' | spev | SK (slov.) • hudobný program • p. (nedostupné) • r. [[Peter Sedlák]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Divadelná pieseň | url = https://www.csfd.cz/film/298853-divadelna-piesen | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 1995 | ''Dobrá správa'' | Gita | SK (slov.) • STV • krátky pesničkový film RND (uved. ako Zuzana Maureryová) • p. (nedostupné) • r. [[Anton Popovič (hudobník)|Anton Popovič]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dobrá správa | url = https://www.csfd.cz/film/262738-dobra-sprava | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Štedrý divadelný večer (Netradičný autorský večer vyznaní a priznaní)'' | Slečna | SK (slov.) • [[Národné divadelné centrum|NDC]] (STV) • [[divadelná inscenácia|divadelný záznam]] RND z 19.6.1995 (uved. ako Zuzana Maurery) • p. (nedostupné) • r. Juraj Nvota / [[Stanislav Štepka]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Štedrý divadelný večer | url = https://www.csfd.cz/film/617372-stedry-divadelny-vecer | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1996 | ''Vygumuj a napíš'' | Matka | SK (slov.) • STV ([[Dvojka (RTVS)|STV2]]) • divadelný záznam RND (uved. ako Zuzana Mauréryová) • p. (nedostupné) • r. Juraj Nvota | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Vygumuj a napíš | url = https://www.csfd.cz/film/291219-vygumuj-a-napis/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1997 | ''Ježiško zvoní, otvorte'' (''alebo Vianočné <br />návštevy Radošincov v paneláku)'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| —nedostupné— | SK (slov.) • Markíza • krátke hudobno-zábavné pásmo RND • p. Vianoce 1997 • r. [[Ondrej Spišák]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = asp3nka | titul = RND - Radošinské naivné divadlo (1973) | url = http://www.best4you.sk/post263304.html | kapitola = „Ježiško zvoní, otvorte (1997)“ | dátum vydania = 7.4.2008 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = best4you.sk}}</ref> |- | align=center| 1998 | ''Hosť do domu (alebo Radošinci snívajúci)'' | účinkujúca | SK (slov.) • Markíza / RND • [[kabaret|kabaretný program]] v dvoch sériách (uved. ako Zuzana Maurery) • p. (nedostupné)<sup>(1. s.)</sup>/ 4.1.2000<sup>(2. s.)</sup><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Stanislav Štepka|ŠTEPKA, Stanislav]] | titul = Radošinské naivné divadlo očami kronikára (2000 – 2009) | url = https://www.knihyprekazdeho.sk/images/pdf/9788055130828.pdf | kapitola = „Kronika komika 5“ (s. 2) | dátum vydania = | dátum prístupu = 6.4.2022 | vydavateľ = knihyprekazdeho.sk}}</ref> • r. Juraj Nvota a Ondrej Spišák<sup>(1. s.)</sup>/ [[Juraj Jakubisko]]<sup>(2. s.)</sup> | align=center width=4%| <ref name=RNDp>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Radošinské naivné divadlo|RND]] | titul = RND stručne | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=38 | kapitola = „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“ | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = rnd.sk}}</ref> |- | align=center| 1999 | ''Ako som vstúpil do seba'' | Srdce | SK (slov.) • RND (STV2) • divadelný záznam (uved. ako Zuzana Maurery) • p. (nedostupné) • r. Ondrej Spišák | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Ako som vstúpil do seba' | url = https://www.csfd.cz/film/307827-ako-som-vstupil-do-seba | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2000 | ''Tata (Správa o chorom otcovi a troch zdravých dcérach)'' | Eva | SK (slov.) • RND (STV2) • divadelný záznam (uved. ako Zuzana Maurery) • p. (nedostupné) • r. Ondrej Spišák / [[Peter Smolinský]] (hudba) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Tata | url = https://www.csfd.cz/film/330702-tata | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Dereš'' | spev | SK (slov.) • Markíza • talk show • p. (nedostupné) • r. [[Oliver Andrásy]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dereš | url = https://www.csfd.cz/film/265841-deres | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Pozor! Javiskový priestor'' | účinkujúca | CZ / SK (slov.) • [[Vyšší odborná škola filmová Zlín|VOŠF Zlín]] / VŠMU • krátka reportáž zo zákulisia hry RND ''Ako som vstúpil do seba'' • p. (nedostupné) • r. [[Júlia Mikolášiková]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RNDAgentura | titul = Pozor! Javiskový priestor | url = https://kzclip.net/channel/UCU_EasjBDROFXnYqT6MIagw | dátum vydania = 31.3.2013 | dátum prístupu = 6.4.2022 | vydavateľ = kzclip.net | jazyk = kazašsky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2003 | ''Vianočná pošta'' | účinkujúca | SK (slov.) • Markíza v spol. s RND • krátke hudobno-zábavné pásmo RND (uved. ako Zuzana Maurery) • p. Vianoce 2003 • r. Juraj Štepka | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Vianočná pošta | url = https://www.csfd.cz/film/359417-vianocna-posta | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2007 | ''Takí sme boli'' | spev | SK (slov.) • STV (Jednotka) • talk show • p. 21.1.2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = TV program > Takí sme boli | url = https://www.rtvs.sk/televizia/program/1859/145997 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> • r. [[Ján Stračina]] / [[Peter Núñez]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Takí sme boli | url = https://www.csfd.cz/film/242061-taki-sme-boli | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2009 | [[Chodili sme spolu#1. séria (2009)|''Chodili sme spolu'']] | hosť | SK (slov.) • STV (Jednotka) • talk show • p. 10.2.2009 • r. [[Jeffo Minařík]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Chodili sme spolu | url = https://www.csfd.cz/film/252575-chodili-sme-spolu | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Mini Talent show'' | spev | SK (slov.) • STV (Jednotka) • súťažný program • p. (nedostupné) • r. Jeffo Minařík | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Mini Talent show | url = https://www.csfd.cz/film/265750-mini-talent-show | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2010 | ''Showdance'' | súťažiaca | SK (slov.) • JOJ v spol. s. Továreň 5/7/11 • súťažný program • p. 29.3.2010 • r. [[Tomáš Eibner]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Showdance | url = https://www.csfd.cz/film/275195-showdance | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2013 | ''Legendy popu'' * „[[Hana Hegerová]]“ | spev | SK (slov./čes.) • RTVS (Jednotka) • hudobný program • p. 18.1.2013 • r. [[Richard Raiman]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Legendy popu | url = https://www.csfd.cz/film/304023-legendy-popu | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2014 | ''Film o filme'' * „Tajné životy“ a „Tajné životy II“ (2016) | účinkujúca | SK (slov.) • Media Team (pre RTVS) • reportáž zo zákulisia výroby seriálu • p. 1.1.2015<sup>(I)</sup>/ 29.1.2017<sup>(II)</sup> • r. [[Jozef Banyák]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k reportáži, viď zdroje v závislosti na sérii: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = TV program > Film o filme - Tajné životy | url = https://www.rtvs.sk/televizia/program/7463/55914 | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.org}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = TV program > Film o filme - Tajné životy II | url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11860 | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2015 | ''[[Neskoro večer]]'' | rowspan=3| hosť | SK (slov.) • RTVS (Jednotka) • talk show • p. 24.10.2015 • r. [[Peter Marcin]] / [[Vlado Valko]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina | url = https://www.csfd.cz/film/384050-neskoro-vecer-talkshow-petra-marcina | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Anjeli strážni'' | SK (slov.) • RTVS ([[Dvojka (RTVS)|Dvojka]]) • talk show • p. 16.1.2016 • r. [[Anton Šulík ml.|Anton Šulík]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Anjeli strážni | url = https://www.csfd.cz/film/264677-anjeli-strazni/prehled/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2016 | ''[[Inkognito (televízna relácia)|Inkognito]]'' | SK (slov.) • JOJ • zábavný program • p. [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#3. séria (2016)|31.3.2016]] • r. Tomáš Eibner | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Inkognito | url = https://www.csfd.cz/film/245272-inkognito/prehled/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Zlaté časy (televízna relácia)|Zlaté časy]]'' * 2 epizódy | hosť<sup>(I–II)</sup> / spev<sup>(I)</sup> | SK (slov.) • RTVS (Jednotka) / MAYA • talk show • p. 24.11.2016<sup>(I)</sup> / 11.2.2021<sup>(II)</sup> • r. [[Braňo Špaček]]<sup>(I)</sup>/ [[Lukáš Zednikovič]]<sup>(I–II)</sup> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Zlaté časy | url = https://www.csfd.cz/film/455170-zlate-casy/prehled/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2017 | ''Slovensko Advent 2017'' | hosť / spev | SK (slov.) • RTVS (Dvojka) v spol. s Akran • adventný benefičný koncert • p. 5.12.2017 • r. [[Laco Halama]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = Archív > Slovensko Advent 2018 (Zuzana Mauréry z Hotela Lomnica v Tatranskej Lomnici) | url = https://www.rtvs.sk/televizia/program/1859/145997 | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> |- | align=center| 2018 | ''Show Jana Krause'' | hosť | CZ (čes./slov.) • [[TV Prima|Prima]] / In Film • talk show • p. 16.5.2018 • r. [[Jaroslav Fuit]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Show Jana Krause | url = https://www.csfd.cz/film/282571-show-jana-krause/prehled/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2022 | ''Chart Show'' * „Najväčšie hity zo Škandinávie“ | spev | SK (slov.) • Markíza • hudobný program • p. 3.6.2022 • r. [[Samuel Jaško]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Chart Show | kapitola = Séria 7, epizóda 12 - Najväčšie hity zo Škandinávie | url = https://videoarchiv.markiza.sk/video/chart-show/epizoda/78739-seria-7-epizoda-12-najvacsie-hity-zo-skandinavie | dátum vydania = 3.6.2022 | dátum prístupu = 10.6.2022 | vydavateľ = markiza.s}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias • „p.“ indikuje premiéru • „r.“ indikuje režiséra) <br />Údaje prevzaté zo záverečných titulkov uvedených diel, príp. záznamov internetových databáz ČSFd, ČFN, FDb, IMDb a SFd |} === Internet === {|class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(epizóda)</span> ! width=21%| Rola ! colspan=2 width=49%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(krajina • výroba • žáner • premiéra • réžia)</span> |- | align=center| 2021 | ''Krajinou domova'' | audiokomentár (hlas) | SK (slov.) • Cestovatelia • krátky [[cestopis|cestopisný film]] • p. 4.7.2021 ([[YouTube]]) • r. [[Stanislava Jedináková|Stanislava]] a [[Juraj Jedinák|Juraj Jedinákovci]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = Dokument Krajinou domova - spoluautorom je len 4-ročný Maťko | url = https://www.rtvs.sk/novinky/zaujimavosti/263893/dokument-krajinou-domova-spoluautorom-je-len-4-rocny-matko | dátum vydania = 14.8.2021 | dátum prístupu = 3.4.2022 | vydavateľ = rtvs.sk | jazyk = slovensky}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias • „p.“ indikuje premiéru • „r.“ indikuje režiséra) <br />Údaje prevzaté zo záverečných titulkov uvedených diel, príp. dostupnej tlače |} == Divadlo == {| class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26%| Dielo ! width=21%| Rola ! colspan=2 width=49%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(krajina • výroba • žáner • premiéra • réžia)</span> |- | rowspan=4 align=center| 1991 | ''Vygumuj a napíš (Správa z pamäti hudobného skladateľa)'' | Matka | CS (slov.) • RND, [[Bratislava]] • veselohra • p. 21.9.1989{{#tag:ref|Oficiálny dátum premiéry, Mauréry ako alternujúca herečka bola do inscenácie obsadená až v r. 1991.|group="p"}} • r. Juraj Nvota | rowspan=4 align=center width=4%| <ref name=RNDp/> |- | ''Pokoj domu tomuto (Správa z cesty po Európe a jej domoch a dvoroch)'' | Chútková / Lady Di | CS (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 24.9.1990{{#tag:ref|Oficiálny dátum premiéry, Mauréry ako alternujúca herečka bola do inscenácie obsadená až v r. 1991.|group="p"}} • r. [[Juraj Vaculík]] |- | ''Ženské oddelenie (Povzbudivá správa z ústavu národného zdravia)'' | Karolína | CS (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 21.10.1987{{#tag:ref|Oficiálny dátum premiéry, Mauréry ako alternujúca herečka bola do inscenácie obsadená až v r. 1991.|group="p"}} ([[Park kultúry a oddychu (Bratislava)|PKO]] – Malá sála • r. Juraj Nvota |- | ''Loď Svet (Správa o snoch, ktoré zobúdza pravda)'' | [[Pola Negri]]{{#tag:ref|Pôvod. [[Jana Oľhová]]|group="p"}} / Nataša{{#tag:ref|Pôvod. [[Darina Porubjaková]]|group="p"}} | CS (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 12.12.1988{{#tag:ref|Oficiálny dátum premiéry, Mauréry ako alternujúca herečka bola do inscenácie obsadená až v r. 1991.|group="p"}} (PKO – Malá sála) • r. Juraj Nvota |- | rowspan=3 align=center| 1992 | ''Svetlo v tme'' | [[Milena Jesenská]] | CS (slov.) • [[Historická budova Slovenského národného divadla|SND]] – [[Balet Slovenského národného divadla|Balet]], Bratislava • [[balet]] • p. (nedostupné) • r. [[Ondrej Šoth]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Zuzana Mauréry > Kariéra > Činohry > 1992 | kapitola = „Svetlo v tme“ (vrátane fotogalérie) | url = https://www.zuzanamaurery.sk/kariera/cinohry | dátum vydania = 5.12.2014 | dátum prístupu = 6.4.2022 | vydavateľ = zuzanamaurery.sk}}</ref> |- | ''Lás-ka-nie (Druhá správa o človečine)'' | Zuzana | CS (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 15.2.1992 • r. Juraj Nvota | rowspan=3 align=center width=4%| <ref name=RNDp/> |- | ''Delostrelci na mesiaci (Správa o tom, čo mám na srdci – a čo ty máš na jazyku)'' | Eva Gunarsonová, [[Švédi|Švédka]] | CS (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 20.11.1992 • r. Juraj Nvota |- | align=center| 1993 | ''Hostinec Grand (Krčmová komédia v dvoch podobách)'' | Tina | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 20.11.1993 • r. Juraj Nvota |- | rowspan=3 align=center| 1994 | ''[[Kohút nezaspieva|Kým kohút nezaspieva]]'' | Fancka | SK (slov.) • SND – [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH]], Bratislava • činohra • p. 7.4.1994<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | redaktori = Zuzana Barysz, Dana Brezňanová (jazyková red.) | editori = Miriam Kičiňová, Silvia Kapráliková, Ingrid Karkalíková, Elena Blahová (súpis ocenení a postáv) | ilustrátori = Martin Črep (obálka), SND (archív), NM Code (grafika) | titul = [[Božidara Turzonovová]] | kapitola = „Súpis postáv na javisku “ | strany = 20 | url = https://web.archive.org/web/20140221191322/http://www.snd.sk/swift_data/source/fotogalerie/ludia/cinohra/Turzonovova_Bozidara/Turzonovova_.pdf | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SND | miesto = Bratislava}}</ref> • r. [[Pavol Haspra]] | align=center width=4%| |- | ''Kabaret'' <br />(al. ''Cabaret'') | Sally Bowles / Fräulein Kost / Kit Kat Klub Girl | SK (slov.) • [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ’90]], Bratislava • muzikál ([[alternácia|alt.]] so [[Anna Šišková|Šiškovou]] a [[Szidi Tobias|Tobias]]) • p. 14.10.1994{{#tag:ref|Premiéra inscenácie sa uskutočnila 14. októbra,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | editori = Mgr. Libor Vodička, Ph.D. (vedúci práce) | autor = PALKOVIČOVÁ, Mária | titul = Režijná práca Juraja Nvotu v Divadle Astorka Korzo '90 | kapitola = „3.1. Zoznam inscenácií“ | strany = 10 | url = https://is.muni.cz/th/o79u4/Bakalarka_M._Palkovicova_vytlacit2.pdf | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity|FF MU]] – Kabinet divadelních studií / Teorie a dějiny divadla | poznámka = DP [PDF] | miesto = Brno | jazyk = }}</ref> Mauréry ako alternujúca herečka v nej však začala účinkovať až 22. novembra 1994.<ref name=sally/>|group="p"}} • r. Juraj Nvota | align=center width=4%| <ref name=sally>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DVOŘÁKOVÁ, Barbora | titul = Sally č. 3 *Dnes má v muzikáli Kabaret divadla Astorka premiéru ZUZANA MAURERY | kapitola = titulok (premiéra Mauréry) a odst. 5 (alternácia) | url = https://www.sme.sk/c/2138625/sally-c-3-dnes-ma-v-muzikali-kabaret-divadla-astorka-premieru-zuzana-maurery.html | dátum vydania = 22.11.1994 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> |- | ''Štedrý divadelný večer (Netradičný autorský večer splnených snov, priznaní a vyznaní alebo To najlepšie z repertoáru RND)'' | Slečna | SK (slov.) • RND, Bratislava • javisková koláž • p. 20.12.1994 • r. Juraj Nvota / Stanislav Štepka | rowspan=2 align=center width=4%| <ref name=RNDp/> |- | rowspan=3 align=center| 1995 | ''Materské znamienko (Smutná fraška o veselej príhode v dome nad mestom)'' | Otilka | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 13.4.1995 • r. Juraj Nvota |- | ''Zajac zajac'' | Marie | SK (slov.) • SND – [[Malá scéna Slovenského národného divadla|MS]], Bratislava • komédia • p. 7.4.1995<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = red. | titul = Dnes je na Malej scéne SND premiéra komédie Zajac Zajac | kapitola = | url = https://www.sme.sk/c/2119536/dnes-je-na-malej-scene-snd-premiera-komedie-zajac-zajac.html | dátum vydania = 7.4.1995 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • r. Pavol Haspra | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PETRÁNSKY ml., Ľudo | titul = Rozprávka pre dospelých | kapitola = | url = https://www.sme.sk/c/2119948/rozpravka-pre-dospelych.html | dátum vydania = 12.4.1995 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> |- | ''Kino Pokrok (Naivný javiskový film)'' | Rozprávačka | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 15.12.1995 • r. Ondrej Spišák | rowspan=3 align=center width=4%| <ref name=RNDp/> |- | align=center| 1996 | ''Tata (Správa o chorom otcovi a troch zdravých dcérach)'' | Eva | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra (od r. 2000 alt. s [[Lenka Barilíková|Barilíkovou]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Polus City Center|PCC]] | redaktori = Dana Hanzelová | ilustrátori = Jandl | titul = Spolu 1/2006 | kapitola = „V divadle aj ticho hovorí“ | url = https://docplayer.net/31965412-Fashion-life-style-wellness-beauty-fun-family-technics-jar-leto-2006.html | dátum vydania = 20.3.2006 | dátum prístupu = 27.6.2020 | poznámka = ''Tata'' a ''Súpis dravcov'' (s. 26) | vydavateľ = TriGranit Bratislava Management | miesto = Bratislava | formát = PDF}}</ref> • p. 13.12.1996 • r. Ondrej Spišák |- | align=center| 1997 | ''[[Konečná stanica]] (Správa o príchodoch a odchodoch vlakov a ľudí)'' | Vitalošová, upratovačka{{#tag:ref|Pôvod. Anna Šišková.<ref name=kendral/>|group="p"}} | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 31.5.1997 • r. Juraj Nvota |- | rowspan=2 align=center| 1998 | ''Ples v hoteli Savoy'' | La Thangolita, argentínska [[upír]]ka | SK (slov.) • [[Nová scéna|NS]], Bratislava • [[opereta|hudobná revue]] (alt. s [[Jana Hubinská|Hubinskou]]) • p. 23.1.1998 • r. [[Peter Jozef Oravec|Peter J. Oravec]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = bd | titul = Na bratislavskej Novej scéne je už dnes prvá premiéra hudobnej revue Ples v hoteli Savoy | url = https://www.sme.sk/c/2142045/na-bratislavskej-novej-scene-je-uz-dnes-prva-premiera-hudobnej-revue-ples-v-hoteli-savoy.html | dátum vydania = 23.1.1998 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> |- | ''Ako som vstúpil do seba (Správa zo súkromnej cesty)'' | Pamäť / Srdce / Slza / Krvinka | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 27.11.1998 • r. Ondrej Spišák | align=center width=4%| <ref name=RNDp/> |- | rowspan=3 align=center| 1999 | ''Mníšky'' <br />(al. ''Nunsense'') | [[Mníška|Sestra]] Roberta Anna | SK (slov.) • [[Dom odborov Istropolis|DO Istropolis]] – [[Teatro Wüstenrot|Teatro Gedur]], Bratislava<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Unger, Pavel | titul = RECENZIA / MUZIKÁL Do Teátra prišli Mníšky a - zvíťazili | url = https://www.sme.sk/c/2179601/recenzia-muzikal-do-teatra-prisli-mnisky-a-zvitazili.html | dátum vydania = 16.2.1999 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • muzikál (alt. s [[Marta Potančoková|Potančokovou]] a [[Dagmar Rostandt|Rostandt]]) • p. 12.2.1999 • r. Karol Spišák | align=center width=4%| <ref name=muzikaly>{{Citácia knihy | priezvisko = Donovalová | meno = Katarína | redaktori = [[Peter Klinec]] | titul = Sprievodca muzikálmi | vydanie = I | vydavateľ = [[Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici|VKMK]] | miesto = [[Banská Bystrica]] | rok = 2005 | isbn = 80-88783-34-8 | kapitola = ''Donaha'' (s. 19), ''Kabaret'' (s. 32 – 33), ''Mníšky'' (s. 43 – 44), ''Niekto to rád horúce'' (s. 49 – 50), ''Pomáda'' (53 – 54) a ''Vlasy'' (s. 62)'' | poznámka = Obsahuje [[CD-ROM]] | strany = 81 | url = http://doczz.net/doc/2619279/sprievodca-muzik%C3%A1lmi---verejn%C3%A1-kni%C5%BEnica-mikul%C3%A1%C5%A1a-kov%C3%A1%C4%8Da-b... | dátum prístupu = 15.7.2014}}</ref> |- | ''Šokspeare (Vášnivé a dramatické osudy Shakespearových hrdinov)'' | Regan | SK (slov.) • NS, Bratislava • hudobná inscenácia • p. 23.4.1999<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Divadlá > Bratislava | url = https://www.sme.sk/c/2186573/divadla.html | dátum vydania = 23.4.1999 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • r. [[Roman Polák]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PODMAKOVÁ, Dagmar | titul = Šok zo Šok(u)speara | url = https://www.noveslovo.sk/c/25780/Sok_zo_Sokuspeara | dátum vydania = 12.5.1999 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = noveslovo.sk}}</ref> |- | ''Včela v zime (Komédia v dvoch častiach o diaľkovom ovládaní)'' | Francka / Angela / Speváčka / Žena z filmu | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 25.6.1999 • r. [[Milan Lasica]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2001/2002 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2002 | ročník = XXXI | poznámky = „Repertoár z predchádzajúcich sezón“: ''Včela v zime'' (s. 116); zhrnutie (s. 236 – 237) | url = http://web.archive.org/web/20120402091135/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2001-2002.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 80-88987-36-9 | formát = [[Portable Document Format|PDF]]}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2000 | ''[[Pomáda]]'' <br />(al. ''The Grease'') | Rizzo | CZ (čes.) • [[Výstaviště Praha|VP]] – GoJa Music Hall, [[Praha]] (pôvod. [[Divadlo Pyramida|Pyramida]]) • muzikál [[adaptácia (zmena žánru)|v dvoch verziách]] (alt. s [[Radana Labajová|Labajovou]] a [[Daniela Šinkorová|Šinkorovou]]) • p. 13.1.2000{{#tag:ref|Česká adaptácia muzikálu s Mauréry v obsadení prebehla v 2. verziách a 3 produkciách. Prvá mala premiéru 13.1.2000 v Divadle Pyramida<ref name=pomada/> (prod. Adam Novák).<ref name=pomada/><ref name=pomada4>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = kat | titul = Hříšný tanec je odložen, Pomáda opět startuje | url = https://www.idnes.cz/kultura/hudba/hrisny-tanec-je-odlozen-pomada-opet-startuje.A010905_133449_hudba_kne | dátum vydania = 5.9.2001 | dátum prístupu = 10.05.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = iDNES.cz}}</ref> Druhú, výpravnejšiu, no kratšiu verziu,<ref name=pomada2/> zahájila 14.2.2001 v už premenovanej GoJa Music Hall<ref name=pomada/><ref name=pomada2>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PRCHALOVÁ, Radka (''[[Mladá fronta DNES|MF DNES]]''), brt | titul = Pomáda se vrací s velkou chutí | url = https://www.idnes.cz/kultura/divadlo/pomada-se-vraci-s-velkou-chuti.A010212_183251_divadlo_brt | dátum vydania = 12.2.2001 | dátum prístupu = 10.05.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = [[iDNES.cz]]}}</ref><ref name=pomada3/> umel. agentúra Bouard<ref name=pomada4/><ref name=pomada2/><ref name=pomada3>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠKVOR, Michal | titul = Pomáda v GoJa Music Hall | kapitola = „O čem je muzikál Pomáda“ (posl. odst.), „Goja Music Hall, představení ze zákulisí 30. 9. 2001“ (poznámka) | url = http://musicalnet.cz/component/content/article/39-archivni-data/40-pomada-v-goja-music-hall | dátum vydania = 28.7.2001 | dátum prístupu = 10.05.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = musicalnet.cz}}</ref> (prod. Michal Toman);<ref name=pomada/><ref name=pomada4/><ref name=pomada2/> uvádzala sa do 16.11.2001.<ref name=pomada3/> Túto neskôr prevzala samotná GoJa<ref name=pomada3/> (prod. Libuše Barková);<ref name=pomada/> z dôvodu rozsiahlych povodní mala však i táto produkcia krátku životnosť (máj – august 2002).<ref name=pomada/> |group="p"}} • r. [[Ján Ďurovčík]] | align=center width=4%| <ref name=pomada>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = NOVOTNÁ, Michaela | titul = Choreograf Richard Hes a jeho legendární taneční skupina UNO | kapitola = „Muzikál Pomáda“ –> „Česká verze muzikálu“ | strany = 53{{--}}54 | url = https://is.jamu.cz/th/rnf8n/text_prace.pdf | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 10.05.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = [[Janáčkova akademie múzických umění|JAMU]]}}</ref> |- || ''Súpis dravcov (Správa o krajine pod Tatrami)'' | Anna | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra (alt. so Šiškovou) • p. 31.3.2000 • r. Juraj Nvota | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 1999/2000 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2000 | ročník = XXIX | poznámky = ''Súpis dravcov (Správa o krajine pod Tatrami)'' (s. 112); zhrnutie (s. 235) | url = http://web.archive.org/web/20160426171812/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/1999-2000.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 80-88987-27-X | formát = PDF}}</ref> |- | ''Pomáda'' <br />(al. ''The Grease'') | Rizzo | SK (čes.) • Mega Music Production, Bratislava (PKO – Estrádna sála<ref name=muzikaly/>) • muzikál (alt. s [[Katarína Hasprová|Hasprovou]]) • p. 15.9.2000 • r. [[Jindřich Šimek]] | rowspan=2 align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2000/2001 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2001 | ročník = XXX | poznámky = ''Niekto to rád horúce'' (s. 29 – 30); ''Pomáda'' (s. 131); zhrnutie (s. 224) | url = http://web.archive.org/web/20160426182006/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2000-2001.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 80-85455-96-X | formát = PDF}}</ref> |- | ''[[Niekto to rád horúce]]'' <br />(al. ''Some Like It Hot'') | Sladká Sue | SK (slov.) • NS, Bratislava / Produkčný dom FORZA • muzikál (alt. s [[Lucia Vráblicová|Vráblicovou]]) • p. 20.10.2000 • r. Milan Lasica |- | align=center| 2002 | ''Sekretárky'' | Maliarka | SK (slov./čes./maď.)<ref name=sekretarky>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = gb;fa | titul = Činohra SND uvedie adaptáciu nemeckej hry Sekretárky | url = https://kultura.sme.sk/c/725612/cinohra-snd-uvedie-adaptaciu-nemeckej-hry-sekretarky.html | dátum vydania = 13.11.2002 | dátum prístupu = 10.05.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • SND – MS, Bratislava • muzikál<ref name=sekretarky/> (alt. so [[Anita Szvrcseková|Szvrcsekovou]]) • p. 16.11.2002 • r. [[Martin Porubjak]] | rowspan=3 align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2002/2003 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2003 | ročník = XXXII | poznámky = ''Sekretárky'' (s. 15); ''Osem žien'' (s. 29); ''Hamlet'' (s. 60); zhrnutie (s. 240) | url = http://web.archive.org/web/20180907144611/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 80-88987-44-X | formát = PDF}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2003 | ''[[Hamlet]]'' | Gertrúda Bavorská | SK (slov.) • [[Divadlo Aréna|Aréna]], Bratislava • [[tragédia]] • p. 15.5.2003 • r. Anton Šulík |- | ''Osem žien'' | Pierette | SK (slov.) • NS, Bratislava • muzikál (alt. so [[Marta Sládečková|Sládečkovou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Osem žien už bude nielen v kine, ale aj v divadle | url = https://domov.sme.sk/c/833445/osem-zien-uz-bude-nielen-v-kine-ale-aj-v-divadle.html | kapitola = posled. odst. | dátum vydania = 6.3.2003 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref>) • p. 16.5.2003 • r. Roman Polák |- | ''[[Vlasy (film)|Vlasy]]'' <br />(al. ''Hair'') | Ronny | SK (slov.) • NS, Bratislava • muzikál (alt. s Hasprovou) • p. 8.11.2003 • r. [[Jozef Gombár]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2003/2004 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2004 | ročník = XXXIII | poznámky = ''Vlasy'' (s. 28 – 29); zhrnutie (s. 242) | url = http://web.archive.org/web/20160426181616/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 80-88987-62-8 | formát = PDF}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2004 | ''Donaha!'' <br />(al. ''The Full Monty'') | Vicky | SK (slov.) • NS, Bratislava • muzikál (alt. s [[Eva Pavlíková|Pavlíkovou]]) • p. 19.9.2004 • r. [[Jozef Bednárik]] | align=center width=4%| <ref name=DnS0405>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2004/2005 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2005 | ročník = XXXIV | poznámky = ''Donaha'' (s. 29 – 30); ''Kabaret'' (s. 69 – 70); zhrnutie (s. 257) | url = http://web.archive.org/web/20180618203216/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2004-2005.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 80-88987-68-7 | formát = PDF}}</ref> |- | ''Hair'' <br />(al. ''Vlasy'') | Victoria | CZ (čes.) • [[Městské divadlo Brno|MdB]], [[Brno]] • [[rocková opera|rockový muzikál]] (alt. s [[Ivana Vaňková|Vaňkovou]]) • p. 1.10.2004 • r. Jozef Gombár | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Hair | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/31-hair | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | ''Kabaret'' <br />(al. ''Cabaret'') | Sally Bowles | SK (slov.) • [[Divadlo Andreja Bagara|DAB]], [[Nitra]] • muzikál (alt. s [[Klaudia Kolembusová|Kolembusovou]] a [[Kristína Turjanová|Turjanovou]]) • p. 3.12.2004 • r. Jozef Bednárik | align=center width=4%| <ref name=DnS0405/> |- | align=center| 2005 | rowspan=2| ''[[Rómeo a Júlia|Romeo & Julia]]'' | Gräfin Montague | rowspan=2| AT (nem.) • [[Vereinigte Bühnen Wien|VBW]] – [[Raimund Theater]], [[Viedeň]] • muzikál (alt. s Rachel Colley a Sabrinou Harper<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MC-Mitglied Heike S | titul = Romeo & Julia Galapremiere | kapitola = „Die gesamte Cast-Liste“ | url = http://lukas-romeo-fan.gportal.hu/gindex.php?pg=7520905 | dátum vydania = 24.2.2005 | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = lukas-romeo-fan.gportal.hu | jazyk = nemecky}}</ref>) (uved. ako Zuzanna,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | strany = 16 | titul = Romeo & Julia - Das Musical | kapitola = „Besetzung“ | url = https://www.yumpu.com/de/document/read/24354699/pressemappe-romeo-julia-vereinigte-ba-1-4-hnen-wien | dátum vydania = Február 2005 | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = yumpu.com | jazyk = nemecky}}</ref> resp. Suzanna Maurery<ref name=UM/>) • p. 24.2.2005 ([[derniéra|d.]] 8.7.2006<ref name=UM>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PM Veranstalter | titul = Romeo & Julia (Wien 2005) | kapitola = „Dernière“ a „Darsteller“ (rola a prepis mena) | url = https://unitedmusicals.de/produktion/romeo-julia-wien-2005/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = unitedmusicals.de | jazyk = nemecky}}</ref>) • r. [[Redha Benteifour]] | rowspan=2 align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Romeo & Julia (Das Musical) | url = http://veerlebub.tripod.com/id49.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = veerlebub.tripod.com | jazyk = anglicky}}</ref> |- | align=center| 2006 | Cover Die Amme<ref name=UM/> |- | rowspan=2 align=center| 2007 | ''Čarodějky z Eastwicku'' <br />(al. ''The Witches of Eastwick'') | Felicie | CZ (čes.) • MdB, Brno • muzikál (alt. s [[Michaela Fojtová|Fojtovou]] a [[Lenka Bartolšicová|Bartolšicovou]]) • p. 10.2.2007 • r. [[Stanislav Moša]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Čarodějky z Eastwicku | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/71-carodejky-z-eastwicku | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | ''[[Habsburgovci|Die Habsburgischen]]'' | [[Mária Terézia|Maria Theresia]] | AT (nem.) • VBW – [[Museumsquartier]], Viedeň (Halle E) • [[fraška|hudobná fraška]] (alt. s Mariou Happel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BRUNY, Martin | titul = Vereinigte Bühnen Wien: Castpräsentation »Die Habsburgischen« | url = http://www.kultur-channel.at/vereinigte-buehnen-wien-castpraesentation-die-habsburgischen/ | kapitola = „Übersicht“ | dátum vydania = 25.6.2007 | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = kultur-channel.at | jazyk = nemecky}}</ref>) • p. 20.10.2007 (d. 16.12.2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Theater | titul = Die Habsburgischen (700 Jahre Familienalltag) | url = https://musicalzentrale.de/index.php?service=0&subservice=2&details=1757 | kapitola = „Letzte bekannte Aufführung“ | dátum vydania = | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = musicalzentrale.de | jazyk = nemecky}}</ref>) • r. [[Stefan Huber]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BRUNY, Martin | titul = Museumsquartier Wien, Halle E: Die Habsburgischen (Uraufführung) | url = http://www.kultur-channel.at/museumsquartier-wien-halle-e-die-habsburgischen-urauffuehrung/ | kapitola = „Uraufführung“, „Leading Team“, „Besetzung“ | dátum vydania = 15.10.2007 | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = kultur-channel.at | jazyk = nemecky/anglicky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2008 | ''[[Jesus Christ Superstar]] ([[koncert|koncertná verzia]])'' | Soulgirl / Herodes / chór | CZ (ang.) • MdB, Brno • rockový muzikál (alt. s [[Viktória Matušovová|Matušovovou]]) • p. 19.6.2008 • r. [[Petr Gazdík]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Jesus Christ Superstar (koncertní verze v anglickém jazyce) | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/211-jesus-christ-superstar-koncertni-verze-v-anglickem-jazyce | dátum vydania = 2008 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | ''Kocúr na kolieskových korčuliach'' | Barbara Baranová | SK (slov.) • SND – [[Nová budova Slovenského národného divadla|NB]], Štúdio, Bratislava • hudobná inscenácia (alt. s [[Gabriela Dzuríková|Dzuríkovou]]) • p. 14.11.2008 • r. [[Ján Uličiansky]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2008/2009 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2010 | ročník = XXXVI | poznámky = ''Kocúr na kolieskových korčuliach'' (s. 14); zhrnutie (s. 319) | url = http://web.archive.org/web/20160426081338/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka%2008_09.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 978-80-89369-25-6 | formát = PDF}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2009 | ''[[Bedári|Les Misérables]]'' <br />(al. ''Bídníci'') | Madame Thénardier | CZ (čes.) • MdB, Brno • muzikál (alt. s [[Jana Musilová|Musilovou]] a Bartolšicovou) • p. 13.2.2009 • r. Stanislav Moša | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Les Misérables (Bídníci) | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/191-les-miserables-bidnici | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | ''Balada o lásce (Singoalla)'' | Šamanka | CZ (čes.) • MdB, Brno • muzikál (alt. so [[Soňa Jányová|Jányovou]] a Musilovou) • p. 6.6.2009 • r. Petr Gazdík | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Balada o lásce (Singoalla) | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/194-balada-o-lasce-singoalla | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2010 | ''Mary Poppins'' | Královna Victoria / Slečna Andrewsová / Slečna Smithová | CZ (čes.) • MdB, Brno • muzikál (alt. s Bartolšicovou a [[Lucie Bergerová|Bergerovou]]) • p. 20.11.2010 • r. Petr Gazdík | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Mary Poppins | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/252-mary-poppins | dátum vydania = 2010 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | ''In Da House (Žúrka v Londýne)'' | Petra{{#tag:ref|Pôvod. [[Petra Polnišová]]<ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2007/2008 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2009 | ročník = XXXV | poznámky = ''In Da House (Žúrka v Londýne)'' (s. 171) | url = http://web.archive.org/web/20160426182651/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2007-2008.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 978-80-89369-12-6 | formát = PDF}}</ref>|group="p"}} | SK (slov.) • [[GUnaGU]], Bratislava • komédia • p. 29.3.2008 • r. [[Karol Vosátko]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[GUnaGU]] | titul = V. Klimáček: In Da House (Žúrka v Londýne) | url = http://www.gunagu.sk/?kategoria=katalog&predstavenia_id=61 | dátum vydania = 2008 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = gunagu.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2011 | ''Veľká kilovačka na námestí Billa Gatesa'' | Eva | SK (slov.) • GUnaGU, Bratislava • komédia • p. 24.9.2011 • r. [[Viliam Klimáček]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2011/2012 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2014 | ročník = XL | poznámky = ''Veľká kilovačka na námestí Billa Gatesa'' (s. 148); zhrnutie (s. 307) | url = http://web.archive.org/web/20160426182014/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/divadeln%C3%A1%20ro%C4%8Denka%2020112012.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 978-80-89369-80-5 | formát = PDF}}</ref> |- | ''Neuchopitelné lásky'' <br />(al. ''Noci letmé lásky'') | Marie / Carmen, [[prostitúcia|prostitútka]] <br />/ Vanesa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SOPROVÁ, Jana | titul = Neuchopitelné lásky – novinka v Řeznické v režii Jany Janěkové | url = https://vltava.rozhlas.cz/neuchopitelne-lasky-novinka-v-reznicke-v-rezii-jany-janekove-5122977 | kapitola = odst. 5 | dátum vydania = 13.10.2011 | dátum prístupu = 26.6.2020 | vydavateľ = [[Český rozhlas|ČRo 3 Vltava]]}}</ref> | CZ (čes.) • [[Divadlo v Řeznické]], Praha • činohra (alt. s [[Kristýna Frejová|Frejovou]]) • p. 8.10.2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Neuchopitelné lásky | kapitola = „Premiéra“ | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-v-reznicke/neuchopitelne-lasky | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 29.04.2019 | jazyk = česky | vydavateľ = i-divadlo.cz}}</ref> • r. [[Jana Janěková]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Výroční zpráva za rok 2012 | periodikum = Divadlo v Řeznické | rok = 2013 | ročník = | poznámky = ''Vlastní inscenace na repertoáru Divadla v Řeznické'' (s. 12{{--}}13) | url = http://www.reznicka.cz/Uploads/Documents/Vyrocnizpravazarok2012.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = | formát = PDF}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2012 | ''Ženy přežijí!'' | Minerva, podnikateľka{{#tag:ref|Pôvod. Anna Šišková|group="p"}} | CZ (čes./slov.) • [[Studio DVA]] – Malá scéna, Praha (pôvod. Letní scéna [[Vyšehrad]]) • komédia (alt. so Šiškovou) • p. 9.7.2012 • r. [[Darina Abrahámová]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ženy přežijí! | kapitola = „Osoby a obsazení“ | url = https://www.studiodva.cz/zeny-preziji/zeny-preziji | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Studio DVA}}</ref> |- | ''Vánoční koleda'' | Duch minulých Vánoc{{#tag:ref|Pôvod. Szidi Tobias|group="p"}} | CZ (čes.) • Studio DVA, Praha (pôvod. Divadlo Hybernia) • sezónna hudobná inscenácia (alt. s [[Athina Langoska|Langoska]]) • p. 21.11.2011{{#tag:ref|Mauréry v hre účinkuje počnúc jej druhou sezónou, od 30.11.2012, kedy nahradila Tobias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DN | titul = Premiéry 27. listopadu – 10. prosince 2012 | kapitola = „30. 11.“ | url = https://www.divadelni-noviny.cz/premiery-27-listopadu-10-prosince-2012 | dátum vydania = 14.11.2012 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = divadelni-noviny.cz}}</ref> |group="p"}} • r. [[Ondřej Sokol]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Vánoční koleda | kapitola = „Osoby a obsazení“ | url = https://www.studiodva.cz/vanocni-koleda/vanocni-koleda | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Studio DVA}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2013 | ''Očistec'' | Marie, matka | CZ (čes.) • MdB, Brno • muzikál (alt. so [[Markéta Sedláčková|Sedláčkovou]]) • p. 19.1.2013 • r. Stanislav Moša | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Očistec | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/254-ocistec | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | ''Nízkotučný život (Nejem, nežijem, nemilujem)'' | Anita, [[redaktor]]ka [[vydavateľ (literatúra)|vydavateľstva]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = GUnaGU | titul = V. Klimáček: Nízkotučný Život (nejem,nežijem,nemilujem) | url = http://www.gunagu.sk/?kategoria=katalog&predstavenia_id=86 | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = gunagu.sk}}</ref> | SK (slov.) • GUnaGU, Bratislava • komédia • p. 22.2.2013 • r. Viliam Klimáček | rowspan=2 align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2012/2013 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2013 | ročník = <s>XLI</s> XLII | poznámky = ''Nízkotučný život'' (s. 146); ''69 vecí lepších než sex'' (s. 178); zhrnutie (s. 298) | url = http://web.archive.org/web/20160809103625/http://www.theatre.sk/uploads/PR2016/ro%C4%8Denka%20Divadla%20na%20Slovensku%202012-13%20(2).pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = ISBN 978-80-89369-91-1 | formát = PDF}}</ref> |- | ''69 vecí lepších než sex'' | Šéfka | SK (slov.) • [[Štúdio L+S]], Bratislava • trpká komédia<ref name=69vlns>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = 69 vecí lepších než sex | kapitola = „Účinkujú“, „Premiéra“ a popis | url = https://studios.sk/sk/repertoar/15/69-veci-lepsich-nez-sex | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Štúdio L+S}}</ref> • p. 13.4.2013{{#tag:ref|Oficiálne stránky divadla uvádzajú nesprávny dátum premiéry („13. august 2013“).<ref name=69vlns/>|group="p"}} • r. [[Eva Borušovičová]] |- | ''Děvčátko – Vánoční příběh'' | Štěstěna | CZ (čes.) • Studio DVA, Praha • sezónny muzikál (alt. s [[Vendula Příhodová|Příhodovou]]) • p. 25.11.2013 • r. [[Šimon Caban]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Děvčátko – Vánoční příběh | kapitola = „Osoby a obsazení“ | url = https://www.studiodva.cz/devcatko-vanocni-pribeh/devcatko-vanocni-pribeh | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Studio DVA}}</ref> |- | align=center| 2014 | ''Spomínam na Paríž (alebo [[Splín|Spleen]] slovenského intelektuála)'' | Karolína | SK (slov.) • Štúdio L+S, Bratislava • komédia s pesničkami • p. 15.2.2014 • r. [[Jakub Nvota]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ULIČIANSKA, Zuzana | titul = Život je ako sviečková | kapitola = | url = https://www.monitoringdivadiel.sk/recenzie/recenzia/zivot-je-ako-svieckova/ | dátum vydania = 24.7.2015 | dátum prístupu = 29.4.2019 | vydavateľ = monitoringdivadiel.sk}}</ref> |- | align=center| 2015 | ''Ach, Júlia! Och, Rómeo! Na vine je Shakespeare?'' | Júlia / Dojka / Dcéra Lukrécia | SK (slov.) • UMA & production ([[turné|zájazd]]) • komédia s pesničkami (alt. s [[Anikó Vargová|Vargovou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = VARGOVÁ. Miroslava | titul = V septembri sa vyberte na nočný beh s koncertom, cyklistické preteky či volejbalový maratón alebo ... | kapitola = „Kultúrne leto HOT ART 2016“ | url = https://majgemer.sk/gemer/kultura/gemer-malohont/item/8638-v-septembri-sa-vyberte-na-nocny-beh-s-koncertom-cyklisticke-preteky-ci-volejbalovy-maraton-alebo | dátum vydania = 31.8.2016 | dátum prístupu = 28.6.2020 | vydavateľ = majgemer.sk}}</ref>) • p. 27.10.2015 (v [[Kultúrne zariadenia Petržalky|KZP]] – [[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]]) • r. [[Peter Oravec]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KZP | titul = Ach, Júlia! Och, Rómeo! Na vine je Shakespeare? | kapitola = | url = http://www.kzp.sk/podujatie/achjuliaochromeonavinejeshakespeare | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 22.05.2020 | vydavateľ = kzp.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2016 | ''Meno'' | Elisabeth Garaudová | SK (slov.) • Štúdio L+S, Bratislava • komédia • p. 22.2.2016 • r. Jakub Nvota | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Meno | kapitola = „Účinkujú“ | url = https://studios.sk/sk/repertoar/5/meno | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Štúdio L+S}}</ref> |- | ''Job Interviews'' | Viera | SK (slov.) • [[Bratislavské kultúrne a informačné stredisko|BKIS]] – [[Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]], Bratislava • komédia • p. 25.11.2016 • r. [[Valeria Schulczová]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Bratislavské kultúrne a informačné stredisko|BKIS]] | titul = Job Interviews | kapitola = „Obsadenie“ | url = https://www.bkis.sk/predstavenie/job-interviews-mestske-divadlo-p-o-hviezdoslava | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = bkis.sk}}</ref> |- | align=center| 2019 | ''Bez Hany (Hommage à Hegerová)'' | Jana, bojovníčka so životom | CZ (čes.) • [[Městská divadla pražská|MDP]] – [[Divadlo Rokoko|Rokoko]], Praha • hudobná inscenácia • p. 7.9.2019 • r. Jakub Nvota | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Městská divadla pražská|MDP]] | titul = Bez Hany (Hommage à Hegerová) | kapitola = „O inscenaci“ a „Obsazení & tvůrci“ | url = https://www.mestskadivadlaprazska.cz/inscenace/1011/bez-hany-hommage-hegerova/ | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 19.04.2019 | jazyk = česky | vydavateľ = mestskadivadlaprazska.cz}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias •„p.“ indikuje premiéru •„r.“ indikuje režiséra) <br />Údaje prevzaté zo záznamov divadelného archívu [[Divadelný ústav|DÚ]] v Bratislave, príp. dostupnej tlače |} == Poznámky == <references group="p"/> == Referencie == <span style=font-size:85%>Počnúc divadelnou sezónou 2007/2008, ročenky DÚ neuvádzajú poradové čísla chronologicky. V prípade sezóny 2009/2010 je sporné i [[ISBN]], ktoré je totožné s tým predchádzajúcim z rokov 2008/2009.</span> {{Referencie|2}} == Použitá literatúra == {{col-begin}} {{col-2}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman, Renáta Šmatláková | prekladatelia = Zuzana Dudášová, Rastislav Steranka, Alexandra Strelková | ilustrátori = Dušan Slezák | titul = Slovak Films 1993–2006 | kapitola = „Quartétto“ | strany = 30 | url = http://www.aic.sk/files/filmsk/SF_1993_2006_preview.pdf | dátum vydania = Apríl 2006 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] v spol. so [[Slovenská asociácia producentov v audiovízii|SAPA]] | miesto = Bratislava | jazyk = [[angličtina|anglicky]]}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman, Alexandra Strelková, Silva Klasová, Štefan Vraštiak | prekladatelia = Zuzana Dudášová, Alexandra Strelková, Rastislav Steranka | ilustrátori = Marek Kianička, Dušan Slezák | titul = Slovak Film Guide 2006 | kapitola = „Nebo, peklo,... zem“, „15:29/Diaspora“ | strany = 30–31, 34 | url = http://www.aic.sk/files/filmsk/SFG_2006.pdf | dátum vydania = Január 2006 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ v spol. so SAPA | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman | prekladatelia = Zuzana Dudášová | ilustrátori = Dušan Slezák | titul = Nové slovenské filmy 2007–2008 | kapitola = „Návrat bocianov“, „15:29“, „Nebo, peklo,... zem“ | strany = 11, 23, 32 | url = http://www.aic.sk/files/filmsk/panel_2006_preview20061222.pdf | dátum vydania = December 2006 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ v spol. s [[Medzinárodný filmový festival Bratislava|MFF Bratislava]] | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, [[slovenčina|slovensky]]}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman, Alexandra Strelková, Zita Hosszúová a Katarína Tomková | prekladatelia = Zuzana Dudášová, Anna Antalová, Alexandra Strelková | ilustrátori = Marek Kianička | titul = Slovak Films 07–09 | kapitola = „Návrat bocianov“, „Mŕtvola musí zomrieť“ | strany = 18, 58 | url = http://www.aic.sk/files/AIC-subory/trhy/cannes-bulletin_may_2009_na-net.pdf | dátum vydania = Apríl 2009 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ v spol. so SAPA | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman | prekladatelia = Zuzana Dudášová | ilustrátori = Marek Kianička, Dušan Slezák | titul = Nové slovenské filmy 08–09 | kapitola = „15:29“, „Nebo, peklo,... zem“ | strany = 19, 44 | url = http://web.archive.org/web/20090320072953/http://www.aic.sk/files/filmsk/panel_2007_na-net_20.12.pdf | dátum vydania = December 2007 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ v spol. s MFF Bratislava | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman | prekladatelia = Zuzana Dudášová | ilustrátori = Marek Kianička, Dušan Slezák | titul = Nové slovenské filmy 09–10 | kapitola = „Návrat bocianov“, „Nebo, peklo,... zem“ | strany = 44–45 | url = http://www.aic.sk/files/AIC-subory/trhy/panel_2008_preview.pdf | dátum vydania = December 2008 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ v spol. s MFF Bratislava | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová (vrátane korektúr), Alexandra Strelková | ilustrátori = Peter Juríček | titul = Pripravované slovenské filmy 12–13 | kapitola = „Nežní barbaři“, „Ďakujem, dobre“ | strany = 25, 32 | url = http://www.aic.sk/files/2012AIC/up-SF-12-13-web.pdf | dátum vydania = Apríl 2012 | dátum prístupu = 10.7.2014 | poznámka = Produkcia: Marián Brázda | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman, Michal Blaško | prekladatelia = Zuzana Dudášová (vrátane korektúr), Alexandra Strelková | ilustrátori = Dušan Slezák | titul = Slovenské filmy 12–13 | kapitola = „Ďakujem, dobre“, „Colette“ | strany = 36–37, 49 | poznámka = Produkcia Marián Brázda | url = http://web.archive.org/web/20140728121341/http://www.aic.sk/files/2013AIC/SF_12_13_final_prev_31_01.pdf | dátum vydania = Január 2013 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman | prekladatelia = Zuzana Dudášová (vrátane korektúr) | ilustrátori = Peter Juríček (design) | titul = Pripravované slovenské filmy 13–14 | kapitola = „Colette“ | strany = 34 | poznámka = Produkcia Marián Brázda, Katarína Tomková | url = http://web.archive.org/web/20160603082851/http://www.aic.sk/files/slovak-films_upcoming-13_14_prev.pdf | dátum vydania = Apríl 2013 | dátum prístupu = 7.4.2016 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Dominika Miklošíková, Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová (vrátane korektúr) | ilustrátori = A&D Brothers | titul = Slovenské filmy 13–14 | kapitola = „Colette“, „Ďakujem, dobre“ | strany = 12–13, 16–17 | poznámka = Produkcia Katarína Tomková | url = http://web.archive.org/web/20140728123429/http://www.aic.sk/files/SF_13_14_prev.pdf | dátum vydania = Január 2014 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} {{col-2}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Soňa Balážová, Alexandra Strelková, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová, Jaroslav Hochel (korektúry) | ilustrátori = Peter Juríček (layout) | titul = Slovenské filmy 15–16 | kapitola = „Učiteľka“ | strany = 42-43 | url = http://www.aic.sk/files/sf-15-16.pdf | dátum vydania = Január 2016 | dátum prístupu = 8.3.2017 | poznámka = Produkcia: Soňa Balážová | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Soňa Balážová, Imelda Selková, Alexandra Strelková, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová, Jaroslav Hochel (korektúry) | ilustrátori = Peter Juríček (layout) | titul = Slovenské filmy 16–17 | kapitola = „Učiteľka“ | strany = 25-29 | url = http://www.aic.sk/files/AIC-subory/slovak-films-2016_2017.pdf | dátum vydania = Január 2017 | dátum prístupu = 8.3.2017 | poznámka = Produkcia: Soňa Balážová | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Soňa Balážová, Imelda Selková, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová, korektúry Jaroslav Hochel | ilustrátori = | titul = Slovenské filmy 17–18 | kapitola = „Keď draka bolí hlava“ | strany = 58 | poznámka = Produkcia Soňa Balážová | url = http://www.aic.sk/files/SF-17_18_prev_02_08.pdf | dátum vydania = Január 2018 | dátum prístupu = 23.12.2018 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Lea Pagáčová, Imelda Selková, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová, Jaroslav Hocher (korektúry) | titul = Slovenské filmy 18–19 | kapitola = „Keď draka bolí hlava“ a „Tlmočník“ | strany = 17 a 21 | poznámka = Produkcia Lea Pagáčová | url = http://www.aic.sk/files/SF-18_19_final-prev.pdf | dátum vydania = Január 2019 | dátum prístupu = 19.4.2019 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Imelda Selková, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová | titul = Slovak Films 19–20 | kapitola = „Indián“ | strany = 45 | poznámka = Produkcia Lea Pagáčová | url = http://www.aic.sk/files/SF-19-20_WEB.pdf | dátum vydania = Január 2020 | dátum prístupu = 28.4.2020 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, česky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová | titul = Slovak Films 2020 | kapitola = „Muž so zajačími ušami“ | strany = 13 | poznámka = Produkcia Lea Pagáčová | url = http://www.aic.sk/files/SF-2020_WEB.pdf | dátum vydania = December 2020 | dátum prístupu = 23.8.2021 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, česky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová | titul = Slovak Films New & Upcoming > Berlinale Edition 2021 | kapitola = „Slúžka“ a „Správa o záchraně mrtvého“ | strany = 12 a 21 | poznámka = Produkcia Lea Pagáčová | url = http://www.aic.sk/files/New--Upcoming-2021_Berlinale-ed_WEB.pdf | dátum vydania = Február 2021 | dátum prístupu = 23.8.2021 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, česky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová | titul = Slovak Films New & Upcoming > Berlinale Edition 2021 | kapitola = „Slúžka“ a „Správa o záchraně mrtvého“ | strany = 12 a 21 | poznámka = Produkcia Lea Pagáčová. Dokument uvádza názov druhého diela chybne | url = http://www.aic.sk/files/New--Upcoming-2021_Berlinale-ed_WEB.pdf | dátum vydania = Február 2021 | dátum prístupu = 23.8.2021 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, česky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová | titul = Slovak Films New & Upcoming > Cannes Edition 2021 | kapitola = „Slúžka“ a „Správa o záchraně mrtvého“ | strany = 13 a 21 | poznámka = Produkcia Lea Pagáčová. Dokument uvádza názov druhého diela chybne | url = http://www.aic.sk/files/New--Upcoming-2021_Cannes-ed_WEB.pdf | dátum vydania = Jún 2021 | dátum prístupu = 23.8.2021 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, česky, slovensky}} {{col-end}} == Externé odkazy == {{col-begin}} {{col-2}} *[https://www.zuzanamaurery.sk/kariera/film Filmografia Zuzany Mauréry] na ''zuzanamaurery.sk'' <span style=font-size:95%>(oficiálna stránka)</span> *[http://web.archive.org/web/20171224101503/http://www.sfd.sfu.sk/main.php?ido=2159 Filmografia Zuzany Mauréry] na ''sfd.sk'' ([[Slovenská filmová databáza|SFd]]) *[http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?field=AUK2&term=%22%5Esfu_un_auth%5C*0031122%5C*xa0jsh%5C*si%5E%22 Filmografia Zuzany Mauréry] na ''skcinema.sk'' ([[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) *[https://www.allmovie.com/artist/zuzana-maurery-p302713/filmography Filmografia Zuzany Mauréry] na ''allmovie.com'' ([[All Media Network|AMN]]) {{eng icon}} *[https://www.imdb.com/name/nm1126733/?ref_=fn_al_nm_1#filmography Filmografia Zuzany Mauréry] na ''imdb.com'' ([[Internet Movie Database|IMDb]]) {{eng icon}} {{col-2}} *[http://www.ceskatelevize.cz/lide/zuzana-maurery/ Filmografia Zuzany Mauréry] na ''ceskatelevize.cz'' ([[Česká televize|ČT]]) {{ces icon}} *[http://www.csfd.cz/tvurce/29651-zuzana-maurery/ Filmografia Zuzany Mauréry] na ''csfd.cz'' ([[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]]) {{ces icon}} *[https://www.kinobox.cz/osoba/98633-zuzana-maurery/filmografie Filmografia Zuzany Mauréry] na ''kinobox.cz'' ([[České filmové nebe|ČFN]]) {{ces icon}} *[https://www.fdb.cz/lidi-filmografie-profesni/98633-zuzana-maurery.html Filmografia Zuzany Mauréry] na ''fdb.cz'' (FDb) {{ces icon}} *[https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10074/zuzana-maurery Filmografia Zuzany Mauréry] na ''filmovyprehled.cz'' (NFA) {{ces icon}} {{col-end}} [[Kategória:Zuzana Mauréry|Filmografia]] [[Kategória:Filmografie|Mauréry, Zuzana]] i57yr0pb5nu40q0pv4ct5wikq6yyucm 7429990 7429989 2022-08-25T21:11:07Z Evernit 160276 /* Televízia */ rezia wikitext text/x-wiki [[Súbor:Maurery SVS 1 crop.JPG|náhľad|{{nowrap|Záber z filmu ''Ďakujem, dobre'' (2012),}} odpremietaný na [[Slnko v sieti 2014|V. odovzdávaní cien]] [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]], krátko pred vyhlásením víťazky kategórie [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|Najlepšia herečka]].]] Filmografiu [[Zuzana Mauréry|Zuzany Mauréry]] čoby slovenskej herečky zastupuje k augustu 2022 dvadsaťjeden [[film|celovečerných filmov]] – šestnásť v distribúcii, dva v [[postprodukcia|postprodukcii]] a tri vo [[filmová produkcia|výrobe]]. Na poli krátkometrážnej [[kinematografia|kinematografie]] boli jej príspevky zaznamenané vo ôsmich prípadoch – štyri predstavujú hrané tituly, dva [[dokumentárny film|dokumentárne]], jeden [[spravodajský film|spravodajský]], kým pod zvyšným figuruje ako [[autor|spoluautorka]] [[námet]]u. V rámci [[televízia|televízneho formátu]] bola bez ohľadu na [[dĺžka|metráž]] obsadená do dvanástich štandardných snímkov, piatich minisérií a dvadsiatichtroch [[seriál]]ov (vrátane troch [[antológia|antológií]] či štyroch [[sitkom]]ov). Na báze tzv. [[nové médium|nových médií]] dostupných výhradne [[online]], sa podieľala na jednej [[cestopis|cestopisnej reportáži]]. [[Divadlo (umenie)|Divadelnú kariéru]] umelkyne mapuje vyše päťdesiatka [[divadelná inscenácia|inscenácií]], z toho tridsaťštyri kvázi [[činohra|činoherných]], devätnásť [[muzikál]]ových i jeden [[balet]]. Tri hudobné produkcie naštudovala pre [[javisko]] opakovane. S televíziou Mauréry spolupracovala už v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]], aj keď pôvodne [[cvičiteľ|precvičovaním]] [[aerobik]]u v krátkom športovom cykle [[Československá televízia|ČST]] ''Cvičme v rytme'' (1984 – 1985). Paradoxne, svoj [[debut|herecký debut]] absolvovala aj na [[kino|plátne]] pohybovou komparznou rolou v [[Martin Ťapák|ťapákovskom]] muzikále ''Neďaleko do neba'' (1987), respektíve komplexne až na [[televízor|obrazovke]], a to v [[komédia|komédii]] košického TV štúdia ''Hádaj, kto ti zazvoní'' (1988). Po [[dabing|prepožičaní hlasu]] v prospech [[hlavná postava|hlavnej ženskej postavy]] pre iný stredometrážny film, ''Frajer na ceste'' (1989), jej dodatočné tvorivé počiny <br />z raného obdobia zahŕňovali už len krátke, [[neverbálna komunikácia|neverbálne výstupy]] v TV adaptáciách Miloša Pietora ''Reverend'' (1989) a ''Útrapy z rozumu'' (1990). V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] bola vo [[televízia (prenos)|vysielaní]] prítomná najmä prostredníctvom svojráznych autorských videofilmov [[Radošinské naivné divadlo|RND]] ako napr. ''Výlety v pamäti'' (1993), ''Dobrá správa'' (1995), ''Čierna ovca'' (1997), prípadne sporadických záznamov divadelných hier, opäť prevzatých výlučne z repertoáru jej bývalej [[divadlo (budova)|stálej scény]]. Príležitostne však hosťovala aj na iných profesionálnych doskách, opakovane predovšetkým v [[Slovenské národné divadlo|SND]] a na [[Divadlo Nová scéna|Novej scéne]]. Zatiaľ čo v Národnom si postupne zahrala v [[Historická budova Slovenského národného divadla|historickej budove]] [[Opera Slovenského národného divadla|Opery]] a [[Balet Slovenského národného divadla|baletu]] (1992) či na [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|veľkej]] (1994) i [[Malá scéna Slovenského národného divadla|malej scéne]] (1995) jeho vtedajších [[Činohra Slovenského národného divadla|činoherných sídiel]], v muzikálovom teátre zakotví neskôr ako pravidelný hosť (od r. 1998). Od druhej polovice dekády sa pozvoľna začína objavovať v [[televízny program|programovej skladbe]] súkromnej [[TV Markíza]], kde svoje účinkovanie zahájila sitkomom [[Karol Spišák|Karola Spišáka]] ''Silvánovci'' (1996) a – [[spev|vokálne]] – replikovala v „radošinskej“ [[talk show]] ''Hosť do domu'' (1998). Na [[2000|prelome milénia]] na seba zásadnejšie upozornila po boku [[Oliver Andrásy|Olivera Andrásyho]] a [[Elena Vacvalová|Eleny Vacvalovej]] v ich [[relácia (vysielanie)|humoristickej relácii]] ''Dereš'' (2000 – 2002); následne prenikla do [[biograf]]ov. Na striebornom plátne osobitne debutovala ako Katy v [[koprodukcia|koprodukčnej]] romantickej [[dráma|dráme]] ''Brucio nel vento'' (2001) talianskeho režiséra Silvia Soldiniho, na ktorú nadviazala stvárnením Viery v psychologicky ladenej hre Laury Sivákovej ''[[Quartétto]]'' (2002). Za výkon v jej štvrtom kinofilme, ''Návrat bocianov'' (2007) od Martina Repku, obdrží [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon|svoju prvú nomináciu]] na cenu [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[SFTA]] | titul = Slnko v sieti | kapitola = „2008“ – „Nominácie“ | url = http://web.archive.org/web/20160407162335/http://www.slnkovsieti.sk/2008/nominacie/ | dátum vydania = 2008 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = [[Slovenská filmová a televízna akadémia]]}}</ref> Počnúc [[0. roky 21. storočia|prvou dekádou 21. storočia]] už dostáva principiálnejšie postavy takisto na obrazovkách, kde jej častý angažmán zabezpečujú epizódne aj regulárne seriálové úlohy. S výnimkou ''[[Mesto tieňov|Mesta tieňov]]'' (2008) uvedeného TV Markíza, to boli ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]'' (2009 – 2014), ''[[Ako som prežil]]'' (2009), ''[[Keby bolo keby]]'' (2009) alebo ''[[Odsúdené]]'' (2009 – 2010); tieto zo stajne [[TV JOJ]] či v spolupráci s TV Barrandov. Divákom [[Česká televize|ČT]] sa pre zmenu výraznejšie predstaví ústrednou rolou v Repkových ''Skrývačkách'' (2008), vyrobených [[Ostrava|ostravským]] TV štábom. Na javisku sa už vtedy ako umelkyňa na [[slobodné povolanie|voľnej nohe]] venuje viac-menej iba spevohre. Naďalej vystupuje prevažne v muzikáloch Novej scény (2000 – 2004), postranne tiež v hudobných inscenáciách SND (2002, 2008), no etabluje sa aj v brnenskom [[Mestské divadlo Brno|Mestskom divadle]] (2004, 2007 – 2009) či prechodne pod viedeňskou [[spoločnosť s ručením obmedzeným|produkčnou značkou]] [[Vereinigte Bühnen Wien|VBW]] (2005 – 2007). [[10. roky 21. storočia|Nasledujúce desaťročie]] zahájila Mauréry víťazstvom v diváckej súťaži ''Showdance'' (2010) TV stanice JOJ. Nedlho nato sa čoby herečka vrátila po dlhej odmlke na obrazovky verejnoprávnej TV, a to v podobe dvoch samostatných epizód zo seriálov ''Nesmrteľní'' (2010) a ''Zlomok sekundy'' (2011); za výkon v druhej jej Literárny fond udelil prémiu.<ref name=lf>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = LF | titul = Správa o činnosti LF v roku 2012 | kapitola = „Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia“ – „Prémie“ | strany = 46 | url = http://litfond.sk/subory/Spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_LF_v_roku_2012.pdf | dátum vydania = Február 2013 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = Literárny Fond}}</ref> Zo strany [[Ostrava|ostravského]] štúdia [[Česká televize|Českej televízie]] dostáva novú príležitosť, tentokrát v seriáli Pavla Jandourka ''4teens'' (2011). Na plátne jej úspech kulminuje hneď po tom, ako jej obe postavy stvárnené v celovečerných filmoch ''Ďakujem, dobre'' (2013) Mátyása Priklera a ''Colette'' (2013) Milana Cieslara vynášajú dvojnásobnú nomináciu SFTA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti | kapitola = „2014“ – „Nominácie“ | url = http://web.archive.org/web/20140721055418/http://www.slnkovsieti.sk/2014/nominacie/ | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = Slovenská filmová a televízna akadémia}}</ref> Zatiaľ čo na Slovensku získava cenu Igric<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFZ, ÚSTT a LF | titul = 25. Igric 2014 – Protokol o udelení cien (Výročné národné tvorivé ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu r. 2013) | kapitola = „Igric a tvorivé prémie“ | url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132525-Ceny_IGRIC_a_Tvoriv___pr__mie_2014.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 12.5.2015 | vydavateľ = ilovefilm, s.r.o}}</ref> i [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|medzi herečkami]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti | kapitola = „2014“ – „Držitelia Slnka v sieti 2014“ | url = http://web.archive.org/web/20160407113727/http://www.slnkovsieti.sk/2014/drzitelia-slnka-vnbspsieti-2014/ | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = Slovenská filmová a televízna akadémia}}</ref> v [[Česko|Česku]] je po prvýkrát nominovaná na [[Český lev|Českého leva]] vo vedľajšej ženskej kategórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Česká filmová a televizní akademie|ČFTA]] | titul = Ceny ČFTA | kapitola = „2013“ – „Nominace“ | url = http://www.filmovaakademie.cz/cz/2013/nominace | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = [[Česká filmová a televizní akademie]] | jazyk = [[čeština|česky]]}}</ref> == Filmografia == === Film === {| class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(epizóda)</span> ! width=21%| Rola ! colspan=2 width=49%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(krajina • výroba • žáner • premiéra • réžia)</span> |- | align=center| 1987 | ''Neďaleko do neba'' | Tanečnica – [[čert]] (komparz) | [[Česko-Slovensko|CS]] ([[slovenčina|slov.]]) • [[Slovenská filmová tvorba|SFT]] / [[Československá televízia|ČST]] • [[muzikál]] (neuved. v titulkoch) • p. 16.10.1987 • r. [[Martin Ťapák]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] | titul = Neďaleko do neba | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000149-Nedaleko-do-neba-hrany-film | dátum vydania = 21.2.2022 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | align=center| 2001 | ''Brucio nel vento'' <br />(al. ''Burning in the Wind'') | Katy | [[Taliansko|IT]] / [[Švajčiarsko|CH]] ([[taliančina|tal.]]/[[francúzština|fran.]]) • Albachiara / Rai Cinema / Vega Film v [[koprodukcia|kopr.]] s [[Radiotelevisione svizzera|RTSI]] • dráma • [[premiéra|p.]] 18.1.2002 • [[réžia|r.]] [[Silvio Soldini]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze talianskeho filmového ústavu Istituto Luce - Cinecittà, príp. oficiálnu [[tlačová správa|tlačovú správu]]: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Luce Cinecittà | titul = Brucio nel vento | url = https://www.filmitalia.org/p.aspx?t=film&l=it&did=27399 | dátum vydania = 2002 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = filmitalia.org | jazyk = anglicky/taliansky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = CERRI, Lionello; MUSINI, Luigi | titul = Brucio nel vento: un film di Silvio Soldini | kapitola = „Scheda tecnica“, „Cast artistico“, „Sinossi“ | strany = 1–4 | url = http://www.kinoweb.it/cinema/brucio_nel_vento/presskit/pressbook.pdf | dátum vydania = 2002 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = kinoweb.it | jazyk = taliansky}}</ref> |- | align=center| 2002 | ''[[Quartétto]]'' | Viera | [[Slovensko|SK]] / [[Česko|CZ]] (slov.) • [[Rudolf Biermann|Charlie's]] / [[Česká televize|ČT]] • dráma • p. 29.11.2002<ref name=navstevnost2000-2007>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ULMAN, Miro | titul = Návštevnosť slovenských dlhometrážnych filmov 2000 – 2007 (podľa počtu divákov) | url = http://old.filmsk.sk/downloads/0208/tema_tabulka.pdf | dátum vydania = 31.12.2007 | dátum prístupu = 28.5.2020 | kapitola = „Návrat bocianov“ a „Quartétto“ | vydavateľ = filmsk.sk}}</ref> • r. [[Laura Siváková]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého [[Národní filmový archiv|NFA]]: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Quartétto | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film | dátum vydania = 23.11.2005 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Quartétto | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/18924/quartetto | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- |align=center| 2007 | ''Návrat bocianov'' <br />(al. ''Rückkehr der Störche'') | Gita | SK / [[Nemecko|DE]] / CZ ([[nemčina|nem.]]/slov.) • Sen Film / Stoked Film v kopr. s Hoo Doo Production a v [[spolupráca|spol.]] s [[Hessischer Rundfunk|HR]] / Arte • dráma • p. 20.9.2007<ref name=navstevnost2000-2007/> • r. [[Martin Repka]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Návrat bocianov | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film | dátum vydania = 8.1.2008 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Návrat čápů | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/56407/navrat-capu | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | align=center| 2009 | ''Nebo, peklo... zem'' | Vanesa, speváčka{{#tag:ref|Záverečné titulky diela uvádzajú zámenu jej role (Vanesa) s rolou [[Elena Podzámska|E. Podzámskej]] (Denisa), v dôsledku čoho dochádza k chybnej interpretácii i v archívoch dostupných databáz.|group="p"}} | SK / CZ (slov.) • Trigon Production v kopr. s [[Slovenská televízia|STV]] / ČT / Damit • dráma • p. 16.4.2009<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BERNÁT, Daniel | titul = Recenzia: Nebo, peklo... zem. A pominuteľný zážitok | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/32067-recenzia-nebo-peklo-zem-a-pominutelny-zazitok | dátum vydania = 16.4.2009 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> • r. Laura Siváková | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Nebo, peklo... zem | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044281-Nebo-peklo-zem-hrany-film | dátum vydania = 8.4.2009 | dátum prístupu = 22.5.2020 | poznámka = Zdroj uvádza zámenu jej role s E. Podzámskou | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | align=center| 2010 | ''Mŕtvola musí zomrieť'' | Andyka | SK (slov.) • Trigon Production / STV • [[komédia]] • p. 14.9.2011 • r. [[Jozef Paštéka]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Mŕtvola musí zomrieť | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-071802-Mrtvola-musi-zomriet-hrany-film | dátum vydania = 24.5.2011 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | align=center| 2012 | ''Ďakujem, dobre'' | Zuza, matka | SK (slov./[[maďarčina|maď.]]) • MPhilms • tragikomédia • p. 24.1.2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KINCELOVÁ, Emília | titul = Filmová recenzia: Ďakujem, dobre | url = https://www.kinema.sk/filmova-recenzia/34057/dakujem-dobre.htm | dátum vydania = 6.2.2013 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = kinema.sk}}</ref> • r. [[Mátyás Prikler]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Ďakujem, dobre | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film | dátum vydania = 12.6.2012 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | align=center| 2013 | ''Colette'' | Broderová, kápo | CZ / SK / [[Holandsko|NL]] ([[angličtina|ang.]]/[[dabing|dab.]]) • Happy Celluloid v kopr. s ČT / Wandal Production / [[Universal Production Partners|UPP]] / [[Barrandov Studio]] / [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] • dráma • p. 11.9.2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PODSKALSKÁ, Jana | titul = Colette míří do kin, hlavně za mladými | url = https://www.denik.cz/film/colette-miri-do-kin-hlavne-za-mladymi-20130905.html | kapitola = „Pražská premiéra za účasti Lustigovy dcery“ | dátum vydania = 5.9.2013 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''Deník'' | jazyk = česky}}</ref> • r. [[Milan Cieslar]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Colette | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film | dátum vydania = 12.6.2012 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Colette | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400571/colette | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | align=center| 2015 | ''Vojtech'' | Elena, Vojtechova manželka | SK (slov.) • Cultfilm / Grimaldi Production v spol. s RTVS • komédia • p. 16.12.2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Vojtech > Release Info | url = https://www.imdb.com/title/tt5432650/releaseinfo?ref_=tt_ov_inf | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = [[Internet Movie Database|IMDb]] | jazyk = anglicky}}</ref> • r. [[Viktor Csudai]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Vojtech | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-236812-Vojtech-hrany-film | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | align=center| 2016 | ''[[Učiteľka (film)|Učitelka]]''{{#tag:ref|Dielo, resp. jeho názov, je v distribúcii s úvodnými i záverečnými titulkami výhradne v češtine.|group="p"}} | Mária Drazdechová ([[hlavná postava|titul. rola]]) | SK / CZ (slov./[[čeština|čes.]]) • RTVS / PubRes / Offside Men / ČT • dráma • p. 4.7.2016<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = VLASÁK, Zbyněk | titul = Festivalový deník 04 | url = https://www.kviff.com/cs/festivalovy-denik-soubor/2016/94272 | strany = 2 | poznámka = Oficiální deník 51. ročníku [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|MFF KV]] | kapitola = „Hlavní soutěž“ > „Jan Hřebejk natočil svou normalizační ''Učitelku'' celou na Slovensku“ | dátum vydania = 4.7.2016 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = ''[[Právo (denník)|Právo]]''}}</ref> • r. [[Jan Hřebejk]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Učiteľka | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251413-Ucitelka-hrany-film | dátum vydania = 3.6.2016 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Učitelka | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400766/ucitelka | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | align=center| 2017 | ''Zahradnictví'' * „Dezertér“ | Makarovová, vedúca [[Sovietsky zväz|sovietskej]] delegácie / [[náčelník|náčelníčka]] [[sekretár|sekretariátu]] | CZ / SK / [[Poľsko|PL]] (čes.) • Fog’n’Desire Films v kopr. s ČT / Barrandov Studio / Innogy / HN Film / MagicLab / Kino 64 U Hradeb / Heaven’s Gate / Europe Visual Consulting / Sokol Kollar / KFS Production / RTVS / Mental Disorder4 / Chimney • II. diel filmovej [[trilógia |trilógie]] • p. 28.9.2017 • r. Jan Hřebejk | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Zahradnictví: Dezertér | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270489-Zahradnictvi-Dezerter-hrany-film | dátum vydania = 3.6.2016 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Zahradnictví: Dezertér | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401670/zahradnictvi-dezerter | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2018 | ''Tlmočník'' <br />(al. ''Dolmetscher'') | Edita | SK / CZ / [[Rakúsko|AT]] (slov./nem.) • Titanic / [[Rudolf Biermann|In Film]] / Coop99 Filmproduktion v kopr. s RTVS / ČT a v spol. s [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] • [[road movie]] • p. 23.2.2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Tlmočník v sekcii Berlinale Special | kapitola = „Projekcie“ | url = http://www.aic.sk/aic/sk/v-zahranici/berlinale/tlmocnik-v-sekcii-berlinale-special.html | dátum vydania = 6.2.2018 | dátum prístupu = 30.5.2020 | vydavateľ = AIC}}</ref> • r. [[Martin Šulík]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Tlmočník | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269604-Tlmocnik-hrany-film | dátum vydania = 3.6.2016 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Tlumočník | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401728/tlumocnik | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | ''Když draka bolí hlava'' <br />(al. ''Keď draka bolí hlava'') | Kráľovná Anna | CZ / SK (čes./slov.) • Petarda Production v kopr. s Moravia Steel / Filmpark Production / RTVS / FilmWorx Studios • [[rozprávka]] • p. 25.10.2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Když draka bolí hlava | url = https://www.csfd.cz/film/601777-kdyz-draka-boli-hlava | kapitola = „Premiéry“ | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> • r. [[Dušan Rapoš]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Keď draka bolí hlava | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269602-Ked-draka-boli-hlava-hrany-film | dátum vydania = 3.6.2016 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Když draka bolí hlava | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401840/kdyz-draka-boli-hlava | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2020 | ''Muž so zajačími ušami'' <br />(al. ''Muž se zaječíma ušima'') | Mirka, Katarínina mama | SK / CZ (slov./čes.) • Titanic / In Film v kopr. s RTVS / ČT • tragikomédia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Pripravované slovenské filmy / Upcoming Slovak Films | kapitola = „Muž so zajačími ušami“ / „The Man with Hare Ears“ | url = https://www.aic.sk/slovak-films/23658.html | dátum vydania = 30.3.2020 | dátum prístupu = 30.5.2020 | vydavateľ = AIC | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> • p. 10.10.2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WFF | titul = 36 Warsaw Film Festival Schedule | url = https://wff.pl/files/36WFF_Film_Schedule.pdf | kapitola = Multikino Złote Tarasy Sala 3 / sobota 10.10. > „The Man with Hare Ears“ | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 15.11.2020 | vydavateľ = wff.pl | jazyk = poľsky/anglicky}}</ref> • r. Martin Šulík | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Muž so zajačími ušami | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288039-Muz-so-zajacimi-usami-hrany-film/ | dátum vydania = 22.12.2020 | dátum prístupu = 23.8.2021 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Muž se zaječíma ušima | url = ''v príprave'' | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 23.8.2021 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | ''Matky'' | Lada, Eliškyna mama | CZ (čes./slov.) • Up&Up Production v kopr. s Bontonfilm Studios / B3F Development • komédia • p. 19.7.2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]] | titul = Matky (2020) | url = https://www.csfd.cz/film/825102-matky | kapitola = „Premiéry“ | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 4.9.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> • r. [[Vojtěch Moravec]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = red; VAGNER, G | titul = Matky mají dotočeno, do kin jdou v listopadu | url = https://www.totalfilm.cz/2020/08/matky-video/ | dátum vydania = 29.8.2020 | dátum prístupu = 4.9.2020 | vydavateľ = totalfilm.cz | jazyk = česky}}</ref> |- | align=center| 2021 | ''Zpráva o záchraně mrtvého'' | Matka | CZ / SK / [[Francúzsko|FR]] (čes.) • Sirius Films v kopr. so SilverArt / ČT / RTVS / Bocalupo Films / Synergia Film / PFX / Samuelson / Sounderground • dráma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TOČÍKOVÁ VOJTEKOVÁ, Zuzana | titul = PRODUCTION: Václav Kadrnka Starts Postproduction of Czech/Slovak Saving One Who Was Dead | kapitola = „Production information“ | url = https://www.filmneweurope.com/news/slovakia-news/item/120095-production-vaclav-kadrnka-starts-postproduction-of-czech-slovak-saving-one-who-was-dead | dátum vydania = 5.6.2020 | dátum prístupu = 20.6.2020 | vydavateľ = filmneweurope.com | jazyk = anglicky}}</ref> • p. 26.8.2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|MFF KV]] | titul = 55.MFF Karlovy Vary | kapitola = Hlavní soutěž > „Zpráva o záchraně mrtvého“ | url = https://www.kviff.com/cs/program/film/57/34374-zprava-ozachrane-mrtveho | dátum vydania = 6.8.2021 | dátum prístupu = 6.8.2021 | vydavateľ = kviff.com | jazyk = anglicky/česky}}</ref> • r. [[Václav Kadrnka]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KUČERA, Jiří | titul = Skončilo natáčení filmu podle skutečné události „Zpráva o záchraně mrtvého“ od režiséra Václava Kadrnky | kapitola = Info o filmu | url = https://www.tvguru.cz/skoncilo-nataceni-filmu-podle-skutecne-udalosti-zprava-o-zachrane-mrtveho-od-rezisera-vaclava-kadrnky | dátum vydania = 3.6.2020 | dátum prístupu = 20.6.2020 | vydavateľ = tvguru.cz | jazyk = česky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2022 | ''Slúžka'' | Milosťpani „Gnädige“ | SK / CZ / [[Maďarsko|HU]] (slov.) – v [[postprodukcia|postprodukcii]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Služka / The Chambermaid | url = http://www.aic.sk/slovak-films/21864.html | kapitola = „Premiéry“ | dátum vydania = 13.11.2021 | dátum prístupu = 7.3.2022 | vydavateľ = aic.sk | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> • Bright Sight Pictures v kopr. s RTVS / Cineart TV / ČT / Ristretto • dráma • p. 27.10.2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Služka | url = https://www.csfd.cz/film/822327-sluzka/prehled/ | kapitola = „Premiéry“ | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 29.10.2021 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> • r. [[Mariana Čengel Solčanská]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bright Sight Pictures | titul = The Chambermaid | kapitola = Úvod a „Synopsis“ | url = https://www.brightsight.sk/portfolio/the-chambermaid | dátum vydania = 12.2.2020 | dátum prístupu = 30.5.2020 | vydavateľ = brightsightpictures.sk | jazyk = anglicky}}</ref> |- | ''Muž, který stál v cestě'' | Riva Kriegelová | CZ / [[Ukrajina|UA]] / [[Litva|LT]] (čes.) – v postprodukcii • Bio Illusion • dráma • p. Jar 2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠŤÁSTKA, Tomáš | titul = Film Muž, který stál v cestě je hotov. Politika Kriegela si zahraje Töpfer | kapitola = | url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/muz-ktery-stal-v-ceste-tomas-topfer-film-frantisek-kriegel.A220819_094128_filmvideo_ts | dátum vydania = 19.8.2022 | dátum prístupu = 24.8.2022 | vydavateľ = idnes.cz | jazyk = česky}}</ref> • r. [[Petr Nikolaev]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bio Illusion | titul = Filmy > Připravujeme | url = https://bioillusion.cz/projekt/muz-ktery-stal-v-ceste/ | kapitola = „Muž, který stál v cestě“ | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 24.8.2022 | vydavateľ = bioillusion.cz | jazyk = česky}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2023 | ''Amerikánka'' | Vychovateľka | CZ (čes.) – vo výrobe • Heaven’s Gate v kopr. s ČT / Barrandov Studio • dráma • p. Jeseň 2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = red / TURNER, Johana (zdroj) | titul = Amerikánka dostane filmovou verzi, natáčení začne letos v listopadu | kapitola = odst. 3 | url = https://www.totalfilm.cz/2021/07/amerikanka-dostane-filmovou-verzi-nataceni-zacne-letos-listopadu/ | dátum vydania = 28.7.2021 | dátum prístupu = 7.3.2022 | vydavateľ = totalfilm.cz | jazyk = česky}}</ref> • r. [[Viktor Tauš]] | rowspan=3 align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HLOUŠKOVÁ, Lenka | titul = Zuzana Mauréry: Základnu mám stále v Bratislavě | kapitola = „Na čem pracujete právě teď, co přijde na jaře, po Lvech?“ | url = https://www.novinky.cz/kultura/cesky-lev/clanek/zuzana-maurery-zakladnu-mam-stale-v-bratislave-40387376 | dátum vydania = 26.2.2022 | dátum prístupu = 7.3.2022 | vydavateľ = novinky.cz | jazyk = česky}}</ref> |- | ''Její tělo'' | Matka | CZ (čes.) – v príprave • dráma • r. [[Natálie Císařovská]] |- | ''Kdo je tady nejlepší?'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| —nedostupné— | CZ (čes.) – v príprave • komédia • r. [[Tomáš Mašín]] |- ! colspan=5 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| Krátky film |- | align=center| 1990 | ''Kinožurnál 02/1990'' | účinkujúca<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] | titul = [Vysokoškoláci]. 1. šot | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-154663-Vysokoskolaci-1-sot-filmovy-sot | kapitola = „In“ a „PH – osobné meno“ | dátum vydania = 20.5.2014 | dátum prístupu = 7.10.2019 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> | CS (slov./čes.) • SFT • [[žurnál (film)|spravodajský filmový týždenník]]{{#tag:ref|Žurnál sa retrospektívne premietal v rámci VI. ročníka vzdelávacieho seminára ''KADU'', ktorý sa konal v dňoch 5. – 7.11.2019 v bratislavskom kine Lumière.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KADU | editori = Martina Mašlárová, Marta Šuleková | ilustrátori = Ondrej Urban (grafický dizajn) | titul = 30 rokov po Nežnej vo filme a divadle (6. ročník vzdelávacieho seminára o divadle a filme) | poznámka = Programový bulletin KADU 2019 | kapitola = „6. 11. 2019“ a „Kinožurnál 2/1990“ | url = http://www.kadu.sk/wp-content/uploads/2019/11/KADU19-PROGRAMOVY-ZOSIT_03a.pdf | dátum vydania = 2019 | strany = 6 a 10 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = Kabinet audiovizuálnych divadelných umení}}</ref>|group="p"}} • p. Február 1990 • r. [[Peter Lukáčik]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Kinožurnál. 2/1990 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-095208-Kinozurnal-21990-cislo-filmoveho-zurnalu | dátum vydania = 23.9.2012 | dátum prístupu = 7.10.2019 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | align=center| 2007 | ''I Am Bigger and Better'' <br />(al. ''Jsem větší a lepší'') | [[námet]] (spoluautorka) | CZ (čes.) • [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] / AniFilm / UPP • [[animácia (film)|animovano]]-hraný [[vedecká fantastika|sci-fi]] film • p. 27.10.2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = KomiksFEST! 2007 (2. ročník) | kapitola = „První komiksová sobota La Fabrika“ | url = http://komiksfest.cz/2015/dwnld/KF!_programova-skladacka-2007.pdf | dátum vydania = 2007 | strany = 2 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = komiksfest.cz}}</ref> • r. [[Martin Duda]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Jsem větší a lepší | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0055509-Jsem-vetsi-a-lepsi-film-2008 | dátum vydania = 12.4.2011 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = I Am Bigger and Better | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/58214/i-am-bigger-and-better | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | jazyk = anglicky/česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz}}</ref> |- | align=center| 2009 | ''Ďakujem, dobre'' | Zuza, matka | SK (slov./maď.) • [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AFF | editori = Miro Ulman | prekladatelia = Translata PM | ilustrátori = Adrián Juráček | Waldemar Švábenský | titul = 18. Art Film Fest – Katalóg | kapitola = „Krátke filmy“ („Ďakujem, dobre“) | strany = 52 | url = http://web.archive.org/web/20150916082905/http://www.artfilmfest.sk/fileadmin/user_upload/na-stiahnutie/aff2010web/AFF2010_katalof_web.pdf | dátum vydania = 2010 | dátum prístupu = 10.7.2014 | poznámka = Slovenské korektúry: Monika Krajčiová | vydavateľ = Art Film | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> • hraný film (pôvod. verzia) • p. 2.3.2010<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Děkuji, dobře (studentský film) | url = https://www.csfd.cz/film/275788-dekuji-dobre/ | kapitola = „Premiéry“ | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> • r. Mátyás Prikler | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Ďakujem, dobre | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film | dátum vydania = 15.6.2012 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2011 | ''Prelud'' | Žena pred rozvodom | SK (slov.) • FTF VŠMU • hraný film • p. 20.10.2011 • r. [[Lucia Halmová]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2011 | kapitola = „Hrané filmy – Prelud“ a „Štvrtok 20.10. 2011 – Divadlo LAB“ | strany = 27 a 100 | url = http://web.archive.org/web/20140726152728/https://ftf.vsmu.sk/files/katalogAcko2011web.pdf | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 15.7.2014 | vydavateľ = [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]] | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> |- | ''... a já, Katarína Kolníková'' | komentár / archívne zábery | SK (slov.) • Notes Production / [[Slovenská televízia|STV]] • stredometrážny hraný [[dokumentárny film|dokument]] (uved. ako Zuzana Maurery) • p. 8.11.2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = MFF Bratislava 2011 aj so slovenskými filmami | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/mff-bratislava-2011-aj-so-slovenskymi-filmami.html | kapitola = „Made in Slovakia“ | dátum vydania = 25.10.2011 | dátum prístupu = 25.5.2020 | vydavateľ = AIC}}</ref> / 24.12.2011 ([[Televízia|TV]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BERNÁT, Daniel | titul = Veľa princezien... a Katarína Kolníková | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/58384-vela-princezien-a-katarina-kolnikova/ | kapitola = odst. 1 a 3 | dátum vydania = 22.12.2011 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = ''Pravda''}}</ref>• r. [[Juraj Štepka]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | editori = Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman | prekladatelia = Zuzana Dudášová (vrátane korektúr) | ilustrátori = Peter Juríček | titul = Slovenské filmy 11–12 | kapitola = „...a já, Katarína Kolníková“ | strany = 68 | url = http://www.aic.sk/files/2012AIC/Slovak-Films-2011-12/slovak_films_11-12.pdf | dátum vydania = Január 2012 | dátum prístupu = 10.7.2014 | poznámka = Produkcia: Marián Brázda | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2014 | ''Almost There'' | Matka / [[scenár]] (spoluautorka) | SK (slov.) • FTF VŠMU • hraný film (uved. ako Zuzana Maurery) • p. 23.8.2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Film Racing | titul = 13th Annual 24 Hour Film Race | kapitola = „Top Films & Awards“ | url = http://web.archive.org/web/20150106050940/http://www.filmracing.com/24/films2014.htm | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = filmracing.com | jazyk = anglicky}}</ref> • r. [[Zuzana Marianková]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2014 | kapitola = „Almost There“ | strany = 22 | url = https://vdocuments.mx/acko-festival-2014-brozura.html | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = FTF VŠMU | miesto = Bratislava}}</ref> |- | align=center| 2015 | ''Pomôžeme si'' | Manželka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | redaktori = Zuzana Mojžišová (šéfredaktorka) | autor = LIBANTOVÁ, Jana | ilustrátori = Eva Filová (vizuálna koncepcia a layout), Marek Franko (obálka) | titul = Frame / Študentské konfrontácie | kapitola = „Pomôžeme si (réžia: Zuzana Marianková)“ | strany = 204–205 | url = https://ftf.vsmu.sk/wp-content/uploads/sites/3/2017/02/FRAME_2016_1.pdf | dátum vydania = Január 2016 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = FTF VŠMU | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | SK (slov.) • FTF VŠMU • hraný film • p. 15.10.2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2015 | kapitola = „Program > Štvrtok 15.10.“ | strany = 1 | url = http://festivalacko.sk/archiv/2015 | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = FTF VŠMU | miesto = Bratislava}}</ref> • r. Zuzana Marianková | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HORVÁTH, Michal | titul = Pomôžeme si | url = http://michalhorvath.com/sk_SK/2015/10/15/help-you | dátum vydania = 15.10.2015 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = michalhorvath.com}}</ref> |- | align=center| 2016 | ''Prvá'' * „Botanička [[Izabela Textorisová]]“ | audiokomentár ([[hlas (zvukový prejav)|hlas]]) | SK (slov.) • Hitchhiker Cinema / RTVS{{#tag:ref|Niektoré zdroje uvádzajú SFÚ ako koproducenta, tento sa však nepodieľal na samotnej výrobe diela. Je akurát spoludržiteľom autorských práv z dôvodu poskytnutia archívnych záberov.|group="p"}} • VIII. diel [[antológia|antológie]] životopisných dokumentov • p. 18.4.2016<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Kino Lumière | titul = PRVÁ: Izabela Textorisová | url = https://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-8409/film-238010 | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = kino-lumiere.sk}}</ref> / 31.10.2016 (TV)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = TV program > Prvá | url = https://www.rtvs.sk/televizia/program/11211/109941 | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> • r. [[Jana Bučka]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Prvá [DVD] | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-262966-Prva-DVD | dátum vydania = 29.1.2018 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias •„p.“ indikuje premiéru •„r.“ indikuje režiséra) <br />Údaje prevzaté zo záverečných titulkov uvedených diel, príp. záznamov filmového archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] v Bratislave a [[Národní filmový archiv|NFA]] v Prahe |} === Televízia === {| class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(epizóda)</span> ! width=21%| Rola ! colspan=2 width=49%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(krajina • výroba • žáner • premiéra • réžia)</span> |- | align=center| 1988 | ''Hádaj, kto ti zazvoní'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| —nedostupné— | CS (slov.) • ČST [[Košice]]<ref name=donoval>{{Citácia knihy | priezvisko = Donovalová | meno = Katarína | redaktori = [[Peter Klinec]] | titul = [[Alojz Čobej]]: Výberová personálna bibliografia | vydanie = I | vydavateľ = [[Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici|VKMK]] | miesto = [[Banská Bystrica]] | rok = 2005 | isbn = 80-88783-36-4 | id = [[European Article Number|EAN]] 9788088783367 | kapitola = „337. ''Hádaj, kto ti zazvoní?''“ | poznámka = Réžia Marcel Dekanovský. – ČSTv (Košice), 1988. – 60´ televízna komédia | strany = 20 | url = https://www.vkmk.sk/download_file_f.php?id=931973 | dátum prístupu = 23.5.2020}}</ref> • stredometrážna komédia • p. (nedostupné) • r. [[Marcel Dekanovský]]<ref name=donoval/> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Hádaj, kto ti zazvoní | url = https://www.csfd.cz/film/688069-hadaj-kto-ti-zazvoni/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 1989 | ''Frajer na ceste'' | Eva Zrubecová (hlas)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Internet Movie Database|IMDb]] | titul = Frajer na ceste | url = https://www.imdb.com/title/tt9598074 | kapitola = „Cast“ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = imdb.com | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> | CS (slov.) • ČST • stredometrážny road movie (neuved. v titulkoch) • p. (nedostupné) • r. [[Oleg Makara-Kalmáry]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Frajer na ceste | url = https://www.csfd.cz/film/295481-frajer-na-ceste | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Reverend'' * Časť I. „Maliar“ | Slečna Želka | CS (slov.) • ČST • 2-dielna [[biografický román|životopisná miniséria]] • p. 1991<ref>{{Citácia knihy | autor = | editori = Antonia Bartošová, Katarína Janečková | titul = [[Ondrej Sliacky]]: Výberová personálna bibliografia | vydanie = I | vydavateľ = [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|PdF UK]] – [[Akademická knižnica Univerzity Komenského v Bratislave|Akademická knižnica]] | miesto = [[Bratislava]] | rok = December 2016 | isbn = | kapitola = „Televízna tvorba (Pôvodné TV inscenácie a inscenácie na motívy)“ | poznámka = [PDF] | strany = 83 (''Reverend I.-II'') | url = https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Akademicka_Kniznica_Pdf_UK/dokumenty/bibliografia_Ondrej_Sliacky.pdf | dátum prístupu = 11.7.2020}}</ref> • r. [[Miloš Pietor]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Reverend | url = https://www.csfd.cz/film/215151-reverend | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1990 | ''Útrapy z rozumu'' | Vnučka kniežat Tugouchovských | CS (slov.) • ČST • [[komediálna dráma|satirická dráma]] • p. (nedostupné) • r. Miloš Pietor | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Útrapy z rozumu | url = https://www.csfd.cz/film/245467-utrapy-z-rozumu | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1992 | ''Posledný krajec'' | Zemanova dcéra | SK (slov.) • STV • krátka [[rozprávka]] (neuved. v titulkoch)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ''[[SME]]'' | titul = Film > Posledný krajec | url = https://tvprogram.sme.sk/p/868637/posledny-krajec | kapitola = „Hrajú“ | dátum vydania = 1997 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = sme.sk}}</ref> • p. (nedostupné) • r. [[Lucia Šebová]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Posledný krajec | url = https://www.csfd.cz/film/225141-posledny-krajec | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1993 | ''Výlety v pamäti'' <br />(al. ''Loď Svet'') | [[Pola Negri|Pola „Apolónia Chalupcová“ Negri]], slečna Negriová | SK (slov.) • STV • [[veselohra]] [[Radošinské naivné divadlo|RND]] s pesničkami (uved. ako Zuzana Maurery) • p. 1.1.1994<ref name=kendral>{{Citácia knihy | autor = KENDRALOVÁ, Ivana | editori = Veronika Valentová (ved. práce) | titul = Radošinské naivné divadlo | vydanie = I | vydavateľ = [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity|FF MU]] – Ústav hudební vědy | miesto = [[Brno]] | rok = 2013 | isbn = | kapitola = „Deväťdesiate roky“ | poznámka = [[Diplomová práca|DP]] [PDF] | strany = 27 (TV premiéra), 29 (pôvod. obsadenie) | url = https://is.muni.cz/th/g4l9r/diplomova_praca.pdf | dátum prístupu = 24.5.2020}}</ref> • r. [[Juraj Nvota]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Výlety v pamäti | url = https://www.csfd.cz/film/257608-vylety-v-pamati | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1994 | ''Diagnóza: Vajíčko'' | Róza | SK (slov.) • STV • satirická dráma • p. 27.3.1995 ([[Jednotka (RTVS)|STV1]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TINKOVÁ, Alexandra | titul = Svet ako vajíčko (recenzia/televízia) | url = https://www.sme.sk/c/2118843/svet-ako-vajicko-recenzia-televizia.html | kapitola = odst. 1–2 | dátum vydania = 29.3.1995 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • r. [[Ľuba Velecká]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Diagnóza: Vajíčko | url = https://www.csfd.cz/film/212531-diagnoza-vajicko/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1996 | ''Silvánovci'' | Hanka | SK (slov.) • [[TV Markíza|Markíza]] / Charlie's v kopr. s ČT • [[sitkom]] • p. 1.9.1996<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš; AUGUSTÍN, Radoslav; | titul = Markíza vrátila Silvánovcov | url = https://medialne.trend.sk/internet/markiza-vratila-silvanovcov | poznámky = odst. 2 (premiéra), odst. 7 (produkcia) | dátum vydania = 7.8.2008 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]''}}</ref> • r. [[Karol Spišák]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Silvánovci | url = https://www.csfd.cz/film/77663-silvanovci/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1997 | ''Čierna ovca'' | Jana, slovenčinárka | SK (slov.) • STV • komédia RND (uved. ako Zuzana Maurery) • p. 1.3.1997 (STV1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TINKOVÁ, Alexandria | titul = Film Čierna ovca pobavil, aj zaskočil (recenzia/televízia) | url = https://www.sme.sk/c/2066793/film-cierna-ovca-pobavil-aj-zaskocil-recenzia-televizia.html | kapitola = odst. 2 | dátum vydania = 4.3.1997 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • r. Juraj Nvota | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Čierna ovca | url = https://www.csfd.cz/film/227889-cierna-ovca | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center rowspan=3| 1998 | ''Svetlo'' | TV masérka | SK (slov.) • STV / Štúdio Koliba / JMB Film & TV Production • psychologická dráma • p. (nedostupné) • r. [[Igor Kováč]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Svetlo | url = https://www.csfd.cz/film/194889-svetlo | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Veselý strach'' | Mama<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Trigon Production | titul = Veselý strach | url = https://trigon-production.sk/sk/trigon-movie/vesely-strach | kapitola = „Štáb a herci“ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = trigon-production.sk}}</ref> | SK (slov.) • STV / Trigon Production • seriál animovano-hraných večerníčkov<ref>{{Citácia knihy | autor = RTVS | titul = Seriály pre deti a mládež | vydavateľ = rtvs.sk | rok = 2016 | kapitola = „Veselý strach“ | poznámka = „Veselý strach 1-7, 7 x 8´, 1998 “ / „seriál s animovanými vstupmi,“ | strany = 5 | url = https://www.rtvs.sk/media/a542/file/item/sk/0001/pre_deti_a_mladez_serialy_2.xG5r.pdf | dátum prístupu = 24.5.2020}}</ref> p. (nedostupné) • r. [[Juraj Lihosit]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Veselý strach | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-020450-Vesely-strach-1-cast-hrany-film/ | dátum vydania = 8.3.2007 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | ''Dožinky'' | Tehotná žena | SK (slov.) • STV • stredometrážna dráma • p. (nedostupné) • r. [[Ján Fila]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dožinky | url = https://www.csfd.cz/film/381976-dozinky/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2001 | ''Čarovala ryba, aby bola chyba...'' * „Veronika (príbeh druhý)“ | Veronikina mama | SK (slov.) • STV • [[trilógia|triptych]] krátkych rozprávok • p. [[Veľká noc]] 2001<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠVOLÍK, Jozef | titul = Vavrovej triumf na festivale v Chicagu | url = https://www.czsk.net/svet/clanky/kultura/vavrovachic.html | kapitola = „odst. 3“ | dátum vydania = 2002 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = czsk.net}}</ref> • r. [[Yvonne Vavrová]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Čarovala ryba, aby bola chyba... | url = https://www.csfd.cz/film/227886-carovala-ryba-aby-bola-chyba | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2002 | ''Za mestskými múrmi'' * „Čierna pani“ | Zuzana, Jakubova žena | SK (slov.) • STV • [[povesť (literatúra)|povesť]] o [[Kežmarok|Kežmarku]] – antológia s pesničkami • p. (nedostupné) • r. [[Ľuba Vančíková]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Za mestskými múrmi: Čierna pani | url = https://www.csfd.cz/film/340006-za-mestskymi-murmi-cierna-pani | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2003 | ''Záchranári'' * V. časť „Biela tma“ | Húsniková | SK / CZ (slov./čes. – [[dualizmus|duál. verzia]]) • Trigon / STV / ČT Brno • seriál • p. 3.11.2003 (STV1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = aj rč | titul = V októbri bude mať v STV premiéru nový pôvodný seriál Záchranári | url = https://www.sme.sk/c/1108515/v-oktobri-bude-mat-v-stv-premieru-novy-povodny-serial-zachranari.html | dátum vydania = 24.9.2003 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | titul = Záchranári na STV budú konkurovať novej "Nemocnici" na ČT | url = https://strategie.hnonline.sk/media/761942-zachranari-na-stv-budu-konkurovat-novej-nemocnici-na-ct | dátum vydania = 2.10.2003 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''[[Hospodárske noviny]]''}}</ref> / 31.1.2005 ([[ČT1]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Česká televize|ČT]] | titul = Záchranáři > Přehled dílů | kapitola = „Bílá tma (5/6)“ | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1122843105-zachranari/dily/ | dátum vydania = 2005 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ceskatelevize.cz | jazyk = česky}}</ref> • r. [[Vladimír Michálek]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Záchranáři / Záchranári | url = https://www.csfd.cz/film/189589-zachranari | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Luisa Sanfelice'' <br />(al. ''La San Felice'') | Dozorkyňa | IT / FR / [[Španielsko|ES]] (tal./fran.) • Ager3 – Cattleya v spol. s Rai Fiction / Victory Media Group / Pampa Production za účasti France 2 / Alquimia Cinema • 2-dielna životopisná miniséria (neuved. v titulkoch) • p. 17.1.2004 (Rai 1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Luce Cinecittà | titul = Luisa Sanfelice | url = https://www.filmitalia.org/p.aspx?t=film&l=it&did=27857 | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = filmitalia.org | jazyk = anglicky/taliansky}}</ref> / 15.5.2004 (France 2) • r. [[Paolo Taviani|Paolo]] a [[Vittorio Taviani]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MARSILIO, Saggi | editori = Enrico Carocci, Ofelia Catanea, Barbara Maio | titul = Utopisti, esagerati - Il cinema di Paolo e Vittorio Taviani a cura di Vito Zagarrio | kapitola = „2004 – LUISA SANFELICE“ | strany = 344 | url = http://www.pesarofilmfest.it/IMG/pdf/utopisti_esagerati_paolo_e_vittorio_taviani.pdf | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 3.7.2020 | miesto = [[Benátky]] | vydavateľ = Marsilio Editori | jazyk = taliansky}}</ref> |- | align=center| 2005 | ''Osobná chyba'' | Matka<ref name=OCH/> | SK (slov.) • RND / Markíza<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | redaktori = Veronika Balážová | editori = Alžbeta Madudová | titul = Napísali o Gagoch 2 (Výberová regionálna bibliografia) | vydanie = II | vydavateľ = [[Knižnica Jána Kollára v Kremnici|KJK]] ([[Banskobystrický samosprávny kraj|BSK]]) | miesto = [[Kremnica]] | rok = 2011 | mesiac = Február | isbn = 978-80-85141-98-6 | id = [[European Article Number|EAN]]: 9788085141986 | kapitola = „Zvukovo-obrazové záznamy diel a výkonov“ | strany = 239 | url = https://docplayer.com.br/33526677-Banskobystricky-samospravny-kraj-kniznica-jana-kollara-v-kremnici-napisali-o-gagoch-2-vyberova-regionalna-bibliografia-zostavila-alzbeta-madudova.html | dátum prístupu = 15.7.2014}}</ref> • krátka komédia<ref name=OCH2/> • p. [[Vianoce]] 2005<ref name=OCH>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = OBUCHOVÁ, Saša | titul = Radošinci chcú napraviť svoje osobné chyby | url = https://svet.sme.sk/c/2459537/radosinci-chcu-napravit-svoje-osobne-chyby.html | kapitola = odst. 2 a 15 (premiéra), „O čom je Osobná chyba“ (Mauréry) | dátum vydania = 9.11.2005 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref><ref name=OCH2>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Radošinci nakrúcajú Osobnú chybu | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/28300-radosinci-nakrucaju-osobnu-chybu | kapitola = odst. 1 | dátum vydania = 2.11.2005 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = ''Pravda''}}</ref> • r. Juraj Štepka | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Osobná chyba | url = https://www.csfd.cz/film/221255-osobna-chyba | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2008 | ''[[Mesto tieňov]] (1. séria)'' * [[Zoznam častí seriálu Mesto tieňov#1. séria (2008)|„Stratení“]] (al. „Únos“) | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Elena Rašinská | SK (slov.) • [[DNA Production|DNA]] • seriál • p. 30.5.2008 (Markíza) • r. [[Gejza Dezorz]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Mesto tieňov | url = https://www.csfd.cz/film/240562-mesto-tienov | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Skrývačky'' | Vilma | CZ (čes.) • ČT Ostrava • dráma • p. 24.5.2009 (ČT1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČT | titul = Skrývačky | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10201955715-skryvacky/40823310007/2593-o-pribehu/ | dátum vydania = 24.5.2009 | dátum prístupu = 23.5.2020 | kapitola = „Vysílání pořadu“ | vydavateľ = ceskatelevize.cz | jazyk = česky}}</ref> • r. Martin Repka | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Skrývačky | url = https://www.csfd.cz/film/259034-skryvacky | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2009 | ''[[Panelák (seriál)|Panelák]] (3. – 14. séria)''{{#tag:ref|Seriál ''Panelák'' bol pôvodne krátkometrážnym dielom. K rozšíreniu jeho metráže došlo v r. 2009, počnúc 4. sériou.|group="p"}} * [[Zoznam častí seriálu Panelák#3. séria (2009)|„Dovolenka v Tatrách“ – „Bláznivý deň“]] | Júlia „Julka“ Chutná, [[psychológ|psychologička]] / Júlia „Jula“ Féderová<sup>(od 10. s.)</sup> | SK (slov.) • [[TV JOJ|JOJ]] v spol. s Továreň 5/7/11 • [[telenovela|denný seriál]] • p. 2.3.2009 • r. [[Miloš Volný]] / [[Tomáš Jančo]] / [[Marián Tutoky]] / [[Andrea Horečná]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Panelák | url = https://www.csfd.cz/film/237955-panelak | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Ako som prežil]]'' * „Osudové rozhodnutie“{{#tag:ref|Epizóda s Mauréry bola do vysielania plánovaná ako druhá v poradí. Jej zámenou s úvodnou epizódou „Dieťa za život“ (r. Róbert Šveda), bola nakoniec odvysielaná ako pilotná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš | titul = Jojka včera omylom odvysielala nesprávnu epizódu Ako som prežil | url = https://medialne.trend.sk/televizia/jojka-vcera-omylom-odvysielala-nespravnu-epizodu-ako-som-prezil | kapitola = odst. 1 – 4 | dátum vydania = 23.3.2009 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]''}}</ref>|group="p"}} | Soňa, mama | SK (slov.) • DNA • antológia • p .22.3.2009 (JOJ) • r. [[Peter Bebjak]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Jak jsem přežil / Ako som prežil | url = https://www.csfd.cz/film/255696-jak-jsem-prezil | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Odsúdené]]'' | Eva Kolárová | SK / CZ (slov./čes.) • JOJ / [[TV Barrandov|Barrandov]] v spol. s DNA • seriál • p. 31.8.2009 (Barrandov) / 1.9.2009 (JOJ) • r. [[Róbert Šveda]] / Peter Bebjak / [[Albert Vlk]] / [[Lukáš Hanulák]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Odsouzené / Odsúdené | url = https://www.csfd.cz/film/264357-odsouzene | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Keby bolo keby]] (1. séria)'' * 6, 8 – 12 | Marianna | SK (slov./čes.) • JOJ v spol. s Továreň 5/7/11 • seriál • p. 9.11.2009 • r. Tomáš Jančo | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Nikdy neříkej nikdy / Keby bolo keby | url = https://www.csfd.cz/film/265573-nikdy-nerikej-nikdy | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2010 | ''Nesmrteľní'' * „[[Rysavá jalovica|Dlhá cesta domov]]“ | Eva Krtová | SK (slov.) • [[Peter Núñez|OREO]] • antológia • p. 24.12.2010 ([[Jednotka (RTVS)|Jednotka]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BERNÁT, Daniel; FAJNEROVÁ, Lucia | titul = Diabol z Nesmrteľných bude meškať | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/33398-diabol-z-nesmrtelnych-bude-meskat/ | kapitola = „Ako uvedie Jednotka ďalšie filmy zo série Nesmrteľní“ | dátum vydania = 7.12.2010 | dátum prístupu = 28.5.2020 | vydavateľ = ''Pravda''}}</ref> • r. [[Katarína Ďurovičová]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Nesmrtelní / Nesmrteľní | url = https://www.csfd.cz/film/281097-nesmrtelni | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2011 | ''4teens'' | MUDr. Vesna Doubrovová, <br />Milanova mama | CZ (čes.) • ČT Ostrava • seriál (uved. ako Zuzana Maurery) • p. 13.5.2011 (ČT1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČT | titul = 4teens | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10214493699-4teens | dátum vydania = 13.5.2011 | dátum prístupu = 23.5.2020 | kapitola = „Vysílání pořadu“ | vydavateľ = ceskatelevize.cz | jazyk = česky}}</ref> • r. [[Pavel Jandourek]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = 4teens | url = https://www.csfd.cz/film/281963-4teens | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Zlomok sekundy'' * 1 – 8, 10 – 11, 13 – 14 | Ivana Jevanová, <br />Eugenova manželka | SK (slov./čes.) • RTVS / Artreal • seriál • p. 4.9.2011 (Jednotka) • r. Ľuba Vančíková | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Zlomok sekundy | url = https://www.csfd.cz/film/273761-zlomok-sekundy | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2013 | ''[[Klan (seriál)|Klan (V dobrom aj v zlom)]]'' | Adriana Jedľovská | SK (slov.) • JOJ v spol. s Továreň 5/7/11 • denný seriál • p. 1.9.2013 (JOJ / [[Plus (televízna stanica)|Plus]]) • r. [[Roman Fábian]] / Lukáš Hanulák / [[Vladimír Fischer]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Klan / Klan (V dobrom aj v zlom) | url = https://www.csfd.cz/film/349663-klan | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2014 | ''[[Tajné životy]]'' | Eva | SK (slov.) • RTVS • seriál • p. 1.1.2015 (Jednotka) • r. [[Ján Sebechlebský]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Tajné životy | url = https://www.csfd.cz/film/398595-tajne-zivoty | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2016 | ''[[Dovidenia, stará mama]]'' | Guzel Pišingerová | SK (slov.) • JOJ v spol. s Továreň 5/7/11 • sitkom • p. 16.2.2016 • r. Viktor Csudai / [[Andrej Kraus]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dovidenia, stará mama | url = https://www.csfd.cz/film/423873-dovidenia-stara-mama | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Karolovo posolstvo'' | Tomášova mama | SK (slov.) • [[Peter Núñez|Nunez NFE]] v spol. s RTVS{{#tag:ref|Pôvod. školskú prácu [[Spojená škola sv. Františka z Assisi|SŠ sv. Františka z Assisi]], ktorú vyrobila produkčná spol. režiséra Petra Núñeza, neskôr odkúpila RTVS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = RTVS uvedie film, v ktorom sú hercami žiaci z bratislavskej Karlovej Vsi | url = https://bratislava.sme.sk/c/20509159/rtvs-uvedie-film-v-ktorom-su-hercami-ziaci-z-bratislavskej-karlovej-vsi.html | kapitola = odst. 1 – 3, 6 | dátum vydania = 14.4.2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = RTVS získala Núñezov film o pápežovi Jánovi Pavlovi II. | url = https://medialne.trend.sk/televizia/rtvs-ziskala-nunezov-film-papezovi-janovi-pavlovi-ii | kapitola = odst. 1 – 5 | dátum vydania = 24.8.2016 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref>|group="p"}} • animovano-hraný film • p. 15.4.2017 (Jednotka)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = Veľká noc s RTVS | url = https://www.rtvs.sk/televizia/clanky/131191/velka-noc-s-rtvs | kapitola = „Jednotka“ | dátum vydania = 13.4.2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> • r. [[Martin Kandra]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Karolovo posolstvo | url = https://www.csfd.cz/film/501679-karolovo-posolstvo | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2017 | ''Mária Terézia'' * „Prvá časť“ – „Druhá časť“ * „3. diel“{{#tag:ref|V záverečnom dieli účinkuje len v úvodnej retrospektíve predchádzajúcich častí.|group="p"}} (2019) | [[Alžbeta Šarlota Orleánska|Mademoiselle de Chartres]] | CZ / AT / SK / HU ([[viacjazyčnosť|viacj.]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = Zmluva číslo: ZM2012938_1 | kapitola = „Dodatok č.1 k Zmluve o koprodukcii“ | strany = 2, 4 | url = https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=3011967&text=1 | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = Centrálny register zmlúv | miesto = Bratislava | formát = PDF}}</ref> • Maya / MR Film / Beta Film<sup>(2. [[séria|s.]])</sup> v kopr. s ČT (ČT1) / [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] (ORF 2) / RTVS (Jednotka) / [[Médiaszolgáltatás-támogató és Vagyonkezelő Alap|MTVA]] (Duna)<sup>(1. s.)</sup> / [[Zweites Deutsches Fernsehen|ZDF]] v spol. s Arte<sup>(2. s.)</sup> • 4-dielna miniséria v dvoch cykloch • p. 25–26.12.2017<sup>(1. s.)</sup> / 27.12.2019<sup>(2. s.)</sup> • r. [[Robert Dornhelm]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Marie Terezie / Mária Terézia | url = https://www.csfd.cz/film/485135-marie-terezie | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Za sklom (seriál)|Za sklom]] (2. – 3. séria)'' * [[Zoznam častí seriálu Za sklom#2. séria (2017-18)|11 – 23, 25 – 26]] | Jana "Kosatka" Balogová, [[sekretár|tajomníčka]] / [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerka obrany]]<sup>(2. s.)</sup> / [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerka vnútra]]<sup>(3. s.)</sup> | SK (slov./čes.) • JOJ v spol. s DNA • seriál • p. 8.5.2018 • r. Peter Bebjak / Róbert Šveda / [[Michal Blaško]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Za sklem / Za sklom | url = https://www.csfd.cz/film/455951-za-sklem | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan="2" align=center| 2018 | ''Dáma & Král (2. – 3. séria)'' * 22{{#tag:ref|„Vesničko má vražedná“.|group="p"}}, 27{{#tag:ref|„Jak básníci přicházejí o život“.|group="p"}}, 42 – 43{{#tag:ref|„Jaký otec, taková dcera“ a „Vražda nad zlato“.|group="p"}} | [[Major|Mjr.]] „Dana“ Skálová | CZ (čes.) • [[TV Nova|Nova]] v spol. s Bionaut • seriál • p. 7.10.2018<sup>(I)</sup> / 10.11.2019<sup>(II)</sup> <br />/ 2.6.2022<sup>(III)</sup> / 9.6.2022<sup>(IV)</sup> • r. [[Slobodanka Radun]]<sup>(I–II)</sup> / [[Martin Kopp]]<sup>(III–IV)</sup> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dáma a Král / Druhá šance (pracovní název) | url = https://www.csfd.cz/film/510665-dama-a-kral | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Oteckovia]]'' | Tamara Bobulová | SK (slov.) • Markíza • denný seriál • p. 1.1.2018 • r. Vladimír Fischer / [[Adriana Totiková]] / [[Peter Minarčin]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Oteckovia | url = https://www.csfd.cz/film/577175-oteckovia | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2019 | ''[[Hrobári (seriál)|Hrobári]]'' | Júlia Horváthová | SK / CZ (slov./čes.) • JOJ / Group M • sitkom • p. 5.10.2019 • r. [[Vladimír Skórka]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Hrobári | url = https://www.csfd.cz/film/772653-hrobari | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2020 | ''Stockholmský syndrom'' | Helena Osecká, matka obete | CZ (čes.) • ČT • 2-dielna miniséria • p. 12.1.2020 (ČT1){{#tag:ref|Záverečné titulky minisérie uvádzajú rok výroby 2020. Vzhľadom však k dátumu jej premiéry už zo začiatku vyčísleného obdobia, je reálnejší už rok 2019.|group="p"}} • r. [[Dan Svátek]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Stockholmský syndrom | url = https://www.csfd.cz/film/616977-stockholmsky-syndrom | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2022 | ''Čaja'' (pôvod. ''Iveta''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Joj v roku 2022: Nový denný seriál, konkurencia Pána profesora aj prípady známeho prokurátora! | url = https://mediaboom.sk/joj-v-roku-2022-novy-denny-serial-nasledovnik-pana-profesora-aj-pripady-znameho-prokuratora | dátum vydania = 11.11.2021 | dátum prístupu = 8.9.2021 | vydavateľ = mediaboom.sk}}</ref>) | Diana, Ivetina mama | SK (slov.) – v postprodukcii • JOJ • sitkom • p. 2022 • r. Jan Hřebejk | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Joj vo veľkom nakrúca nové seriály: Roztočila minisériu od hviezdneho režiséra televíznej klasiky! | url = https://mediaboom.sk/joj-vo-velkom-nakruca-nove-serialy-roztocila-miniseriu-od-hviezdneho-rezisera-legendarnej-klasiky | dátum vydania = 20.7.2021 | dátum prístupu = 28.11.2021 | vydavateľ = mediaboom.sk}}</ref> |- | ''Prokurátorka'' | [[Doktor práv|JUDr.]] Sára Wolfová (titul. rola) | SK (slov.) – vo výrobe • JOJ • seriál • p. Jeseň 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Aká bude jeseň na Jojke? Televízia uvedie nové reality šou, kriminálky aj známe seriály | url = https://medialne.trend.sk/televizia/aka-bude-jesen-jojke-televizia-uvedie-nove-reality-sou-kriminalky-aj-zname-serialy/2 | dátum vydania = 23.11.2021 | dátum prístupu = 25.8.2022 | kapitola = ''„Prokurátorka“'' | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> • r. (nedostupné) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = JOJ s přelomovou novinkou v roce 2022 | url = https://www.serialzone.cz/clanek/13906-joj-s-prelomovou-novinkou-v-roce-2022/ | dátum vydania = 23.11.2021 | dátum prístupu = 29.11.2021 | kapitola = ''„Prokurátorka“'' | jazyk = česky | vydavateľ = serialzone.cz}}</ref> |- | align=center| 2023 | ''Niekde v Európe'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| —nedostupné— | SK (slov.) – vo výrobe • RTVS • seriál • p. Jeseň 2023 • r. Ján Sebechlebský | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = RTVS nakrúca nový seriál. Daniel Žulčák v hlavnej úlohe | url = https://www.rtvs.sk/novinky/filmy-a-serialy/296998/rtvs-nakruca-novy-serial-daniel-zulcak-v-hlavnej-ulohe | dátum vydania = 7.7.2022 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias • „p.“ indikuje premiéru • „r.“ indikuje režiséra) <br />Údaje prevzaté zo záverečných titulkov uvedených diel, príp. záznamov internetových databáz [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]], [[České filmové nebe|ČFN]], [[Filmová databáze|FDb]], [[Internet Movie Database|IMDb]] a [[Slovenská filmová databáza|SFd]] |} ; Iné výskyty {|class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(epizóda)</span> ! width=21%| Rola ! colspan=2 width=49%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(krajina • výroba • žáner • premiéra • réžia)</span> |- | align=center| 1984 | ''Cvičme v rytme'' | cvičenka | CS (slov./čes.) • ČST (ČST 2) • krátky športový program • p. 7.1.1985<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Cvičme v rytme | kapitola = „Cvičme v rytme (1984)“ | poznámka = videozáznam ''Noc v archíve'' (od 00:02:45) | url = http://retro.mnoho.info/a-c/cvicme-v-rytme | dátum vydania = 1984 | dátum prístupu = 19.05.2020 | jazyk = česky/slovensky | vydavateľ = RETRO magazín}}</ref> • r. (nedostupné) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Cvičme v rytme | url = https://www.csfd.cz/film/252335-cvicme-v-rytme | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1993 | ''Divadelná pieseň'' | spev | SK (slov.) • hudobný program • p. (nedostupné) • r. [[Peter Sedlák]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Divadelná pieseň | url = https://www.csfd.cz/film/298853-divadelna-piesen | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 1995 | ''Dobrá správa'' | Gita | SK (slov.) • STV • krátky pesničkový film RND (uved. ako Zuzana Maureryová) • p. (nedostupné) • r. [[Anton Popovič (hudobník)|Anton Popovič]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dobrá správa | url = https://www.csfd.cz/film/262738-dobra-sprava | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Štedrý divadelný večer (Netradičný autorský večer vyznaní a priznaní)'' | Slečna | SK (slov.) • [[Národné divadelné centrum|NDC]] (STV) • [[divadelná inscenácia|divadelný záznam]] RND z 19.6.1995 (uved. ako Zuzana Maurery) • p. (nedostupné) • r. Juraj Nvota / [[Stanislav Štepka]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Štedrý divadelný večer | url = https://www.csfd.cz/film/617372-stedry-divadelny-vecer | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1996 | ''Vygumuj a napíš'' | Matka | SK (slov.) • STV ([[Dvojka (RTVS)|STV2]]) • divadelný záznam RND (uved. ako Zuzana Mauréryová) • p. (nedostupné) • r. Juraj Nvota | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Vygumuj a napíš | url = https://www.csfd.cz/film/291219-vygumuj-a-napis/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1997 | ''Ježiško zvoní, otvorte'' (''alebo Vianočné <br />návštevy Radošincov v paneláku)'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| —nedostupné— | SK (slov.) • Markíza • krátke hudobno-zábavné pásmo RND • p. Vianoce 1997 • r. [[Ondrej Spišák]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = asp3nka | titul = RND - Radošinské naivné divadlo (1973) | url = http://www.best4you.sk/post263304.html | kapitola = „Ježiško zvoní, otvorte (1997)“ | dátum vydania = 7.4.2008 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = best4you.sk}}</ref> |- | align=center| 1998 | ''Hosť do domu (alebo Radošinci snívajúci)'' | účinkujúca | SK (slov.) • Markíza / RND • [[kabaret|kabaretný program]] v dvoch sériách (uved. ako Zuzana Maurery) • p. (nedostupné)<sup>(1. s.)</sup>/ 4.1.2000<sup>(2. s.)</sup><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Stanislav Štepka|ŠTEPKA, Stanislav]] | titul = Radošinské naivné divadlo očami kronikára (2000 – 2009) | url = https://www.knihyprekazdeho.sk/images/pdf/9788055130828.pdf | kapitola = „Kronika komika 5“ (s. 2) | dátum vydania = | dátum prístupu = 6.4.2022 | vydavateľ = knihyprekazdeho.sk}}</ref> • r. Juraj Nvota a Ondrej Spišák<sup>(1. s.)</sup>/ [[Juraj Jakubisko]]<sup>(2. s.)</sup> | align=center width=4%| <ref name=RNDp>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Radošinské naivné divadlo|RND]] | titul = RND stručne | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=38 | kapitola = „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“ | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = rnd.sk}}</ref> |- | align=center| 1999 | ''Ako som vstúpil do seba'' | Srdce | SK (slov.) • RND (STV2) • divadelný záznam (uved. ako Zuzana Maurery) • p. (nedostupné) • r. Ondrej Spišák | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Ako som vstúpil do seba' | url = https://www.csfd.cz/film/307827-ako-som-vstupil-do-seba | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2000 | ''Tata (Správa o chorom otcovi a troch zdravých dcérach)'' | Eva | SK (slov.) • RND (STV2) • divadelný záznam (uved. ako Zuzana Maurery) • p. (nedostupné) • r. Ondrej Spišák / [[Peter Smolinský]] (hudba) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Tata | url = https://www.csfd.cz/film/330702-tata | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Dereš'' | spev | SK (slov.) • Markíza • talk show • p. (nedostupné) • r. [[Oliver Andrásy]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Dereš | url = https://www.csfd.cz/film/265841-deres | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Pozor! Javiskový priestor'' | účinkujúca | CZ / SK (slov.) • [[Vyšší odborná škola filmová Zlín|VOŠF Zlín]] / VŠMU • krátka reportáž zo zákulisia hry RND ''Ako som vstúpil do seba'' • p. (nedostupné) • r. [[Júlia Mikolášiková]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RNDAgentura | titul = Pozor! Javiskový priestor | url = https://kzclip.net/channel/UCU_EasjBDROFXnYqT6MIagw | dátum vydania = 31.3.2013 | dátum prístupu = 6.4.2022 | vydavateľ = kzclip.net | jazyk = kazašsky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2003 | ''Vianočná pošta'' | účinkujúca | SK (slov.) • Markíza v spol. s RND • krátke hudobno-zábavné pásmo RND (uved. ako Zuzana Maurery) • p. Vianoce 2003 • r. Juraj Štepka | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Vianočná pošta | url = https://www.csfd.cz/film/359417-vianocna-posta | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2007 | ''Takí sme boli'' | spev | SK (slov.) • STV (Jednotka) • talk show • p. 21.1.2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = TV program > Takí sme boli | url = https://www.rtvs.sk/televizia/program/1859/145997 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> • r. [[Ján Stračina]] / [[Peter Núñez]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Takí sme boli | url = https://www.csfd.cz/film/242061-taki-sme-boli | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2009 | [[Chodili sme spolu#1. séria (2009)|''Chodili sme spolu'']] | hosť | SK (slov.) • STV (Jednotka) • talk show • p. 10.2.2009 • r. [[Jeffo Minařík]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Chodili sme spolu | url = https://www.csfd.cz/film/252575-chodili-sme-spolu | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Mini Talent show'' | spev | SK (slov.) • STV (Jednotka) • súťažný program • p. (nedostupné) • r. Jeffo Minařík | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Mini Talent show | url = https://www.csfd.cz/film/265750-mini-talent-show | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2010 | ''Showdance'' | súťažiaca | SK (slov.) • JOJ v spol. s. Továreň 5/7/11 • súťažný program • p. 29.3.2010 • r. [[Tomáš Eibner]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Showdance | url = https://www.csfd.cz/film/275195-showdance | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2013 | ''Legendy popu'' * „[[Hana Hegerová]]“ | spev | SK (slov./čes.) • RTVS (Jednotka) • hudobný program • p. 18.1.2013 • r. [[Richard Raiman]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Legendy popu | url = https://www.csfd.cz/film/304023-legendy-popu | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2014 | ''Film o filme'' * „Tajné životy“ a „Tajné životy II“ (2016) | účinkujúca | SK (slov.) • Media Team (pre RTVS) • reportáž zo zákulisia výroby seriálu • p. 1.1.2015<sup>(I)</sup>/ 29.1.2017<sup>(II)</sup> • r. [[Jozef Banyák]] | align=center width=4%| <ref>Pre výrobné údaje k reportáži, viď zdroje v závislosti na sérii: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = TV program > Film o filme - Tajné životy | url = https://www.rtvs.sk/televizia/program/7463/55914 | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.org}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = TV program > Film o filme - Tajné životy II | url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11860 | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2015 | ''[[Neskoro večer]]'' | rowspan=3| hosť | SK (slov.) • RTVS (Jednotka) • talk show • p. 24.10.2015 • r. [[Peter Marcin]] / [[Vlado Valko]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina | url = https://www.csfd.cz/film/384050-neskoro-vecer-talkshow-petra-marcina | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Anjeli strážni'' | SK (slov.) • RTVS ([[Dvojka (RTVS)|Dvojka]]) • talk show • p. 16.1.2016 • r. [[Anton Šulík ml.|Anton Šulík]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Anjeli strážni | url = https://www.csfd.cz/film/264677-anjeli-strazni/prehled/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2016 | ''[[Inkognito (televízna relácia)|Inkognito]]'' | SK (slov.) • JOJ • zábavný program • p. [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#3. séria (2016)|31.3.2016]] • r. Tomáš Eibner | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Inkognito | url = https://www.csfd.cz/film/245272-inkognito/prehled/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Zlaté časy (televízna relácia)|Zlaté časy]]'' * 2 epizódy | hosť<sup>(I–II)</sup> / spev<sup>(I)</sup> | SK (slov.) • RTVS (Jednotka) / MAYA • talk show • p. 24.11.2016<sup>(I)</sup> / 11.2.2021<sup>(II)</sup> • r. [[Braňo Špaček]]<sup>(I)</sup>/ [[Lukáš Zednikovič]]<sup>(I–II)</sup> | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Zlaté časy | url = https://www.csfd.cz/film/455170-zlate-casy/prehled/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2017 | ''Slovensko Advent 2017'' | hosť / spev | SK (slov.) • RTVS (Dvojka) v spol. s Akran • adventný benefičný koncert • p. 5.12.2017 • r. [[Laco Halama]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = Archív > Slovensko Advent 2018 (Zuzana Mauréry z Hotela Lomnica v Tatranskej Lomnici) | url = https://www.rtvs.sk/televizia/program/1859/145997 | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> |- | align=center| 2018 | ''Show Jana Krause'' | hosť | CZ (čes./slov.) • [[TV Prima|Prima]] / In Film • talk show • p. 16.5.2018 • r. [[Jaroslav Fuit]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČSFd | titul = Show Jana Krause | url = https://www.csfd.cz/film/282571-show-jana-krause/prehled/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = csfd.cz | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2022 | ''Chart Show'' * „Najväčšie hity zo Škandinávie“ | spev | SK (slov.) • Markíza • hudobný program • p. 3.6.2022 • r. [[Samuel Jaško]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Chart Show | kapitola = Séria 7, epizóda 12 - Najväčšie hity zo Škandinávie | url = https://videoarchiv.markiza.sk/video/chart-show/epizoda/78739-seria-7-epizoda-12-najvacsie-hity-zo-skandinavie | dátum vydania = 3.6.2022 | dátum prístupu = 10.6.2022 | vydavateľ = markiza.s}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias • „p.“ indikuje premiéru • „r.“ indikuje režiséra) <br />Údaje prevzaté zo záverečných titulkov uvedených diel, príp. záznamov internetových databáz ČSFd, ČFN, FDb, IMDb a SFd |} === Internet === {|class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(epizóda)</span> ! width=21%| Rola ! colspan=2 width=49%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(krajina • výroba • žáner • premiéra • réžia)</span> |- | align=center| 2021 | ''Krajinou domova'' | audiokomentár (hlas) | SK (slov.) • Cestovatelia • krátky [[cestopis|cestopisný film]] • p. 4.7.2021 ([[YouTube]]) • r. [[Stanislava Jedináková|Stanislava]] a [[Juraj Jedinák|Juraj Jedinákovci]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RTVS | titul = Dokument Krajinou domova - spoluautorom je len 4-ročný Maťko | url = https://www.rtvs.sk/novinky/zaujimavosti/263893/dokument-krajinou-domova-spoluautorom-je-len-4-rocny-matko | dátum vydania = 14.8.2021 | dátum prístupu = 3.4.2022 | vydavateľ = rtvs.sk | jazyk = slovensky}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias • „p.“ indikuje premiéru • „r.“ indikuje režiséra) <br />Údaje prevzaté zo záverečných titulkov uvedených diel, príp. dostupnej tlače |} == Divadlo == {| class="wikitable" style="width:100%" ! width=4% | Rok ! width=26%| Dielo ! width=21%| Rola ! colspan=2 width=49%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(krajina • výroba • žáner • premiéra • réžia)</span> |- | rowspan=4 align=center| 1991 | ''Vygumuj a napíš (Správa z pamäti hudobného skladateľa)'' | Matka | CS (slov.) • RND, [[Bratislava]] • veselohra • p. 21.9.1989{{#tag:ref|Oficiálny dátum premiéry, Mauréry ako alternujúca herečka bola do inscenácie obsadená až v r. 1991.|group="p"}} • r. Juraj Nvota | rowspan=4 align=center width=4%| <ref name=RNDp/> |- | ''Pokoj domu tomuto (Správa z cesty po Európe a jej domoch a dvoroch)'' | Chútková / Lady Di | CS (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 24.9.1990{{#tag:ref|Oficiálny dátum premiéry, Mauréry ako alternujúca herečka bola do inscenácie obsadená až v r. 1991.|group="p"}} • r. [[Juraj Vaculík]] |- | ''Ženské oddelenie (Povzbudivá správa z ústavu národného zdravia)'' | Karolína | CS (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 21.10.1987{{#tag:ref|Oficiálny dátum premiéry, Mauréry ako alternujúca herečka bola do inscenácie obsadená až v r. 1991.|group="p"}} ([[Park kultúry a oddychu (Bratislava)|PKO]] – Malá sála • r. Juraj Nvota |- | ''Loď Svet (Správa o snoch, ktoré zobúdza pravda)'' | [[Pola Negri]]{{#tag:ref|Pôvod. [[Jana Oľhová]]|group="p"}} / Nataša{{#tag:ref|Pôvod. [[Darina Porubjaková]]|group="p"}} | CS (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 12.12.1988{{#tag:ref|Oficiálny dátum premiéry, Mauréry ako alternujúca herečka bola do inscenácie obsadená až v r. 1991.|group="p"}} (PKO – Malá sála) • r. Juraj Nvota |- | rowspan=3 align=center| 1992 | ''Svetlo v tme'' | [[Milena Jesenská]] | CS (slov.) • [[Historická budova Slovenského národného divadla|SND]] – [[Balet Slovenského národného divadla|Balet]], Bratislava • [[balet]] • p. (nedostupné) • r. [[Ondrej Šoth]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Zuzana Mauréry > Kariéra > Činohry > 1992 | kapitola = „Svetlo v tme“ (vrátane fotogalérie) | url = https://www.zuzanamaurery.sk/kariera/cinohry | dátum vydania = 5.12.2014 | dátum prístupu = 6.4.2022 | vydavateľ = zuzanamaurery.sk}}</ref> |- | ''Lás-ka-nie (Druhá správa o človečine)'' | Zuzana | CS (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 15.2.1992 • r. Juraj Nvota | rowspan=3 align=center width=4%| <ref name=RNDp/> |- | ''Delostrelci na mesiaci (Správa o tom, čo mám na srdci – a čo ty máš na jazyku)'' | Eva Gunarsonová, [[Švédi|Švédka]] | CS (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 20.11.1992 • r. Juraj Nvota |- | align=center| 1993 | ''Hostinec Grand (Krčmová komédia v dvoch podobách)'' | Tina | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 20.11.1993 • r. Juraj Nvota |- | rowspan=3 align=center| 1994 | ''[[Kohút nezaspieva|Kým kohút nezaspieva]]'' | Fancka | SK (slov.) • SND – [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH]], Bratislava • činohra • p. 7.4.1994<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | redaktori = Zuzana Barysz, Dana Brezňanová (jazyková red.) | editori = Miriam Kičiňová, Silvia Kapráliková, Ingrid Karkalíková, Elena Blahová (súpis ocenení a postáv) | ilustrátori = Martin Črep (obálka), SND (archív), NM Code (grafika) | titul = [[Božidara Turzonovová]] | kapitola = „Súpis postáv na javisku “ | strany = 20 | url = https://web.archive.org/web/20140221191322/http://www.snd.sk/swift_data/source/fotogalerie/ludia/cinohra/Turzonovova_Bozidara/Turzonovova_.pdf | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SND | miesto = Bratislava}}</ref> • r. [[Pavol Haspra]] | align=center width=4%| |- | ''Kabaret'' <br />(al. ''Cabaret'') | Sally Bowles / Fräulein Kost / Kit Kat Klub Girl | SK (slov.) • [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ’90]], Bratislava • muzikál ([[alternácia|alt.]] so [[Anna Šišková|Šiškovou]] a [[Szidi Tobias|Tobias]]) • p. 14.10.1994{{#tag:ref|Premiéra inscenácie sa uskutočnila 14. októbra,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | editori = Mgr. Libor Vodička, Ph.D. (vedúci práce) | autor = PALKOVIČOVÁ, Mária | titul = Režijná práca Juraja Nvotu v Divadle Astorka Korzo '90 | kapitola = „3.1. Zoznam inscenácií“ | strany = 10 | url = https://is.muni.cz/th/o79u4/Bakalarka_M._Palkovicova_vytlacit2.pdf | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 22.5.2020 | vydavateľ = [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity|FF MU]] – Kabinet divadelních studií / Teorie a dějiny divadla | poznámka = DP [PDF] | miesto = Brno | jazyk = }}</ref> Mauréry ako alternujúca herečka v nej však začala účinkovať až 22. novembra 1994.<ref name=sally/>|group="p"}} • r. Juraj Nvota | align=center width=4%| <ref name=sally>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DVOŘÁKOVÁ, Barbora | titul = Sally č. 3 *Dnes má v muzikáli Kabaret divadla Astorka premiéru ZUZANA MAURERY | kapitola = titulok (premiéra Mauréry) a odst. 5 (alternácia) | url = https://www.sme.sk/c/2138625/sally-c-3-dnes-ma-v-muzikali-kabaret-divadla-astorka-premieru-zuzana-maurery.html | dátum vydania = 22.11.1994 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> |- | ''Štedrý divadelný večer (Netradičný autorský večer splnených snov, priznaní a vyznaní alebo To najlepšie z repertoáru RND)'' | Slečna | SK (slov.) • RND, Bratislava • javisková koláž • p. 20.12.1994 • r. Juraj Nvota / Stanislav Štepka | rowspan=2 align=center width=4%| <ref name=RNDp/> |- | rowspan=3 align=center| 1995 | ''Materské znamienko (Smutná fraška o veselej príhode v dome nad mestom)'' | Otilka | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 13.4.1995 • r. Juraj Nvota |- | ''Zajac zajac'' | Marie | SK (slov.) • SND – [[Malá scéna Slovenského národného divadla|MS]], Bratislava • komédia • p. 7.4.1995<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = red. | titul = Dnes je na Malej scéne SND premiéra komédie Zajac Zajac | kapitola = | url = https://www.sme.sk/c/2119536/dnes-je-na-malej-scene-snd-premiera-komedie-zajac-zajac.html | dátum vydania = 7.4.1995 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • r. Pavol Haspra | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PETRÁNSKY ml., Ľudo | titul = Rozprávka pre dospelých | kapitola = | url = https://www.sme.sk/c/2119948/rozpravka-pre-dospelych.html | dátum vydania = 12.4.1995 | dátum prístupu = 27.6.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> |- | ''Kino Pokrok (Naivný javiskový film)'' | Rozprávačka | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 15.12.1995 • r. Ondrej Spišák | rowspan=3 align=center width=4%| <ref name=RNDp/> |- | align=center| 1996 | ''Tata (Správa o chorom otcovi a troch zdravých dcérach)'' | Eva | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra (od r. 2000 alt. s [[Lenka Barilíková|Barilíkovou]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Polus City Center|PCC]] | redaktori = Dana Hanzelová | ilustrátori = Jandl | titul = Spolu 1/2006 | kapitola = „V divadle aj ticho hovorí“ | url = https://docplayer.net/31965412-Fashion-life-style-wellness-beauty-fun-family-technics-jar-leto-2006.html | dátum vydania = 20.3.2006 | dátum prístupu = 27.6.2020 | poznámka = ''Tata'' a ''Súpis dravcov'' (s. 26) | vydavateľ = TriGranit Bratislava Management | miesto = Bratislava | formát = PDF}}</ref> • p. 13.12.1996 • r. Ondrej Spišák |- | align=center| 1997 | ''[[Konečná stanica]] (Správa o príchodoch a odchodoch vlakov a ľudí)'' | Vitalošová, upratovačka{{#tag:ref|Pôvod. Anna Šišková.<ref name=kendral/>|group="p"}} | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 31.5.1997 • r. Juraj Nvota |- | rowspan=2 align=center| 1998 | ''Ples v hoteli Savoy'' | La Thangolita, argentínska [[upír]]ka | SK (slov.) • [[Nová scéna|NS]], Bratislava • [[opereta|hudobná revue]] (alt. s [[Jana Hubinská|Hubinskou]]) • p. 23.1.1998 • r. [[Peter Jozef Oravec|Peter J. Oravec]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = bd | titul = Na bratislavskej Novej scéne je už dnes prvá premiéra hudobnej revue Ples v hoteli Savoy | url = https://www.sme.sk/c/2142045/na-bratislavskej-novej-scene-je-uz-dnes-prva-premiera-hudobnej-revue-ples-v-hoteli-savoy.html | dátum vydania = 23.1.1998 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> |- | ''Ako som vstúpil do seba (Správa zo súkromnej cesty)'' | Pamäť / Srdce / Slza / Krvinka | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 27.11.1998 • r. Ondrej Spišák | align=center width=4%| <ref name=RNDp/> |- | rowspan=3 align=center| 1999 | ''Mníšky'' <br />(al. ''Nunsense'') | [[Mníška|Sestra]] Roberta Anna | SK (slov.) • [[Dom odborov Istropolis|DO Istropolis]] – [[Teatro Wüstenrot|Teatro Gedur]], Bratislava<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Unger, Pavel | titul = RECENZIA / MUZIKÁL Do Teátra prišli Mníšky a - zvíťazili | url = https://www.sme.sk/c/2179601/recenzia-muzikal-do-teatra-prisli-mnisky-a-zvitazili.html | dátum vydania = 16.2.1999 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • muzikál (alt. s [[Marta Potančoková|Potančokovou]] a [[Dagmar Rostandt|Rostandt]]) • p. 12.2.1999 • r. Karol Spišák | align=center width=4%| <ref name=muzikaly>{{Citácia knihy | priezvisko = Donovalová | meno = Katarína | redaktori = [[Peter Klinec]] | titul = Sprievodca muzikálmi | vydanie = I | vydavateľ = [[Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici|VKMK]] | miesto = [[Banská Bystrica]] | rok = 2005 | isbn = 80-88783-34-8 | kapitola = ''Donaha'' (s. 19), ''Kabaret'' (s. 32 – 33), ''Mníšky'' (s. 43 – 44), ''Niekto to rád horúce'' (s. 49 – 50), ''Pomáda'' (53 – 54) a ''Vlasy'' (s. 62)'' | poznámka = Obsahuje [[CD-ROM]] | strany = 81 | url = http://doczz.net/doc/2619279/sprievodca-muzik%C3%A1lmi---verejn%C3%A1-kni%C5%BEnica-mikul%C3%A1%C5%A1a-kov%C3%A1%C4%8Da-b... | dátum prístupu = 15.7.2014}}</ref> |- | ''Šokspeare (Vášnivé a dramatické osudy Shakespearových hrdinov)'' | Regan | SK (slov.) • NS, Bratislava • hudobná inscenácia • p. 23.4.1999<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Divadlá > Bratislava | url = https://www.sme.sk/c/2186573/divadla.html | dátum vydania = 23.4.1999 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • r. [[Roman Polák]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PODMAKOVÁ, Dagmar | titul = Šok zo Šok(u)speara | url = https://www.noveslovo.sk/c/25780/Sok_zo_Sokuspeara | dátum vydania = 12.5.1999 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = noveslovo.sk}}</ref> |- | ''Včela v zime (Komédia v dvoch častiach o diaľkovom ovládaní)'' | Francka / Angela / Speváčka / Žena z filmu | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra • p. 25.6.1999 • r. [[Milan Lasica]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2001/2002 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2002 | ročník = XXXI | poznámky = „Repertoár z predchádzajúcich sezón“: ''Včela v zime'' (s. 116); zhrnutie (s. 236 – 237) | url = http://web.archive.org/web/20120402091135/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2001-2002.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 80-88987-36-9 | formát = [[Portable Document Format|PDF]]}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2000 | ''[[Pomáda]]'' <br />(al. ''The Grease'') | Rizzo | CZ (čes.) • [[Výstaviště Praha|VP]] – GoJa Music Hall, [[Praha]] (pôvod. [[Divadlo Pyramida|Pyramida]]) • muzikál [[adaptácia (zmena žánru)|v dvoch verziách]] (alt. s [[Radana Labajová|Labajovou]] a [[Daniela Šinkorová|Šinkorovou]]) • p. 13.1.2000{{#tag:ref|Česká adaptácia muzikálu s Mauréry v obsadení prebehla v 2. verziách a 3 produkciách. Prvá mala premiéru 13.1.2000 v Divadle Pyramida<ref name=pomada/> (prod. Adam Novák).<ref name=pomada/><ref name=pomada4>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = kat | titul = Hříšný tanec je odložen, Pomáda opět startuje | url = https://www.idnes.cz/kultura/hudba/hrisny-tanec-je-odlozen-pomada-opet-startuje.A010905_133449_hudba_kne | dátum vydania = 5.9.2001 | dátum prístupu = 10.05.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = iDNES.cz}}</ref> Druhú, výpravnejšiu, no kratšiu verziu,<ref name=pomada2/> zahájila 14.2.2001 v už premenovanej GoJa Music Hall<ref name=pomada/><ref name=pomada2>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PRCHALOVÁ, Radka (''[[Mladá fronta DNES|MF DNES]]''), brt | titul = Pomáda se vrací s velkou chutí | url = https://www.idnes.cz/kultura/divadlo/pomada-se-vraci-s-velkou-chuti.A010212_183251_divadlo_brt | dátum vydania = 12.2.2001 | dátum prístupu = 10.05.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = [[iDNES.cz]]}}</ref><ref name=pomada3/> umel. agentúra Bouard<ref name=pomada4/><ref name=pomada2/><ref name=pomada3>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠKVOR, Michal | titul = Pomáda v GoJa Music Hall | kapitola = „O čem je muzikál Pomáda“ (posl. odst.), „Goja Music Hall, představení ze zákulisí 30. 9. 2001“ (poznámka) | url = http://musicalnet.cz/component/content/article/39-archivni-data/40-pomada-v-goja-music-hall | dátum vydania = 28.7.2001 | dátum prístupu = 10.05.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = musicalnet.cz}}</ref> (prod. Michal Toman);<ref name=pomada/><ref name=pomada4/><ref name=pomada2/> uvádzala sa do 16.11.2001.<ref name=pomada3/> Túto neskôr prevzala samotná GoJa<ref name=pomada3/> (prod. Libuše Barková);<ref name=pomada/> z dôvodu rozsiahlych povodní mala však i táto produkcia krátku životnosť (máj – august 2002).<ref name=pomada/> |group="p"}} • r. [[Ján Ďurovčík]] | align=center width=4%| <ref name=pomada>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = NOVOTNÁ, Michaela | titul = Choreograf Richard Hes a jeho legendární taneční skupina UNO | kapitola = „Muzikál Pomáda“ –> „Česká verze muzikálu“ | strany = 53{{--}}54 | url = https://is.jamu.cz/th/rnf8n/text_prace.pdf | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 10.05.2020 | jazyk = česky | vydavateľ = [[Janáčkova akademie múzických umění|JAMU]]}}</ref> |- || ''Súpis dravcov (Správa o krajine pod Tatrami)'' | Anna | SK (slov.) • RND, Bratislava • veselohra (alt. so Šiškovou) • p. 31.3.2000 • r. Juraj Nvota | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 1999/2000 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2000 | ročník = XXIX | poznámky = ''Súpis dravcov (Správa o krajine pod Tatrami)'' (s. 112); zhrnutie (s. 235) | url = http://web.archive.org/web/20160426171812/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/1999-2000.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 80-88987-27-X | formát = PDF}}</ref> |- | ''Pomáda'' <br />(al. ''The Grease'') | Rizzo | SK (čes.) • Mega Music Production, Bratislava (PKO – Estrádna sála<ref name=muzikaly/>) • muzikál (alt. s [[Katarína Hasprová|Hasprovou]]) • p. 15.9.2000 • r. [[Jindřich Šimek]] | rowspan=2 align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2000/2001 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2001 | ročník = XXX | poznámky = ''Niekto to rád horúce'' (s. 29 – 30); ''Pomáda'' (s. 131); zhrnutie (s. 224) | url = http://web.archive.org/web/20160426182006/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2000-2001.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 80-85455-96-X | formát = PDF}}</ref> |- | ''[[Niekto to rád horúce]]'' <br />(al. ''Some Like It Hot'') | Sladká Sue | SK (slov.) • NS, Bratislava / Produkčný dom FORZA • muzikál (alt. s [[Lucia Vráblicová|Vráblicovou]]) • p. 20.10.2000 • r. Milan Lasica |- | align=center| 2002 | ''Sekretárky'' | Maliarka | SK (slov./čes./maď.)<ref name=sekretarky>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = gb;fa | titul = Činohra SND uvedie adaptáciu nemeckej hry Sekretárky | url = https://kultura.sme.sk/c/725612/cinohra-snd-uvedie-adaptaciu-nemeckej-hry-sekretarky.html | dátum vydania = 13.11.2002 | dátum prístupu = 10.05.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> • SND – MS, Bratislava • muzikál<ref name=sekretarky/> (alt. so [[Anita Szvrcseková|Szvrcsekovou]]) • p. 16.11.2002 • r. [[Martin Porubjak]] | rowspan=3 align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2002/2003 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2003 | ročník = XXXII | poznámky = ''Sekretárky'' (s. 15); ''Osem žien'' (s. 29); ''Hamlet'' (s. 60); zhrnutie (s. 240) | url = http://web.archive.org/web/20180907144611/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 80-88987-44-X | formát = PDF}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2003 | ''[[Hamlet]]'' | Gertrúda Bavorská | SK (slov.) • [[Divadlo Aréna|Aréna]], Bratislava • [[tragédia]] • p. 15.5.2003 • r. Anton Šulík |- | ''Osem žien'' | Pierette | SK (slov.) • NS, Bratislava • muzikál (alt. so [[Marta Sládečková|Sládečkovou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Osem žien už bude nielen v kine, ale aj v divadle | url = https://domov.sme.sk/c/833445/osem-zien-uz-bude-nielen-v-kine-ale-aj-v-divadle.html | kapitola = posled. odst. | dátum vydania = 6.3.2003 | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = ''SME''}}</ref>) • p. 16.5.2003 • r. Roman Polák |- | ''[[Vlasy (film)|Vlasy]]'' <br />(al. ''Hair'') | Ronny | SK (slov.) • NS, Bratislava • muzikál (alt. s Hasprovou) • p. 8.11.2003 • r. [[Jozef Gombár]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2003/2004 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2004 | ročník = XXXIII | poznámky = ''Vlasy'' (s. 28 – 29); zhrnutie (s. 242) | url = http://web.archive.org/web/20160426181616/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 80-88987-62-8 | formát = PDF}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2004 | ''Donaha!'' <br />(al. ''The Full Monty'') | Vicky | SK (slov.) • NS, Bratislava • muzikál (alt. s [[Eva Pavlíková|Pavlíkovou]]) • p. 19.9.2004 • r. [[Jozef Bednárik]] | align=center width=4%| <ref name=DnS0405>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2004/2005 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2005 | ročník = XXXIV | poznámky = ''Donaha'' (s. 29 – 30); ''Kabaret'' (s. 69 – 70); zhrnutie (s. 257) | url = http://web.archive.org/web/20180618203216/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2004-2005.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 80-88987-68-7 | formát = PDF}}</ref> |- | ''Hair'' <br />(al. ''Vlasy'') | Victoria | CZ (čes.) • [[Městské divadlo Brno|MdB]], [[Brno]] • [[rocková opera|rockový muzikál]] (alt. s [[Ivana Vaňková|Vaňkovou]]) • p. 1.10.2004 • r. Jozef Gombár | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Hair | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/31-hair | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | ''Kabaret'' <br />(al. ''Cabaret'') | Sally Bowles | SK (slov.) • [[Divadlo Andreja Bagara|DAB]], [[Nitra]] • muzikál (alt. s [[Klaudia Kolembusová|Kolembusovou]] a [[Kristína Turjanová|Turjanovou]]) • p. 3.12.2004 • r. Jozef Bednárik | align=center width=4%| <ref name=DnS0405/> |- | align=center| 2005 | rowspan=2| ''[[Rómeo a Júlia|Romeo & Julia]]'' | Gräfin Montague | rowspan=2| AT (nem.) • [[Vereinigte Bühnen Wien|VBW]] – [[Raimund Theater]], [[Viedeň]] • muzikál (alt. s Rachel Colley a Sabrinou Harper<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MC-Mitglied Heike S | titul = Romeo & Julia Galapremiere | kapitola = „Die gesamte Cast-Liste“ | url = http://lukas-romeo-fan.gportal.hu/gindex.php?pg=7520905 | dátum vydania = 24.2.2005 | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = lukas-romeo-fan.gportal.hu | jazyk = nemecky}}</ref>) (uved. ako Zuzanna,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | strany = 16 | titul = Romeo & Julia - Das Musical | kapitola = „Besetzung“ | url = https://www.yumpu.com/de/document/read/24354699/pressemappe-romeo-julia-vereinigte-ba-1-4-hnen-wien | dátum vydania = Február 2005 | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = yumpu.com | jazyk = nemecky}}</ref> resp. Suzanna Maurery<ref name=UM/>) • p. 24.2.2005 ([[derniéra|d.]] 8.7.2006<ref name=UM>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PM Veranstalter | titul = Romeo & Julia (Wien 2005) | kapitola = „Dernière“ a „Darsteller“ (rola a prepis mena) | url = https://unitedmusicals.de/produktion/romeo-julia-wien-2005/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = unitedmusicals.de | jazyk = nemecky}}</ref>) • r. [[Redha Benteifour]] | rowspan=2 align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Romeo & Julia (Das Musical) | url = http://veerlebub.tripod.com/id49.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = veerlebub.tripod.com | jazyk = anglicky}}</ref> |- | align=center| 2006 | Cover Die Amme<ref name=UM/> |- | rowspan=2 align=center| 2007 | ''Čarodějky z Eastwicku'' <br />(al. ''The Witches of Eastwick'') | Felicie | CZ (čes.) • MdB, Brno • muzikál (alt. s [[Michaela Fojtová|Fojtovou]] a [[Lenka Bartolšicová|Bartolšicovou]]) • p. 10.2.2007 • r. [[Stanislav Moša]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Čarodějky z Eastwicku | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/71-carodejky-z-eastwicku | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | ''[[Habsburgovci|Die Habsburgischen]]'' | [[Mária Terézia|Maria Theresia]] | AT (nem.) • VBW – [[Museumsquartier]], Viedeň (Halle E) • [[fraška|hudobná fraška]] (alt. s Mariou Happel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BRUNY, Martin | titul = Vereinigte Bühnen Wien: Castpräsentation »Die Habsburgischen« | url = http://www.kultur-channel.at/vereinigte-buehnen-wien-castpraesentation-die-habsburgischen/ | kapitola = „Übersicht“ | dátum vydania = 25.6.2007 | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = kultur-channel.at | jazyk = nemecky}}</ref>) • p. 20.10.2007 (d. 16.12.2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Theater | titul = Die Habsburgischen (700 Jahre Familienalltag) | url = https://musicalzentrale.de/index.php?service=0&subservice=2&details=1757 | kapitola = „Letzte bekannte Aufführung“ | dátum vydania = | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = musicalzentrale.de | jazyk = nemecky}}</ref>) • r. [[Stefan Huber]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BRUNY, Martin | titul = Museumsquartier Wien, Halle E: Die Habsburgischen (Uraufführung) | url = http://www.kultur-channel.at/museumsquartier-wien-halle-e-die-habsburgischen-urauffuehrung/ | kapitola = „Uraufführung“, „Leading Team“, „Besetzung“ | dátum vydania = 15.10.2007 | dátum prístupu = 30.6.2020 | vydavateľ = kultur-channel.at | jazyk = nemecky/anglicky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2008 | ''[[Jesus Christ Superstar]] ([[koncert|koncertná verzia]])'' | Soulgirl / Herodes / chór | CZ (ang.) • MdB, Brno • rockový muzikál (alt. s [[Viktória Matušovová|Matušovovou]]) • p. 19.6.2008 • r. [[Petr Gazdík]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Jesus Christ Superstar (koncertní verze v anglickém jazyce) | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/211-jesus-christ-superstar-koncertni-verze-v-anglickem-jazyce | dátum vydania = 2008 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | ''Kocúr na kolieskových korčuliach'' | Barbara Baranová | SK (slov.) • SND – [[Nová budova Slovenského národného divadla|NB]], Štúdio, Bratislava • hudobná inscenácia (alt. s [[Gabriela Dzuríková|Dzuríkovou]]) • p. 14.11.2008 • r. [[Ján Uličiansky]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2008/2009 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2010 | ročník = XXXVI | poznámky = ''Kocúr na kolieskových korčuliach'' (s. 14); zhrnutie (s. 319) | url = http://web.archive.org/web/20160426081338/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka%2008_09.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 978-80-89369-25-6 | formát = PDF}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2009 | ''[[Bedári|Les Misérables]]'' <br />(al. ''Bídníci'') | Madame Thénardier | CZ (čes.) • MdB, Brno • muzikál (alt. s [[Jana Musilová|Musilovou]] a Bartolšicovou) • p. 13.2.2009 • r. Stanislav Moša | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Les Misérables (Bídníci) | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/191-les-miserables-bidnici | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | ''Balada o lásce (Singoalla)'' | Šamanka | CZ (čes.) • MdB, Brno • muzikál (alt. so [[Soňa Jányová|Jányovou]] a Musilovou) • p. 6.6.2009 • r. Petr Gazdík | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Balada o lásce (Singoalla) | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/194-balada-o-lasce-singoalla | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2010 | ''Mary Poppins'' | Královna Victoria / Slečna Andrewsová / Slečna Smithová | CZ (čes.) • MdB, Brno • muzikál (alt. s Bartolšicovou a [[Lucie Bergerová|Bergerovou]]) • p. 20.11.2010 • r. Petr Gazdík | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Mary Poppins | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/252-mary-poppins | dátum vydania = 2010 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | ''In Da House (Žúrka v Londýne)'' | Petra{{#tag:ref|Pôvod. [[Petra Polnišová]]<ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2007/2008 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2009 | ročník = XXXV | poznámky = ''In Da House (Žúrka v Londýne)'' (s. 171) | url = http://web.archive.org/web/20160426182651/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2007-2008.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 978-80-89369-12-6 | formát = PDF}}</ref>|group="p"}} | SK (slov.) • [[GUnaGU]], Bratislava • komédia • p. 29.3.2008 • r. [[Karol Vosátko]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[GUnaGU]] | titul = V. Klimáček: In Da House (Žúrka v Londýne) | url = http://www.gunagu.sk/?kategoria=katalog&predstavenia_id=61 | dátum vydania = 2008 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = gunagu.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2011 | ''Veľká kilovačka na námestí Billa Gatesa'' | Eva | SK (slov.) • GUnaGU, Bratislava • komédia • p. 24.9.2011 • r. [[Viliam Klimáček]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2011/2012 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2014 | ročník = XL | poznámky = ''Veľká kilovačka na námestí Billa Gatesa'' (s. 148); zhrnutie (s. 307) | url = http://web.archive.org/web/20160426182014/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/divadeln%C3%A1%20ro%C4%8Denka%2020112012.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = 978-80-89369-80-5 | formát = PDF}}</ref> |- | ''Neuchopitelné lásky'' <br />(al. ''Noci letmé lásky'') | Marie / Carmen, [[prostitúcia|prostitútka]] <br />/ Vanesa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SOPROVÁ, Jana | titul = Neuchopitelné lásky – novinka v Řeznické v režii Jany Janěkové | url = https://vltava.rozhlas.cz/neuchopitelne-lasky-novinka-v-reznicke-v-rezii-jany-janekove-5122977 | kapitola = odst. 5 | dátum vydania = 13.10.2011 | dátum prístupu = 26.6.2020 | vydavateľ = [[Český rozhlas|ČRo 3 Vltava]]}}</ref> | CZ (čes.) • [[Divadlo v Řeznické]], Praha • činohra (alt. s [[Kristýna Frejová|Frejovou]]) • p. 8.10.2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Neuchopitelné lásky | kapitola = „Premiéra“ | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-v-reznicke/neuchopitelne-lasky | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 29.04.2019 | jazyk = česky | vydavateľ = i-divadlo.cz}}</ref> • r. [[Jana Janěková]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Výroční zpráva za rok 2012 | periodikum = Divadlo v Řeznické | rok = 2013 | ročník = | poznámky = ''Vlastní inscenace na repertoáru Divadla v Řeznické'' (s. 12{{--}}13) | url = http://www.reznicka.cz/Uploads/Documents/Vyrocnizpravazarok2012.pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = | formát = PDF}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2012 | ''Ženy přežijí!'' | Minerva, podnikateľka{{#tag:ref|Pôvod. Anna Šišková|group="p"}} | CZ (čes./slov.) • [[Studio DVA]] – Malá scéna, Praha (pôvod. Letní scéna [[Vyšehrad]]) • komédia (alt. so Šiškovou) • p. 9.7.2012 • r. [[Darina Abrahámová]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ženy přežijí! | kapitola = „Osoby a obsazení“ | url = https://www.studiodva.cz/zeny-preziji/zeny-preziji | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Studio DVA}}</ref> |- | ''Vánoční koleda'' | Duch minulých Vánoc{{#tag:ref|Pôvod. Szidi Tobias|group="p"}} | CZ (čes.) • Studio DVA, Praha (pôvod. Divadlo Hybernia) • sezónna hudobná inscenácia (alt. s [[Athina Langoska|Langoska]]) • p. 21.11.2011{{#tag:ref|Mauréry v hre účinkuje počnúc jej druhou sezónou, od 30.11.2012, kedy nahradila Tobias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DN | titul = Premiéry 27. listopadu – 10. prosince 2012 | kapitola = „30. 11.“ | url = https://www.divadelni-noviny.cz/premiery-27-listopadu-10-prosince-2012 | dátum vydania = 14.11.2012 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = divadelni-noviny.cz}}</ref> |group="p"}} • r. [[Ondřej Sokol]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Vánoční koleda | kapitola = „Osoby a obsazení“ | url = https://www.studiodva.cz/vanocni-koleda/vanocni-koleda | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Studio DVA}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2013 | ''Očistec'' | Marie, matka | CZ (čes.) • MdB, Brno • muzikál (alt. so [[Markéta Sedláčková|Sedláčkovou]]) • p. 19.1.2013 • r. Stanislav Moša | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Očistec | kapitola = „Obsazení“ | url = https://www.mdb.cz/inscenace/254-ocistec | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Městské divadlo Brno}}</ref> |- | ''Nízkotučný život (Nejem, nežijem, nemilujem)'' | Anita, [[redaktor]]ka [[vydavateľ (literatúra)|vydavateľstva]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = GUnaGU | titul = V. Klimáček: Nízkotučný Život (nejem,nežijem,nemilujem) | url = http://www.gunagu.sk/?kategoria=katalog&predstavenia_id=86 | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = gunagu.sk}}</ref> | SK (slov.) • GUnaGU, Bratislava • komédia • p. 22.2.2013 • r. Viliam Klimáček | rowspan=2 align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2012/2013 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2013 | ročník = <s>XLI</s> XLII | poznámky = ''Nízkotučný život'' (s. 146); ''69 vecí lepších než sex'' (s. 178); zhrnutie (s. 298) | url = http://web.archive.org/web/20160809103625/http://www.theatre.sk/uploads/PR2016/ro%C4%8Denka%20Divadla%20na%20Slovensku%202012-13%20(2).pdf | dátum prístupu = 2020-05-10 | issn = ISBN 978-80-89369-91-1 | formát = PDF}}</ref> |- | ''69 vecí lepších než sex'' | Šéfka | SK (slov.) • [[Štúdio L+S]], Bratislava • trpká komédia<ref name=69vlns>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = 69 vecí lepších než sex | kapitola = „Účinkujú“, „Premiéra“ a popis | url = https://studios.sk/sk/repertoar/15/69-veci-lepsich-nez-sex | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Štúdio L+S}}</ref> • p. 13.4.2013{{#tag:ref|Oficiálne stránky divadla uvádzajú nesprávny dátum premiéry („13. august 2013“).<ref name=69vlns/>|group="p"}} • r. [[Eva Borušovičová]] |- | ''Děvčátko – Vánoční příběh'' | Štěstěna | CZ (čes.) • Studio DVA, Praha • sezónny muzikál (alt. s [[Vendula Příhodová|Příhodovou]]) • p. 25.11.2013 • r. [[Šimon Caban]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Děvčátko – Vánoční příběh | kapitola = „Osoby a obsazení“ | url = https://www.studiodva.cz/devcatko-vanocni-pribeh/devcatko-vanocni-pribeh | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Studio DVA}}</ref> |- | align=center| 2014 | ''Spomínam na Paríž (alebo [[Splín|Spleen]] slovenského intelektuála)'' | Karolína | SK (slov.) • Štúdio L+S, Bratislava • komédia s pesničkami • p. 15.2.2014 • r. [[Jakub Nvota]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ULIČIANSKA, Zuzana | titul = Život je ako sviečková | kapitola = | url = https://www.monitoringdivadiel.sk/recenzie/recenzia/zivot-je-ako-svieckova/ | dátum vydania = 24.7.2015 | dátum prístupu = 29.4.2019 | vydavateľ = monitoringdivadiel.sk}}</ref> |- | align=center| 2015 | ''Ach, Júlia! Och, Rómeo! Na vine je Shakespeare?'' | Júlia / Dojka / Dcéra Lukrécia | SK (slov.) • UMA & production ([[turné|zájazd]]) • komédia s pesničkami (alt. s [[Anikó Vargová|Vargovou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = VARGOVÁ. Miroslava | titul = V septembri sa vyberte na nočný beh s koncertom, cyklistické preteky či volejbalový maratón alebo ... | kapitola = „Kultúrne leto HOT ART 2016“ | url = https://majgemer.sk/gemer/kultura/gemer-malohont/item/8638-v-septembri-sa-vyberte-na-nocny-beh-s-koncertom-cyklisticke-preteky-ci-volejbalovy-maraton-alebo | dátum vydania = 31.8.2016 | dátum prístupu = 28.6.2020 | vydavateľ = majgemer.sk}}</ref>) • p. 27.10.2015 (v [[Kultúrne zariadenia Petržalky|KZP]] – [[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]]) • r. [[Peter Oravec]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KZP | titul = Ach, Júlia! Och, Rómeo! Na vine je Shakespeare? | kapitola = | url = http://www.kzp.sk/podujatie/achjuliaochromeonavinejeshakespeare | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 22.05.2020 | vydavateľ = kzp.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2016 | ''Meno'' | Elisabeth Garaudová | SK (slov.) • Štúdio L+S, Bratislava • komédia • p. 22.2.2016 • r. Jakub Nvota | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Meno | kapitola = „Účinkujú“ | url = https://studios.sk/sk/repertoar/5/meno | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 2020-05-10 | vydavateľ = Štúdio L+S}}</ref> |- | ''Job Interviews'' | Viera | SK (slov.) • [[Bratislavské kultúrne a informačné stredisko|BKIS]] – [[Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]], Bratislava • komédia • p. 25.11.2016 • r. [[Valeria Schulczová]] | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Bratislavské kultúrne a informačné stredisko|BKIS]] | titul = Job Interviews | kapitola = „Obsadenie“ | url = https://www.bkis.sk/predstavenie/job-interviews-mestske-divadlo-p-o-hviezdoslava | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 10.5.2020 | vydavateľ = bkis.sk}}</ref> |- | align=center| 2019 | ''Bez Hany (Hommage à Hegerová)'' | Jana, bojovníčka so životom | CZ (čes.) • [[Městská divadla pražská|MDP]] – [[Divadlo Rokoko|Rokoko]], Praha • hudobná inscenácia • p. 7.9.2019 • r. Jakub Nvota | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Městská divadla pražská|MDP]] | titul = Bez Hany (Hommage à Hegerová) | kapitola = „O inscenaci“ a „Obsazení & tvůrci“ | url = https://www.mestskadivadlaprazska.cz/inscenace/1011/bez-hany-hommage-hegerova/ | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 19.04.2019 | jazyk = česky | vydavateľ = mestskadivadlaprazska.cz}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias •„p.“ indikuje premiéru •„r.“ indikuje režiséra) <br />Údaje prevzaté zo záznamov divadelného archívu [[Divadelný ústav|DÚ]] v Bratislave, príp. dostupnej tlače |} == Poznámky == <references group="p"/> == Referencie == <span style=font-size:85%>Počnúc divadelnou sezónou 2007/2008, ročenky DÚ neuvádzajú poradové čísla chronologicky. V prípade sezóny 2009/2010 je sporné i [[ISBN]], ktoré je totožné s tým predchádzajúcim z rokov 2008/2009.</span> {{Referencie|2}} == Použitá literatúra == {{col-begin}} {{col-2}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman, Renáta Šmatláková | prekladatelia = Zuzana Dudášová, Rastislav Steranka, Alexandra Strelková | ilustrátori = Dušan Slezák | titul = Slovak Films 1993–2006 | kapitola = „Quartétto“ | strany = 30 | url = http://www.aic.sk/files/filmsk/SF_1993_2006_preview.pdf | dátum vydania = Apríl 2006 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] v spol. so [[Slovenská asociácia producentov v audiovízii|SAPA]] | miesto = Bratislava | jazyk = [[angličtina|anglicky]]}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman, Alexandra Strelková, Silva Klasová, Štefan Vraštiak | prekladatelia = Zuzana Dudášová, Alexandra Strelková, Rastislav Steranka | ilustrátori = Marek Kianička, Dušan Slezák | titul = Slovak Film Guide 2006 | kapitola = „Nebo, peklo,... zem“, „15:29/Diaspora“ | strany = 30–31, 34 | url = http://www.aic.sk/files/filmsk/SFG_2006.pdf | dátum vydania = Január 2006 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ v spol. so SAPA | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman | prekladatelia = Zuzana Dudášová | ilustrátori = Dušan Slezák | titul = Nové slovenské filmy 2007–2008 | kapitola = „Návrat bocianov“, „15:29“, „Nebo, peklo,... zem“ | strany = 11, 23, 32 | url = http://www.aic.sk/files/filmsk/panel_2006_preview20061222.pdf | dátum vydania = December 2006 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ v spol. s [[Medzinárodný filmový festival Bratislava|MFF Bratislava]] | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, [[slovenčina|slovensky]]}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman, Alexandra Strelková, Zita Hosszúová a Katarína Tomková | prekladatelia = Zuzana Dudášová, Anna Antalová, Alexandra Strelková | ilustrátori = Marek Kianička | titul = Slovak Films 07–09 | kapitola = „Návrat bocianov“, „Mŕtvola musí zomrieť“ | strany = 18, 58 | url = http://www.aic.sk/files/AIC-subory/trhy/cannes-bulletin_may_2009_na-net.pdf | dátum vydania = Apríl 2009 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ v spol. so SAPA | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman | prekladatelia = Zuzana Dudášová | ilustrátori = Marek Kianička, Dušan Slezák | titul = Nové slovenské filmy 08–09 | kapitola = „15:29“, „Nebo, peklo,... zem“ | strany = 19, 44 | url = http://web.archive.org/web/20090320072953/http://www.aic.sk/files/filmsk/panel_2007_na-net_20.12.pdf | dátum vydania = December 2007 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ v spol. s MFF Bratislava | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Miroslav Ulman | prekladatelia = Zuzana Dudášová | ilustrátori = Marek Kianička, Dušan Slezák | titul = Nové slovenské filmy 09–10 | kapitola = „Návrat bocianov“, „Nebo, peklo,... zem“ | strany = 44–45 | url = http://www.aic.sk/files/AIC-subory/trhy/panel_2008_preview.pdf | dátum vydania = December 2008 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ v spol. s MFF Bratislava | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová (vrátane korektúr), Alexandra Strelková | ilustrátori = Peter Juríček | titul = Pripravované slovenské filmy 12–13 | kapitola = „Nežní barbaři“, „Ďakujem, dobre“ | strany = 25, 32 | url = http://www.aic.sk/files/2012AIC/up-SF-12-13-web.pdf | dátum vydania = Apríl 2012 | dátum prístupu = 10.7.2014 | poznámka = Produkcia: Marián Brázda | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman, Michal Blaško | prekladatelia = Zuzana Dudášová (vrátane korektúr), Alexandra Strelková | ilustrátori = Dušan Slezák | titul = Slovenské filmy 12–13 | kapitola = „Ďakujem, dobre“, „Colette“ | strany = 36–37, 49 | poznámka = Produkcia Marián Brázda | url = http://web.archive.org/web/20140728121341/http://www.aic.sk/files/2013AIC/SF_12_13_final_prev_31_01.pdf | dátum vydania = Január 2013 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman | prekladatelia = Zuzana Dudášová (vrátane korektúr) | ilustrátori = Peter Juríček (design) | titul = Pripravované slovenské filmy 13–14 | kapitola = „Colette“ | strany = 34 | poznámka = Produkcia Marián Brázda, Katarína Tomková | url = http://web.archive.org/web/20160603082851/http://www.aic.sk/files/slovak-films_upcoming-13_14_prev.pdf | dátum vydania = Apríl 2013 | dátum prístupu = 7.4.2016 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Dominika Miklošíková, Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová (vrátane korektúr) | ilustrátori = A&D Brothers | titul = Slovenské filmy 13–14 | kapitola = „Colette“, „Ďakujem, dobre“ | strany = 12–13, 16–17 | poznámka = Produkcia Katarína Tomková | url = http://web.archive.org/web/20140728123429/http://www.aic.sk/files/SF_13_14_prev.pdf | dátum vydania = Január 2014 | dátum prístupu = 10.7.2014 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} {{col-2}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Soňa Balážová, Alexandra Strelková, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová, Jaroslav Hochel (korektúry) | ilustrátori = Peter Juríček (layout) | titul = Slovenské filmy 15–16 | kapitola = „Učiteľka“ | strany = 42-43 | url = http://www.aic.sk/files/sf-15-16.pdf | dátum vydania = Január 2016 | dátum prístupu = 8.3.2017 | poznámka = Produkcia: Soňa Balážová | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Soňa Balážová, Imelda Selková, Alexandra Strelková, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová, Jaroslav Hochel (korektúry) | ilustrátori = Peter Juríček (layout) | titul = Slovenské filmy 16–17 | kapitola = „Učiteľka“ | strany = 25-29 | url = http://www.aic.sk/files/AIC-subory/slovak-films-2016_2017.pdf | dátum vydania = Január 2017 | dátum prístupu = 8.3.2017 | poznámka = Produkcia: Soňa Balážová | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Soňa Balážová, Imelda Selková, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová, korektúry Jaroslav Hochel | ilustrátori = | titul = Slovenské filmy 17–18 | kapitola = „Keď draka bolí hlava“ | strany = 58 | poznámka = Produkcia Soňa Balážová | url = http://www.aic.sk/files/SF-17_18_prev_02_08.pdf | dátum vydania = Január 2018 | dátum prístupu = 23.12.2018 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Lea Pagáčová, Imelda Selková, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová, Jaroslav Hocher (korektúry) | titul = Slovenské filmy 18–19 | kapitola = „Keď draka bolí hlava“ a „Tlmočník“ | strany = 17 a 21 | poznámka = Produkcia Lea Pagáčová | url = http://www.aic.sk/files/SF-18_19_final-prev.pdf | dátum vydania = Január 2019 | dátum prístupu = 19.4.2019 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Imelda Selková, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová | titul = Slovak Films 19–20 | kapitola = „Indián“ | strany = 45 | poznámka = Produkcia Lea Pagáčová | url = http://www.aic.sk/files/SF-19-20_WEB.pdf | dátum vydania = Január 2020 | dátum prístupu = 28.4.2020 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, česky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová | titul = Slovak Films 2020 | kapitola = „Muž so zajačími ušami“ | strany = 13 | poznámka = Produkcia Lea Pagáčová | url = http://www.aic.sk/files/SF-2020_WEB.pdf | dátum vydania = December 2020 | dátum prístupu = 23.8.2021 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, česky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová | titul = Slovak Films New & Upcoming > Berlinale Edition 2021 | kapitola = „Slúžka“ a „Správa o záchraně mrtvého“ | strany = 12 a 21 | poznámka = Produkcia Lea Pagáčová | url = http://www.aic.sk/files/New--Upcoming-2021_Berlinale-ed_WEB.pdf | dátum vydania = Február 2021 | dátum prístupu = 23.8.2021 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, česky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová | titul = Slovak Films New & Upcoming > Berlinale Edition 2021 | kapitola = „Slúžka“ a „Správa o záchraně mrtvého“ | strany = 12 a 21 | poznámka = Produkcia Lea Pagáčová. Dokument uvádza názov druhého diela chybne | url = http://www.aic.sk/files/New--Upcoming-2021_Berlinale-ed_WEB.pdf | dátum vydania = Február 2021 | dátum prístupu = 23.8.2021 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, česky, slovensky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman | prekladatelia = Ivana Musilová | titul = Slovak Films New & Upcoming > Cannes Edition 2021 | kapitola = „Slúžka“ a „Správa o záchraně mrtvého“ | strany = 13 a 21 | poznámka = Produkcia Lea Pagáčová. Dokument uvádza názov druhého diela chybne | url = http://www.aic.sk/files/New--Upcoming-2021_Cannes-ed_WEB.pdf | dátum vydania = Jún 2021 | dátum prístupu = 23.8.2021 | vydavateľ = SFÚ | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky, česky, slovensky}} {{col-end}} == Externé odkazy == {{col-begin}} {{col-2}} *[https://www.zuzanamaurery.sk/kariera/film Filmografia Zuzany Mauréry] na ''zuzanamaurery.sk'' <span style=font-size:95%>(oficiálna stránka)</span> *[http://web.archive.org/web/20171224101503/http://www.sfd.sfu.sk/main.php?ido=2159 Filmografia Zuzany Mauréry] na ''sfd.sk'' ([[Slovenská filmová databáza|SFd]]) *[http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?field=AUK2&term=%22%5Esfu_un_auth%5C*0031122%5C*xa0jsh%5C*si%5E%22 Filmografia Zuzany Mauréry] na ''skcinema.sk'' ([[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) *[https://www.allmovie.com/artist/zuzana-maurery-p302713/filmography Filmografia Zuzany Mauréry] na ''allmovie.com'' ([[All Media Network|AMN]]) {{eng icon}} *[https://www.imdb.com/name/nm1126733/?ref_=fn_al_nm_1#filmography Filmografia Zuzany Mauréry] na ''imdb.com'' ([[Internet Movie Database|IMDb]]) {{eng icon}} {{col-2}} *[http://www.ceskatelevize.cz/lide/zuzana-maurery/ Filmografia Zuzany Mauréry] na ''ceskatelevize.cz'' ([[Česká televize|ČT]]) {{ces icon}} *[http://www.csfd.cz/tvurce/29651-zuzana-maurery/ Filmografia Zuzany Mauréry] na ''csfd.cz'' ([[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]]) {{ces icon}} *[https://www.kinobox.cz/osoba/98633-zuzana-maurery/filmografie Filmografia Zuzany Mauréry] na ''kinobox.cz'' ([[České filmové nebe|ČFN]]) {{ces icon}} *[https://www.fdb.cz/lidi-filmografie-profesni/98633-zuzana-maurery.html Filmografia Zuzany Mauréry] na ''fdb.cz'' (FDb) {{ces icon}} *[https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10074/zuzana-maurery Filmografia Zuzany Mauréry] na ''filmovyprehled.cz'' (NFA) {{ces icon}} {{col-end}} [[Kategória:Zuzana Mauréry|Filmografia]] [[Kategória:Filmografie|Mauréry, Zuzana]] loruz7z4mjg9yhqu0xukvc6chw61ufu Kategória:Gladiator 14 520706 7429920 5821880 2022-08-25T15:36:01Z Bojars 6357 update wikitext text/x-wiki {{commonscat}} {{Catmore}} [[Kategória:Slovenské heavymetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]] 0mpycp6pzfnjiwfi7i9rfq8vkrajeym 7429923 7429920 2022-08-25T15:37:47Z Bojars 6357 fix wikitext text/x-wiki {{commonscat|Gladiator (band)}} {{Catmore}} [[Kategória:Slovenské heavymetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]] sv30wcelp4lb4seusjw2db4srwlrkry Volvo 850 0 531668 7430037 6643982 2022-08-26T07:25:45Z Andrej203 3115 ref wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Volvo 850 | obrazok = Volvo-850.jpg | vyrobca = [[Volvo Personvagnar]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1991-1997 (1 360 522 vyrobených kusov) | krajina_povodu = [[Torslanda]], [[Švédsko]]<br />[[Gent]], [[Belgicko]]<br />[[Halifax]], [[Kanada]] ([[Volvo Halifax Assembly|VHA]]) | predchodca = [[Volvo 200]] | nasledovnik = [[Volvo S70]]/[[Volvo V70|V70]] | pribuzne = | trieda = [[Vyššia stredná trieda]] | typ_karoserie = 4-dverové [[sedan]]<br />5-dverový [[kombi]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[predný náhon]] alebo [[pohon 4 × 4]] | platforma = | motor = 2,0&nbsp;l [[R5 (motor)|R5]] ([[zážihový motor|benzín]])<ref>http://www.auto-types.com/volvo-850-20i-4-doors-sedan-5-speed-manual-35753.html</ref><br />2,3&nbsp;l [[R5 (motor)|R5]] [[Turbodúchadlo|turbo]] ([[Zážihový motor|benzín]])<ref>http://www.auto-types.com/volvo-850-t-5-23i-turbo-20v-4-doors-sedan-5-speed-manual-35751.html</ref><br />2,4&nbsp;l [[R5 (motor)|R5]] ([[Zážihový motor|benzín]])<br />2,5&nbsp;l [[R5 (motor)|R5]] ([[Vznetový motor|diesel]])<ref>http://www.auto-types.com/volvo-850-tdi-25-4-doors-sedan-5-speed-manual-35805.html</ref> | maximalka = | zrychlenie = | spotreba = | prevodovka = 5-rýchlostná [[manuálna preovodovka|manuálna]]<br />4-rýchlostná [[Automatická prevodovka|automatická]] | razvor = 2664 mm | vyska =1415 mm<br>1445 mm (kombi, 1996-97) | sirka = 1760 mm | dlzka = 4661 mm (sedan)<br>4709 mm (kombi) | hmotnost = | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = [[Jan Wilsgaard]] (1989) }} '''Volvo 850''' je automobil [[vyššia stredná trieda|vyššej strednej triedy]], ktorý v rokoch 1991 až 1996<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volvo with four world-firsts turns 20 | url = https://www.media.volvocars.com/global/en-gb/media/pressreleases/38077 | vydavateľ = media.volvocars.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> vyrábala švédska automobilka [[Volvo Personvagnar]]. Jeho dizajnérom je [[Jan Wilsgaard]]. Vyrábal sa vo verziách [[sedan]] a [[kombi]] a bol prvým automobilom s [[predný náhon|predným náhonom]] značky Volvo, ktorý sa vyvážal do [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volvo 850 GLT - Popular Mechanics | vydanie = | vydavateľ = Hearst Magazines | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 118 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 98| jazyk = anglicky}}</ref> ==Prehľad== [[Súbor:Volvo 850 GLE.jpg|left|thumb|Volvo 850 Kombi]] Automobil Volvo 850 bol celosvetovo uvedený ako model pre roku 1992, avšak do USA dorazil až v modelovom roku 1993. Predával sa ako sedan a verzia kombi sa začala predávať v Európe v roku 1992. Predával sa so sloganom: "dynamický automobil so štyrmi svetovými pokrokmi".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1990-1999: A historical review | url = https://www.media.volvocars.com/global/en-gb/media/pressreleases/10669/1990-1999-a-historical-review | vydavateľ = media.volvocars.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi ne patrili: priečne uložený päťvalcový radový motor, ktorý poháňal predné kolesá, zadná náprava so vzperami delta-link, ktorá kombinovala to najlepšie z vlastností závislého a nezávislého zavesenia kolies, systém ochrany posádky pri bočnom náraze (SIPS)<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.auto.cz/volvo-850-1991-1996-tehdy-jeste-vladly-hrany-1266|titul=Volvo 850 (1991-1996) - Tehdy ještě vládly hrany…|vydavateľ=Auto.cz|dátum vydania=6. február 2006|autor=Ondřej Láník|dátum prístupu=2014-12-02}}</ref> a samonastaviteľný mechanizmus predných bezpečnostných pásov.<ref>{{cite web|title=Poza istorică a zilei: Volvo 850, 1991-1996|url=http://piataauto.md/Stiri/2014/01/Poza-istorica-a-zilei-Volvo-850-1991-1996/|work=PiataAuto.md|publisher=Online Media Ltd|accessdate=25 January 2014}}</ref> V roku 1995 sa celosvetovo začala predávať výkonná verzia Volvo 850 T-5R a v roku 1996 ju nahradila verzia R.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New Cars | vydanie = | vydavateľ = Hearst Magazines | miesto = | rok = 1996 | počet strán = 144 | url = | isbn = | kapitola = | strany =76 | jazyk = }}</ref> ==T-5R== [[Súbor:Volvo T5R av.jpg|left|thumb|Volvo 850 T-5R]] V roku 1995 sa začal predávať model 850 T-5R, ktorý bol vyvinutý v spolupráci s automobilkou [[Porsche]]. Automobil bol postavený na základe verzie 850 Turbo, s použitím motora B5234T3 so špeciálnou riadiacou jednotkou, ktorá zvyšovala plnici tlak turbodúchadla o 0,1 bar,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.customers.volvocars.com/owners/docs/1995/1995_releases/1995_release_6.html |titul=VOLVO'S TURBO 850 T-5R: THOR'S NEWEST LIGHTNING BOLT |vydavateľ=Volvo Cars |dátum prístupu=2012-04-04 }}</ref> čo poskytovalo motoru nárast výkonu o 18 koní. Výkon motora tak bol 181 kW/243 koní a krútiaci moment 340 Nm. Výkon motora bol prenášaný prostredníctvom 4-rýchlostnej [[automatická prevodovka|automatickej prevodovky]] na predné kolesá. Porsche tiež poskytlo interiérové doplnky, ako napríklad sedadlá z [[alcantara|alcantary]]. Táto verzia bola známa aj svojou bezpečnosťou. Verzia 850 T-5R bola prvým automobilom, ktorý v štandardnej výbave ponúkal štyri [[airbag]]y.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.topspeed.sk/prve-rychle-kombi-od-volva-typ-850-t-5r-ma-20-rokov-/7827|titul=Prvé rýchle kombi od Volva, typ 850 má 20 rokov!|vydavateľ=TopSpeed.sk|autor=František Hanzel|dátum vydania=12. november 2014|dátum prístupu=2014-12-02}}</ref> Maximálnu rýchlosť má elektronicky obmedzenú na 249 km/h. Verzia 850 T-5R bola dostupná len v trch farebných prevedeniach: * Krémová žltá 1975 * Čierna 3025 * Smaragdová Zelená metalíza 0500 ==850 R== V roku 1996 uviedla automobilka Volvo novú výkonnú verziu modelu 850 ako náhradu úspešnej verzie T-5R. Výroba verzie R sa konala medzi rokmi 1996 až 1997, a na rozdiel od verzie T-5R nebola obmedzená. Viacero zdrojov uvádza celkovo približne 5000 až 7000 vyrobených verzií R. Medzi farebné prevedenia patrili Bright Red, Black Stone, Dark Grey Pearl, Dark Olive Pearl, Turquoise Pearl a Polar White. Na obmedzený čas bola dostupná nová [[manuálna prevodovka]], vyvinutá špeciálne pre model 850 R (okrem amerického trhu), ktorej označenie bolo M59. S ňou bola montovaná vizkózna spojka a samosvorný diferenciál Torsen. Medzi Ďalšie zlepšenia patrili stabilizátory - predný s priemerom 20 mm a zadný s priemerom 19,5 mm, tvrdšie nastavenie tlmičov či 7-lúčové disky kolies z ľahkých zliatin s rozmermi 7x17 palcov. ==Technické údaje== {| class="wikitable" |- !Motor !Kód a typ motora !Turbo !Vstrekovanie !Výkon !Krútiaci moment !Prevodovka !Výkony |- !2,0 10v ||B5202 2,0 l 1984 cm³ [[R5 (motor)|R5]] 10v |Nie |Siemens Fenix 5.2 | 94 kW/128 koní pri 6100 ot/min | 170 Nm pri 4800 ot/min |M56 5-rýchlostná manuálna |0–100&nbsp;km/h: 11,7 s (sedan), 11,9 s (kombi), VMax 194 km/h |- !2,0 20v ||B5204 2,0 l 1984 cm³ [[R5 (motor)|R5]] 20v |Nie |Bosch LH 3.2 Jetronic* | 105 kW/143 koní pri 6500 ot/min | 184 Nm pri 3800 ot/min |M56 5-rýchlostná manuálna |0–100&nbsp;km/h: 10,5 s, VMax 203 km/h |- !2,0 T-5 (iba niektoré krajiny Európy) ||B5204T 2,0 l 1984 cm³ [[R5 (motor)|R5]] 20v [[Turbodúchadlo|Turbo]] |Áno |Bosch Motronic 4.3 | 157 kW/213 koní pri 5000 ot/min | 300 Nm pri 2200 ot/min |M56 5-rýchlostná manuálna/4-rýchlostná automatická |0–100&nbsp;km/h: 7,7 s, VMax: 230 km/h |- !2.0 T-5R (iba niektoré krajiny Európy) ||B5204T3 2,0 l 1984 cm³ [[R5 (motor)|R5]] 20v [[Turbodúchadlo|Turbo]] |Áno |Bosch Motronic 4.3 | 168 kW/228 koní pri 5400 ot/min | 300 Nm pri 1900 ot/min |M56 5-rýchlostná manuálna/4-rýchlostná automatická |0–100&nbsp;km/h: 6,5 s, VMax: 229 km/h |- !2,3 20v (iba niektoré krajiny Ázie) - Tento motor neexistuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.volvohowto.com/volvo-850-versions-engines-year-1992-1997 |titul=Volvo 850 – Versions and Engines by year (1992 to 1997) }}</ref> ||B5234FS 2,3 l 2319 cm³ [[R5 (motor)|R5]] 20v |Nie |Bosch | 107 kW/145 koní pri 6500 ot/min | 197 Nm pri 3700 ot/min |M56 5-rýchlostná manuálna |0–100&nbsp;km/h: - s, VMax - km/h |- !2,5 10v ||B5252 2,4 l 2435 cm³ [[R5 (motor)|R5]] 10v |Nie |Siemens Fenix 5.2 | 107 kW/145 koní pri 5400 ot/min | 206 Nm pri 3600 ot/min |M56 5-rýchlostná manuálna/ 4-rýchlostná automatická |VMax 203 km/h |- !2,5 20v ||B5254 2,4 l 2435 cm³ [[R5 (motor)|R5]] 20v |Nie |Bosch LH 3.2 Jetronic* | 127 kW/173 koní pri 6200 ot/min | 220 Nm pri 3300 ot/min |M56 5-rýchlostná manuálna/ 4-rýchlostná automatická |0–100&nbsp;km/h: 8, 9s (sedan) 9,2 s (kombi), VMax: 216 km/h |- !2,5T ||B5254T 2,4L 2435 cm³ [[R5 (motor)|R5]] 20v [[Turbodúchadlo|Turbo]] |Mitsubishi 13g turbo |Bosch Motronic 4.3 | 144 kW/196 koní pri 5100 ot/min | 270 Nm pri 1800 ot/min |4-rýchlostná adaptívna automatická prevodovka |0–100&nbsp;km/h: 7,8 s, VMax: 225 km/h |- !T-5 (Turbo) ||B5234T 2,3 l 2319 cm³ [[R5 (motor)|R5]] 20v [[Turbodúchadlo|Turbo]] |Áno (Mitsubishi [[TD04-15g]]) |Bosch Motronic 4.3 | 168 kW/228 koní pri 5200 ot/min | 340 Nm pri 2000 ot/min |M56 5-rýchlostná manuálna/ 4-rýchlostná adaptívna automatická prevodovka |0–100&nbsp;km/h: 6,4 s, VMax: 234 km/h |- !T5-R (Automat) ||B5234T5 2,3 l 2319 cm³ [[R5 (motor)|R5]] 20v [[Turbodúchadlo|Turbo]] |Áno (Mitsubishi [[TD04-15g]]) |Bosch Motronic 4.3 | 168 kW/228 koní, so zvýšením plniaceho tlaku na 30 sekúnd 181 kW/246 koní.** | 300 Nm |AW42-50LE, 4-rýchlostná adaprívna automatická prevodovka |0–100&nbsp;km/h: 7,5 s automat, VMax: 245 km/h |- !T5-R (Manuál) ||B5234T5 2.3L 2319 cm³ [[R5 (motor)|R5]] 20v [[Turbodúchadlo|Turbo]] |Áno (Mitsubishi [[TD04-15g]]) |Bosch Motronic 4.3 | 168 kW/228 koní, so zvýšením plniaceho tlaku na 30 sekúnd 181 kW/246 koní.** | 340 Nm pri 2000 ot/min |M56 5-rýchlostná manuálna |0–100&nbsp;km/h: 6,9 s, VMax: 250 km/h |- !850 R (Automat) ||B5234T5 2,3 l 2319 cm³ [[R5 (motor)|R5]] 20v [[Turbodúchadlo|Turbo]] |Áno (Mitsubishi [[TD04-15g]]) |Bosch Motronic 4.3 | 179 kW/243 koní pri 5400 ot/min | 300 Nm |AW42-50LE, 4-rýchlostná adaprívna automatická prevodovka |0–100&nbsp;km/h: 7,4 s automat, VMax: 245 km/h |- !850 R (Manuál) ||B5234T4 2.3L 2319 cc [[R5 (motor)|R5]] 20v [[Turbodúchadlo|Turbo]] |Áno (Mitsubishi [[TD04-16t]]) |Bosch Motronic 4.4 | 186 kW/253 koní pri 5400 ot/min | 350 Nm pri 2400 ot/min (manuál) |M59 5-rýchlostná manuálna so samosvorným diferenciálom |0–100&nbsp;km/h: 6,5 s manuál, VMax: 255 km/h |- !TDI ||D5252T 2,5L 2461 cm³ (=VW/Audi 2,5 R5 TDI 85-103 kw) [[R5 (motor)|R5]] 10v [[Turbodúchadlo|Turbo]] |Áno |Bosch MSA 15.7 | 104 kW/142 koní | 290 Nm pri 1900 ot/min |M56 5-rýchlostná manuálna/ 4-rýchlostná adaprívna automatická prevodovka |0–100&nbsp;km/h: 9,9 s manuál, VMax: 200 km/h |} ==Referencie== {{referencie}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Volvo 850}} ==Externé odkazy== *[http://www.volvotips.com/index.php/850-2/history-volvo-850/ Volvotips], história projektu Volvo Galaxy a prototypoch 850. *[http://www.volvospeed.com/ Volvospeed], klub majiteľov a technické fórum *[http://www.volvoklub.sk/ Volvoklub], Slovenský klub majiteľov značky Volvo ==Zdroj== {{Preklad|en|Volvo 850|636201156}} [[Kategória:Automobily Volvo]] [[Kategória:Automobily vyššej strednej triedy]] [[Kategória:Sedany]] [[Kategória:Kombi]] [[Kategória:Automobily s predným náhonom]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] 78kop4m4hgxylwhutm3u5bofzo2lmf0 Stalinskije vysotki 0 542199 7429865 7154421 2022-08-25T12:38:09Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Moscow_Zaryadye_Red_Square_Stalinist_tower.jpg bol odstránený, pretože ho Wdwd na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Súbor:Moskva 7ss.png|náhľad|Mapa Siedmich sestier<br>Zo severu na juh:<br>[[Triumf-Palas]]; Gostinica «Leningradskaja»; Administrativno-žiloje zdanie vozle «Krasnych vorot»; Žiloj dom na Kudrinskoj ploščadi; Gostinica «Ukraina»; Zdanie Ministerstva inostrannych del; Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj; Glavnoje zdanie MGU na Vorobiovych gorach]] [[Súbor:Moscow-City skyline.jpg|náhľad|Porovnanie architektúry stalinistických (Gostinica «Ukraina», vpredu) a moderných mrakodrapov ([[Moskva-Siti]], v pozadí)]] '''Stalinskije vysotki''' ({{vjz|rus|Сталинские высотки}}, niekedy aj '''Sedem sestier''') je skupina siedmich [[mrakodrap]]ov postavených v ruskom meste [[Moskva]] od konca [[40. roky 20. storočia|40. rokov 20. storočia]] do [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Patria medzi ne: * Glavnoje zdanie MGU na Vorobiovych gorach * Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj * Gostinica «Ukraina» * Zdanie Ministerstva inostrannych del * Žiloj dom na Kudrinskoj ploščadi * Administrativno-žiloje zdanie vozle «Krasnych vorot» * Gostinica «Leningradskaja» == História == [[Súbor:Municipal Building - New York City.jpg|náhľad|vľavo|Manhattan Municipal Building]] Na návrh [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]] bolo 13. januára 1947 [[Rada ministrov ZSSR|Radou ministrov ZSSR]] rozhodnuté postaviť v Moskve niekoľko výškových budov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «О строительстве в г. Москве многоэтажных зданий» | url = http://grachev62.narod.ru/stalin/t18/t18_199.htm | vydavateľ = Библиотека Михаила Грачева | jazyk = po rusky }}</ref>. Spočiatku bolo plánovaných osem budov, čo malo symbolizovať 800. výročie najstaršej písomnej zmienky o Moskve. Stavba ôsmej budovy na mieste zničenej oblasti [[Zariade]] rajónu [[Kitaj-gorod]] bola po Stalinovej smrti zastavená<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Недоделанная высотка | url = http://www.gazeta.ru/2004/02/06/oa_111343.shtml | vydavateľ = Газета | jazyk = po rusky }}</ref> a neskôr na jej mieste bol postavený hotel [[Gostinica Rossija]]. Podľa spisovateľa [[Aleksander Anatoľevič Vaskin|A. Vaskina]] boli Stalinskije Vysotki len začiatok veľkého architektonického projektu, ktorého cieľom bolo vybudovať výškové budovy po celej Moskve. Autorom projektu moskovských výškových budov sa podarilo vytvoriť originálne architektonické riešenie. Architektonický štýl, v ktorom boli Stalinskije vysotki postavené, sa začal nazývať [[Stalinskij ampir]] (''{{vjz|rus|Сталинский ампир}}'', {{vjz|slk|Stalinov [[empír]]}}) alebo Sovetskij monumentaľnyj klassicizm (''{{vjz|rus|Советский монументальный классицизм}}''). Niektoré prvky sú požičané z amerických mrakodrapov; tie by však nemali byť považované ako predchodcovia stalinistických mrakodrapov, pretože napr. neoklasicistická budova [[Manhattan Municipal Building]] v [[New York City]] postavená v rokoch [[1909]] – [[1914]] podľa plánov architekta [[William M. Kendall|W. Kendalla]] len odráža architektonické trendy tej doby, Výstavba budov prilákala najlepších odborníkov tej doby, ako napríklad [[Vasilij Andrejevič Saprykin|V. A. Saprykina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = САПРЫКИН Василий Андреевич | url = http://www.book-chel.ru/ind.php?what=card&id=2747 | vydavateľ = Энциклопедия «Челябинск» | jazyk = po rusky }}</ref>. == Architektúra == Výškové budovy sú vrcholom povojnovej sovietskej [[Art Deco]] architektúry. Podobným spôsobom boli navrhnuté a postavené podobné budovy v [[Riga|Rige]], vo [[Varšava|Varšave]] v [[Bukurešť|Bukurešti]] a v [[Kyjev]]e. Kvôli nariadeniam bol upravený návrh hlavnej budovy univerzity [[Južno-Uraľskij gosudarstvennyj universitet]]. Jej výstavba sa začala v roku [[1952]] a bola zastavená v roku [[1957]], vtedy len so 7 poschodiami. Rekonštrukcia podľa pôvodného návrhu prebehla v roku [[2004]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Выявленный объект культурного наследия: Южно-Уральский государственный университет (главный корпус) | url = http://www.gnpc74.ru/culture?layout=edit&id=194 | vydavateľ = Государственный научно-производственный центр по охране культурного наследия Челябинской области | jazyk = po rusky }}</ref>. V roku [[1939]] navrhol architekt [[Dmitrij Nikolajevič Čečulin]] pavilón na [[Vystavka dostiženij narodnogo choziajstva|VDNCh]], ktorého vzhľad pripomínal budúce mrakodrapy. == Prehľad budov == === Glavnoje zdanie [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|MGU]] na Vorobiovych gorach === [[Súbor:Здание МГУ (вид со стороны фонтанов).jpg|náhľad|Hlavná budova Moskovskej štátnej univerzity]] {{coord|55|42|11|S|37|31|49|V|name=Glavnoje zdanie MGU na Vorobiovych gorach}}<br> Pred dokončením budov [[Triumf-Palas]], [[Bašňa na Naberežnoj]] a [[Moskovskij Meždunarodnyj Delovoj Centr „Moskva-Siti“#Gorod Stolic|Gorod Stolic]] bola hlavná budova moskovskej univerzity najvyššou budovou v meste. Celková výška budovy je {{m|240|m}}, je v nej 36 poschodí a výstavba prebiahala v rokoch [[1949]] – [[1953]]. Architektmi budovy boli [[Lev Vladimirovič Rudnev]], [[Sergej Egorovič Černyšov]], [[Pavel Vasilevič Abrosimov]], [[Alexandr Fiodorovič Chriakov]] a [[Vsevolod Nikolajevič Nasonov]]. Je centrom komplexu [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]], ktorá mala pôvodne 27 budov. V hlavnej časti budovy sú umiestnené fakulty mechaniky a matematiky, geológie a geografie, knižnica, múzeum a konferenčná sála pre 1500 ľudí. V bočných krídlach je ubytovňa pre študentov a byty členov fakulty. Pôvodný návrh budovy mal namiesto veže pomník [[Michail Vasilievič Lomonosov|Michaila Vasilieviča Lomonosova]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Главное здание МГУ | url = http://www.mospromstroy.com/objects/built/msu/ | vydavateľ = Моспромстрой | jazyk = po rusky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Фотографии | url = http://www.mmforce.net/msu/heart/pictures/1561/ | vydavateľ = MMForce | jazyk = po rusky }}</ref>. Namiesto neho však bola postavená veža, aby bola budova podobná ostatným Siedmim sestrám. === [[Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj]] === [[Súbor:Река Москва.jpg|náhľad|Obytná budova na Koteľničeskom nábreží]] {{coord|55|44|50|S|37|38|34|V|name=Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj}}<br> Budova na Koteľničeskom nábreží bola postavená v rokoch [[1938]] – [[1940]] a [[1948]] – [[1952]] s výhľadom na [[Kremeľ]] a ústie rieky [[Jauza]]. Architektmi budovy boli [[Dmitrij Nikolajevič Čečulin]] a [[Andrej Konstantinovič Rostkovskij]]. V budove je 32 poschodí a nachádza sa tu 700 bytových jednotiek, obchody, pošta, kino [[Ilľuzion]] a múzeum v izbe [[Galina Sergejevna Ulanova|G. S. Ulanovej]] [[Muzej-kvartira G. S. Ulanovoj]]. Na stavbu dohliadal [[Lavrentij Pavlovič Berija]]. === Gostinica «Ukraina» === [[Súbor:Hotel Ukraina Moscow at night.jpg|náhľad|Hotel Ukrajina]] {{coord|55|45|05|S|37|33|55|V|name=Gostinica «Ukraina»}}<br> Druhá najvyššia budova z mrakodrapov, nachádzajúca sa na adrese [[Kutuzovskij prospekt|Kutuzovskij pr.]] 2/1, bola postavená v rokoch [[1953]] – [[1957]]. Hlavným architektom bol [[Arkadij Grigorevič Mordvinov]], na návrhu sa spolupodieľali aj [[Viačeslav Konstantinovič Oltarževskij]] a V. G. Kališa. V budove je 34 poschodí. V krídlach sa nachádza 254 bytov. Po rozsiahlej rekonštrukcii bol hotel Gostinica «Ukraina» otvorený 28. apríla 2010 pod názvom [[Radisson Hotels|Redisson]] Rojal (Redisson-Moskovskaja). === Zdanie Ministerstva inostrannych del === [[Súbor:Ministry of Foreign Affairs Russia-2.jpg|náhľad|vľavo|Ministerstvo zahraničných vecí]] {{coord|55|44|46|S|37|35|04|V|name=Zdanie Ministerstva inostrannych del}}<br> Budova na adrese [[Smolenskaja-Sennaja ploščaď|Smolenskaja-Sennaja pl.]] 32/34 bola postavená v rokoch [[1948]] – [[1953]] a architektmi budovy boli V. Geľfrejch a M. Minkus. Výška budovy je {{m|172|m}} a je v nej 27 poschodí. Je sídlom Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie. Charakteristickým znakom budovy je [[Štátny znak Sovietskeho zväzu|znak ZSSR]], ktorý je umiestnený vo výške {{m|114|m}} a pokrýva {{m2|144|m2}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Сталинские высотные здания | url = http://sovarch.ru/57/ | vydavateľ = СОВАРХ | jazyk = po rusky }}</ref>. Pôvodný návrh budovy nezahŕňaľ špičku budovy na vrchole z neznámych dôvodov. Tá bola neskôr postavená z oceľového [[plech]]u pokrytého [[oker|okrom]]. V súčasnosti má rovnakú farbu ako zvyšok budovy. Budova je jedinou zo Siedmich sestier, ktorá nemá na vrchole pätcípu hviezdu. === Žiloj dom na Kudrinskoj ploščadi === [[Súbor:Kudrinskaya Square Building in Moscow2.jpg|náhľad|Obytná budova na Kudrinskom námestí]] [[Súbor:Moscow, Dushkin's Tower.jpg|náhľad|vľavo|Administratívno-obytná budova na námestí Krasnye Vorota]] [[Súbor:Leningradskaja002.JPG|náhľad|Hotel Leningradskaja]] {{coord|55|45|32|S|37|34|50|V|name=Žiloj dom na Kudrinskoj ploščadi}}<br> Budova na adrese [[Kudrinskaja ploščaď|Kudrinskaja pl.]] 1 bola postavená v rokoch [[1948]] – [[1954]]. Architektmi budovy boli [[Michail Vasilevič Posochin]] a [[Ašot Ašotovič Mndoianc]]. Budova sa skladá z hlavnej časti ({{m|156|m}}, 24 poschodí) a bočných krídel (18 poschodí). Celkovo má 450 bytových jednotiek. Na prvom poschodí a na prízemí boli pôvodne obchody a kino Plamia, v súčasnej dobe nefunkčné. V podzemných poschodiach sú podzemné garáže. V časti základne, ktorá bola prestavaná na kasíno, sa dnes nachádza [[bowling]]ový klub. === Administrativno-žiloje zdanie vozle «Krasnych vorot» === {{coord|55|46|10|S|37|38|58|V|name=Administrativno-žiloje zdanie vozle «Krasnych vorot»}}<br> Komplex bol postavený v rokoch [[1947]] – [[1952]] a jeho architektmi boli [[Alexej Nikolajevič Duškin]] a [[Boris Sergejevič Mezencev]]. Skladá sa z hlavnej, 24-poschodovej {{m|133|m}} vysokej budovy, ktorá slúžila ako sídlo Ministerstva dopravného staviteľstva (dnes tu sídli [[Transstroj]]) a dvoch obytných budov rôznej výšky (11 – 15 poschodí). V ľavom krídle sa nachádza [[materská škola]]. V pravom krídle je jeden z dvoch vestibulov stanice [[Moskovské metro|moskovského metra]] [[Krasnye vorota]] s výhľadom na [[Kalančovskaja ulica|ul. Kalančovskaja]], obchody s potravinami a lekárne. Všetky tri budovy sú spojené spoločným suterénom. === Gostinica «Leningradskaja» === {{coord|55|46|26|S|37|39|05|V|name=Gostinica «Leningradskaja»}}<br> Architektmi budovy boli [[Leonid Michajlovič Poliakov]] a [[Alexandr Borisovič Boreckij]] a postavená bola v rokoch [[1949]] – [[1954]]. S výškou {{m|136|m}} a s 26 poschodiami je najmenšou zo Siedmich sestier. Nachádza sa na [[Komsomoľskaja ploščaď|Komsomoľskaja pl.]] v blízkosti troch železničných staníc – [[Leningradskij vokzal]], [[Jaroslavskij vokzal]] a [[Kazanskij vokzal]]. V roku [[2008]] bol premenený na Chilton Moskou Leningradskaja ({{vjz|eng|[[Hilton Hotels|Hilton]] Moscow Leningradskaya Hotel}}). [[Súbor:Postcard 1941 sovietpalace.jpg|náhľad|vľavo|Vyobrazenie Paláca Sovietov na dobovej pohľadnici]] == Nedokončené budovy == === [[Palác sovietov]] === {{coord|55|44|40|S|37|36|20|V|name=Palác sovietov}}<br> Myšlienka na vybudovanie tejto obrovskej stavby bola prednesená v roku [[1922]] na Zjazde Sovietov. V roku [[1931]] bola zorganizovaná súťaž na návrh Paláca sovietov. Aj napriek tomu, že súťaž nemala víťaza, nový Palác sovietov mal byť postavený podľa návrhu [[Boris Iofan|Borisa Iofana]] spolu s [[Vladimir Šuko|Vladimirom Šukom]] a [[Vladimir Geľfreich|Vladimirom Geľfreichom]]. Nová, {{m|420|m}} vysoká budova mala byť najvyššou na svete. Po demolícii [[Chrám Krista Spasiteľa|Chrámu Krista Spasiteľa]] v roku 1931 sa na jeho mieste v roku [[1939]] začala výstavba. Tá bola ukončená kvôli vojne a nikdy nebola znovu spustená. Tunajšia stanica metra "Palác sovietov" bola premenovaná na [[Kropotkinskaja]] a základová jama sa po zatopení stala otvoreným bazénom Moskva. === Administrativnoje zdanie v Zariade === {{coord|55|45|5|S|37|37|44|V|name=Administrativnoje zdanie v Zariade}}<br> Výstavba tzv. ôsmej sestry bola započatá na 800. výročie prvej písmonej zmienky o Moskve v roku [[1947]]. Kvôli Stalinovej smrti nebola nikdy dokončená, ale práce na výstavbe [[stylobat]]u boli na jar [[1953]] takmer dokončené. V budove malo sídliť Ministerstvo ťažkého strojárstva ZSSR. Na dokončenom pódiu bol v rokoch [[1964]] – [[1967]] postavený hotel [[Gostinica Rossija]]. == Vyobrazenia budov na dobových známkach == <center><gallery> Súbor:Stamp of USSR 1576g.jpg|<small>Glavnoje zdanie MGU na Vorobiovych gorach</small> Súbor:Stamp of USSR 1582.jpg|<small>Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj</small> Súbor:Stamp of USSR 1581.jpg|<small>Zdanie Ministerstva inostrannych del</small> Súbor:Stamp of USSR 1583g.jpg|<small>Žiloj dom na Kudrinskoj ploščadi</small> Súbor:Stamp of USSR 1579.jpg|<small>Gostinica «Leningradskaja»</small> Súbor:Zariadie-stamp.jpg|<small>Administrativnoje zdanie v Zariade</small> Súbor:Sovietpalace 1937 msheet.jpg|<small>Palác sovietov</small> </gallery></center> == Ostatné budovy podobné Siedmim sestrám == === Zo 40. a 50. rokov === * [[Hoteľ Ukrajina]] v [[Kyjev]]e - výstavba: 1955 – 1961, architekt: [[Anatolij Vladimirovič Dobrovoľskij|A. V. Doborovoľskij]] * [[Palác kultúry a vedy]] vo [[Varšava|Varšave]] - výstavba: 1952 – 1955, architekt [[Lev Vladimirovič Rudnev|L. V. Rudnev]] * [[Casa Scânteii|Casa Presei Libere]] v [[Bukurešť|Bukurešti]] - výstavba: 1952 – 1957, architekt [[Horia Maicu]] * [[Hotel International Praha|Hotel Crowne Plaza Praha]] v [[Praha|Prahe]] - výstavba: 1952 – 1954, architekt [[František Jeřábek]] * [[Latvijas Zinātņu akadēmija]] v [[Riga|Rige]] - výstavba: 1953 – 1956, architekt [[Lev Vladimirovič Rudnev|L. V. Rudnev]] * [[Južno-Uraľskij gosudarstvennyj universitet]] v [[Čeľabinsk]]u - výstavba: 1952 – 1957, rekonštrukcia 2004 <gallery> Súbor:Denkmal Oktoberrevolution Kiew.png|Hoteľ Ukrajina Súbor:PKiN widziany z WFC.jpg|Palác kultúry a vedy Súbor:Casa Presei IMG 6413.JPG|Casa Presei Libere Súbor:Jugoslávských partyzánů, zastávka Podbaba před hotelem Crowne Plaza.jpg|Hotel Crowne Plaza Praha |Latvijas Zinātņu akadēmija Súbor:Susu.jpg|Južno-Uraľskij gosudarstvennyj universitet </gallery> === Moderné === Architektúra niektorých moderných výškových budov bola inšpirovaná práve Siedmimi sestrami. * [[Triumf-Palas]] v [[Moskva|Moskve]] - výstavba: 2001 – 2005, architekt [[TROMOS]] * [[Žiloj komplex Edeľvejs|Edeľvejs]] v Moskve - výstavba: 2000 – 2003<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Edelweiss | url = http://www.skyscrapercenter.com/building/edelweiss/2487 | vydavateľ = CTBUH | jazyk = po anglicky }}</ref> * [[Triumf Astana]] v [[Astana|Astane]] - dokončenie stavby: 2006 <gallery> Súbor:Viktorenko street 10.JPG|Triumf-Palas Súbor:Edelweiss, Moscow.jpg|Edeľvejs </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Stalinist Towers in Moscow}} == Externé odkazy == * [http://web.archive.org/web/20070224040948/http://www.muar.ru/press_dossier/2004/choban/big/004.jpg Mapa mrakodrapov] == Zdroj == {{Preklad|ru|Сталинские высотки|68845438}} [[Kategória:Stavby v Moskve]] [[Kategória:Neoklasicistické stavby]] 7y2dbu51t7i4kvg4fjfq1bwaxe8a0ce Munții Făgăraș 0 549950 7430007 7129271 2022-08-26T03:52:27Z 85.237.234.150 Čechizmus wikitext text/x-wiki {{Geobox | Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Munții Făgăraș | other_name = | category = pohorie <!-- *** Image *** --> | image = Fagaras_01.jpg | image_caption = Făgăraș, pohľad z vrchu [[Moldoveanu]] <!-- *** Country etc. *** --> | country = Rumunsko | country_flag = 1 <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Južné Karpaty]] <!-- *** Geography *** --> | area = 3000 | length = 70 | highest = [[Moldoveanu]] | highest_elevation = 2544 <!-- *** Map section *** --> | map = Fagaras-mountains-Ro.jpg | map_caption = Munții Făgăraș na mape Rumunska <!-- *** Websties *** --> | commons = Făgăraș Mountains }} [[Súbor:Fagaras_Mountains_plane.jpg|náhľad|Letecký pohľad na Făgăraș v zime]] [[Súbor:Bileato.jpg|náhľad|Jazero [[Bâlea]]]] '''Munții Făgăraș''' alebo '''Munții Făgărașului''' je najvyššie a najrozľahlejšie pohorie [[Rumunsko|Rumunska]], rozkladajúce sa na historickej hranici [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] a [[Valašsko (Rumunsko)|Valašska]]. V súčasnosti ide o hranice žúp [[Brašovská župa (Rumunsko)|Brašov]] a [[Sibiu (župa)|Sibiu]] na severe a žúp [[Argeș (župa)|Argeș]] a [[Vâlcea (župa)|Vâlcea]] na juhu. Hlavný hrebeň je vzdušnou čiarou dlhý približne 70 km a v dĺžke 60 km prakticky neklesne pod hranicu 2 000 [[Meter|metrov]] nad morom (výnimkou je sedlo Zârna vo východnej časti pohoria vo výške 1 923 metrov). Nachádza sa tu najvyšší rumunský vrchol [[Moldoveanu]] (2 544 m) a niekoľko ďalších vrcholov, ktoré sú najvyššie v Rumunsku. == Poloha == Hlavný hrebeň sa tiahne od východu k západu. Hory sú ohraničené riekou [[Olt (rieka v Rumunsku)|Olt]] na západe, Fagarašskou [[depresia (geomorfológia)|depresiou]] na severe, pohorím Piatra Craiului na východe a dolinami Arefu, Brădetu, Câmpulung a Jiblea na juhu. Na juhu hôr sa tiež nachádza niekoľko menších horských celkov, ktoré sa často začleňujú do Făgăraș. Najväčší a najvýznamnejší je masív [[Munții Iezer-Păpușa|Iezer-Păpușa]] (najvyšší vrchol [[Roșu]] 2 469 metrov) a napríklad masív [[Cozia]] (1 668 metrov) a ďalšie. Šírka celého pohoria je asi 40 kilometrov a zaberá plochu 3 000 km². == Geografia == Vrchy sú značne modelované [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcom]], ale žiadny sa tu nenachádza. Zvláštnosťou je strmosť severných dolín a pozvolnosť južných. Severné doliny sú tiež viac modelované spomínanými [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcami]]. Je ich tiež oveľa viac - na severnej strane hrebeňa sa nachádza približne 25 dolín, zatiaľ čo na južnej iba 8. Južné doliny sú tiež až šesťkrát dlhšie, dosahujú dĺžku až 30 kilometrov a sú značne opustené a divoké. === Významné vrcholy === V horách je 8 vrcholov vyšších ako 2 500 metrov ďalej 42 kopcov presahuje výšku 2 400 m a na 150 výšku 2 300 m. Najvyšší [[Moldoveanu]] je 16. najvyšší vrchol v [[Karpaty|Karpatoch]]. * [[Moldoveanu]] (2 544 m) * [[Negoiu]] (2 535 m) * [[Viștea Mare]] (2 527 m) * [[Călțun-Lespezi]] (2 522 m) * [[Buteanu]] (2 507 m) * [[Dara (Rumunsko)|Dara]] (2 500 m) * [[Surul]] (2 283 m) * [[Luțele]] (2 176 m) == Vodstvo == V horách sa nachádza 96 [[horské jazero|plies]] a niekoľko priehrad. Najväčším plesom je [[Bâlea]] (4,65 [[Hektár|ha]]), najhlbšie je [[Podragu]] (16 metrov) a najvyššie položené je [[Lac Mioarelor]] (2 282 m). Ďalšie významné plesá sú: [[Avrig]], [[Urlea]], [[Capra (Rumunsko)]] a [[Călțun]]. Z [[Priehradná nádrž|priehrad]] je najdôležitejšia [[Vidraru]], ktorá je 11 km dlhá a jej brehy dosahujú dĺžku 60 km. Hrádza nádrže je 160 metrov vysoká a jej súčasťou je [[vodná elektráreň]]. Celú ju obopína cesta č. 7c vedúca z [[Curtea de Argeș]] do [[Sibiu (mesto)|Sibiu]]. Najväčšou riekou pretekajúcou na západe [[Pohorie|pohoria]], ktorá ho oddeľuje od susedného masívu [[Munții Cândrel]], je [[Olt (rieka v Rumunsku)|Olt]]. Ďalšími významnými riekami sú [[Argeș (rieka)|Argeș]] a [[Dâmbovița (rieka)|Dâmbovița]]. == Klíma == Sami domorodci Făgăraș prezývajú "Daždivé hory" a možno povedať, že je to úplne výstižné. Mohutná horská hradba zachytáva vlhkosť a pohorie je veľmi bohaté na [[zrážky]]. Zima trvá až 7 mesiacov a leto iba dva. Na hrebeni je priemerná ročná [[teplota]] -2[[Stupeň Celzia|°C]]. == Geológia == [[Súbor:Gory.Fogaraskie.jpg|náhľad|Făgăraș od severu z cesty 7c]] Počiatky vzniku týchto hôr môžeme hľadať v období [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]], ku koncu [[Mezozoikum|druhohôr]]. Vcelku ide o pohorie skladajúce sa z kryštalických [[Kryštalická bridlica|bridlíc]]. Predovšetkým z [[chlorit|chloritových]], [[sericit|sericitových]] a tiež z [[Rula|rúl]] (hlavne na juhu pohoria). Niektoré časti sú z [[Dolomit (hornina)|dolomitu]], najväčšia oblasť je v západnej časti hrebeňa, kde začína samotný holý hrebeň v oblasti kopca Chica Pietrelor a ďalej uprostred hrebeňa. Tu dokonca vzniklo [[Vápenec|vápencové]] skalné okno Fereastra Zmeilor (Dračie okno). Táto vápencová časť sa nachádza v okolí sedla Portița Arpașului a v doline Caprei. == Turizmus == [[Súbor:Evo_transfagarasan.JPG|náhľad|Transfagarašská cesta]] Pohorie sa stáva v poslednej dobe populárny pre letné, ale aj zimné športy. Obľúbený je prechod hrebeňa, ktorý zaberie pri priaznivých podmienkach asi týždeň a zavedie návštevníkov do krásnej [[Príroda|prírody]]. V dnešnej dobe sa však stáva až veľmi populárnym a často je na hlavnom hrebeni príliš veľa ľudí. Pre milovníkov samoty a divočiny sú oveľa lákavejšie južné doliny alebo pohorie [[Iezer Păpușa]], kde možno aj niekoľko dní putovať bez stretnutí s človekom. V zime možno v horách [[Lyžovanie|lyžovať]], platí to hlavne pre okolie [[Jazero|jazera]] Bâlea, inde ide o skutočné dobrodružstvo a prevádzkovať možno len [[skialpinizmus]]. Zimný prechod hrebeňa je obdivuhodný športový výkon. Nebezpečenstvo hrozí najmä vtedy, keď sa pokazí [[počasie]]. Cez pohorie prechádza transfagarašská cesta, ktorá vystúpi až do výšky 2 030 metrov a hlavný hrebeň pretína [[Tunel|tunelom]]. Pri ústí tunela sa na severnej strane nachádza jazero [[Bâlea]] a niekoľko [[Hotel|hotelov]]. Stúpa sem [[lanovka]]. Na celom hlavnom hrebeni Făgăraș sú vybudované útulné, takzvané refuge, ktoré slúžia k úkrytu pred zlým počasím. V roku 2010 boli pôvodné schátralé a poničené refuge opravené a zároveň zhotovené niekoľko ďalších. Ich popis a umiestnenie je uvedený tu – [http://www.outdoortipy.cz/refuge-na-fagarasi/ Refuge na Fagaraši]. V hlavnej sezóne je však nutné počítať aj s tým, že budú obsadené turistami, ktorí prídu skôr, preto nie je dobré na ne spoliehať. Blízko väčšiny útulný je aj zdroj vody. == Fauna a flóra == === Flóra === Făgăraș je nesmierne živé pohorie a stretnúť sa so živou prírodou nie je žiadny problém. [[Les|Lesy]] sú prevažne [[Buk (rod)|bukové]] a predovšetkým pôvodné [[Karpaty|karpatské]], ďalšími drevinami sú [[Smrek (rod)|smreky]], [[borovica]], [[Dub|duby]], [[Borievka|borievky]], [[Borovica horská|kosodrevina]] a [[jelša]]. V alpínskom stupni rastú [[zvonček|zvončeky]], [[šafran]] a [[horec]], početné sú tiež rôzne [[machy]] a raritou sú silenky (existujú aj fagarašské [[endemit]]y). === Fauna === Făgăraș je vďaka svojej divokosti bohatý na horskú faunu. Horné časti tvoria pastviny pre [[Ovca|ovce]] a [[Kôň (podrod)|kone]] (tieto stáda sú strážené[[Pes domáci|psami]]), z divokej zveri nie je problém stretnúť [[Rupicapra|kamzíky]], divoké [[Sviňa domáca|prasatá]] a [[Ursida|medvede]]. Ďalej tu žijú [[vlk|vlci]], [[Lynx (rod)|rysy]], [[Jeleň lesný|jelene]], [[orol|orly]] a ďalšia horská zver. Stretnúť sa môžeme aj s [[Vretenica severná|vretenicou severnou]] a potoky sú plné [[pstruh|pstruhov]]. == Iné projekty == {{projekt}} == Literatúra == * Jiří Čížek a kolektiv: ''Rumunské a bulharské hory.'' 223 pp. Olympia, Praha, 1986. * ''Rumunsko, automapa 1:750000.'' Kartografie, Praha, 1991. ISBN 80-7011-111-9 == Externé odkazy == * [http://radekf.net/clanky/prechod-pohori-fagaras/ Zo Sibiu na Moldoveanu za 4 dni] (2007) * [http://brunoos-web.webnode.cz/rumunsko-2007/ Dážď aj slnko na Fagaraš] (2007) [[Súbor:Fagaras_panorama.jpg|center|náhľad|600px|Pohľad na časť hrebeňa, vľavo Lacul Călțun, uprostred Negoiu]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Fagaraš|11855353}} [[Kategória:Pohoria v Rumunsku]] 46onv3ed1zfnhixblquvh83nx7ck7qe Konstantin Ustinovič Černenko 0 558110 7430043 7396188 2022-08-26T08:33:29Z Smiroje 195945 original pictures wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Konstantin Ustinovič Černenko | Rodné meno = | Portrét = <center><div class="inline_edit_preview_crop"><div style="width:230px;height:230px;overflow:hidden;position:relative"><div style="position:relative;top:-630px;left:-80px">[[File:Черненко Константин Устинович, партийный билет.jpg|1400px|center]]</div></center> | Veľkosť portrétu = | Popis = | Poradie = 5. | Úrad = [[generálny tajomník ÚV KSSZ]] | Začiatok obdobia = [[13. február]] [[1984]] | Koniec obdobia = [[10. marec]] [[1985]] | Predchodca = [[Jurij Vladimirovič Andropov|J. V. Andropov]] | Nástupca = [[Michail Sergejevič Gorbačov|M. S. Gorbačov]] | Dátum narodenia = [[24. september]] [[1911]] | Miesto narodenia = [[Boľšaja Tes]], [[Jenisejská gubernia]], [[Ruské impérium]] | Dátum úmrtia = {{duv|1985|3|10|1911|9|24}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] | Alma mater = | Profesia = | Manželka = Anna | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = Alber<br/>Vera<br/>Jelena<br/>Vladimir | Národnosť = [[Rusi|Rus]] | Vierovyznanie = | Podpis = Chernenko signature.svg | Webstránka = | Poznámky = }} [[File:Bust of Konstantin Chernenko at Kremlin Wall Necropolis (cropped).jpg|thumb|Busta]] '''Konstantin Ustinovič Černenko''' ({{vjz|rus|Константин Устинович Черненко}} * [[24. september]] [[1911]]{{--}}† [[10. marec]] [[1985]]) bol sovietsky politik a najvyšší predstaviteľ [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] len trinásť mesiacov v období od [[13. február]]a [[1984]], keď nahradil [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurija Andropova]], až do svojej smrti. Bol tiež predsedom Prezídia [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu]] (od [[11. apríl]]a [[1984]]). Konstantin Ustinovič Černenko bol verným tieňom [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonida Iľjiča Brežneva]]. Spoločne sa zoznámili na začiatku päťdesiatych rokov, kedy Brežnev viedol stranícku organizáciu v [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavsku]] a Černenko riadil Agitačné propagačné oddelenie. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1982]] viedol Černenko všeobecné oddelenie ÚV, ktoré predstavovalo kancelársku ústredňu strany a fakticky bolo osobným sekretariátom generálneho tajomníka ÚV KSSZ. V roku [[1976]] sa stal tajomníkom ÚV a neskôr postúpil aj do politbyra. Na konci 70. rokov sa stal jednou z najvplyvnejších postáv straníckeho vedenia, hoci jeho zdravotný stav sa začal povážlivo zhoršovať. == Životopis == Konstantin Ustinovič Černenko mal prezývku ''КУЧер'', čo bola jednak skratka jeho mena, jednak to v ruštine znamená „kočiš“ – narážka na jeho vidiecky pôvod a absenciu vodcovskej charizmy. Podľa svedectva súčasníkov to bol v súkromnom živote vcelku slušný človek, mal rád prírodu a poéziu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Anna Černenko: Ja zaplakala, uznav čto muž stal Gensekom! | url = http://www.eg.ru/daily/politics/9455/ | dátum vydania = 31.08.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2015 | vydavateľ = eg.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref>, ale bol fyzicky aj psychicky slabý, nerozhodný a jeho inteligencia bola ťažko priemerná. Emigrantský časopis Ruská myseľ napísal: „Najvýraznejšou Černenkovou vlastnosťou je úplná absencia akejkoľvek výraznosti“. Černenko sa narodil v chudobnej početnej rodine v sibírskej dedine Bolšaja Tes v [[Jenisejská gubernia|Jenisejskej gubernii]] (dnes [[Krasnojarský kraj]]). V mladosti bol nádenník, v tridsiatych rokoch slúžil u pohraničníkov. Za svoju kariéru údajne vďačí sestre, ktorá bola milenkou miestneho straníckeho funkcionára a zariadila, aby sa Konstantin dostal do Moskvy na stranícku školu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Soveršenno sekretno | url = http://www.sovsekretno.ru/magazines/article/876 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sovsekretno.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> V [[Moldavsko|Moldavsku]] sa osvedčil ako výkonný byrokrat a lojálny vykonávateľ rozkazov. [[Leonid Iľjič Brežnev]] mu absolútne dôveroval, ako jedinému zo spolupracovníkov mu tykal a hrával s ním [[domino]] (Černenko prejavoval oddanosť šéfovi tiež tým, že s ním chodil často na poľovačky, hoci to zhoršovalo jeho [[astma|astmu]]). Preto sa po Brežnevovej smrti hovorilo, že v skutočnosti zomrel už dávno, ale až teraz mu to Černenko oznámil. Černenko bol považovaný za prirodzeného Brežnevovho nástupcu, ale prvý muž [[KGB]] [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]] využil svoj mocenský vplyv a sľúbil rozsiahlu modernizáciu, takže získal na svoju stranu väčšinu politbyra a bol zvolený za generálneho tajomníka (to sú, samozrejme, všetko špekulácie a zákulisné klebety, oficiálne sa akékoľvek názorové rozpory v politbyre nepripúšťali a všetky rozhodnutia boli jednomyseľné). Ambiciózny Andropov odstránil mnoho neschopných a skorumpovaných funkcionárov, takže po jeho smrti vo februári 1984 všetci s uľahčením nastolili Černenka, symbolizujúceho návrat k starým časom. Už na Andropovovom pohrebe bolo zjavné, že novému vládcovi šestiny sveta chýba schopnosť čokoľvek riadiť. V auguste 1983 už beztak vážne chorý Černenko prekonal ťažké alimentárne ochorenie potom, čo zjedol rybu na letnom byte u šéfa [[KGB]] Vitalija Fedorčuka (preto sa špekulovalo o tom, že bol zámerne otrávený)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Russkaja Germania | url = http://www.rg-rb.de/2005/10/cer.shtml | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zvyšok života strávil prevažne na nemocničnom lôžku, v dosahu kyslíkového prístroja. Politológ Leonid Parfjonov o ňom vyhlásil: „Bez toho aby nadobudol vedomie, ujal sa funkcie generálneho tajomníka“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Rjabcev, V | titul = Leonid Parfenov: Ne zastavajte menia podinu ľubiť tak, tak vy ejo neľubite! | url = http://www.kp.ru/daily/24413.3/585713 | dátum vydania = 17.12.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2015 | vydavateľ = [[Komsomoľskaja Pravda]] | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> Ak sa Černenko ukázal na verejnosti, museli ho podopierať príslušníci ochranky a ďalší ho mali za úlohu obklopovať v tesnom hlúčiku, aby to vyzeralo, že jeho tempo chôdze nie je spôsobené fyzickou kondíciou, ale tým, že sa musí zastavovať kvôli konverzácii so zástupmi obdivovateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Galuch, A | titul = Na pochoronach Juria Andropova segodo zadychajuščegosja starika Konstatina Černenko na mavzolej podnimali s pomoščiu speciaľnovo podjomnika | url = http://fakty.ua/55470-na-pohoronah-yuriya-andropova-sedogo-zadyhayucshegosya-starika-konstantina-chernenko-na-mavzolej-podnimali-s-pomocshyu-specialnogo-podemnika | dátum vydania = 11.03.2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2015 | vydavateľ = fakty.ua | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> Černenkov zdravotný stav a krátkosť funkčného obdobia neumožnili významné politické kroky. Za zmienku stojí zastavenie či anulovanie niektorých procesov s Brežnevovými kleptokratickými spolupracovníkmi, začatých za Andropova. Prejavom konzervatívnych tendencií bola aj kampaň proti západnému spôsobu života, ktorá viedla k represiám proti fanúšikom rockovej hudby (mala dopad aj v Československu) či [[Science fiction|sci-fi]]. Černenko sa tiež pokúsil o rehabilitáciu do tej doby skôr rozpačito utajovaného [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] – vznikol napr. film ''Boj o Moskvu'', zobrazujúci Stalina ako múdreho vojvodcu a veľkorysého štátnika, pozorne načúvajúceho kritike. Do komunistickej strany bol s veľkými poctami znovu prijatý [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Viačeslav Molotov]], posledný žijúci blízky Stalinov spolupracovník. Praktické bezvládie využili členovia politbyra na boj o nástupníctvo. Keď sa najväčší favorit [[Viktor Grišin]] zdiskreditoval korupčnou aférou na moskovskej radnici, zúžil sa výber na dvoch najmladších kandidátov: leningradského šéfa strany Grigorija Romanova a [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michaila Gorbačova]], ktorý využil svoje rečnícke umenie a osobné kúzlo (a starostlivo tajil svoje reformátorské úmysly), takže v marci 1985 nahradil zosnulého Černenka na najvyššom poste. Černenkovi odbavili štátny pohreb a je zatiaľ poslednou osobou pochovanou pri Kremeľskom múre v individuálnom hrobe. Vzápätí bol odsúdený na zabudnutie, neuskutočnil sa ani návrh, aby po ňom bolo pomenované mesto [[Penza]]. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Konstantin Chernenko}} == Externé odkazy == * [http://www.rozhlas.cz/plus/portrety/_zprava/konstantin-ustinovic-cernenko--1212114 Program Českého rozhlasu Plus o Černenkovi] * [http://www.rozhlas.cz/leonardo/historie/_zprava/467526 Spomienky lekára] * [http://www.vesti.ru/doc.html?id=253638&cid=7 Generálny tajomník proti svojej vôli] * [http://web.archive.org/20010804185224/www.fortunecity.com/victorian/riley/787/Soviet/Chernenko/Chernenko.htm Oslavný životopis v angličtine] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Konstantin Ustinovič Černěnko|12895928}} {{Studená vojna}} {{DEFAULTSORT:Černenko, Konstantin Ustinovič}} [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Predsedovia prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR]] gleqx5hkzvqjqap2f9y9889s9uvg9pj Komunistická strana Čiech a Moravy 0 562389 7430033 7291919 2022-08-26T06:53:47Z 87.244.207.167 /* Zoznam predsedov */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov = Komunistická strana<br>Čiech a Moravy |Logo strany = KSČM_text_logo.svg |Skratka = KSČM |Založenie = [[1990]] |Rozpustenie = |Predseda = [[Vojtěch Filip]] |Predsedníčka = |Podpredseda =[[Petr Šimůnek]] |President = |Najviac poslancov = |Poslancov = 0 ([[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|PS PČR]]) <br /> 1 ([[Senát Parlamentu Českej republiky|Senát PČR]])<br> 3 ([[Európsky parlament]]) |Volebný výsledok = 3,60 % (PS PČR 2021) |Ideológie = [[marxizmus]], [[komunizmus]], [[demokratický socializmus]] |Iné1 názov = |Iné1 = |Iné2 názov = |Iné2 = |Iné3 názov = |Iné3 = |Mládežnícka = Komisia mládeže |Skupina EP =GUE/NGL |Európska strana = [[Strana európskej ľavice]] (pozorovateľ) |Medzinárodné = |Materská strana = |Sídlo = Politických vězňů 9<br>110 00 [[Praha]], [[Česko]] |Noviny = Haló noviny |Farby ={{legenda|red|[[Červená]]}} |Web = {{url|www.kscm.cz}} }} {{Politika v Česku}} '''Komunistická strana Čiech a Moravy''' ([[Čeština|čes.]] ''Komunistická strana Čech a Moravy''), skratka '''KSČM''', je česká politická strana. Strane predsedá [[Vojtěch Filip]]. KSČM má štatút pozorovateľa v [[Strana európskej ľavice|Strane európskej ľavice]]. == História == KSČM bola založená [[31. marec|31. marca]] [[1990]] ako nástupnícka strana [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-Slovenska]] (KSČ). Rozhodnutie reorganizovať KSČ a založiť dve samostatné strany bolo prijaté na mimoriadnom zasadaní 20. decembra 1989. Keďže KSČ zastupovala Česko aj Slovensko, po zániku Česko-Slovenska bola potrebná reorganizácia. KSČM, ktorá sa podieľa ako pozorovateľ v Strane európskej ľavice, sa tiež podieľala na založení [[Iniciatíva komunistických a robotnických strán v Európe|Iniciatívy komunistických a robotnických strán v Európe]] (INITIATÍVA), ale nepripojila sa k nej. == Súčasnosť == Strana mala v roku 2013 okolo 51 000 členov. Vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky]] v roku 2002 získala 18,5% odovzdaných hlasov, čo je najlepší výsledok od zavedenia slobodných viacstranných volieb v roku 1990. Bola to tretia najsilnejšia parlamentná strana so 41 poslancami. V európskych voľbách v roku 2004 sa stala druhou najsilnejšou stranou v Česku so 6 z 24 kresiel. V parlamentných voľbách v lete 2006 však KSČM utrpela vážne straty a stratila asi tretinu všetkých hlasov a mandátov. Strana vlastní vydavateľa českého denníka [[Haló noviny]]. == Výsledky volieb == === Voľby do Poslaneckej snemovne === {| class="wikitable" !Rok !Percent hlasov !Mandátov |- |1990 |13,2 % |33 |- |1992 |14,1 % |35 |- |1996 |10,3 % |22 |- |1998 |11,0 % |24 |- |2002 |18,5 % |41 |- |2006 |12,8 % |26 |- |2010 |11,3 % |26 |- |2013 |14,9 % |33 |- |2017 |7,76 % |15 |- |2021 |3,60% |0 |} == Zoznam predsedov == * [[Jiří Machalík]] (31. marca 1990 – 13. októbra 1990) * [[Jiří Svoboda (režisér)|Jiří Svoboda]] (13. októbra 1990 – 25. júna 1993) * [[Miroslav Grebeníček]] (26. júna 1993 – 1. októbra 2005) * [[Vojtěch Filip]] (1. október 2005 -9. október 2021) * [[Kateřina Konečná]] (od 9. októbra 2021) == Externé odkazy == * [http://www.kscm.cz oficiálna stránka KSČM] == Zdroj == {{Preklad|de|Komunistická strana Čech a Moravy|194834988}} {{Politický výhonok}} {{České politické strany}} {{Politické strany v Československu}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Politické strany v Česku]] [[Kategória:Komunistické strany]] [[Kategória:Organizácie založené v 1990]] 16aq341wo335p7i8ketpoxu7xppf2f7 Wikimedia Slovensko 0 566813 7429909 6901497 2022-08-25T15:19:55Z Dušan Kreheľ 52078 Po ne-anglický. wikitext text/x-wiki {{Infobox Občianske združenie | Názov = Wikimedia Slovensko | Logo = Wikimedia Slovensko logo.svg | Zameranie = [[internet]], slovenské projekty nadácie [[Wikimedia Foundation]] | Sídlo = Dom služieb ALFA<br />Februárová 1478/2<br />958 01 Partizánske<br />Slovenská republika <ref name="register" /> | Vznik = [[16. december]] [[2011]] <ref name="register" /> | Zánik = | IČO = 42277591 <ref name="register" /> | Predseda = Michal Matúšov <small>(2011{{--}}2018)</small><ref name="wmsk-ludia" /><ref name="matusov-demisia" /> <br> Matej Grochal <small>(2019{{--}})</small><ref name="wmsk-ludia" /> | Web = https://wikimedia.sk }} [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo (2012-2018).svg|náhľad|Logo používané od 2012 do 2018]] '''Wikimedia Slovensko''' (skrátene '''Wikimedia SK''', '''WMSK''') je [[Slovensko|slovenské]] [[občianske združenie]], založené v roku [[2011]], zamerané na podporu [[slobodný obsah|slobodného obsahu]], vzdelávania a kultúry. Zameriava sa na podporu tvorby a distribúcie obsahu [[Wikipédia|Wikipédie]] a ďalších projektov [[Wikimedia Foundation]], Inc. ([[Wikislovník]], [[Wikicitáty]], [[Wikiknihy]], [[Wikizdroje]]). Zdieľa ciele [[Wikimedia Foundation]] (verejnoprospešnej nadácie, založenej podľa predpisov amerického federálneho štátu [[Florida]], prevádzkujúcej [[Wikipédia|Wikipédiu]] a ďalšie sesterské projekty), je však od nej právne nezávislá.<ref name="wmsk-stanovy" /> Wikimedia Slovensko neprevádzkuje a nezodpovedá za Wikipédiu a jej sesterské projekty, ale zastrešuje pre ňu informačnú a propagačnú činnosť na Slovensku.<ref name="wmsk-stanovy" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="register">Wikimedia Slovensko In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidencia občianskych združení | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=201882 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-09-29 | dátum prístupu = 2018-12-21 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="wmsk-stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy | url = http://wikimedia.sk/Stanovy | vydavateľ = Wikimedia SK | dátum vydania = 2012-03-25 | dátum aktualizácie = 2014-12-10 | dátum prístupu = 2017-03-09 | miesto = }}</ref> <ref name="wmsk-ludia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudia | url = https://wikimedia.sk/o-nas/ludia/ | vydavateľ = Wikimedia SK | dátum vydania = 2019-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = }} </ref> <ref name="matusov-demisia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Matúšov | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Demisia spoluzakladateľa-predsedu: Michal Matúšov odchádza po 6 rokoch | url = https://wikimedia.sk/2018/demisia-spoluzakladatela-predsedu-michal-matusov-odchadza-po-6-rokoch/ | vydavateľ = Wikimedia SK | dátum vydania = 2018-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-21 | miesto = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} [[Kategória:Wikimedia]] [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 2011]] ncx53do9ncdjskxm9vwbjgnh0zxb4pz 7429949 7429909 2022-08-25T18:22:04Z Teslaton 12161 Revízia 7429909 používateľa [[Special:Contributions/Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[User talk:Dušan Kreheľ|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Občianske združenie | Názov = Wikimedia Slovensko | Logo = Wikimedia Slovensko logo.svg | Zameranie = [[internet]], slovenské projekty nadácie [[Wikimedia Foundation]] | Sídlo = Dom služieb ALFA<br />Februárová 1478/2<br />958 01 Partizánske<br />Slovenská republika <ref name="register" /> | Vznik = [[16. december]] [[2011]] <ref name="register" /> | Zánik = | IČO = 42277591 <ref name="register" /> | Predseda = Michal Matúšov <small>(2011{{--}}2018)</small><ref name="wmsk-ludia" /><ref name="matusov-demisia" /> <br> Matej Grochal <small>(2019{{--}})</small><ref name="wmsk-ludia" /> | Web = https://wikimedia.sk }} [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo (2012-2018).svg|náhľad|Logo používané od 2012 do 2018]] '''Wikimedia Slovensko''' (skrátene '''Wikimedia SK''', '''WMSK''') je [[Slovensko|slovenské]] [[občianske združenie]], založené v roku [[2011]], zamerané na podporu [[slobodný obsah|slobodného obsahu]], vzdelávania a kultúry. Zameriava sa na podporu tvorby a distribúcie obsahu [[Wikipédia|Wikipédie]] a ďalších projektov [[Wikimedia Foundation]], Inc. ([[Wikislovník]], [[Wikicitáty]], [[Wikiknihy]], [[Wikizdroje]]). Zdieľa ciele [[Wikimedia Foundation]] (verejnoprospešnej nadácie, založenej podľa predpisov amerického federálneho štátu [[Florida]], prevádzkujúcej [[Wikipédia|Wikipédiu]] a ďalšie sesterské projekty), je však od nej právne nezávislá.<ref name="wmsk-stanovy" /> Wikimedia Slovensko neprevádzkuje a nezodpovedá za Wikipédiu a jej sesterské projekty, ale zastrešuje pre ne informačnú a propagačnú činnosť na Slovensku.<ref name="wmsk-stanovy" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="register">Wikimedia Slovensko In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidencia občianskych združení | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=201882 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-09-29 | dátum prístupu = 2018-12-21 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="wmsk-stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy | url = http://wikimedia.sk/Stanovy | vydavateľ = Wikimedia SK | dátum vydania = 2012-03-25 | dátum aktualizácie = 2014-12-10 | dátum prístupu = 2017-03-09 | miesto = }}</ref> <ref name="wmsk-ludia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudia | url = https://wikimedia.sk/o-nas/ludia/ | vydavateľ = Wikimedia SK | dátum vydania = 2019-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = }} </ref> <ref name="matusov-demisia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Matúšov | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Demisia spoluzakladateľa-predsedu: Michal Matúšov odchádza po 6 rokoch | url = https://wikimedia.sk/2018/demisia-spoluzakladatela-predsedu-michal-matusov-odchadza-po-6-rokoch/ | vydavateľ = Wikimedia SK | dátum vydania = 2018-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-21 | miesto = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} [[Kategória:Wikimedia]] [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 2011]] i33mas0rne8c038wazr5p32aqjgq41d Podlavické výmole 0 568720 7430035 7264251 2022-08-26T07:11:26Z Ivana31BB 208018 /* Prírodná rezervácia */Doplnenie informácií ohl.sadeníc a obdobia trvania revitalizácie. wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Podlavické výmole | other_name = | category = [[chránený areál]] <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | commune = | municipality = [[Banská Bystrica]] <!-- *** Family *** --> | parent = | range = [[Starohorské vrchy]] | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 500-600 | prominence = | lat_d =48| lat_m =44 | lat_s =55 | lat_NS = S | long_d =19 | long_m =05 | long_s =40 | long_EW = V | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 0.267700 | area1 = | area1_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | biome_share = | plant = | animal = <!-- *** History & management *** --> | established = [[1998]] | established1 = | established1_type = | management = Štána ochrana prírody - S-CHKO Poľana | management_label = | management_location = | management_location_type = | management_location_label = | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Acess *** --> | visitation = | discovery = | ascent = <!-- *** Codes *** --> | code = 1048 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Podlavické výmole''' je [[chránený areál]] v [[Starohorské vrchy|Starohorských vrchoch]] v katastri [[Podlavice|Podlavíc]], mestskej časti [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].<ref name=enviroportal/> == Polohopis == Podlavické výmole sa nachádzajú na južnom svahu Žiaru, asi 200 m severne od cesty [[Cesta II. triedy 578 (Slovensko)|II/578]]<ref name=enviroportal/><ref name=fm>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Freemap | url = http://www.freemap.sk/#p=48.75158|19.09576|15|T | dátum prístupu = 2016-03-25 | vydavateľ = OZ Freemaps}}</ref>, približne 4 km severozápadne vzdušnou čiarou od [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestia SNP]].<ref name=rm>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruční méření | url =https://mapy.cz/turisticka?mereni-vzdalenosti&x=19.1192677&y=48.7437472&z=14&rm=9sQ0txRQrk9sYTfcTN | dátum prístupu = 2016-03-25| vydavateľ = mapy.cz}}</ref> == Prírodná rezervácia == Rozloha rezervácie je 267 700 m², ochranné pásmo nie je stanovené. Ochranný stupeň je číslo 4. Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku [[1998]] Krajským úradom v Banskej Bystrici Všeobecne záväznou vyhláškou č.7/1998 z 30. novembra 1998.<ref name=enviroportal>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chránený areál Podlavické výmole | url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/1048 | dátum prístupu = 2016-03-25 | vydavateľ = [[Slovenská agentúra životného prostredia]]}}</ref> Účelom je ochrana „''lesných spoločenstiev s koncentrovaným výskytom rastlinných druhov z čeľade [[Vstavačovité|vstavačovitých]].''“.<ref name=enviroportal/> Chránený areál spravuje [[Štátna ochrana prírody]] stredisko [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]]. Podlavické výmole nie sú súčasťou VCHÚ.<ref name=enviroportal/> V 17. a 18. storočí bolo toto územie zdevastované odlesňovaním a následnou premenou lesa na poľnohospodárske pozemky, čo malo za následok obrovskú eróziu pôdy, ktorá ohrozovala nielen obec samotnú, ale aj obyvateľov tam žijúcich. Eróziou došlo k vzniku veľkých rýh (výmoľov) a jediným riešením bolo opätovné zalesnenie, ktoré bolo náročné a dlho neúspešné. Až neskôr sa na toto územie nazvážala pôda, ktorou sa podarilo lokalitu revitalizovať. Zalesnovať sa začalo v roku 1896 pričom bolo použitých 252.000ks agátových sadeníc, 31.000ks sadeníc borovice sosny, 138.000ks sadeníc borovice čiernej, 16.000ks sadeníc smrekovca, 1.500ks sadeníc jedle, po 1.000ks sadeníc limby, jaseňa a javora, 4.000ks sadeníc jelše a 5.000ks vŕbových odrezkov. S celého množstva sadeníc sa ujalo len okolo 30%. Úspešne zalesnenie skončilo až v roku 1908. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/1048 Chránený areál Podlavické výmole] * [http://www.freemap.sk/#p=48.75158|19.09576|15|T Poloha na turistickej mape] {{Starohorské vrchy}} {{Banská Bystrica}} [[Kategória:Chránené areály na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Banská Bystrica]] [[Kategória:Chránené územia bez príslušnosti k VCHÚ]] [[Kategória:Podlavice]] [[Kategória:Geografia Banskej Bystrice]] 0hphu4mvstv6hpqtqr46majnmq0p5zr Marek Danko 0 572464 7429893 7417452 2022-08-25T14:07:46Z 78.98.123.13 /* Single & Radio chart */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Marek Danko | Obrázok = Koncerttt1.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Marek Danko | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = Mark Dann | Dátum narodenia = {{dnv|1995|12|17}} | Miesto narodenia = [[Lučenec]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Pôsobenie = klavirista, skladateľ, hudobný producent, songwriter | Žáner = [[Dance pop]], [[Dance music]], [[House]], [[Pop]], | Roky pôsobenia = [[2013]] - súčasnosť | Hrá na nástroje = [[klavír]], [[gitara]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Galgan music | Webstránka = }} [[Súbor:KoncertMD.jpg|náhľad|Marek Danko]] '''Marek Danko''' (* [[17. december]] [[1995]]) známy ako '''Mark Dann''' je klavirista, skladateľ a hudobný producent pôsobiaci na Slovensku. Je držiteľom niekoľkých zlatých a platinových platní. V roku 2019 sa stal Objavom roka na hudobných cenách rádia Európa 2. V tom istom roku bol nominovaný v TOP 3 na Ceny Soza v kategórii Najúspešnejší mladý autor. Jeho single sa pravidelne objavujú medzi najhranejšími pesničkami v slovenských rádiách. Jeho singel Freedom bol vo svojom období štvrtou najhranejšou SK/CZ skladbou na Slovensku. (zdroj : ifpi.cz) == Súčasnosť == Od roku [[2017]] sa venuje svojmu vlastnému projektu, kde vystupuje pod umeleckým menom '''Mark Dann'''. === Single & Radio chart === {| class="wikitable" |- ! Rok vydania !! Názov !featuring !Radio SK/CZ TOP 50 |- | 2017 || "The Way"<ref>http://klocher.sk/prvy-singel-mladeho-producenta-mareka-danka-zne-velke-uspechy/</ref> |ft. Martin Císar |19 |- | 2017 || "Sunflowers"<ref>https://www.funradio.sk/clanok/37915-mlady-producent-mark-dann-predstavil-novy-hit-sunflowers-je-skvely/</ref> |ft. Lucius Szikora |14 |- | 2018 || "Again" |ft. Jaro Smejkal |16 |- | 2018 || "Without you"<ref>https://www.expres.sk/151994/slovensky-kygo-mark-dann-predstavuje-hit-without-you/</ref> |ft. Sarah Cao |17 |- | 2019 || "Lose my mind"<ref>https://www.topky.sk/cl/100313/1795957/Mlady-slovensky-producent-vypusta-do-sveta-novinku--Chcem-s-tebou-hmmm-</ref> | |<nowiki>-</nowiki> |- | 2019 || "Freedom"<ref>https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/1977494_jeho-skladby-vsetci-poznate-teraz-odhaluje-aj-svoju-tvar-mark-dann-predstavuje-novinku-freedom</ref> |ft. Dani Slovak |04 |- |2020 |"Take me home" |ft. Jakub Pružinský | - |- |2021 |"Iba ty" |ft. BuranoWski |14 |- | 2022 || "In my mind"<ref>https://www.funradio.sk/clanok/46605-mark-dann-svojou-novinkou-in-my-mind-startuje-novu-hudobnu-eru//</ref> |ft. Giovanni Ricci |05 |- |} === '''Prerábky a remixy''' === {| class="wikitable" !Názov interpreta !Názov pesničky |- |Mark Dann a Dominika Mirgová |Slobodní |- |Mark Dann a Miro Jaroš |Nič nieje lepšie (Maldives remix) |} Zdroj : http://www.ifpi.cz/ === Začiatky === Marek Danko sa prvýkrát zoznámil s [[klavír]]om ako 4-ročný, keď si našiel detskú verziu tohto nástroja ako darček pod vianočným stromčekom. Fascinoval ho od prvého momentu najmä tým, že každý kláves vydával iný tón. Jedného dňa zistil, že na hračkárskom klavíri dokáže zahrať spamäti pesničku, ktorú sa učil spievať v škôlke. Odvtedy svoje umenie zdokonaľoval bez odborného vedenia. Ako 15 ročný začal nahrávať [[Cover verzia|cover verzie]] známych slovenských, ale aj svetových pesničiek v klavírnej verzii a zverejňoval ich na [[YouTube]]. Veľký zlom v jeho kariére nastal, keď sa v roku [[2012]] stal víťazom talentovej súťaže ''PaSA má talent'' v [[Lučenec|Lučenci]]. Práve tam si jeho nadanie všimol známy slovenský spevák a producent [[Miro Jaroš]], ktorý sa oňho ihneď začal zaujímať a ponúkol mu spoluprácu. [[6. júl]]a [[2013]] Marek odohral svoj prvý koncert na festivale v [[Ružiná|Ružinej]]. Od septembra 2015 žije a tvorí v hlavnom meste [[Bratislava]]. === Tvorba pre iných interpretov === {| class="wikitable" |- ! Umelec !! Pieseň !! Výkon |- | [[Dominika Mirgová]] || Tu sme boli<ref>http://refresher.sk/26526-Dominika-Mirgova-neoddychuje-ani-na-materskej-popova-diva-posiela-inspirativnu-skladbu-Tu-sme-boli</ref> || Autor hudby |- | [[Dominika Mirgová]] || Šťastné a veselé<ref>http://hudba.zoznam.sk/spravy/15-12-2014-dominika-mirgova-praje-stastne-a-vesele-vypocujte-si-jej-vianocnu-novinku/</ref> || Autor hudby |- | [[Dominika Mirgová]] || Objím ma<ref name="r1">http://hudba.zoznam.sk/spravy/29-02-2016-dominika-mirgova-vydava-album-armada-vypocujte-si-ukazky/</ref> || Autor hudby |- | [[Dominika Mirgová]] ft. [[Elpe]] || Dole<ref name="r1" /> || Autor hudby |- | [[Dominika Mirgová]] ft. [[Pavel Callta]] || Štít<ref name="r1" /> || Autor hudby |- | [[Dominika Mirgová]] || Armáda<ref name="r1" /> || Vokály |- | [[Kali]] || N!kto<ref>http://www.rapcity.cz/kali-a-peter-pann-davaji-v-klipu-jasny-vzkaz-nkto/</ref> || Spolupráca na pesničke |- | [[Laura Belicová]] || Srdce || Autor hudby |- | Marks ft. Kristína Hukkelová || Vianočná<ref>http://klocher.sk/rozhovor-mlady-producent-marek-danko-nielen-kariere-vianocnej-novinke/</ref> || Autor hudby |- | Marks || Púpava<ref>http://klocher.sk/19683-2/</ref> || Autor hudby |- | [[Martina Schindlerová]] || Radšej mi chýbaj || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] ||Rieka<ref>http://banger.webnoviny.sk/miro-jaros-predstavuje-novy-videoklip-k-skladbe-rieka-34970</ref> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] ||Zabalené do papiera || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Tešíme sa na Ježiška || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Nech už nasneží || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Máme tu dni sviatočné || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Spievaj Aleluja || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Biela zástava<ref>http://www.netky.sk/clanok/miro-jaros-zverejnil-klip-k-piesni-biela-zastava</ref> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] ft. [[Barbara Haščáková]] ||[[Nepozerám]]<ref>http://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/325386-miro-jaros-si-uzival-luxus-s-barbarou-hascakovou/</ref> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] ft. [[Twiins]] || Originál<ref>http://hudba.zoznam.sk/spravy/10-12-2014-miro-jaros-vydava-album-cislo-5-inspiroval-sa-spevackami-a-rapermi/</ref> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Vločka<ref>http://music-zone.eu/miro-jaros-privolava-sneh-skladbe-vlocka/</ref> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Dobré ráno, vstávame || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] ||Najkrajší darček || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] ||Ako na Vianoce || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]]|| Pri stole<!-- <ref>http://www.topky.sk/cl/100313/1387381/Toto-od-Mira-Jarosa-nikto-necakal--Vdaka-comu-ma-miliony-</ref> --> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Poď cvičiť<!-- <ref>http://www.topky.sk/cl/100313/1387381/Toto-od-Mira-Jarosa-nikto-necakal--Vdaka-comu-ma-miliony-</ref> --> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Veľké upratovanie<!-- <ref>http://www.topky.sk/cl/10003/1514219/Miro-Jaros-vydal-novu-detsku-knizku</ref> --> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Na ceste<!-- <ref>http://www.topky.sk/cl/100313/1387381/Toto-od-Mira-Jarosa-nikto-necakal--Vdaka-comu-ma-miliony-</ref> --> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Do školy sa teším<ref>http://www.preskoly.sk/autor/miro-jaros/78975/</ref> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Cesta do rozprávky || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Kamaráti || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Moje telo || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Narodeniny || Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Šikovník |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Ahoj všetci |Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Hodiny || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Šikovník || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || U doktora || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Šteniatko || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Raz dva tri || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || U babičky || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Dospelý || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Strašidlá || Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Na tom našom dvore |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Tobogán |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Zlatíčko |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Kam zvieratká odchádzajú |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Zvládneme to |Autor hudby, autor textu |- |[[Miro Jaroš]] |Príde Mikuláš |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Ako na Vianoce |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Bola raz malá hviezdička |Spolupráca na pesničke |- |[[Miro Jaroš]] |Stúpa mi do hlavy |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Nič nieje lepšie |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Nič nieje lepšie (Maldives remix) |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Malá morská víla |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Nech hudba stále hrá |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Na slavín |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Bude to dobre |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Anjel vedľa anjelička |Spolupráca na pesničke |- |[[Miro Jaroš]] |Pinka |Spolupráca na pesničke |- |[[Miro Jaroš]] |Každý deň v roku |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Chlapec so saxofónom |Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Tajný sen<ref name="r2">http://hudba.zoznam.sk/spravy/25-11-2014-finalisti-x-factoru-ricco-a-claudia-vydali-debutovy-album-ver-mi/</ref> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Dúha<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Ver mi<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Modlitba<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Amor prohibido<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Nedá sa újsť<ref>http://rytmus.tv/ricco-claudia-neda-sa-ujst-hudba-marek-dankocreame/</ref> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Opýtaj sa lásky<ref name="r2" /> ||Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Milión<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Without you<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Slávny básnik<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Nám nehrozí už nič<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | [[Suvereno]] || Jednoducho krása<ref>http://www.24hod.sk/suvereno-natacal-na-jednom-z-najkrajsich-miest-na-zemi-cl347854.html</ref> || Spolupráca na pesničke |} == Referencie == {{Referencie|2}} {{DEFAULTSORT:Danko, Marek}} [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Osobnosti z Lučenca]] qxwf5h10l4pcenhiav0grh6fczcbhua Losos 0 585560 7429879 7071353 2022-08-25T13:19:57Z 185.250.13.129 Moja babka tak volá lososa, Chruňo Červený :) mam ju rád wikitext text/x-wiki '''Losos (Chruňo Červený)''' môže byť: *slovenské rodové meno druhu Salmo salar (losos atlantický) z rodu Salmo a všetkých druhov z podrodu Oncorhynchus patriaceho do rodu Oncorhynchus (napr. losos nerka, losos gorbuša atď.) [Poznámka: Do roku 1989 rod Oncorhnychus pozostával len z dnešného podrodu Oncorhynchus, čiže losos bol automaticky aj slovenský názov celého rodu Oncorhynchus]<ref>Pozri zdroje v článku [[Oncorhynchus]]</ref>, pozri [[losos atlantický]] a pod [[Oncorhynchus]] *v niektorých (nie všetkých) starších názvosloviach: slovenské rodové meno všetkých druhov z rodu Salmo, t.j. aj tých, čo dnes voláme už len pstruh (napr. staršie: losos pstruhovitý = dnes: [[pstruh morský]], staršie: losos černomorský = dnes: [[pstruh čiernomorský]])<ref>lososovité. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 2672 (rok 1978).</ref><ref>pstruh. In: ''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska IV.zväzok N{{--}}Q]]''. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1980. s. 585 </ref><ref>HORECKÝ, Ján: Základy slovenskej terminológie. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956, s. 113</ref> [Poznámka: Do roku 1989 rod Salmo zahŕňal aj podrod Parasalmo z dnešného rodu Oncorhynchus (teda napr. staršie: losos dúhový = dnes: [[pstruh dúhový]].<ref>HENSEL, K. pstruhy. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 4845.</ref><ref>SMITH, G. R., STEARLEY, R. F.: The Classification and Scientific Names of Rainbow and Cutthroat Trouts. Fisheries, vol 14, 1989, issue 1 [http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1577/1548-8446(1989)014%3C0004%3ATCASNO%3E2.0.CO%3B2]</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanel | meno = Lubomír | priezvisko2 = Andreska | meno2 = Jan | titul = Vernakulární názvy mihulí a ryb České republiky | periodikum = Lampetra : bulletin pro výzkum a ochranu biodiverzity vodních toků | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Český svaz ochránců přírody | miesto = Vlašim | rok = 2011 | ročník = | číslo = VII | strany = 36{{--}}71 | url = http://www.aquatab.net/download/lampetra_2.pdf | dátum prístupu = 6.8.2020 | issn = 1212-1312 | poznámky = {{ISBN|978-80-86327-95-2}} }}</ref>{{rp|56}}], pozri pod [[Salmo]] a [[Oncorhynchus]] *u niektorých autorov: formálny slovenský názov rodu Salmo (a to aj v názvosloví, v ktorom niektoré druhy tohto rodu majú rodové meno pstruh) , pozri [[Salmo]]<ref>HOLČÍK, J., HENSEL, K. ''Ichtyologícká príručka. '' Účelová publikácia Slovenského rybárskeho zväzu. Bratislava: Obzor, 1972. s. 89</ref> *mäso alebo jedlo niektorej z rýb druhu losos atlantický alebo podrodu Oncorhynchus<ref>losos. In: ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovník súčasného slovenského jazyka H – L]]'', 2011. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=sssj2 dostupné online] </ref> *prílušník taxónu lososy – pozri nižšie '''Lososy''' môže byť iný názov pre<ref>BARUŠ, V. et al. ''(Fauna ČR a SR:) Mihulovci - Petromyzontes a ryby – Osteichthyes (1) ''. Praha: Academia, 1995. ISBN 80-200-0500-5. s. xx (Obsah dostupný online: [http://cache.obalkyknih.cz/file/toc/95297/pdf] alebo [http://aleph.osu.cz/publish/00006/OSU01_000063538.html) obsah dostupný online])</ref><ref>Pozri článok [[lososotvaré]]</ref><ref>lososy. In: ''Encyklopédia Slovenska 3.zväzok K{{--}}M''. Bratislava: Veda, 1979. s. 396 </ref>: *rad [[lososotvaré]] (Salmoniformes) *podrad [[lososoblížne]] (Salmonoidei, Salmonoidae) *(?) podčeľaď [[lososorodé]] (Salmoninae) == Zdroje == <references /> {{rozlišovacia stránka}} 0no984fcljxomjlicnh32e4dkquhfp8 7429882 7429879 2022-08-25T13:36:14Z Vasiľ 2806 Revízia 7429879 používateľa [[Special:Contributions/185.250.13.129|185.250.13.129]] ([[User talk:185.250.13.129|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki '''Losos''' môže byť: *slovenské rodové meno druhu Salmo salar (losos atlantický) z rodu Salmo a všetkých druhov z podrodu Oncorhynchus patriaceho do rodu Oncorhynchus (napr. losos nerka, losos gorbuša atď.) [Poznámka: Do roku 1989 rod Oncorhnychus pozostával len z dnešného podrodu Oncorhynchus, čiže losos bol automaticky aj slovenský názov celého rodu Oncorhynchus]<ref>Pozri zdroje v článku [[Oncorhynchus]]</ref>, pozri [[losos atlantický]] a pod [[Oncorhynchus]] *v niektorých (nie všetkých) starších názvosloviach: slovenské rodové meno všetkých druhov z rodu Salmo, t.j. aj tých, čo dnes voláme už len pstruh (napr. staršie: losos pstruhovitý = dnes: [[pstruh morský]], staršie: losos černomorský = dnes: [[pstruh čiernomorský]])<ref>lososovité. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 2672 (rok 1978).</ref><ref>pstruh. In: ''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska IV.zväzok N{{--}}Q]]''. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1980. s. 585 </ref><ref>HORECKÝ, Ján: Základy slovenskej terminológie. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956, s. 113</ref> [Poznámka: Do roku 1989 rod Salmo zahŕňal aj podrod Parasalmo z dnešného rodu Oncorhynchus (teda napr. staršie: losos dúhový = dnes: [[pstruh dúhový]].<ref>HENSEL, K. pstruhy. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 4845.</ref><ref>SMITH, G. R., STEARLEY, R. F.: The Classification and Scientific Names of Rainbow and Cutthroat Trouts. Fisheries, vol 14, 1989, issue 1 [http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1577/1548-8446(1989)014%3C0004%3ATCASNO%3E2.0.CO%3B2]</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanel | meno = Lubomír | priezvisko2 = Andreska | meno2 = Jan | titul = Vernakulární názvy mihulí a ryb České republiky | periodikum = Lampetra : bulletin pro výzkum a ochranu biodiverzity vodních toků | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Český svaz ochránců přírody | miesto = Vlašim | rok = 2011 | ročník = | číslo = VII | strany = 36{{--}}71 | url = http://www.aquatab.net/download/lampetra_2.pdf | dátum prístupu = 6.8.2020 | issn = 1212-1312 | poznámky = {{ISBN|978-80-86327-95-2}} }}</ref>{{rp|56}}], pozri pod [[Salmo]] a [[Oncorhynchus]] *u niektorých autorov: formálny slovenský názov rodu Salmo (a to aj v názvosloví, v ktorom niektoré druhy tohto rodu majú rodové meno pstruh) , pozri [[Salmo]]<ref>HOLČÍK, J., HENSEL, K. ''Ichtyologícká príručka. '' Účelová publikácia Slovenského rybárskeho zväzu. Bratislava: Obzor, 1972. s. 89</ref> *mäso alebo jedlo niektorej z rýb druhu losos atlantický alebo podrodu Oncorhynchus<ref>losos. In: ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovník súčasného slovenského jazyka H – L]]'', 2011. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=sssj2 dostupné online] </ref> *prílušník taxónu lososy – pozri nižšie '''Lososy''' môže byť iný názov pre<ref>BARUŠ, V. et al. ''(Fauna ČR a SR:) Mihulovci - Petromyzontes a ryby – Osteichthyes (1) ''. Praha: Academia, 1995. ISBN 80-200-0500-5. s. xx (Obsah dostupný online: [http://cache.obalkyknih.cz/file/toc/95297/pdf] alebo [http://aleph.osu.cz/publish/00006/OSU01_000063538.html) obsah dostupný online])</ref><ref>Pozri článok [[lososotvaré]]</ref><ref>lososy. In: ''Encyklopédia Slovenska 3.zväzok K{{--}}M''. Bratislava: Veda, 1979. s. 396 </ref>: *rad [[lososotvaré]] (Salmoniformes) *podrad [[lososoblížne]] (Salmonoidei, Salmonoidae) *(?) podčeľaď [[lososorodé]] (Salmoninae) == Zdroje == <references /> {{rozlišovacia stránka}} cc7rnh1nvksyj9heja5b8u2y29eqz0j 7429958 7429882 2022-08-25T18:53:36Z 185.250.13.129 wikitext text/x-wiki '''Losos (CHRUŇO ČERVENÝ)''' môže byť: *slovenské rodové meno druhu Salmo salar (losos atlantický) z rodu Salmo a všetkých druhov z podrodu Oncorhynchus patriaceho do rodu Oncorhynchus (napr. losos nerka, losos gorbuša atď.) [Poznámka: Do roku 1989 rod Oncorhnychus pozostával len z dnešného podrodu Oncorhynchus, čiže losos bol automaticky aj slovenský názov celého rodu Oncorhynchus]<ref>Pozri zdroje v článku [[Oncorhynchus]]</ref>, pozri [[losos atlantický]] a pod [[Oncorhynchus]] *v niektorých (nie všetkých) starších názvosloviach: slovenské rodové meno všetkých druhov z rodu Salmo, t.j. aj tých, čo dnes voláme už len pstruh (napr. staršie: losos pstruhovitý = dnes: [[pstruh morský]], staršie: losos černomorský = dnes: [[pstruh čiernomorský]])<ref>lososovité. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 2672 (rok 1978).</ref><ref>pstruh. In: ''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska IV.zväzok N{{--}}Q]]''. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1980. s. 585 </ref><ref>HORECKÝ, Ján: Základy slovenskej terminológie. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956, s. 113</ref> [Poznámka: Do roku 1989 rod Salmo zahŕňal aj podrod Parasalmo z dnešného rodu Oncorhynchus (teda napr. staršie: losos dúhový = dnes: [[pstruh dúhový]].<ref>HENSEL, K. pstruhy. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 4845.</ref><ref>SMITH, G. R., STEARLEY, R. F.: The Classification and Scientific Names of Rainbow and Cutthroat Trouts. Fisheries, vol 14, 1989, issue 1 [http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1577/1548-8446(1989)014%3C0004%3ATCASNO%3E2.0.CO%3B2]</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanel | meno = Lubomír | priezvisko2 = Andreska | meno2 = Jan | titul = Vernakulární názvy mihulí a ryb České republiky | periodikum = Lampetra : bulletin pro výzkum a ochranu biodiverzity vodních toků | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Český svaz ochránců přírody | miesto = Vlašim | rok = 2011 | ročník = | číslo = VII | strany = 36{{--}}71 | url = http://www.aquatab.net/download/lampetra_2.pdf | dátum prístupu = 6.8.2020 | issn = 1212-1312 | poznámky = {{ISBN|978-80-86327-95-2}} }}</ref>{{rp|56}}], pozri pod [[Salmo]] a [[Oncorhynchus]] *u niektorých autorov: formálny slovenský názov rodu Salmo (a to aj v názvosloví, v ktorom niektoré druhy tohto rodu majú rodové meno pstruh) , pozri [[Salmo]]<ref>HOLČÍK, J., HENSEL, K. ''Ichtyologícká príručka. '' Účelová publikácia Slovenského rybárskeho zväzu. Bratislava: Obzor, 1972. s. 89</ref> *mäso alebo jedlo niektorej z rýb druhu losos atlantický alebo podrodu Oncorhynchus<ref>losos. In: ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovník súčasného slovenského jazyka H – L]]'', 2011. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=sssj2 dostupné online] </ref> *prílušník taxónu lososy – pozri nižšie '''Lososy''' môže byť iný názov pre<ref>BARUŠ, V. et al. ''(Fauna ČR a SR:) Mihulovci - Petromyzontes a ryby – Osteichthyes (1) ''. Praha: Academia, 1995. ISBN 80-200-0500-5. s. xx (Obsah dostupný online: [http://cache.obalkyknih.cz/file/toc/95297/pdf] alebo [http://aleph.osu.cz/publish/00006/OSU01_000063538.html) obsah dostupný online])</ref><ref>Pozri článok [[lososotvaré]]</ref><ref>lososy. In: ''Encyklopédia Slovenska 3.zväzok K{{--}}M''. Bratislava: Veda, 1979. s. 396 </ref>: *rad [[lososotvaré]] (Salmoniformes) *podrad [[lososoblížne]] (Salmonoidei, Salmonoidae) *(?) podčeľaď [[lososorodé]] (Salmoninae) == Zdroje == <references /> {{rozlišovacia stránka}} jkoyhc6cm8khzcal37yh9g9y4ebmqr1 7429959 7429958 2022-08-25T18:55:15Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/185.250.13.129|185.250.13.129]] ([[User_talk:185.250.13.129|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ wikitext text/x-wiki '''Losos''' môže byť: *slovenské rodové meno druhu Salmo salar (losos atlantický) z rodu Salmo a všetkých druhov z podrodu Oncorhynchus patriaceho do rodu Oncorhynchus (napr. losos nerka, losos gorbuša atď.) [Poznámka: Do roku 1989 rod Oncorhnychus pozostával len z dnešného podrodu Oncorhynchus, čiže losos bol automaticky aj slovenský názov celého rodu Oncorhynchus]<ref>Pozri zdroje v článku [[Oncorhynchus]]</ref>, pozri [[losos atlantický]] a pod [[Oncorhynchus]] *v niektorých (nie všetkých) starších názvosloviach: slovenské rodové meno všetkých druhov z rodu Salmo, t.j. aj tých, čo dnes voláme už len pstruh (napr. staršie: losos pstruhovitý = dnes: [[pstruh morský]], staršie: losos černomorský = dnes: [[pstruh čiernomorský]])<ref>lososovité. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 2672 (rok 1978).</ref><ref>pstruh. In: ''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska IV.zväzok N{{--}}Q]]''. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1980. s. 585 </ref><ref>HORECKÝ, Ján: Základy slovenskej terminológie. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956, s. 113</ref> [Poznámka: Do roku 1989 rod Salmo zahŕňal aj podrod Parasalmo z dnešného rodu Oncorhynchus (teda napr. staršie: losos dúhový = dnes: [[pstruh dúhový]].<ref>HENSEL, K. pstruhy. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 4845.</ref><ref>SMITH, G. R., STEARLEY, R. F.: The Classification and Scientific Names of Rainbow and Cutthroat Trouts. Fisheries, vol 14, 1989, issue 1 [http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1577/1548-8446(1989)014%3C0004%3ATCASNO%3E2.0.CO%3B2]</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanel | meno = Lubomír | priezvisko2 = Andreska | meno2 = Jan | titul = Vernakulární názvy mihulí a ryb České republiky | periodikum = Lampetra : bulletin pro výzkum a ochranu biodiverzity vodních toků | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Český svaz ochránců přírody | miesto = Vlašim | rok = 2011 | ročník = | číslo = VII | strany = 36{{--}}71 | url = http://www.aquatab.net/download/lampetra_2.pdf | dátum prístupu = 6.8.2020 | issn = 1212-1312 | poznámky = {{ISBN|978-80-86327-95-2}} }}</ref>{{rp|56}}], pozri pod [[Salmo]] a [[Oncorhynchus]] *u niektorých autorov: formálny slovenský názov rodu Salmo (a to aj v názvosloví, v ktorom niektoré druhy tohto rodu majú rodové meno pstruh) , pozri [[Salmo]]<ref>HOLČÍK, J., HENSEL, K. ''Ichtyologícká príručka. '' Účelová publikácia Slovenského rybárskeho zväzu. Bratislava: Obzor, 1972. s. 89</ref> *mäso alebo jedlo niektorej z rýb druhu losos atlantický alebo podrodu Oncorhynchus<ref>losos. In: ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovník súčasného slovenského jazyka H – L]]'', 2011. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=sssj2 dostupné online] </ref> *prílušník taxónu lososy – pozri nižšie '''Lososy''' môže byť iný názov pre<ref>BARUŠ, V. et al. ''(Fauna ČR a SR:) Mihulovci - Petromyzontes a ryby – Osteichthyes (1) ''. Praha: Academia, 1995. ISBN 80-200-0500-5. s. xx (Obsah dostupný online: [http://cache.obalkyknih.cz/file/toc/95297/pdf] alebo [http://aleph.osu.cz/publish/00006/OSU01_000063538.html) obsah dostupný online])</ref><ref>Pozri článok [[lososotvaré]]</ref><ref>lososy. In: ''Encyklopédia Slovenska 3.zväzok K{{--}}M''. Bratislava: Veda, 1979. s. 396 </ref>: *rad [[lososotvaré]] (Salmoniformes) *podrad [[lososoblížne]] (Salmonoidei, Salmonoidae) *(?) podčeľaď [[lososorodé]] (Salmoninae) == Zdroje == <references /> {{rozlišovacia stránka}} cc7rnh1nvksyj9heja5b8u2y29eqz0j Silné reči 0 614287 7430056 7276920 2022-08-26T09:31:38Z Stano Fatul 222849 Aktualizácia informácií o Silné reči stand-up comedy show. wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{na úpravu}} '''<u>Silné reči stand-up comedy show</u>''' je zoskupenie komikov a komičiek, pravidelne vystupujúcich na Slovensku, v Českej republike aj v iných krajinách. Silné Reči boli jednou z prvých stand-up comedy show na Slovensku - v roku 2009 ju založil scenárista, moderátor a kreatívec Ján Gordulič v bratislavskom Nu Spirit Clube. Domovskou scénou pre Silné Reči v Bratislave bol Nu Spirit Club, Luna Bar, V-klub a Malá Scéna. V súčasnosti vystupujú Silné Reči pravidelne opäť v Luna Bare, pravidelne organizujú vystúpenia aj v bratislavskej Starej Tržnici pre cca 800 ľudí. Niekoľkokrát za mesiac vystupujú Silné Reči aj v slovenských a českých mestách. V septembri 2017 vysielala stand-up vystúpenia Silných Rečí ako samostatnú reláciu slovenská komerčná televízia TV JOJ. == '''Zostava''' == Pôvodná zostava Silných Rečí sa vytvorila okolo Jána Gorduliča a postupne sa rozširovala. Z mediálne známych osobností vystupovali v Silných Rečiach Juraj “Šoko” Tabaček, Lujza Garajová Schrameková, Michael Szatmary či Kristína Tormová. V roku 2022 tvorilo stand-upové zoskupenie 22 komikov a komičiek: Ján Gordulič, Gabo Žifčák, Docent, Jakub Gulík, Jakub Lužina, Jakub “Zitron” Ťapák, Jaro Abaffy, Joe Trendy, Juraj “Šoko” Tabaček, Lujza Garaiová Schrameková, Marián Psár, Dano Čistý, Martin Hatala, Matej Adámy, Matej “Mako” Makovický, Michael Szatmary, Simona Salátová, Stano Staško, Tomáš Hudák, Samo Trnka, Juraj “Yuri” Mrišo, Ivan Kostra a Šimon Ferstl. == '''Živé vystúpenia''' == Počas bežných stand-up vystúpení Silných Rečí sa na pódiu striedajú [https://silnereci.sk/komici/ komici/komičky] so svojimi autorskými vtipmi, väčšinou v 10-15 minútových segmentoch. V Bratislave sa každý mesiac konajú tematické vystúpenia, kde sa všetci vystupujúci venujú jednej téme (napr. rozprávky, konšpirácie, Slovensko a pod.). Okrem týchto vystúpení vystupujú Silné Reči aj s inými formátmi, pričom jediným menovateľom ostáva originálny autorský humor vystupujúcich. Tieto formáty zahŕňajú: * Open Mic Night - Show, určená najmä pre začínajúcich komikov a komičky, ako aj pre skúšanie nových vtipov etablovaných komikov/komičiek. Začiatočníci vystupujú 3 minúty, skúsenejší 5 a viac. * Roast (Silné Reči vs. ) - Roast je disciplína stand-up comedy - ide o “vyjadrenie rešpektu posmechom”, teda priamymi a osobnými vtipmi na prítomnú známu osobnosť. Táto osobnosť vtipy na záver vystúpenia komikom vráti. Roast Silných Rečí už prebehol s viacerými osobnosťami, napr. Jánom Gorduličom, Gabom Žifčákom, Tomášom Hudákom či Lujzou Garaiovou - Schramekovou. * Súboj Komikov - Prítomní komici súťažia medzi sebou v rôznych kreatívnych disciplínach, napr. Argumenty, Debilné Vtipy, Teleshopping alebo Predpoveď počasia. Víťazov určuje publikum. * Silné Reči - English Edition - Stand-upový večer v anglickom jazyku, najčastejšie s medzinárodnou zostavou vystupujúcich. * Kuloár Mateja Adámyho - Pravidelná satirická show, v ktorej Matej Adámy glosuje aktuálne verejné témy spoločne s hosťami zo sveta politiky či médií. == '''Online relácie''' == Silné Reči produkujú aj online videá na svojom [https://www.youtube.com/c/silnereci '''Youtube kanáli''']. Okrem častí stand-upových vystúpení pravidelne zverejňujú aj svoje relácie: Debilné Vtipy - V súboji tzv. “dad jokes” sa komici striedajú v hovorení slovných hračiek a absurdných vtipov. Víťazom je ten, kto súpera rozosmeje viackrát. Grilovačka - Zostava komikov glosuje internetové či iné videá, väčšinou virálne videá, správy alebo kuriozity. Obidve relácie sa príležitostne nahrávajú aj so živým publikom. ''Počas pandémie koronavírusu v rokoch 2020 a 2021, keď nebolo možné organizovať živé podujatia vysielalo zoskupenie pravidelné online podcasty. V tomto čase sa uskutočnil aj projekt Silné Reči TV, ktorý zastrešoval niekoľko pravidelných relácií z vlastnej produkcie''. == '''Stand-up špeciály''' == Stand-up špeciál je hodinové alebo dlhšie vystúpenie venované originálnemu autorskému humoru jedného komika alebo komičky. Svoj hodinový špeciál predstavilo pod značkou Silné Reči v slovenských a českých mestách niekoľko členov zoskupenia. * Jakub Lužina (špeciál Divný Muž) * Michael Szatmary (Profesionálny Žid) * Matej Adámy (Správa o Stave Republiky -, každoročný špeciál) * Tomáš Hudák (Koniec Srandy) [[Kategória:Stand-up comedy]] btz8o8u390yrkbchf63t3bgvcptk1hj 7430079 7430056 2022-08-26T10:24:11Z 62.168.13.101 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{na úpravu}} '''<u>Silné reči stand-up comedy show</u>''' je zoskupenie komikov a komičiek, pravidelne vystupujúcich na Slovensku, v Česku aj v iných krajinách. Silné Reči boli jednou z prvých stand-up comedy show na Slovensku - v roku 2009 ju založil scenárista, moderátor a kreatívec Ján Gordulič v bratislavskom Nu Spirit Clube. Domovskou scénou pre Silné Reči v Bratislave bol Nu Spirit Club, Luna Bar, V-klub a Malá Scéna. V súčasnosti vystupujú Silné Reči pravidelne opäť v Luna Bare, pravidelne organizujú vystúpenia aj v bratislavskej Starej Tržnici pre cca 800 ľudí. Niekoľkokrát za mesiac vystupujú Silné Reči aj v slovenských a českých mestách. V septembri 2017 vysielala stand-up vystúpenia Silných Rečí ako samostatnú reláciu slovenská komerčná televízia TV JOJ. == '''Zostava''' == Pôvodná zostava Silných Rečí sa vytvorila okolo Jána Gorduliča a postupne sa rozširovala. Z mediálne známych osobností vystupovali v Silných Rečiach Juraj “Šoko” Tabaček, Lujza Garajová Schrameková, Michael Szatmary či Kristína Tormová. V roku 2022 tvorilo stand-upové zoskupenie 22 komikov a komičiek: Ján Gordulič, Gabo Žifčák, Docent, Jakub Gulík, Jakub Lužina, Jakub “Zitron” Ťapák, Jaro Abaffy, Joe Trendy, Juraj “Šoko” Tabaček, Lujza Garaiová Schrameková, Marián Psár, Dano Čistý, Martin Hatala, Matej Adámy, Matej “Mako” Makovický, Michael Szatmary, Simona Salátová, Stano Staško, Tomáš Hudák, Samo Trnka, Juraj “Yuri” Mrišo, Ivan Kostra a Šimon Ferstl. == '''Živé vystúpenia''' == Počas bežných stand-up vystúpení Silných Rečí sa na pódiu striedajú [https://silnereci.sk/komici/ komici/komičky] so svojimi autorskými vtipmi, väčšinou v 10-15 minútových segmentoch. V Bratislave sa každý mesiac konajú tematické vystúpenia, kde sa všetci vystupujúci venujú jednej téme (napr. rozprávky, konšpirácie, Slovensko a pod.). Okrem týchto vystúpení vystupujú Silné Reči aj s inými formátmi, pričom jediným menovateľom ostáva originálny autorský humor vystupujúcich. Tieto formáty zahŕňajú: * Open Mic Night - Show, určená najmä pre začínajúcich komikov a komičky, ako aj pre skúšanie nových vtipov etablovaných komikov/komičiek. Začiatočníci vystupujú 3 minúty, skúsenejší 5 a viac. * Roast (Silné Reči vs. ) - Roast je disciplína stand-up comedy - ide o “vyjadrenie rešpektu posmechom”, teda priamymi a osobnými vtipmi na prítomnú známu osobnosť. Táto osobnosť vtipy na záver vystúpenia komikom vráti. Roast Silných Rečí už prebehol s viacerými osobnosťami, napr. Jánom Gorduličom, Gabom Žifčákom, Tomášom Hudákom či Lujzou Garaiovou - Schramekovou. * Súboj Komikov - Prítomní komici súťažia medzi sebou v rôznych kreatívnych disciplínach, napr. Argumenty, Debilné Vtipy, Teleshopping alebo Predpoveď počasia. Víťazov určuje publikum. * Silné Reči - English Edition - Stand-upový večer v anglickom jazyku, najčastejšie s medzinárodnou zostavou vystupujúcich. * Kuloár Mateja Adámyho - Pravidelná satirická show, v ktorej Matej Adámy glosuje aktuálne verejné témy spoločne s hosťami zo sveta politiky či médií. == '''Online relácie''' == Silné Reči produkujú aj online videá na svojom [https://www.youtube.com/c/silnereci '''Youtube kanáli''']. Okrem častí stand-upových vystúpení pravidelne zverejňujú aj svoje relácie: Debilné Vtipy - V súboji tzv. “dad jokes” sa komici striedajú v hovorení slovných hračiek a absurdných vtipov. Víťazom je ten, kto súpera rozosmeje viackrát. Grilovačka - Zostava komikov glosuje internetové či iné videá, väčšinou virálne videá, správy alebo kuriozity. Obidve relácie sa príležitostne nahrávajú aj so živým publikom. ''Počas pandémie koronavírusu v rokoch 2020 a 2021, keď nebolo možné organizovať živé podujatia vysielalo zoskupenie pravidelné online podcasty. V tomto čase sa uskutočnil aj projekt Silné Reči TV, ktorý zastrešoval niekoľko pravidelných relácií z vlastnej produkcie''. == '''Stand-up špeciály''' == Stand-up špeciál je hodinové alebo dlhšie vystúpenie venované originálnemu autorskému humoru jedného komika alebo komičky. Svoj hodinový špeciál predstavilo pod značkou Silné Reči v slovenských a českých mestách niekoľko členov zoskupenia. * Jakub Lužina (špeciál Divný Muž) * Michael Szatmary (Profesionálny Žid) * Matej Adámy (Správa o Stave Republiky -, každoročný špeciál) * Tomáš Hudák (Koniec Srandy) [[Kategória:Stand-up comedy]] qsc79lh7gbgf0vpd7fcm8o3hw8hg93f 7430081 7430079 2022-08-26T10:25:29Z 62.168.13.101 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{na úpravu}} '''<u>Silné reči stand-up comedy show</u>''' je zoskupenie komikov a komičiek, pravidelne vystupujúcich na Slovensku, v Česku aj v iných krajinách. Silné reči boli jednou z prvých stand-up comedy show na Slovensku - v roku 2009 ju založil scenárista, moderátor a kreatívec Ján Gordulič v bratislavskom Nu Spirit Clube. Domovskou scénou pre Silné Reči v Bratislave bol Nu Spirit Club, Luna Bar, V-klub a Malá Scéna. V súčasnosti vystupujú Silné reči pravidelne opäť v Luna Bare, pravidelne organizujú vystúpenia aj v bratislavskej Starej Tržnici pre cca 800 ľudí. Niekoľkokrát za mesiac vystupujú Silné reči aj v slovenských a českých mestách. V septembri 2017 vysielala stand-up vystúpenia Silných rečí ako samostatnú reláciu slovenská komerčná televízia TV JOJ. == '''Zostava''' == Pôvodná zostava Silných rečí sa vytvorila okolo Jána Gorduliča a postupne sa rozširovala. Z mediálne známych osobností vystupovali v Silných rečiach Juraj “Šoko” Tabaček, Lujza Garajová Schrameková, Michael Szatmary či Kristína Tormová. V roku 2022 tvorilo stand-upové zoskupenie 22 komikov a komičiek: Ján Gordulič, Gabo Žifčák, Docent, Jakub Gulík, Jakub Lužina, Jakub “Zitron” Ťapák, Jaro Abaffy, Joe Trendy, Juraj “Šoko” Tabaček, Lujza Garaiová Schrameková, Marián Psár, Dano Čistý, Martin Hatala, Matej Adámy, Matej “Mako” Makovický, Michael Szatmary, Simona Salátová, Stano Staško, Tomáš Hudák, Samo Trnka, Juraj “Yuri” Mrišo, Ivan Kostra a Šimon Ferstl. == '''Živé vystúpenia''' == Počas bežných stand-up vystúpení Silných rečí sa na pódiu striedajú [https://silnereci.sk/komici/ komici/komičky] so svojimi autorskými vtipmi, väčšinou v 10-15 minútových segmentoch. V Bratislave sa každý mesiac konajú tematické vystúpenia, kde sa všetci vystupujúci venujú jednej téme (napr. rozprávky, konšpirácie, Slovensko a pod.). Okrem týchto vystúpení vystupujú Silné reči aj s inými formátmi, pričom jediným menovateľom ostáva originálny autorský humor vystupujúcich. Tieto formáty zahŕňajú: * Open Mic Night - Show, určená najmä pre začínajúcich komikov a komičky, ako aj pre skúšanie nových vtipov etablovaných komikov/komičiek. Začiatočníci vystupujú 3 minúty, skúsenejší 5 a viac. * Roast (Silné reči vs. ) - Roast je disciplína stand-up comedy - ide o “vyjadrenie rešpektu posmechom”, teda priamymi a osobnými vtipmi na prítomnú známu osobnosť. Táto osobnosť vtipy na záver vystúpenia komikom vráti. Roast Silných rečí už prebehol s viacerými osobnosťami, napr. Jánom Gorduličom, Gabom Žifčákom, Tomášom Hudákom či Lujzou Garaiovou - Schramekovou. * Súboj Komikov - Prítomní komici súťažia medzi sebou v rôznych kreatívnych disciplínach, napr. Argumenty, Debilné Vtipy, Teleshopping alebo Predpoveď počasia. Víťazov určuje publikum. * Silné reči - English Edition - Stand-upový večer v anglickom jazyku, najčastejšie s medzinárodnou zostavou vystupujúcich. * Kuloár Mateja Adámyho - Pravidelná satirická show, v ktorej Matej Adámy glosuje aktuálne verejné témy spoločne s hosťami zo sveta politiky či médií. == '''Online relácie''' == Silné reči produkujú aj online videá na svojom [https://www.youtube.com/c/silnereci '''Youtube kanáli''']. Okrem častí stand-upových vystúpení pravidelne zverejňujú aj svoje relácie: Debilné Vtipy - V súboji tzv. “dad jokes” sa komici striedajú v hovorení slovných hračiek a absurdných vtipov. Víťazom je ten, kto súpera rozosmeje viackrát. Grilovačka - Zostava komikov glosuje internetové či iné videá, väčšinou virálne videá, správy alebo kuriozity. Obidve relácie sa príležitostne nahrávajú aj so živým publikom. ''Počas pandémie koronavírusu v rokoch 2020 a 2021, keď nebolo možné organizovať živé podujatia vysielalo zoskupenie pravidelné online podcasty. V tomto čase sa uskutočnil aj projekt Silné reči TV, ktorý zastrešoval niekoľko pravidelných relácií z vlastnej produkcie''. == '''Stand-up špeciály''' == Stand-up špeciál je hodinové alebo dlhšie vystúpenie venované originálnemu autorskému humoru jedného komika alebo komičky. Svoj hodinový špeciál predstavilo pod značkou Silné reči v slovenských a českých mestách niekoľko členov zoskupenia. * Jakub Lužina (špeciál Divný muž) * Michael Szatmary (Profesionálny Žid) * Matej Adámy (Správa o stave republiky -, každoročný špeciál) * Tomáš Hudák (Koniec srandy) [[Kategória:Stand-up comedy]] 0b5fmo7k7ngul7v8p0t23mf8tghmj11 7430083 7430081 2022-08-26T10:26:43Z 62.168.13.101 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{na úpravu}} '''<u>Silné reči stand-up comedy show</u>''' je zoskupenie komikov a komičiek, pravidelne vystupujúcich na Slovensku, v Česku aj v iných krajinách. Silné reči boli jednou z prvých stand-up comedy show na Slovensku - v roku 2009 ju založil scenárista, moderátor a kreatívec Ján Gordulič v bratislavskom Nu Spirit Clube. Domovskou scénou pre Silné reči v Bratislave bol Nu Spirit Club, Luna Bar, V-klub a Malá scéna. V súčasnosti vystupujú Silné reči pravidelne opäť v Luna Bare, pravidelne organizujú vystúpenia aj v bratislavskej Starej Tržnici pre cca 800 ľudí. Niekoľkokrát za mesiac vystupujú Silné reči aj v slovenských a českých mestách. V septembri 2017 vysielala stand-up vystúpenia Silných rečí ako samostatnú reláciu slovenská komerčná televízia TV JOJ. == '''Zostava''' == Pôvodná zostava Silných rečí sa vytvorila okolo Jána Gorduliča a postupne sa rozširovala. Z mediálne známych osobností vystupovali v Silných rečiach Juraj “Šoko” Tabaček, Lujza Garajová Schrameková, Michael Szatmary či Kristína Tormová. V roku 2022 tvorilo stand-upové zoskupenie 22 komikov a komičiek: Ján Gordulič, Gabo Žifčák, Docent, Jakub Gulík, Jakub Lužina, Jakub “Zitron” Ťapák, Jaro Abaffy, Joe Trendy, Juraj “Šoko” Tabaček, Lujza Garaiová Schrameková, Marián Psár, Dano Čistý, Martin Hatala, Matej Adámy, Matej “Mako” Makovický, Michael Szatmary, Simona Salátová, Stano Staško, Tomáš Hudák, Samo Trnka, Juraj “Yuri” Mrišo, Ivan Kostra a Šimon Ferstl. == '''Živé vystúpenia''' == Počas bežných stand-up vystúpení Silných rečí sa na pódiu striedajú [https://silnereci.sk/komici/ komici/komičky] so svojimi autorskými vtipmi, väčšinou v 10-15 minútových segmentoch. V Bratislave sa každý mesiac konajú tematické vystúpenia, kde sa všetci vystupujúci venujú jednej téme (napr. rozprávky, konšpirácie, Slovensko a pod.). Okrem týchto vystúpení vystupujú Silné reči aj s inými formátmi, pričom jediným menovateľom ostáva originálny autorský humor vystupujúcich. Tieto formáty zahŕňajú: * Open Mic Night - Show, určená najmä pre začínajúcich komikov a komičky, ako aj pre skúšanie nových vtipov etablovaných komikov/komičiek. Začiatočníci vystupujú 3 minúty, skúsenejší 5 a viac. * Roast (Silné reči vs. ) - Roast je disciplína stand-up comedy - ide o “vyjadrenie rešpektu posmechom”, teda priamymi a osobnými vtipmi na prítomnú známu osobnosť. Táto osobnosť vtipy na záver vystúpenia komikom vráti. Roast Silných rečí už prebehol s viacerými osobnosťami, napr. Jánom Gorduličom, Gabom Žifčákom, Tomášom Hudákom či Lujzou Garaiovou - Schramekovou. * Súboj Komikov - Prítomní komici súťažia medzi sebou v rôznych kreatívnych disciplínach, napr. Argumenty, Debilné Vtipy, Teleshopping alebo Predpoveď počasia. Víťazov určuje publikum. * Silné reči - English Edition - Stand-upový večer v anglickom jazyku, najčastejšie s medzinárodnou zostavou vystupujúcich. * Kuloár Mateja Adámyho - Pravidelná satirická show, v ktorej Matej Adámy glosuje aktuálne verejné témy spoločne s hosťami zo sveta politiky či médií. == '''Online relácie''' == Silné reči produkujú aj online videá na svojom [https://www.youtube.com/c/silnereci '''Youtube kanáli''']. Okrem častí stand-upových vystúpení pravidelne zverejňujú aj svoje relácie: Debilné Vtipy - V súboji tzv. “dad jokes” sa komici striedajú v hovorení slovných hračiek a absurdných vtipov. Víťazom je ten, kto súpera rozosmeje viackrát. Grilovačka - Zostava komikov glosuje internetové či iné videá, väčšinou virálne videá, správy alebo kuriozity. Obidve relácie sa príležitostne nahrávajú aj so živým publikom. ''Počas pandémie koronavírusu v rokoch 2020 a 2021, keď nebolo možné organizovať živé podujatia vysielalo zoskupenie pravidelné online podcasty. V tomto čase sa uskutočnil aj projekt Silné reči TV, ktorý zastrešoval niekoľko pravidelných relácií z vlastnej produkcie''. == '''Stand-up špeciály''' == Stand-up špeciál je hodinové alebo dlhšie vystúpenie venované originálnemu autorskému humoru jedného komika alebo komičky. Svoj hodinový špeciál predstavilo pod značkou Silné reči v slovenských a českých mestách niekoľko členov zoskupenia. * Jakub Lužina (špeciál Divný muž) * Michael Szatmary (Profesionálny Žid) * Matej Adámy (Správa o stave republiky -, každoročný špeciál) * Tomáš Hudák (Koniec srandy) [[Kategória:Stand-up comedy]] ftf3qe8jpm8jlv7spikhf0z57owry9j Zoznam vedení Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy 0 619157 7430044 7427393 2022-08-26T08:52:05Z 87.244.207.167 /* Prehľad vedení 400 kV */ wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam [[Elektrické vedenie|elektrických vedení]] [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava|Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy]]''' (SEPS). Vedenia tvoria [[prenosová sústava|prenosovú sústavu]] Slovenskej republiky.<ref name="mapasepsas-2021-12-31"/> == Súčasné == Prehľad súčasných vedení prenosovej sústavy k 31. decembru 2021, spracovaný podľa mapy SEPS<ref name="mapasepsas-2021-12-31"/>: === Prehľad vedení 110 kV === {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo vedenia !! Od !! Do !! Výstavba !! V prevádzke od !! Poznámka |- | V7001 || [[Vodná elektráreň Sučany]] || [[Sučany]] || || || |- | V7527 || [[Horná Ždaňa]] || [[Slovalco]] || || || Pripojenie priameho odberateľa |- | V7528 || [[Horná Ždaňa]] || [[Slovalco]] || || || Pripojenie priameho odberateľa |- | V7529 || [[Horná Ždaňa]] || [[Slovalco]] || || || Pripojenie priameho odberateľa |- | V7530 || [[Horná Ždaňa]] || [[Slovalco]] || || || Pripojenie priameho odberateľa |- | V6202 || [[Lemešany]] || [[Košice]] || || || |- | V6203 || [[Lemešany]] || [[Košice]] || || || |} === Prehľad vedení 220 kV === [[Súbor:Klenov11Slovakia24.jpg|thumb|Vedenie 273 Sučany – Lemešany pri obce [[Klenov]]]] {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo vedenia !! Od !! Do !! Výstavba !! V prevádzke od !! Poznámka |- | V071 || [[Elektrárne Vojany|EVO1]] || [[Lemešany]] || || || Odstavenie z prevádzky plánované na rok 2022.<ref name="dpr2022">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy na roky 2022 – 2031 |url=https://www.sepsas.sk/media/5878/dprps-2022-2031.pdf|dátum prístupu=2022-08-20|vydavateľ=Slovenská elektrizačná prenosová sústava}}</ref> |- | V072 || [[Elektrárne Vojany|EVO1]] || [[Lemešany]] || || || Odstavenie z prevádzky plánované na rok 2022.<ref name="dpr2022"/> |- | V270 || [[Frýdek-Místek|Lískovec]] ([[ČEPS|CZ]]) || [[Považská Bystrica]] || || 1953 ||V roku 1953 220 kV vedenie Bystričany – Lískovec prepojilo slovenské a české prenosové sústavy.<ref name=ssehist/> Odstavenie z prevádzky predbežne plánované na rok 2026.<ref name="dpr2022"/> |- | V271 || [[Považská Bystrica]] || [[Sučany]] || || || Pôvodne [[Bystričany]]-Sučany.<ref name="mapasepsas-2018-04-30"/> Odstavenie z prevádzky predbežne plánované na rok 2026.<ref name="dpr2022"/> |- | V273 || [[Sučany]] || [[Lemešany]] || || || Pôvodne [[Medzibrod]]-Lemešany<ref name="elcon-bratislava273"/> Užívanie stavby spojenia V272 a V273 povolené od 30. mája 2014.<ref name="obecmedzibrod"/> Odstavenie z prevádzky plánované na rok 2028.<ref name="dpr2022"/> |- | V279 || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || [[Šaľa]] || || ||Pripojenie priameho odberateľa [[Duslo]].<ref name="dpr2022"/> |- | V280 || [[Sokolnice]] ([[ČEPS|CZ]]) || [[Senica]] || || || Odstavenie z prevádzky plánované na november 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roční příprava provozu 2022|url=https://www.ceps.cz/download-data/?format=pagefile&path=9777/modules/files/62799_rpp-2022.pdf|dátum prístupu=2022-05-17|vydavateľ=ČEPS|strany=20}}</ref> |- | V281 || [[Sučany]] || [[Oravský_Podzámok#Miestna_časť_Široká|Široká]] || || || Pripojenie priameho odberateľa [[OFZ]]. Odstavenie z prevádzky plánované na rok 2036.<ref name="dpr2022"/> |- | V282 || [[Sučany]] || [[Oravský_Podzámok#Miestna_časť_Široká|Široká]] || || || Pripojenie priameho odberateľa [[OFZ]]. Odstavenie z prevádzky plánované na rok 2036.<ref name="dpr2022"/> |- | V283 || [[Senica]] || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || || || Odstavenie z prevádzky plánované na rok 2023.<ref name="dpr2022"/> |} === Prehľad vedení 400 kV === [[Súbor:Klenov11Slovakia13.JPG|thumb|Vedenie 408 Spišská Nová Ves – Lemešany pri obci [[Klenov]].]] [[Súbor:V477 V478 Aug2016corner.jpg|thumb|Vedenia 477 a 478 Lemešany – Krosno (Poľsko) východne od obce [[Ruská Nová Ves]] v okrese Prešov.]] [[Súbor:Bellegszencse vezeték 2.JPG|thumb|Výstavba vedení 479 a 480 Gabčíkovo – Veľký Ďur vo februári 2015.]] [[Súbor:SEPSVedenie492priZarnoviciAug2015.jpg|thumb|Vedenie 492 križuje cestu II/512 medzi [[Žarnovica|Žarnovicou]] a [[Horné Hámre|Hornými Hámrami]].]] [[Súbor:Horný Kalník06.JPG|thumb|400 kV vedenie V493 [[Horná Ždaňa]] – [[Sučany]] (vľavo) a 220 kV vedenie V271 [[Bystričany]] – Sučany (vpravo) pri obci v obci [[Horný Kalník]] v okrese Martin.]] [[Súbor:Vnvisnove.jpg|náhľad|V495 nad západným portálom tunela Višňové]] {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo vedenia !! Od !! Do !! Výstavba !! V prevádzke od !! Poznámka |- | V043 || [[Atómové_elektrárne_Bohunice#Jadrová_elektráreň_V2|EBO V2]] || [[Bošáca]] || || || |- | V044 || [[Atómové_elektrárne_Bohunice#Jadrová_elektráreň_V2|EBO V2]] || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || || || |- | V045 || [[Čierny Váh (vodná nádrž)|PVE Čierny Váh]] || [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]] || || || |- | V046 || [[Atómové elektrárne Mochovce|EMO]] Blok 1 || [[Veľký Ďur]] || || || |- | V047 || [[Atómové elektrárne Mochovce|EMO]] Blok 2 || [[Veľký Ďur]] || || || |- | V048 || [[Atómové elektrárne Mochovce|EMO]] Blok 3 || [[Veľký Ďur]] || || || |- | V049 || [[Atómové elektrárne Mochovce|EMO]] Blok 4 || [[Veľký Ďur]] || || || |- | V050 || [[Paroplynová elektráreň Malženice|PPC Malženice]] || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || || || |- | V051 || [[Vodné dielo Gabčíkovo|VE Gabčíkovo]] || [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]] || || || |- | V052 || [[Vodné dielo Gabčíkovo|VE Gabčíkovo]] || [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]] || || || |- | V404 || [[Nošovice]] ([[ČEPS|CZ]]) || [[Varín]] || || 1959<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dôležité elektrické vedenie s Českom má letnú pauzu|url=https://www.energia.sk/jedno-z-elektrickych-vedeni-s-ceskom-ma-letnu-prestavku/|dátum prístupu=2021-10-10}}</ref> || |- | V405 || [[Varín]] || [[Sučany]] || || || |- | V406 || [[Varín]] || [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]] || || || |- | V407 || [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]] || [[Spišská Nová Ves]] || || || |- | V408 || [[Spišská Nová Ves]] || [[Lemešany]] || || || |- | V409 || [[Lemešany]] || [[Voľa]] || || || |- | V410 || [[Voľa]] || [[Veľké Kapušany]] || || || |- | V424 || [[Sokolnice]] ([[ČEPS|CZ]]) || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || || 1970<ref name=stukniha8/> || |- | V425 || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || [[Veľký Ďur]] || || || Súčasť prepojenia Križovany – Veľké Kapušany, dostavaného v roku 1972.<ref name=stukniha8/> |- | V426 || [[Levice (Slovensko)|Levice]] || [[Rimavská Sobota]] || || || Súčasť prepojenia Križovany – Veľké Kapušany, dostavaného v roku 1972.<ref name=stukniha8/> |- | V427 || [[Rimavská Sobota]] || [[Moldava nad Bodvou|Moldava]] || || || Súčasť prepojenia Križovany – Veľké Kapušany, dostavaného v roku 1972.<ref name=stukniha8/> |- | V428 || [[Moldava nad Bodvou|Moldava]] || [[Veľké Kapušany]] || || || Súčasť prepojenia Križovany – Veľké Kapušany, dostavaného v roku 1972.<ref name=stukniha8/> |- | V429 || [[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]] || [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]] || || || |- | V439 || [[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]] || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || || || |- | V440 || [[Veľké Kapušany]] || [[Mukačevo]] (UA) || || || |- | V447 || [[Rimavská Sobota]] || [[Sajóivánka]] (HU) || 8. augusta 2019 – 31. decembra 2020<ref name="pci317">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=3.17 Vedenie 2 x 400 kV Rimavská Sobota (SK) - Sajoivánka (HU) |url=https://www.mhsr.sk/energetika/medzinarodna-spolupraca/projekty-spolocneho-zaujmu-pci/elektroenergetika/317-vedenie-2-x-400-kv-rimavska-sobota-sk-sajoivanka-hu| dátum aktualizácie = 2020-03-04 |dátum prístupu=2020-03-28|vydavateľ=Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky}}</ref> || 5. apríl 2021<ref name="webnoviny-seps-uviedla-do-prevadzky-nove-vedenia">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SEPS uviedla do prevádzky nové vedenia s Maďarskom, uvoľnila sa kapacita pre ďalšie elektrárne | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/venergetike/seps-uviedla-do-prevadzky-nove-vedenia-s-madarskom-uvolnila-sa-kapacita-pre-dalsie-elektrarne/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-14 }}</ref> || Vedenie bude vybudované ako dvojité, ale bude mať len jeden poťah.<ref name="mhsr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stavebné povolenie | url = https://www.mhsr.sk/uploads/files/BZy5SxYC.pdf | vydavateľ = Mesto Rimavská Sobota | dátum vydania = 2018-05-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | V448 || [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]] || [[Győr]] (HU) || || || |- | V449 || [[Levice (Slovensko)|Levice]] || [[Göd]] (HU) || || || |- | V461 || [[Medzibrod]] || [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]] || || || |- | V477 || [[Lemešany]] || [[Krosno]]-Iskrzynia ([[Polskie Sieci Elektroenergetyczne|PL]]) || || [[1998]] || |- | V478 || [[Lemešany]] || [[Krosno]]-Iskrzynia ([[Polskie Sieci Elektroenergetyczne|PL]]) || || [[1998]]|| |- | V479 || [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]] || [[Veľký Ďur]] || [[2014]]{{--}}[[2016]]<ref name="elcon-bratislava-2x400-kv-vedenie-gabcikovo-velky-dur">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Webgaleria.sk | odkaz na autora = | titul = 2x400 kV vedenie Gabčíkovo - Veľký Ďur | url = https://www.elcon-bratislava.sk/2x400-kv-vedenie-gabcikovo-velky-dur | vydavateľ = elcon-bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> || || dĺžka nad 92 km, 285 stĺpov<ref name="elcon-bratislava-2x400-kv-vedenie-gabcikovo-velky-dur"/> |- | V480 || [[Veľký Ďur]] || [[Gönyű]] (HU) || [[2014]]{{--}}[[2016]] (do Gabčíkova)<ref name="elcon-bratislava-2x400-kv-vedenie-gabcikovo-velky-dur"/> 6. decembra 2019 – 31. decembra 2020 (do Gönyű)<ref name="pci3161"/> || 5. apríl 2021<ref name="webnoviny-seps-uviedla-do-prevadzky-nove-vedenia"/> || dĺžka nad 92 km, 285 stĺpov<ref name="elcon-bratislava-2x400-kv-vedenie-gabcikovo-velky-dur"/> Predtým šlo o zaslučkovanie V480 v lokalite [[Veľký Meder]]<ref name="vmederenviro"/> |- | V481 || [[Gabčíkovo]] || [[Gönyű]] (HU) || 6. decembra 2019 – 31. decembra 2020<ref name="pci3161">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=3.16.1 Vedenie 2 x 400 kV Gabčíkovo (SK) - Gönyű (HU) - Veľký Ďur (SK)|url=https://www.mhsr.sk/energetika/medzinarodna-spolupraca/projekty-spolocneho-zaujmu-pci/elektroenergetika/3161-vedenie-2-x-400-kv-gabcikovo-sk-goenyu-hu-velky-dur-sk| dátum aktualizácie = 2020-03-04 |dátum prístupu=2020-03-28|vydavateľ=Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky}}</ref> || 5. apríl 2021<ref name="webnoviny-seps-uviedla-do-prevadzky-nove-vedenia"/> || Predtým šlo o zaslučkovanie V480 v lokalite [[Veľký Meder]]<ref name="vmederenviro"/> |- | V483 || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || [[Bystričany]] || || 2020{{--}}<ref name="sepsas-110schema-20201231">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elektrizačná sústava Slovenskej republiky | url = https://www.sepsas.sk/images/schemasiete/ESS_2020_12_31.png | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-12-31 | dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> || 239 stožiarov, priemerné rozpätie 321 metrov a priemerná výška takmer 46 metrov<ref name="elcon-bratislava-vedenie-2x400-kv-ohl-krizovany">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Webgaleria.sk | odkaz na autora = | titul = Vedenie 2x400 kV OHL Križovany - Bystričany | url = https://www.elcon-bratislava.sk/krizovany | vydavateľ = elcon-bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | V484|| [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || |[[Bystričany]] || {{--}}2020|| 2020{{--}} || V484 k 31. decembru 2020 vedené v hladine 220 kV ako V274<ref name="sepsas-pss-20201231">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prenosová sústava Slovenskej republiky | url = https://www.sepsas.sk/images/schemasiete/PSS_2020_12_31_schema.png | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-12-31 | dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>, k 31. decembru 2021 vedené už v hladine 400 kV.<ref name="mapasepsas-2021-12-31"/> 239 stožiarov, priemerné rozpätie 321 metrov a priemerná výška takmer 46 metrov<ref name="elcon-bratislava-vedenie-2x400-kv-ohl-krizovany">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Webgaleria.sk | odkaz na autora = | titul = Vedenie 2x400 kV OHL Križovany - Bystričany | url = https://www.elcon-bratislava.sk/krizovany | vydavateľ = elcon-bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | V487 || [[Moldava nad Bodvou|Moldava]] || [[Lemešany]] || || 2009 (Moldava – Košice)<br> 2010 Moldava – Lemešany<ref name="atpjournal-anton-gerer"/> || Vybudované v trase 220 kV vedenia Lemešany – Košice<ref name="atpjournal-anton-gerer"/> |- | V488 || [[Košice]] || [[Lemešany]] || || 2010<ref name="atpjournal-anton-gerer"/> || Vybudované v trase 220 kV vedenia Lemešany – Košice<ref name="atpjournal-anton-gerer"/> |- | V489 || [[Moldava nad Bodvou|Moldava]] || [[Košice]] || || 2009<ref name="atpjournal-anton-gerer"/> || |- | V490 || [[Veľký Ďur]] || [[Levice (Slovensko)|Levice]] || || || |- | V491 || [[Veľký Ďur]] || [[Levice (Slovensko)|Levice]] || || || |- | V492 || [[Veľký Ďur]] || [[Horná Ždaňa]] || || || |- | V493 || [[Horná Ždaňa]] || [[Sučany]] || || || |- | V494 || [[Sučany]] || [[Medzibrod]] || || || |- | V495 || [[Varín]] || [[Bošáca]] || || || |- | V496 || [[Bošáca]] || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || || || |- | V497 || [[Sokolnice]] ([[ČEPS|CZ]]) || [[Stupava]] || || || |- | V498 || [[Stupava]] || [[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]] || || || |} <!-- === Prehľad vedení 400 kV dočasne prevádzkovaných ako 200 kV === [[Súbor:Double line V483 and V484 Partizánske 2020-12a.jpg|thumb|Vedenie 274/484 [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] – [[Bystričany]] pri [[Partizánske|Partizánskom]]]] {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo vedenia !! Od !! Do !! Výstavba !! V prevádzke od !! Poznámka |- | V274/V484|| [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || |[[Bystričany]] || {{--}}2020|| 2020{{--}} || V484 vedené v hladine 220 kV k 31. decembru 2020<ref name="sepsas-pss-20201231">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prenosová sústava Slovenskej republiky | url = https://www.sepsas.sk/images/schemasiete/PSS_2020_12_31_schema.png | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-12-31 | dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> 239 stožiarov, priemerné rozpätie 321 metrov a priemerná výška takmer 46 metrov<ref name="elcon-bratislava-vedenie-2x400-kv-ohl-krizovany">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Webgaleria.sk | odkaz na autora = | titul = Vedenie 2x400 kV OHL Križovany - Bystričany | url = https://www.elcon-bratislava.sk/krizovany | vydavateľ = elcon-bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |} --> === Prehľad vedení 400 kV prevádzkovaných ako 110 kV === {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo vedenia !! Od !! Do !! Výstavba !! V prevádzke od !! Poznámka |- | V8499/V499|| [[Stupava]] || |[[Podunajské Biskupice]] || || || Prechod do hladiny 400 kV ako vedenie V430/V499 po vybudovaní ESt Vajnory, predbežne v roku 2026.<ref name="dpr2022"/> |- |} == Bývalé vedenia == === Bývalé vedenia 220 kV === [[Súbor:Hiadeľské sedlo, výhled JV 02.jpg|thumb|Bývalé vedenia V272 (vpravo) a V273 (vľavo) v [[Hiadeľské sedlo|Hiadeľskom sedle]].]] [[Súbor:V 274 nad Partizánskym 0719k.jpg|thumb|Bývalé vedenie V274 nad Partizánskym v júli 2019]] Poznámka: zoznam nie je úplný. {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo vedenia !! Od !! Do !! Výstavba !! V prevádzke !! Poznámka |- | V073 || [[Atómové_elektrárne_Bohunice#Jadrová_elektráreň_V1|EBO V1]] || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || || || Zdroj<ref name="elcon-bratislava073"/> |- | V074 || [[Atómové_elektrárne_Bohunice#Jadrová_elektráreň_V1|EBO V1]] || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || || || Vedenie bolo demontované<ref name="byebyerozvodna"/> |- | V075 || [[Atómové_elektrárne_Bohunice#Jadrová_elektráreň_V1|EBO V1]] || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || || || Vedenie bolo demontované<ref name="byebyerozvodna"/> |- | V272 || [[Sučany]] || [[Medzibrod]] || || || V [[Ružomberok|Ružomberku]] spojené s V273<ref name="obecmedzibrod"/>, úsek Súčany-Ružomberok tvorí súčasné V273. |- | V273 || [[Medzibrod]] || [[Lemešany]] || || || V [[Ružomberok|Ružomberku]] spojené s V272<ref name="obecmedzibrod"/>, úsek Ružomberok-Lemešany tvorí súčasné V273. |- | V274 || |[[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || |[[Bystričany]] || || - 2019 || 75 km, 238 stožiarov. Demontované v rámci výstavby V483 a V484.<ref name="sepsbystricanycast12"/> |- | V275 || [[Považská Bystrica]] || [[Bystričany]] || || 1953-2021 ||V roku 1953 220 kV vedenie Bystričany – Lískovec prepojilo slovenské a české prenosové sústavy.<ref name=ssehist/> Po prechode transformovne Bystričany na úroveň 400 kV spojené s vedením V271 |- | V276 || [[Jadrová elektráreň Bohunice A1|EBOA1]] || [[Atómové_elektrárne_Bohunice#Jadrová_elektráreň_V1|EBOV1]] || || || Zdroj<ref name="sepsas-10year"/> |- | V277 || [[Lemešany]] || [[U. S. Steel Košice]] || || Zrušené v roku 2009.<ref name="atpjournal-anton-gerer"/> || Zdroj<ref name="elcon-bratislava277278"/> |- | V278 || [[Lemešany]] || [[U. S. Steel Košice]] || || Zrušené v roku 2009.<ref name="atpjournal-anton-gerer"/> || Zdroj<ref name="elcon-bratislava277278"/> |- | V284 || [[Jadrová elektráreň Bohunice A1|EBOA1]] || [[Atómové_elektrárne_Bohunice#Jadrová_elektráreň_V2|EBOV2]] || || || Zdroj<ref name="sepsas-10year"/> |- | V285 || [[Voľa]] || [[Lemešany]] || || || Zdroj<ref name="sepsas-10year"/> |} <!-- Mapy.cz majú naznačené ešte 220kV z Bystričian do Zugló a 220kV z Levíc do Kremnice? --> === Bývalé vedenia 400 kV === Poznámka: zoznam nemusí byť úplný. {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo vedenia !! Od !! Do !! Výstavba !! V prevádzke !! Poznámka |- | V041 || [[Elektrárne Vojany|EVO2]] || [[Veľké Kapušany]] || || || Zdroj<ref name="sepsas2002"/> |- | V042 || [[Elektrárne Vojany|EVO2]] || [[Veľké Kapušany]] || || || Zdroj<ref name="sepsas2002"/> |} <!-- == Vedenia 400 kV vo výstavbe == {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo vedenia !! Od !! Do !! Vo výstavbe !! Poznámka |- | V999 || [[Príkladovce nad Hronom]] || [[Wiener Neustadt]] (AT)|| 1. decembra 2035 – 31. decembra 2039 || Poznámka poznámka |} --> == Plánované vedenia 400 kV == Poznámka: zoznam nemusí byť úplný. {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo vedenia !! Od !! Do !! Plánovaná výstavba !! Poznámka |- | V430 || [[Vajnory]] || [[Podunajské Biskupice]] || || Pri možnej výstavbe novej Est Vajnory by vzniko rozdelením V499 Stupava{{--}}Podunajské Biskupice<ref name="dpr2022"/> |- | V462 || [[Varín]] || [[Ladce]] || || Vedenie vznikne zaslučkovaním V495 do novej Est Ladce. Realizácia by mala prebiehať v rokoch 2021 až 2027.<ref name="dpr2022"/> <!--|- Vedenie vypadlo z DPR 2022 | V482 || [[Nové Zámky]] || [[Gönyű]] (HU) || || Pri možnej výstavbe novej Est Nové Zámky by vzniko rozdelením V480 Veľký Ďur{{--}}Gönyű<ref name="dpr2020"/>--> |- | V483 || [[Oslany]] || [[Horná Ždaňa]] || || |- | V485 || [[Horná Ždaňa]] || [[Oslany]] || || |- | V486 || [[Senica]] || [[Križovany nad Dudváhom|Križovany]] || || Vedenie vznikne zaslučkovaním V424 do novej Est Senica. Realizácia by mala prebiehať v rokoch 2018 až 2024.<ref name="dpr2022"/> |} V štádiu úvah je aj vedenie 1×400 kV [[Ladce]] – [[Otrokovice]] (CZ). Nadväzovať by malo na výstavbu novej ESt Ladce v rokoch 2026 až 2027 a preto sa s projektom neuvažuje pred rokom 2032.<ref name="webnoviny-novy-sef-seps-v-tendroch-sme-nasli">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový šéf SEPS: V tendroch sme našli zhovievavosť a nadštandardné vzťahy s „vyvolenými“ | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/venergetike/v-tendrach-sme-nasli-zhovievavost-a-nadstandardne-vztahy-s-vyvolenymi/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-14 }}</ref> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="mapasepsas-2021-12-31">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prenosová sústava Slovenskej republiky | url = https://www.sepsas.sk/media/5363/pss-2021-12-31-schema.png | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2021-12-31| dátum prístupu = 2022-05-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="mapasepsas-2018-04-30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prenosová sústava Slovenskej republiky | url = https://www.sepsas.sk/images/schemasiete/PSS_2018_04_30.png | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2018-04-30| dátum prístupu = 2018-06-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="atpjournal-anton-gerer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gérer | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Modernizácia TR Lemešany pomohla zvýšiť bezpečnosť ES Slovenska | url = https://www.atpjournal.sk/rubriky/aplikacie/modernizacia-tr-lemesany-pomohlazvysitbezpecnost-es-slovenska.html?page_id=15147 | vydavateľ = HMH s.r.o | dátum vydania = 2012-07-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="byebyerozvodna">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Demontáž rozvodne r220 kV | url = http://www.javys.sk/sk/eu-program-bohunice/projekty-vyradovania-je-v1/detail/63 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-22 | vydavateľ = Jadrová a vyraďovacia spoločnosť | miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> <ref name="elcon-bratislava277278">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Referencie / 220 kV | url = http://www.elcon-bratislava.sk/index.php?lang=sk&fontsize=12&menuid=186&submenuid=209&sekcia=219 | vydavateľ = elcon-bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="elcon-bratislava073">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Referencie / 220 kV | url = http://www.elcon-bratislava.sk/index.php?lang=sk&fontsize=12&menuid=186&submenuid=209&sekcia=226 | vydavateľ = elcon-bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="elcon-bratislava273">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Referencie / 220 kV | url = http://www.elcon-bratislava.sk/index.php?lang=sk&fontsize=12&menuid=186&submenuid=209&sekcia=228 | vydavateľ = elcon-bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="obecmedzibrod">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mesto Ružomberok | odkaz na autora = | titul = Kolaudačné rozhodnutie | url = http://www.obecmedzibrod.sk/prilohy/priloha_c208.pdf | vydavateľ = Obec Medzibrod | dátum vydania = 2014-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ssehist">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História spoločnosti | url = http://www.sse.sk/portal/page/portal/stranka_SSE/zakladne_menu/o_nas/historia_spolocnosti | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.3.2011 | vydavateľ = Stredoslovenské elektrárne | miesto = Žilina | jazyk = }} </ref> <ref name="sepsas2002">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenský elektroenergetický dispečing | periodikum = (Brožúrka Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy)| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava |rok = 2002 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = | dátum prístupu = 2018-12-28| issn = }}</ref> <ref name="sepsbystricanycast12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bystričany - časť I a II | url = https://www.sepsas.sk/Dokumenty/Posudzovanie_ZP/2011/Bystricany_I_II.pdf | vydavateľ = sepsas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=stukniha8>{{Citácia knihy | priezvisko = Reváková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Beláň | meno2 = Anton | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Eleschová | meno3 = Žaneta | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Prenos a rozvod elektrickej energie | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1. vydanie | typ vydania = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2004 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 196 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Energia, energetika, elektrizačná sústava | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 8 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-227-2118-2 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> <ref name="vmederenviro">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mocik | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Vedenie 2x400 kV lokalita Veľký Meder - št. hranica SR/MR ( k.ú.Trávnik) | url = http://www.enviroportal.sk/eia/dokument/214022?uid=0dd5cab8b5195fcb5adbee5cb186bbb194ae3b71 | dátum vydania = 04-2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | vydavateľ = Enviroportal | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="sepsas-10year">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TEN-YEAR NETWORK DEVELOPMENT PLAN FOR THE PERIOD 2014 - 2023 | url = https://www.sepsas.sk/Dokumenty/ProgRozvoj/2014/02/DPR_PS_2014_2023_en.pdf | vydavateľ = sepsas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.sepsas.sk/SchemaSiete.asp?kod=17 Schémy siete] na webe SEPS, a. s. [[Kategória:Slovenská elektrizačná prenosová sústava|Vedenia]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Vedenia Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy]] [[Kategória:Elektrická energia na Slovensku]] 8ivv84z98tvud3cnsukk3wzj2djhjf9 Alexandr Gelievič Dugin 0 623289 7429969 7428995 2022-08-25T19:42:10Z Pelex 2483 /* Život */ opravy wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandr Gelievič Dugin | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Aleksandr Dugin 13981126000.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Alexandr Dugin, 2018. | Dátum narodenia = {{dnv|1962|1|7}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[ZSSR]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[Filozofia|filozof]], [[Politológia|politológ]], profesor, [[Sociológia|sociológ]], [[spisovateľ]] a politik | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = http://dugin.ru/ | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alexandr Gelievič Dugin''' ({{rus|Александр Гельевич Дугин}}; * [[7. január]] [[1962]] [[Moskva]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]], dnes [[Rusko]]) je [[Rusi|ruský]] [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicový]] [[Konzervativizmus|konzervatívny]] politik, publicista, [[politológia|politológ]], [[sociológia|sociológ]], [[filozofia|filozof]]. Bývalý profesor [[Lomonosova univerzita|Lomonosovej univerzity]] v Moskve (prepustený v roku 2014<ref name=interpretermag>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia This Week: Dugin Dismissed from Moscow State University? (23-29 June) | periodikum = www.interpretermag.com | url = http://www.interpretermag.com/russia-this-week-what-will-be-twitters-fate-in-russia/ | datum prístupu = 2018-10-09 }}</ref>). [[ideológia|Ideológ]] tzv. [[eurázijstvo|eurázijského hnutia]]. Je autorom desiatok [[monografia|monografií]] na najrôznejšie témy a stoviek článkov v dennej tlači. == Život == Narodil sa [[7. január]]a [[1962]] v [[Moskva|Moskve]], kde vyrastal a neskôr žil. Jeho otec Gelij Alexandrovič Dugin (1935-1998) bol generálporučík Hlavnej správy rozviedky ([[GRU]]) [[Generálny štáb ozbrojených síl ZSSR|Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR]], kandidát právnych vied, pracoval na Ruskej colnej akadémii. Matka - Galina Viktorovna Dugina (rod. Onufrienko) (1937-2000) bola lekárka, kandidátka lekárskych vied. V roku 1979 nastúpil na [[Moskovský letecký inštitút]] (MAI), ale bol vylúčený v druhom ročníku. Neskôr pri obhajobe [[Dizertačná práca|dizertačnej práce]] predložil Akademickej rade Ruskej štátnej univerzity diplom o absolvovaní korešpondenčného oddelenia Novočerkaského inžiniersko-melioračného ústavu.<ref name=e15>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = VIDEO Videohub | odkaz na autora = | titul = Alexandr Dugin: Ultrakonzervativní ideolog a pravá ruka Putina, který přežil pokus o atentát | url = https://www.e15.cz/zahranicni/alexandr-dugin-ultrakonzervativni-ideolog-a-prava-ruka-putina-ktery-prezil-pokus-o-atentat-1392507 | vydavateľ = e15.cz | dátum vydania = 2022-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] sa stal súčasťou [[Disent|disidentského]] Južinského krúžku spolu s básnikom [[Jevgenii Vsevolodovič Golovin|Jevgeniom Golovinom]], filozofom [[Geidar Džachidovič Džemaľ|Geidarom Džemaľom]] a básnikom Vladimirom Stepanovom. Tu sa Dugin stretol s myšlienkami [[Tradicionalizmus|tradicionalizmu]] ([[René Guénon|Guénon]] a [[Julius Evola|Evola]]), nemeckej konzervatívnej revolúcie, okultizmu a povojnových pravicových talianskych a latinskoamerických prúdov.<ref>LARUELLE, Marlene. ''10 Alexander Dugin and Eurasianism'' In: {{Citácia knihy | priezvisko = Sedgwick | meno = Mark J. | autor = | odkaz na autora = | titul = Key Thinkers of the Radical Right (Behind the New Threat to Liberal Democracy) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 325 | url = | isbn = 978-0-19-087759-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V roku 1991 začal spolupracovať s [[Alexandr Andrejevič Prochanov|Alexandrom Prochanovom]] v redakcii novín ''Deň'', ktoré neskôr Jeľcinova vláda zakázala. Noviny sa neskôr premenovali a pod názvom ''Zavtra'' (Zajtra, zajtrajšok) vychádzajú dodnes, a publikujú hlavne komunistické a nacionalistické texty. Dugin stál spoločne s [[Eduard Limonov|Eduardom Limonovom]] a [[Jegor Letov|Jegorom Letovom]] pri zrode [[Nacionálne boľševická strana Ruska|Nacionálne-boľševickej strany Ruska]] ([[1993]]); po nezhodách s Limonovom z nej však odišiel, majúc bližšie k pravicovejšiemu a nacionalistickejšiemu [[Nacionálne boľševický front|Nacionálne-boľševickému frontu]]. V roku [[2003]] sa stal zakladateľom a čelným predstaviteľom [[Eurázijský zväz mládeže|Eurázijského zväzu mládeže]]. Dugin bol tiež poslancom ruskej [[Duma|Štátnej dumy]]. Duginovu ideológiu nie je jednoduché opísať, navyše sa s postupom času menila. Je založená na idei [[Konzervatívna revolúcia|konzervatívnej revolúcie]], ruskom [[Nacionalizmus|nacionalizme]], [[Militarizmus|militarizme]], tradicionalizme (okrem iného podpore [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]]), [[Antiliberalizmus|antiliberalizme]], [[Antiamerikanizmus|antiamerikanizme]] v zmiešaní s [[Marxizmus|marxizmom]] a s vplyvmi mnohých ďalších smerov. Často je označovaná za [[Fašizmus|fašistickú]], čo iní popierajú napr. s poukazom na Duginov článok ''Apológia antifašizmu'', kde Dugin trvá na triednom boji s tým, že trieda, za ktorú bojuje, nie je ruský národ, ale "ruská trieda".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ratner | meno = Paul | odkaz na autora = | titul = The Most Dangerous Philosopher in the World | url = https://bigthink.com/paul-ratner/the-dangerous-philosopher-behind-putins-strategy-to-grow-russian-power-at-americas-expense | dátum vydania = 2016-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-09 | vydavateľ = BigThink | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref>[http://www.arcto.ru/modules.php?name=News&file=article&sid=192 А.Г.Дугин: АПОЛОГИЯ АНТИФАШИЗМА] Газета "Лимонка", 1997; "Русская Вещь", Арктогея, 2001.</ref> Tento boj má podľa Dugina [[metafyzika|metafyzický]] a [[mystika|mystický]] rozmer. Vo svojej ústrednej knihe s názvom ''[[Štvrtá politická teória]]'' tvrdí, že je potrebné vypracovať novú politickú teóriu či ideológiu, ktorá by sa stavala proti trom predchádzajúcim ideológiám - [[Liberalizmus|liberalizmu]], [[Komunizmus|komunizmu]] a [[Fašizmus|fašizmu]]/[[Nacizmus|nacizmu]]. Obsah tejto novej politickej teórie necháva otvorený, navrhuje však, aby sa opieral o filozofiu [[Martin Heidegger|Martina Heideggera]] a jeho koncept [[Dasein|pobytu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sol Noctis|url=https://solnoctis.sk/kniha/alexandr-dugin-ctvrta-politicka-teorie/|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=sk-SK}}</ref> Od novembra 2003 bol zvolený za predsedu neziskovej organizácie [[Medzinárodné eurázijské hnutie|Medzinárodného eurázijského hnutia]] (rus. Международное евразийское движение), ktoré sám v roku 2001 založil. Duginovo [[Eurázijstvo|eurázijstvo]] predstavuje vlastne neo-euroázijský nacionalizmus, ktorých vychádzal z politickej a kultúrnej filozofie európskej [[nová pravica|novej pravice]]. K pôvodnému eurázijstvu, ktoré vzniklo v medzivojnovom období v kruhoch ruskej emigrácie pridáva prvky [[Boľševik|boľševického]] nacionalizmus, tradíciu pravoslávia a Nietzscheho filozofie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eurasianismus. Ideologie, která má ovládat dnešní Kreml | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1042674-eurasianismus-ideologie-ktera-ma-ovladat-dnesni-kreml | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Podľa [[Anton Volodymyrovič Šechovcov|Šechovcova]] „''je založený na kvázi geopolitickej teórii, ktorá stavia vedľa seba 'atlantický [[Nový svetový poriadok (politika)|nový svetový poriadok]]' (predovšetkým [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo]]) a na 'Rusko orientovaný nový eurázijský poriadok'''.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Shekhovtsov - Aleksandr Dugin's Neo-Eurasianism: The New Right à la Russe | url = https://www.mod-langs.ox.ac.uk/russian/nationalism/shekhovtsov2.html | vydavateľ = mod-langs.ox.ac.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dugin sa usiluje o opätovné pripojenie niekdajších krajín [[Sovietsky zväz|ZSSR]] k Rusku (pri zachovaní ruskej hegemónie). Istú dobu podporoval [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], ktorý však uňho klesol "stratou [[Ukrajina|Ukrajiny]]", keď nezasiahol pri tzv. [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcii]]. V roku [[2008]] pri [[Vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]], sa vyslovil pre obsadenie [[Gruzínsko|Gruzínska]] a zriadenie proruskej vlády.<ref>[http://www.nr2.ru/center/190299.html Последние публикации в формате RSS Если Кремль предаст братский народ Осетии, Россию ждет распад, а Путина – трибунал] Novyj region, 8. 8. 2008.</ref> Dugin je považovaný za neoficiálneho ideológa strany [[Jednotné Rusko]].<ref name=konservatizm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandr Dugin / Александр Дугин | url = http://konservatizm.org/dugin.xhtml | vydavateľ = konservatizm.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od septembra 2008 pôsobil ako profesor [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzity]] a riaditeľ Centra pre konzervatívny výskum na Fakulte sociológie Moskovskej štátnej univerzity.<ref name=konservatizm/>. Univerzita ho tejto funkcie podľa oficiálneho vyhlásenia prepustila v roku 2014.<ref name=interpretermag/> Dugin neskôr počas [[Vojna na východe Ukrajiny|vojny na Donbase]] prostredníctvom svojho [[Eurázijský zväz mládeže|Eurázijského zväzu mládeže]] regrutoval [[dobrovoľník]]ov pre pro-ruských separatistov na [[Donecká panva|Donbase]]. Pre svoje aktivity v boji proti a Ukrajine a pre svoje aktivity na konšpiračnom webe [[Geopolitica]], ktorý ovláda, sa v roku 2014 dostal na sankčný zoznam Európskej únie a neskôr aj USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Department of the Treasury | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy0628 | vydavateľ = home.treasury.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa niektorých názorov boli viaceré jeho radikálne myšlienky o Ukrajine prevzaté Putinovou administratívou a vojnovou propagandou, ruským generálnym štábom a samotným Putinom.<ref name=e15/> Sám Dugin sa o svojich osobných kontaktoch s Putinom nikdy nezmieňoval, ani nie je známe, či sa osobne poznajú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Petra Procházková, Deník N | odkaz na autora = | titul = Prišla vojna do Moskvy? Čo znamená smrť „Rasputinovej“ dcéry pre Putinov pokojný spánok | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2978794/dorazila-vojna-do-moskvy-co-znamena-smrt-rasputinovej-dcery-pre-putinov-pokojny-spanok/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-21 | dátum prístupu = 2022-08-22 }}</ref> == Rodina == Dugin bol ženatý s [[Evgenia Evgenievna Debrianskaja|Evgeniou Debrianskou]], spisovateľkou a aktivistkou hnutia LGBT. V súčasnosti je ženatý s [[Natália Viktorovna Melentievová|Natáliou Melentievovou]], filozofkou, profesorkou filozofie na [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]]. Mal dve deti syna Artura (* 1985, z prvého manželstva), a dcéru Dariu (1992 - 2022). == Publikačná činnosť (výber) == V slovenčine mu (do roku 2020) žiaden titul nevyšiel. === České preklady === * ''Velká válka kontinentů'' (orig. 'Velikaja vojna kontinentov'). 1. vyd. V Praze : [[Adam Benjamin Bartoš]], 2016. 51 S. Preklad: Břetislav Dejdar * ''Čtvrtá politická teorie'' (orig: "Četvertaja političeskaja teorija"). 1. vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2020. 480 s. Preklad: Ivan Šebesta. === Anglické preklady === * ''Eurasian misson : an introduction to Neo-Eurasianism''. Arktos London, 2014. 179 S. * ''The fourth political theory''. Arktos London, 2012. 211 S. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Aleksandr Dugin}} == Externé odkazy == * [http://4pt.su/cs The Fourth Political Theory (česky)] * [http://www.evrazia.info/ Evrazia.info] * [http://www.russiaprofile.org/resources/whoiswho/alphabet/d/Alexander_Dugin Russia Profile: Alexander Dugin] * [http://www.blisty.cz/art/28591.html Preklad úryvkov z Duginovej knihy ''Filozofia vojny'' (česky)] == Zdroj == * {{preklad|cs|Alexandr Dugin|15835640|ru|Дугин, Александр Гельевич|124989517}} {{DEFAULTSORT:Dugin, Alexander Geljevič}} [[Kategória:Geopolitika]] [[Kategória:Ruskí filozofi]] fpx9zeyb7vnp2mvzeipqfyozmfxb9jj Syndróm spánkového apnoe 0 625752 7429977 7247148 2022-08-25T20:22:33Z 91.127.34.82 /* Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) */ wikitext text/x-wiki [[Súbor:Obstruction ventilation apnée sommeil.svg|alt=Nákres uzáveru dýchacích ciest počas spánkového apnoe|náhľad|Nákres uzáveru dýchacích ciest počas spánkového apnoe - pokles mäkkého podnebia dozadu.]] '''Syndróm spánkového apnoe''' je porucha spánku, charakterizovaná opakovanými apnoickými epizódami (zastavením dýchania), ktoré sú sprevádzané znížením nasýtenia tepennej krvi kyslíkom a prebúdzacími reakciami. Následkom je fragmentácia spánku a narušenie fyziologických vzťahov medzi spánkom, respiračným a kardiovaskulárnym systémom. == Typy spánkového apnoe == Spánkové apnoe postihuje podľa rôznych odhadov až do 20% mužov a 10% žien v dospelom veku. * Najčastejšie (80%) je ''obštrukčné spánkové apnoe'' (OSA), spôsobované kolapsom  a uzáverom horných dýchacích ciest následkom ochabnutia príslušných svalových skupín počas spánku. * Zriedkavejšie (10%) je ''centrálne spánkové apnoe'' (CSA), ktoré je následkom prerušenia aktivity dýchacieho centra v mozgu počas spánku. * ''Zmiešané spánkové apnoe'' postihuje zvyšných 10% pacientov. === Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) === Je vyvolané kolapsom horných dýchacích ciest v oblasti hltanu počas spánku s obmedzením prietoku vzduchu (k čomu predisponujú aj vrodené anatomické abnormality). Nasleduje pokles saturácie krvi kyslíkom a reflexnými regulačnými mechanizmami pokles tepovej frekvencie a krvného tlaku. Reflexné zvýšenie dychového úsilia vedie k mikroprebudeniu, zvýšeniu tonusu svalov horných dýchacích ciest a k ich uvoľneniu. Po zaspaní sa cyklus opakuje. Najvýznamnejší rizikový faktor pre vznik spánkového apnoe je [[obezita]] - vyskytuje sa až u 40% obéznych osôb a naopak, 70% pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe obéznych. Muži sú postihnutí dvakrát častejšie, ako ženy a výskyt stúpa s vekom. Obštrukčné spánkové apnoe je rizikovým faktorom pre vznik srdcovocievnych ochorení ([[Ateroskleróza|aterosklerózy]], [[Arteriálna hypertenzia|artériovej hypertenzie]], [[Srdcové zlyhanie|srdcového zlyhania]] a ďalších) a zhoršuje prognózu pacientov s respiračnými ochoreniami (napr. [[Chronická obštrukčná choroba pľúc|chronickou obštrukčnou chorobou pľúc]] - ChOChP) a srdcovocievnymi ochoreniami ([[ischemická choroba srdca]], [[Cievna mozgová príhoda|cievne mozgové príhody]]). Syndróm spánkového apnoe sa vyskytuje u približne polovice pacientov so srdcovým zlyhaním. ==== Príznaky a diagnostika ==== U pacientov bývajú počas spánku pozorované prestávky v dýchaní (apnoické pauzy) a chrápanie. Postihnutý máva pocit dusenia v spánku, sucho v ústach, spánok býva prerušovaný. Cez deň býva nevyspatý, depresívny, unavený, ráno máva bolesti hlavy, trpieva na pálenie žáhy a poruchu sexuálnych funkcii. Typický pacient je obézny, s krátkym širokým krkom. K definitívnemu určeniu diagnózy je nevyhnutné polysomnografické vyšetrenie (PSG), zahrňujúce celonočný záznam [[Elektroencefalografia|elektroencefalogramu]], elektrookulogramu, [[Elektromyografia|elektromyogramu]], [[Elektrokardiografia|elektrokardiogramu]], prietoku vzduchu nosom a ústami, vyšetrenia pohybov hrudníka, [[Oxymetria|oxymetrie]] a akustických prejavov - chrápania, prípadne ďalších parametrov, napríklad krvného tlaku. meranie koncentrácie kysličníka uhličitého v krvi atď. Závažnosť sa hodnotí na základe počtu výskytu epizód nedostatočného dýchania (apnoe a hypopnoe) za hodinu počas spánku, počtu prebúdzacích reakcii, miery ospalosti počas dňa. Hodnotí sa tiež čas v noci, strávený v desaturácii (s nedostatočnou hladinou kyslíka v krvi). Pri ľahkom stupni obštrukčného spánkového apnoe býva 5-15 apnoických epizód s prebúdzaním za hodinu, stredne ťažkom 15 - 30 epizód za hodinu a pri ťažkom  viac, ako 30 epizód za hodinu spánku.   ==== Liečba ==== [[Súbor:CPAP-mirage-quatro-full-face-mask.jpg|alt=Maska prístroja pre CPAP|náhľad|Maska prístroja pre CPAP]] Liečba obštrukčného spánkového apnoe sa zameriava na udržanie priechodnosti dýchacích ciest. Patrí k nej redukcia nadmernej hmotnosti, zanechanie fajčenia a požívania alkoholu. Pacienti majú spávať pravidelne, pohodlne, dostatočne, nie na chrbte, bez používania liekov (hypnotík, sedatív). Anomálie horných dýchacích ciest treba operačne upraviť, prípadne odstrániť zväčšené mandle (adenotómia, tonsilektómia). Štandardnou liečbou pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe stredného a ťažkého stupňa je neinvazívna [[umelá pľúcna ventilácia]]. Pri nej je v dýchacích cestách udržiavaný trvalo zvýšený tlak, ktorý ich udržiava otvorené. O správnu úroveň tlaku sa stará prístroj (ventilátor) v režime CPAP (Continous Positive Airway Pressure) alebo BiPAP (bilevel - zvýšenie tlaku na dvoch úrovniach). Pacient dýcha cez tvárovú masku. Popri neinvazívnej pľúcnej ventilácii je možné použiť aj farmakologickú liečbu modafinilom, ktorej účinok sa však považuje za neistý. === Centrálne spánkové apnoe (CSA) === Centrálne spánkové apnoe je následkom prerušovania aktivity dýchacieho centra v mozgu.  Rozdeľuje sa na dva typy: * ''hyperkapnický typ'' je spojený s hypoventiláciou - zníženou intenzitou dýchania, v dôsledku čoho sa v krvi hromadí kysličník uhličitý (hyperkapnia), ale vzostup jeho obsahu v krvi nedostatočne stimuluje dychové centrum v mozgu,  ktoré pri hyperkapnii zvyšuje intenzitu dýchania. Príčinou býva poškodenie mozgu, napríklad následkom náhlej cievnej mozgovej príhody. * ''nehyperkapnický typ'' je častejší a charakterizuje ho nestabilita regulácie dýchania s nadmernou odpoveďou na obsah kysličníka uhličitého v krvi. Vyskytuje sa napríklad u jedincov vo vysokých nadmorských výškach, u pacientov so zlyhaním srdca, pri zlyhaní obličiek a pri poškodení centrálnej nervovej sústavy. ==== Príznaky a diagnostika ==== Pacienti s nehyperkapnickým centrálnym spánkovým apnoe bývajú cez deň spaví, nezvládajú namáhavejšie činnosti a v noci sa budia na dýchavicu, ktorá býva aj príznakom srdcového zlyhania. Niekedy sa u nich objavuje periodické dýchanie Cheyne-Stokesovho typu s kolísavou intenzitou až prestávkami v dýchaní. Často je prvým príznakom až akútna respiračná insufficiencia (akútne zlyhanie dýchania). ==== Liečba ==== Centrálne spánkové apnoe býva prejavom iného závažného ochorenia - mozgovej aterosklerózy alebo ischemickej choroby srdca so zlyhávaním a v prvom rade je potrebné liečiť toto ochorenie. U pacientov so srdcovým zlyhávaním vedie liečba spánkového apnoe s použitím neinvazívnej podpornej ventilácie k zlepšeniu srdcového zlyhávania. Pri centrálnej hypoventilácii bez epizód zastavenia dýchania sa používa aj dlhodobá oxygenoterapia (podávanie kyslíka). == Zdroje == * Dorková, Z., Tkáčová, R.: ''Spánkové poruchy dýchania''. Via Practica, 2007, ročník 4, číslo 7/8, str. 364-367, Solen Bratislava. Dostupné online: http://www.solen.sk/pdf/58a8ede7548151a9c74a40a5e0ec55e1.pdf * Habsdová, M.: ''Syndrom obstrukční spánkové apnoe''. Interní medicína pro praxi, 2010, 12(3), str. 148 - 151, Solen Bratislava. Dostupné online: https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2010/03/08.pdf [[Kategória:Choroby dýchacej sústavy]] 185op4fhaib0geta88f1entu7h8m2y4 7429978 7429977 2022-08-25T20:25:00Z 91.127.34.82 /* Príznaky a diagnostika */ wikitext text/x-wiki [[Súbor:Obstruction ventilation apnée sommeil.svg|alt=Nákres uzáveru dýchacích ciest počas spánkového apnoe|náhľad|Nákres uzáveru dýchacích ciest počas spánkového apnoe - pokles mäkkého podnebia dozadu.]] '''Syndróm spánkového apnoe''' je porucha spánku, charakterizovaná opakovanými apnoickými epizódami (zastavením dýchania), ktoré sú sprevádzané znížením nasýtenia tepennej krvi kyslíkom a prebúdzacími reakciami. Následkom je fragmentácia spánku a narušenie fyziologických vzťahov medzi spánkom, respiračným a kardiovaskulárnym systémom. == Typy spánkového apnoe == Spánkové apnoe postihuje podľa rôznych odhadov až do 20% mužov a 10% žien v dospelom veku. * Najčastejšie (80%) je ''obštrukčné spánkové apnoe'' (OSA), spôsobované kolapsom  a uzáverom horných dýchacích ciest následkom ochabnutia príslušných svalových skupín počas spánku. * Zriedkavejšie (10%) je ''centrálne spánkové apnoe'' (CSA), ktoré je následkom prerušenia aktivity dýchacieho centra v mozgu počas spánku. * ''Zmiešané spánkové apnoe'' postihuje zvyšných 10% pacientov. === Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) === Je vyvolané kolapsom horných dýchacích ciest v oblasti hltanu počas spánku s obmedzením prietoku vzduchu (k čomu predisponujú aj vrodené anatomické abnormality). Nasleduje pokles saturácie krvi kyslíkom a reflexnými regulačnými mechanizmami pokles tepovej frekvencie a krvného tlaku. Reflexné zvýšenie dychového úsilia vedie k mikroprebudeniu, zvýšeniu tonusu svalov horných dýchacích ciest a k ich uvoľneniu. Po zaspaní sa cyklus opakuje. Najvýznamnejší rizikový faktor pre vznik spánkového apnoe je [[obezita]] - vyskytuje sa až u 40% obéznych osôb a naopak, 70% pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe obéznych. Muži sú postihnutí dvakrát častejšie, ako ženy a výskyt stúpa s vekom. Obštrukčné spánkové apnoe je rizikovým faktorom pre vznik srdcovocievnych ochorení ([[Ateroskleróza|aterosklerózy]], [[Arteriálna hypertenzia|artériovej hypertenzie]], [[Srdcové zlyhanie|srdcového zlyhania]] a ďalších) a zhoršuje prognózu pacientov s respiračnými ochoreniami (napr. [[Chronická obštrukčná choroba pľúc|chronickou obštrukčnou chorobou pľúc]] - ChOChP) a srdcovocievnymi ochoreniami ([[ischemická choroba srdca]], [[Cievna mozgová príhoda|cievne mozgové príhody]]). Syndróm spánkového apnoe sa vyskytuje u približne polovice pacientov so srdcovým zlyhaním. ==== Príznaky a diagnostika ==== U pacientov bývajú počas spánku pozorované prestávky v dýchaní (apnoické pauzy) a chrápanie. Postihnutý máva pocit dusenia v spánku, sucho v ústach, spánok býva prerušovaný. Cez deň býva nevyspatý, depresívny, unavený, ráno máva bolesti hlavy, trpieva na pálenie žáhy a poruchu sexuálnych funkcii. Typický pacient je obézny, s krátkym širokým krkom. K definitívnemu určeniu diagnózy je nevyhnutné polysomnografické vyšetrenie (PSG), zahrňujúce celonočný záznam [[Elektroencefalografia|elektroencefalogramu]], elektrookulogramu, [[Elektromyografia|elektromyogramu]], [[Elektrokardiografia|elektrokardiogramu]], prietoku vzduchu nosom a ústami, vyšetrenia pohybov hrudníka, [[Oxymetria|oxymetrie]] a akustických prejavov - chrápania, prípadne ďalších parametrov, napríklad krvného tlaku, meranie koncentrácie kysličníka uhličitého v krvi atď. Závažnosť sa hodnotí na základe počtu výskytu epizód nedostatočného dýchania (apnoe a hypopnoe) za hodinu počas spánku, počtu prebúdzacích reakcii, miery ospalosti počas dňa. Hodnotí sa tiež čas v noci, strávený v desaturácii (s nedostatočnou hladinou kyslíka v krvi). Pri ľahkom stupni obštrukčného spánkového apnoe býva 5-15 apnoických epizód s prebúdzaním za hodinu, stredne ťažkom 15 - 30 epizód za hodinu a pri ťažkom  viac, ako 30 epizód za hodinu spánku.   ==== Liečba ==== [[Súbor:CPAP-mirage-quatro-full-face-mask.jpg|alt=Maska prístroja pre CPAP|náhľad|Maska prístroja pre CPAP]] Liečba obštrukčného spánkového apnoe sa zameriava na udržanie priechodnosti dýchacích ciest. Patrí k nej redukcia nadmernej hmotnosti, zanechanie fajčenia a požívania alkoholu. Pacienti majú spávať pravidelne, pohodlne, dostatočne, nie na chrbte, bez používania liekov (hypnotík, sedatív). Anomálie horných dýchacích ciest treba operačne upraviť, prípadne odstrániť zväčšené mandle (adenotómia, tonsilektómia). Štandardnou liečbou pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe stredného a ťažkého stupňa je neinvazívna [[umelá pľúcna ventilácia]]. Pri nej je v dýchacích cestách udržiavaný trvalo zvýšený tlak, ktorý ich udržiava otvorené. O správnu úroveň tlaku sa stará prístroj (ventilátor) v režime CPAP (Continous Positive Airway Pressure) alebo BiPAP (bilevel - zvýšenie tlaku na dvoch úrovniach). Pacient dýcha cez tvárovú masku. Popri neinvazívnej pľúcnej ventilácii je možné použiť aj farmakologickú liečbu modafinilom, ktorej účinok sa však považuje za neistý. === Centrálne spánkové apnoe (CSA) === Centrálne spánkové apnoe je následkom prerušovania aktivity dýchacieho centra v mozgu.  Rozdeľuje sa na dva typy: * ''hyperkapnický typ'' je spojený s hypoventiláciou - zníženou intenzitou dýchania, v dôsledku čoho sa v krvi hromadí kysličník uhličitý (hyperkapnia), ale vzostup jeho obsahu v krvi nedostatočne stimuluje dychové centrum v mozgu,  ktoré pri hyperkapnii zvyšuje intenzitu dýchania. Príčinou býva poškodenie mozgu, napríklad následkom náhlej cievnej mozgovej príhody. * ''nehyperkapnický typ'' je častejší a charakterizuje ho nestabilita regulácie dýchania s nadmernou odpoveďou na obsah kysličníka uhličitého v krvi. Vyskytuje sa napríklad u jedincov vo vysokých nadmorských výškach, u pacientov so zlyhaním srdca, pri zlyhaní obličiek a pri poškodení centrálnej nervovej sústavy. ==== Príznaky a diagnostika ==== Pacienti s nehyperkapnickým centrálnym spánkovým apnoe bývajú cez deň spaví, nezvládajú namáhavejšie činnosti a v noci sa budia na dýchavicu, ktorá býva aj príznakom srdcového zlyhania. Niekedy sa u nich objavuje periodické dýchanie Cheyne-Stokesovho typu s kolísavou intenzitou až prestávkami v dýchaní. Často je prvým príznakom až akútna respiračná insufficiencia (akútne zlyhanie dýchania). ==== Liečba ==== Centrálne spánkové apnoe býva prejavom iného závažného ochorenia - mozgovej aterosklerózy alebo ischemickej choroby srdca so zlyhávaním a v prvom rade je potrebné liečiť toto ochorenie. U pacientov so srdcovým zlyhávaním vedie liečba spánkového apnoe s použitím neinvazívnej podpornej ventilácie k zlepšeniu srdcového zlyhávania. Pri centrálnej hypoventilácii bez epizód zastavenia dýchania sa používa aj dlhodobá oxygenoterapia (podávanie kyslíka). == Zdroje == * Dorková, Z., Tkáčová, R.: ''Spánkové poruchy dýchania''. Via Practica, 2007, ročník 4, číslo 7/8, str. 364-367, Solen Bratislava. Dostupné online: http://www.solen.sk/pdf/58a8ede7548151a9c74a40a5e0ec55e1.pdf * Habsdová, M.: ''Syndrom obstrukční spánkové apnoe''. Interní medicína pro praxi, 2010, 12(3), str. 148 - 151, Solen Bratislava. Dostupné online: https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2010/03/08.pdf [[Kategória:Choroby dýchacej sústavy]] scj65fx60cy1gb6acjbb56qo0eva36j 7429979 7429978 2022-08-25T20:26:26Z 91.127.34.82 /* Príznaky a diagnostika */ wikitext text/x-wiki [[Súbor:Obstruction ventilation apnée sommeil.svg|alt=Nákres uzáveru dýchacích ciest počas spánkového apnoe|náhľad|Nákres uzáveru dýchacích ciest počas spánkového apnoe - pokles mäkkého podnebia dozadu.]] '''Syndróm spánkového apnoe''' je porucha spánku, charakterizovaná opakovanými apnoickými epizódami (zastavením dýchania), ktoré sú sprevádzané znížením nasýtenia tepennej krvi kyslíkom a prebúdzacími reakciami. Následkom je fragmentácia spánku a narušenie fyziologických vzťahov medzi spánkom, respiračným a kardiovaskulárnym systémom. == Typy spánkového apnoe == Spánkové apnoe postihuje podľa rôznych odhadov až do 20% mužov a 10% žien v dospelom veku. * Najčastejšie (80%) je ''obštrukčné spánkové apnoe'' (OSA), spôsobované kolapsom  a uzáverom horných dýchacích ciest následkom ochabnutia príslušných svalových skupín počas spánku. * Zriedkavejšie (10%) je ''centrálne spánkové apnoe'' (CSA), ktoré je následkom prerušenia aktivity dýchacieho centra v mozgu počas spánku. * ''Zmiešané spánkové apnoe'' postihuje zvyšných 10% pacientov. === Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) === Je vyvolané kolapsom horných dýchacích ciest v oblasti hltanu počas spánku s obmedzením prietoku vzduchu (k čomu predisponujú aj vrodené anatomické abnormality). Nasleduje pokles saturácie krvi kyslíkom a reflexnými regulačnými mechanizmami pokles tepovej frekvencie a krvného tlaku. Reflexné zvýšenie dychového úsilia vedie k mikroprebudeniu, zvýšeniu tonusu svalov horných dýchacích ciest a k ich uvoľneniu. Po zaspaní sa cyklus opakuje. Najvýznamnejší rizikový faktor pre vznik spánkového apnoe je [[obezita]] - vyskytuje sa až u 40% obéznych osôb a naopak, 70% pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe obéznych. Muži sú postihnutí dvakrát častejšie, ako ženy a výskyt stúpa s vekom. Obštrukčné spánkové apnoe je rizikovým faktorom pre vznik srdcovocievnych ochorení ([[Ateroskleróza|aterosklerózy]], [[Arteriálna hypertenzia|artériovej hypertenzie]], [[Srdcové zlyhanie|srdcového zlyhania]] a ďalších) a zhoršuje prognózu pacientov s respiračnými ochoreniami (napr. [[Chronická obštrukčná choroba pľúc|chronickou obštrukčnou chorobou pľúc]] - ChOChP) a srdcovocievnymi ochoreniami ([[ischemická choroba srdca]], [[Cievna mozgová príhoda|cievne mozgové príhody]]). Syndróm spánkového apnoe sa vyskytuje u približne polovice pacientov so srdcovým zlyhaním. ==== Príznaky a diagnostika ==== U pacientov bývajú počas spánku pozorované prestávky v dýchaní (apnoické pauzy) a chrápanie. Postihnutý máva pocit dusenia v spánku, sucho v ústach, spánok býva prerušovaný. Cez deň býva nevyspatý, depresívny, unavený, ráno máva bolesti hlavy, trpieva na pálenie žáhy a poruchu sexuálnych funkcii. Typický pacient je obézny, s krátkym širokým krkom. K definitívnemu určeniu diagnózy je nevyhnutné polysomnografické vyšetrenie (PSG), zahrňujúce celonočný záznam [[Elektroencefalografia|elektroencefalogramu]], elektrookulogramu, [[Elektromyografia|elektromyogramu]], [[Elektrokardiografia|elektrokardiogramu]], prietoku vzduchu nosom a ústami, vyšetrenia pohybov hrudníka, [[Oxymetria|oxymetrie]] a akustických prejavov - chrápania, prípadne ďalších parametrov, napríklad krvného tlaku, meranie koncentrácie kysličníka uhličitého v krvi atď. Závažnosť sa hodnotí na základe počtu výskytu epizód nedostatočného dýchania (apnoe a hypopnoe) za hodinu počas spánku, počtu prebúdzacích reakcii, miery ospalosti počas dňa. Hodnotí sa tiež čas v noci, strávený v desaturácii (s nedostatočnou hladinou kyslíka v krvi). Pri ľahkom stupni obštrukčného spánkového apnoe býva 5-15 apnoických epizód s prebúdzaním za hodinu, stredne ťažkom 15 - 30 epizód za hodinu a pri ťažkom viac ako 30 epizód za hodinu spánku.   ==== Liečba ==== [[Súbor:CPAP-mirage-quatro-full-face-mask.jpg|alt=Maska prístroja pre CPAP|náhľad|Maska prístroja pre CPAP]] Liečba obštrukčného spánkového apnoe sa zameriava na udržanie priechodnosti dýchacích ciest. Patrí k nej redukcia nadmernej hmotnosti, zanechanie fajčenia a požívania alkoholu. Pacienti majú spávať pravidelne, pohodlne, dostatočne, nie na chrbte, bez používania liekov (hypnotík, sedatív). Anomálie horných dýchacích ciest treba operačne upraviť, prípadne odstrániť zväčšené mandle (adenotómia, tonsilektómia). Štandardnou liečbou pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe stredného a ťažkého stupňa je neinvazívna [[umelá pľúcna ventilácia]]. Pri nej je v dýchacích cestách udržiavaný trvalo zvýšený tlak, ktorý ich udržiava otvorené. O správnu úroveň tlaku sa stará prístroj (ventilátor) v režime CPAP (Continous Positive Airway Pressure) alebo BiPAP (bilevel - zvýšenie tlaku na dvoch úrovniach). Pacient dýcha cez tvárovú masku. Popri neinvazívnej pľúcnej ventilácii je možné použiť aj farmakologickú liečbu modafinilom, ktorej účinok sa však považuje za neistý. === Centrálne spánkové apnoe (CSA) === Centrálne spánkové apnoe je následkom prerušovania aktivity dýchacieho centra v mozgu.  Rozdeľuje sa na dva typy: * ''hyperkapnický typ'' je spojený s hypoventiláciou - zníženou intenzitou dýchania, v dôsledku čoho sa v krvi hromadí kysličník uhličitý (hyperkapnia), ale vzostup jeho obsahu v krvi nedostatočne stimuluje dychové centrum v mozgu,  ktoré pri hyperkapnii zvyšuje intenzitu dýchania. Príčinou býva poškodenie mozgu, napríklad následkom náhlej cievnej mozgovej príhody. * ''nehyperkapnický typ'' je častejší a charakterizuje ho nestabilita regulácie dýchania s nadmernou odpoveďou na obsah kysličníka uhličitého v krvi. Vyskytuje sa napríklad u jedincov vo vysokých nadmorských výškach, u pacientov so zlyhaním srdca, pri zlyhaní obličiek a pri poškodení centrálnej nervovej sústavy. ==== Príznaky a diagnostika ==== Pacienti s nehyperkapnickým centrálnym spánkovým apnoe bývajú cez deň spaví, nezvládajú namáhavejšie činnosti a v noci sa budia na dýchavicu, ktorá býva aj príznakom srdcového zlyhania. Niekedy sa u nich objavuje periodické dýchanie Cheyne-Stokesovho typu s kolísavou intenzitou až prestávkami v dýchaní. Často je prvým príznakom až akútna respiračná insufficiencia (akútne zlyhanie dýchania). ==== Liečba ==== Centrálne spánkové apnoe býva prejavom iného závažného ochorenia - mozgovej aterosklerózy alebo ischemickej choroby srdca so zlyhávaním a v prvom rade je potrebné liečiť toto ochorenie. U pacientov so srdcovým zlyhávaním vedie liečba spánkového apnoe s použitím neinvazívnej podpornej ventilácie k zlepšeniu srdcového zlyhávania. Pri centrálnej hypoventilácii bez epizód zastavenia dýchania sa používa aj dlhodobá oxygenoterapia (podávanie kyslíka). == Zdroje == * Dorková, Z., Tkáčová, R.: ''Spánkové poruchy dýchania''. Via Practica, 2007, ročník 4, číslo 7/8, str. 364-367, Solen Bratislava. Dostupné online: http://www.solen.sk/pdf/58a8ede7548151a9c74a40a5e0ec55e1.pdf * Habsdová, M.: ''Syndrom obstrukční spánkové apnoe''. Interní medicína pro praxi, 2010, 12(3), str. 148 - 151, Solen Bratislava. Dostupné online: https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2010/03/08.pdf [[Kategória:Choroby dýchacej sústavy]] 23n4e3kyxdbyp1ftewjd7t3chbrdm8w Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko 2 635097 7429963 7429648 2022-08-25T19:22:40Z Robert Jahoda 157187 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola =Spišský Jeruzalem | Druh kostola =[[Kalvária (pútnické miesto)|kalvária]] (''Calvario Jerusalem'') | Celé meno = | Iné meno1 =Kalvária pri Spišskej Kapitule | Iné meno2 = Kalvária na Pažici | Obrázok =Pano Spišský Jeruzalem.jpg | Popis obrázka =Pohľad na Kaplnku svätej Rozálie na Pažici a v pozadí na [[Spišská Kapitula|Spišskú Kapitulu]] alebo [[Spišský hrad]] | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Prešovský kraj | Okres typ = | Okres = Levoča | Mesto typ = | Mesto = Spišské Podhradie | Mestská časť typ = Miestna časť | Mestská časť = Spišská Kapitula | Adresa = | Zemepisná šírka =49.00337 | Zemepisná dĺžka =20.7335 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = rímskokatolícke | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = spiš | Dekanát typ = | Dekanát = Spišskopodhradský | Farnosť typ = | Farnosť = Spišská Kapitula | Je súčasťou =Pažica, [[Sivá Brada]], [[Spišská Kapitula]]{{Break}} a lokalita [[Jablonov]]{{--}}Rybníky | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik =čiastočný zánik v 19. a 20. storočí | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh =[[barok]] | Sloh1 = | Výstavba =[[1666]] | Dokončenie =[[1675]] | Rekonštrukcia =viacero jednotlivých rekonštrukcií | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál =[[kameň]], [[Tehla (stavebníctvo)|červená tehla]] | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web =https://spisskyjeruzalem.sk/ | Commons =Spišský Jeruzalem | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania =|Objavenie=2002|Historický región=Spiš}} '''Spišský Jeruzalem'''<ref name=":2">{{Citácia periodika |priezvisko=Varšov |meno=Miroslav |titul=Dialógy o krížovej ceste na rozhraní cirkevnej drámy, náboženskej filozofie a slovenského písomníctva v kontexte európskeho baroka |periodikum=Slovenské divadlo |url=https://www.sav.sk/index.php?doc=journal&journal_no=29 |vydavateľ=Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení [[Slovenská akadémia vied|SAV]] |miesto=Bratislava |dátum=2013 |ročník=61 |číslo=4 |strany=407 |issn=1336-8605 |dátum prístupu=14.7.2022}}</ref><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Gembický |meno=Juraj |titul=Putovanie do Vatikánu a Jeruzalema |url=https://www.pamiatky.sk/page/putovanie-do-vatikanu-a-jeruzalema/ |vydavateľ=Krajský pamiatkový úrad, [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] |miesto=Košice |dátum prístupu=2022-08-04 |dátum vydania=2022-07-21 |jazyk=sk-SK}}</ref> (iné názvy pozri nižšie) je unikátny krajinársky koncept a urbanisticko-architektonický súbor trinástich samostatných [[Sakrálna stavba|sakrálnych stavieb]] (sedem [[Božie muky|božích múk]], štyri [[Kaplnka|kaplnky]], [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|katedrála]] a biskupský palác) a dvoch dnes nezachovaných [[Lokalita|lokalít]] ([[Jablonov]]{{--}}Rybníky a archeologické nálezisko na Pažici). Komplex stavieb sa prevažne rozkladá na území plošiny Pažice, travertínovej kopy [[Sivá Brada]], [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapituly]] a lokality Jablonov{{--}}Rybníky. Vytýčené body mali pripomínať utrpenie a ukrižovanie [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], vrcholiac na návrší Sivá Brada ako [[Golgota]], pri slávení pašiových hier a [[Mystérium (stredoveké divadlo)|mystérií]].<ref name=":1">{{Citácia knihy |priezvisko=Kucharík |meno=Juraj |titul=Spiš |vydavateľ=Dajama |miesto=Bratislava |rok=2018 |isbn=978-80-8136-082-4 |strany=66{{--}}67}}</ref><ref name=":2" /> Koncept [[Kalvária (pútnické miesto)|kalvárie]] predstavuje pomyselnú kópiu [[Jeruzalem]]a tzv. ''Calvario Jerusalem'' v mierke 1:1. Kalvária bola vybudovaná medzi rokmi [[1666]]{{--}}[[1675]] a jej iniciátorom bol spišský [[prepošt]] Juraj Báršoň Predlohou kalvárie bola pravdepodobne [[Kalwaria Zebrzydowska]] v [[Poľsko|Poľsku]]. Spišský Jeruzalem je pravdepodobne najstaršia známa kalvária na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name=":2" /> == Názov == Poznámka: [[Spišská diecéza]] používa ako oficiálny názov [[Kalvária (pútnické miesto)|kalvárie]] formálny a menej formálny ale všeobecne známy a rozšírený názov. V dokumentoch Spišskej diecézy sú niekedy oba tvary spolu. Všeobecné platí, že menej formálny tvar sa vždy uvádza ako druhý. Slovenská odborná literatúra používa menej formálny tvar, ktorý je všeobecne známy a rozšírený. Oficiálny názov nesprávne opisuje celý komplex ako kalváriu, avšak iba úsek od Kaplnky svätého Františka Xaverského po Kaplnku svätého Kríža na [[Sivá Brada|Sivej Brade]] sa považuje za kalváriu (t.j. [[krížová cesta]]) v tradičnom ponímaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem |url=http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:5DHl7b6F02cJ:www.arland.sk/download/spissky_jeruzalem/sp-jeruzalem-sprievodna-sprava.pdf+&cd=6&hl=sk&ct=clnk&gl=sk |dátum vydania=2011 |dátum prístupu=15.7.2022 |vydavateľ=Arland |strany=6}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spišský Jeruzalem |vydavateľ=[[Biskupstvo Spišské Podhradie]] |miesto=Spišské Podhradie |url=https://kapitula.sk/spissky-jeruzalem/ |dátum prístupu=2022-07-14}}</ref> * menej formálny názov: '''Spišský Jeruzalem'''<ref name=":2" /><ref name=":13" /> * oficiálny názov: '''Kalvária pri Spišskej Kapitule'''<ref name=":12" /> * zriedkavo: '''Kalvária na Pažici'''<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Jančura |meno=Peter |titul=Kalvária na Pažici. Zabudnutá a znovu nájdená |periodikum=Enviromagazín: odborno-náučný časopis o životnom prostredí |vydavateľ=[[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky]], [[Slovenská agentúra životného prostredia]] |miesto=Bratislava |dátum=2011 |ročník=16 |číslo=3 |strany=10{{--}}11 |issn=1335-1877 |url=https://www.enviromagazin.sk/enviro2011/enviro3/index.html |dátum prístupu=12.8.2022 |meno2=Bohálová |priezvisko2=Iveta}}</ref> == História výstavby == == Koncept == Baroková Kalvária pri Spišskej Kapitule zodpovedá konceptu tzv. ''Calvario Jerusalem'' v mierke 1:1. Na výber polohy kalvárie vplývalo viacero faktorov ako využitie [[travertín]]u, ktorý pripomína štruktúru kamenných hradieb. Teplé [[Podnebie (klíma)|podnebie]] a suchomilné svahy Pažice imitujú stredomorskú atmosféru [[Izrael]]a a [[Palestína (územie)|Palestíny]]. Atmosféru dotvárali [[Borovica čierna|Borovice čierne]] na severnej strane Pažice, ktoré pripomínali [[Céder|cédre]]. Podstatou koncepcie je rozmiestnenie jednotlivých sakrálnych objektov v urbanisticky upravenej krajine. Body zodpovedajú symbolickému zámeru na Pažici, Krížovej Hore, Sivej Brady a Jablonov{{--}}Rybníky. Vzdialenosti medzi bodmi sú analogické k historickej rekonštrukcií udalostiam z posledných dní Kristovho života, ktoré sú opísané v knihe ''Liber peregrinationis'' z roku [[1294]] od dominikánskeho mnícha Riccolda. Spišský Jeruzalem pravdepodobne slúžil ako kulisa pre náboženské divadlo alebo [[Mystérium (stredoveké divadlo)|mystéria]] [[Jezuiti|jezuitov]]. Mystéria boli náboženským divadlom, ktoré boli často rozsiahle dramatické námety s výjavmi zo života Ježiša Krista. Hlavným námetom boli pašiové hry, ktoré organizovali jezuiti počas [[Veľký týždeň|Veľkého týždňa]]. Predstavovalo jednotlivé časti z [[Evanjelium (spisy)|evanjelií]], opisujúce [[Posledná večera|Poslednú večeru]], zatknutie a súdenie Ježiša Krista, jeho smrť a pochovanie. == Komplex stavieb == [[Súbor:Map of Spiš jerusalem.png|náhľad]] === Katedrála svätého Martina === {{Catmore|Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)}}Katedrála svätého je [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] [[katedrála]] v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]], miestnej časti mesta [[Spišské Podhradie]] v [[Levoča (okres)|okrese Levoča]]. Ide o katedrálny chrám [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] a zároveň aj [[Farnosť (cirkev)|farský]] kostol. Z architektonického hľadiska sa jedná o [[Románske umenie|románsko]]-[[Gotika|gotickú]] katedrálu, postavenú v prvej tretine [[13. storočie|13. storočia]] ako románsky chrám trojtraktového priestoru s [[Westwerk|westwerkom]] na západe.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Olejník |meno=Vladimír |priezvisko=Janovská |meno=Magdaléna |titul=Stavebný vývoj Katedrály sv. Martina a jej okolia v Spišskej Kapitule |editori=A. Nasswettrová, J. Štěpánek, P. Galla |vydavateľ=Krajský pamiatkový úrad Prešov |miesto=Prešov |rok=2013 |isbn=978-80-87427-97-2 |strany=6{{--}}13 |poznámka=Sborník příspěvků k odborně-metodickému semináři Sanace dřevěných konstrukcí s praktickou ukázkou horkovzdušné sanace části objektu národní kulturní památky{{--}}kanónie č. 8 ve Spišské Kapitule{{--}}Spišskom Podhradí)}}</ref> V koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje Katedrála svätého Martina [[Večeradlo]] (teda [[Posledná večera]] a ustanovenie [[Eucharistia|Eucharistie]]).<ref name=":1" /> === Lokalita Jablonov{{--}}Rybníky === Lokalita Jablonov{{--}}Rybníky severne od Pažice a juhovýchodne od obci [[Jablonov]] za Vavrincovým potokom predstavuje údolie rieky Cedron a [[Getsemanská záhrada|Getsemanskú záhradu]]. Výskum starších mapových podkladov potvrdil existenciu dvoch rybníkov na Vavrincovom potoku. V polovici [[19. storočie|19. storočia]] lokalitu parkovo upravili, čím vznikla symbolická Getsemnaská záhrada, kde sa [[Ježiš Kristus]] modlil, bol zradený a zajatý.<ref name=":1" /> Poloha Getsemanskej záhrade súvisela s výhľadom na symbolickú krajinu Spišského Jeruzalema.<ref>''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 22.</ref> Lokalita je najlepšie zachytená na mape z roku [[1860]]. Getsemanská záhrada postupne zanikla a dnes už táto lokalita neexistuje.<ref name=":1" /> === Archeologická lokalita na Pažici === Archeologická lokalita na Pažici predstavuje zvyšky staršieho benediktínskeho kláštora svätého Martina z [[11. storočie|11. storočia]]. Zaniknutý kláštor bol postavený na vyvýšenine zvanej ''Mons sancti Martini'' (Hora svätého Martina) oproti Spišskej Kapitule. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] prebehol archeologický výskum pod vedením [[Adrian Vallašek|Adriána Vallášeka]], ktorý odhalil [[Kaplnka|kaplnku]], [[baptistérium]], priorsky dom, [[studňa]] a rôzne obytné a hospodárske budovy. Súčasťou kláštora bol pravdepodobne opevnený komplex alebo [[hospic]]. Areál kláštorného komplexu postupne s rozvojom Spišskej Kapituly strácal význam a pravdepodobne v [[15. storočie|15. storočí]] zanikol.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Vallášek |meno=Adrián |titul=Zaniknutý kláštor svätého Martina nad Spišskou Kapitulou |periodikum=Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo |vydavateľ=[[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]], [[Slovenské národné múzeum|Slovenské národne múzeum]] |miesto=Bratislava |dátum=1999 |číslo=2 |strany=61{{--}}65 |issn=1335-4353 |dátum prístupu=22.7.2022 |odkaz na autora=Adrian Vallašek}}</ref><ref name=":0">Pamiatky In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spišský Jeruzalem |url=https://spisskyjeruzalem.sk/pamiatky/ |dátum prístupu=2022-07-15}}</ref> Ďalšie objasnenie kláštora je predmetom bádania. Zvyšky kláštorného komplexu pravdepodobne v koncepcii Spišského Jeruzalema predstavujú na úrovni hypotézy [[Jeruzalemský chrám]] (teda Ježiš Kristus pre veľkňazom [[Annáš]]om).<ref name=":1" /> === Biskupský palác === {{Catmore|Spišská Kapitula}} Pôvodne románsky palác tzv. ''Mutherium'' dal postaviť spišský prepošt Mutimír v prvej polovici [[13. storočie|13. storočia]]. V priebehu storočí palác prešiel rôznymi prestavbami. Najvýraznejšia bola baroková prestavba zo [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočia]], ktorá odráža súčasnú podobu biskupského paláca.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Janovská |meno=Magdaléna |titul=Nové zistenia o stavebnom vývoji Spišskej Kapituly |periodikum=Z minulosti Spiša |vydavateľ=Spišský dejepisný spolok |miesto=Levoča |dátum=2019 |ročník=27 |strany=15 |dátum prístupu=30.5.2020 |meno2=Vladimír |priezvisko2=Olejník |isbn=978-80-971553-6-0}}</ref> biskupská rezidencia Kajfášov palác (teda Ježiš pred veľkňazom [[Kajfáš]]om a pred veľradou).<ref name=":1" /> === Kaplnka svätého Františka Xaverského === [[Súbor:Kaplnka sv. Františka Xaverského 1.jpg|vľavo|náhľad|Kaplnka svätého Františka Xaverského]] Kaplnku svätého Františka Xaverského dal postaviť spišský prepošt Juraj Báršoň okolo roku [[1669]]. Ide o barokovú kaplnku s [[Štvorec|štvorcovým]] pôdorysom.<ref>OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 47.</ref> V interiéri sa nachádza oltárny obraz Apoteózy [[František Xaverský|svätého Františka Xaverského]]. Obraz bol zhotovený na objednávku prepošta Juraja Báršoňa okolo roku [[1668]]. Neznámy maliar na ňom k miestam zázrakom ako je [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], Malaka, [[Bologna]], [[Neapol]] a Potami aj [[Spiš]]. Druhý menší obraz je kópiou zázračného obrazu svätého Františka Xaverského z Potami, kde sa na príhovor svätca v roku [[1652]] odohralo 242 zázrakov. Kópiu obrazu dal vyhotoviť spišský kanonik Ján z Betlanoviec z vďaky za svoju záchranu počas dlhotrvajúcej [[Horúčka|horúčky]].<ref name=":5" /> Na prednej strane kaplnky sa nachádza pravouhlý priestor zaklenutý do vnútra s rovným uzáverom. Vnútorný priestor je doplnený o predsadený parapet na [[oltár]]. Na zadnej kaplnky sa nachádza segmentová výklenok. Strecha má tvar štvorbokého ihlana. Na prednej strane je vysunutá a kryje vstupný priestor. S vznikom kaplnky sa spája [[legenda]]. Podľa nej mal v roku 1669 prepošt Juraj Báršoň po neúspešných pokusoch ostatných exorcistov vyhnať z istej Poľky zlého [[démon]]a pomocou obrazu svätého Františka Xaverského. Zlý démon si mal vybrať medzi opustením tela ženy alebo pobozkaním obrazu. Na pamiatku úspešného exorcizmu dal prepošt Juraj Báršoň postaviť na Pažici kaplnku zasvätenú svätému Františkovi Xaverskému. Kaplnka bola do polovice [[18. storočie|18. storočia]] cieľom pútnikov, najmä chorých a mrzákov, s prosbou o uzdravenie.<ref name=":8">OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 48{{--}}49.</ref> Po vzniku [[Spišské biskupstvo|Spišského biskupstva]] a následne hygienických opatrení [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] o pochovávaní, spišský biskup Karol Salbeck zakázal pochovávať okolo [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrály svätého Martina]]. Nový [[cintorín]] pre kanonikov a laických bratov bol premiestený ku kaplnke okolo roku [[1787]]. Neďaleko kaplnky bol v roku [[1888]] nasadený les [[Borovica čierna|Borovice čiernej]], ktorý mal ochraňovať hroby na cintoríne. V roku [[1796]] sa spomína, že kaplnka je zničená. Na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] došlo k jej renovácii spišským kanonikom Jozefom Čechom, ktorý v roku [[1829]] ako košický biskup zriadil jej fundáciu o sume 50 uhorských zlatých. K poslednej veľkej oprave kaplnky došlo v roku [[1900]] a neskôr chátrala. V roku [[2010]] Spišská diecéza na vlastné náklady opravila kaplnku.<ref>OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 50.</ref> V koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje Kaplnka svätého Františka Xaverského rímsku [[Pevnosť (stavba)|pevnosť]] Antónia{{--}}sídlo rímskej posádky v [[Jeruzalem]]e a miesto, kde [[Pontius Pilatus|Pilát]] odsúdil [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] (teda Ježiš pred Pilátom, odsúdenie Ježiša, bičovanie a korunovanie tŕním).<ref name=":1" /><ref name=":8" /> Kaplnka pripomína pevnosť Antónia svojou dispozíciou, ktorá je mestskou pevnosťou pristavanou zvnútra k mestským [[Hradby|hradbám]]. Podobne aj Kaplnka svätého Františka Xaverského plní dvojakú funkciu{{--}}z prednej strany ide o kaplnku a zo zadnej má výklenok smerujúci podobne ako božie muky k cestám po obvode Pažice, ktoré symbolizujú jeruzalemské hradby.<ref name=":8" /> === Kaplnka svätej Rozálie === [[Súbor:Kaplnka sv. Rozálie 1.jpg|náhľad|Kaplnka svätej Rozálie]] Kaplnku dal postaviť v roku [[1666]] spišský kanonik Ján z Betlanoviec ako prvú a najstaršiu časť kalvárie. Ide o ranobarokovú kaplnku s [[Šesťuholník|hexagonál]]nym pôdorysom. Kaplnka je zaklenutá hviezdicovitou hrebienkovou klenbou.<ref name=":3">OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 46{{--}}47.</ref> V interiéri sa nachádzal baldachýnový rokokový [[Oltár]] svätej Rozálie z roku [[1701]] s ústredným motívom svätice a sochami anjelov. Žiaľ dodnes sa zachoval iba murovaný oltárny podstavec s kamennou [[Menza|menzou]] a priestorom na oltárny kameň s [[relikvia]]mi. Oltárny obraz svätej Rozálie sa v priebehu storočí stratil.<ref name=":5">{{Citácia knihy |titul=Súpis pamiatok na Slovensku |vydavateľ=[[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] |miesto=Bratislava |rok=1969 |strany=174 |editori=Ivan Harminc |zväzok=III. R{{--}}Ž |kapitola zborník=}}</ref> Exteriérovú výzdobu (štyri obrazy, ktoré viseli na stenách kaplnky) zhotovil v roku [[1708]] spišský kanonik ([[kustód]]) Peter Martinovszky. Nad portálom kaplnky sa nachádza vytesaný rok 1666.<ref name=":6">''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 45.</ref> Strecha má tvar šesťbokého [[ihlan]]a.<ref name=":3" /> Kaplnka bola zasvätená svätej Rozálie ako ochrankyne proti [[Čierna smrť|mor]]u a [[Cholera|cholere]]<ref name=":0" /> v roku [[1667]] spišským prepoštom Jurajom Báršoňom. K vzniku kaplnky sa viaže legenda podľa, ktorej je pamiatkou na morovú epidémiu na Spiši medzi rokmi [[1662]]{{--}}[[1664]]. V roku 1662 vrcholila v okolí Spišskej Kapituly a Spišského Podhradia.<ref name=":3" /> Počas morovej epidémie bola z karanténnych dôvod na určitý čas zakázaná účasť na [[Bohoslužba|bohoslužbách]] v Spišskej Kapitule.<ref name=":1" /> [[Jezuiti]] v snahe neprerušiť pastoračnú činnosť zriadili na Pažici provizórnu kaplnku pre veriacich, kde vo sviatky a nedele slávili svätú omšu. Kaplnka svätej Rozálie bola pravdepodobne postavená po morovej epidémií na mieste provizórnej kaplnky.<ref name=":3" /> Spišský prepošt Juraj Báršoň nechal po vysvätení kaplnky založiť fundáciu na jej vydržiavanie o sume 100 uhorských zlatých a 200 zlatých na odslúženie dvanástich omší k úcte svätej Rozálie a za zakladateľa kaplnky a jeho rodičov. Ku kaplnke pravidelne chodili pútnici a procesie. Jedna z najväčších procesií sa odohrala [[4. september|4. septembra]] [[1778]]. Neskôr sa procesie obmedzili na Prosebné dni a utorky.<ref name=":3" /> Veľké opravy kaplnky sa odohrali v rokoch [[1935]], [[1945]] a [[1991]]{{--}}[[1993]].<ref name=":5" /> Kaplnka svätej Rozálie v koncepcii Spišského Jeruzalema predstavuje palác [[Herodes Antipas|Herodesa Antipasa]] (teda Ježiša Krista pred Herodesom).<ref name=":1" /><ref name=":0" /> === Kaplnka svätého Kríža === [[Súbor:ChapelSivaBrada15Slovakia5.JPG|vľavo|náhľad|Kaplnka svätého Kríža]] Kaplnka svätého Kríža bola postavená z iniciatívy Združenia Matky umierajúcich a zomretých založeného jezuitom Štefanom Gosztonym v polovici 17. storočia.<ref name=":9">''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 44.</ref> Ďalšími iniciátormi boli spišský kanonik Ján z Betlanoviec a spišský prepošt Juraj Báršoňy na travertínovej kope [[Sivá Brada]] okolo roku [[1675]]. Ide o barokovú jednoloďovú stavbu s podkovovitým záverom [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]]. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Fasáda kaplnky je zdôraznená plochým stredným [[Portikus|portikom]] zakončený [[tympanón]]om. Nad segmentovým [[Portál (architektúra)|portál]]om je otvor tzv. poľnej [[Kazateľnica|kazateľnice]].<ref name=":5" /> Kaplnka bola medzi rokmi [[1771]]{{--}}[[1782]] rokokovo upravená a odráža súčasný stav. O pôvodnom vzhľade kaplnky je málo informácií. Podľa písomných zdrojoch išlo o malú kaplnku. V interiéri uprostred pravdepodobne vyvieral [[Prameň (voda)|prameň]], ktorý zohrával významnú rolu počas púti alebo procesií. V minulosti okolo kaplnky vyvieralo 14 prameňov. Prameň vo vnútri bol zakrytý posuvnou kamenno doskou. V interiéri sa nachádzal [[kríž]] z roku [[1699]], ktorý nechal vyhotoviť spišský kanonik a titulárny [[opát]] Blahoslavenej Panny Márie v [[Kereki]] Bernard Forstner.<ref name=":10">OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 52{{--}}53.</ref> Ďalej sa tu nachádzal barokový obraz Kladenie Krista do hrobu z polovice [[18. storočie|18. storočia]] a neskorobarokový hlavný Oltár Blahoslavenej Panny Márie z roku [[1749]].<ref name=":5" /> Na oltár prispeli veriaci, Kongregácia Blahoslavenej Panny Márie a spišský kanonik Jakub Répássy o sume 100 uhorských zlatých. V tom istom roku nechal [[páter]] Peter Balga, predstavený kongregácie, zhotoviť pred vstupom do kaplnky kamennú menzu, ktorú doplnil o skupinu sôch [[Kalvária|Kalvárie]] (uprostred kríž s [[Mária Magdaléna|Máriou Magdalénou]] a po stranách sochy Bolestnej [[Panna Mária|Panny Márie]] a [[Ján (apoštol)|apoštola Jána]]. Exteriérovú výzdobu v roku [[1765]] zvalil prudký vietor. Predstavený kongregácie František Pinka, dal zhotoviť nový drevený kríž s namaľovaným korpusom tela Ježiša Krista na medenom plechu. Kamenná menza bola odstránená v roku [[1782]]. Drevený kríž bol nahradený kamenným, ktorý v roku [[1896]] znova poškodil prudký vietor. Na krátko bol nahradený dreveným krížom. V roku [[1900]] bol vztýčený kovový kríž na príkaz spišského biskupa Pavla Smrećanyiho. Neskôr bol nahradený kamenným krížom. Sochy boli prichytené k podstavcom železnými klinmi.<ref name=":10" /><ref name=":9" /> V roku [[1804]] sa nachádzal v kaplnke hlavný Oltár svätého Kríža a menší bočný oltár svätého Františka Xaverského. Pravdepodobne išlo o oltár z Kaplnky svätého Františka Xaverského, ktorá bola v tom čase prázdna a vážne poškodená. Kaplnka svätého Kríža mala drevenú [[Empora|emporu]] s malým [[organ]]om a základné liturgické vybavenie ako prenosné spovednice. Kurátorom kaplnky bol vždy [[Prefektúra|prefekt]] kňazského domu v Spišskej Kapitule.<ref name=":11">OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 54.</ref><ref name=":9" />[[Súbor:Sivá Brada, kaplnka sv. Kríža, 2020 02.jpg|náhľad|Kaplnka spolu s kamenným krížom a zastaveniami krížovej cesty]]S vznikom kaplnky sa spájajú [[zázrak]]y, ktoré sa udiali v kaplnke. Zápis kroniky kapitulských jezuitov z roku [[1675]] spomína: „''Keď si piati trpiaci na očné choroby privolávajúc svetlo umyli poškodené oči v posvätnej, ktorá vyviera uprostred kaplnky, začali vidieť''." Napriek tomu, že do polovice [[18. storočie|18. storočia]] prevláda púť, najmä chorých a mrzákov, s prosbou o uzdravenie ku Kaplnke svätého Františka Xaverského, od [[90. roky 17. storočia|90. rokov 17. storočia]] sa tieto púte postupne premiestnili ku Kaplnke svätého Kríža. Procesie sa konali každoročne s menšími prestávkami kvôli vojenským nepokojom a epidémiám. Veľké procesie s účasťou spišských prepoštov a okolitej [[Šľachta|šľachty]] sa uskutočnili v rokoch [[1691]], [[1696]], [[1698]], [[1699]], [[1702]] a [[1722]]. Od roku [[1695]] sa púte ku kaplnke spájajú s činnosťou kongregácie. Uskutočňovali sa dve hlavné procesie na sviatok Nájdenia svätého Kríža ([[3. máj]]) a Povýšenia svätého Kríža ([[14. september]]). V roku 1699 bola kaplnka prvýkrát opatrená odpustkami pre pútnikov.<ref name=":10" /> Prestavba kaplnky započala položením základného kameňa [[19. august|19. augusta]] [[1771]]. Kameň bol umiestený do základu záveru presbytéria. Kameň obsahoval nádobu s relikviami a pamätný nápis. Iniciátorom prestavby bol spišský kanonik Tomáš Watter, Po jeho smrti bol poverený páter Michael Frigeri. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej v 1773, ktorej bol členom prácu na prestavbe zanechal. V roku [[1779]] v prestavbe kaplnky na vlastné náklady pokračoval bývalý [[jezuita]] František Xaverský Makay. Kaplnka bola dokončená až v roku [[1782]]. Napriek dlhotrvajúcej prestavbe tradícia púti ku kaplnke na sviatky Nájdenia a Povýšenia svätého Kríža nijak neupadla. Záujem pútnikov a prispievateľov na prestavbu vzbudili odpustky, ktoré pre kaplnku vymohol prvý spišský biskup Karol Salbeck. Pútnikom ich udelil [[14. jún|14. júna]] [[1779]] pápež [[Pius VI.]] Význam kaplnky v priebehu posledných storočí upadol. Kaplnka bola po roku [[1989]] čiastočne opravená. Napriek tomu, že kaplnka ako jediná sakrálna stavba Spišského Jeruzalema slúži liturgickým účelom dodnes. Každoročne sa v nej slávi sviatok Povýšenia svätého Kríža. Oživená bola tradícia [[Krížová cesta|krížovej cesty]] od Kaplnky svätého Františka Xaverského ku Kaplnke svätého Kríža.<ref name=":11" /><ref name=":9" /> Kaplnka v koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje [[Golgota|Golgotu]] a Boží hrob (teda Ježiš Kristus umiera na kríži a Ukladanie Ježiša do hrobu).<ref name=":1" /><ref name=":0" /> === Božie muky === [[Súbor:Spišský Jeruzalem ZS božie muky 1b.jpg|náhľad|Jedna z božích múk neďaleko Spišskej Kapituly|vľavo]] [[Božie muky]] sú orientované na južnom a severnom okraji Pažice.<ref name=":0" /> V súčasnosti je ich sedem{{--}}južný okraj obsahuje tri a severný štyri. Božie muky boli postavené postupne okolo roku [[1675]].<ref name=":1" /> Ide o štvorboké kamenné a [[pilier]]e s [[Nika (architektúra)|nikou]]. Božie muky sú situované na vysokých [[Bralo|bralách]], aby pôsobili monumentálnym dojmom. Niky sú natočené pozdĺž ciest okolo Pažice z juhu a severu. Vo výklenku boli pravdepodobne umiestnené pašiové obrazy, obrazy Kristovho umučenia alebo zo života Krista. Pôvodné obrazy sa nezachovali (napr. Kristus na [[Olivová hora|Olivovej hore]], Kristus nesúci kríž, Bolestná [[Panna Mária]], [[Jozef Nazaretský|svätý Jozef]], [[Peter (apoštol)|svätý Peter]] a [[Ján Nepomucký|svätý Ján Nepomucký]]),<ref name=":4">''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 17{{--}}18.</ref> pretože v priebehu storočí boli viackrát vymenené. V roku [[1701]] sa spomína istý maliar Gašpar zo [[Spišské Podhradie|Spišského Podhradia]], ktorý namaľoval obraz pre jednu z božích múk. Okolo roku [[1900]] namaľoval nové obrazy istý maliar Springer z [[Levoča|Levoči]].<ref>''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 46.</ref> Božie muky symbolizujú pomyselné jeruzalemské hradby.<ref group="pozn." name=":0">Niektorí autori mylne interpretujú božie muky ako zastavenia [[Krížová cesta|krížovej cesty]].</ref><ref name=":0" /><ref name=":1" /> === Kaplnka svätého Jána Nepomuckého === [[Súbor:Kaplnka sv. Jána Nepomuckého 1.jpg|náhľad|Kaplnka svätého Jána Nepomuckého]] Kaplnka [[Ján Nepomucký|svätého Jána Nepomuckého]] je najväčšou kaplnkou na Pažici. Ide o rokokovú kaplnku s nepravidelným oktogonálným pôdorysom a polkruhovým presbytériom na východnej strane. Kaplnka je zaklenutá [[Kupola|kupolu]] a na bokoch pruskou klenbou. V interiéri sa nachádza tabuľa s nápisom zdôrazňujúci výber svätého Jána Nepomuckého ako jej patróna a dátum výstavby. V kaplnke bol oltár, ktorý sa však nezachoval.<ref name=":5" /><ref name=":6" /> Strecha má oktogonálnu kupolu s [[Lucerna (kupola)|lucernou]] na vrchu. Kaplnka bola postavená z iniciatívy posledného spišského prepošta Jozefa Karola Zbiška v rokoch [[1765]]{{--}}[[1766]].<ref group="pozn." name=":1">Cselényi uvádza rok [[1771]].</ref> Počas výstavby však vznikol spor medzi Spišskou Kapitulou, ktorá bola výlučným vlastníkom Pažice, a prepoštom Jozefom Karolo Zbiškom pre jeho svojvoľné konanie{{--}}aj keď išlo o sakrálnu stavbu. Napriek sporom bola kaplnka neskôr dokončená.<ref name=":7">OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 59{{--}}61.</ref> Prepošt Zbiško pre kaplnku v roku [[1771]] založil fundáciu, podľa ktorej sa v nej mala slúžiť dvakrát do mesiaca [[Omša (bohoslužba)|omša]] za zakladateľa kaplnky. Okolo roku [[1778]] púte ku kaplnke upadli. Kaplnku potom zasiahol [[blesk]] a bola poškodená strecha a pamätná tabuľa. V roku [[1796]] bola obnovená. Dodržiavanie fundácie pokračovalo ešte v roku [[1804]]. Okolo roku [[1849]] sa v blízkosti kaplnky utáborilo približne 3000 ruských [[Kozáci|Kozákov]] [[cár]]a [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláša I.]] Dvaja z nich sú pochovaní severne od kaplnky. Na jar v roku [[1935]] udrel do kaplnky opäť blesk a poškodil strechu. Ešte v tom roku bola strecha opravená. Okolo roku [[2010]] bola strecha kaplnky odcudzená a neskôr nahradená novou plechovou strechou.<ref name=":7" /> V roku [[2018]] bola do interiéru kaplnky umiestnená zmenšená kópia oltára svätého Jána Nepomuckého, ktorý pre kaplnku Kňazského seminára v Spišskej Kapitule v roku [[1944]] zhotovil [[Martin Benka]]. Kaplnka svätého Jána Nepomuckého pravdepodobne nesúvisí s konceptom Spišského Jeruzalema.<ref name=":4" /> Poloha kaplnky pri porovnaní s mapou starovekého Jeruzalema zodpovedá palácu Hasmoneovcov, ktorý sa však podľa [[Evanjelium (spisy)|evanjelia]] nespája s utrpením Ježiša Krista.<ref name=":1" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Kaplnka sv. Rozálie 4.jpg|alt=|Interiér Kaplnky svätej Rozálie Súbor:Kaplnka sv. Františka Xaverského 3.jpg|alt=|Oltárny obraz Apoteózy [[František Xaverský|svätého Františka Xaverského]], [[1668]], neznámy maliar, Kaplnka svätého Františka Xaverského Súbor:Kaplnka sv. Františka Xaverského 4.jpg|alt=|Zadná strana Kaplnky svätého Františka Xaverského Súbor:Spišský Jeruzalem VS božie muky 1.jpg|alt=|Jedna z božích múk na severnej strane neďaleko archeologickej lokality na Pažici Súbor:Spišský Jeruzalem VS božie muky 2.jpg|alt=|Jedna z božích múk v štvrtine Pažice na severnej strane Súbor:Spišský Jeruzalem VS božie muky 3.jpg|alt=|Jedna z božích múk v trištvrtine Pažice na severnej strane Súbor:Spišský Jeruzalem VS božie muky 4.jpg|alt=|Jedna z božích múk na severnej strane neďaleko Spišského salaša Súbor:Spišský Jeruzalem ZS božie muky 2a.jpg|alt=|Jedna z božích múk na južnej strane pri Kaplnke svätého Jána Nepomuckého Súbor:Kaplnka sv. Jána Nepomuckého 4.jpg|alt=|Zmenšená kópia oltára svätého Jána Nepomuckého (pôvodný oltár zhotovil v roku [[1944]] [[Martin Benka]], dnes sa nachádza v kaplnke Kňazského seminára v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]]), [[2018]], Kaplnka svätého Jána Nepomuckého Súbor:Spišské Podhradie 16Slovakia106.jpg|alt= Súbor:Spišský Jeruzalem 19 Slovakia1 (cropped).jpg|alt=|Symbol Spišského Jeruzalema </gallery> == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy |titul=Carta dei Sacri Monti, Calvari e Complessi devozionali europei |vydavateľ=Istituto Geografico De Agostini|miesto=Novara |rok=2001 |kapitola=Slovacchia}} * {{Citácia knihy |titul=Sacri monti: rivista di arte, conservazione, paesaggio e spiritualità dei sacri monti piemontesi e lombardi |editori=Elena De Filippis |vydavateľ=Riserva naturale speciale del Sacro monte di Varallo |miesto=Varallo |rok=2007 |zväzok=1 |typ zväzku=Vol. |kapitola zborník=Calvari e Vie Crucis in Slovacchia |strany=147{{--}}148}} * {{Citácia knihy |priezvisko=Moravčiková |meno=Henrieta |titul=Architektúra na Slovensku: stručné dejiny |vydavateľ=Slovart |miesto=Bratislava |rok=2006 |isbn=9788080850791 |strany=40{{--}}41 |priezvisko2=Dulla |meno2=Matúš |odkaz na autora=Henrieta Moravčíková |odkaz na autora2=Matúš Dulla}} * {{Citácia periodika |priezvisko=Olejník |meno=Vladimír |titul=Spišský Jeruzalem{{--}}Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí |periodikum=Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči |editori=Marián Soják, František Žifčák |vydavateľ=Spišský dejepisný spolok |miesto=Levoča |dátum=2019 |ročník=27 |isbn=978-80- 971553 |strany=111{{--}}148 |url=https://sdsle.sk/kniznica/rocenka-z-minulosti-spisa/ |dátum prístupu=14.8.2022}} == Pozri aj == == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Spišský Jeruzalem}} == Externé odkazy == * [https://spisskyjeruzalem.sk/ Oficiálna stránka Spišského Jeruzalema] 0ojigkalccz0aqzzzobivzclx4yxtxd 7429974 7429963 2022-08-25T20:02:32Z Robert Jahoda 157187 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola =Spišský Jeruzalem | Druh kostola =[[Kalvária (pútnické miesto)|kalvária]] (''Calvario Jerusalem'') | Celé meno = | Iné meno1 =Kalvária pri Spišskej Kapitule | Iné meno2 = Kalvária na Pažici | Obrázok =Pano Spišský Jeruzalem.jpg | Popis obrázka =Pohľad na Kaplnku svätej Rozálie na Pažici a v pozadí na [[Spišská Kapitula|Spišskú Kapitulu]] alebo [[Spišský hrad]] | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Prešovský kraj | Okres typ = | Okres = Levoča | Mesto typ = | Mesto = Spišské Podhradie | Mestská časť typ = Miestna časť | Mestská časť = Spišská Kapitula | Adresa = | Zemepisná šírka =49.00337 | Zemepisná dĺžka =20.7335 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = rímskokatolícke | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = spiš | Dekanát typ = | Dekanát = Spišskopodhradský | Farnosť typ = | Farnosť = Spišská Kapitula | Je súčasťou =Pažica, [[Sivá Brada]], [[Spišská Kapitula]]{{Break}} a lokalita [[Jablonov]]{{--}}Rybníky | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik =čiastočný zánik v 19. a 20. storočí | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh =[[barok]] | Sloh1 = | Výstavba =[[1666]] | Dokončenie =[[1675]] | Rekonštrukcia =viacero jednotlivých rekonštrukcií | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál =[[kameň]], [[Tehla (stavebníctvo)|červená tehla]] | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web =https://spisskyjeruzalem.sk/ | Commons =Spišský Jeruzalem | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania =|Objavenie=2002|Historický región=Spiš}} '''Spišský Jeruzalem'''<ref name=":2">{{Citácia periodika |priezvisko=Varšov |meno=Miroslav |titul=Dialógy o krížovej ceste na rozhraní cirkevnej drámy, náboženskej filozofie a slovenského písomníctva v kontexte európskeho baroka |periodikum=Slovenské divadlo |url=https://www.sav.sk/index.php?doc=journal&journal_no=29 |vydavateľ=Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení [[Slovenská akadémia vied|SAV]] |miesto=Bratislava |dátum=2013 |ročník=61 |číslo=4 |strany=407 |issn=1336-8605 |dátum prístupu=14.7.2022}}</ref><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Gembický |meno=Juraj |titul=Putovanie do Vatikánu a Jeruzalema |url=https://www.pamiatky.sk/page/putovanie-do-vatikanu-a-jeruzalema/ |vydavateľ=Krajský pamiatkový úrad, [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] |miesto=Košice |dátum prístupu=2022-08-04 |dátum vydania=2022-07-21 |jazyk=sk-SK}}</ref> (iné názvy pozri nižšie) je unikátny krajinársky koncept a urbanisticko-architektonický súbor trinástich samostatných [[Sakrálna stavba|sakrálnych stavieb]] (sedem [[Božie muky|božích múk]], štyri [[Kaplnka|kaplnky]], [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|katedrála]] a biskupský palác) a dvoch dnes nezachovaných [[Lokalita|lokalít]] ([[Jablonov]]{{--}}Rybníky a archeologické nálezisko na Pažici). Komplex stavieb sa prevažne rozkladá na území plošiny Pažice, travertínovej kopy [[Sivá Brada]], [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapituly]] a lokality Jablonov{{--}}Rybníky. Vytýčené body mali pripomínať utrpenie a ukrižovanie [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], vrcholiac na návrší Sivá Brada ako [[Golgota]], pri slávení pašiových hier a [[Mystérium (stredoveké divadlo)|mystérií]].<ref name=":1">{{Citácia knihy |priezvisko=Kucharík |meno=Juraj |titul=Spiš |vydavateľ=Dajama |miesto=Bratislava |rok=2018 |isbn=978-80-8136-082-4 |strany=66{{--}}67}}</ref><ref name=":2" /> Koncept [[Kalvária (pútnické miesto)|kalvárie]] predstavuje pomyselnú kópiu [[Jeruzalem]]a tzv. ''Calvario Jerusalem'' v mierke 1:1. Kalvária bola vybudovaná medzi rokmi [[1666]]{{--}}[[1675]] a jej iniciátorom bol spišský [[prepošt]] Juraj Báršoň Predlohou kalvárie bola pravdepodobne [[Kalwaria Zebrzydowska]] v [[Poľsko|Poľsku]]. Spišský Jeruzalem je pravdepodobne najstaršia známa kalvária na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name=":2" /> == Názov == Poznámka: [[Spišská diecéza]] používa ako oficiálny názov [[Kalvária (pútnické miesto)|kalvárie]] formálny a menej formálny ale všeobecne známy a rozšírený názov. V dokumentoch Spišskej diecézy sú niekedy oba tvary spolu. Všeobecné platí, že menej formálny tvar sa vždy uvádza ako druhý. Slovenská odborná literatúra používa menej formálny tvar, ktorý je všeobecne známy a rozšírený. Oficiálny názov nesprávne opisuje celý komplex ako kalváriu, avšak iba úsek od Kaplnky svätého Františka Xaverského po Kaplnku svätého Kríža na [[Sivá Brada|Sivej Brade]] sa považuje za kalváriu (t.j. [[krížová cesta]]) v tradičnom ponímaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem |url=http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:5DHl7b6F02cJ:www.arland.sk/download/spissky_jeruzalem/sp-jeruzalem-sprievodna-sprava.pdf+&cd=6&hl=sk&ct=clnk&gl=sk |dátum vydania=2011 |dátum prístupu=15.7.2022 |vydavateľ=Arland |strany=6}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spišský Jeruzalem |vydavateľ=[[Biskupstvo Spišské Podhradie]] |miesto=Spišské Podhradie |url=https://kapitula.sk/spissky-jeruzalem/ |dátum prístupu=2022-07-14}}</ref> * menej formálny názov: '''Spišský Jeruzalem'''<ref name=":2" /><ref name=":13" /> * oficiálny názov: '''Kalvária pri Spišskej Kapitule'''<ref name=":12" /> * zriedkavo: '''Kalvária na Pažici'''<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Jančura |meno=Peter |titul=Kalvária na Pažici. Zabudnutá a znovu nájdená |periodikum=Enviromagazín: odborno-náučný časopis o životnom prostredí |vydavateľ=[[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky]], [[Slovenská agentúra životného prostredia]] |miesto=Bratislava |dátum=2011 |ročník=16 |číslo=3 |strany=10{{--}}11 |issn=1335-1877 |url=https://www.enviromagazin.sk/enviro2011/enviro3/index.html |dátum prístupu=12.8.2022 |meno2=Bohálová |priezvisko2=Iveta}}</ref> == História výstavby == == Koncept == Baroková Kalvária pri Spišskej Kapitule zodpovedá konceptu tzv. ''Calvario Jerusalem'' v mierke 1:1. Na výber polohy kalvárie vplývalo viacero faktorov ako využitie [[travertín]]u, ktorý pripomína štruktúru kamenných hradieb. Teplé [[Podnebie (klíma)|podnebie]] a suchomilné svahy Pažice imitujú stredomorskú atmosféru [[Izrael]]a a [[Palestína (územie)|Palestíny]]. Atmosféru dotvárali [[Borovica čierna|Borovice čierne]] na severnej strane Pažice, ktoré pripomínali [[Céder|cédre]]. Podstatou koncepcie je rozmiestnenie jednotlivých sakrálnych objektov v urbanisticky upravenej krajine. Body zodpovedajú symbolickému zámeru na Pažici, Krížovej Hore, Sivej Brady a Jablonov{{--}}Rybníky. Vzdialenosti medzi bodmi sú analogické k historickej rekonštrukcií udalostiam z posledných dní Kristovho života, ktoré sú opísané v knihe ''Liber peregrinationis'' z roku [[1294]] od dominikánskeho mnícha Riccolda. Spišský Jeruzalem pravdepodobne slúžil ako kulisa pre náboženské divadlo alebo [[Mystérium (stredoveké divadlo)|mystéria]] [[Jezuiti|jezuitov]]. Mystéria boli náboženským divadlom, ktoré boli často rozsiahle dramatické námety s výjavmi zo života Ježiša Krista. Hlavným námetom boli pašiové hry, ktoré organizovali jezuiti počas [[Veľký týždeň|Veľkého týždňa]]. Predstavovalo jednotlivé časti z [[Evanjelium (spisy)|evanjelií]], opisujúce [[Posledná večera|Poslednú večeru]], zatknutie a súdenie Ježiša Krista, jeho smrť a pochovanie. == Komplex stavieb == [[Súbor:Map of Spiš jerusalem.png|náhľad]] === Katedrála svätého Martina === {{Catmore|Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)}}Katedrála svätého je [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] [[katedrála]] v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]], miestnej časti mesta [[Spišské Podhradie]] v [[Levoča (okres)|okrese Levoča]]. Ide o katedrálny chrám [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] a zároveň aj [[Farnosť (cirkev)|farský]] kostol. Z architektonického hľadiska sa jedná o [[Románske umenie|románsko]]-[[Gotika|gotickú]] katedrálu, postavenú v prvej tretine [[13. storočie|13. storočia]] ako románsky chrám trojtraktového priestoru s [[Westwerk|westwerkom]] na západe.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Olejník |meno=Vladimír |priezvisko=Janovská |meno=Magdaléna |titul=Stavebný vývoj Katedrály sv. Martina a jej okolia v Spišskej Kapitule |editori=A. Nasswettrová, J. Štěpánek, P. Galla |vydavateľ=Krajský pamiatkový úrad Prešov |miesto=Prešov |rok=2013 |isbn=978-80-87427-97-2 |strany=6{{--}}13 |poznámka=Sborník příspěvků k odborně-metodickému semináři Sanace dřevěných konstrukcí s praktickou ukázkou horkovzdušné sanace části objektu národní kulturní památky{{--}}kanónie č. 8 ve Spišské Kapitule{{--}}Spišskom Podhradí)}}</ref> V koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje Katedrála svätého Martina [[Večeradlo]] (teda [[Posledná večera]] a ustanovenie [[Eucharistia|Eucharistie]]).<ref name=":1" /> === Lokalita Jablonov{{--}}Rybníky === Lokalita Jablonov{{--}}Rybníky severne od Pažice a juhovýchodne od obci [[Jablonov]] za Vavrincovým potokom predstavuje údolie rieky Cedron a [[Getsemanská záhrada|Getsemanskú záhradu]]. Výskum starších mapových podkladov potvrdil existenciu dvoch rybníkov na Vavrincovom potoku. V polovici [[19. storočie|19. storočia]] lokalitu parkovo upravili, čím vznikla symbolická Getsemnaská záhrada, kde sa [[Ježiš Kristus]] modlil, bol zradený a zajatý.<ref name=":1" /> Poloha Getsemanskej záhrade súvisela s výhľadom na symbolickú krajinu Spišského Jeruzalema.<ref>''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 22.</ref> Lokalita je najlepšie zachytená na mape z roku [[1860]]. Getsemanská záhrada postupne zanikla a dnes už táto lokalita neexistuje.<ref name=":1" /> === Archeologická lokalita na Pažici === Archeologická lokalita na Pažici predstavuje zvyšky staršieho benediktínskeho kláštora svätého Martina z [[11. storočie|11. storočia]]. Zaniknutý kláštor bol postavený na vyvýšenine zvanej ''Mons sancti Martini'' (Hora svätého Martina) oproti Spišskej Kapitule. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] prebehol archeologický výskum pod vedením [[Adrian Vallašek|Adriána Vallášeka]], ktorý odhalil [[Kaplnka|kaplnku]], [[baptistérium]], priorsky dom, [[studňa]] a rôzne obytné a hospodárske budovy. Súčasťou kláštora bol pravdepodobne opevnený komplex alebo [[hospic]]. Areál kláštorného komplexu postupne s rozvojom Spišskej Kapituly strácal význam a pravdepodobne v [[15. storočie|15. storočí]] zanikol.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Vallášek |meno=Adrián |titul=Zaniknutý kláštor svätého Martina nad Spišskou Kapitulou |periodikum=Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo |vydavateľ=[[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]], [[Slovenské národné múzeum|Slovenské národne múzeum]] |miesto=Bratislava |dátum=1999 |číslo=2 |strany=61{{--}}65 |issn=1335-4353 |dátum prístupu=22.7.2022 |odkaz na autora=Adrian Vallašek}}</ref><ref name=":0">Pamiatky In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spišský Jeruzalem |url=https://spisskyjeruzalem.sk/pamiatky/ |dátum prístupu=2022-07-15}}</ref> Ďalšie objasnenie kláštora je predmetom bádania. Zvyšky kláštorného komplexu pravdepodobne v koncepcii Spišského Jeruzalema predstavujú na úrovni hypotézy [[Jeruzalemský chrám]] (teda Ježiš Kristus pre veľkňazom [[Annáš]]om).<ref name=":1" /> === Biskupský palác === {{Catmore|Spišská Kapitula}} Pôvodne románsky palác tzv. ''Mutherium'' dal postaviť spišský prepošt Mutimír v prvej polovici [[13. storočie|13. storočia]]. V priebehu storočí palác prešiel rôznymi prestavbami. Najvýraznejšia bola baroková prestavba zo [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočia]], ktorá odráža súčasnú podobu biskupského paláca.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Janovská |meno=Magdaléna |titul=Nové zistenia o stavebnom vývoji Spišskej Kapituly |periodikum=Z minulosti Spiša |vydavateľ=Spišský dejepisný spolok |miesto=Levoča |dátum=2019 |ročník=27 |strany=15 |dátum prístupu=30.5.2020 |meno2=Vladimír |priezvisko2=Olejník |isbn=978-80-971553-6-0}}</ref> biskupská rezidencia Kajfášov palác (teda Ježiš pred veľkňazom [[Kajfáš]]om a pred veľradou).<ref name=":1" /> === Kaplnka svätého Františka Xaverského === [[Súbor:Kaplnka sv. Františka Xaverského 1.jpg|vľavo|náhľad|Kaplnka svätého Františka Xaverského]] Kaplnku svätého Františka Xaverského dal postaviť spišský prepošt Juraj Báršoň okolo roku [[1669]]. Ide o barokovú kaplnku s [[Štvorec|štvorcovým]] pôdorysom.<ref>OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 47.</ref> V interiéri sa nachádza oltárny obraz Apoteózy [[František Xaverský|svätého Františka Xaverského]]. Obraz bol zhotovený na objednávku prepošta Juraja Báršoňa okolo roku [[1668]]. Neznámy maliar na ňom k miestam zázrakom ako je [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], Malaka, [[Bologna]], [[Neapol]] a Potami aj [[Spiš]]. Druhý menší obraz je kópiou zázračného obrazu svätého Františka Xaverského z Potami, kde sa na príhovor svätca v roku [[1652]] odohralo 242 zázrakov. Kópiu obrazu dal vyhotoviť spišský kanonik Ján z Betlanoviec z vďaky za svoju záchranu počas dlhotrvajúcej [[Horúčka|horúčky]].<ref name=":5" /> Na prednej strane kaplnky sa nachádza pravouhlý priestor zaklenutý do vnútra s rovným uzáverom. Vnútorný priestor je doplnený o predsadený parapet na [[oltár]]. Na zadnej kaplnky sa nachádza segmentová výklenok. Strecha má tvar štvorbokého ihlana. Na prednej strane je vysunutá a kryje vstupný priestor. S vznikom kaplnky sa spája [[legenda]]. Podľa nej mal v roku 1669 prepošt Juraj Báršoň po neúspešných pokusoch ostatných exorcistov vyhnať z istej Poľky zlého [[démon]]a pomocou obrazu svätého Františka Xaverského. Zlý démon si mal vybrať medzi opustením tela ženy alebo pobozkaním obrazu. Na pamiatku úspešného exorcizmu dal prepošt Juraj Báršoň postaviť na Pažici kaplnku zasvätenú svätému Františkovi Xaverskému. Kaplnka bola do polovice [[18. storočie|18. storočia]] cieľom pútnikov, najmä chorých a mrzákov, s prosbou o uzdravenie.<ref name=":8">OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 48{{--}}49.</ref> Po vzniku [[Spišské biskupstvo|Spišského biskupstva]] a následne hygienických opatrení [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] o pochovávaní, spišský biskup Karol Salbeck zakázal pochovávať okolo [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrály svätého Martina]]. Nový [[cintorín]] pre kanonikov a laických bratov bol premiestený ku kaplnke okolo roku [[1787]]. Neďaleko kaplnky bol v roku [[1888]] nasadený les [[Borovica čierna|Borovice čiernej]], ktorý mal ochraňovať hroby na cintoríne. V roku [[1796]] sa spomína, že kaplnka je zničená. Na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] došlo k jej renovácii spišským kanonikom Jozefom Čechom, ktorý v roku [[1829]] ako košický biskup zriadil jej fundáciu o sume 50 uhorských zlatých. K poslednej veľkej oprave kaplnky došlo v roku [[1900]] a neskôr chátrala. V roku [[2010]] Spišská diecéza na vlastné náklady opravila kaplnku.<ref>OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 50.</ref> V koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje Kaplnka svätého Františka Xaverského rímsku [[Pevnosť (stavba)|pevnosť]] Antónia{{--}}sídlo rímskej posádky v [[Jeruzalem]]e a miesto, kde [[Pontius Pilatus|Pilát]] odsúdil [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] (teda Ježiš pred Pilátom, odsúdenie Ježiša, bičovanie a korunovanie tŕním).<ref name=":1" /><ref name=":8" /> Kaplnka pripomína pevnosť Antónia svojou dispozíciou, ktorá je mestskou pevnosťou pristavanou zvnútra k mestským [[Hradby|hradbám]]. Podobne aj Kaplnka svätého Františka Xaverského plní dvojakú funkciu{{--}}z prednej strany ide o kaplnku a zo zadnej má výklenok smerujúci podobne ako božie muky k cestám po obvode Pažice, ktoré symbolizujú jeruzalemské hradby.<ref name=":8" /> === Kaplnka svätej Rozálie === [[Súbor:Kaplnka sv. Rozálie 1.jpg|náhľad|Kaplnka svätej Rozálie]] Kaplnku dal postaviť v roku [[1666]] spišský kanonik Ján z Betlanoviec ako prvú a najstaršiu časť kalvárie. Ide o ranobarokovú kaplnku s [[Šesťuholník|hexagonál]]nym pôdorysom. Kaplnka je zaklenutá hviezdicovitou hrebienkovou klenbou.<ref name=":3">OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 46{{--}}47.</ref> V interiéri sa nachádzal baldachýnový rokokový [[Oltár]] svätej Rozálie z roku [[1701]] s ústredným motívom svätice a sochami anjelov. Žiaľ dodnes sa zachoval iba murovaný oltárny podstavec s kamennou [[Menza|menzou]] a priestorom na oltárny kameň s [[relikvia]]mi. Oltárny obraz svätej Rozálie sa v priebehu storočí stratil.<ref name=":5">{{Citácia knihy |titul=Súpis pamiatok na Slovensku |vydavateľ=[[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] |miesto=Bratislava |rok=1969 |strany=174 |editori=Ivan Harminc |zväzok=III. R{{--}}Ž |kapitola zborník=SPIŠSKÉ PODHRADIE-SPIŠSKÁ KAPITULA}}</ref> Exteriérovú výzdobu (štyri obrazy, ktoré viseli na stenách kaplnky) zhotovil v roku [[1708]] spišský kanonik ([[kustód]]) Peter Martinovszky. Nad portálom kaplnky sa nachádza vytesaný rok 1666.<ref name=":6">''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 45.</ref> Strecha má tvar šesťbokého [[ihlan]]a.<ref name=":3" /> Kaplnka bola zasvätená svätej Rozálie ako ochrankyne proti [[Čierna smrť|mor]]u a [[Cholera|cholere]]<ref name=":0" /> v roku [[1667]] spišským prepoštom Jurajom Báršoňom. K vzniku kaplnky sa viaže legenda podľa, ktorej je pamiatkou na morovú epidémiu na Spiši medzi rokmi [[1662]]{{--}}[[1664]]. V roku 1662 vrcholila v okolí Spišskej Kapituly a Spišského Podhradia.<ref name=":3" /> Počas morovej epidémie bola z karanténnych dôvod na určitý čas zakázaná účasť na [[Bohoslužba|bohoslužbách]] v Spišskej Kapitule.<ref name=":1" /> [[Jezuiti]] v snahe neprerušiť pastoračnú činnosť zriadili na Pažici provizórnu kaplnku pre veriacich, kde vo sviatky a nedele slávili svätú omšu. Kaplnka svätej Rozálie bola pravdepodobne postavená po morovej epidémií na mieste provizórnej kaplnky.<ref name=":3" /> Spišský prepošt Juraj Báršoň nechal po vysvätení kaplnky založiť fundáciu na jej vydržiavanie o sume 100 uhorských zlatých a 200 zlatých na odslúženie dvanástich omší k úcte svätej Rozálie a za zakladateľa kaplnky a jeho rodičov. Ku kaplnke pravidelne chodili pútnici a procesie. Jedna z najväčších procesií sa odohrala [[4. september|4. septembra]] [[1778]]. Neskôr sa procesie obmedzili na Prosebné dni a utorky.<ref name=":3" /> Veľké opravy kaplnky sa odohrali v rokoch [[1935]], [[1945]] a [[1991]]{{--}}[[1993]].<ref name=":5" /> Kaplnka svätej Rozálie v koncepcii Spišského Jeruzalema predstavuje palác [[Herodes Antipas|Herodesa Antipasa]] (teda Ježiša Krista pred Herodesom).<ref name=":1" /><ref name=":0" /> === Kaplnka svätého Kríža === [[Súbor:ChapelSivaBrada15Slovakia5.JPG|vľavo|náhľad|Kaplnka svätého Kríža]] Kaplnka svätého Kríža bola postavená z iniciatívy Združenia Matky umierajúcich a zomretých založeného jezuitom Štefanom Gosztonym v polovici 17. storočia.<ref name=":9">''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 44.</ref> Ďalšími iniciátormi boli spišský kanonik Ján z Betlanoviec a spišský prepošt Juraj Báršoňy na travertínovej kope [[Sivá Brada]] okolo roku [[1675]]. Ide o barokovú jednoloďovú stavbu s podkovovitým záverom [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]]. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Fasáda kaplnky je zdôraznená plochým stredným [[Portikus|portikom]] zakončený [[tympanón]]om. Nad segmentovým [[Portál (architektúra)|portál]]om je otvor tzv. poľnej [[Kazateľnica|kazateľnice]].<ref name=":5" /> Kaplnka bola medzi rokmi [[1771]]{{--}}[[1782]] rokokovo upravená a odráža súčasný stav. O pôvodnom vzhľade kaplnky je málo informácií. Podľa písomných zdrojoch išlo o malú kaplnku. V interiéri uprostred pravdepodobne vyvieral [[Prameň (voda)|prameň]], ktorý zohrával významnú rolu počas púti alebo procesií. V minulosti okolo kaplnky vyvieralo 14 prameňov. Prameň vo vnútri bol zakrytý posuvnou kamenno doskou. V interiéri sa nachádzal [[kríž]] z roku [[1699]], ktorý nechal vyhotoviť spišský kanonik a titulárny [[opát]] Blahoslavenej Panny Márie v [[Kereki]] Bernard Forstner.<ref name=":10">OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 52{{--}}53.</ref> Ďalej sa tu nachádzal barokový obraz Kladenie Krista do hrobu z polovice [[18. storočie|18. storočia]] a neskorobarokový hlavný Oltár Blahoslavenej Panny Márie z roku [[1749]].<ref name=":5" /> Na oltár prispeli veriaci, Kongregácia Blahoslavenej Panny Márie a spišský kanonik Jakub Répássy o sume 100 uhorských zlatých. V tom istom roku nechal [[páter]] Peter Balga, predstavený kongregácie, zhotoviť pred vstupom do kaplnky kamennú menzu, ktorú doplnil o skupinu sôch [[Kalvária|Kalvárie]] (uprostred kríž s [[Mária Magdaléna|Máriou Magdalénou]] a po stranách sochy Bolestnej [[Panna Mária|Panny Márie]] a [[Ján (apoštol)|apoštola Jána]]. Exteriérovú výzdobu v roku [[1765]] zvalil prudký vietor. Predstavený kongregácie František Pinka, dal zhotoviť nový drevený kríž s namaľovaným korpusom tela Ježiša Krista na medenom plechu. Kamenná menza bola odstránená v roku [[1782]]. Drevený kríž bol nahradený kamenným, ktorý v roku [[1896]] znova poškodil prudký vietor. Na krátko bol nahradený dreveným krížom. V roku [[1900]] bol vztýčený kovový kríž na príkaz spišského biskupa Pavla Smrećanyiho. Neskôr bol nahradený kamenným krížom. Sochy boli prichytené k podstavcom železnými klinmi.<ref name=":10" /><ref name=":9" /> V roku [[1804]] sa nachádzal v kaplnke hlavný Oltár svätého Kríža a menší bočný oltár svätého Františka Xaverského. Pravdepodobne išlo o oltár z Kaplnky svätého Františka Xaverského, ktorá bola v tom čase prázdna a vážne poškodená. Kaplnka svätého Kríža mala drevenú [[Empora|emporu]] s malým [[organ]]om a základné liturgické vybavenie ako prenosné spovednice. Kurátorom kaplnky bol vždy [[Prefektúra|prefekt]] kňazského domu v Spišskej Kapitule.<ref name=":11">OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 54.</ref><ref name=":9" />[[Súbor:Sivá Brada, kaplnka sv. Kríža, 2020 02.jpg|náhľad|Kaplnka spolu s kamenným krížom a zastaveniami krížovej cesty]]S vznikom kaplnky sa spájajú [[zázrak]]y, ktoré sa udiali v kaplnke. Zápis kroniky kapitulských jezuitov z roku [[1675]] spomína: „''Keď si piati trpiaci na očné choroby privolávajúc svetlo umyli poškodené oči v posvätnej, ktorá vyviera uprostred kaplnky, začali vidieť''." Napriek tomu, že do polovice [[18. storočie|18. storočia]] prevláda púť, najmä chorých a mrzákov, s prosbou o uzdravenie ku Kaplnke svätého Františka Xaverského, od [[90. roky 17. storočia|90. rokov 17. storočia]] sa tieto púte postupne premiestnili ku Kaplnke svätého Kríža. Procesie sa konali každoročne s menšími prestávkami kvôli vojenským nepokojom a epidémiám. Veľké procesie s účasťou spišských prepoštov a okolitej [[Šľachta|šľachty]] sa uskutočnili v rokoch [[1691]], [[1696]], [[1698]], [[1699]], [[1702]] a [[1722]]. Od roku [[1695]] sa púte ku kaplnke spájajú s činnosťou kongregácie. Uskutočňovali sa dve hlavné procesie na sviatok Nájdenia svätého Kríža ([[3. máj]]) a Povýšenia svätého Kríža ([[14. september]]). V roku 1699 bola kaplnka prvýkrát opatrená odpustkami pre pútnikov.<ref name=":10" /> Prestavba kaplnky započala položením základného kameňa [[19. august|19. augusta]] [[1771]]. Kameň bol umiestený do základu záveru presbytéria. Kameň obsahoval nádobu s relikviami a pamätný nápis. Iniciátorom prestavby bol spišský kanonik Tomáš Watter, Po jeho smrti bol poverený páter Michael Frigeri. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej v 1773, ktorej bol členom prácu na prestavbe zanechal. V roku [[1779]] v prestavbe kaplnky na vlastné náklady pokračoval bývalý [[jezuita]] František Xaverský Makay. Kaplnka bola dokončená až v roku [[1782]]. Napriek dlhotrvajúcej prestavbe tradícia púti ku kaplnke na sviatky Nájdenia a Povýšenia svätého Kríža nijak neupadla. Záujem pútnikov a prispievateľov na prestavbu vzbudili odpustky, ktoré pre kaplnku vymohol prvý spišský biskup Karol Salbeck. Pútnikom ich udelil [[14. jún|14. júna]] [[1779]] pápež [[Pius VI.]] Význam kaplnky v priebehu posledných storočí upadol. Kaplnka bola po roku [[1989]] čiastočne opravená. Napriek tomu, že kaplnka ako jediná sakrálna stavba Spišského Jeruzalema slúži liturgickým účelom dodnes. Každoročne sa v nej slávi sviatok Povýšenia svätého Kríža. Oživená bola tradícia [[Krížová cesta|krížovej cesty]] od Kaplnky svätého Františka Xaverského ku Kaplnke svätého Kríža.<ref name=":11" /><ref name=":9" /> Kaplnka v koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje [[Golgota|Golgotu]] a Boží hrob (teda Ježiš Kristus umiera na kríži a Ukladanie Ježiša do hrobu).<ref name=":1" /><ref name=":0" /> === Božie muky === [[Súbor:Spišský Jeruzalem ZS božie muky 1b.jpg|náhľad|Jedna z božích múk neďaleko Spišskej Kapituly|vľavo]] [[Božie muky]] sú orientované na južnom a severnom okraji Pažice.<ref name=":0" /> V súčasnosti je ich sedem{{--}}južný okraj obsahuje tri a severný štyri. Božie muky boli postavené postupne okolo roku [[1675]].<ref name=":1" /> Ide o štvorboké kamenné a [[pilier]]e s [[Nika (architektúra)|nikou]]. Božie muky sú situované na vysokých [[Bralo|bralách]], aby pôsobili monumentálnym dojmom. Niky sú natočené pozdĺž ciest okolo Pažice z juhu a severu. Vo výklenku boli pravdepodobne umiestnené pašiové obrazy, obrazy Kristovho umučenia alebo zo života Krista. Pôvodné obrazy sa nezachovali (napr. Kristus na [[Olivová hora|Olivovej hore]], Kristus nesúci kríž, Bolestná [[Panna Mária]], [[Jozef Nazaretský|svätý Jozef]], [[Peter (apoštol)|svätý Peter]] a [[Ján Nepomucký|svätý Ján Nepomucký]]),<ref name=":4">''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 17{{--}}18.</ref> pretože v priebehu storočí boli viackrát vymenené. V roku [[1701]] sa spomína istý maliar Gašpar zo [[Spišské Podhradie|Spišského Podhradia]], ktorý namaľoval obraz pre jednu z božích múk. Okolo roku [[1900]] namaľoval nové obrazy istý maliar Springer z [[Levoča|Levoči]].<ref>''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 46.</ref> Božie muky symbolizujú pomyselné jeruzalemské hradby.<ref group="pozn." name=":0">Niektorí autori mylne interpretujú božie muky ako zastavenia [[Krížová cesta|krížovej cesty]].</ref><ref name=":0" /><ref name=":1" /> === Kaplnka svätého Jána Nepomuckého === [[Súbor:Kaplnka sv. Jána Nepomuckého 1.jpg|náhľad|Kaplnka svätého Jána Nepomuckého]] Kaplnka [[Ján Nepomucký|svätého Jána Nepomuckého]] je najväčšou kaplnkou na Pažici. Ide o rokokovú kaplnku s nepravidelným oktogonálným pôdorysom a polkruhovým presbytériom na východnej strane. Kaplnka je zaklenutá [[Kupola|kupolu]] a na bokoch pruskou klenbou. V interiéri sa nachádza tabuľa s nápisom zdôrazňujúci výber svätého Jána Nepomuckého ako jej patróna a dátum výstavby. V kaplnke bol oltár, ktorý sa však nezachoval.<ref name=":5" /><ref name=":6" /> Strecha má oktogonálnu kupolu s [[Lucerna (kupola)|lucernou]] na vrchu. Kaplnka bola postavená z iniciatívy posledného spišského prepošta Jozefa Karola Zbiška v rokoch [[1765]]{{--}}[[1766]].<ref group="pozn." name=":1">Cselényi uvádza rok [[1771]].</ref> Počas výstavby však vznikol spor medzi Spišskou Kapitulou, ktorá bola výlučným vlastníkom Pažice, a prepoštom Jozefom Karolo Zbiškom pre jeho svojvoľné konanie{{--}}aj keď išlo o sakrálnu stavbu. Napriek sporom bola kaplnka neskôr dokončená.<ref name=":7">OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 59{{--}}61.</ref> Prepošt Zbiško pre kaplnku v roku [[1771]] založil fundáciu, podľa ktorej sa v nej mala slúžiť dvakrát do mesiaca [[Omša (bohoslužba)|omša]] za zakladateľa kaplnky. Okolo roku [[1778]] púte ku kaplnke upadli. Kaplnku potom zasiahol [[blesk]] a bola poškodená strecha a pamätná tabuľa. V roku [[1796]] bola obnovená. Dodržiavanie fundácie pokračovalo ešte v roku [[1804]]. Okolo roku [[1849]] sa v blízkosti kaplnky utáborilo približne 3000 ruských [[Kozáci|Kozákov]] [[cár]]a [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláša I.]] Dvaja z nich sú pochovaní severne od kaplnky. Na jar v roku [[1935]] udrel do kaplnky opäť blesk a poškodil strechu. Ešte v tom roku bola strecha opravená. Okolo roku [[2010]] bola strecha kaplnky odcudzená a neskôr nahradená novou plechovou strechou.<ref name=":7" /> V roku [[2018]] bola do interiéru kaplnky umiestnená zmenšená kópia oltára svätého Jána Nepomuckého, ktorý pre kaplnku Kňazského seminára v Spišskej Kapitule v roku [[1944]] zhotovil [[Martin Benka]]. Kaplnka svätého Jána Nepomuckého pravdepodobne nesúvisí s konceptom Spišského Jeruzalema.<ref name=":4" /> Poloha kaplnky pri porovnaní s mapou starovekého Jeruzalema zodpovedá palácu Hasmoneovcov, ktorý sa však podľa [[Evanjelium (spisy)|evanjelia]] nespája s utrpením Ježiša Krista.<ref name=":1" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Kaplnka sv. Rozálie 4.jpg|alt=|Interiér Kaplnky svätej Rozálie Súbor:Kaplnka sv. Františka Xaverského 3.jpg|alt=|Oltárny obraz Apoteózy [[František Xaverský|svätého Františka Xaverského]], [[1668]], neznámy maliar, Kaplnka svätého Františka Xaverského Súbor:Kaplnka sv. Františka Xaverského 4.jpg|alt=|Zadná strana Kaplnky svätého Františka Xaverského Súbor:Spišský Jeruzalem VS božie muky 1.jpg|alt=|Jedna z božích múk na severnej strane neďaleko archeologickej lokality na Pažici Súbor:Spišský Jeruzalem VS božie muky 2.jpg|alt=|Jedna z božích múk v štvrtine Pažice na severnej strane Súbor:Spišský Jeruzalem VS božie muky 3.jpg|alt=|Jedna z božích múk v trištvrtine Pažice na severnej strane Súbor:Spišský Jeruzalem VS božie muky 4.jpg|alt=|Jedna z božích múk na severnej strane neďaleko Spišského salaša Súbor:Spišský Jeruzalem ZS božie muky 2a.jpg|alt=|Jedna z božích múk na južnej strane pri Kaplnke svätého Jána Nepomuckého Súbor:Kaplnka sv. Jána Nepomuckého 4.jpg|alt=|Zmenšená kópia oltára svätého Jána Nepomuckého (pôvodný oltár zhotovil v roku [[1944]] [[Martin Benka]], dnes sa nachádza v kaplnke Kňazského seminára v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]]), [[2018]], Kaplnka svätého Jána Nepomuckého Súbor:Spišské Podhradie 16Slovakia106.jpg|alt= Súbor:Spišský Jeruzalem 19 Slovakia1 (cropped).jpg|alt=|Symbol Spišského Jeruzalema </gallery> == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy |titul=Carta dei Sacri Monti, Calvari e Complessi devozionali europei |vydavateľ=Istituto Geografico De Agostini|miesto=Novara |rok=2001 |kapitola=Slovacchia}} * {{Citácia knihy |titul=Sacri monti: rivista di arte, conservazione, paesaggio e spiritualità dei sacri monti piemontesi e lombardi |editori=Elena De Filippis |vydavateľ=Riserva naturale speciale del Sacro monte di Varallo |miesto=Varallo |rok=2007 |zväzok=1 |typ zväzku=Vol. |kapitola zborník=Calvari e Vie Crucis in Slovacchia |strany=147{{--}}148}} * {{Citácia knihy |priezvisko=Moravčiková |meno=Henrieta |titul=Architektúra na Slovensku: stručné dejiny |vydavateľ=Slovart |miesto=Bratislava |rok=2006 |isbn=9788080850791 |strany=40{{--}}41 |priezvisko2=Dulla |meno2=Matúš |odkaz na autora=Henrieta Moravčíková |odkaz na autora2=Matúš Dulla}} * {{Citácia periodika |priezvisko=Olejník |meno=Vladimír |titul=Spišský Jeruzalem{{--}}Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí |periodikum=Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči |editori=Marián Soják, František Žifčák |vydavateľ=Spišský dejepisný spolok |miesto=Levoča |dátum=2019 |ročník=27 |isbn=978-80- 971553 |strany=111{{--}}148 |url=https://sdsle.sk/kniznica/rocenka-z-minulosti-spisa/ |dátum prístupu=14.8.2022}} == Pozri aj == == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Spišský Jeruzalem}} == Externé odkazy == * [https://spisskyjeruzalem.sk/ Oficiálna stránka Spišského Jeruzalema] g1lxag1lwib4tmiv8ufgp2us1gr5346 Web umenia 0 653911 7429894 7070072 2022-08-25T14:09:58Z Starekolena 8222 wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka | Meno = Web umenia | Obrázok = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Url = [https://www.webumenia.sk/ webumenia.sk] | Slogan = | Komerčná = nie | Typ stránky = kultúrny portál | Jazyk = [[slovenčina]], [[angličtina]], [[čeština]] | Registrácia = nepovinná | Licencia obsahu = individuálne | Vlastník = [[Slovenská národná galéria]] | Tvorca = [[Slovenská národná galéria]], lab.SNG | Spustenie = [[2015]] | Rating = | Poznámky = | Screenshot = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť screenshotu = | Popis screenshotu = }} [[Súbor:Otakar Štáfl - View from Rysy - O 1554 - Slovak National Gallery.jpg|náhľad|Otakar Štáfl: Pohľad z Rysov. Zdroj <nowiki>http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_1554</nowiki>]] '''Web umenia''' ('''webumenia.sk''') je [[Internetový katalóg|on-line katalóg]] výtvarných [[Umelecké dielo|umeleckých diel]] z dvanástich slovenských a troch českých galérií,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Web umenia|url=https://www.webumenia.sk/informacie|vydavateľ=web umenia|dátum prístupu=2020-08-03|jazyk=sk|korporácia=lab.SNG}}</ref> ktoré sú zaradené do '''Centrálneho katalógu''' diel.<ref name=":0">[https://www.sng.sk/sk/zbierky/centralny-katalog-diel Centrálny katalóg diel]</ref> Táto evidencia dokumentačných kariet diel spracúva a sprístupňovaním informácií o dielach výtvarného umenia v zbierkach galérií a múzeí na Slovensku vznikla ešte v 70. rokoch minulého storočia.<ref name=":0" /> Začiatkom 90. rokov obsahoval Centrálny katalóg cca 180 000 dokumentačných kariet<ref name=":0" /> a ako '''Informačný systém pre galérie - Centrálna evidencia diel výtvarného umenia''' (ISG - CEDVU) spravovaného SNG, kam prispievajú pracovníci jednotlivých galérií, sa stal dátovým zdrojom aj pre Web umenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Digitalizácia v prostredí galérií|url=http://www.culture.gov.sk/extdoc/1883/3_2_bahurinska_web|dátum vydania=2009-06-17|dátum prístupu=2020-08-03|vydavateľ=}}</ref> Web umenia vznikol ako riešenie pre verejné sprístupnenie digitalizácie slovenských umeleckých zbierok. Web umenia predstavený v roku 2015 vyvíja laboratórium [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] (SNG). Prostredníctvom webu umenia si môže verejnosť prezerať umelecké diela, u [[Voľné dielo|voľných diel]] sťahovať digitálne kópie v tlačovej kvalite, prípadne objednať a zaplatiť ich tlač v SNG.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z webumenia.sk si môžete stiahnuť obrazy ako reprodukcie|url=https://www.omediach.com/internet/6867-z-webumeniask-si-mozete-stiahnut-obrazy-ako-reprodukcie|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Z dôvodu rekonštrukcie budovy SNG je v roku 2022 služba tlačených reprodukcií dočasne nedostupná. Tlačené reprodukcie si treba prevziať osobne a stoja od 28 po 60eur za kus.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Web umenia|url=https://www.webumenia.sk/reprodukcie|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> Digitálne reprodukcie diel chránených [[Autorský zákon|autorským zákonom]] (zvyčajne počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti) SNG neposkytuje diela ani na všeobecné súkromné účely ako sú dekorácia (len pre vlastné účely) alebo dar.<ref name=":1" /> Pri vypisovaní objednávky je potrebné uviesť účel na výskumné, edukačné účely a uviesť o ňom aj podrobnejšie informácie.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=objednávka|url=https://www.webumenia.sk/objednavka|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> "Na základe Vami uvedených informácií vytvorí SNG písomný súhlas s využitím digitálnej reprodukcie iba na predmetný účel – je to legislatívna ochrana tak pre Vás ako aj pre nás."<ref name=":2" /> Na výskumný účel (školské a vedecké práce, biografie) a edukačný účel (vzdelávacie pomôcky) poskytuje SNG reprodukcie zväčša bezplatne. Pre komerčný účel (publikácie, produkty, propagačné materiály) sa cena odvíja od viacerých faktorov a hodnotí sa individuálne. Pri jednotlivých dielach sú podľa ochrany ich práv a rozlíšenia 1 až 4 možnosti * so zoomom majú rozlíšenie 5 000 bodov v dlhšom smere * pridať medzi obľúbené (pri každom diele) * objednať reprodukciu * stiahnuť (len voľné, ak majú značku zoom, potom s rozlíšením 5 000 bodov v dlhšom smere) == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/157135/robte-si-s-umenim-co-chcete/ Spustili nový Web umenia – robte si s dielami, čo chcete] – článok v [[Denník N|Denníku N]] * [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/358240-web-umenia-zavidia-sng-aj-v-cesku/ Web umenia závidia SNG aj v Česku] – článok v denníku [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] [[Kategória:Katalógy]] [[Kategória:Slovenské webové stránky]] [[Kategória:Kultúra na Slovensku]] [[Kategória:Galérie na Slovensku]] [[Kategória:Kultúrne dedičstvo]] [[Kategória:Digitalizácia]] qrp10wqphxi74l36iwlr3r21y82pzu9 7429896 7429894 2022-08-25T14:23:48Z Starekolena 8222 ešte drobné vylepšenia. wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka | Meno = Web umenia | Obrázok = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Url = [https://www.webumenia.sk/ webumenia.sk] | Slogan = | Komerčná = nie | Typ stránky = kultúrny portál | Jazyk = [[slovenčina]], [[angličtina]], [[čeština]] | Registrácia = nepovinná | Licencia obsahu = individuálne | Vlastník = [[Slovenská národná galéria]] | Tvorca = [[Slovenská národná galéria]], lab.SNG | Spustenie = [[2015]] | Rating = | Poznámky = | Screenshot = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť screenshotu = | Popis screenshotu = }} [[Súbor:Otakar Štáfl - View from Rysy - O 1554 - Slovak National Gallery.jpg|náhľad|Otakar Štáfl: Pohľad z Rysov. Zdroj <nowiki>http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_1554</nowiki>]] '''Web umenia''' ('''webumenia.sk''') je [[Internetový katalóg|on-line katalóg]] výtvarných [[Umelecké dielo|umeleckých diel]] zo slovenských a českých galérií,<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Web umenia {{!}} Informácie|url=https://www.webumenia.sk/informacie|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> ktoré sú zaradené do '''Centrálneho katalógu''' diel.<ref name=":0">[https://www.sng.sk/sk/zbierky/centralny-katalog-diel Centrálny katalóg diel]</ref> == História == Táto evidencia Centrálneho katalógu dokumentačných kariet diel spracúva a sprístupňovaním informácií o dielach výtvarného umenia v zbierkach galérií a múzeí na Slovensku, vznikla ešte v 70. rokoch minulého storočia.<ref name=":0" /> Začiatkom 90. rokov obsahoval Centrálny katalóg cca 180 000 dokumentačných kariet<ref name=":0" /> a ako '''Informačný systém pre galérie - Centrálna evidencia diel výtvarného umenia''' (ISG - CEDVU) spravovaného SNG, kam prispievajú pracovníci jednotlivých galérií, sa stal dátovým zdrojom aj pre Web umenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Digitalizácia v prostredí galérií|url=http://www.culture.gov.sk/extdoc/1883/3_2_bahurinska_web|dátum vydania=2009-06-17|dátum prístupu=2020-08-03|vydavateľ=}}</ref> == Zapojené galérie<ref name=":3" /> == V dobe vzniku (2015) bolo najprv zapojených dvanástich slovenských a tri české galérie. V roku 2022 ich už bolo spolu 21. # Slovenská národná galéria # Oravská galéria v Dolnom Kubíne # Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch # Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši # Galéria mesta Bratislavy # Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne # Nitrianska galéria # Stredoslovenská galéria # Galéria umelcov Spiša # Východoslovenská galéria # Tatranská galéria # Považská galéria umenia # Šarišská galéria v Prešove # Kysucká galéria v Oščadnici # Moravská galerie # Památník národního písemnictví # Galerie moderního umění v Roudnici nad Labem # Galerie moderního umění v Hradci Králové # Turčianska galéria # Galéria Jána Koniarka # Múzeum Vojtecha Löfflera == Používanie web umenia verejnosťou == Web umenia vznikol ako riešenie pre verejné sprístupnenie digitalizácie slovenských umeleckých zbierok. Web umenia predstavený v roku 2015 vyvíja laboratórium [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] (SNG). Prostredníctvom webu umenia si môže verejnosť prezerať umelecké diela, u [[Voľné dielo|voľných diel]] sťahovať digitálne kópie v tlačovej kvalite, prípadne objednať a zaplatiť ich tlač v SNG.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z webumenia.sk si môžete stiahnuť obrazy ako reprodukcie|url=https://www.omediach.com/internet/6867-z-webumeniask-si-mozete-stiahnut-obrazy-ako-reprodukcie|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Z dôvodu rekonštrukcie budovy SNG je v roku 2022 služba tlačených reprodukcií dočasne nedostupná. Tlačené reprodukcie si treba prevziať osobne a stoja od 28 po 60eur za kus.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Web umenia {{!}} Reprodukcie|url=https://www.webumenia.sk/reprodukcie|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> Digitálne reprodukcie diel chránených [[Autorský zákon|autorským zákonom]] (zvyčajne počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti) SNG neposkytuje diela ani na všeobecné súkromné účely ako sú dekorácia (len pre vlastné účely) alebo dar.<ref name=":1" /> Pri vypisovaní objednávky je potrebné uviesť účel na výskumné, edukačné účely a uviesť o ňom aj podrobnejšie informácie.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Webumenia {{!}} Objednávka|url=https://www.webumenia.sk/objednavka|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> "Na základe Vami uvedených informácií vytvorí SNG písomný súhlas s využitím digitálnej reprodukcie iba na predmetný účel – je to legislatívna ochrana tak pre Vás ako aj pre nás."<ref name=":2" /> Na výskumný účel (školské a vedecké práce, biografie) a edukačný účel (vzdelávacie pomôcky) poskytuje SNG reprodukcie zväčša bezplatne. Pre komerčný účel (publikácie, produkty, propagačné materiály) sa cena odvíja od viacerých faktorov a hodnotí sa individuálne. === Možnosti === Pri jednotlivých dielach sú podľa ochrany ich práv a rozlíšenia 1 až 4 možnosti * so zoomom majú rozlíšenie 5 000 [[Pixel (grafika)|obrazových bodov]] v dlhšom smere * pridať medzi obľúbené (pri každom diele) * objednať reprodukciu * stiahnuť (len voľné, ak majú značku zoom, potom s rozlíšením 5 000 bodov v dlhšom smere) == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/157135/robte-si-s-umenim-co-chcete/ Spustili nový Web umenia – robte si s dielami, čo chcete] – článok v [[Denník N|Denníku N]] * [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/358240-web-umenia-zavidia-sng-aj-v-cesku/ Web umenia závidia SNG aj v Česku] – článok v denníku [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] [[Kategória:Katalógy]] [[Kategória:Slovenské webové stránky]] [[Kategória:Kultúra na Slovensku]] [[Kategória:Galérie na Slovensku]] [[Kategória:Kultúrne dedičstvo]] [[Kategória:Digitalizácia]] 7cvlr6xdukn3wk7t1rv4o3i4vnul0bo 7429898 7429896 2022-08-25T14:30:01Z Starekolena 8222 nadpisy a galerie wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka | Meno = Web umenia | Obrázok = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Url = [https://www.webumenia.sk/ webumenia.sk] | Slogan = | Komerčná = nie | Typ stránky = kultúrny portál | Jazyk = [[slovenčina]], [[angličtina]], [[čeština]] | Registrácia = nepovinná | Licencia obsahu = individuálne | Vlastník = [[Slovenská národná galéria]] | Tvorca = [[Slovenská národná galéria]], lab.SNG | Spustenie = [[2015]] | Rating = | Poznámky = | Screenshot = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť screenshotu = | Popis screenshotu = }} [[Súbor:Otakar Štáfl - View from Rysy - O 1554 - Slovak National Gallery.jpg|náhľad|Otakar Štáfl: Pohľad z Rysov. Zdroj <nowiki>http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_1554</nowiki>]] '''Web umenia''' ('''webumenia.sk''') je [[Internetový katalóg|on-line katalóg]] výtvarných [[Umelecké dielo|umeleckých diel]] zo slovenských a českých galérií,<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Web umenia {{!}} Informácie|url=https://www.webumenia.sk/informacie|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> ktoré sú zaradené do '''Centrálneho katalógu''' diel,<ref name=":0">[https://www.sng.sk/sk/zbierky/centralny-katalog-diel Centrálny katalóg diel]</ref> ktorý spravuje [[Slovenská národná galéria]]. == História a poslanie == Evidencia Centrálneho katalógu dokumentačných kariet diel spracúva a sprístupňovaním informácií o dielach výtvarného umenia v zbierkach galérií a múzeí na Slovensku, vznikla ešte v 70. rokoch minulého storočia.<ref name=":0" /> Začiatkom 90. rokov obsahoval Centrálny katalóg cca 180 000 dokumentačných kariet<ref name=":0" /> a ako '''Informačný systém pre galérie - Centrálna evidencia diel výtvarného umenia''' (ISG - CEDVU) spravovaného Slovenská národná galéria (SNG), kam prispievajú pracovníci jednotlivých galérií, sa stal dátovým zdrojom aj pre Web umenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Digitalizácia v prostredí galérií|url=http://www.culture.gov.sk/extdoc/1883/3_2_bahurinska_web|dátum vydania=2009-06-17|dátum prístupu=2020-08-03|vydavateľ=}}</ref> == Zapojené galérie<ref name=":3" /> == V dobe vzniku (2015) bolo najprv zapojených dvanástich slovenských a tri české galérie. V roku 2022 ich už bolo spolu 21. # Slovenská národná galéria # Oravská galéria v Dolnom Kubíne # Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch # Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši # Galéria mesta Bratislavy # Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne # Nitrianska galéria # Stredoslovenská galéria # Galéria umelcov Spiša # Východoslovenská galéria # Tatranská galéria # Považská galéria umenia # Šarišská galéria v Prešove # Kysucká galéria v Oščadnici # Moravská galerie # Památník národního písemnictví # Galerie moderního umění v Roudnici nad Labem # Galerie moderního umění v Hradci Králové # Turčianska galéria # Galéria Jána Koniarka # Múzeum Vojtecha Löfflera == Používanie web umenia verejnosťou == Web umenia vznikol ako riešenie pre verejné sprístupnenie digitalizácie slovenských umeleckých zbierok. Web umenia predstavený v roku 2015 vyvíja laboratórium (LAB.SNG). Prostredníctvom webu umenia si môže verejnosť prezerať umelecké diela, u [[Voľné dielo|voľných diel]] sťahovať digitálne kópie v tlačovej kvalite, prípadne objednať a zaplatiť ich tlač v SNG.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z webumenia.sk si môžete stiahnuť obrazy ako reprodukcie|url=https://www.omediach.com/internet/6867-z-webumeniask-si-mozete-stiahnut-obrazy-ako-reprodukcie|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Z dôvodu rekonštrukcie budovy SNG je v roku 2022 služba tlačených reprodukcií dočasne nedostupná. Tlačené reprodukcie si treba prevziať osobne a stoja od 28 po 60 eur za kus.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Web umenia {{!}} Reprodukcie|url=https://www.webumenia.sk/reprodukcie|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> Digitálne reprodukcie diel chránených [[Autorský zákon|autorským zákonom]] (zvyčajne počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti) SNG neposkytuje ani na (všeobecné) súkromné účely ako sú dekorácia (len pre vlastné účely) alebo dar.<ref name=":1" /> Pri vypisovaní objednávky je preto potrebné uviesť účel napríklad na výskumné, edukačné účely a uviesť o ňom aj podrobnejšie informácie.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Webumenia {{!}} Objednávka|url=https://www.webumenia.sk/objednavka|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> <blockquote>"Na základe Vami uvedených informácií vytvorí SNG písomný súhlas s využitím digitálnej reprodukcie iba na predmetný účel – je to legislatívna ochrana tak pre Vás ako aj pre nás."<ref name=":2" /> </blockquote>Na výskumný účel (školské a vedecké práce, biografie) a edukačný účel (vzdelávacie pomôcky) poskytuje SNG reprodukcie zväčša bezplatne. Pre komerčný účel (publikácie, produkty, propagačné materiály) sa cena odvíja od viacerých faktorov a hodnotí sa individuálne.<ref name=":1" /> === Možnosti === Pri jednotlivých dielach sú podľa ochrany ich práv a rozlíšenia 1 až 4 možnosti * so zoomom majú rozlíšenie 5 000 [[Pixel (grafika)|obrazových bodov]] v dlhšom smere * pridať medzi obľúbené (pri každom diele) * objednať reprodukciu * stiahnuť (len voľné, ak majú značku zoom, potom s rozlíšením 5 000 bodov v dlhšom smere) == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/157135/robte-si-s-umenim-co-chcete/ Spustili nový Web umenia – robte si s dielami, čo chcete] – článok v [[Denník N|Denníku N]] * [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/358240-web-umenia-zavidia-sng-aj-v-cesku/ Web umenia závidia SNG aj v Česku] – článok v denníku [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] [[Kategória:Katalógy]] [[Kategória:Slovenské webové stránky]] [[Kategória:Kultúra na Slovensku]] [[Kategória:Galérie na Slovensku]] [[Kategória:Kultúrne dedičstvo]] [[Kategória:Digitalizácia]] mz9328s7xur1y7ttvehfiznt70taz8j 7429931 7429898 2022-08-25T15:48:44Z Starekolena 8222 /* Externé odkazy */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka | Meno = Web umenia | Obrázok = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Url = [https://www.webumenia.sk/ webumenia.sk] | Slogan = | Komerčná = nie | Typ stránky = kultúrny portál | Jazyk = [[slovenčina]], [[angličtina]], [[čeština]] | Registrácia = nepovinná | Licencia obsahu = individuálne | Vlastník = [[Slovenská národná galéria]] | Tvorca = [[Slovenská národná galéria]], lab.SNG | Spustenie = [[2015]] | Rating = | Poznámky = | Screenshot = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť screenshotu = | Popis screenshotu = }} [[Súbor:Otakar Štáfl - View from Rysy - O 1554 - Slovak National Gallery.jpg|náhľad|Otakar Štáfl: Pohľad z Rysov. Zdroj <nowiki>http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_1554</nowiki>]] '''Web umenia''' ('''webumenia.sk''') je [[Internetový katalóg|on-line katalóg]] výtvarných [[Umelecké dielo|umeleckých diel]] zo slovenských a českých galérií,<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Web umenia {{!}} Informácie|url=https://www.webumenia.sk/informacie|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> ktoré sú zaradené do '''Centrálneho katalógu''' diel,<ref name=":0">[https://www.sng.sk/sk/zbierky/centralny-katalog-diel Centrálny katalóg diel]</ref> ktorý spravuje [[Slovenská národná galéria]]. == História a poslanie == Evidencia Centrálneho katalógu dokumentačných kariet diel spracúva a sprístupňovaním informácií o dielach výtvarného umenia v zbierkach galérií a múzeí na Slovensku, vznikla ešte v 70. rokoch minulého storočia.<ref name=":0" /> Začiatkom 90. rokov obsahoval Centrálny katalóg cca 180 000 dokumentačných kariet<ref name=":0" /> a ako '''Informačný systém pre galérie - Centrálna evidencia diel výtvarného umenia''' (ISG - CEDVU) spravovaného Slovenská národná galéria (SNG), kam prispievajú pracovníci jednotlivých galérií, sa stal dátovým zdrojom aj pre Web umenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Digitalizácia v prostredí galérií|url=http://www.culture.gov.sk/extdoc/1883/3_2_bahurinska_web|dátum vydania=2009-06-17|dátum prístupu=2020-08-03|vydavateľ=}}</ref> Online databáza diel zo zbierok slovenských galérií fungovala už od roku 2010<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spustili nový Web umenia – robte si s dielami, čo chcete|url=https://dennikn.sk/157135/robte-si-s-umenim-co-chcete/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-06-11|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK|meno=Jana|priezvisko=Močková}}</ref> avšak v roku 2015 ho s vylepšeným systémom vyhľadávania a triedenia SNG prezentovala ako nový "Web umenia".<ref name=":4" /><ref name=":5" /> == Zapojené galérie<ref name=":3" /> == V dobe vzniku (2015) bolo najprv zapojených dvanástich slovenských a tri české galérie. V roku 2022 ich už bolo spolu 21. # Slovenská národná galéria # Oravská galéria v Dolnom Kubíne # Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch # Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši # Galéria mesta Bratislavy # Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne # Nitrianska galéria # Stredoslovenská galéria # Galéria umelcov Spiša # Východoslovenská galéria # Tatranská galéria # Považská galéria umenia # Šarišská galéria v Prešove # Kysucká galéria v Oščadnici # Moravská galerie # Památník národního písemnictví # Galerie moderního umění v Roudnici nad Labem # Galerie moderního umění v Hradci Králové # Turčianska galéria # Galéria Jána Koniarka # Múzeum Vojtecha Löfflera == Používanie web umenia verejnosťou == Web umenia vznikol ako riešenie pre verejné sprístupnenie digitalizácie slovenských umeleckých zbierok. Web umenia predstavený v roku 2015 vyvíja laboratórium (LAB.SNG). Prostredníctvom webu umenia si môže verejnosť prezerať umelecké diela, u [[Voľné dielo|voľných diel]] sťahovať digitálne kópie v tlačovej kvalite, prípadne objednať a zaplatiť ich tlač v SNG.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z webumenia.sk si môžete stiahnuť obrazy ako reprodukcie|url=https://www.omediach.com/internet/6867-z-webumeniask-si-mozete-stiahnut-obrazy-ako-reprodukcie|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Z dôvodu rekonštrukcie budovy SNG je v roku 2022 služba tlačených reprodukcií dočasne nedostupná. Tlačené reprodukcie si treba prevziať osobne a stoja od 28 po 60 eur za kus.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Web umenia {{!}} Reprodukcie|url=https://www.webumenia.sk/reprodukcie|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> Digitálne reprodukcie diel chránených [[Autorský zákon|autorským zákonom]] (zvyčajne počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti) SNG neposkytuje ani na (všeobecné) súkromné účely ako sú dekorácia (len pre vlastné účely) alebo dar.<ref name=":1" /> Pri vypisovaní objednávky je preto potrebné uviesť účel napríklad na výskumné, edukačné účely a uviesť o ňom aj podrobnejšie informácie.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Webumenia {{!}} Objednávka|url=https://www.webumenia.sk/objednavka|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> <blockquote>"Na základe Vami uvedených informácií vytvorí SNG písomný súhlas s využitím digitálnej reprodukcie iba na predmetný účel – je to legislatívna ochrana tak pre Vás ako aj pre nás."<ref name=":2" /> </blockquote>Na výskumný účel (školské a vedecké práce, biografie) a edukačný účel (vzdelávacie pomôcky) poskytuje SNG reprodukcie zväčša bezplatne. Pre komerčný účel (publikácie, produkty, propagačné materiály) sa cena odvíja od viacerých faktorov a hodnotí sa individuálne.<ref name=":1" /> === Možnosti === Pri jednotlivých dielach sú podľa ochrany ich práv a rozlíšenia 1 až 4 možnosti * so zoomom majú rozlíšenie 5 000 [[Pixel (grafika)|obrazových bodov]] v dlhšom smere * pridať medzi obľúbené (pri každom diele) * objednať reprodukciu * stiahnuť (len voľné, ak majú značku zoom, potom s rozlíšením 5 000 bodov v dlhšom smere) == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * https://www.webumenia.sk/ * [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/358240-web-umenia-zavidia-sng-aj-v-cesku/ Web umenia závidia SNG aj v Česku] – článok v denníku [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] [[Kategória:Katalógy]] [[Kategória:Slovenské webové stránky]] [[Kategória:Kultúra na Slovensku]] [[Kategória:Galérie na Slovensku]] [[Kategória:Kultúrne dedičstvo]] [[Kategória:Digitalizácia]] amvawqmxhoq8on7hqy075stxxdhifvo Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia 4 656924 7430034 7429721 2022-08-26T07:01:22Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' style='width:100%' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q65321|Q65321]] | [[Súbor:Wolfgang Petersen - Poseidon Premiere.jpg|center|75px]] | [[Wolfgang Petersen]] | 1941-03-14 | 2022-08-12 | | [[filmový režisér]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]'' | | [[Nemecko]] | ''[[:d:Q4174|Emden]]'' | ''[[:d:Q846426|Brentwood]]'' | |- | [[:d:Q234610|Q234610]] | [[Súbor:Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Anne Hecheová|Anne Heche]] | 1969-05-25 | 2022-08-11 | americká herečka | [[herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[filmový režisér]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q777153|Aurora]]'' | [[Los Angeles]] | |- | [[:d:Q185165|Q185165]] | [[Súbor:Olivia Newton John op Schiphol, Bestanddeelnr 930-0131 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Olivia Newton-Johnová]] | 1948-09-26 | 2022-08-08 | | [[pesničkár]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q55960555|recording artist]]'' | | [[Austrália (štát)|Austrália]] | [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] | ''[[:d:Q2223280|Santa Ynez Valley]]'' | |- | [[:d:Q257423|Q257423]] | [[Súbor:J.Em. Jozef kardinál Tomko.jpg|center|75px]] | [[Jozef Tomko]] | 1924-03-11 | 2022-08-08 | slovenský kardinál a arcibiskup | [[spisovateľ]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]'' | [[Kardinál]]<br/>''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q48629921|katolícky arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q104089205|Grand Chancellor of the Pontifical Urbaniana University]]'' | [[Slovensko]] | [[Udavské]] | [[Rím]] | [[Dóm svätej Alžbety]] |- | [[:d:Q1373550|Q1373550]] | [[Súbor:Vaclavicek 2015.jpg|center|75px]] | [[Rostislav Václavíček]] | 1946-12-07 | 2022-08-07 | | ''[[:d:Q937857|futbalista]]'' | | [[Česko-Slovensko]] | [[Vrahovice]] | [[Brno]] | |- | [[:d:Q488043|Q488043]] | [[Súbor:1975 CPA 4445 Crop Filipchenko.jpg|center|75px]] | [[Anatolij Vasilievič Filipčenko]] | 1928-02-26 | 2022-08-07 | | [[pilot]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>[[spisovateľ]] | | [[Rusko]]<br/>[[Sovietsky zväz]] | ''[[:d:Q4153831|Davydovka]]'' | [[Hviezdne mestečko]]<br/>[[Moskovská oblasť]] | |- | [[:d:Q2439897|Q2439897]] | | [[Lucien Kroll]] | 1927-03-13 | 2022-08-02 | | [[architekt]]<br/>''[[:d:Q11774202|essayist]]''<br/>''[[:d:Q131062|urban planner]]'' | | [[Belgicko]] | ''[[:d:Q9005|Brussels metropolitan area]]'' | [[Brusel]] | |- | [[:d:Q112386959|Q112386959]] | | [[Karol Rosmány]] | 1937 | 2022-07-30 | | [[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]'' | | | | | |- | [[:d:Q254038|Q254038]] | [[Súbor:Nichelle Nichols by Gage Skidmore.jpg|center|75px]] | [[Nichelle Nicholsová]] | 1932-12-28 | 2022-07-30 | americká herečka | ''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[herec]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q5716684|tanečník]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q2361139|Robbins]]'' | ''[[:d:Q985526|Silver City]]'' | |- | [[:d:Q113344024|Q113344024]] | | [[Lisa-Maria Kellermayrová|Lisa-Maria Kellermayr]] | 1985 | 2022-07-29 | rakúska lekárka | [[lekár]] | | [[Rakúsko]] | | [[Seewalchen am Attersee]] | |- | [[:d:Q92628|Q92628]] | [[Súbor:2012-06-15 Juris Hartmanis (35414382405).jpg|center|75px]] | [[Juris Hartmanis]] | 1928-07-05 | 2022-07-29 | | [[matematik]]<br/>''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]'' | ''[[:d:Q4182948|head of department]]'' | [[Lotyšsko]]<br/>[[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Riga]] | | |- | [[:d:Q108732570|Q108732570]] | | [[Ondrej Demáček]] | 1940 | 2022-07-28 | slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ matematiky a informatiky | ''[[:d:Q5758653|stredoškolský učiteľ]]''<br/>''[[:d:Q29182003|mathematics teacher]]''<br/>''[[:d:Q112978310|computer science teacher]]'' | | | [[Považská Bystrica]] | [[Bratislava]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] m5uff0p5cdyjm03ph4q5tqubd4d0p2s Redaktor:KingisNitro/pieskovisko 2 663395 7429900 7425915 2022-08-25T14:47:38Z KingisNitro 91359 /* Články na opravu/kontrolu */ wikitext text/x-wiki Na tejto stránke je zoznam vecí, ktoré mám v pláne / na ktorých aktuálne pracujem. Zároveň je to repozitár odkazov, na ktoré som narazil a mohli by sa mi v budúcnosti hodiť. == Články na opravu/kontrolu == * <s>[[Triesloviny]] - triesloviny,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kyselina tanínová|url=https://botanic.sk/slovnik-pojmov/kyselina-taninova|vydavateľ=botanic.sk|dátum prístupu=2022-06-07|priezvisko=Botanic.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Flavonoidy a Triesloviny - účinné látky buniek, dôležité pre naše zdravie {{!}} Zdravie {{!}} Články|url=https://fitastyl.sk/clanky/zdravie/flavonoidy-a-triesloviny-ucinne-latky-buniek-dolezite-pre-nase-zdravie|vydavateľ=FIT štýl|dátum vydania=2017-08-10|dátum prístupu=2022-06-07|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Triesloviny|url=https://botanic.sk/slovnik-pojmov/triesloviny|vydavateľ=botanic.sk|dátum prístupu=2022-06-07|priezvisko=Botanic.sk}}</ref> katechíny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KATECHINY (zdroj: Čajovník čínský - Camellia sinensis L.)|url=https://www.nutrion.cz/info/detail.php?idzb=126-katechiny-zdroj-cajovnik-cinsky-camellia-sinensis-l|vydavateľ=www.nutrion.cz|dátum prístupu=2022-06-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katechiny|url=https://www.medaprex.cz/slovnik-pojmu/katechiny-a2482|vydavateľ=www.medaprex.cz|dátum prístupu=2022-06-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katechiny|url=https://www.celostnimedicina.cz/katechiny.htm|dátum vydania=2009-07-01|dátum prístupu=2022-06-07|jazyk=cs}}</ref></s> {{Hotovo}} *[[Hmotnostná spektrometria]] *[[Analytická chémia]] *[[Hydroxid]] (anión vs. zlúčenina) *[[Sulfitreduktáza]] - EC 1.8.99.1 je zmazané a presuné na iné dve EC *<s>Potreba rozlíšiť stránky [[1. skupina]] a [[2. skupina]] od [[Alkalický kov]] a [[Kov alkalických zemín]] (podskupiny nezahŕňajú H, Be, Mg)</s> {{Hotovo}} == Čiastočné preložené na neskoršie doplnenie == * [[Indigo (chemická látka)]] * [[Ribozým]] * [[Enzýmový inhibítor]] * [[Metaloproteín]] * [[Gibbsova voľná energia]] == Plánované články == * doprekladať: ** [[Šablóna:Sacharidy|sacharidy]] ** [[Šablóna:Nukleové kyseliny|nukleotidy]] ** [[Šablóna:Nukleotidsacharidy|nukleotidsacharidy]] ** <s>[[Šablóna:Intermediáty nukleotidových metabolizmov|intermediáty nukleotidových metabolizmov]]</s> {{Hotovo}} ** [[Šablóna:Enzýmové kofaktory|kofaktory]] ** [[Šablóna:Funkčné skupiny|funkčné skupiny]] ** [[Šablóna:Kyseliny a zásady|acidobázické vlastnosti]] ** [[Šablóna:Chemická väzba|chemické väzby]] ** [[Šablóna:Molekulárna geometria|molekulárna geometria]] ** ... * <s>[[nemevalonátová dráha]]</s> {{Hotovo}} * GABA skrat<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vplyv environmentálnych faktorov na fyziológiu a vývoj Trichoderma spp.|url=https://www.preveda.sk/en/prispevok/vplyv-environmentalnych-faktorov-na-fyziologiu-vyvoj-trichoderma-spp|vydavateľ=Preveda|dátum vydania=2019-04-17|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Molnárová|meno=Noémi|titul=Vplyv zdrojov dusíka a pH na fyziológiu a vývoj ''Trichoderma atroviride''|url=https://www.preveda.sk/sites/default/files/articles/presentation/sw7lcjxm6ye2ybvubfje.pdf|dátum prístupu=2022/08/11|priezvisko2=Kryštofová|meno2=Svetlana}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Recent Advances in the Photoautotrophic Metabolism of Cyanobacteria: Biotechnological Implications|url=https://www.mdpi.com/2075-1729/10/5/71|periodikum=Life|dátum=2020-05-19|dátum prístupu=2022-08-11|ročník=10|číslo=5|strany=71|issn=2075-1729|doi=10.3390/life10050071|jazyk=en|meno=Théo|priezvisko=Veaudor|meno2=Victoire|priezvisko2=Blanc-Garin|meno3=Célia|priezvisko3=Chenebault}}</ref> * pufry, indikátory * rôzne izomérie * chemické názvoslovie == Rôzne odkazy, ktoré by sa mohli hodiť == * chemické: ** acidobázické: *** amfotérna látka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=amfotérna látka|url=https://beliana.sav.sk/heslo/amfoterna-latka|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2022-01-08|jazyk=sk}}</ref> *** acidobázické reakcie a pKa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How To Use a pKa Table|url=https://www.masterorganicchemistry.com/2010/09/29/how-to-use-a-pka-table/|dátum vydania=2010-09-29|dátum prístupu=2022-01-08|jazyk=en-US}}</ref> *** názvy indikátorov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=E-SHOP LABORATÓRNA TECHNIKA|url=https://www.fisherww.sk/|vydavateľ=www.fisherww.sk|dátum prístupu=2022-01-14}}</ref> a iných chemikálií<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eshop - Centralchem - chemická obchodná spoločnosť|url=https://www.centralchem.sk/eshop/indikator/|vydavateľ=www.centralchem.sk|dátum prístupu=2022-01-14}}</ref> **názvoslovie chemických vzorcov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Organická chemie {{!}} E-ChemBook :: Multimediální učebnice chemie|url=http://www.e-chembook.eu/organicka-chemie|vydavateľ=www.e-chembook.eu|dátum prístupu=2022-01-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chemické vzorce organických sloučenin|url=https://eluc.kr-olomoucky.cz/verejne/lekce/2371|vydavateľ=eluc.kr-olomoucky.cz|dátum prístupu=2022-01-04}}</ref> - racionálny,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2.1 Písanie štruktúrnych vzorcov - ppt κατέβασμα|url=https://slideplayer.gr/slide/14838692/|vydavateľ=slideplayer.gr|dátum prístupu=2022-01-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kolář|meno=Karel|titul=RACIONÁLNÍ VZORCE A VÝUKA ORGANICKÉ CHEMIE|url=https://bichez.pedf.cuni.cz/archive/2014/c4.pdf|dátum vydania=2014/4|dátum prístupu=4.1.2022|priezvisko2=Myška|meno2=Karel|vydavateľ=Časopis Biologie-Chemie-Zeměpis}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cykloalkany / Charakteristika, názvosloví a fyzikální vlastnosti|url=https://eluc.kr-olomoucky.cz/verejne/lekce/2388|vydavateľ=eluc.kr-olomoucky.cz|dátum prístupu=2022-01-04}}</ref> čiarový? UK, org. chem. *biochemické: **syntéza terpénov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Úvod do studia terpenů|url=https://is.muni.cz/th/bn5mu/|dátum vydania=2018|dátum prístupu=2022-01-04|meno=Veronika|priezvisko=Přikrylová}}</ref> **bioenergetika, spätná väzba<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jancura|meno=Daniel|titul=Bioenergetika|url=https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/pf/bioenergetika.pdf|dátum prístupu=2022/07/31|meno2=Erik|priezvisko2=Sedlák}}</ref> **nukleozidmonofosfátkinázy<ref>{{Citácia periodika|titul=Phosphorylation of nucleosides and nucleoside analogs by mammalian nucleoside monophosphate kinases|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0163725800000486|periodikum=Pharmacology & Therapeutics|dátum=2000-08|dátum prístupu=2022-07-31|ročník=87|číslo=2-3|strany=189–198|doi=10.1016/S0163-7258(00)00048-6|jazyk=en|meno=An R.|priezvisko=Van Rompay|meno2=Magnus|priezvisko2=Johansson|meno3=Anna|priezvisko3=Karlsson}}</ref> **nukleotidy - <s>wyozín<ref>http://www.chtf.stuba.sk/~szolcsanyi/education/files/Chemia%20heterocyklickych%20zlucenin/Prednaska%208/Prednaska%208.pdf</ref>, wybutozín</s> a wybutoxozín<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Analógy oligonukleotidov cielené proti ľudskému LMNA - EP 2788487|url=https://wbr.indprop.gov.sk/WebRegistre/EPPatentPreSR/Detail/12805882.3|vydavateľ=wbr.indprop.gov.sk|dátum prístupu=2022-02-11}}</ref> **BCAA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výhody BCAA - aminokyselín s rozvetveným reťazcom|url=https://bestbody.sk/vyhody-bcaa/|dátum vydania=2019-06-12|dátum prístupu=2022-05-28|jazyk=sk-SK}}</ref> **sacharidy iné zaujímavé veci<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Praktické cvičenia z biochémie|url=https://unibook.upjs.sk/sk/chemia/1411-prakticke-cvicenia-z-biochemie|vydavateľ=Unibook - E-shop UPJŠ|dátum prístupu=2022-02-13|jazyk=sk|priezvisko=Sedlák|meno=Erik|meno2=Rastislav|priezvisko2=Varhač|priezvisko3=Danko|meno3=Patrik|dátum vydania=2020|strany=76}}</ref> **článok o B12<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Petrleničová|meno=Darina|titul=Neurologické komplikácie prehliadnutej hypovitaminózy B12 pri Crohnovej chorobe|url=https://www.neurologiepropraxi.cz/artkey/neu-201401-0008_Neurologicke_komplikacie_prehliadnutej_hypovitaminozy_B12_pri_Crohnovej_chorobe.php|dátum vydania=2014|dátum prístupu=20.3.2022}}</ref> **aldolázy<ref>{{Citácia knihy|titul=3.13 - Aldolases|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/B9780080912837000886|vydavateľ=Pergamon|rok=1999-01-01|miesto=Oxford|isbn=978-0-08-091283-7|doi=10.1016/b978-0-08-091283-7.00088-6|strany=367–440|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1016/B978-0-08-091283-7.00088-6|meno=Darla P.|priezvisko=Henderson|meno2=Eric J.|priezvisko2=Toone}}</ref> *izomérie: **izoméria<ref name=":0" /> **bioizostéria<ref>https://slideplayer.gr/slide/14892115/</ref> *anémia - megaloblastická,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Je vaše dieťa unavené a bledé?|url=https://lekar.sk/clanok/je-vase-dieta-unavene-a-blede|vydavateľ=lekar.sk|dátum prístupu=2022-04-03|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vitamín B12 {{!}} Vitamíny a minerály|url=https://vitaminymineraly.sk/vitamin-b12|vydavateľ=vitaminymineraly.sk|dátum prístupu=2022-04-03}}</ref> megaloblastová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Megaloblastová anémia – príčiny, diagnostika, prevencia a liečba {{!}} Unilabs|url=https://www.unilabs.sk/clanky-invitro/megaloblastova-anemia-priciny-diagnostika-prevencia-liecba|vydavateľ=www.unilabs.sk|dátum prístupu=2022-04-03}}</ref> * zoznam Ečiek<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam Éčiek|url=https://zdravopedia.sk/ucinne-latky/ecka/zoznam-eciek|vydavateľ=Zdravopedia|dátum vydania=2021-12-24|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=sk|priezvisko=Zdravopedia}}</ref> * slovenská veková demografia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proces starnutia populácie Slovenska v európskom kontexte|url=https://ssad.statistics.sk/SSaD/SSaD/index.php/proces-starnutia-populacie-slovenska-v-europskom-kontexte/|dátum prístupu=2021-12-30|jazyk=sk-SK|meno=Marcela|priezvisko=Káčerová|priezvisko2=Ondačková|meno2=Jana|vydavateľ=Slovenská štatistika a demografia 3/2015}}</ref> * peacock mantis shrimp vision<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vision in Mantis Shrimp – Arts on the Brain|url=https://scholarblogs.emory.edu/artsbrain/2020/03/05/vision-in-mantis-shrimp/|dátum prístupu=2022-01-01|jazyk=en-US}}</ref> * respiračné vzplanutie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail parametra|url=https://www.medirex.sk/lekar/detail-parametra/1299|vydavateľ=www.medirex.sk|dátum prístupu=2022-01-02|jazyk=sk}}</ref> *vzácne genetické choroby<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orphanet|url=http://www.orpha.net/consor/www/cgi-bin/index.php?lng=EN|vydavateľ=www.orpha.net|dátum prístupu=2022-01-03|jazyk=en|meno=|priezvisko=}}</ref> *vyhľadávanie v lekárskej knižnici<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhľadávanie {{!}} Slovenská lekárska knižnica|url=https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/rozsirene-vyhladavanie/|vydavateľ=arl4.library.sk|dátum prístupu=2022-02-24}}</ref> - potreba použiť Zdroj:Autority na vyhľadávanie hesiel == Referencie == <references /> mgglm3zbp4wfsvde1knv2172ul0cx0p Šablóna:Enzýmové kofaktory 10 663480 7429999 7424920 2022-08-25T22:00:38Z KingisNitro 91359 wikitext text/x-wiki {{Navbox | name = Enzýmové kofaktory | title = [[Enzým]]ové [[kofaktor (biochémia)|kofaktory]] | state = {{{state|}}} | listclass = hlist | group1 = Aktívne formy | list1 = {{Navbox|subgroup | group1 = [[vitamín]]y | list1 = * [[Tiamíndifosfát|TDP / TPP]] (B<sub>1</sub>) * [[Flavínmononukleotid|FMN]], [[Flavínadeníndinukleotid|FAD]] (B<sub>2</sub>) * [[Nikotínamidadeníndinukleotid|NAD<sup>+</sup> / NADH]], [[Nikotínamidadeníndinukleotidfosfát|NADP<sup>+</sup> / NADPH]] (B<sub>3</sub>) * [[Koenzým A]] (B<sub>5</sub>) * [[Pyridoxalfosfát|PLP / P5P]] (B<sub>6</sub>) * [[Biotín]] (B<sub>7</sub>) * [[Kyselina tetrahydrolistová|THFA / H<sub>4</sub>FA]], [[Kyselina dihydrolistová|DHFA / H<sub>2</sub>FA]], [[5,10-Metyléntetrahydrofolát|MTHF]] (B<sub>9</sub>) * [[Adenozylkobalamín|AdoCbl]], [[Metylkobalamín|MeCbl]] (B<sub>12</sub>) * [[Kyselina askorbová]] (C) * [[Fylochinón]] (K<sub>1</sub>), [[Vitamín K|Menachinón]] (K<sub>2</sub>) * [[Koenzým F420]] | group2 = [[kofaktor (biochémia)|nevitamínové]] | list2 = * [[Adenozíntrifosfát|ATP]] * [[Cytidíntrifosfát|CTP]] * [[S-Adenozylmetionín|SAM]] * [[Adenozín-5'-fosfosulfát|APS]] / [[3'-Fosfoadenozín-5'-fosfosulfát|PAPS]] * [[Glutatión|GSH]] * [[Koenzým B]] * [[Kofaktor F430]] * [[Koenzým M]] * [[Koenzým Q10|Koenzým Q]] * [[Hem (chémia)|Hem]] ([[Hem A|A]], [[Hem B|B]], [[Hem C|C]], [[Hem O|O]]) * [[Kyselina lipoová]] / [[Lipoamid]] * [[Metánofurán]] * [[Molybdopterín]] * [[Mykofaktocín]] * [[Pyrolochinolínchinón|PQQ]] * [[Tetrahydrobiopterín|THB / BH<sub>4</sub>]] * [[Tetrahydrometánopterín|THMPT / H<sub>4</sub>MPT]] | group3 = [[Minerálna_látka_(výživa)|kovové ióny]] | list3 = * [[Vápnik|Ca<sup>2+</sup>]] * [[Meď|Cu<sup>2+</sup>]] * [[Železo|Fe<sup>2+</sup>, Fe<sup>3+</sup>]] * [[Horčík|Mg<sup>2+</sup>]] * [[Mangán|Mn<sup>2+</sup>]] * [[Molybdén|Mo]] * [[Nikel|Ni<sup>2+</sup>]] * [[Zinok|Zn<sup>2+</sup>]] }} | group2 = Základné formy | list2 = * ''[[vitamín]]y'': ''pozri [[Šablóna:Vitamíny|vitamíny]]'' }}<noinclude> [[Kategória:Biochemické navigačné šablóny]] </noinclude> eoxxplgz90hss5jlh5krh4jfoafuyzs Štefan Patrik Kováč 0 665834 7429933 7345577 2022-08-25T15:58:50Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor 02youthInitiative.jpg bol odstránený, pretože ho Túrelio na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] ThLic. (Th) [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Štefan Patrik Kováč''' (* [[24. február]] [[1970]], [[Piešťany]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[Publicistika|publicista,]] učiteľ a [[Evanjelizácia|evanjelizátor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Patrik Kováč, ThLic|url=https://www.mojpribeh.sk/pribeh/stefan-patrik-kovac-dom-chval-a-modlitieb-2/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref> Je členom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] (SSS) od roku 2017. Uskutočňuje motivačné a misijné prednášky. Je duchovným poradcom.[[Súbor:StefanPkovacER.jpg|alt=Photo of S. P. Kovac, ThL (2005)|náhľad|Photo of S. P. Kovac, ThL (2005)]] == Životopis<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O autorovi - Jakubova studňa|url=https://www.jakubova-studna.sk/o-autorovi|vydavateľ=www.jakubova-studna.sk|dátum prístupu=2021-04-20}}</ref> == Narodil sa 24. februára 1970 v [[Piešťany|Piešťanoch]] v rodine elektrotechnického inžiniera. Detstvo strávil v rodnom meste, kde v roku 1988 absolvoval [[Gymnázium Pierra de Coubertina]]. Tam bol členom literárneho krúžku Ivana Kraska. Po maturite pokračoval v rokoch 1988 - 1993 v štúdiu na Matematicko-fyzikálnej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osoby, ktoré získali titul na UK|url=http://absolventi.uniba.sk/search.do|vydavateľ=absolventi.uniba.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref> v Bratislave. V období 1993 - 1994 nastúpil na základnú vojenskú službu. Následne pracoval v súkromnom sektore na pozícii vedúceho internetového oddelenia v rokoch 1994 - 2000. V roku [[2005]] absolvoval odbor katolícka teológia so štátnou skúškou z pedagogiky na [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osoby, ktoré získali titul na UK|url=http://absolventi.uniba.sk/search.do|vydavateľ=absolventi.uniba.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>. Na tej istej škole pokračoval postgraduálnym štúdiom teológie, ktoré ukončil v roku 2010 na Katedre biblických vied získaním licenciátu (ThLic.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osoby, ktoré získali titul na UK|url=http://absolventi.uniba.sk/search.do|vydavateľ=absolventi.uniba.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>). V rokoch 2018-19 študoval na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Kandidoval vo voľbách v roku 2020 do Národnej rady SR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|url=https://www.obycajniludia.sk/kandidat/stefan-patrik-kovac/|dátum prístupu=2021-04-23|jazyk=sk-SK}}</ref>. V rokoch 2002 - 2012 bol šéfredaktorom kresťanského časopisu Živý prameň<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vydavateľstvo - Jakubova studňa|url=https://www.jakubova-studna.sk/vydavatelstvo|vydavateľ=www.jakubova-studna.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>. Bloguje na platformách mojakomunita.sk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blog - Stefan Patrik {{!}} Moja Komunita|url=https://www.mojakomunita.sk/web/spkovac/blog|vydavateľ=www.mojakomunita.sk|dátum prístupu=2021-04-23|jazyk=sk-SK}}</ref> a postoj.sk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konzervatívny denník|url=https://blog.postoj.sk/autor/stefan-patrik-kovac|vydavateľ=blog.postoj.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>, publikoval články a literárne diela v časopisoch [https://www.fcsu.com/newspaper/ Jednota – The Union (USA)], Viera a Život, Katolícke noviny, Nahlas, Posol, Slovo medzi nami, Zrno, Miriam a inde, mal príspevky v [[Rádio Lumen|Rádiu Lúmen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lumen.sk/archiv-player.php?archivId=115432|vydavateľ=www.lumen.sk|dátum prístupu=2021-05-05}}</ref> a [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]]. Účinkoval na podujatiach ako Festival mladých rodín v Trnave, Národný týždeň manželstva, "Hosť na [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzite]]" v Ružomberku, a inde, uskutočňuje misijné a motivačné<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Patrik Kováč: O zodpovednosti. {{!}} Misie Filmom|url=https://www.misiefilmom.sk/stefan-patrik-kovac-o-zodpovednosti/|dátum vydania=2017-02-20|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk-SK}}</ref> prednášky a prezentácie. Žije a tvorí v Piešťanoch. Manželstvo uzavrel v roku 2001 a má šesť detí: Sára Mária (2002), Judita Alžbeta (2006), Jakub Ján (†2007), Samuel Pavol (2009), Miriam Lýdia (2011) a Dávid Peter (2013). == Tvorba a činnosť == Ako [[Próza|prozaik]] debutoval poviedkou '''List na kríži''' v americkom krajanskom časopise Jednota (Middletown, Pensylvania) v roku 1994, keď predtým (od roku 1990) prispieval najmä do národne orientovanej tlače. Po prvej poviedke nasledovali v tom istom časopise ďalšie: Svedomie (1994), Blázon (1995), Vášnivý čitateľ (1996) a Cesta vlakom (1997). Poviedka Izmael bola po prvý raz publikovaná v roku 1998. Nasledovala poviedka Starý dlh, ktorá vyšla po prvý raz v časopise Nahlas v roku 2000 a poviedky zo života bezdomovcov Čierny blondín (1998) a Odpustenie, ktorá vyšla v časopise Zrno v roku 2001. V roku 2017 vyšli krátke útvary v zbierke poviedok '''Život nie je ľahký'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KOVÁČ, Štefan Patrik: Život nie je ľahký (Skoré poviedky) (2017) :: Spolok slovenských spisovateľov|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/kovac-stefan-patrik-zivot-nie-je-lahky-skore-poviedky-2017/|vydavateľ=www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>.[[Súbor:BooksSPK.jpg|alt=Knihy Štefana Patrika Kováča|náhľad|Knihy Štefana Patrika Kováča]]Jeho tvorba sa vyznačuje prevahou reflexívneho tónu nad vykonštruovanosťou príbehu. Orientuje sa na filozofiu života, psychológiu postáv, ich duchovné zápasy a postoje ku metafyzickým hodnotám. V roku 2014 publikoval prvú zbierku beletrizovaných príbehov '''Život v Božom požehnaní''', v ktorých vychádzal z osobných životných skúseností<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lumen.sk/archiv-player.php?archivId=115432|vydavateľ=www.lumen.sk|dátum prístupu=2021-05-05}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literárna kaviareň|url=https://blog.postoj.sk/48289/literarna-kaviaren|vydavateľ=blog.postoj.sk|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk|meno=Štefan Patrik Kováč|priezvisko=ThL}}</ref>. V roku 2019 vyšlo pokračovanie '''Život v Božej moci.''' Na poli [[Teológia|teológie]] sa venoval [[Židia|židovským]] koreňom kresťanskej viery, svoje výskumy v tejto oblasti publikoval v knihách '''Sviatky Boha 1''' (2016) a '''Sviatky Pána 2''' (2020)'''.''' Spisovateľ v nich rozoberá korene kresťanskej kultúry. V knihe popisuje podrobnosti jednotlivých biblických sviatkov a ich zavŕšenie. [[Súbor:PoKázaniSundaySchool.jpg|alt=Faisallabad, Pakistan 2016, stretnutie s miestnymi kresťanmi|náhľad|Faisallabad, Pakistan 2016, stretnutie s miestnymi kresťanmi]] V r. 2015 podnikol 1. misijnú cestu do východnej Afriky – do [[Uganda|Ugandy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Patrik Kováč|url=https://www.mojpribeh.sk/rozhovor/stefan-patrik-kovac-zivot-v-rovnikovej-afrike/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>. 2. misijnú cestu absolvoval do Ázie – do moslimského [[Pakistan|Pakistanu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Patrik Kováč|url=https://www.mojpribeh.sk/sprava/stefan-patrik-kovac-dve-tvare-moslimskeho-pakist/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Príbeh života v Božej moci z Pakistanu - Štefan Patrik Kováč, ThLic|url=https://www.youtube.com/watch?v=t2WJGl7Sp_E|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk-SK}}</ref>v roku 2016. Tretia misijná cesta viedla do [[India|Indie]] (2019), do štátu Andra Pradeš. Účinkoval viackrát v relácii RTVS Orientácie najmä s misijnou tematikou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orientácie|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14119/251382#1081|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orientácie|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14119/81578#1287|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk}}</ref>. Pozývajú ho do literárnych rozhlasových relácií ([https://www.lumen.sk/archiv-player.php?archivId=115432 Literárna kaviareň], redaktor Ondrej Rosík). Robí prednášky osobitne pre kresťanskú verejnosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prepustiť z väzenia - odpustenie|url=https://www.youtube.com/watch?v=LGD6OJoRVmU|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk-SK}}</ref> a zúčastňuje sa na besedách s čitateľmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život v Božej moci|url=https://www.youtube.com/watch?v=Ha8QOxNVHQM|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk-SK}}</ref>. == Dielo == === Próza === * [[2014]] – ''Život v Božom požehnaní –'' 33 beletrizovaných príbehov, ISBN 978-80-971820-8-3, 2. rozšírené a prepracované vydanie (2021) ISBN 978-80-570-2706-5 * [[2015]] – ''Život s Bohom –'' príbehy, rozhovory (Sievers, Dawson, Manjakal a Gorman), reportáže ([[Osvienčim]], [[Žakovce]], [[Meteora|Metéora]] a [[Ravenna|Ravena]]), ISBN 978-80-971820-7-6 * [[2017]] – ''Život nie je ľahký –'' zbierka poviedok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KOVÁČ, Štefan Patrik: Život nie je ľahký (Skoré poviedky) (2017) :: Spolok slovenských spisovateľov|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/kovac-stefan-patrik-zivot-nie-je-lahky-skore-poviedky-2017/|vydavateľ=www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>, ISBN 978-80-972010-0-5 * [[2019 na Slovensku|2019]] – ''Život v Božej moci –'' 37 beletrizovaných príbehov, ISBN 978-80-972010-3-6 * [[2022 na Slovensku|2022]] – ''Zápisky nevojaka,'' 1. diel. ISBN 978-80-972010-4-3. Autor v knihe Zápisky nevojaka predstavuje spoločenský román, ktorý odzrkadľuje stav spoločnosti po páde komunizmu a na začiatku budovania Slovenskej republiky II. Hlavnou dejovou líniou je vojenská prezenčná služba Jakuba Jána Ragala. Hlavný hrdina síce nosí uniformu, ale vo vnútri sa necíti byť vojakom. On a jeho spoločníci v príbehu riešia existenciálne otázky života a smrti a spytujú sa, či existuje Boh, alebo je to len idea. Pýtajú sa, čo je pravda, sloboda, zákon, či svedomie v človeku. Román je o boji dobra a zla v ľuďoch, a je určený čitateľom, ktorý hľadajú zmysel života a jeho cieľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zápisky nevojaka Spoločenská epopeja v dvoch častiach s epilógom|url=https://www.zachej.sk/produkt/36739/zapisky-nevojaka/|dátum prístupu=10.2.2022|vydavateľ=www.zachej.sk}}</ref> [[Súbor:WrittingAnovelSPK.jpg|alt=Štefan Patrik Kováč, ThLic. za pracovným stolom (Stefan Patrick Kovac, ThL, writing a novel|náhľad|Štefan Patrik Kováč, ThLic. za pracovným stolom (Stefan Patrick Kovac, ThL, writing a novel)]] === Cestopisy === * [[2016]] – ''Toto je skutočná Afrika'' (Život ľudí v [[Uganda|Ugande]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KOVÁČ, Štefan Patrik: Toto je skutočná Afrika: Život ľudí v Ugande (2016) :: Spolok slovenských spisovateľov|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/kovac-stefan-patrik-toto-je-skutocna-afrika-zivot-ludi-v-ugande/|vydavateľ=www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>, ISBN 978-80-972010-2-9 * [[2018]] – ''Život kresťana u moslimov v Ázii –'' autorove zážitky z misijnej cesty po [[Pakistan|Pakistane]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zápisky nevojaka Spoločenská epopeja v dvoch častiach s epilógom|url=https://www.zachej.sk/produkt/36739/zapisky-nevojaka/|vydavateľ=www.zachej.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>, ISBN 978-80-972010-5-0 === Vedecké monografie === * [[2016]] – ''Sviatky Boha 1'' ([[Veľká noc|Pascha]] - Pesah, Šavuot, Sukot), ISBN 978-80-972010-1-2 * [[2020]] – ''Sviatky Pána 2'' (Roš ha-Šana, [[Jom kipur|Jom Kipur]], [[Chanuka]] - [[Vianoce]] a [[Purim]]), ISBN 978-80-972010-6-7 === Iné práce (úzky výber) === MIsionár - učiteľ, In: ''Katolícke noviny,'' roč. 107, 30. aug. 1992, č. 35, str. 13. Kanadský Furdek, In: ''Kanadský Slovák (Kanada),'' č. 39, roč. 50 (1992), str. 8. Buďme ostražití!, In: ''Slovenské národné noviny,'' č. 2, roč. 4 (8), 19. jan. 1993, str. 4. Slovensko je slobodné!, In: ''Jednota (USA) The Union,'' roč. 102, 24. feb. 1993, č. 5384, str. 9. Drevo s vdýchnutou dušou. In: ''Jednota (USA) The Union,'' roč. 106, 1997, č. 5510, str. 18. Kláštory na skalách - Meteora, In: ''Zrno'', roč. 13, 2002, č. 46, str. 30-31. Dôstojnosť človeka. In: ''Viera a život,'' roč. 12, 2002, č. 2, str. 106-117. Hebrejská Pascha a ustanovenie Eucharistie. In: ''Viera a život'', roč. 14, 2004, č. 3, str. 227-238. ISSN 13356771. Hostina hostín. In: ''Viera a život'', roč. 15, 2005, č. 4, str. 57-62. ISSN 13356771. Kráľovské kňazstvo. In: ''Živý prameň'', roč. 6, 2007, č. 1, str. 45. Cesta k odpusteniu. In: ''Posol,'' roč. 87, 2008, č. 2, str. 8-9. [[Súbor:Spkovac2021-2.jpg|alt=A 2021 portrait of Stefan Patrik Kovac, ThL|náhľad|A 2021 portrait of Stefan Patrik Kovac, ThL]] Dva svety (Slovo muža k ženám), In: ''Miriam'', č. 17, dec. 2008, str. 36-37. Miesto smútku a utrpenia (Osvienčim). In: ''Zrno'', roč. 23, 2012, č. 21, str. 16-19. Uganďania žijú v dotyku s prírodou. In: ''Katolícke noviny,'' roč. 131, 2016, č. 32, str. 32. Čo pre mňa znamená vznik SR v roku 1993? In: ''Literárny týždenník'', roč. 31, 2018, str. 4. Uchrániť kultúrnu osobitosť národa. In: ''Literárny týždenník'', č. 27-28, roč. 34, 2018, str. 9. Chlapec v okne (poviedka). In: ''Pútnik svätovojtešský'', roč. 150, 2022, str. 148-151. === Rozhovory so spisovateľom === * ''Svedectvo z misijnej cesty z Afriky'', Rádio Regina Slovenský rozhlas v relácii Duchovné horizonty, redaktorka Marta Franeková, odvysielaný 12. júla 2015. * ''Stál v Afrike na rovníku: Misia u ľudí z kmeňa Bakonzo'' (otázky kládla redaktorka Viera Dusíková), In: ''Piešťanský denník,'' 21. augusta 2015, ([https://www.piestanskydennik.sk/2015/08/21/stal-v-afrike-na-rovniku-misia-u-ludi-z-kmena-bakonzo/ prvá časť], [https://www.piestanskydennik.sk/2015/08/27/stal-v-afrike-na-rovniku-misia-u-ludi-z-kmena-bakonzo-2/ druhá časť]). * ''Uvidel viacero tvárí moslimského Pakistanu'' (V. Dusíková), In: ''Piešťanský denník,'' 14. apríl 2016, ([https://www.piestanskydennik.sk/2016/04/14/piestanec-ucil-v-nedelnej-skole-rozdaval-lieky-aj-okuliare-1/ Piešťanec učil...]). * ''So Štefanom Patrikom Kováčom do Pakistanu,'' rozhovor s redaktorkou Adrianou Borgulovou, Rádio Lúmen, relácia Cestovanie, 5 častí, október-november 2016. * ''Byť šťastnou rodinou dnes, svedectvo o živote v rodine,'' rozhovor s redaktorom Jánom Heribanom, Lúmen fórum, máj 2018. * ''Svedectvo o manželstve,'' rozhovor s kňazom - redaktorom O. Martinom, Rádio Mária, 12. feb. 2020. * ''So Štefanom Patrikom Kováčom do Indie,'' rozhovor s redaktorkou Adrianou Borgulovou, Rádio Lúmen, relácia Cestovanie, nov. 2020. * ''Západné ideológie idú proti histórii'' (s redaktorkou SNN Evou Siskovou), In: ''Slovenské národné noviny'', roč. 36, 4. sept. 2021, č. 18, str. 4. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.jakubova-studna.sk/o-autorovi Štefan Patrik Kováč] – o autorovi. {{DEFAULTSORT:Kováč, Štefan Patrik}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] qvw8pacfkjm8iwxtq7yvn23wzz67uy7 7429934 7429933 2022-08-25T15:59:02Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor BooksSPK.jpg bol odstránený, pretože ho Túrelio na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] ThLic. (Th) [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Štefan Patrik Kováč''' (* [[24. február]] [[1970]], [[Piešťany]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[Publicistika|publicista,]] učiteľ a [[Evanjelizácia|evanjelizátor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Patrik Kováč, ThLic|url=https://www.mojpribeh.sk/pribeh/stefan-patrik-kovac-dom-chval-a-modlitieb-2/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref> Je členom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] (SSS) od roku 2017. Uskutočňuje motivačné a misijné prednášky. Je duchovným poradcom.[[Súbor:StefanPkovacER.jpg|alt=Photo of S. P. Kovac, ThL (2005)|náhľad|Photo of S. P. Kovac, ThL (2005)]] == Životopis<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O autorovi - Jakubova studňa|url=https://www.jakubova-studna.sk/o-autorovi|vydavateľ=www.jakubova-studna.sk|dátum prístupu=2021-04-20}}</ref> == Narodil sa 24. februára 1970 v [[Piešťany|Piešťanoch]] v rodine elektrotechnického inžiniera. Detstvo strávil v rodnom meste, kde v roku 1988 absolvoval [[Gymnázium Pierra de Coubertina]]. Tam bol členom literárneho krúžku Ivana Kraska. Po maturite pokračoval v rokoch 1988 - 1993 v štúdiu na Matematicko-fyzikálnej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osoby, ktoré získali titul na UK|url=http://absolventi.uniba.sk/search.do|vydavateľ=absolventi.uniba.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref> v Bratislave. V období 1993 - 1994 nastúpil na základnú vojenskú službu. Následne pracoval v súkromnom sektore na pozícii vedúceho internetového oddelenia v rokoch 1994 - 2000. V roku [[2005]] absolvoval odbor katolícka teológia so štátnou skúškou z pedagogiky na [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osoby, ktoré získali titul na UK|url=http://absolventi.uniba.sk/search.do|vydavateľ=absolventi.uniba.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>. Na tej istej škole pokračoval postgraduálnym štúdiom teológie, ktoré ukončil v roku 2010 na Katedre biblických vied získaním licenciátu (ThLic.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osoby, ktoré získali titul na UK|url=http://absolventi.uniba.sk/search.do|vydavateľ=absolventi.uniba.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>). V rokoch 2018-19 študoval na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Kandidoval vo voľbách v roku 2020 do Národnej rady SR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|url=https://www.obycajniludia.sk/kandidat/stefan-patrik-kovac/|dátum prístupu=2021-04-23|jazyk=sk-SK}}</ref>. V rokoch 2002 - 2012 bol šéfredaktorom kresťanského časopisu Živý prameň<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vydavateľstvo - Jakubova studňa|url=https://www.jakubova-studna.sk/vydavatelstvo|vydavateľ=www.jakubova-studna.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>. Bloguje na platformách mojakomunita.sk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blog - Stefan Patrik {{!}} Moja Komunita|url=https://www.mojakomunita.sk/web/spkovac/blog|vydavateľ=www.mojakomunita.sk|dátum prístupu=2021-04-23|jazyk=sk-SK}}</ref> a postoj.sk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konzervatívny denník|url=https://blog.postoj.sk/autor/stefan-patrik-kovac|vydavateľ=blog.postoj.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>, publikoval články a literárne diela v časopisoch [https://www.fcsu.com/newspaper/ Jednota – The Union (USA)], Viera a Život, Katolícke noviny, Nahlas, Posol, Slovo medzi nami, Zrno, Miriam a inde, mal príspevky v [[Rádio Lumen|Rádiu Lúmen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lumen.sk/archiv-player.php?archivId=115432|vydavateľ=www.lumen.sk|dátum prístupu=2021-05-05}}</ref> a [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]]. Účinkoval na podujatiach ako Festival mladých rodín v Trnave, Národný týždeň manželstva, "Hosť na [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzite]]" v Ružomberku, a inde, uskutočňuje misijné a motivačné<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Patrik Kováč: O zodpovednosti. {{!}} Misie Filmom|url=https://www.misiefilmom.sk/stefan-patrik-kovac-o-zodpovednosti/|dátum vydania=2017-02-20|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk-SK}}</ref> prednášky a prezentácie. Žije a tvorí v Piešťanoch. Manželstvo uzavrel v roku 2001 a má šesť detí: Sára Mária (2002), Judita Alžbeta (2006), Jakub Ján (†2007), Samuel Pavol (2009), Miriam Lýdia (2011) a Dávid Peter (2013). == Tvorba a činnosť == Ako [[Próza|prozaik]] debutoval poviedkou '''List na kríži''' v americkom krajanskom časopise Jednota (Middletown, Pensylvania) v roku 1994, keď predtým (od roku 1990) prispieval najmä do národne orientovanej tlače. Po prvej poviedke nasledovali v tom istom časopise ďalšie: Svedomie (1994), Blázon (1995), Vášnivý čitateľ (1996) a Cesta vlakom (1997). Poviedka Izmael bola po prvý raz publikovaná v roku 1998. Nasledovala poviedka Starý dlh, ktorá vyšla po prvý raz v časopise Nahlas v roku 2000 a poviedky zo života bezdomovcov Čierny blondín (1998) a Odpustenie, ktorá vyšla v časopise Zrno v roku 2001. V roku 2017 vyšli krátke útvary v zbierke poviedok '''Život nie je ľahký'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KOVÁČ, Štefan Patrik: Život nie je ľahký (Skoré poviedky) (2017) :: Spolok slovenských spisovateľov|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/kovac-stefan-patrik-zivot-nie-je-lahky-skore-poviedky-2017/|vydavateľ=www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>. Jeho tvorba sa vyznačuje prevahou reflexívneho tónu nad vykonštruovanosťou príbehu. Orientuje sa na filozofiu života, psychológiu postáv, ich duchovné zápasy a postoje ku metafyzickým hodnotám. V roku 2014 publikoval prvú zbierku beletrizovaných príbehov '''Život v Božom požehnaní''', v ktorých vychádzal z osobných životných skúseností<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lumen.sk/archiv-player.php?archivId=115432|vydavateľ=www.lumen.sk|dátum prístupu=2021-05-05}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literárna kaviareň|url=https://blog.postoj.sk/48289/literarna-kaviaren|vydavateľ=blog.postoj.sk|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk|meno=Štefan Patrik Kováč|priezvisko=ThL}}</ref>. V roku 2019 vyšlo pokračovanie '''Život v Božej moci.''' Na poli [[Teológia|teológie]] sa venoval [[Židia|židovským]] koreňom kresťanskej viery, svoje výskumy v tejto oblasti publikoval v knihách '''Sviatky Boha 1''' (2016) a '''Sviatky Pána 2''' (2020)'''.''' Spisovateľ v nich rozoberá korene kresťanskej kultúry. V knihe popisuje podrobnosti jednotlivých biblických sviatkov a ich zavŕšenie. [[Súbor:PoKázaniSundaySchool.jpg|alt=Faisallabad, Pakistan 2016, stretnutie s miestnymi kresťanmi|náhľad|Faisallabad, Pakistan 2016, stretnutie s miestnymi kresťanmi]] V r. 2015 podnikol 1. misijnú cestu do východnej Afriky – do [[Uganda|Ugandy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Patrik Kováč|url=https://www.mojpribeh.sk/rozhovor/stefan-patrik-kovac-zivot-v-rovnikovej-afrike/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>. 2. misijnú cestu absolvoval do Ázie – do moslimského [[Pakistan|Pakistanu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Patrik Kováč|url=https://www.mojpribeh.sk/sprava/stefan-patrik-kovac-dve-tvare-moslimskeho-pakist/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Príbeh života v Božej moci z Pakistanu - Štefan Patrik Kováč, ThLic|url=https://www.youtube.com/watch?v=t2WJGl7Sp_E|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk-SK}}</ref>v roku 2016. Tretia misijná cesta viedla do [[India|Indie]] (2019), do štátu Andra Pradeš. Účinkoval viackrát v relácii RTVS Orientácie najmä s misijnou tematikou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orientácie|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14119/251382#1081|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orientácie|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14119/81578#1287|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk}}</ref>. Pozývajú ho do literárnych rozhlasových relácií ([https://www.lumen.sk/archiv-player.php?archivId=115432 Literárna kaviareň], redaktor Ondrej Rosík). Robí prednášky osobitne pre kresťanskú verejnosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prepustiť z väzenia - odpustenie|url=https://www.youtube.com/watch?v=LGD6OJoRVmU|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk-SK}}</ref> a zúčastňuje sa na besedách s čitateľmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život v Božej moci|url=https://www.youtube.com/watch?v=Ha8QOxNVHQM|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk-SK}}</ref>. == Dielo == === Próza === * [[2014]] – ''Život v Božom požehnaní –'' 33 beletrizovaných príbehov, ISBN 978-80-971820-8-3, 2. rozšírené a prepracované vydanie (2021) ISBN 978-80-570-2706-5 * [[2015]] – ''Život s Bohom –'' príbehy, rozhovory (Sievers, Dawson, Manjakal a Gorman), reportáže ([[Osvienčim]], [[Žakovce]], [[Meteora|Metéora]] a [[Ravenna|Ravena]]), ISBN 978-80-971820-7-6 * [[2017]] – ''Život nie je ľahký –'' zbierka poviedok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KOVÁČ, Štefan Patrik: Život nie je ľahký (Skoré poviedky) (2017) :: Spolok slovenských spisovateľov|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/kovac-stefan-patrik-zivot-nie-je-lahky-skore-poviedky-2017/|vydavateľ=www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>, ISBN 978-80-972010-0-5 * [[2019 na Slovensku|2019]] – ''Život v Božej moci –'' 37 beletrizovaných príbehov, ISBN 978-80-972010-3-6 * [[2022 na Slovensku|2022]] – ''Zápisky nevojaka,'' 1. diel. ISBN 978-80-972010-4-3. Autor v knihe Zápisky nevojaka predstavuje spoločenský román, ktorý odzrkadľuje stav spoločnosti po páde komunizmu a na začiatku budovania Slovenskej republiky II. Hlavnou dejovou líniou je vojenská prezenčná služba Jakuba Jána Ragala. Hlavný hrdina síce nosí uniformu, ale vo vnútri sa necíti byť vojakom. On a jeho spoločníci v príbehu riešia existenciálne otázky života a smrti a spytujú sa, či existuje Boh, alebo je to len idea. Pýtajú sa, čo je pravda, sloboda, zákon, či svedomie v človeku. Román je o boji dobra a zla v ľuďoch, a je určený čitateľom, ktorý hľadajú zmysel života a jeho cieľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zápisky nevojaka Spoločenská epopeja v dvoch častiach s epilógom|url=https://www.zachej.sk/produkt/36739/zapisky-nevojaka/|dátum prístupu=10.2.2022|vydavateľ=www.zachej.sk}}</ref> [[Súbor:WrittingAnovelSPK.jpg|alt=Štefan Patrik Kováč, ThLic. za pracovným stolom (Stefan Patrick Kovac, ThL, writing a novel|náhľad|Štefan Patrik Kováč, ThLic. za pracovným stolom (Stefan Patrick Kovac, ThL, writing a novel)]] === Cestopisy === * [[2016]] – ''Toto je skutočná Afrika'' (Život ľudí v [[Uganda|Ugande]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KOVÁČ, Štefan Patrik: Toto je skutočná Afrika: Život ľudí v Ugande (2016) :: Spolok slovenských spisovateľov|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/kovac-stefan-patrik-toto-je-skutocna-afrika-zivot-ludi-v-ugande/|vydavateľ=www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>, ISBN 978-80-972010-2-9 * [[2018]] – ''Život kresťana u moslimov v Ázii –'' autorove zážitky z misijnej cesty po [[Pakistan|Pakistane]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zápisky nevojaka Spoločenská epopeja v dvoch častiach s epilógom|url=https://www.zachej.sk/produkt/36739/zapisky-nevojaka/|vydavateľ=www.zachej.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>, ISBN 978-80-972010-5-0 === Vedecké monografie === * [[2016]] – ''Sviatky Boha 1'' ([[Veľká noc|Pascha]] - Pesah, Šavuot, Sukot), ISBN 978-80-972010-1-2 * [[2020]] – ''Sviatky Pána 2'' (Roš ha-Šana, [[Jom kipur|Jom Kipur]], [[Chanuka]] - [[Vianoce]] a [[Purim]]), ISBN 978-80-972010-6-7 === Iné práce (úzky výber) === MIsionár - učiteľ, In: ''Katolícke noviny,'' roč. 107, 30. aug. 1992, č. 35, str. 13. Kanadský Furdek, In: ''Kanadský Slovák (Kanada),'' č. 39, roč. 50 (1992), str. 8. Buďme ostražití!, In: ''Slovenské národné noviny,'' č. 2, roč. 4 (8), 19. jan. 1993, str. 4. Slovensko je slobodné!, In: ''Jednota (USA) The Union,'' roč. 102, 24. feb. 1993, č. 5384, str. 9. Drevo s vdýchnutou dušou. In: ''Jednota (USA) The Union,'' roč. 106, 1997, č. 5510, str. 18. Kláštory na skalách - Meteora, In: ''Zrno'', roč. 13, 2002, č. 46, str. 30-31. Dôstojnosť človeka. In: ''Viera a život,'' roč. 12, 2002, č. 2, str. 106-117. Hebrejská Pascha a ustanovenie Eucharistie. In: ''Viera a život'', roč. 14, 2004, č. 3, str. 227-238. ISSN 13356771. Hostina hostín. In: ''Viera a život'', roč. 15, 2005, č. 4, str. 57-62. ISSN 13356771. Kráľovské kňazstvo. In: ''Živý prameň'', roč. 6, 2007, č. 1, str. 45. Cesta k odpusteniu. In: ''Posol,'' roč. 87, 2008, č. 2, str. 8-9. [[Súbor:Spkovac2021-2.jpg|alt=A 2021 portrait of Stefan Patrik Kovac, ThL|náhľad|A 2021 portrait of Stefan Patrik Kovac, ThL]] Dva svety (Slovo muža k ženám), In: ''Miriam'', č. 17, dec. 2008, str. 36-37. Miesto smútku a utrpenia (Osvienčim). In: ''Zrno'', roč. 23, 2012, č. 21, str. 16-19. Uganďania žijú v dotyku s prírodou. In: ''Katolícke noviny,'' roč. 131, 2016, č. 32, str. 32. Čo pre mňa znamená vznik SR v roku 1993? In: ''Literárny týždenník'', roč. 31, 2018, str. 4. Uchrániť kultúrnu osobitosť národa. In: ''Literárny týždenník'', č. 27-28, roč. 34, 2018, str. 9. Chlapec v okne (poviedka). In: ''Pútnik svätovojtešský'', roč. 150, 2022, str. 148-151. === Rozhovory so spisovateľom === * ''Svedectvo z misijnej cesty z Afriky'', Rádio Regina Slovenský rozhlas v relácii Duchovné horizonty, redaktorka Marta Franeková, odvysielaný 12. júla 2015. * ''Stál v Afrike na rovníku: Misia u ľudí z kmeňa Bakonzo'' (otázky kládla redaktorka Viera Dusíková), In: ''Piešťanský denník,'' 21. augusta 2015, ([https://www.piestanskydennik.sk/2015/08/21/stal-v-afrike-na-rovniku-misia-u-ludi-z-kmena-bakonzo/ prvá časť], [https://www.piestanskydennik.sk/2015/08/27/stal-v-afrike-na-rovniku-misia-u-ludi-z-kmena-bakonzo-2/ druhá časť]). * ''Uvidel viacero tvárí moslimského Pakistanu'' (V. Dusíková), In: ''Piešťanský denník,'' 14. apríl 2016, ([https://www.piestanskydennik.sk/2016/04/14/piestanec-ucil-v-nedelnej-skole-rozdaval-lieky-aj-okuliare-1/ Piešťanec učil...]). * ''So Štefanom Patrikom Kováčom do Pakistanu,'' rozhovor s redaktorkou Adrianou Borgulovou, Rádio Lúmen, relácia Cestovanie, 5 častí, október-november 2016. * ''Byť šťastnou rodinou dnes, svedectvo o živote v rodine,'' rozhovor s redaktorom Jánom Heribanom, Lúmen fórum, máj 2018. * ''Svedectvo o manželstve,'' rozhovor s kňazom - redaktorom O. Martinom, Rádio Mária, 12. feb. 2020. * ''So Štefanom Patrikom Kováčom do Indie,'' rozhovor s redaktorkou Adrianou Borgulovou, Rádio Lúmen, relácia Cestovanie, nov. 2020. * ''Západné ideológie idú proti histórii'' (s redaktorkou SNN Evou Siskovou), In: ''Slovenské národné noviny'', roč. 36, 4. sept. 2021, č. 18, str. 4. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.jakubova-studna.sk/o-autorovi Štefan Patrik Kováč] – o autorovi. {{DEFAULTSORT:Kováč, Štefan Patrik}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] 8egmofexgvf0fr474vsswrseomlpa86 7429935 7429934 2022-08-25T15:59:15Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor PoKázaniSundaySchool.jpg bol odstránený, pretože ho Túrelio na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] ThLic. (Th) [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Štefan Patrik Kováč''' (* [[24. február]] [[1970]], [[Piešťany]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[Publicistika|publicista,]] učiteľ a [[Evanjelizácia|evanjelizátor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Patrik Kováč, ThLic|url=https://www.mojpribeh.sk/pribeh/stefan-patrik-kovac-dom-chval-a-modlitieb-2/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref> Je členom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] (SSS) od roku 2017. Uskutočňuje motivačné a misijné prednášky. Je duchovným poradcom.[[Súbor:StefanPkovacER.jpg|alt=Photo of S. P. Kovac, ThL (2005)|náhľad|Photo of S. P. Kovac, ThL (2005)]] == Životopis<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O autorovi - Jakubova studňa|url=https://www.jakubova-studna.sk/o-autorovi|vydavateľ=www.jakubova-studna.sk|dátum prístupu=2021-04-20}}</ref> == Narodil sa 24. februára 1970 v [[Piešťany|Piešťanoch]] v rodine elektrotechnického inžiniera. Detstvo strávil v rodnom meste, kde v roku 1988 absolvoval [[Gymnázium Pierra de Coubertina]]. Tam bol členom literárneho krúžku Ivana Kraska. Po maturite pokračoval v rokoch 1988 - 1993 v štúdiu na Matematicko-fyzikálnej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osoby, ktoré získali titul na UK|url=http://absolventi.uniba.sk/search.do|vydavateľ=absolventi.uniba.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref> v Bratislave. V období 1993 - 1994 nastúpil na základnú vojenskú službu. Následne pracoval v súkromnom sektore na pozícii vedúceho internetového oddelenia v rokoch 1994 - 2000. V roku [[2005]] absolvoval odbor katolícka teológia so štátnou skúškou z pedagogiky na [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osoby, ktoré získali titul na UK|url=http://absolventi.uniba.sk/search.do|vydavateľ=absolventi.uniba.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>. Na tej istej škole pokračoval postgraduálnym štúdiom teológie, ktoré ukončil v roku 2010 na Katedre biblických vied získaním licenciátu (ThLic.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osoby, ktoré získali titul na UK|url=http://absolventi.uniba.sk/search.do|vydavateľ=absolventi.uniba.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>). V rokoch 2018-19 študoval na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Kandidoval vo voľbách v roku 2020 do Národnej rady SR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|url=https://www.obycajniludia.sk/kandidat/stefan-patrik-kovac/|dátum prístupu=2021-04-23|jazyk=sk-SK}}</ref>. V rokoch 2002 - 2012 bol šéfredaktorom kresťanského časopisu Živý prameň<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vydavateľstvo - Jakubova studňa|url=https://www.jakubova-studna.sk/vydavatelstvo|vydavateľ=www.jakubova-studna.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>. Bloguje na platformách mojakomunita.sk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blog - Stefan Patrik {{!}} Moja Komunita|url=https://www.mojakomunita.sk/web/spkovac/blog|vydavateľ=www.mojakomunita.sk|dátum prístupu=2021-04-23|jazyk=sk-SK}}</ref> a postoj.sk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konzervatívny denník|url=https://blog.postoj.sk/autor/stefan-patrik-kovac|vydavateľ=blog.postoj.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>, publikoval články a literárne diela v časopisoch [https://www.fcsu.com/newspaper/ Jednota – The Union (USA)], Viera a Život, Katolícke noviny, Nahlas, Posol, Slovo medzi nami, Zrno, Miriam a inde, mal príspevky v [[Rádio Lumen|Rádiu Lúmen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lumen.sk/archiv-player.php?archivId=115432|vydavateľ=www.lumen.sk|dátum prístupu=2021-05-05}}</ref> a [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]]. Účinkoval na podujatiach ako Festival mladých rodín v Trnave, Národný týždeň manželstva, "Hosť na [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzite]]" v Ružomberku, a inde, uskutočňuje misijné a motivačné<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Patrik Kováč: O zodpovednosti. {{!}} Misie Filmom|url=https://www.misiefilmom.sk/stefan-patrik-kovac-o-zodpovednosti/|dátum vydania=2017-02-20|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk-SK}}</ref> prednášky a prezentácie. Žije a tvorí v Piešťanoch. Manželstvo uzavrel v roku 2001 a má šesť detí: Sára Mária (2002), Judita Alžbeta (2006), Jakub Ján (†2007), Samuel Pavol (2009), Miriam Lýdia (2011) a Dávid Peter (2013). == Tvorba a činnosť == Ako [[Próza|prozaik]] debutoval poviedkou '''List na kríži''' v americkom krajanskom časopise Jednota (Middletown, Pensylvania) v roku 1994, keď predtým (od roku 1990) prispieval najmä do národne orientovanej tlače. Po prvej poviedke nasledovali v tom istom časopise ďalšie: Svedomie (1994), Blázon (1995), Vášnivý čitateľ (1996) a Cesta vlakom (1997). Poviedka Izmael bola po prvý raz publikovaná v roku 1998. Nasledovala poviedka Starý dlh, ktorá vyšla po prvý raz v časopise Nahlas v roku 2000 a poviedky zo života bezdomovcov Čierny blondín (1998) a Odpustenie, ktorá vyšla v časopise Zrno v roku 2001. V roku 2017 vyšli krátke útvary v zbierke poviedok '''Život nie je ľahký'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KOVÁČ, Štefan Patrik: Život nie je ľahký (Skoré poviedky) (2017) :: Spolok slovenských spisovateľov|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/kovac-stefan-patrik-zivot-nie-je-lahky-skore-poviedky-2017/|vydavateľ=www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>. Jeho tvorba sa vyznačuje prevahou reflexívneho tónu nad vykonštruovanosťou príbehu. Orientuje sa na filozofiu života, psychológiu postáv, ich duchovné zápasy a postoje ku metafyzickým hodnotám. V roku 2014 publikoval prvú zbierku beletrizovaných príbehov '''Život v Božom požehnaní''', v ktorých vychádzal z osobných životných skúseností<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lumen.sk/archiv-player.php?archivId=115432|vydavateľ=www.lumen.sk|dátum prístupu=2021-05-05}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literárna kaviareň|url=https://blog.postoj.sk/48289/literarna-kaviaren|vydavateľ=blog.postoj.sk|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk|meno=Štefan Patrik Kováč|priezvisko=ThL}}</ref>. V roku 2019 vyšlo pokračovanie '''Život v Božej moci.''' Na poli [[Teológia|teológie]] sa venoval [[Židia|židovským]] koreňom kresťanskej viery, svoje výskumy v tejto oblasti publikoval v knihách '''Sviatky Boha 1''' (2016) a '''Sviatky Pána 2''' (2020)'''.''' Spisovateľ v nich rozoberá korene kresťanskej kultúry. V knihe popisuje podrobnosti jednotlivých biblických sviatkov a ich zavŕšenie. V r. 2015 podnikol 1. misijnú cestu do východnej Afriky – do [[Uganda|Ugandy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Patrik Kováč|url=https://www.mojpribeh.sk/rozhovor/stefan-patrik-kovac-zivot-v-rovnikovej-afrike/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>. 2. misijnú cestu absolvoval do Ázie – do moslimského [[Pakistan|Pakistanu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Patrik Kováč|url=https://www.mojpribeh.sk/sprava/stefan-patrik-kovac-dve-tvare-moslimskeho-pakist/|vydavateľ=www.mojpribeh.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Príbeh života v Božej moci z Pakistanu - Štefan Patrik Kováč, ThLic|url=https://www.youtube.com/watch?v=t2WJGl7Sp_E|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk-SK}}</ref>v roku 2016. Tretia misijná cesta viedla do [[India|Indie]] (2019), do štátu Andra Pradeš. Účinkoval viackrát v relácii RTVS Orientácie najmä s misijnou tematikou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orientácie|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14119/251382#1081|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orientácie|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14119/81578#1287|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk}}</ref>. Pozývajú ho do literárnych rozhlasových relácií ([https://www.lumen.sk/archiv-player.php?archivId=115432 Literárna kaviareň], redaktor Ondrej Rosík). Robí prednášky osobitne pre kresťanskú verejnosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prepustiť z väzenia - odpustenie|url=https://www.youtube.com/watch?v=LGD6OJoRVmU|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk-SK}}</ref> a zúčastňuje sa na besedách s čitateľmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život v Božej moci|url=https://www.youtube.com/watch?v=Ha8QOxNVHQM|dátum prístupu=2021-05-05|jazyk=sk-SK}}</ref>. == Dielo == === Próza === * [[2014]] – ''Život v Božom požehnaní –'' 33 beletrizovaných príbehov, ISBN 978-80-971820-8-3, 2. rozšírené a prepracované vydanie (2021) ISBN 978-80-570-2706-5 * [[2015]] – ''Život s Bohom –'' príbehy, rozhovory (Sievers, Dawson, Manjakal a Gorman), reportáže ([[Osvienčim]], [[Žakovce]], [[Meteora|Metéora]] a [[Ravenna|Ravena]]), ISBN 978-80-971820-7-6 * [[2017]] – ''Život nie je ľahký –'' zbierka poviedok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KOVÁČ, Štefan Patrik: Život nie je ľahký (Skoré poviedky) (2017) :: Spolok slovenských spisovateľov|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/kovac-stefan-patrik-zivot-nie-je-lahky-skore-poviedky-2017/|vydavateľ=www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>, ISBN 978-80-972010-0-5 * [[2019 na Slovensku|2019]] – ''Život v Božej moci –'' 37 beletrizovaných príbehov, ISBN 978-80-972010-3-6 * [[2022 na Slovensku|2022]] – ''Zápisky nevojaka,'' 1. diel. ISBN 978-80-972010-4-3. Autor v knihe Zápisky nevojaka predstavuje spoločenský román, ktorý odzrkadľuje stav spoločnosti po páde komunizmu a na začiatku budovania Slovenskej republiky II. Hlavnou dejovou líniou je vojenská prezenčná služba Jakuba Jána Ragala. Hlavný hrdina síce nosí uniformu, ale vo vnútri sa necíti byť vojakom. On a jeho spoločníci v príbehu riešia existenciálne otázky života a smrti a spytujú sa, či existuje Boh, alebo je to len idea. Pýtajú sa, čo je pravda, sloboda, zákon, či svedomie v človeku. Román je o boji dobra a zla v ľuďoch, a je určený čitateľom, ktorý hľadajú zmysel života a jeho cieľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zápisky nevojaka Spoločenská epopeja v dvoch častiach s epilógom|url=https://www.zachej.sk/produkt/36739/zapisky-nevojaka/|dátum prístupu=10.2.2022|vydavateľ=www.zachej.sk}}</ref> [[Súbor:WrittingAnovelSPK.jpg|alt=Štefan Patrik Kováč, ThLic. za pracovným stolom (Stefan Patrick Kovac, ThL, writing a novel|náhľad|Štefan Patrik Kováč, ThLic. za pracovným stolom (Stefan Patrick Kovac, ThL, writing a novel)]] === Cestopisy === * [[2016]] – ''Toto je skutočná Afrika'' (Život ľudí v [[Uganda|Ugande]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KOVÁČ, Štefan Patrik: Toto je skutočná Afrika: Život ľudí v Ugande (2016) :: Spolok slovenských spisovateľov|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/kovac-stefan-patrik-toto-je-skutocna-afrika-zivot-ludi-v-ugande/|vydavateľ=www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>, ISBN 978-80-972010-2-9 * [[2018]] – ''Život kresťana u moslimov v Ázii –'' autorove zážitky z misijnej cesty po [[Pakistan|Pakistane]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zápisky nevojaka Spoločenská epopeja v dvoch častiach s epilógom|url=https://www.zachej.sk/produkt/36739/zapisky-nevojaka/|vydavateľ=www.zachej.sk|dátum prístupu=2021-04-23}}</ref>, ISBN 978-80-972010-5-0 === Vedecké monografie === * [[2016]] – ''Sviatky Boha 1'' ([[Veľká noc|Pascha]] - Pesah, Šavuot, Sukot), ISBN 978-80-972010-1-2 * [[2020]] – ''Sviatky Pána 2'' (Roš ha-Šana, [[Jom kipur|Jom Kipur]], [[Chanuka]] - [[Vianoce]] a [[Purim]]), ISBN 978-80-972010-6-7 === Iné práce (úzky výber) === MIsionár - učiteľ, In: ''Katolícke noviny,'' roč. 107, 30. aug. 1992, č. 35, str. 13. Kanadský Furdek, In: ''Kanadský Slovák (Kanada),'' č. 39, roč. 50 (1992), str. 8. Buďme ostražití!, In: ''Slovenské národné noviny,'' č. 2, roč. 4 (8), 19. jan. 1993, str. 4. Slovensko je slobodné!, In: ''Jednota (USA) The Union,'' roč. 102, 24. feb. 1993, č. 5384, str. 9. Drevo s vdýchnutou dušou. In: ''Jednota (USA) The Union,'' roč. 106, 1997, č. 5510, str. 18. Kláštory na skalách - Meteora, In: ''Zrno'', roč. 13, 2002, č. 46, str. 30-31. Dôstojnosť človeka. In: ''Viera a život,'' roč. 12, 2002, č. 2, str. 106-117. Hebrejská Pascha a ustanovenie Eucharistie. In: ''Viera a život'', roč. 14, 2004, č. 3, str. 227-238. ISSN 13356771. Hostina hostín. In: ''Viera a život'', roč. 15, 2005, č. 4, str. 57-62. ISSN 13356771. Kráľovské kňazstvo. In: ''Živý prameň'', roč. 6, 2007, č. 1, str. 45. Cesta k odpusteniu. In: ''Posol,'' roč. 87, 2008, č. 2, str. 8-9. [[Súbor:Spkovac2021-2.jpg|alt=A 2021 portrait of Stefan Patrik Kovac, ThL|náhľad|A 2021 portrait of Stefan Patrik Kovac, ThL]] Dva svety (Slovo muža k ženám), In: ''Miriam'', č. 17, dec. 2008, str. 36-37. Miesto smútku a utrpenia (Osvienčim). In: ''Zrno'', roč. 23, 2012, č. 21, str. 16-19. Uganďania žijú v dotyku s prírodou. In: ''Katolícke noviny,'' roč. 131, 2016, č. 32, str. 32. Čo pre mňa znamená vznik SR v roku 1993? In: ''Literárny týždenník'', roč. 31, 2018, str. 4. Uchrániť kultúrnu osobitosť národa. In: ''Literárny týždenník'', č. 27-28, roč. 34, 2018, str. 9. Chlapec v okne (poviedka). In: ''Pútnik svätovojtešský'', roč. 150, 2022, str. 148-151. === Rozhovory so spisovateľom === * ''Svedectvo z misijnej cesty z Afriky'', Rádio Regina Slovenský rozhlas v relácii Duchovné horizonty, redaktorka Marta Franeková, odvysielaný 12. júla 2015. * ''Stál v Afrike na rovníku: Misia u ľudí z kmeňa Bakonzo'' (otázky kládla redaktorka Viera Dusíková), In: ''Piešťanský denník,'' 21. augusta 2015, ([https://www.piestanskydennik.sk/2015/08/21/stal-v-afrike-na-rovniku-misia-u-ludi-z-kmena-bakonzo/ prvá časť], [https://www.piestanskydennik.sk/2015/08/27/stal-v-afrike-na-rovniku-misia-u-ludi-z-kmena-bakonzo-2/ druhá časť]). * ''Uvidel viacero tvárí moslimského Pakistanu'' (V. Dusíková), In: ''Piešťanský denník,'' 14. apríl 2016, ([https://www.piestanskydennik.sk/2016/04/14/piestanec-ucil-v-nedelnej-skole-rozdaval-lieky-aj-okuliare-1/ Piešťanec učil...]). * ''So Štefanom Patrikom Kováčom do Pakistanu,'' rozhovor s redaktorkou Adrianou Borgulovou, Rádio Lúmen, relácia Cestovanie, 5 častí, október-november 2016. * ''Byť šťastnou rodinou dnes, svedectvo o živote v rodine,'' rozhovor s redaktorom Jánom Heribanom, Lúmen fórum, máj 2018. * ''Svedectvo o manželstve,'' rozhovor s kňazom - redaktorom O. Martinom, Rádio Mária, 12. feb. 2020. * ''So Štefanom Patrikom Kováčom do Indie,'' rozhovor s redaktorkou Adrianou Borgulovou, Rádio Lúmen, relácia Cestovanie, nov. 2020. * ''Západné ideológie idú proti histórii'' (s redaktorkou SNN Evou Siskovou), In: ''Slovenské národné noviny'', roč. 36, 4. sept. 2021, č. 18, str. 4. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.jakubova-studna.sk/o-autorovi Štefan Patrik Kováč] – o autorovi. {{DEFAULTSORT:Kováč, Štefan Patrik}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] 0whpcheuya01sxi69e56obrjvuo97t2 Diskusia s redaktorom:185.250.13.129 3 665862 7429960 7357116 2022-08-25T18:55:36Z Pe3kZA 39673 upozornenie wikitext text/x-wiki {{experimenty}} {{experimenty3}}--[[Redaktor:PeterWiki56|PeterWiki56]] ([[Diskusia s redaktorom:PeterWiki56|diskusia]]) 20:58, 11. júl 2021 (UTC) {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 06:58, 15. október 2021 (UTC) {{Experimenty|Švédsko}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 17:55, 20. apríl 2022 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:55, 25. august 2022 (UTC) 4vx8654atvxoeai2ze2616ls6r8vumf Nemocnica (seriál) 0 669894 7429968 7426568 2022-08-25T19:41:01Z 95.105.156.140 /* Hlavné postavy */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Nemocnica | logo =NemocnicaLogo.png | žáner = [[dráma]]<br>[[rodina|rodinný]] | námet = Danica Hričová<br>Vanda Feriancová | scenár = Danica Hričová<br>Vanda Feriancová | réžia = Ján Novák | obsadenie = | hudba = | hudba popiska = | slogan = | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 5 | počet častí = 79 ([[#Časti|zoznam častí]]) {{Small|(platné k 09.06.2022)}} | výkonný producent = Pavol Polner | producent = Sláva Adamíková<br>Roland Kubina | kamera = Peter Bencsík | strih = | dĺžka = 40 – 60 min. | spoločnosť = | distribútor = | rok orig = [[24. august]] [[2021]] – súčasnosť | tv orig = [[TV JOJ|JOJ]] | formát obrazu = | webstránky = https://www.joj.sk/nemocnica }} [[Súbor:NemocnicaScreenshot.png|náhľad|300x300bod|Ukážka zo seriálu Nemocnica]] '''''Nemocnica''''' je [[slovensko|slovenský]] [[dráma|dramatický]] [[televízia (prenos)|televízny]] [[seriál]] z lekárskeho prostredia, ktorý vysiela [[TV JOJ]] od [[24. august]]a [[2021]]. Seriál sleduje osudy [[pacient]]ov a [[lekár]]ov na urgentnom príjme. Seriál sa vysiela v utorok a štvrtok o 20:35 na TV JOJ. Hlavnú postavu stvárňuje [[Nela Pocisková]] == Hlavné postavy == {|class="wikitable sortable" ! Herec / Herečka ! Postava ! Povolanie ! Poznámky |- |[[Nela Pocisková]] |MUDr. Rebeka Vargová |internistka, budúca chirurgička |priateľka Adama Ondruša |- |[[Marián Mitaš]] |MUDr. Adam Ondruš |chirurg, bývalý primár |priateľ Rebeky Vargovej |- |[[Zuzana Kanócz]] |MUDr. Zuzana Maxová |primárka urgentu, neurochirurgička |bývalá priateľka Mareka Hauptmanna |- |[[Alexander Bárta]] |MUDr. Filip Balog |primár chirurgického oddelenia, chirurg | |- | Richard Autner | MUDr. Roman Varga | chirurg | priateľ Inéz Hanzelovej |- |Eva Mores |MUDr. Denisa Antalová |anesteziologička |bývalá priateľka Romana Vargu |- |[[Kamil Mikulčík]] |MUDr. Erik Polák |chirurg, bývalý primár chirurgického oddelenia |zomrel |- |Dominika Žiaranová |MUDr. Inéz Hanzelová |internistka |priateľka Romana Vargu |- |David Uzsák |MUDr. Branislav Srnčík |internista, budúci chirurg |priateľ Gréty Blanárovej |- |Diana Klamová |MUDr. Gréta Blanárová |chirurgička |priateľka Braňa Srnčíka |- | [[František Kovár]] | MUDr. Alojz Čierny | chirurg, bývalý primár | |- |[[Emil Horváth]] |MUDr, Hrdlička |profesor | |- |[[Juraj Ďurdiak]] |Ivan Srnčík |bývalý chirurg |otec Braňa Srnčíka, má Alzheimerovu chorobu |- | [[Juraj Hrčka]] | MUDr. Tomáš Mišiak | internista | priateľ sestry Mii |- |Kristína Kanátová |Mia Králová |zdravotná sestra |priateľka Tomáša Misiaka |- | [[Noël Czuczor]] | ​MUDr. Noël Mach | gynekológ | |- | [[Marek Majeský]] | MUDr. Marek Hauptmann | riaditeľ nemocnice a chirurg | Vilmin exmanžel; bývalý priateľ Zuzany Maxovej |- |[[Petra Vajdová]] |MUDr. Vilma Hauptmannová |psychiatrička |bývalá manželka Mareka Hauptmanna |- |Kristína Spáčová |Soňa Hodálová |lekárnička |bývalá Mareka hauptmanna |- | Anna Nováková | MUDr. Agáta Jánošová | internistka | v 3. sérii seriálu odišla na materskú dovolenku po materskej dovolenke sa vracia do nemocnice |- |[[Jana Oľhová]] |MUDr. Oľga Richárdová |profesorka |zomrela |- ! colspan="3" | 5. séria (2022) | |- |Monika Horváthová |Linda |Sestrička |Filipova priateľka |- |Peter Nádasdi |Miro |Lekár | |- |Róbert Sipos |Radko |Medik | |- |[[Henrieta Mičkovicová]] |Rita |Matka Inéz | |- |[[Andrea Karnasová]] |Angelika |Matka Dariusa a manželka Johnyho | |- |Karin Adzimová |Alexandra |Lekárka | |} == Vedľajšie, hosťujúce postavy == {| class="wikitable" |+ !Herec / Herečka !Postava !Povolanie !Poznámky |- |Tony Porucha |MUDr. Anton „Tony“ Mokrý |záchranár | |- |[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |MUDr. Jozef |záchranár | |- |[[Judita Hansman]] |Valéria |vrchná sestra | |- |[[Ján Dobrík]] |MUDr. Miloš Zajac |psychiater |bývalý priateľ Vilmy Hauptmannovej |- |[[Daniel Žulčák]] |MUDr. Daniel |pediater | |- |Ráchel Šoltésová |Sabína |lekárnička | |- |Alena Ďuránová |Adela | |exmanželka Adama Ondruša |- |[[Gregor Hološka]] |MUDr. Johnny Nagy |anesteziológ | |- |Dárius Koči |Dárius Nagy |sanitár |syn Jonnyho Nagya |- |Lenka Bariliková |Zdenka |opatrovateľka | |- |Erik Žibek |Dávid Hrčka |futbalista |Agátin priateľ a otec jej dieťaťa |- |Zuzana Frenglová |Anna Jánošová | |Agátina mama |- |[[Ivan Romančík]] |Hauptmann | |Marekov otec |- |Zuzana Moravcová |Mária Mišiaková | |zosnulá manželka Tomáša Mišiaka |- |Jana Labajová |Dana Wolfová | |švagriná Noëla Macha |- |David Árva |Viliam Wolf | |manžel Dany Wolfovej |- |Rebeka Poláková |Daniela | |dcéra Alojza Čierneho |- |Matúš Kvietik |Andrej | |zať Alojza Čierneho |- |Karolína Tkacova |Aida Blanárová | |sestra Gréty |- |Marek Ťapák |Eugen Miškovec |očný lekár | |- |Daniel Fisher |Oto Klain |Plastický chirurg | |- |Monika Horvathová |Linda | |Filipova priateľka |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#1E90FF; width:1%" | | '''[[#1. séria (2021)|1]]''' | 13 | [[24. august]] [[2021]] | [[23. september]] [[2021]] | Utorok 20:35 až Štvrtok 20:35 {{small|(1-4)}}<br>Utorok 20:35 / 21:40 a Štvrtok 20:35 {{small|(5-13)}} | rowspan="5" | [[TV JOJ]] |- | style="background:#F1E90F; width:1%" | | '''[[#2. séria (2021)|2]]''' | 19 | [[28. september]] [[2021]] | [[16. november]] [[2021]] | rowspan="3" | Utorok a Štvrtok 20:35 |- | style="background:#FF1E90; width:1%" | | '''[[#3. séria (2021 - 2022)|3]]''' | 26 | [[18. november]] [[2021]] | [[22. marec]] [[2022]] |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2022)|4]]''' | 21 | [[24. marec]] [[2022]] | [[9. jún]] [[2022]] |- | style="background:#E32636; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2022)|5]]''' | {{N/A}} | [[30. august]] [[2022]] | {{N/A}} |Utorok 20:35 až Štvrtok 20:35 {{small|(1-3)}}<br>Utorok 20:35 a Štvrtok 20:35 {{small|(4-)}} |- |} == Časti == === 1. séria (2021) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1E90FF; color: #FFFFFF; width: 1%;" | № ! style="background: #1E90FF; color: #FFFFFF; width: 1%;" | # ! style="background: #1E90FF; color: #FFFFFF; width: 5%;" | Názov ! style="background: #1E90FF; color: #FFFFFF; width: 8%;" | Réžia ! style="background: #1E90FF; color: #FFFFFF; width: 20%;" | Scenár ! style="background: #1E90FF; color: #FFFFFF; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #1E90FF; color: #FFFFFF; width: 5%;" | Sledovanosť 12+ (Počet divákov) {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 24. august 2021 | sledovanosť = 566-tisíc<ref name=sled1>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Joj otvorila sezónu víťazne, seriálová Nemocnica pri štarte zabodovala! Markíze útok nevyšiel|url=https://mediaboom.sk/joj-otvorila-sezonu-vitazne-serialova-nemocnica-pri-starte-zabodovala-markize-utok-nevysiel|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-08-25|dátum prístupu=2021-09-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> }}{{Časť (TV seriál) | ep = 2 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 24. august 2021 | sledovanosť = 554-tisíc<ref name=sled1 /> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 3 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 25. august 2021 | sledovanosť = 539-tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nemocnica drží čísla, ustála aj druhý útok Markízy! Stredajší večer vyhrala|url=https://mediaboom.sk/nemocnica-drzi-cisla-ustala-aj-druhy-utok-markizy-stredajsi-vecer-vyhrala|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-08-26|dátum prístupu=2021-09-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 4 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 26. august 2021 | sledovanosť = 530-tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nemocnica ešte porástla, Markíza proti nej vytiahla hviezdu Bez servítky! Vo štvrtok zažila prepadák|url=https://mediaboom.sk/nemocnica-este-porastla-markiza-proti-nej-vytiahla-hviezdu-bez-servitky-vo-stvrtok-zazila-prepadak|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-08-27|dátum prístupu=2021-09-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 5 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 31. august 2021 | sledovanosť = 539-tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Farma 13 aj Utajený šéf odštartovali vo vedení, narodeniny oslávila Markíza podpriemerná!|url=https://mediaboom.sk/farma-13-aj-utajeny-sef-odstartovali-vo-vedeni-narodeniny-oslavila-markiza-podpriemerna|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-09-02|dátum prístupu=2021-09-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 6 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 2. september 2021 | sledovanosť = 521-tisíc<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vávra | meno = Radovan | autor = | odkaz na autora = | titul = Jojka trafila do čierneho! Jej nová lekárska dráma potvrdzuje status ostro sledovaného seriálu | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://oserialoch.pravda.sk/slovenske-serialy/clanok/599824-jojka-trafila-do-cierneho-jej-nova-lekarska-drama-potvrdzuje-status-ostro-sledovaneho-serialu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-07 | dátum prístupu = 2021-09-07 }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 7 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 7. september 2021 | sledovanosť = 414-tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Ďalší šok pre Markízu, Sestričky pri štarte zažili prepadák! Úradoval futbal, stlačená aj Nemocnica | url = https://mediaboom.sk/dalsi-sok-pre-markizu-sestricky-pri-starte-zazili-prepadak-uradoval-futbal-stlacena-aj-nemocnica | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2021-09-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 8 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 7. september 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 9 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 9. september 2021 | sledovanosť = 500-tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Valcujúca lotéria prvýkrát stratila, Superstar aj Talent porástli! Príchod pápeža udalosťou týždňa | url = https://mediaboom.sk/valcujuca-loteria-prvykrat-stratila-superstar-aj-talent-porastli-prichod-papeza-udalostou-tyzdna | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2021-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 10 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 14. september 2021 | sledovanosť = 461-tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Nemocnica získava utorok pre seba, Sestričky tlačí na dno! Talent stredajším lídrom | url = https://mediaboom.sk/nemocnica-ziskava-utorok-pre-seba-sestricky-tlaci-na-dno-talent-stredajsim-lidrom | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2021-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 11 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 16. september 2021 | sledovanosť = 525-tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Nemocnica rastie k číslam zo štartu, Farma dobieha Talent! Očkovacia lotéria opäť valcom týždňa | url = https://mediaboom.sk/nemocnica-rastie-k-cislam-zo-startu-farma-dobieha-talent-ockovacia-loteria-opat-valcom-tyzdna | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2021-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 12 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 21. september 2021 | sledovanosť = 514-tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Nemocnica novým seriálovým hitom, láka najviac divákov! Pán profesor dominuje u mladých | url = https://mediaboom.sk/nemocnica-novym-serialovym-hitom-laka-najviac-divakov-pan-profesor-dominuje-u-mladych | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2021-09-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 13 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 23. september 2021 | sledovanosť = 548-tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Očkovacia lotéria neohrozeným valcom, dominujú aj Nemocnica so Superstar! Veľké šou však klesli | url = https://mediaboom.sk/ockovacia-loteria-neohrozenym-valcom-dominuju-aj-nemocnica-so-superstar-velke-sou-vsak-klesli | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2021-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} |} === 2. séria (2021) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F1E90F; color: #000000; width: 1%;" | № ! style="background: #F1E90F; color: #000000; width: 1%;" | # ! style="background: #F1E90F; color: #000000; width: 5%;" | Názov ! style="background: #F1E90F; color: #000000; width: 8%;" | Réžia ! style="background: #F1E90F; color: #000000; width: 20%;" | Scenár ! style="background: #F1E90F; color: #000000; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #F1E90F; color: #000000; width: 5%;" | Sledovanosť 12+ (Počet divákov) {{Časť (TV seriál) | ep = 14 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 28. september 2021 | sledovanosť = 484-tisíc<ref name=sled14>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Očkovacia lotéria prvýkrát stlačená, sezóna s prvou neúspešnou novinkou! Rástli Superstar aj Pán profesor | url = https://mediaboom.sk/ockovacia-loteria-prvykrat-stlacena-sezona-s-prvou-neuspesnou-novinkou-rastli-superstar-aj-pan-profesor | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2021-10-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 15 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 30. september 2021 | sledovanosť = 547-tisíc<ref name=sled14/> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 16 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 5. október 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 17 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 7. október 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 18 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 12. október 2021 | sledovanosť = 499-tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Sestričky nenachádzajú stratenú formu, Markíza taktizuje s brejkami! Nemocnica drží seriálové líderstvo | url = https://mediaboom.sk/sestricky-nenachadzaju-stratenu-formu-markiza-taktizuje-s-brejkami-nemocnica-drzi-serialove-liderstvo | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2021-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 19 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 13. október 2021 | sledovanosť = 508-tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Joj zmenou programu vystrelila, Nemocnica zabrala aj v stredu! Domu snov nepomohla | url = https://mediaboom.sk/joj-zmenou-programu-vystrelila-nemocnica-zabrala-aj-v-stredu-domu-snov-nepomohla | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2021-10-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 20 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 14. október 2021 | sledovanosť = 532-tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Superstar po rekordnom ročníku s najslabšou kastingovou fázou! Najnižšie v divadlách aj Talent | url = https://mediaboom.sk/superstar-po-rekordnom-rocniku-s-najslabsou-kastingovou-fazou-najnizsie-v-divadlach-aj-talent | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2021-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) | ep = 21 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 19. október 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 22 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 20. október 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 23 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 21. október 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 24 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 26. október 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 25 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 27. október 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 26 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 28. október 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 27 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 2. november 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 28 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 3. november 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 29 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 4. november 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 30 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 9. november 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 31 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 11. november 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 32 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 16. november 2021 | sledovanosť = – }} |} === 3. séria (2021 - 2022) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 1%;" | № ! style="background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 1%;" | # ! style="background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 5%;" | Názov ! style="background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 8%;" | Réžia ! style="background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 20%;" | Scenár ! style="background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 5%;" | Sledovanosť 12+ (Počet divákov) {{Časť (TV seriál) | ep = 33 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 33 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 18. november 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 34 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 23. november 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 35 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 25. november 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 36 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 30. november 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 37 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 2. december 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 38 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 7. december 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 39 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 9. december 2021 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 40 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 18. január 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 41 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 20. január 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 42 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 25. január 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 43 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 27. január 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 44 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 1. február 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 45 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 3. február 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 46 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 8. február 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 47 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 10. február 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 48 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 15. február 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 49 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 17. február 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 50 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 22. február 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 51 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 24. február 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 52 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 1. marec 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 53 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 3. marec 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 54 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 8. marec 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 55 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 10. marec 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 56 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 15. marec 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 57 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 17. marec 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 58 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 22. marec 2022 | sledovanosť = – }} |} === 4. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 59 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 24. marec 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 60 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 29. marec 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 61 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 31. marec 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 62 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 5. apríl 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 63 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 64 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 12. apríl 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 65 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 19. apríl 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 66 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 67 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 26. apríl 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 68 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 69 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 3. máj 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 70 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 5. máj 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 71 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 10. máj 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 72 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 12. máj 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 73 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 17. máj 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 74 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 19. máj 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 75 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 24. máj 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 75 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 31. máj 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 76 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 2. jún 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 77 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 7. jún 2022 | sledovanosť = – }} {{Časť (TV seriál) | ep = 78 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Ján Novák | scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová | pôvodné uvedenie = 9. jún 2022 | sledovanosť = – }} |} === 5. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background:#E32636; color: #FFFFFF;" | № ! rowspan=2 style="background:#E32636; color: #FFFFFF;" | # ! rowspan=2 style="background:#E32636;; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background:#E32636; color: #FFFFFF;" | Réžia ! rowspan=2 style="background:#E32636; color: #FFFFFF;" | Scenár ! rowspan=2 style="background:#E32636; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background:#E32636; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background:#E32636; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background:#E32636;; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Ján Novák |scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová |pôvodné uvedenie = 30. august 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Ján Novák |scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová |pôvodné uvedenie = 31. august 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Ján Novák |scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová |pôvodné uvedenie = 1. september 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Ján Novák |scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová |pôvodné uvedenie = 6. september 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Ján Novák |scenár = Danica Hričová & Vanda Feriancová |pôvodné uvedenie = 8. september 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.joj.sk/nemocnica Oficiálna stránka] * {{csfd film|1029397|Nemocnica}} * [https://www.serialzone.cz/serial/nemocnica/ Nemocnica] na SerialZone * [https://www.facebook.com/nemocnicatvjoj/ Nemocnica] na [[Facebook|Facebooku]] [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Dramatické televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2021]] scjkhwf95wnk1y6db3sh78x5ccnjg9c Konkláve 2013 0 677361 7429936 7323991 2022-08-25T16:08:18Z Jurkostano 196528 Pridanie odkazu wiki wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť|názov=Konkláve 2013|obrázok=Papa Francisco recién elegido 2.jpg|popis obrázka=Prvé vystúpenie novozvoleného pápeža Františka|dátum=12. – 13. marec 2013|štát=Vatikán}} '''Pápežské [[konkláve]]''' ([[Taliančina|taliansky]] ''Il conclave del 2013'', [[Poľština|poľsky]] ''Konklawe 2013'') sa v roku [[2013]] konalo nadväzujúc na [[Rezignácia|rezignáciu]] [[Pápež|pápeža]] [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI]], ktorá bola ohlásená [[11. február]]a 2013 a nastala 28. februára t.r. o 20:00 h SEČ. V celej histórii [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] sa jednalo ešte len o tretie [[konkláve]], ktoré sa konalo počas života predchádzajúceho [[Pápež|pápeža]], pretože zvyčajne sa [[konkláve]] koná v nadväznosti na úmrtie [[Pápež|pápeža]]. V súlade s rozhodnutím, ktoré urobila v piatok 8. marca generálny kongregácia [[Kardinál|kardinálov]], začalo [[konkláve]] slávnostné [[Omša (bohoslužba)|omšou]] v utorok 12. marca 2013. Dňa 13. marca 2013, druhý deň [[konkláve]], v piatej voľbe, bol zvolený [[Argentína|argentínsky]] [[kardinál]] [[František (pápež)|Jorge Mario Bergoglio]], ktorý si zvolil meno [[František (pápež)|František]] [[Pápež]] [[Benedikt XVI.|Benedikt XVI]]. vyhlásil 11. februára 2013 svoju rezignáciu k 28. februáru z dôvodu úbytku síl. Svojim rozhodnutím zaskočil väčšinu svojich spolupracovníkov aj [[Latinská cirkev|cirkvi]], lebo je obvyklé, že [[Pápež|pápeži]] slúžia vo svojom úrade až do svojej smrti. Posledný [[pápež]], ktorý [[Rezignácia|rezignoval]] pred [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI]]., Bol [[Gregor XII.|Gregor XII]]. v roku 1415, kedy tak urobil viacmenej z donútenia za výnimočné situácie, aby sa vyriešila [[Schizma|pápežská schizma]]. Posledná skutočná dobrovoľná rezignácia pred [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI]]. Bola rezignácia [[Celestín V.|Celestýna V]]. v roku 1294. Ako prvý z [[Pápež|pápežov]] rezignoval [[Poncián|Ponciano]] v roku 235 (zároveň s ním sa svojich nárokov vzdal hippolytos rímsky, ktorý sa takéto vyhlasuje za [[Pápež|pápeža]]). [[Benedikt XVI.]] Odcestoval 28. februára do pápežskej letnej rezidencie [[Castel Gandolfo]] a čakal tu niekoľko týždňov na dokončenie opráv jeho príbytku vo [[Vatikán|Vatikáne]]. Jeho [[Vatikán|vatikánsky]] apartmán bol zapečatený. == Načasovanie == Podľa článku 37 apoštolskej konštitúcie [[Universe Dominici Gregis]] by malo byť [[konkláve]] začaté 15 až 20 dní po tom, keď nastala [[sedisvakancia]], v tomto prípade teda 15 až 20 dní po 28. februári. Časový odstup je nutný z logistických dôvodov, pretože [[konkláve]] je zvyčajne zvoláva nečakane po úmrtí súčasného [[Pápež|pápeža]], a je potrebné poskytnúť [[Kardinál|kardinálom]] z celého sveta čas na prepravu do [[Vatikán|Vatikánu]]. [[Pápež]] [[Benedikt XVI.]] však vydal 25. februára dokument [[Motu proprio|Motu Proprio]], ktorým povolil skorší začiatok [[konkláve]]. == Zbor voliteľov == Hoci bolo v čase voľby celkovo 209 žijúcich [[Kardinál|kardinálov]], potenciálnych voliteľov bolo medzi nimi iba 117, pretože [[Kardinál|kardináli]], ktorí v deň pred uprázdněním [[Pápežský stolec|pápežského stolca]] (tj. 27. februára 2013) boli starší ako 80 rokov, už neboli oprávnení voliť. [[Nemecko|Nemecký]] [[kardinál]] [[Walter Kasper|Walter Kasper,]] ktorý 80 rokov dosiahol až 5. marca 2013, sa konkláve mohol zúčastniť. [[Veľká Británia|Britský]] [[kardinál]] [[Keith O'Brien]] však oznámil súčasne so svojou rezignáciou na [[Arcibiskup|arcibiskupskú]] funkciu, že sa [[konkláve]] zúčastniť neplánuje. [[Konkláve]] sa takisto nezúčastnil [[Indonézia|indonézsky]] [[kardinál]] [[Julius Riyad Darmaatmadja SJ.]] === Zoznam voliteľov === * [[Abril y Castelló|Santos kardinál Abril y Castelló]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Geraldo Majella Agnel|Geraldo Majella kardinál Agnel]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup v São Salvador da Bahia) * [[George kardinál Alencherry]] (kardinál-kňaz, sýrsko-malabarský vyšší arcibiskup ernakulamsko-angamalský) * [[Angelo Amato|Angelo kardinál Amato SDB]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Carlos Amigo Vallejo|Carlos kardinál Amigo Vallejo OFM]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup sevillský) * [[Ennio Antonelli|Ennio kardinál Antonelli]] (kardinál-kňaz, bývalý arcibiskup florentský) * [[Audrys Juozas Bačkis|Audrys Juozas kardinál Bačkis]] (kardinál-kňaz, arcibiskup Vilniuský) * [[Angelo Bagnasco|Angelo kardinál Bagnasco]] (kardinál-kňaz, arcibiskup janovský) * [[Philippe Xavier Ignace kardinál Barbarin]] (kardinál-kňaz, arcibiskup lyonský) * [[František (pápež)|Jorge Mario kardinál Bergoglio SJ]] (kardinál-kňaz, arcibiskup v Buenos Aires)  * [[Giuseppe Bertelli|Giuseppe kardinál Bertelli]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Tarcisio Pietro Evasio Bertone|Tarcisio Pietro Evasio kardinál Bertone]] SDB (kardinál-biskup, bývalý arcibiskup janovský) * [[Giuseppe kardinál Betori]] (kardinál-kňaz, arcibiskup florentský) * [[Josip kardinál Bozanić]] (kardinál-kňaz, arcibiskup záhrebský) * [[Seán Baptist kardinál Brady]] (kardinál-kňaz, arcibiskup armaghský) * [[João Braz de Aviz|João kardinál Braz de Aviz]] (kardinál-diakon, bývalý arcibiskup v Brazílii) * [[Raymond Leo Burke|Raymond Leo kardinál Burke]] (kardinál-diakon, bývalý arcibiskup saintlouiský) * [[Carlo kardinál Caffarra]] (kardinál-kňaz, arcibiskup bolonský) * [[Domenico kardinál Calcagno]] (kardinál-diakon, bývalý biskup savonsko-nolský a osobné arcibiskup) * [[Antonio kardinál Cañizares Llovera]] (kardinál-kňaz, bývalý arcibiskup toledskej) * [[Juan Luis kardinál Cipriani Thorne]] (kardinál-kňaz, arcibiskup limský) * [[Francesco kardinál Coccopalmerio]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Thomas Christopher kardinál Collins]] (kardinál-kňaz, arcibiskup torontský) * [[Angelo kardinál Comastr]]<nowiki/>i (kardinál-diakon, bývalý arcibiskup Loretánskej) * [[Paul Josef kardinál Cordes]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Raymundo kardinál Damasceno Assis]] (kardinál-kňaz, arcibiskup aparecidský) * [[Godfried kardinál Danneels]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup mechelensko-bruselský) * [[Julius Riyad Darmaatmadža|Julius Riyad kardinál Darmaatmadža SJ]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup džakartský) * [[Velasio kardinál De Paolis CS]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Ivan kardinál Dias]] (kardinál-kňaz, bývalý arcibiskup bombajskej) * [[Daniel Nicholas kardinál Dinard]] (kardinál-kňaz, arcibiskup galvestonsko-houstonskom) * [[Timothy Michael kardinál Dolan]] (kardinál-kňaz, arcibiskup newyorský) * [[Dominik Duka|ThLic. Jaroslav Dominik kardinál Duka OP]] (kardinál-kňaz, arcibiskup pražský) * [[Stanisław Dziwisz|Stanisław kardinál Dziwisz]] (kardinál-kňaz, arcibiskup krakovský) * [[Willem Jacobus kardinál Eijk]] (kardinál-kňaz, arcibiskup Utrechtskej) * [[Péter Erdő|Péter kardinál Erdő]] (kardinál-kňaz, arcibiskup ostrihomský-budapeštiansky) * [[Francisco Javier Errázuriz Ossa|Francisco Javier kardinál Errázuriz Ossa]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup v Santiagu de Chile) * [[Raffaele Farina|Raffaele kardinál Farina SDB]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Fernando Filoni|Fernando kardinál Filoni]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Francis Eugene George|Francis Eugene kardinál George OMI]] (kardinál-kňaz , arcibiskup chicagský) * [[Oswald kardinál Gracias]] (kardinál-kňaz, arcibiskup bombajskej) * [[Zenon kardinál Grocholewski]] (kardinál-kňaz, predtým titulárny arcibiskup) * [[James Michael kardinál Harvey]] (kardinál-diakon, titulárny arcibiskup) * [[Cláudio kardinál Hummes OFM]] (kardinál-kňaz, bývalý arcibiskup sãopaulský) * [[Walter kardinál Kasper]] (kardinál-kňaz, bývalý biskup rottenbursko-stuttgartský) * [[Kurt kardinál Koch]] (kardinál-diakon, bývalý biskup bazilejský) * [[Giove NNI kardinál Lajolo]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Karl kardinál Lehmann]] (kardinál-kňaz, biskup mohučský) * [[William Joseph kardinál Levada]] (kardinál-diakon, bývalý arcibiskup sanfranciský) * [[Nicolás de Jesús kardinál López Rodríguez]] (kardinál-kňaz, arcibiskup v Santo Domingu) * [[Roger Michael kardinál Mahony]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup losangeleský) * [[Lluís María kardinál Martínez aj Sistach]] (kardinál-kňaz, arcibiskup barcelonský) * [[Reinhard kardinál Marx]] (kardinál-kňaz, arcibiskup mníchovský-freisinský) * [[Joachim kardinál Meisner]] (kardinál-kňaz, arcibiskup kolínsky) * [[Laurent kardinál Monsengwo Pasinya]] (kardinál-kňaz, arcibiskup kinshaský) * [[Manuel kardinál Monteiro de Castro]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Francesco kardinál Monterisi]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Antonios kardinál Naguib]] (kardinál-biskup, emeritný koptský patriarcha alexandrijský) * [[Wilfrid Fox kardinál Napier OFM]] (kardinál-kňaz, arcibiskup Durbanský) * [[Attilio kardinál Nicora]] (kardinál-diakon, bývalý biskup Veronský) * [[John kardinál Njue]] (kardinál-kňaz, arcibiskup Nairobi) * [[Kazimierz kardinál Nycz]] (kardinál-kňaz, arcibiskup varšavský) * [[Edwin Frederick kardinál O'Brien]] (kardinál-diakon, bývalý arcibiskup baltimorský) * [[Keith Michael Patrick O'Brien|Keith Michael Patrick kardinál O'Brien]] (kardinál- kňaz, arcibiskup keltský-Edinburskej) * [[Anthony Olubunmi kardinál Okogie]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup lagoský) * [[Seán Patrick O'Malley|Seán Patrick kardinál O'Malley OFMCap]] (kardinál-kňaz, arcibiskup bostonský) * [[John Olorunfemi kardinál Onaiyekan]] (kardinál-kňaz, arcibiskup abujský) * [[Jaime Lucas kardinál Ortega y Alamin]] (kardinál-kňaz, arcibiskup havanský) * [[Marc kardinál Ouellet PSS]] (kardinál-kňaz, bývalý arcibiskup Quebecu) * [[Albert Malcolm Ranjith kardinál Patabendige|Albert Malcolm Ranjith kardinál Patabendige Don]] (kardinál-kňaz, arcibiskup kolombský) * [[George kardinál Pell]] (kardinál-kňaz, arcibiskup Sydneyské) * [[Polycarpe kardinál Peng]] (kardinál-kňaz, arcibiskup v Dar es Salaam) * [[Gioan Baotixita kardinál Pham Minh Man]] (kardinál-kňaz, arcibiskup v Hočiminovom Meste) * [[Mauro kardinál Piacenza]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Severino kardinál Poletto]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup turínsky) * [[José da Cruz kardinál Policarpo]] (kardinál-kňaz, patriarcha lisabonský) * [[Vinko kardinál Puljić]] (kardinál-kňaz, arcibiskup vrchbosenský) * [[Bechara Butrus kardinál RAI OMM]] (kardinál-biskup, maronitský patriarcha antiochijský v Bkerké) * [[Gianfranco kardinál Ravasi]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Giovanni Battista Re|Giovanni Battista kardinál Re]] (kardinál-biskup, predtým titulárny arcibiskup) * [[Jean-Pierre Bernard kardinál Ricard]] (kardinál-kňaz, arcibiskup bordeauxský) * [[Justin Francis kardinál Rigali]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup filadelfským) * [[Norberto kardinál Rivera Carrera]] (kardinál-kňaz, arcibiskup mexický) * [[Francisco kardinál Robles Ortega]] (kardinál-kňaz, arcibiskup Guadalajarský) * [[Franc kardinál rodom CM]] (kardinál-diakon, bývalý arcibiskup ľubľanský) * [[Óscar Andrés kardinál Rodríguez Maradiaga SDB]] (kardinál-kňaz, arcibiskup tegucigalpský) * [[Paolo kardinál Romeo]] (kardinál-kňaz, arcibiskup Palermský) * [[Antonio María kardinál Rouco Varela]] (kardinál-kňaz, arcibiskup madridský) * [[Stanisław Marian kardinál Ryłko]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Rubén kardinál Salazar Gómez]] (kardinál-kňaz, arcibiskup bogotský) * [[Juan kardinál Sandoval Íñiguez]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup Guadalajarský) * [[Leonardo kardinál Sandri]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Robert kardinál Sarah]] (kardinál-diakon, bývalý arcibiskup conakerský) * [[Paolo kardinál Sardi]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Théodore-Adrien kardinál Sarr]] (kardinál-kňaz, arcibiskup dakarský) * [[Angelo Scola|Angelo kardinál Scola]] (kardinál-kňaz, arcibiskup milánsky) * [[Crescenzio kardinál Sepe]] (kardinál-kňaz, arcibiskup neapolský) * [[Odilo Pedro kardinál Scherer]] (kardinál-kňaz, arcibiskup sãopaulský) * [[Christoph Schönborn|Christoph Maria Michael hugo Damian Peter Adalbert kardinál Schönborn OP]] (kardinál-kňaz, arcibiskup viedenský) * [[Luis Antonio Gokim kardinál Tagle]] (kardinál-kňaz, arcibiskup abaku) * [[Jean-Louis Pierre Tauran|Jean-Louis Pierre kardinál Tauran]] (kardinál-diakon, predtým titulárny arcibiskup) * [[Julio kardinál Terrazas Sandoval CSsR]] (kardinál -kněz, arcibiskup v Santa Cruz de la Sierra) * [[Dionigi kardinál Tettamanzi]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup milánsky) * [[Isaac Baselios Cleemis Thottunkal]] (kardinál-kňaz, sýrsko-malankarský vyšší arcibiskup thiruvananthapuramský) * [[John kardinál Tong Hon]] (kardinál-kňaz, biskup hongkonský ) * [[Telesphore Placidus kardinál Toppo]] (kardinál-kňaz, arcibiskup ránčíský) * [[Jean-Claude kardinál Turcotte]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup montrealský ) * [[Peter Kodwo Appiah kardinál Turkson]] (kardinál-kňaz, bývalý arcibiskup v Cape Coast) * [[Jorge Liberato kardinál Uros Savino]] (kardinál-kňaz, arcibiskup caracaský) * [[Agostino kardinál Vallin]] (kardinál-kňaz, bývalý biskup albánska) * [[Antonio Maria kardinál Veglie]] (kardinál-diakon , predtým titulárny arcibiskup) * [[Raúl Eduardo kardinál Vela Chiriboga]] (kardinál-kňaz, emeritný arcibiskup quitský) * [[Giuseppe kardinál Versaldi]] (kardinál-diakon, bývalý biskup alessandrijský a osobné arcibiskup) * [[André Armand kardinál Vingt-Trois]] (kardinál-kňaz, arcibiskup parížsky) * [[Rainer Maria kardinál Woelki]] (kardinál-kňaz, arcibiskup berlínsky) * [[Donald William kardinál Wuerl]] (kardinál-kňaz, arcibiskup washingtonský) * [[Gabriel kardinál Zubeir Wako]] (kardinál-kňaz, arcibiskup chartúmský) == Priebeh == Hoci [[Kardinál|kardináli]] majú prísne zakázané oznamovať informácie o priebehu [[konkláve]], ako obvykle sa dodatočne rôzne tvrdenia v médiách objavila. Podľa nich v rozhodujúcom kole získal [[František (pápež)|Bergoglio]] 90 hlasov zo 115. Denník Corriere della Sera s odvolaním na anonymné zdroje označil jeho prekvapivo rýchly úspech za výsledok dohody skupiny voliteľov okolo štátneho sekretára [[Tarcisio Bertone|Tarcisia Bertoneho]] a amerických kardinálov, ktorí nechceli na čele cirkvi [[Taliansko|Taliana]] [[Angelo Scola]]. K tomu, že zvolený kandidát v médiách nebol zmieňovaný medzi horúcimi kandidátmi, povedal [[Viedeň|viedenský]] [[kardinál]] [[Christoph Schönborn]]:,, Novinári [[František (pápež)|Bergogliovo]] meno neregistrovali. No aj tak bol naším najväčšim kandidátov." == Dym zo [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]] == Po skúsenostiach z roku 2005, kedy sa nepodarilo vyvolať správnu farbu dymu, ktorým sa signalizuje výsledok hlasovania, a dym mal neurčitú šedú farbu, bola v roku 2013 pre každú farbu dymu určená iná pec a farba dymu bola, podľa agentúry AFP, riadená chemickými prísadami . Pre vyvolanie čierneho dymu sa používa zmes [[Chloristan draselný|chloristanu draselného]], ​​[[Antracén|antracénu]] a [[Síra|síry]], pre vyvolanie bieleho dymu zmes [[Chlorečnan draselný|chlorečnanu draselného]], ​​[[Laktóza|laktózy]] a [[Kolofónia|kolofónie]]. == Výsledok == Dňa 13. marca 2013, v druhý deň konkláve, krátko po siedmej hodine (19:07) začal z komína [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]] stúpať biely dym. Zhruba o štvrť na deväť vystúpil na lodžiu požehnaní [[Bazilika svätého Petra|baziliky sv. Petra]] [[kardinál]]-protodiakon [[Jean-Louis Tauran]] aby oznámil [[Habemus papam|Habemus Pampam]] a aby oznámil zvolenie [[František (pápež)|Jorga Maria Bergoglia]], ktorý si zvolil meno [[František (pápež)|František.]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.postoj.sk/3066/konklave-2013-novym-svatym-otcom-sa-stal-kardinal-bergoglio-z-argentiny-volat-sa-bude-frantisek * http://www.vyveska.sk/konklave-2013.html * https://svet.sme.sk/c/6732131/volba-papeza-2013.html == Zdroj == {{preklad|cs|Konkláve v roce 2013|20196877}} [[Kategória:Voľby 2013]] [[Kategória:Konkláve]] [[Kategória:Dejiny Vatikánu]] 6akyjq4241jezoai0o3q1a28qaj5pht Metánofurán 0 678746 7430000 7337016 2022-08-25T22:02:33Z KingisNitro 91359 Preklep, odkaz wikitext text/x-wiki [[File:Methanofuran_a_b_c.svg|náhľad|300x300bod|Štruktúra metánofuránov]] '''Metánofurány''' sú skupiny chemických zlúčenín prítomných u [[metanogén]]nych [[archeón]]ov.<ref>{{cite journal|author=Thauer RK|title=Biochemistry of methanogenesis: a tribute to Marjory Stephenson. 1998 Marjory Stephenson Prize Lecture|journal=Microbiology|volume=144|issue=Pt 9|pages=2377–406|date=September 1998|pmid=9782487|url=http://mic.sgmjournals.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=9782487|doi=10.1099/00221287-144-9-2377|doi-access=free}}</ref> Tieto zlúčeniny obsahujú 2-aminometylfuránovú skupinu viazanú na fenoxy skupinu. Existujú aspoň tri druhy metánofuránov: keď je skupinou na opačnom konci trikarboxyheptanoylová, glutamylglutamylová alebo trikarboxy-2-hydroxyheptanoylová skupina. == Formylácia == Metánofurány sa premieňajú na [[formylmetánofurán]]y v prvých krokoch [[metanogenéza|metanogenézy]]. Enzým [[formylmetánofurándehydrogenáza]] ({{EC číslo|1.2.99.5}}) [[formyl]]uje metánofurán pomocou CO<sub>2</sub>, primárneho zdroja C1 v metanogenéze.<ref>{{cite journal|vauthors=Vorholt JA, Thauer RK|author-link=Julia Vorholt|title=The active species of {{chem|CO|2}} utilized by formylmethanofuran dehydrogenase from methanogenic ''Archaea''|journal=Eur. J. Biochem.|volume=248|issue=3|pages=919–24|date=September 1997|pmid=9342247|doi=10.1111/j.1432-1033.1997.00919.x|doi-access=free}}</ref> == Deformylácia == Enzým [[formylmetánofurán tetrahydrometánopterín formyltransferáza]] katalyzuje prenos formylovej skupiny z formylmetánofuránu na N5 [[tetrahydrometánopterín]]u, H<sub>4</sub>MPT. Tento enzým sa podarilo vykryštalizovať a neobsahuje žiadnu [[prostetická skupina|prostetickú skupinu]].<ref>{{cite journal|vauthors=Acharya P, Warkentin E, Ermler U, Thauer RK, Shima S|title=The structure of formylmethanofuran: tetrahydromethanopterin formyltransferase in complex with its coenzymes|journal=J. Mol. Biol.|volume=357|issue=3|pages=870–9|date=March 2006|pmid=16466742|doi=10.1016/j.jmb.2006.01.015}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Methanofuran|997852008}} {{Enzýmové kofaktory}} [[Kategória:Kofaktory]] [[Kategória:Amíny]] [[Kategória:Peptidy]] 69c56tqcf2czqacuiipsh3qcf2gzq3z Igor Timko 0 678925 7429918 7429837 2022-08-25T15:34:44Z Bojars 6357 +cat wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Igor Timko|Popis umelca=|Rodné meno=Igor Timko|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1978|9|5}}|Miesto narodenia=[[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]])|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Žáner=[[pop rock]]|Roky pôsobenia=1996 – súčasnosť|Povolanie=[[pesničkár|spevák-skladateľ]], [[textár]]|Hrá na nástroje=|Typ hlasu=|Súvisiace články=[[No Name]]|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=[[Universal Music]], [[Sony Music]], [[NN Music]]|Webstránka={{url|https://www.no-name.sk}}|Frontman skupiny=|Titul=|Alma mater=|Obrázok=Igor Timko, jan. 2017.jpg|Popis obrázku=Timko pri preberaní ceny [[Krištáľové krídlo]] v januári [[2017]]}} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Igor Timko''', [[Doktor (PhD.)|ArtD.]]<ref name=":4" /> (* [[5. september]] [[1978]], [[Košice]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osobný profil Igor Timko|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/igor-timko/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> je slovenský [[spevák]], [[textár]] a [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], známy ako líder skupiny [[No Name]]. Je laureátom [[Krištáľové krídlo|Krištáľového krídla]] 2016 v kategórii Rock Pop Jazz.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krištáľové krídlo získalo dvanásť slovenských osobností|url=https://www.aktuality.sk/clanok/410911/kristalove-kridlo-ziskalo-dvanast-slovenskych-osobnosti/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> So skupinou No Name je držiteľom mnohých hudobných ocenení vrátane sošiek [[Zlatý slávik|Zlatého Slávika]], ako aj desaťnásobným držiteľom Slavíka bez hranic, ocenenia pre najobľúbenejšieho slovenského interpreta v Česku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zpěvák Igor Timko z No Name: Z našich textů citují i faráři - Novinky.cz|url=https://www.novinky.cz/kultura/clanek/zpevak-igor-timko-z-no-name-z-nasich-textu-cituji-i-farari-40367513|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2022-03-19}}</ref> V roku 2019 mu bola udelená Cena Gejzdu Dusíka za úspešnú pôvodnú piesňovú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa stal jednou z osobností 2019 podľa hudobného fondu|url=https://www.teraz.sk/slovensko/hudobny-fond-ocenil-osobnosti-za-rok-20/418191-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-12|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> Pôsobí aj ako [[Učiteľ|pedagóg]], je vyštudovaný [[Ekonómia|ekonóm]] aj [[herec]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. art. Igor Timko – Edurozhovory|url=http://edurozhovory.sk/?p=398|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=cs-CZ}}</ref> == Kariéra == Dňa [[26. august|26. augusta]] [[1996]] Timko založil skupinu No Name spolu so svojimi bratmi Romanom a Ivanom a s Viliamom Gutrayom.<ref name=":0" /> V novembri toho roku No Name zvíťazila na 12. ročníku pesničkovej súťaže [[Košický zlatý poklad]], kde uspeli so skladbou „Môj kamoš“, ktorej autorom bol Timko, vtedy ešte študent konzervatória.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=12. ROČNÍK KZP 1996|url=https://reginavychod.rtvs.sk/kosicky-zlaty-poklad/3320/12.-rocnik-kzp-1996|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko, líder skupiny No Name, oslavuje 40. narodeniny|url=https://www.dobrenoviny.sk/c/141679/igor-timko-lider-skupiny-no-name-oslavuje-40-narodeniny|vydavateľ=dobrenoviny.sk|dátum vydania=2018-09-05|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> Víťazstvo skupine otvorilo dvere do hudobného premyslu a zaistilo im priamu účasť na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]] 1997.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=Skupina No Name dostala Cenu mesta Košice|url=https://www.teraz.sk/kultura/hudba-skupina-no-name-dostala-cenu-mest/324064-clanok.html|dátum vydania=2018-05-09|dátum prístupu=2022-03-21|vydavateľ=teraz.sk}}</ref> Neskôr sa ku skupine pridal Timkov najmladší súrodenec Dušan na gitare a Zoltán Sallai na klávesoch.<ref name=":7" /> Debutový album s rovnomenným názvom ''No Name'' (1998) nedosiahol výrazný úspech, skupina napriek tomu dostala od vydavateľstva [[Universal Music Group|Universal Music]] druhú šancu.<ref name=":0" /> Zlom nastal vydaním druhého albumu ''Počkám si na zázrak'' (2000), ktorý zaznamenal komerčný úspech vďaka singlom „Žily“, „Ty a tvoja sestra“ či „Ďakujem, že si“. Skladba „Ty a tvoja sestra“ nasadená do rádií v máji 1999 vyniesla skupinu do povedomia širokej verejnosti na Slovensku. V Česku sa skupina stala známou až singlom „Žily“.<ref name=":0" /> Nasledovali úspešné albumy ''Oslávme si život'' (2001), ''Slová do tmy'' (2003), ''Čím to je'' (2005) a ''V rovnováhe'' (2008).<ref name=":5" /> Po trojročnej prestávke kapela predstavila v roku 2011 nový štúdiový album s názvom ''Nový album''. Pilotným singlom sa stala skladba „Ženušky“, duet Timka s [[Lucie Bílá|Luciou Bílou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prestávka bola veľmi osviežujúca, tvrdí Igor Timko z No Name|url=http://www.webnoviny.sk/kultura/clanok/424721-prestavka-bola-velmi-osviezujuca-tvrdi-igor-timko-z-no-name/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2011-11-03|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela No Name vydala novinku Nový album|url=https://style.hnonline.sk/kultura/494089-kapela-no-name-vydala-novinku-novy-album|vydavateľ=style.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR|dátum vydania=2011-10-17}}</ref> V roku 2015 Timko stvárnil postavu Stepanova v muzikáli ''[[Móric Beňovský]]''.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa predstaví v muzikáli|url=https://www.aktuality.sk/clanok/270301/igor-timko-sa-predstavi-v-muzikali/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> V júli 2017 vydali singel „Kto dokáže“ s [[Karel Gott|Karlom Gottom]]. Skladba vyšla v troch verziách – v sprievode [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu]], v [[Šansón|šansónovom]] klavírnom sprievode a v inštrumentálnej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karel Gott a No Name vydávajú skladbu Kto dokáže v troch verziách|url=https://www.webnoviny.sk/karel-gott-a-no-name-vydavaju-skladbu-kto-dokaze-v-troch-verziach/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2017-07-17|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pri príležitosti stého výročia vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]], 24. októbra roku 2018, kapela predstavila skladbu „Ži... a nech žít“, naspievanú v slovenskej i českej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skupina No Name zverejnila videoklip k singlu Ži… a nech žít|url=https://www.webnoviny.sk/skupina-no-name-zverejnila-videoklip-k-singlu-zi-a-nech-zit/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-28|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pieseň mala premiéru v českom i slovenskom éteri v ronvakom momente, keď presne o 15:30 zaznela vo vyselaní [[Slovenský rozhlas|Slovenského]] aj [[Český rozhlas|Českého rozhlasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V hudobnej brandži je umenie byť nechcený|url=https://kosicednes.sk/kultura/v-hudobnej-brandzi-je-umenie-byt-nechceny/|dátum vydania=0001-11-30|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2021 skupina oslávila 25. výročie svojej existencie na hudobnej scéne. Pri tejto príležitosti vydali v deň výročia skladbu „Elity“, autorom textu je Timko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Chýbajú nám elity“ spievajú No Name v novej skladbe|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/599217-chybaju-nam-elity-spievaju-no-name-v-novej-skladbe/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-08-31|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> === Textár === Timko je hlavný textár skupiny, píše však aj pre iných interpretov. Jeho texty sa vyznačujú [[Poézia|poetickosťou]], bývajú citované v knihách, spopularizované úryvky z nich sa objavujú ako návrhy tetovania či ako potlač na tričkách. Timko v nich spracováva rozličné spoločenské témy vrátane posmrtného života či [[Interrupcia|potratov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No Name: fascinace životem - Novinky.cz|url=https://www.novinky.cz/kultura/clanek/no-name-fascinace-zivotem-271211|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2022-03-19}}</ref> Timkov autorský text k skladbe „Čím to je“ sa na Slovensku dostal do učebnice literárnej výchovy.<ref name=":0" /> Podľa Timka je úroveň textov piesní slovenských hudobných umelcov „oveľa vyššia než v zahraničí, kde množstvo interpretov len omieľa dookola tie isté štyri slová.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko: Žiť len zo zbierania húb nechcem|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/34864-igor-timko-zit-len-zo-zbierania-hub-nechcem/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2005-11-05|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref> === Ocenenia === Timko je laureátom [[Krištáľové krídlo|Krištáľového krídla]] 2016 v kategórii Rock Pop Jazz.<ref name=":1" /> V roku 2019 mu bola udelená Cena Gejzdu Dusíka za úspešnú pôvodnú piesňovú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa stal jednou z osobností 2019 podľa hudobného fondu|url=https://www.teraz.sk/slovensko/hudobny-fond-ocenil-osobnosti-za-rok-20/418191-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-12|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> V roku 2008 mu [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] udelil Cenu za najúspešnejšie uvádzanie tvorby v zahraničí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Primaciálnom paláci udelili Ceny SOZA|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/36742-v-primacialnom-palaci-udelili-ceny-soza/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2008-10-09|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> So skupinou No Name je držiteľom množstva hudobných ocenení na Slovensku aj v Česku, kde desať rokov v rade (2008 – 2017) získali cenu Slavík bez hranic, ocenenie udeľované pre najobľúbenejšieho slovenského hudobného umelca v Česku. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Český slavík - Předchozí ročníky|url=https://ceskyslavik.cz/|vydavateľ=ceskyslavik.cz|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=cs}}</ref><ref name=":6" /> V máji 2018 bola Timkovi a ostatným členom skupiny udelená Cena mesta Košice za prínos k popularizácii mesta.<ref name=":7" /> == Osobný život == Timko je [[Doktor (PhD.)|doktor umení]]. Je vyštudovaný divadelný herec aj ekonóm, vyštudoval [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémiu umení v Banskej Bystrici]], kde v roku 2018 dovŕšil aj [[Doktorand|doktorandské]] štúdium.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko z No Name sa zaradil medzi štyridsiatnikov|url=https://kosicednes.sk/spravy/igor-timko-z-no-name-sa-zaradil-medzi-styridsiatnikov/|dátum vydania=0001-11-30|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> Je tiež absolventom bakalárskeho štúdia na [[Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach|Podnikovohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Známi absolventi|url=https://phf.euba.sk/fakulta/uspesni-absolventi|vydavateľ=Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-sk}}</ref> Pôsobí aj ako pedagóg na [[Konzervatórium (Košice, Timonova 2)|konzervatóriu v Košiciach]], kde sám študoval, taktiež na katedre herectva banskobystrickej Akadémie umení.<ref name=":2" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. art. Igor Timko, ArtD.|url=https://fdu.aku.sk/sk/fakulta/ludia2/81-zamestnanci-katedry-herectva/628-mgr-art-igor-timko-artd.html|vydavateľ=Fakulta dramatických umení|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-sk|priezvisko=tomasovic}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko: Na mojej prvej hodine ma študent ponúkol barackovicou|url=https://mojakultura.sk/igor-timko-na-mojej-prvej-hodine-ma-student-ponukol-barackovicou/|dátum vydania=2019-05-20|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mojakultura}}</ref> Od roku 2013 je tvárou ankety [[Zlatý Amos SR|Zlatý Amos]], ktorá každoročne oceňuje najlepšieho učiteľa na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko si na synove jednotky pripíja šampanským|url=https://kosice.korzar.sme.sk/c/amp/6733993/igor-timko-si-na-synove-jednotky-pripija-sampanskym.html|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2022-03-19}}</ref> V logu ankety si Timkova kreslená podobizeň vymieňa pohľady s [[Jan Amos Komenský|Jánom Amosom Komenským]].<ref name=":3" /> Je ženatý, manželka Silvia je [[Prodekan|prodekanka]] pre zubné lekárstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko má „malou nobelovku“ - Křišťálové křídlo !|url=https://hitradiovysocina.cz/hudebni-novinky/igor-timko-ma-malou-nobelovku-kristalove-kridlo|vydavateľ=Hitrádio Vysočina|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}</ref> Majú dve deti, dcéru Ivanu a syna Jakuba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko z No Name sa cez Vianoce prežiera|url=http://www.webnoviny.sk/kultura/clanok/31033-igor-timko-z-no-name-sa-cez-vianoce-preziera/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2009-12-25|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> S rodinou žije v Košiciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko je otcom, narodil sa mu syn Jakub|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/35389-igor-timko-je-otcom-narodil-sa-mu-syn-jakub/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2006-08-16|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref> == Diskografia == === Albumy === ==== Štúdiové albumy<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Albumy {{!}} NO NAME - Hudobná skupina|url=http://www.no-name.sk/albumy/|vydavateľ=www.no-name.sk|dátum prístupu=2022-03-22}}</ref> ==== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col" |Názov ! scope="col" |Podrobnosti |- ! scope="row" |''No Name'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 1998 * Vydavateľstvo: [[Universal Music Group|Universal Music]] * Formát: CD, digitálny download, streaming |- ! scope="row" |''Počkám si na zázrak'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2000 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''Oslávme si život'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2001 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''Slová do tmy'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2003 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''Čím to je'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2005 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''V rovnováhe'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2008 * Vydavateľstvo: [[Sony Music Entertainment|Sony Music]] * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''Nový album'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2011 * Vydavateľstvo: Sony Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''S láskou'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2015 * Vydavateľstvo: NN Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |} ==== Koncertné, kompilácie<ref name=":8" /> ==== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col" |Názov ! scope="col" |Podrobnosti |- ! scope="row" |''Live in Prague'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2006 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- ! scope="row" |''The Best Of'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2009 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''Love Songs'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2012 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''G2 Acoustic Stage'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2014 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''Kto dokáže'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2016 * Vydavateľstvo: NN Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}} * [https://www.no-name.sk/ Oficiálna webstránka] * {{imdb meno|id=3274536|meno=Igor Timko}} * {{csfd meno|id=69759|meno=Igor Timko}} {{No Name}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Timko, Igor}} [[Kategória:No Name]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave]] f7tu73cholhg23lh6wvzkriixwn66nf 7429946 7429918 2022-08-25T18:06:39Z Bojars 6357 /* Diskografia */ wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Igor Timko|Popis umelca=|Rodné meno=Igor Timko|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1978|9|5}}|Miesto narodenia=[[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]])|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Žáner=[[pop rock]]|Roky pôsobenia=1996 – súčasnosť|Povolanie=[[pesničkár|spevák-skladateľ]], [[textár]]|Hrá na nástroje=|Typ hlasu=|Súvisiace články=[[No Name]]|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=[[Universal Music]], [[Sony Music]], [[NN Music]]|Webstránka={{url|https://www.no-name.sk}}|Frontman skupiny=|Titul=|Alma mater=|Obrázok=Igor Timko, jan. 2017.jpg|Popis obrázku=Timko pri preberaní ceny [[Krištáľové krídlo]] v januári [[2017]]}} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Igor Timko''', [[Doktor (PhD.)|ArtD.]]<ref name=":4" /> (* [[5. september]] [[1978]], [[Košice]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osobný profil Igor Timko|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/igor-timko/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> je slovenský [[spevák]], [[textár]] a [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], známy ako líder skupiny [[No Name]]. Je laureátom [[Krištáľové krídlo|Krištáľového krídla]] 2016 v kategórii Rock Pop Jazz.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krištáľové krídlo získalo dvanásť slovenských osobností|url=https://www.aktuality.sk/clanok/410911/kristalove-kridlo-ziskalo-dvanast-slovenskych-osobnosti/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> So skupinou No Name je držiteľom mnohých hudobných ocenení vrátane sošiek [[Zlatý slávik|Zlatého Slávika]], ako aj desaťnásobným držiteľom Slavíka bez hranic, ocenenia pre najobľúbenejšieho slovenského interpreta v Česku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zpěvák Igor Timko z No Name: Z našich textů citují i faráři - Novinky.cz|url=https://www.novinky.cz/kultura/clanek/zpevak-igor-timko-z-no-name-z-nasich-textu-cituji-i-farari-40367513|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2022-03-19}}</ref> V roku 2019 mu bola udelená Cena Gejzdu Dusíka za úspešnú pôvodnú piesňovú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa stal jednou z osobností 2019 podľa hudobného fondu|url=https://www.teraz.sk/slovensko/hudobny-fond-ocenil-osobnosti-za-rok-20/418191-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-12|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> Pôsobí aj ako [[Učiteľ|pedagóg]], je vyštudovaný [[Ekonómia|ekonóm]] aj [[herec]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. art. Igor Timko – Edurozhovory|url=http://edurozhovory.sk/?p=398|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=cs-CZ}}</ref> == Kariéra == Dňa [[26. august|26. augusta]] [[1996]] Timko založil skupinu No Name spolu so svojimi bratmi Romanom a Ivanom a s Viliamom Gutrayom.<ref name=":0" /> V novembri toho roku No Name zvíťazila na 12. ročníku pesničkovej súťaže [[Košický zlatý poklad]], kde uspeli so skladbou „Môj kamoš“, ktorej autorom bol Timko, vtedy ešte študent konzervatória.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=12. ROČNÍK KZP 1996|url=https://reginavychod.rtvs.sk/kosicky-zlaty-poklad/3320/12.-rocnik-kzp-1996|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko, líder skupiny No Name, oslavuje 40. narodeniny|url=https://www.dobrenoviny.sk/c/141679/igor-timko-lider-skupiny-no-name-oslavuje-40-narodeniny|vydavateľ=dobrenoviny.sk|dátum vydania=2018-09-05|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> Víťazstvo skupine otvorilo dvere do hudobného premyslu a zaistilo im priamu účasť na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]] 1997.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=Skupina No Name dostala Cenu mesta Košice|url=https://www.teraz.sk/kultura/hudba-skupina-no-name-dostala-cenu-mest/324064-clanok.html|dátum vydania=2018-05-09|dátum prístupu=2022-03-21|vydavateľ=teraz.sk}}</ref> Neskôr sa ku skupine pridal Timkov najmladší súrodenec Dušan na gitare a Zoltán Sallai na klávesoch.<ref name=":7" /> Debutový album s rovnomenným názvom ''No Name'' (1998) nedosiahol výrazný úspech, skupina napriek tomu dostala od vydavateľstva [[Universal Music Group|Universal Music]] druhú šancu.<ref name=":0" /> Zlom nastal vydaním druhého albumu ''Počkám si na zázrak'' (2000), ktorý zaznamenal komerčný úspech vďaka singlom „Žily“, „Ty a tvoja sestra“ či „Ďakujem, že si“. Skladba „Ty a tvoja sestra“ nasadená do rádií v máji 1999 vyniesla skupinu do povedomia širokej verejnosti na Slovensku. V Česku sa skupina stala známou až singlom „Žily“.<ref name=":0" /> Nasledovali úspešné albumy ''Oslávme si život'' (2001), ''Slová do tmy'' (2003), ''Čím to je'' (2005) a ''V rovnováhe'' (2008).<ref name=":5" /> Po trojročnej prestávke kapela predstavila v roku 2011 nový štúdiový album s názvom ''Nový album''. Pilotným singlom sa stala skladba „Ženušky“, duet Timka s [[Lucie Bílá|Luciou Bílou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prestávka bola veľmi osviežujúca, tvrdí Igor Timko z No Name|url=http://www.webnoviny.sk/kultura/clanok/424721-prestavka-bola-velmi-osviezujuca-tvrdi-igor-timko-z-no-name/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2011-11-03|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela No Name vydala novinku Nový album|url=https://style.hnonline.sk/kultura/494089-kapela-no-name-vydala-novinku-novy-album|vydavateľ=style.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR|dátum vydania=2011-10-17}}</ref> V roku 2015 Timko stvárnil postavu Stepanova v muzikáli ''[[Móric Beňovský]]''.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa predstaví v muzikáli|url=https://www.aktuality.sk/clanok/270301/igor-timko-sa-predstavi-v-muzikali/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> V júli 2017 vydali singel „Kto dokáže“ s [[Karel Gott|Karlom Gottom]]. Skladba vyšla v troch verziách – v sprievode [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu]], v [[Šansón|šansónovom]] klavírnom sprievode a v inštrumentálnej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karel Gott a No Name vydávajú skladbu Kto dokáže v troch verziách|url=https://www.webnoviny.sk/karel-gott-a-no-name-vydavaju-skladbu-kto-dokaze-v-troch-verziach/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2017-07-17|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pri príležitosti stého výročia vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]], 24. októbra roku 2018, kapela predstavila skladbu „Ži... a nech žít“, naspievanú v slovenskej i českej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skupina No Name zverejnila videoklip k singlu Ži… a nech žít|url=https://www.webnoviny.sk/skupina-no-name-zverejnila-videoklip-k-singlu-zi-a-nech-zit/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-28|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pieseň mala premiéru v českom i slovenskom éteri v ronvakom momente, keď presne o 15:30 zaznela vo vyselaní [[Slovenský rozhlas|Slovenského]] aj [[Český rozhlas|Českého rozhlasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V hudobnej brandži je umenie byť nechcený|url=https://kosicednes.sk/kultura/v-hudobnej-brandzi-je-umenie-byt-nechceny/|dátum vydania=0001-11-30|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2021 skupina oslávila 25. výročie svojej existencie na hudobnej scéne. Pri tejto príležitosti vydali v deň výročia skladbu „Elity“, autorom textu je Timko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Chýbajú nám elity“ spievajú No Name v novej skladbe|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/599217-chybaju-nam-elity-spievaju-no-name-v-novej-skladbe/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-08-31|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> === Textár === Timko je hlavný textár skupiny, píše však aj pre iných interpretov. Jeho texty sa vyznačujú [[Poézia|poetickosťou]], bývajú citované v knihách, spopularizované úryvky z nich sa objavujú ako návrhy tetovania či ako potlač na tričkách. Timko v nich spracováva rozličné spoločenské témy vrátane posmrtného života či [[Interrupcia|potratov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No Name: fascinace životem - Novinky.cz|url=https://www.novinky.cz/kultura/clanek/no-name-fascinace-zivotem-271211|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2022-03-19}}</ref> Timkov autorský text k skladbe „Čím to je“ sa na Slovensku dostal do učebnice literárnej výchovy.<ref name=":0" /> Podľa Timka je úroveň textov piesní slovenských hudobných umelcov „oveľa vyššia než v zahraničí, kde množstvo interpretov len omieľa dookola tie isté štyri slová.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko: Žiť len zo zbierania húb nechcem|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/34864-igor-timko-zit-len-zo-zbierania-hub-nechcem/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2005-11-05|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref> === Ocenenia === Timko je laureátom [[Krištáľové krídlo|Krištáľového krídla]] 2016 v kategórii Rock Pop Jazz.<ref name=":1" /> V roku 2019 mu bola udelená Cena Gejzdu Dusíka za úspešnú pôvodnú piesňovú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa stal jednou z osobností 2019 podľa hudobného fondu|url=https://www.teraz.sk/slovensko/hudobny-fond-ocenil-osobnosti-za-rok-20/418191-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-09-12|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> V roku 2008 mu [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] udelil Cenu za najúspešnejšie uvádzanie tvorby v zahraničí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Primaciálnom paláci udelili Ceny SOZA|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/36742-v-primacialnom-palaci-udelili-ceny-soza/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2008-10-09|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> So skupinou No Name je držiteľom množstva hudobných ocenení na Slovensku aj v Česku, kde desať rokov v rade (2008 – 2017) získali cenu Slavík bez hranic, ocenenie udeľované pre najobľúbenejšieho slovenského hudobného umelca v Česku. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Český slavík - Předchozí ročníky|url=https://ceskyslavik.cz/|vydavateľ=ceskyslavik.cz|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=cs}}</ref><ref name=":6" /> V máji 2018 bola Timkovi a ostatným členom skupiny udelená Cena mesta Košice za prínos k popularizácii mesta.<ref name=":7" /> == Osobný život == Timko je [[Doktor (PhD.)|doktor umení]]. Je vyštudovaný divadelný herec aj ekonóm, vyštudoval [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémiu umení v Banskej Bystrici]], kde v roku 2018 dovŕšil aj [[Doktorand|doktorandské]] štúdium.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko z No Name sa zaradil medzi štyridsiatnikov|url=https://kosicednes.sk/spravy/igor-timko-z-no-name-sa-zaradil-medzi-styridsiatnikov/|dátum vydania=0001-11-30|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> Je tiež absolventom bakalárskeho štúdia na [[Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach|Podnikovohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Známi absolventi|url=https://phf.euba.sk/fakulta/uspesni-absolventi|vydavateľ=Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-sk}}</ref> Pôsobí aj ako pedagóg na [[Konzervatórium (Košice, Timonova 2)|konzervatóriu v Košiciach]], kde sám študoval, taktiež na katedre herectva banskobystrickej Akadémie umení.<ref name=":2" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. art. Igor Timko, ArtD.|url=https://fdu.aku.sk/sk/fakulta/ludia2/81-zamestnanci-katedry-herectva/628-mgr-art-igor-timko-artd.html|vydavateľ=Fakulta dramatických umení|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-sk|priezvisko=tomasovic}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko: Na mojej prvej hodine ma študent ponúkol barackovicou|url=https://mojakultura.sk/igor-timko-na-mojej-prvej-hodine-ma-student-ponukol-barackovicou/|dátum vydania=2019-05-20|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mojakultura}}</ref> Od roku 2013 je tvárou ankety [[Zlatý Amos SR|Zlatý Amos]], ktorá každoročne oceňuje najlepšieho učiteľa na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko si na synove jednotky pripíja šampanským|url=https://kosice.korzar.sme.sk/c/amp/6733993/igor-timko-si-na-synove-jednotky-pripija-sampanskym.html|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2022-03-19}}</ref> V logu ankety si Timkova kreslená podobizeň vymieňa pohľady s [[Jan Amos Komenský|Jánom Amosom Komenským]].<ref name=":3" /> Je ženatý, manželka Silvia je [[Prodekan|prodekanka]] pre zubné lekárstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko má „malou nobelovku“ - Křišťálové křídlo !|url=https://hitradiovysocina.cz/hudebni-novinky/igor-timko-ma-malou-nobelovku-kristalove-kridlo|vydavateľ=Hitrádio Vysočina|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}</ref> Majú dve deti, dcéru Ivanu a syna Jakuba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko z No Name sa cez Vianoce prežiera|url=http://www.webnoviny.sk/kultura/clanok/31033-igor-timko-z-no-name-sa-cez-vianoce-preziera/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2009-12-25|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> S rodinou žije v Košiciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko je otcom, narodil sa mu syn Jakub|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/35389-igor-timko-je-otcom-narodil-sa-mu-syn-jakub/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2006-08-16|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref> == Diskografia == === Albumy === ==== Štúdiové albumy<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Albumy {{!}} NO NAME - Hudobná skupina|url=http://www.no-name.sk/albumy/|vydavateľ=www.no-name.sk|dátum prístupu=2022-03-22}}</ref> ==== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col" |Názov ! scope="col" |Podrobnosti |- ! scope="row" |''[[No name (album)|No name]]'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 1998 * Vydavateľstvo: [[Universal Music Group|Universal Music]] * Formát: CD, digitálny download, streaming |- ! scope="row" |''[[Počkám si na zázrak]]'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2000 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''[[Oslávme si život]]'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2001 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''[[Slová do tmy]]'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2003 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''[[Čím to je]]'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2005 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''[[V rovnováhe]]'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2008 * Vydavateľstvo: [[Sony Music Entertainment|Sony Music]] * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''[[Nový album]]'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2011 * Vydavateľstvo: Sony Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''[[S láskou]]'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2015 * Vydavateľstvo: NN Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |} ==== Koncertné, kompilácie<ref name=":8" /> ==== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col" |Názov ! scope="col" |Podrobnosti |- ! scope="row" |''Live in Prague'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2006 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- ! scope="row" |''The Best Of'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2009 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''Love Songs'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2012 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''G2 Acoustic Stage'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2014 * Vydavateľstvo: Universal Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''Kto dokáže'' | style="text-align:left;" | * Vydané: 2016 * Vydavateľstvo: NN Music * Formát: CD, digitálny download, streaming |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}} * [https://www.no-name.sk/ Oficiálna webstránka] * {{imdb meno|id=3274536|meno=Igor Timko}} * {{csfd meno|id=69759|meno=Igor Timko}} {{No Name}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Timko, Igor}} [[Kategória:No Name]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave]] gkj4k0htocbyddserhu0yxjipsdxjiz Redaktor:V0lkanic 2 679831 7429888 7389925 2022-08-25T13:44:40Z V0lkanic 142115 link wikitext text/x-wiki Ahoj! Toto je môj účet na Slovenskej Wikipédii, ktorý som si vytvoril k prípadnemu editovaniu článkov. Môj hlavný účet na Wikipédii je na odkaze: [https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Wikipedista:V0lkanic Wikipedista:V0lkanic]. rk45u0oys8zame9n4fq5lau1ud6ebi1 7429889 7429888 2022-08-25T13:44:54Z V0lkanic 142115 wikitext text/x-wiki Ahoj! Toto je môj účet na Slovenskej Wikipédii, ktorý som si vytvoril k prípadnemu editovaniu článkov. Môj hlavný účet na Wikipédii je na odkaze: [https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedista:V0lkanic Wikipedista:V0lkanic]. a598j9gqwnyylzlzq312587s7ay139o Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu 0 681513 7429984 7426774 2022-08-25T20:47:01Z KamilkMT 98709 /* Júl 2022 */ Udalosti 18. - 24.7. wikitext text/x-wiki {{prebiehajúci vojenský konflikt}} {{aktualizovať}}<!-- alebo komplet vyhodiť, je smiešne mať tu pokryté 4h diania s takouto jemnosťou a ďalej nič --> [[Súbor:2022_Russian_Invasion_of_Ukraine_animated.gif|náhľad|vpravo|Animovaná mapa zobrazujúca priebeh invázie]] Tento článok podáva v prehľadnej forme základné udalosti [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. == Február 2022 == === Štvrtok, 24. február 2022 === {{Pozri aj|Bitka o Hadí ostrov}} [[Súbor:Житловий будинок на вул. Лобановського, 6-А після обстрілу.jpg|thumb|Zničený bytový dom v Kyjeve. Po zásahu raketou v ňom zomreli dvaja ľudia a šiesti boli zranení<ref name="teraz-pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve"/>]] * 04:10: Minister zahraničia USA [[Antony Blinken]] vyjadril obavu, že ruský vojenský útok na Ukrajinu môže začať ešte v ten deň v noci<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Minúta po minúte, Rýchle správy Denníka N|url=https://dennikn.sk/minuta|vydavateľ=Denník N|dátum prístupu=2022-02-24|jazyk=en}}</ref> * 04:27: Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin]] vyhlásil, že ruská armáda začne „špeciálnu vojenskú operáciu“ na východnej Ukrajine s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu“<ref name=":0" /> * 04:52: Lokálne ukrajinské média hlásia výbuchy po celej Ukrajine na rôznych miestach v [[Charkov]]e, [[Kramatorsk]]u, [[Odesa|Odese]] aj [[Mariupol]]e<ref name=":0" /> * 05:00: Ukrajina uzavrela vzdušný priestor štátu vrátane letísk v [[Dnipro|Dnipre]], Charkove a v [[Záporožie|Záporoží]]<ref name=":0" /> * 05:15: Americký prezident [[Joe Biden]] vyhlásil, že modlitby celého sveta sú s ukrajinským ľudom, ktorý je obeťou nevyprovokovaného a neospravedlniteľného útoku zo strany Ruska<ref name=":0" /> * 05:46: Ministerstvo obrany Ukrajiny uviedlo, že invázia na Ukrajinu zo strany Ruska sa začala<ref name=":0" /> * 05:50: Minister obrany SR [[Jaroslav Naď]] potvrdil vojenskú inváziu na Ukrajinu zo strany Ruska a uviedol, že o opatreniach bude informovať počas dňa<ref name=":0" /> * 05:54: Ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj]] zvolal bezpečnostnú radu, s cieľom vyhlásiť [[vojna|vojnový stav]] v krajine<ref name=":0" /> * 05:56: [[Jens Stoltenberg]] vyzval Rusko na okamžité skončenie vojenských akcií<ref name=":0" /> * 06:06: Ruský veľvyslanec informoval o začatí invázie na Ukrajinu priamo na zasadnutí bezpečnostnej rady OSN<ref name=":0" /> * 06:09: [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj]] oficiálne vyhlásil vojnový stav na Ukrajine<ref name=":0" /> * 06:30: Ruská strana popiera raketové či letecké nálety<ref name=":0" /> * 06:34: Výbuchy sa ozvali aj v hlavnom meste Ukrajiny, v [[Kyjev|Kyjeve]]<ref name=":0" /> * 06:42: [[Joe Biden]] telefonoval s [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskyjm]] a vyzval aj okolité štáty na odsúdenie nevyprovokovaného a neospravedlniteľného ruského útoku<ref name=":0" /> * 06:54: Ukrajina nariadila evakuáciu občanov Luhanskej oblasti<ref name=":0" /> * 06:56: Ukrajinská pohraničná stráž potvrdila, že útok sa koná ako z ruskej, tak aj z bieloruskej hranice<ref name=":0" /> * 07:02: Ukrajina vyzvala okolité štáty OSN na uvalenie zničujúcich sankcií voči Rusku<ref name=":0" /> * 07:08: Ukrajinská armáda hlási zostrelenie 5 ruských lietadiel na východe Ukrajiny<ref name=":0" /> * 07:10: Po ruskom útoku stúpla cena ropy zhruba o 5 dolárov<ref name=":0" /> * 07:26: Ukrajinský rezort diplomacie uviedol, že cieľom ruského útoku je zničenie ukrajinského štátu<ref name=":0" /> * 07:56: Ruský rubeľ sa po útoku prepadol najnižšie od roku 2016<ref name=":0" /> * 08:20: Rusko tvrdí, že údajne zničilo ukrajinské letecké základne a protivzdušnú obranu<ref name=":0" /> * 08:32: Turecko zvoláva bezpečnostnú radu a je ochotné pomôcť utečencom z Ukrajiny<ref name=":0" /> * 08:35: Dopoludnia zasadnú veľvyslanci členských krajín NATO<ref name=":0" /> * Ukrajinské sily vo štvrtok večer opäť získali kontrolu nad letiskom v Hostomeľ. Počas dňa ho obsadili ruské sily. Letisko je strategické a považované za „bránu do Kyjeva“.<ref name="teraz-ukrajinska-armada-ziskala-spat">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda získala späť kontrolu nad letiskom Hostomeľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-ziskala-spat-kont/614676-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že počas prvého dňa invázie zomrelo 137 ukrajinských vojakov a civilistov.<ref name="teraz-zelenskyj-zahynulo-137-ukrajincov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Zahynulo 137 Ukrajincov, som cieľom číslo jeden | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-zahynulo-137-ukrajincov-som/614674-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Piatok, 25. február 2022 === * Okolo 4:00 hodine Kyjev zasiahli rakety.<ref name="teraz-zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj potvrdil raketové útoky, ktoré ráno zasiahli Kyjev | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky-kto/614682-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Niekoľko ľudí zahynulo pri ruských útokoch v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] na juhovýchode Ukrajiny.<ref name="teraz-zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky"/> * Ukrajinská armáda vyzvala civilistov na boj proti okupačným silám.<ref name="teraz-ukrajinska-armada-vyzvala-na-boj">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda vyzvala na boj všetkých civilistov bez ohľadu na vek | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-vyzvala-na-boj-vset/614760-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruské jednotky ovládli vodný kanál, ktorý zásobuje Ruskom okupovaný Krym.<ref name="teraz-rusko-obsadilo-klucovy-vodny-kanal-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko obsadilo kľúčový vodný kanál na zásobovanie Krymského polostrova | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-obsadilo-klucovy-vodny-kanal/614796-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Sobota, 26. február 2022 === [[Súbor:2022 Russian invasion of Ukraine 20220228 150805.jpg|thumb|[[Teplice]] vyjadrujú podporu Ukrajine – NC Galéria na Námestí Slobody.]] * Podľa britských spravodajských informácií sa postup ruských jednotiek dočasne spomalil, vzhľadom na „akútne logistické ťažkosti a silný ukrajinský odpor“.<ref name="dennikn-rychlost-postupu-ruskej-armady-sa">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rýchlosť postupu ruskej armády sa "dočasne | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741418/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * O 17:00 nadobudol v Kyjeve platnosť zákaz vychádzania. Platiť bude od 17:00 do 8:00 každý deň do pondelka ráno.<ref name="dennikn-zakaz-vychadzania-ktory-v-kyjeve">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákaz vychádzania, ktorý v Kyjeve nadobudol | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741368/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ukrajinská správa ciest požiadala obyvateľov o odstránenie dopravných značiek „s názvami obcí a miest, potom aj názvy ulíc“.<ref name="dennikn-ukrajinska-sprava-ciest-vyzvala">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská správa ciest vyzvala obyvateľov, aby | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741323/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, ktorá bránila dodávkam vody na Krym (pod ruskou okupáciou).<ref name="teraz-ruski-vojaci-vyhodili-do-vzduchu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, kvôli vode na Krym | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruski-vojaci-vyhodili-do-vzduchu-priehr/615170-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruská armáda dostala rozkaz rozšíriť svoju ofenzívu Ukrajiny. Hovorca ruského ministerstva obrany, Igor Konašenkov uviedol: „Po tom, čo ukrajinská strana odmietla rokovací proces, dnes všetky jednotky dostali rozkazy vykonávať postup zo všetkých smerov v súlade s plánmi operácie.“ Ruská strana chcela rokovať v [[Minsk]]u, Ukrajina však požadovala rokovanie vo [[Varšava|Varšave]].<ref name="teraz-ruska-armada-dostala-rozkazy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda dostala rozkazy na rozšírenie svojej ofenzívy na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruska-armada-dostala-rozkazy-na-rozs/615146-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * V Kyjeve pri zásahu obytného domu raketou zomreli dvaja ľudia.<ref name="teraz-pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri zásahu bytového domu v Kyjeve raketou zahynuli dvaja ľudia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve-rake/615148-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 17:30 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Pondelok, 28. február 2022 === * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] podpísal žiadosť o prijatie krajiny do [[Európska únia|Európskej únie]]. Parlament to označil za „''historickú chvíľu“.'' Podpísané dokumenty obratom odoslali do [[Brusel]]u. Zelenskyj vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.<ref name=“prihlaska EU“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/618465-zelenskyj-podpisal-ziadost-o-prijatie-ukrajiny-do-eu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-28 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> == Marec 2022 == === Streda, 2. marca 2022 === [[Súbor:2022 Russian invasion of Ukraine 20220303 163139.jpg|thumb|Stánok v priestoroch [[Praha hlavní nádraží|hlavnej železničnej stanice v Prahe]], ponúkajúci informácie a podporu utečencom z Ukrajiny.]] * švédske ozbrojené sily oznámili, že švédsky vzdušný priestor narušili štyri ruské bojové lietadlá. Kvôli narušeniu vzlietli dve švédske lietadlá Jas 39 Gripen, ktoré prelet zdokumentovali.<ref name="teraz-ruske-bojove-lietadla-narusili-vzdusny">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské bojové lietadlá narušili vzdušný priestor Švédska, tvrdí armáda | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-bojove-lietadla-narusili-vzdu/616316-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * Rusko prvýkrát priznalo svoje obete invázie. Uviedlo stratu 498 vojakov, podľa Ukrajiny je úmrtí ruských vojakov viacej.<ref name="teraz-moskva-tvrdi-ze-na-ukrajine-dosial">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva tvrdí, že na Ukrajine dosiaľ zahynulo 498 ruských vojakov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/moskva-tvrdi-ze-na-ukrajine-dosial-z/616286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * podľa miestnej samosprávy sa mesto [[Cherson]] dostalo do obkľúčenia ruských jednotiek. Hovorca ruského ministerstva obrany vyhlásil, že mesto je pod plnou kontrolou Ruska.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51099-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * v [[Charkov]]e pristáli ruskí parašutisti. Počas ostreľovania mesta za predošlých 24 hodín zomrelo najmenej 21 ľudí.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * podľa ukrajinského ministerstva vnútra 4 ľudia zomreli pri útoku strelou typu Kalibr na mesto [[Žytomyr]]. Útok mal byť uskutočnený z územia Bieloruska.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * ruská banka [[Sberbank]] odišla z európskeho trhu, „odôvodnila to sankciami uvalenými Západom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.“<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * [[Svetová banka]] pripravuje balík pomoci Ukrajine vo výške troch miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Priamu pomoc vo výške viac než 1 miliardu dolárov pripravujú aj Spojené štáty.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny.|url=https://www.ta3.com/clanok/229624/medzinarodny-trestny-sud-v-haagu-zacal-s-vysetrovanim-ruska-pre-mozne-vojnove-zlociny|dátum vydania=2.3.2022 23:52|dátum prístupu=29.3.2022}}</ref> === Štvrtok, 3. marca 2022 === * miestne úrady ráno potvrdili dobytie mesta [[Cherson]] ruskými silami. Ide o dobytie prvého väčšieho mesta od začiatku ruskej invázie.<ref name="teraz-cherson-ovladli-ruski-vojaci-potvrdil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cherson ovládli ruskí vojaci, potvrdil miestny činiteľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cherson-ovladli-ruski-vojaci-potvrdil/616333-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * z Kyjeva boli nadránom hlásené najmenej štyri explózie.<ref name="teraz-kyjevom-otriasli-nadranom-najmenej">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kyjevom otriasli nadránom najmenej štyri výbuchy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/kyjevom-otriasli-nadranom-najmenej-sty/616338-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> === Piatok, 4. marca 2022 === [[Súbor:Lyceum 25, Zhytomyr, after an airstrike during Russian invasion (5).jpg|thumb|Lýceum č. 25 v meste [[Žytomyr]] po ruskom leteckom zásahu]] * Okolo polnoci v noci na piatok bola ruskými jednotkami zasiahnutá [[Záporožská jadrová elektráreň]], po zásahu vznikol požiar.<ref name="dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi zasiahli jeden z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne, radiácia je nateraz bezpečná | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2751436/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref><ref name="ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Cieľom Rusov malo pravdepodobne byť obsadenie elektrárne, nie jej zničenie.<ref name="dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake">{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Černobyľ nie, skôr Fukušima. Aké nebezpečenstvo hrozilo z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752526/cernobyl-nie-skor-fukusima-ake-nebezpecenstvo-hrozilo-z-utoku-na-zaporozsku-jadrovu-elektraren/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> * Mesto [[Mariupoľ]] zostalo pod ukrajinskou kontrolou, ale bolo obkľúčené ruskými jednotkami.<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51110-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2022-03-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Moldavsko]] a [[Gruzínsko]] požiadali o vstup do [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04"/> === Sobota, 5. marca 2022 === * Vďaka evakuačnému prímeriu sa začala evakuácia mesta [[Mariupoľ]].<ref name="dennikn-zacala-sa-evakuacia-mariupola-mesto">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa evakuácia Mariupola. Mesto | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2753453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> Ruské jednotky však prímerie nedodržiavajú.<ref name="theguardian-russia-ukraine-war-latest-mariupol">{{Citácia periodika | priezvisko = Sherwood | meno = Harriet | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia-Ukraine war latest: Mariupol evacuation paused as Russian troops failing to observe ceasefire, Ukraine officials say – live | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/live/2022/mar/05/russia-ukraine-war-latest-news-nato-gives-green-light-to-bombing-with-lack-of-no-fly-zone-says-zelenskiy | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> === Pondelok, 7. marca 2022 === * Je očakávané ďalšie rusko-ukrajinské rokovanie.<ref name="teraz-tretie-kolo-ukrajinsko-ruskych">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tretie kolo ukrajinsko-ruských rokovaní bude 7. marca | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/tretie-kolo-ukrajinsko-ruskych-rokovan/616953-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-06 }}</ref> * Podľa agentúrnych správ ruské jednotky zabili starostu mesta Hostomeľ. Jurij Illič Prylypko mal zomrieť pri pomáhaní občanom.<ref name="teraz-agentury-ruske-sily-zabili-starostu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Agentúry: Ruské sily zabili starostu kyjevského predmestia Hostomeľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/agentury-ruske-sily-zabili-starostu-k/617233-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Streda, 9. marca 2022 === * V meste [[Mariupoľ]] ruské jednotky bombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou.<ref name="teraz-pri-utoku-na-detsku-nemocnicu-s">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri útoku na detskú nemocnicu s pôrodnicou zomreli 3 ľudia, aj dieťa | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-utoku-na-detsku-nemocnicu-s-porod/618041-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> O deň neskôr ruské ministerstvo obrany odmietlo zodpovednosť a vyhlásilo, že „Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum.“ Pri bombardovaní zomreli 3 ľudia a 17 bolo zranených.<ref name="teraz-rusko-tvrdi-ze-utok-na-nemocnicu-v">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko tvrdí, že útok na nemocnicu v Mariupole zinscenovala Ukrajina | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-tvrdi-ze-utok-na-nemocnicu-v-m/618264-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Štvrtok, 10. marca 2022 === * Situácia v meste [[Mariupoľ]] je vážna. Podľa upozornení [[Červený kríž|Červeného kríža]] v meste obkľúčenom ruskými jednotkami „nemajú potraviny, vodu, kúrenie, elektrinu ani lekársku starostlivosť“. Zástupca starostu Serhej Orlov uviedol, že v meste bolo zabitých 1207 ľudí, ale je to len počet nájdených na uliciach. Evakuácia sa deň predtým nepodarila, na civilistov začali strieľať ruskí vojaci.<ref name="teraz-cerveny-kriz-upozornuje-na-zlu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Červený kríž upozorňuje na zlú situáciu v Mariupole | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cerveny-kriz-upozornuje-na-zlu-sit/618255-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Podľa kyjevského primátora z mesta utiekla polovica obyvateľov, trochu menej než dva milióny ľudí.<ref name="teraz-z-kyjeva-podla-starostu-utiekla">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z Kyjeva podľa starostu utiekla polovica obyvateľov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/z-kyjeva-podla-starostu-utiekla-polovic/618165-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Podľa ruského ministra energetiky Nikolaja Šulginova bieloruskí odborníci obnovili dodávky elektriny do černobyľskej elektrárne.<ref name="teraz-sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šulginov: Bielorusi obnovili dodávky elektriny do Černobyľu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky-e/618214-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> [[Súbor: Russian flag + Ukrainian flag. Regnum Carya Golf & Spa Resort, Belek, Serik District, Antalya, Turkey.jpg | thumb | alt= Vlajúca ruská a ukrajinská vlajka | Vlajky pred hotelom, v ktorom sa na mierových jednaniach stretli ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Ruska]] * Stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny [[Sergej Lavrov|Sergeja Lavrova]] a [[Dmytro Kuleba|Dmytra Kulebu]] v Turecku bolo „civilizované“. Uviedol to turecký minister zahraničných vecí [[Mevlüt Čavušoglu]]. Podľa TASR: „Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu.“<ref name="teraz-cavusoglu-stretnutie-kulebu-s-lavrovom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čavušoglu: Stretnutie Kulebu s Lavrovom bolo zložité, ale civilizované | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cavusoglu-stretnutie-kulebu-s-lavrovo/618151-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Spojené štáty popreli ruské tvrdenia o americkom programe biologických zbraní na Ukrajine. Tvrdenia odmietla aj Ukrajina. Spojené štáty varovali, že ruské tvrdenia môžu znamenať, že Rusko biologický útok samo plánuje.<ref name="teraz-usa-popreli-slova-ruska-o-vojenskom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA popreli slová Ruska o vojenskom biologickom programe na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/usa-popreli-slova-ruska-o-vojenskom-bio/618007-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Piatok, 18. marca 2022 === * Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruská armáda]] po prvý raz použila svoje najnovšie rakety [[Ch-47M2 Kinžal|Kinžal (Dýka)]].<ref name="kindzal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko použilo po prvýkrát na Ukrajine hypersonické rakety Kinžal | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://svet.sme.sk/c/22864959/ukrajina-vojna-rusko-kinzal-hypersonicka-strela.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-19 | dátum prístupu = 2022-03-19 }}</ref> Táto hypersonická [[balistická raketa]] typu vzduch-zem s udávaným [[Dolet (letecká technika)|doletom]] 2 000 km je manévrovateľná v každej fáze letu, môže niesť [[Konvenčná zbraň|konvenčnú]] alebo [[Jadrová zbraň|jadrovú]] hlavicu a je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek [[Mikojan-Gurevič MiG-31|MiG-31]] alebo strategických [[Bombardovacie lietadlo|bombardérov]] [[Tupolev Tu-22M|Tu-22M3M]]. Piatkový úder tejto strely zničil veľký podzemný sklad ukrajinskej armády obsahujúci rakety a leteckú [[Munícia|muníciu]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivano-Frankivskej oblasti]].<ref name=kindzal/> === Pondelok, 21. marca 2022 === * [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie]] (FSB) vydala upozornenie, že z prístavov pri [[Odesa|Odese]] sa vplyvom silnej búrky z kotevných lán uvoľnili stovky [[Mína (výbušná nálož)#Námorná mína|námorných mín]], ktoré morské prúdy unášajú do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Ukrajinský úrad pre námornú dopravu toto tvrdenie označil za [[Dezinformácia|dezinformáciu]] a obvinil ruskú stranu zo snahy dosiahnuť uzatvorene obchodných námorných trás.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Partila | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Z ukrajinských prístavov sa odtrhli námorné míny, plávajú v Čiernom mori | url = https://ereport.sk/z-ukrajinskych-pristavov-sa-odtrhli-namorne-miny-plavaju-v-ciernom-mori/ | vydavateľ = ereport.sk | dátum vydania = 2022-03-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Utorok, 22. marca 2022 === [[Súbor: Volodymyr Zelenskyy paid a visit to the wounded defenders of Ukraine undergoing treatment at a military hospital (51937554922).jpg |thumb|alt= Volodymyr Zelenskyj si podáva ruku so zraneným vojakom ukrajinskej armády|Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil zranených vojakov v kyjevskej nemocnici]] * Podľa názoru analytikov<ref name=“UA-spravodaj-22-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin sa mstí Mariupoľu aj Navaľnému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22867531/ukrajinsky-spravodaj-putin-sa-msti-mariupolu-aj-navalnemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> sa vojna dostáva do patovej situácie, čiže sa pravdepodobne tak skoro neskončí. * Ruská armáda v posledných dňoch zásadne nepokročila, musí riešiť aj logistické problémy. Okrem útoku dronov na vedecký inštitút v [[Kyjev]]e bolo počas noci počuť aj ďalšie výbuchy, no pohyb ruských jednotiek sa zastavil.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * V ojedinelých prípadoch začala ukrajinská armáda prechádzať do ofenzívy. S pomocou zbraní dodávaných z krajín Západu sa pokúša vytlačiť ruských vojakov zo skôr obsadených miest. Ide napríklad o mesto Mykolajiv na juhu krajiny alebo Makariv na okraji Kyjeva.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Ruská armáda pokračuje v snahe dobyť prístavné mesto Mariupoľ, ktorý je už tri týždne v úplnom obkľúčení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mesto už tri týždne neustále ostreľujú ťažkými zbraňami ruské jednotky, ktoré ho kompletne obkľúčili | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-ministerstvo-obrany-boje-prebieh/620187-clanok.html | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-18 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> V meste je podľa odhadov stále uväznených 100 až 200-tisíc civilistov v ťažkej humanitárnej situácii bez vody, elektriny, tepla, zásob jedla a liekov. Mestská rada tvrdí, že bolo zničených 80 percent mestskej infraštruktúry.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> Pokusy o vypravenie evakuačných konvojov zlyhávajú napriek pokračujúcim mierovým rokovaniam. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Putina, aby umožnil odchod civilistov z mesta. Rusko predtým odkázalo, že civilisti budú môcť z mesta odísť, len ak sa obrana Mariupoľa vzdá.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Kritická situácia je aj v [[Cherson]]e, ktorý je pod kontrolou Ruska. Vznikajú tu spontánne protesty obyvateľstva, ruské jednotky však začali už v predchádzajúcich dňoch na protestujúcich strieľať.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> Denník [[The Times]] zverejnil list z prostredia ruskej tajnej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], podľa ktorého má armáda tvrdo zasiahnuť proti protestujúcim Ukrajincom a v prípade potreby ich deportovať na územie Ruska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ball | meno = Tom | autor = The TIMES | odkaz na autora = | titul = Russia plans kidnapping and violence in ‘great terror’ to end Kherson protests | periodikum = thetimes.co.uk | odkaz na periodikum = | url = https://www.thetimes.co.uk/article/russia-plans-kidnapping-and-violence-in-great-terror-to-end-kherson-protests-lf32jb99k | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Postupne sa tu zhoršuje aj humanitárna situácia, nakoľko v meste sa míňajú zásoby jedla.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Z obsadených oblastí na juhu Ukrajiny sa množia nezávisle nepotvrdené informácie, že tisíce civilistov boli nasilu odsunuté smerom do Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Pokračujú aj diaľkovo vedené diplomatické vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou, veľký progres však zatiaľ nepriniesli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Charkov odráží těžké útoky, v Mariupolu je uvězněno 100 tisíc lidí | periodikum = iDnes.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/boje-u-charkova-izjum-valka-na-ukrajine.A220323_061646_zahranicni_indr | issn = | vydavateľ = MAFRA, a. s. | miesto = | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Súčasťou rokovaní je napríklad uznanie [[Krym (republika)|Krymu]] či obsadených častí Donbasu za ruské územie, čo však Kyjev odmieta. Namiesto toho, výmenou za prímerie, pripúšťa možnosť zanechania snahy Ukrajiny o členstvo v NATO. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] opätovne vyzval [[Vladimír Putin|Vladimíra Putina]] na stretnutie a vyhlásil, že ak Ukrajina dosiahne pri rokovaní s Ruskom územný kompromis, potvrdiť by ho mali aj občania v referende.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Sankcie uvalené na Rusko začínajú mať priamy dopad na vojenské výrobné podniky. Jediný ruský výrobca tankov [[Uralvagonzavod]] prerušil výrobu, pretože nemá dostatok dôležitých komponentov dovážaných zo zahraničia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kalatur | meno = Anastasiya | autor = Ukrayinska Pravda | odkaz na autora = | titul = The only Russian plant to assemble tanks has stopped | periodikum = pravda.com.ua | odkaz na periodikum = | url = https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/03/22/7333502/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> === Sobota, 26. marca 2022 === * Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že pri vstupe do prielivu [[Bospor]] zneškodnilo ''"predmet podobný míne"''. Na únik stoviek [[Mína (výbušná nálož)#Námorná mína|námorných mín]] z odeských prístavov upozornila v pondelok [[21. marec|21. marca]] [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]. Toto tvrdenie vtedy Kyjev označil za [[Dezinformácia|dezinformáciu]] s cieľom uzavrieť časť Čierneho mora.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Turecko hlási, že našlo predmet podobný míne plávajúci v Čiernom mori | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-hlasi-ze-naslo-predmet-podob/622226-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-26 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}</ref> === Pondelok, 28. marca 2022 === [[Súbor: Fire at a fuel depot in Lutsk after Russian shelling on 27 March 2022 (03).jpg | thumb | alt= Rozsiahly požiar sa snažia hasiť traja ukrajinský hasiči | Požiar skladu paliva v meste [[Luck]] ]] * Ruská armáda pokračovala v preskupovaní svojich síl, s ktorým začala v predchádzajúcich dňoch. Počas noci útočili raketami najmä na sklady pohonných látok po celej krajine, rakety však dopadali aj v blízkosti obytných oblastí.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa už rovná Sarajevu či Groznému. Rusi sa preskupujú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22871756/ukrajinsky-spravodaj-mariupol-sa-uz-rovna-sarajevu-ci-groznemu-rusi-sa-preskupuju.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-28 | dátum prístupu = 2022-03-29 }}</ref> * Obe bojujúce strany podnikli viacero menších útokov s cieľom obsadiť strategické miesta v okolí [[Kyjev]]a. Cieľ ruskej armády obkľúčiť hlavné mesto a zablokovať jeho zásobovacie trasy tak zostal aj v 33. deň vojny nenaplnený.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> * V okupovaných mestách pokračovali protesty domácich obyvateľov. Okupačné sily na nepokoje reagovali únosmi nepoddajných starostov. Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] pripustil, že niektorých z nich mohli okupanti aj zabiť.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> * Nezávislým projektom [[Oryx]] bolo od začiatku invázie vizuálne (fotkou, videom) potvrdené zneškodnenie 312 [[Tank (vozidlo)|tankov]] a viac ako 600 [[Bojové vozidlo|obrnených vozidiel]] na ruskej strane a 79 tankov a do 300 bojových vozidiel ukrajinskej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine | url = https://www.oryxspioenkop.com/2022/02/attack-on-europe-documenting-equipment.html | vydavateľ = oryxspioenkop.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> === Utorok, 29. marca 2022 === * Ruskí predstavitelia po mierových rokovaniach v [[Istanbul]]e vyhlásili, že ''„výrazne znížia“'' svoju vojenskú aktivitu a začnú sťahovať vojakov z okolia Kyjeva a Černihiva.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi klamali, Černihiv ostreľujú ešte mohutnejšie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22873624/ukrajinsky-spravodaj-rusi-klamali-cernihiv-ostreluju-este-mohutnejsie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-30 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] vyhlásil, že bojový potenciál Ukrajiny sa výrazne znížil, vďaka čomu sa ruské jednotky môžu sústrediť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, ktorým je Donbas.<ref name=“UA-spravodaj-29-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Meníme taktiku, hlásia Rusi. Zamerajú sa vraj na svoj skutočný cieľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22872853/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-29 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> * Ukrajinské úrady od začiatku ruskej invázie zlikvidovali päť fariem [[Internetový robot|internetových botov]] v [[Charkov]]e, [[Čerkasy|Čerkasách]], [[Ternopiľ|Ternopili]] a [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]], čo bolo viac ako stotisíc falošných [[Používateľský účet|účtov]] na rôznych [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]]. Kontá šírili [[Dezinformácia|dezinformácie]], ruskú [[Ideológia|ideológiu]] a ospravedlňovali vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-29-3“ /> === Streda, 30. marca 2022 === * [[Vladimir Putin]] v telefonáte s francúzskym prezidentom [[Emmanuel Macron|Emmanuelom Macronom]] vyhlásil, že ostreľovanie Mariupoľa sa neskončí, kým sa mesto nevzdá. Pripustil však možnosť evakuácie civilistov.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“ /> * Ruská armáda napriek svojmu vyhláseniu z predošlého dňa nepoľavila v ostreľovaní severoukrajinského mesta Černihiv.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“ /> === Štvrtok, 31. marca 2022 === [[Súbor: UkrainiansinPripyat.png |thumb | alt= Vojak v maskovacom odeve s víťazným gestom vztyčuje ukrajinskú štátnu vlajku na streche jednej z budov Černobyľskej jadrovej elektrárne | Ukrajinská armáda získala kontrolu nad Černobyľskou elektrárňou, v pozadí nový sarkofág štvrtého bloku]] * Riaditeľ [[Government Communications Headquarters|britských spravodajských služieb]] uviedol, že niektorí ruskí vojaci odmietajú poslúchať [[rozkaz]]y a zámerne ničia vlastné vybavenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi si podľa šéfa britských tajných omylom zostrelili vlastné lietadlo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22874067/putin-vojna-rusko-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> * [[Prezident Ruskej federácie|Ruský prezident]] podpísal výnos o jarnom povolaní 135-tisíc mužov vo veku od 18 do 27 rokov do [[Branná povinnosť|základnej vojenskej služby]]. V Rusku sa branci povolávajú dvakrát ročne. Napriek tomu, že Vladimír Putin od začiatku sľuboval, že žiadni regrúti nebudú do „''špeciálnej operácie''“ nasadení, rezort obrany 9. marca priznal, že tam vyslali aj brancov. Prezidentov prísľub bol tiež obchádzaný prinútením mladých vojakov podpísať profesionálne kontrakty s armádou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Putin podepsal dekret o odvodech, Rusko povolává 134 tisíc mladých mužů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-putin-odvedenci-dekret-mladi-muzi.A220331_120104_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-3“ /> * Ruská armáda sa stiahla z [[Černobyľská atómová elektráreň|elektrárne v Černobyle]] ako aj z uzavretej zóny, ktorá ju obklopuje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci sa stiahli z Černobyľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874965/ruski-vojaci-sa-stiahli-z-cernobyla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> V rovnakom čase na územie [[Bielorusko|Bieloruska]] presunula raketové komplexy.<ref name=“komplexy“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko presúva do Bieloruska žoldnierov a raketové komplexy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874962/rusko-presuva-do-bieloruska-zoldnierov-a-raketove-komplexy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> Týmito manévrami sa potvrdilo riziko zvýšenia vzdušných útokov na [[Kyjev]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pentagon varoval pred zvýšeným rizikom leteckých útokov na Kyjev | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874947/pentagon-varoval-pred-zvysenym-rizikom-leteckych-utokov-na-kyjev | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> a sústredenie sa ruských pozemných síl na vytvorenie nových útočných zoskupení na východe Ukrajiny s cieľom získať kontrolu nad časťami [[Charkovská oblasť|Charkovskej]], [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej]] [[Oblasť (Ukrajina)|oblasti]].<ref name=“komplexy“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaznamenala silné ostreľovanie na východe krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874218/ukrajina-zaznamenala-silne-ostrelovanie-na-vychode-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> * Rusko súhlasilo s lokálnym prímerím s cieľom evakuovať civilistov z približne mesiac [[Obliehanie|obliehaného]] [[Mariupoľ]]a. Do mesta vyslala konvoj organizácia [[Červený kríž]]. <ref name=“UA-spravodaj-31-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Kadyrov aj šéf NATO sa zhodli. Rusko útoky nezmierni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22874700/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna-kadyrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva vyhlásila prímerie v Mariupole s cieľom evakuovať civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874000/moskva-vyhlasila-primerie-v-mariupole-s-cielom-evakuovat-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> == Apríl 2022 == === Piatok, 1. apríla 2022 === * Dva vrtuľníky zničili pomocou neriadených rakiet sklad palív v ruskom meste [[Belgorod]] asi štyridsať kilometrov od ukrajinských hraníc. Išlo o prvý letecký útok na ruskom území od začiatku vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = War in Ukraine: Russia accuses Ukraine of attacking oil depot | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60952125 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belgorod: First Ukrainian airstrike on Russian territory | url = https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/belgorod-first-ukrainian-airstrike-on-russian-territory/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2022-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská strana sa však od tohto útoku dištancovala vo vyhlásení ministerstva obrany: „''Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odmieta, že stojí za útokom na ropný sklad v ruskom Belgorode | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22875813/tajomnik-ukrajinskej-bezpecnostnej-rady-poprel-utoku-na-ropny-sklad-belgorodr | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref><ref name="UA-spravodaj-01-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko sa hnevá, Ukrajina mu zničila sklad | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22875716/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> Stroje sa vyhli ruskej protivzdušnej obrane letom nízko nad zemou. * Britské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Rusko povolalo z [[Gruzínsko|Gruzínska]] na Ukrajinu 1200 až 2000 vojakov. „''Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko dopredu plánovalo posilniť svoje sily týmto spôsobom, čo nasvedčuje, že počas vojny utrpelo nečakane veľké straty''“.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> * Rusi sľúbili, že umožnia evakuáciu civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, napriek tomu bránili otvoreniu humanitárneho koridoru. V noci na piatok zablokovali konvoj 12 nákladných áut a 45 autobusov s humanitárnou pomocou na ceste do Mariupoľa. Po vyložení zásob mali tieto vozidlá evakuovať civilistov.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Červený kříž do Mariupolu nedojel. Další pokus o evakuaci lidí bude v sobotu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/mariupol-ukrajina-valka-rusko-cerveny-kriz-humanitarni-pomoc.A220401_121232_zahranicni_bro | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> * Európsky policajný úrad [[Europol]] umiestnil svoje tímy do krajín susediacich s Ukrajinou. Úlohou tímov v [[Litva|Litve]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Moldavsko|Moldavsku]] je podpora miestnych orgánov sekundárnymi bezpečnostnými hraničnými kontrolami s cieľom identifikovať zločincov a teroristov usilujúcich o preniknutie do [[EÚ]] v prúde utečencov.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> * Rusko pohrozilo [[Wikipédia|Wikipédii]] pokutou štyri milióny [[ruský rubeľ|rubľov]] za články o ruskej invázii, pretože o nej píše ako o vojne. Ruský cenzorský úrad [[Roskomnadzor]] požiadal, aby Wikipédia odstránila „''nepresné informácie o špeciálnej vojenskej operácii Ruskej federácie na Ukrajine, ktoré vedú k dezinformovaniu ruských používateľov''“. Cenzorský úrad tiež považuje za nepravdivé informácie vydané ukrajinskou vládou, ktoré wikipédia na svojich stránkach [[Citovanie (odkazovanie)|cituje]].<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> === Sobota, 2. apríla 2022 === [[Súbor: 50 днів активного спротиву окупанту 06.jpg | thumb | alt= Vrak zničeného lietadla pod strechou poškodeného hangára | Vrak najväčšieho lietadla na svete [[Antonov An-225]] ''Mrija'', vpravo vrak obrneného pásového vozidla]] * Ruské vojská sa stiahli z okolia mesta [[Černigov]] (Černihiv), ktoré obliehali a ostreľovali od 24. februára. Podľa starostu mesta bolo zničených približne 70 % zástavby mesta. * Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany sa ruské jednotky stiahli z priestorov [[Letisko Antonov|letiska v meste Hostomeľ]] západne od Kyjeva. Toto strategické letisko pri hlavnom meste Ukrajiny bolo dejiskom intenzívnych bojov už od prvého dňa vojnového konfliktu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda naďalej zatláča ruské sily v okolí Kyjeva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22876024/ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-02 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> Počas bojov o letisko bolo 27. februára útokom ruskej armády zničené [[Antonov An-225|najväčšie lietadlo sveta ''Mrija'']] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusi pri bojoch zničili najväčšie lietadlo na svete, oznámil minister Kuleba | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22850325/rusi-znicili-najvacsie-lietadlo-na-svete-oznamil-minister-kuleba.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-27 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci pri útočení na Ukrajine zničili najväčšie lietadlo na svete, Antonov An-225 | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229221/ruski-vojaci-pri-utoceni-na-ukrajine-znicili-najvacsie-lietadlo-na-svete-antonov-an-225 | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Nedeľa, 3. apríla 2022 === * Počas víkendu vojaci ukrajinskej armády vstúpili do mestečka Buča, ktoré leží severozápadne od Kyjeva (bolo posledným, ktoré dobyli ruské jednotky postupujúce na Kyjev), a objavili na uliciach, pri domoch a autách desiatky mŕtvych tiel ukrajinských civilistov, ktorí boli podľa svedkov z mestečka zavraždení ruskými vojenskými jednotkami. Neskôr bol pri miestnom kostole objavený masový hrob s ďalšími civilnými obeťami. Počet obetí v Buči sa odhaduje na cca 300. Masaker civilného obyvateľstva bol zdokumentovaný desiatkami autentických fotografií a videí. Tento barbarský čin vyvolal na celom svete vlnu odsúdenia. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Wirnitzer | meno = Jan | autor = dennikn.sk, DennikN | odkaz na autora = | titul = Civilistov strieľali zozadu do hlavy a rabovali domy. Ruskí vojaci zanechali v uliciach Buče desiatky mŕtvol aj míny | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2795303/civilistov-strielali-zozadu-do-hlavy-a-rabovali-domy-ruski-vojaci-zanechali-v-uliciach-buce-desiatky-mrtvol-aj-miny/?ref=list | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-03 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> === Pondelok, 4. apríla 2022 === [[Súbor:Working trip of the President of Ukraine to the Kyiv region 101.jpg | thumb | alt= Ulica posiata troskami a vrakmi bojovej vojenskej techniky | Obraz v uliciach miest v Kyjevskej oblasti po vytlačení agresora]] * Ruská armáda sa aktívne sťahovala zo [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]]. Po odsune väčšiny ruských vojsk z [[Kyjevská oblasť|okolia Kyjeva]] a [[Černihivská oblasť|severu Ukrajiny]] v predošlých dňoch sa tak severný front prakticky uzavrel a kontrolu nad oblasťami znovu získala ukrajinská moc.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky sa sťahujú zo Sumskej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22876948/ruske-jednotky-sa-stahuju-zo-sumskej-oblasti-tvrdi-tamojsi-gubernator | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> * Česko zaslalo Ukrajine niekoľko desiatok starších bojových vozidiel pechoty ([[BVP-1]]) a tankov [[T-72]], ktoré vyradila zo svojich armádnych skladov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = lidovky.cz, LIDOVKY | odkaz na autora = | titul = Česko jako první země poslalo Ukrajině tanky z armádních skladů. Do války míří i obrněnce | periodikum = lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/domov/nepouzivane-ceske-tanky-z-armadnich-skladu-miri-na-ukrajinu-ukazaly-snimky.A220405_143931_ln_domov_vag | issn = | vydavateľ = | miesto = Praha | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-05 }}</ref> === Štvrtok, 7. apríla 2022 === * Ruskí vojaci robili prieskum kvôli očakávanej ofenzíve v Donbase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa snažia Donbas úplne dobyť, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22879879/ruske-sily-sa-snazia-donbas-uplne-dobyt-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Zároveň ruská armáda pokračovala v presune a preskupovaní svojich jednotiek na Donbas potom, ako sa jej nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev. Ukrajinská vláda vyzvala svojich občanov, aby z východu krajiny odišli.<ref name=“UA-spravodaj-07-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi sa sťažujú na presilu v Mariupoli | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22880500/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> * Pokračovalo dobývanie prístavného mesta Mariupoľ. Nemeckou tajnou službou bola zachytená nahrávka medzi ruskými vojakmi, na ktorej sa sťažujú, že čelia výraznej prevahe. „''Je ich 150-tisíc a nás tritisíc. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás! Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, nič.''“<ref name=“UA-spravodaj-07-4“ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Švamberk | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruský voják v Mariupolu si stěžuje na převahu Ukrajinců | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/rusky-vojak-v-mariupolu-si-stezuje-na-prevahu-ukrajincu-40393184 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že večer pri meste [[Záporožie]] zostrelila tri ruské riadené strely. Pri tomto [[priemysel]]nom meste sa nachádza [[Záporožská jadrová elektráreň|najväčšia atómová elektráreň]] v [[Európa|Európe]].<ref name=“UA-spravodaj-07-4“ /> * Hovorca Kremľa [[Dmitrij Peskov]] priznal značné straty vojakov. "''Máme značné straty vojska. A to je pre nás obrovská tragédia.''“ Počet obetí však neuviedol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hovorca Kremľa priznal značné straty vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880638/hovorca-kremla-priznal-znacne-straty-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Rusko predtým nezvyklo priznávať zlý vývoj na Ukrajine. Najnovšie oficiálne priznané straty Ruska boli uvedené koncom marca, kedy priznali smrť 1351 svojich vojakov a 3825 zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vlachos | meno2 = Rémy | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Je to pro nás obrovská tragédie. Kreml přiznal značné vojenské ztráty | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kreml-ztraty-vysoke-rusko-ukrajina-invaze-valka-vojaci-peskov.A220407_195309_zahranicni_remy | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Podľa ukrajinského ministerstva obrany však bolo k 7. aprílu z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) 18 900 ruských vojakov vrátane 7 generálov, 10 plukovníkov, 20 podplukovníkov, 31 majorov a 155 nižších dôstojníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine zahynulo už vyše dvesto ruských dôstojníkov. Ich telá posielajú domov prednostne | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/25257807-na-ukrajine-zahynulo-uz-vyse-dvesto-ruskych-dostojnikov-ich-tela-posielaju-domov-prednostne | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Piatok, 8. apríla 2022 === [[Súbor: Окупанти вдарили «Точкою-У» по залізничному вокзалу Краматорська 01.jpg | thumb | alt= Vyšetrovatelia dokumetujú veľký fragment rakety Točka | Fragment strely pred železničnou stanicou v Kramatorsku. Na strele je nápis v [[Ruská cyrilika |azbuke]] „за дети“, v preklade „Za deti“]] * Najmenej 50 obetí a okolo 100 zranených si vyžiadal ruský raketový útok na železničnú stanicu v [[Kramatorsk]]u v Doneckej oblasti. Obeťami boli ľudia, ktorí sa snažili vlakmi opustiť oblasť východnej Ukrajiny, v ktorej naďalej prebiehali prudké boje. Na trávniku pred budovou železničnej stanice zostala časť taktickej balistickej trieštivej strely OTR-21 Točka, v krajinách [[NATO]] označovanej [[SS-21 Scarab]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlaky zachránili milióny Ukrajincov. Teraz útoky zasiahli aj stanice | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881370/ukrajina-rusko-vojna-utok-kramatorsk-zeleznicna-stanica-evakuacie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref><ref name=“Kramatorsk“>{{Citácia periodika | priezvisko = TASR | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko použilo pri útoku na Kramatorsk balistickú raketu, domnieva sa Pentagon | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/JljvSmP/rusko-pouzilo-pri-utoku-na-kramatorsk-balisticku-raketu-domnieva-sa-pentagon/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Cielenie útokov na stanice a železnicu mohlo ochromiť [[Evakuácia|evakuáciu]] v čase, kedy predstavitelia Ukrajiny vo štvrtok vyzvali civilných obyvateľov na východe krajiny, aby z oblasti odišli. Reagovali tak na novú fázu vojny, keď Rusko pred dvomi týždňami oznámilo za svoj cieľ dobytie regiónu [[Donbas]]. <br> : Prokremeľské médiá na sieti Telegram zverejnili správu o úspešnom ruskom útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku. Potom, ako sa potvrdilo, že na mieste zahynuli civilisti, tieto správy z kanálov zmizli. Ruské ministerstvo obrany následne obvinilo Ukrajinu z útoku na vlastných civilistov argumentujúc, že ruská armáda vo svojej výbave rakety Točka-U nemá.<ref name=“Kramatorsk“ /> [[Súbor: Meeting of the President of Ukraine with the President of the European Commission and the High Representative of the EU for Foreign Affairs and Security Policy 02.jpg | thumb | alt= Predsedníčka Európskej komisie odovzdáva ukrajinskému prezidentovi listiny dotazníka | Ukrajinský prezident preberá od predsedníčky Európskej komisie dotazník na udelenie štatútu kandidátskej krajiny [[EÚ]]]] * [[Predseda Európskej komisie|Predsedníčka Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] odovzdala v prezidentovi [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrovi Zelenskému]] dotazník týkajúci sa udelenia štatútu kandidátskej krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šéfka eurokomisie podporí kroky, aby sa integrácia Ukrajiny do Únie urýchlila | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881547/sefka-eurokomisie-podpori-kroky-aby-sa-integracia-ukrajiny-do-unie-urychlila.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v [[EÚ|Európskej únii]] na konci februára, krátko po začiatku ruskej invázie. Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. Vstup do Únie je dlhý a komplikovaný proces, môže trvať dlhú dobu, kým sa rokovania o prijatí vôbec začnú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Odpovede Ukrajiny na dotazník pre vstup do EÚ sú takmer hotové | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886877/zelenskyj-odpovede-ukrajiny-na-dotaznik-pre-vstup-do-eu-su-takmer-hotove | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> [[Súbor: Volodymyr Zelenskyy and Eduard Heger in Kyiv 20220408.jpg| thumb | alt= Neformálne oblečení politici sediac v kreslách diskutujú | [[Eduard Heger]] na návšteve [[Volodymyr Zelenskyj|Vlodymyra Zelenského]] v [[Kyjev]]e]] * Slovenský premiér [[Eduard Heger]] počas návštevy Ukrajiny potvrdil správu, že Slovensko podarovalo ukrajinskej vláde raketový obranný systém protivzdušnej obrany [[S-300]], o ktorý Ukrajina už EÚ viackrát žiadala. Namiesto tohto staršieho systému (pochádza z roku 1987) bude slovenské územie chrániť raketový systém [[MIM-104 Patriot|Patriot]], ktorý Slovensku poskytli spojenci v [[NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko darovalo Ukrajine raketový systém S-300. Jeho presun mohol byť riskantná operácia | periodikum = denníkn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2802661/slovensko-darovalo-ukrajine-raketovy-system-s-300-jeho-presun-mohol-byt-riskantna-operacia/?ref=tit | issn = | vydavateľ = DenníkN | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> [[Minister obrany Slovenskej republiky|Minister obrany]] [[Jaroslav Naď]] cez víkend ďalej informoval, že systém S-300 nebol modernizovaný, do dvoch rokov mu skončí životnosť a Slovensko by ho aj tak muselo vymeniť za modernejšiu techniku.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rozbieha sa boj o východ krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22882352/ukrajinsky-spravodaj-po-hegerovi-prisiel-johnson-vychod-sa-pripravuje-na-boj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-10 | dátum prístupu = 2022-04-10}}</ref> Premiér [[Eduard Heger|Heger]] v popoludňajších hodinách navštívil aj mesto Buča, v ktorom došlo k masakru civilistov ruskou armádou. * Ruské jednotky sa úplne stiahli zo severu Ukrajiny smerom do Bieloruska a Ruska, odkiaľ sa podľa britského ministerstva obrany časť síl po doplnení zásob presunie na východnú Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-08-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Slovensko spravilo odvážne gesto | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881438/ukrajinsky-spravodaj-slovensko-spravilo-odvazne-gesto.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> * Situácia v obkľúčenom Mariupoli bola naďalej zúfalá, do mesta sa nedostal ani Červený kríž.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Červený kríž sa nevie dostať do Mariupoľu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882206/cerveny-kriz-sa-nevie-dostat-do-mariupolu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] varoval, že devastácia v Mariupoli bude zrejme väčšia ako v mestách na severe krajiny. Ďalej varoval, že ruská armáda sa snaží zahladiť stopy po civilných obetiach, na čo v meste používa mobilné krematóriá.<ref name=“UA-spravodaj-08-4“ /> === Sobota, 9. apríla 2022 === [[Súbor: President of Ukraine Volodymyr Zelenskyy and Prime Minister of the United Kingdom Boris Johnson walked around the center of Kyiv. (51994084277).jpg| thumb | alt= pozri popis a text| Britský premiér [[Boris Johnson]] pri sojej návšteve Kyjeva spoločne s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]] prechádza [[Majdan Nezaležnosti|Námestím nezávislosti]], hlavným námestím v Kyjeve, dejiskom udalostí [[Euromajdan]]]] * Britský premiér [[Boris Johnson]] ako prvý svetový líder osobne navštívil [[Kyjev]] od začiatku invázie. Počas svojej utajenej pracovnej cesty sa stretol s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]], s ktorým rokoval o ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj verí, že politika Británie sa po rezignácii Johnsona nezmení | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22955829/zelenskyj-veri-ze-politika-britanie-sa-po-rezignacii-johnsona-nezmeni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boris Johnson sa stretol v Kyjeve s Volodymyrom Zelenským | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/brief-boris-johnson-sa-stretol-v-kyjeve/625646-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia pošle Ukrajine ďalšie obrnené vozidlá a protilodné systémy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881970/britania-posle-ukrajine-dalsie-obrnene-vozidla-a-protilodne-systemy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref> === Nedeľa, 10. apríla 2022 === * Velenia ruskej invázie na Ukrajinu sa ujal novovymenovaný veliteľ, jeden z najskúsenejších dôstojníkov v ruských silách, generál [[Alexander Dvornikov]], veterán z [[Občianska vojna v Sýrii|bojov v Sýrii]] spájaný s brutalitou proti civilistom. Od roku 2016 velil ruskému južnému vojenskému okruhu, medzi iným aj jednotkám, ktoré od 24. februára obsadili juhovýchod Ukrajiny a bojujú o Mariupoľ, Doneckú a Luhanskú oblasť či Melitopoľ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Brutalita a bombardovanie. Vojnu na Ukrajine bude viesť nový ruský generál | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883314/utoku-na-ukrajinu-ma-velit-masiar-zo-syrie-cielom-je-dobyt-donbas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Zmena sa udiala v čase prípravy na nový úder vo východnej časti Ukrajiny s cieľom zlepšiť koordináciu medzi jednotkami. Moskva sústredí všetku snahu na dosiahnutie akýchkoľvek úspechov do 9. mája, kedy pravidelne oslavuje porážku nacistického Nemecka v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nový ruský veliteľ vojny na Ukrajine je známy pre svoju brutalitu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22882423/novy-rusky-velitel-vojny-na-ukrajine-je-znamy-pre-svoju-brutalitu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-10 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin chce zlepšit velení invaze na Ukrajině. Povolal generála z bojů v Sýrii | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-alexandr-dvornikov-bbc-operace-ukrajina.A220409_102155_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}</ref> * Ruské jednotky obsadili mesto Izjum pri [[Charkov]]e so strategickým významom pre útok na [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]] s ich kľúčovými železničnými uzlami. Americký Inštitút pre výskum vojny vyhlásil, že ak sa Ukrajine podarí udržať Sloviansk, ruská armáda bude mať veľký problém obsadiť celú [[Donecká oblasť|Doneckú]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]].<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /> * Rusko cez víkend útočilo a kompletne zničilo medzinárodné letisko v meste [[Dnipro]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda zničila letisko v Dnipre | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882281/rusky-armada-znicila-letisko-v-dnipre | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení obranného protiraketového systému S-300 pri Charkove.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda tvrdí, že zasiahla batérie protivzdušnej obrany na juhu a východe krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882255/ruska-armada-tvrdi-ze-zasiahla-baterie-protivzdusnej-obrany-na-juhu-a-vychode-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ukrajinská armáda zase úspešne zasiahla sklad munície ruskej armády v Doneckej oblasti.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /> * Ukrajina obvinila ruskú armádu, že z laboratórií [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárne]] odniesla vzorky 133 toxických materiálov vrátane nebezpečných [[Rádioaktivita|rádioaktívnych látok]]. Po odchode ruskej armády zo zóny ukrajinská národná spoločnosť [[Energoatom]] našla zničené laboratóriá, vyrabované kancelárie aj ďalšie priestory elektrárne.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /><ref name=“cerveny-les“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = V Červenom lese pri Černobyle namerali abnormálne vysokú radiáciu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882182/v-cervenom-lese-pri-cernobyle-namerali-abnormalne-vysoku-radiaciu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Boli tiež objavené zákopy a opevnenia vybudované okupantmi v [[Černobyľská havária#Dopad na prírodu|Červenom lese]] v blízkosti [[Černobyľská havária|havarovaného štvrtého bloku]]. Častice [[Jadrové palivo|jadrového paliva]] a silne [[Rádioaktívne zamorenie|kontaminované]] úlomky materiálov z explodovaného reaktora, ktoré emitujú [[Častica alfa|alfa žiarenie]], sa vplyvom samovoľného pozvoľného klesania do pôdy v súčasnosti nachádzajú v hĺbke 40 až 80 [[Centimeter|cm]]. Alfa žiarenie má pritom oveľa zničujúcejšie účinky ako prenikavé [[Žiarenie gama|gama žiarenie]] v prípade, že alfa žiarič uviazne v organizme. Ruskí vojaci kopali aj do väčších hĺbok, kontaminovanú pôdu a piesok plnili do vriec na opevnenie, pričom mohli vdýchnuť zvírený prach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že Rusi ukradli smrtiace rádioaktívne látky z Černobyľu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882293/ukrajina-tvrdi-ze-rusi-ukradli-smrtiace-radioaktivne-latky-z-cernobylu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Podľa vyhlásenia Energoatomu by možné vnútorné ožiarenie postihnutých osôb mohlo byť až 160-krát vyššie ako povoľuje norma. Pri takých dávkach sa očakáva vznik [[Choroba z ožiarenia|choroby z ožiarenia]] viacerých stupňov závažnosti.<ref name=“cerveny-les“ /> === Pondelok, 11. apríla 2022 === [[Súbor: Зустріч Президента України з Федеральним канцлером Австрії 16.jpg | thumb | alt= Vysoký štátni predstavitelia na tlačovej konferencii 9. apríla 2022 | Rakúsky kancelár [[Karl Nehammer]] a ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na stretnutí v [[Kyjev]]e]] * S [[Vladimír Putin|Vladimirom Putinom]] sa neďaleko Moskvy stretol rakúsky kancelár [[Karl Nehammer]], potom ako cez víkend rokoval s [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]]. Išlo o prvú návštevu lídra z členských štátov [[EÚ|Európskej únie]] u agresora od začiatku vojny. Obom stranám sa kancelár ponúkol ako sprostredkovateľ pri rokovaniach o prímerí a humanitárnych koridoroch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rakúsky kancelár označil rokovania s Putinom za veľmi priame a tvrdé | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883309/rakusky-kancelar-oznacil-rokovania-s-putinom-za-velmi-priame-a-tazke.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Rakúsko nie je členom NATO a krajina viackrát zdôraznila, že ostáva „vojensky neutrálnou“.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa chystá na poslednú bitku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883194/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Podľa niektorých názorov však táto návšteva môže byť [[Prezident Ruskej federácie|ruským prezidentom]] zneužitá vo svoj prospech.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Nebylo to přátelské setkání. Rakouský kancléř jednal v Moskvě s Putinem | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-putin-rakousko-kancler-nehammer-schallenberg.A220411_121608_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> * 36. ukrajinská námorná brigáda brániaca Mariupoľ vyhlásila, že po 47 dňoch v [[Obliehanie|obliehaní]] sa chystajú na „poslednú bitku“ o kontrolu nad mestom a že zrejme čoskoro podľahnú ruskej presile. Sťažovali sa na nedostatok [[Munícia|munície]] a bojaschopných vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Držíme pozice až do konce, vzkazují ukrajinští mariňáci z Mariupolu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-mariupol-marinaci-valka.A220412_094532_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-12 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> V meste sú údajne desaťtisíce mŕtvych. Civilisti, ktorých sa podarilo evakuovať, označili tamojšiu situáciu za zúfalú. Mŕtvych pochovávali v plytkých hroboch, bolo zaznamenané rabovanie čečenskými bojovníkmi ako aj zabíjanie vyhladovaných obyvateľov vychádzajúcich z úkrytov v snahe nájsť jedlo a vodu.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> * Rusi pri Donbase pokračovali v zhromažďovaní síl na veľkú inváziu. [[Čečensko|Čečenský]] líder [[Ramzan Kadyrov]] na videu zverejnenom na [[Telegram (softvér)|Telegrame]] vyhlásil, že ďalšími cieľmi sú [[Luhansk]] a [[Doneck]], potom sa ruská armáda má znovu pokúsiť dobyť [[Kyjev]]. Ukrajinskí lídri vyzvali civilistov, aby z východu krajiny odišli. Desaťtisíce ľudí však pri snahách o evakuáciu uviazli.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> === Štvrtok, 14. apríla 2022 (50. deň vojny) === * Vážne bol poškodený ruský [[krížnik]] ''[[Moskva (raketový krížnik)|Moskva]]'', ktorý sa podieľal na [[Bitka o Hadí ostrov|obsadení Hadieho ostrova]] v prvý deň vojenského konfliktu. Zatiaľ čo ukrajinská strana vyhlásila, že ho cielene zasiahli pri raketovom útoku, Rusi tvrdili, že poškodenie bolo dôsledkom požiaru a následných výbuchov munície uskladnenej na palube s tým, že príčinu požiaru vyšetrujú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krížnik Moskva poškodil výbuch munície na palube, tvrdí Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22885557/kriznik-moskva-poskodil-vybuch-municie-na-palube-tvrdi-rusko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská vlajková loď skončila v plameňoch. Ukrajina tvrdí, že po jej útoku, Moskva to popiera | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22885566/ruska-vlajkova-lod-skoncila-v-plamenoch-ukrajina-tvrdi-ze-po-jej-utoku-moskva-to-popiera.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> Ďalej vyhlásili, že krížnik je naďalej schopný plavby, je však potrebné dostať ho do prístavu. Posádku evakuovali ďalšie plavidlá [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Pýchu ruskej flotily vyradili z prevádzky. Čo vieme o krížniku Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22885705/pychu-ruskej-flotily-vyradili-z-prevadzky-co-vieme-o-krizniku-moskva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> Úlohou tejto lode bolo okrem velenia celej Čiernomorskej [[Flotila|flotile]] aj zabezpečovať protiraketovú obranu ostatným plavidlám. Vyradenie plavidla výrazne obmedzilo možnosti ruského námorníctva, najmä pri snahe dobyť Odesu.<ref name=“UA-spravodaj-14-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Kam šla ruská bojová loď Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886200/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-kriznik-moskva-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> * Podľa neoverených informácií ruský minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] utrpel silný infarkt a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Objavili sa tiež špekulácie, že jeho infarkt „''nebol prirodzený''.“<ref name=“UA-spravodaj-14-4“ /> * V súvislosti s obrovskou [[Korupcia|korupciou]] a [[Defraudácia|defraudáciou]] približne desať miliárd dolárov určených na prípravu rýchleho ovládnutia Ukrajiny údajne začali Putinovi ľudia stíhať dvadsať generálov z radov armády a tajnej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]].<ref name=“UA-spravodaj-14-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Putina podrazili zkorumpovaní velitelé. Končí za mřížemi, chybí biliony rublů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-zpravodajec-vezeni-sergej-beseda-trest-invaze-valka-ukrajina.A220411_091851_zahranicni_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> === Piatok, 15. apríla 2022 === [[Súbor: Russian cruiser Moskva.jpg | thumb | alt= Krížnik Moskva na šírom mori sprevádzaný dvoma bojovými vrtuľníkmi | Krížnik Moskva]] * Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že krížnik ''Moskva'' poškodený pri incidente z predošlého dňa sa potopil v [[Čierne more|Čiernom mori]] pri pokuse odvliecť ho do prístavu. Trup lode narušený požiarom a detonáciami munície zapríčinil stratu stability [[Plavidlo|plavidla]], čo na rozbúrenom mori viedlo k naberaniu vody a následnému potopeniu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poškodený ruský krížnik Moskva sa potopil | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886374/poskodeny-rusky-kriznik-moskva-sa-potopil.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Skaza ''Moskvy'' znamená oslabenie protileteckej ochrany ďalších lodí Čiernomorskej flotily a obmedzenie možnosti podnikať raketové útoky na Ukrajinu. Osud členov posádky krížnika je nejasný.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Osud posádky potopeného krížnika Moskva je nejasný | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886709/moskva-kriznik-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Strata [[Vlajková loď|vlajkovej lode]] ruského námorníctva znamená podľa odborníkov tvrdú ranu pre prestíž ruských vojenských síl, hrdosť Rusov, ako aj pre [[Propaganda|propagandu]] Kremľa voči svojim občanom. Z týchto dôvodov sa ruské vyhlásenia vyhli zmienke o ukrajinskom podiele na skaze krížnika. Naproti tomu symbolizujúce potopenie lode, ktorú obrancovia ukrajinského [[Bitka o Hadí ostrov|Hadieho ostrova urážlivým spôsobom slovne odbili hneď v prvý deň vojny]], prináša vzpruhu pre ukrajinskú morálku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Skaza krížnika Moskva je podľa odborníkov ranou najmä pre prestíž Kremľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886520/kriznik-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> * Veliteľ ukrajinskej námornej pechoty brániacej [[Mariupoľ]] označil situáciu za kritickú. Bojovníkom dochádzala munícia, ruské sily ovládli Iľjičovu [[oceliareň]], súčasť [[Hutníctvo|metalurgického]] kombinátu Azovstaľ. V ťažkej situácii sa tento týždeň vzdalo 1160 príslušníkov ukrajinskej armády. Mestská rada oznámila, že ruskí vojaci začali z neznámych dôvodov exhumovať telá civilných obetí núdzovo pochovaných v blízkosti obytných blokov. Objavilo sa však podozrenie, že [[Rusko]] chce zlikvidovať [[Dôkazový prostriedok (právo)|dôkazy]] o [[Vojnový zločin|vojnových zločinoch]], nakoľko do mesta bolo dopravených 13 mobilných [[Krematórium|krematórií]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Situácia v Mariupoli je podľa veliteľa ukrajinskej jednotky kritická | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886593/ukrajina-vojna-mariupol-situacia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> * Moskva prostredníctvom [[nóta (diplomacia)|diplomatickej nóty]] vyzvala [[USA]] a ich spojencov, aby „''prestali s nezodpovednou militarizáciou Ukrajiny, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky pre regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť''."<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva v nóte varovala Washington, aby prestal vyzbrojovať Ukrajinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886635/moskva-v-note-varovala-washington-aby-prestal-vyzbrojovat-ukrajinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Vysokopostavení americkí činitelia vyhlásili, že to môže znamenať nepriame priznanie Ruska k vlastným problémom na bojisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko varovalo USA i ďalšie štáty pred nepredvídateľnými dôsledkami dodávok zbraní na Ukrajinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886876/rusko-varovalo-usa-i-dalsie-staty-pred-nepredvidatelnymi-dosledkami-dodavok-zbrani-na-ukrajinu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> * Podľa neoverených údajov vydaných ukrajinskými úradmi bolo z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) už viac ako 20 000 ruských vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny padlo 20-tisíc ruských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886706/od-zaciatku-vojny-padlo-20-tisic-ruskych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Za rovnaké obdobie zomrelo do 3000 ukrajinských [[vojak]]ov a asi 10 000 ich bolo zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo vojne s Ruskom zomrelo doteraz podľa odhadov do 3000 ukrajinských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886872/vo-vojne-s-ruskom-zomrelo-doteraz-podla-odhadov-do-3000-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> === Utorok, 19. apríla 2022 === * Po týždňoch ruských presunov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské sily podľa Britov pokračujú v presúvaní vybavenia na východ Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887282/ruske-sily-podla-britov-pokracuju-v-presuvani-vybavenia-na-vychod-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> sa naplno rozbehli útoky na Donbase. Útokom predchádzalo ostreľovanie rôznych miest Ukrajiny, najmä na východe krajiny, no bol zaznamenaný raketový útok aj na [[Ľvov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda zbombardovala ropnú rafinériu v Lysyčansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887117/ruska-armada-zbombardovala-ropnu-rafineriu-v-lysycansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-18-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rakety zabíjali aj vo Ľvove, Rusko klamalo o krížniku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22887927/ukrajinsky-spravodaj-ruske-rakety-zabijali-vo-lvove-kremel-klamal-o-osude-namornikov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-18 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] vyhlásil, že toto je dôležitý moment, keď sa začala ďalšia etapa vojenského konfliktu.<ref name=“UA-spravodaj-19-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Začína sa kľúčová bitka o Donbas, Šojgu asi žije | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888692/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-donbas-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> Cieľom má byť nadobudnutie kontroly nad Donbasom a celým [[Pobrežie|pobrežím]], čím by [[Ukrajina]] zostala odrezaná od strategického prístupu k [[Čierne more|Čiernemu moru]] a ruské územie sa prepojilo s proruským [[Moldavsko|moldavským]] [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnesterskom]], kde údajne tiež prebieha útlak ruskojazyčných obyvateľov. Podobné argumenty Moskva používala ako zámienku na napadnutie Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-22-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hanzelová | meno2 = Zuzana Kovačič | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko prezradilo svoje nové ciele | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22891599/rusko-ukrajina-spravodaj-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2022-04-22 }}</ref> * V oslobodených oblastiach sa do svojich domovov postupne vracali civilisti. V ich domácnostiach však ruskí vojaci pri ústupe zanechali zákerné výbušné pasce. Objavili sa prípady odistených [[Ručný granát|granátov]] nastražených v pohári, v práčke či v nákupnej taške.<ref name=“UA-spravodaj-18-4“ /> * Mierové vyjednávania uviazli na mŕtvom bode potom, ako sa objavili dôkazy o násilnostiach spáchaných voči civilistom v ukrajinských dedinách a mestách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Abramovič sa vraj pokúša oživiť mierové rokovania, mal byť aj v Kyjeve | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22887254/abramovic-sa-vraj-pokusa-ozivit-mierove-rokovania-mal-byt-aj-v-kyjeve.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-17 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> V rovnakom čase a z rovnakej príčiny prestal s Vladimírom Putinom komunikovať aj francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]], hoci predtým s ním komunikoval pomerne intenzívne.<ref name=“UA-spravodaj-19-4“ /> [[Súbor: Monument to Cyril and Methodius during Russian invasion of Ukraine (01).jpg | thumb | alt= Socha čiastočne obložené vreciami s pieskom | Socha sv. Cyrila a Metoda čiastočne prekrytá ochrannými vrecami s pieskom]] * Podpredseda [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Josep Borrell]] vyhlásil, že Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny. "''Predmety kultúrneho dedičstva sú vo vojne úmyselne ničené''." Ukrajinské inštitúcie sa snažia kultúrne pamiatky chrániť ich obložením vrecami s pieskom, aby ich nepoškodilo bombardovanie alebo projektily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = , TASR, | odkaz na autora = | titul = Borrell: Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/borrell-rusko-pocas-invazie-zamerne-nici-kulturne-dedicstvo-ukrajiny | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> === Streda, 20. apríla 2022 === * Predseda humanitárneho výboru ukrajinského parlamentu Mykyta Poturajev v Európskom parlamente informoval, že okupanti násilne odviedli do [[Rusko|Ruska]] alebo oblastí kontrolovaných proruskými separatistami už pol milióna Ukrajincov.<ref name=“UA-spravodaj-20-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ vzdoruje, Moskva chystá prehliadku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22889721/ukrajinsky-spravodaj-mariupol-vzdoruje-moskva-uz-chysta-prehliadku-na-cervenom-namesti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Ruskej armáde bola viackrát vyčítaná streľba na evakuačné kolóny a otváranie bezpečných koridorov len smerom do Ruska. Situáciu potvrdila aj [[ruská informačná agentúra TASS]], podľa ktorej z "''nebezpečných oblastí Ukrajiny''" do Ruska evakuovali už 550-tisíc ľudí. Len z obliehaného Mariupoľa to bolo viac ako 121-tisíc Ukrajincov.<ref name=“unosy“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nasilu unáša Ukrajincov. To nie je krajina, ale väzenie, hovorí deportovaný Ihor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888440/rusko-ukrajina-vojna-deportacie-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Podľa viacerých britských médií umiestnili takmer 100 000 ukrajinských utečencov do ekonomicky slabých oblastí na Sibíri a v najodľahlejších častiach ďalekého východu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Hojsík: Putin nútene presúva 100 000 ukrajinských utečencov na Sibír. Toto tu nebolo od Stalina | url = https://europskenoviny.sk/2022/04/17/martin-hojsik-putin-nutene-presuva-100-000-ukrajinskych-utecencov-na-sibir-toto-tu-nebolo-od-stalina/ | vydavateľ = europskenoviny.sk | dátum vydania = 2022-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská vojenská rozviedka zistila, že Ukrajincom, ktorí sa po odvedení do Ruska ocitli v ťažkej životnej situácii, boli úradmi ponúkané pracovné pozície viazané na súhlas dva roky neopustiť pridelené regióny. Rusko nútenými deportáciami presúvalo aj osirotené deti a deti z detských domovov zo zabratých území.<ref name=“unosy“ /> * Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy na Donbas aj 10 až 20 tisíc žoldnierov zo [[Sýria|Sýrie]], [[Líbya|Líbye]] a iných krajín. Naverbovala ich ruská Vagnerova skupina, fakticky súkromná armáda bojujúca za záujmy Kremľa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko nasadilo v Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie a Líbye, píše britský Guardian | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888966/rusko-nasadilo-v-donbase-aj-tisice-zoldnierov-zo-syrie-a-libye-pise-britsky-guardian.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Podľa ukrajinských úradov sa okrem toho objavili aj prípady násilnej mobilizácie mužov v okupovanom Donbase. Takto získaní bojovníci boli bez riadnej výstroje a výzbroje posielaní do boja s cieľom vyprovokovať paľbu ukrajinských obranných síl a odhaliť tak ich pozíciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda núti obyvateľov Donbasu bojovať, tvrdí ukrajinský predstaviteľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887495/ruska-armada-nuti-obyvatelov-donbasu-bojovat-tvrdi-ukrajinsky-predstavitel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> [[Súbor: Z symbol Krasnodar military school, Russia. March 2022.jpg | thumb | alt= Študenti držaním troch farebných pruhov látky vytvárajú štylizované písmeno Z vo farbách ruskej štátnej vlajky | Z ako symbol invázie vytvorený študentmi vojenskej školy v [[Krasnodar]]e]] * Ruská armáda začala s nácvikom slávnostnej vojenskej prehliadky každoročne organizovanej 9. mája. Boli zaznamenané pochodujúce pešie útvary, nácvik prehliadky tankov aj letecké precvičovanie formácie znázorňujúcej písmeno Z, symbol ruskej invázie na Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-20-4“ /> * [[Fínsko|Fínsky]] parlament otvoril diskusiu o možnom vstupe krajiny do [[NATO]]. O podobnom kroku uvažovalo aj [[Švédsko]]. NATO sa dlhodobo snažilo obe severské krajiny začleniť do svojich štruktúr, a to aj prostredníctvom vojenských cvičení či spoločného výcviku. Rusko prostredníctvom diplomatických kanálov obe krajiny varovalo pred dôsledkami, ktoré by znamenali posilnenie pozemných, námorných aj vzdušných síl v oblasti [[Baltské more|Baltského mora]] vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22889846/rusko-varovalo-finsko-a-svedsko-pred-vstupom-do-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> === Piatok, 22. apríla 2022 === * Ruská armáda zastavila snahu ovládnuť poslednú baštu ukrajinských obrancov Mariupoľa, metalurgický komplex Azovstaľ a začala s blokádou jeho areálu. Stalo sa tak na priamy pokyn Vladimíra Putina, ktorý ďalej vyhlásil, že umožní civilistom odchod z továrne a že všetci vojaci ukrajinských ozbrojených síl, ktorí komplex Azovstaľ bránia, zostanú nažive, ak zložia zbrane.<ref name=“UA-spravodaj-21-4“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Exvodca separatistov tvrdo kritizuje Rusko. Predpovedá prehru | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22890838/ukrajinsky-spravodaj-byvaly-vodca-separatistov-predpoveda-prehru-ruska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-21 | dátum prístupu = 2022-04-22 }}</ref> Začala tak snaha zostávajúcich obrancov vyhladovať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa zrejme snažia vyhladovať obrancov oceliarní v Mariupole | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22892578/ruske-sily-sa-zrejme-snazia-vyhladovat-obrancov-oceliarni-v-mariupole | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25}}</ref> Avšak aj táto taktika na mieste zamestnala mnoho ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť na iných miestach frontu.<ref name=“UA-spravodaj-25-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusov boj o Mariupoľ vyčerpáva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22893646/ukrajinsky-spravodaj-rusov-boj-o-mariupol-vycerpava.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> Ukrajinským silám sa navyše v noci na sobotu podarilo pomocou helikoptér dodať do oceliarne dodávku nových zbraní a zásob.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko presúva viac jednotiek do Donbasu, do oceliarne Azovstaľ sa podarilo dodať zbrane | periodikum = slovenskaiskra.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.slovenskaiskra.sk/rusko-presuva-viac-jednotiek-do-donbasu-do-oceliarne-azovstal-sa-podarilo-dodat-zbrane/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-04-23 | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> * Nezávislý projekt [[Oryx]] vydal overené informácie, podľa ktorých ruská strana preukázateľne stratila 3 068 kusov rôznej techniky, z čoho 1625 bolo zničených a 1152 ukoristila ukrajinská armáda.<ref name=“UA-spravodaj-21-4“ /> === Pondelok, 25. apríla 2022 === * Počas víkendu [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni kresťania]] oslavovali [[Veľká noc|Veľkú noc]]. Hoci Ukrajina navrhovala veľkonočné [[prímerie]], Rusko útoky nezastavilo a to napriek tomu, že toto [[náboženstvo]] vyznáva väčšina [[Obyvateľstvo|obyvateľov]] oboch [[štát]]ov. Ruská armáda však v uplynulých dňoch nedosiahla žiadne výraznejšie úspechy, Ukrajinci odrazili početné útoky najmä na frontovej línii v Donbase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské sily bombardujú ukrajinské mesta aj na Veľkú noc | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22892758/ruske-sily-bombarduju-ukrajinske-mesta-aj-na-velku-noc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> Podľa Britskej [[Spravodajská služba|rozviedky]] bojovú účinnosť ruských síl zhoršovala slabá morálka a obmedzený čas na obnovenie výbavy a reorganizáciu síl, ktoré predtým pôsobili pri Kyjeve.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bajánová | meno2 = Nikola Šuliková | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin nedoprial Ukrajine veľkonočné prímerie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22892801/rusko-ukrajina-vojna-spravodaj-velka-noc-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> [[Súbor: Russian tank trapped after Ukrainians demolished a bridge.jpg | thumb | alt= Zrútený cestný most zablokoval železničnú trať vedúcu pod ním | Zničený most v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] zablokoval železničnú trať. V troskách uviaznutý ruský tank [[T-72]] ]] * Ruské sily v pondelok ráno ostreľovali päť železničných staníc v západnej a strednej časti Ukrajiny. Pokračovali tak v systematickom ničení dôležitej železničnej infraštruktúry, ktorá je chrbticou zásobovania a vojenských presunov.<ref name=“UA-spravodaj-25-4“ /> Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry bolo od začiatku ruskej invázie zničených už do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry. Škody utrpeli prakticky všetky zložky dopravnej infraštruktúry. Poškodené alebo zničené boli stovky cestných mostov, tisíce kilometrov ciest, mnohé železničné mosty boli vyhodené do vzduchu, škody boli zaznamenané aj v železničných staniciach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská invázia zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22888133/ruska-invazia-znicila-alebo-poskodila-do-30-percent-ukrajinskej-infrastruktury | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> Raketový útok poškodil aj dôležitý cestno-železničný most cez rieku [[Dnester]] v mieste jej ústia do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Zrútenie mosta by od zvyšku Ukrajiny odrezalo časť [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] vrátane jej druhého najväčšieho mesta [[Izmajil]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruský útok poničil most nad ústím Dněstru. Hrozí odříznutí části Ukrajiny | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/most-ukrajina-dnestr-moldavsko-rumunsko-zeleznice-utok-valka.A220426_154115_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> === Utorok, 26. apríla 2022 === * Ruské sily pokračovali v ofenzívnych operáciách v snahe prevziať kontrolu nad celou [[Donecká oblasť|Doneckou]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskou oblasťou]] a vytvoriť pozemný koridor na [[Krym (republika)|Krym]]. Boli zaznamenané raketové útoky riadenými strelami na ukrajinské vojenské ciele a tvrdé boje južne od Izjumu, kde sa ruské sily snažili preraziť k mestám [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]] v súlade s plánom obkľúčiť ukrajinské pozície na východe krajiny.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bajánová Šuliková | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Hrozí jadrová vojna? Presúva sa konflikt do Podnesterska? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22894720/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> * V [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersku]] boli pri obci Majak zničené dva rozhlasové vysielače, ktoré šírili [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasové]] stanice z Ruskej federácie. Zaznamenané boli aj útoky na budovu ministerstva bezpečnosti v [[Tiraspol]]e.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Výbuchy zničily vysílače v Podněstří, Moldavsko se bojí zatažení do války | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-invaze-ukrajina-podnestri-moldavsko.A220426_111051_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> [[Súbor: Rafael Mariano Grossi visit Chornobyl NPP (chernuk29) (52031969887).jpg | thumb | alt= Kufre plné monitorovacích prístrojov | Zástupcovia [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] odovzdávajú prístroje diaľkového monitorovania radiácie]] * 36 [[rok]]ov od [[Černobyľská havária|najhoršej jadrovej havárie v histórii]] navštívil oslobodený areál [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej atómovej elektrárne]] šéf [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] [[Rafael Grossi]]. Po stretnutí potvrdil, že úroveň [[Rádioaktívne žiarenie|rádioaktivity]] je normálna a dodal, že po viac ako mesiac trvajúcom výpadku bol diaľkový bezpečnostný monitorovací systém opätovne sprevádzkovaný a ukrajinský regulačný úrad má s ním opäť priame spojenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Neohrozovali iba seba. Ruskí okupanti v Černobyli hazardovali | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22895491/cernobyl-rusko-vojaci-vojna-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Spojenie Černobyľskej elektrárne a ukrajinského regulátora sa obnovilo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22889035/spojenie-cernobylskej-elektrarne-a-ukrajinskeho-regulatora-sa-obnovilo | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref> Zástupcovia medzinárodnej agentúry do Černobyľu priniesli aj nové radiačné monitorovacie zariadenia vysielajúce namerané dáta priamo do jej ústredia vo Viedni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mufson | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Stern | meno2 = David L. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = IAEA finds normal radioactivity at Chernobyl on disaster’s anniversary | url = https://www.washingtonpost.com/climate-environment/2022/04/26/chernobyl-nuclear-anniversary-radioactivity-inspectors/ | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spojenie s pôvodnými monitorovacími zariadeniami sa stratilo po tom, ako objekt elektrárne obsadili ruskí vojaci.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MAAE: V černobyľskej elektrárni zastavili opravy a údržbu pre únavu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/maae-v-cernobylskej-elektrarni-zasta/618876-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-14 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref> Niekoľko dní bola elektráreň aj bez elektrickej energie a na zabezpečenie cirkulácie vody v systéme dlhodobého dochladzovania vyhorených palivových tyčí museli byť využívané záložné dieselové generátory. * V Rusku sa rozmnožili požiare a výbuchy vybraných objektov vojenského charakteru. Po požiari zásobníkov pohonných hmôt na začiatku apríla v [[Belgorod]]e neďaleko štátnej hranice nasledovali incidenty aj vo vnútrozemí [[Rusko|Ruska]]. V meste [[Briansk]] explodovali zásobníky palív a muničný sklad, v meste [[Tver]] vyhorel Ústredný výskumný ústav ruských vzdušných a kozmických síl vyvíjajúci útočné balistické rakety [[9K720 Iskander|Iskander]] či armádne navigačné systémy. Požiar vypukol aj v Dmitrievskej chemickej továrni v meste Kinešma, kde sa vyrábalo palivo pre ruské vojenské rakety. V [[Koroljov]]e zhorela časť Ruského raketového a vesmírneho vedeckého analytického centra vesmírnej agentúry [[Roskosmos]], zaznamenaný bol aj rozsiahly požiar na letisku pri [[Vladivostok]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Zhoreli kľúčové továrne, sklady aj výskumné centrá. Útočí Ukrajina? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22893850/rusko-je-v-plamenoch-zhoreli-klucove-tovarne-sklady-aj-vyskumne-centra-utoci-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> : Pri takom množstve nehôd v objektoch významným spôsobom súvisiacich s ruskou schopnosťou viesť vojnu je náhodný vplyv málo pravdepodobný. Ukrajina však útočenie na ruskom území odmietla, oficiálne to ale ani nevyvracala. Britský minister ozbrojených síl k udalostiam otvorene povedal, že prípadné ukrajinské útoky na ruskej pôde mierené na dodávky vojenského materiálu a narúšanie logistiky ruskej armády sú „''absolútne legitímne. Vo vojne musí Ukrajina napádať logistické línie nepriateľa, jeho dodávky palív, muničné sklady''.“<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /> * V Moskve sa stretli ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] a [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]]. Témou rokovania bolo otvorenie humanitárneho koridoru z obliehaného Mariupoľa smerom do ukrajinského vnútrozemia. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] najvyššieho predstaviteľa OSN podrobil kritike zato, že ceste do Moskvy nepredchádzala návšteva Kyjeva, ktorý je v tejto vojne zasiahnutou stranou.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /> === Streda, 27. apríla 2022 === * V stredu sa nanovo rozbehol útok na oceliareň Azovstaľ v Mariupoli, ktorý stále držala ukrajinská armáda. V komplexe sa ukrývali aj civilisti. Pred týždňom pritom ruský prezident [[Vladimir Putin]] nariadil, aby boli útoky zastavené a komplex podrobený blokáde.<ref name=“UA-spravodaj-27-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko vydiera plynom, v Podnestersku pokračujú výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22895626/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-plyn.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> * Útoky pokračovali aj v [[Podnestersko (neuznaný štát)|Pondestersku]]. Hlásené boli drony a streľba v blízkosti ruského skladu zbraní a munície. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyhlásila, že nemožno určiť, či v prípade týchto incidentov nejde o operácie pod falošnou vlajkou. Mohlo by ísť o záujem Moskvy nájsť dôvod na otvorenie nového frontu smerom na Odesu, ktorá je navyše stále ohrozená z [[Čierne more|mora]].<ref name=“UA-spravodaj-27-4“ /><ref name=“UA-spravodaj-28-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko tlačí na Donbas a vyhráža sa Európe | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22896841/ukrajina-rusko-boje-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> === Štvrtok, 28. apríla 2022 === [[Súbor: Зустріч Президента України з Генеральним секретарем ООН 40.jpg | thumb | alt= Generálny tajomník OSN sedí za spoločným rokovacím stolom s ukrajinským prezidentom | Stretnutie generálneho tajomníka OSN s ukrajinským prezidentom v Kyjeve]] * Na ceste z Moskvy navštívil Ukrajinu [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]]. Na stretnutí s prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]] vyhlásil, že „''Vojna v 21. storočí je absurdná. Vojna je zlo. Vojnu v 21. storočí nemožno v nijakom prípade akceptovať''“.<ref name=“UA-spravodaj-28-4“ /> V čase jeho pobytu v [[Kyjev]]e dopadlo na mesto niekoľko rakiet. Rusko potvrdilo, že podniklo raketový útok na Kyjev počas návštevy šéfa OSN.<ref name=“UA-spravodaj-29-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Slovenský systém S-300 už chráni juh Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22897635/ukrajinsky-spravodaj-slovensky-system-s-300-uz-chrani-juh-ukrajiny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-29 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> Ukrajinský minister zahraničných vecí túto udalosť okomentoval slovami „''Týmto ohavným činom barbarstva Rusko demonštruje svoj postoj voči Ukrajine, Európe a svetu.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OSN je šokovaná "blízkosťou" ruského útoku v Kyjeve počas návštevy Guterresa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22897048/ukrajina-kyjev-rusko-utok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> === Piatok, 29. apríla 2022 === * Švédske ministerstvo obrany uviedlo, že ruské prieskumné lietadlo [[Antonov An-30]] narušilo vzdušný priestor [[Švédsko|Švédska]] a na krátky okamih aj [[Dánsko|Dánska]]. Na narušenie zareagovali okamžitým vzletom dvoch stíhačiek [[F-16]]. Provokačný incident prišiel v čase, keď Švédsko a Fínsko otvorene hovorili o zvažovaní ich vstupu do štruktúr [[NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Švédsko tvrdí, že ruské lietadlo narušilo jeho vzdušný priestor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898419/svedsko-tvrdi-ze-ruske-lietadlo-narusilo-jeho-vzdusny-priestor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-30 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Okrem Švédska narušilo ruské lietadlo aj vzdušný priestor Dánska | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898844/okrem-svedska-narusilo-ruske-lietadlo-aj-vzdusny-priestor-danska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Ukrajinské jednotky zničili železničný most v okupovanej časti Ukrajiny spájajúci polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]] s okupovaným mesto [[Melitopoľ]]. Ruská armáda cez tento most zásobovala svoje jednotky na Donbase zbraňami a palivom z [[Krym (republika)|Krymu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Armáda zničila železničný most v Rusmi okupovanej južnej časti Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22896877/armada-znicila-zeleznicny-most-v-rusmi-okupovanej-juznej-casti-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> == Máj 2022 == === Nedeľa, 1. mája 2022 === * Rusko zavŕšilo zhromažďovanie síl na rozsiahlu ofenzívu na východe krajiny. Intenzívne boje na Donbase pokračovali v okolí [[Charkov]]a a mesta Izjum. Ruské jednotky postupne dosahovali menšie územné zisky, ktorými čoraz viac obkľučovali oblasť okolo miest [[Severodoneck]], [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]].<ref name=“UA-spravodaj-28-4“ /> Nad okupovanými mestami ako [[Cherson]] či [[Melitopoľ]] upevňovali svoju vojenskú kontrolu.<ref name=“UA-spravodaj-01-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Azovstaľ evakuujú, v mestách pribúdajú Leninove sochy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898771/ukrajinsky-spravdaj-azovstal-evakuuju-v-mestach-pribudaju-leninove-sochy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref> * Ukrajinské velenie oznámilo, že Rusko už stratilo približne 24-tisíc svojich vojakov, podľa overených informácií prišlo aj o stovky dôstojníkov, vrátane deviatich generálov. Objavili sa aj správy, že pri ukrajinskom útoku neďaleko Izjumu utrpel zranenia nohy aj náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov, po prezidentovi a ministrovi obrany tretí najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl. Podľa bývalého vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe vysoký počet zabitých dôstojníkov ukazuje na nekompetentnosť ruskej armády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko prichádza o generálov. Prečo sa pohybujú na fronte? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22899495/rusko-prichadza-o-generalov-preco-sa-pohybuju-na-fronte.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Tá je totiž založená na prísne hierarchickom systéme velenia, v ktorom je len málo priestoru na nezávislé myslenie alebo rozhodovanie. Prítomnosť vyšších dôstojníkov na bojisku je preto nevyhnutná. Mnohé západné armády fungujú oveľa decentralizovanejším spôsobom, vďaka ktorému môžu na bojisku aj nižší dôstojníci rozhodovať v reálnom čase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci cielia na ruských generálov, pomáhajú im správy amerických tajných | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902612/ruski-generali-ukrajincom-pri-utokoch-pomahaju-zistenia-tajnych.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Za úspechmi ukrajinskej armády v eliminácii príslušníkov ruského velenia je spravodajská pomoc spriatelených štátov. USA priznali, že Ukrajine poskytujú spravodajské informácie vrátane aktuálnych polôh ruských dôstojníkov. Takáto pomoc prispela aj k lokalizácii a potopeniu krížnika ''Moskva''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina potopila Moskvu aj vďaka informáciám od USA, tvrdia zdroje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903257/ukrajina-rusko-vojna-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-06 }}</ref> Úspešnej lokalizácii vysokých dôstojníkov prispieva aj nevhodná taktika a nekryté spôsoby komunikácie používané ruskou armádou.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * V nedeľu sa pod záštitou [[OSN]] a [[Červený kríž|Červeného kríža]] podarilo jednorázovo evakuovať asi sto civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupoli. Odvezení boli autobusmi do [[Záporožie|Záporožia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Spustili evakuáciu civilistov z mariupoľských oceliarní, Zelenskyj potvrdil prvých sto zachránených | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898870/spustili-evakuaciu-civilistov-z-oceliarni-v-mariupoli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-01-5“ /> Ukrajinský prezident uviedol, že zvyšní civilisti sa obávali nastúpiť do evakuačných autobusov v domnienke, že ich odvezú do Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-02-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Izrael pobúrilo, že Rusi vidia žida aj v Hitlerovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22899819/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-lavrov-putin-zelenskyj-hitler.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2022-05-02 }}</ref> Vojaci brániaci obliehaný komplex sa podľa svojho vyhlásenia ruským jednotkám takisto nevzdajú. „''Nevieme o nijakom vojakovi z [[Pluk Azov|pluku Azov]], ktorý by sa vrátil zo zajatia ruských síl od roku 2014. S určitosťou ale vieme, že zajatým hrozí mučenie a zabitie. Vzdanie sa neprichádza do úvahy''“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Manželky obrancov Mariupola vyzvali na evakuáciu vojakov, nielen civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898235/manzelky-obrancov-mariupola-vyzvali-na-evakuaciu-vojakov-nielen-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref> * Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] povedal, že od začiatku vojny bolo do Ruska evakuovaných milión ľudí. Potvrdili sa tým informácie, že ruské jednotky odviedli do Ruska tisíce civilných Ukrajincov, často proti ich vôli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny bolo podľa Lavrova do Ruska evakuovaných viac ako milión ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898010/od-zaciatku-vojny-bolo-podla-lavrova-do-ruska-evakuovanych-viac-ako-milion-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> * Ukrajinské ozbrojené sily opakovane pálili raketovými strelami na Ruskom obsadený [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadí ostrov]] v Čiernom mori. Pri útokoch bolo zničených niekoľko ruských protivzdušných obranných systémov, jedna komunikačná jednotka a pomocou [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar]] sa v blízkosti ostrova podarilo potopiť dva ruské hliadkové člny. Ostrov, ktorý [[Bitka o Hadí ostrov|sa stal symbolom ukrajinského odporu]], však naďalej zostal pod kontrolou Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-01-5“ /> * [[Ukrajina]] si podľa vlastných vyjadrení udržiava kontrolu nad väčšinou svojho vzdušného priestoru.<ref name=“UA-spravodaj-27-4“ /> Pomáha jej v tom aj systém protivzdušnej obrany [[S-300]], ktorý jej darovalo [[Slovensko]]. Umiestnený bol na juhu Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-29-4“ /> * [[Poľsko]] darovalo Ukrajine viac ako 200 tankov [[T-72]], ktorých malo prebytok. Poľská armáda ešte predtým uzavrela kontrakt, na základe ktorého v priebehu niekoľkých rokov prezbrojí na americké tanky [[M1 Abrams]].<ref name=“UA-spravodaj-29-4“ /> === Týždeň od 2. do 8. mája 2022 === * Počas tohto týždňa pokračovali ťažké boje na východe Ukrajiny, nepriniesli však žiadne významnejšie územné zisky ani jednej z bojujúcich strán. Ukrajinské jednotky sa v protiofenzíve zameriavali na oblasť okolo Charkova a obsadeného mesta Izjum. Ruské sily sa stále snažili získať kontrolu nad celým územím Donbasu. Pod neustálou paľbou bola oblasť okolo Donecka, rakety Onyx zasiahli armádne logistické centrum na vojenskom letisku v Odese. Raketové útoky cielili aj na kľúčové prvky železničnej infraštruktúry po celej krajine, rakety zasiahli elektrické napájacie stanice v Ľvove a vo Volovci na dôležitej trati cez Karpaty a ďalšie železničné štruktúry. Zasiahnuté boli aj objekty civilného charakteru.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Čo chystá Putin na 9. mája a čo vie Orbán o jeho plánoch | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22900809/ukrajina-rusko-spravodaj-putin-orban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2022-05-06 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-04-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: V Mariupoli sú opäť ťažké boje, Západ verí, že sankcie zaberú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22901921/ukrajinsky-spravodaj-utoky-sa-priblizili-k-slovensku-na-ropu-mozno-dostaneme-vynimku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-07 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina sa bojí 9. mája, môže priniesť útoky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902972/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-sa-boji-9-maja-moze-priniest-utoky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-06-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: V Azovstali sú stále aj civilisti, šiesty balík sankcií zatiaľ neprešiel | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903662/ukrajinsky-spravodaj-v-azovstali-su-stale-aj-civilisti-siesty-balik-sankcii-zatial-nepresiel.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Odesu a Sumskú oblasť zasiahlo niekoľko rakiet, tvrdia tamojšie úrady | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904334/odesu-a-sumsku-oblast-zasiahlo-niekolko-rakiet-tvrdia-tamojsie-urady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Raketa zasiahla v Lysyčansku bunker s 90 ľuďmi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904470/raketa-zasiahla-v-lysycansku-bunker-s-90-ludmi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Na Odesu boli vypálené štyri ruské riadené strely, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904221/na-odesu-boli-vypalene-styri-ruske-riadene-strely-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Bitka o Charkov by mohla byť v rozhodujúcej fáze | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904170/charkov-je-od-zaciatku-vojny-neustale-ostrelovany | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> [[Súbor: Situation in Mariupol 16 MAY 2022.svg | thumb | alt= Mapa okolia mesta Mariupoľ s vyznačenou oblasťou mimo kontroly ruských vojsk | Areál oceliarní Azovstaľ vzdoruje ruským okupantom]] * Ruská armáda pokračovala v ťažkých krvavých útokoch na oceliarne Azovstaľ v Mariupoli. Pomocou ťažkých zbraní, delostrelectva, rakiet, lietadiel aj palubných diel vojnových lodí jednotky ruskej armády a [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] ničili palebné pozície ukrajinských jednotiek opevnených v tomto metalurgickom komplexe. Rusko tu zrejme využilo aj [[Termobarická zbraň|termobarické]] rakety schopné preniknúť do podzemných priestorov.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /> Ukrajinská vicepremiérka oznámila, že pomocou vyjednávacieho úsilia OSN a Červeného kríža sa z oceliarní podarilo evakuovať všetkých starších ľudí, ženy a deti, dovedna asi 350 civilistov. Ruské ministerstvo obrany potom oznámilo, že operácia s cieľom evakuovať civilistov z Azovstaľu sa skončila.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vojaci bojujúci v oceliarňach Azovstaľ nepotvrdili evakuáciu všetkých civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904737/vojaci-bojujuci-v-oceliarnach-azovstal-nepotvrdili-evakuaciu-vsetkych-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Prezident Volodymyr Zelenskyj však vyhlásil, že bude nasledovať snaha o evakuáciu ranených vojakov a zdravotníkov. Bojaschopní vojaci, ktorých zostalo v komplexe pravdepodobne ešte niekoľko stoviek, vyhlásili, že budú bojovať, kým budú žiť. Zároveň požiadali o vonkajšiu pomoc v ich snažení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z Azovstaľu zachránili vyše 300 civilistov, pripravuje sa druhá fáza evakuácií | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904451/z-azovstalu-zachranili-vyse-300-civilistov-pripravuje-sa-druha-faza-evakuacii | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zvyšní vojaci v Azovstale po evakuácii civilistov požiadali o pomoc | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904482/zvysni-vojaci-v-azovstale-po-evakuacii-civilistov-poziadali-o-pomoc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-08-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Maďarsko blokuje embargo na ruskú ropu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22904727/ukrajinsky-spravodaj-na-vojenskej-prehliadke-v-moskve-budu-aj-ucastnici-invazie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Bola poškodená [[Fregata (súčasnosť)|fregata]] Admiral Makarov, významné vojenské plavidlo [[Projekt 11356R/M Admirál Grigorovič|triedy Admirál Grigorovič]] [[Vojenské námorníctvo Ruskej federácie|ruských námorných síl]] disponujúce riadenými strelami. Fregaty sú určené na boj s ponorkami a na sprevádzanie a ochranu lodných konvojov. Dokážu tiež krycou paľbou chrániť pozemné sily pri vyloďovaní. Loď plaviacu sa v blízkosti [[Bitka o Hadí ostrov|Hadieho ostrova]] následkom zásahu protilodnej strely [[R-360 Neptun|Neptun]] zachvátil požiar.<ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci vraj zasiahli ďalšiu ruskú loď. Makarov sa pred strelami Neptun neschoval | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903652/ukrajina-rusko-vojna-lod-admiral-marakov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Okrem toho ukrajinské sily zasiahli a potopili aj menšie vyloďovacie plavidlo projektu Serna.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda tvrdí, že zničila ďalšiu ruskú loď | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904274/ukrajinska-vlada-tvrdi-ze-znicila-dalsiu-rusku-lod | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * V stredu začala s rozsiahlym vojenským cvičením [[Ozbrojené sily Bieloruskej republiky|bieloruská armáda]] s cieľom preveriť svoju pripravenosť. Bielorusko vyhlásilo, že manévre nepredstavujú hrozbu pre žiadnu zo susedných krajín, aj keď invázia Ruska na Ukrajinu sa začala aj z bieloruského územia bezprostredne nadväzujúc na spoločné vojenské cvičenie. [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandr Lukašenko]] označil akúkoľvek vojnu za neprijateľnú. Vyhlásil, že „''špeciálna operácia''“, ktorej po vypuknutí konfliktu vyjadril podporu, sa príliš naťahuje. S Vladimírom Putinom má však podľa vlastných slov dlhodobo vynikajúci vzťah a nazval ho bratom.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lukašenko má pocit, že sa vojna na Ukrajine už ťahá dlho | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902562/lukasenko-ma-pocit-ze-sa-vojna-na-ukrajine-uz-taha-dlho.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Ukrajinská armáda na situáciu reagovala vyhlásením, že kalkuluje aj s takou možnosťou, kedy by sa bieloruské sily do konfliktu aktívne zapojili.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bělorusko pořádá nečekané manévry. Den předtím Putin instruoval Lukašenka | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/belorusko-cviceni-armada-rusko-vojsko.A220504_074002_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Podľa správ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby prebehla v Rusku úradná inšpekcia zásob potravín potrebných pre armádu, čo signalizuje prípravu na nábor ďalších ľudí do armády. Objavovali sa špekulácie, že Moskva by mohla pristúpiť k vyhláseniu všeobecnej mobilizácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V Rusku prebieha inšpekcia zásob pre armádu. Ide o náznak mobilizácie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22900460/v-rusku-prebieha-inspekcia-zasob-pre-armadu-ide-o-naznak-mobilizacie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * Objavili sa aj ďalšie incidenty v [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersku]], hlásené boli štyri nové výbuchy. Vojenská posádka tohto separatistického regiónu prešla do stavu bojovej pohotovosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vojská separatistického Podnesterska sú v režime bojovej pohotovosti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904672/vojska-separatistickeho-podnesterska-su-v-rezime-bojovej-pohotovosti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Z moldavského separatistického regiónu Podnesterska hlásia štyri výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904184/z-moldavskeho-separatistickeho-regionu-podnesterska-hlasia-styri-vybuchy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Ukrajinské regionálne úrady vyvíjali snahu evakuovať civilistov z frontových zón z dôvodu, že územia po zabraní ruskými silami podliehali blokáde. Obyvateľom nebolo dovoľované odísť do regiónov kontrolovaných ukrajinskou stranou. Obchody boli pritom prázdne, dovolený nebol ani pohyb zásobovania.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> V okupovaných územiach boli zdokumentované aktivity ruských úradov vedúce k výmene obyvateľstva. Do Ruska boli násilne deportované desaťtisíce ľudí, často až na [[Sibír]] alebo na [[Ďalekovýchodný ekonomický rajón|Ďaleký východ]] do vyslovene „depresívnych regiónov“, v ktorých žijú prevažne nízko vzdelaní ľudia.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva oznámila, že z Ukrajiny previezla do Ruska 1,16 milióna ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904484/moskva-oznamila-ze-z-ukrajiny-previezla-do-ruska-1-16-miliona-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Najmenej tristo obyvateľov Mariupoľa bolo zavlečených až do [[Vladivostok]]u. Bez dokladov a financií je nemožné odtiaľ odísť, miestne úrady im poskytli len útočisko a stravu na ubytovni a začali im prideľovať málo platené pracovné pozície.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * Organizácia na ochranu ľudských práv [[Amnesty International]] ako aj ďalšie nezávislé organizácie oficiálne potvrdili, že ruské jednotky v okolí Kyjeva počas okupácie územia páchali vojnové zločiny na civilnom obyvateľstve. V dedine Buča a ďalších obciach boli po odchode okupantov nájdené masové hroby, obete mali stopy mučenia, zviazané ruky, strelné rany na zátylkoch. Zdokumentované boli aj prípady opakovaného skupinového znásilňovania žien a dievčat.<ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Zabíjeli lidi jen tak. Přeživší z Buče popisují teror pod ruskou okupací | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-buca-valka-invaze-valecne-zlociny-zverstva-vrazdeni-civilistu-ruska-armada-vojaci.A220404_101142_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-04 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci znásilnili v Buči najmenej 25 žien a dievčat | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22879576/ruski-vojaci-znasilnili-v-buci-najmenej-25-zien-a-dievcat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> === Pondelok, 9. mája 2022 === ==== Ruské oslavy ==== [[9. máj]] je deň, kedy si v Rusku pripomínajú víťazstvo nad [[Nacizmus|nacizmom]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Tradične sa konajú vojenské prehliadky v [[Moskva|Moskve]] a ďalších veľkých ruských mestách. Tentoraz bola vojenská prehliadka na [[Červené námestie|Červenom námestí]] menšia ako po minulé roky. Súčasťou mal byť aj prelet desiatok lietadiel, okrem iných aj osem stíhačiek typu [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] vo formácii písmena "Z", ktoré sa stalo symbolom ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine. Prelety však boli zrušené na oslavách po celej krajine s odvolaním na nevhodné počasie.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Uvedomuje si Putin, že jeho vládnutie sa končí? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905783/rusko-ukrajina-ukrajinsky-spravodaj-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prelety lietadiel na Deň víťazstva zrušili v celom Rusku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905723/prelety-lietadiel-na-den-vitazstva-zrusili-v-celom-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Na prehliadke sa v rozpore so zvykom z minulých rokov nezúčastnil ani žiadny zahraničný [[štátnik]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Kateřina Havlická, Reuters | odkaz na autora = | titul = Putin je k smrti vyděšený, míní Kyjev o projevu. Zkresluje historii, řekl Fiala | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-invaze-ukrajina-ben-wallace-reakce-britanie-vladimir-putin.A220509_103330_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Absentoval aj kľúčový generál, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl [[Valerij Vasilievič Gerasimov|Valerij Gerasimov]], po [[Prezident Ruskej federácie|prezidentovi]] a [[Minister obrany Ruskej federácie|ministrovi obrany]] tretí najvyšší veliteľ [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruských ozbrojených síl]], ktorý bol údajne zranený útokom ukrajinských síl priamo na frontovej línii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na vojenskej prehliadke v Moskve nebol kľúčový generál | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905856/na-vojenskej-prehliadke-v-moskve-nebol-klucovy-general | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] o tomto dátume špekulovali mnohí analytici, nakoniec však [[Vladimír Putin]] neohlásil žiadny úspech dosiahnutý na Ukrajine ani nevyhlásil Ukrajine oficiálnu [[Vojna|vojnu]], čo by mu umožnilo [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizovať]] mužov po celej krajine a zapojiť ich do aktívnych bojov. Kremeľ tak zotrval na označovaní svojho pôsobenia na Ukrajine ako „''špeciálna vojenská operácia'',“<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> ktorej ukončenie podmieňuje obsadením celej Ukrajiny až po [[Poľsko|poľské]] hranice.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = Rusko sa nezastaví, kým nedosiahne poľskú hranicu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904256/rusko-sa-nezastavi-kym-nedosiahne-polsku-hranicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Vladimír Putin vo svojom krátkom príhovore len zopakoval tvrdenia [[Propaganda|propagandy]] z posledných mesiacov – o snahe [[Západný blok|Západu]] napadnúť ruské územia, o nacistoch na Ukrajine a o jej snahe dostať sa k [[Jadrová zbraň|jadrovým zbraniam]] či o tom, že [[Rusko]] muselo vojensky konať a bolo to jediné správne rozhodnutie.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> Neprišlo ani na vyhrážky použitia jadrových zbraní, hoci od začiatku konfliktu vysokí ruskí predstavitelia túto tému spomenuli viackrát a podľa vlastných slov prezidenta jadrové systémy boli uvedené do stavu pohotovosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin nariadil uvedenie jadrových síl do pohotovosti, Západ obvinil z nepriateľských krokov | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229189/putin-nariadil-uvedenie-jadrovych-sil-do-pohotovosti-zapad-obvinil-z-nepriatelskych-krokov | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> V prejave nenaznačil ani vidinu stiahnutia ruských síl ani deeskalácie napätia, v platnosti teda zostal aktuálny ruský cieľ obsadiť celý [[Donbas (euroregión)|Donbas]] a prepojiť ruské územia s [[Podnestersko (krajina)|Podnesterskom]], čo by znamenalo odrezanie Ukrajiny od [[Čierne more|čiernomorského]] [[Pobrežie|pobrežia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin opakoval propagandu. Dôležitejšie je, čo na oslavách nepovedal | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905248/ukrajina-putin-vojna-rusko-prehliadka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Niekdajší ruský premiér Michail Kasjanov označil slová prezidenta Vladimíra Putina za skryté priznanie [[fakt]]u, že Rusko vo vojne zlyháva, pretože neočakávalo taký tuhý odpor a na začiatku bolo uvedené do omylu, čo sa týka postoja radových Ukrajincov k príchodu ruských „''osloboditeľov''.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = News | meno = Sky | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin ukradol Rusom Deň víťazstva. Jeho koniec sa blíži, tvrdí bývalý premiér | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905589/putin-ukradol-rusom-den-vitazstva-jeho-koniec-sa-blizi-tvrdi-byvaly-premier | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> ==== Udalosti dňa ==== * [[Volodymyr Zelenskyj]] informoval, že [[Ukrajina]] odoslala druhú polovicu vyplneného dotazníka pre vstup do [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odoslala druhú časť dotazníka pre vstup do Únie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905858/ukrajina-odoslala-druha-cast-dotaznika-pre-vstup-do-unie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Stalo sa tak symbolicky na [[Deň Európy]]. Formulár dotazníka do [[Kyjev]]a priniesla osobne [[Predseda Európskej komisie|predsedníčka Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] [[8. apríl]]a potom, ako Ukrajina [[28. február]]a oficiálne požiadala o vstup do EÚ.<ref name= “prihlaska EU“ /> Dotazník slúži na vyhodnotenie politických a hospodárskych prístupových kritérií. Šéfka eurokomisie vyhlásila, že [[Európska komisia]] žiadosť posúdi a bude sa usilovať predložiť svoju odpoveď v júni. V prípade kladného stanoviska a súhlasu všetkých [[Členovia Európskej únie|členských štátov EÚ]] Ukrajina oficiálne získa štatút kandidátskej krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = EÚ odpovie na ukrajinskú žiadosť o členstvo v júni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905541/eu-odpovie-na-ukrajinsku-ziadost-o-clenstvo-v-juni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Ukrajinu následne čaká zdĺhavý proces prístupových rokovaní a plnenia škály kritérií, Kyjev však v danej situácii za životne dôležitú pokladá už aj záruku miestenky v EÚ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina chce záruku miestenky v EÚ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22908355/ukrajina-chce-zaruku-miestenky-v-eu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Vo [[Varšava|Varšave]] chcel ruský veľvyslanec v Poľku Sergej Andrejev položiť veniec k pomníku [[Sovietska armáda|sovietskych vojakov]]. Tam ho však čakala skupina demonštrantov proti vojne na Ukrajine, ktorá mu v tom zabránila. Prinesený veniec mu vytrhli a zničili, [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] s pokrikmi „''fašista''“ a „''vrah''“ poliali červenou farbou. Od fyzického napadnutia ho uchránila ochranka a neskôr privolaná [[polícia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ruského veľvyslanca obliali vo Varšave červenou farbou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905562/polsko-rusko-velvyslanec.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ruského ambasadora v Polsku polili rudou barvou. Fašista, křičeli demonstranti | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-invaze-valka-polsko-ukrajina-velvylsanec-sergej-andrejev.A220509_125143_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> [[Súbor: Shestovytsia after battle, 19 April 2022 (03).jpg | thumb | alt= Pyrotechnik so svojím psom vyhľadávajú a zneškod§ujú nevybuchnutú leteckú bombu | Pes Patron s pyrotechnikom čistia oblasť od nevybuchnutej munície v Charkovskej oblasti]] [[Súbor: Explosive ordnance disposal in Chernihiv Oblast, 30 April 2022.webm | thumb | alt= Video z vyhľadávania a zneškodňovania nevybuchnutej munície | Pes Patron pomáha pri odmínovaní oslobodených území]] * Ukrajinský prezident udeľoval vojenské vyznamenania. Medailou ocenil aj pyrotechnika Mychajla Iljeva aj s jeho psom ''Patronom'', ktorý od začiatku ruskej invázie pomohol nájsť vyše dvestotridsať [[Mína (výbušná nálož)|mín]] a ďalšiu nevybuchnutú [[Munícia|muníciu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj ocenil medailou psa, ktorý pomohol nájsť dvesto mín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905073/zelenskyj-ocenil-medailou-psa-ktory-pomohol-najst-dvesto-min | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> === Týždeň od 9. do 15. mája 2022 === * Situácia na Ukrajine sa pozvoľna zmenila, mobilná fáza vojny sa definitívne skončila. Konflikt sa preklopil do novej a dlhej fázy, takzvanej opotrebovacej vojny s fakticky stabilnou frontovou líniou, kedy rozhoduje schopnosť starostlivo plánovať svoje zdroje, dlhodobo nahrádzať zničenú techniku a dopĺňať živé sily.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko prišlo pri útoku na most o prápor aj obrnené vozidlá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909886/ukrajinsky-spravodaj-rusko-prislo-pri-utoku-na-most-o-prapor-aj-obrnene-vozidla.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Reznikov: Rýchly koniec vojny s Ruskom nie je v dohľade | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910119/reznikov-rychly-koniec-vojny-s-ruskom-nie-je-v-dohlade | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Podľa britského ministerstva obrany Rusko pravdepodobne prišlo už o tretinu svojich pozemných síl zapojených do ofenzívy. Za uplynulé týždne sa pritom ruskej armáde nepodarilo dosiahnuť výraznejšie územné zisky a zápasí s vysokou mierou opotrebovania.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina oslavuje Eurovíziu, Rusko poslalo chemický pozdrav | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22910910/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-eurovizia-zelenskyj-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-15 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Briti neočakávajú zrýchlenie ruského postupu na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910647/briti-neocakavaju-zrychlenie-ruskeho-postupu-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Na východe Ukrajiny pokračovala ruská ofenzíva, agresor sa snažil preraziť ukrajinskú obranu. Pokračovali aj raketové útoky po celej Ukrajine.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“ /> Ruské sily sa tiež zameriavali na ničenie letísk a odstavenie ukrajinského letectva vrátane dronov.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> Zničili jeden protivzdušný obranný systém S-300 v Charkovskom regióne a [[radar]]ovú stanicu kúsok od Odesy.<ref name=“UA-spravodaj-12-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fínsko chce do NATO a Rusi znovu spomínajú jadrovú vojnu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22908791/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-finsko-nato-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> :Ruská armáda pri meste Izjum síce pomaly, ale postupovala s cieľom dostať do obkľúčenia mestá Severodoneck a Lysyčansk. Postup spomaľovala aj rieka Siverskyj Donec, kde ukrajinská armáda úspešne ničila [[Pontónový most|pontónové mosty]] nepriateľa.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Tri správy ukazujú, že sa Rusom darí menej, ako by chceli | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22907884/ukrajinsky-spravodaj-tri-spravy-ukazuju-ze-sa-rusom-dari-menej-ako-by-chceli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-11 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové posilují ochranu hranic, Ukrajinci je deptají ničením pontonových mostů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-rusko-boje-donbas-azovstal-bilohorivka.A220513_070839_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Celkovo bolo zničených sedemdesiat kusov bojovej techniky, pričom časť vlastného vybavenia zničila aj samotná ruská armáda, aby sa nedostalo do rúk ukrajinských jednotiek.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> * Nová fáza invázie sa nevyvíjala podľa ruských predstáv ani severovýchodne od Charkova. Ukrajincom sa tu podarilo na viacerých miestach zatlačiť Rusov až k štátnej hranici. Ruská armáda pritom pri ústupe za sebou ničila mosty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kyjev tvrdí, že Rusi ničia mosty v snahe zabrániť protiútokom | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904136/kyjev-tvrdi-ze-rusi-nicia-mosty-v-snahe-zabranit-protiutokom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci u Charkova dosáhli ruských hranic. Rusko ostřeluje Doněckou oblast | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-ukrajinske-jednotky-vytlacily-ruske-sily-dosahly-hranic.A220516_064528_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Samotný Charkov už fakticky prestal byť frontovým mestom, nakoľko sa dostal mimo dosah dostrelu nepriateľských pozemných síl.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> Toto druhé najväčšie mesto Ukrajiny bolo pritom Rusmi považované za ľahký cieľ, keďže leží blízko hraníc a prevláda tu ruskojazyčné obyvateľstvo. Nedobytie Charkova sa pre Vladimíra Putina stalo druhou výraznou prehrou po tom, čo sa ruské jednotky museli stiahnuť z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Po Kyjeve prehrávajú Rusi ďalší veľký boj, Ukrajina ich vytláča k hraniciam | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909824/ukrajina-vojna-rusko-charkov-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Rusi pokračovali v bombardovaní komplexu oceliarne Azovstaľ v Mariupoli, kde vzdorovali poslední obrancovia.<ref name=“UA-spravodaj-12-5“ />. Po úspešnej evakuácii civilistov v uplynulom týždni ďalšie rokovania o evakuácii a výmene aspoň ťažko zranených bojovníkov zamrzli. Loď na evakuáciu ponúklo začiatkom mája aj [[Turecko]], pričom sa zaručovalo, že evakuovaní vojaci by až do skončenia vojny do ďalších bojov nezasiahli. Ruskí predstavitelia to však odmietli a vyzvali prezidenta Ukrajiny, aby v oceliarňach vyhlásil lokálnu [[Kapitulácia |kapituláciu]].<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> Samotné mesto Mariupoľ zostalo po viac ako dvojmesačnom bombardovaní v troskách. Niektorí obyvatelia, ktorí zostali v meste, pristúpili na spoluprácu s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“ /> * Podľa britského ministerstva obrany sa ruskej armáde začala míňať presne navádzaná munícia, čo viedlo k čoraz častejšiemu využívaniu nepresných rakiet a bômb. Takýto spôsob ostreľovania však pôsobí oveľa ničivejšie voči civilným cieľom.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusku sa míňa presne navádzaná munícia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905156/rusku-sa-mina-presne-navadzana-municia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Ukrajinské zdroje informovali, že zničili už dva najmodernejšie ruské tanky [[T-90|T-90M]], ktoré ruská armáda do bojov nasadila len pred niekoľkými týždňami.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /> Na rozdiel od predošlých generácií má tento tank prakticky všetky funkcie ako moderné západné tanky. Odhaduje sa, že ruské pozemné sily disponujú iba dvadsiatimi kusmi tankov T-90M.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojna si vyberá daň na niektorých najschopnejších ruských jednotkách | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904113/vojna-si-vybera-dan-na-niektorych-najschopnejsich-ruskych-jednotkach | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pešková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské síly zničily nejnebezpečnější ruský tank, armáda jich má jen 20 | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/t-90-valka-na-ukrajine-tanky-rusko-znicene.A220505_081459_zahranicni_dape | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Po zásahu ukrajinskou strelou bola ťažko poškodená 95m dlhá loď ''Vsevolod Bobrov'', jedno z najmodernejších plavidiel ruskej [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]], ktoré bolo do činnej služby uvedené len minulý rok v auguste. Loď mierila k [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadiemu ostrovu]], kde viezla posily vrátane systému protivzdušnej obrany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hendlingerová | meno = Natálie | autor = | odkaz na autora = | titul = V Černém moři hoří další ruská loď, tvrdí Ukrajinci. Rusko mlčí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/lod-pozar-utok-cerne-more-ukrajina-rusko-valka.A220512_230338_zahranicni_hend | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Plavidlá stratené v Čiernom mori nemohlo Rusko nahrádzať, pretože prieliv [[Bospor]] zostával uzavretý pre všetky vojnové lode okrem tureckých.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruská Čiernomorská flotila je stále schopná zasahovať ukrajinské ciele | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22896157/ruska-ciernomorska-flotila-je-stale-schopna-zasahovat-ukrajinske-ciele | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] sa prostredníctvom [[telemost]]a prihovoril slovenským [[Poslanec|poslancom]]. Nešlo pritom o jeho klasický prejav, aké predtým predniesol po parlamentoch sveta, kde za účelom motivovania zákonodarcov k pomoci Ukrajine využíval rétoriku zahanbovania a výčitiek. V [[Národná rada Slovenskej republiky|slovenskom parlamente]] najmä ďakoval za poskytnutú vojenskú a humanitárnu pomoc. Pripojil aj varovanie, že sa už nesmie zopakovať [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|história roku 1968]], počas ktorého do [[Československá socialistická republika|Československa]] Moskva poslala sovietske tanky a vojaci napokon okupovali československé územie viac ako 20 rokov. Ukrajinský prezident je pri vystúpeniach v národných parlamentoch známy tým, že k ruskej invázii na Ukrajine hľadá paralely v histórii jednotlivých štátov, ktorým sa prihovára.<ref name=“UA-spravodaj-10-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fíni sú krok od NATO, pre Litvu je Rusko teroristický štát | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22906536/ukrajinsky-spravodaj-fini-su-krok-od-nato-pre-litvu-je-rusko-teroristicky-stat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> V príhovore tiež naznačil, ktorým smerom by mohla byť poskytnutá ďalšia pomoc. Spomenul najmä potrebu obranných lietadiel a vrtuľníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Nesmieme dopustiť, aby sa zopakoval rok 1968. Top výroky z príhovoru Zelenského | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22906324/zelenskyj-narodna-rada-prihovor-najdolezitejsie-body.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> :Zelenského príhovor odignorovala značná časť poslancov slovenského parlamentu. V sále neboli členovia hnutia [[REPUBLIKA|Republika]], väčšina poslancov [[SMER – sociálna demokracia|Smeru]] a niektorí nezaradení poslanci. Chýbali aj minister hospodárstva [[Richard Sulík]] zo [[SaS]] a minister práce [[Milan Krajniak]] zo [[Sme rodina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Keď Zelenskyj rečnil, Fico, Sulík aj Čaputová mali iný program | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22906640/zelenskyj-volodymyr-slovensko-bratislava-prihovor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Predseda Smeru [[Robert Fico]] už vopred slovami „''Nebudem počúvať človeka, ktorý klame na dennej báze''" avizoval, že na videohovore nebude prítomný.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že je pripravený rokovať s Vladimirom Putinom. Zároveň naznačil predstavu budúceho usporiadania obsadených území. „''Chcem hovoriť len s ním, bez nejakých prostredníkov. Krym ako súčasť Ruska neuznám. Nech má autonómiu, svoj parlament, ale v rámci Ukrajiny''.“<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> * Na Ukrajine sa začali prvé [[Súd|súdne]] procesy so zajatými ruskými vojakmi obvinených z [[Vražda|vrážd]] civilistov. Prvým súdeným bol Vadim Šišimarin, iba 21-ročný ruský tankista, ktorý 28. februára pri ústupe zastrelil neozbrojeného civilistu v regióne Sumy. Dôvodom vraždy mala byť obava, že ho muž nahlási ukrajinskej armáde. Za skutok mu hrozilo 10 až 15 rokov väzenia alebo doživotie.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine sa začal prvý súd s ruským vojakom obvineným z vojnového zločinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909532/na-ukrajine-sa-zacal-prvy-sud-s-ruskym-vojakom-obvinenym-z-vojnoveho-zlocinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Obvinený súhlasil s tým, že pristúpi k dohode o vine a treste, v rámci ktorej sa priznal k porušeniu vojnového práva a zvyklostí vedenia vojny.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> [[Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)|Prokuratúra]] v [[Kyjev]]e aktuálne eviduje viac ako 11-tisíc možných [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]],<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> pričom pri ich dokumentovaní pomáhajú aj nezávislé medzinárodné expertné tímy, medzi inými aj zo Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jakubčo | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slováci im berú DNA, môžu tak nájsť zločincov. Telá ruských vojakov nik nechce | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22900888/rusko-vojaci-ukrajina-vojna-tela-buca-irpin-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posledný príbeh ruského vojaka (reportáž z Ukrajiny) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RK7mD8F/posledny-pribeh-ruskeho-vojaka-reportaz-z-ukrajiny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Vlastné vyšetrovanie možných vojnových zločinov zahájil aj [[Medzinárodný trestný súd]] v [[Haag]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Začal soud s Rusem obviněným ze zabití civilisty. První od začátku invaze | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/soud-kyjev-ukrajina-vojak-zabiti-civilista.A220513_120315_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> [[Súbor: Russian flechettes in Sumy Oblast, 30 May 2022 (1).jpg| thumb | alt= Kovové fragmenty v tvare šípok na dlani človeka | Kovové šípky rozptýlené pri explózii šípkovej munície]] * Podľa správy vydanej mimovládnou organizáciou [[Human Rights Watch]] obe strany vojnového konfliktu používali zakázanú [[Kazetová munícia|kazetovú muníciu]]. Tento typ striel sa vo vzduchu rozpadne na množstvo menších kusov „submunície“, ktorá pri prvom náraze nemusí explodovať. V takom prípade môže fungovať ako nášľapná [[Mína (výbušná nálož)|mína]]. Rusko malo opakovane použiť najmenej šesť typov kazetovej munície aj pri útokoch na obytné domy, nemocnice a školy, pričom zdokumentované sú stovky prípadov.<ref name=“UA-spravodaj-14-6“ /> Ukrajinské jednotky mali preukázateľne nasadiť tento typ munície aspoň raz. Ani jedna zo strán konfliktu použitie takejto munície nepoprela, zároveň však nefigurujú v medzinárodnom dohovore o zákaze kazetovej munície podpísanom v roku 2008.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zakázanú kazetovú muníciu používajú armády Ruska aj Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22908393/zakazanu-kazetovu-municiu-pouzivaju-armady-ruska-aj-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> : Ruská armáda preukázateľne použila v zastavaných civilných oblastiach aj šípkovú muníciu. Takáto strela exploduje ešte pred dopadom, pričom sa z nej do širokého okolia rozletí až 9000 kovových elementov v tvare šípok dlhých 3-4 [[Centimeter|cm]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Smrtící kovový déšť. Rusové na Ukrajině použili šipkovou munici, líčí koroneři | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-invaze-buca-zverstva-valecne-zlociny-civiliste-sipkova-munice-kazetova-bomba-pa.A220425_111803_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-05-25 }}</ref> === Týždeň od 16. do 22. mája 2022 === [[Súbor: Кадры сдачи последних боевиков Азова с Азовстали 006.png| thumb | alt= Obrancovia Azovstaľu sa vzdávajú ruským vojskám | Osobná prehliadka zajatých bojovníkov z Azovstaľu]] * Skončilo sa 82 dní dlhé obliehanie prístavného mesta [[Mariupoľ]], keď ukrajinský generálny štáb v pondelok oznámil, že ukrajinskí vojaci v Mariupoli naplnili svoju bojovú misiu a nariadil obrancom poslednej bašty ukrajinského odporu, tamojšieho metalurgického komplexu Azovstaľ, aby prestali klásť odpor ruským útokom a zachránili si tak svoje životy.<ref name=“UA-spravodaj-20-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko zažíva jednu z najväčších migračných vĺn od boľševickej revolúcie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916235/ukrajinsky-spravodaj-gazprom-odstrihava-finov-od-ruskeho-plynu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> V priebehu týždňa sa ruským silám postupne vzdali všetci vojaci, pričom v oceliarňach sa skrývali príslušníci pluku Azov, národnej gardy, námornej pechoty, pohraničníkov, polície, teritoriálnej obrany a dobrovoľníci. Medzi prvými zajatými boli desiatky zranených, aj ťažko.<ref name=“idnes mariupol“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Začala evakuace obránců Azovstalu, míří na Rusy okupovaná území | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/azovstal-ukrajina-obranci-evakuace-donecka-lidova-republika.A220516_235201_zahranicni_akp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-18-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Výmenu vojakov z Azovstaľu môže Rusko zablokovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22914115/ukrajinsky-spravodaj-vymenu-vojakov-z-azovstalu-moze-rusko-zablokovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Ako poslední zložili v piatok zbrane vojaci pluku Azov a to až po priamom rozkaze z centrálneho veliteľstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = AFP | odkaz na autora = | titul = Kyjev nariadil zostávajúcim ukrajinským jednotkám v oceliarňach Azovstaľ zastaviť boje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916127/kyjev-nariadil-zostavajucim-ukrajinskym-jednotkam-v-oceliarnach-azovstal-zastavit-boje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Tento pluk, ktorý vznikol z [[Športový chuligán|futbalových chuligánov]], no postupne prešiel očistou od radikálov a otvorených neonacistov, v roku 2014 vytlačil z mesta proruských separatistov a uchránil tak kľúčový ukrajinský prístav pred okupáciou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Poručík Azova: Rokovať s ruskými zvermi nemá zmysel, ukázali sme, ako sa im postaviť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905495/rusko-ukrajina-vojna-prapor-azov-mariupol-azovstal.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Ruské velenie následne oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňami, pričom bolo celkovo zajatých viac ako 2000 ukrajinských bojovníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Rusko oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňou Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916506/rusko-oznamilo-ze-prevzalo-kontrolu-nad-oceliarnou-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vyše 1900 ukrajinských vojakov z Azovstaľu sa už vzdalo, tvrdí Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916015/vyse-1900-ukrajinskych-vojakov-z-azovstalu-sa-uz-vzdalo-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Rusko týmto získalo pod svoju kontrolou celé mesto, v ktorom pred vojnou žilo takmer pol milióna obyvateľov. Viac ako 200 tisíc z nich však pred vojnou ušlo, ďalšie desaťtisíce obyvateľov následkom bojov zomreli. Len v troskách divadla zasiahnutého raketou zahynulo okolo 600 civilistov. Celé mesto zostalo ležať v troskách, poškodená alebo zničená bola väčšina budov a ciest, v meste sa bude musieť nanovo vybudovať plynofikácia a ďalšie siete nevyhnutné pre jeho obývateľnosť. Podľa mestskej správy obnova potrvá prinajmenšom dva roky za predpokladu, že Rusi na to budú mať potrebné zdroje a kvalifikované sily.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi Mariupoľ neobnovia, nemajú na to | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22917567/rusko-ukrajina-spravodaj-zelenskyj-zelenska-putin-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-22 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Boj o Azovstaľ sa skončil. Po Mariupoli môže Rusko posilniť ofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22912580/azovstal-mariupol-ukrajina-vojna-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> V dôsledku ostreľovania [[priemysel]]ného komplexu Azovstaľ mohlo dôjsť aj k vážnym ekologickým škodám, mohli byť totiž poškodené obrovské zásobníky koncentrovaného roztoku [[sírovodík]]a.<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-05-22.jpg| thumb | alt= | Prehľadná mapka Rusmi kontrolovaných území]] : Strata Mariupoľa bola pre [[Ukrajina|Ukrajinu]] prvou väčšou porážkou tejto invázie. Naopak pre [[Rusko]] ide o kľúčové víťazstvo v snahe vytvoriť pozemný koridor medzi anektovaným [[Krym (republika)|Krymom]], okupovanými územiami vo východnej časti Ukrajiny a štátnym územím Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rokovania zamrzli, Rusi dosiahli na juhu víťazstvo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22912866/ukrajinsky-spravodaj-rusi-dosiahli-na-juhu-vitazstvo.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Zmyslom dlhého vzdorovania presile agresora bolo viazanie významného počtu ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť inde.<ref name=“UA-spravodaj-16-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusom došli rezervy, Fíni aj Švédi chystajú prihlášky do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22911724/ukrajinsky-spravodaj-rusom-dosli-rezervy-fini-aj-svedi-chystaju-prihlasky-do-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Ukrajinské velenie vďaka tomu získalo kriticky dôležitý čas na vytvorenie rezerv, preskupenie síl, výcvik ďalšieho personálu a prísun množstva zbraní od zahraničných partnerov. Obrancovia Mariupoľa tak nepriamo pomohli odraziť útoky na Kyjev a zastaviť postup v Záporožskej a Doneckej oblasti. Plnením úloh stanovených centrálnym velením na seba naviazali až 17 práporových taktických skupín nepriateľa, čo predstavovalo až 20 000 ľudí. Podľa údajov ukrajinského ministerstva obrany až 10% všetkých ruských strát bolo zaznamenaných v Mariupoli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform,TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský minister ocenil zásluhy obrancov Mariupoľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22912531/ukrajinsky-minister-ocenil-zasluhy-obrancov-mariupola | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref name=“idnes mariupol“ /> * Ukrajina deklarovala záujem vymeniť zajatých vojakov z Azovstaľu za ruských vojenských zajatcov, ruská [[Štátna duma]] však k takémuto postupu namietala. Prikláňala sa skôr k názoru, že najmä zajatci z pluku Azov musia čeliť súdnemu tribunálu, pričom sa hovorilo aj o treste smrti. Ruskí predstavitelia a štátne médiá sa totiž dlhodobo snažili vykresľovať bojovníkov z Azovstaľu ako neonacistov a zločincov, boj s ktorými udávali za hlavné poslanie celej vojenskej operácie na Ukrajine.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Osud ukrajinských vojakov z oceliarne Azovstaľ vzbudzuje obavy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22917258/osud-ukrajinskych-vojakov-z-oceliarne-azovstal-vzbudzuje-obavy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský parlament rokuje o zákaze výmeny ukrajinských vojakov z pluku Azov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22912681/rusky-parlament-rokuje-o-zakaze-vymeny-ukrajinskych-vojakov-z-pluku-azov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> * Americký Inštitút pre štúdium vojny skonštatoval, že Rusko sa pomaly vzdalo cieľa na rozsiahle obkľúčenie ukrajinských jednotiek od [[Doneck]]a až po Izjum. Obkľúčenie ukrajinskej armády na Donbase totiž zlyhávalo a aj prognóza vývoja do ďalších týždňov nenasvedčovala obratu situácie. Ukrajinská armáda začala v Izjume s protiofenzívou a postupovala aj na mesto Lyman, ktoré je dôležitým železničným uzlom. Novým cieľom agresora sa preto stalo postupné dobytie zvyšku Luhanskej oblasti. Situácia bola zložitá aj pre Ukrajinu, no plánovanie a dodávky zbraní zo zahraničia jej prinášali náskok.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zničené mosty a hlúpe vedenie brzdia ruský postup na Donbase | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22911892/ukrajina-vojna-rusko-luhansk-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Podľa šéfa charkivskej regionálnej vojenskej správy ukrajinská armáda začala protiofenzívu v Izjume | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910384/podla-sefa-charkivskej-regionalnej-vojenskej-spravy-ukrajinska-armada-zacala-protiofenzivu-v-izjume | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Po páde Mariupoľa sa ruské ozbrojené sily zamerali najmä na Donbas. Svoje sily sústreďovali najmä v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]], kde sa snažili zničiť ukrajinské opevnené pozície delostreleckými a leteckými útokmi. Výraznejší pokrok však nedosiahli.<ref name=“UA-spravodaj-16-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-19-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fíni nechcú základne NATO, ruskí velitelia končia vo funkciách | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22915133/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-19 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Pomalý postup svojich vojsk Rusko vynahradzovalo zosilnením ostreľovania.<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> * Rusko nedosiahlo zásadné zisky ani v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Mestá [[Severodoneck]] a [[Lysyčansk]] a ich okolie zahŕňajúce niekoľko obcí, dovedna asi desatina Luhanskej oblasti, zostávali aj naďalej pod kontrolou ukrajinských síl.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> Agresor sa v snahe zabrať aj tieto územia sústredil na obsadenie cesty spájajúcej tieto mestá so zvyškom Ukrajiny s vidinou ich úplného obkľúčenia,<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> pričom zničil aj most medzi nimi.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> * V [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]] sa stupňovali protiútoky ukrajinskej armády. Aj keď bitka o [[Charkov]] sa už podľa ukrajinských úradov skončila, ruská armáda sa snažila udržať svoje pozície v snahe zabrániť ukrajinským jednotkám dostať sa na dostrel k ruskému mestu [[Belgorod]], kľúčovému logistickému uzlu ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> * Viaceré miesta v [[Černihivská oblasť|Černihivskej]] a [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]] čelili rozsiahlym útokom delostrelectvom a mínometmi, ruské strely zasiahli [[Dnepropetrovská oblasť|Dnepropetrovskú]] aj [[Ľvovská oblasť|Ľvovskú oblasť]], tu sa však väčšinu prichádzajúcich rakiet podarilo zostreliť.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> * V Rusmi okupovanom meste [[Enerhodar]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] bol zaznamenaný útok ukrajinského odboja nástražným výbušným zariadením. Zranenia utrpel okupantmi dosadený šéf správy mesta a členovia jeho ochranky.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> * Na cestách vedúcich z obsadenej Chersonskej oblasti okupanti kládli míny s cieľom zabránili civilistom v úteku na územia kontrolované ukrajinskými úradmi.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> [[Súbor: Suomen ja Ruotsin suurlähettiläät jättävät kiinnostuksenosoituksensa Natoon liittymisestä - 52082038874.jpg| thumb | alt= Zástpcovia národov s prihláškami v rukách pózuú fotografom v spoločnosti generálneho tejomníka | Zástupcovia Švédska a Fínska odovzdali generálnemu tajomníkovi [[NATO]] prihlášky na členstvo v Aliancii]] * [[Švédsko]] a [[Fínsko]] v stredu podniklo kľúčový krok na ceste k členstvu v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]], keď v [[Brusel]]i spoločne odovzdali do rúk jej [[Generálny tajomník NATO|generálneho tajomníka]] žiadosti o prijatie. Ich prijatie musia schváliť zástupcovia všetkých členských krajín a toto následne [[Ratifikácia|ratifikovať]] ich parlamenty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kotoučová | meno2 = Ditta | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Švédsko a Finsko podaly v centrále NATO žádost o vstup do Aliance | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/svedsko-finsko-nato-severoatlanticka-aliance-vstup-zadost-jens-stoltenberg-turecko.A220518_081154_zahranicni_tbr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> [[Turecko|Turecký]] prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]] už skôr uviedol, že členstvo týchto krajín podporí len po splnení špecifických podmienok. Problém mal najmä z vlastných vnútropolitických dôvodov. Do oboch krajín totiž často utekali opoziční členovia [[Kurdi|kurdských]] organizácií ako je [[Strana kurdských pracujúcich]] či Revolučný front ľudového oslobodenia, ktoré Turecko považuje za teroristické organizácie.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Turecko je ochotné diskutovať o vstupe Fínska a Švédska do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910519/turecko-je-ochotne-diskutovat-o-vstupe-finska-a-svedska-do-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Fínsko aj Švédsko zároveň vyhlásilo, že nechcú na svojom území teraz ani po získaní členstva povoliť rozmiestňovanie jadrových zbraní ani budovanie vojenských základní NATO.<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> Hlava ruskej diplomacie [[Sergej Lavrov]] povedal, že vstup týchto krajín do NATO prakticky žiadnu zmenu neprinesie,<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> no ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] v tejto súvislosti vyhlásil, že [[Rusko]] vytvorí nové základne na západe svojho územia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V reakcii na expanziu NATO vytvoríme nové základe na západe Ruska, uviedol Šojgu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916058/v-reakcii-na-expanziu-nato-vytvorime-nove-zaklade-na-zapade-ruska-uviedol-sojgu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> * Podľa zistení britského ministerstva obrany Rusko v uplynulých týždňoch prepustilo niekoľko vysokopostavených vojenských veliteľov. Funkcie boli okrem iných zbavení veliteľ Čiernomorskej flotily viceadmirál Igor Osipov pravdepodobne za stratu krížnika Moskva, či generálporučík Sergej Kisel, veliteľ elitnej 1. gardovej tankovej armády, pre neúspešný pokus o dobytie Charkova.<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> * Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak potvrdil, že mierové rokovania s Ruskom sa zastavili, nakoľko Rusko podľa neho neprejavilo žiadne porozumenie pre aktuálnu situáciu na Ukrajine. Vyhlásil, že rokovania slúžili Moskve len ako propaganda voči vlastnému národu, pričom reálne riešenie konfliktu nehľadali.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> === Týždeň od 23. do 29. mája 2022 (Štvrťrok trvania invázie) === * Tri mesiace trvania [[Invázia (vojenstvo)|Invázie]] nepriniesli Rusom podľa vyjadrenia britskej vojenskej spravodajskej služby očakávané zisky, naproti tomu zaznamenali straty porovnateľné s 9 rokov trvajúcimi [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|bojmi v Afganistane]]. Príčinu prisudzovali nevhodnej [[Vojenská taktika|taktike]], obmedzenej vzdušnej podpore, slabej flexibilite velenia či opakovaniu predošlých chýb.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko číta Orwella opačne ako zvyšok sveta. Vidí úpadok liberalizmu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918687/ukrajina-spravodaj-rusko-vojna-orwell-1984.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ruská armáda vzdala snahu o rozsiahle obkľúčenie ukrajinských obrancov na [[Donbas (euroregión)|Donbase]], úplne zastavili svoj postup v smere na [[Sloviansk]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda sa vzdala snahy o široké obkľúčenie ukrajinskej obrany na východe | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920196/ruska-armada-sa-vzdala-sa-snahy-o-siroke-obklucenie-ukrajinskej-obrany-v-doneckej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Namiesto toho sa zamerala na obkľúčenie menších časti ukrajinských jednotiek s cieľom dosiahnuť síce menšie, ale istejšie územné zisky.<ref name=“UA-spravodaj-25-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nechcem už počuť o Putinovej tvári, odkázala šéfka europarlametu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22920561/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-davos-putin-heger.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Boje o Donbas vyhrajú staré zbrane. Rusi majú veľké straty, no poučili sa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22922247/ukrajina-donbas-severodoneck-zbrane-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Rusové se zakopávají. Začíná třetí, dlouhodobá fáze války na Ukrajině | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-zakopova-valka-treti-faze-severodoneck-slovjansk.A220523_081520_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Za týmto účelom ruská armáda spolu so separatistickými bojovníkmi zhromažďovala sily na lokálne útoky smerujúce k obkľúčeniu ukrajinských jednotiek v okolí [[Severodoneck]]a a Lysyčanska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boje sa priblížili ku kľúčovému mestu Severodoneck | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920589/boje-sa-priblizili-ku-klucovemu-mestu-severodoneck | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-24-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: V troskách jedinej budovy v Mariupoli našli takmer dvesto tiel | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22919372/ukrajinsky-spravodaj-civilistov-z-obliehaneho-severodonecka-nedokazu-evakuovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-24 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Samotné mesto Severodoneck bolo pod neustálou mohutnou paľbou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Situácia v Luhanskej oblasti sa zhoršuje, Rusi zintenzívňujú útoky na Severodoneck | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22919918/situacia-v-luhanskej-oblasti-sa-zhorsuje-rusi-zintenzivnuju-utoky-na-severodoneck | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> očakávalo sa jeho úplné zničenie. Len takouto cestou úplného ničenia dokázal agresor postupovať, aj to len o stovky metrov, nanajvýš jednotky kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi sa začínajú zakopávať, boli pripravení iba na krátku vojnu. Zlyháva aj ofenzíva v Donbase? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918107/rusko-donbas-ukrajina-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> [[Evakuácia|Evakuačné]] trasy z mesta boli prerušené, pričom tam podľa odhadov zostalo či uviazlo asi pätnásťtisíc obyvateľov.<ref name=“UA-spravodaj-24-5“ /> Boli zaznamenané prípravy na útok aj na mesto [[Sloviansk]], čiastočne chránené prírodnou prekážkou v podobe rieky Siverskyj Donec.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> Ukrajinská armáda priznala stratu mesta Lyman.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko si v Donbase pripisuje zisky, Naď prirovnal Putina k Hitlerovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22922579/ukrajinsky-spravodaj-rusko-si-v-donbase-pripisuje-zisky-nad-prirovnal-putina-k-hitlerovi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * V [[Azovské more|Azovskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]] pokračovalo ruské námorníctvo v blokovaní plavby všetkých civilných lodí. Zablokované boli tiež [[prístav]]y, čo bránilo vývozu ukrajinského [[Obilniny|obilia]]. Toto konanie nastoľovalo obavy z možného vyvolania svetovej [[Potravina|potravinovej]] krízy.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /> * Rusi tiež posilňovali jednotky, aby mohli obnoviť útok v smere na [[Záporožie]], objavili sa aj [[Raketa (zbraň)|raketové]] útoky na toto mesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ruské rakety zasiahli Záporožie, zomrel jeden človek | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920119/ruske-rakety-zasiahli-zaporozie-zomrel-jeden-clovek | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ruská armáda začala s budovaním tretej obrannej línie za [[Front (vojna)|frontovou]] čiarou v [[Chersonská oblasť|Chersonskej]] a [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]], čo naznačovalo jej zámer nepokračovať v snahe získavať ďalšie územia, ale pevnejšie sa usadiť v už zabratých oblastiach.<ref name=“UA-spravodaj-26-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Školáci v Mariupoli prídu o prázdniny, aby sa pripravili na ruské osnovy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22921518/ukrajinsky-spravodaj-skolaci-v-mariupoli-pridu-o-prazdniny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové se zakopávají na jihu Ukrajiny, budují tři linie obrany | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-cherson-ukrajina-obranna-linie-invaze-valka-boje-krym.A220526_110436_zahranicni_remy | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ukrajinská civilná [[Spravodajská služba#Rozviedka a kontrarozviedka|kontrarozviedka]] uviedla, že ruská armáda vo veľkej miere využívala platených informátorov na identifikáciu strategicky dôležitých cieľov pre svoje [[delostrelectvo]] alebo na vyhodnotenie úspešnosti jeho útokov. Medzi podozrivými boli prevažne ruskí občania, ktorí prišli na Donbas ešte pred vojnou a začlenili sa medzi miestnych. Informácie mali poskytovať ruskej strane za peňažnú odmenu vo výške 500 [[Ukrajinská hrivna |hrivien]].<ref name=“UA-spravodaj-26-5“ /> * Podľa velenia ukrajinskej armády bieloruská armáda naďalej posilňovala sily na svojich hraniciach s Ukrajinou. Pretrvávala tak hrozba raketových útokov na vojenskú aj civilnú infraštruktúru z [[Bielorusko|bieloruského územia]].<ref name=“UA-spravodaj-25-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Rusové mění taktiku. Ubylo přesných raket, více využívají letectvo | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-invaze-letadla-donbas.A220525_081202_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] priznal, že jeho armáda každý deň vojny strácala 50 až 100 príslušníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Nelze dovolit mužům odjet ze země, denně umírá v bojích až 100 lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-volodymyr-zelenskyj-zruseni-zakazu-odjezdu-muzu-nouzovy-stav-zakaz-symbolu.A220522_190444_zahranicni_dape | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-22 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Sto zabitých denne? Mŕtvych vojakov taja Ukrajina aj Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932768/ukrajina-rusko-vojna-obete-vojaci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Dokopy by to znamenalo, že za štvrť roka trvania invázie prišla o 4500 až 9000 [[vojak]]ov. K rovnakému dátumu Ukrajina deklarovala elimináciu viac ako 29000 vojakov ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> [[Súbor: Шишимарін2.jpg | thumb | alt= Odsúdený tankista Šišimarin v súdnej miestnosti so sklonenou hlavou počúva svoju tlmočníčku | Odsúdený tankista Vadim Šišimarin a jeho tlmočníčka v súdnej miestnosti]] * Za [[vojnový zločin]] bol na Ukrajine odsúdený prvý ruský vojak, tankista Vadim Šišimarin. Súd mu vymeral [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotný trest]] za vraždu 62 ročného civilistu Olexandra Šelipova v Čupachivke. Odsúdený vojak sa k zastreleniu muža idúceho na bicykli priznal,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vojak sa priznal k zabitiu civilistu, jeho obhajca aj tak žiada oslobodenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916123/rusky-vojak-sa-priznal-k-zabitiu-civilistu-jeho-obhajca-aj-tak-ziada-oslobodenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> pričom ako [[Motív trestného činu|motív]] uviedol obavu z udania jeho a jeho druhov utekajúcich na ukradnutom aute ukrajinským úradom. Ďalej vypovedal, že svoj čin ľutuje a že konal na priamy rozkaz nadriadeného.<ref name=“UA-spravodaj-20-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruského vojaka odsúdili za zabitie civilistu na doživotie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918243/ruskeho-vojaka-odsudili-za-zabitie-civilistu-na-dozivotie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Netíková | meno = Magdaléna | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = První Rus souzený za válečné zločiny na Ukrajině dostal doživotí, zabil civilistu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusky-vojak-vadim-sisimarin-soud-rozsudek-valecny-zlocin.A220523_080633_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> : Ďalší dvaja ruskí vojaci boli odsúdení koncom mája. Trest im bol vymeraný za porušenie vojnového práva vystrelením rakety Grad na civilné ciele v [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]]. [[Súd]]y sa zaoberali aj niekoľkými ďalšími prípadmi, pričom ukrajinská [[prokuratúra]] vyšetrovala celkovo asi 16 000 prípadov vojnových zločinov vrátanie radovania a [[Znásilnenie|znásilnení]].<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské úrady postúpili súdu ďalších osem prípadov vojnových zločinov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932514/ukrajinske-urady-postupili-sudu-dalsich-osem-pripadov-vojnovych-zlocinov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * [[Vladimír Putin]] podpísal [[dekrét]] zjednodušujúci udeľovanie ruských [[Štátne občianstvo |občianstiev]] ľuďom žijúcim na okupovaných územiach v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rozšíril tak program, podľa ktorého [[Ruská federácia]] udeľovala [[Občianstvo|občianstva]] obyvateľom samozvaných separatistických republík. Podľa tohto dekrétu už žiadatelia o pridelenie občianstva nemuseli žiť na ruskom území, ani dokazovať, že majú vlastné prostriedky ani že prešli skúškou z ruštiny. Takéto konanie ruských úradov označilo vedenie Ukrajiny za akt prechodu z [[Vojenská okupácia|okupácie]] na [[Anexia|anexiu]] svojho územia.<ref name=“UA-spravodaj-25-5“ /> * Do miestnych úradov v dobytom [[Mariupoľ|Mariupole]] okupanti dosadili svojich [[kolaborant]]ov. V meste zostalo približne 100 tisíc civilistov. Po bojoch skončilo až 90% z pôvodných obytných kapacít neobývateľných, nefungovali dodávky vody a energií, [[Inžinierska stavba|inžinierske siete]] boli zničené. Miestne úrady nútili obyvateľov pracovať na odpratávaní trosiek,<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /> školákom zrušili letné prázdniny s tým, že počas leta sa pripravia na ruské školské osnovy a naučia nový vyučovací jazyk – [[Ruština|ruštinu]].<ref name=“UA-spravodaj-26-5“ /> Okupanti po celom zabratom území intenzívne šírili svoju [[Propaganda|propagandu]], [[internet]]ovú sieť prepojili na ruské [[server]]y a nútili obyvateľov prijať ruské reálie, ako napr. služby mobilných operátorov, televízne vysielanie a pod.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-29-5“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Litovčania sa Kyjevu vyzbierali na bayraktar | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22923619/ukrajinsky-spravodaj-litovcania-sa-kyjevu-vyzbierali-na-bayraktar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> V [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] začali so zavádzaním [[Ruský rubeľ|rubľa]], prechody na územia kontrolované Ukrajinou úplne uzavreli pre všetkých obyvateľov, cesta z oblasti bola možná len cez [[Krym (republika)|Krym]] alebo [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]].<ref name=“UA-spravodaj-29-5“ /> [[Súbor: BayraktarLithuania.jpg| thumb | alt= Traja muži stoja za dronom, malým bezpilotným lietadlom | [[Bayraktar Taktik İHA|Dron Bayraktar TB2]], dar občanov Litvy Ukrajine]] * Ukrajinská armáda od začiatku invázie nakúpila a využívala viac ako 20 tureckých [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]]. Päť miliónov [[Euro|eur]] potrebných na kúpu jedného ďalšieho dronu pre Ukrajinu vyzbierali v malých sumách za tri a pol dňa tisíce bežných [[Litva|Litovčanov]] v internetovej zbierke.<ref name=“UA-spravodaj-29-5“ /> Výrobca dronu, firma Baykar, neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.<ref name=“UA-spravodaj-02-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko obsadilo pätinu Ukrajiny, rakety zasiahli západ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927640/ukrajinsky-spravodaj-rusko-obsadilo-patinu-ukrajiny-rakety-zasiahli-zapad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostane bojový dron vďaka zbierke Litovčanov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927459/ukrajina-dostane-bojovy-dron-vdaka-zbierke-litovcanov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> == Jún 2022 == === Týždeň od 30. mája do 5. júna 2022 === * '''Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo v piatok sto dní'''. Spravodajské služby a komentátori pri tejto príležitosti zhodnotili, že ruská armáda nedokázala dosiahnuť pôvodné ciele ako dobytie Kyjeva a obsadenie vládnych centier.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Sto dnů války: Ukrajina hraje o přežití, Putin spoléhá na lhostejnost světa | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-ukrajina-rusko-sto-dni-valky-putin-zelenskyj-armada-boje-taktika.A220603_104854_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Vytrvalý ukrajinský odpor a neschopnosť obsadiť letisko Hostomeľ v prvých 24 hodinách zapríčinili odrazenie ofenzívy, postupne viedli k ústupu zo severu krajiny a k sérii vojenských zlyhaní. Napriek taktickým úspechom na Donbase Rusko nič zo svojich pôvodného strategických plánov nedosiahlo. Ruskí vojaci zostali demoralizovaní, pretože velenie odkladalo rotáciu z bojov aj kvôli problémom s nedostatkom živej sily.<ref name=“UA-spravodaj-03-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Sto dní vojny zásadné víťazstvo Rusku neprinieslo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22928628/ukrajina-rusko-vojna-prehlad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Všechny Putinovy předválečné plány a sliby se proměnily ve smrt a zkázu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/nato/rusko-ukrajina-putin-valka-civilistu-kreml-invaze.A220605_182825_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Kremeľ preventívne vydal pokyn, aby ruské média neinformovali o dĺžke trvania invázie. Pri okrúhlych výročiach sa totiž vždy objavuje otázka, čo sa podarilo dosiahnuť. Rusko však nemalo skoro nič, čo by mohlo k tomuto dátumu označiť za úspech. Mohli povedať, že ovládli akési mestá a obce, ale ich mená bežným Rusom nič nehovoria, nerozumejú ani takzvanej denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny, ktoré boli uvádzané za cieľ invázie. Zato vidia, že boje trvajú už dlho, hoci na začiatku sa ruským občanom tvrdilo, že [[Ukrajina]] je slabý štát.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruské prokremeľské médiá dostali pokyn nepísať o dĺžke vojny na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927750/ruske-prokremelske-media-dostali-pokyn-nepisat-o-dlzke-vojny-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Sto dnů bojů bez významného úspěchu? Ruská média nesmějí psát o délce války | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-invaze-utok-media-statni-prokremelska.A220602_200856_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Po tvrdých bojoch vstúpili ruské jednotky útočiace z dvoch smerov do mesta Severodoneck. Boje sa tak preniesli priamo do ulíc mesta. Útoky boli natoľko intenzívne, že úrady prestali počítať civilné obete. Ukrajinské jednotky sa stiahli do výhodnejších, vopred pripravených pozícií, pod ich kontrolou zostala približne polovica mesta. Vedľajší Lysyčansk mal Kyjev pod kontrolou celý.<ref name=“UA-spravodaj-05-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin chce zasiahnuť nové ciele, ak Západ dodá ďalšie zbrane | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22929625/ukrajinsky-spravodaj-putin-chce-zasiahnut-nove-ciele-ak-zapad-doda-dalsie-zbrane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Severodoneck bol spolu so susedným Lysyčanskom posledným slobodným kúskom [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Získanie celej Luhanskej oblasti pritom Rusko už skôr označilo za jeden zo svojich cieľov.<ref name=“UA-spravodaj-30-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci cvičia so Zuzanami, Rusko dobýja Donbas | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22924704/ukrajinsky-spravodaj-ukrajinci-cvicia-so-zuzanami-rusko-dobyja-donbas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Čaputová prišla do Kyjeva, Únia sa odreže od ruskej ropy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925631/ukrajina-rusko-vojna-suhrn-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> [[Súbor: Робоча поїздка Президента України до Запорізької області та на Донбас 06.jpg| thumb | alt= Prezident v podzemnom priestore mocným stiskom ruky ďakuje vojakovi ukrajinskej armády| Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na návšteve bojovej zóny na Donbase]] * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu mesto [[Záporožie]] na juhovýchode krajiny a tiež viaceré armádne stanovištia ležiace bezprostredne pri frontovej línii v Lysyčansku. Oboznámil sa so situáciou v danom úseku frontu, rozprával sa s gubernátorom oblasti, miestnymi veliteľmi ako aj s radovými vojakmi a odovzdával im vyznamenania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident navštívil frontovú líniu v Donbase aj Záporožie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22930081/rusko-ukrajina-vojna-invazia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Protiútokom ukrajinskej armády sa podarilo narušiť niektoré obranné pozície rusov južne od mesta [[Kryvyj Rih]]. Podobné výpady ukrajinských síl nútili nepriateľa držať vojakov a výzbroj pozdĺž celej frontovej línie bez možnosti ich presunu do miest aktívnych bojov.<ref name=“UA-spravodaj-30-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci útočili v Chersonskej oblasti, Rusi zničili mosty v snahe chrániť diaľnicu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926926/ukrajinci-utocili-v-chersonskej-oblasti-rusi-znicili-mosty-v-snahe-chranit-dialnicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ruská armáda rozmiestnila na území [[Bielorusko|Bieloruska]] v blízkosti hraníc s Ukrajinou svoje vojská ako aj nosiče s balistickými strelami [[9K720 Iskander|Iskander]] a protivzdušný systém [[S-400]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Independent | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bielorusku sa pri hraniciach s Ukrajinou zhromažďujú raketové systémy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930027/v-bielorusku-sa-pri-hraniciach-s-ukrajinou-zhromazduju-raketove-systemy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> Boli tiež zaznamenané presuny ruských vojakov aj smerom k mestám Sloviansk a Kramatorsk.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyrylenko: Niektoré regióny Doneckej oblasti sú pod neustálou raketovou paľbou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927576/kyrylenko-niektore-regiony-doneckej-oblasti-su-pod-neustalou-raketovou-palbou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ukrajinský prezident oznámil, že Rusko v tomto čase kontrolovalo asi 20 [[Percento|percent]] územia Ukrajiny, vrátane Krymu a území zabratých v roku [[2014]]. Celkovo sa jednalo o 125 tisíc kilometrov štvorcových. Frontová línia dosahovala viac ako tisíc kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Rusko v súčasnosti kontroluje asi 20 percent územia Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927390/rusko-v-sucasnosti-kontroluje-asi-20-percent-uzemia-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Na okupovaných územiach sa pozvoľna objavovali útoky pripisované [[partizán]]om, teda bojovníkom spomedzi civilistov. Mnohí z nich pritom majú predošlé skúsenosti z obdobia vojenskej služby. Počet partizánskych akcií bol však v každom prípade nezanedbateľný a naznačoval trend čoraz vyššej partizánskej aktivity. Partizánsky [[odboj]] podporovala aj ukrajinská vláda, okrem iného aj vytvorením manuálu na podporu partizánov alebo na komplikovanie života okupantom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi okrem armády čelia aj partizánom. Kyjev spísal manuál, ako škodiť okupantovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925391/ukrajina-rusko-vojna-odboj-partizani-okupanti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] uviedol, že [[Rusko]] by mohlo odblokovať čiernomorské ukrajinské prístavy pre potreby vývozu ukrajinského obilia. Podmienil to zrušením zahraničných sankcií voči Rusku a odmínovaním prístupových morských ciest okolo [[Odesa|Odesy]]. To však ukrajinské velenie odmietlo v obave z hrozby vylodenia ruskej armády a jej útoku na [[Odesa|Odesu]].<ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> Ukrajina so svojimi partnermi diskutovala o spôsoboch vytvorenia medzinárodného námorného koridoru v Čiernom mori pod záštitou [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 22 miliónov ton obilia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927690/v-ukrajinskych-pristavoch-uviazlo-zhruba-22-milionov-ton-obilia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України з Президентом Словацької Республіки у Києві 36.jpg | thumb | alt= Prezidenti sa vzájomným podaním ruky zvítavajú pred budovou | [[Zuzana Čaputová]] na návšteve [[Volodymyr Zelenskyj|Vlodymyra Zelenského]] v [[Kyjev]]e]] * Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] bola v utorok na oficiálnej návšteve Ukrajiny, kde sa v [[Kyjev]]e stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a s príhovorom vystúpila v ukrajinskom parlamente. Tamojším poslancom odkázala, že [[Slovensko]] podporuje prístupové rokovania Ukrajiny do [[EÚ]] a že Slovensko sa naďalej postará o ukrajinské ženy a deti, ktoré boli nútené pre vojnu opustiť svoje domovy. Neskôr navštívila zničené mestá Boroďanka a Irpiň neďaleko Kyjeva, dejiská odrazeného ruského vojenského ťaženia na Kyjev, spájané s masakrom obyvateľstva.<ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> * Slovenská vláda schválila ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 21,6 milióna eur. Špecifikáciu darovaného vojenského materiálu [[Minister obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] [[Jaroslav Naď]] nezverejnil, uviedol len, že pomoc je z existujúcich zásob ozbrojených síl. Slovensko predtým Ukrajine poskytlo mínometnú muníciu, motorovú naftu a letecké palivo, protiraketový obranný systém S-300, či z pleca odpaľovanú protivzdušnú obranu Igla. Vláda zároveň súhlasila s odstúpením ôsmich [[155mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana|húfnic Zuzana]] vyrábaných na Slovensku, tie však Ukrajina od Slovenska zakúpi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko dodá Ukrajine osem húfnic Zuzana 2, podpísali zmluvu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22927107/ukrajina-vojna-rusko-zuzana-2-hufnice.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Ďalšie štyri moderné raketové systémy [[M142 HIMARS]] s dostrelom do 80 km a muníciu dodajú Ukrajine aj [[USA]].<ref name=“UA-spravodaj-01-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Severodoneck padá, Biden píše, čo urobí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22926668/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-biden.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-03-6“ /> Rozšíri sa tým počet skôr dodaných systémov z [[Nórsko|Nórska]]. Poskytnutie podobných systémov [[M270 Multiple Launch Rocket System|salvových raketometov M270]] potvrdila aj [[Spojené kráľovstvo]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia pošle Ukrajine raketomety s dostrelom 80 kilometrov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926996/britania-posle-ukrajine-raketomety-s-dostrelom-80-kilometrov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pitthardová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Zelenskyj navštívil frontovou linii, ruské rakety zasáhly Kyjev | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-kyjev-zelenskyj-britanie-houfnice.A220606_060623_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Dodávky vojenského materiálu zo [[Západný blok|Západu]] sa Rusi snažili sťažiť raketovými útokmi na dôležitú železničnú trať z Ľvova do Čopu,<ref name=“UA-spravodaj-02-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zaútočilo na železničný tunel v Karpatoch | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926907/rusko-zautocilo-na-zeleznicny-tunel-v-karpatoch | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> po piatich týždňoch kľudu zasiahli ruské rakety železničnú infraštruktúru aj priamo v hlavnom meste [[Kyjev]]. Strely vypálené z [[Kaspické more|Kaspického mora]] si nevyžiadali žiadne obete, avšak Rusko tvrdilo, že útokom zasiahlo dodávky tankov z východoeurópskych štátov.<ref name=“UA-spravodaj-05-6“ /> Železnica pritom tradične zohráva vo vojenských konfliktoch dôležitú úlohu, nakoľko dokáže presúvať potrebné množstvá ťažkej techniky, [[Munícia|munície]] a materiálu. Ukrajinská armáda je tiež nútená ničiť vlastnú železničnú infraštruktúru na okupovaných územiach, aby nemohla slúžiť nepriateľovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jandourek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina ničí železniční síť, aby znemožnila Rusům přesuny vojáků a munice | url = https://www.forum24.cz/ukrajina-nici-zeleznicni-sit-aby-znemoznila-rusum-presuny-vojaku-a-munice/ | vydavateľ = forum24.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Týždeň od 6. do 12. júna 2022 === [[Súbor: Sievierodonetsk01.06.22.jpg| thumb | alt= Mapa zobrazujúca pomery v okolí mesta Severodoneck | Posledné územie Luhanskej oblasti pod kontrolou ukrajinskej administratívy, mestá Lysyčansk a Severodoneck]] * Rusi sa naďalej intenzívne snažili dobyť mesto [[Severodoneck]], útočili aj pri Lymane a pokračovali v ofenzíve na [[Sloviansk]].<ref name=“UA-spravodaj-06-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj na fronte udeľoval vyznamenania | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22930195/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj-6-6-2022.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-21 }}</ref> [[Súmestie]] Severodoneck a Lysyčansk sa pozvoľna menili na mŕtve mestá, ostreľovanie delostrelectvom aj prudké pouličné boje ich postupne menili na trosky. Boje v tejto oblasti pripomínali zákopovú vojnu, Severodoneck prešiel takmer celý do ruských rúk.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zbrane prichádzajú rýchlejšie, ako sa Ukrajinci učia ich obsluhovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22931556/ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-sa-este-nevzdal-sna-o-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-07 | dátum prístupu = 2022-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Severodoneck je podľa gubernátora z veľkej časti pod ruskou kontrolou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932947/severodoneck-je-podla-gubernatora-z-velkej-casti-pod-ruskou-kontrolou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Ukrajinské sily v Donbase ostávajú silné | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930872/zelenskyj-ukrajinske-sily-v-donbase-ostavaju-silne | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ruské sily sa tiež snažili nájsť slabinu v ukrajinskej obrane, aby sa opätovne pokúsili prekročiť rieku Siverskyj Donec. Cieľom malo byť obkľúčenie ukrajinských jednotiek a dobytie tohto súmestia, čo by prakticky znamenalo získanie celej [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]].<ref name=“UA-spravodaj-10-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin chce územia ako cár, Ukrajine dochádzajú zbrane | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22934828/ukrajinsky-spravodaj-putin-chce-uzemia-ako-car-ukrajine-dochadzaju-zbrane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26}}</ref> : Pri okupovanom meste Izium a na územiach neďaleko oslobodeného [[Charkov]]a ruské jednotky upevňovali svoje pozície. Kládli tiež mínové polia s cieľom udržať svoje postavenie a znemožniť ukrajinskú protiofenzívu.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Súd zakázal zverejňovanie zoznamov padlých Rusov, vraj rozvracajú mravnosť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932351/ukrajinsky-spravodaj-obrancovia-mariupola-skoncili-v-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> * Ozbrojené sily Ukrajiny podnikli nálety na zoskupenie ruských síl v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]], zasiahli tiež tri nepriateľské muničné sklady. Protiútokmi sa im podarilo získať späť časť okupovaného územia. Ruské vojaci pri ústupe aj tu kládli mínové polia a budovali barikády.<ref name=“UA-spravodaj-09-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ruskí vojaci umierajú pri kladení starých mín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22933534/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-vojna-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-09 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> * Guvernér Luhanskej oblasti uviedol, že ukrajinská armáda zničila základňu ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny v tyle nepriateľa.<ref name=“UA-spravodaj-10-6“ /> * Ukrajinská armáda vyhlásila, že sa jej podarilo zatlačiť plavidlá ruskej flotily viac ako 100 kilometrov od ukrajinského čiernomorského pobrežia. Ruská armáda bola nútená zmeniť taktiku a rozmiestniť raketové systémy na súši, konkrétne na polostrove Krym a na juhu [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Severovýchodná časť [[Čierne more|Čierneho mora]] sa tak stala šedou zónou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda tvrdí, že zatlačila ruskú flotilu ďalej od pobrežia Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930710/ukrajinska-armada-tvrdi-ze-zatlacila-rusku-flotilu-dalej-od-pobrezia-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> * Aktuálny vývoj vojny na Ukrajine si od februárovej ruskej invázie vyžiadal nasadenie ťažších zbraní s väčším dostrelom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Čas hrá v prospech Ukrajiny, ale potrebuje účinné zbrane, tvrdí generál Macko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22933440/cas-hra-v-prospech-ukrajiny-ale-potrebuje-ucinne-zbrane-tvrdi-general-macko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Viaceré západné štáty poskytli Ukrajine svoje [[Húfnica|húfnice]] a [[raketomet]]y. Touto pomocou sa snažili vyrovnať taktickú výhodu ruskej armády disponujúcej až desaťnásobnou presilou v [[Delostrelectvo|delostrelectve]] vrátané zbraní s dlhým [[dostrel]]om a až 40-násobú prevahu v zásobách munície.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ />.<ref name=“UA-spravodaj-09-6“ /> Americké vojenské zdroje tiež tvrdili, že Ukrajinci už vyčerpali zásoby zbraní a munície zo sovietskych čias vrátane tých, ktoré jej zo svojich zásob poskytli spriatelené krajiny bývalého [[Východný blok|východného bloku]]. Kyjev sa tak v boji stával úplne závislý od dodávok moderných zbraní od spojencov.<ref name=“UA-spravodaj-10-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vojna na Ukrajine vstúpila do rozhodujúcej fázy, myslia si západní predstavitelia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22938589/rusko-ukrajina-vojna-rozhodujuca-faza.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] zopakoval svoje stanovisko, podľa ktorého nie je patová situácia pre Ukrajinu riešením, keďže krajina stratila už „''príliš veľa ľudí na to, aby sa jednoducho vzdala územia''“. [[Ukrajina]] musí podľa neho získať úplnú kontrolu nad celým svojím územím.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“ /> * Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] oznámil, že [[Rusko]] sprevádzkovalo okružné cestné spojenie zo svojho [[Krasnodarský kraj|Krasnodarského kraja]] cez [[Krymský most]] na anektovaný [[Krym (polostrov)|Krym]] a ďalej cez okupovanú časť južnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] späť na územie Ruska do [[Rostovská oblasť|Rostovskej oblasti]]. Pozemný koridor, ktorého súčasťou je aj zničený [[Mariupoľ]], bol ruskou armádou označovaný za jeden z jej hlavných cieľov. Minister pri tejto príležitosti tiež sľúbil, že čoskoro v oblasti obnovia aj železničnú dopravu. Ruské úrady ďalej vyhlásili, že prístav v Mariupole je po odmínovaní plne funkčný a do mesta prišli prvé nákladné lode.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“ /> * V Chersone, jednom z prvých miest obsadených na začiatku invázie, chystali ruskí okupanti nedeľné oslavy „Dňa Ruska“. Početné svedectvá civilistov, ktorým sa z mesta podarilo uniknúť, hovorili o záhadných zmiznutiach tých ľudí, ktorí odmietli podporiť ruskú inváziu a stavali sa okupantom na odpor.<ref name=“UA-spravodaj-06-6“/> : Od soboty začali ruské úrady v oblasti prideľovať obyvateľom ruské pasy. Do značnej miery to uľahčil dekrét prezidenta Vladimíra Putina z konca mája. Ukrajinská vláda v tom videla snahu o poruštenie jej územia a občanov rovnako, ako sa to udialo po [[Ruská anexia Krymu|anexii Krymu]]. Rusko sa tým snažilo nepriamo legitimizovať svoj vojenský zásah tvrdením, že len prišlo chrániť svojich občanov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pitthardová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = A teď je z tebe Rus. Okupanti na Ukrajině rozdávají pasy jako na Krymu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-pasy-cherson-melitopol.A220612_083735_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-12 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: Сдача в плен бойцов подразделения Азов 002.png| thumb | alt= Rad obrancov pod dohľadom ruských vojakov| Odzbrojení obrancovia z [[Pluk Azov|pluku Azov]] 18. mája 2022 v Mariupoli]] * Viac ako 2400 obrancov z Azovstaľu v Mariupoli, ktorí sa po vyčerpávajúcom boji vzdali ruským vojakom, bolo držaných v zajatí v okupovanej obci Olenivka v Doneckej oblasti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = V ruskom zajatí je 2449 obrancov oceliarní Azovstaľ, píše web Ukrajinska Pravda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22933549/v-ruskom-zajati-je-2449-obrancov-oceliarni-azovstal-pise-web-ukrajinska-pravda | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> Viac ako tisícka z nich bola prevezená na územie Ruskej federácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Do Ruska previezli tisícku vojakov z Azovstaľu, píšu ruské médiá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22931930/do-ruska-previezli-tisicku-vojakov-z-azovstalu-pisu-ruske-media | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ukrajina presadzovala ich výmenu za zajatých ruských vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = V Rusku je teraz viac ako 2 500 ukrajinských vojnových zajatcov z oceliarní Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930650/v-rusku-je-teraz-viac-ako-2-500-ukrajinskych-vojnovych-zajatcov-z-oceliarni-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ruskí poslanci však žiadali, aby aspoň niektorí obrancovia Mariupoľa skončili pred súdom, nakoľko podľa nich bol medzi nimi vysoký počet [[Neonacizmus|neonacistov]].<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Asi tisíc obránců Azovstalu odvezli do Ruska. Čeká je tam soud, hlásí Moskva | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-obranci-azovstal-prevezeni-do-ruska-vysetrovani.A220608_060652_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Medzitým bola súdom v neuznanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republike]] odsúdená na trest smrti dvojica britských žoldnierov bojujúcich v radoch ukrajinskej armády. Vojaci boli zajatí pri obliehaní Mariupoľa. Britskí vládni predstavitelia však vyjadrili presvedčenie, že verdikt je zo strany okupantov do veľkej miery kalkulom. Moskva takto získala možnosť stupňovať tlak na výmenu ruských zajatcov na Ukrajine za odsúdených Britov. Navyše ak by bol Londýn nútený rokovať priamo so separatistami z Doneckej ľudovej republiky, [[de facto]] by to znamenalo uznanie tohto samozvaného štátu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Britov, ktorí roky bojovali za Ukrajinu, odsúdili separatisti na trest smrti. Je to taktika | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22934339/ukrajina-rusko-vojna-donbas-separatisti-briti-trest-smrti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> * Ruský súd zakázal zverejňovať zoznamy vlastných vojakov zabitých na Ukrajine. Viaceré médiá ich museli odstrániť aj napriek tomu, že všetky mená získali z otvorených zdrojov, často z oficiálnych vyhlásení ruských gubernátorov a starostov. Podľa rozhodnutia súdu spojenie rôznych oznámení do jedného zoznamu porušuje prezidentov výnos o utajení strát ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /> * Dobyté prístavné mesto [[Mariupoľ]] bolo uzatvorené do karantény, nakoľko v ňom začala epidémia [[Cholera|cholery]]. V zničenom meste sa nahromadili telá mŕtvych.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mariupoľ sa pripravuje na epidémiu cholery, hromadia sa v ňom mŕtve telá a odpadky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930773/mariupol-sa-pripravuje-na-epidemiu-cholery-hromadia-sa-v-nom-mrtve-tela-a-odpadky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> V meste pritom prakticky neexistoval zdravotnícky systém, chýbali lieky aj vybavenie. Poradca [[Starosta|starostu]] mesta Petro Andrjuščenko vyhlásil, že všetko to, čo ešte fungovalo odviezli okupanti do [[Doneck]]a alebo do [[Rusko|Ruska]]. Ďalej uviedol, že v masových hroboch je pochovaných 20 až 22 tisíc ľudí. Počet obetí zasypaných pod troskami budov nevedel ani odhadnúť. Dodal, že nikto z Rusov sa neobťažoval hľadať v troskách telá mŕtvych a vynášať ich, všetko jednoducho nakladali a odvážali na skládku.<ref name=“UA-spravodaj-16-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nastal vhodný moment pre Macrona, Kyjev živí nádej na Krym | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22939887/ukrajina-rusko-vojna-spravodaj-krym-macron-scholz-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}</ref> * Britský denník [[The Guardian]] informoval, že špecializovaný gang kradne a pašuje cenné historické artefakty z Ukrajiny do Ruska. Podľa denníka o tom existujú silné dôkazy. Malo ísť o cielený záťah na konkrétne maľby, ornamenty a vysoko hodnotné staroveké predmety.<ref name=“UA-spravodaj-12-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi opäť menia plány. Pripravujú sa, že vojna potrvá do októbra | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22935648/ukrajinsky-spravodaj-rusi-opat-menia-plany-pripravuju-sa-ze-vojna-potrva-do-oktobra.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-12 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> === Týždeň od 13. do 19. júna 2022 === [[Súbor: Lysychansk after airstrike on 16 June 2022 (02).jpg | thumb | alt= Poškodená budova s troskami, v popredí niekoľko žien|Škody po ruskom útoku na mesto Lysyčansk]] * Najväčšie boje ostatných týždňov sa odohrávali v meste Severodoneck, ušetrené nebolo ani susedné mesto Lysyčansk. Rusi dostali s podporou delostrelectva pod svoju kontrolu väčšinu mesta, obrana ako aj asi 500 civilistov sa stiahla do lepšie opevnenej priemyselnej časti. V Severodonecku sa tak opakoval scenár z Mariupoľa. Zatiaľ čo poslednou baštou obrancov prístavného mesta bol komplex oceliarní Azovstaľ, obrancovia Severodonecka sa stiahli do chemického závodu Azot.<ref name=“UA-spravodaj-12-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sky News | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily stále kontrolujú priemyselnú štvrť Severodonecku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938691/ukrajinske-sily-stale-kontroluju-priemyselnu-stvrt-severodonecku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> : Rusko neočakávalo v boji o Severodoneck taký silný odpor. Jeho dobývacia taktika založená na [[Delostrelectvo|delostrelectve]] spôsobila v meste rozsiahle škody.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko pôvodne nečakalo v Severodonecku taký silný odpor, myslí si Londýn | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938150/rusko-povodne-necakalo-v-severodonecku-taky-silny-odpor-mysli-si-londyn | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Všetky mosty medzi mestami boli zničené ruským ostreľovaním alebo taktickým ničením ukrajinskou armádou. Ukrajine sa však pravdepodobne podarilo stiahnuť veľkú časť svojich bojových jednotiek, ktoré sa predtým podieľali na obrane Severodonecka.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina tu už o dva roky nemusí byť, vraví Medvedev | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22938843/ukrajinsky-spravodaj-rusko-donbas-vojna-medvedev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> Aby sa mohla ruská armáda posunúť ďalej, musela pripravovať plány na prekročenie rieky Siverskyj Donec, do tohto času sa však natoľko neskoordinovala, aby pod paľbou ukrajinskej armády dokázala vybudovať [[Pontónový most|pontónové mosty]] a rieku prekročiť.<ref name=“UA-spravodaj-13-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Duda posiela Macrona do Irpiňa a Buče | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22936797/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-irpin-buca-severodoneck-macron-scholz.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-13 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> : Okrem menších územných ziskov v meste Severodoneck, dosiahnutých za cenu sústredenia väčšiny dostupných síl, sa postup ruskej armády zastavil, nakoľko čelila rastúcim stratám, degradácii vybavenia a klesajúcej morálke svojich jednotiek.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko dosiahlo malé zisky pri Severodonecku, no inde zastavilo ofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941537/rusko-dosiahlo-male-zisky-pri-severodonecku-no-inde-zastavilo-ofenzivu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України та Прем‘єр-міністра Великої Британії у Києві 28.jpg| thumb | alt= Lídri stoja pred pamätníkom pozostávajäceho z množstva portrétnych fotografií|Druhá návšteva britského premiéra [[Boris Johnson|Borisa Johsona]] v Kyjeve, 17. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Biggs | meno = Stuart | autor = | odkaz na autora = | titul = Boris Johnson Makes Second Surprise Visit to Meet Zelenskiy in Kyiv | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-06-17/johnson-makes-second-surprise-visit-to-meet-zelenskiy-in-kyiv#xj4y7vzkg | vydavateľ = Bloomberg UK | dátum vydania = 2022-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> </br>Spoločne s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]] stoja pred pietnym miestom obetí Rusko-Ukrajinskej vojny rozpútanej v roku 2014.]] * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom vyhlásení potvrdil, že ukrajinská armáda zaznamenávala v Donbase obrovské straty a že čelila výraznej prevahe v množstve delostreleckých systémov. Jedna z najbrutálnejších vojenských bitiek v Európe od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] môže podľa neho rozhodnúť aj o ďalšom smerovaní tejto vojny.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“straty.a.Cherson“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Ukrajinskí vojaci sa usilujú o oslobodenie Chersonu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938088/zelenskyj-ukrajinski-vojaci-sa-usiluju-o-oslobodenie-chersonu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Ostreľované boli viaceré miesta pozdĺž frontovej línie, zaznamenané boli aj raketové útoky nad [[Ternopiľská oblasť|Ternopiľskou oblasťou]] ale aj na iných miestach Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Kyjev opäť zaútočili zo vzduchu, hlavným mestom sa ozývali poplachy a výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941667/na-kyjev-opaet-zautocili-zo-vzduchu-hlavnym-mestom-sa-ozyvali-poplachy-a-vybuchy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Rusi tiež pokračovali v prípravách na ofenzívu na mesto [[Sloviansk]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]. <ref name=“UA-spravodaj-14-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Komisia je pripravená odporučiť Ukrajinu ako kandidáta na vstup do Únie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22937569/ukrajinsky-spravodaj-rusko-kazetova-municia-ukrajina-europska-unia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: P20220324AS-0210 (52036132849).jpg | thumb | alt= Politici sedia tvárou v tvár v kreslách a diskutujú| Joe Biden a Jens Stoltenberg]] * Generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]] na stretnutí s prezidentom [[USA]] [[Joe Biden]]om vyhlásil, že na Ukrajine sa treba pripraviť na dlhú "opotrebovávaciu vojnu." Zdôraznil, že väčšina vojen sa v určitej fáze skončí za rokovacím stolom. Ale iba Ukrajina samotná musí rozhodnúť o tom, či bude akceptovať stratu územia. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stoltenberg: Musíme sa pripraviť, že vojna na Ukrajine bude dlhá a vyčerpávajúca | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927788/stoltenberg-musime-sa-pripravit-ze-vojna-na-ukrajine-bude-dlha-a-vycerpavajuca | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України з президентами Франції та Румунії, а також головами урядів Німеччини та Італії 29.jpg| thumb | alt= Predstavitelia štátov po boku ukrajinského prezidenta pózujú novinárom| Zľava nemecký [[Spolkový kancelár (Nemecko)|kancelár]] [[Olaf Scholz]], francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]], ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]], taliansky premiér [[Mario Draghi]] a rumunský prezident [[Klaus Iohannis]] na štvrtkovej návšteve Kyjeva]] * [[Nemecko]] v máji prisľúbilo, že na Ukrajinu dodá sedem samohybných húfnic [[Panzerhaubitze 2000]], ktoré dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený až 40 kilometrov. Ďalších päť takýchto húfnic prisľúbilo [[Holandsko]].<ref name=“UA-spravodaj-14-6“ /> Ďalšie dodávky ťažkej techniky a systémov dlhého dostrelu v stredu prisľúbil generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]]. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka potrebovala Ukrajina na pokrytie celej 1000 [[km]] dlhej frontovej línie okrem iných ťažkých zbraní asi tisíc [[Húfnica|húfnic]], päťsto [[Tank (vozidlo)|tankov]] a tisíc [[dron]]ov.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /> [[Slovensko]] darovalo Ukrajine štyri [[Helikoptéra|vrtuľníky]] [[Mil Mi-17|Mi-17]], jeden [[Mil Mi-2|Mi-2]] a muníciu do raketometu [[BM-21 Grad|Grad]].<ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> * Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že jeho armáda na Ukrajine postupne zničila viacero skladov západných zbraní riadenými strelami [[Kalibr (strela s plochou dráhou letu)|Kalibr]].<ref name=“UA-spravodaj-12-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-13-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /> * Na juhu krajiny pokračovala protiofenzíva zameraná na oslobodenie mesta [[Cherson]]. Ukrajinské jednotky sa na niektorých miestach dostali do vzdialenosti 18 kilometrov od mesta. Ruská armáda sa tak dostávala pod väčší tlak a v oblasti sa snažila posilňovať svoje obranné pozície, napr. podmínovaním brehu rieky Inhulec, ktorá sa pri Chersone vlieva do [[Dneper|Dnepra]].<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“straty.a.Cherson“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina spustila protiofenzívu v okupovanej Chersonskej oblasti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938828/ukrajina-spustila-protiofenzivu-v-okupovanej-chersonskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Pri snahe vyložiť výzbroj na [[Bitka o Hadí ostrov|obsadený Hadí ostrov]] bol protilodnými raketami [[Harpoon]] zasiahnutý ruský [[remorkér]].<ref name=“UA-spravodaj-17-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Gazprom kráti Slovensku dodávky plynu, ruskí oligarchovia sa snažia odísť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22940707/ukrajinsky-spravodaj-rusko-plyn-gazprom-sankcie-ukrajina-europska-unia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Zničenie tejto lode podľa britskej rozviedky ukázalo, akým ťažkostiam čelilo Rusko v [[Čierne more|Čiernom mori]]. Ukrajinská pobrežná obrana prakticky znemožnila ruské snahy o získanie úplnej kontroly nad Čiernym morom a tým výrazne naštrbila pôvodný ruský plán získať celé pobrežie vrátane [[Odesa|Odesy]].<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /> * [[Litva]] zakázala prevážať do ruskej [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskej oblasti]] po železničnej trati vedúcej cez jej územie tovar zo sankčného zoznamu Európskej únie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Litva zakázala prevážať vlakmi do Kaliningradu tovar zo sankčného zoznamu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941343/litva-zakazala-prevazat-vlakmi-do-kaliningradu-tovar-zo-sankcneho-zoznamu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-18 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> Ruske úrady reagovali predvolaním zástupcu litovského veľvyslanectva na svoje ministerstvo zahraničných vecí a vyhlásením, že ak sa blokáda neskončí čo najskôr, vyhradí si Rusko právo chrániť svoje národné záujmy.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /> * Cez víkend 18.-19. júna na dve minúty narušil vzdušný priestor [[Estónsko|Estónska]] vrtuľník [[Mil Mi-8|Mi-8]] ruskej pohraničnej stráže neďaleko ruského mesta [[Pskov]]. Podľa estónskej armády stroj nepredložil letový plán, mal vypnutý [[Vysokofrekvenčná identifikácia|transpondér]] a nedokázal udržiavať rádiové spojenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruský vrtuľník pohraničnej stráže narušil estónsky vzdušný priestor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22943394/rusky-vrtulnik-pohranicnej-straze-narusil-estonsky-vzdusny-priestor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Incident bol už druhým narušením vzdušného priestoru Estónska v tomto roku. Minulý rok vojenské aj civilné lietadlá [[Rusko|Ruska]] narušili estónsky vzdušný priestor celkovo päťkrát.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci chytili donášača, Rusi chystajú čistky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22944348/rusko-ukrajina-vojna-spravodaj-hadi-ostrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-22 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Ruská plynárenská spoločnosť [[Gazprom]] znížila dodávky [[Zemný plyn|plynu]] do Európy cez plynovod [[Nord Stream]] 1 o 60%. Zdôvodňovala to technickými dôvodmi, nemecký minister hospodárstva Robert Habeck však povedal, že ide „''o politické rozhodnutie.''"<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> === Týždeň od 20. do 26. júna 2022 === * Aj v tomto týždni pokračovali rozhodujúce boje o mesto Severodoneck. Chemická továreň Azot, posledné útočisko obrancov a civilistov v tomto meste, bola pod neustálou paľbou. Spolu so susedným Lysyčanskom to boli posledné dve väčšie mestá v Luhanskej oblasti, ktoré zostávali pod kontrolou ukrajinských úradov. Ruská armáda pomaly postulovala v cieli dobyť celú túto oblasť, na čo využívala všetky svoje dostupné prostriedky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi dopravili do Severodonecka desiatky kusov ťažkej techniky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22942863/rusi-dopravili-do-severodonecka-desiatky-kusov-tazkej-techniky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> mestá ostreľovala delostrelectvom aj letectvom, vykonala niekoľko úspešných postupov juhovýchodne od Severodonecka a na Lysyčansk postupovala z juhu.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko sa vyhráža Litve za blokádu Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22943515/ukrajinsky-spravodaj-vojna-rusko-litva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-23-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Štyri mesiace od začiatku vojny: Ukrajina stratí Donbas, no o pár mesiacov môže mať prevahu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945403/rusko-ukrajina-vojna-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Vďaka tejto taktike mohla ohrozovať Lysyčansk bez toho, aby čelila ťažkostiam spojeným s prekročením rieky Siverskyj Donec rozdeľujúcej súmestie Severodoneck-Lysyčansk.<ref name=“UA-spravodaj-23-6“ /> [[Súbor: Северодонецк, 2021 год, 30.jpg| thumb | alt= Plastický nápis v cyrilike ako umelecký doplnok mesta | Nápis „Mám rád Severodoneck“ v centre mesta]] : Úsilie o ovládnutie tejto oblasti sa ruskej armáde darilo pozvoľna napĺňať. Ukrajinská strana postupne prišla o kontrolu nad ďalšou z obcí v okolí mesta,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci potvrdili, že ruské jednotky obsadili niekoľko obcí pri Severodonecku a Lysyčansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943858/ukrajinci-potvrdili-ze-ruske-jednotky-obsadili-niekolko-obci-pri-severodonecku-a-lysycansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi sa zmocnili obce Toškivka na frontovej línii v Luhanskej oblasti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943438/rusi-sa-zmocnili-obce-toskivka-na-frontovej-linii-v-luhanskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-20-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj očakáva pred kľúčovým hlasovaním Únie zosilnenie ruských útokov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22942485/ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-ocakava-pred-klucovym-hlasovanim-unie-zosilnenie-ruskych-utokov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> v piatok [[24. jún]]a dostali ukrajinské obranné sily rozkaz stiahnuť sa zo Severodonecka na lepšie obranné pozície a prenechať zničené mesto nepriateľovi. Boj o mesto tým skončil. Začal bombardovaním na začiatku marca, pozemnému útoku čelil od polovice apríla.<ref name=“UA-spravodaj-24-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nádejnú alebo tragickú správu? Kyjev dostal obe naraz | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22946193/ukrajina-rusko-vojna-ukrajinsky-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina prestáva brániť zničený Severodoneck. Jednotky dostali rozkaz ustúpiť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22946019/ukrajina-rusko-vojna-vyvoj-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda dostala rozkaz, aby opustila zničený Severodoněck | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-armada-boj-rozkaz.A220624_072212_zahranicni_lisv | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Oblasť priamych bojov ako aj mesto Lysyčansk opätovne v tajnosti navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /> * Ukrajinskej armáde sa podarilo prelomiť prvú z troch ruských obranných línii v Chersonskej oblasti. Raketovým útokom tiež zasiahla muničné sklady ruskej armády v meste [[Nova Kachovka]] na východnej strane rieky [[Dneper]].<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> Cielenými útokmi ostreľovala tiež rusmi obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori, pričom im spôsobila značné straty.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /> Zaznamenané boli aj zásahy vrtných plošín na ťažbu plynu na okupovanom Kryme.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> * S vyššou intenzitou ako v predošlých týždňoch boli bombardované viaceré mestá Ukrajiny. Rakety zasiahli [[Charkov]], okolie [[Odesa|Odesy]] či [[Mykolajiv]].<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /> Obzvlášť krvavý útok na nákupné stredisko v [[Kremenčuk]]u si vyžiadal najmenej 18 obetí a 60 zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský útok nákupné stredisko v Kremenčuku si vyžiadal už najmenej 18 obetí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948737/rusky-utok-nakupne-stredisko-v-kremencuku-si-vyziadal-uz-najmenej-18-obeti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> [[Volodymyr Zelenskyj]] uviedol, že zintenzívnenie ostreľovania bolo ruskou odpoveďou na prípravy a priebeh [[samit]]u predsedníctva Európskej únie, na ktorom sa očakávalo prijatie rozhodnutia o udelení štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> [[Súbor: Flag of Europe and Ukraine.svg| thumb | alt= Štylizované prepojenie vlajok Európskej únie a Ukrajiny | 23. júna 2022 bol Ukrajine priznaný štatút kandidátskej krajiny Európskej únie]] * [[Európska rada]] vo štvrtok na rokovaní lídrov štátov [[Európska únia|Európskej únie]].pridelila Ukrajine a [[Moldavsko|Moldavsku]] štatút kandidátskych krajín. Lídri priznali, že išlo o politické rozhodnutie ovplyvnené [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou]] ukazujúce jednotnú podporu Únie pre Ukrajinu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Udelenie štatútu Ukrajine je veľmi silným signálom pre Rusko, vyhlásil Macron | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22945861/udelenie-statutu-ukrajine-je-velmi-silnym-signalom-pre-rusko-vyhlasil-macron | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Týmto aktom začali zdĺhavé prístupové procesy, v rámci ktorých musia štáty splniť celú škálu detailných ekonomických a politických podmienok, vrátane záväzku uplatňovania právneho štátu a ďalších demokratických princípov. Celý [[Asociácia|asociačný]] proces trvá niekoľko rokov, možno aj desaťročí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Európska únia udelila Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945806/europska-unia-udelila-ukrajine-a-moldavsku-statut-kandidatskych-krajin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> : Odmietnutie asociačnej dohody s Európskou úniou zo strany vtedajšej ukrajinskej vlády [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]] viedlo v roku 2013 k rozhoreniu protestov [[Euromajdan]], ktoré následne začiatkom ďalšieho roka vyústili do [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]].<ref name=“UA-spravodaj-24-6“ /> * Prvý smrteľný útok na Moskvou dosadeného politika zaznamenal [[odboj]] v [[Cherson]]e. Riaditeľ odboru mládežníckej politiky, rodiny a športu [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] Dmitrij Savlučenkov zomrel v piatok pri výbuchu auta. Rusko jeho smrť označilo za teroristický čin.<ref name=“UA-spravodaj-24-6“ /> * [[Rusko]] odkázalo [[Litva|Litve]], že jej občania pocítia „''zásadné negatívne dôsledky''“ za to, že krajina blokuje presun niektorých tovarov do ruskej [[Exkláva|exklávy]] v [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrade]]. Toto prístavné mesto nemá priamu hranicu s Ruskou federáciou a oblasť je tak závislá od dodávok cez územie Litvy. Litovské úrady minulý týždeň oznámili, že zakážu prepravu tovaru, ktorý spadá pod sankčné zoznamy Európskej únie. Týka sa to napríklad uhlia, kovov, konštrukčných materiálov alebo pokročilej technológie. Tieto položky tvorili asi 50 percent všetkých prepravovaných tovarov. Litva vyhrážky odmietla s tvrdením, že len plní to, na čom sa EÚ dohodla.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Bezprecedentné a nelegálne. Rusko kritizuje zákaz tranzitu tovaru do Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22942560/bezprecedentne-a-nelegalne-rusko-kritizuje-zakaz-tranzitu-tovaru-do-kaliningradu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Litva je členským štátom [[NATO]], ktoré deklarovalo, že ju bude v prípade potreby pred Ruskom brániť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA: Náš záväzok voči Litve je neotrasiteľný, pred Ruskom ju budeme brániť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943868/usa-nas-zavaezok-voci-litve-je-neotrasitelny-pred-ruskom-ju-budeme-branit | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Britské spravodajské služby vydali správu, podľa ktorej je jednou z príčin veľmi pomalého ruského postupu jeho slabé [[letectvo]]. Toto nebolo dlhodobo schopné poskytovať podporu svojim [[Pozemné vojsko|pozemným silám]], nedokázalo na Ukrajine získať plnú vzdušnú prevahu, vyhýbalo sa rizikám a len zriedka prenikalo hlboko za ukrajinské línie.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> * Ukrajinská bezpečnostná služba informovala, že zadržala vedúceho pracovníka sekretariátu ukrajinskej vlády a šéfa oddelenia v Obchodnej a priemyselnej komore za donášanie informácií nepriateľovi. Zadržané osoby podľa Kyjeva vynášali citlivé informácie o obranných kapacitách, opatreniach na hraniciach a osobných údajoch príslušníkov ukrajinských bezpečnostných orgánov. Rusko údajne platilo vyzvedačom v prepočte dvetisíc až 15-tisíc dolárov podľa stupňa utajenia a dôležitosti vynesených informácií.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /> === Týždeň od 27. júna do 3. júla 2022 === [[Súbor: Stela-Lysychansk.jpg| thumb | alt= Plastický betónový nápis v azbuke v ukrajinských národných farbách| Nápis „Lysyčansk“ pri jednom zo vstupov do mesta]] * Lysyčansk, po strate Severodonecka posledné veľké mesto v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] pod ukrajinskou kontrolou, naďalej čelil silnej ruskej ofenzíve. Mesto bolo bojmi ťažko poškodzované, hlavnou dobývacou taktikou tu bolo plošné ostreľovanie delostrelectvom, letecké nálety zničili aj televíznu vežu a most.<ref name=“UA-spravodaj-27-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Briti sledovali, kde končí ukradnuté obilie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948320/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj-obilie-nato-g7-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-7“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Ruský nacionalista Girkin varuje, Ukrajincom pri Lysyčansku vyšla ich taktika | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22954250/ukrajina-rusko-vojna-prehlad-macron-putin-girkin-lysycansk.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> Z pôvodných 95 tisíc obyvateľov v meste zostávalo asi 15 tisíc civilistov. Ukrajinskej armáde sa darilo na ruské útoky v rámci možností odpovedať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lysyčansk odoláva útokom ruských jednotiek, musí vydržať čo najdlhšie, vyhlásil Hajdaj | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949290/lisicansk-odolava-utokom-ruskych-jednotiek-musi-vydrzat-co-najdlhsie-vyhlasil-hajdaj | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Nepriateľské jednotky postupovali k mestu aj z juhu s cieľom úplne ho obkľúčiť a odrezať zásobovacie trasy. Na tento účel na mieste zhromaždili množstvo techniky a personálu, čím získali značnú presilu z hľadiska delostrelectva, letectva, raketometov, munície aj vojakov.<ref name=“UA-spravodaj-28-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hanzelová | meno2 = Zuzana Kovačič | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Vojna skončí, keď sa Ukrajina vzdá, odkazuje Kremeľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22949370/ukrajinsky-spravodaj-vojna-skonci-ked-sa-ukrajina-vzda-odkazuje-kremel-28-jun-2022.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-30-6“>{{>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin odmieta ruskú vinu, Kličko ďakuje Slovensku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22951288/ukrajina-spravodaj-vojna-rusko-hadi-ostrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové útočí na Lysyčansk, poslední ukrajinskou baštu v Luhanské oblasti | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-zbrane-usa-lysycansk.A220627_064814_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Hlavné boje sa sústreďovali okolo tamojšej ropnej rafinérie, približne desať kilometrov od mesta.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /> : V posledný deň týždňa sa ukrajinské jednotky z mesta stiahli, čím sa bitka o súmestie Severodoneck-Lysyčansk skončila. Ruské sily tu rovnako ako pri Mariupoli získali pod svoju správu absolútne zničené mestá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbrane meškali, boj o Lysyčansk môže byť iný | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948479/ukrajina-vojna-rusko-lysycansk-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Získali však kontrolu nad celou [[Luhanská oblasť|Luhanskou oblasťou]], čo bolo popri dobytí [[Mariupoľ]]a jedným z najväčších dovtedajších úspechov ruskej armády v tejto invázii.<ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME,ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda prestala brániť Lysyčansk | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22953371/ukrajinska-armada-prestala-branit-lysycansk | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi ovládajú Lysyčansk, bombardovaní Ukrajinci sa už veľmi nebránili | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22953108/ukrajina-vojna-rusko-lysycansk-obsadenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-03 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> * Ruské jednotky opustili [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadí ostrov]] v Čiernom mori. Motorovými člnmi z ostrova evakuovali zvyšky svojej posádky po tom, čo sa ostrov stal dejiskom ďalších raketových a delostreleckých útokov ukrajinských obrancov. Ukrajincom sa tak podarilo oslobodiť jeden z [[Bitka o Hadí ostrov|dôležitých symbolov prvých dní vojny]]. Zároveň sa tým zlepšili vyhliadky na možnosť obnovenia vývozu obilnín z ukrajinských prístavov námornou cestou.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci rozstříleli Hadí ostrov. Odešli jsme z dobré vůle, řekli Rusové | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-lysycansk.A220630_082115_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ruská armáda začala nasadzovať staršie typy [[Raketa (zbraň)|rakiet]] zo [[Sovietsky zväz|sovietskej]] éry s nižšou presnosťou, ktorých mala dostatočné zásoby. Niektoré z nich boli určené aj na nesenie jadrových hlavíc a preto im postačovala presnosť jedného kilometra.<ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /> Pozorované bolo aj nasadenie archaických tankov [[T-62]] pochádzajúcich ešte z prelomu 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vodička | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko vytáhlo z hrobu půlstoletí staré tanky T-62. Otázka je, co to znamená | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/tanky-rusko-valka-na-ukrajine-valecne-stroje.A220526_174136_zahranicni_dyn?zdroj=zpravodaj_hp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Ruská [[Ruská duma|Štátna duma]] pokračovala v prijímaní zmien zákonov s cieľom umožniť povolávanie ďalších mladých mužov do armády, čo niektorí označovali za skrytú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. Jedna zo zmien zákonov umožnila vojenským predstaviteľom ponúkať kontrakty mladým mužom ihneď po dovŕšení [[Plnoletosť|plnoletosti]], teda bez potreby absolvovať vojenský výcvik.<ref name=“UA-spravodaj-27-6“ /> Ďalšia zmena zase zrušila horný vekový limit pre vstup do armády, dovtedy 40 rokov veku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Rusko zrušilo vekový limit pre pre vojakov vstupujúcich do armády | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22923288/rusko-zrusilo-vekovy-limit-pre-pre-vojakov-vstupujucich-do-armady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-05-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> [[Súbor: 151027-O-ZZ999-112 (22141832523).jpg| thumb | alt= viď popis|<div style="text-align: right"> <small>Ilustračný obrázok</small></div>]] * Fínsko a Švédsko obdržali oficiálnu pozvánku na členstvo v [[NATO]] potom, ako sa lídri členských štátov v stredu na samite v Madride zhodli na ich prizvaní do svojich radov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko už dostali oficiálnu pozvánku na členstvo v NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950231/finsko-a-svedsko-uz-dostali-oficialnu-pozvanku-na-clenstvo-v-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Predstavitelia Fínska a Švédska našli v otázke vstupu spoločnú reč aj s Tureckom. Obe severské krajiny sa spoločným [[Memorandum|memorandom]] zaviazali spolupracovať v boji proti militantnej [[Strana kurdských pracujúcich|Strane kurdských pracujúcich]], ktorá bola považovaná za teroristickú organizáciu nielen v Turecku, ale aj v západných krajinách. Po podpísaní tohto dokumentu Turecko vyhlásilo, že už nebude týmto krajinám klásť prekážky v ich snahách vstúpiť do NATO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Turecko súhlasí so vstupom Fínska a Švédska do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949595/turecko-suhlasi-so-vstupom-finska-a-svedska-do-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko sa zaviazali, že nám vydajú teroristov, tvrdí Turecko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949661/finsko-a-svedsko-sa-zaviazali-ze-nam-vydaju-teroristov-tvrdi-turecko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> : Ruský prezident [[Vladimír Putin]] rozhodnutie aliacie komentoval vyhlásením, že Rusko sa jej rozširovania neobáva, ale že na rozmiestnenie vojenských jednotiek a zariadení NATO v týchto štátoch bude reagovať zrkadlovo. Odvetné kroky môžu zahŕňať aj rozmiestnenie balistických rakiet typu [[9K720 Iskander|Iskander]], „bezjadrový“ status [[Baltské more|Baltského mora]] by sa tak stal minulosťou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ať si Finsko a Švédsko jdou do NATO, odpovíme zrcadlově, řekl Putin | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rozsireni-nato-svedsko-finsko-putin.A220630_062236_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Medvedev: Zásah na Kryme zo strany krajiny NATO by znamenal tretiu svetovú vojnu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948729/medvedev-zasah-na-kryme-zo-strany-krajiny-nato-by-znamenal-tretiu-svetovu-vojnu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ruské bezpečnostné sily uniesli [[Starosta|starostu]] okupovaného ukrajinského mesta [[Cherson]] Ihora Koljčajeva, pretože odmietol spolupracovať s ruskými okupantmi. Poradkyňa starostu uviedla, že Rusi prehľadali jeho kanceláriu, zaistili pevné disky z počítačov a následne ho odviezli v autobuse s nápisom Z. Rusmi dosadené vedenie v zabraných územiach zavádzalo ruské životné reálie, prechádzalo na [[Ruský rubeľ|rubeľ]] a pripravovalo [[referendum]] o pripojení k Rusku.<ref name=“UA-spravodaj-29-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Okupanti uniesli starostu Chersonu, ktorý odmietol kolaborovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950271/ukrajinsky-spravodaj-okupanti-uniesli-starostu-chersonu-ktory-odmietol-kolaborovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> Podľa údajov ruského ministerstva obrany deportovali z obsadených území do Ruska ku koncu júna celkovo takmer dva milióny Ukrajincov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Z Ukrajiny presídlili do Ruska takmer dva milióny ľudí, tvrdí Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941464/z-ukrajiny-presidlili-do-ruska-takmer-dva-miliony-ludi-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Litovské vládne stránky a servery čelili narastajúcim [[Kybernetický priestor|kybernetickým]] útokom z Ruska. Išlo o odvetu za zastavenie tranzitu niektorých tovarov medzi Ruskom a jeho exklávou [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrad]].<ref name=“UA-spravodaj-28-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruská hackerská skupina Killnet pokračuje vo veľkom kybernetickom útoku na Litvu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949331/ruska-hackerska-skupina-killnet-pokracuje-vo-velkom-kybernetickom-utoku-na-litvu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ukrajina a Rusko pokračovali v programe výmeny zajatcov. V stredu sa do vlasti vrátilo 16 ukrajinských vojakov a jeden civilista, Rusom bolo odovzdaných 15 zajatých vojakov. Strany si navzájom vymieňali aj ostatky padlých vojakov, medzi inými sa domov postupne vrátili telá viacerých obrancov mariupoľských oceliarní Azovstaľ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Rusko si vymenili zajatcov, do vlasti sa vracia 17 Ukrajincov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949306/ukrajina-a-rusko-si-vymenili-zajatcov-do-vlasti-sa-vracia-17-ukrajincov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko odovzdalo Ukrajine telá ďalších 64 obrancov z Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22937984/rusko-odovzdalo-ukrajine-tela-dalsich-64-obrancov-z-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Rusko si odovzdali telá padlých vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932694/ukrajina-a-rusko-si-odovzdali-tela-padlych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Ukrajinská nadácia vyzbierala dostatok finančných prostriedkov na nákup troch osvedčených dronov [[Bayraktar TB2]]. Turecký výrobca ale oznámil, že prostriedky neprijme a stroje odovzdá Ukrajine bezplatne s tým, že vyzbierané prostriedky majú byť nasmerované k občanom Ukrajiny najviac čeliacim ťažkostiam v súvislosti s vojnou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Baykar oznámil, že daruje Ukrajine tri bezpilotné lietadlá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948698/baykar-oznamil-ze-daruje-ukrajine-tri-bezpilotne-lietadla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Turecký výrobca dronov Bayraktar sľúbil Ukrajine, že jej venuje tri svoje stroje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949345/turecky-vyrobca-dronov-bayraktar-slubil-ukrajine-ze-jej-venuje-tri-svoje-stroje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> [[Súbor: 2022 Warszawa wystawa zniszczonych rosyjskich czołgów, 15.jpg| thumb | alt= Zničená hrdzavejúc húfnica s dlhou hlavňou vystavená na námestí, pred ňou štátne vlajky Ukrajiny|Výstava zneškodnenej ruskej bojovej techniky v centre Varšavy]] * V centre [[Varšava|Varšavy]] vystavili kusy zničenej ruskej vojenskej techniky pochádzajúcej z ukrajinského konfliktu. Vystavený bol napr. ruský [[T-72#T-72BA|tank T-72BA]] zničený pri Kyjeve, samohybná [[húfnica]] [[2S19 Msta-S]] zo [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]] a pozostatky ruských rakiet z [[raketomet]]ov [[9K512 Uragan-1M|Uragan]] a [[BM-30 Smerč|Smerč]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Sem prídu ruské tanky už len ako exponáty. Varšava vystavuje zničenú techniku okupantov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22949092/sem-pridu-ruske-tanky-uz-len-ako-exponaty-varsava-vystavuje-znicenu-techniku-okupantov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Mimovládna organizácia [[Amnesty International]] po rozsiahlom vyšetrovaní vyhlásila, že ruské sily spáchali 16. marca útokom na divadlo v Mariupole „''jasný vojnový zločin''“. Zhromaždením svedectiev a digiitálnych dôkazov dospela k záveru, že vzdušný útok na divadlo bol cielený, pričom všetci vedeli, že je tam najväčší civilný protiletecký kryt v meste. V troskách divadla vtedy zahynulo približne 600 ľudí.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /> == Júl 2022 == === Týždeň od 4. do 10. júla 2022 === [[Súbor:Snake Island, 2022-07-07 (03).jpg | thumb | alt= Vlajka vejúca pri brehu ostrova, rôzne trosky v okolí|7. júla ukrajinskí vojaci znova vztýčili na [[Bitka o Hadí ostrov|Haďom ostrove]] štátnu vlajku [[Ukrajina|Ukrajiny]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda vrátila vlajku Ukrajiny na Hadí ostrov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22955704/ukrajinska-armada-vratila-vlajku-ukrajiny-na-hadi-ostrov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref>]] * Ruský postup na východe krajiny sa po víťazstve v Lysyčansku a obsadení celej Luhanskej oblasti zastavil. Nepriateľ sa sústredil na vytvorenie kontroly nad získanou oblasťou, preskupoval svoje jednotky, dopĺňal zásoby a preriedené práporné skupiny. Zintenzívnili sa však raketové útoky nielen na vojenské pozície, ale aj na civilné rezidenčné oblasti. Útoky smerovali aj na mesto Charkov, pričom pri tak vysokej kadencii bolo extrémne náročné a v podstate nemožné zostreľovať všetky rakety.<ref name=“UA-spravodaj-12-7“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Kyjev sľubuje nereálnu protiofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22959426/ukrajina-rusko-vojna-kyjev-protiofenziva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-12 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské rakety zasiahli Mykolajiv i Dnipropetrovskú oblasť, na juhu Ukrajinci zničili ruské vybavenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954178/ruske-rakety-zasiahli-mykolajiv-i-dnipropetrovsku-oblast-na-juhu-ukrajinci-znicili-ruske-vybavenie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> : Ukrajinské pozície boli ostreľované pozdĺž celej frontovej línie. Väčší útok s podporou delostrelectva a letectva bol s čiastkovým úspechom vedený najmä v smere na východoukrajinské mesto Bachmut.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Terčom ruských útokov v Donbase bolo viac ako 40 obcí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22956900/ukrajina-tercom-ruskych-utokov-v-donbase-bolo-viac-ako-40-obci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> Výpad v smere na mesto [[Sloviansk]] ukrajinská armáda úspešne odrazila,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko sa podľa Ukrajincov sústredí na vytvorenie kontroly nad celou Luhanskou oblasťou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954151/rusko-sa-podla-ukrajincov-sustredi-na-vytvorenie-kontroly-nad-celou-luhanskou-oblastou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> mesto sa však dostalo na dostrel nepriateľa. Starosta mesta vyzval obyvateľov, aby z mesta odišli, nakoľko Rusi zhromažďovali sily a chystali sa pokračovať v dobýjaní regiónu [[Donecká panva|Donbas]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Starosta mesta Slovjansk vyzýva obyvateľov, aby utiekli z mesta | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954341/starosta-mesta-slovjansk-vyzyva-obyvatelov-aby-utiekli-z-mesta | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Úrady vyzývali civilistov na urýchlený odchod zo Slavjansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954503/urady-vyzyvali-civilistov-na-urychleny-odchod-zo-sloviansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-06 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> : Ukrajinským jednotkám sa podarilo získať späť pod svoju kontrolu viaceré okupované obce a menšie mestá na juhu krajiny. Pomáhali im aj partizánske útoky proti okupačnej administratíve v [[Cherson]]e a jeho okolí. Pripísali si aj úspešný útok na ruský sklad munície v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Na začiatku júla do ostrých bojov zapojili aj americký raketový systém [[M142 HIMARS|HIMARS]], s ktorým cielili najmä na ruské logistické sklady.<ref name=“UA-spravodaj-12-7“ /> * Ruská armáda oznámila, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane dodané zo Západu. V [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] mal byť zničený hangár, v ktorom sa nachádzali húfnice [[M777]] dodané [[USA]], pri ďalších delostreleckých a raketových útokoch mala byť zničená aj ďalšia vojenská technika a niekoľko [[Munícia|muničných]] skladov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda tvrdí, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane zo Západu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22957285/ruska-armada-tvrdi-ze-na-ukrajine-znicila-dalsie-zbrane-zo-zapadu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-09 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Začali sa niekoľkotýždňové výcvikové kurzy ukrajinských brancov vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]. Výcvik vojakov bol súčasťou širšieho balíka pomoci Ukrajine, ktorý zahŕňa protitankové zbrane, raketové systémy a ďalšiu techniku. Podľa tamojšieho ministerstva obrany bol plán výcviku zostavený podľa základných výcvikových programov britskej armády, teda používanie zbraní, taktika, poskytovanie prvej pomoci na bojisku, poľný výcvik, hliadkovanie, kybernetická bezpečnosť a právne zásady vedenia ozbrojeného konfliktu. Očakávalo sa, že túto formu vojenskej pomoci postupne využije až 10-tisíc brancov z Ukrajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na výcvik do Británie dorazili prví ukrajinskí vojaci | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954867/na-vycvik-do-britanie-dorazili-prvi-ukrajinski-vojaci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-06 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Johnson pricestoval už na druhú neohlásenú návštevu Kyjeva od začiatku vojny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22940934/johnson-pricestoval-uz-na-druhu-neohlasenu-navstevu-kyjeva-od-zaciatku-vojny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Británii sa začal výcvik prvých stoviek ukrajinských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22957750/v-britanii-sa-zacal-vycvik-prvych-stoviek-ukrajinskych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-10 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> [[Súbor: Okhtyrka heat and power plant after Russian shelling, 26 April 2022 (02).jpg| thumb | alt= Pracovné vozidlá pri troskách priemyselnej budovy| Začiatok opráv na objekte miestnej teplárne v meste Ochtyrka]] * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] vyzval na začatie obnovy zničenej krajiny. Podľa jeho slov je nevyhnutné včas sa začať pripravovať na zimu, je potrebné obnoviť desaťtisíce obytných domov, či zaistiť zásobovanie energiami. V dôsledku bojov boli ochromené alebo aj zastavili prevádzku tisíce podnikov, čo okrem nedostatku výrobkov prinášalo komplikácie aj pre hospodárstvo krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = S obnovou Ukrajiny nemožno čakať na koniec vojny, vyhlásil Zelenskyj | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954133/s-obnovou-ukrajiny-nemozno-cakat-na-koniec-vojny-vyhlasil-zelenskyj | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * [[National Aeronautics and Space Administration|Americká vesmírna agentúra]] na základe [[Satelitná snímka|satelitných záberov]] vypočítala, že ruské sily okupujú približne 22% [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]] na Ukrajine. V tejto súvislosti upozornila na ovplyvnenie vývozu [[Obilniny|obilnín]] pre zahraničie, nakoľko vojenská aktivita narušila prebiehajúcu [[Žatva|žatvu]] aj výsev nových plodín. Tamojšie [[poľnohospodárstvo]] trpelo tiež nedostatkom pracovnej sily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko okupuje asi 22 percent ornej pôdy na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22956012/rusko-okupuje-asi-22-percent-ornej-pody-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> Mimo to pretrvávala blokáda obilia v ukrajinských prístavoch vplyvom uzavretia námorných trás cez [[Čierne more]]. === Týždeň od 11. do 17. júla 2022 === [[Súbor: Kharkiv after Russian shelling, 2022-07-11 (32).jpg| thumb | alt= Bytovka s prepadnutými podlažiami, c popredí hasičské vozidlo s plošinou| Bytový dom v Charkove po ruskom ostreľovaní]] * Ruská armáda sa naďalej snažila o dobytie zvyšku [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]. Útoky smerom na [[Sloviansk]] obrancovia úspešne odrazili, zaznamenané boli raketové útoky na [[Charkov]] a ostreľovanie [[Kramatorsk]]a.<ref name=“UA-spravodaj-19-7“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Rusko sa zúfalo snaží nájsť mužov, ktorí by išli bojovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22964392/ukrajina-rusko-vojna-tyzden-zhrnutie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-19 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský generálny štáb hlási odrazenie ruského útoku pri Slovjansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22959854/ukrajinsky-generalny-stab-hlasi-odrazenie-ruskeho-utoku-pri-slovjansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref> Až 70% raketových útokov bolo pritom vedených na civilne ciele, vrátane obytných budov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že takmer 70 percent ruských raketových útokov sa zameriava na civilné objekty | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22962280/ukrajina-tvrdi-ze-takmer-70-percent-ruskych-raketovych-utokov-sa-zameriava-na-civilne-objekty | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko eskaluje útoky na civilistov, hovorí tajomník ukrajinskej národnej bezpečnostnej rady | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22962224/rusko-eskaluje-utoky-na-civilistov-hovori-tajomnik-ukrajinskej-narodnej-bezpecnostnej-rady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské rakety zasiahli školy v Charkove | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22961809/ruske-rakety-zasiahli-skoly-v-charkove | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref> Ruské sily sa na východe Ukrajiny preskupovali, aby obnovili útoky na mesto Siversk, dôležité predmostie pre útok na väčšie mestá [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky sa preskupujú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22961673/ruske-jednotky-sa-preskupuju | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref> * Postup ruskej armády bol v ostatných týždňoch veľmi pomalý. Okrem nutného preskupovania jednotiek muselo okupačné velenie riešiť pretrvávajúci deficit ľudskej sily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko ztratilo 50 tisíc vojáků, ale režim je stabilní, míní šéf britské armády | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/sef-britske-armady-ukrajina-valko-padli-rusove-vojaci.A220717_162704_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-17 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref> Nedostatok vojakov staval Rusov pred dilemu, či zálohami doplnia útočné vojská na Donbase alebo posilnia obranu na juhu Ukrajiny a udržia tak [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]] pod svojou kontrolou. : Kremeľ hľadal viac mužov pre svoju armádu najrôznejšími prostriedkami. Podnikal nábory v chudobných etnických menšinách [[Rusko|Ruska]], najímal [[žoldnier]]ov a naberal aj v radoch Ukrajincov zo separatistických území. Sľuboval štedré finančné odmeny, ktoré však vyplácal len zdráhavo alebo neúplne. Napriek všetkým snahám však problém nahradiť straty utrpené v bojoch pretrvával. Všeobecná [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácia]] v Rusku nemohla byť vyhlásená bez zavedenia oficiálneho [[Vojnový stav (hrozba vojny)|vojnového stavu]]. Tým by však padla starostlivo budovaná ruská [[propaganda]] voči vlastným občanom, ktorá od začiatku invázie hlásala, že na Ukrajine vedú iba „''obmedzenú špeciálnu vojenskú operáciu''“. Použitie slova ''vojna'' či kritizovanie ruskej agresie bolo v Rusku zakázané a mohlo byť potrestané až 15 rokmi [[Väzenie|väzenia]].<ref name=“UA-spravodaj-19-7“ /> * Výkonné západné zbrane otvorili ukrajinskej armáde možnosť uskutočňovať presne cielené útoky na ruské [[Logistika (vojenstvo)|logistické]] objekty, kontrolné stanovištia a lokálne centrá velenia v tyle ďaleko za [[Front (vojna)|frontovou]] líniou. Tým sa podarilo stabilizovať situáciu na bojisku, v niektorých oblastiach dokonca zmeniť stav veci v prospech Ukrajiny, ktorá vďaka novým zbraniam dokázala vytvoriť protiváhu početnejším ruským zbraňovým systémom.<ref name=“UA-spravodaj-19-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostala prvé samohybné salvové raketomety M270 | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22962297/ukrajina-dostala-prve-samohybne-salvove-raketomety-m270 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}</ref> Jeden z najväčších útokov sa odohral v pondelok v noci, keď ukrajinská armáda zasiahla [[Munícia|muničný]] sklad v obci [[Nova Kachovka]] v okupovanej [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Masívny výbuch zaznamenali aj satelity a zničenie muničného skladu potvrdili viacerí ruskí vojnoví blogeri s kontaktmi na fronte.<ref name=“UA-spravodaj-12-7“ /> * Ruská armáda začala do obsadenej [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskej jadrovej elektrárne]] navážať bojovú techniku vrátane raketových systémov, z ktorých následne ostreľovala druhú stranu rieky [[Dneper]] a mesto [[Nikopol (Ukrajina)|Nikopol]]. Citlivé objekty elektrárne tak využila ako štít proti ukrajinským obrancom, ktorí s vedomím rizika nemohli viesť plnohodnotné odvetné ostreľovanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové odpalují rakety ze Záporožské jaderné elektrárny, přivezli i výbušniny | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-na-ukrajine-zaporozska-jaderna-elektrarna-boj.A220716_145109_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-16 | dátum prístupu = 2022-08-18}}</ref> * [[Európska komisia]] v stredu vydala usmernenie ohľadne [[Sankcia (trest)|sankcií]] na dovoz tovaru do ruskej [[Exkláva|exklávy]] [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrad]], podľa ktorého musela [[Litva]] umožniť tranzit ruského nákladu do tejto oblasti po [[Železnica|železnici]] s tým, že prepravovať sa mohli iba nevyhnutné tovary. Tranzit vojenského materiálu a techniky ako aj tovarov s dvojakým použitím zostal úplne zakázaný. [[Členovia Európskej únie|Členské štáty]] [[Európska únia|Európskej únie]], ktorých sa usmernenie týkalo, museli zabezpečiť, aby objem prepravovaných tovarov neprekročil priemer z predchádzajúcich troch rokov a aby nedochádzalo k obchádzaniu sankcií. Cestný tranzit tovarov zo sankčných zoznamov nebol podľa opatrení Európskej únie povolený vôbec.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Litva musí umožniť tranzit tovaru do Kaliningradu po železnici, Komisia vydala usmernenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22960316/litva-musi-umoznit-tranzit-tovaru-do-kaliningradu-po-zeleznici-komisia-vydala-usmernenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}</ref> Litva toto usmernenie plne a bez výhrad rešpektovala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Litva víta usmernenie Európskej komisie ku Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22960521/litva-vita-usmernenie-europskej-komisie-ku-kaliningradu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Sankcionovaný ruský tovar môže prechádzať cez územie bloku do Kaliningradu po železnici | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22960389/sankcionovany-rusky-tovar-moze-prechadzat-cez-uzemie-bloku-do-kaliningradu-po-zeleznici | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13| dátum prístupu = 2022-08-18 }}</ref> * [[Severná Kórea]] oficiálne uznala samozvanú [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]] a samozvanú [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina prerušila vzťahy so Severnou Kóreou pre uznanie separatistických regiónov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22960466/ukrajina-prerusila-vztahy-so-severnou-koreou-pre-uznanie-separatistickych-regionov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}</ref> * V [[Istanbul]]e sa začalo štvorstranné rokovanie [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Rusko|Ruska]], [[Turecko|Turecka]] a [[OSN]] týkajúce sa vývozu [[Obilie|obilia]] zo zablokovaných ukrajinských prístavov. Išlo o prvé osobné stretnutie ruských a ukrajinských predstaviteľov od [[29. marec|29. marca]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = V Istanbule sa začalo rokovanie Ukrajiny a Ruska týkajúce sa vývozu obilia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22960125/v-istanbule-sa-zacalo-rokovanie-ukrajiny-a-ruska-tykajuce-sa-vyvozu-obilia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}</ref> === Týždeň od 18. do 24. júla 2022 === [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-06-22.jpg| thumb | alt= pozri popis| Mapa obsadenia ukrajinského územia k 22. júlu. Ružové oblasti sú pod ruskou kontrolou, šrafované sú sporné územia, kruhy s trikolórou sú miesta združovania ruských jednotiek]] * Ani v tomto týždni boje na Donbase nedosahovali úroveň z júna, kedy skončila bitka o súmestie Severodoneck - Lysyčansk. Ruská armáda podnikala menšie útoky na mesto [[Bachmut]], tu však bola frontová línia priamejšia a nehrozilo obkľúčenie ukrajinských obrancov.<ref name=“UA-spravodaj-26-7“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Lavrov chce oslobodiť Ukrajincov od ich vlastnej nadvlády | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22970060/ukrajina-rusko-vojna-zelenskyj-lavrov-kolomojskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-26 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruským silám sa v Doneckej oblasti nedarí postupovať, tvrdí Ukrajina | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22967236/ruskym-silam-sa-v-doneckej-oblasti-nedari-postupovat-tvrdi-ukrajina | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-22 | dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Tempo ruskej armády sa od ukončenia operačnej prestávky nezmenilo, píšu analytici | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22967029/tempo-ruskej-armady-sa-od-ukoncenia-operacnej-prestavky-nezmenilo-pisu-analytici | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-22 | dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref> Snažila sa aj o postup k mestu [[Vuhlehirsk]] asi 50km severovýchodne od [[Doneck]]a, kde sa nachádza druhá najväčšia ukrajinská elektráreň.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = Guardian | meno2 = The | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ruská armáda sa na východe Ukrajiny snaží obsadiť mesto Vuhlehirsk | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22966006/ruska-armada-sa-na-vychode-ukrajiny-snazi-obsadit-mesto-vuhlehirsk | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-21 | dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref> * Na juhu Ukrajiny Rusi posilňovali obranu dobytých území, najmä v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Ukrajinská armáda tu totiž pokračovala v protiútokoch, ktoré sa obmedzovali prakticky len na ostreľovanie zásobovacích reťazcov a skladov, radarových a komunikačných bodov a stanovíšť ďalekonosného delostrelectva. S úspechom na to využívala najmä americké systémy [[M142 HIMARS|HIMARS]] s ďalekým dostrelom. Ukrajina v tejto oblasti postupne oslobodila 44 miest a dedín, pre ruskú armádu bolo čoraz namáhavejšie udržať svoje pozície.<ref name=“UA-spravodaj-26-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina úspěšně likviduje ruské logistické zázemí, Putin jednal v Íránu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-zapadni-zbrane-kyjev-zelenskyj.A220719_062602_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-19 | dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda zasiahla už najmenej sto dôležitých ruských cieľov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22967571/ukrajinska-armada-zasiahla-uz-najmenej-sto-dolezitych-ruskych-cielov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-22| dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref> Ukrajinská armáda využívala salvové raketomety HIMARS aj pri úderoch na [[Antonivský most]] cez rieku [[Dneper]], kľúčový objekt pre zásobovanie a presuny ruských síl ako aj pre obsadené mesto [[Cherson]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina ničí raketomety ruskou slabinu, most přes Dněpr, a odolává ofenzivě | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-rusko-valka-donbas-ofenziva-rozvedka-cherston.A220720_080721_zahranicni_vajo | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-20 | dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref> * [[USA]] schválili ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine, medzi iným aj štyri ďalšie raketomety HIMARS. Ich počet sa tým zvýšil na 20, pričom osem z nich v tomto čase ukrajinská armáda už využívala v bojoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA posielajú ďalšiu pomoc pre Ukrajinu vrátane štyroch systémov HIMARS | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22967723/usa-posielaju-dalsiu-pomoc-pre-ukrajinu-vratane-styroch-systemov-himars | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-22 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}</ref> [[Súbor: Removal of air-dropped bomb FAB-500 from 9-storey house in Kharkiv (02).jpg| thumb | alt= bomba prerazila strechu, teraz visí na žeriave| Odstraňovanie nevybuchnutej bomby [[FAB-500]] na streche bytovky v Charkove]] * Rusko začalo vo väčšej miere používať pri raketových útokoch na pozemné ciele protilietadlové strely a systémy protivzdušnej obrany [[S-300]] a [[S-400]], pravdepodobne z nedostatku vhodnejšej munície. Takéto útoky sa vyznačujú nízkou presnosťou, čo vedie k vyšším civilným obetiam.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko používa protivzdušné raketové systémy na ostreľovanie pozemných cieľov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22967026/rusko-pouziva-protivzdusne-raketove-systemy-na-ostrelovanie-pozemnych-cielov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-22 | dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref> * V piatok ukrajinský minister infraštruktúry [[Olexandr Kubrakov]] a ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] podpísali so zástupcami [[OSN]] a [[Turecko|Turecka]] dohody o otvorení ukrajinských obchodných prístavov v [[Čierne more|Čiernom mori]]. Učinili tak oddelene formou podpisu dvoch samostatných zmlúv. Ukrajinská strana sa tak [[Diplomacia|diplomaticky]] vymedzila voči agresorovi, keď sa nepodpísala pod rovnaký dokument. Olexandr Kubrakov vyhlásil, že Ukrajina nedôveruje Rusku, ale dôveruje partnerom v Turecku a OSN, ktoré dohodu o obnove vývozu obilia sprostredkovali.<ref name=“UA-spravodaj-26-7“ /> Dosiahnutie dohody bolo možné vďaka vojenským úspechom ukrajinskej armády, ktorá znovuzískaním [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadieho ostrova]] opäť kontrolovala svoje teritoriálne vody.<ref name= “dohoda-obilie“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Rusko sa dohodli na vývoze obilia, dohody však podpísali zvlášť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22967589/ukrajina-a-rusko-sa-dohodli-na-vyvoze-obilia-dohody-vsak-podpisali-zvlast.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-22 | dátum prístupu = 2022-08-21 }}</ref> : V ukrajinských prístavoch uviazlo následkom invázie asi dvadsať miliónov ton obilia a ďalších potravín v hodnote asi desať miliárd dolárov.<ref name=“UA-spravodaj-26-7“ /> Uzatvorená dohoda upravovala proces vývozu obilnín a súvisiacich produktov tak, že lode z prístavov cez zamínované pobrežné vody viedlo ukrajinské sprievodné plavidlo podporované vojenským letectvom. V tureckých vodách alebo prístavoch sa obchodné lode následne podrobili spoločnej inšpekcii nákladu a posádky za prítomnosti zástupcov Ukrajiny, Ruska, OSN a Turecka. Kontrola nad ukrajinskými prístavmi tak zostala plne v rukách Ukrajiny. Rovnaký postup sa uplatňoval aj na lode smerujúce do ukrajinských vôd. Rusko sa totiž obávalo, že prichádzajúce nákladné lode by mohli prevážať zbrane.<ref name= “dohoda-obilie“ /> [[Súbor: Meeting between Putin and Khamenei 6.jpeg| thumb | alt= štátnici sedia v takmer prázdnej miestnosti, udržujú značný odstup| Najvyšší iránsky vodca [[ajatolláh]] [[Sajjid Alí Chámeneí|Alí Chameneí]] (vľavo) a ruský prezident [[Vladimír Putin]] ]] [[Súbor: Vladimir Putin and Recep Tayyip Erdogan (22749581653).jpg| thumb | alt= štátnici sa pretláčajú rukou| Karikatúra Vladimíra Putina a Recep Tayyip Erdogana pred mapou Sýrie]] * Ruský prezident [[Vladimír Putin]] v utorok navštívil [[Teherán]], kde sa stretol s vrcholnými iránskymi predstaviteľmi a s tureckým prezidentom [[Recep Tayyip Erdoğan]]om. Diskutovalo sa na tému obilie a o situáciách v [[Sýria|Sýrii]] a na Ukrajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina úspěšně likviduje ruské logistické zázemí, Putin jednal v Íránu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-zapadni-zbrane-kyjev-zelenskyj.A220719_062602_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-19 | dátum prístupu = 2022-08-24}}</ref> Stretnutie prezidentov Ruska a Turecka pred novinármi začalo pre Vladimíra Putina veľmi nepríjemne, keď musel na príchod Erdogana čakať. Ponechanie ruského lídra necelú minútu celkom samého pred novinármi bolo v reči [[Diplomatický protokol|diplomatického protokolu]], kde je dôležitý každý detail oficiálneho stretnutia, jasným signálom zneváženia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Erdogan zesměšnil Putina, nechal ho šoupat nohama před kamerami | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/vladimir-putin-prezident-turecko-rusko-jednani-teheran-iran-cekani-recep-tayyip-erdogan.A220720_091217_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-20 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Buch | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Erdogan nechal čakať Putina pred novinármi. Mohla to byť odplata | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22965453/erdogan-nechal-cakat-putina-pred-novinarmi-mohla-to-byt-odplata.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-20 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}</ref> * Po Litve sa na bojový dron [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]] pre Ukrajinu vyzbierali aj bežní Poliaci. Do zbierky sa zapojilo viac ako 200-tisíc ľudí, vrátanie niekoľkých politikov a [[celebrita|celebrít]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Takmer päť miliónov eur. Po Litve sa na dron pre Ukrajinu vyzbierali aj Poliaci | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22968631/zbierka-na-dron-bayraktar-pre-ukrajinu-bola-uspesna-aj-v-polsku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-24 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}</ref> [[Súbor: Museum of Hryhoriy Skovoroda after Russian shelling (2022-05-07) 02.jpg| thumb | alt= socha v troskách budovy| Zničené múzeum [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorija Skovorodu]], ukrajinského filozofa, básnika a osvietenca]] * Od začiatku invázie do týchto dní ruské sily zničili viac ako 400 kultúrnych pamiatok, najviac v Charkovskej oblasti. Medzi zničenými objektmi prevládajú cirkevné stavby, ďalej sú to múzeá, knižnice, divadlá, archívy a rôzne pamätníky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské sily zničili už viac ako 400 kultúrnych pamiatok | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22967655/ruske-sily-znicili-uz-viac-ako-400-kulturnych-pamiatok | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-07-22 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category: Russo-Ukrainian War by day}} == Externé odkazy == * [https://svet.sme.sk/t/9091/ukrajinsky-spravodaj?ref=msmw-vojna SME.sk – Ukrajinský spravodaj] * [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/online-valka-na-ukrajine-rusko-zahajilo-invazi-idnes-cz.B1007797 iDNES] {{ces icon}} [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:2022 na Ukrajine]] [[Kategória:2022 v Rusku]] fp3g4u48ryefzioqeawho65vn91ev24 7429985 7429984 2022-08-25T20:57:40Z KamilkMT 98709 /* Piatok, 15. apríla 2022 */ syntax, minulý čas wikitext text/x-wiki {{prebiehajúci vojenský konflikt}} {{aktualizovať}}<!-- alebo komplet vyhodiť, je smiešne mať tu pokryté 4h diania s takouto jemnosťou a ďalej nič --> [[Súbor:2022_Russian_Invasion_of_Ukraine_animated.gif|náhľad|vpravo|Animovaná mapa zobrazujúca priebeh invázie]] Tento článok podáva v prehľadnej forme základné udalosti [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. == Február 2022 == === Štvrtok, 24. február 2022 === {{Pozri aj|Bitka o Hadí ostrov}} [[Súbor:Житловий будинок на вул. Лобановського, 6-А після обстрілу.jpg|thumb|Zničený bytový dom v Kyjeve. Po zásahu raketou v ňom zomreli dvaja ľudia a šiesti boli zranení<ref name="teraz-pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve"/>]] * 04:10: Minister zahraničia USA [[Antony Blinken]] vyjadril obavu, že ruský vojenský útok na Ukrajinu môže začať ešte v ten deň v noci<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Minúta po minúte, Rýchle správy Denníka N|url=https://dennikn.sk/minuta|vydavateľ=Denník N|dátum prístupu=2022-02-24|jazyk=en}}</ref> * 04:27: Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin]] vyhlásil, že ruská armáda začne „špeciálnu vojenskú operáciu“ na východnej Ukrajine s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu“<ref name=":0" /> * 04:52: Lokálne ukrajinské média hlásia výbuchy po celej Ukrajine na rôznych miestach v [[Charkov]]e, [[Kramatorsk]]u, [[Odesa|Odese]] aj [[Mariupol]]e<ref name=":0" /> * 05:00: Ukrajina uzavrela vzdušný priestor štátu vrátane letísk v [[Dnipro|Dnipre]], Charkove a v [[Záporožie|Záporoží]]<ref name=":0" /> * 05:15: Americký prezident [[Joe Biden]] vyhlásil, že modlitby celého sveta sú s ukrajinským ľudom, ktorý je obeťou nevyprovokovaného a neospravedlniteľného útoku zo strany Ruska<ref name=":0" /> * 05:46: Ministerstvo obrany Ukrajiny uviedlo, že invázia na Ukrajinu zo strany Ruska sa začala<ref name=":0" /> * 05:50: Minister obrany SR [[Jaroslav Naď]] potvrdil vojenskú inváziu na Ukrajinu zo strany Ruska a uviedol, že o opatreniach bude informovať počas dňa<ref name=":0" /> * 05:54: Ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj]] zvolal bezpečnostnú radu, s cieľom vyhlásiť [[vojna|vojnový stav]] v krajine<ref name=":0" /> * 05:56: [[Jens Stoltenberg]] vyzval Rusko na okamžité skončenie vojenských akcií<ref name=":0" /> * 06:06: Ruský veľvyslanec informoval o začatí invázie na Ukrajinu priamo na zasadnutí bezpečnostnej rady OSN<ref name=":0" /> * 06:09: [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj]] oficiálne vyhlásil vojnový stav na Ukrajine<ref name=":0" /> * 06:30: Ruská strana popiera raketové či letecké nálety<ref name=":0" /> * 06:34: Výbuchy sa ozvali aj v hlavnom meste Ukrajiny, v [[Kyjev|Kyjeve]]<ref name=":0" /> * 06:42: [[Joe Biden]] telefonoval s [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskyjm]] a vyzval aj okolité štáty na odsúdenie nevyprovokovaného a neospravedlniteľného ruského útoku<ref name=":0" /> * 06:54: Ukrajina nariadila evakuáciu občanov Luhanskej oblasti<ref name=":0" /> * 06:56: Ukrajinská pohraničná stráž potvrdila, že útok sa koná ako z ruskej, tak aj z bieloruskej hranice<ref name=":0" /> * 07:02: Ukrajina vyzvala okolité štáty OSN na uvalenie zničujúcich sankcií voči Rusku<ref name=":0" /> * 07:08: Ukrajinská armáda hlási zostrelenie 5 ruských lietadiel na východe Ukrajiny<ref name=":0" /> * 07:10: Po ruskom útoku stúpla cena ropy zhruba o 5 dolárov<ref name=":0" /> * 07:26: Ukrajinský rezort diplomacie uviedol, že cieľom ruského útoku je zničenie ukrajinského štátu<ref name=":0" /> * 07:56: Ruský rubeľ sa po útoku prepadol najnižšie od roku 2016<ref name=":0" /> * 08:20: Rusko tvrdí, že údajne zničilo ukrajinské letecké základne a protivzdušnú obranu<ref name=":0" /> * 08:32: Turecko zvoláva bezpečnostnú radu a je ochotné pomôcť utečencom z Ukrajiny<ref name=":0" /> * 08:35: Dopoludnia zasadnú veľvyslanci členských krajín NATO<ref name=":0" /> * Ukrajinské sily vo štvrtok večer opäť získali kontrolu nad letiskom v Hostomeľ. Počas dňa ho obsadili ruské sily. Letisko je strategické a považované za „bránu do Kyjeva“.<ref name="teraz-ukrajinska-armada-ziskala-spat">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda získala späť kontrolu nad letiskom Hostomeľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-ziskala-spat-kont/614676-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že počas prvého dňa invázie zomrelo 137 ukrajinských vojakov a civilistov.<ref name="teraz-zelenskyj-zahynulo-137-ukrajincov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Zahynulo 137 Ukrajincov, som cieľom číslo jeden | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-zahynulo-137-ukrajincov-som/614674-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Piatok, 25. február 2022 === * Okolo 4:00 hodine Kyjev zasiahli rakety.<ref name="teraz-zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj potvrdil raketové útoky, ktoré ráno zasiahli Kyjev | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky-kto/614682-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Niekoľko ľudí zahynulo pri ruských útokoch v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] na juhovýchode Ukrajiny.<ref name="teraz-zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky"/> * Ukrajinská armáda vyzvala civilistov na boj proti okupačným silám.<ref name="teraz-ukrajinska-armada-vyzvala-na-boj">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda vyzvala na boj všetkých civilistov bez ohľadu na vek | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-vyzvala-na-boj-vset/614760-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruské jednotky ovládli vodný kanál, ktorý zásobuje Ruskom okupovaný Krym.<ref name="teraz-rusko-obsadilo-klucovy-vodny-kanal-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko obsadilo kľúčový vodný kanál na zásobovanie Krymského polostrova | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-obsadilo-klucovy-vodny-kanal/614796-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Sobota, 26. február 2022 === [[Súbor:2022 Russian invasion of Ukraine 20220228 150805.jpg|thumb|[[Teplice]] vyjadrujú podporu Ukrajine – NC Galéria na Námestí Slobody.]] * Podľa britských spravodajských informácií sa postup ruských jednotiek dočasne spomalil, vzhľadom na „akútne logistické ťažkosti a silný ukrajinský odpor“.<ref name="dennikn-rychlost-postupu-ruskej-armady-sa">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rýchlosť postupu ruskej armády sa "dočasne | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741418/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * O 17:00 nadobudol v Kyjeve platnosť zákaz vychádzania. Platiť bude od 17:00 do 8:00 každý deň do pondelka ráno.<ref name="dennikn-zakaz-vychadzania-ktory-v-kyjeve">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákaz vychádzania, ktorý v Kyjeve nadobudol | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741368/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ukrajinská správa ciest požiadala obyvateľov o odstránenie dopravných značiek „s názvami obcí a miest, potom aj názvy ulíc“.<ref name="dennikn-ukrajinska-sprava-ciest-vyzvala">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská správa ciest vyzvala obyvateľov, aby | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741323/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, ktorá bránila dodávkam vody na Krym (pod ruskou okupáciou).<ref name="teraz-ruski-vojaci-vyhodili-do-vzduchu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, kvôli vode na Krym | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruski-vojaci-vyhodili-do-vzduchu-priehr/615170-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruská armáda dostala rozkaz rozšíriť svoju ofenzívu Ukrajiny. Hovorca ruského ministerstva obrany, Igor Konašenkov uviedol: „Po tom, čo ukrajinská strana odmietla rokovací proces, dnes všetky jednotky dostali rozkazy vykonávať postup zo všetkých smerov v súlade s plánmi operácie.“ Ruská strana chcela rokovať v [[Minsk]]u, Ukrajina však požadovala rokovanie vo [[Varšava|Varšave]].<ref name="teraz-ruska-armada-dostala-rozkazy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda dostala rozkazy na rozšírenie svojej ofenzívy na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruska-armada-dostala-rozkazy-na-rozs/615146-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * V Kyjeve pri zásahu obytného domu raketou zomreli dvaja ľudia.<ref name="teraz-pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri zásahu bytového domu v Kyjeve raketou zahynuli dvaja ľudia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve-rake/615148-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 17:30 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Pondelok, 28. február 2022 === * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] podpísal žiadosť o prijatie krajiny do [[Európska únia|Európskej únie]]. Parlament to označil za „''historickú chvíľu“.'' Podpísané dokumenty obratom odoslali do [[Brusel]]u. Zelenskyj vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.<ref name=“prihlaska EU“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/618465-zelenskyj-podpisal-ziadost-o-prijatie-ukrajiny-do-eu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-28 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> == Marec 2022 == === Streda, 2. marca 2022 === [[Súbor:2022 Russian invasion of Ukraine 20220303 163139.jpg|thumb|Stánok v priestoroch [[Praha hlavní nádraží|hlavnej železničnej stanice v Prahe]], ponúkajúci informácie a podporu utečencom z Ukrajiny.]] * švédske ozbrojené sily oznámili, že švédsky vzdušný priestor narušili štyri ruské bojové lietadlá. Kvôli narušeniu vzlietli dve švédske lietadlá Jas 39 Gripen, ktoré prelet zdokumentovali.<ref name="teraz-ruske-bojove-lietadla-narusili-vzdusny">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské bojové lietadlá narušili vzdušný priestor Švédska, tvrdí armáda | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-bojove-lietadla-narusili-vzdu/616316-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * Rusko prvýkrát priznalo svoje obete invázie. Uviedlo stratu 498 vojakov, podľa Ukrajiny je úmrtí ruských vojakov viacej.<ref name="teraz-moskva-tvrdi-ze-na-ukrajine-dosial">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva tvrdí, že na Ukrajine dosiaľ zahynulo 498 ruských vojakov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/moskva-tvrdi-ze-na-ukrajine-dosial-z/616286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * podľa miestnej samosprávy sa mesto [[Cherson]] dostalo do obkľúčenia ruských jednotiek. Hovorca ruského ministerstva obrany vyhlásil, že mesto je pod plnou kontrolou Ruska.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51099-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * v [[Charkov]]e pristáli ruskí parašutisti. Počas ostreľovania mesta za predošlých 24 hodín zomrelo najmenej 21 ľudí.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * podľa ukrajinského ministerstva vnútra 4 ľudia zomreli pri útoku strelou typu Kalibr na mesto [[Žytomyr]]. Útok mal byť uskutočnený z územia Bieloruska.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * ruská banka [[Sberbank]] odišla z európskeho trhu, „odôvodnila to sankciami uvalenými Západom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.“<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * [[Svetová banka]] pripravuje balík pomoci Ukrajine vo výške troch miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Priamu pomoc vo výške viac než 1 miliardu dolárov pripravujú aj Spojené štáty.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny.|url=https://www.ta3.com/clanok/229624/medzinarodny-trestny-sud-v-haagu-zacal-s-vysetrovanim-ruska-pre-mozne-vojnove-zlociny|dátum vydania=2.3.2022 23:52|dátum prístupu=29.3.2022}}</ref> === Štvrtok, 3. marca 2022 === * miestne úrady ráno potvrdili dobytie mesta [[Cherson]] ruskými silami. Ide o dobytie prvého väčšieho mesta od začiatku ruskej invázie.<ref name="teraz-cherson-ovladli-ruski-vojaci-potvrdil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cherson ovládli ruskí vojaci, potvrdil miestny činiteľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cherson-ovladli-ruski-vojaci-potvrdil/616333-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * z Kyjeva boli nadránom hlásené najmenej štyri explózie.<ref name="teraz-kyjevom-otriasli-nadranom-najmenej">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kyjevom otriasli nadránom najmenej štyri výbuchy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/kyjevom-otriasli-nadranom-najmenej-sty/616338-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> === Piatok, 4. marca 2022 === [[Súbor:Lyceum 25, Zhytomyr, after an airstrike during Russian invasion (5).jpg|thumb|Lýceum č. 25 v meste [[Žytomyr]] po ruskom leteckom zásahu]] * Okolo polnoci v noci na piatok bola ruskými jednotkami zasiahnutá [[Záporožská jadrová elektráreň]], po zásahu vznikol požiar.<ref name="dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi zasiahli jeden z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne, radiácia je nateraz bezpečná | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2751436/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref><ref name="ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Cieľom Rusov malo pravdepodobne byť obsadenie elektrárne, nie jej zničenie.<ref name="dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake">{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Černobyľ nie, skôr Fukušima. Aké nebezpečenstvo hrozilo z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752526/cernobyl-nie-skor-fukusima-ake-nebezpecenstvo-hrozilo-z-utoku-na-zaporozsku-jadrovu-elektraren/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> * Mesto [[Mariupoľ]] zostalo pod ukrajinskou kontrolou, ale bolo obkľúčené ruskými jednotkami.<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51110-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2022-03-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Moldavsko]] a [[Gruzínsko]] požiadali o vstup do [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04"/> === Sobota, 5. marca 2022 === * Vďaka evakuačnému prímeriu sa začala evakuácia mesta [[Mariupoľ]].<ref name="dennikn-zacala-sa-evakuacia-mariupola-mesto">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa evakuácia Mariupola. Mesto | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2753453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> Ruské jednotky však prímerie nedodržiavajú.<ref name="theguardian-russia-ukraine-war-latest-mariupol">{{Citácia periodika | priezvisko = Sherwood | meno = Harriet | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia-Ukraine war latest: Mariupol evacuation paused as Russian troops failing to observe ceasefire, Ukraine officials say – live | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/live/2022/mar/05/russia-ukraine-war-latest-news-nato-gives-green-light-to-bombing-with-lack-of-no-fly-zone-says-zelenskiy | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> === Pondelok, 7. marca 2022 === * Je očakávané ďalšie rusko-ukrajinské rokovanie.<ref name="teraz-tretie-kolo-ukrajinsko-ruskych">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tretie kolo ukrajinsko-ruských rokovaní bude 7. marca | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/tretie-kolo-ukrajinsko-ruskych-rokovan/616953-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-06 }}</ref> * Podľa agentúrnych správ ruské jednotky zabili starostu mesta Hostomeľ. Jurij Illič Prylypko mal zomrieť pri pomáhaní občanom.<ref name="teraz-agentury-ruske-sily-zabili-starostu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Agentúry: Ruské sily zabili starostu kyjevského predmestia Hostomeľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/agentury-ruske-sily-zabili-starostu-k/617233-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Streda, 9. marca 2022 === * V meste [[Mariupoľ]] ruské jednotky bombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou.<ref name="teraz-pri-utoku-na-detsku-nemocnicu-s">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri útoku na detskú nemocnicu s pôrodnicou zomreli 3 ľudia, aj dieťa | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-utoku-na-detsku-nemocnicu-s-porod/618041-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> O deň neskôr ruské ministerstvo obrany odmietlo zodpovednosť a vyhlásilo, že „Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum.“ Pri bombardovaní zomreli 3 ľudia a 17 bolo zranených.<ref name="teraz-rusko-tvrdi-ze-utok-na-nemocnicu-v">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko tvrdí, že útok na nemocnicu v Mariupole zinscenovala Ukrajina | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-tvrdi-ze-utok-na-nemocnicu-v-m/618264-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Štvrtok, 10. marca 2022 === * Situácia v meste [[Mariupoľ]] je vážna. Podľa upozornení [[Červený kríž|Červeného kríža]] v meste obkľúčenom ruskými jednotkami „nemajú potraviny, vodu, kúrenie, elektrinu ani lekársku starostlivosť“. Zástupca starostu Serhej Orlov uviedol, že v meste bolo zabitých 1207 ľudí, ale je to len počet nájdených na uliciach. Evakuácia sa deň predtým nepodarila, na civilistov začali strieľať ruskí vojaci.<ref name="teraz-cerveny-kriz-upozornuje-na-zlu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Červený kríž upozorňuje na zlú situáciu v Mariupole | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cerveny-kriz-upozornuje-na-zlu-sit/618255-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Podľa kyjevského primátora z mesta utiekla polovica obyvateľov, trochu menej než dva milióny ľudí.<ref name="teraz-z-kyjeva-podla-starostu-utiekla">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z Kyjeva podľa starostu utiekla polovica obyvateľov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/z-kyjeva-podla-starostu-utiekla-polovic/618165-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Podľa ruského ministra energetiky Nikolaja Šulginova bieloruskí odborníci obnovili dodávky elektriny do černobyľskej elektrárne.<ref name="teraz-sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šulginov: Bielorusi obnovili dodávky elektriny do Černobyľu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky-e/618214-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> [[Súbor: Russian flag + Ukrainian flag. Regnum Carya Golf & Spa Resort, Belek, Serik District, Antalya, Turkey.jpg | thumb | alt= Vlajúca ruská a ukrajinská vlajka | Vlajky pred hotelom, v ktorom sa na mierových jednaniach stretli ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Ruska]] * Stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny [[Sergej Lavrov|Sergeja Lavrova]] a [[Dmytro Kuleba|Dmytra Kulebu]] v Turecku bolo „civilizované“. Uviedol to turecký minister zahraničných vecí [[Mevlüt Čavušoglu]]. Podľa TASR: „Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu.“<ref name="teraz-cavusoglu-stretnutie-kulebu-s-lavrovom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čavušoglu: Stretnutie Kulebu s Lavrovom bolo zložité, ale civilizované | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cavusoglu-stretnutie-kulebu-s-lavrovo/618151-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Spojené štáty popreli ruské tvrdenia o americkom programe biologických zbraní na Ukrajine. Tvrdenia odmietla aj Ukrajina. Spojené štáty varovali, že ruské tvrdenia môžu znamenať, že Rusko biologický útok samo plánuje.<ref name="teraz-usa-popreli-slova-ruska-o-vojenskom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA popreli slová Ruska o vojenskom biologickom programe na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/usa-popreli-slova-ruska-o-vojenskom-bio/618007-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Piatok, 18. marca 2022 === * Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruská armáda]] po prvý raz použila svoje najnovšie rakety [[Ch-47M2 Kinžal|Kinžal (Dýka)]].<ref name="kindzal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko použilo po prvýkrát na Ukrajine hypersonické rakety Kinžal | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://svet.sme.sk/c/22864959/ukrajina-vojna-rusko-kinzal-hypersonicka-strela.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-19 | dátum prístupu = 2022-03-19 }}</ref> Táto hypersonická [[balistická raketa]] typu vzduch-zem s udávaným [[Dolet (letecká technika)|doletom]] 2 000 km je manévrovateľná v každej fáze letu, môže niesť [[Konvenčná zbraň|konvenčnú]] alebo [[Jadrová zbraň|jadrovú]] hlavicu a je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek [[Mikojan-Gurevič MiG-31|MiG-31]] alebo strategických [[Bombardovacie lietadlo|bombardérov]] [[Tupolev Tu-22M|Tu-22M3M]]. Piatkový úder tejto strely zničil veľký podzemný sklad ukrajinskej armády obsahujúci rakety a leteckú [[Munícia|muníciu]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivano-Frankivskej oblasti]].<ref name=kindzal/> === Pondelok, 21. marca 2022 === * [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie]] (FSB) vydala upozornenie, že z prístavov pri [[Odesa|Odese]] sa vplyvom silnej búrky z kotevných lán uvoľnili stovky [[Mína (výbušná nálož)#Námorná mína|námorných mín]], ktoré morské prúdy unášajú do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Ukrajinský úrad pre námornú dopravu toto tvrdenie označil za [[Dezinformácia|dezinformáciu]] a obvinil ruskú stranu zo snahy dosiahnuť uzatvorene obchodných námorných trás.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Partila | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Z ukrajinských prístavov sa odtrhli námorné míny, plávajú v Čiernom mori | url = https://ereport.sk/z-ukrajinskych-pristavov-sa-odtrhli-namorne-miny-plavaju-v-ciernom-mori/ | vydavateľ = ereport.sk | dátum vydania = 2022-03-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Utorok, 22. marca 2022 === [[Súbor: Volodymyr Zelenskyy paid a visit to the wounded defenders of Ukraine undergoing treatment at a military hospital (51937554922).jpg |thumb|alt= Volodymyr Zelenskyj si podáva ruku so zraneným vojakom ukrajinskej armády|Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil zranených vojakov v kyjevskej nemocnici]] * Podľa názoru analytikov<ref name=“UA-spravodaj-22-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin sa mstí Mariupoľu aj Navaľnému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22867531/ukrajinsky-spravodaj-putin-sa-msti-mariupolu-aj-navalnemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> sa vojna dostáva do patovej situácie, čiže sa pravdepodobne tak skoro neskončí. * Ruská armáda v posledných dňoch zásadne nepokročila, musí riešiť aj logistické problémy. Okrem útoku dronov na vedecký inštitút v [[Kyjev]]e bolo počas noci počuť aj ďalšie výbuchy, no pohyb ruských jednotiek sa zastavil.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * V ojedinelých prípadoch začala ukrajinská armáda prechádzať do ofenzívy. S pomocou zbraní dodávaných z krajín Západu sa pokúša vytlačiť ruských vojakov zo skôr obsadených miest. Ide napríklad o mesto Mykolajiv na juhu krajiny alebo Makariv na okraji Kyjeva.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Ruská armáda pokračuje v snahe dobyť prístavné mesto Mariupoľ, ktorý je už tri týždne v úplnom obkľúčení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mesto už tri týždne neustále ostreľujú ťažkými zbraňami ruské jednotky, ktoré ho kompletne obkľúčili | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-ministerstvo-obrany-boje-prebieh/620187-clanok.html | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-18 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> V meste je podľa odhadov stále uväznených 100 až 200-tisíc civilistov v ťažkej humanitárnej situácii bez vody, elektriny, tepla, zásob jedla a liekov. Mestská rada tvrdí, že bolo zničených 80 percent mestskej infraštruktúry.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> Pokusy o vypravenie evakuačných konvojov zlyhávajú napriek pokračujúcim mierovým rokovaniam. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Putina, aby umožnil odchod civilistov z mesta. Rusko predtým odkázalo, že civilisti budú môcť z mesta odísť, len ak sa obrana Mariupoľa vzdá.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Kritická situácia je aj v [[Cherson]]e, ktorý je pod kontrolou Ruska. Vznikajú tu spontánne protesty obyvateľstva, ruské jednotky však začali už v predchádzajúcich dňoch na protestujúcich strieľať.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> Denník [[The Times]] zverejnil list z prostredia ruskej tajnej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], podľa ktorého má armáda tvrdo zasiahnuť proti protestujúcim Ukrajincom a v prípade potreby ich deportovať na územie Ruska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ball | meno = Tom | autor = The TIMES | odkaz na autora = | titul = Russia plans kidnapping and violence in ‘great terror’ to end Kherson protests | periodikum = thetimes.co.uk | odkaz na periodikum = | url = https://www.thetimes.co.uk/article/russia-plans-kidnapping-and-violence-in-great-terror-to-end-kherson-protests-lf32jb99k | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Postupne sa tu zhoršuje aj humanitárna situácia, nakoľko v meste sa míňajú zásoby jedla.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Z obsadených oblastí na juhu Ukrajiny sa množia nezávisle nepotvrdené informácie, že tisíce civilistov boli nasilu odsunuté smerom do Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Pokračujú aj diaľkovo vedené diplomatické vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou, veľký progres však zatiaľ nepriniesli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Charkov odráží těžké útoky, v Mariupolu je uvězněno 100 tisíc lidí | periodikum = iDnes.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/boje-u-charkova-izjum-valka-na-ukrajine.A220323_061646_zahranicni_indr | issn = | vydavateľ = MAFRA, a. s. | miesto = | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Súčasťou rokovaní je napríklad uznanie [[Krym (republika)|Krymu]] či obsadených častí Donbasu za ruské územie, čo však Kyjev odmieta. Namiesto toho, výmenou za prímerie, pripúšťa možnosť zanechania snahy Ukrajiny o členstvo v NATO. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] opätovne vyzval [[Vladimír Putin|Vladimíra Putina]] na stretnutie a vyhlásil, že ak Ukrajina dosiahne pri rokovaní s Ruskom územný kompromis, potvrdiť by ho mali aj občania v referende.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Sankcie uvalené na Rusko začínajú mať priamy dopad na vojenské výrobné podniky. Jediný ruský výrobca tankov [[Uralvagonzavod]] prerušil výrobu, pretože nemá dostatok dôležitých komponentov dovážaných zo zahraničia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kalatur | meno = Anastasiya | autor = Ukrayinska Pravda | odkaz na autora = | titul = The only Russian plant to assemble tanks has stopped | periodikum = pravda.com.ua | odkaz na periodikum = | url = https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/03/22/7333502/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> === Sobota, 26. marca 2022 === * Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že pri vstupe do prielivu [[Bospor]] zneškodnilo ''"predmet podobný míne"''. Na únik stoviek [[Mína (výbušná nálož)#Námorná mína|námorných mín]] z odeských prístavov upozornila v pondelok [[21. marec|21. marca]] [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]. Toto tvrdenie vtedy Kyjev označil za [[Dezinformácia|dezinformáciu]] s cieľom uzavrieť časť Čierneho mora.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Turecko hlási, že našlo predmet podobný míne plávajúci v Čiernom mori | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-hlasi-ze-naslo-predmet-podob/622226-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-26 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}</ref> === Pondelok, 28. marca 2022 === [[Súbor: Fire at a fuel depot in Lutsk after Russian shelling on 27 March 2022 (03).jpg | thumb | alt= Rozsiahly požiar sa snažia hasiť traja ukrajinský hasiči | Požiar skladu paliva v meste [[Luck]] ]] * Ruská armáda pokračovala v preskupovaní svojich síl, s ktorým začala v predchádzajúcich dňoch. Počas noci útočili raketami najmä na sklady pohonných látok po celej krajine, rakety však dopadali aj v blízkosti obytných oblastí.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa už rovná Sarajevu či Groznému. Rusi sa preskupujú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22871756/ukrajinsky-spravodaj-mariupol-sa-uz-rovna-sarajevu-ci-groznemu-rusi-sa-preskupuju.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-28 | dátum prístupu = 2022-03-29 }}</ref> * Obe bojujúce strany podnikli viacero menších útokov s cieľom obsadiť strategické miesta v okolí [[Kyjev]]a. Cieľ ruskej armády obkľúčiť hlavné mesto a zablokovať jeho zásobovacie trasy tak zostal aj v 33. deň vojny nenaplnený.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> * V okupovaných mestách pokračovali protesty domácich obyvateľov. Okupačné sily na nepokoje reagovali únosmi nepoddajných starostov. Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] pripustil, že niektorých z nich mohli okupanti aj zabiť.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> * Nezávislým projektom [[Oryx]] bolo od začiatku invázie vizuálne (fotkou, videom) potvrdené zneškodnenie 312 [[Tank (vozidlo)|tankov]] a viac ako 600 [[Bojové vozidlo|obrnených vozidiel]] na ruskej strane a 79 tankov a do 300 bojových vozidiel ukrajinskej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine | url = https://www.oryxspioenkop.com/2022/02/attack-on-europe-documenting-equipment.html | vydavateľ = oryxspioenkop.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> === Utorok, 29. marca 2022 === * Ruskí predstavitelia po mierových rokovaniach v [[Istanbul]]e vyhlásili, že ''„výrazne znížia“'' svoju vojenskú aktivitu a začnú sťahovať vojakov z okolia Kyjeva a Černihiva.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi klamali, Černihiv ostreľujú ešte mohutnejšie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22873624/ukrajinsky-spravodaj-rusi-klamali-cernihiv-ostreluju-este-mohutnejsie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-30 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] vyhlásil, že bojový potenciál Ukrajiny sa výrazne znížil, vďaka čomu sa ruské jednotky môžu sústrediť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, ktorým je Donbas.<ref name=“UA-spravodaj-29-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Meníme taktiku, hlásia Rusi. Zamerajú sa vraj na svoj skutočný cieľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22872853/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-29 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> * Ukrajinské úrady od začiatku ruskej invázie zlikvidovali päť fariem [[Internetový robot|internetových botov]] v [[Charkov]]e, [[Čerkasy|Čerkasách]], [[Ternopiľ|Ternopili]] a [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]], čo bolo viac ako stotisíc falošných [[Používateľský účet|účtov]] na rôznych [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]]. Kontá šírili [[Dezinformácia|dezinformácie]], ruskú [[Ideológia|ideológiu]] a ospravedlňovali vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-29-3“ /> === Streda, 30. marca 2022 === * [[Vladimir Putin]] v telefonáte s francúzskym prezidentom [[Emmanuel Macron|Emmanuelom Macronom]] vyhlásil, že ostreľovanie Mariupoľa sa neskončí, kým sa mesto nevzdá. Pripustil však možnosť evakuácie civilistov.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“ /> * Ruská armáda napriek svojmu vyhláseniu z predošlého dňa nepoľavila v ostreľovaní severoukrajinského mesta Černihiv.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“ /> === Štvrtok, 31. marca 2022 === [[Súbor: UkrainiansinPripyat.png |thumb | alt= Vojak v maskovacom odeve s víťazným gestom vztyčuje ukrajinskú štátnu vlajku na streche jednej z budov Černobyľskej jadrovej elektrárne | Ukrajinská armáda získala kontrolu nad Černobyľskou elektrárňou, v pozadí nový sarkofág štvrtého bloku]] * Riaditeľ [[Government Communications Headquarters|britských spravodajských služieb]] uviedol, že niektorí ruskí vojaci odmietajú poslúchať [[rozkaz]]y a zámerne ničia vlastné vybavenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi si podľa šéfa britských tajných omylom zostrelili vlastné lietadlo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22874067/putin-vojna-rusko-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> * [[Prezident Ruskej federácie|Ruský prezident]] podpísal výnos o jarnom povolaní 135-tisíc mužov vo veku od 18 do 27 rokov do [[Branná povinnosť|základnej vojenskej služby]]. V Rusku sa branci povolávajú dvakrát ročne. Napriek tomu, že Vladimír Putin od začiatku sľuboval, že žiadni regrúti nebudú do „''špeciálnej operácie''“ nasadení, rezort obrany 9. marca priznal, že tam vyslali aj brancov. Prezidentov prísľub bol tiež obchádzaný prinútením mladých vojakov podpísať profesionálne kontrakty s armádou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Putin podepsal dekret o odvodech, Rusko povolává 134 tisíc mladých mužů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-putin-odvedenci-dekret-mladi-muzi.A220331_120104_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-3“ /> * Ruská armáda sa stiahla z [[Černobyľská atómová elektráreň|elektrárne v Černobyle]] ako aj z uzavretej zóny, ktorá ju obklopuje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci sa stiahli z Černobyľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874965/ruski-vojaci-sa-stiahli-z-cernobyla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> V rovnakom čase na územie [[Bielorusko|Bieloruska]] presunula raketové komplexy.<ref name=“komplexy“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko presúva do Bieloruska žoldnierov a raketové komplexy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874962/rusko-presuva-do-bieloruska-zoldnierov-a-raketove-komplexy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> Týmito manévrami sa potvrdilo riziko zvýšenia vzdušných útokov na [[Kyjev]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pentagon varoval pred zvýšeným rizikom leteckých útokov na Kyjev | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874947/pentagon-varoval-pred-zvysenym-rizikom-leteckych-utokov-na-kyjev | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> a sústredenie sa ruských pozemných síl na vytvorenie nových útočných zoskupení na východe Ukrajiny s cieľom získať kontrolu nad časťami [[Charkovská oblasť|Charkovskej]], [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej]] [[Oblasť (Ukrajina)|oblasti]].<ref name=“komplexy“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaznamenala silné ostreľovanie na východe krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874218/ukrajina-zaznamenala-silne-ostrelovanie-na-vychode-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> * Rusko súhlasilo s lokálnym prímerím s cieľom evakuovať civilistov z približne mesiac [[Obliehanie|obliehaného]] [[Mariupoľ]]a. Do mesta vyslala konvoj organizácia [[Červený kríž]]. <ref name=“UA-spravodaj-31-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Kadyrov aj šéf NATO sa zhodli. Rusko útoky nezmierni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22874700/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna-kadyrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva vyhlásila prímerie v Mariupole s cieľom evakuovať civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874000/moskva-vyhlasila-primerie-v-mariupole-s-cielom-evakuovat-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> == Apríl 2022 == === Piatok, 1. apríla 2022 === * Dva vrtuľníky zničili pomocou neriadených rakiet sklad palív v ruskom meste [[Belgorod]] asi štyridsať kilometrov od ukrajinských hraníc. Išlo o prvý letecký útok na ruskom území od začiatku vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = War in Ukraine: Russia accuses Ukraine of attacking oil depot | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60952125 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belgorod: First Ukrainian airstrike on Russian territory | url = https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/belgorod-first-ukrainian-airstrike-on-russian-territory/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2022-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská strana sa však od tohto útoku dištancovala vo vyhlásení ministerstva obrany: „''Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odmieta, že stojí za útokom na ropný sklad v ruskom Belgorode | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22875813/tajomnik-ukrajinskej-bezpecnostnej-rady-poprel-utoku-na-ropny-sklad-belgorodr | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref><ref name="UA-spravodaj-01-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko sa hnevá, Ukrajina mu zničila sklad | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22875716/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> Stroje sa vyhli ruskej protivzdušnej obrane letom nízko nad zemou. * Britské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Rusko povolalo z [[Gruzínsko|Gruzínska]] na Ukrajinu 1200 až 2000 vojakov. „''Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko dopredu plánovalo posilniť svoje sily týmto spôsobom, čo nasvedčuje, že počas vojny utrpelo nečakane veľké straty''“.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> * Rusi sľúbili, že umožnia evakuáciu civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, napriek tomu bránili otvoreniu humanitárneho koridoru. V noci na piatok zablokovali konvoj 12 nákladných áut a 45 autobusov s humanitárnou pomocou na ceste do Mariupoľa. Po vyložení zásob mali tieto vozidlá evakuovať civilistov.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Červený kříž do Mariupolu nedojel. Další pokus o evakuaci lidí bude v sobotu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/mariupol-ukrajina-valka-rusko-cerveny-kriz-humanitarni-pomoc.A220401_121232_zahranicni_bro | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> * Európsky policajný úrad [[Europol]] umiestnil svoje tímy do krajín susediacich s Ukrajinou. Úlohou tímov v [[Litva|Litve]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Moldavsko|Moldavsku]] je podpora miestnych orgánov sekundárnymi bezpečnostnými hraničnými kontrolami s cieľom identifikovať zločincov a teroristov usilujúcich o preniknutie do [[EÚ]] v prúde utečencov.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> * Rusko pohrozilo [[Wikipédia|Wikipédii]] pokutou štyri milióny [[ruský rubeľ|rubľov]] za články o ruskej invázii, pretože o nej píše ako o vojne. Ruský cenzorský úrad [[Roskomnadzor]] požiadal, aby Wikipédia odstránila „''nepresné informácie o špeciálnej vojenskej operácii Ruskej federácie na Ukrajine, ktoré vedú k dezinformovaniu ruských používateľov''“. Cenzorský úrad tiež považuje za nepravdivé informácie vydané ukrajinskou vládou, ktoré wikipédia na svojich stránkach [[Citovanie (odkazovanie)|cituje]].<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> === Sobota, 2. apríla 2022 === [[Súbor: 50 днів активного спротиву окупанту 06.jpg | thumb | alt= Vrak zničeného lietadla pod strechou poškodeného hangára | Vrak najväčšieho lietadla na svete [[Antonov An-225]] ''Mrija'', vpravo vrak obrneného pásového vozidla]] * Ruské vojská sa stiahli z okolia mesta [[Černigov]] (Černihiv), ktoré obliehali a ostreľovali od 24. februára. Podľa starostu mesta bolo zničených približne 70 % zástavby mesta. * Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany sa ruské jednotky stiahli z priestorov [[Letisko Antonov|letiska v meste Hostomeľ]] západne od Kyjeva. Toto strategické letisko pri hlavnom meste Ukrajiny bolo dejiskom intenzívnych bojov už od prvého dňa vojnového konfliktu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda naďalej zatláča ruské sily v okolí Kyjeva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22876024/ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-02 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> Počas bojov o letisko bolo 27. februára útokom ruskej armády zničené [[Antonov An-225|najväčšie lietadlo sveta ''Mrija'']] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusi pri bojoch zničili najväčšie lietadlo na svete, oznámil minister Kuleba | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22850325/rusi-znicili-najvacsie-lietadlo-na-svete-oznamil-minister-kuleba.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-27 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci pri útočení na Ukrajine zničili najväčšie lietadlo na svete, Antonov An-225 | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229221/ruski-vojaci-pri-utoceni-na-ukrajine-znicili-najvacsie-lietadlo-na-svete-antonov-an-225 | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Nedeľa, 3. apríla 2022 === * Počas víkendu vojaci ukrajinskej armády vstúpili do mestečka Buča, ktoré leží severozápadne od Kyjeva (bolo posledným, ktoré dobyli ruské jednotky postupujúce na Kyjev), a objavili na uliciach, pri domoch a autách desiatky mŕtvych tiel ukrajinských civilistov, ktorí boli podľa svedkov z mestečka zavraždení ruskými vojenskými jednotkami. Neskôr bol pri miestnom kostole objavený masový hrob s ďalšími civilnými obeťami. Počet obetí v Buči sa odhaduje na cca 300. Masaker civilného obyvateľstva bol zdokumentovaný desiatkami autentických fotografií a videí. Tento barbarský čin vyvolal na celom svete vlnu odsúdenia. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Wirnitzer | meno = Jan | autor = dennikn.sk, DennikN | odkaz na autora = | titul = Civilistov strieľali zozadu do hlavy a rabovali domy. Ruskí vojaci zanechali v uliciach Buče desiatky mŕtvol aj míny | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2795303/civilistov-strielali-zozadu-do-hlavy-a-rabovali-domy-ruski-vojaci-zanechali-v-uliciach-buce-desiatky-mrtvol-aj-miny/?ref=list | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-03 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> === Pondelok, 4. apríla 2022 === [[Súbor:Working trip of the President of Ukraine to the Kyiv region 101.jpg | thumb | alt= Ulica posiata troskami a vrakmi bojovej vojenskej techniky | Obraz v uliciach miest v Kyjevskej oblasti po vytlačení agresora]] * Ruská armáda sa aktívne sťahovala zo [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]]. Po odsune väčšiny ruských vojsk z [[Kyjevská oblasť|okolia Kyjeva]] a [[Černihivská oblasť|severu Ukrajiny]] v predošlých dňoch sa tak severný front prakticky uzavrel a kontrolu nad oblasťami znovu získala ukrajinská moc.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky sa sťahujú zo Sumskej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22876948/ruske-jednotky-sa-stahuju-zo-sumskej-oblasti-tvrdi-tamojsi-gubernator | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> * Česko zaslalo Ukrajine niekoľko desiatok starších bojových vozidiel pechoty ([[BVP-1]]) a tankov [[T-72]], ktoré vyradila zo svojich armádnych skladov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = lidovky.cz, LIDOVKY | odkaz na autora = | titul = Česko jako první země poslalo Ukrajině tanky z armádních skladů. Do války míří i obrněnce | periodikum = lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/domov/nepouzivane-ceske-tanky-z-armadnich-skladu-miri-na-ukrajinu-ukazaly-snimky.A220405_143931_ln_domov_vag | issn = | vydavateľ = | miesto = Praha | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-05 }}</ref> === Štvrtok, 7. apríla 2022 === * Ruskí vojaci robili prieskum kvôli očakávanej ofenzíve v Donbase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa snažia Donbas úplne dobyť, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22879879/ruske-sily-sa-snazia-donbas-uplne-dobyt-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Zároveň ruská armáda pokračovala v presune a preskupovaní svojich jednotiek na Donbas potom, ako sa jej nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev. Ukrajinská vláda vyzvala svojich občanov, aby z východu krajiny odišli.<ref name=“UA-spravodaj-07-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi sa sťažujú na presilu v Mariupoli | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22880500/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> * Pokračovalo dobývanie prístavného mesta Mariupoľ. Nemeckou tajnou službou bola zachytená nahrávka medzi ruskými vojakmi, na ktorej sa sťažujú, že čelia výraznej prevahe. „''Je ich 150-tisíc a nás tritisíc. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás! Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, nič.''“<ref name=“UA-spravodaj-07-4“ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Švamberk | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruský voják v Mariupolu si stěžuje na převahu Ukrajinců | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/rusky-vojak-v-mariupolu-si-stezuje-na-prevahu-ukrajincu-40393184 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že večer pri meste [[Záporožie]] zostrelila tri ruské riadené strely. Pri tomto [[priemysel]]nom meste sa nachádza [[Záporožská jadrová elektráreň|najväčšia atómová elektráreň]] v [[Európa|Európe]].<ref name=“UA-spravodaj-07-4“ /> * Hovorca Kremľa [[Dmitrij Peskov]] priznal značné straty vojakov. "''Máme značné straty vojska. A to je pre nás obrovská tragédia.''“ Počet obetí však neuviedol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hovorca Kremľa priznal značné straty vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880638/hovorca-kremla-priznal-znacne-straty-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Rusko predtým nezvyklo priznávať zlý vývoj na Ukrajine. Najnovšie oficiálne priznané straty Ruska boli uvedené koncom marca, kedy priznali smrť 1351 svojich vojakov a 3825 zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vlachos | meno2 = Rémy | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Je to pro nás obrovská tragédie. Kreml přiznal značné vojenské ztráty | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kreml-ztraty-vysoke-rusko-ukrajina-invaze-valka-vojaci-peskov.A220407_195309_zahranicni_remy | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Podľa ukrajinského ministerstva obrany však bolo k 7. aprílu z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) 18 900 ruských vojakov vrátane 7 generálov, 10 plukovníkov, 20 podplukovníkov, 31 majorov a 155 nižších dôstojníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine zahynulo už vyše dvesto ruských dôstojníkov. Ich telá posielajú domov prednostne | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/25257807-na-ukrajine-zahynulo-uz-vyse-dvesto-ruskych-dostojnikov-ich-tela-posielaju-domov-prednostne | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Piatok, 8. apríla 2022 === [[Súbor: Окупанти вдарили «Точкою-У» по залізничному вокзалу Краматорська 01.jpg | thumb | alt= Vyšetrovatelia dokumetujú veľký fragment rakety Točka | Fragment strely pred železničnou stanicou v Kramatorsku. Na strele je nápis v [[Ruská cyrilika |azbuke]] „за дети“, v preklade „Za deti“]] * Najmenej 50 obetí a okolo 100 zranených si vyžiadal ruský raketový útok na železničnú stanicu v [[Kramatorsk]]u v Doneckej oblasti. Obeťami boli ľudia, ktorí sa snažili vlakmi opustiť oblasť východnej Ukrajiny, v ktorej naďalej prebiehali prudké boje. Na trávniku pred budovou železničnej stanice zostala časť taktickej balistickej trieštivej strely OTR-21 Točka, v krajinách [[NATO]] označovanej [[SS-21 Scarab]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlaky zachránili milióny Ukrajincov. Teraz útoky zasiahli aj stanice | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881370/ukrajina-rusko-vojna-utok-kramatorsk-zeleznicna-stanica-evakuacie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref><ref name=“Kramatorsk“>{{Citácia periodika | priezvisko = TASR | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko použilo pri útoku na Kramatorsk balistickú raketu, domnieva sa Pentagon | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/JljvSmP/rusko-pouzilo-pri-utoku-na-kramatorsk-balisticku-raketu-domnieva-sa-pentagon/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Cielenie útokov na stanice a železnicu mohlo ochromiť [[Evakuácia|evakuáciu]] v čase, kedy predstavitelia Ukrajiny vo štvrtok vyzvali civilných obyvateľov na východe krajiny, aby z oblasti odišli. Reagovali tak na novú fázu vojny, keď Rusko pred dvomi týždňami oznámilo za svoj cieľ dobytie regiónu [[Donbas]]. <br> : Prokremeľské médiá na sieti Telegram zverejnili správu o úspešnom ruskom útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku. Potom, ako sa potvrdilo, že na mieste zahynuli civilisti, tieto správy z kanálov zmizli. Ruské ministerstvo obrany následne obvinilo Ukrajinu z útoku na vlastných civilistov argumentujúc, že ruská armáda vo svojej výbave rakety Točka-U nemá.<ref name=“Kramatorsk“ /> [[Súbor: Meeting of the President of Ukraine with the President of the European Commission and the High Representative of the EU for Foreign Affairs and Security Policy 02.jpg | thumb | alt= Predsedníčka Európskej komisie odovzdáva ukrajinskému prezidentovi listiny dotazníka | Ukrajinský prezident preberá od predsedníčky Európskej komisie dotazník na udelenie štatútu kandidátskej krajiny [[EÚ]]]] * [[Predseda Európskej komisie|Predsedníčka Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] odovzdala v prezidentovi [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrovi Zelenskému]] dotazník týkajúci sa udelenia štatútu kandidátskej krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šéfka eurokomisie podporí kroky, aby sa integrácia Ukrajiny do Únie urýchlila | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881547/sefka-eurokomisie-podpori-kroky-aby-sa-integracia-ukrajiny-do-unie-urychlila.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v [[EÚ|Európskej únii]] na konci februára, krátko po začiatku ruskej invázie. Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. Vstup do Únie je dlhý a komplikovaný proces, môže trvať dlhú dobu, kým sa rokovania o prijatí vôbec začnú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Odpovede Ukrajiny na dotazník pre vstup do EÚ sú takmer hotové | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886877/zelenskyj-odpovede-ukrajiny-na-dotaznik-pre-vstup-do-eu-su-takmer-hotove | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> [[Súbor: Volodymyr Zelenskyy and Eduard Heger in Kyiv 20220408.jpg| thumb | alt= Neformálne oblečení politici sediac v kreslách diskutujú | [[Eduard Heger]] na návšteve [[Volodymyr Zelenskyj|Vlodymyra Zelenského]] v [[Kyjev]]e]] * Slovenský premiér [[Eduard Heger]] počas návštevy Ukrajiny potvrdil správu, že Slovensko podarovalo ukrajinskej vláde raketový obranný systém protivzdušnej obrany [[S-300]], o ktorý Ukrajina už EÚ viackrát žiadala. Namiesto tohto staršieho systému (pochádza z roku 1987) bude slovenské územie chrániť raketový systém [[MIM-104 Patriot|Patriot]], ktorý Slovensku poskytli spojenci v [[NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko darovalo Ukrajine raketový systém S-300. Jeho presun mohol byť riskantná operácia | periodikum = denníkn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2802661/slovensko-darovalo-ukrajine-raketovy-system-s-300-jeho-presun-mohol-byt-riskantna-operacia/?ref=tit | issn = | vydavateľ = DenníkN | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> [[Minister obrany Slovenskej republiky|Minister obrany]] [[Jaroslav Naď]] cez víkend ďalej informoval, že systém S-300 nebol modernizovaný, do dvoch rokov mu skončí životnosť a Slovensko by ho aj tak muselo vymeniť za modernejšiu techniku.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rozbieha sa boj o východ krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22882352/ukrajinsky-spravodaj-po-hegerovi-prisiel-johnson-vychod-sa-pripravuje-na-boj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-10 | dátum prístupu = 2022-04-10}}</ref> Premiér [[Eduard Heger|Heger]] v popoludňajších hodinách navštívil aj mesto Buča, v ktorom došlo k masakru civilistov ruskou armádou. * Ruské jednotky sa úplne stiahli zo severu Ukrajiny smerom do Bieloruska a Ruska, odkiaľ sa podľa britského ministerstva obrany časť síl po doplnení zásob presunie na východnú Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-08-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Slovensko spravilo odvážne gesto | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881438/ukrajinsky-spravodaj-slovensko-spravilo-odvazne-gesto.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> * Situácia v obkľúčenom Mariupoli bola naďalej zúfalá, do mesta sa nedostal ani Červený kríž.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Červený kríž sa nevie dostať do Mariupoľu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882206/cerveny-kriz-sa-nevie-dostat-do-mariupolu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] varoval, že devastácia v Mariupoli bude zrejme väčšia ako v mestách na severe krajiny. Ďalej varoval, že ruská armáda sa snaží zahladiť stopy po civilných obetiach, na čo v meste používa mobilné krematóriá.<ref name=“UA-spravodaj-08-4“ /> === Sobota, 9. apríla 2022 === [[Súbor: President of Ukraine Volodymyr Zelenskyy and Prime Minister of the United Kingdom Boris Johnson walked around the center of Kyiv. (51994084277).jpg| thumb | alt= pozri popis a text| Britský premiér [[Boris Johnson]] pri sojej návšteve Kyjeva spoločne s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]] prechádza [[Majdan Nezaležnosti|Námestím nezávislosti]], hlavným námestím v Kyjeve, dejiskom udalostí [[Euromajdan]]]] * Britský premiér [[Boris Johnson]] ako prvý svetový líder osobne navštívil [[Kyjev]] od začiatku invázie. Počas svojej utajenej pracovnej cesty sa stretol s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]], s ktorým rokoval o ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj verí, že politika Británie sa po rezignácii Johnsona nezmení | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22955829/zelenskyj-veri-ze-politika-britanie-sa-po-rezignacii-johnsona-nezmeni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boris Johnson sa stretol v Kyjeve s Volodymyrom Zelenským | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/brief-boris-johnson-sa-stretol-v-kyjeve/625646-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia pošle Ukrajine ďalšie obrnené vozidlá a protilodné systémy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881970/britania-posle-ukrajine-dalsie-obrnene-vozidla-a-protilodne-systemy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref> === Nedeľa, 10. apríla 2022 === * Velenia ruskej invázie na Ukrajinu sa ujal novovymenovaný veliteľ, jeden z najskúsenejších dôstojníkov v ruských silách, generál [[Alexander Dvornikov]], veterán z [[Občianska vojna v Sýrii|bojov v Sýrii]] spájaný s brutalitou proti civilistom. Od roku 2016 velil ruskému južnému vojenskému okruhu, medzi iným aj jednotkám, ktoré od 24. februára obsadili juhovýchod Ukrajiny a bojujú o Mariupoľ, Doneckú a Luhanskú oblasť či Melitopoľ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Brutalita a bombardovanie. Vojnu na Ukrajine bude viesť nový ruský generál | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883314/utoku-na-ukrajinu-ma-velit-masiar-zo-syrie-cielom-je-dobyt-donbas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Zmena sa udiala v čase prípravy na nový úder vo východnej časti Ukrajiny s cieľom zlepšiť koordináciu medzi jednotkami. Moskva sústredí všetku snahu na dosiahnutie akýchkoľvek úspechov do 9. mája, kedy pravidelne oslavuje porážku nacistického Nemecka v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nový ruský veliteľ vojny na Ukrajine je známy pre svoju brutalitu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22882423/novy-rusky-velitel-vojny-na-ukrajine-je-znamy-pre-svoju-brutalitu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-10 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin chce zlepšit velení invaze na Ukrajině. Povolal generála z bojů v Sýrii | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-alexandr-dvornikov-bbc-operace-ukrajina.A220409_102155_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}</ref> * Ruské jednotky obsadili mesto Izjum pri [[Charkov]]e so strategickým významom pre útok na [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]] s ich kľúčovými železničnými uzlami. Americký Inštitút pre výskum vojny vyhlásil, že ak sa Ukrajine podarí udržať Sloviansk, ruská armáda bude mať veľký problém obsadiť celú [[Donecká oblasť|Doneckú]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]].<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /> * Rusko cez víkend útočilo a kompletne zničilo medzinárodné letisko v meste [[Dnipro]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda zničila letisko v Dnipre | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882281/rusky-armada-znicila-letisko-v-dnipre | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení obranného protiraketového systému S-300 pri Charkove.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda tvrdí, že zasiahla batérie protivzdušnej obrany na juhu a východe krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882255/ruska-armada-tvrdi-ze-zasiahla-baterie-protivzdusnej-obrany-na-juhu-a-vychode-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ukrajinská armáda zase úspešne zasiahla sklad munície ruskej armády v Doneckej oblasti.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /> * Ukrajina obvinila ruskú armádu, že z laboratórií [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárne]] odniesla vzorky 133 toxických materiálov vrátane nebezpečných [[Rádioaktivita|rádioaktívnych látok]]. Po odchode ruskej armády zo zóny ukrajinská národná spoločnosť [[Energoatom]] našla zničené laboratóriá, vyrabované kancelárie aj ďalšie priestory elektrárne.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /><ref name=“cerveny-les“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = V Červenom lese pri Černobyle namerali abnormálne vysokú radiáciu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882182/v-cervenom-lese-pri-cernobyle-namerali-abnormalne-vysoku-radiaciu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Boli tiež objavené zákopy a opevnenia vybudované okupantmi v [[Černobyľská havária#Dopad na prírodu|Červenom lese]] v blízkosti [[Černobyľská havária|havarovaného štvrtého bloku]]. Častice [[Jadrové palivo|jadrového paliva]] a silne [[Rádioaktívne zamorenie|kontaminované]] úlomky materiálov z explodovaného reaktora, ktoré emitujú [[Častica alfa|alfa žiarenie]], sa vplyvom samovoľného pozvoľného klesania do pôdy v súčasnosti nachádzajú v hĺbke 40 až 80 [[Centimeter|cm]]. Alfa žiarenie má pritom oveľa zničujúcejšie účinky ako prenikavé [[Žiarenie gama|gama žiarenie]] v prípade, že alfa žiarič uviazne v organizme. Ruskí vojaci kopali aj do väčších hĺbok, kontaminovanú pôdu a piesok plnili do vriec na opevnenie, pričom mohli vdýchnuť zvírený prach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že Rusi ukradli smrtiace rádioaktívne látky z Černobyľu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882293/ukrajina-tvrdi-ze-rusi-ukradli-smrtiace-radioaktivne-latky-z-cernobylu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Podľa vyhlásenia Energoatomu by možné vnútorné ožiarenie postihnutých osôb mohlo byť až 160-krát vyššie ako povoľuje norma. Pri takých dávkach sa očakáva vznik [[Choroba z ožiarenia|choroby z ožiarenia]] viacerých stupňov závažnosti.<ref name=“cerveny-les“ /> === Pondelok, 11. apríla 2022 === [[Súbor: Зустріч Президента України з Федеральним канцлером Австрії 16.jpg | thumb | alt= Vysoký štátni predstavitelia na tlačovej konferencii 9. apríla 2022 | Rakúsky kancelár [[Karl Nehammer]] a ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na stretnutí v [[Kyjev]]e]] * S [[Vladimír Putin|Vladimirom Putinom]] sa neďaleko Moskvy stretol rakúsky kancelár [[Karl Nehammer]], potom ako cez víkend rokoval s [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]]. Išlo o prvú návštevu lídra z členských štátov [[EÚ|Európskej únie]] u agresora od začiatku vojny. Obom stranám sa kancelár ponúkol ako sprostredkovateľ pri rokovaniach o prímerí a humanitárnych koridoroch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rakúsky kancelár označil rokovania s Putinom za veľmi priame a tvrdé | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883309/rakusky-kancelar-oznacil-rokovania-s-putinom-za-velmi-priame-a-tazke.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Rakúsko nie je členom NATO a krajina viackrát zdôraznila, že ostáva „vojensky neutrálnou“.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa chystá na poslednú bitku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883194/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Podľa niektorých názorov však táto návšteva môže byť [[Prezident Ruskej federácie|ruským prezidentom]] zneužitá vo svoj prospech.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Nebylo to přátelské setkání. Rakouský kancléř jednal v Moskvě s Putinem | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-putin-rakousko-kancler-nehammer-schallenberg.A220411_121608_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> * 36. ukrajinská námorná brigáda brániaca Mariupoľ vyhlásila, že po 47 dňoch v [[Obliehanie|obliehaní]] sa chystajú na „poslednú bitku“ o kontrolu nad mestom a že zrejme čoskoro podľahnú ruskej presile. Sťažovali sa na nedostatok [[Munícia|munície]] a bojaschopných vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Držíme pozice až do konce, vzkazují ukrajinští mariňáci z Mariupolu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-mariupol-marinaci-valka.A220412_094532_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-12 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> V meste sú údajne desaťtisíce mŕtvych. Civilisti, ktorých sa podarilo evakuovať, označili tamojšiu situáciu za zúfalú. Mŕtvych pochovávali v plytkých hroboch, bolo zaznamenané rabovanie čečenskými bojovníkmi ako aj zabíjanie vyhladovaných obyvateľov vychádzajúcich z úkrytov v snahe nájsť jedlo a vodu.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> * Rusi pri Donbase pokračovali v zhromažďovaní síl na veľkú inváziu. [[Čečensko|Čečenský]] líder [[Ramzan Kadyrov]] na videu zverejnenom na [[Telegram (softvér)|Telegrame]] vyhlásil, že ďalšími cieľmi sú [[Luhansk]] a [[Doneck]], potom sa ruská armáda má znovu pokúsiť dobyť [[Kyjev]]. Ukrajinskí lídri vyzvali civilistov, aby z východu krajiny odišli. Desaťtisíce ľudí však pri snahách o evakuáciu uviazli.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> === Štvrtok, 14. apríla 2022 (50. deň vojny) === * Vážne bol poškodený ruský [[krížnik]] ''[[Moskva (raketový krížnik)|Moskva]]'', ktorý sa podieľal na [[Bitka o Hadí ostrov|obsadení Hadieho ostrova]] v prvý deň vojenského konfliktu. Zatiaľ čo ukrajinská strana vyhlásila, že ho cielene zasiahli pri raketovom útoku, Rusi tvrdili, že poškodenie bolo dôsledkom požiaru a následných výbuchov munície uskladnenej na palube s tým, že príčinu požiaru vyšetrujú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krížnik Moskva poškodil výbuch munície na palube, tvrdí Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22885557/kriznik-moskva-poskodil-vybuch-municie-na-palube-tvrdi-rusko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská vlajková loď skončila v plameňoch. Ukrajina tvrdí, že po jej útoku, Moskva to popiera | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22885566/ruska-vlajkova-lod-skoncila-v-plamenoch-ukrajina-tvrdi-ze-po-jej-utoku-moskva-to-popiera.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> Ďalej vyhlásili, že krížnik je naďalej schopný plavby, je však potrebné dostať ho do prístavu. Posádku evakuovali ďalšie plavidlá [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Pýchu ruskej flotily vyradili z prevádzky. Čo vieme o krížniku Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22885705/pychu-ruskej-flotily-vyradili-z-prevadzky-co-vieme-o-krizniku-moskva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> Úlohou tejto lode bolo okrem velenia celej Čiernomorskej [[Flotila|flotile]] aj zabezpečovať protiraketovú obranu ostatným plavidlám. Vyradenie plavidla výrazne obmedzilo možnosti ruského námorníctva, najmä pri snahe dobyť Odesu.<ref name=“UA-spravodaj-14-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Kam šla ruská bojová loď Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886200/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-kriznik-moskva-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> * Podľa neoverených informácií ruský minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] utrpel silný infarkt a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Objavili sa tiež špekulácie, že jeho infarkt „''nebol prirodzený''.“<ref name=“UA-spravodaj-14-4“ /> * V súvislosti s obrovskou [[Korupcia|korupciou]] a [[Defraudácia|defraudáciou]] približne desať miliárd dolárov určených na prípravu rýchleho ovládnutia Ukrajiny údajne začali Putinovi ľudia stíhať dvadsať generálov z radov armády a tajnej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]].<ref name=“UA-spravodaj-14-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Putina podrazili zkorumpovaní velitelé. Končí za mřížemi, chybí biliony rublů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-zpravodajec-vezeni-sergej-beseda-trest-invaze-valka-ukrajina.A220411_091851_zahranicni_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> === Piatok, 15. apríla 2022 === [[Súbor: Russian cruiser Moskva.jpg | thumb | alt= Krížnik Moskva na šírom mori sprevádzaný dvoma bojovými vrtuľníkmi | Krížnik Moskva]] * Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že krížnik ''Moskva'', poškodený pri incidente z predošlého dňa, sa potopil v [[Čierne more|Čiernom mori]] pri pokuse odvliecť ho do prístavu. Požiarom a detonáciami munície narušený trup lode zapríčinil stratu stability [[Plavidlo|plavidla]], čo na rozbúrenom mori viedlo k naberaniu vody a následnému potopeniu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poškodený ruský krížnik Moskva sa potopil | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886374/poskodeny-rusky-kriznik-moskva-sa-potopil.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Skaza ''Moskvy'' znamenala oslabenie protivzdušnej ochrany ďalších lodí Čiernomorskej flotily a obmedzenie možnosti podnikať raketové útoky na Ukrajinu. Osud členov posádky krížnika zostal nejasný.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Osud posádky potopeného krížnika Moskva je nejasný | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886709/moskva-kriznik-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Strata [[Vlajková loď|vlajkovej lode]] ruského námorníctva znamenala podľa odborníkov tvrdú ranu pre prestíž ruských vojenských síl, hrdosť Rusov, ako aj pre [[Propaganda|propagandu]] Kremľa voči svojim občanom. Z týchto dôvodov sa ruské vyhlásenia vyhli zmienke o ukrajinskom podiele na skaze krížnika. Naproti tomu symbolizujúce potopenie lode, ktorú obrancovia ukrajinského [[Bitka o Hadí ostrov|Hadieho ostrova urážlivým spôsobom slovne odbili hneď v prvý deň vojny]], priniesla vzpruhu pre ukrajinskú morálku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Skaza krížnika Moskva je podľa odborníkov ranou najmä pre prestíž Kremľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886520/kriznik-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> * Veliteľ ukrajinskej námornej pechoty brániacej [[Mariupoľ]] označil situáciu za kritickú. Bojovníkom dochádzala munícia, ruské sily ovládli Iľjičovu [[oceliareň]], súčasť [[Hutníctvo|metalurgického]] kombinátu Azovstaľ. V ťažkej situácii sa tento týždeň vzdalo 1160 príslušníkov ukrajinskej armády. Mestská rada oznámila, že ruskí vojaci začali z neznámych dôvodov exhumovať telá civilných obetí núdzovo pochovaných v blízkosti obytných blokov. Objavilo sa však podozrenie, že [[Rusko]] chce zlikvidovať [[Dôkazový prostriedok (právo)|dôkazy]] o [[Vojnový zločin|vojnových zločinoch]], nakoľko do mesta bolo dopravených 13 mobilných [[Krematórium|krematórií]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Situácia v Mariupoli je podľa veliteľa ukrajinskej jednotky kritická | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886593/ukrajina-vojna-mariupol-situacia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> * Moskva prostredníctvom [[nóta (diplomacia)|diplomatickej nóty]] vyzvala [[USA]] a ich spojencov, aby „''prestali s nezodpovednou militarizáciou Ukrajiny, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky pre regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť''."<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva v nóte varovala Washington, aby prestal vyzbrojovať Ukrajinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886635/moskva-v-note-varovala-washington-aby-prestal-vyzbrojovat-ukrajinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Vysokopostavení americkí činitelia vyhlásili, že to môže znamenať nepriame priznanie Ruska k vlastným problémom na bojisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko varovalo USA i ďalšie štáty pred nepredvídateľnými dôsledkami dodávok zbraní na Ukrajinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886876/rusko-varovalo-usa-i-dalsie-staty-pred-nepredvidatelnymi-dosledkami-dodavok-zbrani-na-ukrajinu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> * Podľa neoverených údajov vydaných ukrajinskými úradmi bolo z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) už viac ako 20 000 ruských vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny padlo 20-tisíc ruských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886706/od-zaciatku-vojny-padlo-20-tisic-ruskych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Za rovnaké obdobie zomrelo do 3000 ukrajinských [[vojak]]ov a asi 10 000 ich bolo zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo vojne s Ruskom zomrelo doteraz podľa odhadov do 3000 ukrajinských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886872/vo-vojne-s-ruskom-zomrelo-doteraz-podla-odhadov-do-3000-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> === Utorok, 19. apríla 2022 === * Po týždňoch ruských presunov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské sily podľa Britov pokračujú v presúvaní vybavenia na východ Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887282/ruske-sily-podla-britov-pokracuju-v-presuvani-vybavenia-na-vychod-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> sa naplno rozbehli útoky na Donbase. Útokom predchádzalo ostreľovanie rôznych miest Ukrajiny, najmä na východe krajiny, no bol zaznamenaný raketový útok aj na [[Ľvov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda zbombardovala ropnú rafinériu v Lysyčansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887117/ruska-armada-zbombardovala-ropnu-rafineriu-v-lysycansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-18-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rakety zabíjali aj vo Ľvove, Rusko klamalo o krížniku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22887927/ukrajinsky-spravodaj-ruske-rakety-zabijali-vo-lvove-kremel-klamal-o-osude-namornikov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-18 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] vyhlásil, že toto je dôležitý moment, keď sa začala ďalšia etapa vojenského konfliktu.<ref name=“UA-spravodaj-19-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Začína sa kľúčová bitka o Donbas, Šojgu asi žije | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888692/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-donbas-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> Cieľom má byť nadobudnutie kontroly nad Donbasom a celým [[Pobrežie|pobrežím]], čím by [[Ukrajina]] zostala odrezaná od strategického prístupu k [[Čierne more|Čiernemu moru]] a ruské územie sa prepojilo s proruským [[Moldavsko|moldavským]] [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnesterskom]], kde údajne tiež prebieha útlak ruskojazyčných obyvateľov. Podobné argumenty Moskva používala ako zámienku na napadnutie Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-22-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hanzelová | meno2 = Zuzana Kovačič | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko prezradilo svoje nové ciele | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22891599/rusko-ukrajina-spravodaj-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2022-04-22 }}</ref> * V oslobodených oblastiach sa do svojich domovov postupne vracali civilisti. V ich domácnostiach však ruskí vojaci pri ústupe zanechali zákerné výbušné pasce. Objavili sa prípady odistených [[Ručný granát|granátov]] nastražených v pohári, v práčke či v nákupnej taške.<ref name=“UA-spravodaj-18-4“ /> * Mierové vyjednávania uviazli na mŕtvom bode potom, ako sa objavili dôkazy o násilnostiach spáchaných voči civilistom v ukrajinských dedinách a mestách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Abramovič sa vraj pokúša oživiť mierové rokovania, mal byť aj v Kyjeve | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22887254/abramovic-sa-vraj-pokusa-ozivit-mierove-rokovania-mal-byt-aj-v-kyjeve.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-17 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> V rovnakom čase a z rovnakej príčiny prestal s Vladimírom Putinom komunikovať aj francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]], hoci predtým s ním komunikoval pomerne intenzívne.<ref name=“UA-spravodaj-19-4“ /> [[Súbor: Monument to Cyril and Methodius during Russian invasion of Ukraine (01).jpg | thumb | alt= Socha čiastočne obložené vreciami s pieskom | Socha sv. Cyrila a Metoda čiastočne prekrytá ochrannými vrecami s pieskom]] * Podpredseda [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Josep Borrell]] vyhlásil, že Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny. "''Predmety kultúrneho dedičstva sú vo vojne úmyselne ničené''." Ukrajinské inštitúcie sa snažia kultúrne pamiatky chrániť ich obložením vrecami s pieskom, aby ich nepoškodilo bombardovanie alebo projektily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = , TASR, | odkaz na autora = | titul = Borrell: Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/borrell-rusko-pocas-invazie-zamerne-nici-kulturne-dedicstvo-ukrajiny | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> === Streda, 20. apríla 2022 === * Predseda humanitárneho výboru ukrajinského parlamentu Mykyta Poturajev v Európskom parlamente informoval, že okupanti násilne odviedli do [[Rusko|Ruska]] alebo oblastí kontrolovaných proruskými separatistami už pol milióna Ukrajincov.<ref name=“UA-spravodaj-20-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ vzdoruje, Moskva chystá prehliadku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22889721/ukrajinsky-spravodaj-mariupol-vzdoruje-moskva-uz-chysta-prehliadku-na-cervenom-namesti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Ruskej armáde bola viackrát vyčítaná streľba na evakuačné kolóny a otváranie bezpečných koridorov len smerom do Ruska. Situáciu potvrdila aj [[ruská informačná agentúra TASS]], podľa ktorej z "''nebezpečných oblastí Ukrajiny''" do Ruska evakuovali už 550-tisíc ľudí. Len z obliehaného Mariupoľa to bolo viac ako 121-tisíc Ukrajincov.<ref name=“unosy“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nasilu unáša Ukrajincov. To nie je krajina, ale väzenie, hovorí deportovaný Ihor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888440/rusko-ukrajina-vojna-deportacie-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Podľa viacerých britských médií umiestnili takmer 100 000 ukrajinských utečencov do ekonomicky slabých oblastí na Sibíri a v najodľahlejších častiach ďalekého východu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Hojsík: Putin nútene presúva 100 000 ukrajinských utečencov na Sibír. Toto tu nebolo od Stalina | url = https://europskenoviny.sk/2022/04/17/martin-hojsik-putin-nutene-presuva-100-000-ukrajinskych-utecencov-na-sibir-toto-tu-nebolo-od-stalina/ | vydavateľ = europskenoviny.sk | dátum vydania = 2022-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská vojenská rozviedka zistila, že Ukrajincom, ktorí sa po odvedení do Ruska ocitli v ťažkej životnej situácii, boli úradmi ponúkané pracovné pozície viazané na súhlas dva roky neopustiť pridelené regióny. Rusko nútenými deportáciami presúvalo aj osirotené deti a deti z detských domovov zo zabratých území.<ref name=“unosy“ /> * Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy na Donbas aj 10 až 20 tisíc žoldnierov zo [[Sýria|Sýrie]], [[Líbya|Líbye]] a iných krajín. Naverbovala ich ruská Vagnerova skupina, fakticky súkromná armáda bojujúca za záujmy Kremľa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko nasadilo v Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie a Líbye, píše britský Guardian | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888966/rusko-nasadilo-v-donbase-aj-tisice-zoldnierov-zo-syrie-a-libye-pise-britsky-guardian.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Podľa ukrajinských úradov sa okrem toho objavili aj prípady násilnej mobilizácie mužov v okupovanom Donbase. Takto získaní bojovníci boli bez riadnej výstroje a výzbroje posielaní do boja s cieľom vyprovokovať paľbu ukrajinských obranných síl a odhaliť tak ich pozíciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda núti obyvateľov Donbasu bojovať, tvrdí ukrajinský predstaviteľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887495/ruska-armada-nuti-obyvatelov-donbasu-bojovat-tvrdi-ukrajinsky-predstavitel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> [[Súbor: Z symbol Krasnodar military school, Russia. March 2022.jpg | thumb | alt= Študenti držaním troch farebných pruhov látky vytvárajú štylizované písmeno Z vo farbách ruskej štátnej vlajky | Z ako symbol invázie vytvorený študentmi vojenskej školy v [[Krasnodar]]e]] * Ruská armáda začala s nácvikom slávnostnej vojenskej prehliadky každoročne organizovanej 9. mája. Boli zaznamenané pochodujúce pešie útvary, nácvik prehliadky tankov aj letecké precvičovanie formácie znázorňujúcej písmeno Z, symbol ruskej invázie na Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-20-4“ /> * [[Fínsko|Fínsky]] parlament otvoril diskusiu o možnom vstupe krajiny do [[NATO]]. O podobnom kroku uvažovalo aj [[Švédsko]]. NATO sa dlhodobo snažilo obe severské krajiny začleniť do svojich štruktúr, a to aj prostredníctvom vojenských cvičení či spoločného výcviku. Rusko prostredníctvom diplomatických kanálov obe krajiny varovalo pred dôsledkami, ktoré by znamenali posilnenie pozemných, námorných aj vzdušných síl v oblasti [[Baltské more|Baltského mora]] vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22889846/rusko-varovalo-finsko-a-svedsko-pred-vstupom-do-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> === Piatok, 22. apríla 2022 === * Ruská armáda zastavila snahu ovládnuť poslednú baštu ukrajinských obrancov Mariupoľa, metalurgický komplex Azovstaľ a začala s blokádou jeho areálu. Stalo sa tak na priamy pokyn Vladimíra Putina, ktorý ďalej vyhlásil, že umožní civilistom odchod z továrne a že všetci vojaci ukrajinských ozbrojených síl, ktorí komplex Azovstaľ bránia, zostanú nažive, ak zložia zbrane.<ref name=“UA-spravodaj-21-4“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Exvodca separatistov tvrdo kritizuje Rusko. Predpovedá prehru | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22890838/ukrajinsky-spravodaj-byvaly-vodca-separatistov-predpoveda-prehru-ruska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-21 | dátum prístupu = 2022-04-22 }}</ref> Začala tak snaha zostávajúcich obrancov vyhladovať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa zrejme snažia vyhladovať obrancov oceliarní v Mariupole | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22892578/ruske-sily-sa-zrejme-snazia-vyhladovat-obrancov-oceliarni-v-mariupole | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25}}</ref> Avšak aj táto taktika na mieste zamestnala mnoho ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť na iných miestach frontu.<ref name=“UA-spravodaj-25-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusov boj o Mariupoľ vyčerpáva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22893646/ukrajinsky-spravodaj-rusov-boj-o-mariupol-vycerpava.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> Ukrajinským silám sa navyše v noci na sobotu podarilo pomocou helikoptér dodať do oceliarne dodávku nových zbraní a zásob.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko presúva viac jednotiek do Donbasu, do oceliarne Azovstaľ sa podarilo dodať zbrane | periodikum = slovenskaiskra.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.slovenskaiskra.sk/rusko-presuva-viac-jednotiek-do-donbasu-do-oceliarne-azovstal-sa-podarilo-dodat-zbrane/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-04-23 | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> * Nezávislý projekt [[Oryx]] vydal overené informácie, podľa ktorých ruská strana preukázateľne stratila 3 068 kusov rôznej techniky, z čoho 1625 bolo zničených a 1152 ukoristila ukrajinská armáda.<ref name=“UA-spravodaj-21-4“ /> === Pondelok, 25. apríla 2022 === * Počas víkendu [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni kresťania]] oslavovali [[Veľká noc|Veľkú noc]]. Hoci Ukrajina navrhovala veľkonočné [[prímerie]], Rusko útoky nezastavilo a to napriek tomu, že toto [[náboženstvo]] vyznáva väčšina [[Obyvateľstvo|obyvateľov]] oboch [[štát]]ov. Ruská armáda však v uplynulých dňoch nedosiahla žiadne výraznejšie úspechy, Ukrajinci odrazili početné útoky najmä na frontovej línii v Donbase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské sily bombardujú ukrajinské mesta aj na Veľkú noc | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22892758/ruske-sily-bombarduju-ukrajinske-mesta-aj-na-velku-noc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> Podľa Britskej [[Spravodajská služba|rozviedky]] bojovú účinnosť ruských síl zhoršovala slabá morálka a obmedzený čas na obnovenie výbavy a reorganizáciu síl, ktoré predtým pôsobili pri Kyjeve.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bajánová | meno2 = Nikola Šuliková | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin nedoprial Ukrajine veľkonočné prímerie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22892801/rusko-ukrajina-vojna-spravodaj-velka-noc-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> [[Súbor: Russian tank trapped after Ukrainians demolished a bridge.jpg | thumb | alt= Zrútený cestný most zablokoval železničnú trať vedúcu pod ním | Zničený most v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] zablokoval železničnú trať. V troskách uviaznutý ruský tank [[T-72]] ]] * Ruské sily v pondelok ráno ostreľovali päť železničných staníc v západnej a strednej časti Ukrajiny. Pokračovali tak v systematickom ničení dôležitej železničnej infraštruktúry, ktorá je chrbticou zásobovania a vojenských presunov.<ref name=“UA-spravodaj-25-4“ /> Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry bolo od začiatku ruskej invázie zničených už do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry. Škody utrpeli prakticky všetky zložky dopravnej infraštruktúry. Poškodené alebo zničené boli stovky cestných mostov, tisíce kilometrov ciest, mnohé železničné mosty boli vyhodené do vzduchu, škody boli zaznamenané aj v železničných staniciach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská invázia zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22888133/ruska-invazia-znicila-alebo-poskodila-do-30-percent-ukrajinskej-infrastruktury | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> Raketový útok poškodil aj dôležitý cestno-železničný most cez rieku [[Dnester]] v mieste jej ústia do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Zrútenie mosta by od zvyšku Ukrajiny odrezalo časť [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] vrátane jej druhého najväčšieho mesta [[Izmajil]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruský útok poničil most nad ústím Dněstru. Hrozí odříznutí části Ukrajiny | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/most-ukrajina-dnestr-moldavsko-rumunsko-zeleznice-utok-valka.A220426_154115_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> === Utorok, 26. apríla 2022 === * Ruské sily pokračovali v ofenzívnych operáciách v snahe prevziať kontrolu nad celou [[Donecká oblasť|Doneckou]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskou oblasťou]] a vytvoriť pozemný koridor na [[Krym (republika)|Krym]]. Boli zaznamenané raketové útoky riadenými strelami na ukrajinské vojenské ciele a tvrdé boje južne od Izjumu, kde sa ruské sily snažili preraziť k mestám [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]] v súlade s plánom obkľúčiť ukrajinské pozície na východe krajiny.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bajánová Šuliková | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Hrozí jadrová vojna? Presúva sa konflikt do Podnesterska? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22894720/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> * V [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersku]] boli pri obci Majak zničené dva rozhlasové vysielače, ktoré šírili [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasové]] stanice z Ruskej federácie. Zaznamenané boli aj útoky na budovu ministerstva bezpečnosti v [[Tiraspol]]e.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Výbuchy zničily vysílače v Podněstří, Moldavsko se bojí zatažení do války | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-invaze-ukrajina-podnestri-moldavsko.A220426_111051_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> [[Súbor: Rafael Mariano Grossi visit Chornobyl NPP (chernuk29) (52031969887).jpg | thumb | alt= Kufre plné monitorovacích prístrojov | Zástupcovia [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] odovzdávajú prístroje diaľkového monitorovania radiácie]] * 36 [[rok]]ov od [[Černobyľská havária|najhoršej jadrovej havárie v histórii]] navštívil oslobodený areál [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej atómovej elektrárne]] šéf [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] [[Rafael Grossi]]. Po stretnutí potvrdil, že úroveň [[Rádioaktívne žiarenie|rádioaktivity]] je normálna a dodal, že po viac ako mesiac trvajúcom výpadku bol diaľkový bezpečnostný monitorovací systém opätovne sprevádzkovaný a ukrajinský regulačný úrad má s ním opäť priame spojenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Neohrozovali iba seba. Ruskí okupanti v Černobyli hazardovali | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22895491/cernobyl-rusko-vojaci-vojna-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Spojenie Černobyľskej elektrárne a ukrajinského regulátora sa obnovilo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22889035/spojenie-cernobylskej-elektrarne-a-ukrajinskeho-regulatora-sa-obnovilo | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref> Zástupcovia medzinárodnej agentúry do Černobyľu priniesli aj nové radiačné monitorovacie zariadenia vysielajúce namerané dáta priamo do jej ústredia vo Viedni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mufson | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Stern | meno2 = David L. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = IAEA finds normal radioactivity at Chernobyl on disaster’s anniversary | url = https://www.washingtonpost.com/climate-environment/2022/04/26/chernobyl-nuclear-anniversary-radioactivity-inspectors/ | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spojenie s pôvodnými monitorovacími zariadeniami sa stratilo po tom, ako objekt elektrárne obsadili ruskí vojaci.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MAAE: V černobyľskej elektrárni zastavili opravy a údržbu pre únavu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/maae-v-cernobylskej-elektrarni-zasta/618876-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-14 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref> Niekoľko dní bola elektráreň aj bez elektrickej energie a na zabezpečenie cirkulácie vody v systéme dlhodobého dochladzovania vyhorených palivových tyčí museli byť využívané záložné dieselové generátory. * V Rusku sa rozmnožili požiare a výbuchy vybraných objektov vojenského charakteru. Po požiari zásobníkov pohonných hmôt na začiatku apríla v [[Belgorod]]e neďaleko štátnej hranice nasledovali incidenty aj vo vnútrozemí [[Rusko|Ruska]]. V meste [[Briansk]] explodovali zásobníky palív a muničný sklad, v meste [[Tver]] vyhorel Ústredný výskumný ústav ruských vzdušných a kozmických síl vyvíjajúci útočné balistické rakety [[9K720 Iskander|Iskander]] či armádne navigačné systémy. Požiar vypukol aj v Dmitrievskej chemickej továrni v meste Kinešma, kde sa vyrábalo palivo pre ruské vojenské rakety. V [[Koroljov]]e zhorela časť Ruského raketového a vesmírneho vedeckého analytického centra vesmírnej agentúry [[Roskosmos]], zaznamenaný bol aj rozsiahly požiar na letisku pri [[Vladivostok]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Zhoreli kľúčové továrne, sklady aj výskumné centrá. Útočí Ukrajina? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22893850/rusko-je-v-plamenoch-zhoreli-klucove-tovarne-sklady-aj-vyskumne-centra-utoci-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> : Pri takom množstve nehôd v objektoch významným spôsobom súvisiacich s ruskou schopnosťou viesť vojnu je náhodný vplyv málo pravdepodobný. Ukrajina však útočenie na ruskom území odmietla, oficiálne to ale ani nevyvracala. Britský minister ozbrojených síl k udalostiam otvorene povedal, že prípadné ukrajinské útoky na ruskej pôde mierené na dodávky vojenského materiálu a narúšanie logistiky ruskej armády sú „''absolútne legitímne. Vo vojne musí Ukrajina napádať logistické línie nepriateľa, jeho dodávky palív, muničné sklady''.“<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /> * V Moskve sa stretli ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] a [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]]. Témou rokovania bolo otvorenie humanitárneho koridoru z obliehaného Mariupoľa smerom do ukrajinského vnútrozemia. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] najvyššieho predstaviteľa OSN podrobil kritike zato, že ceste do Moskvy nepredchádzala návšteva Kyjeva, ktorý je v tejto vojne zasiahnutou stranou.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /> === Streda, 27. apríla 2022 === * V stredu sa nanovo rozbehol útok na oceliareň Azovstaľ v Mariupoli, ktorý stále držala ukrajinská armáda. V komplexe sa ukrývali aj civilisti. Pred týždňom pritom ruský prezident [[Vladimir Putin]] nariadil, aby boli útoky zastavené a komplex podrobený blokáde.<ref name=“UA-spravodaj-27-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko vydiera plynom, v Podnestersku pokračujú výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22895626/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-plyn.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> * Útoky pokračovali aj v [[Podnestersko (neuznaný štát)|Pondestersku]]. Hlásené boli drony a streľba v blízkosti ruského skladu zbraní a munície. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyhlásila, že nemožno určiť, či v prípade týchto incidentov nejde o operácie pod falošnou vlajkou. Mohlo by ísť o záujem Moskvy nájsť dôvod na otvorenie nového frontu smerom na Odesu, ktorá je navyše stále ohrozená z [[Čierne more|mora]].<ref name=“UA-spravodaj-27-4“ /><ref name=“UA-spravodaj-28-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko tlačí na Donbas a vyhráža sa Európe | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22896841/ukrajina-rusko-boje-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> === Štvrtok, 28. apríla 2022 === [[Súbor: Зустріч Президента України з Генеральним секретарем ООН 40.jpg | thumb | alt= Generálny tajomník OSN sedí za spoločným rokovacím stolom s ukrajinským prezidentom | Stretnutie generálneho tajomníka OSN s ukrajinským prezidentom v Kyjeve]] * Na ceste z Moskvy navštívil Ukrajinu [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]]. Na stretnutí s prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]] vyhlásil, že „''Vojna v 21. storočí je absurdná. Vojna je zlo. Vojnu v 21. storočí nemožno v nijakom prípade akceptovať''“.<ref name=“UA-spravodaj-28-4“ /> V čase jeho pobytu v [[Kyjev]]e dopadlo na mesto niekoľko rakiet. Rusko potvrdilo, že podniklo raketový útok na Kyjev počas návštevy šéfa OSN.<ref name=“UA-spravodaj-29-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Slovenský systém S-300 už chráni juh Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22897635/ukrajinsky-spravodaj-slovensky-system-s-300-uz-chrani-juh-ukrajiny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-29 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> Ukrajinský minister zahraničných vecí túto udalosť okomentoval slovami „''Týmto ohavným činom barbarstva Rusko demonštruje svoj postoj voči Ukrajine, Európe a svetu.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OSN je šokovaná "blízkosťou" ruského útoku v Kyjeve počas návštevy Guterresa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22897048/ukrajina-kyjev-rusko-utok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> === Piatok, 29. apríla 2022 === * Švédske ministerstvo obrany uviedlo, že ruské prieskumné lietadlo [[Antonov An-30]] narušilo vzdušný priestor [[Švédsko|Švédska]] a na krátky okamih aj [[Dánsko|Dánska]]. Na narušenie zareagovali okamžitým vzletom dvoch stíhačiek [[F-16]]. Provokačný incident prišiel v čase, keď Švédsko a Fínsko otvorene hovorili o zvažovaní ich vstupu do štruktúr [[NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Švédsko tvrdí, že ruské lietadlo narušilo jeho vzdušný priestor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898419/svedsko-tvrdi-ze-ruske-lietadlo-narusilo-jeho-vzdusny-priestor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-30 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Okrem Švédska narušilo ruské lietadlo aj vzdušný priestor Dánska | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898844/okrem-svedska-narusilo-ruske-lietadlo-aj-vzdusny-priestor-danska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Ukrajinské jednotky zničili železničný most v okupovanej časti Ukrajiny spájajúci polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]] s okupovaným mesto [[Melitopoľ]]. Ruská armáda cez tento most zásobovala svoje jednotky na Donbase zbraňami a palivom z [[Krym (republika)|Krymu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Armáda zničila železničný most v Rusmi okupovanej južnej časti Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22896877/armada-znicila-zeleznicny-most-v-rusmi-okupovanej-juznej-casti-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> == Máj 2022 == === Nedeľa, 1. mája 2022 === * Rusko zavŕšilo zhromažďovanie síl na rozsiahlu ofenzívu na východe krajiny. Intenzívne boje na Donbase pokračovali v okolí [[Charkov]]a a mesta Izjum. Ruské jednotky postupne dosahovali menšie územné zisky, ktorými čoraz viac obkľučovali oblasť okolo miest [[Severodoneck]], [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]].<ref name=“UA-spravodaj-28-4“ /> Nad okupovanými mestami ako [[Cherson]] či [[Melitopoľ]] upevňovali svoju vojenskú kontrolu.<ref name=“UA-spravodaj-01-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Azovstaľ evakuujú, v mestách pribúdajú Leninove sochy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898771/ukrajinsky-spravdaj-azovstal-evakuuju-v-mestach-pribudaju-leninove-sochy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref> * Ukrajinské velenie oznámilo, že Rusko už stratilo približne 24-tisíc svojich vojakov, podľa overených informácií prišlo aj o stovky dôstojníkov, vrátane deviatich generálov. Objavili sa aj správy, že pri ukrajinskom útoku neďaleko Izjumu utrpel zranenia nohy aj náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov, po prezidentovi a ministrovi obrany tretí najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl. Podľa bývalého vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe vysoký počet zabitých dôstojníkov ukazuje na nekompetentnosť ruskej armády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko prichádza o generálov. Prečo sa pohybujú na fronte? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22899495/rusko-prichadza-o-generalov-preco-sa-pohybuju-na-fronte.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Tá je totiž založená na prísne hierarchickom systéme velenia, v ktorom je len málo priestoru na nezávislé myslenie alebo rozhodovanie. Prítomnosť vyšších dôstojníkov na bojisku je preto nevyhnutná. Mnohé západné armády fungujú oveľa decentralizovanejším spôsobom, vďaka ktorému môžu na bojisku aj nižší dôstojníci rozhodovať v reálnom čase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci cielia na ruských generálov, pomáhajú im správy amerických tajných | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902612/ruski-generali-ukrajincom-pri-utokoch-pomahaju-zistenia-tajnych.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Za úspechmi ukrajinskej armády v eliminácii príslušníkov ruského velenia je spravodajská pomoc spriatelených štátov. USA priznali, že Ukrajine poskytujú spravodajské informácie vrátane aktuálnych polôh ruských dôstojníkov. Takáto pomoc prispela aj k lokalizácii a potopeniu krížnika ''Moskva''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina potopila Moskvu aj vďaka informáciám od USA, tvrdia zdroje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903257/ukrajina-rusko-vojna-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-06 }}</ref> Úspešnej lokalizácii vysokých dôstojníkov prispieva aj nevhodná taktika a nekryté spôsoby komunikácie používané ruskou armádou.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * V nedeľu sa pod záštitou [[OSN]] a [[Červený kríž|Červeného kríža]] podarilo jednorázovo evakuovať asi sto civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupoli. Odvezení boli autobusmi do [[Záporožie|Záporožia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Spustili evakuáciu civilistov z mariupoľských oceliarní, Zelenskyj potvrdil prvých sto zachránených | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898870/spustili-evakuaciu-civilistov-z-oceliarni-v-mariupoli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-01-5“ /> Ukrajinský prezident uviedol, že zvyšní civilisti sa obávali nastúpiť do evakuačných autobusov v domnienke, že ich odvezú do Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-02-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Izrael pobúrilo, že Rusi vidia žida aj v Hitlerovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22899819/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-lavrov-putin-zelenskyj-hitler.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2022-05-02 }}</ref> Vojaci brániaci obliehaný komplex sa podľa svojho vyhlásenia ruským jednotkám takisto nevzdajú. „''Nevieme o nijakom vojakovi z [[Pluk Azov|pluku Azov]], ktorý by sa vrátil zo zajatia ruských síl od roku 2014. S určitosťou ale vieme, že zajatým hrozí mučenie a zabitie. Vzdanie sa neprichádza do úvahy''“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Manželky obrancov Mariupola vyzvali na evakuáciu vojakov, nielen civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898235/manzelky-obrancov-mariupola-vyzvali-na-evakuaciu-vojakov-nielen-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref> * Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] povedal, že od začiatku vojny bolo do Ruska evakuovaných milión ľudí. Potvrdili sa tým informácie, že ruské jednotky odviedli do Ruska tisíce civilných Ukrajincov, často proti ich vôli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny bolo podľa Lavrova do Ruska evakuovaných viac ako milión ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898010/od-zaciatku-vojny-bolo-podla-lavrova-do-ruska-evakuovanych-viac-ako-milion-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> * Ukrajinské ozbrojené sily opakovane pálili raketovými strelami na Ruskom obsadený [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadí ostrov]] v Čiernom mori. Pri útokoch bolo zničených niekoľko ruských protivzdušných obranných systémov, jedna komunikačná jednotka a pomocou [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar]] sa v blízkosti ostrova podarilo potopiť dva ruské hliadkové člny. Ostrov, ktorý [[Bitka o Hadí ostrov|sa stal symbolom ukrajinského odporu]], však naďalej zostal pod kontrolou Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-01-5“ /> * [[Ukrajina]] si podľa vlastných vyjadrení udržiava kontrolu nad väčšinou svojho vzdušného priestoru.<ref name=“UA-spravodaj-27-4“ /> Pomáha jej v tom aj systém protivzdušnej obrany [[S-300]], ktorý jej darovalo [[Slovensko]]. Umiestnený bol na juhu Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-29-4“ /> * [[Poľsko]] darovalo Ukrajine viac ako 200 tankov [[T-72]], ktorých malo prebytok. Poľská armáda ešte predtým uzavrela kontrakt, na základe ktorého v priebehu niekoľkých rokov prezbrojí na americké tanky [[M1 Abrams]].<ref name=“UA-spravodaj-29-4“ /> === Týždeň od 2. do 8. mája 2022 === * Počas tohto týždňa pokračovali ťažké boje na východe Ukrajiny, nepriniesli však žiadne významnejšie územné zisky ani jednej z bojujúcich strán. Ukrajinské jednotky sa v protiofenzíve zameriavali na oblasť okolo Charkova a obsadeného mesta Izjum. Ruské sily sa stále snažili získať kontrolu nad celým územím Donbasu. Pod neustálou paľbou bola oblasť okolo Donecka, rakety Onyx zasiahli armádne logistické centrum na vojenskom letisku v Odese. Raketové útoky cielili aj na kľúčové prvky železničnej infraštruktúry po celej krajine, rakety zasiahli elektrické napájacie stanice v Ľvove a vo Volovci na dôležitej trati cez Karpaty a ďalšie železničné štruktúry. Zasiahnuté boli aj objekty civilného charakteru.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Čo chystá Putin na 9. mája a čo vie Orbán o jeho plánoch | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22900809/ukrajina-rusko-spravodaj-putin-orban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2022-05-06 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-04-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: V Mariupoli sú opäť ťažké boje, Západ verí, že sankcie zaberú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22901921/ukrajinsky-spravodaj-utoky-sa-priblizili-k-slovensku-na-ropu-mozno-dostaneme-vynimku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-07 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina sa bojí 9. mája, môže priniesť útoky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902972/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-sa-boji-9-maja-moze-priniest-utoky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-06-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: V Azovstali sú stále aj civilisti, šiesty balík sankcií zatiaľ neprešiel | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903662/ukrajinsky-spravodaj-v-azovstali-su-stale-aj-civilisti-siesty-balik-sankcii-zatial-nepresiel.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Odesu a Sumskú oblasť zasiahlo niekoľko rakiet, tvrdia tamojšie úrady | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904334/odesu-a-sumsku-oblast-zasiahlo-niekolko-rakiet-tvrdia-tamojsie-urady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Raketa zasiahla v Lysyčansku bunker s 90 ľuďmi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904470/raketa-zasiahla-v-lysycansku-bunker-s-90-ludmi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Na Odesu boli vypálené štyri ruské riadené strely, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904221/na-odesu-boli-vypalene-styri-ruske-riadene-strely-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Bitka o Charkov by mohla byť v rozhodujúcej fáze | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904170/charkov-je-od-zaciatku-vojny-neustale-ostrelovany | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> [[Súbor: Situation in Mariupol 16 MAY 2022.svg | thumb | alt= Mapa okolia mesta Mariupoľ s vyznačenou oblasťou mimo kontroly ruských vojsk | Areál oceliarní Azovstaľ vzdoruje ruským okupantom]] * Ruská armáda pokračovala v ťažkých krvavých útokoch na oceliarne Azovstaľ v Mariupoli. Pomocou ťažkých zbraní, delostrelectva, rakiet, lietadiel aj palubných diel vojnových lodí jednotky ruskej armády a [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] ničili palebné pozície ukrajinských jednotiek opevnených v tomto metalurgickom komplexe. Rusko tu zrejme využilo aj [[Termobarická zbraň|termobarické]] rakety schopné preniknúť do podzemných priestorov.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /> Ukrajinská vicepremiérka oznámila, že pomocou vyjednávacieho úsilia OSN a Červeného kríža sa z oceliarní podarilo evakuovať všetkých starších ľudí, ženy a deti, dovedna asi 350 civilistov. Ruské ministerstvo obrany potom oznámilo, že operácia s cieľom evakuovať civilistov z Azovstaľu sa skončila.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vojaci bojujúci v oceliarňach Azovstaľ nepotvrdili evakuáciu všetkých civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904737/vojaci-bojujuci-v-oceliarnach-azovstal-nepotvrdili-evakuaciu-vsetkych-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Prezident Volodymyr Zelenskyj však vyhlásil, že bude nasledovať snaha o evakuáciu ranených vojakov a zdravotníkov. Bojaschopní vojaci, ktorých zostalo v komplexe pravdepodobne ešte niekoľko stoviek, vyhlásili, že budú bojovať, kým budú žiť. Zároveň požiadali o vonkajšiu pomoc v ich snažení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z Azovstaľu zachránili vyše 300 civilistov, pripravuje sa druhá fáza evakuácií | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904451/z-azovstalu-zachranili-vyse-300-civilistov-pripravuje-sa-druha-faza-evakuacii | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zvyšní vojaci v Azovstale po evakuácii civilistov požiadali o pomoc | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904482/zvysni-vojaci-v-azovstale-po-evakuacii-civilistov-poziadali-o-pomoc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-08-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Maďarsko blokuje embargo na ruskú ropu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22904727/ukrajinsky-spravodaj-na-vojenskej-prehliadke-v-moskve-budu-aj-ucastnici-invazie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Bola poškodená [[Fregata (súčasnosť)|fregata]] Admiral Makarov, významné vojenské plavidlo [[Projekt 11356R/M Admirál Grigorovič|triedy Admirál Grigorovič]] [[Vojenské námorníctvo Ruskej federácie|ruských námorných síl]] disponujúce riadenými strelami. Fregaty sú určené na boj s ponorkami a na sprevádzanie a ochranu lodných konvojov. Dokážu tiež krycou paľbou chrániť pozemné sily pri vyloďovaní. Loď plaviacu sa v blízkosti [[Bitka o Hadí ostrov|Hadieho ostrova]] následkom zásahu protilodnej strely [[R-360 Neptun|Neptun]] zachvátil požiar.<ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci vraj zasiahli ďalšiu ruskú loď. Makarov sa pred strelami Neptun neschoval | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903652/ukrajina-rusko-vojna-lod-admiral-marakov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Okrem toho ukrajinské sily zasiahli a potopili aj menšie vyloďovacie plavidlo projektu Serna.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda tvrdí, že zničila ďalšiu ruskú loď | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904274/ukrajinska-vlada-tvrdi-ze-znicila-dalsiu-rusku-lod | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * V stredu začala s rozsiahlym vojenským cvičením [[Ozbrojené sily Bieloruskej republiky|bieloruská armáda]] s cieľom preveriť svoju pripravenosť. Bielorusko vyhlásilo, že manévre nepredstavujú hrozbu pre žiadnu zo susedných krajín, aj keď invázia Ruska na Ukrajinu sa začala aj z bieloruského územia bezprostredne nadväzujúc na spoločné vojenské cvičenie. [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandr Lukašenko]] označil akúkoľvek vojnu za neprijateľnú. Vyhlásil, že „''špeciálna operácia''“, ktorej po vypuknutí konfliktu vyjadril podporu, sa príliš naťahuje. S Vladimírom Putinom má však podľa vlastných slov dlhodobo vynikajúci vzťah a nazval ho bratom.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lukašenko má pocit, že sa vojna na Ukrajine už ťahá dlho | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902562/lukasenko-ma-pocit-ze-sa-vojna-na-ukrajine-uz-taha-dlho.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Ukrajinská armáda na situáciu reagovala vyhlásením, že kalkuluje aj s takou možnosťou, kedy by sa bieloruské sily do konfliktu aktívne zapojili.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bělorusko pořádá nečekané manévry. Den předtím Putin instruoval Lukašenka | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/belorusko-cviceni-armada-rusko-vojsko.A220504_074002_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Podľa správ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby prebehla v Rusku úradná inšpekcia zásob potravín potrebných pre armádu, čo signalizuje prípravu na nábor ďalších ľudí do armády. Objavovali sa špekulácie, že Moskva by mohla pristúpiť k vyhláseniu všeobecnej mobilizácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V Rusku prebieha inšpekcia zásob pre armádu. Ide o náznak mobilizácie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22900460/v-rusku-prebieha-inspekcia-zasob-pre-armadu-ide-o-naznak-mobilizacie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * Objavili sa aj ďalšie incidenty v [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersku]], hlásené boli štyri nové výbuchy. Vojenská posádka tohto separatistického regiónu prešla do stavu bojovej pohotovosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vojská separatistického Podnesterska sú v režime bojovej pohotovosti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904672/vojska-separatistickeho-podnesterska-su-v-rezime-bojovej-pohotovosti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Z moldavského separatistického regiónu Podnesterska hlásia štyri výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904184/z-moldavskeho-separatistickeho-regionu-podnesterska-hlasia-styri-vybuchy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Ukrajinské regionálne úrady vyvíjali snahu evakuovať civilistov z frontových zón z dôvodu, že územia po zabraní ruskými silami podliehali blokáde. Obyvateľom nebolo dovoľované odísť do regiónov kontrolovaných ukrajinskou stranou. Obchody boli pritom prázdne, dovolený nebol ani pohyb zásobovania.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> V okupovaných územiach boli zdokumentované aktivity ruských úradov vedúce k výmene obyvateľstva. Do Ruska boli násilne deportované desaťtisíce ľudí, často až na [[Sibír]] alebo na [[Ďalekovýchodný ekonomický rajón|Ďaleký východ]] do vyslovene „depresívnych regiónov“, v ktorých žijú prevažne nízko vzdelaní ľudia.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva oznámila, že z Ukrajiny previezla do Ruska 1,16 milióna ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904484/moskva-oznamila-ze-z-ukrajiny-previezla-do-ruska-1-16-miliona-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Najmenej tristo obyvateľov Mariupoľa bolo zavlečených až do [[Vladivostok]]u. Bez dokladov a financií je nemožné odtiaľ odísť, miestne úrady im poskytli len útočisko a stravu na ubytovni a začali im prideľovať málo platené pracovné pozície.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * Organizácia na ochranu ľudských práv [[Amnesty International]] ako aj ďalšie nezávislé organizácie oficiálne potvrdili, že ruské jednotky v okolí Kyjeva počas okupácie územia páchali vojnové zločiny na civilnom obyvateľstve. V dedine Buča a ďalších obciach boli po odchode okupantov nájdené masové hroby, obete mali stopy mučenia, zviazané ruky, strelné rany na zátylkoch. Zdokumentované boli aj prípady opakovaného skupinového znásilňovania žien a dievčat.<ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Zabíjeli lidi jen tak. Přeživší z Buče popisují teror pod ruskou okupací | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-buca-valka-invaze-valecne-zlociny-zverstva-vrazdeni-civilistu-ruska-armada-vojaci.A220404_101142_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-04 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci znásilnili v Buči najmenej 25 žien a dievčat | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22879576/ruski-vojaci-znasilnili-v-buci-najmenej-25-zien-a-dievcat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> === Pondelok, 9. mája 2022 === ==== Ruské oslavy ==== [[9. máj]] je deň, kedy si v Rusku pripomínajú víťazstvo nad [[Nacizmus|nacizmom]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Tradične sa konajú vojenské prehliadky v [[Moskva|Moskve]] a ďalších veľkých ruských mestách. Tentoraz bola vojenská prehliadka na [[Červené námestie|Červenom námestí]] menšia ako po minulé roky. Súčasťou mal byť aj prelet desiatok lietadiel, okrem iných aj osem stíhačiek typu [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] vo formácii písmena "Z", ktoré sa stalo symbolom ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine. Prelety však boli zrušené na oslavách po celej krajine s odvolaním na nevhodné počasie.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Uvedomuje si Putin, že jeho vládnutie sa končí? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905783/rusko-ukrajina-ukrajinsky-spravodaj-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prelety lietadiel na Deň víťazstva zrušili v celom Rusku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905723/prelety-lietadiel-na-den-vitazstva-zrusili-v-celom-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Na prehliadke sa v rozpore so zvykom z minulých rokov nezúčastnil ani žiadny zahraničný [[štátnik]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Kateřina Havlická, Reuters | odkaz na autora = | titul = Putin je k smrti vyděšený, míní Kyjev o projevu. Zkresluje historii, řekl Fiala | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-invaze-ukrajina-ben-wallace-reakce-britanie-vladimir-putin.A220509_103330_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Absentoval aj kľúčový generál, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl [[Valerij Vasilievič Gerasimov|Valerij Gerasimov]], po [[Prezident Ruskej federácie|prezidentovi]] a [[Minister obrany Ruskej federácie|ministrovi obrany]] tretí najvyšší veliteľ [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruských ozbrojených síl]], ktorý bol údajne zranený útokom ukrajinských síl priamo na frontovej línii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na vojenskej prehliadke v Moskve nebol kľúčový generál | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905856/na-vojenskej-prehliadke-v-moskve-nebol-klucovy-general | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] o tomto dátume špekulovali mnohí analytici, nakoniec však [[Vladimír Putin]] neohlásil žiadny úspech dosiahnutý na Ukrajine ani nevyhlásil Ukrajine oficiálnu [[Vojna|vojnu]], čo by mu umožnilo [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizovať]] mužov po celej krajine a zapojiť ich do aktívnych bojov. Kremeľ tak zotrval na označovaní svojho pôsobenia na Ukrajine ako „''špeciálna vojenská operácia'',“<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> ktorej ukončenie podmieňuje obsadením celej Ukrajiny až po [[Poľsko|poľské]] hranice.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = Rusko sa nezastaví, kým nedosiahne poľskú hranicu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904256/rusko-sa-nezastavi-kym-nedosiahne-polsku-hranicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Vladimír Putin vo svojom krátkom príhovore len zopakoval tvrdenia [[Propaganda|propagandy]] z posledných mesiacov – o snahe [[Západný blok|Západu]] napadnúť ruské územia, o nacistoch na Ukrajine a o jej snahe dostať sa k [[Jadrová zbraň|jadrovým zbraniam]] či o tom, že [[Rusko]] muselo vojensky konať a bolo to jediné správne rozhodnutie.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> Neprišlo ani na vyhrážky použitia jadrových zbraní, hoci od začiatku konfliktu vysokí ruskí predstavitelia túto tému spomenuli viackrát a podľa vlastných slov prezidenta jadrové systémy boli uvedené do stavu pohotovosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin nariadil uvedenie jadrových síl do pohotovosti, Západ obvinil z nepriateľských krokov | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229189/putin-nariadil-uvedenie-jadrovych-sil-do-pohotovosti-zapad-obvinil-z-nepriatelskych-krokov | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> V prejave nenaznačil ani vidinu stiahnutia ruských síl ani deeskalácie napätia, v platnosti teda zostal aktuálny ruský cieľ obsadiť celý [[Donbas (euroregión)|Donbas]] a prepojiť ruské územia s [[Podnestersko (krajina)|Podnesterskom]], čo by znamenalo odrezanie Ukrajiny od [[Čierne more|čiernomorského]] [[Pobrežie|pobrežia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin opakoval propagandu. Dôležitejšie je, čo na oslavách nepovedal | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905248/ukrajina-putin-vojna-rusko-prehliadka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Niekdajší ruský premiér Michail Kasjanov označil slová prezidenta Vladimíra Putina za skryté priznanie [[fakt]]u, že Rusko vo vojne zlyháva, pretože neočakávalo taký tuhý odpor a na začiatku bolo uvedené do omylu, čo sa týka postoja radových Ukrajincov k príchodu ruských „''osloboditeľov''.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = News | meno = Sky | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin ukradol Rusom Deň víťazstva. Jeho koniec sa blíži, tvrdí bývalý premiér | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905589/putin-ukradol-rusom-den-vitazstva-jeho-koniec-sa-blizi-tvrdi-byvaly-premier | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> ==== Udalosti dňa ==== * [[Volodymyr Zelenskyj]] informoval, že [[Ukrajina]] odoslala druhú polovicu vyplneného dotazníka pre vstup do [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odoslala druhú časť dotazníka pre vstup do Únie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905858/ukrajina-odoslala-druha-cast-dotaznika-pre-vstup-do-unie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Stalo sa tak symbolicky na [[Deň Európy]]. Formulár dotazníka do [[Kyjev]]a priniesla osobne [[Predseda Európskej komisie|predsedníčka Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] [[8. apríl]]a potom, ako Ukrajina [[28. február]]a oficiálne požiadala o vstup do EÚ.<ref name= “prihlaska EU“ /> Dotazník slúži na vyhodnotenie politických a hospodárskych prístupových kritérií. Šéfka eurokomisie vyhlásila, že [[Európska komisia]] žiadosť posúdi a bude sa usilovať predložiť svoju odpoveď v júni. V prípade kladného stanoviska a súhlasu všetkých [[Členovia Európskej únie|členských štátov EÚ]] Ukrajina oficiálne získa štatút kandidátskej krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = EÚ odpovie na ukrajinskú žiadosť o členstvo v júni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905541/eu-odpovie-na-ukrajinsku-ziadost-o-clenstvo-v-juni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Ukrajinu následne čaká zdĺhavý proces prístupových rokovaní a plnenia škály kritérií, Kyjev však v danej situácii za životne dôležitú pokladá už aj záruku miestenky v EÚ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina chce záruku miestenky v EÚ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22908355/ukrajina-chce-zaruku-miestenky-v-eu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Vo [[Varšava|Varšave]] chcel ruský veľvyslanec v Poľku Sergej Andrejev položiť veniec k pomníku [[Sovietska armáda|sovietskych vojakov]]. Tam ho však čakala skupina demonštrantov proti vojne na Ukrajine, ktorá mu v tom zabránila. Prinesený veniec mu vytrhli a zničili, [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] s pokrikmi „''fašista''“ a „''vrah''“ poliali červenou farbou. Od fyzického napadnutia ho uchránila ochranka a neskôr privolaná [[polícia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ruského veľvyslanca obliali vo Varšave červenou farbou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905562/polsko-rusko-velvyslanec.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ruského ambasadora v Polsku polili rudou barvou. Fašista, křičeli demonstranti | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-invaze-valka-polsko-ukrajina-velvylsanec-sergej-andrejev.A220509_125143_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> [[Súbor: Shestovytsia after battle, 19 April 2022 (03).jpg | thumb | alt= Pyrotechnik so svojím psom vyhľadávajú a zneškod§ujú nevybuchnutú leteckú bombu | Pes Patron s pyrotechnikom čistia oblasť od nevybuchnutej munície v Charkovskej oblasti]] [[Súbor: Explosive ordnance disposal in Chernihiv Oblast, 30 April 2022.webm | thumb | alt= Video z vyhľadávania a zneškodňovania nevybuchnutej munície | Pes Patron pomáha pri odmínovaní oslobodených území]] * Ukrajinský prezident udeľoval vojenské vyznamenania. Medailou ocenil aj pyrotechnika Mychajla Iljeva aj s jeho psom ''Patronom'', ktorý od začiatku ruskej invázie pomohol nájsť vyše dvestotridsať [[Mína (výbušná nálož)|mín]] a ďalšiu nevybuchnutú [[Munícia|muníciu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj ocenil medailou psa, ktorý pomohol nájsť dvesto mín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905073/zelenskyj-ocenil-medailou-psa-ktory-pomohol-najst-dvesto-min | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> === Týždeň od 9. do 15. mája 2022 === * Situácia na Ukrajine sa pozvoľna zmenila, mobilná fáza vojny sa definitívne skončila. Konflikt sa preklopil do novej a dlhej fázy, takzvanej opotrebovacej vojny s fakticky stabilnou frontovou líniou, kedy rozhoduje schopnosť starostlivo plánovať svoje zdroje, dlhodobo nahrádzať zničenú techniku a dopĺňať živé sily.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko prišlo pri útoku na most o prápor aj obrnené vozidlá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909886/ukrajinsky-spravodaj-rusko-prislo-pri-utoku-na-most-o-prapor-aj-obrnene-vozidla.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Reznikov: Rýchly koniec vojny s Ruskom nie je v dohľade | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910119/reznikov-rychly-koniec-vojny-s-ruskom-nie-je-v-dohlade | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Podľa britského ministerstva obrany Rusko pravdepodobne prišlo už o tretinu svojich pozemných síl zapojených do ofenzívy. Za uplynulé týždne sa pritom ruskej armáde nepodarilo dosiahnuť výraznejšie územné zisky a zápasí s vysokou mierou opotrebovania.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina oslavuje Eurovíziu, Rusko poslalo chemický pozdrav | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22910910/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-eurovizia-zelenskyj-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-15 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Briti neočakávajú zrýchlenie ruského postupu na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910647/briti-neocakavaju-zrychlenie-ruskeho-postupu-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Na východe Ukrajiny pokračovala ruská ofenzíva, agresor sa snažil preraziť ukrajinskú obranu. Pokračovali aj raketové útoky po celej Ukrajine.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“ /> Ruské sily sa tiež zameriavali na ničenie letísk a odstavenie ukrajinského letectva vrátane dronov.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> Zničili jeden protivzdušný obranný systém S-300 v Charkovskom regióne a [[radar]]ovú stanicu kúsok od Odesy.<ref name=“UA-spravodaj-12-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fínsko chce do NATO a Rusi znovu spomínajú jadrovú vojnu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22908791/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-finsko-nato-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> :Ruská armáda pri meste Izjum síce pomaly, ale postupovala s cieľom dostať do obkľúčenia mestá Severodoneck a Lysyčansk. Postup spomaľovala aj rieka Siverskyj Donec, kde ukrajinská armáda úspešne ničila [[Pontónový most|pontónové mosty]] nepriateľa.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Tri správy ukazujú, že sa Rusom darí menej, ako by chceli | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22907884/ukrajinsky-spravodaj-tri-spravy-ukazuju-ze-sa-rusom-dari-menej-ako-by-chceli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-11 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové posilují ochranu hranic, Ukrajinci je deptají ničením pontonových mostů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-rusko-boje-donbas-azovstal-bilohorivka.A220513_070839_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Celkovo bolo zničených sedemdesiat kusov bojovej techniky, pričom časť vlastného vybavenia zničila aj samotná ruská armáda, aby sa nedostalo do rúk ukrajinských jednotiek.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> * Nová fáza invázie sa nevyvíjala podľa ruských predstáv ani severovýchodne od Charkova. Ukrajincom sa tu podarilo na viacerých miestach zatlačiť Rusov až k štátnej hranici. Ruská armáda pritom pri ústupe za sebou ničila mosty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kyjev tvrdí, že Rusi ničia mosty v snahe zabrániť protiútokom | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904136/kyjev-tvrdi-ze-rusi-nicia-mosty-v-snahe-zabranit-protiutokom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci u Charkova dosáhli ruských hranic. Rusko ostřeluje Doněckou oblast | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-ukrajinske-jednotky-vytlacily-ruske-sily-dosahly-hranic.A220516_064528_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Samotný Charkov už fakticky prestal byť frontovým mestom, nakoľko sa dostal mimo dosah dostrelu nepriateľských pozemných síl.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> Toto druhé najväčšie mesto Ukrajiny bolo pritom Rusmi považované za ľahký cieľ, keďže leží blízko hraníc a prevláda tu ruskojazyčné obyvateľstvo. Nedobytie Charkova sa pre Vladimíra Putina stalo druhou výraznou prehrou po tom, čo sa ruské jednotky museli stiahnuť z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Po Kyjeve prehrávajú Rusi ďalší veľký boj, Ukrajina ich vytláča k hraniciam | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909824/ukrajina-vojna-rusko-charkov-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Rusi pokračovali v bombardovaní komplexu oceliarne Azovstaľ v Mariupoli, kde vzdorovali poslední obrancovia.<ref name=“UA-spravodaj-12-5“ />. Po úspešnej evakuácii civilistov v uplynulom týždni ďalšie rokovania o evakuácii a výmene aspoň ťažko zranených bojovníkov zamrzli. Loď na evakuáciu ponúklo začiatkom mája aj [[Turecko]], pričom sa zaručovalo, že evakuovaní vojaci by až do skončenia vojny do ďalších bojov nezasiahli. Ruskí predstavitelia to však odmietli a vyzvali prezidenta Ukrajiny, aby v oceliarňach vyhlásil lokálnu [[Kapitulácia |kapituláciu]].<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> Samotné mesto Mariupoľ zostalo po viac ako dvojmesačnom bombardovaní v troskách. Niektorí obyvatelia, ktorí zostali v meste, pristúpili na spoluprácu s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“ /> * Podľa britského ministerstva obrany sa ruskej armáde začala míňať presne navádzaná munícia, čo viedlo k čoraz častejšiemu využívaniu nepresných rakiet a bômb. Takýto spôsob ostreľovania však pôsobí oveľa ničivejšie voči civilným cieľom.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusku sa míňa presne navádzaná munícia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905156/rusku-sa-mina-presne-navadzana-municia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Ukrajinské zdroje informovali, že zničili už dva najmodernejšie ruské tanky [[T-90|T-90M]], ktoré ruská armáda do bojov nasadila len pred niekoľkými týždňami.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /> Na rozdiel od predošlých generácií má tento tank prakticky všetky funkcie ako moderné západné tanky. Odhaduje sa, že ruské pozemné sily disponujú iba dvadsiatimi kusmi tankov T-90M.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojna si vyberá daň na niektorých najschopnejších ruských jednotkách | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904113/vojna-si-vybera-dan-na-niektorych-najschopnejsich-ruskych-jednotkach | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pešková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské síly zničily nejnebezpečnější ruský tank, armáda jich má jen 20 | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/t-90-valka-na-ukrajine-tanky-rusko-znicene.A220505_081459_zahranicni_dape | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Po zásahu ukrajinskou strelou bola ťažko poškodená 95m dlhá loď ''Vsevolod Bobrov'', jedno z najmodernejších plavidiel ruskej [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]], ktoré bolo do činnej služby uvedené len minulý rok v auguste. Loď mierila k [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadiemu ostrovu]], kde viezla posily vrátane systému protivzdušnej obrany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hendlingerová | meno = Natálie | autor = | odkaz na autora = | titul = V Černém moři hoří další ruská loď, tvrdí Ukrajinci. Rusko mlčí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/lod-pozar-utok-cerne-more-ukrajina-rusko-valka.A220512_230338_zahranicni_hend | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Plavidlá stratené v Čiernom mori nemohlo Rusko nahrádzať, pretože prieliv [[Bospor]] zostával uzavretý pre všetky vojnové lode okrem tureckých.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruská Čiernomorská flotila je stále schopná zasahovať ukrajinské ciele | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22896157/ruska-ciernomorska-flotila-je-stale-schopna-zasahovat-ukrajinske-ciele | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] sa prostredníctvom [[telemost]]a prihovoril slovenským [[Poslanec|poslancom]]. Nešlo pritom o jeho klasický prejav, aké predtým predniesol po parlamentoch sveta, kde za účelom motivovania zákonodarcov k pomoci Ukrajine využíval rétoriku zahanbovania a výčitiek. V [[Národná rada Slovenskej republiky|slovenskom parlamente]] najmä ďakoval za poskytnutú vojenskú a humanitárnu pomoc. Pripojil aj varovanie, že sa už nesmie zopakovať [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|história roku 1968]], počas ktorého do [[Československá socialistická republika|Československa]] Moskva poslala sovietske tanky a vojaci napokon okupovali československé územie viac ako 20 rokov. Ukrajinský prezident je pri vystúpeniach v národných parlamentoch známy tým, že k ruskej invázii na Ukrajine hľadá paralely v histórii jednotlivých štátov, ktorým sa prihovára.<ref name=“UA-spravodaj-10-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fíni sú krok od NATO, pre Litvu je Rusko teroristický štát | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22906536/ukrajinsky-spravodaj-fini-su-krok-od-nato-pre-litvu-je-rusko-teroristicky-stat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> V príhovore tiež naznačil, ktorým smerom by mohla byť poskytnutá ďalšia pomoc. Spomenul najmä potrebu obranných lietadiel a vrtuľníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Nesmieme dopustiť, aby sa zopakoval rok 1968. Top výroky z príhovoru Zelenského | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22906324/zelenskyj-narodna-rada-prihovor-najdolezitejsie-body.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> :Zelenského príhovor odignorovala značná časť poslancov slovenského parlamentu. V sále neboli členovia hnutia [[REPUBLIKA|Republika]], väčšina poslancov [[SMER – sociálna demokracia|Smeru]] a niektorí nezaradení poslanci. Chýbali aj minister hospodárstva [[Richard Sulík]] zo [[SaS]] a minister práce [[Milan Krajniak]] zo [[Sme rodina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Keď Zelenskyj rečnil, Fico, Sulík aj Čaputová mali iný program | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22906640/zelenskyj-volodymyr-slovensko-bratislava-prihovor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Predseda Smeru [[Robert Fico]] už vopred slovami „''Nebudem počúvať človeka, ktorý klame na dennej báze''" avizoval, že na videohovore nebude prítomný.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že je pripravený rokovať s Vladimirom Putinom. Zároveň naznačil predstavu budúceho usporiadania obsadených území. „''Chcem hovoriť len s ním, bez nejakých prostredníkov. Krym ako súčasť Ruska neuznám. Nech má autonómiu, svoj parlament, ale v rámci Ukrajiny''.“<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> * Na Ukrajine sa začali prvé [[Súd|súdne]] procesy so zajatými ruskými vojakmi obvinených z [[Vražda|vrážd]] civilistov. Prvým súdeným bol Vadim Šišimarin, iba 21-ročný ruský tankista, ktorý 28. februára pri ústupe zastrelil neozbrojeného civilistu v regióne Sumy. Dôvodom vraždy mala byť obava, že ho muž nahlási ukrajinskej armáde. Za skutok mu hrozilo 10 až 15 rokov väzenia alebo doživotie.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine sa začal prvý súd s ruským vojakom obvineným z vojnového zločinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909532/na-ukrajine-sa-zacal-prvy-sud-s-ruskym-vojakom-obvinenym-z-vojnoveho-zlocinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Obvinený súhlasil s tým, že pristúpi k dohode o vine a treste, v rámci ktorej sa priznal k porušeniu vojnového práva a zvyklostí vedenia vojny.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> [[Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)|Prokuratúra]] v [[Kyjev]]e aktuálne eviduje viac ako 11-tisíc možných [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]],<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> pričom pri ich dokumentovaní pomáhajú aj nezávislé medzinárodné expertné tímy, medzi inými aj zo Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jakubčo | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slováci im berú DNA, môžu tak nájsť zločincov. Telá ruských vojakov nik nechce | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22900888/rusko-vojaci-ukrajina-vojna-tela-buca-irpin-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posledný príbeh ruského vojaka (reportáž z Ukrajiny) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RK7mD8F/posledny-pribeh-ruskeho-vojaka-reportaz-z-ukrajiny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Vlastné vyšetrovanie možných vojnových zločinov zahájil aj [[Medzinárodný trestný súd]] v [[Haag]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Začal soud s Rusem obviněným ze zabití civilisty. První od začátku invaze | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/soud-kyjev-ukrajina-vojak-zabiti-civilista.A220513_120315_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> [[Súbor: Russian flechettes in Sumy Oblast, 30 May 2022 (1).jpg| thumb | alt= Kovové fragmenty v tvare šípok na dlani človeka | Kovové šípky rozptýlené pri explózii šípkovej munície]] * Podľa správy vydanej mimovládnou organizáciou [[Human Rights Watch]] obe strany vojnového konfliktu používali zakázanú [[Kazetová munícia|kazetovú muníciu]]. Tento typ striel sa vo vzduchu rozpadne na množstvo menších kusov „submunície“, ktorá pri prvom náraze nemusí explodovať. V takom prípade môže fungovať ako nášľapná [[Mína (výbušná nálož)|mína]]. Rusko malo opakovane použiť najmenej šesť typov kazetovej munície aj pri útokoch na obytné domy, nemocnice a školy, pričom zdokumentované sú stovky prípadov.<ref name=“UA-spravodaj-14-6“ /> Ukrajinské jednotky mali preukázateľne nasadiť tento typ munície aspoň raz. Ani jedna zo strán konfliktu použitie takejto munície nepoprela, zároveň však nefigurujú v medzinárodnom dohovore o zákaze kazetovej munície podpísanom v roku 2008.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zakázanú kazetovú muníciu používajú armády Ruska aj Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22908393/zakazanu-kazetovu-municiu-pouzivaju-armady-ruska-aj-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> : Ruská armáda preukázateľne použila v zastavaných civilných oblastiach aj šípkovú muníciu. Takáto strela exploduje ešte pred dopadom, pričom sa z nej do širokého okolia rozletí až 9000 kovových elementov v tvare šípok dlhých 3-4 [[Centimeter|cm]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Smrtící kovový déšť. Rusové na Ukrajině použili šipkovou munici, líčí koroneři | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-invaze-buca-zverstva-valecne-zlociny-civiliste-sipkova-munice-kazetova-bomba-pa.A220425_111803_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-05-25 }}</ref> === Týždeň od 16. do 22. mája 2022 === [[Súbor: Кадры сдачи последних боевиков Азова с Азовстали 006.png| thumb | alt= Obrancovia Azovstaľu sa vzdávajú ruským vojskám | Osobná prehliadka zajatých bojovníkov z Azovstaľu]] * Skončilo sa 82 dní dlhé obliehanie prístavného mesta [[Mariupoľ]], keď ukrajinský generálny štáb v pondelok oznámil, že ukrajinskí vojaci v Mariupoli naplnili svoju bojovú misiu a nariadil obrancom poslednej bašty ukrajinského odporu, tamojšieho metalurgického komplexu Azovstaľ, aby prestali klásť odpor ruským útokom a zachránili si tak svoje životy.<ref name=“UA-spravodaj-20-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko zažíva jednu z najväčších migračných vĺn od boľševickej revolúcie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916235/ukrajinsky-spravodaj-gazprom-odstrihava-finov-od-ruskeho-plynu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> V priebehu týždňa sa ruským silám postupne vzdali všetci vojaci, pričom v oceliarňach sa skrývali príslušníci pluku Azov, národnej gardy, námornej pechoty, pohraničníkov, polície, teritoriálnej obrany a dobrovoľníci. Medzi prvými zajatými boli desiatky zranených, aj ťažko.<ref name=“idnes mariupol“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Začala evakuace obránců Azovstalu, míří na Rusy okupovaná území | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/azovstal-ukrajina-obranci-evakuace-donecka-lidova-republika.A220516_235201_zahranicni_akp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-18-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Výmenu vojakov z Azovstaľu môže Rusko zablokovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22914115/ukrajinsky-spravodaj-vymenu-vojakov-z-azovstalu-moze-rusko-zablokovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Ako poslední zložili v piatok zbrane vojaci pluku Azov a to až po priamom rozkaze z centrálneho veliteľstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = AFP | odkaz na autora = | titul = Kyjev nariadil zostávajúcim ukrajinským jednotkám v oceliarňach Azovstaľ zastaviť boje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916127/kyjev-nariadil-zostavajucim-ukrajinskym-jednotkam-v-oceliarnach-azovstal-zastavit-boje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Tento pluk, ktorý vznikol z [[Športový chuligán|futbalových chuligánov]], no postupne prešiel očistou od radikálov a otvorených neonacistov, v roku 2014 vytlačil z mesta proruských separatistov a uchránil tak kľúčový ukrajinský prístav pred okupáciou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Poručík Azova: Rokovať s ruskými zvermi nemá zmysel, ukázali sme, ako sa im postaviť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905495/rusko-ukrajina-vojna-prapor-azov-mariupol-azovstal.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Ruské velenie následne oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňami, pričom bolo celkovo zajatých viac ako 2000 ukrajinských bojovníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Rusko oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňou Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916506/rusko-oznamilo-ze-prevzalo-kontrolu-nad-oceliarnou-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vyše 1900 ukrajinských vojakov z Azovstaľu sa už vzdalo, tvrdí Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916015/vyse-1900-ukrajinskych-vojakov-z-azovstalu-sa-uz-vzdalo-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Rusko týmto získalo pod svoju kontrolou celé mesto, v ktorom pred vojnou žilo takmer pol milióna obyvateľov. Viac ako 200 tisíc z nich však pred vojnou ušlo, ďalšie desaťtisíce obyvateľov následkom bojov zomreli. Len v troskách divadla zasiahnutého raketou zahynulo okolo 600 civilistov. Celé mesto zostalo ležať v troskách, poškodená alebo zničená bola väčšina budov a ciest, v meste sa bude musieť nanovo vybudovať plynofikácia a ďalšie siete nevyhnutné pre jeho obývateľnosť. Podľa mestskej správy obnova potrvá prinajmenšom dva roky za predpokladu, že Rusi na to budú mať potrebné zdroje a kvalifikované sily.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi Mariupoľ neobnovia, nemajú na to | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22917567/rusko-ukrajina-spravodaj-zelenskyj-zelenska-putin-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-22 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Boj o Azovstaľ sa skončil. Po Mariupoli môže Rusko posilniť ofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22912580/azovstal-mariupol-ukrajina-vojna-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> V dôsledku ostreľovania [[priemysel]]ného komplexu Azovstaľ mohlo dôjsť aj k vážnym ekologickým škodám, mohli byť totiž poškodené obrovské zásobníky koncentrovaného roztoku [[sírovodík]]a.<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-05-22.jpg| thumb | alt= | Prehľadná mapka Rusmi kontrolovaných území]] : Strata Mariupoľa bola pre [[Ukrajina|Ukrajinu]] prvou väčšou porážkou tejto invázie. Naopak pre [[Rusko]] ide o kľúčové víťazstvo v snahe vytvoriť pozemný koridor medzi anektovaným [[Krym (republika)|Krymom]], okupovanými územiami vo východnej časti Ukrajiny a štátnym územím Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rokovania zamrzli, Rusi dosiahli na juhu víťazstvo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22912866/ukrajinsky-spravodaj-rusi-dosiahli-na-juhu-vitazstvo.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Zmyslom dlhého vzdorovania presile agresora bolo viazanie významného počtu ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť inde.<ref name=“UA-spravodaj-16-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusom došli rezervy, Fíni aj Švédi chystajú prihlášky do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22911724/ukrajinsky-spravodaj-rusom-dosli-rezervy-fini-aj-svedi-chystaju-prihlasky-do-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Ukrajinské velenie vďaka tomu získalo kriticky dôležitý čas na vytvorenie rezerv, preskupenie síl, výcvik ďalšieho personálu a prísun množstva zbraní od zahraničných partnerov. Obrancovia Mariupoľa tak nepriamo pomohli odraziť útoky na Kyjev a zastaviť postup v Záporožskej a Doneckej oblasti. Plnením úloh stanovených centrálnym velením na seba naviazali až 17 práporových taktických skupín nepriateľa, čo predstavovalo až 20 000 ľudí. Podľa údajov ukrajinského ministerstva obrany až 10% všetkých ruských strát bolo zaznamenaných v Mariupoli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform,TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský minister ocenil zásluhy obrancov Mariupoľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22912531/ukrajinsky-minister-ocenil-zasluhy-obrancov-mariupola | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref name=“idnes mariupol“ /> * Ukrajina deklarovala záujem vymeniť zajatých vojakov z Azovstaľu za ruských vojenských zajatcov, ruská [[Štátna duma]] však k takémuto postupu namietala. Prikláňala sa skôr k názoru, že najmä zajatci z pluku Azov musia čeliť súdnemu tribunálu, pričom sa hovorilo aj o treste smrti. Ruskí predstavitelia a štátne médiá sa totiž dlhodobo snažili vykresľovať bojovníkov z Azovstaľu ako neonacistov a zločincov, boj s ktorými udávali za hlavné poslanie celej vojenskej operácie na Ukrajine.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Osud ukrajinských vojakov z oceliarne Azovstaľ vzbudzuje obavy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22917258/osud-ukrajinskych-vojakov-z-oceliarne-azovstal-vzbudzuje-obavy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský parlament rokuje o zákaze výmeny ukrajinských vojakov z pluku Azov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22912681/rusky-parlament-rokuje-o-zakaze-vymeny-ukrajinskych-vojakov-z-pluku-azov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> * Americký Inštitút pre štúdium vojny skonštatoval, že Rusko sa pomaly vzdalo cieľa na rozsiahle obkľúčenie ukrajinských jednotiek od [[Doneck]]a až po Izjum. Obkľúčenie ukrajinskej armády na Donbase totiž zlyhávalo a aj prognóza vývoja do ďalších týždňov nenasvedčovala obratu situácie. Ukrajinská armáda začala v Izjume s protiofenzívou a postupovala aj na mesto Lyman, ktoré je dôležitým železničným uzlom. Novým cieľom agresora sa preto stalo postupné dobytie zvyšku Luhanskej oblasti. Situácia bola zložitá aj pre Ukrajinu, no plánovanie a dodávky zbraní zo zahraničia jej prinášali náskok.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zničené mosty a hlúpe vedenie brzdia ruský postup na Donbase | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22911892/ukrajina-vojna-rusko-luhansk-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Podľa šéfa charkivskej regionálnej vojenskej správy ukrajinská armáda začala protiofenzívu v Izjume | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910384/podla-sefa-charkivskej-regionalnej-vojenskej-spravy-ukrajinska-armada-zacala-protiofenzivu-v-izjume | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Po páde Mariupoľa sa ruské ozbrojené sily zamerali najmä na Donbas. Svoje sily sústreďovali najmä v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]], kde sa snažili zničiť ukrajinské opevnené pozície delostreleckými a leteckými útokmi. Výraznejší pokrok však nedosiahli.<ref name=“UA-spravodaj-16-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-19-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fíni nechcú základne NATO, ruskí velitelia končia vo funkciách | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22915133/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-19 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Pomalý postup svojich vojsk Rusko vynahradzovalo zosilnením ostreľovania.<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> * Rusko nedosiahlo zásadné zisky ani v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Mestá [[Severodoneck]] a [[Lysyčansk]] a ich okolie zahŕňajúce niekoľko obcí, dovedna asi desatina Luhanskej oblasti, zostávali aj naďalej pod kontrolou ukrajinských síl.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> Agresor sa v snahe zabrať aj tieto územia sústredil na obsadenie cesty spájajúcej tieto mestá so zvyškom Ukrajiny s vidinou ich úplného obkľúčenia,<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> pričom zničil aj most medzi nimi.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> * V [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]] sa stupňovali protiútoky ukrajinskej armády. Aj keď bitka o [[Charkov]] sa už podľa ukrajinských úradov skončila, ruská armáda sa snažila udržať svoje pozície v snahe zabrániť ukrajinským jednotkám dostať sa na dostrel k ruskému mestu [[Belgorod]], kľúčovému logistickému uzlu ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> * Viaceré miesta v [[Černihivská oblasť|Černihivskej]] a [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]] čelili rozsiahlym útokom delostrelectvom a mínometmi, ruské strely zasiahli [[Dnepropetrovská oblasť|Dnepropetrovskú]] aj [[Ľvovská oblasť|Ľvovskú oblasť]], tu sa však väčšinu prichádzajúcich rakiet podarilo zostreliť.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> * V Rusmi okupovanom meste [[Enerhodar]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] bol zaznamenaný útok ukrajinského odboja nástražným výbušným zariadením. Zranenia utrpel okupantmi dosadený šéf správy mesta a členovia jeho ochranky.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> * Na cestách vedúcich z obsadenej Chersonskej oblasti okupanti kládli míny s cieľom zabránili civilistom v úteku na územia kontrolované ukrajinskými úradmi.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> [[Súbor: Suomen ja Ruotsin suurlähettiläät jättävät kiinnostuksenosoituksensa Natoon liittymisestä - 52082038874.jpg| thumb | alt= Zástpcovia národov s prihláškami v rukách pózuú fotografom v spoločnosti generálneho tejomníka | Zástupcovia Švédska a Fínska odovzdali generálnemu tajomníkovi [[NATO]] prihlášky na členstvo v Aliancii]] * [[Švédsko]] a [[Fínsko]] v stredu podniklo kľúčový krok na ceste k členstvu v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]], keď v [[Brusel]]i spoločne odovzdali do rúk jej [[Generálny tajomník NATO|generálneho tajomníka]] žiadosti o prijatie. Ich prijatie musia schváliť zástupcovia všetkých členských krajín a toto následne [[Ratifikácia|ratifikovať]] ich parlamenty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kotoučová | meno2 = Ditta | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Švédsko a Finsko podaly v centrále NATO žádost o vstup do Aliance | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/svedsko-finsko-nato-severoatlanticka-aliance-vstup-zadost-jens-stoltenberg-turecko.A220518_081154_zahranicni_tbr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> [[Turecko|Turecký]] prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]] už skôr uviedol, že členstvo týchto krajín podporí len po splnení špecifických podmienok. Problém mal najmä z vlastných vnútropolitických dôvodov. Do oboch krajín totiž často utekali opoziční členovia [[Kurdi|kurdských]] organizácií ako je [[Strana kurdských pracujúcich]] či Revolučný front ľudového oslobodenia, ktoré Turecko považuje za teroristické organizácie.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Turecko je ochotné diskutovať o vstupe Fínska a Švédska do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910519/turecko-je-ochotne-diskutovat-o-vstupe-finska-a-svedska-do-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Fínsko aj Švédsko zároveň vyhlásilo, že nechcú na svojom území teraz ani po získaní členstva povoliť rozmiestňovanie jadrových zbraní ani budovanie vojenských základní NATO.<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> Hlava ruskej diplomacie [[Sergej Lavrov]] povedal, že vstup týchto krajín do NATO prakticky žiadnu zmenu neprinesie,<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> no ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] v tejto súvislosti vyhlásil, že [[Rusko]] vytvorí nové základne na západe svojho územia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V reakcii na expanziu NATO vytvoríme nové základe na západe Ruska, uviedol Šojgu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916058/v-reakcii-na-expanziu-nato-vytvorime-nove-zaklade-na-zapade-ruska-uviedol-sojgu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> * Podľa zistení britského ministerstva obrany Rusko v uplynulých týždňoch prepustilo niekoľko vysokopostavených vojenských veliteľov. Funkcie boli okrem iných zbavení veliteľ Čiernomorskej flotily viceadmirál Igor Osipov pravdepodobne za stratu krížnika Moskva, či generálporučík Sergej Kisel, veliteľ elitnej 1. gardovej tankovej armády, pre neúspešný pokus o dobytie Charkova.<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> * Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak potvrdil, že mierové rokovania s Ruskom sa zastavili, nakoľko Rusko podľa neho neprejavilo žiadne porozumenie pre aktuálnu situáciu na Ukrajine. Vyhlásil, že rokovania slúžili Moskve len ako propaganda voči vlastnému národu, pričom reálne riešenie konfliktu nehľadali.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> === Týždeň od 23. do 29. mája 2022 (Štvrťrok trvania invázie) === * Tri mesiace trvania [[Invázia (vojenstvo)|Invázie]] nepriniesli Rusom podľa vyjadrenia britskej vojenskej spravodajskej služby očakávané zisky, naproti tomu zaznamenali straty porovnateľné s 9 rokov trvajúcimi [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|bojmi v Afganistane]]. Príčinu prisudzovali nevhodnej [[Vojenská taktika|taktike]], obmedzenej vzdušnej podpore, slabej flexibilite velenia či opakovaniu predošlých chýb.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko číta Orwella opačne ako zvyšok sveta. Vidí úpadok liberalizmu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918687/ukrajina-spravodaj-rusko-vojna-orwell-1984.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ruská armáda vzdala snahu o rozsiahle obkľúčenie ukrajinských obrancov na [[Donbas (euroregión)|Donbase]], úplne zastavili svoj postup v smere na [[Sloviansk]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda sa vzdala snahy o široké obkľúčenie ukrajinskej obrany na východe | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920196/ruska-armada-sa-vzdala-sa-snahy-o-siroke-obklucenie-ukrajinskej-obrany-v-doneckej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Namiesto toho sa zamerala na obkľúčenie menších časti ukrajinských jednotiek s cieľom dosiahnuť síce menšie, ale istejšie územné zisky.<ref name=“UA-spravodaj-25-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nechcem už počuť o Putinovej tvári, odkázala šéfka europarlametu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22920561/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-davos-putin-heger.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Boje o Donbas vyhrajú staré zbrane. Rusi majú veľké straty, no poučili sa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22922247/ukrajina-donbas-severodoneck-zbrane-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Rusové se zakopávají. Začíná třetí, dlouhodobá fáze války na Ukrajině | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-zakopova-valka-treti-faze-severodoneck-slovjansk.A220523_081520_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Za týmto účelom ruská armáda spolu so separatistickými bojovníkmi zhromažďovala sily na lokálne útoky smerujúce k obkľúčeniu ukrajinských jednotiek v okolí [[Severodoneck]]a a Lysyčanska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boje sa priblížili ku kľúčovému mestu Severodoneck | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920589/boje-sa-priblizili-ku-klucovemu-mestu-severodoneck | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-24-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: V troskách jedinej budovy v Mariupoli našli takmer dvesto tiel | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22919372/ukrajinsky-spravodaj-civilistov-z-obliehaneho-severodonecka-nedokazu-evakuovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-24 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Samotné mesto Severodoneck bolo pod neustálou mohutnou paľbou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Situácia v Luhanskej oblasti sa zhoršuje, Rusi zintenzívňujú útoky na Severodoneck | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22919918/situacia-v-luhanskej-oblasti-sa-zhorsuje-rusi-zintenzivnuju-utoky-na-severodoneck | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> očakávalo sa jeho úplné zničenie. Len takouto cestou úplného ničenia dokázal agresor postupovať, aj to len o stovky metrov, nanajvýš jednotky kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi sa začínajú zakopávať, boli pripravení iba na krátku vojnu. Zlyháva aj ofenzíva v Donbase? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918107/rusko-donbas-ukrajina-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> [[Evakuácia|Evakuačné]] trasy z mesta boli prerušené, pričom tam podľa odhadov zostalo či uviazlo asi pätnásťtisíc obyvateľov.<ref name=“UA-spravodaj-24-5“ /> Boli zaznamenané prípravy na útok aj na mesto [[Sloviansk]], čiastočne chránené prírodnou prekážkou v podobe rieky Siverskyj Donec.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> Ukrajinská armáda priznala stratu mesta Lyman.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko si v Donbase pripisuje zisky, Naď prirovnal Putina k Hitlerovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22922579/ukrajinsky-spravodaj-rusko-si-v-donbase-pripisuje-zisky-nad-prirovnal-putina-k-hitlerovi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * V [[Azovské more|Azovskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]] pokračovalo ruské námorníctvo v blokovaní plavby všetkých civilných lodí. Zablokované boli tiež [[prístav]]y, čo bránilo vývozu ukrajinského [[Obilniny|obilia]]. Toto konanie nastoľovalo obavy z možného vyvolania svetovej [[Potravina|potravinovej]] krízy.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /> * Rusi tiež posilňovali jednotky, aby mohli obnoviť útok v smere na [[Záporožie]], objavili sa aj [[Raketa (zbraň)|raketové]] útoky na toto mesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ruské rakety zasiahli Záporožie, zomrel jeden človek | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920119/ruske-rakety-zasiahli-zaporozie-zomrel-jeden-clovek | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ruská armáda začala s budovaním tretej obrannej línie za [[Front (vojna)|frontovou]] čiarou v [[Chersonská oblasť|Chersonskej]] a [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]], čo naznačovalo jej zámer nepokračovať v snahe získavať ďalšie územia, ale pevnejšie sa usadiť v už zabratých oblastiach.<ref name=“UA-spravodaj-26-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Školáci v Mariupoli prídu o prázdniny, aby sa pripravili na ruské osnovy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22921518/ukrajinsky-spravodaj-skolaci-v-mariupoli-pridu-o-prazdniny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové se zakopávají na jihu Ukrajiny, budují tři linie obrany | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-cherson-ukrajina-obranna-linie-invaze-valka-boje-krym.A220526_110436_zahranicni_remy | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ukrajinská civilná [[Spravodajská služba#Rozviedka a kontrarozviedka|kontrarozviedka]] uviedla, že ruská armáda vo veľkej miere využívala platených informátorov na identifikáciu strategicky dôležitých cieľov pre svoje [[delostrelectvo]] alebo na vyhodnotenie úspešnosti jeho útokov. Medzi podozrivými boli prevažne ruskí občania, ktorí prišli na Donbas ešte pred vojnou a začlenili sa medzi miestnych. Informácie mali poskytovať ruskej strane za peňažnú odmenu vo výške 500 [[Ukrajinská hrivna |hrivien]].<ref name=“UA-spravodaj-26-5“ /> * Podľa velenia ukrajinskej armády bieloruská armáda naďalej posilňovala sily na svojich hraniciach s Ukrajinou. Pretrvávala tak hrozba raketových útokov na vojenskú aj civilnú infraštruktúru z [[Bielorusko|bieloruského územia]].<ref name=“UA-spravodaj-25-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Rusové mění taktiku. Ubylo přesných raket, více využívají letectvo | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-invaze-letadla-donbas.A220525_081202_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] priznal, že jeho armáda každý deň vojny strácala 50 až 100 príslušníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Nelze dovolit mužům odjet ze země, denně umírá v bojích až 100 lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-volodymyr-zelenskyj-zruseni-zakazu-odjezdu-muzu-nouzovy-stav-zakaz-symbolu.A220522_190444_zahranicni_dape | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-22 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Sto zabitých denne? Mŕtvych vojakov taja Ukrajina aj Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932768/ukrajina-rusko-vojna-obete-vojaci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Dokopy by to znamenalo, že za štvrť roka trvania invázie prišla o 4500 až 9000 [[vojak]]ov. K rovnakému dátumu Ukrajina deklarovala elimináciu viac ako 29000 vojakov ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> [[Súbor: Шишимарін2.jpg | thumb | alt= Odsúdený tankista Šišimarin v súdnej miestnosti so sklonenou hlavou počúva svoju tlmočníčku | Odsúdený tankista Vadim Šišimarin a jeho tlmočníčka v súdnej miestnosti]] * Za [[vojnový zločin]] bol na Ukrajine odsúdený prvý ruský vojak, tankista Vadim Šišimarin. Súd mu vymeral [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotný trest]] za vraždu 62 ročného civilistu Olexandra Šelipova v Čupachivke. Odsúdený vojak sa k zastreleniu muža idúceho na bicykli priznal,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vojak sa priznal k zabitiu civilistu, jeho obhajca aj tak žiada oslobodenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916123/rusky-vojak-sa-priznal-k-zabitiu-civilistu-jeho-obhajca-aj-tak-ziada-oslobodenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> pričom ako [[Motív trestného činu|motív]] uviedol obavu z udania jeho a jeho druhov utekajúcich na ukradnutom aute ukrajinským úradom. Ďalej vypovedal, že svoj čin ľutuje a že konal na priamy rozkaz nadriadeného.<ref name=“UA-spravodaj-20-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruského vojaka odsúdili za zabitie civilistu na doživotie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918243/ruskeho-vojaka-odsudili-za-zabitie-civilistu-na-dozivotie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Netíková | meno = Magdaléna | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = První Rus souzený za válečné zločiny na Ukrajině dostal doživotí, zabil civilistu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusky-vojak-vadim-sisimarin-soud-rozsudek-valecny-zlocin.A220523_080633_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> : Ďalší dvaja ruskí vojaci boli odsúdení koncom mája. Trest im bol vymeraný za porušenie vojnového práva vystrelením rakety Grad na civilné ciele v [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]]. [[Súd]]y sa zaoberali aj niekoľkými ďalšími prípadmi, pričom ukrajinská [[prokuratúra]] vyšetrovala celkovo asi 16 000 prípadov vojnových zločinov vrátanie radovania a [[Znásilnenie|znásilnení]].<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské úrady postúpili súdu ďalších osem prípadov vojnových zločinov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932514/ukrajinske-urady-postupili-sudu-dalsich-osem-pripadov-vojnovych-zlocinov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * [[Vladimír Putin]] podpísal [[dekrét]] zjednodušujúci udeľovanie ruských [[Štátne občianstvo |občianstiev]] ľuďom žijúcim na okupovaných územiach v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rozšíril tak program, podľa ktorého [[Ruská federácia]] udeľovala [[Občianstvo|občianstva]] obyvateľom samozvaných separatistických republík. Podľa tohto dekrétu už žiadatelia o pridelenie občianstva nemuseli žiť na ruskom území, ani dokazovať, že majú vlastné prostriedky ani že prešli skúškou z ruštiny. Takéto konanie ruských úradov označilo vedenie Ukrajiny za akt prechodu z [[Vojenská okupácia|okupácie]] na [[Anexia|anexiu]] svojho územia.<ref name=“UA-spravodaj-25-5“ /> * Do miestnych úradov v dobytom [[Mariupoľ|Mariupole]] okupanti dosadili svojich [[kolaborant]]ov. V meste zostalo približne 100 tisíc civilistov. Po bojoch skončilo až 90% z pôvodných obytných kapacít neobývateľných, nefungovali dodávky vody a energií, [[Inžinierska stavba|inžinierske siete]] boli zničené. Miestne úrady nútili obyvateľov pracovať na odpratávaní trosiek,<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /> školákom zrušili letné prázdniny s tým, že počas leta sa pripravia na ruské školské osnovy a naučia nový vyučovací jazyk – [[Ruština|ruštinu]].<ref name=“UA-spravodaj-26-5“ /> Okupanti po celom zabratom území intenzívne šírili svoju [[Propaganda|propagandu]], [[internet]]ovú sieť prepojili na ruské [[server]]y a nútili obyvateľov prijať ruské reálie, ako napr. služby mobilných operátorov, televízne vysielanie a pod.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-29-5“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Litovčania sa Kyjevu vyzbierali na bayraktar | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22923619/ukrajinsky-spravodaj-litovcania-sa-kyjevu-vyzbierali-na-bayraktar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> V [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] začali so zavádzaním [[Ruský rubeľ|rubľa]], prechody na územia kontrolované Ukrajinou úplne uzavreli pre všetkých obyvateľov, cesta z oblasti bola možná len cez [[Krym (republika)|Krym]] alebo [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]].<ref name=“UA-spravodaj-29-5“ /> [[Súbor: BayraktarLithuania.jpg| thumb | alt= Traja muži stoja za dronom, malým bezpilotným lietadlom | [[Bayraktar Taktik İHA|Dron Bayraktar TB2]], dar občanov Litvy Ukrajine]] * Ukrajinská armáda od začiatku invázie nakúpila a využívala viac ako 20 tureckých [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]]. Päť miliónov [[Euro|eur]] potrebných na kúpu jedného ďalšieho dronu pre Ukrajinu vyzbierali v malých sumách za tri a pol dňa tisíce bežných [[Litva|Litovčanov]] v internetovej zbierke.<ref name=“UA-spravodaj-29-5“ /> Výrobca dronu, firma Baykar, neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.<ref name=“UA-spravodaj-02-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko obsadilo pätinu Ukrajiny, rakety zasiahli západ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927640/ukrajinsky-spravodaj-rusko-obsadilo-patinu-ukrajiny-rakety-zasiahli-zapad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostane bojový dron vďaka zbierke Litovčanov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927459/ukrajina-dostane-bojovy-dron-vdaka-zbierke-litovcanov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> == Jún 2022 == === Týždeň od 30. mája do 5. júna 2022 === * '''Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo v piatok sto dní'''. Spravodajské služby a komentátori pri tejto príležitosti zhodnotili, že ruská armáda nedokázala dosiahnuť pôvodné ciele ako dobytie Kyjeva a obsadenie vládnych centier.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Sto dnů války: Ukrajina hraje o přežití, Putin spoléhá na lhostejnost světa | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-ukrajina-rusko-sto-dni-valky-putin-zelenskyj-armada-boje-taktika.A220603_104854_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Vytrvalý ukrajinský odpor a neschopnosť obsadiť letisko Hostomeľ v prvých 24 hodinách zapríčinili odrazenie ofenzívy, postupne viedli k ústupu zo severu krajiny a k sérii vojenských zlyhaní. Napriek taktickým úspechom na Donbase Rusko nič zo svojich pôvodného strategických plánov nedosiahlo. Ruskí vojaci zostali demoralizovaní, pretože velenie odkladalo rotáciu z bojov aj kvôli problémom s nedostatkom živej sily.<ref name=“UA-spravodaj-03-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Sto dní vojny zásadné víťazstvo Rusku neprinieslo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22928628/ukrajina-rusko-vojna-prehlad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Všechny Putinovy předválečné plány a sliby se proměnily ve smrt a zkázu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/nato/rusko-ukrajina-putin-valka-civilistu-kreml-invaze.A220605_182825_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Kremeľ preventívne vydal pokyn, aby ruské média neinformovali o dĺžke trvania invázie. Pri okrúhlych výročiach sa totiž vždy objavuje otázka, čo sa podarilo dosiahnuť. Rusko však nemalo skoro nič, čo by mohlo k tomuto dátumu označiť za úspech. Mohli povedať, že ovládli akési mestá a obce, ale ich mená bežným Rusom nič nehovoria, nerozumejú ani takzvanej denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny, ktoré boli uvádzané za cieľ invázie. Zato vidia, že boje trvajú už dlho, hoci na začiatku sa ruským občanom tvrdilo, že [[Ukrajina]] je slabý štát.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruské prokremeľské médiá dostali pokyn nepísať o dĺžke vojny na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927750/ruske-prokremelske-media-dostali-pokyn-nepisat-o-dlzke-vojny-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Sto dnů bojů bez významného úspěchu? Ruská média nesmějí psát o délce války | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-invaze-utok-media-statni-prokremelska.A220602_200856_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Po tvrdých bojoch vstúpili ruské jednotky útočiace z dvoch smerov do mesta Severodoneck. Boje sa tak preniesli priamo do ulíc mesta. Útoky boli natoľko intenzívne, že úrady prestali počítať civilné obete. Ukrajinské jednotky sa stiahli do výhodnejších, vopred pripravených pozícií, pod ich kontrolou zostala približne polovica mesta. Vedľajší Lysyčansk mal Kyjev pod kontrolou celý.<ref name=“UA-spravodaj-05-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin chce zasiahnuť nové ciele, ak Západ dodá ďalšie zbrane | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22929625/ukrajinsky-spravodaj-putin-chce-zasiahnut-nove-ciele-ak-zapad-doda-dalsie-zbrane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Severodoneck bol spolu so susedným Lysyčanskom posledným slobodným kúskom [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Získanie celej Luhanskej oblasti pritom Rusko už skôr označilo za jeden zo svojich cieľov.<ref name=“UA-spravodaj-30-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci cvičia so Zuzanami, Rusko dobýja Donbas | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22924704/ukrajinsky-spravodaj-ukrajinci-cvicia-so-zuzanami-rusko-dobyja-donbas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Čaputová prišla do Kyjeva, Únia sa odreže od ruskej ropy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925631/ukrajina-rusko-vojna-suhrn-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> [[Súbor: Робоча поїздка Президента України до Запорізької області та на Донбас 06.jpg| thumb | alt= Prezident v podzemnom priestore mocným stiskom ruky ďakuje vojakovi ukrajinskej armády| Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na návšteve bojovej zóny na Donbase]] * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu mesto [[Záporožie]] na juhovýchode krajiny a tiež viaceré armádne stanovištia ležiace bezprostredne pri frontovej línii v Lysyčansku. Oboznámil sa so situáciou v danom úseku frontu, rozprával sa s gubernátorom oblasti, miestnymi veliteľmi ako aj s radovými vojakmi a odovzdával im vyznamenania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident navštívil frontovú líniu v Donbase aj Záporožie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22930081/rusko-ukrajina-vojna-invazia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Protiútokom ukrajinskej armády sa podarilo narušiť niektoré obranné pozície rusov južne od mesta [[Kryvyj Rih]]. Podobné výpady ukrajinských síl nútili nepriateľa držať vojakov a výzbroj pozdĺž celej frontovej línie bez možnosti ich presunu do miest aktívnych bojov.<ref name=“UA-spravodaj-30-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci útočili v Chersonskej oblasti, Rusi zničili mosty v snahe chrániť diaľnicu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926926/ukrajinci-utocili-v-chersonskej-oblasti-rusi-znicili-mosty-v-snahe-chranit-dialnicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ruská armáda rozmiestnila na území [[Bielorusko|Bieloruska]] v blízkosti hraníc s Ukrajinou svoje vojská ako aj nosiče s balistickými strelami [[9K720 Iskander|Iskander]] a protivzdušný systém [[S-400]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Independent | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bielorusku sa pri hraniciach s Ukrajinou zhromažďujú raketové systémy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930027/v-bielorusku-sa-pri-hraniciach-s-ukrajinou-zhromazduju-raketove-systemy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> Boli tiež zaznamenané presuny ruských vojakov aj smerom k mestám Sloviansk a Kramatorsk.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyrylenko: Niektoré regióny Doneckej oblasti sú pod neustálou raketovou paľbou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927576/kyrylenko-niektore-regiony-doneckej-oblasti-su-pod-neustalou-raketovou-palbou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ukrajinský prezident oznámil, že Rusko v tomto čase kontrolovalo asi 20 [[Percento|percent]] územia Ukrajiny, vrátane Krymu a území zabratých v roku [[2014]]. Celkovo sa jednalo o 125 tisíc kilometrov štvorcových. Frontová línia dosahovala viac ako tisíc kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Rusko v súčasnosti kontroluje asi 20 percent územia Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927390/rusko-v-sucasnosti-kontroluje-asi-20-percent-uzemia-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Na okupovaných územiach sa pozvoľna objavovali útoky pripisované [[partizán]]om, teda bojovníkom spomedzi civilistov. Mnohí z nich pritom majú predošlé skúsenosti z obdobia vojenskej služby. Počet partizánskych akcií bol však v každom prípade nezanedbateľný a naznačoval trend čoraz vyššej partizánskej aktivity. Partizánsky [[odboj]] podporovala aj ukrajinská vláda, okrem iného aj vytvorením manuálu na podporu partizánov alebo na komplikovanie života okupantom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi okrem armády čelia aj partizánom. Kyjev spísal manuál, ako škodiť okupantovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925391/ukrajina-rusko-vojna-odboj-partizani-okupanti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] uviedol, že [[Rusko]] by mohlo odblokovať čiernomorské ukrajinské prístavy pre potreby vývozu ukrajinského obilia. Podmienil to zrušením zahraničných sankcií voči Rusku a odmínovaním prístupových morských ciest okolo [[Odesa|Odesy]]. To však ukrajinské velenie odmietlo v obave z hrozby vylodenia ruskej armády a jej útoku na [[Odesa|Odesu]].<ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> Ukrajina so svojimi partnermi diskutovala o spôsoboch vytvorenia medzinárodného námorného koridoru v Čiernom mori pod záštitou [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 22 miliónov ton obilia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927690/v-ukrajinskych-pristavoch-uviazlo-zhruba-22-milionov-ton-obilia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України з Президентом Словацької Республіки у Києві 36.jpg | thumb | alt= Prezidenti sa vzájomným podaním ruky zvítavajú pred budovou | [[Zuzana Čaputová]] na návšteve [[Volodymyr Zelenskyj|Vlodymyra Zelenského]] v [[Kyjev]]e]] * Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] bola v utorok na oficiálnej návšteve Ukrajiny, kde sa v [[Kyjev]]e stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a s príhovorom vystúpila v ukrajinskom parlamente. Tamojším poslancom odkázala, že [[Slovensko]] podporuje prístupové rokovania Ukrajiny do [[EÚ]] a že Slovensko sa naďalej postará o ukrajinské ženy a deti, ktoré boli nútené pre vojnu opustiť svoje domovy. Neskôr navštívila zničené mestá Boroďanka a Irpiň neďaleko Kyjeva, dejiská odrazeného ruského vojenského ťaženia na Kyjev, spájané s masakrom obyvateľstva.<ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> * Slovenská vláda schválila ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 21,6 milióna eur. Špecifikáciu darovaného vojenského materiálu [[Minister obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] [[Jaroslav Naď]] nezverejnil, uviedol len, že pomoc je z existujúcich zásob ozbrojených síl. Slovensko predtým Ukrajine poskytlo mínometnú muníciu, motorovú naftu a letecké palivo, protiraketový obranný systém S-300, či z pleca odpaľovanú protivzdušnú obranu Igla. Vláda zároveň súhlasila s odstúpením ôsmich [[155mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana|húfnic Zuzana]] vyrábaných na Slovensku, tie však Ukrajina od Slovenska zakúpi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko dodá Ukrajine osem húfnic Zuzana 2, podpísali zmluvu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22927107/ukrajina-vojna-rusko-zuzana-2-hufnice.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Ďalšie štyri moderné raketové systémy [[M142 HIMARS]] s dostrelom do 80 km a muníciu dodajú Ukrajine aj [[USA]].<ref name=“UA-spravodaj-01-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Severodoneck padá, Biden píše, čo urobí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22926668/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-biden.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-03-6“ /> Rozšíri sa tým počet skôr dodaných systémov z [[Nórsko|Nórska]]. Poskytnutie podobných systémov [[M270 Multiple Launch Rocket System|salvových raketometov M270]] potvrdila aj [[Spojené kráľovstvo]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia pošle Ukrajine raketomety s dostrelom 80 kilometrov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926996/britania-posle-ukrajine-raketomety-s-dostrelom-80-kilometrov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pitthardová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Zelenskyj navštívil frontovou linii, ruské rakety zasáhly Kyjev | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-kyjev-zelenskyj-britanie-houfnice.A220606_060623_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Dodávky vojenského materiálu zo [[Západný blok|Západu]] sa Rusi snažili sťažiť raketovými útokmi na dôležitú železničnú trať z Ľvova do Čopu,<ref name=“UA-spravodaj-02-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zaútočilo na železničný tunel v Karpatoch | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926907/rusko-zautocilo-na-zeleznicny-tunel-v-karpatoch | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> po piatich týždňoch kľudu zasiahli ruské rakety železničnú infraštruktúru aj priamo v hlavnom meste [[Kyjev]]. Strely vypálené z [[Kaspické more|Kaspického mora]] si nevyžiadali žiadne obete, avšak Rusko tvrdilo, že útokom zasiahlo dodávky tankov z východoeurópskych štátov.<ref name=“UA-spravodaj-05-6“ /> Železnica pritom tradične zohráva vo vojenských konfliktoch dôležitú úlohu, nakoľko dokáže presúvať potrebné množstvá ťažkej techniky, [[Munícia|munície]] a materiálu. Ukrajinská armáda je tiež nútená ničiť vlastnú železničnú infraštruktúru na okupovaných územiach, aby nemohla slúžiť nepriateľovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jandourek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina ničí železniční síť, aby znemožnila Rusům přesuny vojáků a munice | url = https://www.forum24.cz/ukrajina-nici-zeleznicni-sit-aby-znemoznila-rusum-presuny-vojaku-a-munice/ | vydavateľ = forum24.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Týždeň od 6. do 12. júna 2022 === [[Súbor: Sievierodonetsk01.06.22.jpg| thumb | alt= Mapa zobrazujúca pomery v okolí mesta Severodoneck | Posledné územie Luhanskej oblasti pod kontrolou ukrajinskej administratívy, mestá Lysyčansk a Severodoneck]] * Rusi sa naďalej intenzívne snažili dobyť mesto [[Severodoneck]], útočili aj pri Lymane a pokračovali v ofenzíve na [[Sloviansk]].<ref name=“UA-spravodaj-06-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj na fronte udeľoval vyznamenania | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22930195/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj-6-6-2022.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-21 }}</ref> [[Súmestie]] Severodoneck a Lysyčansk sa pozvoľna menili na mŕtve mestá, ostreľovanie delostrelectvom aj prudké pouličné boje ich postupne menili na trosky. Boje v tejto oblasti pripomínali zákopovú vojnu, Severodoneck prešiel takmer celý do ruských rúk.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zbrane prichádzajú rýchlejšie, ako sa Ukrajinci učia ich obsluhovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22931556/ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-sa-este-nevzdal-sna-o-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-07 | dátum prístupu = 2022-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Severodoneck je podľa gubernátora z veľkej časti pod ruskou kontrolou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932947/severodoneck-je-podla-gubernatora-z-velkej-casti-pod-ruskou-kontrolou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Ukrajinské sily v Donbase ostávajú silné | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930872/zelenskyj-ukrajinske-sily-v-donbase-ostavaju-silne | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ruské sily sa tiež snažili nájsť slabinu v ukrajinskej obrane, aby sa opätovne pokúsili prekročiť rieku Siverskyj Donec. Cieľom malo byť obkľúčenie ukrajinských jednotiek a dobytie tohto súmestia, čo by prakticky znamenalo získanie celej [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]].<ref name=“UA-spravodaj-10-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin chce územia ako cár, Ukrajine dochádzajú zbrane | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22934828/ukrajinsky-spravodaj-putin-chce-uzemia-ako-car-ukrajine-dochadzaju-zbrane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26}}</ref> : Pri okupovanom meste Izium a na územiach neďaleko oslobodeného [[Charkov]]a ruské jednotky upevňovali svoje pozície. Kládli tiež mínové polia s cieľom udržať svoje postavenie a znemožniť ukrajinskú protiofenzívu.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Súd zakázal zverejňovanie zoznamov padlých Rusov, vraj rozvracajú mravnosť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932351/ukrajinsky-spravodaj-obrancovia-mariupola-skoncili-v-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> * Ozbrojené sily Ukrajiny podnikli nálety na zoskupenie ruských síl v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]], zasiahli tiež tri nepriateľské muničné sklady. Protiútokmi sa im podarilo získať späť časť okupovaného územia. Ruské vojaci pri ústupe aj tu kládli mínové polia a budovali barikády.<ref name=“UA-spravodaj-09-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ruskí vojaci umierajú pri kladení starých mín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22933534/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-vojna-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-09 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> * Guvernér Luhanskej oblasti uviedol, že ukrajinská armáda zničila základňu ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny v tyle nepriateľa.<ref name=“UA-spravodaj-10-6“ /> * Ukrajinská armáda vyhlásila, že sa jej podarilo zatlačiť plavidlá ruskej flotily viac ako 100 kilometrov od ukrajinského čiernomorského pobrežia. Ruská armáda bola nútená zmeniť taktiku a rozmiestniť raketové systémy na súši, konkrétne na polostrove Krym a na juhu [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Severovýchodná časť [[Čierne more|Čierneho mora]] sa tak stala šedou zónou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda tvrdí, že zatlačila ruskú flotilu ďalej od pobrežia Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930710/ukrajinska-armada-tvrdi-ze-zatlacila-rusku-flotilu-dalej-od-pobrezia-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> * Aktuálny vývoj vojny na Ukrajine si od februárovej ruskej invázie vyžiadal nasadenie ťažších zbraní s väčším dostrelom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Čas hrá v prospech Ukrajiny, ale potrebuje účinné zbrane, tvrdí generál Macko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22933440/cas-hra-v-prospech-ukrajiny-ale-potrebuje-ucinne-zbrane-tvrdi-general-macko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Viaceré západné štáty poskytli Ukrajine svoje [[Húfnica|húfnice]] a [[raketomet]]y. Touto pomocou sa snažili vyrovnať taktickú výhodu ruskej armády disponujúcej až desaťnásobnou presilou v [[Delostrelectvo|delostrelectve]] vrátané zbraní s dlhým [[dostrel]]om a až 40-násobú prevahu v zásobách munície.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ />.<ref name=“UA-spravodaj-09-6“ /> Americké vojenské zdroje tiež tvrdili, že Ukrajinci už vyčerpali zásoby zbraní a munície zo sovietskych čias vrátane tých, ktoré jej zo svojich zásob poskytli spriatelené krajiny bývalého [[Východný blok|východného bloku]]. Kyjev sa tak v boji stával úplne závislý od dodávok moderných zbraní od spojencov.<ref name=“UA-spravodaj-10-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vojna na Ukrajine vstúpila do rozhodujúcej fázy, myslia si západní predstavitelia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22938589/rusko-ukrajina-vojna-rozhodujuca-faza.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] zopakoval svoje stanovisko, podľa ktorého nie je patová situácia pre Ukrajinu riešením, keďže krajina stratila už „''príliš veľa ľudí na to, aby sa jednoducho vzdala územia''“. [[Ukrajina]] musí podľa neho získať úplnú kontrolu nad celým svojím územím.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“ /> * Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] oznámil, že [[Rusko]] sprevádzkovalo okružné cestné spojenie zo svojho [[Krasnodarský kraj|Krasnodarského kraja]] cez [[Krymský most]] na anektovaný [[Krym (polostrov)|Krym]] a ďalej cez okupovanú časť južnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] späť na územie Ruska do [[Rostovská oblasť|Rostovskej oblasti]]. Pozemný koridor, ktorého súčasťou je aj zničený [[Mariupoľ]], bol ruskou armádou označovaný za jeden z jej hlavných cieľov. Minister pri tejto príležitosti tiež sľúbil, že čoskoro v oblasti obnovia aj železničnú dopravu. Ruské úrady ďalej vyhlásili, že prístav v Mariupole je po odmínovaní plne funkčný a do mesta prišli prvé nákladné lode.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“ /> * V Chersone, jednom z prvých miest obsadených na začiatku invázie, chystali ruskí okupanti nedeľné oslavy „Dňa Ruska“. Početné svedectvá civilistov, ktorým sa z mesta podarilo uniknúť, hovorili o záhadných zmiznutiach tých ľudí, ktorí odmietli podporiť ruskú inváziu a stavali sa okupantom na odpor.<ref name=“UA-spravodaj-06-6“/> : Od soboty začali ruské úrady v oblasti prideľovať obyvateľom ruské pasy. Do značnej miery to uľahčil dekrét prezidenta Vladimíra Putina z konca mája. Ukrajinská vláda v tom videla snahu o poruštenie jej územia a občanov rovnako, ako sa to udialo po [[Ruská anexia Krymu|anexii Krymu]]. Rusko sa tým snažilo nepriamo legitimizovať svoj vojenský zásah tvrdením, že len prišlo chrániť svojich občanov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pitthardová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = A teď je z tebe Rus. Okupanti na Ukrajině rozdávají pasy jako na Krymu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-pasy-cherson-melitopol.A220612_083735_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-12 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: Сдача в плен бойцов подразделения Азов 002.png| thumb | alt= Rad obrancov pod dohľadom ruských vojakov| Odzbrojení obrancovia z [[Pluk Azov|pluku Azov]] 18. mája 2022 v Mariupoli]] * Viac ako 2400 obrancov z Azovstaľu v Mariupoli, ktorí sa po vyčerpávajúcom boji vzdali ruským vojakom, bolo držaných v zajatí v okupovanej obci Olenivka v Doneckej oblasti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = V ruskom zajatí je 2449 obrancov oceliarní Azovstaľ, píše web Ukrajinska Pravda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22933549/v-ruskom-zajati-je-2449-obrancov-oceliarni-azovstal-pise-web-ukrajinska-pravda | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> Viac ako tisícka z nich bola prevezená na územie Ruskej federácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Do Ruska previezli tisícku vojakov z Azovstaľu, píšu ruské médiá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22931930/do-ruska-previezli-tisicku-vojakov-z-azovstalu-pisu-ruske-media | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ukrajina presadzovala ich výmenu za zajatých ruských vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = V Rusku je teraz viac ako 2 500 ukrajinských vojnových zajatcov z oceliarní Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930650/v-rusku-je-teraz-viac-ako-2-500-ukrajinskych-vojnovych-zajatcov-z-oceliarni-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ruskí poslanci však žiadali, aby aspoň niektorí obrancovia Mariupoľa skončili pred súdom, nakoľko podľa nich bol medzi nimi vysoký počet [[Neonacizmus|neonacistov]].<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Asi tisíc obránců Azovstalu odvezli do Ruska. Čeká je tam soud, hlásí Moskva | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-obranci-azovstal-prevezeni-do-ruska-vysetrovani.A220608_060652_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Medzitým bola súdom v neuznanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republike]] odsúdená na trest smrti dvojica britských žoldnierov bojujúcich v radoch ukrajinskej armády. Vojaci boli zajatí pri obliehaní Mariupoľa. Britskí vládni predstavitelia však vyjadrili presvedčenie, že verdikt je zo strany okupantov do veľkej miery kalkulom. Moskva takto získala možnosť stupňovať tlak na výmenu ruských zajatcov na Ukrajine za odsúdených Britov. Navyše ak by bol Londýn nútený rokovať priamo so separatistami z Doneckej ľudovej republiky, [[de facto]] by to znamenalo uznanie tohto samozvaného štátu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Britov, ktorí roky bojovali za Ukrajinu, odsúdili separatisti na trest smrti. Je to taktika | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22934339/ukrajina-rusko-vojna-donbas-separatisti-briti-trest-smrti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> * Ruský súd zakázal zverejňovať zoznamy vlastných vojakov zabitých na Ukrajine. Viaceré médiá ich museli odstrániť aj napriek tomu, že všetky mená získali z otvorených zdrojov, často z oficiálnych vyhlásení ruských gubernátorov a starostov. Podľa rozhodnutia súdu spojenie rôznych oznámení do jedného zoznamu porušuje prezidentov výnos o utajení strát ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /> * Dobyté prístavné mesto [[Mariupoľ]] bolo uzatvorené do karantény, nakoľko v ňom začala epidémia [[Cholera|cholery]]. V zničenom meste sa nahromadili telá mŕtvych.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mariupoľ sa pripravuje na epidémiu cholery, hromadia sa v ňom mŕtve telá a odpadky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930773/mariupol-sa-pripravuje-na-epidemiu-cholery-hromadia-sa-v-nom-mrtve-tela-a-odpadky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> V meste pritom prakticky neexistoval zdravotnícky systém, chýbali lieky aj vybavenie. Poradca [[Starosta|starostu]] mesta Petro Andrjuščenko vyhlásil, že všetko to, čo ešte fungovalo odviezli okupanti do [[Doneck]]a alebo do [[Rusko|Ruska]]. Ďalej uviedol, že v masových hroboch je pochovaných 20 až 22 tisíc ľudí. Počet obetí zasypaných pod troskami budov nevedel ani odhadnúť. Dodal, že nikto z Rusov sa neobťažoval hľadať v troskách telá mŕtvych a vynášať ich, všetko jednoducho nakladali a odvážali na skládku.<ref name=“UA-spravodaj-16-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nastal vhodný moment pre Macrona, Kyjev živí nádej na Krym | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22939887/ukrajina-rusko-vojna-spravodaj-krym-macron-scholz-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}</ref> * Britský denník [[The Guardian]] informoval, že špecializovaný gang kradne a pašuje cenné historické artefakty z Ukrajiny do Ruska. Podľa denníka o tom existujú silné dôkazy. Malo ísť o cielený záťah na konkrétne maľby, ornamenty a vysoko hodnotné staroveké predmety.<ref name=“UA-spravodaj-12-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi opäť menia plány. Pripravujú sa, že vojna potrvá do októbra | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22935648/ukrajinsky-spravodaj-rusi-opat-menia-plany-pripravuju-sa-ze-vojna-potrva-do-oktobra.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-12 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> === Týždeň od 13. do 19. júna 2022 === [[Súbor: Lysychansk after airstrike on 16 June 2022 (02).jpg | thumb | alt= Poškodená budova s troskami, v popredí niekoľko žien|Škody po ruskom útoku na mesto Lysyčansk]] * Najväčšie boje ostatných týždňov sa odohrávali v meste Severodoneck, ušetrené nebolo ani susedné mesto Lysyčansk. Rusi dostali s podporou delostrelectva pod svoju kontrolu väčšinu mesta, obrana ako aj asi 500 civilistov sa stiahla do lepšie opevnenej priemyselnej časti. V Severodonecku sa tak opakoval scenár z Mariupoľa. Zatiaľ čo poslednou baštou obrancov prístavného mesta bol komplex oceliarní Azovstaľ, obrancovia Severodonecka sa stiahli do chemického závodu Azot.<ref name=“UA-spravodaj-12-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sky News | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily stále kontrolujú priemyselnú štvrť Severodonecku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938691/ukrajinske-sily-stale-kontroluju-priemyselnu-stvrt-severodonecku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> : Rusko neočakávalo v boji o Severodoneck taký silný odpor. Jeho dobývacia taktika založená na [[Delostrelectvo|delostrelectve]] spôsobila v meste rozsiahle škody.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko pôvodne nečakalo v Severodonecku taký silný odpor, myslí si Londýn | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938150/rusko-povodne-necakalo-v-severodonecku-taky-silny-odpor-mysli-si-londyn | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Všetky mosty medzi mestami boli zničené ruským ostreľovaním alebo taktickým ničením ukrajinskou armádou. Ukrajine sa však pravdepodobne podarilo stiahnuť veľkú časť svojich bojových jednotiek, ktoré sa predtým podieľali na obrane Severodonecka.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina tu už o dva roky nemusí byť, vraví Medvedev | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22938843/ukrajinsky-spravodaj-rusko-donbas-vojna-medvedev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> Aby sa mohla ruská armáda posunúť ďalej, musela pripravovať plány na prekročenie rieky Siverskyj Donec, do tohto času sa však natoľko neskoordinovala, aby pod paľbou ukrajinskej armády dokázala vybudovať [[Pontónový most|pontónové mosty]] a rieku prekročiť.<ref name=“UA-spravodaj-13-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Duda posiela Macrona do Irpiňa a Buče | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22936797/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-irpin-buca-severodoneck-macron-scholz.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-13 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> : Okrem menších územných ziskov v meste Severodoneck, dosiahnutých za cenu sústredenia väčšiny dostupných síl, sa postup ruskej armády zastavil, nakoľko čelila rastúcim stratám, degradácii vybavenia a klesajúcej morálke svojich jednotiek.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko dosiahlo malé zisky pri Severodonecku, no inde zastavilo ofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941537/rusko-dosiahlo-male-zisky-pri-severodonecku-no-inde-zastavilo-ofenzivu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України та Прем‘єр-міністра Великої Британії у Києві 28.jpg| thumb | alt= Lídri stoja pred pamätníkom pozostávajäceho z množstva portrétnych fotografií|Druhá návšteva britského premiéra [[Boris Johnson|Borisa Johsona]] v Kyjeve, 17. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Biggs | meno = Stuart | autor = | odkaz na autora = | titul = Boris Johnson Makes Second Surprise Visit to Meet Zelenskiy in Kyiv | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-06-17/johnson-makes-second-surprise-visit-to-meet-zelenskiy-in-kyiv#xj4y7vzkg | vydavateľ = Bloomberg UK | dátum vydania = 2022-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> </br>Spoločne s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]] stoja pred pietnym miestom obetí Rusko-Ukrajinskej vojny rozpútanej v roku 2014.]] * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom vyhlásení potvrdil, že ukrajinská armáda zaznamenávala v Donbase obrovské straty a že čelila výraznej prevahe v množstve delostreleckých systémov. Jedna z najbrutálnejších vojenských bitiek v Európe od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] môže podľa neho rozhodnúť aj o ďalšom smerovaní tejto vojny.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“straty.a.Cherson“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Ukrajinskí vojaci sa usilujú o oslobodenie Chersonu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938088/zelenskyj-ukrajinski-vojaci-sa-usiluju-o-oslobodenie-chersonu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Ostreľované boli viaceré miesta pozdĺž frontovej línie, zaznamenané boli aj raketové útoky nad [[Ternopiľská oblasť|Ternopiľskou oblasťou]] ale aj na iných miestach Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Kyjev opäť zaútočili zo vzduchu, hlavným mestom sa ozývali poplachy a výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941667/na-kyjev-opaet-zautocili-zo-vzduchu-hlavnym-mestom-sa-ozyvali-poplachy-a-vybuchy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Rusi tiež pokračovali v prípravách na ofenzívu na mesto [[Sloviansk]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]. <ref name=“UA-spravodaj-14-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Komisia je pripravená odporučiť Ukrajinu ako kandidáta na vstup do Únie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22937569/ukrajinsky-spravodaj-rusko-kazetova-municia-ukrajina-europska-unia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: P20220324AS-0210 (52036132849).jpg | thumb | alt= Politici sedia tvárou v tvár v kreslách a diskutujú| Joe Biden a Jens Stoltenberg]] * Generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]] na stretnutí s prezidentom [[USA]] [[Joe Biden]]om vyhlásil, že na Ukrajine sa treba pripraviť na dlhú "opotrebovávaciu vojnu." Zdôraznil, že väčšina vojen sa v určitej fáze skončí za rokovacím stolom. Ale iba Ukrajina samotná musí rozhodnúť o tom, či bude akceptovať stratu územia. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stoltenberg: Musíme sa pripraviť, že vojna na Ukrajine bude dlhá a vyčerpávajúca | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927788/stoltenberg-musime-sa-pripravit-ze-vojna-na-ukrajine-bude-dlha-a-vycerpavajuca | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України з президентами Франції та Румунії, а також головами урядів Німеччини та Італії 29.jpg| thumb | alt= Predstavitelia štátov po boku ukrajinského prezidenta pózujú novinárom| Zľava nemecký [[Spolkový kancelár (Nemecko)|kancelár]] [[Olaf Scholz]], francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]], ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]], taliansky premiér [[Mario Draghi]] a rumunský prezident [[Klaus Iohannis]] na štvrtkovej návšteve Kyjeva]] * [[Nemecko]] v máji prisľúbilo, že na Ukrajinu dodá sedem samohybných húfnic [[Panzerhaubitze 2000]], ktoré dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený až 40 kilometrov. Ďalších päť takýchto húfnic prisľúbilo [[Holandsko]].<ref name=“UA-spravodaj-14-6“ /> Ďalšie dodávky ťažkej techniky a systémov dlhého dostrelu v stredu prisľúbil generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]]. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka potrebovala Ukrajina na pokrytie celej 1000 [[km]] dlhej frontovej línie okrem iných ťažkých zbraní asi tisíc [[Húfnica|húfnic]], päťsto [[Tank (vozidlo)|tankov]] a tisíc [[dron]]ov.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /> [[Slovensko]] darovalo Ukrajine štyri [[Helikoptéra|vrtuľníky]] [[Mil Mi-17|Mi-17]], jeden [[Mil Mi-2|Mi-2]] a muníciu do raketometu [[BM-21 Grad|Grad]].<ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> * Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že jeho armáda na Ukrajine postupne zničila viacero skladov západných zbraní riadenými strelami [[Kalibr (strela s plochou dráhou letu)|Kalibr]].<ref name=“UA-spravodaj-12-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-13-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /> * Na juhu krajiny pokračovala protiofenzíva zameraná na oslobodenie mesta [[Cherson]]. Ukrajinské jednotky sa na niektorých miestach dostali do vzdialenosti 18 kilometrov od mesta. Ruská armáda sa tak dostávala pod väčší tlak a v oblasti sa snažila posilňovať svoje obranné pozície, napr. podmínovaním brehu rieky Inhulec, ktorá sa pri Chersone vlieva do [[Dneper|Dnepra]].<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“straty.a.Cherson“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina spustila protiofenzívu v okupovanej Chersonskej oblasti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938828/ukrajina-spustila-protiofenzivu-v-okupovanej-chersonskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Pri snahe vyložiť výzbroj na [[Bitka o Hadí ostrov|obsadený Hadí ostrov]] bol protilodnými raketami [[Harpoon]] zasiahnutý ruský [[remorkér]].<ref name=“UA-spravodaj-17-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Gazprom kráti Slovensku dodávky plynu, ruskí oligarchovia sa snažia odísť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22940707/ukrajinsky-spravodaj-rusko-plyn-gazprom-sankcie-ukrajina-europska-unia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Zničenie tejto lode podľa britskej rozviedky ukázalo, akým ťažkostiam čelilo Rusko v [[Čierne more|Čiernom mori]]. Ukrajinská pobrežná obrana prakticky znemožnila ruské snahy o získanie úplnej kontroly nad Čiernym morom a tým výrazne naštrbila pôvodný ruský plán získať celé pobrežie vrátane [[Odesa|Odesy]].<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /> * [[Litva]] zakázala prevážať do ruskej [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskej oblasti]] po železničnej trati vedúcej cez jej územie tovar zo sankčného zoznamu Európskej únie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Litva zakázala prevážať vlakmi do Kaliningradu tovar zo sankčného zoznamu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941343/litva-zakazala-prevazat-vlakmi-do-kaliningradu-tovar-zo-sankcneho-zoznamu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-18 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> Ruske úrady reagovali predvolaním zástupcu litovského veľvyslanectva na svoje ministerstvo zahraničných vecí a vyhlásením, že ak sa blokáda neskončí čo najskôr, vyhradí si Rusko právo chrániť svoje národné záujmy.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /> * Cez víkend 18.-19. júna na dve minúty narušil vzdušný priestor [[Estónsko|Estónska]] vrtuľník [[Mil Mi-8|Mi-8]] ruskej pohraničnej stráže neďaleko ruského mesta [[Pskov]]. Podľa estónskej armády stroj nepredložil letový plán, mal vypnutý [[Vysokofrekvenčná identifikácia|transpondér]] a nedokázal udržiavať rádiové spojenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruský vrtuľník pohraničnej stráže narušil estónsky vzdušný priestor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22943394/rusky-vrtulnik-pohranicnej-straze-narusil-estonsky-vzdusny-priestor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Incident bol už druhým narušením vzdušného priestoru Estónska v tomto roku. Minulý rok vojenské aj civilné lietadlá [[Rusko|Ruska]] narušili estónsky vzdušný priestor celkovo päťkrát.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci chytili donášača, Rusi chystajú čistky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22944348/rusko-ukrajina-vojna-spravodaj-hadi-ostrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-22 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Ruská plynárenská spoločnosť [[Gazprom]] znížila dodávky [[Zemný plyn|plynu]] do Európy cez plynovod [[Nord Stream]] 1 o 60%. Zdôvodňovala to technickými dôvodmi, nemecký minister hospodárstva Robert Habeck však povedal, že ide „''o politické rozhodnutie.''"<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> === Týždeň od 20. do 26. júna 2022 === * Aj v tomto týždni pokračovali rozhodujúce boje o mesto Severodoneck. Chemická továreň Azot, posledné útočisko obrancov a civilistov v tomto meste, bola pod neustálou paľbou. Spolu so susedným Lysyčanskom to boli posledné dve väčšie mestá v Luhanskej oblasti, ktoré zostávali pod kontrolou ukrajinských úradov. Ruská armáda pomaly postulovala v cieli dobyť celú túto oblasť, na čo využívala všetky svoje dostupné prostriedky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi dopravili do Severodonecka desiatky kusov ťažkej techniky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22942863/rusi-dopravili-do-severodonecka-desiatky-kusov-tazkej-techniky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> mestá ostreľovala delostrelectvom aj letectvom, vykonala niekoľko úspešných postupov juhovýchodne od Severodonecka a na Lysyčansk postupovala z juhu.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko sa vyhráža Litve za blokádu Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22943515/ukrajinsky-spravodaj-vojna-rusko-litva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-23-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Štyri mesiace od začiatku vojny: Ukrajina stratí Donbas, no o pár mesiacov môže mať prevahu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945403/rusko-ukrajina-vojna-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Vďaka tejto taktike mohla ohrozovať Lysyčansk bez toho, aby čelila ťažkostiam spojeným s prekročením rieky Siverskyj Donec rozdeľujúcej súmestie Severodoneck-Lysyčansk.<ref name=“UA-spravodaj-23-6“ /> [[Súbor: Северодонецк, 2021 год, 30.jpg| thumb | alt= Plastický nápis v cyrilike ako umelecký doplnok mesta | Nápis „Mám rád Severodoneck“ v centre mesta]] : Úsilie o ovládnutie tejto oblasti sa ruskej armáde darilo pozvoľna napĺňať. Ukrajinská strana postupne prišla o kontrolu nad ďalšou z obcí v okolí mesta,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci potvrdili, že ruské jednotky obsadili niekoľko obcí pri Severodonecku a Lysyčansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943858/ukrajinci-potvrdili-ze-ruske-jednotky-obsadili-niekolko-obci-pri-severodonecku-a-lysycansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi sa zmocnili obce Toškivka na frontovej línii v Luhanskej oblasti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943438/rusi-sa-zmocnili-obce-toskivka-na-frontovej-linii-v-luhanskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-20-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj očakáva pred kľúčovým hlasovaním Únie zosilnenie ruských útokov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22942485/ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-ocakava-pred-klucovym-hlasovanim-unie-zosilnenie-ruskych-utokov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> v piatok [[24. jún]]a dostali ukrajinské obranné sily rozkaz stiahnuť sa zo Severodonecka na lepšie obranné pozície a prenechať zničené mesto nepriateľovi. Boj o mesto tým skončil. Začal bombardovaním na začiatku marca, pozemnému útoku čelil od polovice apríla.<ref name=“UA-spravodaj-24-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nádejnú alebo tragickú správu? Kyjev dostal obe naraz | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22946193/ukrajina-rusko-vojna-ukrajinsky-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina prestáva brániť zničený Severodoneck. Jednotky dostali rozkaz ustúpiť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22946019/ukrajina-rusko-vojna-vyvoj-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda dostala rozkaz, aby opustila zničený Severodoněck | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-armada-boj-rozkaz.A220624_072212_zahranicni_lisv | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Oblasť priamych bojov ako aj mesto Lysyčansk opätovne v tajnosti navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /> * Ukrajinskej armáde sa podarilo prelomiť prvú z troch ruských obranných línii v Chersonskej oblasti. Raketovým útokom tiež zasiahla muničné sklady ruskej armády v meste [[Nova Kachovka]] na východnej strane rieky [[Dneper]].<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> Cielenými útokmi ostreľovala tiež rusmi obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori, pričom im spôsobila značné straty.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /> Zaznamenané boli aj zásahy vrtných plošín na ťažbu plynu na okupovanom Kryme.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> * S vyššou intenzitou ako v predošlých týždňoch boli bombardované viaceré mestá Ukrajiny. Rakety zasiahli [[Charkov]], okolie [[Odesa|Odesy]] či [[Mykolajiv]].<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /> Obzvlášť krvavý útok na nákupné stredisko v [[Kremenčuk]]u si vyžiadal najmenej 18 obetí a 60 zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský útok nákupné stredisko v Kremenčuku si vyžiadal už najmenej 18 obetí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948737/rusky-utok-nakupne-stredisko-v-kremencuku-si-vyziadal-uz-najmenej-18-obeti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> [[Volodymyr Zelenskyj]] uviedol, že zintenzívnenie ostreľovania bolo ruskou odpoveďou na prípravy a priebeh [[samit]]u predsedníctva Európskej únie, na ktorom sa očakávalo prijatie rozhodnutia o udelení štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> [[Súbor: Flag of Europe and Ukraine.svg| thumb | alt= Štylizované prepojenie vlajok Európskej únie a Ukrajiny | 23. júna 2022 bol Ukrajine priznaný štatút kandidátskej krajiny Európskej únie]] * [[Európska rada]] vo štvrtok na rokovaní lídrov štátov [[Európska únia|Európskej únie]].pridelila Ukrajine a [[Moldavsko|Moldavsku]] štatút kandidátskych krajín. Lídri priznali, že išlo o politické rozhodnutie ovplyvnené [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou]] ukazujúce jednotnú podporu Únie pre Ukrajinu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Udelenie štatútu Ukrajine je veľmi silným signálom pre Rusko, vyhlásil Macron | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22945861/udelenie-statutu-ukrajine-je-velmi-silnym-signalom-pre-rusko-vyhlasil-macron | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Týmto aktom začali zdĺhavé prístupové procesy, v rámci ktorých musia štáty splniť celú škálu detailných ekonomických a politických podmienok, vrátane záväzku uplatňovania právneho štátu a ďalších demokratických princípov. Celý [[Asociácia|asociačný]] proces trvá niekoľko rokov, možno aj desaťročí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Európska únia udelila Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945806/europska-unia-udelila-ukrajine-a-moldavsku-statut-kandidatskych-krajin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> : Odmietnutie asociačnej dohody s Európskou úniou zo strany vtedajšej ukrajinskej vlády [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]] viedlo v roku 2013 k rozhoreniu protestov [[Euromajdan]], ktoré následne začiatkom ďalšieho roka vyústili do [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]].<ref name=“UA-spravodaj-24-6“ /> * Prvý smrteľný útok na Moskvou dosadeného politika zaznamenal [[odboj]] v [[Cherson]]e. Riaditeľ odboru mládežníckej politiky, rodiny a športu [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] Dmitrij Savlučenkov zomrel v piatok pri výbuchu auta. Rusko jeho smrť označilo za teroristický čin.<ref name=“UA-spravodaj-24-6“ /> * [[Rusko]] odkázalo [[Litva|Litve]], že jej občania pocítia „''zásadné negatívne dôsledky''“ za to, že krajina blokuje presun niektorých tovarov do ruskej [[Exkláva|exklávy]] v [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrade]]. Toto prístavné mesto nemá priamu hranicu s Ruskou federáciou a oblasť je tak závislá od dodávok cez územie Litvy. Litovské úrady minulý týždeň oznámili, že zakážu prepravu tovaru, ktorý spadá pod sankčné zoznamy Európskej únie. Týka sa to napríklad uhlia, kovov, konštrukčných materiálov alebo pokročilej technológie. Tieto položky tvorili asi 50 percent všetkých prepravovaných tovarov. Litva vyhrážky odmietla s tvrdením, že len plní to, na čom sa EÚ dohodla.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Bezprecedentné a nelegálne. Rusko kritizuje zákaz tranzitu tovaru do Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22942560/bezprecedentne-a-nelegalne-rusko-kritizuje-zakaz-tranzitu-tovaru-do-kaliningradu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Litva je členským štátom [[NATO]], ktoré deklarovalo, že ju bude v prípade potreby pred Ruskom brániť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA: Náš záväzok voči Litve je neotrasiteľný, pred Ruskom ju budeme brániť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943868/usa-nas-zavaezok-voci-litve-je-neotrasitelny-pred-ruskom-ju-budeme-branit | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Britské spravodajské služby vydali správu, podľa ktorej je jednou z príčin veľmi pomalého ruského postupu jeho slabé [[letectvo]]. Toto nebolo dlhodobo schopné poskytovať podporu svojim [[Pozemné vojsko|pozemným silám]], nedokázalo na Ukrajine získať plnú vzdušnú prevahu, vyhýbalo sa rizikám a len zriedka prenikalo hlboko za ukrajinské línie.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> * Ukrajinská bezpečnostná služba informovala, že zadržala vedúceho pracovníka sekretariátu ukrajinskej vlády a šéfa oddelenia v Obchodnej a priemyselnej komore za donášanie informácií nepriateľovi. Zadržané osoby podľa Kyjeva vynášali citlivé informácie o obranných kapacitách, opatreniach na hraniciach a osobných údajoch príslušníkov ukrajinských bezpečnostných orgánov. Rusko údajne platilo vyzvedačom v prepočte dvetisíc až 15-tisíc dolárov podľa stupňa utajenia a dôležitosti vynesených informácií.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /> === Týždeň od 27. júna do 3. júla 2022 === [[Súbor: Stela-Lysychansk.jpg| thumb | alt= Plastický betónový nápis v azbuke v ukrajinských národných farbách| Nápis „Lysyčansk“ pri jednom zo vstupov do mesta]] * Lysyčansk, po strate Severodonecka posledné veľké mesto v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] pod ukrajinskou kontrolou, naďalej čelil silnej ruskej ofenzíve. Mesto bolo bojmi ťažko poškodzované, hlavnou dobývacou taktikou tu bolo plošné ostreľovanie delostrelectvom, letecké nálety zničili aj televíznu vežu a most.<ref name=“UA-spravodaj-27-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Briti sledovali, kde končí ukradnuté obilie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948320/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj-obilie-nato-g7-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-7“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Ruský nacionalista Girkin varuje, Ukrajincom pri Lysyčansku vyšla ich taktika | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22954250/ukrajina-rusko-vojna-prehlad-macron-putin-girkin-lysycansk.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> Z pôvodných 95 tisíc obyvateľov v meste zostávalo asi 15 tisíc civilistov. Ukrajinskej armáde sa darilo na ruské útoky v rámci možností odpovedať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lysyčansk odoláva útokom ruských jednotiek, musí vydržať čo najdlhšie, vyhlásil Hajdaj | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949290/lisicansk-odolava-utokom-ruskych-jednotiek-musi-vydrzat-co-najdlhsie-vyhlasil-hajdaj | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Nepriateľské jednotky postupovali k mestu aj z juhu s cieľom úplne ho obkľúčiť a odrezať zásobovacie trasy. Na tento účel na mieste zhromaždili množstvo techniky a personálu, čím získali značnú presilu z hľadiska delostrelectva, letectva, raketometov, munície aj vojakov.<ref name=“UA-spravodaj-28-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hanzelová | meno2 = Zuzana Kovačič | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Vojna skončí, keď sa Ukrajina vzdá, odkazuje Kremeľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22949370/ukrajinsky-spravodaj-vojna-skonci-ked-sa-ukrajina-vzda-odkazuje-kremel-28-jun-2022.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-30-6“>{{>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin odmieta ruskú vinu, Kličko ďakuje Slovensku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22951288/ukrajina-spravodaj-vojna-rusko-hadi-ostrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové útočí na Lysyčansk, poslední ukrajinskou baštu v Luhanské oblasti | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-zbrane-usa-lysycansk.A220627_064814_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Hlavné boje sa sústreďovali okolo tamojšej ropnej rafinérie, približne desať kilometrov od mesta.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /> : V posledný deň týždňa sa ukrajinské jednotky z mesta stiahli, čím sa bitka o súmestie Severodoneck-Lysyčansk skončila. Ruské sily tu rovnako ako pri Mariupoli získali pod svoju správu absolútne zničené mestá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbrane meškali, boj o Lysyčansk môže byť iný | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948479/ukrajina-vojna-rusko-lysycansk-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Získali však kontrolu nad celou [[Luhanská oblasť|Luhanskou oblasťou]], čo bolo popri dobytí [[Mariupoľ]]a jedným z najväčších dovtedajších úspechov ruskej armády v tejto invázii.<ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME,ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda prestala brániť Lysyčansk | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22953371/ukrajinska-armada-prestala-branit-lysycansk | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi ovládajú Lysyčansk, bombardovaní Ukrajinci sa už veľmi nebránili | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22953108/ukrajina-vojna-rusko-lysycansk-obsadenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-03 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> * Ruské jednotky opustili [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadí ostrov]] v Čiernom mori. Motorovými člnmi z ostrova evakuovali zvyšky svojej posádky po tom, čo sa ostrov stal dejiskom ďalších raketových a delostreleckých útokov ukrajinských obrancov. Ukrajincom sa tak podarilo oslobodiť jeden z [[Bitka o Hadí ostrov|dôležitých symbolov prvých dní vojny]]. Zároveň sa tým zlepšili vyhliadky na možnosť obnovenia vývozu obilnín z ukrajinských prístavov námornou cestou.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci rozstříleli Hadí ostrov. Odešli jsme z dobré vůle, řekli Rusové | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-lysycansk.A220630_082115_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ruská armáda začala nasadzovať staršie typy [[Raketa (zbraň)|rakiet]] zo [[Sovietsky zväz|sovietskej]] éry s nižšou presnosťou, ktorých mala dostatočné zásoby. Niektoré z nich boli určené aj na nesenie jadrových hlavíc a preto im postačovala presnosť jedného kilometra.<ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /> Pozorované bolo aj nasadenie archaických tankov [[T-62]] pochádzajúcich ešte z prelomu 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vodička | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko vytáhlo z hrobu půlstoletí staré tanky T-62. Otázka je, co to znamená | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/tanky-rusko-valka-na-ukrajine-valecne-stroje.A220526_174136_zahranicni_dyn?zdroj=zpravodaj_hp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Ruská [[Ruská duma|Štátna duma]] pokračovala v prijímaní zmien zákonov s cieľom umožniť povolávanie ďalších mladých mužov do armády, čo niektorí označovali za skrytú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. Jedna zo zmien zákonov umožnila vojenským predstaviteľom ponúkať kontrakty mladým mužom ihneď po dovŕšení [[Plnoletosť|plnoletosti]], teda bez potreby absolvovať vojenský výcvik.<ref name=“UA-spravodaj-27-6“ /> Ďalšia zmena zase zrušila horný vekový limit pre vstup do armády, dovtedy 40 rokov veku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Rusko zrušilo vekový limit pre pre vojakov vstupujúcich do armády | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22923288/rusko-zrusilo-vekovy-limit-pre-pre-vojakov-vstupujucich-do-armady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-05-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> [[Súbor: 151027-O-ZZ999-112 (22141832523).jpg| thumb | alt= viď popis|<div style="text-align: right"> <small>Ilustračný obrázok</small></div>]] * Fínsko a Švédsko obdržali oficiálnu pozvánku na členstvo v [[NATO]] potom, ako sa lídri členských štátov v stredu na samite v Madride zhodli na ich prizvaní do svojich radov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko už dostali oficiálnu pozvánku na členstvo v NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950231/finsko-a-svedsko-uz-dostali-oficialnu-pozvanku-na-clenstvo-v-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Predstavitelia Fínska a Švédska našli v otázke vstupu spoločnú reč aj s Tureckom. Obe severské krajiny sa spoločným [[Memorandum|memorandom]] zaviazali spolupracovať v boji proti militantnej [[Strana kurdských pracujúcich|Strane kurdských pracujúcich]], ktorá bola považovaná za teroristickú organizáciu nielen v Turecku, ale aj v západných krajinách. Po podpísaní tohto dokumentu Turecko vyhlásilo, že už nebude týmto krajinám klásť prekážky v ich snahách vstúpiť do NATO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Turecko súhlasí so vstupom Fínska a Švédska do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949595/turecko-suhlasi-so-vstupom-finska-a-svedska-do-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko sa zaviazali, že nám vydajú teroristov, tvrdí Turecko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949661/finsko-a-svedsko-sa-zaviazali-ze-nam-vydaju-teroristov-tvrdi-turecko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> : Ruský prezident [[Vladimír Putin]] rozhodnutie aliacie komentoval vyhlásením, že Rusko sa jej rozširovania neobáva, ale že na rozmiestnenie vojenských jednotiek a zariadení NATO v týchto štátoch bude reagovať zrkadlovo. Odvetné kroky môžu zahŕňať aj rozmiestnenie balistických rakiet typu [[9K720 Iskander|Iskander]], „bezjadrový“ status [[Baltské more|Baltského mora]] by sa tak stal minulosťou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ať si Finsko a Švédsko jdou do NATO, odpovíme zrcadlově, řekl Putin | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rozsireni-nato-svedsko-finsko-putin.A220630_062236_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Medvedev: Zásah na Kryme zo strany krajiny NATO by znamenal tretiu svetovú vojnu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948729/medvedev-zasah-na-kryme-zo-strany-krajiny-nato-by-znamenal-tretiu-svetovu-vojnu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ruské bezpečnostné sily uniesli [[Starosta|starostu]] okupovaného ukrajinského mesta [[Cherson]] Ihora Koljčajeva, pretože odmietol spolupracovať s ruskými okupantmi. Poradkyňa starostu uviedla, že Rusi prehľadali jeho kanceláriu, zaistili pevné disky z počítačov a následne ho odviezli v autobuse s nápisom Z. Rusmi dosadené vedenie v zabraných územiach zavádzalo ruské životné reálie, prechádzalo na [[Ruský rubeľ|rubeľ]] a pripravovalo [[referendum]] o pripojení k Rusku.<ref name=“UA-spravodaj-29-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Okupanti uniesli starostu Chersonu, ktorý odmietol kolaborovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950271/ukrajinsky-spravodaj-okupanti-uniesli-starostu-chersonu-ktory-odmietol-kolaborovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> Podľa údajov ruského ministerstva obrany deportovali z obsadených území do Ruska ku koncu júna celkovo takmer dva milióny Ukrajincov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Z Ukrajiny presídlili do Ruska takmer dva milióny ľudí, tvrdí Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941464/z-ukrajiny-presidlili-do-ruska-takmer-dva-miliony-ludi-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Litovské vládne stránky a servery čelili narastajúcim [[Kybernetický priestor|kybernetickým]] útokom z Ruska. Išlo o odvetu za zastavenie tranzitu niektorých tovarov medzi Ruskom a jeho exklávou [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrad]].<ref name=“UA-spravodaj-28-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruská hackerská skupina Killnet pokračuje vo veľkom kybernetickom útoku na Litvu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949331/ruska-hackerska-skupina-killnet-pokracuje-vo-velkom-kybernetickom-utoku-na-litvu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ukrajina a Rusko pokračovali v programe výmeny zajatcov. V stredu sa do vlasti vrátilo 16 ukrajinských vojakov a jeden civilista, Rusom bolo odovzdaných 15 zajatých vojakov. Strany si navzájom vymieňali aj ostatky padlých vojakov, medzi inými sa domov postupne vrátili telá viacerých obrancov mariupoľských oceliarní Azovstaľ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Rusko si vymenili zajatcov, do vlasti sa vracia 17 Ukrajincov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949306/ukrajina-a-rusko-si-vymenili-zajatcov-do-vlasti-sa-vracia-17-ukrajincov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko odovzdalo Ukrajine telá ďalších 64 obrancov z Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22937984/rusko-odovzdalo-ukrajine-tela-dalsich-64-obrancov-z-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Rusko si odovzdali telá padlých vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932694/ukrajina-a-rusko-si-odovzdali-tela-padlych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Ukrajinská nadácia vyzbierala dostatok finančných prostriedkov na nákup troch osvedčených dronov [[Bayraktar TB2]]. Turecký výrobca ale oznámil, že prostriedky neprijme a stroje odovzdá Ukrajine bezplatne s tým, že vyzbierané prostriedky majú byť nasmerované k občanom Ukrajiny najviac čeliacim ťažkostiam v súvislosti s vojnou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Baykar oznámil, že daruje Ukrajine tri bezpilotné lietadlá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948698/baykar-oznamil-ze-daruje-ukrajine-tri-bezpilotne-lietadla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Turecký výrobca dronov Bayraktar sľúbil Ukrajine, že jej venuje tri svoje stroje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949345/turecky-vyrobca-dronov-bayraktar-slubil-ukrajine-ze-jej-venuje-tri-svoje-stroje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> [[Súbor: 2022 Warszawa wystawa zniszczonych rosyjskich czołgów, 15.jpg| thumb | alt= Zničená hrdzavejúc húfnica s dlhou hlavňou vystavená na námestí, pred ňou štátne vlajky Ukrajiny|Výstava zneškodnenej ruskej bojovej techniky v centre Varšavy]] * V centre [[Varšava|Varšavy]] vystavili kusy zničenej ruskej vojenskej techniky pochádzajúcej z ukrajinského konfliktu. Vystavený bol napr. ruský [[T-72#T-72BA|tank T-72BA]] zničený pri Kyjeve, samohybná [[húfnica]] [[2S19 Msta-S]] zo [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]] a pozostatky ruských rakiet z [[raketomet]]ov [[9K512 Uragan-1M|Uragan]] a [[BM-30 Smerč|Smerč]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Sem prídu ruské tanky už len ako exponáty. Varšava vystavuje zničenú techniku okupantov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22949092/sem-pridu-ruske-tanky-uz-len-ako-exponaty-varsava-vystavuje-znicenu-techniku-okupantov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Mimovládna organizácia [[Amnesty International]] po rozsiahlom vyšetrovaní vyhlásila, že ruské sily spáchali 16. marca útokom na divadlo v Mariupole „''jasný vojnový zločin''“. Zhromaždením svedectiev a digiitálnych dôkazov dospela k záveru, že vzdušný útok na divadlo bol cielený, pričom všetci vedeli, že je tam najväčší civilný protiletecký kryt v meste. V troskách divadla vtedy zahynulo približne 600 ľudí.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /> == Júl 2022 == === Týždeň od 4. do 10. júla 2022 === [[Súbor:Snake Island, 2022-07-07 (03).jpg | thumb | alt= Vlajka vejúca pri brehu ostrova, rôzne trosky v okolí|7. júla ukrajinskí vojaci znova vztýčili na [[Bitka o Hadí ostrov|Haďom ostrove]] štátnu vlajku [[Ukrajina|Ukrajiny]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda vrátila vlajku Ukrajiny na Hadí ostrov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22955704/ukrajinska-armada-vratila-vlajku-ukrajiny-na-hadi-ostrov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref>]] * Ruský postup na východe krajiny sa po víťazstve v Lysyčansku a obsadení celej Luhanskej oblasti zastavil. Nepriateľ sa sústredil na vytvorenie kontroly nad získanou oblasťou, preskupoval svoje jednotky, dopĺňal zásoby a preriedené práporné skupiny. Zintenzívnili sa však raketové útoky nielen na vojenské pozície, ale aj na civilné rezidenčné oblasti. Útoky smerovali aj na mesto Charkov, pričom pri tak vysokej kadencii bolo extrémne náročné a v podstate nemožné zostreľovať všetky rakety.<ref name=“UA-spravodaj-12-7“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Kyjev sľubuje nereálnu protiofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22959426/ukrajina-rusko-vojna-kyjev-protiofenziva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-12 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské rakety zasiahli Mykolajiv i Dnipropetrovskú oblasť, na juhu Ukrajinci zničili ruské vybavenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954178/ruske-rakety-zasiahli-mykolajiv-i-dnipropetrovsku-oblast-na-juhu-ukrajinci-znicili-ruske-vybavenie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> : Ukrajinské pozície boli ostreľované pozdĺž celej frontovej línie. Väčší útok s podporou delostrelectva a letectva bol s čiastkovým úspechom vedený najmä v smere na východoukrajinské mesto Bachmut.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Terčom ruských útokov v Donbase bolo viac ako 40 obcí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22956900/ukrajina-tercom-ruskych-utokov-v-donbase-bolo-viac-ako-40-obci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> Výpad v smere na mesto [[Sloviansk]] ukrajinská armáda úspešne odrazila,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko sa podľa Ukrajincov sústredí na vytvorenie kontroly nad celou Luhanskou oblasťou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954151/rusko-sa-podla-ukrajincov-sustredi-na-vytvorenie-kontroly-nad-celou-luhanskou-oblastou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> mesto sa však dostalo na dostrel nepriateľa. Starosta mesta vyzval obyvateľov, aby z mesta odišli, nakoľko Rusi zhromažďovali sily a chystali sa pokračovať v dobýjaní regiónu [[Donecká panva|Donbas]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Starosta mesta Slovjansk vyzýva obyvateľov, aby utiekli z mesta | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954341/starosta-mesta-slovjansk-vyzyva-obyvatelov-aby-utiekli-z-mesta | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Úrady vyzývali civilistov na urýchlený odchod zo Slavjansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954503/urady-vyzyvali-civilistov-na-urychleny-odchod-zo-sloviansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-06 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> : Ukrajinským jednotkám sa podarilo získať späť pod svoju kontrolu viaceré okupované obce a menšie mestá na juhu krajiny. Pomáhali im aj partizánske útoky proti okupačnej administratíve v [[Cherson]]e a jeho okolí. Pripísali si aj úspešný útok na ruský sklad munície v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Na začiatku júla do ostrých bojov zapojili aj americký raketový systém [[M142 HIMARS|HIMARS]], s ktorým cielili najmä na ruské logistické sklady.<ref name=“UA-spravodaj-12-7“ /> * Ruská armáda oznámila, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane dodané zo Západu. V [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] mal byť zničený hangár, v ktorom sa nachádzali húfnice [[M777]] dodané [[USA]], pri ďalších delostreleckých a raketových útokoch mala byť zničená aj ďalšia vojenská technika a niekoľko [[Munícia|muničných]] skladov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda tvrdí, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane zo Západu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22957285/ruska-armada-tvrdi-ze-na-ukrajine-znicila-dalsie-zbrane-zo-zapadu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-09 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Začali sa niekoľkotýždňové výcvikové kurzy ukrajinských brancov vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]. Výcvik vojakov bol súčasťou širšieho balíka pomoci Ukrajine, ktorý zahŕňa protitankové zbrane, raketové systémy a ďalšiu techniku. Podľa tamojšieho ministerstva obrany bol plán výcviku zostavený podľa základných výcvikových programov britskej armády, teda používanie zbraní, taktika, poskytovanie prvej pomoci na bojisku, poľný výcvik, hliadkovanie, kybernetická bezpečnosť a právne zásady vedenia ozbrojeného konfliktu. Očakávalo sa, že túto formu vojenskej pomoci postupne využije až 10-tisíc brancov z Ukrajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na výcvik do Británie dorazili prví ukrajinskí vojaci | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954867/na-vycvik-do-britanie-dorazili-prvi-ukrajinski-vojaci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-06 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Johnson pricestoval už na druhú neohlásenú návštevu Kyjeva od začiatku vojny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22940934/johnson-pricestoval-uz-na-druhu-neohlasenu-navstevu-kyjeva-od-zaciatku-vojny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Británii sa začal výcvik prvých stoviek ukrajinských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22957750/v-britanii-sa-zacal-vycvik-prvych-stoviek-ukrajinskych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-10 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> [[Súbor: Okhtyrka heat and power plant after Russian shelling, 26 April 2022 (02).jpg| thumb | alt= Pracovné vozidlá pri troskách priemyselnej budovy| Začiatok opráv na objekte miestnej teplárne v meste Ochtyrka]] * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] vyzval na začatie obnovy zničenej krajiny. Podľa jeho slov je nevyhnutné včas sa začať pripravovať na zimu, je potrebné obnoviť desaťtisíce obytných domov, či zaistiť zásobovanie energiami. V dôsledku bojov boli ochromené alebo aj zastavili prevádzku tisíce podnikov, čo okrem nedostatku výrobkov prinášalo komplikácie aj pre hospodárstvo krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = S obnovou Ukrajiny nemožno čakať na koniec vojny, vyhlásil Zelenskyj | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954133/s-obnovou-ukrajiny-nemozno-cakat-na-koniec-vojny-vyhlasil-zelenskyj | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * [[National Aeronautics and Space Administration|Americká vesmírna agentúra]] na základe [[Satelitná snímka|satelitných záberov]] vypočítala, že ruské sily okupujú približne 22% [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]] na Ukrajine. V tejto súvislosti upozornila na ovplyvnenie vývozu [[Obilniny|obilnín]] pre zahraničie, nakoľko vojenská aktivita narušila prebiehajúcu [[Žatva|žatvu]] aj výsev nových plodín. Tamojšie [[poľnohospodárstvo]] trpelo tiež nedostatkom pracovnej sily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko okupuje asi 22 percent ornej pôdy na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22956012/rusko-okupuje-asi-22-percent-ornej-pody-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> Mimo to pretrvávala blokáda obilia v ukrajinských prístavoch vplyvom uzavretia námorných trás cez [[Čierne more]]. === Týždeň od 11. do 17. júla 2022 === [[Súbor: Kharkiv after Russian shelling, 2022-07-11 (32).jpg| thumb | alt= Bytovka s prepadnutými podlažiami, c popredí hasičské vozidlo s plošinou| Bytový dom v Charkove po ruskom ostreľovaní]] * Ruská armáda sa naďalej snažila o dobytie zvyšku [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]. Útoky smerom na [[Sloviansk]] obrancovia úspešne odrazili, zaznamenané boli raketové útoky na [[Charkov]] a ostreľovanie [[Kramatorsk]]a.<ref name=“UA-spravodaj-19-7“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Rusko sa zúfalo snaží nájsť mužov, ktorí by išli bojovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22964392/ukrajina-rusko-vojna-tyzden-zhrnutie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-19 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský generálny štáb hlási odrazenie ruského útoku pri Slovjansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22959854/ukrajinsky-generalny-stab-hlasi-odrazenie-ruskeho-utoku-pri-slovjansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref> Až 70% raketových útokov bolo pritom vedených na civilne ciele, vrátane obytných budov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že takmer 70 percent ruských raketových útokov sa zameriava na civilné objekty | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22962280/ukrajina-tvrdi-ze-takmer-70-percent-ruskych-raketovych-utokov-sa-zameriava-na-civilne-objekty | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko eskaluje útoky na civilistov, hovorí tajomník ukrajinskej národnej bezpečnostnej rady | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22962224/rusko-eskaluje-utoky-na-civilistov-hovori-tajomnik-ukrajinskej-narodnej-bezpecnostnej-rady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské rakety zasiahli školy v Charkove | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22961809/ruske-rakety-zasiahli-skoly-v-charkove | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref> Ruské sily sa na východe Ukrajiny preskupovali, aby obnovili útoky na mesto Siversk, dôležité predmostie pre útok na väčšie mestá [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky sa preskupujú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22961673/ruske-jednotky-sa-preskupuju | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref> * Postup ruskej armády bol v ostatných týždňoch veľmi pomalý. Okrem nutného preskupovania jednotiek muselo okupačné velenie riešiť pretrvávajúci deficit ľudskej sily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko ztratilo 50 tisíc vojáků, ale režim je stabilní, míní šéf britské armády | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/sef-britske-armady-ukrajina-valko-padli-rusove-vojaci.A220717_162704_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-17 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref> Nedostatok vojakov staval Rusov pred dilemu, či zálohami doplnia útočné vojská na Donbase alebo posilnia obranu na juhu Ukrajiny a udržia tak [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]] pod svojou kontrolou. : Kremeľ hľadal viac mužov pre svoju armádu najrôznejšími prostriedkami. Podnikal nábory v chudobných etnických menšinách [[Rusko|Ruska]], najímal [[žoldnier]]ov a naberal aj v radoch Ukrajincov zo separatistických území. Sľuboval štedré finančné odmeny, ktoré však vyplácal len zdráhavo alebo neúplne. Napriek všetkým snahám však problém nahradiť straty utrpené v bojoch pretrvával. Všeobecná [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácia]] v Rusku nemohla byť vyhlásená bez zavedenia oficiálneho [[Vojnový stav (hrozba vojny)|vojnového stavu]]. Tým by však padla starostlivo budovaná ruská [[propaganda]] voči vlastným občanom, ktorá od začiatku invázie hlásala, že na Ukrajine vedú iba „''obmedzenú špeciálnu vojenskú operáciu''“. Použitie slova ''vojna'' či kritizovanie ruskej agresie bolo v Rusku zakázané a mohlo byť potrestané až 15 rokmi [[Väzenie|väzenia]].<ref name=“UA-spravodaj-19-7“ /> * Výkonné západné zbrane otvorili ukrajinskej armáde možnosť uskutočňovať presne cielené útoky na ruské [[Logistika (vojenstvo)|logistické]] objekty, kontrolné stanovištia a lokálne centrá velenia v tyle ďaleko za [[Front (vojna)|frontovou]] líniou. Tým sa podarilo stabilizovať situáciu na bojisku, v niektorých oblastiach dokonca zmeniť stav veci v prospech Ukrajiny, ktorá vďaka novým zbraniam dokázala vytvoriť protiváhu početnejším ruským zbraňovým systémom.<ref name=“UA-spravodaj-19-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostala prvé samohybné salvové raketomety M270 | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22962297/ukrajina-dostala-prve-samohybne-salvove-raketomety-m270 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}</ref> Jeden z najväčších útokov sa odohral v pondelok v noci, keď ukrajinská armáda zasiahla [[Munícia|muničný]] sklad v obci [[Nova Kachovka]] v okupovanej [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Masívny výbuch zaznamenali aj satelity a zničenie muničného skladu potvrdili viacerí ruskí vojnoví blogeri s kontaktmi na fronte.<ref name=“UA-spravodaj-12-7“ /> * Ruská armáda začala do obsadenej [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskej jadrovej elektrárne]] navážať bojovú techniku vrátane raketových systémov, z ktorých následne ostreľovala druhú stranu rieky [[Dneper]] a mesto [[Nikopol (Ukrajina)|Nikopol]]. Citlivé objekty elektrárne tak využila ako štít proti ukrajinským obrancom, ktorí s vedomím rizika nemohli viesť plnohodnotné odvetné ostreľovanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové odpalují rakety ze Záporožské jaderné elektrárny, přivezli i výbušniny | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-na-ukrajine-zaporozska-jaderna-elektrarna-boj.A220716_145109_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-16 | dátum prístupu = 2022-08-18}}</ref> * [[Európska komisia]] v stredu vydala usmernenie ohľadne [[Sankcia (trest)|sankcií]] na dovoz tovaru do ruskej [[Exkláva|exklávy]] [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrad]], podľa ktorého musela [[Litva]] umožniť tranzit ruského nákladu do tejto oblasti po [[Železnica|železnici]] s tým, že prepravovať sa mohli iba nevyhnutné tovary. Tranzit vojenského materiálu a techniky ako aj tovarov s dvojakým použitím zostal úplne zakázaný. [[Členovia Európskej únie|Členské štáty]] [[Európska únia|Európskej únie]], ktorých sa usmernenie týkalo, museli zabezpečiť, aby objem prepravovaných tovarov neprekročil priemer z predchádzajúcich troch rokov a aby nedochádzalo k obchádzaniu sankcií. Cestný tranzit tovarov zo sankčných zoznamov nebol podľa opatrení Európskej únie povolený vôbec.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Litva musí umožniť tranzit tovaru do Kaliningradu po železnici, Komisia vydala usmernenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22960316/litva-musi-umoznit-tranzit-tovaru-do-kaliningradu-po-zeleznici-komisia-vydala-usmernenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}</ref> Litva toto usmernenie plne a bez výhrad rešpektovala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Litva víta usmernenie Európskej komisie ku Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22960521/litva-vita-usmernenie-europskej-komisie-ku-kaliningradu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Sankcionovaný ruský tovar môže prechádzať cez územie bloku do Kaliningradu po železnici | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22960389/sankcionovany-rusky-tovar-moze-prechadzat-cez-uzemie-bloku-do-kaliningradu-po-zeleznici | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13| dátum prístupu = 2022-08-18 }}</ref> * [[Severná Kórea]] oficiálne uznala samozvanú [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]] a samozvanú [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina prerušila vzťahy so Severnou Kóreou pre uznanie separatistických regiónov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22960466/ukrajina-prerusila-vztahy-so-severnou-koreou-pre-uznanie-separatistickych-regionov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}</ref> * V [[Istanbul]]e sa začalo štvorstranné rokovanie [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Rusko|Ruska]], [[Turecko|Turecka]] a [[OSN]] týkajúce sa vývozu [[Obilie|obilia]] zo zablokovaných ukrajinských prístavov. Išlo o prvé osobné stretnutie ruských a ukrajinských predstaviteľov od [[29. marec|29. marca]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = V Istanbule sa začalo rokovanie Ukrajiny a Ruska týkajúce sa vývozu obilia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22960125/v-istanbule-sa-zacalo-rokovanie-ukrajiny-a-ruska-tykajuce-sa-vyvozu-obilia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}</ref> === Týždeň od 18. do 24. júla 2022 === [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-06-22.jpg| thumb | alt= pozri popis| Mapa obsadenia ukrajinského územia k 22. júlu. Ružové oblasti sú pod ruskou kontrolou, šrafované sú sporné územia, kruhy s trikolórou sú miesta združovania ruských jednotiek]] * Ani v tomto týždni boje na Donbase nedosahovali úroveň z júna, kedy skončila bitka o súmestie Severodoneck - Lysyčansk. Ruská armáda podnikala menšie útoky na mesto [[Bachmut]], tu však bola frontová línia priamejšia a nehrozilo obkľúčenie ukrajinských obrancov.<ref name=“UA-spravodaj-26-7“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Lavrov chce oslobodiť Ukrajincov od ich vlastnej nadvlády | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22970060/ukrajina-rusko-vojna-zelenskyj-lavrov-kolomojskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-26 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruským silám sa v Doneckej oblasti nedarí postupovať, tvrdí Ukrajina | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22967236/ruskym-silam-sa-v-doneckej-oblasti-nedari-postupovat-tvrdi-ukrajina | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-22 | dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Tempo ruskej armády sa od ukončenia operačnej prestávky nezmenilo, píšu analytici | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22967029/tempo-ruskej-armady-sa-od-ukoncenia-operacnej-prestavky-nezmenilo-pisu-analytici | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-22 | dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref> Snažila sa aj o postup k mestu [[Vuhlehirsk]] asi 50km severovýchodne od [[Doneck]]a, kde sa nachádza druhá najväčšia ukrajinská elektráreň.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = Guardian | meno2 = The | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ruská armáda sa na východe Ukrajiny snaží obsadiť mesto Vuhlehirsk | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22966006/ruska-armada-sa-na-vychode-ukrajiny-snazi-obsadit-mesto-vuhlehirsk | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-21 | dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref> * Na juhu Ukrajiny Rusi posilňovali obranu dobytých území, najmä v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Ukrajinská armáda tu totiž pokračovala v protiútokoch, ktoré sa obmedzovali prakticky len na ostreľovanie zásobovacích reťazcov a skladov, radarových a komunikačných bodov a stanovíšť ďalekonosného delostrelectva. S úspechom na to využívala najmä americké systémy [[M142 HIMARS|HIMARS]] s ďalekým dostrelom. Ukrajina v tejto oblasti postupne oslobodila 44 miest a dedín, pre ruskú armádu bolo čoraz namáhavejšie udržať svoje pozície.<ref name=“UA-spravodaj-26-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina úspěšně likviduje ruské logistické zázemí, Putin jednal v Íránu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-zapadni-zbrane-kyjev-zelenskyj.A220719_062602_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-19 | dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda zasiahla už najmenej sto dôležitých ruských cieľov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22967571/ukrajinska-armada-zasiahla-uz-najmenej-sto-dolezitych-ruskych-cielov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-22| dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref> Ukrajinská armáda využívala salvové raketomety HIMARS aj pri úderoch na [[Antonivský most]] cez rieku [[Dneper]], kľúčový objekt pre zásobovanie a presuny ruských síl ako aj pre obsadené mesto [[Cherson]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina ničí raketomety ruskou slabinu, most přes Dněpr, a odolává ofenzivě | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-rusko-valka-donbas-ofenziva-rozvedka-cherston.A220720_080721_zahranicni_vajo | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-20 | dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref> * [[USA]] schválili ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine, medzi iným aj štyri ďalšie raketomety HIMARS. Ich počet sa tým zvýšil na 20, pričom osem z nich v tomto čase ukrajinská armáda už využívala v bojoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA posielajú ďalšiu pomoc pre Ukrajinu vrátane štyroch systémov HIMARS | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22967723/usa-posielaju-dalsiu-pomoc-pre-ukrajinu-vratane-styroch-systemov-himars | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-22 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}</ref> [[Súbor: Removal of air-dropped bomb FAB-500 from 9-storey house in Kharkiv (02).jpg| thumb | alt= bomba prerazila strechu, teraz visí na žeriave| Odstraňovanie nevybuchnutej bomby [[FAB-500]] na streche bytovky v Charkove]] * Rusko začalo vo väčšej miere používať pri raketových útokoch na pozemné ciele protilietadlové strely a systémy protivzdušnej obrany [[S-300]] a [[S-400]], pravdepodobne z nedostatku vhodnejšej munície. Takéto útoky sa vyznačujú nízkou presnosťou, čo vedie k vyšším civilným obetiam.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko používa protivzdušné raketové systémy na ostreľovanie pozemných cieľov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22967026/rusko-pouziva-protivzdusne-raketove-systemy-na-ostrelovanie-pozemnych-cielov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-22 | dátum prístupu = 2022-08-19 }}</ref> * V piatok ukrajinský minister infraštruktúry [[Olexandr Kubrakov]] a ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] podpísali so zástupcami [[OSN]] a [[Turecko|Turecka]] dohody o otvorení ukrajinských obchodných prístavov v [[Čierne more|Čiernom mori]]. Učinili tak oddelene formou podpisu dvoch samostatných zmlúv. Ukrajinská strana sa tak [[Diplomacia|diplomaticky]] vymedzila voči agresorovi, keď sa nepodpísala pod rovnaký dokument. Olexandr Kubrakov vyhlásil, že Ukrajina nedôveruje Rusku, ale dôveruje partnerom v Turecku a OSN, ktoré dohodu o obnove vývozu obilia sprostredkovali.<ref name=“UA-spravodaj-26-7“ /> Dosiahnutie dohody bolo možné vďaka vojenským úspechom ukrajinskej armády, ktorá znovuzískaním [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadieho ostrova]] opäť kontrolovala svoje teritoriálne vody.<ref name= “dohoda-obilie“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Rusko sa dohodli na vývoze obilia, dohody však podpísali zvlášť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22967589/ukrajina-a-rusko-sa-dohodli-na-vyvoze-obilia-dohody-vsak-podpisali-zvlast.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-22 | dátum prístupu = 2022-08-21 }}</ref> : V ukrajinských prístavoch uviazlo následkom invázie asi dvadsať miliónov ton obilia a ďalších potravín v hodnote asi desať miliárd dolárov.<ref name=“UA-spravodaj-26-7“ /> Uzatvorená dohoda upravovala proces vývozu obilnín a súvisiacich produktov tak, že lode z prístavov cez zamínované pobrežné vody viedlo ukrajinské sprievodné plavidlo podporované vojenským letectvom. V tureckých vodách alebo prístavoch sa obchodné lode následne podrobili spoločnej inšpekcii nákladu a posádky za prítomnosti zástupcov Ukrajiny, Ruska, OSN a Turecka. Kontrola nad ukrajinskými prístavmi tak zostala plne v rukách Ukrajiny. Rovnaký postup sa uplatňoval aj na lode smerujúce do ukrajinských vôd. Rusko sa totiž obávalo, že prichádzajúce nákladné lode by mohli prevážať zbrane.<ref name= “dohoda-obilie“ /> [[Súbor: Meeting between Putin and Khamenei 6.jpeg| thumb | alt= štátnici sedia v takmer prázdnej miestnosti, udržujú značný odstup| Najvyšší iránsky vodca [[ajatolláh]] [[Sajjid Alí Chámeneí|Alí Chameneí]] (vľavo) a ruský prezident [[Vladimír Putin]] ]] [[Súbor: Vladimir Putin and Recep Tayyip Erdogan (22749581653).jpg| thumb | alt= štátnici sa pretláčajú rukou| Karikatúra Vladimíra Putina a Recep Tayyip Erdogana pred mapou Sýrie]] * Ruský prezident [[Vladimír Putin]] v utorok navštívil [[Teherán]], kde sa stretol s vrcholnými iránskymi predstaviteľmi a s tureckým prezidentom [[Recep Tayyip Erdoğan]]om. Diskutovalo sa na tému obilie a o situáciách v [[Sýria|Sýrii]] a na Ukrajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina úspěšně likviduje ruské logistické zázemí, Putin jednal v Íránu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-zapadni-zbrane-kyjev-zelenskyj.A220719_062602_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-19 | dátum prístupu = 2022-08-24}}</ref> Stretnutie prezidentov Ruska a Turecka pred novinármi začalo pre Vladimíra Putina veľmi nepríjemne, keď musel na príchod Erdogana čakať. Ponechanie ruského lídra necelú minútu celkom samého pred novinármi bolo v reči [[Diplomatický protokol|diplomatického protokolu]], kde je dôležitý každý detail oficiálneho stretnutia, jasným signálom zneváženia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Erdogan zesměšnil Putina, nechal ho šoupat nohama před kamerami | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/vladimir-putin-prezident-turecko-rusko-jednani-teheran-iran-cekani-recep-tayyip-erdogan.A220720_091217_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-20 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Buch | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Erdogan nechal čakať Putina pred novinármi. Mohla to byť odplata | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22965453/erdogan-nechal-cakat-putina-pred-novinarmi-mohla-to-byt-odplata.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-20 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}</ref> * Po Litve sa na bojový dron [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]] pre Ukrajinu vyzbierali aj bežní Poliaci. Do zbierky sa zapojilo viac ako 200-tisíc ľudí, vrátanie niekoľkých politikov a [[celebrita|celebrít]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Takmer päť miliónov eur. Po Litve sa na dron pre Ukrajinu vyzbierali aj Poliaci | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22968631/zbierka-na-dron-bayraktar-pre-ukrajinu-bola-uspesna-aj-v-polsku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-24 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}</ref> [[Súbor: Museum of Hryhoriy Skovoroda after Russian shelling (2022-05-07) 02.jpg| thumb | alt= socha v troskách budovy| Zničené múzeum [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorija Skovorodu]], ukrajinského filozofa, básnika a osvietenca]] * Od začiatku invázie do týchto dní ruské sily zničili viac ako 400 kultúrnych pamiatok, najviac v Charkovskej oblasti. Medzi zničenými objektmi prevládajú cirkevné stavby, ďalej sú to múzeá, knižnice, divadlá, archívy a rôzne pamätníky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské sily zničili už viac ako 400 kultúrnych pamiatok | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22967655/ruske-sily-znicili-uz-viac-ako-400-kulturnych-pamiatok | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-07-22 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category: Russo-Ukrainian War by day}} == Externé odkazy == * [https://svet.sme.sk/t/9091/ukrajinsky-spravodaj?ref=msmw-vojna SME.sk – Ukrajinský spravodaj] * [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/online-valka-na-ukrajine-rusko-zahajilo-invazi-idnes-cz.B1007797 iDNES] {{ces icon}} [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:2022 na Ukrajine]] [[Kategória:2022 v Rusku]] knnfps668bnx72qkhfs95buzxyvvf8x Najvyšší správny súd 0 681845 7429938 7385016 2022-08-25T17:01:46Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A wikitext text/x-wiki '''Najvyšší správny súd''' môže byť: * najvyšší súd nejakého štátu zodpovedný za správne právo, pozri pod [[správny súd]] * názov alebo súčasť názvu niektorých konkrétnych takýchto súdov, napr.: ** na Slovensku: *** skrátene: [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky]] *** správny súd Slovenskej republiky v rokoch 1939{{--}}1945, následne pôsobiaci v ČSR ako správny súd pre územie Slovenska v rokoch 1945{{--}}1949, do ktorého sa v roku 1949 de facto zlúčil Najvyšší správny súd so sídlom v Prahe s pôsobnosťou na celom území ČSR<ref name=z1661949>§ 1 zákona č. 166/1949 Sb. o sídle správního soudu. ''Sbírka zákonů republiky Československé''. Ročník 1949, částka 49, vydána dne 2. července 1949, s. 513. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1949/049-1949.pdf Dostupné na internete]. [cit. 2022-05-19].</ref> a takto fungoval do svojho zániku v roku 1952<ref name=z641952>ústavní zákon č. 64/1952 Sb. o soudech a prokuratuře. ''Sbírka zákonů republiky Československé''. Ročník 1952, částka 35, vydána dne 18. listopadu [novembra] 1952, s. 291-292. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1952/035-1952.pdf Dostupné na internete]. [cit. 2022-05-19]. Tento ústavný zákon novelizoval ústavnoprávnu úpravu súdnictva a „potichu“ vypustil ustanovenia o správnom súdnictve.</ref>, pozri [[Najvyšší správny súd (1939 – 1952)]] **v Česko-Slovensku: správny súd s územnou pôsobnosťou na celom území ČSR zriadený v roku 1918 so sídlom v Prahe<ref>§ 1 zákona čís. 3/1918 Sb. z. a n. o nejvyšším správním soudě a o řešení kompetenčních konfliktů. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka I, vydána dne 4. listopadu [novembra] 1918, s. 2. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/001-1918.pdf Dostupné na internete]. [cit. 2022-05-19].</ref>, ktorého sídlo sa v roku 1948 prenieslo do Bratislavy<ref name=z1661949/>, odkiaľ fungoval do svojho zániku v roku 1952<ref name=z641952/>, pozri [[Najvyšší správny súd (1918 – 1949)]] a [[Najvyšší správny súd (1939 – 1952)]] **v Česku skrátene: [[Nejvyšší správní soud Českej republiky]] **v Bulharsku: [[Vărchoven administrativen săd]] (Върховен административен съд) **v Poľsku: [[Naczelny Sąd Administracyjny]] **v Portugalsku: [[Supremo Tribunal Administrativo]] **vo Švédsku: [[Högsta förvaltningsdomstolen]] **vo Fínsku: [[Korkein hallinto-oikeus]] == Pozri aj == * [[Verwaltungsgerichtshof]]/ po slovensky: [[Správny súdny dvor]] (a) najprv (od r. 1876) najvyšší správny súd Predlitavska, potom (od r. 1919 dodnes) najvyšší správny súd Rakúska, b) vyšší správny súd niektorých spolkových krajín Nemecka) * [[Bundesverwaltungsgericht]]/ po slovensky: [[Spolkový správny súd]] (a) najvyšší správny súd Nemecka, b) správny súd pre záležitosti spolkových, t.j. centrálnych, úradov v Rakúsku a vo Švajčiarsku) * [[Štátna rada]] (fr. Conseil d'État, tur. Danıştay, gr. Symvoulio tis Epikrateias; a) najvyšší správny súd Francúzska, Belgicka, Turecka a Grécka, b) názov rôznych iných štátnych orgánov) == Zdroje == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} a7is5197hkqfy92hpqw7i4kbtp2fwn1 7429939 7429938 2022-08-25T17:03:07Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A wikitext text/x-wiki '''Najvyšší správny súd''' môže byť: * najvyšší súd nejakého štátu zodpovedný za správne právo, pozri pod [[správny súd]] * názov alebo súčasť názvu niektorých konkrétnych takýchto súdov, napr.: ** na Slovensku: *** skrátene: [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky]] *** správny súd Slovenskej republiky v rokoch 1939{{--}}1945, následne pôsobiaci v ČSR ako správny súd pre územie Slovenska v rokoch 1945{{--}}1949, do ktorého sa v roku 1949 de facto zlúčil Najvyšší správny súd so sídlom v Prahe s pôsobnosťou na celom území ČSR<ref name=z1661949>§ 1 zákona č. 166/1949 Sb. o sídle správního soudu. ''Sbírka zákonů republiky Československé''. Ročník 1949, částka 49, vydána dne 2. července 1949, s. 513. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1949/049-1949.pdf Dostupné na internete]. [cit. 2022-05-19].</ref> a takto fungoval do svojho zániku v roku 1952<ref name=z641952>ústavní zákon č. 64/1952 Sb. o soudech a prokuratuře. ''Sbírka zákonů republiky Československé''. Ročník 1952, částka 35, vydána dne 18. listopadu [novembra] 1952, s. 291-292. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1952/035-1952.pdf Dostupné na internete]. [cit. 2022-05-19]. Tento ústavný zákon novelizoval ústavnoprávnu úpravu súdnictva a „potichu“ vypustil ustanovenia o správnom súdnictve.</ref>, pozri [[Najvyšší správny súd (1939 – 1952)]] **v Česko-Slovensku: správny súd s územnou pôsobnosťou na celom území ČSR zriadený v roku 1918 so sídlom v Prahe<ref>§ 1 zákona čís. 3/1918 Sb. z. a n. o nejvyšším správním soudě a o řešení kompetenčních konfliktů. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka I, vydána dne 4. listopadu [novembra] 1918, s. 2. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/001-1918.pdf Dostupné na internete]. [cit. 2022-05-19].</ref>, ktorého sídlo sa v roku 1948 prenieslo do Bratislavy<ref name=z1661949/>, odkiaľ fungoval do svojho zániku v roku 1952<ref name=z641952/>, pozri [[Najvyšší správny súd (1918 – 1949)]] a [[Najvyšší správny súd (1939 – 1952)]] **v Česku skrátene: [[Nejvyšší správní soud Českej republiky]] **v Bulharsku: [[Vărchoven administrativen săd]] (Върховен административен съд) **vo Fínsku: [[Korkein hallinto-oikeus]] **v Poľsku: [[Naczelny Sąd Administracyjny]] **v Portugalsku: [[Supremo Tribunal Administrativo]] **vo Švédsku: [[Högsta förvaltningsdomstolen]] == Pozri aj == * [[Verwaltungsgerichtshof]]/ po slovensky: [[Správny súdny dvor]] (a) najprv (od r. 1876) najvyšší správny súd Predlitavska, potom (od r. 1919 dodnes) najvyšší správny súd Rakúska, b) vyšší správny súd niektorých spolkových krajín Nemecka) * [[Bundesverwaltungsgericht]]/ po slovensky: [[Spolkový správny súd]] (a) najvyšší správny súd Nemecka, b) správny súd pre záležitosti spolkových, t.j. centrálnych, úradov v Rakúsku a vo Švajčiarsku) * [[Štátna rada]] (fr. Conseil d'État, tur. Danıştay, gr. Symvoulio tis Epikrateias; a) najvyšší správny súd Francúzska, Belgicka, Turecka a Grécka, b) názov rôznych iných štátnych orgánov) == Zdroje == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} sj4uyu5rjuv2p4teqkwqla0y8niv2rv 7429941 7429939 2022-08-25T17:15:19Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A wikitext text/x-wiki '''Najvyšší správny súd''' môže byť: * najvyšší súd nejakého štátu zodpovedný za správne právo, pozri pod [[správny súd]] * názov alebo súčasť názvu niektorých konkrétnych takýchto súdov, napr.: ** na Slovensku: *** skrátene: [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky]] (t.j. súd zriadený v roku 2021) *** správny súd Slovenskej republiky v rokoch 1939{{--}}1945, následne pôsobiaci v ČSR ako správny súd pre územie Slovenska v rokoch 1945{{--}}1949, do ktorého sa v roku 1949 de facto zlúčil Najvyšší správny súd so sídlom v Prahe s pôsobnosťou na celom území ČSR<ref name=z1661949>§ 1 zákona č. 166/1949 Sb. o sídle správního soudu. ''Sbírka zákonů republiky Československé''. Ročník 1949, částka 49, vydána dne 2. července 1949, s. 513. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1949/049-1949.pdf Dostupné na internete]. [cit. 2022-05-19].</ref> a takto fungoval do svojho zániku v roku 1952<ref name=z641952>ústavní zákon č. 64/1952 Sb. o soudech a prokuratuře. ''Sbírka zákonů republiky Československé''. Ročník 1952, částka 35, vydána dne 18. listopadu [novembra] 1952, s. 291-292. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1952/035-1952.pdf Dostupné na internete]. [cit. 2022-05-19]. Tento ústavný zákon novelizoval ústavnoprávnu úpravu súdnictva a „potichu“ vypustil ustanovenia o správnom súdnictve.</ref>, pozri [[Najvyšší správny súd (1939 – 1952)]] **v Česko-Slovensku: správny súd s územnou pôsobnosťou na celom území ČSR zriadený v roku 1918 so sídlom v Prahe<ref>§ 1 zákona čís. 3/1918 Sb. z. a n. o nejvyšším správním soudě a o řešení kompetenčních konfliktů. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka I, vydána dne 4. listopadu [novembra] 1918, s. 2. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/001-1918.pdf Dostupné na internete]. [cit. 2022-05-19].</ref>, ktorého sídlo sa v roku 1948 prenieslo do Bratislavy<ref name=z1661949/>, odkiaľ fungoval do svojho zániku v roku 1952<ref name=z641952/>, pozri [[Najvyšší správny súd (1918 – 1949)]] a [[Najvyšší správny súd (1939 – 1952)]] **v Česku: [[Nejvyšší správní soud]] **v Bulharsku: [[Vărchoven administrativen săd]] (Върховен административен съд) **vo Fínsku: [[Korkein hallinto-oikeus]] **v Poľsku: [[Naczelny Sąd Administracyjny]] **v Portugalsku: [[Supremo Tribunal Administrativo]] **vo Švédsku: [[Högsta förvaltningsdomstolen]] == Pozri aj == * [[Verwaltungsgerichtshof]]/ po slovensky: [[Správny súdny dvor]] (a) najprv (od r. 1876) najvyšší správny súd Predlitavska, potom (od r. 1919 dodnes) najvyšší správny súd Rakúska, b) vyšší správny súd niektorých spolkových krajín Nemecka) * [[Bundesverwaltungsgericht]]/ po slovensky: [[Spolkový správny súd]] (a) najvyšší správny súd Nemecka, b) správny súd pre záležitosti spolkových, t.j. centrálnych, úradov v Rakúsku a vo Švajčiarsku) * [[Štátna rada]] (fr. Conseil d'État, tur. Danıştay, gr. Symvoulio tis Epikrateias; a) najvyšší správny súd Francúzska, Belgicka, Turecka a Grécka, b) názov rôznych iných štátnych orgánov) == Zdroje == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} es5z8escxfhb8jip3e9mkyr035zllus 7429983 7429941 2022-08-25T20:46:33Z 2A02:AB04:3140:7400:448B:50BA:ADFF:337A wikitext text/x-wiki '''Najvyšší správny súd''' môže byť: * najvyšší súd nejakého štátu zodpovedný za správne právo, pozri pod [[správny súd]] * názov alebo súčasť názvu niektorých konkrétnych takýchto súdov, napr.: ** na Slovensku: *** skrátene: [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky]] (t.j. súd zriadený v roku 2021) *** správny súd Slovenskej republiky v rokoch 1939{{--}}1945, následne pôsobiaci v ČSR ako správny súd pre územie Slovenska v rokoch 1945{{--}}1949, do ktorého sa v roku 1949 de facto zlúčil Najvyšší správny súd so sídlom v Prahe s pôsobnosťou na celom území ČSR<ref name=z1661949>§ 1 zákona č. 166/1949 Sb. o sídle správního soudu. ''Sbírka zákonů republiky Československé''. Ročník 1949, částka 49, vydána dne 2. července 1949, s. 513. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1949/049-1949.pdf Dostupné na internete]. [cit. 2022-05-19].</ref> a takto fungoval do svojho zániku v roku 1952<ref name=z641952>ústavní zákon č. 64/1952 Sb. o soudech a prokuratuře. ''Sbírka zákonů republiky Československé''. Ročník 1952, částka 35, vydána dne 18. listopadu [novembra] 1952, s. 291-292. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1952/035-1952.pdf Dostupné na internete]. [cit. 2022-05-19]. Tento ústavný zákon novelizoval ústavnoprávnu úpravu súdnictva a „potichu“ vypustil ustanovenia o správnom súdnictve.</ref>, pozri [[Najvyšší správny súd (1939 – 1952)]] **v Česko-Slovensku: správny súd s územnou pôsobnosťou na celom území ČSR zriadený v roku 1918 so sídlom v Prahe<ref>§ 1 zákona čís. 3/1918 Sb. z. a n. o nejvyšším správním soudě a o řešení kompetenčních konfliktů. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka I, vydána dne 4. listopadu [novembra] 1918, s. 2. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/001-1918.pdf Dostupné na internete]. [cit. 2022-05-19].</ref>, ktorého sídlo sa v roku 1948 prenieslo do Bratislavy<ref name=z1661949/>, odkiaľ fungoval do svojho zániku v roku 1952<ref name=z641952/>, pozri [[Najvyšší správny súd (1918 – 1952)]] **v Česku: [[Nejvyšší správní soud]] **v Bulharsku: [[Vărchoven administrativen săd]] (Върховен административен съд) **vo Fínsku: [[Korkein hallinto-oikeus]] **v Poľsku: [[Naczelny Sąd Administracyjny]] **v Portugalsku: [[Supremo Tribunal Administrativo]] **vo Švédsku: [[Högsta förvaltningsdomstolen]] == Pozri aj == * [[Verwaltungsgerichtshof]]/ po slovensky: [[Správny súdny dvor]] (a) najprv (od r. 1876) najvyšší správny súd Predlitavska, potom (od r. 1919 dodnes) najvyšší správny súd Rakúska, b) vyšší správny súd niektorých spolkových krajín Nemecka) * [[Bundesverwaltungsgericht]]/ po slovensky: [[Spolkový správny súd]] (a) najvyšší správny súd Nemecka, b) správny súd pre záležitosti spolkových, t.j. centrálnych, úradov v Rakúsku a vo Švajčiarsku) * [[Štátna rada]] (fr. Conseil d'État, tur. Danıştay, gr. Symvoulio tis Epikrateias; a) najvyšší správny súd Francúzska, Belgicka, Turecka a Grécka, b) názov rôznych iných štátnych orgánov) == Zdroje == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} jj3sftltkgkm0qqm3sevfdnaakbix39 Juraj Kupec 0 683163 7429944 7429827 2022-08-25T17:58:01Z Bojars 6357 /* Spolupráca na projektoch */ + wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Juraj Kupec | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[Slovensko|slovenský]] [[Gitara|gitarista]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobný producent]] a [[spevák]] | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1963|6|9}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = |Deti = | Bydlisko = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[rock]], [[new wave]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]], [[hudobník]], [[skladateľ]], [[Hudobný producent]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[klávesové nástroje]], [[spev]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Babylon (hudobná skupina)|Babylon]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = [http://www.jurajkupec.sk/ Oficiálna stránka] }} '''Juraj Kupec''' (* [[9. jún]] [[1963]], [[Bratislava]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Kupec – RadioSlovakia|url=https://www.radioslovakia.sk/archiv-interpretov/juraj-kupec/|dátum prístupu=2022-06-09|jazyk=sk-SK}}</ref> je [[Slovensko|slovenský]] [[Gitara|gitarista]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobný producent]] a [[spevák]]. Spolupracoval so známymi interpretmi z českej a slovenskej hudobnej scény, ako sú [[No Name]], [[Jana Kirschner]], [[Peter Cmorik]], [[Pavol Hammel]], [[Tublatanka]], [[Peter Lipa]], [[Andrej Šeban]], [[Lenka Filipová]] a iní.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BABYLONSKÁ VEŽA S OKNOM DO NEBA|url=https://www.popular.sk/babylonska-veza-s-oknom-do-neba|vydavateľ=Populár.sk|dátum vydania=2015-01-30|dátum prístupu=2022-06-09|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Kupec poslal do života svoj prvý sólový album “SOM TO JA”|url=https://mojamuzika.dennikn.sk/novinky/juraj-kupec-poslal-do-zivota-svoj-prvy-solovy-album-som-to-ja|vydavateľ=Moja Muzika|dátum vydania=2016-06-14|dátum prístupu=2022-06-09|jazyk=sk-SK}}</ref> == Biografia == Matka Juraja Kupca bola učiteľka, otec tancoval v umeleckom súbore [[SĽUK]]. Ako osemročný krátko navštevoval [[Základná umelecká škola|ĽŠU]], kde sa učil hrať na [[husle]]. Zaujímala ho skôr [[gitara]], ale bavil ho aj [[hokej]], dal mu prednosť, a tak prvú [[Akustická gitara|španielku]] si kúpil až keď mal trinásť rokov. Bol samouk, učil sa z hudby nahranej na [[magnetofón]]e. Počúval hudbu od kapiel [[Led Zeppelin]], [[Deep Purple]], [[Uriah Heep]], [[Queen (skupina)|Queen]], [[Nazareth (skupina)|Nazareth]], [[Black Sabbath]], [[Pink Floyd]], [[Genesis (skupina)|Genesis]], [[Yes (skupina)|Yes]], ale, samozrejme, aj [[The Beatles]], [[The Rolling Stones]], [[Cream]], či [[The Jimi Hendrix Experience|Jimi Hendrix Experience]]. Učenie hry na gitaru mu šlo, bavilo ho to a tak sa začal hraniu venovať naplno. V 70. a 80. rokoch na Slovensku zahraničné skupiny spoza [[Železná opona|Železnej opony]] nekoncertovali. Naživo preto spoznával hlavne hudbu domácich kapiel ako boli [[Collegium musicum (slovenská hudobná skupina)|Collegium Musicum]], [[Prúdy (skupina)|Prúdy]], [[Progres 2|Progres]], [[ETC]], [[Jazz Q]], či [[Fermata|Fermáta]]. Postupne si spolu s kamarátmi založili vlastné skupiny. V roku 1978 to bol skupina Geneza. V nej sa snažili hrávať svoje pôvodné veci. Získali aj pár hudobných cien a to aj ako skupina aj Juraj Kupec ako inštrumentalista. Skúšobňu mali v tom čase v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. Raz sa im stalo, že ich kontaktoval [[Dežo Ursiny]], či by mu aj s jeho kapelou Burčiak na pár dní túto skúšobňu nepožičali. Za svoj hudobný vzor spomedzi slovenských hudobníkov Juraj Kupec považuje [[František Griglák|Františka Grigláka]]. V roku 1980 bol bedňákom, t. j. pomocným technikom, na turné po Slovensku a Česku, ktoré mala Griglákova skupina Fermáta. Počas tejto doby sa naučil veľa o práci hudobníkov. Spoznal sa vtedy aj osobne s Ferom Griglákom, ktorý ho naučil niektoré gitarové rífy. Za štart svojej hudobnej kariéry Juraj Kupec považuje chvíľu, kedy mu [[Marián Greksa]], s ktorým bol na [[Základná vojenská služba|základnej vojenskej službe]] vo [[Vojenský umelecký súbor|VUS-e]], pred jej koncom ponúkol aby s nimi hrával v ich kapele [[Demikát (skupina)|Demikát]]. Ponuku prijal, a odvtedy sa stal profesionálnym hudobníkom. Druhá úspešná kapela Juraja Kupca, s ktorou hrával v rokoch 1987{{--}}1988, bolo trio hudobníkov spolu s [[Igor Skovay|Igorom Skovayom]] ([[bicie nástroje]]) a [[Pavol Varga|Pavlom Vargom]] ([[Spevák|spev]], [[basová gitara]], [[Klávesový nástroj|klávesové nástroje]]), ktoré si dalo názov [[Konvoj (hudobná skupina)|Konvoj]], potom to bola kapela Atak, no jeho najznámejšou skupinou bola [[Babylon (hudobná skupina)|Babylon]], s ktorou nahral tri [[Štúdiový album|štúdiové albumy]].<ref name=":0" /> Neskôr pokračoval ako hudobník v skupinách [[Gravis (skupina)|Gravis]], či v [[Prúdy (skupina)|Prúdoch]] [[Pavol Hammel|Pavla Hammela]]. Zahral si aj s [[Richard Müller (spevák)|Richardom Müllerom]], Janou Kirschner, so skupinou [[IMT Smile]] a v sprievodnej kapele [[Peter Cmorik|Petra Cmorika]]. Juraj Kupec pôsobí aj ako zvukár, či hudobný producent a režisér. Začínal v roku 1996 hudobnom štúdiu [[Ebony (štúdio)|Ebony]], ktoré vlastnil [[Martin Karvaš]]. Neskôr si založil vlastné štúdium Babylon, ktoré premenoval na Kupec Records. Podieľal sa na nahrávaní albumov Jany Kirschner, Petra Lipu, No Name, Andreja Šebana, skupiny [[Horkýže Slíže|Horkýže slíže]], Tublatanky, Lenky Filipovej, Petra Cmorika a mnohých iných. Juraj Kupec je držiteľom viacerých ocenení z hudobnej brandže. Má viacero cien za hudobné nahrávky, cenu [[Aurel (cena)|Aurel]] ako Producent roka, či za Zvuk roka, ale aj ako autor za skladbu „Dážď“ pre Petra Cmorika (z roku 2006).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=biografia|url=http://www.jurajkupec.sk/biografia.html|vydavateľ=www.jurajkupec.sk|dátum prístupu=2022-06-09}}</ref> == Diskografia == ;So skupinou [[Babylon (hudobná skupina)|Babylon]] * 2002 - ''[[Anjel s diablom]]'' * 2005 - ''[[A Boh sa len díva...]]'' * 2002 - ''[[Okno v nebi]]'' ;Sólové albumy * 2016 - ''[[Som to ja]]'' === Spolupráca na projektoch === ;Aya * [[Aya]] - ''[[Jé jé yéé]]'', Radost (1997) * Aya - ''[[Try]]'', Slovakia Records (2000) * Aya - ''[[Siedmaya]]'', Topfest (2015) ;Marián Greksa * [[Marián Greksa]], [[Demikát]] - ''[[Demikát (album)|Marián Greksa Demikát]]'', Opus, (1987) * [[Grexabat]] - ''[[Grexabat (album)|Grexabat]]'', Millenium Records (2003) ;Pavol Hammel * [[Pavol Hammel]] - ''[[1968 - 1998]]'', BMG Ariola (1998) * Pavol Hammel - ''[[Starí kamoši]]'', Epic (2002) ;Horkýže Slíže * [[Horkýže Slíže]] - ''[[V rámci oného]]'', Ariola (1997) * Horkýže Slíže - ''[[Vo štvorici po opici]]'', Ariola (1998) ;Soňa Horňáková * [[Soňa Horňáková]] a [[S. H. Band]] - ''[[Dívam sa z okna]]'', [[Millenium Records]] (2000) * Soňa Horňáková - ''[[Piesne z nevydaných albumov]]'', Millenium Records (2003) ;No Name * [[No Name]] - ''[[No Name (album)|No Name]]'', Mercury (1998) * No Name - ''[[Počkám si na zázrak]]'', Universal (2000) * No Name - ''[[Oslávme si život]]'', Universal (2001) * No Name - ''[[Slová do tmy]]'', Universal (2003) ;Tublatanka * Tublatanka - ''[[Pánska jazda]]'', Monitor EMI (2001) * [[Maťo Ďurinda]], [[Tublatanka]] - ''[[Láska Útočí]]'', Monitor EMI (2002) * Tublatanka - ''[[Patriot (album)|Patriot]]'', Monitor EMI (2005) * Tublatanka - ''[[Vianočný deň]]'', Monitor EMI (2006) * Tublatanka - ''[[Svet v ohrození]]'', Monitor EMI (2010) ;Le Payaco * [[Le Payaco]] - ''[[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'', Pavol Bílek Production (1999) * Le Payaco - ''[[Za lyžicu medu]]'', Kuku Productions (2002) * Le Payaco - ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'', Pavian Records (2013) ;Peter Lipa * [[Peter Lipa]] - ''[[... v najlepších rokoch]]'', Millenium Records (2001) * Peter Lipa - ''[[Lipa spieva Lasicu]]'', East-West Promotion (2006) * Peter Lipa - ''[[68 (album)|68]]'', East-West Promotion (2012) ;Ďalšie projekty * Various - ''[[Martin '88 - Pieseň o najvzácnejšom dare]]'', Opus (1988) * [[Pavol Habera]] - ''[[Pavol Habera (album)|Pavol Habera]]'', Tommü Records (1991) * [[C.O.M.A.]] - ''[[Tak sa mám]]'', [[Musica]] (1992) * [[František Griglák|Griglák]], [[Pavol Horváth|Horváth]], [[Peter Uherčík|Uherčík]] - ''[[Magma (album)|Magma]]'', Monitor EMI (1996) * [[Marcela Laiferová]] - ''[[Je mi fajn]]'', Rádio Bratislava (1997) * [[Ali ibn Rachid]] - ''[[Ali ibn Rachid (album)|Ali ibn Rachid]]'', Gregor Agency (1997) * [[Collegium SDS]] - ''[[10 / 5]]'', [[Not On Label]] (1998) * [[Henry Tóth]] - ''[[The Spirit of Memory]], Not On Label (2000)'' * [[Robo Opatovský]] - ''[[Pravá tvár]]'', Mercury (2000) * [[Andrej Šeban]] - ''[[Bezvetrie]]'', Universal (2000) * [[Ivan Tásler]] - ''[[T (album)|T]]'', Universal (2001) * [[Peter Slivka]] - ''[[Záhradná slávnosť]]'', Not On Label (2001) * [[Free Faces]] - ''[[La Belle Epoque]]'', Epic (2001) * [[René Lacko]] & [[Downtown Band]] - ''[[Freedom Is My Way]]'', Watt (2001) * [[Hex]] - ''[[Víkend (album)|Víkend]]'', Universal (2002) * [[P.S. (skupina)|P.S.]] - ''[[Dobré ráno]]'', Česká Hudba (2002) * [[Lucia Šoralová]] - ''[[Zblízka]]'', Millenium Records (2002) * [[Peter Nagy]] - ''[[Nové svetlo]]'', Universal (2002) * [[Lenka Filipová]] - ''[[Tisíc spůsobů jak zabít lásku]]'', Universal (2003) * [[Oľga Záblacká]] - ''[[U.F.O.]]'', Millenium Records (2003) * [[Money Factor]] - ''[[Svadba čertov - spomienka na Doda]]'', Forza Music (2004) * [[Ingola]] - ''[[Popíš ma]]'', Sound Service (2004) * [[Bukake]] - ''[[Buntaj Tatár Gašpar]]'', Slovak Music Fund (2004) * [[Bystrík (spevák)|Bystrík]] - ''[[Mám, čo som chcel]]'', Street Production (2005) * Stereo - ''[[Stereo (album)|Stereo]]'', Universal (2005) * [[Peter Cmorík]] - ''[[Nádherný deň]]'', [[Ariola]] (2006) * [[Twiins|TWiiNS]] - ''[[Compromise]]'', [[Universal Music Group]] (2009) * [[Babucha]] - ''[[Digi Dong Digi]]'', Pavlík Records (2012) * [[The Gang]] - ''[[The Gang (album)|The Gang]]'' (2017) == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Kupec, Juraj}} [[Kategória: Slovenskí gitaristi]] [[Kategória: Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória: Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória: Slovenskí speváci]] [[Kategória:SĽUK]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] r3nferbef4j6r0o1aw81nqex04dj7q5 Les Charlots 0 684395 7429987 7429673 2022-08-25T21:06:58Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií. wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina|Obrázok=Les Charlots Sanremo 1974.jpg|Názov skupiny=Les Charlots|Popis obrázku=Les Charlots (Jean-Guy Fechner, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Gérard Rinaldi) na festivale v [[Sanremo]] [[1974]].|Bývalí členovia=(†) Gérard Rinaldi<br /b>(†) Gérard Filippelli<br /b>Luis Rego<br /b>(†) Jacques Dautriche<br /b>Donald Rieubon<br /b>William Olivier|Členovia skupiny=Jean Sarrus<br /b>Jean-Guy Fechner<br /b>Richard Bonnot|Hudobný vydavateľ=Disques Vogue, Disques Barclay|Roky pôsobenia=[[1965]] – [[1997]], [[2007]] – [[2011]], od roku [[2014]]|Žáner=[[rock]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]]|Krajina pôvodu=[[Francúzsko]] {{FRA}}|Iné názvy=Les Problèmes}} '''Les Charlots''' je [[Francúzsko|francúzska]] populárna [[Rock|rocková]], [[Pop (hudobný žáner)|popová]] a [[Komédia|komediálna]] skupina pôsobiaca najmä v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych]] a [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych]] rokoch [[20. storočie|dvadsiateho storočia]], ktorá pozostávala zo šiestich členov: [[Gérard Rinaldi]], [[Gérard Filippelli]], [[Jean Sarrus]], [[Jean-Guy Fechner]], [[Luis Rego]] a [[Richard Bonnot]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.fdb.cz/lidi/20245-les-charlots.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref> Názov skupiny nepriamo odkazuje na Charlota, postavu ktorú hrá [[Charlie Chaplin]], ide ale aj o slangový výraz pre „klaunov“ alebo „idiotov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hv�zdy francouzsk� kinematografie - Les Charlots|url=https://web.archive.org/web/20081202101113/http://www.francouzskyfilm.cz/herci/charlots.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-12-02|dátum prístupu=2022-07-14}}</ref> [[Súbor:Luis Rego 2012.jpg|náhľad|[[Luis Rego]] bývalý člen skupiny na natáčaní [[Dokumentárny film|dokumentu]] z roku [[2012]].]] [[Súbor:Les veilles fripouilles.jpg|náhľad|[[Jean Sarrus]] (uprostred) na festivale v roku [[2017]].]] [[Súbor:AntoineQuebec2280.jpg|náhľad|Spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]] ktorého skupina Les Problèmes podporila pri jeho začiatkoch.]] == História skupiny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - la biographie par Nanarland|url=https://www.nanarland.com/personnalites/acteurs/les-acteurs-connotes/les-charlots.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Définitivement Charlots: Autobiographie|url=https://books.google.fr/books?id=c214Ioxho1gC&pg=PT207&lpg=PT207&dq=Les+Charlots+dans+l'espace+de+Guy+Lux&source=bl&ots=6EHgJUb0Nu&sig=Ft9YjZuTti1S8lyzTDCUeMkOYHs&hl=fr&sa=X&ved=0ahUKEwjTibqx-5TRAhVM7hoKHXzLCoUQ6AEINTAE#v=onepage&q=Les%20Charlots%20dans%20l'espace%20de%20Guy%20Lux&f=false|vydavateľ=LéoLu-GrrrArt Éditions|rok=2012-11-06|jazyk=fr|poznámka=Google-Books-ID: c214Ioxho1gC|meno=Jean|priezvisko=Sarrus}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Problèmes... Avant Les Charlots|url=https://www.rockmadeinfrance.com/encyclo/les-problemes/9134/|dátum vydania=2013-05-19|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR|priezvisko=Hervé}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Les Charlots - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-les-charlots-c24555678|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2022-07-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Résultats de recherche {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/recherche|vydavateľ=ina.fr|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS|url=https://www.melody.tv/artiste/les-charlots/|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lafoliedescharlots|url=http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|vydavateľ=SiteW.com|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exclu. Les Charlots, anciens collaborateurs d'Antoine : "Les fans de Johnny nous agressaient, on était obligé de se payer des gardes du corps !" (VIDEO)|url=https://www.programme-tv.net/news/musique/272662-exclu-les-charlots-anciens-collaborateurs-dantoine-les-fans-de-johnny-nous-agressaient-on-etait-oblige-de-se-payer-des-gardes-du-corps-video/|vydavateľ=www.programme-tv.net|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=fr|meno=Jade|priezvisko=Olivier}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean sarrus fotografías e imágenes de alta resolución|url=https://www.alamy.es/imagenes/jean-sarrus.html|vydavateľ=Alamy|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=es|meno=Alamy|priezvisko=Limited}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Photos and Premium High Res Pictures - Getty Images|url=https://www.gettyimages.fi/photos/les-charlots|vydavateľ=www.gettyimages.fi|dátum prístupu=2022-07-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ciné-ressources : le catalogue collectif des bibliothèques et archives de cinéma|url=http://www.cineressources.net/recherche_t.php|vydavateľ=www.cineressources.net|dátum prístupu=2022-08-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tony Frank {{!}} Les CHARLOTS|url=https://www.tonyfrank.fr/artists/Les-CHARLOTS|vydavateľ=Tony Frank|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FLESCHARLOTS2021|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=76546.html|vydavateľ=AlloCiné|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=fr|priezvisko=AlloCine}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview avec Jean Sarrus (Les Charlots) : "Les fans de Johnny Hallyday venaient pour nous frapper et pour nous tondre à la fin du concert."|url=https://www.vacarm.net/interview-entretien/interview-avec-jean-sarrus-les-charlots-les-fans-de-johnny-hallyday-venaient-pour-nous-frapper-et-pour-nous-tondre-a-la-fin-du-concert/|dátum vydania=2016-04-07|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr-FR|priezvisko=Nathalie}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi : l'acteur et chanteur des Charlots est décédé - Cinéma, film, bidasses en folie|url=https://web.archive.org/web/20120304223806/http://www.premiere.fr/Cinema/News-Cinema/Gerard-Rinaldi-l-acteur-et-chanteur-des-Charlots-est-decede-3159568|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-03-04|dátum prístupu=2022-08-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots font Trazegnies|url=https://www.lavenir.net/regions/charleroi/2013/02/05/les-charlots-font-trazegnies-GGKKNBQA6FBHPKVTEWJQC6DZF4/|vydavateľ=lavenir.net|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Thomas|priezvisko=Leodet}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pour une réhabilitation des Charlots|url=https://www.nouvelobs.com/les-internets-vous-parlent/20120302.OBS2794/pour-une-rehabilitation-des-charlots.html|vydavateľ=L'Obs|dátum vydania=2012-03-02|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hervé Vilard, 51 ans, après en avoir fini avec Capri et vécu mille aventures, revient faire son Cirque d'Hiver. La chansonnette du mal-aimé.|url=https://www.liberation.fr/portrait/1998/02/27/herve-vilard-51-ans-apres-en-avoir-fini-avec-capri-et-vecu-mille-aventures-revient-faire-son-cirque-_228349/|vydavateľ=Libération|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Mathieu|priezvisko=Lindon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots, la paillardise assumée|url=https://www.lepoint.fr/editos-du-point/sebastien-le-fol/les-charlots-la-paillardise-assumee-07-08-2021-2438134_1913.php|vydavateľ=Le Point|dátum vydania=2021-08-07|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Florent|priezvisko=Barraco}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots à Grâce-Hollogne: «Les Gauff’, nos fils spirituels»|url=https://lameuse.sudinfo.be/440132/article/2019-09-20/les-charlots-grace-hollogne-les-gauff-nos-fils-spirituels|vydavateľ=Édition digitale de Liège|dátum vydania=2019-09-20|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr}}</ref> == V roku [[1963]] sa dvaja kamaráti, spevák [[Gérard Rinaldi]] a bas-gitarista [[Jean Sarrus]], ktorí pôsobili v rôznych krátkodobých skupinách (Les Rebelles alebo Les Tarés), spojili a vytvorili si vlastnú rockovú skupinu s názvom Les Problèmes. Gérard Rinaldi sa v tom čase viac venoval [[Džez|jazzu]] a hraním na [[akordeón]]. V roku [[1964]] sa k nim pridal gitarista [[Luis Rego]] a o rok neskôr gitarista [[Gérard Filippelli]] a bubeník [[Donald Rieubon]]. V polovici šesťdesiatych rokov skupina často sprevádzala speváka [[Antoine (spevák)|Antoina]] ale aj hudobníka [[Pascal Danel|Pascala Danela]] pri jeho vystúpeniach či koncertoch. Antoina podporili pri dvoch jeho najväčších hitoch „Les Elucubrations d'Antoine“ („Antoinove lukubácie“) a „Je Dis ce que je pense, je vis comme je veux“ („Hovorím, čo si myslím, žijem ako chcem“). V roku [[1965]] bol Luis Rego na dovolenke v [[Portugalsko|Portugalsku]] (vo svojej rodnej krajine), keď počas [[António de Oliveira Salazar|Salazarovho]] režimu bol na niekoľko mesiacov uväznený za dezerciu a vzburu. Rinaldi napísal pieseň „Ballade à Luis Rego, Prisonnier Politique“ („Balada pre Luisa Rega, politického väzňa“) ako reakciu na zadržanie Rega. Na Regove miesto v roku [[1965]] dočasne nastúpil gitarista [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]], ktorý sa neskôr preslávil vydaním svojho psychedelického popového albumu „Le pays des Merveilles“ („Krajina zázrakov“). V [[Október|októbri]] [[1965]] bol bubeník Donald Rieubon povolaný na vojenskú službu, v skupine ho nahradil [[William Olivier]]. Na konci roku [[1965]] sa Jacques Dautriche vydal na sólovú kariéru a tak kapelu opustil. William Olivier sa rozhodol radšej zostať s hudobníkom Antoinom a tak funkciu bubeníka nahradil [[Jean-Guy Fechner]]. Priebehom času sa skupina s Les Problèmes premenuje na Les Charlots. Väčšinu skladieb napísal Rinaldi, Sarrus alebo Rego. Rinaldi bol hlavným spevákom a štyria ďalší spievali sprievodné vokály. V druhej polovici šesťdesiatych rokov mali veľa turné po [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Taliansko|Taliansku]] či [[Quebec|Québecu]] ale aj mnoho vystúpení po boku hudobníkov ako: [[Johnny Hallyday]], [[Claude François]], [[:cs:Françoise_Hardyová|Françoise Hardy]] alebo aj skupín [[The Rolling Stones]] a [[:cs:Téléphone|Téléphone]]. Časopis Rolling Stone ich v roku [[1968]] označil za najlepších francúzskych rockových hudobníkov. Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa Les Charlots začali objavovať v komediálnych vystúpeniach vo francúzskej televízii, najmä v epizóde satirickej televíznej rozprávky ''Les Shadoks'' s hercom [[Jean Yanne]] a v populárnom sitkome ''Les Saintes Chéries''. V priebehu roku [[1969]] nahrali cover album piesní [[Boris Vian|Borisa Viana]]. Pre zvyšujúcu popularitu skupiny sa režisér [[Philippe Clair]] rozhodol nakrútiť prvý film ''La Grande Java'' v hlavných úlohách s Les Charlots a hercom [[Francis Blanche]]. Vo filme hrali piatich členov rugbyového tímu, ktorému manažér ukradol peniaze. Film nebol veľmi dobrý, hlavne kvôli tomu, že Les Charlots neboli herci a nerozumeli si s režisérom Philippom Clairom (často považovaným za jedného z najhorších francúzskych režisérov vôbec). Napriek tomu film prekvapivo zaznamenal obrovský úspech s návštevnosťou takmer tri a pól milióna divákov v kinách čím odštartoval filmovú kariéru skupiny. V roku [[1971]] sa skupine podarí zložiť ich najznámejší hit ''Merci patron'', ktorý vydali vo svojom novom albume ''Charloteries''. Počas toho istého roka s nimi režisér [[Claude Zidi]] (s ktorým budú mať ešte tri spolupráce) natočil film ''Bažanti'' s vojnovou tematikou, s takmer sedem a pól miliónovou návštevnosťou. Film triumfoval a celkovo sa stal druhým najsledovanejším vo Francúzsku, po animovanom filme [[Aristomačky]] [[Walt Disney|Walta Disneyho]]. V [[December|decembri]] [[1971]] sa Luis Rego člen kvinteta rozhodol vydať na sólovú kariéru a tak skupinu definitívne opustil. Po odchode Rega sa kvarteto spojilo s výborným producentom a manažérom [[Christian Fechner|Christianom Fechnerom]], bratom Jeana-Guya Fechnera. Ten nahradil [[Michel Ardan|Michela Ardana]] a postaral sa o kvalitnú produkciu ich filmov. V sedemdesiatom druhom natočili športovú komédiu ''Blázni zo štadióna'' v réžii Clauda Zidiho a dobrodružný film ''Bažanti idú do Španielska'' po boku režiséra [[Jean Girault|Jeana Girauda]]. Oba filmy zaznamenali obrovskú návštevnosť v kinách. V roku [[1973]] hrali vo filme Clauda Zidiho ''Veľký bazár'' s hercom [[Michel Galabru|Michelom Galabruom]], skupina považuje tento film za ich najlepší. S komikom [[Pierre Richard|Pierrom Richardom]] sa stretli pri natáčaní filmu ''Neviem nič, ale poviem všetko'', kde si skupina zahrala iba malú úlohu vojakov na konci filmu. Tiež vydali albumy ''En vadrouille'' a ''Au pays des pesetas et d'autres aventures,'' ktoré obsahovali niekoľko ich hitov. Na vrchole slávy natočili až tri filmy za rok – historickú komédiu ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (2 diely) a aj film ''Bažanti idú do boja'', ktorý nadväzuje na film ''Bažanti''. Všetky tieto tri filmy, najmä film ''Bažanti idú do boja'' zaznamenávajú solídne príjmy v kinách a stali sa legendami francúzskej kinematografie. V tom čase boli ich filmy obľúbené po celej [[Európa|Európe]], ale aj v [[India|Indii]], [[Rusko|Rusku]] či [[Kanada|Kanade]]. Na začiatku roku [[1975]] Christian Fechner dal ponuku [[Louis de Funès|Louis de Funèsovi]] na spoločný film ''Merci patron'' (názov dostal podľa ich najznámejšieho hitu) s Les Charlots, Funès však v tom čase prekonal dva [[Infarkt|infarkty]] a preto sa film nerealizoval. Fechner v spolupráci s bývalým kaskadérom [[Yvan Chiffre|Yvanom Chyffreom]] sa rozhodli napísať bláznivý scenár na nový film so skupinou. Film sa volá ''Bozky z Hongkongu'' a je to paródia akčných filmov s pomerne vysokým rozpočtom. Natáčanie prebiehalo v štyroch krajinách ([[Francúzsko]], [[Anglicko|Veľká Británia]], [[Španielsko]] a [[Čína]]) za účasti veľa anglosaských hercov ako napr.: [[Mickey Rooney]], [[:cs:Clifton_James|Clifton James]] alebo [[David Tomlinson]]. Film sa vo Francúzsku považuje za dosť kontroverzný, napriek tomu jeho návštevnosť v kinách dosiahla skoro tri milióny. V roku [[1976]] skupina dostáva od režiséra a scenáristu [[Bertrand Blier|Bertranda Bliera]] ponuku na film ''Charlots Charlottes'', ale Fechnerovi sa dej a téma filmu vôbec nepozdáva. Nechce mať s filmom nič spoločné a odmieta ho natočiť. Les Charlots trvajú na realizácii filmu a tak sa Fechner rozhodne kúpiť práva na scenár iba preto, aby film nevznikol. Problémy s týmto projektom však zďaleka nekončia a po ostrých výmenách názorov celá vec končí na súde. Vzápätí sa producent Fechner rozhodne skončiť spoluprácu so skupinou. Na toto rozhodnutie zareaguje aj člen kvarteta brat producenta Jean-Guy Fechner, ktorý skupinu opustí a radšej sa venuje marketingu pre svojho brata. Tým sa upustí aj od naplánovaného westernového projektu ''Bažanti na ďalekom západe'' (Les Charlots au Far West) kde mal hrať aj americký herec [[John Wayne]]. Film mal režírovať Claude Zidi a natáčanie malo prebiehať v [[Mexiko|Mexiku]]. Skupina sa stáva triom bez producenta. Pomerne rýchlo ([[25. november|25. novembra]] [[1976]]) sa im podarí vytvoriť vlastnú produkčnú spoločnosť [[Choucroute International Production]]. Veľa nových scenáristických ponúk odmietajú – ako napr.: ''Bažanti vo vesmíre'' (Les Charlots dans l'espace ([[1977]])) alebo ''Bažanti na cestách'' (Les Bidasses en vadrouille ([[1979]])). Nakrútili však filmy ako ''Nech žije sloboda!'' ([[1978]]) a ''Bažanti v delíriu'' ([[1979]]), ktoré mali už slabší úspech. V roku [[1979]] sa trio objavilo vo svojej prvej [[Divadelná hra|divadelnej hre]] „La Cuisine des Anges“ („Kuchyňa anjelov“), čo bola veľmi úspešná skúsenosť. Počas roka [[1980]] si sami napísali scenár k filmu ''Bažanti kontra Dracula'', ktorý bohužiaľ v kinách zaznamenal iba niečo cez pól milióna divákov, čo v porovnaní s ich inými filmami bol veľký neúspech. O tri roky neskôr dostali ponuku na film ''Návrat bažantov'' ([[1983]]), ktorého dej sa odohrával v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], ale do kín prišlo len niečo cez jeden milión divákov. Na konci toho istého roka sa im aspoň podarilo zložiť hit ''L'Apérobic'', ktorý bol súčasťou albumu ''C'est trop… c'est trop !''. Na oprášenie svojej slávy si zahrali vo filme ''Nebezpečné známosti'' ([[1984]]), ktorý tiež nezaznamenal veľký úspech. Po desiatich rokoch (od poslednej spolupráce) dostali od Claude Zidiho ponuku na ich 15. film ''Majstri gagov'' (Les Rois du gag) s [[Michel Serrault|Michelom Serraultom]]. Po následných nezhodách s režisérom sa Les Charlots odmietli vo filme zúčastniť. Zidi sa rozhodol prepísať scenár a film ponúkol vtedy začínajúcim komikom [[Thierry Lhermitte|Lhermitteovi]] a [[Gérard Jugnot|Jugnotovi]]. Postupom času sa preorientovali z filmu na televíziu, kde vystupovali ako trio spevákov a komikov. V polovici osemdesiatych rokov naspievali upravenú verziu hitu ''Toute première fois'' od speváčky [[:en:Jeanne_Mas|Jeanne Mas]]. Na konci roka [[1986]] sa člen tria Gérard Rinaldi rozhodol opustiť skupinu a venoval sa radšej sólovej kariére v [[Dabing|dabingu]] či v [[Televízia (prenos)|televízii]]. Duo Jean Sarrus a Gérard Filippelli si k sebe prizvali speváka [[Richard Bonnot|Richarda Bonnota]] čím zreformovali skupinu. V nasledujúcich rokoch trio nahralo niekoľko ďalších piesní vrátane „Pour pas qu'l'amour Capote“ („Lebo nie takú lásku Capote“), napísanej pre kampaň na zvýšenie povedomia o [[Aids|AIDS]]. Bohužiaľ nemali dostatok materiálu a príležitosti na výrobu nového albumu. Sarrusa, Filippelliho, Rega a Rieubona (bývalých členov skupiny Les Problèmes) pozval v roku [[1988]] Ich starý priateľ spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]] do [[Olympia (Paríž)|Olimpie]] aby hrali na jeho najnovšom albume „Antoine Retrouve Les Problèmes“ („Antoine a Les Problèms zase spolu“). Aby Antoineho ešte viac spropagovali tak s ním odohrali zopár koncertov na pódiách. Bolo to prvýkrát, čo Les Charlots vystupovali pod názvom ''Les Problèmes'' od roku [[1966]]. Pozvaný bol aj Rinaldi, ale natáčal svoj hitový televízny seriál ''Marc i Sophie'' a nechcel sa zúčastniť nahrávania albumu. V roku [[1992]] Jean Sarrus napísal scenár a dokonca aj prvý krát režíroval ich nový film ''Le Retour des Charlots''. V kinách bol film úplný prepadák hlavne kvôli absencii bývalého člena Gérarda Rinaldiho a tiež pre slabšie gagy a nelogický scenár. V kinách film zaznamenal iba niečo cez pätnásť tisíc divákov čo bola úplná pohroma (!!!). Jean Sarrus sa kvôli strate na filme zadlžil na niekoľko rokov. Rok od vydania ich neúspešného filmu Sarrus dostal pomoc od združenia „La roue tourne“ („Koleso sa točí“), ktoré prichádza na pomoc hercom vo finančnej núdzi. V roku [[1997]] sa pre nízku popularitu skupina rozpadla. V roku [[2007]] sa skupina opäť sformovala, ale iba ako duo Rinaldi a Sarrus. Bolo to prvýkrát po dvadsiatich rokoch čo sa Rinaldi a Sarrus spoločne stretli a zmierili sa. Vystúpili na nostalgickom turné „Age Tendre et Têtes de Bois“ („Nežný vek a drevené hlavy“) kde spievali zmesi najväčších hitov skupiny. Na koncertoch zvykli spolupracovať so francúzskymi umelcami vrátane [[Patrick Sébastien|Patricka Sébastiena]]. Na tomto turné a albume Rinaldi a Sarrus nehrali na žiadne hudobné nástroje, iba spievali. Vydali album coververzií svojich hitov zo 60. a 70. rokov s názvom ''Les ​​Charlots 2008''. [[6. apríl|6. apríla]] [[2008]] všetci bývalí členovia skupiny (Gérard Rinaldi, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Jean-Guy Fechner a Luis Rego) boli hosťami [[Michel Drucker|Michela Druckera]] v jeho televíznej šou [[Vivement dimanche]]. Duo skončilo na konci roka [[2011]] pre zdravotné problémy Gérara Rinaldido, ktorý o pár mesiacov nasledujúceho roku skonal. Všetkých členov kapely táto správa o smrti priateľa ťažko zasiahla. Počas roka [[2012]] sa mal nakrúcať film ''Veľký bazár 2'' s účasťou Les Charlots a Michela Galabruho, ale kvôli smrti šéfa skupiny projekt stroskotal. Po Rinaldiho smrti sa Jean Sarrus rozhodol napísať knihu „Définitivement Charlots“ („Koniec Charlotov“) ktorá rozpráva o spomienkach a histórii skupiny. V [[November|novembri]] [[2012]] je vydaná vydavateľstvom [[Grrr... Art (vydavateľstvo)|Grrr... Art]]. Pre Sarrusovú iniciatívu (ktorý sa vždy snažil udržať ducha kapely nažive) sa v roku [[2014]] kapela opäť obnovila v zostave Jeana Sarrusa, Jeana-Guya Fechnera a Richarda Bonnota. Odohrali svoj <abbr>prvý koncert</abbr> 26. septembra 2014 na festivale Generácia 80/90 v [[Belgicko|belgickom]] [[Marbehan|Marbehane]]. Na začiatku roka [[2021]] skupina účinkovala vo svojom dokumente [https://www.youtube.com/watch?v=On1y5IrbkcI ''Les Charlots Intime'']. Bohužiaľ [[30. marec|30. marca]] [[2021]] zomrel bývalý člen kapely Gérard Filippelli na [[Rakovina|rakovinu]], čo bola ďalšia smutná správa pre skupinu. V tomto triu vystupujú na koncertoch a podujatiach až dodnes. Na začiatku roka [[2022]] vydali 14-skladbový album s novými pesničkami spievanými počas živých vystúpení. Pri príležitosti ich 60-ročnej kariéry majú naplánovaných zopár koncertov. == Členovia skupiny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z původních „bažantů” je naživu jen polovina, dva nejoblíbenější členové Les Charlots již bohužel nejsou mezi námi|url=https://www.tvguru.cz/z-puvodnich-bazantu-je-nazivu-jen-polovina-dva-nejoblibenejsi-clenove-les-charlots-jiz-bohuzel-nejsou-mezi-nami/|dátum vydania=2021-05-02|dátum prístupu=2022-07-19|meno=Jiří|priezvisko=Kučera}}</ref> == === Aktuálni členovia === * [[Jean Sarrus]] ([[1965]] – [[1997]]) – [[basová gitara]] a [[sprievodný spev]], ([[2007]] – [[2011]]) – [[basová gitara]] a [[Spevák|spev]], (od roku [[2014]]) – [[basová gitara]] a [[Spevák|spev]] * [[Jean-Guy Fechner]] ([[1966]] – [[1976]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]], (od roku [[2014]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]] * [[Richard Bonnot]] ([[1987]] – [[1997]]) – [[Spevák|spev]], (od roku [[2014]]) – [[Spevák|spev]] === Bývalí členovia === * (†) [[Gérard Rinaldi]] ([[1965]] – [[1986]]) – [[Spevák|spev]] a [[saxofón]], ([[2007]] – [[2011]]) – [[Spevák|spev]] * (†) [[Gérard Filippelli|Gérard „Phil“ Filippelli]] ([[1965]] – [[1997]]) – [[gitara]] a [[sprievodný spev]] * [[Luis Rego]] ([[1965]] – [[1971]]) – [[rytmická gitara]], [[klavír]] a [[sprievodný spev]] * (†) [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]] ([[1965]]) – [[basová gitara]] a [[sprievodný spev]] * [[Donald Rieubon]] ([[1965]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]] * [[William Olivier]] ([[1965]] – [[1966]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]] === Časová os členov === <timeline> ImageSize = width:1330 height:330 PlotArea = left:110 bottom:60 top:0 right:50 Alignbars = justify DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1963 till:01/01/2023 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:vocals value:red legend:Spev id:Bvocals value:pink legend:Sprievodný_spev id:guitar value:green legend:Gitara id:bass value:blue legend:Basová_gitara id:lguitar value:purple legend:Rytmická_gitara id:drums value:orange legend:Bicie id:piano value:claret legend:Klavír id:saxophone value:yellow legend:Saxofón id:Lines value:black legend:Albumy id:Lines2 value:gray(0.75) legend:Filmy id:Lines3 value:gray(0.95) legend:Vivement_Dimanche Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = increment:2 start:1963 ScaleMinor = increment:1 start:1964 BarData = bar:Jean text:"Jean Sarrus" bar:Phil text:"(†) Gérard Filippelli" bar:Gérard text:"(†) Gérard Rinaldi" bar:Richard text:"Richard Bonnot" bar:Jean-Guy text:"Jean-Guy Fechner" bar:Luis text:"Luis Rego" bar:Jacques text:"(†) Jacques Dautriche" bar:Donald text:"Donald Rieubon" bar:William text:"William Olivier" PlotData= width:12 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4) bar:Jean from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:bass bar:Jean from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:Bvocals width:3 bar:Jean from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:bass bar:Jean from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals width:3 bar:Jean from:01/02/2014 till:01/09/2022 color:bass bar:Jean from:01/02/2014 till:01/09/2022 color:vocals width:3 bar:Phil from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:guitar bar:Phil from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:Bvocals width:3 bar:Phil from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals bar:Gérard from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:vocals bar:Gérard from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:saxophone width:3 bar:Gérard from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals bar:Richard from:01/01/1987 till:01/01/1997 color:vocals bar:Richard from:01/02/2014 till:01/09/2022 color:vocals bar:Jean-Guy from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:drums bar:Jean-Guy from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:Bvocals width:3 bar:Jean-Guy from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals bar:Jean-Guy from:01/02/2014 till:01/09/2022 color:drums bar:Jean-Guy from:01/02/2014 till:01/09/2022 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:lguitar bar:Luis from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Piano width:8 bar:Luis from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:lguitar bar:Luis from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Piano width:8 bar:Luis from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:lguitar bar:Luis from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Piano width:8 bar:Luis from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals bar:Jacques from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:bass bar:Jacques from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:Bvocals width:3 bar:Donald from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:drums bar:Donald from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:Bvocals width:3 bar:Donald from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:drums bar:Donald from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Bvocals width:3 bar:William from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:drums bar:William from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:Bvocals width:3 LineData = at:01/01/1966 color:black layer:back at:01/01/1967 color:black layer:back at:01/01/1968 color:black layer:back at:01/01/1969 color:black layer:back at:01/01/1970 color:black layer:back at:01/08/1970 color:lines2 layer:back at:01/01/1971 color:black layer:back at:15/12/1971 color:lines2 layer:back at:01/01/1972 color:black layer:back at:26/09/1972 color:lines2 layer:back at:14/12/1972 color:lines2 layer:back at:01/01/1973 color:black layer:back at:06/09/1973 color:lines2 layer:back at:06/12/1973 color:lines2 layer:back at:13/02/1974 color:lines2 layer:back at:13/03/1974 color:lines2 layer:back at:11/12/1974 color:lines2 layer:back at:01/01/1975 color:black layer:back at:04/06/1975 color:lines2 layer:back at:17/12/1975 color:lines2 layer:back at:01/01/1976 color:black layer:back at:01/01/1977 color:black layer:back at:01/02/1978 color:lines2 layer:back at:24/10/1979 color:lines2 layer:back at:17/12/1980 color:lines2 layer:back at:01/01/1983 color:black layer:back at:02/02/1983 color:lines2 layer:back at:08/02/1984 color:lines2 layer:back at:01/01/1985 color:black layer:back at:01/01/1986 color:black layer:back at:17/06/1992 color:lines2 layer:back at:01/01/2008 color:black layer:back at:06/04/2008 color:lines2 layer:back at:06/04/2008 color:lines3 layer:back at:01/01/2022 color:black layer:back </timeline> == Filmografia == === Celovečerné filmy === * [[1970]]: (La Grande Java), réžia [[Philippe Clair]] * [[1971]]: [[Bažanti (film)|''Bažanti'']] / ''Blázniví bažanti'' (Les Bidasses en folie), réžia [[Claude Zidi]] * [[1972]]: ''[[Blázni zo štadióna]]'' (Les Fous du stade), réžia [[Claude Zidi]] * [[1972]]: ''Bažanti idú do Španielska'' (Les Charlots font l'Espagne), réžia [[Jean Girault]] * [[1973]]: ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' (Le Grand Bazar), réžia [[Claude Zidi]] * [[1973]]: ''[[Neviem nič, ale poviem všetko]]'' (Je sais rien, mais je dirai tout), réžia [[Pierre Richard]] – Les Charlots sa vo filme objavia iba v [[Cameo rola|cameo úlohe]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (Les Quatre Charlots mousquetaires), réžia [[André Hunebelle]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2.: Len počkaj kardinál!'' (À nous quatre, Cardinal ! / Les Charlots en folie ! <abbr>2<sup>e</sup></abbr> round : À nous quatre, Cardinal !), réžia [[André Hunebelle]] * [[1974]]: ''[[Bažanti idú do boja]]'' (Les bidasses s'en vont en guerre), réžia [[Claude Zidi]] * [[1975|1975:]] ''Čo je veľa, to je veľa'' (Trop c'est trop), réžia [[Didier Kaminka]] – Les Charlots sa vo filme objavia iba v [[Cameo rola|cameo úlohe]] * [[1975]]: ''Bozky z Hongkongu'' (Bons baisers de Hong Kong), réžia [[Yvan Chiffre]] * [[1978]]: ''Nech žije sloboda!'' / ''Bažanti a cudzinecká légia'' (Et vive la liberté !), réžia [[Serge Korber]] – pôvodná idea od [[Gérard Oury|Gérarda Ouryho]] * [[1979]]: ''Blúznenie bažantov'' / ''Bažanti v delíriu'' (Les Charlots en délire), réžia [[Alain Basnier]] * [[1980]]: ''Bažanti kontra Dracula'' (Les Charlots contre Dracula), réžia [[Jean-Pierre Desagnat]] * [[1983]]: ''Návrat bažantov'' (Le Retour des bidasses en folie), réžia [[Michel Vocoret]] * [[1984]]: ''Bažanti – Nebezpečné známosti'' (Charlots Connection), réžia [[Jean Couturier]] * [[1992]]: (Le Retour des Charlots), réžia [[Jean Sarrus]] === Nezrealizované filmy === * [[1971]]: ''Veľká mafia'' (La Grande Maffia), réžia [[Philippe Clair]] – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina Tontos s Aldom Maccionem * [[1975]]: ''Ďakujem šéfe'' (Merci Patron), réžia [[Jean Girault]] / [[Claude Zidi]] – pre zlý zdravotný stav de Funèsa sa film nerealizoval<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Merci Patron Les Charlots et Louis de Funès Projet abandonné|url=https://www.youtube.com/watch?v=qfgPl0LojdA|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1976]]: (Charlots Charlottes), réžia [[Denis Amar]] – scenár kúpil a následne zničil ich producent Christian Fechner<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charlots Charlottes Bertrand Blier|url=https://www.youtube.com/watch?v=Jo-84m0tTY0|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Projet de film avec John Wayne "Les Charlots au Far-West"|url=https://www.youtube.com/watch?v=h62tHiNJBMQ|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1976]]: ''Bažanti na ďalekom západe'' (Les Charlots au Far West), réžia [[Claude Zidi]] – po odchode producenta nikto film neinicioval<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Guy Fechner parle d'un projet d'un western comique avec les charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=7cAdUZoyzns|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1977]]: ''Bažanti vo vesmíre'' (Les Charlots dans l'espace), réžia [[Guy Lux]] – scenár odmietnutý Les Charlots * [[1979]]: ''Bažanti na cestách'' (Les Bidasses en vadrouille), réžia [[Michel Ardan]] – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina [[Martin Circus]] * [[1980]]: scenár od [[Jean-Jacques Beineix|Jeana-Jacquesa Beineixa]] odmietnutý Les Charlots * [[1985]]: ''Majstri gagov'' (Les Rois du gag), réžia [[Claude Zidi]] – po nezhodách s režisérom sa skupina odmietla projektu zúčastniť, vo filme ich nahradili herci [[Thierry Lhermitte]] a [[Gérard Jugnot]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Rois du Gag Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=qizZqYM8RM0|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1985]]: (Les Rois de la resquille), réžia [[Bernard Launois]] – scenár odmietnutý Les Charlots * [[1985]]: (Les Charlots à l’Élysée) – kvôli nezhodám sa film nenatočil<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Christian Ardan parle du film Les Charlots à l'Elysée|url=https://www.youtube.com/watch?v=6W68ZHNgU6Q|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[2012]]: ''Veľký bazár 2'' (Le Grand Bazar 2) – kvôli smrti Rinaldiho sa film nenatočil === TV relácie === * [[1968]]: (Les Shadoks) * [[1969]]: (L'homme qui venait du Cher), réžia [[Pierre Desfons]] * [[1970]]: ''Svätúškovia'' (Les saintes chéries : Eve et son premier client), réžia [[Jean Becker]] * [[1970]]: (La Lucarne magique : féérie contemporaine), réžia [[Pierre Desfons]] * [[1983]]: ''Honba za pokladom'' (La Chasse aux trésors), réžia [[Guy Job]] a [[Patrick Gandrey-Réty]] – šou navrhnutá [[Jacques Antoine|Jacquesom Antoinom]] * [[1985]]: (Demain c'est dimanche), réžia [[Georges Barrier]] a [[Guy Job]] * [[2008]]: ''Nech žije víkend'' (Vivement dimanche), réžia [[Dominique Colonna]] – šou s [[Michel Drucker|Michelom Druckerom]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === {{Stĺpce|2| * [[1966]]: ''Antoine rencontre Les Problèmes'' – (album opätovne vydatý v roku [[1995]]) * [[1967]]: ''Charlow-up'' * [[1968]]: ''Caf'Conc'Charlots'' * [[1969]]: ''Les Charlots chantent Boris Vian'' * [[1970]]: ''Charlotissimo'' * [[1971]]: ''Charloteries'' * [[1972]]: ''En vadrouille'' * [[1973]]: ''Au pays des pesetas et d'autres aventures'' * [[1975]]: ''Ce soir j'attends Valéry / Alors… raconte “Le Dîner du President”'' * [[1976]]: ''Nouvelle Cuvée'' * [[1977]]: ''Et ta sœur'' * [[1983]]: ''C'est trop… c'est trop !'' * [[1985]]: ''Fesse en rut majeur : les Charlots interdits'' * [[1986]]: ''Parod'Hit Parade'' * [[2008]]: ''Les Charlots 2008'' (CD 2 titres s 11 bonusmi) * [[2022]]: 14-skladbový album s novými piesňami spievanými počas živých vystúpení }} === Živé albumy === {{Stĺpce|2| * [[1967]]: ''Les Charlots à l'Olympia'' * [[1969]]: ''Il Etait Une Fois à l'Olympia'' * [[1972]]: ''Les Charlots - Olympia 72'' * [[1984]]: ''4. Festival du Rire de Rochefort'' }} === Kompilácie === {{Stĺpce|2| * [[1967]]: ''Chansons'' * [[1972]]: ''Les Grands Succès (Greatest Hits)'' * [[1973]]: ''12 succès des Charlots'' * [[1974]]: ''12 chansons + 4'' * [[1977]]: ''Histoire merveilleuse'' * [[1977]]: ''Le Double Disque d'or des Charlots'' * [[1984]]: ''Nouvelle Édition'' * [[1984]]: ''Programme plus'' * [[1994]]: ''Tout doit disparaitre ! Les Bons Morceaux'' * [[1999]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 1'' * [[2000]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 2'' * [[2003]]: ''Les Essentiels'' * [[2006]]: ''Paulette, la reine des paupiettes'' * [[2011]]: ''Les Charlots, l'essentiel, 2CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) * [[2012]]: ''Les Charlots, Best Of, 3CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) * [[2014]]: ''Bézu et les Charlots, Les Rois de la fête, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) * [[2015]]: ''Bézu et les Charlots, Les Chansons paillardes interdites, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) * [[2016]]: ''Le Very maxi meilleur de la crème du top, 2CD + un CD'' so slávnostnými piesňami naspievanými Jeanom Sarrusom (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) }} === Spolupráca === {{Stĺpce|2| * [[1966]]: ''Comme le vent'' od Christine Delaroche – neuvedení Les Problèmes pieseň napísaná Rinaldim a Sarrusom * [[1967]]: ''Des garçons faciles'' od Clothilde – ďalšia umelecká nahrávka pre Disques Vogue * [[1970]]: ''Je t’aime…normal'' a ''Super-Gangsters'' od Jean a Janet (Jean Sarrus a Janet Woollacott) – dve piesne sú napísané Rinaldim a Filippellim. * [[1970]]: 11. januára 1970 v programe ''Un incertain sourire'' na 2. kanáli ORTF účinkujú Charlotovci s dvomi nepublikovanými piesňami ''La Complainte de Peruggia'' a ''Elle est retrouvée, la Joconde'' (repríza programu na kanáli Melody v auguste [[2017]]) * [[1973]]: ''La Révolution française'' de Claude-Michel Schönberg – ''Serment de Talleyrand'' (12 júl 1789) a ''Fête de la Fédération'' (Talleyrand) * [[2011]]: ''Et maintenant… quelque chose de différent'' existuje verzia ''Le Chou'' na pódiu v podaní Les Charlots a Eddyho Mitchella }} == Zaujímavosti o skupine == * Podľa člena skupiny [[Jean-Guy Fechner|Jeana-Guya Fechnera]] na film ''Blázni zo štadióna'' prišlo v [[India|Indii]] do kín viac ako 50 miliónov divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anecdotes Jean-Guy Part 2 HD - Vidéo Dailymotion|url=https://www.dailymotion.com/video/xuj35|vydavateľ=Dailymotion|dátum vydania=2006-12-23|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en}}</ref> * Počas sovietskej éry prišlo na film ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' okolo 56 600 000 divákov čím sa stal 1. najúspešnejším francúzskym filmom v [[Sovietsky zväz|ZSSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Яндекс|url=https://www.kinopoisk.ru/showcaptcha?cc=1&mt=2219B3DFFB8C95A8749A98A152E63B1FE4E574FB7C44437B695D26D7DB908C06&retpath=aHR0cHM6Ly93d3cua2lub3BvaXNrLnJ1L2ZpbG0vNjA0OTg__1b1e2c92cee328c1ec1b27145327f933&t=2/1661460789/f2d831fde65ccd1bba4310659c299216&u=3c684664-5ff3e11d-27c51918-12cbb6ec&s=91956664b63bfd2cb6997755d9bc2bf8|vydavateľ=www.kinopoisk.ru|dátum prístupu=2022-08-25}}</ref> * Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] prišlo za celé obdobie do kín na filmy od skupiny Les Charlots takmer 40 miliónov divákov. * Podľa programu Canal+ histoires de cinéma odvysielaného [[11. máj|11. mája]] [[2010]] sa celosvetová návštevnosť filmov Les Charlots v kinách odhaduje na 1 miliardu. * Les Charlots boli v rôznych krajinách známi ako: Bažanti ([[Česko]] a [[Slovensko]]), 5 matti ([[Taliansko]]), The Crazy Boys ([[Anglicko|Veľká Británia]]), Die tollen Charlots ([[Nemecko]]), alebo Locos ([[Španielsko]]). * [[2. marec|2. marca]] [[2012]] zomrel člen skupiny [[Gérard Rinaldi]] vo veku 69 rokov v zdravotnom stredisku [[Fontenay-lès-Briis]] ([[Essonne (departement)|Essonne]]) na rakovinu lymfatického systému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemřela hvězda francouzské komedie Bažanti Gérard Rinaldi|url=https://www.super.cz/9440-zemrela-hvezda-francouzske-komedie-bazanti-gerard-rinaldi.html|vydavateľ=www.super.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs|priezvisko=Seznam.cz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Julie Arnold (Marc & Sophie) réagit à la mort de Gérard Rinaldi - Voici|url=https://www.voici.fr/news-people/actu-people/julie-arnold-marc-sophie-reagit-a-la-mort-de-gerard-rinaldi-442098|vydavateľ=Voici.fr|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Prisma|priezvisko=Média}}</ref> * [[Gérard Filippelli]] zomrel na rakovinu v nemocnici pri [[Argenteuil (mesto)|Argenteuil]] [[30. marec|30. marca]] [[2021]], vo veku 78 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande Les Charlots, est décédé|url=https://www.dhnet.be/medias/musique/2021/03/30/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-les-charlots-est-decede-FAN7EYIV6NFIJIGKCM43XGNM5U/|vydavateľ=DHnet|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr|meno=La|priezvisko=Rédaction}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort du grand échalas des Charlots, l'acteur Gérard Filippelli [vidéo]|url=https://www.charentelibre.fr/culture-et-loisirs/cinema/mort-du-grand-echalas-des-charlots-l-acteur-gerard-filippelli-video-5856466.php|vydavateľ=CharenteLibre.fr|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filippelli : C'était un drôle de charlot ! - France Dimanche|url=https://www.francedimanche.fr/actualites/gerard-filippelli-c-etait-un-drole-de-charlot|vydavateľ=www.francedimanche.fr|dátum prístupu=2022-08-24}}</ref> * Pri dopravnej nehode v roku [[1970]] zomrela manželka Gérarda Filippelliho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, vrchní komediant z “Bažantů”, slaví 78. narozeniny. V den, kdy mu zemřela žena, musel odehrát koncert|url=https://www.tvguru.cz/gerard-filipelli-vrchni-komediant-z-bazantu-slavi-78-narozeniny-v-den-kdy-mu-zemrela-zena-musel-odehrat-koncert/|dátum vydania=2020-12-12|dátum prístupu=2022-07-25|meno=Jiří|priezvisko=Kučera}}</ref> * Skupina vydala celkovo 16 štúdiových albumov a napísala viac ako 300 piesní vo [[Francúzština|francúzštine]], [[Angličtina|angličtine]] a [[Taliančina|taliančine]]. * Gérard Filippelli si vytvoril prezývku Phil, lebo v skupine sa vyskytovali dvaja Gérardovia. * Mimo skupiny sa často Phil a Luis stretávali aby si spolu zadžemovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande des Charlots, est décédé à l'âge de 78 ans|url=https://www.cnews.fr/culture/2021-03-31/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-des-charlots-est-decede-lage-de-78|vydavateľ=CNEWS|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=fr}}</ref> * Ich odľahčený komediálny štýl bol ovplyvnený štýlom populárnej [[Taliansko|talianskej]] skupiny [[Brutos]] a anarchistickým humorom [[Bratia Marxovci|bratov Marxovcov]]. * Ku všetkým filmom s Les Charlots v hlavných úlohách s výnimkou ''Bažanti v delíriu'' si skupina skladala hudbu sama. * Jean Sarrus a Gérard Filippelli sú jediní členovia, ktorí sa objavili v každom z 15 filmov kapely. Gérard Rinaldi sa objavil v 14 z nich, Jean-Guy Fechner v 9, Luis Rego v 4 a Richard Bonnot iba v 1. * Po rokoch Filippelli uznal, že: „ak ste fanúšikom Les Charlots, bude najlepšie, ak nebudete pozerať naše posledné filmy“. * V sedemdesiatych rokoch sa skupina objavila na niekoľkých plagátoch populárneho francúzskeho komiksu [[Pif (komiks)|Pif]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pif Gadget avec Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=cndPd53sDZA|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk-SK}}</ref> * Medzi ich najpopulárnejšie skladby patria ''Merci Patron'', ''L'Apérobic'', ''C'est trop… c'est trop !'', ''Joli, le monde est joli'', ''Derrière chez moi'', ''Si tu ne veux pas payer d’impots'', ''Chagrin d’labour'', ''Toute première fois'', ''Albert'' ale aj hit ''Les Nouilles''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.discogs.com/artist/576638-Les-Charlots|vydavateľ=Discogs|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=en}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Les Charlots|štítok=Les Charlots}}{{projekt|commonscat=Luis Rego|štítok=Luis Rego}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=4897|meno=Gérard Rinaldi}} * {{csfd meno|id=4898|meno=Jean Sarrus}} * {{csfd meno|id=4899|meno=Gérard Filippelli}} * {{csfd meno|id=4901|meno=Jean-Guy Fechner}} * {{csfd meno|id=57922|meno=Luis Rego}} * {{csfd meno|id=453713|meno=Richard Bonnot}} * {{imdb meno|id=0153273|meno=Les Charlots}} * [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=946 ''Gérard Rinaldi''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky) * [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=918 ''Jean Sarrus''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky) * [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=917 ''Gérard Filippelli''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky) * [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=1926 ''Jean-Guy Fechner''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky) * [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=607 ''Luis Rego''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky) * [https://ok.ru/video/c5239578 ''Les Charlots''] v OK.ru (po anglicky) * [https://books.google.fr/books?id=c214Ioxho1gC&pg=PT207&lpg=PT207&dq=Les+Charlots+dans+l%27espace+de+Guy+Lux&source=bl&ots=6EHgJUb0Nu&sig=Ft9YjZuTti1S8lyzTDCUeMkOYHs&hl=fr&sa=X&ved=0ahUKEwjTibqx-5TRAhVM7hoKHXzLCoUQ6AEINTAE#v=onepage&q&f=false ''Les Charlots''] v Google Livres (po francúzsky) [[Kategória:Hudobníci]] [[Kategória:Hudobné skupiny]] [[Kategória:Francúzski hudobníci]] [[Kategória:Francúzske hudobné skupiny]] [[Kategória:Rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Francúzske rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Francúzski rockoví hudobníci]] [[Kategória:Popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Francúzski popoví hudobníci]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1965]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1966]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 1997]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2011]] [[Kategória:Francúzski herci]] [[Kategória:Francúzski komici]] [[Kategória:Dvojice v hudbe]] [[Kategória:Trojice v hudbe]] [[Kategória:Štvorice v hudbe]] [[Kategória:Pätice v hudbe]] a3m75618dakyabughjn6pwjxcu3j5yb Tetrahydrometánopterín 0 685907 7430001 7424493 2022-08-25T22:05:51Z KingisNitro 91359 /* Redukcia C1 skupín */ Preklep, odkaz wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Tetrahydrometánopterín|Obrázok=Tetrahydromethanopterin.svg|Vzorec={{chem|C|30|H|45|N|6|O|16|P}}|Molárna hmotnosť=776,682661 g/mol|CAS=92481-94-2}} '''Tetrahydrometánopterín''' ('''THMPT''', '''{{chem|H|4|MPT}}''') je [[koenzým]] vystupujúci v [[Metanogenéza|metanogenéze]]. Je to nosič jednouhlíkovej skupiny, ktorá sa redukuje na [[Metyl|metylovú]] skupinu pred prenosom na [[koenzým M]].<ref name="Thauer">{{cite journal|author=Thauer RK|title=Biochemistry of methanogenesis: a tribute to Marjory Stephenson. 1998 Marjory Stephenson Prize Lecture|journal=Microbiology|volume=144|issue=Pt 9|pages=2377–406|date=September 1998|pmid=9782487|url=http://mic.sgmjournals.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=9782487|doi=10.1099/00221287-144-9-2377|doi-access=free}}</ref> [[Tetrahydrosarcinapterín]] (THSPT, H<sub>4</sub>SPT) je modifikovaná forma THMPT, kde je na [[2-hydroxyglutarát|2-hydroxyglutarátový]] koniec naviazaná [[Glutamyl|glutamylová]] skupina. == Redukcia C1 skupín == [[Metánofurán|''N''-Formylmetánofurán]] funguje ako donor C1 skupiny na N5 [[Pterín|pterínu]], čím vzniká formyl-THMPT.<ref>{{cite journal|vauthors=Acharya P, Warkentin E, Ermler U, Thauer RK, Shima S|title=The structure of formylmethanofuran: tetrahydromethanopterin formyltransferase in complex with its coenzymes|journal=J. Mol. Biol.|volume=357|issue=3|pages=870–9|date=March 2006|pmid=16466742|doi=10.1016/j.jmb.2006.01.015}}</ref> Táto [[Formyl|formylová]] skupina potom interamolekulárne [[Kondenzácia (chémia)|kondenzuje]], čím vzniká metenyl-THMPT<sup>+</sup>, ktorý sa potom redukuje na metylén-THMPT.<ref name="Korbas">{{cite journal|vauthors=Korbas M, Vogt S, Meyer-Klaucke W, etal|title=The iron-sulfur cluster-free hydrogenase (Hmd) is a metalloenzyme with a novel iron binding motif|journal=J. Biol. Chem.|volume=281|issue=41|pages=30804–13|date=October 2006|pmid=16887798|doi=10.1074/jbc.M605306200|doi-access=free}}</ref> Metylén-THMPT sa následne premieňa na metyl-THMPT. V tejto reakcii vystupuje ako zdroj elektrónov [[Koenzým F420|koenzým F<sub>420</sub>]] a reakciu katalyzuje [[5,10-metyléntetrahydrometánopterínreduktáza|F<sub>420</sub>-dependentná metylén-THMPT reduktáza]]. Metyl-THMPT potom funguje ako donor metylovej skupiny na koenzým M, čo je reakcia katalyzovaná [[Metyl-THMPT koenzým M metyltransferáza|metyl-THMPT koenzým M metyltransferázou]].<ref name="Thauer" /> == Porovnanie s tetrahydrofolátom == THMPT je príbuzný [[Tetrahydrofolát|tetrahydrofolátu]] (THFA, H<sub>4</sub>FA). Najdôležitejším rozdiel medzi THMPT a THFA je, že THFA má vedľa [[Fenyl|fenylového]] kruhu [[Karbonylová skupina|karbonylovú]] skupinu, ktorá odťahuje elektróny. Kvôli tomu je redukcia metenyl-THMPT v porovnaní s metenyl-THFA náročnejšia. Redukciu metenyl-THMPT katalyzuje tzv. [[5,10-Metenyltetrahydrometánopterínhydrogenáza|hydrogenáza bez železosírneho klastru]].<ref name="Korbas" /> Tento názov ju odlišuje od takzvaných len Fe [[Hydrogenáza|hydrogenáz]], ktoré obsahujú [[Fe-S klaster]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Tetrahydromethanopterin|1074200655}} {{Enzýmové kofaktory}} [[Kategória:Kofaktory]] maaie6i6mlic83d7q20cy7so3285q7z Redaktor:Marián Habrun/Taoist Tai Chi Society 2 685922 7430073 7424800 2022-08-26T10:21:49Z Marián Habrun 135807 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1057614807|Taoist Tai Chi Society]]“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Združenie Taoistického Tai Chi|Obrázok=TTCS_logo.jpg|ŠírkaObrázku=150px|KrátkyNázov=[[:en:TTCS|ZTTC]]|OficiálnyNázov=Taoist Tai Chi Society|Ústredie=[[Toronto]], [[Kanada]]|Typ=[[Občianske združenie]] ([[SR]])}}Združenie Taoistického Tai Chi ([[:en:Taoist Tai Chi Society|angl. Taoist Tai Chi Society]], [[:zh:道家太極拳社|čín. 道家太極拳社]]) je  organizáciou členských združení vo svete, ktoré sa venujú učeniam Taoistického Tai Chi. V roku [[2007]] mala organizácia 40 000 členov, z toho 15 000 v [[Kanada|Kanade]] a bola prítomná v 26 [[Štát|štátoch]].<ref name="Scrivener"> {{Cite news|first=Leslie|last=Scrivener|title=Marshalling praise for art of Tai Chi|url=https://www.thestar.com/article/254609|work=The Toronto Star|date=September 9, 2007|access-date=2008-02-11}} </ref> == Úmysly a zámery združenia == Medzinárodná spoločnosť taoistického Tai Chi má štyri stanovené ciele: <ref name="Objectives">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.taoist.org/?page_id=169}}</ref> pd0loe50cuygwa2c2xiqj3oxzhjqksz 7430077 7430073 2022-08-26T10:23:31Z Marián Habrun 135807 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1057614807|Taoist Tai Chi Society]]“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Združenie Taoistického Tai Chi|Obrázok=TTCS_logo.jpg|ŠírkaObrázku=150px|KrátkyNázov=[[:en:TTCS|ZTTC]]|OficiálnyNázov=Taoist Tai Chi Society|Ústredie=[[Toronto]], [[Kanada]]|Typ=[[Občianske združenie]] ([[Slovenská republika|SR]])}}Združenie Taoistického Tai Chi ([[:en:Taoist Tai Chi Society|angl. Taoist Tai Chi Society]], [[:zh:道家太極拳社|čín. 道家太極拳社]]) je  organizáciou členských združení vo svete, ktoré sa venujú učeniam Taoistického Tai Chi. V roku [[2007]] mala organizácia 40 000 členov, z toho 15 000 v [[Kanada|Kanade]] a bola prítomná v 26 [[Štát|štátoch]].<ref name="Scrivener"> {{Cite news|first=Leslie|last=Scrivener|title=Marshalling praise for art of Tai Chi|url=https://www.thestar.com/article/254609|work=The Toronto Star|date=September 9, 2007|access-date=2008-02-11}} </ref> == Úmysly a zámery združenia == Medzinárodná spoločnosť taoistického Tai Chi má štyri stanovené ciele: <ref name="Objectives">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.taoist.org/?page_id=169}}</ref> abcbphpp9ho5vhozq6o9vxzz53pqaze 7430080 7430077 2022-08-26T10:25:17Z Marián Habrun 135807 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1057614807|Taoist Tai Chi Society]]“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Združenie Taoistického Tai Chi|Obrázok=TTCS_logo.jpg|ŠírkaObrázku=150px|KrátkyNázov=[[:en:TTCS|ZTTC]]|OficiálnyNázov=Taoist Tai Chi Society|Ústredie=[[Toronto]], [[Kanada]]|Typ=[[Občianske združenie]] ([[Slovensko|SR]])}}Združenie Taoistického Tai Chi ([[:en:Taoist Tai Chi Society|angl. Taoist Tai Chi Society]], [[:zh:道家太極拳社|čín. 道家太極拳社]]) je  organizáciou členských združení vo svete, ktoré sa venujú učeniam Taoistického Tai Chi. V roku [[2007]] mala organizácia 40 000 členov, z toho 15 000 v [[Kanada|Kanade]] a bola prítomná v 26 [[Štát|štátoch]].<ref name="Scrivener"> {{Cite news|first=Leslie|last=Scrivener|title=Marshalling praise for art of Tai Chi|url=https://www.thestar.com/article/254609|work=The Toronto Star|date=September 9, 2007|access-date=2008-02-11}} </ref> == Úmysly a zámery združenia == Medzinárodná spoločnosť taoistického Tai Chi má štyri stanovené ciele: <ref name="Objectives">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.taoist.org/?page_id=169}}</ref> 8uegb2e7ussc3jkr3bmx2tlyeds1nj0 7430084 7430080 2022-08-26T10:27:02Z Marián Habrun 135807 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1057614807|Taoist Tai Chi Society]]“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Združenie Taoistického Tai Chi|Obrázok=TTCS_logo.jpg|ŠírkaObrázku=150px|KrátkyNázov=[[:en:TTCS|ZTTC]]|OficiálnyNázov=Taoist Tai Chi Society|Ústredie=[[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Typ=[[Občianske združenie]] ([[Slovensko|SR]])}}Združenie Taoistického Tai Chi ([[:en:Taoist Tai Chi Society|angl. Taoist Tai Chi Society]], [[:zh:道家太極拳社|čín. 道家太極拳社]]) je  organizáciou členských združení vo svete, ktoré sa venujú učeniam Taoistického Tai Chi. V roku [[2007]] mala organizácia 40 000 členov, z toho 15 000 v [[Kanada|Kanade]] a bola prítomná v 26 [[Štát|štátoch]].<ref name="Scrivener"> {{Cite news|first=Leslie|last=Scrivener|title=Marshalling praise for art of Tai Chi|url=https://www.thestar.com/article/254609|work=The Toronto Star|date=September 9, 2007|access-date=2008-02-11}} </ref> == Úmysly a zámery združenia == Medzinárodná spoločnosť taoistického Tai Chi má štyri stanovené ciele: <ref name="Objectives">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.taoist.org/?page_id=169}}</ref> na34xdvjhldbotzkvo8r339jvb9aein 7430088 7430084 2022-08-26T10:44:31Z Marián Habrun 135807 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1057614807|Taoist Tai Chi Society]]“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Združenie Taoistického Tai Chi|Obrázok=TTCS_logo.jpg|ŠírkaObrázku=150px|KrátkyNázov=[[:en:TTCS|ZTTC]]|OficiálnyNázov=Taoist Tai Chi Society|Ústredie=[[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Typ=[[Združenie]], [[Občianske združenie]] ([[Slovensko|SR]])|RokovacíJazyk=[[Anglický jazyk|anglický]], [[Francúzsky jazyk|francúzsky]]}}Združenie Taoistického Tai Chi ({{vjz|eng|Taoist Tai Chi Society}}, {{V jazyku|zho|道家太極拳社}}) je  organizáciou členských združení vo svete, ktoré sa venujú učeniam Taoistického Tai Chi. V roku [[2007]] mala organizácia 40 000 členov, z toho 15 000 v [[Kanada|Kanade]] a bola prítomná v 26 [[Štát|štátoch]].<ref name="Scrivener"> {{Cite news|first=Leslie|last=Scrivener|title=Marshalling praise for art of Tai Chi|url=https://www.thestar.com/article/254609|work=The Toronto Star|date=September 9, 2007|access-date=2008-02-11}} </ref> == Úmysly a zámery združenia == Medzinárodná spoločnosť taoistického Tai Chi má štyri stanovené ciele: <ref name="Objectives">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.taoist.org/?page_id=169}}</ref> 7liidxhscm1j665n8v2bz0knb4ejnfc 7430099 7430088 2022-08-26T11:07:33Z Marián Habrun 135807 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1057614807|Taoist Tai Chi Society]]“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Združenie Taoistického Tai Chi|Obrázok=TTCS_logo.jpg|ŠírkaObrázku=150px|KrátkyNázov=[[:en:TTCS|ZTTC]]|OficiálnyNázov=Taoist Tai Chi Society|Ústredie=[[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Typ=[[Združenie]], [[Občianske združenie]] ([[Slovensko|SR]])|RokovacíJazyk=[[Anglický jazyk|anglický]], [[Francúzsky jazyk|francúzsky]]}}Združenie Taoistického Tai Chi ({{vjz|eng|Taoist Tai Chi Society}}, {{V jazyku|zho|道家太極拳社}}) je  organizáciou členských združení vo svete, ktoré sa venujú učeniam Taoistického Tai Chi. V roku [[2007]] mala organizácia 40 000 členov, z toho 15 000 v [[Kanada|Kanade]] a bola prítomná v 26 [[Štát|štátoch]].<ref name="Scrivener"> {{Cite news|first=Leslie|last=Scrivener|title=Marshalling praise for art of Tai Chi|url=https://www.thestar.com/article/254609|work=The Toronto Star|date=September 9, 2007|access-date=2008-02-11}} </ref> == Ciele a úlohy združenia == Združenie Taoistického Tai Chi má štyri stanovené ciele: <ref name="Objectives">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.taoisttaichi.org/sk/o-nas/#|titul=Taoist Tai Chi Society {{!}} O nás|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2022-08-26|vydavateľ=Združenie Taoistického Tai Chi v Slovenskej republike, Račianska 88B, 82102 Bratislava}}</ref> mlqekdy3iqw309ko8ld1wgnz78xgbjm 7430101 7430099 2022-08-26T11:08:58Z Marián Habrun 135807 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1057614807|Taoist Tai Chi Society]]“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Združenie Taoistického Tai Chi|Obrázok=TTCS_logo.jpg|ŠírkaObrázku=150px|KrátkyNázov=[[:en:TTCS|ZTTC]]|OficiálnyNázov=Taoist Tai Chi Society|Ústredie=[[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Typ=[[Združenie]], [[Občianske združenie]] ([[Slovensko|SR]])|RokovacíJazyk=[[Anglický jazyk|anglický]], [[Francúzsky jazyk|francúzsky]]}}Združenie Taoistického Tai Chi ({{vjz|eng|Taoist Tai Chi Society}}, {{V jazyku|zho|道家太極拳社}}) je  organizáciou členských združení vo svete, ktoré sa venujú učeniam Taoistického Tai Chi. V roku [[2007]] mala organizácia 40 000 členov, z toho 15 000 v [[Kanada|Kanade]] a bola prítomná v 26 [[Štát|štátoch]].<ref name="Scrivener"> {{Cite news|first=Leslie|last=Scrivener|title=Marshalling praise for art of Tai Chi|url=https://www.thestar.com/article/254609|work=The Toronto Star|date=September 9, 2007|access-date=2008-02-11}} </ref> == Ciele a úlohy združenia == Združenie Taoistického Tai Chi má štyri stanovené ciele: <ref name="Objectives">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.taoisttaichi.org/sk/o-nas/#|titul=Taoist Tai Chi Society {{!}} O nás|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2022-08-26|vydavateľ=Združenie Taoistického Tai Chi v Slovenskej republike, Račianska 88B, 82102 Bratislava}}</ref> == Referencie == shq9oh9y2dzocswmpvy7b9q95loasfg 7430103 7430101 2022-08-26T11:16:55Z Marián Habrun 135807 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1057614807|Taoist Tai Chi Society]]“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Združenie Taoistického Tai Chi|Obrázok=|ŠírkaObrázku=150px|KrátkyNázov=[[:en:TTCS|ZTTC]]|OficiálnyNázov=Taoist Tai Chi Society|Ústredie=[[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Typ=[[Združenie]], [[Občianske združenie]] ([[Slovensko|SR]])|RokovacíJazyk=[[Anglický jazyk|anglický]], [[Francúzsky jazyk|francúzsky]]|KomentárObrázku=[[File:TTCS logo.jpg]]}}Združenie Taoistického Tai Chi ({{vjz|eng|Taoist Tai Chi Society}}, {{V jazyku|zho|道家太極拳社}}) je  organizáciou členských združení vo svete, ktoré sa venujú učeniam Taoistického Tai Chi. V roku [[2007]] mala organizácia 40 000 členov, z toho 15 000 v [[Kanada|Kanade]] a bola prítomná v 26 [[Štát|štátoch]].<ref name="Scrivener"> {{Cite news|first=Leslie|last=Scrivener|title=Marshalling praise for art of Tai Chi|url=https://www.thestar.com/article/254609|work=The Toronto Star|date=September 9, 2007|access-date=2008-02-11}} </ref> == Ciele a úlohy združenia == Združenie Taoistického Tai Chi má päť stanovené ciele: <ref name="Objectives">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.taoisttaichi.org/sk/o-nas/#|titul=Taoist Tai Chi Society {{!}} O nás|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2022-08-26|vydavateľ=Združenie Taoistického Tai Chi v Slovenskej republike, Račianska 88B, 82102 Bratislava}}</ref> * Sprístupniť vnútorné umenie zdravia Taoistického Tai Chi všetkým. * Podporovať zdravie zlepšujúce kvality vnútorného umenia taoistického Tai Chi. * Podporovať kultúrnu výmenu (konkrétne: ''... sprístupniť bohatstvo čínskej kultúry.'' ''.'' ''.'' ). * Na pomoc druhým. == Referencie == ii6wh0imoyqc7jep2y29azmg7mqd0t5 7430104 7430103 2022-08-26T11:20:16Z Marián Habrun 135807 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1057614807|Taoist Tai Chi Society]]“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Združenie Taoistického Tai Chi|Obrázok=w:TTCS logo.jpg|ŠírkaObrázku=150px|KrátkyNázov=[[:en:TTCS|ZTTC]]|OficiálnyNázov=Taoist Tai Chi Society|Ústredie=[[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Typ=[[Združenie]], [[Občianske združenie]] ([[Slovensko|SR]])|RokovacíJazyk=[[Anglický jazyk|anglický]], [[Francúzsky jazyk|francúzsky]]|KomentárObrázku=}}Združenie Taoistického Tai Chi ({{vjz|eng|Taoist Tai Chi Society}}, {{V jazyku|zho|道家太極拳社}}) je  organizáciou členských združení vo svete, ktoré sa venujú učeniam Taoistického Tai Chi. V roku [[2007]] mala organizácia 40 000 členov, z toho 15 000 v [[Kanada|Kanade]] a bola prítomná v 26 [[Štát|štátoch]].<ref name="Scrivener"> {{Cite news|first=Leslie|last=Scrivener|title=Marshalling praise for art of Tai Chi|url=https://www.thestar.com/article/254609|work=The Toronto Star|date=September 9, 2007|access-date=2008-02-11}} </ref> == Ciele a úlohy združenia == Združenie Taoistického Tai Chi má päť stanovené ciele: <ref name="Objectives">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.taoisttaichi.org/sk/o-nas/#|titul=Taoist Tai Chi Society {{!}} O nás|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2022-08-26|vydavateľ=Združenie Taoistického Tai Chi v Slovenskej republike, Račianska 88B, 82102 Bratislava}}</ref> * Sprístupniť vnútorné umenie zdravia Taoistického Tai Chi všetkým. * Podporovať zdravie zlepšujúce kvality vnútorného umenia taoistického Tai Chi. * Podporovať kultúrnu výmenu (konkrétne: ''... sprístupniť bohatstvo čínskej kultúry.'' ''.'' ''.'' ). * Na pomoc druhým. == Referencie == ptie6sd51rhjrz0vlbgqykguozeswrm Tvoja tvár znie povedome (7.séria) 0 685964 7429992 7426035 2022-08-25T21:22:49Z 176.107.30.11 /* Prehľad vystúpení */ wikitext text/x-wiki {{prichádza|show}} '''Siedma séria''' televíznej show [[Tvoja tvár znie povedome|'''Tvoja tvár znie povedome''']] sa začne vysielať na Markíze 4. septembra 2022. Moderátorom sa opäť stane [[Martin Nikodým]]. Do poroty opäť zasadnú [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]] ku ktorým sa pridajú spevák [[Marián Čekovský]] a zápasník MMA [[Attila Végh]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Obsadenie == '''<big>Súťažiaci</big>''' Tím súťažiacich sa skladal z ôsmich osobností: * štyri ženy ([[Viktória Ráková]], [[Lívia Bielovič]], [[Natália Puklušová]] a [[Simona Salátová]]) * štyria muži ([[Karol Tóth]], [[Ondrej Kandráč]], [[Matúš Kolarovský]] a [[Adonxs|Adam Pavlovčin]]) {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! scope="col" |Meno osobnosti ! scope="col" |Profesia ! scope="col" |Vyhrané kolá ! scope="col" |Prehraté kolá !Umiestnenie |- ![[Viktória Ráková]] |Herečka | | | |- ![[Karol Tóth]] |Herec | | | |- ![[Natália Puklušová]] |Herečka | | | |- ![[Matúš Kolarovský]] |Spevák | | | |- ![[Adonxs|Adam Pavlovčin]] |Spevák | | | |- ![[Lívia Bielovič]] |Herečka | | | |- ![[Ondrej Kandráč]] |Spevák | | | |- ![[Simona Salátová]] |Komička | | | |} '''<big>Mentori</big>''' Súťažiacim pri prípravách na vystúpenie pomáhali mentori: {| class="wikitable" |+ !Herectvo |[[Peter Brajerčík]] |- !Spev |[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]] |- !Choreografia |[[Miňo Kereš]] |} == Prehľad víťazov == {| class="wikitable" !Týždeň !Súťažiaci !Vystupujúci ako !Organizácia |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Prv%C3%BD t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|1.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Druh%C3%BD t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|2.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Tret%C3%AD t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|3.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#%C5%A0tvrt%C3%BD t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|4.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Piaty t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|5.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#%C5%A0iesty t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|6.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Siedmy t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|7.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#%C3%94smy t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|8.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Deviaty t%C3%BD%C5%BEde%C5%88 (semifin%C3%A1le)|{{nowrap|9.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Desiaty t%C3%BD%C5%BEde%C5%88 (fin%C3%A1le)|{{nowrap|10. (finále)}}]] | | | |} == Prehľad vystúpení == {| class="wikitable" |+ !Súťažiaci !Prvý týždeň !Druhý týždeň !Tretí týždeň !Štvrtý týždeň !Piaty týždeň !Šiesty týždeň !Siedmy týždeň !Ôsmy týždeň !Semifinále !Finále |- ![[Viktória Ráková]] |Lucie Bílá | | | | | | | | | |- ![[Karol Tóth]] | | | | | | | | | | |- ![[Natália Puklušová]] | | | | | | | | | | |- ![[Matúš Kolarovský]] | | | | | | | | | | |- ![[Adonxs|Adam Pavlovčin]] | | | | | | | | | | |- ![[Lívia Bielovič]] | | | | | | | | | | |- ![[Ondrej Kandráč]] | | | | | | | | | | |- ![[Simona Salátová]] | | | | | | | | | | |} '''<big>Súhrn bodov</big>''' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%;" ! colspan="12" |<big>Súhrn bodov</big> |- !<big>Súťažiaci</big> ! style="width:7%" |<big>1.</big> ! style="width:7%" |<big>2.</big> ! style="width:7%" |<big>3.</big> ! style="width:7%" |<big>4.</big> ! style="width:7%" |<big>5.</big> ! style="width:7%" |<big>6.</big> ! style="width:7%" |<big>7.</big> ! style="width:7%" |<big>8.</big> ! style="width:7%" |<big>9.</big> !<big>Body</big> !<big>Umiestnenie</big> |- ![[Viktória Ráková|<big>Viktória Ráková</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Karol Tóth|<big>Karol Tóth</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Natália Puklušová|<big>Natália Puklušová</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Matúš Kolarovský|<big>Matúš Kolarovský</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Adonxs|<big>Adam Pavlovčin</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Lívia Bielovič|<big>Lívia Bielovič</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Ondrej Kandráč|<big>Ondrej Kandráč</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Simona Salátová|<big>Simona Salátová</big>]] | | | | | | | | | | | |} == Jednotlivé týždne == '''Prvé kolo''' {| class="wikitable" ! rowspan="2" width="3%" |Por. ! rowspan="2" |Súťažiaci ! rowspan="2" |Osobnosť ! rowspan="2" |Pieseň ! colspan="5" |Body (porotcov a bonusové) ! rowspan="2" width="6%" |Celkom{{break}}bodov ! rowspan="2" |Špeciálne body ! rowspan="2" width="6%" |Finálne{{break}}poradie |- !<small>Kollár</small> !<small>Čekovský</small> !<small>Šebová</small> !<small>Végh</small> !<small>Bonus</small> |- | align="center" |1 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |2 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |3 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |4 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |5 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |6 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |7 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |8 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome]] ctht4y9fkr1clajib3k99rwc54ps7zj 7429993 7429992 2022-08-25T21:23:38Z 176.107.30.11 /* Prehľad vystúpení */ wikitext text/x-wiki {{prichádza|show}} '''Siedma séria''' televíznej show [[Tvoja tvár znie povedome|'''Tvoja tvár znie povedome''']] sa začne vysielať na Markíze 4. septembra 2022. Moderátorom sa opäť stane [[Martin Nikodým]]. Do poroty opäť zasadnú [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]] ku ktorým sa pridajú spevák [[Marián Čekovský]] a zápasník MMA [[Attila Végh]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Obsadenie == '''<big>Súťažiaci</big>''' Tím súťažiacich sa skladal z ôsmich osobností: * štyri ženy ([[Viktória Ráková]], [[Lívia Bielovič]], [[Natália Puklušová]] a [[Simona Salátová]]) * štyria muži ([[Karol Tóth]], [[Ondrej Kandráč]], [[Matúš Kolarovský]] a [[Adonxs|Adam Pavlovčin]]) {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! scope="col" |Meno osobnosti ! scope="col" |Profesia ! scope="col" |Vyhrané kolá ! scope="col" |Prehraté kolá !Umiestnenie |- ![[Viktória Ráková]] |Herečka | | | |- ![[Karol Tóth]] |Herec | | | |- ![[Natália Puklušová]] |Herečka | | | |- ![[Matúš Kolarovský]] |Spevák | | | |- ![[Adonxs|Adam Pavlovčin]] |Spevák | | | |- ![[Lívia Bielovič]] |Herečka | | | |- ![[Ondrej Kandráč]] |Spevák | | | |- ![[Simona Salátová]] |Komička | | | |} '''<big>Mentori</big>''' Súťažiacim pri prípravách na vystúpenie pomáhali mentori: {| class="wikitable" |+ !Herectvo |[[Peter Brajerčík]] |- !Spev |[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]] |- !Choreografia |[[Miňo Kereš]] |} == Prehľad víťazov == {| class="wikitable" !Týždeň !Súťažiaci !Vystupujúci ako !Organizácia |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Prv%C3%BD t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|1.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Druh%C3%BD t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|2.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Tret%C3%AD t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|3.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#%C5%A0tvrt%C3%BD t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|4.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Piaty t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|5.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#%C5%A0iesty t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|6.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Siedmy t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|7.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#%C3%94smy t%C3%BD%C5%BEde%C5%88|{{nowrap|8.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Deviaty t%C3%BD%C5%BEde%C5%88 (semifin%C3%A1le)|{{nowrap|9.}}]] | | | |- ![[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)#Desiaty t%C3%BD%C5%BEde%C5%88 (fin%C3%A1le)|{{nowrap|10. (finále)}}]] | | | |} == Prehľad vystúpení == {| class="wikitable" |+ !Súťažiaci !Prvý týždeň !Druhý týždeň !Tretí týždeň !Štvrtý týždeň !Piaty týždeň !Šiesty týždeň !Siedmy týždeň !Ôsmy týždeň !Semifinále !Finále |- ![[Viktória Ráková]] | | | | | | | | | | |- ![[Karol Tóth]] | | | | | | | | | | |- ![[Natália Puklušová]] | | | | | | | | | | |- ![[Matúš Kolarovský]] | | | | | | | | | | |- ![[Adonxs|Adam Pavlovčin]] | | | | | | | | | | |- ![[Lívia Bielovič]] | | | | | | | | | | |- ![[Ondrej Kandráč]] | | | | | | | | | | |- ![[Simona Salátová]] | | | | | | | | | | |} '''<big>Súhrn bodov</big>''' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%;" ! colspan="12" |<big>Súhrn bodov</big> |- !<big>Súťažiaci</big> ! style="width:7%" |<big>1.</big> ! style="width:7%" |<big>2.</big> ! style="width:7%" |<big>3.</big> ! style="width:7%" |<big>4.</big> ! style="width:7%" |<big>5.</big> ! style="width:7%" |<big>6.</big> ! style="width:7%" |<big>7.</big> ! style="width:7%" |<big>8.</big> ! style="width:7%" |<big>9.</big> !<big>Body</big> !<big>Umiestnenie</big> |- ![[Viktória Ráková|<big>Viktória Ráková</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Karol Tóth|<big>Karol Tóth</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Natália Puklušová|<big>Natália Puklušová</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Matúš Kolarovský|<big>Matúš Kolarovský</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Adonxs|<big>Adam Pavlovčin</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Lívia Bielovič|<big>Lívia Bielovič</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Ondrej Kandráč|<big>Ondrej Kandráč</big>]] | | | | | | | | | | | |- ![[Simona Salátová|<big>Simona Salátová</big>]] | | | | | | | | | | | |} == Jednotlivé týždne == '''Prvé kolo''' {| class="wikitable" ! rowspan="2" width="3%" |Por. ! rowspan="2" |Súťažiaci ! rowspan="2" |Osobnosť ! rowspan="2" |Pieseň ! colspan="5" |Body (porotcov a bonusové) ! rowspan="2" width="6%" |Celkom{{break}}bodov ! rowspan="2" |Špeciálne body ! rowspan="2" width="6%" |Finálne{{break}}poradie |- !<small>Kollár</small> !<small>Čekovský</small> !<small>Šebová</small> !<small>Végh</small> !<small>Bonus</small> |- | align="center" |1 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |2 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |3 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |4 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |5 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |6 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |7 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |- | align="center" |8 | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" style="background:#ccc;" | | | align="center" | |} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome]] b0ba7f6kgo7uro9h3ndmbi615r2bqmh Rod draka 0 686295 7429942 7428934 2022-08-25T17:36:33Z Iamd3nis 79096 e01, názvy častí wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Rod draka | en = House of the Dragon | logo = | žáner = [[Fantasy]]<br>[[Dráma]] | námet = Ryan Condal<br>[[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]] | scenár = | réžia = | obsadenie = | hudba = Ramin Djawadi | hudba popiska = | slogan = | krajina = {{minivlajka|Spojené štáty|w}} | jazyk = [[Angličtina]] | počet sérií = 1 | počet častí = 1 ([[#Zoznam častí|zoznam častí]]) | výkonný producent = Ryan Condal<br>[[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]<br>[[Miguel Sapochnik]]<br>Vince Gerardis<br>Sara Lee Hess<br>Ron Schmidt | producent = | kamera = | strih = | dĺžka = | spoločnosť = | distribútor = Warner Bros. Domestic Television Distribution | rok orig = 21. august 2022 – súčasnosť | tv orig = [[HBO]], [[HBO Max]] | rok sk = 22. august 2022 – súčasnosť | tv sk = [[HBO]], [[HBO Max]] | formát obrazu = | webstránky = [https://www.hbomax.com/sk/sk/series/house-of-the-dragon Rod draka na HBO Max] }} '''''Rod draka''''' je americký dobrodružno-fantastický [[Seriál|televízny seriál]] z produkcie [[HBO]], ktorý slúži ako [[prequel]] seriálu ''[[Game of Thrones]]'' (2011–2019). Rod draka rozpráva príbeh rodu Targaryenovcov z obdobia 200 rokov pred počiatkom ''Game of Thrones''. Seriál bude mať premiéru 21. augusta 2022 v Spojedných štátoch a 22. augusta 2022 na Slovensku. ==Obsadenie== * Paddy Considine ako Kráľ Viserys I Targaryen * Matt Smith ako Princ Daemon Targaryen * Emma D'Arcy ako Princezná Rhaenyra Targaryen ** Milly Alcock ako mladá Rhaenyra Targaryen * Rhys Ifans ako Ser Otto Hightower * Olivia Cooke ako Lady Alicent Hightower ** Emily Carey ako mladá Alicent Hightower * Steve Toussaint ako Lord Corlys Velaryon * Eve Best ako Princess Rhaenys Targaryen * Sonoya Mizuno ako Mysaria * Fabien Frankel ako Ser Criston Cole * Graham McTavish ako Ser Harrold Westerling ==Zoznam častí== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #612D22; color: #ffffff;"|№ ! style="background: #612D22; color: #ffffff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #612D22; color: #ffffff;"|Réžia ! style="background: #612D22; color: #ffffff;"|Scenár ! style="background: #612D22; color: #ffffff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #612D22; color: #ffffff;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = House of the Dragon: Season One Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/house-of-the-dragon-season-one-ratings/ | dátum vydania = 23.8.2022 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = The Heirs of the Dragon |réžia = [[Miguel Sapochnik]] |scenár = Ryan Condal |pôvodné uvedenie = 21. august 2022 |sledovanosť = 2,17 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = The Rogue Prince |réžia = Greg Yaitanes<ref name="e02">https://www.imdb.com/title/tt11198336/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Ryan Condal<ref name="e02"/> |pôvodné uvedenie = 28. august 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Second of His Name |réžia = Greg Yaitanes<ref name="e03">https://www.imdb.com/title/tt11198338/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Gabe Fonseca & Ryan Condal<ref name="e03"/> |pôvodné uvedenie = 4. september 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = King of the Narrow Sea |réžia = Clare Kilner<ref name="e04">https://www.imdb.com/title/tt11198340/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Ira Parker<ref name="e04"/> |pôvodné uvedenie = 11. september 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = We Light the Way |réžia = Clare Kilner<ref name="e05">https://www.imdb.com/title/tt11198342/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Charmaine De Grate<ref name="e05"/> |pôvodné uvedenie = 18. september 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = The Princess and the Queen |réžia = Miguel Sapochnik<ref name="e06">https://www.imdb.com/title/tt11198346/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Sara Hess<ref name="e06"/> |pôvodné uvedenie = 25. september 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Driftmark |réžia = Miguel Sapochnik<ref name="e07">https://www.imdb.com/title/tt11198348/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Kevin Lau<ref name="e07"/> |pôvodné uvedenie = 2. október 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = The Lord of the Tides |réžia = Geeta V. Patel<ref name="e08">https://www.imdb.com/title/tt11198350/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Eileen Shim<ref name="e08"/> |pôvodné uvedenie = 9. október 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = The Green Council |réžia = Clare Kilner<ref name="e09">https://www.imdb.com/title/tt11198352/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Sara Hess<ref name="e09"/> |pôvodné uvedenie = 16. október 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = The Black Queen |réžia = Greg Yaitanes<ref name="e10">https://www.imdb.com/title/tt11198354/fullcredits/?ref_=tt_ql_cl</ref> |scenár = Ryan Condal<ref name="e10"/> |pôvodné uvedenie = 23. október 2022 |sledovanosť = &nbsp; }} |} ==Produkcia== V októbri 2019 HBO objednala 10-dielnu prvú sériu prequelu ''Rod draka'' podľa námetu od Georga R. R. Martin a Ryana Condala, založenú na Martinovom románe ''Oheň a krv''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Goldberg | meno = Lesley | titul = ‘Game of Thrones’ Prequel ‘House of the Dragon’ Gets HBO Series Order | url = https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/game-thrones-prequel-house-dragon-gets-hbo-series-order-1250974/ | dátum vydania = 29.10.2019 | vydavateľ = The Hollywood Reporter | jazyk = po anglicky }}</ref> Nakrúcanie prvej série prebiehalo od apríla 2021 do februára 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = White | meno = Peter | titul = ‘House Of The Dragon’: HBO Reveals ‘Game Of Thrones’ Prequel In Production, Will Debut In 2022 | url = https://deadline.com/2021/04/house-of-the-dragon-hbo-game-of-thrones-prequel-production-debut-2022-1234744235/ | dátum vydania = 26.4.2021 | vydavateľ = Deadline | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = White | meno = Peter | titul = ‘Game Of Thrones’: HBO Gives Spinoffs Update As It Plots Launch Plans For ‘House Of The Dragon’ | url = https://deadline.com/2022/02/game-of-thrones-spinoff-update-house-of-dragon-premiere-plans-1234934676/ | dátum vydania = 16.2.2022 | vydavateľ = Deadline | jazyk = po anglicky }}</ref> Seriál sa nakrúcal prevažne v Spojenom kráľovstve; ďalej aj v Španielsku, Portugalsku Californii. ==Vysielanie a distribúcia== Seriál sa vysiela na [[HBO]] a je dostupný aj na streamovacej službe [[HBO Max]]. Premiéra nových častí na slovenskom resp. českom kanáli HBO je v rovnakom čase ako v Spojených štátoch, resp. o 3 hodine ráno nasledujúci deň. ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2022]] [[Kategória:Fantasy televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály HBO]] gkjn2xdjf07854un7jl6josjn8pc3na Tipos extraliga 2022/2023 0 686367 7429862 7429451 2022-08-25T12:24:20Z Palik0071 173051 Spoločnosť Grotto už nie je hlavným sponzorom HC 21 Prešov (zmena názvu) wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipos extraliga|sezóna=2022/2023|majster=-|2_miesto=-|3_miesto=-|víťaz_základ=-|baráž=Nie je|zostup=-|počet_mužstiev=12|odohraté_zápasy=|počet_gólov=|najlepší_strelec=|výhra_doma=|výhra_vonku=|najvyššie_skóre=|poznámka=|sezóna_pred=Tipos extraliga 2021/2022|súvisiace_súťaže={{Nič}} * [[TIPOS Slovenská hokejová liga 2022/2023|TIPOS Slovenská hokejová liga 2022/2023 ↓]] * [[2. hokejová liga (Slovensko) 2022/2023|2. hokejová liga (Slovensko) 2022/2023 ↓]]}}'''Tipos extraliga 2022/2023''' bude 30. sezónou [[Tipos extraliga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. == Extraligové kluby == V sezóne [[2022]]/[[2023]] v nej bude hrať 12 regulárnych družstiev. Po šiestich sezónach sa bude opäť priamo zostupovať do nižšej súťaže.{{LocMap+|Slovensko|float=left|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2022/2023|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.669 | lon = 21.339 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7386 | lon = 19.1569 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.306 | lon = 18.086 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = left | lat = 49.084 | lon = 19.602 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = left | lat = 49.056 | lon = 20.297 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Mikron Nové Zámky|NZ]] | position = right | lat = 47.988 | lon = 18.162 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = bottom | lat = 48.5778 | lon = 19.1233 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.894 | lon = 18.040 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.749 | lon = 21.901 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC 21 Prešov|PO]] | position = right | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.14 | lon = 17.12 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SNV]] | position = bottom | lat = 48.944167 | lon = 20.560833 }}}} {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC ’05 Banská Bystrica]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[HC 21 Prešov]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[2021]] |červená, čierna, biela |[https://hc21presov.com/ hc21presov.com] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]] |[[Steel Aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Michalovce]] |[[Zimný štadión Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Nitra]] |[[Nitra aréna]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |'''[[HC Mikron Nové Zámky|HC Nové Zámky]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Nové Zámky]] |[[Zimný štadión Nové Zámky]] | align="center" |3 500 | align="center" |[[2011]] |biela, zelená |[http://www.hcnovezamky.eu/ hcnovezamky.eu] |- |'''[[HK Poprad]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín|HK DUKLA Trenčín]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Zvolen]] |[[Zimný štadión Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Spišská Nová Ves]] |[[Spiš aréna]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základnej časť == {| class="wikitable" | style="background: #ddffdd; width:15px" | |Play-off | style="background: #cce0ff; width:15px" | |Kvalifikácia o Play-off | style="background: #ffcccc; width:15px" | |Zostup |} {| class="wikitable" ! width="20" |Por. ! width="185" |Tím ! width="20" |Z ! width="20" |B ! width="20" |V ! width="20" |VP ! width="20" |PP ! width="20" |P ! width="20" |Skóre ! width="20" |+/− |- bgcolor="#ddffdd" align="center" |1. |[[HC Slovan Bratislava]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0:0 |0 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |2. |[[HK Nitra]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0:0 |0 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |3. |[[HKM Zvolen]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0:0 |0 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |4. |[[HC Košice]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0:0 |0 |- bgcolor="#ddffdd" align="center" |5. |[[HK Dukla Ingema Michalovce]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0:0 |0 |- bgcolor="#ddffdd" align="center" |6. |[[HK Poprad]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0:0 |0 |- bgcolor="#cce0ff" align="center" |7. |[[HC ’05 Banská Bystrica]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0:0 |0 |- bgcolor="#cce0ff" align="center" |8. |[[HC GROTTO Prešov|HC 21 Prešov]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0:0 |0 |- bgcolor="#cce0ff" align="center" |9. |[[HK Spišská Nová Ves]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0:0 |0 |- bgcolor="#cce0ff" align="center" |10. |[[HK Dukla Trenčín|HK DUKLA Trenčín]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0:0 |0 |- bgcolor="" align="center" |11. |[[HC Mikron Nové Zámky|HC Nové Zámky]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0:0 |0 |- bgcolor="#ffcccc" align="center" |12. |[[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0:0 |0 |} == Play-off == === Pavúk === {{Play-off8|RD1-nasadený1=1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=K1|RD1-tím2=|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=4|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=5|RD1-tím4=|RD1-skóre4=|RD1-nasadený5=2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=K2|RD1-tím6=|RD1-skóre6=|RD1-nasadený7=3|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=6|RD1-tím8=|RD1-skóre8=|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=}} === Predkolo (Kvalifikácia o Play-off) === Predkolo hrali tímy nasledovne: 7. miesto – 10. miesto a 8. miesto – 9. miesto. Predkolo sa bude hrať na 3 víťazstvá. {| class="wikitable" !Tím 1 !Tím 2 !Celkové skóre ! colspan="3" |Zápasy |- |7. miesto v Základnej časti |10. miesto v Základnej časti !0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |- |8. miesto v Základnej časti |9. miesto v Základnej časti !0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |} === Štvrťfinále === Štvrťfinále sa bude hrať na 4 víťazstvá. {| class="wikitable" !Tím 1 !Tím 2 !Celkové skóre ! colspan="4" |Zápasy |- | | !0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |- | | !0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |- | | !0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |- | | !0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |} === Semifinále === Semifinále sa bude hrať na 4 víťazstvá. {| class="wikitable" !Tím 1 !Tím 2 !Celkové skóre ! colspan="4" |Zápasy |- | | !0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |- | | !0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |} === Finále === Finále sa bude hrať na 4 víťazstvá. {| class="wikitable" !Tím 1 !Tím 2 !Celkové skóre ! colspan="4" |Zápasy |- | | !0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |0:0 |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !{{tooltip|Por|Poradie}} !Družstvo ! |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |1. | |Majster 🏆 |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |2. | |2. miesto |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |3. | |3. miesto |- bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |4. | | |- bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5. | | |- bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |6. | | |- bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |7. | | |- bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |8. | | |- bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |9. | | |- bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |10. | | |- bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |11. | | |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |12. | |Zostup |} {{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Ľadový hokej v 2021]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2022]] [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] 9tpbqgog6iow3fzl2ypc1rysnxw6fxf Nicola Girasoli 0 686380 7430017 7429639 2022-08-26T05:22:50Z Georgeo88 61234 úprava wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = Apoštolský nuncius | meno = Nicola Girasoli | aktuálny titul = Apoštolský nuncius na slovensku | portrét = NicolaGirasoli PUCP2017.jpg | popis portrétu = Arcibiskup Nicola Girasoli | štát pôsobenia = Slovensko, Vatikán | 1. funkcia = Apoštolský nuncius na Slovenksu | 1. funkcia - predchodca = Mons. Giacomo Guido Ottonello | dátum narodenia = {{dnv|1957|07|21}} | miesto narodenia = [[Ruvo di Puglia]], [[Taliansko]] | cirkev = Rímskokatolíska cirkev | biskupské svätenie dátum = 15 Jún 2006 | titulárny kostol = Egnazia Appula }} '''[[Monsignor|Mons]]. Nicola Girasoli''' (* [[21. júl]] [[1957]], [[Ruvo di Puglia]]) je [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelát]] rímskokatolíckej cirkvi, ktorý je od júna 2022 [[Apoštolský nuncius na Slovensku|apoštolským nunciom na Slovensku]]. V rokoch [[2017]] až [[2022]] bol [[Apoštolský nuncius|apoštolským nunciom]] v [[Peru]] od roku [[2006]] do roku [[2011]] pôsobil ako [[Apoštolský nuncius|nuncius]] v [[Zambia|Zambii]] a [[Malawi (štát)|Malawi]] a od roku 2011 ako nuncius v [[Antily|Antilách]] a niekoľkých ďalších karibských krajinách do roku [[2017]]. V roku [[2006]] sa stal [[Arcibiskup|arcibiskupom]]. == Život == Girasoli, narodený v Ruvo di Puglia, za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[15. jún|15. júna]] [[1980]] [[Pápež|pápežom]] [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] Získal doktorát z [[Kánonické právo|kanonického práva]]. Aby sa pripravil na diplomatickú kariéru, vstúpil v roku [[1981]] na Pápežskú cirkevnú akadémiu. Do diplomatických služieb Svätej stolice vstúpil [[1. máj|1. mája]] [[1985]]. Medzi jeho úlohy patrili vyslania v [[Indonézia|Indonézii]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Belgicko|Belgicku]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]] a [[Argentína|Argentíne]], ako aj práca v sekcii pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu [[Vatikán|Vatikánu]]. [[24. január|24. januára]] [[2006]] ho pápež [[Benedikt XVI.|Benedikt XVI]]. vymenoval za nuncia v [[Zambia|Zambii]] a [[Malawi (štát)|Malawi]] a za titulárneho arcibiskupa v Egnazia Appula. Biskupskú konsekráciu prijal [[11. marec|11. marca]] od [[Kardinál|kardinála]] [[Angelo Sodano|Angela Sodana]], spoluzasvätiteľmi boli [[arcibiskup]] Robert Sarah a [[biskup]] Luigi Martella. Dňa [[29. október|29. októbra]] [[2011]] bol vymenovaný za apoštolského delegáta na [[Antily]] a nuncia v [[Antigua a Barbuda|Antiguu a Barbudu]], [[Bahamy]], [[Dominikánska republika|Dominiku]], [[Jamajka|Jamajku]], [[Grenada|Grenadu]], [[Svätý Krištof a Nevis]], [[Svätá Lucia|Svätú Luciu]], [[Svätý Vincent a Grenadíny|Svätý Vincent]] a Grenadíny, [[Surinam]] a [[Guyana (štát)|Guyanu]]. [[21. december|21. decembra]] [[2011]] sa stal aj nunciom v [[Trinidad a Tobago|Trinidade a Tobag]]<nowiki/>u a na [[Barbados|Barbadose]]. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[16. jún|16. júna]] [[2017]] vymenoval za nuncia v [[Peru]]. V máji [[2018]] bol spomenutý ako možný kandidát na obsadenie pozície náhradníka pre všeobecné záležitosti na Štátnom sekretariáte, pretože sa považoval za „veľmi blízky pápežovi Františkovi a súhlasil s kardinálom Pietrom Parolinom“, štátnym sekretárom. Pápež František ho [[2. júl|2. júla]] [[2022]] vymenoval za nuncia na [[Slovensko|Slovensku]]. Okrem taliančiny hovorí [[Anglický jazyk|anglicky]], [[Francúzsky jazyk|francúzsky]] a [[Španielsky jazyk|španielsky]]. Niekoľko rokov sa venoval štúdiu práv menšín a písal na túto tému. == Diela == *''Bastarsi (po taliansky) 1985'' *''Significato ecclesiale dei beni temporali della Chiesa: studio dei documenti conciliari e del libro V del Codice di Diritto Canonico (po taliansky) [[1990]]'' *''Compromise and Minority Rights''. ''(po anglicky) [[1996]]'' *''National Minorities: Who Are They? (po anglicky) [[1996]]'' *''Il primo cielo: perchè Dante non pubblicò il Paradiso (po taliansky) [[1995]]'' == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Nicola Girasoli|1099497054}} {{DEFAULTSORT:Girasoli, Nicola}} [[Kategória:Apoštolský nuncius na Slovensku]] [[Kategória:Apoštolský nuncius v Zambii]] [[Kategória:Apoštolský nuncius v Malawi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]] k9ji8e9ay9zufwsqmjfvus7qy0u9uvk 7430018 7430017 2022-08-26T05:23:54Z Georgeo88 61234 wiki wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = Apoštolský nuncius | meno = Nicola Girasoli | aktuálny titul = Apoštolský nuncius na slovensku | portrét = NicolaGirasoli PUCP2017.jpg | popis portrétu = Arcibiskup Nicola Girasoli | štát pôsobenia = Slovensko, Vatikán | 1. funkcia = Apoštolský nuncius na Slovenksu | 1. funkcia - predchodca = Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]] | dátum narodenia = {{dnv|1957|07|21}} | miesto narodenia = [[Ruvo di Puglia]], [[Taliansko]] | cirkev = Rímskokatolíska cirkev | biskupské svätenie dátum = 15 Jún 2006 | titulárny kostol = Egnazia Appula }} '''[[Monsignor|Mons]]. Nicola Girasoli''' (* [[21. júl]] [[1957]], [[Ruvo di Puglia]]) je [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelát]] rímskokatolíckej cirkvi, ktorý je od júna 2022 [[Apoštolský nuncius na Slovensku|apoštolským nunciom na Slovensku]]. V rokoch [[2017]] až [[2022]] bol [[Apoštolský nuncius|apoštolským nunciom]] v [[Peru]] od roku [[2006]] do roku [[2011]] pôsobil ako [[Apoštolský nuncius|nuncius]] v [[Zambia|Zambii]] a [[Malawi (štát)|Malawi]] a od roku 2011 ako nuncius v [[Antily|Antilách]] a niekoľkých ďalších karibských krajinách do roku [[2017]]. V roku [[2006]] sa stal [[Arcibiskup|arcibiskupom]]. == Život == Girasoli, narodený v Ruvo di Puglia, za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[15. jún|15. júna]] [[1980]] [[Pápež|pápežom]] [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] Získal doktorát z [[Kánonické právo|kanonického práva]]. Aby sa pripravil na diplomatickú kariéru, vstúpil v roku [[1981]] na Pápežskú cirkevnú akadémiu. Do diplomatických služieb Svätej stolice vstúpil [[1. máj|1. mája]] [[1985]]. Medzi jeho úlohy patrili vyslania v [[Indonézia|Indonézii]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Belgicko|Belgicku]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]] a [[Argentína|Argentíne]], ako aj práca v sekcii pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu [[Vatikán|Vatikánu]]. [[24. január|24. januára]] [[2006]] ho pápež [[Benedikt XVI.|Benedikt XVI]]. vymenoval za nuncia v [[Zambia|Zambii]] a [[Malawi (štát)|Malawi]] a za titulárneho arcibiskupa v Egnazia Appula. Biskupskú konsekráciu prijal [[11. marec|11. marca]] od [[Kardinál|kardinála]] [[Angelo Sodano|Angela Sodana]], spoluzasvätiteľmi boli [[arcibiskup]] Robert Sarah a [[biskup]] Luigi Martella. Dňa [[29. október|29. októbra]] [[2011]] bol vymenovaný za apoštolského delegáta na [[Antily]] a nuncia v [[Antigua a Barbuda|Antiguu a Barbudu]], [[Bahamy]], [[Dominikánska republika|Dominiku]], [[Jamajka|Jamajku]], [[Grenada|Grenadu]], [[Svätý Krištof a Nevis]], [[Svätá Lucia|Svätú Luciu]], [[Svätý Vincent a Grenadíny|Svätý Vincent]] a Grenadíny, [[Surinam]] a [[Guyana (štát)|Guyanu]]. [[21. december|21. decembra]] [[2011]] sa stal aj nunciom v [[Trinidad a Tobago|Trinidade a Tobag]]<nowiki/>u a na [[Barbados|Barbadose]]. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[16. jún|16. júna]] [[2017]] vymenoval za nuncia v [[Peru]]. V máji [[2018]] bol spomenutý ako možný kandidát na obsadenie pozície náhradníka pre všeobecné záležitosti na Štátnom sekretariáte, pretože sa považoval za „veľmi blízky pápežovi Františkovi a súhlasil s kardinálom Pietrom Parolinom“, štátnym sekretárom. Pápež František ho [[2. júl|2. júla]] [[2022]] vymenoval za nuncia na [[Slovensko|Slovensku]]. Okrem taliančiny hovorí [[Anglický jazyk|anglicky]], [[Francúzsky jazyk|francúzsky]] a [[Španielsky jazyk|španielsky]]. Niekoľko rokov sa venoval štúdiu práv menšín a písal na túto tému. == Diela == *''Bastarsi (po taliansky) 1985'' *''Significato ecclesiale dei beni temporali della Chiesa: studio dei documenti conciliari e del libro V del Codice di Diritto Canonico (po taliansky) [[1990]]'' *''Compromise and Minority Rights''. ''(po anglicky) [[1996]]'' *''National Minorities: Who Are They? (po anglicky) [[1996]]'' *''Il primo cielo: perchè Dante non pubblicò il Paradiso (po taliansky) [[1995]]'' == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Nicola Girasoli|1099497054}} {{DEFAULTSORT:Girasoli, Nicola}} [[Kategória:Apoštolský nuncius na Slovensku]] [[Kategória:Apoštolský nuncius v Zambii]] [[Kategória:Apoštolský nuncius v Malawi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]] r8vgcr7y5y7ng9jy5ripstlj69zch1u 7430030 7430018 2022-08-26T06:22:15Z Jetam2 30982 lepšia fotka wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = Apoštolský nuncius | meno = Nicola Girasoli | aktuálny titul = Apoštolský nuncius na slovensku | portrét = Nicola Girasoli - Inauguración “Las relaciones entre el Perú y la Santa Sede”.jpg | popis portrétu = Arcibiskup Nicola Girasoli | štát pôsobenia = Slovensko, Vatikán | 1. funkcia = Apoštolský nuncius na Slovenksu | 1. funkcia - predchodca = Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]] | dátum narodenia = {{dnv|1957|07|21}} | miesto narodenia = [[Ruvo di Puglia]], [[Taliansko]] | cirkev = Rímskokatolíska cirkev | biskupské svätenie dátum = 15 Jún 2006 | titulárny kostol = Egnazia Appula }} '''[[Monsignor|Mons]]. Nicola Girasoli''' (* [[21. júl]] [[1957]], [[Ruvo di Puglia]]) je [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelát]] rímskokatolíckej cirkvi, ktorý je od júna 2022 [[Apoštolský nuncius na Slovensku|apoštolským nunciom na Slovensku]]. V rokoch [[2017]] až [[2022]] bol [[Apoštolský nuncius|apoštolským nunciom]] v [[Peru]] od roku [[2006]] do roku [[2011]] pôsobil ako [[Apoštolský nuncius|nuncius]] v [[Zambia|Zambii]] a [[Malawi (štát)|Malawi]] a od roku 2011 ako nuncius v [[Antily|Antilách]] a niekoľkých ďalších karibských krajinách do roku [[2017]]. V roku [[2006]] sa stal [[Arcibiskup|arcibiskupom]]. == Život == Girasoli, narodený v Ruvo di Puglia, za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[15. jún|15. júna]] [[1980]] [[Pápež|pápežom]] [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] Získal doktorát z [[Kánonické právo|kanonického práva]]. Aby sa pripravil na diplomatickú kariéru, vstúpil v roku [[1981]] na Pápežskú cirkevnú akadémiu. Do diplomatických služieb Svätej stolice vstúpil [[1. máj|1. mája]] [[1985]]. Medzi jeho úlohy patrili vyslania v [[Indonézia|Indonézii]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Belgicko|Belgicku]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]] a [[Argentína|Argentíne]], ako aj práca v sekcii pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu [[Vatikán|Vatikánu]]. [[24. január|24. januára]] [[2006]] ho pápež [[Benedikt XVI.|Benedikt XVI]]. vymenoval za nuncia v [[Zambia|Zambii]] a [[Malawi (štát)|Malawi]] a za titulárneho arcibiskupa v Egnazia Appula. Biskupskú konsekráciu prijal [[11. marec|11. marca]] od [[Kardinál|kardinála]] [[Angelo Sodano|Angela Sodana]], spoluzasvätiteľmi boli [[arcibiskup]] Robert Sarah a [[biskup]] Luigi Martella. Dňa [[29. október|29. októbra]] [[2011]] bol vymenovaný za apoštolského delegáta na [[Antily]] a nuncia v [[Antigua a Barbuda|Antiguu a Barbudu]], [[Bahamy]], [[Dominikánska republika|Dominiku]], [[Jamajka|Jamajku]], [[Grenada|Grenadu]], [[Svätý Krištof a Nevis]], [[Svätá Lucia|Svätú Luciu]], [[Svätý Vincent a Grenadíny|Svätý Vincent]] a Grenadíny, [[Surinam]] a [[Guyana (štát)|Guyanu]]. [[21. december|21. decembra]] [[2011]] sa stal aj nunciom v [[Trinidad a Tobago|Trinidade a Tobag]]<nowiki/>u a na [[Barbados|Barbadose]]. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[16. jún|16. júna]] [[2017]] vymenoval za nuncia v [[Peru]]. V máji [[2018]] bol spomenutý ako možný kandidát na obsadenie pozície náhradníka pre všeobecné záležitosti na Štátnom sekretariáte, pretože sa považoval za „veľmi blízky pápežovi Františkovi a súhlasil s kardinálom Pietrom Parolinom“, štátnym sekretárom. Pápež František ho [[2. júl|2. júla]] [[2022]] vymenoval za nuncia na [[Slovensko|Slovensku]]. Okrem taliančiny hovorí [[Anglický jazyk|anglicky]], [[Francúzsky jazyk|francúzsky]] a [[Španielsky jazyk|španielsky]]. Niekoľko rokov sa venoval štúdiu práv menšín a písal na túto tému. == Diela == *''Bastarsi (po taliansky) 1985'' *''Significato ecclesiale dei beni temporali della Chiesa: studio dei documenti conciliari e del libro V del Codice di Diritto Canonico (po taliansky) [[1990]]'' *''Compromise and Minority Rights''. ''(po anglicky) [[1996]]'' *''National Minorities: Who Are They? (po anglicky) [[1996]]'' *''Il primo cielo: perchè Dante non pubblicò il Paradiso (po taliansky) [[1995]]'' == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Nicola Girasoli|1099497054}} {{DEFAULTSORT:Girasoli, Nicola}} [[Kategória:Apoštolský nuncius na Slovensku]] [[Kategória:Apoštolský nuncius v Zambii]] [[Kategória:Apoštolský nuncius v Malawi]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi]] kjlzsjx8w71yy94zs42b2d8wepfy57y IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied 0 686409 7430061 7429818 2022-08-26T09:53:18Z SH1246 222715 d wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:Redaktor:SH1246}} {{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] <small>(od 2021)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021</ref>|Počet študentov=cca. 85.000 <small>(2022)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021</ref>|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]], {{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=|Typ=Súkromná}} <div style="display: none;"></div><div style="display: none;"></div> [[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]] [[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]] [[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]] '''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku. Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Medzinárodná univerzita: IUBH sa stáva najväčšou nemeckou univerzitou – a stáva sa „IU Medzinárodná Univerzita“ / počet študentov stúpa na 70 000; Zvýšené medzinárodné zameranie otvára ďalšie príležitosti|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}</ref> == História == IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef oslavuje svoje desiate výročie|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}</ref> Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v "Feuerschlößchene", bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov<ref>{{Citácia knihy|titul=Zoznam pamiatok|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}</ref> bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami. V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste. V októbri 2017 bola premenovaná z "Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn" na "Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH". V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Organizácia == Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity ("systémová akreditácia") sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.<ref name=":2" /> Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fakty a čísla {{!}} Kariérny partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Akvizícia skupiny Career Partner Group - Oznámenie spoločnosti - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané "jednotky" pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.<ref name=":1" /> == Lokality == Okrem "virtuálneho kampusu" má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: [[Augsburg]], [[Bad Honnef]], [[Berlín]], [[Bielefeld]], [[Braunschweig]], [[Brémy]], [[Dortmund]], [[Drážďany|Dresden]], [[Duisburg]], [[Düsseldorf]], [[Erfurt]], [[Essen (Nemecko)|Essen]], [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Freiburg im Breisgau|Freiburg]], [[Hamburg|Hamburg,]] [[Hannover]], [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Lipsko]], [[Lübeck]], [[Mainz]], [[Mannheim]], [[Mníchov]], [[Münster (Vestfálsko)|Münster]], [[Norimberg]], [[Peine(Nemecko)|Peine]] (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: [[Aachen]], [[Bochum]], [[Kassel]], [[Kiel]], [[Mönchengladbach]], [[Potsdam(Nemecko)|Potsdam]], [[Ravensburg (krajinský okres)|Ravensburg]], [[Regensburg]], [[Rostock]], [[Saarbrücken]] a [[Wuppertal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miesta IU {{!}} Nájdite svoj kampus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Medzinárodná Univerzita|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}</ref> Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov. == Študijné programy == Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 [[Bakalár|bakalárskych]], [[Magister (akademická hodnosť)|magisterských]] a [[Master of Business Administration|MBA]] študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:<ref>{{Citácia knihy|titul=IU Medzinárodná Univerzita|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}</ref> * Dizajn, architektúra a konštrukcia * Zdravie * Pohostinstvo, turizmus a podujatia * Ľudské zdroje * IT a technológie * Marketingová komunikácia * Spoločenské vedy * Doprava a logistika * Ekonomika a manažment == Webové odkazy == * [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU] == Referencie == <references responsive="" /> {{DEFAULTSORT:Redaktor:SH1246}} fwfe1hevra52o77kelrs97cef9i1t01 7430062 7430061 2022-08-26T09:54:05Z SH1246 222715 d wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:Redaktor:SH1246}} {{Súradnice|50.641944|7.228611|display=title|format=dms}}{{Infobox Vysoká škola|Logo=IU International Hochschule Logo 2021 inglese.png|Motto=|Rok založenia=1998|Patrón=privátny ([[Gesellschaft mit beschränkter Haftung (Deutschland)|GmbH]]), štátom schválený|Názov=UI Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied|Rektor=[[Holger Sommerfeldt]] <small>(od 2021)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021</ref>|Počet študentov=cca. 85.000 <small>(2022)</small><ref>[https://idw-online.de/de/news764511 „Holger Sommerfeldt nový rektor IUBH“] na ''idw-online.de'' od 8. Marec 2021, získané 10. Marec 2021</ref>|Web=[https://www.iu.de/ www.iu.de/]|Poloha=[[Erfurt]], {{Minivlajka|Thüringen}}[[Thüringen]], {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]|Popis=|Typ=Súkromná}} <div style="display: none;"></div><div style="display: none;"></div> [[Súbor:Logo_IUBH.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7c/Logo_IUBH.jpg/220px-Logo_IUBH.jpg|náhľad| Logo do jari 2021]] [[Súbor:IUBH_Erfurt,_Juri-Gagarin-Ring.JPG|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG/220px-IUBH_Erfurt%2C_Juri-Gagarin-Ring.JPG|náhľad| Poloha Erfurt]] [[Súbor:Bad-honnef-FH01.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Bad-honnef-FH01.jpg/220px-Bad-honnef-FH01.jpg|náhľad| Areál IU v Bad Honnef]] '''IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied''' (do roku 2021 ''IUBH Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied'', do roku 2017 ''Medzinárodná Univerzita Aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn'') je štátom-uznaná súkromná univerzita aplikovaných vied so sídlom v Erfurte a 28 pobočkami v Nemecku. Ponúka prezenčné študijné programy v anglickom jazyku, duálne študijné programy v nemeckom jazyku, ako aj programy diaľkového štúdia a [[kombinované vzdelávanie]] v nemčine a angličtine. Medzinárodná univerzita aplikovaných vied IU je s viac ako 85 000 študentmi najväčšou univerzitou v Nemecku od roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU Medzinárodná univerzita: IUBH sa stáva najväčšou nemeckou univerzitou – a stáva sa „IU Medzinárodná Univerzita“ / počet študentov stúpa na 70 000; Zvýšené medzinárodné zameranie otvára ďalšie príležitosti|url=https://ga.de/sonderthemen/spezial/presseportal/iubh-wird-groesste-deutsche-hochschule-und-zur-iu-internationale-hochschule-studierendenzahl-steigt-auf-70000-verstaerkte-internationale-ausrichtung-oeffnet-zusaetzliche-moeglichkeiten_aid-56942091|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}</ref> == História == IU bola založená v roku 1998 ako ''Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn (IFH)'' v Bad Honnefe a výučba sa začala v zimnom semestri 2000/2001 s 23 študentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodná univerzita aplikovaných vied Bad Honnef oslavuje svoje desiate výročie|url=https://ga.de/region/internationale-fachhochschule-bad-honnef-feiert-zehnjaehriges-bestehen_aid-40638935|vydavateľ=Všeobecný indikátor Bonn|dátum vydania=2010-05-20|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de|meno=Všeobecný indikátor|priezvisko=Bonn}}</ref> Univerzita pôvodne začala svoju činnosť v "Feuerschlößchene", bývalom dome Wilhelma Girardeta, severne od centra mesta Bad Honnef. V roku 2000 sa presťahovala do bývalých priestorov historickej budovy Bischofshof v okrese Bad Honnef-Beuel, ktoré predtým využívala obchodná škola. Komplex pamiatkovo chránených budov<ref>{{Citácia knihy|titul=Zoznam pamiatok|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Denkmalliste&oldid=224129349|rok=2022-07-01|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224129349}}</ref> bol v roku 2005 rozšírený o dve ubytovne a refektár. Vo februári 2007 bola slávnostne otvorená nová administratívna budova s knižnicou, seminárnymi miestnosťami a kanceláriami. V júli 2009 Nemecká rada pre vedu a humanitné vedy inštitucionálne [[Akreditácia (školstvo)|akreditovala]] univerzitu na desať rokov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://wissenschaftsrat.de/download/archiv/9268-09.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> a v roku 2021 bola reakreditovaná na ďalších päť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecká rada:|url=https://www.wissenschaftsrat.de/download/2021/8813-21.pdf?__blob=publicationFile&v=8|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V roku 2010 sa stala členom Nemeckej konferencie rektorov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systémová akreditácia, správa (IUBH).|url=https://www.fibaa.org/fileadmin/user_upload/17_145_IUBH_Gutachten_final_Beschluss_ver%C3%B6ff.pdf|dátum prístupu=22.8.2022}}</ref> V polovici roka 2013 sa IU zlúčila s Univerzitou aplikovaných vied Adama Riesa v Erfurte, ktorá je tiež súkromnou univerzitou, a rozšírila tak svoju ponuku o model duálneho štúdia. V marci 2016 sa zlúčila s Univerzitou medzinárodného obchodu a logistiky (HIWL) v [[Brémy|Brémach]] a odvtedy ponúka aj duálne študijné programy na tomto mieste. V októbri 2017 bola premenovaná z "Medzinárodnej univerzity aplikovaných vied Bad Honnef / Bonn" na "Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied IUBH". V marci 2021 bola opäť premenovaná na IU Medzinárodnú univerzitu aplikovaných vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> V roku 2019 sa sídlo univerzity presunulo do Erfurtu, odvtedy sa na ňu vzťahuje durínsky zákon o vysokých školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> == Organizácia == Univerzita je štátom uznaná od roku 1999 a akreditovaná vedeckou radou v rokoch 2009 a 2021.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študijné programy, ako aj vnútorné [[manažérstvo kvality]] univerzity ("systémová akreditácia") sú dodatočne akreditované Nadáciou pre akreditáciu medzinárodnej obchodnej administratívy(FIBAA) v mene Akreditačnej rady nadácie.<ref name=":2" /> Sponzorom univerzity je IU Internationale Hochschule GmbH, ktorej jediným akcionárom je od roku 2007 spoločnosť Career Partner GmbH (od roku 2021: IU Group N.V.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fakty a čísla {{!}} Kariérny partner|url=https://web.archive.org/web/20210509070445/https://www.careerpartner.eu/de/ueber-uns/daten-fakten/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2021-05-09|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Čítajte zeit.de s inzerciou alebo s predplatným PUR. Máte na výber.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fnews%2F21-03%2F22%2Fneuer-name-iubh-jetzt-iu-internationale-hochschule|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Tú od roku 2017 vlastní britská investorská skupina Oakley; pred tým ju v rokoch 2007 až 2015 vlastnila mníchovská investičná spoločnosť Auctus a v rokoch 2015 až 2017 americká spoločnosť Apollo Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Akvizícia skupiny Career Partner Group - Oznámenie spoločnosti - FT.com|url=https://markets.ft.com/data/announce/detail?dockey=1323-13420757-1RH721C9J1SEUE2FVNV8Q1769V|vydavateľ=markets.ft.com|dátum prístupu=2022-08-22}}</ref> Riadiacimi orgánmi univerzity sú rektorát, senát a odborný poradný zbor, ktorý zastupuje odborné záujmy katedier a podnikov. Vnútorne je univerzita rozdelená na takzvané "jednotky" pozdĺž rozsahu študijných programov, z ktorých každá je podriadená prorektorátu. Okrem toho je univerzita rozdelená do prevažne autonómnych, regionálnych a miestnych manažmentov a deviatich tematických oblastí.<ref name=":1" /> == Lokality == Okrem "virtuálneho kampusu" má univerzita v súčasnosti 28 pobočiek: [[Augsburg]], [[Bad Honnef]], [[Berlín]], [[Bielefeld]], [[Braunschweig]], [[Brémy]], [[Dortmund]], [[Drážďany|Dresden]], [[Duisburg]], [[Düsseldorf]], [[Erfurt]], [[Essen (Nemecko)|Essen]], [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Freiburg im Breisgau|Freiburg]], [[Hamburg|Hamburg,]] [[Hannover]], [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Lipsko]], [[Lübeck]], [[Mainz]], [[Mannheim]], [[Mníchov]], [[Münster (Vestfálsko)|Münster]], [[Norimberg]], [[Peine(Nemecko)|Peine]] (do konca roka 2021), Stuttgart a Ulm. V roku 2022 pribudnú tieto lokality: [[Aachen]], [[Bochum]], [[Kassel]], [[Kiel]], [[Mönchengladbach]], [[Postupim|Potsdam]], [[Ravensburg (krajinský okres)|Ravensburg]], [[Regensburg]], [[Rostock]], [[Saarbrücken]] a [[Wuppertal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miesta IU {{!}} Nájdite svoj kampus|url=https://www.iu.de/campus/|vydavateľ=IU – Medzinárodná Univerzita|dátum prístupu=2022-08-22|jazyk=de}}</ref> Na diaľkové štúdium je k dispozícii aj niekoľko skúšobných centier v zahraničí v sídlach Goetheho inštitútov. == Študijné programy == Medzinárodná univerzita IU ponúka približne 200 [[Bakalár|bakalárskych]], [[Magister (akademická hodnosť)|magisterských]] a [[Master of Business Administration|MBA]] študijných programov v rôznych formách štúdia (diaľkové štúdium, kombinované štúdium, MyStudium, duálne štúdium) z týchto oblastí:<ref>{{Citácia knihy|titul=IU Medzinárodná Univerzita|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=IU_Internationale_Hochschule&oldid=224857552|rok=2022-07-27|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 224857552}}</ref> * Dizajn, architektúra a konštrukcia * Zdravie * Pohostinstvo, turizmus a podujatia * Ľudské zdroje * IT a technológie * Marketingová komunikácia * Spoločenské vedy * Doprava a logistika * Ekonomika a manažment == Webové odkazy == * [https://www.iu.de/ Webstránka Medzinárodnej univerzity IU] == Referencie == <references responsive="" /> {{DEFAULTSORT:Redaktor:SH1246}} 77e6vvtjiy2hbnxc6z59rp3ktaqpnpb Šablóna:No Name 10 686411 7430010 7429841 2022-08-26T05:04:31Z Bojars 6357 fix wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = No Name | nadpis = [[No Name]] | typ obsahu = hlist | nad = * [[Igor Timko]] * [[Roman Timko]] * [[Ivan Timko]] * [[Zoltán Šallai]] * [[Dušan Timko]] * [[Pavol Jakab]] * [[Marián Čekovský]] * [[Viliam Gutray]] | skupina1 = [[Štúdiový album|Štúdiové albumy]] | zoznam1 = * ''[[No name (album)|No name]]'' * ''[[Počkám si na zázrak]]'' * ''[[Oslávme si život]]'' * ''[[Slová do tmy]]'' * ''[[Čím to je]]'' * ''[[V rovnováhe]]'' * ''[[Nový album]]'' * ''[[S láskou]]'' | skupina2 = [[Koncertný album|Koncertné albumy]] | zoznam2 = * ''[[Live in Prague]]'' * ''[[G2 Acoustic Stage]]'' * ''[[20 Rokov No Name]]'' * ''[[Acoustic Tour]]'' | skupina3 = [[Kompilácia (album)|Výberové albumy]] | zoznam3 = * ''[[Ballantine's (No Name)|Ballantine's]]'', EP * ''[[The Best Of 1998–2009]]'' * ''[[Love songs]]'' * ''[[1998–2018]]'' | skupina4 = [[DVD]] | zoznam4 = * ''[[Live in Prague]]'' * ''[[V rovnováhe tour]]'' * ''[[No Name Tour 2011 Steel Arena Košice 24.11.2011]]'' * ''[[20 Rokov (Live Koncert)]]'' | skupina5 = [[Singel (hudba)|Single]] | zoznam5 = * „Nie alebo áno“ * „Večnosť“ * [[Karel Gott]] & No Name, „Kto dokáže“ }}<noinclude>[[Kategória:Navigačné šablóny hudobných skupín|No Name]]</noinclude> rzzyz6gijaus0ounjyr8bpm9ss1zplp Diskusia s redaktorom:2A01:C844:240D:400:345B:9289:C978:AB54 3 686413 7429887 2022-08-25T13:44:30Z Vasiľ 2806 reklama wikitext text/x-wiki {{reklama}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:44, 25. august 2022 (UTC) psgah4qca1oj6u2rjnm57kbeh02nyxn Seán Patrick O'Malley 0 686414 7429895 2022-08-25T14:23:26Z Jurkostano 196528 Publikovania stránky wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = Kardinál | meno = Seán Patrick O'Malley | aktuálny titul = Arcibiskup Bostonský | portrét = Seán Patrick O'Malley (cropped).jpg | erb = Coat of arms of Sean Patrick O'Malley.svg | heslo = „Quodcumque dixerit facite“ | heslo po slovensky = „Urobte všetko čo povie“ | štát pôsobenia = USA | funkcie = Arcibiskup Bostonský | tituly = Arcibiskup, Kardinál | dátum narodenia = 29 Jún 1944 | miesto narodenia = Lakewood, Ohio | cirkev = Rímskokatolícka cirkev | kňazské svätenie dátum = 29. August 1970 | biskupské svätenie dátum = 2 August 1984 | kardinál dátum = 23 Apríl 2006 | kardinál menujúci = Pápež Benedikt XVI. }} Seán Patrick [[Kardinál]] O'Malley ([[29. jún|29. júna]] [[1944]] Lakewood) je [[Spojené štáty|americký]] rímskokatolícky [[kňaz]], [[arcibiskup]] [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] a [[kardinál]] svätej rímskokatolíckej cirkvi. == Kňaz == Vstúpil do rádu [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínov]] a rehoľné sľuby zložil [[14. júl|14. júla]] [[1965]]. Študoval v meste [[Washington, D. C.|Washington DC]] v rádovom kolégiu (Capuchin College) a štúdiá dokončil na škole St. Fidelis. Získal doktorát zo španielskej a portugalskej literatúry. Kňazské svätenie prijal [[29. august|29. augusta]] [[1970]]. V rokoch [[1969]] až [[1973]] prednášal na Americkej Katolíckej univerzite (The Catholic University of America) vo Washingtone. Neskôr pôsobil ako duchovný v komunite tzv. Latinos, teda osôb hovoriacich [[Španielčina|španielsky]] a [[Portugalčina|portugalsky]], taktiež vo Washingtone a okolí. == Biskup == V [[jún]]<nowiki/>i [[1984]] bol menovaný [[Biskup koadjútor|biskupom koadjútorom]] na [[Panenské ostrovy|Panenských ostrovoch]], biskupské svätenie prijal [[2. august|2. augusta]] toho istého roku. Riadenie [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] prevzal v [[Október|októbri]] [[1985]] po tom, čo dovtedajší [[biskup]] odišiel na odpočinok. V [[Jún|júni]] [[1992]] bol menovaný biskupom diecézy Fall River, v [[September|septembri]] [[2002]] sa stal biskupom v [[Palm Beach]]. O necelý rok neskôr, v [[Júl|júli]] [[2003]], nahradil kardinála Bernarda Lawa na čele [[Arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Boston (Massachusetts)|Boston]]. == Kardinál == Vo [[Február 2006|februári]] 2006 ohlásil [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] jeho kardinálsku nomináciu, kardinálske insígnie prevzal na konzistóriu [[24. marec|24. marca]] toho istého roku. Od [[September|septembra]] [[2006]] začal ako jeden z mála kardinálov prevádzkovať svoj [[blog]], na ktorom raz týždenne komentuje udalosti v živote katolíckej cirkvi v [[Spojené štáty|USA]] aj vo svete. Dňa [[13. apríl|13. apríla]] [[2013]] bolo vo [[Vatikán|Vatikáne]] oznámené, že [[pápež]] [[František (pápež)|František]] ustanovil nový poradný zbor ôsmich [[Kardinál|kardinálov]], ktorý mu má pomôcť pri vypracovaní reformy vatikánskej kúrie. Jedným z členov tejto pracovnej skupiny sa stal aj [[kardinál]] O'Malley. V [[Marec|marci]] [[2014]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena novo vzniknutej komisie na ochranu maloletých. Tá sa má zaoberať napr. oblasťou výchovy, ktorá má predísť zneužívaniu detí, trestnými postupmi v oblasti zločinov páchaných na deťoch, civilnými i kanonickými povinnosťami alebo rozvíjaním „dobrej praxe“, ktorá sa na celospoločenskej úrovni osvedčila. Dňa [[10. september|10. septembra]] toho istého roku bol menovaný za predsedu tejto komisie. == Zdroj == ''Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku'' https://cs.wikipedia.org/wiki/Se%C3%A1n_Patrick_O%27Malley na českej Wikipedii == Súvisiace články == [[Zoznam žijúcich kardinálov]] [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] [[Konkláve 2013]] cf3vl1qgvu4gzmik0vw3r49fchwrwb5 7429897 7429895 2022-08-25T14:24:23Z Jurkostano 196528 oprava wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = Kardinál | meno = Seán Patrick O'Malley | aktuálny titul = Arcibiskup Bostonský | portrét = Seán Patrick O'Malley (cropped).jpg | erb = Coat of arms of Sean Patrick O'Malley.svg | heslo = „Quodcumque dixerit facite“ | heslo po slovensky = „Urobte všetko čo povie“ | štát pôsobenia = USA | funkcie = Arcibiskup Bostonský | tituly = Arcibiskup, Kardinál | dátum narodenia = 29 Jún 1944 | miesto narodenia = Lakewood, Ohio | cirkev = Rímskokatolícka cirkev | kňazské svätenie dátum = 29. August 1970 | biskupské svätenie dátum = 2 August 1984 | kardinál dátum = 23 Apríl 2006 | kardinál menujúci = Benedikt XVI. }} Seán Patrick [[Kardinál]] O'Malley ([[29. jún|29. júna]] [[1944]] Lakewood) je [[Spojené štáty|americký]] rímskokatolícky [[kňaz]], [[arcibiskup]] [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] a [[kardinál]] svätej rímskokatolíckej cirkvi. == Kňaz == Vstúpil do rádu [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínov]] a rehoľné sľuby zložil [[14. júl|14. júla]] [[1965]]. Študoval v meste [[Washington, D. C.|Washington DC]] v rádovom kolégiu (Capuchin College) a štúdiá dokončil na škole St. Fidelis. Získal doktorát zo španielskej a portugalskej literatúry. Kňazské svätenie prijal [[29. august|29. augusta]] [[1970]]. V rokoch [[1969]] až [[1973]] prednášal na Americkej Katolíckej univerzite (The Catholic University of America) vo Washingtone. Neskôr pôsobil ako duchovný v komunite tzv. Latinos, teda osôb hovoriacich [[Španielčina|španielsky]] a [[Portugalčina|portugalsky]], taktiež vo Washingtone a okolí. == Biskup == V [[jún]]<nowiki/>i [[1984]] bol menovaný [[Biskup koadjútor|biskupom koadjútorom]] na [[Panenské ostrovy|Panenských ostrovoch]], biskupské svätenie prijal [[2. august|2. augusta]] toho istého roku. Riadenie [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] prevzal v [[Október|októbri]] [[1985]] po tom, čo dovtedajší [[biskup]] odišiel na odpočinok. V [[Jún|júni]] [[1992]] bol menovaný biskupom diecézy Fall River, v [[September|septembri]] [[2002]] sa stal biskupom v [[Palm Beach]]. O necelý rok neskôr, v [[Júl|júli]] [[2003]], nahradil kardinála Bernarda Lawa na čele [[Arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Boston (Massachusetts)|Boston]]. == Kardinál == Vo [[Február 2006|februári]] 2006 ohlásil [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] jeho kardinálsku nomináciu, kardinálske insígnie prevzal na konzistóriu [[24. marec|24. marca]] toho istého roku. Od [[September|septembra]] [[2006]] začal ako jeden z mála kardinálov prevádzkovať svoj [[blog]], na ktorom raz týždenne komentuje udalosti v živote katolíckej cirkvi v [[Spojené štáty|USA]] aj vo svete. Dňa [[13. apríl|13. apríla]] [[2013]] bolo vo [[Vatikán|Vatikáne]] oznámené, že [[pápež]] [[František (pápež)|František]] ustanovil nový poradný zbor ôsmich [[Kardinál|kardinálov]], ktorý mu má pomôcť pri vypracovaní reformy vatikánskej kúrie. Jedným z členov tejto pracovnej skupiny sa stal aj [[kardinál]] O'Malley. V [[Marec|marci]] [[2014]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena novo vzniknutej komisie na ochranu maloletých. Tá sa má zaoberať napr. oblasťou výchovy, ktorá má predísť zneužívaniu detí, trestnými postupmi v oblasti zločinov páchaných na deťoch, civilnými i kanonickými povinnosťami alebo rozvíjaním „dobrej praxe“, ktorá sa na celospoločenskej úrovni osvedčila. Dňa [[10. september|10. septembra]] toho istého roku bol menovaný za predsedu tejto komisie. == Zdroj == ''Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku'' https://cs.wikipedia.org/wiki/Se%C3%A1n_Patrick_O%27Malley na českej Wikipedii == Súvisiace články == [[Zoznam žijúcich kardinálov]] [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] [[Konkláve 2013]] a6c37z65ws17d6f1qxorcmarz4zf0ah 7429947 7429897 2022-08-25T18:08:27Z Georgeo88 61234 úprava wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = Kardinál | meno = Seán Patrick O'Malley | aktuálny titul = Arcibiskup Bostonský | portrét = Seán Patrick O'Malley (cropped).jpg | erb = Coat of arms of Sean Patrick O'Malley.svg | heslo = „Quodcumque dixerit facite“ | heslo po slovensky = „Urobte všetko čo povie“ | štát pôsobenia = USA | funkcie = Arcibiskup Bostonský | tituly = Arcibiskup, Kardinál | dátum narodenia = {{dnv|1944|06|29}} | miesto narodenia = Lakewood, Ohio | cirkev = Rímskokatolícka cirkev | kňazské svätenie dátum = 29. August 1970 | biskupské svätenie dátum = 2 August 1984 | kardinál dátum = 23 Apríl 2006 | kardinál menujúci = Benedikt XVI. }} '''Seán Patrick [[kardinál]] O'Malley''' (* [[29. jún]] [[1944]], Lakewood) je [[Spojené štáty|americký]] rímskokatolícky [[kňaz]], [[arcibiskup]] [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] a [[kardinál]] svätej rímskokatolíckej cirkvi. == Kňaz == Vstúpil do rádu [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínov]] a rehoľné sľuby zložil [[14. júl|14. júla]] [[1965]]. Študoval v meste [[Washington, D. C.|Washington DC]] v rádovom kolégiu (Capuchin College) a štúdiá dokončil na škole St. Fidelis. Získal doktorát zo španielskej a portugalskej literatúry. Kňazské svätenie prijal [[29. august|29. augusta]] [[1970]]. V rokoch [[1969]] až [[1973]] prednášal na Americkej Katolíckej univerzite (The Catholic University of America) vo Washingtone. Neskôr pôsobil ako duchovný v komunite tzv. Latinos, teda osôb hovoriacich [[Španielčina|španielsky]] a [[Portugalčina|portugalsky]], taktiež vo Washingtone a okolí. == Biskup == V [[jún]]<nowiki/>i [[1984]] bol menovaný [[Biskup koadjútor|biskupom koadjútorom]] na [[Panenské ostrovy|Panenských ostrovoch]], biskupské svätenie prijal [[2. august|2. augusta]] toho istého roku. Riadenie [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] prevzal v [[Október|októbri]] [[1985]] po tom, čo dovtedajší [[biskup]] odišiel na odpočinok. V [[Jún|júni]] [[1992]] bol menovaný biskupom diecézy Fall River, v [[September|septembri]] [[2002]] sa stal biskupom v [[Palm Beach]]. O necelý rok neskôr, v [[Júl|júli]] [[2003]], nahradil kardinála Bernarda Lawa na čele [[Arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Boston (Massachusetts)|Boston]]. == Kardinál == Vo [[Február 2006|februári]] 2006 ohlásil [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] jeho kardinálsku nomináciu, kardinálske insígnie prevzal na konzistóriu [[24. marec|24. marca]] toho istého roku. Od [[September|septembra]] [[2006]] začal ako jeden z mála kardinálov prevádzkovať svoj [[blog]], na ktorom raz týždenne komentuje udalosti v živote katolíckej cirkvi v [[Spojené štáty|USA]] aj vo svete. Dňa [[13. apríl|13. apríla]] [[2013]] bolo vo [[Vatikán|Vatikáne]] oznámené, že [[pápež]] [[František (pápež)|František]] ustanovil nový poradný zbor ôsmich [[Kardinál|kardinálov]], ktorý mu má pomôcť pri vypracovaní reformy vatikánskej kúrie. Jedným z členov tejto pracovnej skupiny sa stal aj [[kardinál]] O'Malley. V [[Marec|marci]] [[2014]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena novo vzniknutej komisie na ochranu maloletých. Tá sa má zaoberať napr. oblasťou výchovy, ktorá má predísť zneužívaniu detí, trestnými postupmi v oblasti zločinov páchaných na deťoch, civilnými i kanonickými povinnosťami alebo rozvíjaním „dobrej praxe“, ktorá sa na celospoločenskej úrovni osvedčila. Dňa [[10. september|10. septembra]] toho istého roku bol menovaný za predsedu tejto komisie. == Súvisiace články == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] * [[Konkláve 2013]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Seán Patrick O'Malley|844717}} [[Kategória:Kardináli USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki kňazi USA]] [[Kategória:Kapucíni]] [[Kategória:Absolventi Catholic University of America]] [[Kategória:Arcibiskupi Bostonskej arcidiecézy]] dhdzc1wo1w0qn9nexr39txdpa1icqnl 7429952 7429947 2022-08-25T18:31:25Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = Kardinál | meno = Seán Patrick O'Malley | aktuálny titul = Arcibiskup Bostonský | portrét = Seán Patrick O'Malley (cropped).jpg | erb = Coat of arms of Sean Patrick O'Malley.svg | heslo = „Quodcumque dixerit facite“ | heslo po slovensky = „Urobte všetko čo povie“ | štát pôsobenia = USA | funkcie = Arcibiskup Bostonský | tituly = Arcibiskup, Kardinál | dátum narodenia = {{dnv|1944|06|29}} | miesto narodenia = Lakewood, Ohio | cirkev = Rímskokatolícka cirkev | kňazské svätenie dátum = 29. August 1970 | biskupské svätenie dátum = 2 August 1984 | kardinál dátum = 23 Apríl 2006 | kardinál menujúci = Benedikt XVI. }} '''Seán Patrick [[kardinál]] O'Malley''' (* [[29. jún]] [[1944]], Lakewood) je [[Spojené štáty|americký]] rímskokatolícky [[kňaz]], [[arcibiskup]] [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] a [[kardinál]] svätej rímskokatolíckej cirkvi. == Kňaz == Vstúpil do rádu [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínov]] a rehoľné sľuby zložil [[14. júl|14. júla]] [[1965]]. Študoval v meste [[Washington, D. C.|Washington DC]] v rádovom kolégiu (Capuchin College) a štúdiá dokončil na škole St. Fidelis. Získal doktorát zo španielskej a portugalskej literatúry. Kňazské svätenie prijal [[29. august|29. augusta]] [[1970]]. V rokoch [[1969]] až [[1973]] prednášal na Americkej Katolíckej univerzite (The Catholic University of America) vo Washingtone. Neskôr pôsobil ako duchovný v komunite tzv. Latinos, teda osôb hovoriacich [[Španielčina|španielsky]] a [[Portugalčina|portugalsky]], taktiež vo Washingtone a okolí. == Biskup == V [[jún]]<nowiki/>i [[1984]] bol menovaný [[Biskup koadjútor|biskupom koadjútorom]] na [[Panenské ostrovy|Panenských ostrovoch]], biskupské svätenie prijal [[2. august|2. augusta]] toho istého roku. Riadenie [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] prevzal v [[Október|októbri]] [[1985]] po tom, čo dovtedajší [[biskup]] odišiel na odpočinok. V [[Jún|júni]] [[1992]] bol menovaný biskupom diecézy Fall River, v [[September|septembri]] [[2002]] sa stal biskupom v [[Palm Beach]]. O necelý rok neskôr, v [[Júl|júli]] [[2003]], nahradil kardinála Bernarda Lawa na čele [[Arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Boston (Massachusetts)|Boston]]. == Kardinál == Vo [[Február 2006|februári]] 2006 ohlásil [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] jeho kardinálsku nomináciu, kardinálske insígnie prevzal na konzistóriu [[24. marec|24. marca]] toho istého roku. Od [[September|septembra]] [[2006]] začal ako jeden z mála kardinálov prevádzkovať svoj [[blog]], na ktorom raz týždenne komentuje udalosti v živote katolíckej cirkvi v [[Spojené štáty|USA]] aj vo svete. Dňa [[13. apríl|13. apríla]] [[2013]] bolo vo [[Vatikán|Vatikáne]] oznámené, že [[pápež]] [[František (pápež)|František]] ustanovil nový poradný zbor ôsmich [[Kardinál|kardinálov]], ktorý mu má pomôcť pri vypracovaní reformy vatikánskej kúrie. Jedným z členov tejto pracovnej skupiny sa stal aj [[kardinál]] O'Malley. V [[Marec|marci]] [[2014]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena novo vzniknutej komisie na ochranu maloletých. Tá sa má zaoberať napr. oblasťou výchovy, ktorá má predísť zneužívaniu detí, trestnými postupmi v oblasti zločinov páchaných na deťoch, civilnými i kanonickými povinnosťami alebo rozvíjaním „dobrej praxe“, ktorá sa na celospoločenskej úrovni osvedčila. Dňa [[10. september|10. septembra]] toho istého roku bol menovaný za predsedu tejto komisie. == Súvisiace články == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] * [[Konkláve 2013]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Seán Patrick O'Malley|844717}} [[Kategória:Kardináli USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki kňazi USA]] [[Kategória:Kapucíni]] [[Kategória:Absolventi Catholic University of America]] [[Kategória:Arcibiskupi Bostonskej arcidiecézy]] [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] 0gqd0dtubcxiqab1ti6oejt98n0vthg 7429954 7429952 2022-08-25T18:37:04Z Jetam2 30982 úpravy wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = Kardinál | meno = Seán Patrick O'Malley | aktuálny titul = Arcibiskup bostonský | portrét = Seán Patrick O'Malley (cropped).jpg | erb = Coat of arms of Sean Patrick O'Malley.svg | heslo = „Quodcumque dixerit facite“ | heslo po slovensky = „Urobte všetko čo povie“ | štát pôsobenia = USA | funkcie = Arcibiskup bostonský | tituly = Arcibiskup, Kardinál | dátum narodenia = {{dnv|1944|06|29}} | miesto narodenia = [[Lakewood (Ohio)|Lakewood]], [[Ohio]] | cirkev = Rímskokatolícka cirkev | kňazské svätenie dátum = 29. August 1970 | biskupské svätenie dátum = 2 August 1984 | kardinál dátum = 23 Apríl 2006 | kardinál menujúci = Benedikt XVI. }} '''Seán Patrick [[kardinál]] O'Malley''' (* [[29. jún]] [[1944]], [[Lakewood (Ohio)|Lakewood]], [[Ohio]]) je [[Spojené štáty|americký]] rímskokatolícky [[kňaz]], [[arcibiskup]] [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] a [[kardinál]] rímskokatolíckej cirkvi. == Kňaz == Vstúpil do rádu [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínov]] a rehoľné sľuby zložil 14. júla 1965. Študoval v meste [[Washington, D. C.|Washington DC]] v rádovom kolégiu (Capuchin College) a štúdiá dokončil na škole St. Fidelis. Získal doktorát zo španielskej a portugalskej literatúry. Kňazské svätenie prijal [[29. august|29. augusta]] [[1970]]. V rokoch [[1969]] až [[1973]] prednášal na Americkej katolíckej univerzite ([[Catholic University of America]]) vo Washingtone. Neskôr pôsobil ako duchovný v komunite tzv. Latinos, teda osôb hovoriacich [[Španielčina|španielsky]] a [[Portugalčina|portugalsky]], taktiež vo Washingtone a okolí. == Biskup == V júni 1984 bol menovaný [[Biskup koadjútor|biskupom koadjútorom]] na [[Panenské ostrovy|Panenských ostrovoch]], biskupské svätenie prijal 2. augusta toho istého roku. Riadenie [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] prevzal v októbri 1985 po tom, čo dovtedajší [[biskup]] odišiel na odpočinok. V júni 1992 bol menovaný biskupom diecézy Fall River, v septembri 2002 sa stal biskupom v [[Palm Beach]]. O necelý rok neskôr, v júli 2003, nahradil kardinála Bernarda Lawa na čele [[Bostonská arcidiecéza|Bostonskej arcidiecézy]]. == Kardinál == Vo [[Február 2006|februári]] 2006 ohlásil [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] jeho kardinálsku nomináciu, kardinálske insígnie prevzal na konzistóriu [[24. marec|24. marca]] toho istého roku. V septembri 2006 začal ako jeden z mála kardinálov prevádzkovať svoj [[blog]], na ktorom raz týždenne komentuje udalosti v živote katolíckej cirkvi v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] aj vo svete. Dňa 13. apríla 2013 bolo vo [[Vatikán|Vatikáne]] oznámené, že [[František (pápež)|pápež František]] ustanovil nový poradný zbor ôsmich [[Kardinál|kardinálov]], ktorý mu má pomôcť pri vypracovaní reformy vatikánskej kúrie. Jedným z členov tejto pracovnej skupiny sa stal aj [[kardinál]] O'Malley. V marci 2014 ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena novo vzniknutej komisie na ochranu maloletých. Tá sa má zaoberať napr. oblasťou výchovy, ktorá má predísť zneužívaniu detí, trestnými postupmi v oblasti zločinov páchaných na deťoch, civilnými i kanonickými povinnosťami alebo rozvíjaním „dobrej praxe“, ktorá sa na celospoločenskej úrovni osvedčila. Dňa 10. septembra toho istého roku bol menovaný za predsedu tejto komisie. == Súvisiace články == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] * [[Konkláve 2013]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Seán Patrick O'Malley|844717}} {{DEFAULTSORT:O'Malley, Sean Patrick}} [[Kategória:Kardináli USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki kňazi USA]] [[Kategória:Kapucíni]] [[Kategória:Absolventi Catholic University of America]] [[Kategória:Arcibiskupi Bostonskej arcidiecézy]] [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] o12pdyc7w92oocnvsygj2ff5jvjprmz No name (album) 0 686415 7429902 2022-08-25T14:52:31Z Bojars 6357 +No Name wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[No Name]] | Názov = | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[soft rock]], [[pop rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = | Miesto nahratia = [[štúdio Ebony]]<br/>[[Štúdio Slovenského rozhlasu]], [[Košice]] | Popis = | Vydavateľ = [[Mercury (vydavateľstvo)|Mercury]] | Producent = [[Henry Tóth]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = <!-- Názov albumu <br/> (rok vydania) --> | Tento album = No Name<br/> (1998) | Nasledujúci album = [[Počkám si na zázrak]]<br/> (2000) | Allmusic = | Misc = }} '''''No Name''''' je názov debutového [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[No Name]]. Tento album v roku 1998 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Mercury (vydavateľstvo)|Mercury]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No Name (11) – No Name|url=https://www.discogs.com/release/10493756-No-Name-No-Name|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na albume ''No Name'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Posledný Deň | poznámka1 = | skladateľ1 = [[No Name]]/[[Roman Timko]], [[Igor Timko]] | dĺžka1 = 4:13 | titul2 = Náušnica | poznámka2 = | skladateľ2 = [[Marián Čekovský]]/Igor Timko | dĺžka2 = 4:55 | titul3 = Sa | poznámka3 = | skladateľ3 = Igor Timko/Igor Timko | dĺžka3 = 3:26 | titul4 = Starý na háku mám | poznámka4 = | skladateľ4 = [[Henry Tóth]]/Roman Timko, Igor Timko, Ivan Timko | dĺžka4 = 3:31 | titul5 = Jazda | poznámka5 = | skladateľ5 = Marián Čekovský, [[Viliam Guttray]], Igor Timko/Igor Timko | dĺžka5 = 2:41 | titul6 = Ja budem tvoj | poznámka6 = | skladateľ6 = Roman Timko, Igor Timko/Igor Timko | dĺžka6 = 4:05 | titul7 = S.P.J. | poznámka7 = | skladateľ7 = Igor Timko/Igor Timko | dĺžka7 = 3:03 | titul8 = Bim bam bom | poznámka8 = | skladateľ8 = Henry Tóth/Roman Timko, Igor Timko | dĺžka8 = 2:53 | titul9 = Básnik | poznámka9 = | skladateľ9 = Marián Čekovský/Igor Timko | dĺžka9 = 4:21 | titul10 = Dilino | poznámka10 = | skladateľ10 = Henry Tóth/Roman Timko, Igor Timko | dĺžka10 = 3:40 | titul11 = Kristínka iba spí | poznámka11 = | skladateľ11 = [[Peter Nagy]], [[Július Kinček]]/Peter Nagy | dĺžka11 = 4:46 | titul12 = Ave Maria | poznámka12 = | skladateľ12 = Igor Timko/Igor Timko | dĺžka12 = 3:04 | titul13 = Kofeinový dážd | poznámka13 = | skladateľ13 = Roman Timko, Igor Timko/Igor Timko | dĺžka13 = 3:58 }} == Výroba albumu == * [[Igor Timko]] - gitara, spev * [[Marián Čekovský]] - klávesové nástroje, vokály * [[Roman Timko]] - gitara, vokály * [[Viliam Gutray]] - basová gitara * [[Ivan Timko]] - bicie nástroje, vokály ;Produkcia * [[Ivan Minárik]] - mastering, mixovanie (5, 10, 13) * [[Gabriel Nikházy]] (3, 7), [[Juraj Kupec]], [[Rudolf Hentšel]] (3, 7) - zvuk * [[Ján Kukučka]] - fotografie, dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{No Name}} [[Kategória:Debutové albumy]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1998]] [[Kategória:Albumy skupiny No Name]] f6951w0vbos89gtm740fy6rnj505zzn 7429903 7429902 2022-08-25T14:55:40Z Bojars 6357 drobnosti wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[No Name]] | Názov = No Name | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[soft rock]], [[pop rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = 1998 | Miesto nahratia = [[štúdio Ebony]]<br/>[[Štúdio Slovenského rozhlasu]], [[Košice]] | Popis = | Vydavateľ = [[Mercury (vydavateľstvo)|Mercury]] | Producent = [[Henry Tóth]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = <!-- Názov albumu <br/> (rok vydania) --> | Tento album = No Name<br/> (1998) | Nasledujúci album = [[Počkám si na zázrak]]<br/> (2000) | Allmusic = | Misc = }} '''''No Name''''' je názov debutového [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[No Name]]. Tento album v roku 1998 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Mercury (vydavateľstvo)|Mercury]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No Name (11) – No Name|url=https://www.discogs.com/release/10493756-No-Name-No-Name|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na albume ''No Name'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Posledný Deň | poznámka1 = | skladateľ1 = [[No Name]]/[[Roman Timko]], [[Igor Timko]] | dĺžka1 = 4:13 | titul2 = Náušnica | poznámka2 = | skladateľ2 = [[Marián Čekovský]]/Igor Timko | dĺžka2 = 4:55 | titul3 = Sa | poznámka3 = | skladateľ3 = Igor Timko/Igor Timko | dĺžka3 = 3:26 | titul4 = Starý na háku mám | poznámka4 = | skladateľ4 = [[Henry Tóth]]/Roman Timko, Igor Timko, Ivan Timko | dĺžka4 = 3:31 | titul5 = Jazda | poznámka5 = | skladateľ5 = Marián Čekovský, [[Viliam Guttray]], Igor Timko/Igor Timko | dĺžka5 = 2:41 | titul6 = Ja budem tvoj | poznámka6 = | skladateľ6 = Roman Timko, Igor Timko/Igor Timko | dĺžka6 = 4:05 | titul7 = S.P.J. | poznámka7 = | skladateľ7 = Igor Timko/Igor Timko | dĺžka7 = 3:03 | titul8 = Bim bam bom | poznámka8 = | skladateľ8 = Henry Tóth/Roman Timko, Igor Timko | dĺžka8 = 2:53 | titul9 = Básnik | poznámka9 = | skladateľ9 = Marián Čekovský/Igor Timko | dĺžka9 = 4:21 | titul10 = Dilino | poznámka10 = | skladateľ10 = Henry Tóth/Roman Timko, Igor Timko | dĺžka10 = 3:40 | titul11 = Kristínka iba spí | poznámka11 = | skladateľ11 = [[Peter Nagy]], [[Július Kinček]]/Peter Nagy | dĺžka11 = 4:46 | titul12 = Ave Maria | poznámka12 = | skladateľ12 = Igor Timko/Igor Timko | dĺžka12 = 3:04 | titul13 = Kofeinový dážd | poznámka13 = | skladateľ13 = Roman Timko, Igor Timko/Igor Timko | dĺžka13 = 3:58 }} == Výroba albumu == * [[Igor Timko]] - gitara, spev * [[Marián Čekovský]] - klávesové nástroje, vokály * [[Roman Timko]] - gitara, vokály * [[Viliam Gutray]] - basová gitara * [[Ivan Timko]] - bicie nástroje, vokály ;Produkcia * [[Ivan Minárik]] - mastering, mixovanie (5, 10, 13) * [[Gabriel Nikházy]] (3, 7), [[Juraj Kupec]], [[Rudolf Hentšel]] (3, 7) - zvuk * [[Ján Kukučka]] - fotografie, dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{No Name}} [[Kategória:Debutové albumy]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1998]] [[Kategória:Albumy skupiny No Name]] 06tfdhnumy3goc9d2bua6nnjmsoad6r Počkám si na zázrak 0 686417 7429912 2022-08-25T15:29:45Z Bojars 6357 Počkám si na zázrak wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[No Name]] | Názov = Počkám si na zázrak | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[soft rock]], [[pop rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[máj]] [[2000]] | Miesto nahratia = [[štúdio Ebony]]<br/>[[Štúdio Slovenského rozhlasu]], [[Košice]] | Popis = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = [[Juraj Kupec]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[No name (album)|No name]] <br/> (1998) | Tento album = Počkám si na zázrak<br/> (2000) | Nasledujúci album = [[Oslávme si život]]<br/> (2001) | Allmusic = | Misc = }} '''''Počkám si na zázrak''''' je názov druhého [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[No Name]]. Tento album v máji roku 2000 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Universal Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No Name (11) – Počkám Si Na Zázrak|url=https://www.discogs.com/release/1047162-No-Name-Po%C4%8Dk%C3%A1m-Si-Na-Z%C3%A1zrak|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na albume ''Počkám si na zázrak'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Žily | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 3:22 | titul2 = Ty a tvoja sestra | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 3:23 | titul3 = Život je už taký | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 3:41 | titul4 = Nechajte ľudí voľne rásť | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 3:42 | titul5 = Ďakujem že si | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 3:24 | titul6 = Pištoľ | poznámka6 = | skladateľ6 = | dĺžka6 = 2:43 | titul7 = Nenormálna | poznámka7 = | skladateľ7 = | dĺžka7 = 3:52 | titul8 = Pieseň pre dvoch | poznámka8 = | skladateľ8 = | dĺžka8 = 3:42 | titul9 = Hladina stúpa | poznámka9 = | skladateľ9 = | dĺžka9 = 4:43 | titul10 = Tak sa nepýtaj | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 3:06 | titul11 = Mango | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 3:07 | titul12 = Ponúkam ti seba | poznámka12 = | skladateľ12 = | dĺžka12 = 3:41 | titul13 = Počkám si na zázrak | poznámka13 = | skladateľ13 = | dĺžka13 = 3:46 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Bonusové nahrávky albumu ''Počkám si na zázrak'' (reedícia z roku 2001) | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul14 = Kristínka iba spí | poznámka14 = | skladateľ14 = | dĺžka14 = 4:46 | titul15 = Sa | poznámka15 = | skladateľ15 = | dĺžka15 = 3:26 | titul16 = Náušnica | poznámka16 = | skladateľ16 = | dĺžka16 = 4:55 }} == Výroba albumu == * [[Igor Timko]] - gitara, spev * [[Zoltán Šallai]] - klávesové nástroje, vokály * [[Roman Timko]] - gitara, vokály * [[Viliam Gutray]] - basová gitara * [[Ivan Timko]] - bicie nástroje, vokály ;Hostia * [[Juraj Kupec]] - sólová gitara (2-9, 11-13), vokály (8, 10) * [[Jozef Hudák]] - trumpeta (8) ;Produkcia * [[Juraj Kupec]] - nahrávanie, mixovanie, producent * [[Ján Došek (technik)|Ján Došek]] - mastering == Referencie == {{Referencie}} {{No Name}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2000]] [[Kategória:Albumy skupiny No Name]] pf1r6heggz3r6gz0jpgng95drbsjtw7 7429913 7429912 2022-08-25T15:30:45Z Bojars 6357 fix wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[No Name]] | Názov = Počkám si na zázrak | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[soft rock]], [[pop rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[máj]] [[2000]] | Miesto nahratia = [[štúdio Ebony]]<br/>[[Štúdio Slovenského rozhlasu]], [[Košice]] | Popis = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = [[Juraj Kupec]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[No name (album)|No name]] <br/> (1998) | Tento album = Počkám si na zázrak<br/> (2000) | Nasledujúci album = [[Oslávme si život]]<br/> (2001) | Allmusic = | Misc = }} '''''Počkám si na zázrak''''' je názov druhého [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[No Name]]. Tento album v máji roku 2000 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Universal Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No Name (11) – Počkám Si Na Zázrak|url=https://www.discogs.com/release/1047162-No-Name-Po%C4%8Dk%C3%A1m-Si-Na-Z%C3%A1zrak|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na albume ''Počkám si na zázrak'' | celková_dĺžka = | autorstvo = nie | titul1 = Žily | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 3:22 | titul2 = Ty a tvoja sestra | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 3:23 | titul3 = Život je už taký | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 3:41 | titul4 = Nechajte ľudí voľne rásť | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 3:42 | titul5 = Ďakujem že si | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 3:24 | titul6 = Pištoľ | poznámka6 = | skladateľ6 = | dĺžka6 = 2:43 | titul7 = Nenormálna | poznámka7 = | skladateľ7 = | dĺžka7 = 3:52 | titul8 = Pieseň pre dvoch | poznámka8 = | skladateľ8 = | dĺžka8 = 3:42 | titul9 = Hladina stúpa | poznámka9 = | skladateľ9 = | dĺžka9 = 4:43 | titul10 = Tak sa nepýtaj | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 3:06 | titul11 = Mango | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 3:07 | titul12 = Ponúkam ti seba | poznámka12 = | skladateľ12 = | dĺžka12 = 3:41 | titul13 = Počkám si na zázrak | poznámka13 = | skladateľ13 = | dĺžka13 = 3:46 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Bonusové nahrávky albumu ''Počkám si na zázrak'' (reedícia z roku 2001) | celková_dĺžka = | autorstvo = nie | titul14 = Kristínka iba spí | poznámka14 = | skladateľ14 = | dĺžka14 = 4:46 | titul15 = Sa | poznámka15 = | skladateľ15 = | dĺžka15 = 3:26 | titul16 = Náušnica | poznámka16 = | skladateľ16 = | dĺžka16 = 4:55 }} == Výroba albumu == * [[Igor Timko]] - gitara, spev * [[Zoltán Šallai]] - klávesové nástroje, vokály * [[Roman Timko]] - gitara, vokály * [[Viliam Gutray]] - basová gitara * [[Ivan Timko]] - bicie nástroje, vokály ;Hostia * [[Juraj Kupec]] - sólová gitara (2-9, 11-13), vokály (8, 10) * [[Jozef Hudák]] - trumpeta (8) ;Produkcia * [[Juraj Kupec]] - nahrávanie, mixovanie, producent * [[Ján Došek (technik)|Ján Došek]] - mastering == Referencie == {{Referencie}} {{No Name}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2000]] [[Kategória:Albumy skupiny No Name]] 7idob5zjstkruvjq73hk3eci8p7nejm Kategória:Albumy skupiny No Name 14 686418 7429915 2022-08-25T15:32:20Z Bojars 6357 +cat wikitext text/x-wiki {{Catmore|No Name}} [[Kategória:No Name]] [[Kategória:Hudobné albumy podľa interpreta|No Name]] [[Kategória:Slovenské hudobné albumy|No Name]] kcg62v8iuglxvutxqyg33bxxgufmmx0 Kategória:No Name 14 686419 7429921 2022-08-25T15:36:12Z Bojars 6357 +cat wikitext text/x-wiki {{commonscat}} {{catmore}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] 3s6iuffu4kp1gjxgiwl5qbcc6wn7xwr 7429922 7429921 2022-08-25T15:36:35Z Bojars 6357 fix wikitext text/x-wiki {{commonscat}} {{catmore}} [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] e66kd8zo8uzlz74gvypazxdgjk4l67z 7429924 7429922 2022-08-25T15:38:37Z Bojars 6357 fix wikitext text/x-wiki {{commonscat|No Name (Slovak band)}} {{catmore}} [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] m8vd2v5994db5u49awmsrzjrfv1mfrp Dodo (pustovník) 0 686420 7429932 2022-08-25T15:53:10Z 178.40.51.205 Vytvorená stránka „= Sv.Dodo = == Životopis == Narodil sa asi r. 682 vo Vaux vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. So začiatkom školského veku ho rodičia zverili do výchovy Ursmarovi (pam. 18. 4.), opáta kláštora v [[Loubès-Bernac|Lobbes]]. Od neho bol Dodo pokrstený, vzdelávaný a vo veku 24 rokov poslaný do kláštora [[Wallers-en-Fagne]], ležiacom 20 km východne od [[Avesnes-sur-Helpe (obec)|Avesnes-sur-Helpe]] vo Francúzsku. V tomto kláštore bol ustanovený opátom.…“ wikitext text/x-wiki = Sv.Dodo = == Životopis == Narodil sa asi r. 682 vo Vaux vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. So začiatkom školského veku ho rodičia zverili do výchovy Ursmarovi (pam. 18. 4.), opáta kláštora v [[Loubès-Bernac|Lobbes]]. Od neho bol Dodo pokrstený, vzdelávaný a vo veku 24 rokov poslaný do kláštora [[Wallers-en-Fagne]], ležiacom 20 km východne od [[Avesnes-sur-Helpe (obec)|Avesnes-sur-Helpe]] vo Francúzsku. V tomto kláštore bol ustanovený opátom. Vynikal súcitom voči chudobným, veľkou pokorou a dôverou v Boha. Keďže sa však Dodo cítil povolaný k životu pustovníka, po nejakej dobe odišiel do neďalekej samoty pri dnešnom [[Moustier-en-Fagne]]. Tu viedol veľmi asketický život, najmä čo sa týka postu, a často bol ponorený v rozjímaní. Je pripomínané, že bol tiež sužovaný silným pokušením, ale za vytrvalosť a vernosť dostal od Boha charizma zázrakov a tak sa stal požehnaním pre slepých a chromých, ktorí od neho boli uzdravení. Zomrel okolo roku 750. Asi koncom IX. storočia boli jeho ostatky prenesené do chrámu pri kláštore, a to údajne v súvislosti s uzdravením ženy, ktorá mala ochrnuté ruky. Neskôr boli ostatky Doda prenesené do kostola sv. Petra. in4bmoe48dofty35030qjf4yjy1blzi 7429970 7429932 2022-08-25T19:46:21Z Pelex 2483 možné porušenie autorských práv wikitext text/x-wiki {{Porušenie autorských práv|zdroj=http://catholica.cz/?id=5485}} k1dan3q5hr40zck34rfzjwlba1lr8ge Oslávme si život 0 686421 7429943 2022-08-25T17:56:11Z Bojars 6357 Oslávme si život wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[No Name]] | Názov = Oslávme si život | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[soft rock]], [[pop rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2001]] | Miesto nahratia = august 2001 [[štúdio Ebony]] | Popis = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = [[Juraj Kupec]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Počkám si na zázrak]] <br/> (2000) | Tento album = Oslávme si život<br/> (2001) | Nasledujúci album = [[Slová do tmy]]<br/> (2003) | Allmusic = | Misc = }} '''''Oslávme si život''''' je názov tretieho [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[No Name]]. Tento album v máji roku 2001 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Universal Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No Name (11) – Oslávme Si Život|url=https://www.discogs.com/release/2814363-No-Name-Osl%C3%A1vme-Si-%C5%BDivot|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na albume ''Oslávme si život'' | celková_dĺžka = | autorstvo = nie | titul1 = Aké by to bolo | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 2:47 | titul2 = Nie alebo áno | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 4:03 | titul3 = Večnosť | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 3:17 | titul4 = Sám sebou | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 3:18 | titul5 = Chémia | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 3:24 | titul6 = Deň súdu | poznámka6 = | skladateľ6 = | dĺžka6 = 3:40 | titul7 = Sloboda | poznámka7 = | skladateľ7 = | dĺžka7 = 2:57 | titul8 = Upália ťa so mnou | poznámka8 = | skladateľ8 = | dĺžka8 = 4:03 | titul9 = Jednoduché dievča | poznámka9 = | skladateľ9 = | dĺžka9 = 3:45 | titul10 = Dotkni sa ma | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 4:12 | titul11 = Syn človeka | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 4:06 | titul12 = Panic a panna | poznámka12 = | skladateľ12 = | dĺžka12 = 2:35 }} == Výroba albumu == * [[Igor Timko]] – gitara, spev * [[Zoltán Šallai]] – klávesové nástroje, vokály * [[Roman Timko]] – gitara, vokály * [[Viliam Gutray]] – basová gitara * [[Ivan Timko]] – bicie nástroje, xylofón, vokály ;Hostia * [[Juraj Kupec]] – sólová gitara, akustická gitara * [[Milan Rožko]], [[Miroslava Šedianska]], [[Svatoslav Rak]], [[Peter Frkal]] – sláčikové kvarteto ;Produkcia * [[Juraj Kupec]] – nahrávanie, mixovanie, aranžmány, producent * [[Norbert Bodnár]] – aranžmány slaáčikového kvarteta * [[Ján Došek (technik)|Ján Došek]] ([[štúdio Ivory]]) – mastering * [[Bobo Boška]] – fotografie * [[Vajco]] – grafický dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{No Name}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2001]] [[Kategória:Albumy skupiny No Name]] 9z2s9l2igcbcv3vq441z938mwxmcmwl 7430012 7429943 2022-08-26T05:06:03Z Bojars 6357 chronológia wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[No Name]] | Názov = Oslávme si život | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[soft rock]], [[pop rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2001]] | Miesto nahratia = august 2001 [[štúdio Ebony]] | Popis = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = [[Juraj Kupec]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Počkám si na zázrak]] <br/> (2000) | Tento album = Oslávme si život<br/> (2001) | Nasledujúci album = [[Ballantine's (No Name)|Ballantine's]]<br/> (2001) | Allmusic = | Misc = }} '''''Oslávme si život''''' je názov tretieho [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[No Name]]. Tento album v máji roku 2001 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Universal Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No Name (11) – Oslávme Si Život|url=https://www.discogs.com/release/2814363-No-Name-Osl%C3%A1vme-Si-%C5%BDivot|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na albume ''Oslávme si život'' | celková_dĺžka = | autorstvo = nie | titul1 = Aké by to bolo | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 2:47 | titul2 = Nie alebo áno | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 4:03 | titul3 = Večnosť | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 3:17 | titul4 = Sám sebou | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 3:18 | titul5 = Chémia | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 3:24 | titul6 = Deň súdu | poznámka6 = | skladateľ6 = | dĺžka6 = 3:40 | titul7 = Sloboda | poznámka7 = | skladateľ7 = | dĺžka7 = 2:57 | titul8 = Upália ťa so mnou | poznámka8 = | skladateľ8 = | dĺžka8 = 4:03 | titul9 = Jednoduché dievča | poznámka9 = | skladateľ9 = | dĺžka9 = 3:45 | titul10 = Dotkni sa ma | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 4:12 | titul11 = Syn človeka | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 4:06 | titul12 = Panic a panna | poznámka12 = | skladateľ12 = | dĺžka12 = 2:35 }} == Výroba albumu == * [[Igor Timko]] – gitara, spev * [[Zoltán Šallai]] – klávesové nástroje, vokály * [[Roman Timko]] – gitara, vokály * [[Viliam Gutray]] – basová gitara * [[Ivan Timko]] – bicie nástroje, xylofón, vokály ;Hostia * [[Juraj Kupec]] – sólová gitara, akustická gitara * [[Milan Rožko]], [[Miroslava Šedianska]], [[Svatoslav Rak]], [[Peter Frkal]] – sláčikové kvarteto ;Produkcia * [[Juraj Kupec]] – nahrávanie, mixovanie, aranžmány, producent * [[Norbert Bodnár]] – aranžmány slaáčikového kvarteta * [[Ján Došek (technik)|Ján Došek]] ([[štúdio Ivory]]) – mastering * [[Bobo Boška]] – fotografie * [[Vajco]] – grafický dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{No Name}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2001]] [[Kategória:Albumy skupiny No Name]] r5b93u9md7mn5tl3inbf6ig61kkatkx Hem A 0 686422 7429950 2022-08-25T18:25:43Z KingisNitro 91359 Vytvorenie stranky prekladom wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Hem A|Obrázok=Heme a.svg|Obrázok2=Haem-a-in-cyctochrome-c-oxidase-PDB-1OCR-3D-SF-A.png|Vzorec={{chem|C|49|H|56|O|6|N|4|Fe}}|Molárna hmotnosť=852,837 g/mol|CAS=18535-39-2}} '''Hem A''' je druh [[Hem (chémia)|hemu]], čo je [[koordinačný komplex]] pozostávajúci z [[Makrocyklus|makrocyklického]] ligandu, patriaceho medzi [[porfyrín]], ktorý [[Chelácia|cheluje]] atóm [[železo|železa]]. Hem A je biomolekula, ktorá je prirodzene produkovaná mnohými organizmami. V roztoku má dichroicku zeleno-červenú farbu. Štruktúrne je podobný [[Hem B|hemu B]], ktorý je súčasťou [[hemoglobín]]u, červeného farbiva v [[krv]]i. == Vzťah k ostatným hemom == Hem A sa líši od [[Hem B|hemu B]] v tom, že [[metyl]]ová skupina na uhlíku 8 v kruhu je oxidovaná na [[formyl]]ovú skupinu a na [[Vinylová skupina|vinylovú skupinu]] na uhlíku 2 je naviazaná [[Farnezín|hydroxyfarnezylová]] skupina, ktorá patrí medzi [[izoprenoid]]y. Hem A sa podobá na [[hem O]], keďže obe majú farnezylovú skupinu na uhlíku 2, ale hem O nemá formylovú skupinu na uhlíku 8, namiesto ktorej má metylovú skupinu. Správna štruktúra hemu A, určená pomocou meraní NMR a IR spektroskopií, zistená pre redukované podobnu komplexu (s Fe<sup>II</sup>), bola prvýkrát publikovaná v roku 1975.<ref>{{cite journal|year=1975|title=Heme A of Cytochrome c Oxidase|journal=[[Journal of Biological Chemistry]]|volume=250|issue=19|pages=7602–7622|author1=Caughey, W.S.|author2=Smythe, G.A.|author3=O'Keefe, D.H.|author4=Maskasky, J.E.|author5=Smith, M.L.|doi=10.1016/S0021-9258(19)40860-0|pmid=170266|doi-access=free}}</ref> Štrutkúra bola potom potvrdená syntézou dimetylesteru hemu A bez atómu železa.<ref>{{cite journal|doi=10.1039/P19850000135|title=Isolation, crystallisation, and synthesis of the dimethyl ester of porphyrin a, the iron-free prosthetic group of cytochrome c oxidase|year=1985|last1=Battersby|first1=Alan R.|last2=McDonald|first2=Edward|last3=Thompson|first3=Mervyn|last4=Chaudhry|first4=Irshad A.|last5=Clezy|first5=Peter S.|last6=Fookes|first6=Christopher J. R.|last7=Hai|first7=Ton That|journal=Journal of the Chemical Society, Perkin Transactions 1|pages=135}}</ref> == História == Hem A ako prvý izoloval nemecký biochemik [[Otto Warburg]] v roku 1951. Warburg takisto ukázal, že je to aktívna zložka integrálneho membránového [[metaloproteín]]u cytochróm c oxidázy.<ref>{{cite journal|author1=Warburg, O|author2=Gewitz H S.|year=1951|title=Cytohämin aus Herzmuskel|journal=[[Zeitschrift für Physiologische Chemie]]|volume=288|issue=1|pages=1–4|doi=10.1515/bchm2.1951.288.1.1|pmid=14860765}}</ref> == Stereochémia == Poslednou otázkou v štruktúre hemu A bolo presné geometrické usporiadanie na prvom uhlíku na pozícii 3 v kruhu I, teda uhlíku viazanom na [[hydroxyl]]ovú skupinu. V roku 2005 bolo ukázané, že [[Absolútna konfigurácia|konfigurácia]] tohto chirálneho uhlíku je ''S''.<ref>{{cite journal|author=Yamashita E, Aoyama H, Yao M, Muramoto K, Shinzawa-Itoh K, Yoshikawa S, Tsukihara T.|year=2005|title=Absolute configuration of the hydroxyfarnesylethyl group of heme A, determined by X-ray structural analysis of bovine heart cytochrome c oxidase using methods applicable at 2.8 Angstrom resolution|journal=[[Acta Crystallographica D]]|volume=61|issue=10|pages=1373–1377|doi=10.1107/S0907444905023358|pmid=16204889|last2=Aoyama|last3=Yao|last4=Muramoto|last5=Shinzawa-Itoh|last6=Yoshikawa|last7=Tsukihara|doi-access=free}}</ref> Podobne ako hem B, aj hem A je často naviazaný na apoproteín pomocou koordinačnej väzby medzi atómom železa a bočnými reťazcami zachovaných aminokyselín. V enzýme [[respiračný reťazec|respiračného reťazca]], [[Cytochróm c oxidáza|cytochróm c oxidáze]] (CCO), je piatym ligandom hemu A, ktorý tvorí reakčné miesto pre kyslík, [[Histidín|histidylová]] skupina.<ref>{{cite journal|author=Tsukihara T, Shimokata K, Katayama Y, Shimada H, Muramoto K, Aoyama H, Mochizuki M, Shinzawa-Itoh K, Yamashita E, Yao M, Ishimura Y, Yoshikawa S.|year=2003|title=The low-spin heme of cytochrome c oxidase as the driving element of the proton-pumping process|journal=[[PNAS]]|volume=100|pages=15304–15309|doi=10.1073/pnas.2635097100|pmid=14673090|issue=26|pmc=307562|last2=Shimokata|last3=Katayama|last4=Shimada|last5=Muramoto|last6=Aoyama|last7=Mochizuki|last8=Shinzawa-Itoh|last9=Yamashita|last10=Yao|last11=Ishimura|last12=Yoshikawa|bibcode=2003PNAS..10015304T|doi-access=free}}</ref> Tento ligand (histidín) sa takisto bežne nachádza aj v iných [[hemoproteín]]och, ako sú [[hemoglobín]] a [[myoglobín]]. [[File:Haem-a-in-cyctochrome-c-oxidase-PDB-1OCR-3D-balls-C.png|stred|náhľad|350x350bod|Hem A je v cytochróm c oxidáze viazaný dvoma histidínovými reziduami (ružová farba).<ref name="Yoshikawa-1998">{{cite journal|journal=[[Science (journal)|Science]]|year=1998|volume=280|pages=1723–1729|title=Redox-Coupled Crystal Structural Changes in Bovine Heart Cytochrome c Oxidase|first1=S.|last1=Yoshikawa|first2=K.|last2=Shinzawa-Itoh|first3=R.|last3=Nakashima|first4=R.|last4=Yaono|first5=E.|last5=Yamashita|first6=N.|last6=Inoue|first7=M.|last7=Yao|first8=M. J.|last8=Fei|first9=C.|last10=Mizushima|first10=T|last11=Yamaguchi|first11=H|last12=Tomizaki|first12=T|last13=Tsukihara|first13=T|last9=Peters Libeu|pmid=9624044|issue=5370|doi=10.1126/science.280.5370.1723|s2cid=37147458|display-authors=8|url=https://semanticscholar.org/paper/128dca05c2972496a144ae665abd9b0a8b71f6c5}}</ref>]] == Ako kofaktor == Príkladom [[metaloproteín]]u, ktorý viaže hem A, je [[cytochróm c oxidáza]] (CCO). Táto zložitá bielkovina obsahuje hem A na dvoch rôznych miestach, každý s inou finkciou. Jednotlivé miesta sú označované ako [[cytochróm a]] a [[cytochróm a3]]. Atóm železa v heme A v cytochróme a je hexakoordinovaný, teda viazaný na 6 ďalších atómov. V molekule cytochrómu a3 ja niekedy viazaný na 5 iných atómov (pentakoordinácia), čo necháva voľné šieste väzbové miesto, kam sa môže viazať [[Molekulárny kyslík|molekula kyslíku]] (O<sub>2</sub>).<ref name="Yoshikawa-1998" /> Okrem toho tento enzým viaže tri ióny mede, horčík, zinok a niekoľko iónov sodíka a draslíka. Predpokladá sa, že tieto dve hemové skupiny si vymieňajú elektróny medzi sebou, iónmi mede a proteínom cytochrómom c poblíž. Predpokladá sa, že [[formyl]]ová skupina a [[izoprenoid]]ový [[bočný reťazec]] majú v CCO dôležitú úlohu v zachovávaní energie pri redukcii kyslíka. CCO je podľa všetkého zodpovedaná za zachovávanie energie redukcie dikyslíku tým, že pumpuje [[Vodíkový katión|protóny]] do intermembránového priestoru [[mitochondria|mitochondrie]]. Tento predpoklad bol publikovaný skupinou S. Yoshikawovej.<ref>{{cite journal|author=Shimokata K, Katayama Y, Murayama H, Suematsu M, Tsukihara T, Muramoto K, Aoyama H, Yoshikawa S, Shimada H.|year=2007|title=The proton pumping pathway of bovine heart cytochrome c oxidase|journal=[[PNAS]]|volume=104|pages=4200–4205|doi=10.1073/pnas.0611627104|pmid=17360500|issue=10|pmc=1820732|last2=Katayama|last3=Murayama|last4=Suematsu|last5=Tsukihara|last6=Muramoto|last7=Aoyama|last8=Yoshikawa|last9=Shimada|bibcode=2007PNAS..104.4200S|doi-access=free}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hem (chémia)]] * [[Hemoproteín]] == Zdroj == {{Preklad|en|Heme A|1041716304}} {{Enzýmové kofaktory}} [[Kategória:Tetrapyroly]] [[Kategória:Kofaktory]] 8m990jy09qemdoyftfxlohsrl8hkxxg Diskusia s redaktorom:178.40.51.205 3 686423 7429971 2022-08-25T19:46:40Z Pelex 2483 upozornenie na možné porušenie autorských práv wikitext text/x-wiki == Dodo (pustovník) == {{copytext|Dodo (pustovník)}}--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 19:46, 25. august 2022 (UTC) al1a61pt2gt86y6byyt1d1b3gvfmiik Hem B 0 686424 7429996 2022-08-25T21:58:46Z KingisNitro 91359 Vytvorenie stranky prekladom wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Hem B|Obrázok=Heme b.svg|Obrázok2=Haem-B-based-on-xtal-3D-sf.png|Vzorec={{chem|C|34|H|32|O|4|N|4|Fe}}|Molárna hmotnosť=616,487 g/mol|CAS=14875-96-8}} '''Hem B''' je najbežnejší druh [[Hem (chémia)|hemu]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=The chemistry and biochemistry of heme c: functional bases for covalent attachment|url=http://xlink.rsc.org/?DOI=b717196j|periodikum=Natural Product Reports|dátum=2008|dátum prístupu=2022-08-25|ročník=25|číslo=6|strany=1118|issn=0265-0568|doi=10.1039/b717196j|jazyk=en|meno=Sarah E. J.|priezvisko=Bowman|meno2=Kara L.|priezvisko2=Bren}}</ref> Nachádza sa napríklad v [[hemoglobín]]e a [[myoglobín]]e, čo sú [[Bielkovina|bielkoviny]], ktoré prenášajú [[kyslík]]. Enzýmová rodina [[peroxidáza|peroxidáz]] takisto obsahuje hem B. Cyklooxygenázy [[COX-1]] a [[COX-2]] takisto obsahujú hem B na jednom zo svojich dvoch aktívnych miest. == Štruktúra == Hem B je štruktúrne najmenší zo základných hemov. Na uhlíkoch 3 a 8 obsahuje [[Vinylová skupina|vinylovú skupinu]] a na uhlíku 18 má [[metyl]]ovú skupinu.<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Structural analysis of heme proteins: implications for design and prediction|url=https://bmcstructbiol.biomedcentral.com/articles/10.1186/1472-6807-11-13|periodikum=BMC Structural Biology|dátum=2011-12|dátum prístupu=2022-08-25|ročník=11|číslo=1|strany=13|issn=1472-6807|doi=10.1186/1472-6807-11-13|jazyk=en|meno=Ting|priezvisko=Li|meno2=Herbert L|priezvisko2=Bonkovsky|meno3=Jun-tao|priezvisko3=Guo}}</ref> Štruktúru hemu B a hemu S ako prvý určil nemecký chemik [[Hans Fischer]].<ref>{{cite book|last1=Fischer|first1=H.|last2=Orth|first2=H.|title=Die Chemie des Pyrrols|location=Liepzig|publisher=[[Akademische Verlagsgesellschaft]]|date=1934|title-link=Die Chemie des Pyrrols}}</ref> == Väzba == Hem b sa na bielkovinu viaže [[Nekovalentná väzba|nekovalentne]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Všeobecne je hem B naviazaný na bielkovinu ([[apoproteín]] bez [[koenzým]]u) pomocou jednej [[koordinačná väzba|koordinačnej väzby]] medzi iónom [[železo|železa]] a bočným reťazcom aminokyseliny. Najčastejšie je touto aminokyselinou [[histidín]], okrem neho sa však v axiálnej polohe vyskytuje aj [[cysteín]], [[metionín]], [[tyrozín]] a [[lyzín]].<ref name=":1" /> V hemoglobíne i myoglobíne tvorí túto koordinačnú väzbu evolučne zachovaný histidín. [[Syntáza oxidu dusnatého]] a [[cytochróm P450]], ktoré takisto obsahujú hem B, majú evolučne zachovaný cysteín. Keďze ión železa je v bielkovinách obsahujúcich hem B viazaný na štyri atómy [[dusík]]a [[porfyrín]]u (ktoré sú v rovine) a jeden atóm proteínu (z bočného reťazca aminokysliny), tento ión sa často nachádza v pentakoordinovanom stave (tvorí päť väzieb). Pri naviazaní [[kyslík]]u alebo toxického [[Oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] sa železo dostáva do hexakoordinovaného stavu. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Heme B|1081626627}} {{Enzýmové kofaktory}} [[Kategória:Tetrapyroly]] [[Kategória:Kofaktory]] clhvbzqpxvpv1kfgi7dhtre9gmba0ed Hem a 0 686425 7429997 2022-08-25T21:59:53Z KingisNitro 91359 Presmerovanie na [[Hem A]] wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hem A]] a1vg5lx5b3l8yv0h9wgtmft0fnsqujr Hem b 0 686426 7429998 2022-08-25T22:00:07Z KingisNitro 91359 Presmerovanie na [[Hem B]] wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hem B]] 0yhxrd3vc8pnaatkhejqqfrm5n60bfz Springer Science+Business Media 0 686427 7430002 2022-08-25T22:14:20Z Pelex 2483 nč wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Springer Science+Business Media | Logo spoločnosti = | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = | IČO = | Odvetvie = | Založená = 1842 | Zakladateľ = [[Julius Springer]] | Sídlo = [[Berlín]] | Štát sídla = Nemecko | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = | Priemysel = [[Vydavateľ (literatúra)|vydavateľská činnosť]] | Produkcia = | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|springer.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Springer Science+Business Media''' skrátene označovaný '''Springer''' () je pôvodne [[nemecko|nemecká]] nadnárodná [[Obchodná spoločnosť (právo)|obchodná spoločnosť]] zaoberajúca sa [[Vydavateľ (literatúra)|vydavateľstvom]] kníh, [[vedecký časopis|vedeckých časopisov]] z oblasti prírodných, humanitných, technických a lekárskych vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bloomberg UK | url = https://www.bloomberg.com/profile/company/0009278D:US | vydavateľ = bloomberg.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About Springer | url = https://www.springer.com/gp/about-springer | vydavateľ = springer.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spoločnosť založil [[Julius Springer]] v roku 1842 v Berlíne. Medzinárodne expandovala v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] a prostredníctvom fúzií v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] a predaja rizikového kapitálu sa zlúčila s vydavateľstvom [[Wolters Kluwer]] a nakoniec sa v roku 2015 zlúčila s ďalšími spoločnosťami a stala sa súčasťou [[Springer Nature]]. Springer má hlavné pobočky v [[Berlín]]e, [[Heidelberg]]u, [[Dordrecht]]e a [[New York (mesto)|New Yorku]]. V súčasnosti patrí medzi popredných svetových vydavateľstiev [[Vedecká literatúra|vedeckej literatúry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Lairds of Learning | url = https://www.monbiot.com/2011/08/29/the-lairds-of-learning/ | vydavateľ = monbiot.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku 1996 Springer prevádzkuje elektronický prístup k vydávaným knihám a časopisom cez stránku [[SpringerLink]]. {{výhonok}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Springer Science+Business Media}} [[Kategória:Vydavateľstvá v Nemecku]] py5tlccpumpxp8lj2kdy0ylcdtxkbv8 Ballantine's (No Name) 0 686428 7430011 2022-08-26T05:05:08Z Bojars 6357 +Ballantine's wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[No Name]] | Názov = Oslávme si život | Typ = [[Extended play|EP]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[soft rock]], [[pop rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2001]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Oslávme si život]] <br/> (2001) | Tento album = Ballantine's<br/> (2001) | Nasledujúci album = [[Slová do tmy]]<br/> (2003) | Allmusic = | Misc = }} '''''Ballantine's''''' je názov [[Extended play|EP]] slovenskej skupiny [[No Name]]. Tento album, na ktorom je výber piatich skladieb kapely, v roku 2001 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Universal Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= No Name (11) – Ballantine's|url=https://www.discogs.com/release/11483988-No-Name-Ballantines|dátum prístupu=2022-08-26|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na albume ''Oslávme si život'' | celková_dĺžka = | autorstvo = nie | titul1 = Ty a tvoja sestra | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 3:23 | titul2 = Žily | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 3:22 | titul3 = Pieseň pre dvoch | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 3:42 | titul4 = Hladina stúpa | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 4:43 | titul5 = Počkám si na zázrak | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 3:46 }} == Výroba albumu == * [[Igor Timko]] – gitara, spev * [[Zoltán Šallai]] – klávesové nástroje, vokály * [[Roman Timko]] – gitara, vokály * [[Viliam Gutray]] – basová gitara * [[Ivan Timko]] – bicie nástroje, vokály == Referencie == {{Referencie}} {{No Name}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2001]] [[Kategória:Albumy skupiny No Name]] iw1zccvb5bwkjuf79m8u1v9xmrtz9tb 7430013 7430011 2022-08-26T05:06:43Z Bojars 6357 EP collor wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[No Name]] | Názov = Oslávme si život | Typ = [[Extended play|EP]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[soft rock]], [[pop rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2001]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #FFA07A | Predchádzajúci album = [[Oslávme si život]] <br/> (2001) | Tento album = Ballantine's<br/> (2001) | Nasledujúci album = [[Slová do tmy]]<br/> (2003) | Allmusic = | Misc = }} '''''Ballantine's''''' je názov [[Extended play|EP]] slovenskej skupiny [[No Name]]. Tento album, na ktorom je výber piatich skladieb kapely, v roku 2001 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Universal Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= No Name (11) – Ballantine's|url=https://www.discogs.com/release/11483988-No-Name-Ballantines|dátum prístupu=2022-08-26|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na albume ''Oslávme si život'' | celková_dĺžka = | autorstvo = nie | titul1 = Ty a tvoja sestra | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 3:23 | titul2 = Žily | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 3:22 | titul3 = Pieseň pre dvoch | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 3:42 | titul4 = Hladina stúpa | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 4:43 | titul5 = Počkám si na zázrak | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 3:46 }} == Výroba albumu == * [[Igor Timko]] – gitara, spev * [[Zoltán Šallai]] – klávesové nástroje, vokály * [[Roman Timko]] – gitara, vokály * [[Viliam Gutray]] – basová gitara * [[Ivan Timko]] – bicie nástroje, vokály == Referencie == {{Referencie}} {{No Name}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2001]] [[Kategória:Albumy skupiny No Name]] afgiy7cd59u3a8i4hh95x722qoayz10 7430016 7430013 2022-08-26T05:20:03Z Bojars 6357 oprava wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[No Name]] | Názov = Ballantine's | Typ = [[Extended play|EP]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[soft rock]], [[pop rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2001]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #FFA07A | Predchádzajúci album = [[Oslávme si život]] <br/> (2001) | Tento album = Ballantine's<br/> (2001) | Nasledujúci album = [[Slová do tmy]]<br/> (2003) | Allmusic = | Misc = }} '''''Ballantine's''''' je názov [[Extended play|EP]] slovenskej skupiny [[No Name]]. Tento album, na ktorom je výber piatich skladieb kapely, v roku 2001 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Universal Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= No Name (11) – Ballantine's|url=https://www.discogs.com/release/11483988-No-Name-Ballantines|dátum prístupu=2022-08-26|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na albume ''Ballantine's'' | celková_dĺžka = | autorstvo = nie | titul1 = Ty a tvoja sestra | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 3:23 | titul2 = Žily | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 3:22 | titul3 = Pieseň pre dvoch | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 3:42 | titul4 = Hladina stúpa | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 4:43 | titul5 = Počkám si na zázrak | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 3:46 }} == Výroba albumu == * [[Igor Timko]] – gitara, spev * [[Zoltán Šallai]] – klávesové nástroje, vokály * [[Roman Timko]] – gitara, vokály * [[Viliam Gutray]] – basová gitara * [[Ivan Timko]] – bicie nástroje, vokály == Referencie == {{Referencie}} {{No Name}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2001]] [[Kategória:Albumy skupiny No Name]] fci42qfl7cyheb7c8ofwp4c22cguels Slová do tmy 0 686429 7430019 2022-08-26T05:34:08Z Bojars 6357 +Slová do tmy wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[No Name]] | Názov = Slová do tmy | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[soft rock]], [[pop rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2003]] | Miesto nahratia = júl 2003, [[štúdio Ebony]] | Popis = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = [[Juraj Kupec]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Ballantine's (No Name)|Ballantine's]] <br/> (2001) | Tento album = Slová do tmy<br/> (2003) | Nasledujúci album = [[Čím to je]]<br/> (2005) | Allmusic = | Misc = }} '''''Slová do tmy''''' je názov štvrtého [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[No Name]]. Tento album v roku 2003 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Universal Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= No Name (11) – Slová Do Tmy|url=https://www.discogs.com/release/1061242-No-Name-Slov%C3%A1-Do-Tmy|dátum prístupu=2022-08-26|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na albume ''Slová do tmy'' | celková_dĺžka = | autorstvo = nie | titul1 = Lekná | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 3:28 | titul2 = Prvá | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 3:15 | titul3 = Dvojčatá | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 3:15 | titul4 = Kniha sťažností a prianí | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 3:19 | titul5 = Biologické hodiny | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 3:25 | titul6 = Hej dievča | poznámka6 = | skladateľ6 = | dĺžka6 = 3:49 | titul7 = Tráva | poznámka7 = | skladateľ7 = | dĺžka7 = 3:34 | titul8 = Zatancuj si so mnou | poznámka8 = | skladateľ8 = | dĺžka8 = 3:19 | titul9 = Realita | poznámka9 = | skladateľ9 = | dĺžka9 = 4:30 | titul10 = Hľadám | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 3:32 | titul11 = Dnes sa mi zdá | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 3:47 | titul12 = Slová do tmy | poznámka12 = | skladateľ12 = | dĺžka12 = 4:14 }} == Výroba albumu == * [[Igor Timko]] – gitara, spev * [[Zoltán Šallai]] – klávesové nástroje, aranžmány sláčikov, vokály * [[Roman Timko]] – gitara, vokály * [[Dušan Timko]] – gitara, vokály * [[Viliam Gutray]] – basová gitara * [[Ivan Timko]] – bicie nástroje, vokály ;Hostia * [[Martin Gašpar]] - basová gitara (5) * [[Juraj Kupec]] - gitara (2, 4, 5, 9, 11, 12), aranžovanie (11, 12) * [[Norbert Bodnár]] - sláčikové kvarteto a jeho aranžmány (2, 3) * [[Milan Rožko]], [[Miroslava Šedianska]], [[Svatoslav Rak]], [[Peter Frkal]] – sláčikové kvarteto ;Produkcia * [[Juraj Kupec]] - mastering, producent * [[Lucia Čevelová]], [[Petr Rubal]] - fotografie * [[Jack Korček]] - dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{No Name}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2003]] [[Kategória:Albumy skupiny No Name]] k5khuqpd6i5co3as5d82ijj70azh0v0 Micheláda v Nimes 0 686431 7430045 2022-08-26T09:03:39Z 213.181.129.108 Vytvorená stránka „<ref></ref>Micheláde ( francúzska výslovnosť: [ miʃəlad ] ) je názov, ktorý dali masakru katolíkov a to vrátane 18 katolíckych kňazov a mníchov ktorých protestantskí predstavitelia prevratu v Nîmes na Michaelmas (29. septembra) 1567, po vypuknutí druhej náboženskej vojny vo Francúzku. Po neúspechu tzv. Prekvapenia v Meaux masaker predstavoval jeden z najväčších nevojenských masakrov protestantov počas občianskych vojen. Mesto Nimes malo…“ wikitext text/x-wiki <ref></ref>Micheláde ( francúzska výslovnosť: [ miʃəlad ] ) je názov, ktorý dali masakru katolíkov a to vrátane 18 katolíckych kňazov a mníchov ktorých protestantskí predstavitelia prevratu v Nîmes na Michaelmas (29. septembra) 1567, po vypuknutí druhej náboženskej vojny vo Francúzku. Po neúspechu tzv. Prekvapenia v Meaux masaker predstavoval jeden z najväčších nevojenských masakrov protestantov počas občianskych vojen. Mesto Nimes malo v tom čase približne 10 000 obyvateľov. V noci 30. septembra skupiny vojakov odobrali niektorých väzňov z ich rôznych zadržiavacích miest v súlade so zoznamami, ktoré zostavilo vedenie výboru. Rôzni väzni boli odvedení na nádvorie biskupského paláca, v ktorom bola studňa a tam boli zabití mečmi, dýkami a pištoľami, pričom časť ich zakrvavených tiel vyhodili do studne. Svedkovia tvrdili, že d'Estenet a L'Hermite boli medzi tými, ktorí vykonávali prácu zabíjania, a že muži z nižšej triedy ako aristokratické súdne vedenie, ktoré vypracovalo príkazy na zabíjanie. Väčšina z 37 známych obetí by boli kňazi pri 18 popravách, pričom len 2 z 8 zatknutých konzulov boli popravení a 1 zo 7 zatknutých sudcov Présidial, keď sa predtým pokúsil utiecť. Popravených by bolo 6 remeselníkov a 6 nižších právnikov. Číslami možno povedať, že k násiliu došlo z veľkej časti medzi elitou, vďaka čomu bolo pravdepodobné, že všetky obete mali mená, ktoré by si svedkovia neskôr vybavili a boli dostatočne pozoruhodné na to, aby im venovali pozornosť. Podľa historika Allana A. Tulchina V samotnom meste Paríž zomrelo pri masakre svätého Bartolomeja 2 000 až 4 000 ľudí s populáciou 250 000 – 300 000 (údaje o masakre pochádzajú z Arlette Jouanna, La France du XVIe siècle [Paríž, 1996], 472; pre obyvateľstvo Paríža porov. tamže, 33, a Filip Benedikt, ed., Cities and Social Change in Early Modern France [Londýn, 1989], 9), kým Nîmes malo 10 000 – 12 000 obyvateľov; ak sa použijú stredné body rozsahov, 1,1 % populácie zomrelo v Svätého Bartolomeja v porovnaní s 0,9 % v Michelade. https://www.academia.edu/215352/The_Michelade_in_Nimes_1567 <references /> d369m9fv61atc5wk8evpduspv14ajxo 7430047 7430045 2022-08-26T09:15:24Z 213.181.129.108 wikitext text/x-wiki Micheláde ( francúzska výslovnosť: [ miʃəlad ] ) je názov, ktorý dali masakru katolíkov a to vrátane 18 katolíckych kňazov a mníchov ktorých protestantskí predstavitelia prevratu v Nîmes na Michaelmas (29. septembra) 1567, po vypuknutí druhej náboženskej vojny vo Francúzku. Po neúspechu tzv. Prekvapenia v Meaux masaker predstavoval jeden z najväčších nevojenských masakrov protestantov počas občianskych vojen. Mesto Nimes malo v tom čase približne 10 000 obyvateľov. V noci 30. septembra skupiny vojakov odobrali niektorých väzňov z ich rôznych zadržiavacích miest v súlade so zoznamami, ktoré zostavilo vedenie výboru. Rôzni väzni boli odvedení na nádvorie biskupského paláca, v ktorom bola studňa a tam boli zabití mečmi, dýkami a pištoľami, pričom časť ich zakrvavených tiel vyhodili do studne. Svedkovia tvrdili, že d'Estenet a L'Hermite boli medzi tými, ktorí vykonávali prácu zabíjania, a že muži z nižšej triedy ako aristokratické súdne vedenie, ktoré vypracovalo príkazy na zabíjanie. Väčšina z 37 známych obetí by boli kňazi pri 18 popravách, pričom len 2 z 8 zatknutých konzulov boli popravení a 1 zo 7 zatknutých sudcov Présidial, keď sa predtým pokúsil utiecť. Popravených by bolo 6 remeselníkov a 6 nižších právnikov. Číslami možno povedať, že k násiliu došlo z veľkej časti medzi elitou, vďaka čomu bolo pravdepodobné, že všetky obete mali mená, ktoré by si svedkovia neskôr vybavili a boli dostatočne pozoruhodné na to, aby im venovali pozornosť. Podľa historika Allana A. Tulchina V samotnom meste Paríž zomrelo pri masakre svätého Bartolomeja 2 000 až 4 000 ľudí s populáciou 250 000 – 300 000 (údaje o masakre pochádzajú z Arlette Jouanna, La France du XVIe siècle [Paríž, 1996], 472; pre obyvateľstvo Paríža porov. tamže, 33, a Filip Benedikt, ed., Cities and Social Change in Early Modern France [Londýn, 1989], 9), kým Nîmes malo 10 000 – 12 000 obyvateľov; ak sa použijú stredné body rozsahov, 1,1 % populácie zomrelo v Svätého Bartolomeja v porovnaní s 0,9 % v Michelade. https://www.academia.edu/215352/The_Michelade_in_Nimes_1567 <references /> 4ej1e8jipo63g047oktkvhvalta40le 7430048 7430047 2022-08-26T09:16:03Z 213.181.129.108 wikitext text/x-wiki Micheláde ( francúzska výslovnosť: [ miʃəlad ] ) je názov, ktorý dali masakru katolíkov a to vrátane 18 katolíckych kňazov a mníchov ktorých protestantskí predstavitelia prevratu v Nîmes na Michaelmas (29. septembra) 1567, po vypuknutí druhej náboženskej vojny vo Francúzku. Po neúspechu tzv. Prekvapenia v Meaux masaker predstavoval jeden z najväčších nevojenských masakrov protestantov počas občianskych vojen. Mesto Nimes malo v tom čase približne 10 000 obyvateľov. V noci 30. septembra skupiny vojakov odobrali niektorých väzňov z ich rôznych zadržiavacích miest v súlade so zoznamami, ktoré zostavilo vedenie výboru. Rôzni väzni boli odvedení na nádvorie biskupského paláca, v ktorom bola studňa a tam boli zabití mečmi, dýkami a pištoľami, pričom časť ich zakrvavených tiel vyhodili do studne. Svedkovia tvrdili, že d'Estenet a L'Hermite boli medzi tými, ktorí vykonávali prácu zabíjania, a že muži z nižšej triedy ako aristokratické súdne vedenie, ktoré vypracovalo príkazy na zabíjanie. Väčšina z 37 známych obetí by boli kňazi pri 18 popravách, pričom len 2 z 8 zatknutých konzulov boli popravení a 1 zo 7 zatknutých sudcov Présidial, keď sa predtým pokúsil utiecť. Popravených by bolo 6 remeselníkov a 6 nižších právnikov. Číslami možno povedať, že k násiliu došlo z veľkej časti medzi elitou, vďaka čomu bolo pravdepodobné, že všetky obete mali mená, ktoré by si svedkovia neskôr vybavili a boli dostatočne pozoruhodné na to, aby im venovali pozornosť. Podľa historika Allana A. Tulchina v samotnom meste Paríž zomrelo pri masakre svätého Bartolomeja 2 000 až 4 000 ľudí s populáciou 250 000 – 300 000 (údaje o masakre pochádzajú z Arlette Jouanna, La France du XVIe siècle [Paríž, 1996], 472; pre obyvateľstvo Paríža porov. tamže, 33, a Filip Benedikt, ed., Cities and Social Change in Early Modern France [Londýn, 1989], 9), kým Nîmes malo 10 000 – 12 000 obyvateľov; ak sa použijú stredné body rozsahov, 1,1 % populácie zomrelo v Svätého Bartolomeja v porovnaní s 0,9 % v Michelade. https://www.academia.edu/215352/The_Michelade_in_Nimes_1567 <references /> 5ep4fj45wlhek57pybm0jyv4msc6glx 7430049 7430048 2022-08-26T09:16:42Z 213.181.129.108 wikitext text/x-wiki Micheláde ( francúzska výslovnosť: [ miʃəlad ] ) je názov, ktorý dali masakru katolíkov a to vrátane 18 katolíckych kňazov a mníchov ktorých protestantskí predstavitelia prevratu v Nîmes na Michaelmas (29. septembra) 1567, po vypuknutí druhej náboženskej vojny vo Francúzku. Po neúspechu tzv. Prekvapenia v Meaux masaker predstavoval jeden z najväčších nevojenských masakrov protestantov počas občianskych vojen. Mesto Nimes malo v tom čase približne 10 000 až 12 000 obyvateľov. V noci 30. septembra skupiny vojakov odobrali niektorých väzňov z ich rôznych zadržiavacích miest v súlade so zoznamami, ktoré zostavilo vedenie výboru. Rôzni väzni boli odvedení na nádvorie biskupského paláca, v ktorom bola studňa a tam boli zabití mečmi, dýkami a pištoľami, pričom časť ich zakrvavených tiel vyhodili do studne. Svedkovia tvrdili, že d'Estenet a L'Hermite boli medzi tými, ktorí vykonávali prácu zabíjania, a že muži z nižšej triedy ako aristokratické súdne vedenie, ktoré vypracovalo príkazy na zabíjanie. Väčšina z 37 známych obetí by boli kňazi pri 18 popravách, pričom len 2 z 8 zatknutých konzulov boli popravení a 1 zo 7 zatknutých sudcov Présidial, keď sa predtým pokúsil utiecť. Popravených by bolo 6 remeselníkov a 6 nižších právnikov. Číslami možno povedať, že k násiliu došlo z veľkej časti medzi elitou, vďaka čomu bolo pravdepodobné, že všetky obete mali mená, ktoré by si svedkovia neskôr vybavili a boli dostatočne pozoruhodné na to, aby im venovali pozornosť. Podľa historika Allana A. Tulchina v samotnom meste Paríž zomrelo pri masakre svätého Bartolomeja 2 000 až 4 000 ľudí s populáciou 250 000 – 300 000 (údaje o masakre pochádzajú z Arlette Jouanna, La France du XVIe siècle [Paríž, 1996], 472; pre obyvateľstvo Paríža porov. tamže, 33, a Filip Benedikt, ed., Cities and Social Change in Early Modern France [Londýn, 1989], 9), kým Nîmes malo 10 000 – 12 000 obyvateľov; ak sa použijú stredné body rozsahov, 1,1 % populácie zomrelo v Svätého Bartolomeja v porovnaní s 0,9 % v Michelade. https://www.academia.edu/215352/The_Michelade_in_Nimes_1567 <references /> lckitnl0jrdlz34ixqka45u2zhzp693 7430057 7430049 2022-08-26T09:31:50Z Comitatus Arviensis 222848 wikitext text/x-wiki Micheláde ( francúzska výslovnosť: [ miʃəlad ] ) je názov, ktorý dali masakru katolíkov a to vrátane 18 katolíckych kňazov a mníchov ktorých protestantskí predstavitelia prevratu v Nîmes na Michaelmas (29. septembra) 1567, po vypuknutí druhej náboženskej vojny vo Francúzku. Po neúspechu tzv. Prekvapenia v Meaux masaker predstavoval jeden z najväčších nevojenských masakrov protestantov počas občianskych vojen. V noci 30. septembra skupiny vojakov odobrali niektorých väzňov z ich rôznych zadržiavacích miest v súlade so zoznamami, ktoré zostavilo vedenie výboru. Rôzni väzni boli odvedení na nádvorie biskupského paláca, v ktorom bola studňa a tam boli zabití mečmi, dýkami a pištoľami, pričom časť ich zakrvavených tiel vyhodili do studne. Svedkovia tvrdili, že d'Estenet a L'Hermite boli medzi tými, ktorí vykonávali prácu zabíjania, a že muži z nižšej triedy ako aristokratické súdne vedenie, ktoré vypracovalo príkazy na zabíjanie. Väčšina z 37 známych obetí by boli kňazi pri 18 popravách, pričom len 2 z 8 zatknutých konzulov boli popravení a 1 zo 7 zatknutých sudcov Présidial, keď sa predtým pokúsil utiecť. Popravených by bolo 6 remeselníkov a 6 nižších právnikov. Celkovo sa odhaduje cez 100 obetí masakru v Nimes Číslami možno povedať, že k násiliu došlo z veľkej časti medzi elitou, vďaka čomu bolo pravdepodobné, že všetky obete mali mená, ktoré by si svedkovia neskôr vybavili a boli dostatočne pozoruhodné na to, aby im venovali pozornosť. Podľa historika Allana A. Tulchina v samotnom meste Paríž zomrelo pri masakre svätého Bartolomeja 2 000 až 4 000 ľudí s populáciou 250 000 – 300 000 (údaje o masakre pochádzajú z Arlette Jouanna, La France du XVIe siècle [Paríž, 1996], 472; pre obyvateľstvo Paríža porov. tamže, 33, a Filip Benedikt, ed., Cities and Social Change in Early Modern France [Londýn, 1989], 9), kým Nimes malo 10 000 – 12 000 obyvateľov; ak sa použijú stredné body rozsahov, 1,1 % populácie zomrelo v Svätého Bartolomeja v porovnaní s 0,9 % v Michelade. https://www.academia.edu/215352/The_Michelade_in_Nimes_1567 <references /> qnnb55wjwd50v1hnmzgq8acsc2o7olb 7430058 7430057 2022-08-26T09:32:05Z Comitatus Arviensis 222848 wikitext text/x-wiki Micheláde ( francúzska výslovnosť: [ miʃəlad ] ) je názov, ktorý dali masakru katolíkov a to vrátane 18 katolíckych kňazov a mníchov ktorých protestantskí predstavitelia prevratu v Nîmes na Michaelmas (29. septembra) 1567, po vypuknutí druhej náboženskej vojny vo Francúzku. Po neúspechu tzv. Prekvapenia v Meaux masaker predstavoval jeden z najväčších nevojenských masakrov protestantov počas občianskych vojen. V noci 30. septembra skupiny vojakov odobrali niektorých väzňov z ich rôznych zadržiavacích miest v súlade so zoznamami, ktoré zostavilo vedenie výboru. Rôzni väzni boli odvedení na nádvorie biskupského paláca, v ktorom bola studňa a tam boli zabití mečmi, dýkami a pištoľami, pričom časť ich zakrvavených tiel vyhodili do studne. Svedkovia tvrdili, že d'Estenet a L'Hermite boli medzi tými, ktorí vykonávali prácu zabíjania, a že muži z nižšej triedy ako aristokratické súdne vedenie, ktoré vypracovalo príkazy na zabíjanie. Väčšina z 37 známych obetí by boli kňazi pri 18 popravách, pričom len 2 z 8 zatknutých konzulov boli popravení a 1 zo 7 zatknutých sudcov Présidial, keď sa predtým pokúsil utiecť. Popravených by bolo 6 remeselníkov a 6 nižších právnikov. Celkovo sa odhaduje cez 100 obetí masakru v Nimes. Číslami možno povedať, že k násiliu došlo z veľkej časti medzi elitou, vďaka čomu bolo pravdepodobné, že všetky obete mali mená, ktoré by si svedkovia neskôr vybavili a boli dostatočne pozoruhodné na to, aby im venovali pozornosť. Podľa historika Allana A. Tulchina v samotnom meste Paríž zomrelo pri masakre svätého Bartolomeja 2 000 až 4 000 ľudí s populáciou 250 000 – 300 000 (údaje o masakre pochádzajú z Arlette Jouanna, La France du XVIe siècle [Paríž, 1996], 472; pre obyvateľstvo Paríža porov. tamže, 33, a Filip Benedikt, ed., Cities and Social Change in Early Modern France [Londýn, 1989], 9), kým Nimes malo 10 000 – 12 000 obyvateľov; ak sa použijú stredné body rozsahov, 1,1 % populácie zomrelo v Svätého Bartolomeja v porovnaní s 0,9 % v Michelade. https://www.academia.edu/215352/The_Michelade_in_Nimes_1567 <references /> iz7qdc9nmbr2es9rm21re5cqzh5fem6 Zadná Široká 0 686432 7430046 2022-08-26T09:04:40Z Pe3kZA 39673 základ wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Zadná Široká | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = | okres = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | okres1 = | obec = [[Malužiná]] | obec1 = [[Východná (obec)|Východná]] | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Kráľovohoľské Tatry]] | časť = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]] | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1534.0 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.9207 | zemepisná dĺžka = 19.8777 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|modrá}} z [[Malužiná|Malužinej]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Zadná Široká''' ({{mnm|1534.0}}<ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Malužiná|Malužinou]], približne {{Km|17|m|w}} juhovýchodne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.87772&y=48.92071&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-26 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obce [[Malužiná]] a [[Východná (obec)|Východná]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú západným smerom ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]], severozápadne sa nachádza [[Malužiná]] a [[Kráľova Lehota]], severne osady [[Svarín (osada)|Svarín]] a [[Čierny Váh (osada)|Čierny Váh]] a južne obce [[Heľpa]], [[Závadka nad Hronom]] a [[Polomka]]. Vrch je súčasťou [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].<ref name="mapa"/> == Opis == Zadná Široká je súčasťou mohutnej rázsochy, ktorá vybieha severným smerom na [[Veľký bok]] ({{Mnm|1727}}) zo [[Zadná hoľa|Zadnej hole]] ({{Mnm|1620}}) v hlavnom hrebeni, medzi [[Bacúšske sedlo|Bacúšskym sedlom]] a sedlom [[Priehybka (sedlo)|Priehybka]]. Zo západného smeru masív vymedzuje dolina [[Hodruša (dolina)|Hodruša]], juhovýchodným smerom leží [[Hošková (dolina)|Hošková]]. Západným smerom susedí [[Domárka]] ({{Mnm|1464}}) a Kvasna ({{Mnm|1424}}), južným [[Homôľka (vrch v Nízkych Tatrách)|Homôľka]] ({{Mnm|1660}}), Zadná hoľa a [[Oravcová (vrch)|Oravcová]] ({{Mnm|1544}}), východným [[Kolesárová (vrch)|Kolesárová]] ({{Mnm|1508}}), [[Veľká Vápenica]] ({{Mnm|1691}}) a Javorový grúň ({{Mnm|1210}}) a severným [[Nemecká (vrch v Nízkych Tatrách)|Nemecká]] ({{Mnm|1534}}), Veľký a [[Malý bok]] ({{Mnm|1534}}).<ref name=M>''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu zo západnej časti odvádza [[Hodruša (prítok Malužinej)|Hodruša]], čoby prítok riečky [[Boca]], z východných voda odteká riečkou [[Ipoltica (potok)|Ipoltica]]. Vrcholovou časťou vedie traverzom značený turistický chodník.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý, miestami riedky les, s viacerými holinami v oblasti hrebeňa, umožňujúcimi tak obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať mnohé [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež časť [[Západné Tatry|Západných Tatier]], [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]] a [[Oravská Magura|Oravskej Magury]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.92071&lng=19.87772&ele=1534&azi=278.95&alt=-1.76&fov=45&cfg=sr&name=48.92071%c2%b0%20N%2019.87772%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{Turistická značka|žltá}} žlto značenom chodníku (traverz): ** zo severu zo [[Svarín (osada)|Svarína]] cez dolinu [[Torysa (dolina)|Torysa]] a [[Sedlo pod Veľkým bokom]] ** od juhu zo [[Zadná hoľa|Zadnej hole]] v hlavnom hrebeni (križovanie s [[Cesta hrdinov SNP|Cestou hrdinov SNP]]) * po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke: ** od severozápadu z [[Malužiná|Malužinej]] cez dolinu [[Hodruša (dolina)|Hodruša]] a [[Sedlo pod Veľkým bokom]] ** od juhu zo [[Závadka nad Hronom|Závadky nad Hronom]] cez [[Oravcová (vrch)|Oravcovú]] * po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke od juhu z [[Polomka|Polomky]] cez [[Homôľka (sedlo v Nízkych Tatrách)|sedlo Homôľka]]<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Priehyba (geomorfologická časť)]] * [[Kráľovohoľské Tatry]] * [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.87772&y=48.92071&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} [[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Malužiná]] [[Kategória:Východná (obec)]] 5daa9ghh5u5byu0w95vhq7tmdiilxus Čím to je 0 686433 7430064 2022-08-26T10:13:42Z Bojars 6357 +Čím to je wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[No Name]] | Názov = Čím to je | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[soft rock]], [[pop rock]] | Dĺžka = 43:48 | Dátum vydania = [[máj]] [[2005]] | Miesto nahratia = [[studio Propast]] [[Petr Janda|Petra Jandu]]<br/>[[Hradec Králové]] | Popis = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = [[Martin Gašpar]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Slová do tmy]]<br/>(2003) | Tento album = Čím to je<br/>(2005) | Nasledujúci album = [[Live in Prague]]<br />(2006) | Allmusic = | Misc = }} '''''Čím to je''''' je názov piateho [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[No Name]]. Tento album v roku 2005 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Universal Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= No Name (11) – Čím To Je|url=https://www.discogs.com/release/1219808-No-Name-%C4%8C%C3%ADm-To-Je/image/SW1hZ2U6MjI3MzY4Ng==|dátum prístupu=2022-08-26|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na albume ''Čím to je'' | celková_dĺžka = 43:48 | autorstvo = nie | titul1 = Starosta | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 4:08 | titul2 = Keby | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 4:34 | titul3 = Medzi blokmi | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 4:18 | titul4 = Stromy | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 3:19 | titul5 = Za oknami | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 4:04 | titul6 = Čím to je | poznámka6 = | skladateľ6 = | dĺžka6 = 3:18 | titul7 = Správne žiť | poznámka7 = | skladateľ7 = | dĺžka7 = 3:51 | titul8 = Cesta | poznámka8 = | skladateľ8 = | dĺžka8 = 4:00 | titul9 = Na tej istej vlne | poznámka9 = | skladateľ9 = | dĺžka9 = 3:51 | titul10 = Čas minulý | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 4:04 | titul11 = To bude vekom | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 4:18 }} == Výroba albumu == * [[Igor Timko]] – gitara, spev, klavír (11) * [[Zoltán Šallai]] – klávesové nástroje, aranžmány sláčikov (5, 6, 8), vokály * [[Roman Timko]] – gitara, akustická gitara, vokály * [[Dušan Timko]] – gitara, akustická gitara, vokály * [[Viliam Gutray]] – basová gitara * [[Ivan Timko]] – bicie nástroje, marimba (7), vokály ;Hostia * [[Martin Gašpar]] - basová gitara (6, 7, 10, 11), akustická gitara (6), vokály * [[Igor Sabo|Igor "Ajdži" Sabo]] – perkusie (2, 4-11) * [[Petr Janda]] – vokály (11) * [[Norbert Bodnár]] - sláčikové kvarteto a jeho aranžmány (1, 6, 8) * [[Milan Rožko]], [[Stanislav Beňo]], [[Radoslav Trtek]], [[Peter Frkal]] – sláčikové kvarteto (1, 5, 6, 8) ;Produkcia * [[Petr Ackermann]] - mastering, mixáž * [[František Ortman]] - fotografie * [[Vladinír Korček]] (Respect App) - dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{No Name}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2003]] [[Kategória:Albumy skupiny No Name]] [[cs: Čím to je]] n72h5poey04owvgzq2an04ltmokpuu3 7430065 7430064 2022-08-26T10:15:32Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[No Name]] | Názov = Čím to je | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[soft rock]], [[pop rock]] | Dĺžka = 43:48 | Dátum vydania = [[máj]] [[2005]] | Miesto nahratia = [[studio Propast]] [[Petr Janda (spevák)|Petra Jandu]]<br/>[[Hradec Králové]] | Popis = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = [[Martin Gašpar]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Slová do tmy]]<br/>(2003) | Tento album = Čím to je<br/>(2005) | Nasledujúci album = [[Live in Prague]]<br />(2006) | Allmusic = | Misc = }} '''''Čím to je''''' je názov piateho [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[No Name]]. Tento album v roku 2005 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Universal Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= No Name (11) – Čím To Je|url=https://www.discogs.com/release/1219808-No-Name-%C4%8C%C3%ADm-To-Je/image/SW1hZ2U6MjI3MzY4Ng==|dátum prístupu=2022-08-26|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na albume ''Čím to je'' | celková_dĺžka = 43:48 | autorstvo = nie | titul1 = Starosta | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 4:08 | titul2 = Keby | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 4:34 | titul3 = Medzi blokmi | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 4:18 | titul4 = Stromy | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 3:19 | titul5 = Za oknami | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 4:04 | titul6 = Čím to je | poznámka6 = | skladateľ6 = | dĺžka6 = 3:18 | titul7 = Správne žiť | poznámka7 = | skladateľ7 = | dĺžka7 = 3:51 | titul8 = Cesta | poznámka8 = | skladateľ8 = | dĺžka8 = 4:00 | titul9 = Na tej istej vlne | poznámka9 = | skladateľ9 = | dĺžka9 = 3:51 | titul10 = Čas minulý | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 4:04 | titul11 = To bude vekom | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 4:18 }} == Výroba albumu == * [[Igor Timko]] – gitara, spev, klavír (11) * [[Zoltán Šallai]] – klávesové nástroje, aranžmány sláčikov (5, 6, 8), vokály * [[Roman Timko]] – gitara, akustická gitara, vokály * [[Dušan Timko]] – gitara, akustická gitara, vokály * [[Viliam Gutray]] – basová gitara * [[Ivan Timko]] – bicie nástroje, marimba (7), vokály ;Hostia * [[Martin Gašpar]] – basová gitara (6, 7, 10, 11), akustická gitara (6), vokály * [[Igor Sabo|Igor "Ajdži" Sabo]] – perkusie (2, 4–11) * [[Petr Janda (spevák)|Petr Janda]] – vokály (11) * [[Norbert Bodnár]] – sláčikové kvarteto a jeho aranžmány (1, 6, 8) * [[Milan Rožko]], [[Stanislav Beňo]], [[Radoslav Trtek]], [[Peter Frkal]] – sláčikové kvarteto (1, 5, 6, 8) ;Produkcia * [[Petr Ackermann]] – mastering, mixáž * [[František Ortman]] – fotografie * [[Vladinír Korček]] (Respect App) – dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{No Name}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2003]] [[Kategória:Albumy skupiny No Name]] [[cs: Čím to je]] bfiucki9um5gz702xa1jc3t64forbzp Danovov dom 0 686434 7430086 2022-08-26T10:42:29Z Gitanes232 142243 vytvorenie clanku wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Danovov dom | native_name = Дановата къща | other_name = | category = meštiansky dom plovdivského typu <!-- *** Image *** --> | image = DanovHouse-Plovdiv10.jpg | image_caption = pohľad na hlavné priečelie domu s portikom <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | region_type = Oblasť | district = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] | commune_type = Mesto | commune = [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =8| lat_s =51 | lat_NS = S | long_d =24| long_m =44| long_s =58 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = bulharský obrodenecký barok | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 50. roky 19. storočia | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý,{{break}}reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = múzeum | free1_type = Využitie <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Danov house, Plovdiv | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Danovov dom''' ({{vjz|bul|Дановата къща|''Danovata kăšta''}})<ref name="ref2">RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 113 – 114. (po bulharsky)</ref><ref name="ref3">MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 269 – 271. (po bulharsky)</ref><ref name="plovdivbg.info">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Данова къща | url = https://plovdivbg.info/objects/335/ | vydavateľ = plovdivbg.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> je meštiansky dom zo začiatku [[18. storočie|18. storočia,]] nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 161 – 162. (po bulharsky)</ref><ref name="ref4">PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 31 – 32. (po bulharsky)</ref><ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="plovdivbg.info" /> == Iné názvy == Budova je známa aj pod názvami '''Dom Christa G. Danova''' ({{vjz|bul|Къща на Христо Г. Данов|''Kăšta na Christo G. Danov''}}),<ref name="mc.government.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://mc.government.bg/images/NPK/PLOVDIV.pdf | vydavateľ = mc.government.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref3"/> prípadne ({{vjz|bul|Домът на Христо Г. Данов|''Domăt na Christo G. Danov''}}),<ref name="ref1"/> '''Dom-múzeum „Christo G. Danov“''' ({{vjz|bul|Къща-музей „Христо Г. Данов“|''Kăšta-muzej „Christo G. Danov“''}}),<ref name="lostinplovdiv.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lost in Plovdiv | url = https://lostinplovdiv.com/bg/articles/fotorazhodka-v-kushtata-muzei-na-hristo-g-danov | vydavateľ = lostinplovdiv.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref2"/><ref name="ref4"/> alebo '''Múzeum vydávania kníh''' ({{vjz|bul|Музей на книгоиздаването|''Muzej na knigoizdavaneto''}}).<ref name="ref2"/> == Lokalita == Danovov dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie [[Starý Plovdiv]] na úpätí tzv. [[Trichălmieto|Trojpahorčia]] v skalnatej časti pahorku [[Taksim tepe]]<ref name="ref1"/><ref name="ref4"/> oproti [[Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)|katedrále Zosnutia Bohorodičky]]<ref name="ref2"/> na ulici „Mitropolit Pajsij“ ({{vjz|bul|улица „Митрополит Пайсий“}}) č. 2.<ref name="ref4"/><ref name="lostinplovdiv.com" /> == Dejiny a súčasnosť == Budova bola postavená v [[50. roky 19. storočia|50. rokoch 19. storočia]].<ref name="ref2"/> V roku [[1860]] domu kúpil prvý bulharský vydavateľ kníh<ref name="ref4"/> a zakladateľ organizovaného vydávania bulharských kníh<ref name="plovdivbg.info" /> [[Christo Gruev Danov|Christo G. Danov]] a žil v ňom až do svojej smrti v roku [[1911]].<ref name="ref4"/> V roku [[1975]] bola v budove otvorená stála expozícia plovdivského Regionálneho historického múzea, venovaná vydávaniu kníh v Bulharsku v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia.<ref name="ref4"/> == Charakteristika == Budova je charakteristickým exemplárom bulharskej obrodeneckej [[Architektúra|architektúry]].<ref name="ref1"/> Je typickým predstaviteľom symetrického domu plovdivského typu.<ref name="ref4"/> === Exteriér === Dom je postavený na plošine vo vrcholovej časti strmej skaly<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="plovdivbg.info" /> v úpätí pahorku Taksim tepe.<ref name="ref4"/> Rozprestiera sa v priestornom dvore,<ref name="ref1"/> z ktorého sa vďaka polohe na skalnej plošine otvárajú výhľady na mesto.<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> Jedna zo stien domu je pokračovaním pevnostnej steny z obdobia antiky, ktorá bola postavená v skalách pahorku.<ref name="ref3"/> Dom je jednoposchodový.<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/> Pred vchodom do budovy sa nachádza [[Stĺp|štvorstĺpový]] [[portikus]] so štítovým [[frontón]]om.<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/> Steny budovy ako aj frontón na portiku pred vchodom sú zdobené freskami. Použité motívy sú ozdobné medailóny, rastlinné motívy a rôzne línie.<ref name="ref2"/> V dvore sa okrem samotného Danovovho domu nachádza ešte niekoľko menších hospodárskych budov.<ref name="ref2"/> === Interiér === Centrálnu časť [[interiér]]u tvorí priestorný salón okolo ktorého je symetricky rozložených šesť izieb.<ref name="ref2"/> Steny v interiéri sú taktiež zdobené rôznymi [[freska]]mi. Medzi motívy patria napríklad, rôzne druhy ozdobných medailónov, geometrické tvary, rastlinné motívy, ako aj portréty antických gréckych fizozófov.<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> Stropy sú zdobené drevorezbou<ref name="ref1"/> ako aj maľbou.<ref name="ref2"/> Vyniká z nich umeleckým prevedením predovšetkým strop v salóne, ktorého centrálnym motívom je rozmerná drevorezba predstavujúca [[Slnko]] obkolesené rôznými portrétmi.<ref name="ref4"/> == Expozícia „Vydávanie kníh v Bulharsku v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia“ == V budove sa nachádza múzejná expozícia „Vydávanie kníh v Bulharsku v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia“ ({{vjz|bul|„Книгоиздаване в България през втората половина на 19 и началото на 20 век“|''„Knigoizdavane v Bălgarija prez vtorata polovina na 19 i načaloto na 20 vek“''}}).<ref name="ref1"/><ref name="ref4"/> Patrí pod plovdivské [[Regionálne historické múzeum (Plovdiv)|Regionálne historické múzeum]].<ref name="ref1"/><ref name="ref4"/> Na účely expozície sa využíva celkovo päť izieb. Tri izby sú venované samotnej<ref name="lostinplovdiv.com" /> expozícii predstavujúcej predovšetkým: *úlohu Plovdivu ako centra bulharskej osvety a kultúry v druhej polovici [[19. storočie|19.]] a na začiatku [[20. storočie|20. storočia]].<ref name="ref1"/> *život a dielo [[Christo Gruev Danov|Christa G. Danova]].<ref name="ref2"/><ref name="ref4"/> *dielo a činnosť ďalších obrodeneckých bulharských priekopníkov vydávania kníh v Bulharsku, napríklad Danovov súčasník Dragan Mančov.<ref name="ref4"/> Štvrtá izba predstavuje repliku kníhkupectva, ktoré bolo súčasťou Danovovho vydavateľstva. Piata izba bola upravená aby, predstavovala repliku bulharskej školskej triedy z obdobia prelomu 19. a 20. storočia.<ref name="ref4"/><ref name="lostinplovdiv.com" /> Medzi exponáty múzea patria okrem iného rôzne exempláre kníh vydaných a vytlačených v obdodeneckom období, dobové učebné pomôcky ako aj súkromné predmety a korešpondencia Christa G. Danova, ako aj jeho vydavateľstva.<ref name="ref1"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Kategória: kultúrna pamiatka národného významu<ref name="mc.government.bg" /> Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.43 z roku [[1971]], pričom ako dôvod ochrany bola uvedená historická hodnota budovy. Štatút bol obnovený v Štátnom vestníku č.4 z roku [[1995]], pričom ako dôvod ochrany pribudla historickej hodnote aj architektonicko-umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je ''Kăšta na Christo G. Danov'' ({{vjz|bul|Къща на Христо Г. Данов}}, doslova ''Dom Christa G. Danova'').<ref name="mc.government.bg" /> == Galéria == <gallery> DanovHouse-Plovdiv04.jpg|pohľad na dom z ulice „Săborna“ DanovHouse-Plovdiv11.jpg|pohľad na dom od jednej z hospodárskych budov v dvore DanovHouse-Plovdiv01.jpg|pohľad na budovu zo západu DanovHouse-Plovdiv16.jpg|celkový pohľad na západnú fasádu DanovHouse-Plovdiv17.jpg|pohľad na západnú fasádu DanovHouse-Plovdiv12.jpg|pohľad na južnú fasádu budovy DanovHouse-Plovdiv02.jpg|celkový pohľad na severnú fasádu budovy, ktorá nadvädzuje na antickú pevnostnú stenu DanovHouse-Plovdiv07.jpg|pohľad na portikus s frontónom DanovHouse-Plovdiv03.jpg|detail zo západnej fasády DanovHouse-Plovdiv13.jpg|detail zo západnej fasády DanovHouse-Plovdiv09.jpg|vo dvore Danovovho domu{{--}}v strede samotný dom, na ľavej strane jedna z hospodárskych budov </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Danov house, Plovdiv}} [[Kategória:Stavby v Plovdive]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Taksim tepe]] n8ky0e8i4hy02r15obw26es65vjf85r 7430091 7430086 2022-08-26T10:58:08Z Gitanes232 142243 fix wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Danovov dom | native_name = Дановата къща | other_name = | category = meštiansky dom plovdivského typu <!-- *** Image *** --> | image = DanovHouse-Plovdiv10.jpg | image_caption = pohľad na hlavné priečelie domu s portikom <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | region_type = Oblasť | district = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] | commune_type = Mesto | commune = [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =8| lat_s =51 | lat_NS = S | long_d =24| long_m =44| long_s =58 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = bulharský obrodenecký barok | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 50. roky 19. storočia | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý,{{break}}reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = múzeum | free1_type = Využitie <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Danov house, Plovdiv | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Danovov dom''' ({{vjz|bul|Дановата къща|''Danovata kăšta''}})<ref name="ref2">RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 113 – 114. (po bulharsky)</ref><ref name="ref3">MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 269 – 271. (po bulharsky)</ref><ref name="plovdivbg.info">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Данова къща | url = https://plovdivbg.info/objects/335/ | vydavateľ = plovdivbg.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> je meštiansky dom z polovice [[19. storočie|19. storočia,]] nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 161 – 162. (po bulharsky)</ref><ref name="ref4">PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 31 – 32. (po bulharsky)</ref><ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="plovdivbg.info" /> == Iné názvy == Budova je známa aj pod názvami '''Dom Christa G. Danova''' ({{vjz|bul|Къща на Христо Г. Данов|''Kăšta na Christo G. Danov''}}),<ref name="mc.government.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://mc.government.bg/images/NPK/PLOVDIV.pdf | vydavateľ = mc.government.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref3"/> prípadne ({{vjz|bul|Домът на Христо Г. Данов|''Domăt na Christo G. Danov''}}),<ref name="ref1"/> '''Dom-múzeum „Christo G. Danov“''' ({{vjz|bul|Къща-музей „Христо Г. Данов“|''Kăšta-muzej „Christo G. Danov“''}}),<ref name="lostinplovdiv.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lost in Plovdiv | url = https://lostinplovdiv.com/bg/articles/fotorazhodka-v-kushtata-muzei-na-hristo-g-danov | vydavateľ = lostinplovdiv.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref2"/><ref name="ref4"/> alebo '''Múzeum vydávania kníh''' ({{vjz|bul|Музей на книгоиздаването|''Muzej na knigoizdavaneto''}}).<ref name="ref2"/> == Lokalita == Danovov dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie [[Starý Plovdiv]] na úpätí tzv. [[Trichălmieto|Trojpahorčia]] v skalnatej časti pahorku [[Taksim tepe]]<ref name="ref1"/><ref name="ref4"/> oproti [[Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)|katedrále Zosnutia Bohorodičky]]<ref name="ref2"/> na ulici „Mitropolit Pajsij“ ({{vjz|bul|улица „Митрополит Пайсий“}}) č. 2.<ref name="ref4"/><ref name="lostinplovdiv.com" /> == Dejiny a súčasnosť == Budova bola postavená v [[50. roky 19. storočia|50. rokoch 19. storočia]].<ref name="ref2"/> V roku [[1860]] domu kúpil prvý bulharský vydavateľ kníh<ref name="ref4"/> a zakladateľ organizovaného vydávania bulharských kníh<ref name="plovdivbg.info" /> [[Christo Gruev Danov|Christo G. Danov]] a žil v ňom až do svojej smrti v roku [[1911]].<ref name="ref4"/> V roku [[1975]] bola v budove otvorená stála expozícia plovdivského Regionálneho historického múzea, venovaná vydávaniu kníh v Bulharsku v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia.<ref name="ref4"/> == Charakteristika == Budova je charakteristickým exemplárom bulharskej obrodeneckej [[Architektúra|architektúry]].<ref name="ref1"/> Je typickým predstaviteľom symetrického domu plovdivského typu.<ref name="ref4"/> === Exteriér === Dom je postavený na plošine vo vrcholovej časti strmej skaly<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="plovdivbg.info" /> v úpätí pahorku Taksim tepe.<ref name="ref4"/> Rozprestiera sa v priestornom dvore,<ref name="ref1"/> z ktorého sa vďaka polohe na skalnej plošine otvárajú výhľady na mesto.<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> Jedna zo stien domu je pokračovaním pevnostnej steny z obdobia antiky, ktorá bola postavená v skalách pahorku.<ref name="ref3"/> Dom je jednoposchodový.<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/> Pred vchodom do budovy sa nachádza [[Stĺp|štvorstĺpový]] [[portikus]] so štítovým [[frontón]]om.<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/> Steny budovy ako aj frontón na portiku pred vchodom sú zdobené freskami. Použité motívy sú ozdobné medailóny, rastlinné motívy a rôzne línie.<ref name="ref2"/> V dvore sa okrem samotného Danovovho domu nachádza ešte niekoľko menších hospodárskych budov.<ref name="ref2"/> === Interiér === Centrálnu časť [[interiér]]u tvorí priestorný salón okolo ktorého je symetricky rozložených šesť izieb.<ref name="ref2"/> Steny v interiéri sú taktiež zdobené rôznymi [[freska]]mi. Medzi motívy patria napríklad, rôzne druhy ozdobných medailónov, geometrické tvary, rastlinné motívy, ako aj portréty antických gréckych fizozófov.<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> Stropy sú zdobené drevorezbou<ref name="ref1"/> ako aj maľbou.<ref name="ref2"/> Vyniká z nich umeleckým prevedením predovšetkým strop v salóne, ktorého centrálnym motívom je rozmerná drevorezba predstavujúca [[Slnko]] obkolesené rôznými portrétmi.<ref name="ref4"/> == Expozícia „Vydávanie kníh v Bulharsku v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia“ == V budove sa nachádza múzejná expozícia „Vydávanie kníh v Bulharsku v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia“ ({{vjz|bul|„Книгоиздаване в България през втората половина на 19 и началото на 20 век“|''„Knigoizdavane v Bălgarija prez vtorata polovina na 19 i načaloto na 20 vek“''}}).<ref name="ref1"/><ref name="ref4"/> Patrí pod plovdivské [[Regionálne historické múzeum (Plovdiv)|Regionálne historické múzeum]].<ref name="ref1"/><ref name="ref4"/> Na účely expozície sa využíva celkovo päť izieb. Tri izby sú venované samotnej<ref name="lostinplovdiv.com" /> expozícii predstavujúcej predovšetkým: *úlohu Plovdivu ako centra bulharskej osvety a kultúry v druhej polovici [[19. storočie|19.]] a na začiatku [[20. storočie|20. storočia]].<ref name="ref1"/> *život a dielo [[Christo Gruev Danov|Christa G. Danova]].<ref name="ref2"/><ref name="ref4"/> *dielo a činnosť ďalších obrodeneckých bulharských priekopníkov vydávania kníh v Bulharsku, napríklad Danovov súčasník Dragan Mančov.<ref name="ref4"/> Štvrtá izba predstavuje repliku kníhkupectva, ktoré bolo súčasťou Danovovho vydavateľstva. Piata izba bola upravená aby, predstavovala repliku bulharskej školskej triedy z obdobia prelomu 19. a 20. storočia.<ref name="ref4"/><ref name="lostinplovdiv.com" /> Medzi exponáty múzea patria okrem iného rôzne exempláre kníh vydaných a vytlačených v obdodeneckom období, dobové učebné pomôcky ako aj súkromné predmety a korešpondencia Christa G. Danova, ako aj jeho vydavateľstva.<ref name="ref1"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Kategória: kultúrna pamiatka národného významu<ref name="mc.government.bg" /> Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.43 z roku [[1971]], pričom ako dôvod ochrany bola uvedená historická hodnota budovy. Štatút bol obnovený v Štátnom vestníku č.4 z roku [[1995]], pričom ako dôvod ochrany pribudla historickej hodnote aj architektonicko-umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je ''Kăšta na Christo G. Danov'' ({{vjz|bul|Къща на Христо Г. Данов}}, doslova ''Dom Christa G. Danova'').<ref name="mc.government.bg" /> == Galéria == <gallery> DanovHouse-Plovdiv04.jpg|pohľad na dom z ulice „Săborna“ DanovHouse-Plovdiv11.jpg|pohľad na dom od jednej z hospodárskych budov v dvore DanovHouse-Plovdiv01.jpg|pohľad na budovu zo západu DanovHouse-Plovdiv16.jpg|celkový pohľad na západnú fasádu DanovHouse-Plovdiv17.jpg|pohľad na západnú fasádu DanovHouse-Plovdiv12.jpg|pohľad na južnú fasádu budovy DanovHouse-Plovdiv02.jpg|celkový pohľad na severnú fasádu budovy, ktorá nadvädzuje na antickú pevnostnú stenu DanovHouse-Plovdiv07.jpg|pohľad na portikus s frontónom DanovHouse-Plovdiv03.jpg|detail zo západnej fasády DanovHouse-Plovdiv13.jpg|detail zo západnej fasády DanovHouse-Plovdiv09.jpg|vo dvore Danovovho domu{{--}}v strede samotný dom, na ľavej strane jedna z hospodárskych budov </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Danov house, Plovdiv}} [[Kategória:Stavby v Plovdive]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Taksim tepe]] oxp0bswoy9193y6o9qmwsv4dtylqgkp Diskusia:Leonid Iľjič Brežnev 1 686435 7430090 2022-08-26T10:56:13Z 88.212.40.68 /* Klamstvo */ nová sekcia wikitext text/x-wiki == Klamstvo == Brežnev bol Ukrajinec a nie Rus. Falšujete dejiny. Vôbec vám to nevadí, alebo za to beriete peniaze [[Špeciálne:Príspevky/88.212.40.68|88.212.40.68]] 10:56, 26. august 2022 (UTC) 33fcmmd6s3nqqcgj7g9goufzq0ogu5q 7430102 7430090 2022-08-26T11:09:10Z Exestosik 120985 re wikitext text/x-wiki == Klamstvo == Brežnev bol Ukrajinec a nie Rus. Falšujete dejiny. Vôbec vám to nevadí, alebo za to beriete peniaze [[Špeciálne:Príspevky/88.212.40.68|88.212.40.68]] 10:56, 26. august 2022 (UTC) :V sekcii Raná kariéra je to podľa mňa dosť dobre a presne popísané (problematika Rus/Ukrajinec), čo konkrétne z toho Vám príde ako faľšovanie dejín? Všetko je to na základe zdrojov. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 11:09, 26. august 2022 (UTC) 71rc376foty4h2bozmnimph1doyyu86